kultúrno-historický . kalendár - 2012 - Národné osvetové centrum

J. M. Händlera sa koná festival Európske hudobné dni Bruna Waltera, putujúci tradične
okrem Slovenska po niekoľkých ďalších krajinách kontinentu – 50. výročie
17. 2. 1982 †Miroslav Fikari, Bratislava (*12. 9. 1912 Praha), český výtvarník, režisér a bábkar, pedagóg,
pôsobiaci na Slovensku, priekopník moderného bábkarstva na Slovensku, absolvoval
štúdium na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, kde neskôr pôsobil ako asistent,
1947–80 pedagóg ŠUP v Bratislave, kde v 1947 založil odd. grafi ky a v 1950 Bábkarský
súbor pri ŠUP (prešli ním napríklad Juraj Herz, Juraj Jakubisko, Vladimír Predmerský a i.),
viedol ďalšie súbory a spolupracoval s nimi (Radosť, Máj, Kopček), používal experimentálne
postupy, venoval sa hlavne tieňohre, zaslúžil sa tiež o rozvoj amatérskeho bábkarstva, člen
porôt na bábkarských súťažiach a prehliadkach, člen medzinárodnej bábkarskej organizácie
UNIMA – 30. výročie
17. 2. 1982 †Lee Strasberg, vl. menom Israel Lee Strassberg, New York (*17. 11. 1901 Budzanov,
dnes Ukrajina), americký divadelný režisér, pedagóg a herec, v 1908 jeho rodina emigrovala
do USA, americké občianstvo získal až v 1936, navštevoval lekcie v American Laboratory
Theatre (pedagógovia Richard Boleslawski a Maria Ouspenskaya študovali v Moskve
u Stanislavského), svoju profesionálnu kariéru začal ako herec a javiskový manažér v Theatre
Guild (do 1930), spoluzakladateľ a 1931–41 režisér Group Theatre (experimentálne hry),
skupina sa v 1941 rozpadla, 1941–48 pôsobil v Hollywoode, v 1948 sa vrátil do New Yorku,
v 1951 sa stal umeleckým riaditeľom Actors Studia v New Yorku (v 1947 založené Eliom
Kazanom, Cheryl Crawford a Robertom Lewisom, bývalými členmi Group Theatre), v tejto
divadelnej škole (postavená na princípoch Stanislavského metódy v kombinácii pre hercov,
režisérov a dramatikov) pôsobil až do svojej smrti (1982), školou prešla elita amerických
hercov (od Jamesa Deana po Dustina Hoffmana) i režiséri a dramatici, hral a režíroval
divadelné hry, v 1962 viedol medzinárodný herecký seminár na Festivale dvoch svetov
v talianskom Spolete, prednášal na viacerých amerických univerzitách (aj Harvard, Yale a i.),
dostal čestný doktorát umení na University of Florida, prednášal o Stanislavského metóde
v Paríži (1967), jeho meno nesie jeho umelecká škola Lee Strasberg Theatre and Film
Institute (v New Yorku a West Hollywoode, založil ju v 1969), kde sa vyučujú jeho techniky
a metódy herectva, ako herec účinkoval vo fi lmoch (Krstný otec II, 1974, Prejazd Kassandra,
1976, ... a spravodlivosť pre všetkých, 1979), Marilyn Monroe mu v poslednej vôli odkázala
úplnú kontrolu nad 75 % svojho majetku (vrátane licencie na jej imidž) – 30. výročie
18. 2. 1932 *Miloš Forman, pôv. Jan Tomáš Forman, Čáslav, česko-americký fi lmový režisér,
scenárista a herec, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti fi lmovej réžie vo svete, jeho
rodičia zahynuli v koncentračných táboroch (Auschwitz-Birkenau, Buchenwald), absolvoval
štúdium scenáristiky a dramaturgie na FAMU v Prahe (1955), s režisérom Alfrédom
Radokom spolupracoval na prvých programoch začínajúcej Laterny Magiky, do 1968
nakrúcal v Československu (v 1963 dokument Konkurs – z divadla Semafor, dokument
Kdyby ty muziky nebyly, 1963, prvý hraný fi lm bol Černý Petr, 1963 – hlavná cena na
MFF v Locarne, Lásky jedné plavovlásky, 1965, Hoří, má panenko, 1967 – nominovaný
na Oscara), v 1968 odišiel do Francúzska a potom do USA, kde nakrútil fi lmy oceňované
divákmi i kritikou (prvý americký fi lm bol Takking Off – 1971, remake Konkurzu, zvláštna
cena poroty na MFF v Cannes, Prelet nad kukučím hniezdom – 1975, adaptácia románu
Kena Keseyho, v hlavnej úlohe J. Nicholson, 5 Oskarov – aj za najlepšiu réžiu a najlepší
fi lm, muzikál Vlasy, 1979, Ragtime, 1981, Amadeus – 1984, 8 Oscarov – aj obe hlavné
kategórie, Valmont, 1989, Ľud verzus Larry Flint, 1996, Muž na Mesiaci, 1999, Goyove
prízraky, 2006, fi lm Dobře placená procházka – 2009, záznam predstavenia džezovej opery
Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra Dobře placená procházka v ND, tento projekt realizoval v 2007
so svojimi synmi Petrom (spolurežisér) a Matějom (scéna; získal Cenu Alfréda Radoka
za najlepšiu scénografi u roka 2007), všetci traja získali za realizáciu opery Cenu Sazky
a Divadelných novín za rok 2007), jedným z leitmotívov jeho tvorby je dramatický stret
výnimočného indivídua s establishmentom, spolupracoval s kameramanom M. Ondříčkom,
ako herec účinkoval vo fi lmoch Stříbrný vítr (1954), Dědeček automobil (1957), Heartburn
(1986), New Year’s Day (1989), Rabín, kňaz a krásna blondína (2000), Peklo s princeznou
– 38 –
(2009), v 1994 vyšla kniha Co já vím? Autobiografi e Miloše Fomana (M. Forman,
J. Novák), v 2007 rozšírená a doplnená autobiografi a Co já vím? aneb Co mám dělat, když
je to pravda. Kompletní autobiografi e Miloše Formana (M. Forman, J. Novák), jeho prvou
manželkou bola herečka Jana Brejchová, druhou herečka Věra Křesadlová, treťou je Martina
Zbořilová – 80. výročie
18. 2. 1937 †Michal Bosák, Scranton, Panama (*10. 12. 1869 Okrúhle), bankár, krajanský činiteľ,
v 1886 odišiel do USA, pracoval ako baník v Hazletone, v 1888 pri stavbe novej železnice,
v 1890 sa presťahoval do Freelandu (rozvážal pivo u obchodníka Zemányho), v 1893 sa
osamostatnil, otvoril si malú krčmu v Olyphante (miesto stretávania slovenskej komunity),
ktorá sa rozšírila na veľkoobchod s liehovinami (1897), otvoril aj súkromnú banku Michal
Bosak Private Bank a agentúru lodných spoločností, v 1902 pomohol organizovať Citizens
Bank a First National Bank v Olyphante – člen predstavenstva, neskôr jej najväčší účastinár
a potom prezident (jeho podpis bol na 5, 10 a 20-dolárových bankovkách, vydaných
25. 6. 1907), v 1908 sa presťahoval do Scrantonu, kde si tiež otvoril súkromnú banku
i cestovnú agentúru, ďalšiu banku v 1915 – Bosak State Bank, v 1912 vo Wilkes-Barre založil
štátnu banku Slavonic Deposit Bank (po 4 roky jej prezident), vďaka úspechom svojich bánk
si získal uznanie amerických fi nančníkov a členstvo v správnych radách amerických bánk,
zainteresovaný aj v Miners Savings Bank v Olyphante, Reading Liberty Bank v Readingu,
American Bank and Trust Co. v Hazletone a v ďalších, v Pittsburghu založil American State
Bank, dlhoročný pokladník a neskôr predseda fi nančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej
jednoty, signatár Pittsburskej dohody (1918), predseda Slovenskej katolíckej Matice školskej
(založená v 1927 v Danville), 31. 8. 1920 založil Americko-slovenskú banku so sídlom
v Bratislave na Dunajskej ul. 9 (60-% podiel v nej mala Bosak State Bank) s fi liálkami po
celom Slovensku (Prešov, Bardejov, Holíč, Veľké Leváre, Malacky, Nitra, Nové Zámky,
Šaštín, Skalica, Užhorod, Veľké Topoľčany) a v Prahe, v 1923 zvolený za jej prezidenta,
v Prešove dal pre ňu postaviť novú budovu (9. 5. 2003 dostala od medzinárodnej spoločnosti
Europa Nostra prestížne ocenenie European Union Prize for Cultural Heritage – Europa
Nostra Awards 2002), koncom 20. rokov sa hodnota jeho podnikov odhadovala na 12 – 15
miliónov dolárov, počas hospodárskej krízy skrachovali (v 1931 zatvoril Bosak State
Bank v Scrantone, no dokázal ešte vyplatiť až 75 % vkladov), v 1976 zaradený medzi
14 najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách, v 1999 originál americkej 10
dolárovky s jeho podpisom slávnostne odovzdal jeho vnuk Barry Bosak viceguvernérovi
Národnej banky Slovenska Ing. J. Mudríkovi a je uložený v Archíve NBS – 75. výročie
18. 2. 1952 Grécko a Turecko vstúpili do NATO – 60. výročie
19. 2. 1952 †Knut Hamsun, vl. menom Knud Pedersen, Nørholm (*4. 8. 1859 Lom), nórsky
spisovateľ, prozaik, básnik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1920),
pochádzal z chudobnej rodiny a od detstva musel pracovať, no od mladosti mal ambície
venovať sa literatúre, 1882–85 a 1886–88 žil v USA, kde pracoval ako nekvalifi kovaný
robotník (kritiku amerického života podal v eseji Z duchovného života modernej Ameriky),
1888–93 žil v Kodani, od 1893 v Paríži, potom znova v Dánsku a od 1918 v Nórsku,
výsledkom jeho antipatií k modernej anglo-americkej kultúre bolo, že v 1940 (ako 80-ročný)
verejne sympatizoval s nacistami a Hitlerom, podporoval pronacistický režim Vidkuna
Quislinga a jeho stranu Nasjonal Samling, postupne sa tak čoraz väčšmi kompromitoval,
celkom stratil reputáciu a popularitu u čitateľov, po vojne obvinený z vlastizrady a súdený,
napokon za kolaboráciu odsúdený na pokutu 325 000 nórskych korún, zvyšok života prežil
v spoločenskej izolácii, aj po jeho smrti sa Nóri ešte dlho vyrovnávali s jeho kolaboráciou,
v 1890 vydal čiastočne autobiografi cký román Hlad (Sult, opisujúci šialenstvo mladého
spisovateľa zapríčinené hladom a biedou), ktorý mu priniesol uznanie (stal sa významným
dielom modernej škandinávskej literatúry), v ďalších románoch o rozorvaných jednotlivcoch
neschopných komunikovať s okolím využíval naratívnu techniku s vnútornými monológmi
(Mystériá, 1892, Pan, 1895, Victoria, 1898), v trilógii Pod jesennou hviezdou (1906),
Tlmene hrá pútnik (1909) a Posledná radosť (1912) stvárnil motív samotárskeho pútnika bez
domova, v románoch Deti svojho veku (1913) a Mesto Segelfoss (1915) silnie jeho kritika
– 39 –
200 2012 200 0 012
2 2 12 20 01