1A PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

A – psychológia 1
c) vzdialenosti, d) pohybu, e) času, f) ľudí.
6A PREDSTAVIVOSŤ, DRUHY A TYPY PREDSTÁV. VÝZNAM
PREDSTÁV PRE UČENIE.
Predstavivosť – je to schopnosť tvoriť z vybavených predstáv nové celky (obrazy).
- Človek oddávna oživoval prírodné javy (napr. slnko ako ohnivý voz). Tak
vznikli bájky, povesti a rozprávky.
- Chcená predstavivosť je iná a stáva sa úmyselnou, človek sám tvorí, volá sa
obrazotvornosť.
Predstavivosť je niečím pasívnym, kedy sa človek oddáva bezprostredne voľnému
sneniu, ale obrazotvornosť sa nám javí ako niečo aktívneho, tvorčieho.
Niekedy sa zlučuje predstavivosť s obrazotvornosťou a používa sa iba výraz
obrazotvornosť a delí sa na aktívnu a pasívnu. PREDSTAVIVOSŤ je buď
pôvodná alebo napodobňovaná. U detí väčšinou prevláda napodobňovaná
predstavivosť.
Predstavy vznikajú na základe pocitov a vnemov. (vnem máme vo vedomí tak dlho
ako chceme, kým predstava ustavične uniká)
Základné druhy predstáv:
1. Pamäťové - jedinečné (predstava určitého predmetu, javu),
- všeobecné (schematické obrazy predmetov alebo javov)
2. Fantazijné – tvorba nových názorových obrazov na základe tvorivej fantázie,
úmyselného snenia alebo neúmyselného snenia počas spánku.
3. Halucinácie – vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka, otrava
alkoholom a pod.)
Typy predstavivosti: ZRAKOVÁ, SLUCHOVÁ A POHYBOVÁ.
Komenského zásada: Všetko (čo sa dá naučiť) – všetkým – všetkými (zapojiť
všetky zmysly)
Asociatívne učenie – Cez odmenu sa dá dieťa zaradiť napr. do hry alebo cez
iného človeka sa dostávam bližšie k Bohu. (dieťa sa nechce hrať s deťmi, ale občas
predsa len ide – za to dostane odmenu (cukrík) a potom sa chodí hrať znova, ale len
kvôli tomu, že dostane cukrík – ale neskôr ho hra začne baviť a začne sa chodiť hrať
kvôli hre samej nie kvôli cukríku. Alebo: chlapec chodí na faru kvôli dievčaťu, ktoré sa
mu páči, ale aj takto sa môže dostať bližšie k Bohu.)
7A FANTÁZIA, DEFINÍCIA, CHARAKTERISTIKA .UPLATNENIE
FANTÁZIE V ŽIVOTE A VO VÝCHOVE
Fantázia (z gréckeho slova phasma, phantasma – zjav, obraz; slovensky -
obrazotvornosť)
je psychický proces, v ktorom vytvárame relatívne nové predstavy.
Nie je to vytváranie „z ničoho“, základom je vždy naša skúsenosť, vnemy
a pamäťové predstavy.
Predstavy a fantázie sú od seba ťažko odlíšiteľné; fantázie produkujú niečo
nové, čo súčasne prekračuje hranice skutočnosti a stáva sa tak niečím neskutočným.
Predstavy reprodukujú vnímané.
Rekonštrukčná fantázia – je vytváranie predstáv na podklade slovného
popisu alebo schematického znázornenia (pri vyučovaní geometrie, histórie...)
4