Pracovná migrácia, dopyt po práci a ponuka práce - Inštitút pre ...

oli vyuţité v 11% prípadov, pri uchádzaní sa o prácu v zahraničí,prostredníctvom Internetu
si prácu v zahraničí našla pribliţne desatina respondentov (10,6%). Medzi najviac vyuţívané
spôsoby hľadania práce patrí tak ako v domovskom regióne, vyuţívanie neformálnych
sieti. Forma vyuţitia osobných kontaktov, cez známych, ktorí uţ v zahraničí pracovali,
príbuzných, priateľov patrilo k najfrekventovanejším spôsobom hľadania práce v
zahraničí (28,4%) Úrady práce sa podielali na sprostredkovaní práce do zahraničia 7,8%-
ami.
Z hľadiska frekvencie dochádzania za prácou najvyšší podiel tvorili pendleri.
Spomedzi pendlerov boli v najvyššej miere zastúpení tí, ktorí do práce dochádzali
mesačne (39,9%). Druhé najvyššie zastúpenie mali migranti, ktorých vymedzujeme ako
tých, ktorí nedochádzajú s určitou periodicitou, ale v zahraničí pracujú a ţijú (29,8%).
2.2 Záujem o prácu v zahraničí
2.2.1 Vybrané sociodemografické charakteristiky záujemcov o prácu v zahraničí
V zahraničí chcelo pracovať 195 respondentov, čo predstavovalo 13% z celkového
súboru 1500 respondentov. Z uvedeného podsúboru bolo pribliţne 60 % muţov a 40 % ţien.
Z hľadiska rodinného stavu záujem pracovať v zahraničí prejavovali najmä slobodní
(61,5 %) a ţenatí (24,1 %). Súvisí to s vekovou charakteristikou týchto osôb, keď záujem
pracovať v zahraničí prejavili najmä mladšie vekové ročníky. Takmer tri štvrtiny záujemcov
o prácu v zahraničí bolo vo veku do 34 rokov. Uvedené zistenia tak potvrdzujú zistenia z
výskumov pracovnej migrácie realizovaných v rokoch 2006 a 2007, ktoré uvádzajú rovnaký
profil „typického“migranta/pendlera pracujúceho v zahraničí. 2
Z hľadiska najvyššieho ukončeného vzdelania medzi záujemcami o prácu v zahraničí
boli v najvyššej miere zastúpení občania so stredným vzdelaním s maturitou (41 %).
Nasledovali vyučení (25,1 %) a záujemci so základným vzdelaním (19 %). Necelá jedna
desatina mala ukončené magisterské univerzitné vzdelanie (9,2 %).
2.2.2 Cieľová krajina práce v zahraničí
Pri rozhodovaní, v ktorej krajine by chceli v budúcnosti respondenti pracovať,
nezohrávala úlohu výlučne geografická blízkosť konkrétneho štátu k Slovensku, resp.
k Bratislavskému a Trnavskému kraju. Hoci viac ako polovica chcela v budúcnosti
pracovať v Rakúsku (52,9%), druhý najvyšší počet mal záujem o prácu vo Veľkej Británii,
na treťom mieste bolo Nemecko a za ním s výrazným odstupom nasledovala Česká republika,
v ktorej by chcelo pracovať 3,5% respondentov.
2 Hanzelová et al. 2006.
Hanzelová et al. 2007.
10