V priebehu starnutia sa znižuje elastickosť uretry a ... - datasolution.sk

1. Najčastejšie sú paranoidné psychózy prejavujúce sa podozrievavosťou a paranoidnými,
nezriedka systemizovanými bludmi. Bludy sú blízke realite, súvisia so sociálnou a finančnou
situáciou chorých (napr. bludné presvedčenie, ţe za domnelým prenasledovaním je záujem o byt,
dôchodok, úspory, ţe susedia, príbuzní ich okrádajú, chcú ich pripraviť o majetok, usilujú o ich
ţivot).
2. Paranoidno-halucinačné obrazy sú niekedy pestré, podobajú sa parafrénii. Inokedy sú prítomné
halucinácie v jednej zmyslovej modalite s bludnou interpretáciou poruchy vnímania (najčastejším
príkladom je taktilná halucinóza).
3. Schizofrenické psychózy s typickou poruchou emotivity, prípadne so štrukturálnymi poruchami
myslenia a autizmom sú mimoriadne zriedkavé.
Paranoidné psychózy majú obvykle chron. priebeh, poruchy s bohatou symptomatológiou lepšie
reagujú na farmakoterapiu.
Th. – závisí od príčin, symptomatická liečba spočíva v podávaní incizívnych neuroleptík.
Často sa pouţíva haloperidol, pretoţe má v nízkych dávkach malé neţiaduce účinky. Osvedčujú sa
aj butyrofenóny, napr. melperón (Buronil ® , Eunerpan ® ), ako aj risperidón, kt. má min. kataleptické
účinky. Pri paranoidnych formách je vhodný pimozid (Orap ® ). Min. katalaleptický má risperidón.
Tioridazín sa neodporúča pre jeho anticholínergické účinky, chlórprotixén vyvoláva u starších osôb
kolapsy.
Závislosti od psychoaktívnych látok – sú menej známe ako závislosti v dospelosti. Dlho sa
predpokladalo, ţe sú v starobe zriedkavé. Je ťaţké odlíšenie abúzu návykových látok a závislosti.
Odhaduje sa, ţe asi 10 % starých ľudí uţíva nadmerné dávky alkoholu. Starí ľudia patria k
najväčším konzumentom benzodiazepínov a analgetík.
Sy. závislosti od návykových látok, najmä alkoholu sa v stareckom veku môţe zmierniť, resp.
prechádza do úplnej abstinencie, a to následkom intolerancie, zdravotných problémov, ale aj
vyrovnanejšieho ţivotného štýlu, otupenia povahových extrémov al. redukcie záťaţových,
konfliktných situácií.
Dg. závislostí v starobe je ťaţká, pretoţe obvykle chýbajú objektívne anamnestické údaje, uţívanie
návykových látok je menej nápadné, sociálne následky sú zriedkavejšie. U muţov je častejšia
závislosť od alkoholu, u ţien závislosť od benzodiazepínov a analgetík. Ilegálne drogy uţíva starší
človek zriedka, závislosť od týchto drog je mimoriadne zriedkavá. Abúzus alkoholu sa asi v 50 aţ 70
% prípadov začína uţ pred nástupom staroby.
V starobe sú častejšie somatické a psychiatrické komplikácie závislosti. Sú pri nich časté poruchy
vedomia a poruchy kognitívnych funkcií.
Interakcie medzi psychickým a fyzickým zdravím v starobe – psychické faktory vplývajú na
priebeh závaţných ochorení a úrazov. Napr. u ústavne liečených pacientov so zlomeninou
stehnovej kosti, kt. sa poskytlo psychiatrické konzílium, sa nielen skrátil pobyt v nemocnici o 30 %,
ale zdvojnásobila výhliadka na okamţité prepustenie do domáceho liečenia namiesto prijatia do
ústavu pre dlhodobo chorých. Zistilo sa, ţe ~ 25 % starších pacientov, kt. vyhľadajú praktického
lekára s nepsychiatrickými problémami majú výrazné príznaky depresie, keď sa po nej pátra.
Pacienti so závaţnejšími chorobami majú pritom väčšie riziko depresie ako zdraví rovesníci.
Depresia výrazne ovplyvňuje aj imunitné funkcie, a tým odolnosť proti infekciám a procesy hojenia.
Pri Alzheimerovej chorobe sa napr. zistil pokles počtu T lymfocytov, pomocných T lymfocyutov, ako
aj NK buniek a pomer pomocných a represorových lymfocytov. Titer protilátok proti Epsteinovmu-
Barrovej vírusu, ako odraz zníţenej celulárnej imunity býva pritom vyšší.