2C OBSAH A DRUHY VZDELANIA - teologia.iskra.sk

1C POJEM, PREDMET, ÚLOHY A CIEĽ DIDAKTIKYDidaktika je teória vzdelávania a vyučovania. Odvodená od slova didaskó – učím,vyučujem. Ide o najprepracovanejšiu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá vyučovaníma učebným procesom.Predmetom didaktiky je výkonová stránka vyučovania.Úlohou didaktiky je skúmanie vzdelávacieho a učebného procesu. Úlohou je rozpracovaťotázky vyučovacieho procesu riadeného učiteľom v podmienkach školy a tiež riadenéhorodičom v podmienkach rodiny.Cieľom je pomáhať žiakom k sebarealizácii aby mohol prežiť svoj život plnohodnotne.Cez poznanie a návyky vytvoriť podmienky pre žiaka tak aby sa z neho stal dobrý človek(kresťan), ktorý chápe potreby spoločnosti.2C OBSAH A DRUHY VZDELANIAVzdelávanie je proces poznatkov, získavania zručností a vedomostí. Pojmom vzdelanie saoznačuje výsledok vzdelávacieho procesu. Vzdelanie tvorí sústava vedeckých poznatkov,intelektuálnych vedomostí a praktických zručností. Vzdelávanie prebieha vo vyučovacomprocese ako proces formatívny, pretože pomáha formovať žiaka po všetkých stránkach jehoosobnosti.Výber obsahu vzdelania:spoločenské hľadisko- rešpektuje sa dosiahnutý vývin spoločnostibiologické hľadisko- rešpektuje sa vek žiaka a jeho biologické osobitostihistorické hľadisko- zdôrazňuje pri výbere učiva historické skúsenosti, ktoré sa nadobudlipsychologické hľadisko- rešpektuje psychické zákonitosti vývinu osobnosti3C ŠKOLSKÉ DOKUMENTYUčivo je obsah vyučovania a vzdelávania. má zahŕňaťo vedomosti – fakty a pojmyo zručnosti – danosti na základe, ktorých dokážeme vedomosti použiť v praxio hodnotová orientácia žiaka – vo vedomostiach a zručnostiach nachádza významKuriculum všetko, čo sa spája s vyučovacím procesom.Pedagogické dokumenty – materiál, ktorý vymedzuje a určuje prácu školy a delíme ich nateoretické a praktické.Teoretické dokumenty sú koncepcia a projekcia učiva.Štandardy- pojem, který označuje základné štúdium./ minimum učiva, ktoré má žiakvedieť, môžu byť stanovené štátom/Vzdelávací program – základný pedagogický dokument, ktorý určuje štát. Sú to záväznépožiadavky štátu na obsah vzdelávaniaDokumenty školy:učebný plán – to čo určuje riaditeľučebné osnovy – zahŕňajú ciele predmetu a tematické celky

časovo- tematický plán- vytvára ho učiteľ, konkretizuje ním svoje predstavy, učebnéosnovy a celý vzdelávací proces v celom ročníku na jednotlivé hodiny. Na 80% musírešpektovať učebné osnovy a 20% vlastnás tvorba a kreativita.Praktické dokumenty, kontrola a hodnotenie pedagogickej činnosti./ triedny kniha.,žiacka knižka/4C VYUČOVACÍ PROCES PODSTATA, ZÁKLADY, PRIEBEHVyučovací proces je zamerané riadenie učebnej aktivity žiakov a cieľavedomý riadiaciproces učiteľa, ktorý smeruje k dosiahnutiu cieľov.Faktory vyučovacieho procesu:Endogenné faktory- dedičné a vrodené vlohyExogenné faktory- prostredie výchova, výchovné prostriedkyFunkcie vyučovacieho procesu:Informatívna . spočíva v odovzdávaní informácii žiakomFormatívna – uplatňuje sa pri rozvoji osobnosti žiakaSyntetizujúca – uplatňuje sa pri sceľovaný poznatkov, ktoré žiak získal v škole aj mimo školy.Podstata vyučovacieho procesu.Sú tam vzťahy: učiteľ- učivo- žiakja odovzdávam žiakoviUčiteľ ––––––––––––––––––––––––– Žiaka žiak mneUvedomiť si: Čo učím, prečo učím a ako učím.Základy vyučovacieho procesu:Spočívajú v :poznávacích zákonitostiach( je to osvojovanie si vedeckých poznatkov v dvojakom poznávanív zmyslovom/ pocity a vnemy/ a logickom/ súdy a úsudky/),v psychologických zákonitostiach alogických zákonitostiach( uplatňujú sa v usporiadaní učiva učebnými osnovami)Priebeh vyučovacieho procesu:Sa skladá z nasledujúcich etáp:o preverovanie vedomostí, kontrola domácej úlohy. Zisťujeme predpoklady žiakov.o analýza učiva učiteľom. Odhaľuje vyučovacie ciele, ktoré sú v učebných osnovách.o formulácia didaktických cieľov. Zostavenie časovo - tematického plánu./ stanoviť cieleučiva/o regulácia učenia žiakov. Teórie učenia – slovné, pojmové, hry...o analýza výsledkov. Sa robí kvantitatívnou analýzou/ žiacka knižka, klasifikácia/a kvalitatívna posudzuje výkon žiaka aj učiteľa.Cieľom vyučovania je nielen odovzdávať vedomosti žiakom ale i rozvoj myslenia žiakov.

5C KONCEPCIE VYUČOVANIAŠtandardy – označujú základné učivo, ktoré musí žiak vedieť – minimum vedomostía zručnostíVzdelávací program – základný pedagogický dokument na koncepciu vyučovania, ktorýurčuje štát, sú to záväzné požiadavky štátu na obsah vzdelávania.Učebný plán – určuje sa na základe vzdelávacieho programu, obsahom sú všetkypredmety, ktoré sa učia na danej škole, vydáva ho ministerstvo školstva.Učebné osnovy – je to rozpracovanie učebného plánu pre konkrétny predmet. Zahrňujúciele predmetu a tématické celky.Časovo-tématický plán – vytvára ho učiteľ a konkretizuje svoju predstavu a učebnéosnovy na jednotlivé vyučovacie hodiny. Má právo pomeniť osnovy podľa seba (asi 20%).- UČIVO môže byť zostavené:a) lineárne – niečo sa naučí a už sa k tej téme učiteľ nevraciab) špirálovite – učivo sa postupne stále viac a viac prehlbuje (ťažšie sa to zostavuje, aleje to lepšie a účinnejšie pre deti)Pri koncepcii vyučovania je dôležité stanoviť si výukový cieľ – to je predstavao kvalitatívnych a kvantitatívnych zmenách u jednotlivých žiakov v oblasti kognitívnej,afektívnej a psychomotorickej, ktoré majú byť dosiahnuté vo vyučovacom procese.- Učiteľ musí žiakov najprv poznať, aby si mohol stanoviť cieľ- Aj žiaci by mali byť spolutvorcami cieľa, lebo oni sú aktívne subjekty vyučovania, nielen pasívne objekty.Spôsoby stanovenia cieľa:a) sprostredkovací: podľa vopred stanovených cieľov školyb) ústretový: smeruje k tvorivosti žiaka, k rozvoju žiaka, motivujeTypy výukových cieľov: kognitívne – poznávacie, afektívne – výchovné,psychomotorické – návyky a zručnosti.Cieľom vyučovania nie je iba vzdelanie, treba ROZVÍJAŤ CELÚ OSOBNOSŤ ŽIAKA.Pri koncepcii vyučovania treba dbať na to, aby boli ciele jednoznačné, kontrolovaťeľnéa primerané6CHUMANIZÁCIA A DEMOKRATIZÁCIA ŠKOLY.Humanizácia a demokratizácia školstva napomáha tomu, aby vzdelávanie robilo ľudíšťastnejšími. Humanizácia školstva sa musí začať od humanizácie celej spoločnosti.Humanizovať spoločnosť možno tým, že sa bude pomáhať členom spoločnosti realizovať ichindividuálny a jedinečný potenciál.- Dôležitá je tu humanizácia vzťahov medzi riaditeľom a učiteľmi, riaditeľoma žiakmi, učiteľmi a žiakmi. Humanizáciou vzájomných vzťahov možno dosiahnúťdobrú školskú klímu. Tým sa môže zmeniť aj postoj dieťaťa ku škole a k vzdelaniu.- Humanizácia školy sa môže realizovať aj tým, že bude učiteľ na vyučovanízainteresovaný aj citovo. Je dôležité, aby žiak mohol uplatniť svoju túžbu posebarealizácii. Treba rešpektovať slobodu, samostatnosť a nezávislosť žiaka.- Pri výučbe sa treba sústrediť na celú osobnosť žiaka (na jeho rozumovú, citovúi motivačnú stránku), treba odstrániť napätie a stres, humanizovať metódy a obsahvzdelávania.

Dôležitým predpokladom humanizácie je aj zabezpečenie demokracie pre celúspoločnosť. Sv. Otec Ján Pavol II. hovorí v encyklike Centisimus annus, že zásadámsociálneho učenia cirkvi najlepšie zodpovedá demokratický model štátu. Upozorňuje však naproblém konzumizmu a túžby mať a nie byť.V oblasti vzdelávacej a výchovnej v cirkvi dostáva dieťa poznatky o pravde a dobre, učísa byť milované a milovať, učí sa uvedomovať si svoju dôstojnosť a dôstojnosť iných.- Učiteľ by mal byť vyrovnaný, trpezlivý, láskavý, taktný, spravodlivý a ochotný.Nesprávny je prísne autokratický vzťah učiteľa k žiakom ako aj liberálny vzťah učiteľak žiakom. V školskej výchove je dôležitý osobný príklad učiteľa. („Ako sa učiteľ teší na deti,tak sa deti tešia na učiteľa.“)- Pod demokratizáciou sa rozumie aj odstránenie dirigovania zo strany učiteľa a úctak dieťaťu ako aj rešpektovanie vlastného názoru žiaka, samozrejme s primeranou disciplínouv triede.7CMOTIVÁCIA ŽIAKOVMotivácia – (z lat. moveo – hýbať) – vyjadruje hybné sily správania sa.Zahŕňa pud, potrebu, záujem, snahu, túžbu, emócie, city.Otázka motivácie je otázkou, prečo sa človek chová tým alebo oným spôsobom.Motivácia žiaka:Základ motivácie k učeniu dostáva v rodine – ideál: rodičia ochotne odpovedajú na otázkydieťaťa, podporujú jeho záujmy, učia ho využívať informačné procesy.Motivácia žiaka sa mení vekom – na strednej škole dochádza k motivačnej kríze – odpork učeniu i učiteľom.Motiváciu ovplyvňuje tiež prostredie triedy a školy a tiež pocit bezpečia v škole.Vnútorná motivácia k učeniu:Nastáva vtedy, ak sa žiak učí preto, lebo ho téma zaujala- nepotrebuje vonkajšie odmenypre motiváciu.Táto motivácia nastáva vtedy, ak žiak:- vníma učebnú činnosť ako zmysluplnú- má možnosť sa aktívne zapojiť do procesu učenia, tzn. výber a riadenie toho, čo bude robiťa autonómny štýl učenia – t.j. preberanie zodpovednosti za svoj výkon.Vonkajšia motivácia:Žiak študuje preto, aby dostal odmenu, alebo aby sa vyhol trestu.

8CDIDAKTICKÉ ZÁSADY1. Aktivita – má byť rozdelená medzi učiteľa a žiaka – 50% - 50%.2. Názornosť – Komenský: „Všetko, všetkým, všetkými“ – všetko čo sa dá naučiť,všetkým ľuďom, všetkými zmyslami. Človek si bežne pamätá bežne 20% z počutého, 30 –z videného, súčasne – 50%, diskusia – 70%, pridaním uvažovania (elaborácia) – 90%.Pri vyučovaní sú dôležité pomôcky a treba nechať žiakov vyjadriť.3. Primeranosť – obsahu – učivo musí byť rozdelené primerane veku v rozsahu, nemábyť minimum ani maximum, postupne treba zvyšovať požiadavky. Metódy – podľa vekužiakov musíme voliť aj metódu (napr.: s menšími – hra, ale s primeranou dĺžkou)4. Trvácnosť – najviac vecí zabúdame hneď po počutí. Ideál spôsob štúdia – rozdeliť siknihy – mám 10 dní – 6 čítam a 4 opakujem. Dôležité je rozdeliť si učenie dbať na opakovanie.5. Systematickosť – všetko čo učím by som mal zaradiť do nejakého systému, vzťahu.Nejakú vec poznám vtedy ak ju poznám v súvise.5 didaktických zásad môžeme použiť v ktorejkoľvek fáze hodiny (motivácia,opakovanie...)9CDIDAKTICKÉ METÓDYIde o metódy, ktoré pomáhajú v procese vyučovania (metóda – t.j. spôsob ako).Čiže ide tu o takú aktivitu učiteľ a žiaka, aby bol zmysluplne odovzdaný obsahvyučovania a aby boli naplnené výukové ciele.Je dobré preferovať metódy, kde je výrazná aktivita žiaka.Je treba nájsť rovnováhu medzi rozumom a citom.Etapy vyučovacieho procesu:1. motivačné: metódy usmerňujúce záujem žiaka o učenie2. expozičné: metódy pomáhajúce žiakovi oboznamovať sa s učivom3. fixačné: metódy pomáhajúce opakovať a upevňovať učivo4. klasifikačné: metódy hodnotenia kontroly, klasifikácieMotivačné:vstupné – príbeh, rozhovor....priebežné – pochvala, kritika, výzva, aby žiak niečo vyriešilExpozičné:I. metódy priameho prenosu dát:- slovné: 1) monologické2) dialogické- metódy samostatnej práceII. metódy sprostredkovaného prenosu dátIII. metód problémovéFixačné:- ústne opakovanie- písomné- pomocou médií- pomocou dramatizácie- domácich úloh- nácviku poznatkovKlasifikačné:- ústne skúšky

- písomné skúšky10C DIDAKTICKÉ FORMY (DF) (Organizačné formy výuky)Je to usporiadanie vyučovacieho procesu, tzn. vytvorenie prostredia a spôsoborganizácie činnosti učiteľa a žiakov pri vyučovaní, aby boli optimálne realizované výukovéciele.Z pohľadu vyučujúceho sú pre usporiadanie výuky dôležité dve hľadiská:1. „s kým a ako“ pracuje2. „kde“ pracujeZákladné DF:1. individuálna 6. partnerská spolupráca2. hromadná (frontálna) 7. tímová3. individualizovaná 8. projektová4. skupinová 9. otvorené vyučovanie5. diferencovaná 10. spájanie ročníkov do jednej skupiny1. Individuálna výuka- je nastrašia- výuku vedie jeden učiteľ, každý pracuje individ., navzájom vôbec nespolupracujú- žiaci sú v jednej miestnosti, majú rôzny vek, rôznu úroveň vedomostí a ich početje tiež rôzny- učivo má stanovené každý žiak zvlášť, nemajú spoločné učebnice- doba vyučovania nie je presne stanovenáPoužitie: umelecká výchova, tréningy vrcholových športovcov...Výhoda: špecifikácia učených úlohNevýhoda: efekt osamotenia – učiteľ sa žiakovi nevenuje2. Hromadná (frontálna)- prelom 16. a 17. st.- najrozšírenejšia (používal ju aj J. A. Komenský)- je to typ klasickej triedy – jedna skupina žiakov na rovnakej vekovej a mentálnejúrovni, ktorá plní v tom istom čase rovnaké úlohy, rovnakým spôsobom a vyučujejeden učiteľ- podľa tohto, ktorá činnosť prevláda, sa dá hodina frontálnej výuky rozdeliť na:1. hod. prípravy 5. použitia vedomostí a zručností2. osvojovania nových vedomostí 6. overovania a hodnotenia3. opakovania hod. 7. kombinovaná4. vytvárania zručnostíVýhoda: rýchla a ekonomická informovanosť žiakovNevýhoda: uniformita žiakov3. Individualizovaná- žiak pri nej postupuje podľa vopred špeciálne stanoveného výukového plánu.4. Skupinová- je to rozdelenie triedy do menších skupín podľa rôznych hľadísk, napr.: druh činnosti,obtiažnosť...

- o veľkosti skupiny rozhoduje učiteľ, alebo môže vzniknúť aj spontánne; 4 – 6 členov- cieľ skupinovej výuky: osvojenie učiva a spolupráca na riešení problémov- skupiny sa venujú jednej téme naraz alebo rôznym témam, učiteľ je poradca,koordinátorVýhoda: väčší nárast vedomostí ako pri iných DFNevýhody: dominantnosť niekt. Žiakov5. Diferencovaná- diferenciáciou sa rozumie rozdelenie žiakov do homogénnych skupín podľa určitýchkritérií (intelekt. schopnosti, nadanie...)Použitie: výučba jazykov6. Partnerská spolupráca- dvaja žiaci na krátku dobu spracovávajú určitý materiál a navzájom sa kontrolujúVýhoda: žiak sa učí argumentovať a obhajovať svoj názorNevýhoda: dominancia jedného partnera7. Tímová- začala v USA po 2. svet. vojne- mala pomôcť k vyššej efektivite a úspešnosti školy- jej podstatou je veľká skupina (70 – 250 žiakov), vyučuje ju tím učiteľov, ktorí sastriedajú vo veľkých i malých triedachPoužitie: semináre, birmovkyVýhoda: vysvetlenie látky z rôznych hľadískNevýhoda: disciplína8. Projektová výuka- spája vyučovanie s mimoškolskou situáciou.- žiaci s pomocou učiteľa riešia problém komplexného charakteru- odporúča sa spolupracovať s odborníkmi- projekty sa delia na individuálne, skupinové, triedne, školskéVýhoda: každý žiak prispieva svojim podielom k práciNevýhoda: záťaž žiakov pri zlej organizácii9. Otvorené vyučovanie- žiaci sa podieľajú na plánovaní svojho učebného procesu, spolurozhodujú pristanovení cieľov- využívajú svoje skúsenosti, riešia problémy- tempo je prispôsobené individuálnym možnostiam a rešpektuje sa vnútornádiferenciácia- druhé hľadisko je otvorenie školy. Vytvárajú sa tým kontakty s iným prostredímVýhoda: zodpovednosť, kreativita, komunikácia Nevýhoda: konflikty10. Spájanie ročníkov do jednej skupiny- je závislé od počtu žiakov, učiteľ – pozor na časovú stratu a dostatok priestoru preprácu s každým ročníkom

11C DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY -MATERIÁLNE DIDAKTICKÉ POMÔCKYPodporujú vyučovací proces a zároveň aj zásadu názornostiA) Učebné pomôcky : praktické - model, film, obraz,textové - pracovný zošit, časopis,B) Technické pomôcky : audio, vizuálna a počítačová technikaC) Organizačná technika : rozhlasové štúdio, vydávanie časopisu, redakcia,D) Odborné vybavenie výukového priestoru : tabuľa, nástenka, mapa,Vraj sa dá o tom rozprávať aj hodinu som zvedavý kto to zvládne12C PRÍPRAVA UČITEĽA NA VYUČOVANIEA) vzdialená príprava - štúdium pedagogických materiálov( osnovy, ciele)B) blízka príprava - dobrá príprava je taká ak mám plán ako a prostredníctvom čoho dosiahnemcieľ ako sa bude pokračovať ďalej, zvolenie didaktických metód (dôležitá je motivácia,opakovanie - rôzne dynamikyPo hodine - potrebné sebahodnotenie - či som sa dobre pripravil, či som zvolil vhodné metódy- občas využiť aj hodnotenie v skupine13C ALTERNATÍVNE ŠKOLSTVOPod alternatívnym školstvom máme na mysli školstvo, školu, ktorá je alternatívou ktradičnej škole. Pod tradičnou školou myslíme pamäťovo – reproduktívnu školu sautoritatívnym postavením učiteľa, relatívne stálou organizáciou vyučovacích hodín, pevnýmiosnovami a učebnými plánmi, štruktúrou školského roka a spôsobom riadenia školy. Uvedenéznaky považujeme za systémové znaky pre pojem tradičnej školy.Alternatívna škola, alternatívny školský systém pracuje na úrovni systémovej alternatívy, t .j.líši sa vo všetkých základných znakoch od tradičnej školy, alebo neformulovanými cieľmiindikuje potrebu zmeny na úrovni systému, jeho štruktúry a dynamiky.PEDAGOGIKA M. MONTESSORIOVEJJej základnou myšlienkou bolo oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať „ slobodudieťaťu“ , pričom verila, že dieťa má dostatok vnútorných predpokladov samo o sebe, aby sastalo dobrým človekom. Jej filozofia dieťaťa bola poznamenaná náboženstvom, ale aj jejlekárskym vzdelaním a prácou s postihnutými deťmi. Hlavnou príčinou deviantného rozvojadieťaťa je neustály „boj´´ dospelého s dieťaťom, vnucovanie vôle dospelého dieťaťu.Hovorí, že „za dobré´´ sa považuje poslušnosť dieťaťa vo všetkých je podobách:poslušnosť tela (ticho sedieť, počúvať, nebehať)poslušnosť inteligencie (verne si osvojovať to, čo povie učiteľ a tak, ako to chce on)poslušnosť aktivity (len tam sa môže dieťa realizovať, kde to povolí učiteľ a len takýmspôsobom, aký mu predpíše)poslušnosť vôle dieťaťa (zapretie vlastnej vôle dieťaťa)

Potláčanie dieťaťa retarduje vývoj jeho osobnosti a jeho schopností.Hlavné princípy a metódy pedagogiky Montesorriovej :1. dieťa má robiť len to, čo urobí samo z vlastných síl2. prostredie pre výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých. 3.maximálne sa má podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť, ich individualizácia4. veľkú váhu pripisuje vnímaniu, rozvoju všetkých zmyslov5. princíp postupnej náročnosti sa má prejaviť najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, ako aj vhračkách, ktoré majú postupne stupňovať možnosti rozvoja dieťaťa6. osobnosť vychovávateľa, učiteľa je charakterizovaná vysokou odbornosťou a snahou pomôcťdieťaťu v jeho vlastnom vývoji.FREINET:Uplatňuje diferenciáciu žiakov na základe individuálneho vyučovania. Zdôrazňuje savlastná zodpovednosť žiakov za úspech v škole i v životeWALDORFSKÁ PEDAGOGIKARozdeľuje pôsobenie na rozvoj dieťaťa na tri etapy, ktoré sú odvodené od fyziologickýchzmien:I. etapa do 7. roku života, do výmeny zubov – v tejto etape sa dieťa učí najmänapodobňovaním a vychovávateľ sa má starať o správne fyzické prostredie, okolie.II. etapa je od 7.roku života do pohlavnej zrelosti – v tejto etape miesto napodobňovania avzoru nastupuje autorita a nasledovanie,III. etapa je po dosiahnutí pohlavnej zrelosti – v tejto etape vychovávateľ vedie dieťa kvlastnému názoru, podporuje samostatnosť, učiteľ sa vzdáva svojej autority a stáva saporadcom.Hlavné princípy, inovačné myšlienky tejto alternatívy:1 dôraz na umeleckú výchovu, výchovu umením a prírodou2. dôraz na prežívanie (city), dôraz na tvorivosť a vlastnú tvorbu3. dôraz na zvláštne uspôsobenie prostredia pre výchovu – podnetné s možnosťoudotvárania deťmi4. sústredenosť na žiaka , jeho osobnosť, skúsenosť, tvorivosť, potreby5. dôraz na obrady, oslavy, rytmus, ktorý má byť zladený s rytmom tela (dýchania, srdca)a dôraz na socializáciu cez obrady a iné aktivity6. na prvom stupni je výchova zameraná na prežívanie, na druhom stupni vývoja je dôrazna umeleckú výchovu a až v tretej etape sa zdôrazňuje rozum a samostatnosť.7. nepoužívajú sa stále vyučovacie postupy a osnovy, ktoré obmedzujú spontánne učeniesa detí, podobne, ako sa nepoužíva stály rozvrh hodín, žiaci sa učia celky a nie vjednotlivých presne určených hodinách, učebná osnova je len rámcová, sú to skôr témy14CKATOLÍCKA ŠKOLA ( CIEĽ, ÚLOHY, PRINCÍPY, ŠPECIFIKÁ)Cieľom je vychovávať deti v spoločenstve veriacich. Kľúčovým programom je Kristovo:„ Miluj Pána svojho Boha celým svojím srdcom celou svojou dušou a svojho blížneho ako sebasamého.“ Hlavnou zásadou Kristovej pedagogiky je že milovaný miluje. Boh je zdrojomi objektom lásky.

Úlohou je hlásať radostnú zvesť evanjelia, slúžiť našej mládeži a dvíhať jej povedomiea usmerňovať jej duchovné a telesné hodnoty. Kresťanská škola dáva jasnú odpoveď na toakými cestami budú vedení žiaci. Kresťanská škola má pôsobiť na všetkých stupňoch škôl odmaterských a ž po vysoké školy. Úlohou kresťanskej školy je uplatňovať dva druhy poznania:prirodzené a nadprirodzenéPrincípy delíme: nadprirodzené a prirodzené.Nadprirodzené : vychádza z nadprirodzeného poslania človeka a z nadprirodzenéhoposlania kresťanskej školy. Človek je ako osoba smerujúca k Bohu. Kresťanská školausmerňuje človeka k nadprirodzenosti a k plnosti života s Bohom a v Bohu.Prirodzené: z nadprirodzeného princípu plynie princíp prirodzený. Oba princípy sú hlbokospojené a tvoria posvätnú pedagogiku. Prirodzený princíp tkvie v ľudskej slobode a k výchovesvedomia.Špecifiká: Výchova sa realizuje na princípoch kresťanskej viery. Výchovav kresťanských školách je usmernená k hodnotám spravodlivosti, lásky a mieru. Integrovanáľudská osoba v kresťanskej výchove sa rozumie človek s pevným životným cieľom a vzorom.15CTEÓRIA VÝCHOVY.Pojem teórie výchovyTeória výchovy objasňuje zákonitosti výchovného procesu a zaoberá sa. Obsahom,zásadami, formami, metódami a prostriedkami uplatňovanými vo výchovnom procese.Predmet teórie výchovyPredmetom teórie výchovy je skúmať' špecifické podmienky výchovy v rodine, v štáte, vspoločenských, cirkevných a mládežníckych organizáciách a v rovesníckych skupinách.Najdôležitejšími prvkami výchovného systému sú:a) vychovávaný (objekt výchovy)b) vychovávateľ (subjekt výchovy).Zo spoločenského hľadiska je vychovávateľ predstaviteľ rodiny, štátu, cirkvi...Vonkajšie podmienky výchovy môžu výchovný proces urýchľovať, alebo spomaľovať.(rodina, cirkev...)Vnútorné podmienky sú osobnostné predpoklady vychovávaného.Výchova dieťaťa je zameraná na rozvoj individuality.Popri filozofických faktoroch na obsah výchovného pôsobenia vplývajú faktoryekonomické, geografické, náboženské. kultúrne a demografické.Úlohy teórie výchovyÚlohou teórie výchovy je teoretický rozpracovať' otázky výchovy, aby účinne napomáhaliindividuálny rozvoj osobnosti. Úlohou teórie výchovy je skúmanie výchovného procesu vpodmienkach školy, záujmových krúžkov, cirkevných spoločenstiev... Výchovou sa tak budú vdeťoch prebúdzať objaviteľské túžby a ochota k samovzdelávaniu.Cieľ teórie výchovyZákladným cieľom výchovného systému spoločnosti je rozvoj individuality osobnosti prirešpektovaní jeho dispozícii pre život. Uvedomujúci si kvality vlastnej osobnosti a schopnývyužívať svoje individuálne schopnosti.

Cieľom kresťanskej výchovy je výchova dokonalého kresťana, ktorý žije v duchu učeniaJežiša Krista.Výchova spolu s vyučovaním sú dve stánky jednotného procesu.Štúdium otázok teórie výchovy však nemožno chápať izolovane nielen od ostatnýchpedagogických disciplín, ale i od prírodných a spoločenských vied, ktorých obsahom je ajvýchova mládeže.16CPODMIENKY VÝCHOVY /DEDIČNOSŤ, POVAHA, VÝCHOVA/DedičnosťKaždý človek prichádza na svet s určitými charakteristickými znakmi, ktoré dostane sozárodočnou bunkou rodičov. Dedičná zložka sa prejavuje tým, že dedíme určíte vlastnosti posvojich rodičoch, resp. starých rodičoch (výšku rastu, farbu oči, farbu koze a vlasov, tvar lebky,sklony k plešivosti...) V terminológii stavebníctva možno dedičnosť považovať' za hrubýmateriál na stavbu, ktorý opracovávame výchovným pôsobením.Vplyv dedičnosti býva rozmanitý. Dedičnosť však nemusí byť príčinou delikvenciemládeže, ale vlastnosťami zdedenými po predkoch. Dedičnosť je vždy ovplyvňovanáprostredím, v ktorom žiak vyrastá a prijíma názoryPovahaVrodené sklony sa v priebehu života prispôsobujú rozličným životným situáciám autvárajú povahové vlastnosti dieťaťa. Povahové vlastnosti vplývajú aj na socializáciu aadaptáciu žiaka. Povahové vlastnosti sú určované pravdepodobne aj zážitkami.Povahové vlastnosti sú teda výsledkom pôsobenia dedičných vlastnosti a zároveň ivýchovných vplyvov.Slabé typy sú často precitlivelé, malo výbojné, nedostatočne iniciatívne, ústupčivé,vyhýbajúce sa prekážkam.Veselé a optimistické deti sa na každého usmievajú, získavajú si sympatie najbližšiehookolia a budia nevšednú pozornosť.VýchovaRodina je jedným z najdôležitejších činiteľov spoločenskej existencie človeka. V rodinedostáva dieťa základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov.Rodina má dobre plniť funkciu výchovnú, emotívnu a ochrannú. Výchovnú funkciu vkresťanských rodinách treba chápať ako proces nenútený, založený na vzájomnej láske adôvere, ktorá je presvietená kresťanskou vierou.Dôležitým činiteľom vplývajúcim na výchovnú činnosť rodiny je vzájomné spolužitierodičov, Matka zaujíma vo výchovnom procese rodiny prvoradé miesto. Matka dáva dieťaťuzáklady mravnej a rozumovej výchovy, neskoršom čase vplýva na výchovu dieťaťa najmä vcitovej oblasti a otec v rozumovej.Výchovný proces v rodine je založený na vzájomnom vzťahu rodičov a deti. Základomtohto vzťahu je citová väzba.Nenahraditeľným prirodzeným výchovným činiteľom sú aj rovesnícke skupiny. Majúcharakter spontánnych zoskupení, ktoré vznikajú na základe osobnej väzby detí. Lokálneprostredie tvorí miesto trvalého bydliska žiaka, v rámci ktorého pôsobí aj rodina aj rovesníckeskupiny. Tým lokálne prostredie svojich členov do určitej miery aj formuje.

17CVÝCHOVNÉ ZÁSADY(FC-láska)Výchovné zásady sú osvedčené pravidlá, alebo vhodný spôsob na to, aby boli výchovnéprostriedky účinné.1. Vychovávaj podľa telesného a duševného vývoja zverenca,2. nábožensky3. s láskou, bez ohľadu či ti je zverenec sympatický, alebo nie4. s radosťou a optimizmom5. pre život, jeho požiadavky, úlohy a nebezpečenstvá6. ušľachtilo a vlastenecky7. vychovávaj jednotne, t. j. v harmonickej spolupráci všetkých výchovnýchčiniteľov.(Familiaris Consortio): Skutočná láska má hýbať všetko - spravodlivosť, poslušnosť, nábožnosť.- každé dieťa je od narodenia sebecké (boj proti sebectvu - dobroprajnosť/dobročinnosť).- Počúvať, všímať si, vžívať sa (empatia).- Odpúšťať, odprosiť.- Vzory (rodičia pre deti, svätí...).18CVÝCHOVNÉ FORMYRodina - tu sa formujú základy osobnosti, intelektuálne, sociálne a kult. charakteristiky. Ostatnéinšt. majú s rodinou spolupracovať. Dôležitou úlohou rodiny je vytváranie prostredia, v ktorom sidieťa postupne vytvára správny vzťah k hodnotám a rozvíja všetky stránky svojej osobnosti.Týmto prostredím je len prostredie bohaté na lásku. Byť rodičom znamená každý deň znovadarovať život svojmu dieťaťu, zachovať ho a rozvíjať. Ide o nepretržité darovanie, ktoré sapredlžuje po celý život dieťaťa.Škola - je uvedomelá a systematická činnosť, ktorej cieľom je kultúrny a intelektuálny rozvojčloveka. Zaberá veľkú časť výchovy.Najdôležitejšie úlohy školy:a) napomáhať rozvoju osobnosti žiakab) umožniť začlenenie do spoločnosti - pokračovanie socializačného procesudieťaťa, kt. sa začal v rodinec) poskytnúť základ kultúryd) poskytnúť profesionálnu náuku, dať pevné základy v oblasti myslenia,vedomostí a schopností pri jeho príprave na budúce povolanie.

19CVÝCHOVNÉ METÓDYSpôsob postupu, pomocou ktorého uplatňuje vychovávateľ svoj vplyv navychovávaného a ktorý mu pomáha čo najefektívnejšie dosahovať výchovný cieľ. Za metódyvýchovy teda možno považovať postupy, cesty, ktorými sa dosahujú vytýčené výchovné ciele.Výber a použitie výchovných metód pedagógom je ovplyvnené jeho vzdelaním, pedagogickýmiskúsenosťami a úrovňou prípravy na výchovu.Metódy :1. Metóda požiadaviek – pedagóg konkretizuje výchovné úlohy, ktoré kladie nažiakov.2. Metóda vysvetľovania – používa sa následne po metóde požiadaviek.....pôsobí narozumovú stránku.3. Metóda presvedčenia – pôsobí sa najmä na citovú stránku.4. Metóda cvičenia a navykanie – praktické cvičenia.5. Metóda príkladu – napodobňovanie určitých vzorov.6. Metóda hodnotenia – hodnotenie žiakov.20COBSAH VÝCHOVYObsah výchovy sú všetky činitele, ktoré vytvárajú danú oblasť.. Uvádzam pár ukážok:Rozumová výchova – Úlohou je rozvíjanie poznania a myslenia človeka. Súčasťou rozumovejvýchovy je výchova a rozvoj zmyslového poznávania, výchova myslenia a reči, osvojenievedomostí, skúseností. Rozumová výchova sa realizuje prostredníctvom zmyslových orgánov,ktoré zabezpečujú poznávací obraz vonkajšieho sveta. Môže sa vykonávať a rozvíjať aktívnoučinnosťou a môže mať i formu hry, učenia, práce. Obsahom je naučiť žiaka konkrétnei abstraktne myslieť, osvojiť si poznatky a zručnosti ako i získať osobné skúsenosti.Náboženská výchova – Je zameraná k Bohu a k spáse nesmrteľnej duše. Obsahom výchovy jezachytiť človeka ako komplex a teda ho nasmerovať na plnohodnotný rast, vďaka čomu sa mástať dobrým občanom i kresťanom. Teda obsahom je tak nadprirodzená, ako i prirodzenáformácia.Mravná výchova – Obsahom je výchova k mravnosti podľa prirodzeného zákona. Dobrýľudský skutok je ten, ktorý je v súlade s mravným poriadkom, a normou mravnosti. Ide tedao rozpoznanie dobra a zla.Estetická výchova – Uplatňuje sa pri utváraní schopností mládeže uvedomovať si, vnímaťa správne chápať krásu svojho okolia utvárať kladný vzťah k umeniu a rozvíjať vlastnútvorivosť.Ekologická výchova – Výchova vzájomného vzťahu človeka a prírody.Pracovná výchova – Schopnosť človeka pracovať a vážiť si prácu.Telesná výchova – Upevnenie zdravia, rozvíjanie vrodenej a psychickej dispozície človeka,upevňovanie morálnych a vôľových vlastností.