SLOVENSKÁ REČ Redakčná rada: doc. dr. V. Blanár, dr. L. Dvonč ...

zorovania Pravidlá uzákoňujú pravopis uvedených slov v súhlase s bežnejšou,
rozšírenejšou výslovnosťou týchto slov. Výslovnosť slov sloh, sloha
atď. so začiatočným s sa upevnila práve aj zásluhou kodifikácie Pravidiel
z r. 1953. Prísne vzaté, o týchto slovách by sa vlastne v kapitole o písaní
predpôn s-, z-, zo-, vz- nemuselo už v novších vydaniach Pravidiel ani
hovoriť (ako sa v tejto kapitole nehovorí napr. o výslovnosti slov smrť,
smotana, slovo, snop, slatina, sliepňat atď.). Pokiaľ sa však tieto slová
ešte spomínajú alebo budú spomínať, malo by sa výslovne uvádzať, že
v nich nejde o predponové s. 4
Ak odhliadneme od slov typu sloh, sloha atď., pri ktorých otázku výslovnosti
(a tým i spôsobu ich písania) pokladáme za správne vyriešenú
v Pravidlách slovenského pravopisu, ostávajú nám ako problematické
prípady zpráva, zpravodajca..., sbor, sborník atď. Ich výslovnosť je nesporná,
ale pravopis nie je tu v súlade s touto výslovnosťou, naopak, rozchádza
sa s ňou. Ostávajú nám na riešenie aj prípady sjazd a sväz.
Aj keď sa otázke písania týchto slov venovala značná pozornosť v diskusiách
o Pravidlách slovenského pravopisu pred ich vydaním r. 1953,
nezaškodí prebrať si ešte raz príslušné argumenty, ktorými sa podopieralo
ponechanie staršieho spôsobu písania týchto slov.
Pre písanie slova zpráva so začiatočným z bola argumentom obava pred
zhodným písaním so slovom správa. Je však známe, že v početných prípadoch
došlo k zjednoteniu pravopisnej podoby slov, ktoré sa prv písali
rozdielne: zbeh, zbehnúť, zberať (sa), zbierať (sa), zbíjať, zbiť, zľava,
znášať, zniesť, zísť (sa), zobrať, zohnať, zviesť. Ako sa správne uvádza
v spoločnom príspevku J. Horeckého a Š. Peciara, 5
k zjednoteniu
došlo iba v písanej podobe jazyka, pretože v hovorenej podobe existovala
zhoda už predtým. Ak teda v 13 prípadoch došlo k zjednoteniu pravopisnej
podoby predtým rozdielne písaných slov na základe ich zhodnej výslovnosti,
teda k odstráneniu umelého rozlišovania týchto slov v pravopise,
ukazuje sa ako neodôvodnené zachovávať pôvodný pravopis pri slove
4
Slovo smena kladie sa v Pravidlách slovenského pravopisu v kapitole o písaní predpôn
s-, z-, zo-, vz- do protikladu so slovom zmena podobne ako slová zpráva a správa.
Myslím, že takéto riešenie prináša so sebou nebezpečenstvo nesprávnej interpretácie
dvojice slov smena a zmena. Ide totiž v prípadoch zpráva — správa a zmena — smena
o dva odlišné typy. V slovách zpráva a správa máme pred sebou zrejmé diferencovanie
zvukovo zhodných slov (homonym) rozdielnym pravopisom (v tomto prípade rozdielom
v písaní začiatočnej spoluhlásky). Naproti tomu v dvojici smena a zmena nejde vždy
o slová, ktoré sa rovnako vyslovujú, ale rozdielne píšu. Slovo smena sa môže vyslovovať
ako zmena alebo smena. Iba pri výslovnosti slova smena ako zmena je zhoda vo výslovnosti
so slovom zmena (ktoré sa píše so začiatočným z), kdežto pri výslovnosti
smena podľa pravopisu je medzi slovami smena a zmena rozdiel vo výslovnosti.
5
J. Horecký — Š. Peciar, K jednotlivým bodom novej pravopisnej úpravy, SR 18,
1952/53, 38.