V priebehu starnutia sa znižuje elastickosť uretry a ... - datasolution.sk

Infekcie močových ciest – vyskytujú sa u osôb > 65-r s incidenciou ~ 10 %/r. U muţov sa ich
výskyt zvyšuje (najmä následkom hypertrofie prostaty), u ţien sa mierne zniţuje (pp. pre pokles
sexuálnej aktivity). Ide obyčajne o ascedentnú infekciu gramnegat. baktériami, kt. normálne
kolonizujú črevo a perineum, veľmi zriedka o hematogénnu a lymfogénnu infekciu. K
predisponujúcim faktorom uroinfekcie patria anat. abnormality, najmä obštrukčná uropatia
(hypertrofia prostaty, striktúra uretry, nádory), reflux a postmikčné rezíduum, urolitiáza,
inštrumentálne výkony (katetrizácia, permanentný katéter), nefropatie, u ţien atrofická vaginitída a
uretritída z nedostatku estrogénov.
Najčastejším patogénom pri nekomplikovaných uroinfekciách u starých ţien je E. coli (90 %). U
pacientov s permanentným katétrom, recidivujúcou a komplikovanou uroinfekciou, najmä v
nemocnici klesá podiel E. coli na 50 %; pravidlom tu býva polymikróbiový nález. K ďalším pôvodcom
patria kmene Klebsiella, Proteus a Morganella. V nemocniciach a liečebniach sa okrem kmeňov
Proteus často vykultivuje Enterobacter, Streptococcus faecalis, Citrobacter, Pseudomonas, Serratia,
Acinetobacter a Enterococcus.
Klin. obraz závisí od miesta infekcie, virulencie pôvodcu a reakcie organizmu. Typický je dyzurický
sy. (dyzúria pri domočovaní, polakizúria, suprapubický dyskomfort). Pri akút. pyelonefritíde sú
bolesti v bedrách, niekedy spojené so spazmami svalov, horúčka, triaška a celkový ťaţký stav. U
starých osôb však tieto príznaky môţu chýbať a ochorenie prebieha pod obrazom inkontinencie,
celkových príznakov (anorexia, slabosť, letargia, zhoršenie celkového stavu a sebestačnosti,
kognitívnych funkcií, zmätenosť a nepokoj). U veľmi starých ţien býva častá asymptomatická
bakteriúria (> 50 %).
Th. – spočíva v cielenej chemoterapii. Účinnosť jednorazového podania je neistá. Ak je prítomný
dyzurický sy., odporúča sa pokoj na posteli, pacientov s akút. pyelonefritídou treba hospitalizovať.
Bakteriúria obyčajne nevymizne, kým sa neodstráni predisponujúci faktor. Profylaktická
chemoterapia a th. chron., resp. recidivujúcej asymptomatickej bakteriúrie vo vyššom veku nie je
indikovaná. V starobe sa okrem beţných opatrení zdôrazňuje dostatočná hydratácia s udrţovaním
diurézy na ~ 1500 ml/d a častejšie močenie, doplnené príp. dvojitým močením (zapojením brušného
lisu), aby sa zníţilo postmikčné rezíduum.
Benígna hypertrofia prostaty – zväčšenie prostaty má po 50. r. asi 1/4, po 60. r. > 2/3 a po 80. r.
aţ 9/10 muţov. Predpokladá sa závislosť nádoru od testosterónu, kt. koncentrácia v prostate sa s
vekom zvyšuje; →adenoma prostatae.
Klin. obraz – v začiatočných fázach býva ochorenie asymptomatické, neskôr sa zjavujú príznaky
vyvolané obštrukciou uretry (slabý prúd, váhanie, dlhšie trvajúce močenie, potreba brušného lisu na
vyprázdnenie al. Credeho manévru – tlaku na oblasť mechúra, pocit nedokonalého vyprázdnenia,
retencia moču, inkontinencia z preplnenia s močením po kvapkách) al. iritačný sy. (časté močenie,
urgentná mikcia, dyzúria, nyktúria, príp. urgentná inkontinencia). Keď prevaţujú príznaky z iritácie,
treba vylúčiť infekciu odvodných močových ciest, cystolitiázu, karcinóm močového mechúra a
nestabilitu detruzora.
Dg. – stanovuje sa vyšetrením prostaty per rectum (palpačný nález nemusí korelovať so
subjektívnymi ťakosťami), sonografiou prostaty a obličiek s vyšetrením postmikčného rezídua,
cystoskopiou, príp. i. v. urografiou a urodynamickým vyšetrením. Vţdy treba vyšetriť moč a
sediment, močovinu, kreatinín, kyslú fosfatázu a jej prostatickú frakciu v sére.
Vzhľadom na častý výskyt karcinómu prostaty a jeho asymptomatický priebeh včasných foriem sa
odporúča vykonávať vyšetrenie per rectum u starých muţov raz/r. Aj keď sa palpačne dá zachytiť
len štádium B, je celková prognóza priaznivá a pri diferencovanom karcinóme preţíva 85 %