Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
jeden člen — dva členy). Proti tomu treba však konštatovať,<br />
že je správnejšie preberať na prvom mieste práve dvojčlenné<br />
vety a jednočlenné vety prebrať až po výklade dvojčlenných<br />
viet. Dvojčlenné vety predstavujú „bežný", základný typ viet<br />
v spisovnej slovenčine (v našom jazyku vôbec), kým jednočlenné<br />
vety špeciálnejší druh, obmedzený na isté prípady. Aby<br />
sme dobre pochopili podstatu jednočlennej vety, je lepšie najprv<br />
prebrať dvojčlennú vetu. Tak sa bežne v našich gramatických<br />
príručkách tieto vety aj preberajú. Preto sa napr.<br />
aj v Slovenskej gramatike 3<br />
hovorí najprv o dvojčlennej a potom<br />
o jednočlennej vete v rámci výkladu základných poznatkov,<br />
kde sa podáva ich definícia. A v takomto poradí sa preberajú<br />
aj príslušné základné vetné členy, t. j. najprv podmet<br />
a prísudok a potom vetný základ. 4<br />
Je síce pravda, že v starších<br />
gramatických príručkách sa preberali najprv jednočlenné<br />
vety a potom dvojčlenné vety, 5<br />
ale to súviselo s teóriou jednočlenných<br />
a dvojčlenných viet a základných vetných členov.<br />
Vtedy sa rozlišovali ako základné vetné členy len podmet<br />
a prísudok. Pritom sa jednočlenná veta na rozdiel od dvojčlennej<br />
chápala ako veta, v ktorej je len niektorý z týchto<br />
základných vetných členov, t. j. v jednočlennej vete bol vždy<br />
alebo len podmet (bez prísudku) alebo len 4<br />
prísudok (bez podmetu).<br />
Ale už vtedy boli isté ťažkosti pri výklade o jednočlennej<br />
vete. Jednočlenná veta sa vykladala ako dvojčlenná<br />
veta, v ktorej chýba niektorý zo základných vetných členov;<br />
ale vlastný výklad o dvojčlennej vete (s obidvoma základnými<br />
vetnými členmi) sa podával až po výklade jednočlennej vety.<br />
Chceme ďalej upozorniť, že svojho času E. Pauliny 6<br />
vo svojej<br />
knižnej práci o slovesách z hľadiska intencie nehovoril<br />
o jednočlenných a dvojčlenných vetách, ale o nerozčlenenýcb,<br />
a rozčlenených vetách. V kapitole o vzájomnej závislosti vetných<br />
členov autor začína výklad konštatovaním, že jazykový<br />
prejav sa môže realizovať dvojakým druhom viet: vetou nerozčlenenou<br />
alebo vetou rozčlenenou. Okrem toho používa aj<br />
varianty týchto termínov (nečleněná veta, členená, veta).<br />
3<br />
E. Pauliny — J. R u ž i č k a — J. Š t o 1 c, Slovenská gramatika, 363.<br />
4<br />
E. P a u 1 i n y — J. Ružička — J. Š t o 1 c, Slovenská gramatika,<br />
363-373.<br />
5<br />
Pozri napr. B. L e t z, Gramatika slovenského jazyka, Bratislava 1950,<br />
383 n.<br />
li<br />
E. Paulíny, Štruktúra slovenského slovesa, Bratislava 1943, 13.<br />
L<br />
m
Change language