V priebehu starnutia sa znižuje elastickosť uretry a ... - datasolution.sk

príznakmi. Pacienti lepšie reagujú na dopamínergiká a energizujúce neuroleptiká (sulpirid) ako
antidepresíva.
• Dystýmia (MKCH-10 – F 34.1) – chron. poruchy nálady, najmä depresívne zafarbené, kt.
nedosahujú psychotickú hĺbku. Rozvíja sa plazivo, trvá mnoho r. a progreduje aţ do staroby.
Vyskytuje sa u psychopatických osobností, kt. majú sklon k zneuţívaniu psychofarmák a k závislosti
od nich. V ich genéze majú veľkú úlohu chron. somatické ochorenia a psychosociálne záťaţe.
• Iktové depresie (MKCH-10 – F 38.1) – krátkodobo trvajúce depresívne stavy dosahujúce aj
psychotickú hĺbku, kt. sa spontánne upravia v priebehu niekoľkých d. Väčšinou sa zjavujú pred
nástupom puberty, časť z nich prechádza do sociálno maladaptívnych foriem a spája sa so
suicidálnym správaním. V starobe sa vyskytujú veľmi zriedka (Angst, 1988).
• Depresie pri somatických chorobách (MKCH-10 – F38.8) – sú najčastejšiou formou depresií vo
vyššom veku, vyskytujú sa asi v 50 % ťaţších somatických ochorení, kt. modifikujú zákl. psychický
obraz.Z ochorení spojených s depresiou sem patria najmä diabetes mellitus, kongestívna srdcová
nedostatočnosť, ischemická choroba srdca, arytmie, hypertenzia, anémie, najmä perniciózna,
endokrinopatie (hypotyreóza, Cushingov sy., Addisonova choroba), obštrukčná choroba pľúc,
obličková nedostatočnosť, porfýria, malígne ochorenia (depresia môţe pri karcinóme pankreasu
dokonca predchádzať manifestácii abdominálnych príznakov). Za apaticko-abulickým sy. s
prevahou symptómov únavy a slabosti sa môţe skrývať plazivá pečeňová nedostatočnosť al.
systémové malígne ochorenia. Za reaktívne sa pokladajú depresie pri neurol. chorobách,
nefropatiách,obštrukčnej bronchopulmonálnej chorobe, zriedkavejšie sú depresie pri malignitách.
Depresia sa spája aj s bolesťami a obmedzenou hybnosťou. V symptomatológii tu prevaţuje pocit
beznádejnosti, kým pocity viny bývajú výnimočné. Dfdg. odlíšenie afektívnych príznakov od
príznakov somatického ochorenia býva ťaţké. Dg. ex juvantibus môţe stanoviť th. pokus s
antidepresívami.
• Sekundárne depresie (MKCH-10 – F39) – zahrňujú rozličné ochorenia, najmä mozgové a
neţiaduce účinky liekov. Z ochorení CNS sem patria najmä demencie, nádory a cerebrovaskulárne
ochorenia. Pri prim. degeneratívnych demenciách sa depresia vyskytuje v 20 % prípadov. V popredí
je progresívny úbytok duševných a intelektových schopností. Vaskulárne demencie sa spájajú s
labilitou nálad a ľahšou pohotovosťou k plaču na emočne neutrálne podnety (tzv. spastický plač).
Dôleţitú úlohu pri vzniku depresie môţu mať ischémia mozgu pri leukoencefalopatii a drobné
disperzné podkôrové lézie, kt. môţu byť príčinou miernej nedostatočnosti mozgových cientier
regulujúcich afektivitu (Levy a spol., 1984). Podobné lézie sa zistili pri depresiách po iktoch.
K depresogénnym liekom patria najmä antihypertenzíva (rezerpín, ale aj guanetidín, hydralazín,
klonidín, metyldopa a väčšina -lytík), niekt. diuretiká, steroidy (kortikoidy, gestagény), cytostatiká,
imunodepresíva, niekt. antituberkulotiká (najmä cykloserín), niekt. psychotropné látky (L-DOPA,
barbituráty a u niekt. senzitívnych osôb aj benzodiazepínové anxiolytiká).
Depresie sú osobitne časté v inštitúciách pre starých ľudí, najmä domovoch dôchodcov (30 aţ 70
%), a to najmä u osôb s potihnutím zraku a inkontinentných. Depresívni obyvatelia týchto inštitúcií
kladú veľké nároky na ošetrovanie, lebo potrebujú pomoc pri chôdzi, obliekaní, hygiene a jedení.
Depresia má závaţný vplyv na zdravie a naopak, osoby s dobrou telesnou zdatnosťou trpia
depresiou zriedkavejšie.
Rozvoju depresie u starých osôb predchádzajú obyčajne niekoľko d aţ mes. závažné životné
udalosti aţ v 70 – 80 %, ako je ťaţká choroba al. úmrtie v rodine, odchod detí, presťahovanie,
manţelské nezhody (tzv. straty a chýbajúce spoločenské podpory). K pomerne častým streso-rom
patrí príliš silné pripútanie na domov, chýbanie návštev priateľov, spoločenská izolácia, málo
kontaktov s okolitým svetom. MKCH-10 ich zahrňuje pod kód F 43.2 – poruchy prispô-sobenia.