1A PSYCHOLÃGIA AKO VEDNÃ DISCIPLÃNA ... - teologia.iskra.sk
1A PSYCHOLÃGIA AKO VEDNÃ DISCIPLÃNA ... - teologia.iskra.sk
1A PSYCHOLÃGIA AKO VEDNÃ DISCIPLÃNA ... - teologia.iskra.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>1A</strong> PSYCHOLÓGIA <strong>AKO</strong> VEDNÁ DISCIPLÍNA. DEFINÍCIA,<br />
PREDMET PSYCHOLÓGIE.<br />
Pomenovanie psychológia pochádza zo spojenia gréckych slov: psyche- duša<br />
a logos – veda. Uvažovanie o duši patrilo k mytológii starých kultúr a ne<strong>sk</strong>ôr patrilo<br />
k štandartným témam filozofie, teológie a medicíny. O psychológii ako samotnej vede<br />
sa dá hovoriť až v 19. storočí.<br />
Podľa W. Wundta zakladateľa psychológie sa do konca 19 stor. objavovali dve<br />
definície psychológie:<br />
1. psychológia je veda o duši – táto definícia zodpovedala etymologickému<br />
významu slova psychológia. Od tejto definície sa v ďalšom vývoji<br />
psychológie upúšťalo.<br />
2. psychológia je veda o vnútornej <strong>sk</strong>úsenosti - táto definícia má niekoľko<br />
variantov a ide hlavne o spracovanie podnetov.<br />
Predmetom záujmu psychológie je správanie a prežívanie živých bytostí vo<br />
vzájomnom pôsobení s prostredím. Pri definovaní psychológie sa zohľadňovali<br />
pojmy: vedomie, nevedomie, správanie, prežívanie.<br />
Predmet je : materiálny( človek)<br />
formálny( spôsob pozerania sa na človeka)<br />
Veda o psychickej regulácii správania.<br />
2A<br />
VÝZNAM PSYCHOLÓGIE PRE PEDAGOGIKU. VÝSKUMNÉ<br />
METÓDY V PSYCHOLÓGII.<br />
Proces vzdelávania a výchovy nie je len proces vonkajšieho pôsobenia učiteľa<br />
na žiaka ale je to i vnútorný proces. Pre učiteľov sú dôležité poznatky psychologických<br />
vied. Psychológia <strong>sk</strong>úma všeobecné zákonitosti - zovšeobecňuje. Je to<br />
najvýznamnejšia pomocná veda pedagogiky, pretože majú spoločný objekt, ktorým je<br />
poznávanie a formovanie osobnosti človeka. Psychologické vedy <strong>sk</strong>úmajú aký človek<br />
je ako sa učí a úlohou pedagogiky je upraviť podmienky vzdelávania vzhľadom na<br />
vyučovacie ciele a stanoviť obsah, metódy, rozsah… Táto súvislosť medzi<br />
pedagogikou a psychológiou je daná tesnou spoluprácou už od najstarších čias.<br />
Diagnostické metódy sa dajú rozdeliť na pozorvacie, experimentálne<br />
a exploračné.<br />
Pozorovanie je základná metóda. Podstatou experimentu je sledovanie účinku nejakej<br />
podmienky na správanie a prežívanie. Exploračných metód je veľa: rozhovor,<br />
dotazník, text, kresby......<br />
Psychodiagnostika je oblasť činnosti psychológa, pri ktorej používa rozličné<br />
metódy na poznávanie, diagnostiku individuálnych vlastností, schopností a pod.<br />
Súčasťou psychodiagnostiky sú testy / psychologické, výkonové, prístrojové,<br />
dotazníkové/<br />
Psychologické testy - ide o <strong>sk</strong>úšku v ramci ktorej sa predkladajú presne definované<br />
úlohy s kritériami pre vyhodnotenie úspechu či neúspechu.<br />
Výkonové testy – sú zamerané na meranie výkonu v určitej presne definovanej<br />
schopnosti alebo funkcii.<br />
Prístrojové metódy – umožňujú veľmi presné predkladanie textových úloh,<br />
registráciu reakcíí vyšetrovaného.
A – psychológia 1<br />
Dotazníkové metódy - pomocou nich sa zí<strong>sk</strong>avajú od vyšetrovaného subjektívne<br />
údaje o postojoch, názoroch, záujmov, vlastnostiach a pod.<br />
3A ČLENENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED A ICH OBSAHOVÉ<br />
ZAMERANIE<br />
Všeobecná psychológia je zameraná prevažne teoreticky.<br />
Všeobecná psychológia – pojednáva o psychických procesoch a stavoch. Spracováva<br />
základné teoretické otázky psychologických vied a podáva celkový psychologický<br />
obraz o človeku.<br />
Psychológia osobnosti – sa zaoberá štruktúrou osobnosti, jej poznávaním<br />
a formovaním<br />
Vývojová psychológia- <strong>sk</strong>úma psychologický vývoj od prenatálneho obdobia cez<br />
detstvo, mladosť, dospelosť až po starobu. Zaoberá sa vzťahmi medzi dedičnosťou<br />
a vplyvmi prostredia.<br />
Sociálna psychológia – <strong>sk</strong>úma zaradenie človeka do spoločnosti, zaoberá sa<br />
medziľud<strong>sk</strong>ými vzťahmi sociálnych <strong>sk</strong>upín a spoločnosti.<br />
Psychofiziológia – <strong>sk</strong>úma fyziologické mechanizmy / aspekty, základy/ vo vnímaní,<br />
pamäti, učení, pozornosti, temperamentu...<br />
Neuropsychológia sa zaoberá psychickými zmenami pre väčších i drobných<br />
poškodeniach mozgu a je považovaná za súčasť psychofiziológie.<br />
Psychopatológia – sa zaoberá psychickými poruchami a obtiažami, ich vznikom,<br />
popisom, triedením a liečením.<br />
Klinická psychológia – rieši psychologické otázky zdravotníctve, v diagnostike,<br />
terapii, hygiene, prevencii a v starostlivosti o chorých.<br />
Psychológia práce – sa zaoberá <strong>sk</strong>úmaním rôznych profesíí a n a základe toho<br />
výberom pracovníkov, ich prípravou a výcvikom./ práca s ľuďmi, vzťahy, pracovná<br />
motivácia/<br />
Pedagogická psychológia – <strong>sk</strong>úma otázky výchovnej praxe psychologického hľadi<strong>sk</strong>a,<br />
zaoberá sa vyučovaním a výchovou v školách, rodinách i v mimoškol<strong>sk</strong>ých<br />
zariadeniach.<br />
Škol<strong>sk</strong>á psychológia – riši výchovné a vzdelávacie problémy v škole.<br />
4A POCIŤOVANIE <strong>AKO</strong> KOGNITÍVNY PROCES. DRUHY POCITOV,<br />
FUNKCIA ANALYZÁTOROV.<br />
Pociťovanie a vnímanie spadá do oblasti psychológie. V tomto <strong>sk</strong>úmaní je<br />
psychológia najďalej, pretože sa tu dá pracovať experimentálne.<br />
Pociťovanie funguje cez analyzátory, ktorých je niekoľko druhov (podľa<br />
zmyslov). Analyzátory nazývame aj reflexné oblúky. Analyzátor sa <strong>sk</strong>ladá<br />
z nasledujúcich častí: vonkajšia časť (receptor), nervová dráha a kôrové centrum<br />
(jadro analyzátora). Podnet rozdráždi receptor, ktorý vyšle signál po nervovej dráhe<br />
do príslušného kôrového centra v mozgu, ktoré ho spracuje. Výsledným efektom<br />
činnosti analyzátora je pocit (napr. videnie farby je pocit zrakový). Pocit je teda<br />
uvedomenie si určitej vlastnosti určitej veci.<br />
Avšak nie sme schopní pociťovať všetky pocity. Pocity majú totiž svoje prahové<br />
hodnoty. Poznáme horný a dolný pocitový prah (najvyššia a najnižšia intenzita<br />
pocitu). Podprahové pocity sú teda také, ktoré si ešte neuvedomujeme, lebo sú príliš<br />
2
A – psychológia 1<br />
slabé (napr. prach na ruke); naopak nadprahové pocity si neuvedomujeme, pretože sú<br />
pre daný analyzátor príliš silné (napr. príliš vysoký zvuk). Hodnoty pocitových prahov<br />
sú u rôznych ľudí rozličné.<br />
Poznáme aj rozdielový pocitový prah. Je to schopnosť rozoznať väčší či menší<br />
rozdiel v intenzite pocitu. Ľudia s jemným rozdielovým pocitovým prahom ho<br />
využívajú v rôznych profesiách (napr. ladič hudobných nástrojov, ochutnávač vín...).<br />
Ak človek žije dlhšie v určitom prostredí, dochádza k zmyslovej adaptácii –<br />
prispôsobenie sa určitému stupňu daného pociťovania (napr. pracovník v mraziarni si<br />
časom zvykne na chlad). Poznáme aj zákon kontrastu, ktorý hovorí, že pri náhlej<br />
zmene intenzity pocitu sa nám daná zmena javí iná, než je v <strong>sk</strong>utočnosti.<br />
Analyzátory delíme na distančné a kontaktné. Distančné (diaľkové) analyzátory<br />
sú zrakové, sluchové a čuchové. Zabezpečujú pocity a vnemy na diaľku, bez potreby<br />
dotyku. Medzi kontaktné analyzátory zaraďujeme chuť a hmat (sem patria tlakové<br />
pocity, tepelné pocity, pocity bolesti a samotné hmatové pocity (haptika)).<br />
Okrem toho ešte poznáme analyzátory pohybu, rovnováhy a polohy. Máme aj<br />
vnútornostné pocity – hlad, smäd, dýchanie, krvný obeh, vylučovanie, únava a pod.<br />
5A VNÍMANIE <strong>AKO</strong> KOGNITÍVNY PROCES. DEFINÍCIA, DRUHY<br />
A TYPY VNÍMANIA.<br />
Vnem – jednorázová vec, rýchly, krátky – impulz, ktorý sa do nás dostáva cez<br />
zmysly.<br />
Deti vnímajú detaily (napr. si všimnú najprv kvet, až potom lúku), dospelí vnímajú<br />
najprv komplex, až potom detaily.<br />
Etapy vzniku vnemu:<br />
1. Stimul – niečo na mňa pôsobí zvonku cez zmysly<br />
2. Prijatie<br />
3. Nervové spojenie<br />
4. Mozog – spracuje impulz a reaguje – vzniká SUBJEKTÍVNY VNEM.<br />
Prah vnímania – vnímam aj to, čo nepočujem<br />
Absolútny prah počutia – určitý počet Hz, ktoré musí človek vydať, aby ho druhý<br />
človek počul<br />
Diferenčný prach počutia – zvýšenie Hz natoľko, aby sa zmenil zvuk.<br />
Vnímanie – súbor vnemov, je dlhodobejšie ale aj pravdivejšie, niečo dlhšie<br />
pozorujem, premýšľam nad tým. Tento súbor vnemov si:<br />
1. Organizujem, dávam do systému<br />
2. Určujem, čo je podstatné a čo nie<br />
3. Komletujem – tu začína objektívna tendencia<br />
Vnímanie nemusí byť vždy objektívne a pravdivé. Pri vnímaní som ovplyvnený<br />
sociologickým vzorcom – okno mojej mysle, cez ktoré sledujem svet. (som<br />
ovplyvnený určitou výchovou, štúdiom a pod.) Dôležité je to okno rozširovať, napr.<br />
DISKUSIOU.<br />
Pr.: Nakreslené slnko – dieťa vidí slniečko, námorník kormidlo.<br />
- Človek je pri vnímaní ovplyvnený: objektívnymi vecami a subjektívnymi<br />
vecami.<br />
Základné druhy vnímania:<br />
a) vnímanie tvaru (formy a veľkosti), b) priestoru (vľavo, vpravo, hore, dolu, vpredu,<br />
vzadu),<br />
3
A – psychológia 1<br />
c) vzdialenosti, d) pohybu, e) času, f) ľudí.<br />
6A PREDSTAVIVOSŤ, DRUHY A TYPY PREDSTÁV. VÝZNAM<br />
PREDSTÁV PRE UČENIE.<br />
Predstavivosť – je to schopnosť tvoriť z vybavených predstáv nové celky (obrazy).<br />
- Človek oddávna oživoval prírodné javy (napr. slnko ako ohnivý voz). Tak<br />
vznikli bájky, povesti a rozprávky.<br />
- Chcená predstavivosť je iná a stáva sa úmyselnou, človek sám tvorí, volá sa<br />
obrazotvornosť.<br />
Predstavivosť je niečím pasívnym, kedy sa človek oddáva bezprostredne voľnému<br />
sneniu, ale obrazotvornosť sa nám javí ako niečo aktívneho, tvorčieho.<br />
Niekedy sa zlučuje predstavivosť s obrazotvornosťou a používa sa iba výraz<br />
obrazotvornosť a delí sa na aktívnu a pasívnu. PREDSTAVIVOSŤ je buď<br />
pôvodná alebo napodobňovaná. U detí väčšinou prevláda napodobňovaná<br />
predstavivosť.<br />
Predstavy vznikajú na základe pocitov a vnemov. (vnem máme vo vedomí tak dlho<br />
ako chceme, kým predstava ustavične uniká)<br />
Základné druhy predstáv:<br />
1. Pamäťové - jedinečné (predstava určitého predmetu, javu),<br />
- všeobecné (schematické obrazy predmetov alebo javov)<br />
2. Fantazijné – tvorba nových názorových obrazov na základe tvorivej fantázie,<br />
úmyselného snenia alebo neúmyselného snenia počas spánku.<br />
3. Halucinácie – vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka, otrava<br />
alkoholom a pod.)<br />
Typy predstavivosti: ZR<strong>AKO</strong>VÁ, SLUCHOVÁ A POHYBOVÁ.<br />
Komen<strong>sk</strong>ého zásada: Všetko (čo sa dá naučiť) – všetkým – všetkými (zapojiť<br />
všetky zmysly)<br />
Asociatívne učenie – Cez odmenu sa dá dieťa zaradiť napr. do hry alebo cez<br />
iného človeka sa dostávam bližšie k Bohu. (dieťa sa nechce hrať s deťmi, ale občas<br />
predsa len ide – za to dostane odmenu (cukrík) a potom sa chodí hrať znova, ale len<br />
kvôli tomu, že dostane cukrík – ale ne<strong>sk</strong>ôr ho hra začne baviť a začne sa chodiť hrať<br />
kvôli hre samej nie kvôli cukríku. Alebo: chlapec chodí na faru kvôli dievčaťu, ktoré sa<br />
mu páči, ale aj takto sa môže dostať bližšie k Bohu.)<br />
7A FANTÁZIA, DEFINÍCIA, CHARAKTERISTIKA .UPLATNENIE<br />
FANTÁZIE V ŽIVOTE A VO VÝCHOVE<br />
Fantázia (z gréckeho slova phasma, phantasma – zjav, obraz; sloven<strong>sk</strong>y -<br />
obrazotvornosť)<br />
je psychický proces, v ktorom vytvárame relatívne nové predstavy.<br />
Nie je to vytváranie „z ničoho“, základom je vždy naša <strong>sk</strong>úsenosť, vnemy<br />
a pamäťové predstavy.<br />
Predstavy a fantázie sú od seba ťažko odlíšiteľné; fantázie produkujú niečo<br />
nové, čo súčasne prekračuje hranice <strong>sk</strong>utočnosti a stáva sa tak niečím ne<strong>sk</strong>utočným.<br />
Predstavy reprodukujú vnímané.<br />
Rekonštrukčná fantázia – je vytváranie predstáv na podklade slovného<br />
popisu alebo schematického znázornenia (pri vyučovaní geometrie, histórie...)<br />
4
A – psychológia 1<br />
Konštrukčná (tvorčia) fantázia – znamená vytváranie nových predstáv,<br />
najmä spoločen<strong>sk</strong>y hodnotných (umelecká tvorba)<br />
Zámerná – sa riadi vedomým zámerom, cieľom (predstava stroja podľa<br />
výkresu)<br />
Spontánna – nemá takéto zámerné usmernenie; predstavy sa vybavujú<br />
„samy“, niekedy sa človeku priamo vnucujú proti jeho vôli (snenie v spánku alebo<br />
v bdelosti)<br />
Uplatnenie fantázie v živote a vo výchove:<br />
Fantázia sa zďaleka neobmedzuje len na oblasť umenia a citového prežívania;<br />
má podstatný význam pri riešení mnohých druhov problémov.<br />
Pre vývoj dieťaťa má nezastupiteľnú úlohu hra a práve fantázia sa rozvíja<br />
v rôznych druhoch hry (hry námetové, tvorčie, stavebnice...)<br />
8A<br />
PAMÄŤ A UČENIE, FÁZY PAMÄTE, TYPY PAMÄTE, UPLATNENIE<br />
VO VÝCHOVE A VYUČOVANÍ<br />
Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo<br />
vedomí človeka.<br />
Tri fázy pamäte: 1) vštepovanie do pamäte – musím mať motív<br />
2) pamätanie – samotné osvojovanie si poznatkov<br />
3) reprodukcia – napr. odpoveď žiaka pri <strong>sk</strong>úške (viem použiť<br />
naučené poznatky.)<br />
Typy pamäti:<br />
1. názorno-obrazný – maliari<br />
2. slovno-abstraktný – vedci<br />
3. stredný<br />
Učenie – je pomerne trvalá zmena v potenciálnom správaní jedinca<br />
v dôsledku <strong>sk</strong>úseností.<br />
Druhy učenia:<br />
1. senzomotorické – osvojovanie zručností, návykov (šoférovanie,<br />
písanie...)<br />
2. verbálne – zapamätanie slov<br />
3. pamäťové – ako verbálne<br />
4. pojmové – ide tu o abstrakciu a zovšeobecňovanie – je to<br />
osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety<br />
Uplatnenie pamäti vo vyučovaní a výchove:<br />
Prevod informácií z STM do LTM má rozhodujúci význam pre učenie, a preto pre<br />
upevnenie informácii V LTM existuje niekoľko stratégií, napr.:<br />
- členenie – látky na menšie celky<br />
- dôležitosť a záujem – zo strany detí o prednášanú látku; väčší záujem –<br />
viac si pamätajú<br />
- praktické použitie<br />
- vizuálne znázornenie, atď.<br />
S vyučovaním súvisí aj výchova – konkrétne študijné návyky, ktoré uľahčujú<br />
zapamätať si danú látku. Sú to napr.:<br />
- učenie v celkoch a po častiach – najprv látku prečítať celú a potom<br />
rozdeliť na časti<br />
- rečová a zraková pamäť – nahranie látky na audiokazetu<br />
- opakovanie<br />
- dochvíľnosť – začať s učením v stanovený čas, atď.<br />
5
A – psychológia 1<br />
(ak sa ti zdá, že je toho málo, môžeš sa naučiť ešte toto – na oklamanie nepriateľa :-)<br />
Druhy pamäte:<br />
- podľa charakteru psychickej aktivity:<br />
1. pohybová – zapamätanie pohybov<br />
2. emocionálna – zapamätanie citov<br />
3. názorná – zapamätanie predstáv<br />
4. slovno-logická – naše myšlienky<br />
- podľa charakteru celkovej činnosti:<br />
5. úmyselná (pozri nižšie – ad 1)<br />
6. neúmyselná<br />
- podľa dĺžky podržania materiálu:<br />
7. krátkodobá (pozri nižšie – ad 2)<br />
8. dlhodobá (pozri nižšie – ad 3)<br />
9. operatívna<br />
senzorická – zapamätanie si cez zmysly<br />
1) Mám úmysel niečo si zapamätať, ale niekedy si zapamätám aj to, čo nemám<br />
v úmysle.<br />
2) Krátkodobá (STM – short term memory)- krátko si pamätáme to, čo sme sa<br />
naučili mechanicky. Ide o čas, v ktorom je vnímaná informácia pod vedomou<br />
kontrolou a myseľ ju aktívne spracúva – vyberá, kontroluje, premieňa a posúva<br />
do LTM. Kapacita tejto pamäte je obmedzená časovo i rozsahom. Dokáže si<br />
zapamätať spravidla 4 – 6 informácii. Vo vyučovacom procese je potrebné dať<br />
žiakom dostatok času na spracovanie informácii (krátke prestávky a striedanie<br />
aktivít počas hodiny).<br />
3) Dlhodobá (LTM – long term memory) – dlho si pamätáme to, čo sme sa naučili<br />
logicky. Tvorí neobmedzený archív všetkých našich poznatkov, ktoré sú v nej<br />
usporiadané do určitého logického, alebo hierarchického systému. Sú v nej<br />
odlišne usporiadané statické informácie (odpovedajú na otázky „Kto?“, „Čo?“)<br />
a info. o procesoch, postupoch.<br />
Pomôcky pre zapamätanie si informácií v LTM:<br />
- mnemotechnické pomôcky – (napr.: Ak nás pri tom stretnú)<br />
- dialóg a monológ – 20% z počutia, 30% - z videnia, 50% - aj počuté<br />
aj videné, 70% - dialóg<br />
- elaborácia – poznám 2 pravdy a z nich si vyvodím tretiu –<br />
sylogizmus – až 90% si pamätám<br />
- syntéza – zhrnutie do jednej vety<br />
9A<br />
MYSLENIE, DEFINÍCIA, MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE, FORMY, DRUHY<br />
MYSLENIA. POJMOVÉ UČENIE<br />
Myslenie je poznávací proces, pre ktorý je charakteristické, že sa <strong>sk</strong>ladá z vnútorných<br />
myšlienkových operácií. Prebieha vedome, nevedome (intuícia), proti vôli (vtieravé<br />
myslenie).<br />
Myšlienkové operácie: medzi ne patrí abstrakcia, zovšeobecňovanie, analýza,<br />
syntéza, zrovnávanie, triedenie...<br />
Formy myslenia: predstavujú rečovú podobu, v ktorej človek zachytáva výsledky<br />
svojho myslenia. Rozoznávame tri formy myslenia:<br />
1. pojem – je odraz všeobecných a podstatných znakov predmetov a javov.<br />
6
A – psychológia 1<br />
2. súd – vyjadruje vzťah medzi dvoma pojmami<br />
3. úsudok – je dedukcia od všeobecného záveru k čiastočnému faktu – t.j. sylogizmus,<br />
napr.: Všetky kovy sú elektrovodivé. Olovo je kov. Z toho vyplýva – Olovo je<br />
elektrovodivé.<br />
Základné druhy myslenia:<br />
1. konvergentné – také, pri ktorom sa používajú už známe postupy<br />
2. divergentné – pri ktorom sa používajú neštandartné postupy. Smeruje k objaveniu<br />
nových postupov.<br />
Pojmové učenie: je osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety, ktoré okrem<br />
svojej odlišnosti vykazujú nejaké spoločné črty. Spočíva v tom, že človek sa naučí<br />
zovšeobecňovať a abstrahovať.<br />
10A REČ A JAZYK, ZLOŽKY JAZYKA A REČI, DRUHY REČI, PORUCHY<br />
REČI, VÝCHOVA REČI<br />
Reč – komunikačný systém, schopnosť používať oznamovacie prostriedky. Človek má<br />
možnosť oznamovať svoje pocity, priania a myšlienky rôznym spôsobom, a to rečou<br />
hovorenou, písanou, posunkovou.<br />
Hovorená reč – je pôvodným a základným oznamovacím prostriedkom.<br />
Hovorenie – je činnosť, ktorou je hovorenie realizované<br />
Jazyk – je súhrn oznamovacích prostriedkov. Je to verbálna forma reči používaná<br />
určitou spoločen<strong>sk</strong>ou <strong>sk</strong>upinou.<br />
Zložky reči:<br />
- hlá<strong>sk</strong>a – základná jednotka reči<br />
- slabika – najmenšie spojenie hlások<br />
- slovo – spojenie hlások<br />
Zložky jazyka:<br />
- systém slovných znakov<br />
Druhy reči:<br />
- vnútorná – je to reč „pre seba“, ktorou myslíme. Človek ňou formuje svoje<br />
myšlienky. Táto reč je stručná a <strong>sk</strong>rátená.<br />
- vonkajšia – ňou človek vyjadruje svoje myšlienky navonok, a to vo zvukovej<br />
forme – hovorená reč, alebo v písomnej podobe – písaná reč. Hovorená<br />
reč má svoje sprievodné javy (gestikulácia, intonácia...), písaná ich nemá, preto<br />
je psychologicky náročnejšia.<br />
Ľud<strong>sk</strong>é formy komunikácie:<br />
- neverbálna (gestá)<br />
- verbálna (hovorená alebo písaná reč)<br />
Poruchy reči – existuje viacero <strong>sk</strong>upín porúch reči:<br />
- poruchy vývoja reči<br />
- výslovnosti<br />
- centrálne poruchy reči<br />
- neurózy reči<br />
- poruchy zvuku reči<br />
Výchova reči - k zámernej výchove reči patrí zabrániť akýmkoľvek poruchám<br />
v oznamovacom styku. Ak takéto poruchy vzniknú, je úlohou výchovy, aby poruchy<br />
podľa svojich možností odstránila. Logopédia je teda náuka o výchove reči<br />
a o predchádzaní a odstraňovaní porúch reči.<br />
7
A – psychológia 1<br />
1<strong>1A</strong> CITY. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA CITOV. TYPY A DRUHY<br />
CITOV. VÝZNAM CITOV VO VÝCHOVE A PREVÝCHOVE<br />
City môžeme vymedziť ako prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim<br />
podnetom a ľuďom pričom podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť alebo<br />
nepríjemnosť, priťahovanie alebo odpudzovanie.<br />
Druhy citov : 1) telesné (nižšie city) podnetom k vzniku týchto citov je činnosť<br />
alebo porucha organizmu (únava, sviežosť, bolesť,) stav uspokojenia alebo<br />
neuspokojenia biologických potrieb (hlad, smäd,). Citové reakcie sú tie city ktoré<br />
prežívame pri náhlom narušení rovnováhy organizmu s prostredím. Môžu byť slabé,<br />
stredné až veľmi silné. Veľmi silné nazývame tiež afekty (zlosť, ľak, strach, plač,),<br />
ktorých priebeh môžeme len s ťažkosťou kontrolovať.<br />
2) city spoločen<strong>sk</strong>ého vedomia (vyššie city) tieto city sa<br />
prejavujú iba u človeka ich úroveň závisí od stupňa spoločen<strong>sk</strong>ého rozvoja človeka a<br />
jeho sociálneho vedomia. K základným druhom vyšších citov patria :<br />
a) intelektuálne - hodnotí rozumové hľadi<strong>sk</strong>o<br />
b) estetické - hodnotí hľadi<strong>sk</strong>o krásy (umelecké dielo, príroda, oblečenie,)<br />
c) etické - prežíva človek pri dodržiavaní alebo porušovaní morálnych princípov<br />
(vina, spravodlivosť, výčitky svedomia, zodpovednosť)<br />
d) sociálne - sú tie ktoré prežívame vo vzťahu s inými ľuďmi ( družba,<br />
spolupatričnosť, kolegialita).<br />
City sú vážnym činiteľom v prežívaní a správaní človeka. Majú mimoriadny<br />
význam pre správny a všestranný rozvoj osobnosti ba sú jeho nevyhnutnou<br />
podmienkou. Pomáhajú človekovi osvojiť si kladné črty osobnosti a podmieňujú jeho<br />
bohatý vnútorný život. Citový zápal človeka znásobuje jeho sily a vytrvalosť.<br />
12A<br />
VÔĽA. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA. FÁZY ČINITELE<br />
A VLASTNOSTI VÔĽOVÉHO KONANIA. VEDOMOSTNÁ<br />
A PROFESIONÁLNA AŠPIRÁCIA.<br />
Vôľa je psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú na dosiahnutie<br />
vedome vytýčených cieľov a prekonáva prekážky. 3 základné fázy vôľového konania.<br />
A) Príprava vôľového konania - Základom každého vôľového konania sú motívy<br />
konania. Sú podnetom i hnacou silou počas jeho realizácie. Motívy môžu byť veľmi<br />
rozmanité (príkaz, záujmy, potreby,)<br />
B) Rozhodovanie - Je to proces zvažovania jednotlivých motívov pre ten alebo onen<br />
cieľ ako aj dosiahnutie cieľa na základe predvídania následkov. Ak sa stretávajú<br />
protichodné motívy prichádza konflikt rozhodnutia.<br />
C) U<strong>sk</strong>utočňovanie rozhodnutia - je to posledná etapa v ktorej sa u<strong>sk</strong>utočňuje<br />
rozhodnutie na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Spravidla zahrňuje určenie spôsobu<br />
ako dosiahnuť cieľ. Pri realizácii tohto cieľa človek často naráža na rozličné prekážky.<br />
Reakcia na tieto prekážky je buď a) útok na prekážku a zdolanie. b)rezignácia.<br />
c)náhradný cieľ, ktorý môže ale aj nemusí uspokojiť. Štruktúra vôľového konania :<br />
Uvedomenie si potreby → myšlienka, uvedomenie si cieľa → boj motívov →<br />
predvídanie následkov → voľba spôsobu činností → realizácia rozhodnutia →<br />
prekážky → cieľ. Ašpiráciou označujeme smerovanie k istým hodnotám, ktoré sú<br />
stelesnené vo vytýčených cieľoch. Ašpirácie charakterizujú osobnosť z toho hľadi<strong>sk</strong>a<br />
či je primeraná alebo neprimeraná schopnostiam.<br />
8
A – psychológia 1<br />
13A<br />
POZORNOSŤ <strong>AKO</strong> PSYCHICKÝ STAV. DRUHY A VLASTNOSTI<br />
POZORNOSTI. VÝZNAM PRE VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ<br />
PROCES.<br />
Pozornosť je pojem, ktorý je v psychológií dosť nejasne oddeľovaný od iných pojmov,<br />
napr. od záujmu a vedomia.<br />
Stupeň sústredenosti človeka môže kolísať od stupňa úplnej rozptýlenosti (napr. keď<br />
očami "ideme" po riadkoch učebnice, ale neuvedomujeme si, čo čítame), až po stupeň<br />
plného sústredenia (napr. keď pri čítaní napínavej knihy nevnímame, čo sa okolo nás<br />
deje).<br />
Pozornosť je teda psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v<br />
zameranosti a sústredenosti vedomia.<br />
Podnety, na ktoré sa zameriava naše vedomie, nazývame predmetmi pozornosti:<br />
1. vonkajšieho sveta (prednáška, obraz ...)<br />
2. vlastné prežívanie (obsah spomienok, myslenia, citov ...)<br />
3. podnety z vlastného organizmu (bolesť)<br />
4. vlastná činnosť a správanie<br />
V l a s t n o s t i p o z o r n o s t i :<br />
1. stálosť (dĺžka sústredenia pozornosti na ten istý predmet)<br />
2. rozdeľovanie (schopnosť venovať súčastne pozornosť dvom alebo viacerým<br />
predmetom)<br />
3. rozsah (je daný počtom predmetov, ktoré pozornosť naraz obsiahne)<br />
4. prenášanie (schopnosť rýchle premiestňovať pozornosť z jedného predmetu na<br />
druhý)<br />
D r u h y p o z o r n o s t i:<br />
Neúmyselná (mimovoľná) pozornosť je taká, ktorú vzbudzujú a udržiavajú<br />
osobitosti pôsobiacich podnetov.<br />
Pri podnetoch vonkajšieho prostredia je to najmä ich: sila (hrom, výstrel) veľkosť<br />
(hrad)<br />
Neúmyselnú pozornosť môžu vyvolať aj také podnety, ktoré sú pre istých ľudí<br />
"zvláštne" iba v dôsledku ich <strong>sk</strong>úseností.<br />
Tak napr. nadšeného obdivovateľa futbalu upúta plagát oznamujúci futbalový zápas;<br />
biológa upúta kniha prinášajúca nové poznatky v jeho odbore a pod.<br />
Úmyselná (zámerná) pozornosť je taká, ktorú človek vzbudzuje a udržiava<br />
vlastným vôľovým úsilím.<br />
Je to proces vedomého sústredenia sa na istý predmet.<br />
Vy<strong>sk</strong>ytuje sa často pri takých činnostiach, ktoré nás "samy osebe nezaujímajú", ale<br />
ktoré z akýchkoľvek dôvodov musíme vykonávať. Je náročnejšia, nepomerne viac<br />
vyčerpáva ako mimovoľná pozornosť.Jej rozvoj úzko súvisí s rozvojom vôle, myslenia<br />
a charakteru.<br />
Význam pre výchovno-vzdelávací proces.<br />
Treba učit deti pozornosti a snažiť sa ich vychovávať k tomu aby sa vedeli zamerať na<br />
podstatné veci a dokázali sa na ne sústrediť.<br />
9
A – psychológia 1<br />
14A<br />
OSOBNOSŤ. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA OSOBNOSTI.<br />
VLASTNOSTI OSOBNOSTI. ŽIAK <strong>AKO</strong> OSOBNOSŤ.<br />
Pojem osobnosti<br />
Pochádza z latin<strong>sk</strong>ého slova – persona, ktoré sa prekladá ako osoba. Pôvodne tento<br />
termín sa používal na označenie ma<strong>sk</strong>y herca a ne<strong>sk</strong>ôr na označenie roly ktorú hrá<br />
človek v živote. Osobnosť je jednota medzi jednotlivými zložkami človeka. Osobnosť<br />
formuje aj prostredie v ktorom sa nachádza a žije.<br />
Definícia osobnosti:<br />
Osobnosť je súhrn psychických vlastností alebo osobitostí indivídua.<br />
Charakteristika osobnosti:<br />
Vnútorná charakteristika – sa prejavuje cez jeho slovný a písomný prejav<br />
Vonkajšia charakteristika – zachytávajú javovú stránku osobnosti. Sú to spôsoby<br />
správania<br />
( správanie je každý prejav živého systému): reakcie, odpovede, konanie.<br />
Vlastnosti osobnosti:<br />
Sú popisnými prvkami osobnostnej štruktúry. Vlastnosti sú danosti, ktoré existujú<br />
u človeka reálne. Vyjadrujú javovú stránku osobnosti. Vlastnosti sú pozorovateľné<br />
a črty odvodzujeme od vypozorovaných vlastností.<br />
Rozdelenie:<br />
Všeobecné- ktoré podmieňujú úspešnosť vykonávania mnohých činností( múdrosť)<br />
Špecifické – umožňujú vykonávať špeciálne druhy ľud<strong>sk</strong>ej činnosti.<br />
Žiak ako osobnosť<br />
Každého žiaka treba chápať a pristupovať k nemu ako k osobnosti, ktorá si vyžaduje<br />
svoj špecifický prístup. Treba rozvíjať a budovať jednotlivé vlastnosti u žiaka aby sa<br />
stal vyrovnanou osobnosťou.<br />
15A TEMPERAMENTNOSŤ, CHARAKTER A SCHOPNOSTI.<br />
OSOBITNOSTI A UPLATNENIE VO VÝCHOVE A VYUČOVANÍ.<br />
Temperament je spôsob charakterizovania osoby. V hostórií psychológie, ale aj<br />
v súčasnosti, sa ľudia zatrieďovali do rozličných typov podľa istých prevládajúcich<br />
charakteristík (fyziologických, psychologických,...).<br />
Zo starovekého Grécka sa nám zachovala typológia štyroch temperamentov (podľa<br />
gréc. lekárov Hippokrata a Galena). Táto typológia sa stala všeobecne používanou<br />
a vychádza z predstavy, že temperament človeka závisí od prevládania jednej zo<br />
štyroch telesných tekutín v organizme – od krvi (sanguis), hlienu (phlegma), žlče<br />
(cholé) a čiernej žlče (melan-cholé)<br />
• Sangvinik – sa vyznačuje nestálou povahou, živosťou, pohyblivosťou,<br />
rýchlym vznikom a striedaním nehlbokých citových vzplanutí. Býva veselý,<br />
optimistický, dobromyseľný, spoločen<strong>sk</strong>ý, Rýchlo sa nadchýna a jeho nadšenie<br />
rýchlo opadá.<br />
• Cholerik – je výbušnej povahy, ťažko sa ovláda, vznikajú u neho náhle , silné<br />
emocionálne reakcie. je neprispôsobivý a netolerantný.<br />
10
A – psychológia 1<br />
• Flegmatik - sa vyznačuje pokojnou povahou, pomalým nástupom a málo<br />
výrazným prejavom citových reakcií. Zachováva si odstup a reaguje racionálne<br />
i v náročných situáciách. Nepodlieha náladám , býva spoľahlivý.<br />
• Melancholik - je <strong>sk</strong>ôr uzavretý, nesmelý, prevláda u neho smutná nálada,<br />
býva depresívnejší, precitlivevší, horšie prispôsobivý, city vznikajú pomaly, ale<br />
sú trvácne.<br />
C.G. JUNG zaviedol vo svojej typológií pojmy introverzia a extroverzia.<br />
• Introvert – je uzavretý človek žijúci bohatým vnútorným životom, menej<br />
komunikuje s okolím, nespoločen<strong>sk</strong>ý.<br />
• Extrovert – je naopak veľmi spoločen<strong>sk</strong>ý, ľahko nadväzuje kontakty, je<br />
povrchnejší.<br />
Typológie nikdy nevystihujú celú osobnosť, ale vždy iba niektorú jej stránku. Nikto<br />
však nespĺňa všetky kritéria na zaradenie do ktoréhokoľvek typu bez výhrady.<br />
Predstavujú užitočnú pomoc vtedy, keď potrebujeme osobnosť nejakým spôsobom<br />
opísať, zatriediť ju. Zároveň však ľahko zvádzajú k istému schematizmu, ktorý môže<br />
byť nebezpečný v prístupe ku konkrétnym ľuďom.<br />
16A VÝVIN PSYCHIKY V PREDŠKOLSKOM VEKU. ZMYSLOVÁ ,<br />
CITOVÁ A ROZUMOVÁ VÝCHOVA.<br />
Najznámejším modelom vývoja osobnosti je Eriksonov model. Na rozdiel od<br />
Freudovej teórie zahŕňa nielen psychickú dimenziu človeka, ale aj jeho vzťah<br />
k vlastného prostrediu.<br />
Erikson popisuje psychický vývoj človeka ako harmonickú následnosť ôsmich<br />
vývojových fáz. V každej fáze má človek dosiahnuť určitý cieľ. Sú to nasledujúca<br />
úlohy:<br />
1. Rané detstvo – nadobudnutie základnej dôvery<br />
2. Detstvo – nadobudnutie autonómie<br />
3. Vek hier – nadobudnutie zmyslu pre iniciatívu<br />
4. Škol<strong>sk</strong>ý vek – nadobudnutie zmyslu pre kompetentnosť<br />
5. Obdobie dospievania – nadobudnutie osobnej identity<br />
6. Mladosť – nadobudnutie intimity<br />
7. Dospelosť – nadobudnutie tvorivosti<br />
8. Zrelosť – nadobudnutie celistvosti osobnosti<br />
Každá etapa vývoja vyplýva z predchádzajúcej fázy a je predpokladom nasledujúcej<br />
etapy. Všetky fázy sú spojené s kruhom života a od ich harmonického priebehu závisí<br />
celkový rozvoj osobnosti. Ak sa v niektorom období nedosiahne cieľ jemu vlastný,<br />
táto potreba sa presúva do iného obdobia, vyžaduje však vynaloženie väčšej energie,<br />
aby sa vyrovnal <strong>sk</strong>ok vo vývoji.<br />
Centrálnym pojmom Eriksonovho modelu je osobná identita človeka. Jej<br />
nadobudnutie je výsledkom psychických charakteristík a výchovných <strong>sk</strong>úseností<br />
v harmonickom celku.<br />
1. Rané detstvo ( 2 – 3 mes.) – táto fáza je základom všetkých ostatných<br />
a pozitívne či negatívne ovplyvňuje celý zvyšok vývinu osobnosti. Základná dôvera sa<br />
rodí zo zväzku dieťaťa s matkou v prvých týždňoch a mesiacoch života. Dieťa ju<br />
nadobudne, ak má <strong>sk</strong>úsenosť bezpodmienečného prijatia a dôvery zo strany matky.<br />
11
A – psychológia 1<br />
Dieťa sa začína začleňovať do spoločnosti, ktorá je okolo neho ( otec, matka ) =<br />
RODINA. Prebieha prvá socializácia.<br />
2. Detstvo ( 2 – 4 rok) – začína nadobúdať svoje povedomie. Zisťuje, že už<br />
dokáže niečo samé. V tomto období je dôležité aby rodičia dávali menej príkazov,<br />
zákazov a mali by byť dobre premyslené ( nemalo by sa stať, že otec niečo zakáže<br />
a matka to povolí ). Zároveň je to aj obdobie prvých slov, ktoré dieťa tvorí. Podľa<br />
Lewisa má dieťa 6 slov – arche ( dada, nana, mama, baba, papa, tata ), ktoré si<br />
opakuje a na základe týchto slov si vytvára pojmy. Pr. ak povie mama príde tá, ktorá<br />
sa o neho stará – na tomto základe priradí objekt k danému slovu.<br />
3. Vek hier ( 3 – 6 rok) – má širšie pole činnosti a lepšiu schopnosť<br />
komunikovať slovne. Správa sa sociálne, reaguje na iného človeka ako protiklad<br />
k svojmu ,,ja“, je schopné súcitu a empatie, vie vnímať očakávanie iných. Chápe<br />
emocionálne účinky vyjadrených pocitov. Dokáže obdivovať prírodu, je otvorené na<br />
zážitky. Toto obdobie je obdobím iniciatívy a je potrebné, aby jeho iniciatíva nebola<br />
zlomená. Veľmi dôležitá je úloha rodičov – zvlášť forma ich komunikácie. Dieťa<br />
nesmie mať pocit beznádeje, nešťastia rodičov, zlého zaobchádzania, ale ani<br />
prehnanej starostlivosti. Dôsledkom takejto situácie môže byť narušený vývoj<br />
osobnosti dieťaťa.. – malá sebadôvera, nízka sociálna kompetencia, psychologický<br />
stres. Tu sa nástojčivejšie ako predtým prejavuje potreba otca. Dieťa musí mať pocit,<br />
že prejavom lá<strong>sk</strong>y k jednému z rodičov nestráca toho druhého.<br />
17A<br />
VÝVIN PSYCHIKY V MLADŠOM ŠKOLSKOM VEKU. ROZVOJ<br />
POZNÁVACÍCH PROCESOV. VÝZNAM ŠKOLY.<br />
Vstup do škol<strong>sk</strong>ého prostredia je pre dieťa okamihom veľkej zmeny. Z intímneho<br />
rodinného prostredia sa veľkú časť dňa ocitá v prostredí, ktoré už preň nie je<br />
jednoznačne priaznivé a chápavé. Musí sa učiť nadväzovať a udržiavať vzťahy so<br />
svojimi rovesníkmi i s dospelými, ktorí mu niesú natoľko blízki ako rodičia a<br />
súrodenci. Do zorného uhla dieťaťa sa dostáva stále väčší celok sveta, v ktorom si<br />
musí nájsť vlastné miesto. Šesťročné dieťa má však stále väčšiu schopnosť<br />
nadväzovať vzťahy so všetkými a zároveň rastie jeho autonómia a stálosť, čo je<br />
predpokladom budúcej celistvosti osobnosti. Je schopné stále samostatnejšie sa<br />
rozhodovať. Mentálne schopnosti školáka sú prispôsobené novým úlohám. Má väčšiu<br />
výdrž, schopnosť koncentrácie a pozorovania vecí a javov a vie aktívne riadiť svoje<br />
vlastné impulzy. Výchovné nároky sú kladené na rodičov i vychovávateľov. je<br />
potrebné v dieťati vedomie vlastného bytia, pomôcť mu odpútať sa od rodiny, zí<strong>sk</strong>ať k<br />
rodičom autonómny vzťah. Pritesný vzťah s rodičmi vyvoláva strach zo školy.<br />
Zlyhanie výchovy v tomto období môže mať za následok problémy pri nadväzovaní<br />
medziľud<strong>sk</strong>ých vzťahov. Toto obdobie je dôležité pri budovaní vlastnej identity práve<br />
vytváraním nových sociálnych väzieb. Negatíva: škola po<strong>sk</strong>ytuje štandard, ktorý je<br />
pre nadpriemerné deti nevyhovujúce.<br />
18A<br />
CHARAKTERISTIKA PUBERTY A ADOLESCENCIE. RASTOVÉ<br />
A FYZIOLOGICKÉ ZMENY ORGANIZMU. VÝCHOVNÉ OSOBITOSTI.<br />
Erikson (Puberta, adolescencia) Zí<strong>sk</strong>avanie vlastnej identity, povedomie vlastného<br />
"Ja". Formovanie identity je podmienené spoločnosťou a kultúrou, v kt. človek žije.<br />
Základom je hlboký pocit spolupatričnosti v nejakom celku spoločnosti, kt. má<br />
zmysel, istota pevného miesta vo vlastnom prostredí a zodpovednosť v určitej<br />
12
A – psychológia 1<br />
spoločnosti do ktorej patrí a kde zdieľa rovnaké ciele a nádeje. Tento proces je<br />
charakterizovaný momentmi kríz. Prekonaním jednej krízy sa človek dostane do<br />
nasledujúcej vývojovej fázy. Dosiahnutie osobnej identity sa prejavuje schopnosťou<br />
odpovedať si na otázky Kto som? Aké je moje poslanie v spoločnosti? ako aj pocitom<br />
vnútornej harmónie a vyrovnanosti s týmito otázkami. V období puberty dochádza k<br />
hormonáknym zmenám, pohlavnému dospievaniu a schopnosti reprodukcie.<br />
Dochádza k búrke citov, citovej rozkolísanosti, priateľstvo k inému pohlaviu, až<br />
lá<strong>sk</strong>a, nestálosť , nevyrovnanosť, podráždenosť, vášnivosť. V morálke dochádza k<br />
protirečeniam, poruchy správania. Adolescent - povolanie je predmetom fantázie,<br />
hľadá vl. identitu a zmysel života, hľadá ideál, hľadá oporu, niekoho komu by sa<br />
mohol zdôveriť. Má narušené porozumenie s rodičmi, generačný problém, probl.<br />
podriadenia sa vonk. požiadavkám. Pociťuje negatívne city k sebe, je bez vl. názoru,<br />
odmieta novoty, iných prijíma takých akí sú. Nemá životný program, je nestály<br />
záhaľčivý, oddaný zábavám. Dôležitý je voči nim správny vých. postup, dôvera, čas,<br />
komunikácia, uznanie poz. stránok.<br />
19A ZÁKLADNÉ PORUCHY VO VÝVINE PSYCHIKY. VPLYV<br />
ENDOGÉNNYCH A EXOGÉNNYCH FAKTOROV. PORUCHY VO VÝVINE<br />
INTELEKTU.<br />
Ak je narušená harmónia vo vývine určitých funkcií dieťaťa, hovoríme<br />
o disharmonickom vývine. Niektoré funkcie sa vyvíjajú normálne, ale iné v porovnaní<br />
s priemerom výrazne zaostávajú alebo naopak napredujú.<br />
Psychické poruchy sú veľmi rozšírené. Často sa stretávame s neurózami, depresiami,<br />
prejavmi psychopatie i s mentálnymi retardáciami a demenciami.<br />
Endogénne faktory : Sú také, ktoré pôsobia na daný stav z vnútra, teda sú spôsobené<br />
v organizme samom a človek ich môže mať bez vplyvu vonkajšieho prostredia. Napr.<br />
dedične, vrodene. (Demencie, vrodená schizofrénia.......)<br />
Exogénne faktory : Sú také, ktoré na človeka a na poruchy pôsobia z vonku, teda<br />
vplyv okolia, vývoj psychiky jednotlivca. (Depresie a mánie, neurózy a fóbie, zí<strong>sk</strong>aná<br />
schizofrénia...)<br />
Demencie: Poznáme jednoduchú a kombinovanú. Je charakterizovaná súborom<br />
príznakov, ktoré vznikli ako následok chorobného procesu v mozgu a narušenia<br />
viacerých funkcií, vrátane pamäte, myslenia, orientácia... Dementný jedinec ťažko<br />
reaguje na nové situácie a reaguje neprimeraným spôsobom.<br />
Schizofrénia: Je to ťažká duševná choroba, rozdvojenie osobnosti. Človeka sa<br />
dotýkajú témy, ktorým nedokáže dať adekvátnu odpoveď. Psychický stav človeka,<br />
rozum prestáva byť pánom myslenia – stane sa otrokom toho-ktorého záujmu.. Chorý<br />
je nevyvrátiteľne presvedčený o svojom blude, má poruchy jednania, správania.<br />
Depresia: Citový stav doprevádzaný hlbokým smútkom, obavami , pocitmi viny,<br />
stratou zvyčajných záujmov. Môže byť exogénna – má vonkajšiu príčinu a endogénna<br />
– vzniká z vnútornej príčiny, nie ako následok situácie.<br />
Mánia: Aktívny človek, ktorý musí stále niečo robiť, potrebuje stálu aktivitu.<br />
Neurózy: Nie sú spojené s fyzickou poruchou, telesným poškodením, Strach, tréma,<br />
prílišné potenie... Neuróza vzniká z konfliktu medzi dvoma tendenciami vo mne,<br />
ktoré neviem vyriešiť. (pozitívna – negatívna alebo z dvoch rovnakých.) Delia sa na<br />
úzkostné (panika, strach, klaustrofóbia, tafetofóbia) a na nutkavé (obscesia –<br />
vtieravosť, kompulzia – nutkavosť)<br />
13
A – psychológia 1<br />
Schizoidné poruchy: Sú to poruchy osobnosti. Človek uprednostňuje pobyt vo<br />
vlastnom svete, ktorý je vyplnený fantáziou, samotárstvom a kľudom. Je zahľadený<br />
do vlastného sveta. Nemá potrebu vyjadrovať svoje city – emočný chlad. Majú <strong>sk</strong>lon<br />
k filozofovaniu. Verejnosť ich pokladá za divných no neškodných bláznov.<br />
Poruchy intelektu.<br />
LMD: (ľahká mozgová dysfunkcia) Môže mať viaceré príčiny. Počas pôrodu alebo po<br />
ňom môže vzniknúť drobné poškodenie mozgu, ktoré sa môže prejaviť až pri zaťažení<br />
v škole. Je dôležité, že to nie je spôsobené zlou výchovou a dieťa nemožno<br />
„prevychovať“. Základnou výchvnou zložkou je tu trpezlivosť a pochopenie.<br />
Črty – Motorické oslabenie, neposednosť, impulzívnosť, emočná labilita, telesná<br />
neobratnosť.<br />
Do tejto <strong>sk</strong>upiny patria hyperaktívne deti.<br />
Iné poruchy : Dyslexia, dysgrafia, nadpriemerne nadané deti.<br />
20A UPLATNENIE PSYCHOLÓGIE V INÝCH VEDÁCH<br />
A V SPOLOČENSKEJ PRAX<br />
Psychológia je vedou, umením i remeslom zároveň. Je síce samostatnou vedou,<br />
no potrebuje i podporné vedy, tak ako i z nej vychádzajú ďalšie dielčie vedné<br />
disciplíny.<br />
Psychické prejavy človeka sú napríklad podmienené biologickými a jednak<br />
sociálnymi a kultúrnymi vplyvmi. Ďalším zdrojom sú humanitné vedy (história,<br />
jazyky, ....)<br />
Spätosť s vedami :<br />
1. Biológiou – vývoj dieťaťa a jeho vplyv na vývoj psychológie jedinca, ale<br />
psychológia môže tiež ovplyvniť biológiu.<br />
2. Sociológiou – vplyv kultúry, no i naopak ( nadrasa – Hitler)<br />
3. Filozofiou – dáva jej formu a metafyzické formulácie<br />
4. Pedagogikou – pedagogika potrebuje psychológiu<br />
Psychológiu môžeme veľmi stručne rozdeliť:<br />
• Filozofická – má princípy, ktoré sa nemenia, axiómy, vysvetlenia a nemenné<br />
závery.<br />
• Dynamická – zaoberá sa pozorovaním, opisom, podáva vysvetlenia javov. Závery<br />
sú tvorené ako hypotézy. Podlieha stálej zmene.<br />
Schéma štruktúry psychologických vied:<br />
A: Teoretická psychológia<br />
1. Základné psychologické vedy : podávajú opis psychologických javov. Má<br />
všeobecný ráz.<br />
• Všeobecná psych. – základné a všeobecné otázky vrátane filozofických (pojmy,<br />
definície......)<br />
• Ontogenetická psych. – <strong>sk</strong>úma vývoj psychologických javov od narodenia po smrť.<br />
• Psychopatologická psych. – zaoberá sa chorobnými zmenami.<br />
2. Špeciálne psych. vedy :<br />
• Zoopsychológia – zí<strong>sk</strong>ava poznatky zo života zvierat.<br />
• Biologická psych. – vzťahy medzi psychológiou a biológiou.<br />
• Sociálna psych. – vplyv prostredia na psychiku a naopak.<br />
14
A – psychológia 1<br />
• Diferenciálna psych. – <strong>sk</strong>úma rozdiely medzi ľuďmi a ich správaním sa.<br />
B: Aplikovaná psychológia – využíva psychologické poznatky a aplikuje ich na<br />
zákonitosti<br />
v činnosti človeka na rôznych úsekoch spoločen<strong>sk</strong>ej a výrobnej praxe.<br />
1. Pedagogická psych. – <strong>sk</strong>úma človeka v podmienkach výchovy.<br />
2. Psychológia práce – <strong>sk</strong>úma človeka v podmienkach práce.<br />
3. Klinická psych. – zaoberá sa poznávaním a diagnostikou psychických porúch,<br />
defektov a chorôb.(napr. psychoterapia psychohygiena)<br />
4. Poraden<strong>sk</strong>á psych. – poradenstvo (škol<strong>sk</strong>é poradne, manžel<strong>sk</strong>é poradne)<br />
5. Psychológia trhu – <strong>sk</strong>úma človeka a jeho správanie v ekonomických<br />
podmienkach.<br />
6. Psychológia riadenia – personálny management, strategický manag., psych.<br />
marketingu.<br />
15