V priebehu starnutia sa znižuje elastickosť uretry a ... - datasolution.sk

olesti brucha, hlavy, svalstva, kardiovaskulárne dysfunkcie ap.). V rozhovore s pacientom sa treba
pokiaľ moţno vyhýbať termínu depresie, radšej sa pýtame na preţívanie pocitov nešťastnosti al. zlú
náladu.
Dg. depresií v starobe je ťaţká, asi 40 % depresií nie je identifikovaných. Je to podmienené
atypickou symptomatológiou, častejším výskytom ľahkých foriem depresie, ale aj predsudkami.
Depresia sa často povaţuje za beţnú súčasť staroby. Dôleţitá je nozologická dg. depresií. Keď je v
popredí bradypsychizmus a inhibícia, môţe depresia imitovať org. psychosyndróm. Kognitívne
poruchy bývajú v starobe viac vyjadrené a ani v remisii nevymiznú úplne. Beţná je hypochondria,
vzťahovačnosť a podozrievavosť, ako aj epizódy psychotickej hĺbky s bludmi.
Depresie sa často kombinujú s úzkostnými stavmi. Tento anxiózno-depresívny sy. (MKCH-10 – F
41.2) charakterizuje labilita nálad, celkové psychické a svalové napätie, vegetatívna dysregulácia,
poruchy usínania, poruchy kardiovaskulárnych funkcií a trávenia, fóbie. Osobnosť pacientov je
premorbídne neurotická. V th. sa osvedčujú skôr širokospektrálne antidepresíva ako anxiolytiká.
Depresie a demencie často koexistujú, sú však prípady, keď depresia imponuje ako demencia a
naopak, demencia ako depresia.
K špeciálnym vyšetreniam afektívnych porúch v starobe, kt. sa vyuţívajú najmä vo výskume, patrí
kvalit. a kvantit. skúmanie subjektívnych záţitkov, zmien správania a telesných prejavov. V dg.
depresií sa osvedčujú dotazníkové metódy al. hodnotiace škály správania, cielené najmä na
symptómy choroby. Patrí sem Beckova, Hamiltonova, Vinařova a pre geriatrické štúdie najmä
Montgomeryho-Asbergovej škála a i. Pre depresie vo vyššom veku sa pouţíva špeciálna škála
podľa Yesevagea a spol. (Geriatric Depression Rating Scale, GRDS, 1982).
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Diferenciálna diagnostika depresií a demencií
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Prejavy Depresia Demencia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
RA časté afektívne poruchy časté demencie
Začiatok relatívne rýchly pomalý
Trvanie týţdne/mesiace mesiace/ roky
Kognitívne sy. upozorňuje na poruchu neupozorňuje/neeviduje
Pamäť relat. intaktná porušená
Intelekt relat. intaktný porušený
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Fyziol. epifenomény emócií sprevádzajúcich depresie moţno sledovať klinicky al. graficky. Uţ pri
rozhovore s pacientom sa zisťuje plač, vzdychanie, vzlykanie, tichá, monotónna reč. Na iné sa treba
pýtať cielene. Periférne epifenomény sa dajú merať polygrafickými metódami. Aktivovaný
sympatikus sa napr. prejavuje zvýšenou činnosťou slinových ţliaz. Zisťujú sa reakcie
kardiovaskulárneho systému ( tachykardia a protrahovaná vazokonstrikčná reakcia na emočné a
bolestivé podnety), zvýšená reaktivita pri sledovaní psychogalvanického reflexu, vysoký bazálny
odpor koţe, abnormálny cirkadiánny rytmus teplotnej krivky, zvýšený tonus svalov a i. Významné sú
aj poruchy cyklu spánok–bdenie, kt. sa dajú registrovať pomocou celonočných polygrafických
záznamov vrátane EEG. Pri depresiách sa pozoruje skrátenie dĺţky pomalovlnového
(telencefalického) spánku, najmä 3. a 4. štádia, ako aj skrátenie latencie snového
(rombencefalického) spánku, čo sa v praxi pouţíva ako biol. marker depresií. Cykly snového spánku
bývajú fragmentované a vyskytujú sa na rozdiel od zdravých osôb viac v prvej polovici noci.
Patológia spánkových cyklov pozit. koreluje s vyššími hodnotami kortizolémie v 2. polovici noci a
negat. so sekréciou somatotropínu.
O tom, čo sa deje v preţívaní pacienta moţno usudzovať z jeho gest, mimiky a celkovej psychomotoriky.
Prítomný môţe byť depresívny stupor útlmových foriem al. agitácia v prípade