SLOVENSKÁ REČ Redakčná rada: doc. dr. V. Blanár, dr. L. Dvonč ...

n é uskutočnenie. Preto pokladáme za výstižné definovať distributívny
význam slovies ako „význam deja vykonaného po častiac h" 4 alebo
postupne.
Pre túto rozčleniteľnosť deja distributívnych slovies na väčší počet
častí, na jednotlivé akty zaraďujú sa tieto slovesá v gramatickej literatúre
obyčajne medzi iteratíva, t. j. slovesá násobené. 5 Avšak H. K ŕ í ž-
k o v á, 6 A. V. I s a č e n k o 7 a najmä F. K o p e č n ý 8 ukázali, že je
potrebné rozlišovať vlastné násobené slovesá, ktoré sú n e d o k o-
navého vidu (frekventatíva typu robievať, písavať a iteratíva typu
chodiť, nosiť), a vlastné distributíva, ktoré sú vždy dokonávého
vidu a tvoria sa predponou (v slovenčine je to iba predpona po-:
typ pobrať s jednou predponou a typ povynášať s dvoma predponami).
Dokonavý vid distributívnych slovies spôsobuje, že ich dej i pri jeho
rozčlenenosti chápeme ako uzavretý celok, podobne ako dej každého dokonavého
slovesa. 9
Za vlastné distributíva teda pokladáme s Kŕĺžkovou, Isačenkom, Kopečným
a inými len také jednovidové dokonavé slovesá, ktorých
dej chápeme síce ako uzavretý celok, ale súčasne ako vnútorne rozčlenený
na viaceré akty. V dnešnej spisovnej slovenčine tvoríme takéto slovesá
predponou po- spravidla z nedokonavých slovies, a to bezpredponových
i predponových. 10 Distributívny význam dodáva týmto slovesám
' K f í ž k o v á, c. m., 397. Terminologický menej vhodné sa nám zdá hovoriť tu
o „fázach" deja, ako to formuluje Isačenko: „jednotlivé fázy komplexného deja sa
uskutočňujú jedna za druhou" (c. d., 287). Fázami deja obyčajne rozumieme jeho začiatok
alebo koniec. Fázy možno počítať (prvá, druhá... fáza), kým pri distributívnom
význame je počet rovnorodých aktov nespočítateľný.
Tak je to napr. u Trávníčka, Studie 292 n. i Mluvnice spisovné češtiny 11,
5
Praha 1951, 1326 n. i u J. Gebauera — V. Ertla, Mluvnice česká ... U, 9. vyd.
Praha 1926, 225. Podobne u B. Havránka — A. Jedličku, Česká mluvnice, Praha
1960, 201, zaraďujú sa distributíva medzi slovesá násobené.
6
C. m., 393.
7
C. d., 287 n.
8
Slovesný vid v češtine, Praha 1962, 17—21.
Pozri Havránek — Jedlička, c. d., 193, Isačenko, c. d., 287 a K o-
9
pečný, c. d., 9—10. Podrobný prehľad názorov o slovesnom vide podáva A. Dostál
v práci Studie o vidovém systému v staroslovénštiné, Praha 1954, 10 n. — Kombinácia
predstavy uzavretého celku a predstavy rozčlenenosti viedla asi k tomu, že niektorí
bádatelia (napr. J. Zubatý) pri distributívach hovorili o hromadnom deji. (Pozri
Trávnice k, Studie..., 231 a 293.) Ide tu o obdobnú kombináciu príznakov ako pri
tzv. rozčleňovacích čiže hromadných číslovkách.
10
Podobný stav je v dnešnej spisovnej češtine. Rozdiel je však v tom, že v slovenčine
sa distributíva využívajú vo väčšej miere ako v češtine. Naproti tomu zasa v češtine
jestvuje niekoľko slovies s distributívnou predponou z-: zobracet, zporážet, zprevracet,
prípadne s dvoma distributívnymi predponami (po- + z-, resp. z- + po-) popri sebe:
pozulamovat, pozpreräžet, pozpŕeházet, pozporážet, zpovyrážet, zpohasínat (zo zpozha-