1A PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

A – psychológia 1
Dotazníkové metódy - pomocou nich sa získavajú od vyšetrovaného subjektívne
údaje o postojoch, názoroch, záujmov, vlastnostiach a pod.
3A ČLENENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED A ICH OBSAHOVÉ
ZAMERANIE
Všeobecná psychológia je zameraná prevažne teoreticky.
Všeobecná psychológia – pojednáva o psychických procesoch a stavoch. Spracováva
základné teoretické otázky psychologických vied a podáva celkový psychologický
obraz o človeku.
Psychológia osobnosti – sa zaoberá štruktúrou osobnosti, jej poznávaním
a formovaním
Vývojová psychológia- skúma psychologický vývoj od prenatálneho obdobia cez
detstvo, mladosť, dospelosť až po starobu. Zaoberá sa vzťahmi medzi dedičnosťou
a vplyvmi prostredia.
Sociálna psychológia – skúma zaradenie človeka do spoločnosti, zaoberá sa
medziľudskými vzťahmi sociálnych skupín a spoločnosti.
Psychofiziológia – skúma fyziologické mechanizmy / aspekty, základy/ vo vnímaní,
pamäti, učení, pozornosti, temperamentu...
Neuropsychológia sa zaoberá psychickými zmenami pre väčších i drobných
poškodeniach mozgu a je považovaná za súčasť psychofiziológie.
Psychopatológia – sa zaoberá psychickými poruchami a obtiažami, ich vznikom,
popisom, triedením a liečením.
Klinická psychológia – rieši psychologické otázky zdravotníctve, v diagnostike,
terapii, hygiene, prevencii a v starostlivosti o chorých.
Psychológia práce – sa zaoberá skúmaním rôznych profesíí a n a základe toho
výberom pracovníkov, ich prípravou a výcvikom./ práca s ľuďmi, vzťahy, pracovná
motivácia/
Pedagogická psychológia – skúma otázky výchovnej praxe psychologického hľadiska,
zaoberá sa vyučovaním a výchovou v školách, rodinách i v mimoškolských
zariadeniach.
Školská psychológia – riši výchovné a vzdelávacie problémy v škole.
4A POCIŤOVANIE AKO KOGNITÍVNY PROCES. DRUHY POCITOV,
FUNKCIA ANALYZÁTOROV.
Pociťovanie a vnímanie spadá do oblasti psychológie. V tomto skúmaní je
psychológia najďalej, pretože sa tu dá pracovať experimentálne.
Pociťovanie funguje cez analyzátory, ktorých je niekoľko druhov (podľa
zmyslov). Analyzátory nazývame aj reflexné oblúky. Analyzátor sa skladá
z nasledujúcich častí: vonkajšia časť (receptor), nervová dráha a kôrové centrum
(jadro analyzátora). Podnet rozdráždi receptor, ktorý vyšle signál po nervovej dráhe
do príslušného kôrového centra v mozgu, ktoré ho spracuje. Výsledným efektom
činnosti analyzátora je pocit (napr. videnie farby je pocit zrakový). Pocit je teda
uvedomenie si určitej vlastnosti určitej veci.
Avšak nie sme schopní pociťovať všetky pocity. Pocity majú totiž svoje prahové
hodnoty. Poznáme horný a dolný pocitový prah (najvyššia a najnižšia intenzita
pocitu). Podprahové pocity sú teda také, ktoré si ešte neuvedomujeme, lebo sú príliš
2