SLOVENSKÁ REČ Redakčná rada: doc. dr. V. Blanár, dr. L. Dvonč ...

Česká jazykovedná literatúra (najmä gramatické spisy Pohla, Jandita,
Vusína, Rosu, Konstanca, Drachovského, Tháma a i.) 2 3 slúžila zase Bernolákovi
ako teoretická osnova pri spracúvaní slovenského jazykového materiálu.
24
Pri hodnotení Bernolákovej kodifikácie spisovnej slovenčiny treba sa
ešte pozastaviť i nad otázkou, či Bernolákove jazykovedné práce dosahujú
teoretickú úroveň súdobých jazykovedných prác, najmä tých, ktoré používal
Bernolák pri svojej práci.
Bernolák sa pri svojej kodifikátorskej práci vo všetkých svojich dielach
(v jednom viac — v inom menej) opieral o známu vtedajšiu jazykovednú
literatúru. Využíval najmä české gramatické príručky a slovníky
a západoslovenskú jazykovednú a slovníkovú literatúru. 25
Neraz však Bernolák
podopieral svoje argumenty aj paralelami z iných slovanských i neslovenských
jazykov. 26
Bernolák pri svojej práci nadväzoval na staršiu
jazykovednú tradíciu, mnohé z nej preberal, mnohé ďalej rozvíjal, spresňoval,
dopĺňal. Podľa vzoru staršej gramatickej literatúry postupoval
Bernolák napr. pri rozdelení zámen na 7 „tried", pri vymedzení osobitnej
skupiny zámen, tzv. „gentilia", pri definícii príslovky a iných slovných
druhov, v chápaní „praepositií" ako predložiek i predpôn, pri rozlišovaní
v skloňovaní zámen ten — teho — ternu I to — toho — tomu. Aj inokedy
pri odôvodňovaní správnosti svojich názorov sa zjavne opieral o českých
gramatikárov (napr. pri uprednostňovaní koncovky inštr. pl. -ami pred
-y/-i v inštr. pl. G47). 2 7
Treba zdôrazniť, že Bernolák nielenže nadväzoval na staršiu gramatickú
literatúru, ale často ju aj ďalej teoreticky rozvíjal. Hoci vo svojej Gramatike
z 12 vzorov skloňovania podstatných mien uvádza Bernolák
Pórov. J. Stanislav, K jazykovednému dielu Antona Bernoläka, Bratislava 1941,
23
str. 23.
24
Podrobnejšie pozri K. Habovštiaková, Podiel češtiny na formovaní Bernolákovej
spisovnej slovenčiny, Havránkov sborník (v tlači).
V gramatických (i v pravopisných) prácach využíval Bernolák najmä gramatiky
25
Doležalovu (Grammatica Slavico-Bohemica .. ., Posonii 1746), R o sovu (Cžechofečnost
seu Grammatica linguae Bohemicae, Pragae 1672), menej Janditovu (Grammatica
linguae boemicae, Prague 1705, i neskôr; Bernolák v D 15 cituje vydanie z r. 1732),
Po h lov u (Grammatica Linguae Bohemicae..., Viedeň 1783), Konstancovu (Lima
linguae Bohemicae..., Praha 1667), Drachovského (Grammatica Boemicae...,
Olomucii 1660), Benediktiho z Nedožier (Grammaticae Bohemicae... libri duo,
Pragae 1603), Masníciovu (Zpráwa písma slovenského, Levoča 1696), ďalej príručky
Čtiri Gruntowné Tabule k prospechu mládeži Slowenských Sskól (w Trnawe 1780),
Prjwod ku Dobropisebnosti Slowenského Pjsma... (w Trnawe 1780), Pŕjwod k Dobromluwnosti...
(w Trnawe 1780) a i.
Pri svojej lexikografickej práci opieral sa Bernolák tak o českú slovníkovú literatúru,
najmä o slovník K. Z. Vusína (Dictionarium von dreyen Sprachen .. . Prag 1700,
1706), o slovník F. G. I. T o m s u a K. I. T h á m a (Neuestes ausfiihrliches und vollständiges
bôhmisch-deutsches Nazionallexikon oder Wôrterbuch, l—H, Prag 1805, 1807),