1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA. DEFINÍCIA,PREDMET(mali sme s tou otázkou veľký problém)Najstaršie a najpoužívanejšie vymedzenie psychológie:psychológia je veda o duši, pričom samotný pojem psychológia je umelovytvorené slovo, skladajúce sa z dvoch gr. slov: psyché – duša a logos – slovo, reč,veda. Starovekí filozofi Herakleitos, Platón, Aristoteles, Demokritos)termínpsychológia nepoužívali.Novovek dal predpoklady pre vznik psychológie ako vedy. Zásluhou:o metód vedeckého výskumu, hlavne experimentuo rozvoja teoretického myslenia, hlavne prírodovedyo prehodnotenie a využitie doterajších poznatkovPredstavitelia: Descartes – podstatu duše vidí vo vedomí, Bacon – predmetomskúmania je príroda, hmota, Hobbes, Hume, Locke – predstaviteliaasocianizmu(psychologický smer, ktorý hľadá najjednoduchšie prvky vedomiaa pokladá asociačné zákony za vysvetľujúci princíp celého duševného života.Na to, aby mohla vzniknúť veda o duševnom živote čl. a psychickej reguláciijeho správania, bol nevyhnutný rozvoj aj iných vedných disciplín, ktoré skúmajúprácu ľudského organizmu – prírodné vedy. Takto sa utvoril predpoklad vznikuvedeckej psychológie.Psychológia je :o veda o prežívaní a správanío náuka o psychickej regulácii správania a konania človeka a jeho psychickýchvlastnostiacho náuka o psychike (duševnom živote)- zahŕňa prežívanie a správanieo v posledných rokoch sa presadzuje názor, podľa ktorého psychológia tvoríjadro vied o človeku – to zn. že psychológovia by mali byť v roli partneravied sociálnych, prírodných, historických a i.Podmienkou existencie človeka je také správanie a konanie, ktoré mu pomáhaadekvátne sa prispôsobiť prírodnému a spoločenskému prostrediu a ktoré muumožňuje účinne pôsobiť na toto prostredie, meniť ho, a súčasne primerane meniť ajseba samého. V psychológii tento proces nazývame odrazom, ktorý tvorí základ jehopoznávacích procesov.Svoje správanie a konanie, svoju činnosť človek reguluje podľa toho, ako poznáokolitý svet i seba samého a aký citový vzťah si utvoril k okolitému svetu a k sebesamému. Takéto konanie a správanie človeka nazývame psychickou reguláciou.Psychológia skúma práve to, ako k tomuto poznaniu dochádza,čo ho ovplyvňujea ako sa človek na základe toho správa a koná.V psychickej regulácii majú dôležitú úlohu osobnostné vlastnosti človeka(napr. vôľové vlastnosti, temperament, charakter).Predmetom psychológie je potom aj skúmať, ktoré vlastnosti človekaa ako ovplyvňujú jeho psych. reguláciu správania a konania.- skúma zákonitosti psychiky (prežívaniea správanie) človeka- skúmanie psychickej regulácie správania,integrácia správania psychickým obrazom.1

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)Úlohou všeobecnej psychológie je skúmať zákonitosti vzniku, vývinu,formovania a prejavy psychiky človeka žijúceho v podmienkach našejcivilizácie.To znamená opisovať ich, triediť a vysvetľovať a poznané zákonitosti využívať naúčinnejšie formovanie psychiky (osobnosti) človeka, na zlepšenie medziľudskýchvzťahov a zdokonalenie jeho činnosti v rozličných oblastiach spoločenského životaa spoločenskej praxe.Význam vš. psychológie ako základnej psychologickej disciplíny tkvienajmä v tom, že osvetľuje najzákladnejšie psychologické pojmya zákonitosti, ktoré potom využívajú ostatné psychologické disciplíny.2

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)2. VÝZNAM PSYCHOLÓGIE PRE PG.VÝSKUMNÉ METÓDYV PSYCHOLÓGIIVýznam psychológie pre pg- poznanie psychiky detí a mládeže- pri riadení výchovy a vzdelávania- pri sebavýchove a sebavzdelávaní učiteľa- pri utváraní postojov a charakteruPoznatky psychológie sú súčasťou všeobecného vzdelania učiteľov a pomáhajúmu udržiavať duševnú hygienu.Znalosť psychológie je predpokladom účelnej výchovnej práce,psych. sa nazýva okom výchovy.Psychológia oboznamuje pgického pracovníka so zákonitosťami psychickejčinnosti človeka v rôznych vekových obdobiach a so zmenami psychiky, ku ktorýmdochádza vplyvom vyučovania.Mimoriadne veľký význam pre riešenie pgických problémov majú výsledkyvýskumov myslenia, pamäti, motívov, potrieb, záujmov a zvykov.METÓDY - t. j. cesty poznania – sú spôsoby, pomocou ktorých sa poznáva predmetvedy.Na otázku, ako skúmať odpovedá psychologická metodológia, ktorá určujemetódy skúmania a pravidlá ich vedeckého použitia. Psychológ musí nielen poznaťjednotlivé výskumné metódy, ale aj vedieť, ako nimi pracovať, aby získal hodnovernépoznatky.o experimentálna metódao pozorovanieo exploratívne metódyExperimentálna m. – zámerne vyvoláme činnosť, pritom presne kontrolujemepodmienky, v ktorých sa daná činnosť uskutočňuje u všetkých pokusných osôb.- patria sem testy, ktorými môže psychológ skúmať úroveň intelektu alebo vlastnostiosobnostiPozorovanie – jedna z najpoužívanejších metód, používa sa v bežných život.situáciách, do ktorých psychológ nezasahuje a ani ich nemení. Pozoruje sa celkovésprávanie.- sebapozorovanie – výpoveď o vlastných zážitkochExploratívne m. – (explorare – zistiť, vyšetriť)- zväčša vyžadujú bezprostredný kontakt so skúmanou osobou!!!! nevieme, či sú správne tie metódy, iné sme nenašli ?! !!!!!3

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)3. ČLENENIE PSYCHOLOGICKÝCH VIED A ICH OBSAHOVÉZAMERANIE- podľa Pardela:A. TEORETICKÉo základné - všeobecná psychológia, ontogenetická (vývinová) psychológia,psychopatológiao špeciálne – zoopsychológia, komparatívna, pedagogická, sociálna, poradenskápsychológiaB. APLIKOVANÉ – klinická psych., psych. práce, trhu, reklamyVšeobecná psychológia – základná psychologická disciplína, ktorá osvetľujenajzákladnejšie pojmy a zákonitosti (pociťovanie, vnímanie, myslenie, pamäť,pozornosť, citové procesy, vôľové procesy) , ktoré potom využívajú ostatnépsychologické disciplíny.Vývinová psychológia – skúma vývin psychických javov (procesov, stavova v vlastností) osobnosti od počiatku života až po jeho ukončenie.- formuluje typické znaky jednotlivých období, čo umožňuje modifikáciu organizácievýchovného prostredia a výchovného pôsobeniaPedagogická psychológia – je pokladaná za hraničnú disciplínu medzipsychológiou a pg.- veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školskýchi mimoškolských výchovných a vzdelávacích zariadeniach.- základná veda pre pgickú teóriuSociálna psychológia – učiteľovi poskytuje poznatky o tom, ako sa žiak v zložitýchspoločenských podmienkach vyvíja a ako sa vzhľadom na ostatných ľudí správa.VIAC SME NENAŠLI4

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)4. POCIŤOVANIE AKO KOGNITÍVNY PROCES. DRUHY POCITOV,FUNKCIA ANALYZÁTOROVKognitívny proces – poznávací proces- zabezpečujú informáciu o vonkajšom a vnútornom živote človeka- zložitý jav, môžeme v ňom vyčleniť osobitné súčasti (zložky, druhy, formy)- delíme na:o pociťovanieo vnímanieo predstavyo myslenieo pozornosťo pamäťo rečPOCIŤOVANIE- najjednoduchší, ale základný poznávací proces- pokladá sa za vrodenéZákladné informácie o vonk. svete, ako aj o stave vlast. organizmuzískavame prostredníctvom zmyslových orgánov, tzv. analyzátorov. Ichčinnosť nazývame pociťovaním. Tak poznávame napr. vôňu a chuť jedla, farbulátky, zvuk lietadla, bolesti žalúdka.Výsledný efekt činnosti jednotlivého analyzátora – POCIT – je to odrazjednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na zmyslovéreceptory človeka.POCIŤOVANIE – procesPOCIT - výsledokPocit vzniká v zmyslovom orgáne, ktorý nazývame zmyslový analyzátorskladása z receptora, vodivého nervu a nervového centra v mozgu.Zmyslové receptory sú periférne zakončenia nervov, na ktoré pôsobia rôznečinitele. To, čo pôsobí na receptor a čo receptor prijíma, nazývame zmyslovýmpodnetom(signálom). Zmyslový receptor mení pôsobenie podnetu, ktorý podráždicitlivé bunky receptora, na nervový vzruch- nervový impulz. Tento vzruch sa šíridostredivými nervami do mozgového ústredia, kde sa pocit uskutočňuje.Receptory sú špecializované orgány na príjem istých podnetov (signálov).Analyzátor pracuje reflexne.Pocity podľa analyzátorov (zmyslových) delíme na:VONKAJŚIE – prinášajúce informácie z vonkajšieho prostredia- diaľkové (zrakový, sluchový, vibračný, čuchový) - teleanalyzátory- dotykové (chuťový, tlakový, tepelný, bolesti) - kontaktoanalyzátoryVNÚTORNÉ – inf. o stave organizmu- pohybu a rovnováhy (pohybu, rovnováhy, polohy, bolesti)- lokoanalyzátory- vnútornostné (trávenia, dýchania, krvného obehu, vylučovania, sexuálny,bolesti)- visceroanalyzátoryFUNKCIA ANALYZÁTOROV5

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)ZRAK – pri zrakovom pociťovaní sú pocity – farby; receptor – oko, predovšetkýmsietnicaSLUCH – podnetom sluchového pociťovanie je vlnenie vzduchu vznikajúce chvenímpredmetov- receptor je ucho, predovšetkým slimák vo vnútornom uchu; pocit – zvukCHUŤ – podnetom chuťových pocitov sú chemické vlastnosti rozpustných látok;receptory sú uložené v sliznici jazyka; základ. chuť. pocity – slané, sladké, kyslé,horké.ČUCH – podnetom čuchových pocitov sú chemické vlastnosti plynných látok alebopevných čiastočiek rozptýlených vo vzduchu; receptory sú uložené v hornej častisliznice nosnej dutiny; čuchové pocity – pachy, ktoré delíme na vônea zápachy.HMAT – zúčastňujú sa viaceré druhy pociťovania – dotykové, tepelné, pohybové;najjemnejším hmatovým orgánom je ruka, ktorá umožňuje poznávať mäkkosť,tvrdosť, pružnosť, vlhkosť, tuhosť, kvapalnosť, lepkavosť, hladkosť, drnosť.- patri medzi kožné pocity6

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)5. VNÍMANIE AKO KOGNITÍVNY PROCES. DEFINÍCIA, DRUHY,TYPY VNÍMANIAVnímanie ako poznávací proces je vlastné každému človeku, a tak má svojeosobitosti. Podmieňuje ho:o vrodená vybavenosť organizmu: znamená fyzický stav zmyslových orgánov,funkčnosťo individuálny spôsob prežívania – je podmienené motiváciou, záujmami,postojmio minulá skúsenosť a doterajšie poznatky každého človekaZnaky vnímania: výberovosť, centrácia, minulá skúsenosť,konštatnosť, aktivita vnímajúceho.Výberovosť vnímania: na naše receptory pôsobí veľké množstvo podnetovz okolitých predmetov. Nemôžeme ich vnímať všetky, z celého komplexu si vyberámeiba niektoré.Centrácia – vnímaný objekt odlišujeme od pozadia, v ktorom sa nachádza.- dvojznačný obraz: (kačica a zajac)Vnímanie vzniká spojením viacerých pocitov, nie je však ich jednoduchýmsúčtom.Je poznávací proces, ktorý nielen prijíma informácie, ale ich aj spracováva.Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím. Je základným psychickýmregulátorom.Vnímanie je psychický proces, pri ktorom na základe zmyslovvnímame predmety ako celky. Pokladá sa za nadobudnuté.Výsledkom je vnem – je odraz predmetov a javov ako celkov- zväčša je to výsledok súčinnosti viacerých analyzátorov alebo- niekedy len ako spojenie viacerých pocitov- vzniká práve tak ako pocit – priamym pôsobením predmetov nazmyslové orgányDRUHY VNÍMANIA1. tvaru2. priestoru3. hĺbky alebo vzdialenosti4. pohybu5. času6. medziosobné vnímanie (sociálne)TVAR – rozumieme vnímanie formy (ploché, zakrivené) a veľkosti (malé, stredné,veľké) vnímaných objektov- prebieha prostredníctvom zraku, hmatu, zvukomPRIESTOR – rozumieme vnímanie priestorových vzťahov vnímaných objektov –vľavo, vpravo, hore, dole, vpredu, vzadu.- prebieha prostredníctvom zraku, pohybu, sluchuHĹBKA , VZDIALENOSŤ – blízky, vzdialený- zrak, pohyb, sluchPOHYB – vnímanie pohybu je komplexný jav.- zrak, sluch, hmat, základný význam - zrakČAS – nemá osobitný zmyslový orgán, zakladá sa najmä na skúsenosti.MEDZIOSOBNÉ – vnímanie iných ľudí, s ktorými sa stretávame a sociálnychsituácií, do ktorých sa dostávame7

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)- môžu ovplyvniť viaceré faktory: povaha, zámernosť vnímajúceho,schopnosťTYPY VNÍMANIA1. analytický2. syntetický3. analyticko-syntetický4. emocionálnyANALYTICKÝ – takýto ľudia prejavujú sklon rozložiť vnímané predmety a javy načasti, detaily, priveľmi sa snažia preniknúť do podrobností, je pre nich ťažké vyvodiťnejaký záver a pochopiť zmyselSYNTETICKÝ- prejavujú sklon odrážať vnímanie a pozorované predmety v celku,nepripisujú význam detailom, snažia sa pochopiť základný zmysel, môžu prísťk nesprávnemu záveru, lebo si nevšímajú detailyANALYTICKO-SYNTETICKÝ – ľudia tohto typu majú sklon vnímané predmetyrozčleniť na časti a tieto časti vnímať v rámci celku, nezanedbať žiaden detail dôležitýpre správne vnímanie predmetu- majú najväčšie predpoklady pre správnosť vnímaniaEMOCIONÁLNY – majú sklon pri vnímaní predmetov nezacieľovať sa napochopenie zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city, ktoré u nich vyvolávajú8

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)6. PREDSTAVIVOSŤ. DRUHY A TYPY PREDSTÁV. VÝZNAM PREDSTÁVPRE UČENIEPREDSTAVIVOSŤ= psychický proces tvorenia názorných obrazov predmetov a javov, ktoré v danommomente nevnímame. Sú to obrazy, ktoré akoby sme si stavali pred seba.Výsledkom predstavivosti sú PREDSTAVY. Napr. Som v Nitre, ale viem sipredstaviť, kde bývam: vybaviť si tvár manžela(lky), hoci nie som s ňou.Predstavy spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznaniaskutočnosti. Vnímanie je presnejšie.Predstavy na rozdiel od pocitov a vnemov sú bledšie(menej jasné, výrazné,živé), fragmentárnejšie(útržkovitejšie, chudobnejšie na obsah, nie také detailné)a nestálejšie(vnem môžeme mať vo vedomí tak dlho, ako chceme, kým predstavaustavične uniká).Nevznikajú náhodne, riadia sa zákonmi:o primárne - zákon dotyku v priestore a čase – vybavujú sa vo vedomízážitky, ktoré vnikli do vedomia na tom istom mieste alebo v tom istomčase- zákon podobnosti a kontrastu – vybavujú sa vo vedomí predstavypodobné alebo protikladnéo sekundárne – zákon novosti – novšie zážitky majú väčšiutendenciu vybavovať sa vo vedomí ako staršie- zákon častosti – podľa ktorého častejšie vybavované predstavy(prežívané zážitky) majú väčšiu tendenciu vybavovať sa akozriedkavejšie- zákon živosti – podľa ktorého živšie predstavy majú väčšiu tendenciuvybavovať sa vo vedomí ako bezvýznamnejšie predstavyZákladné druhy predstáv1. Pamäťové(spomienkové) – tie, ktorých podstata je viac-menej presnáreprodukcia pôvodného zážitku vo vedomí. jedinečné- predstavy celkom určitého jednotlivého predmetu,javu(napr. vlastnej matky, šiat, auta, bytu)všeobecné – v istom zmysle schematické obrazy predmetov a javovistého druhu(napr. predstava psa ako takého, človeka). V takýchtopredstavách chýbajú znaky, ktoré patria jednotlivému predmetu, javu.2. Fantazijné – tie, ktorých podstatou nie je reprodukcia pôvodných zážitkov,ale tvorba nových, názorných zážitkov. Preto sa fantázia nazýva ajobrazotvornosťou.Hovoríme o 3 druhoch fantazijných predstáv, ktoré sú výsledkom činnostirekonštruujúcej, konštruujúcej (tvorivej) fantázie a bdelého snenia. Zaosobitný druh fantazijných predstáv sa považujú sny.rekonštruujúca – jej činnosť sa prejavuje vo vytváraní predstáv predmetova javov na základe ich slovného opisu, grafického alebo symbolickéhozobrazenia(napr. zemepisných značiek, nôt, schém). Tak si napr.predstavujeme cudziu krajinu podľa slovného opisu, melódiu podľa nôt. Máveľký význam pri mnohých druhoch ľudskej činnosti, bez nej by sme nemohliani niektoré uskutočniť, napr. dieťa vytvára autíčko z lega a popridáva si novéprvky.konštruujúca (tvorivá) – prejavuje sa v tvorbe nových, originálnych názornýchobrazov, ktoré doteraz nejestvovali. Tvorivá fantázia je súčasťou tvorivého9

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)procesu a vo svojom výsledku prináša originálne, pre spoločnosť významnémateriálne a duchovné hodnoty. Napr. konštruktér pri vývoji nového stroja,módny návrhár nové šaty, spisovateľ – román. bdelé snenie – je vytváranie predstáv vzťahujúcich sa na vlastnú želanúbudúcnosť. V bdelom snení si človek predstavuje to, čo by si želal, aby sa muv budúcnosti splnilo, predstavuje si následky svojich činov, alebo prežíva svojosud v rozličných (vyvolaných situáciách).3. Halucinácie – spolu s ilúziami tvoria osobitný druh predstáv.- vznikajú pri nenormálnom stave organizmu(v horúčkach, pri otravealkoholom, drogami)- sú to predstavy, ktoré človek prežíva tak živo, že ich subjektívnepovažuje za vnemy(napr. počuje hlasy, vidí osoby, a pritom je v izbesám)Ilúzie – vznikli na základne skutočného podnetu, ale nebol úplný a osoba sanachádza vo zvláštnom rozpoložení. Je to skreslená predstava.- z lat. illusio – chyba, omyl= neadekvátny odraz vnímanéhopredmetu a jeho vlastností. Najväčšmi preskúmamé sú ilúziepozorované pri zrakovom vnímaní dvojrozmerných obrysovýchzobrazení(kontúr).TYPY PREDSTÁVo ZRAKOVÝ – vybavujú sa ľahkoo SLUCHOVÉ - vybavujú a vytvárajú sa ľahko, vytvárajú zvukové predstavyo POHYBOVÉ – ľahko sa vybavujú pohybové predstavyVÝZNAM PREDSTÁV PRE UČENIE – Predstava je prechodným stupňompoznania medzi vnemom a pojmom, t.j. názorným a abstraktným poznaním. Správnevytváranie pojmov sa zakladá na správnych predstavách. Preto učiteľ musívytváraniu predstáv u žiakov venovať osobitnú pozornosť, spresňovať icha dopĺňať a na ich základe umožniť žiakom správne poznávať predmetya javy okolitého sveta.-Vytváranie adekvátnych predstáv u žiakov je zložitý psychický proces.-Na zdokonalenie predstáv žiakov pozitívne pôsobí porovnávanie vnímanýchpredmetova javov s podobnými, čím sa viac uvedomujú ich osobitosti.10

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)7. FANTÁZIA, DEFINÍCIA, CHARAKTERISTIKA. UPLATNENIEFANTÁZIEV ŹIVOTE A VO VÝCHOVE= obrazotvornosť= vytvorené obrazy na základe takých vytvorených situácií, ktoré smemali príležitosť zažiť a skúsiť (od nej z prednášky)- fantázia a myslenie tvoria najvyššie poznávacie procesy, príznačné pre ľudskúpsychiku- zjednodušene môžeme povedať, že je to nevyhnutná zložka akejkoľvek ľuds.činnosti- deti využívajú fantáziu tam, kde nemajú vedomosť a skúsenosť- dospelí ju využívajú uvedomele, zámerneDelenie fantázie ( podľa jej prednášok) – delenie je v predchádzajúcej otázke.Podľa obrazov, ktoré sa utvárajú v procese obrazotvornosti, rozlišujeme:o konkrétnu – prejavujúcu sa jedinečnými obrazmio abstraktnú- operuje sa zovšeobecnenými obrazmi, schémami, symbolmi,vzorcami.Navzájom sa prelínajú, nie sú protikladné.Podľa vzťahu ku skutočnosti:o nečinné fantazírovanie – bez vzťahu ku skutočnosti, prejavuje sa útekom odskutoč.o činná – motivuje človeka k činnostiUPLATNENIE FANTÁZIE –o v tvorivej činnosti – práca v priemysle, poľnohospodárstve a iných úsekochčinnosti si stále vyžaduje zlepšovať postupy, podávať zlepšovacie návrhy,vynálezy, zvyšovať výkonnosť strojov, zdokonaľovať techniku.- uplatňuje sa pri riešení matematických a konštrukčno-techn. úloho vo vedeckej práci – pri vytváraní hypotéz a teóriío v umeleckej tvorbe- pri vytvorení nejakého umelec. diela, ale aj pri vnímaníumeleckého diela je potrebná fantáziao ovplyvňuje citový život – najmä u detí – utvárajú si bohatý svet vlastnejfantázie a v súvislosti s tým prežívajú pestré a hlboké citové zážitky; pomáhaim uniknúť z obmedzenej, nepríjemnej skutočnosti, nahrádza nesplnenéželania – utváranie citovej rovnováhy u čl.- môže byť aj zdrojom nepríjemných pocitov, ktoré vyvolávajú nepriaznivécitové stavy- strach, obavy, žiaľ, beznádej. „Strach má veľké oči.“Najmä prostredníctvom vzbudzovania citov sa stáva fantázia nielendôležitou pohnútkou, ale aj brzdou v činnosti.Obraz príťažlivej a príjemnej situácie povzbudzuje človeka ku konaniu.Niektorí ľudia sa utiekajú do sveta svojej obrazotvornosti pred skutočným svetom,vyžívajú sa v samotnom snení, málo sa starajú o dosiahnutie niečohov skutočnosti.Záporný vplyv na človeka má aj fantázia upriamená na málo užitočné alebodokonca na spoločensky závadné činnosti- napr. ako bez práce dosiahnuťbohatstvo a slávu, pohodlný život.Prostredie a výchova môže túto schopnosť rozvíjať alebo brzdiť a potláčať.11

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)PAMäŤ A UČENIE. FÁZY A TYPY PAMäTI. UPLATNENIE VO VÝCHOVEA VO VYUČOVANÍNIŽŠÍ STUPEŇ POZNÁVANIA- na základe zmyslovVYŠŠÍ STUPEŇ POZNÁVANIA- na základe pamäti a mysleniaPAMÄŤ-psych. proces, ktorý umožňuje zapamätávať si, oživovať, uchovávať,vybavovať si stopy: to, čo sme poznali (od nej)- nevyhnutná podmienka poznania, učenia sa, cieľavedomého konania a duševnéhovývinu jednotlivca. Bez pamäti by nebolo možné ochovávať a využívať skúsenosti.- psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomíčloveka (Šipoš)- vlastnosť nervovej sústavy a psychiky, ktorá umožňuje utváranie a fungovanieskúsenosti jednotlivcov. Svoj fyziologický základ má vo vytvorených stopách, ktorév mozgovej kôre zanechalo pôsobenie vonkajších podnetov, vo vytváraní dočasnýchnervových spojov a v ich znovuožívaní. Individuálna skúsenosť z fyziologickéhohľadiska znamená súhrn mozgových stôp a dočasných spojov vytvorených v priebehuživota jednotlivca.Umožňuje vytvárať individuálnu skúsenosť a psych. vývin človeka vôbec. Tam,kde je proces pamäti z akýchkoľvek dôvodov narušený, napr. u debilných detí(teraz satieto výrazy nepoužívajú, ale nechce sa mi to hľadať) individuálna skúsenosť savytvára iba veľmi nepatrne. Duševný vývin takéhoto človeka je obmedzený. Preto sapamäť považuje zároveň aj za schopnosť.Zámerné a cieľavedomé vytváranie individuálnej skúsenosti nazývameUČENÍM.Fázy pamäti1. zapamätanie al. vštepenie do pamäti- proces, na základe ktorého sivytvárame a fixujeme stopy vo vedomí na základe zážitku, poznatku (podľanej)- závisí od povahy materiálu (veľa dát, veľa delenia) a od rozsahu materiálu( viac si zapamätám z rozsiahlejšieho materiálu ako z nejakého výťahu)2. uchovanie (podržanie v pamäti) – opak zabúdanie- zahŕňa časovú etapu od zapamätania po vybavenie- minulé zážitky alebo aspoň časť zapamätaného zotrváva v našejpsychike bez toho, že by boli po celý čas trvania tejto etapy prítomnév našom vedomí.- pre túto etapu je príznačný proces zabúdania. Fyziologický základzabúdania je v tzv. atrófii mozgových stôp(ich zmenšovaní,scvrkávaní sa), vo vyhásínaní dočasných spojov, v retroaktívnoma proaktívnom útlme, t.j. v útlmovom pôsobení predchádzajúceja nasledujúcej činnosti podľa zákona vzájomnej indukcie.- o zabúdanie sa pričiňujú aj tzv. autogénne zmeny (t.j. zapamätanýmateriál sa v mysli pretvára, a tým sa potom vybavený od nehoodlišuje) a jav zvaný tlmenie- jeho podstata je v zatĺáčaní najmänepríjemných zážitkov do podvedomia(v snahe zabudnúť ich).- Zabúdanie najprudšie prebieha hneď po zapamätaní, t. j. v prvýchminútach, hodinách, dňoch. Má pre človeka záporný aj kladnývýznam. Kladný- ak zabúdame na nepríjemné zážitky, ktoré bynarúšali harmóniudušev.života. Záporný- ak je zabúdanie nežiadúce, ak sa týka potrebnýchvedomostí, zručností.- Ebbinghausova krivka zapamätania a zabúdania12

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)3. vybavovanie – aktivizácia minulej skúsenosti ; je touvedomenie si toho, že súčasné prežívanie alebo časti nie sú vovedomí nové, že sme ich prežili.- delíme na reprodukciu a znovupoznanie-Znovupoznanie: hovoríme o ňom vtedy, keď vedomie minulého prežívania vznikáiba pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov – napr. začneme čítať knihu, poniekoľkých stranách zistíme, že sme ju čítali.Reprodukcia – hovoríme o nej vtedy, keď sa zapamätané a vybavené zhoduje, napr.báseň, tvár osoby, ktorú sme stretli.- také vybavenie zapamätaného, ktoré sa uskutočňuje sprostredkovane,prostredníctvom iných zážitkov (úkonov), bez priameho pôsobenia zapamätanéhoobjektu. (viazanie uzlíkov, aby sme nezabudli; kupujeme spomienkové predmety)TYPY PAMÄTI- podľa rýchlejšieho a ľahšieho zapamätania a vybavovania toho-ktorého druhupodnetov a zážitkov rozlišujeme 4 základné typy:1. názorný- hovoríme vtedy, keď sa pri zapamätaní a vybavovaní výraznejšieuplatňuje prvá signálová sústava (na základe názorných podnetov).Rozlišujeme typ zrakový (pamäť na tváre), sluchový, pohybový (pamäť natanečné, športové pohyby)2. slovno- logický- hovoríme vtedy, keď sa pri zapamätaní a vybaveníuplatňuje druhá signálová sústava. Tento typ si ľahšie zapamätáva pojmy,súdy, úsudky – teda myšlienky vôbec.3. emocionálny (citový)- sa prejavuje v ľahšom a rýchlejšom zapamätanícitov a vôbec citove silne podfarbených zážitkov.4. motorický- hovorím vtedy, keď sa ľahko a rýchle zapamätávajúa vybavujú rôzne pohyby (napr. u športovcov).VLASTNOSTI PAMÄTE- vlastnosti – prejavy individuálnych rozdielov v kvalitepamäti1. schopnosť zapamätať2. trvanlivosť (dĺžka podržania v pamäti)3. vybaviteľnosť a pohotovosť v istých situáciách týchto 5 bodov je odnej4. rozsah pamäti5. presnosť pamäti- opakovaním sa cvičímePAMAT A VEK Vlastnosti pamäti závisia od veku, čo je podmienené meniacou saplastickosťou nerv. sústavy. V mladšom veku (plastickosť NS je väčšia) jezapamätanie a vybavovanie rýchlejšie, avšak trvanlivosť menšia. Menší je aj rozsahpamäti. V starobe s ubúdaním plastickosti NS sa vštiepivosť do pamäti i pohotovosťznižujú.UČENIE SAMá širšie a užšie vymedzenie.V širšom vymedzení sa pod učením rozumie každé obohacovanie individuálnejskúsenosti v priebehu vývinu jednotlivca.V užšom vymedzení sa pod učením rozumie zámerné a systematickénadobúdanie vedomostí, zručností a návykov ako foriem správaniaa osobných vlastností. Takéto učenie vlastné iba človeku.13

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)UPLATNENIE VO VÝCHOVE A VO VYUČOVANÍPamäť je nevyhnutnou podmienkou poznania, učenia sa, cieľavedoméhokonania a duševného vývinu vôbec. Preto jej skvalitňovaniu u žiakov musí učiteľvenovať osobitnú pozornosť a musí mať na zreteli, že rozvíjanie pamäti je súčasne ajrozvíjaním ich schopnosti učiť sa.Pri rozvíjaní pamäte žiakov musí rešpektovať ich vekové vlastnosti. Má ichusmerňovať na úmyselné zapamätanie.Ukladá im primerané množstvo učiva, členenie rozsiahlejšieho učiva na menšievýznamové celky.S vekom žiakov sa čoraz intenzívnejšie rozvíja pojmovo-abstraktná pamäť nadpamäťou názorno-obraznou.V dospievaní a adolescencii treba viesť žiakov k sebavýchove pamäti.Pamäť žiakov sa zlepšuje, ak sa jej činnosť (zapamätanie, vybavovanie)zapájajú do všestrannej uševnej a praktickej činnosti.Učiteľ si musí byť vedomý veľkého kladného i záporného vplyvu citovýchstavov na činnosť pamäti. Zabrániť vzniku takých citov, ktoré by blokovali činnosťpamäti.Činnosť pamäti žiakov sa zlepšuje, ak účinne využívajú svoj prevládajúci typpredstavivosti a pamäti. Preto by mal učiteľ na túto skutočnosť upozorniť a poučiť icho tom, ako tým môžu zlepšiť činnosť pamäti.Upozorniť žiakov aj nato, že môžu využívať rozličné mnemotechnicképomôcky.Pamäť sa rozvíja aj tým, že učiteľ sústavne zvyšuje nároky na trvácnosť,presnosť a pohotovosť pamäti.Nie iba bezduché memorovanie, ale aj hľadanie súvislosti a vzťahov. Trebalogické zapamätanie. Nevyžaduje namemorované vedomosti, ale reprodukciuvlastnými slovami.Pre zabúdanie je dôležitá činnosť, ktorá nasleduje po zapamätaní. Čímintenzívnejšie ju prežívajú, tým je zabúdanie rýchlejšie. Preto žiakov treba viesťk tomu, aby sa po učení venovali oddychovej činnosti inej povahy, aby v ďalšom učenípokračovali rozdielnymi predmetmi a pod.14

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)8. MYSLENIE. DEFINÍCIA. MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE, FORMYMYSLENIA, DRUHY MYSLENIA. POJMOVÉ UČENIEMYSLENIE- je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania,ktorý vedie k poznaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov ajavov a súvislostí (vzťahov) medzi nimi.- je najvyšším stupňom poznania.- je charakteristické iba pre človeka- súvisí s ďalšími psychickými procesmi – pociťovaním, vnímaním,s predstavami, s pamäťou, rečou (nástroj myslenia a formou dorozumievania).- kritériom správnosti myslenia je praxMYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE- podstatou myslenia je vykonávanie istých myšlienkových postupov, ktorébežne nazývame myšl. operácie. Sú to: analýza, syntéza: porovnávanie,abstrakcia, zovšeobecňovanie: indukcia, dedukcia a analógia.ANALÝZA – myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovaniejednotlivých stránok (vlastností, vzťahov) predmetov a javov skutočnosti.SYNTÉZA – myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí dozmysluplného celku.Analýza a syntéza prebiehajú v nerozlučnej súvislosti, navzájom sapodmieňujú, organicky prelínajú a spájajú. Sú to základné myšlienkovéoperácie, na ktorých stoja všetky ostatné.Napr. pri poznávaní stroja ho nielen rozoberáme na súčiastky, ale jednotlivérozčlenené súčiastky dávame do súvislostí a syntézou dochádzame k ich lepšiemupoznaniu, pochopeniu podstaty, funkcie.POROVNÁVANIE – myšl. operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť al. odlišnosťmedzi viacerými predmetmi al. javmi.ABSTRAKCIA – myšl. operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecnévlastnosti predmetov al. javov a zanedbávame ostatné (nepodstatné,individuálne).ZOVŠEOBECŇOVANIE - je myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločnýchvlastností jednotl. predmetov a javov istej skupiny, určovanie spoločnýchzákonitostí, ktoré sa vzťahujú na predmety a javy istej skupiny.Napr. pri posudzovaní rozl. druhov ovocia zisťujeme, že sa dajú jesť, že sú toplody stromov, atď. Spojením týchto znakov utvárame pojem ovocie.INDUKCIA – myšl. vyvodzovanie všeobec. tvrdenia z jednotlivýchprípadov. Napr. zo zistenia, že železo vedie elektrinu, meď vedie tiež, striebro, hliník... vyvodzujeme všeobecný poznatok, že kovy vedú elektrinu.DEDUKCIA – opačný myšl. postup, ktorý je vlastne aplikáciouvšeobecného poznatku na konkrétny prípad.ANALÓGIA – vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na základe jehopodobnosti s inými predmetmi al. javmi. Napr. usudzovanie existencie životana Marse na základe podobnosti niektorých podmienok so Zemou.Indukcia, dedukcia, analógia sa nazývajú aj úsudkami.15

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)FORMY MYSLENIA- rečová podoba, do akej človek zachycuje a v akej vyjadruje výsledkysvojho myslenia, ku ktorým došiel vykonávaním myšl. operácií.- 3 základ. formy: pojem, súd a úsudokZákladnú formu myslenia predstavujepojem – rečové vyjadrenie všeobec. a podstatných znakov nejakéhopredmetu alebo javu. Každý pojem zahrňuje v sebe istý stupeň abstrakciea zovšeobecnenia, čiže odpútania sa od konkrétnosti, ktoré obsahujú konkrétnevnemy a predstavy.Stupeň zovšeobecnenia určuje rozsah pojmu. Je daný množstvom predmetova javov, ktoré môžem zahrnúť pod uvedený pojem. Výpočet zákl. znakov pojmu určujeobsah pojmu.Súd – vyjadrenie vzťahu medzi dvoma pojmami. V nich niečo popieramealebo tvrdíme.Úsudok – vyjadrenie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými súdmi. Súdy,z ktorých vychádzame, sa nazývajú premisy. Vyvodený súd – záver.- induktívny, deduktívny, analogický.DRUHY MYSLENIA- podľa rozličného stupňa konkrétnosti ,či abstraktnosti alebopraktickosti, či teoretickosti:o praktické – uplatňuje sa vtedy, keď úlohu riešime bezprostredne praktickoučinnosťou (metódou, pokusom, omylom)o konkrétne názorné – uplatňuje sa vtedy, keď sa úloha rieši využívanímnázorných predstáv, napr. chceme cestovať do vzdialenejšieho miesta,porovnávame trasy, dopr. prostriedky, cest. náklady, aby sme došlik najlepšiemu záveruo abstraktné – narába prevažne s abstraktným materiálom (pojmy, symboly)a uplatňuje sa najmä pri teoretickej činnosti. Predpokladá vyšší stupeň rozvojamyslenia. Typickým poľom je vedecká teoretická činnosť.- podľa smeru, akým sa myslenie uberá:okonvergentné (zbiehavé) – uplatňuje sa v úlohách (problémoch), ktorémajú iba jediné možné riešenie, celá myšlienková činnosť sa uberá jedinýmsmerom, k jednému cieľu: nájsť riešenie. Napr. pri riešení matem. úloh.o divergentné (rozbiehavé) – uplatňuje sa pri úlohách, ktoré môžu viaceroriešení, napr. aké opatrenie urobiť pri previnení žiaka. Hľadá všetky možnériešenia, vyberá to najvhodnejšie.POJMOVÉ UČENIE- vyčlenilo sa z verbálneho učenia. Má dôležité miesto pri rozumových operáciácha myslení. Súvisí s vývinom porozumenia a ovládania reči ako komunikačnéhoprostriedku. Osvojovanie pojmov sa zakladá na myšlienkových operáciách.- osvojenie si spoločnej odpovede na odlišné podnety (Maršalová)- tvorenie a osvojovanie pojmov za účasti analýzy, syntézy, abstrakciea zovšeobecňovania (Ďurič)INTELIGENCIA- súvisí s pojmom myslenia- všeobecná rozumová schopnosť človeka.Pri tomto pojme vystupuje do popredia celistvosť duševného života.- je vlastnosťou celého intelektu, rozumu človekaInteligencia sa zisťuje pomocou tzv. inteligenčných testov – IQ testy. Výsledokdosiahnutý v IQ teste sa vyjadruje prostredníctvom tzv. inteligenčného kvocientu(fyzický vek k mentálnemu veku x 100).16

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)9. REČ A JAZYK . ZLOŽKY JAZYKA A REČI. DRUHY REČI. PORUCHYA VÝCHOVA REČIVýsledky myslenia sa vyjadrujú v reči. Rozvinuté ľudské myslenie neexistujebez reči. Reč má zároveň komunikatívnu funkciu. Pritom rozlišujeme reč a jazyk.REČ – je nástroj myslenia a formou dorozumievania. Základnýmkomunikačným prvkom reči je slovo.JAZYK – je prostriedok dorozumievania; materiál, nástroj reči. U človeka samôže vytvoriť reč len vtedy, keď si osvojí istý jazyk (slovenský, nemecký).Jazyk, reč a myslenie spolu súvisia, tvoria jednotu, nie sú však totožné.Nasledovné vzťahy:Rečou vyjadrujeme svoje myšlienky, hľadaním rečovej formy pre myšlienky sautvára samo myslenie (uvedomujem si, či som sformuloval dobre, správne).Pri každom slove rozoznávame:a) význam denotatívny – obsahb) význam konotatívny – čo dané slovo vykonáva u prijímateľaDRUHY REČIa. VNÚTORNÁ REČ – reč pre seba, ktorou myslíme. Človek formujemyšlienky.- nevyjadrujeme ju hlasom- je stručná a skrátenáb. VONKAJŠIA REČ – tá, ktorou človek vyjadruje svoje myšlienky navonok.o hovorená – vo zvukovej podobe, má svoje sprievodné javy –gestikulácia, intonácia, pauzy v reči, mimikao písomná - písaná podoba- náročnejšia psychologicky tak pre pisateľa ako aj pre čitateľa- vo vývine človeka ju pozorujeme až v školskom veku, rozdeľujeme ju na:1. impresívnu reč - čítanie2. expresívnu reč – písaniePORUCHY REČI- vývinové poruchy reči (dysfázia)- poruchy výslovnosti (dyslália)- poruchy plynulosti reči – zajakavosť, brblavosť- získané orgánové poruchy reči ( afázia)- poruchy článkovania (dyzartria)- poruchy zvuku reči – fufňavosť, rázštepy podnebia- neurotické poruchy reči- poruchy hlasu- dyslexia – poruchy čítania- dysgrafia – poruchy písania – vynechávania písmenVÝCHOVA REČIReč je sprievodným javom poznávacích procesov. Nerozlučne je spätý vývinmyslenia a reči. Od úrovne osvojenia si reči, závisí úroveň myslenia a naopak,myslením spresňujeme význam, obsah a rozsah používaných pojmov.„Ľudské mláďa“ sa stáva človekom iba tým a preto, že od narodenia žijev ľudskej spoločnosti, osvojuje si ľudskú reč, prostredníctvom ktorej poznáva okolitýsvet. Bez ľudskej spoločnosti a reči nemôže vzniknúť ľudská psychika (viď. obr. „vlčiedeti“).Oneskorenú reč spoznáme nesprávnou výslovnosťou, slabým gramatickýmuspôsobením, používa málo výrazov. Koncom 5. roka by sa mala číriť reč a v prípadenesprávnej výslovnosti by mala nastúpiť pomoc logopéda.17

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)10.CITY. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA CITOV. TYPYA DRUHY CITOV. VÝZNAM CITOV VO VÝCHOVEA PREVÝCHOVE- tvoria dynamickú stránku osobnosti- procesy, ktoré súvisia s prežívaním subjektívneho vzťahu človekak vonkajším predmetom a javom, pričom podstatným znakom tohtoprežívania je príjemnosť alebo nepríjemnosť, priťahovaniea odpudzovanie od pôsobiacich podnetov.VONKAJŠIE PODNETY – celá živá a neživá príroda, ľudiaVNÚTORNÉ PODNETY- pocit zdravia, šťastia, pesimizmuZÁKLADNÉ ZNAKY CITOV (CHARAKTERISTIKA)?! polarita (protikladnosť): láska a nenávisť, radosť a žiaľ, nadšenie a apatia zmiešanosť : čisté city neexistujú, napr. cit lásky zahŕňa cit radosti, ale aj obavyo milovanú osobu, žiarlivosť. aktuálnosť – neopakovateľnosť raz prežitého citu, napr. predstava matky samôže raz spájať s citmi lásky, inokedy nespokojnosti stereotypnosť alebo podmienenosť – napr. keď učiteľ znepríjemní žiakovinejaký predmet, môže sa zažívanie nepríjemných pocitov objaviť na hodináchtohto predmetu, ešte dlho potom, keď sa už dávno vymenil osoba vyučujúceho pestrosť časového trvania – krátke city, dlhé city na celý život, napr. manž.láska nákazlivosť – prenášanie citov z jedného človeka na druhého, napr. pripohľade na smutného človeka zostaneme aj my smutní adaptácia – Opakujúce sa podnety niekedy prestávajú vyvolávať takéintenzívne city, aké vyvolali pri začiatočnom pôsobení (zľahostajnenie k nim),inokedy sa môže intenzita tými istými podnetmi vyvolaných citov stupňovať.Napr. neznámy zvuk môže vyvolať strach, ktorý sa pri opätovnom pôsobeníoslabuje, až nakoniec vymizne. Opakovaná návšteva u lekára môže prinesprávnom zákroku vyvolať ešte väčší strach.Prevažná väčšina citov vzniká na základe skúsenosti. Ich fyziologický základ tvoriadočasné nervové spoje v mozgovej kôre.VLASTNOSTI CITOV - ?! TYPY ?!- prejavy v individuálnych rozdielov v citocha) citlivosť alebo citová dráždivosť – označujeme ňou to, ako sa ľahko u človekavznikajú nové city, resp. ako sa ľahko dávajú city do pohybu.b) citovosť – stupeň rozvoja, šírku, bohatstvo alebo chudobu citových zážitkovc) citová labilita alebo náladovosť – rýchlosť striedania citov v čase, ako aj mieraovplyvňovania konania a správania človeka citmid) intenzita – označujeme hĺbku alebo plytkosť, silu prežívaného citue) citová zrelosť – miera rozumového základu prežívania citov a mierarovnováhy medzi rozumovou a citovou zložkou - city prevládajú nadrozumom, dospelý sa správa ako dieťaf) citová ovplyvniteľnosť alebo sugestibilita – miera podliehania citovej nákaze,resp. ľahkosť s akou možno vyvolávať a meniť city u človeka, a to citmi aleboslovami iného človekag) citová zraniteľnosť – miera citovej odolnosti voči podnetom vyvolávajúcimzáporné, nepríjemné city. Ľudia citovo zraniteľní sú „precitlivení“h) stupeň citovej ovládateľnosti – miera ovládania svojho citového životai) výrazovosť - do akej miery sa city prejavujú navonokj) citový optimizmus alebo pesimizmus - týmito pojmami označujeme mierutendencie k prežívaniu stenických a astenických citov. U ľudí, u ktorých18

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)prevládajú stenické city obyčajne označujeme ako optimistov a u ľudí,u ktorých prevládajú astenické city, ako pesimistov, suchárov, ľudí so stálezlou náladou.DRUHY CITOV- podľa obsahu (povahy) a trvania citu môžeme rozlíšiť:a) telesné city - sú tie, v ktorých prežívame stavn nášho telesného organizmu,a to tak vnútornú rovnováhu (homeostázu), ako aj jej narušenie. Súsprievodným javom biologických procesov a zmien: príjemnosť-nepríjemnosť,spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie, vzrušenie-uspokojenie.b) citové reakcie – city, ktoré prežívame pri náhlom narušení rovnováhyorganizmu s prostredím. Jednou z najtypickejších citových reakcii je ichintenzita, resp. zmeny v intenzite. Môžu byť slabé, stredné, veľmi silné. Veľmiintenzívne citové reakcie nazývame afektami (napr. afekt zlosti, strachu,plaču). Afekty spôsobujú prudké zmeny v stave vnútorných orgánov (napr.spomalenie alebo zrýchlenie činnosti srdca), sme neschopní triezvo uvažovať,správne sa rozhodovať, zapamätať si, čo sa dialo v afekte: zbledneme, zatínamepäste, krik, plač. Človek koná ako zaslepený, činnosť je dezorganizovaná,neúčelná, dopúšťame sa nerozvážnych činov. Po afekte nastáva celkovévyčerpanie, citová apatia. útočné citové reakcie- hnev – od mierneho rozhorčenia cez hnev, zlosť, až poafekt jedu (zúrivosť) obranné – strach- od nepokoja, mierneho zľaknutia sa, prekvapenia, cezobavu, zdesenie až po afekt panického strachu- údiv – úžas- plač – výraz smútku, zlosti.- odpor – od pohŕdania po hnus sociálne – city závislosti, nadvlády a opatery, starostlivosti. K citovýmreakciám závislosti patria predovšetkým cit obdivu, rešpektu a úcty. Patrí semaj cit pokory, cit zahanbenia, cit menejcennosti.K citovým reakciám nadvlády patrí cit pýchy, cit hrdosti, márnomyseľnosti.Citové reakcie závislosti a nadvlády sú prejavom tzv. sebacitu.K citovým reakciám opatery, resp. starostlivosti patrí predovšetkým súcit.Smiech je predovšetkým citovou reakciou na komické podnety, ale zároveň ajvýrazom radostných ale aj iných citových reakcií.c) citové stavy- nálada radostná a smutná nálada trémaTypické citové vzťahy vznikajú v konfliktných situáciách (pri konflikterozhodovania, frustrácii, strese)d) citové vzťahy – povaha prežívaného vzťahu má obyčajne dlhodobejší ráz- zo všetkých citov trvajú najdlhšie, napr. rodičovská láskaVášeň – veľmi intenzívny citový vzťah, napr. čitateľská, zberateľská.Odcudzenie – strata citových vzťahov.K základným citovým vzťahom patria:- sympatia – antipatia- láska – nenávisť- priateľstvo – nepriateľstvo- obdiv – pohŕdanie- pýcha – pokorae) city spoločenského vedomia – tzv. vyššie city intelektuálne – tie, ktoré človek prežíva pri poznávacej činnosti, napr. citzvedavosti, presvedčenia a pochybovania o správnosti poznania, nedôvery,lásky k vedomostiam19

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR) estetické – z hľadiska krásy predmetov, či sú pekné al. nepekné etické – tie, ktoré človek zažíva pri dodržiavaní alebo porušovaní morálnychprincípov, napr. cit spravodlivosti, cit krivdy, cit povinnosti, zodpovednosti sociálne – ktoré prežívame v styku s inými ľuďmi alebo spoločenskýmiskupinami, napr. cit ľudskej dôstojnosti, spolupatričnosti, kolegiality .VÝZNAM CITOV VO VÝCHOVE A PREVÝCHOVECity sú významným činiteľom v prežívaní a v správaní človeka. Majúmimoriadny význam pre správny rozvoj osobnosti, ba sú jeho nevyhnutnoupodmienkou. Záporné /astenické/ city sa zúčastňujú na rozvoji zápornýchpovahových a charakterových vlastností a často vedú k zvrátenému správaniu.Naproti tomu silné, bohaté a kladné / stenické/ city pomáhajú človeku osvojiť sikladné črty osobnosti a podmieňujú jeho bohatý a vnútorný život.City sú silným impulzom činnosti, konania a správania človeka.Citový zápal človeka znásobuje jeho sily a vytrvalosť / výkony a hrdinstvá/.Niektoré city zasa naopak oslabujú činnosť človeka, alebo ho priamo vedúk nečinnosti. Priveľmi silné a najmä negatívne city pôsobia rušivo. City trebavedieť ovládať.Pri rozvíjaní citov žiakov by mal učiteľ venovať osobitnú pozornosťrozvíjaniu vyšších citov. Rozvíjať etické city / súvisia s charakterovými a vôľovýmivlastnosťami žiakov/, city radosti /z dobre vykonanej práce/, morálne city / cityosobnej cti/, sociálne city /cit spolupatričnosti, priateľstva, kolegiality, cityľudskej dôstojnosti/, estetické city, intelektuálne city.20

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)11. VOĽA. DEFINÍCIA, CHARAKTERISTIKA. FÁZY, ČINITELEA VLASTNOSTI VOĽOVÉHO KONANIA. VEDOMOSTNÁA PROFESIONÁLNA AŠPIRÁCIA (úsilie, túžba po niečom)- psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť zameranú nadosiahnutie vytýčených cieľov a prekonáva prekážky.cieľavedomosť, sebaovládanie, zásadovosť, húževnatosť, rozhodnosť, samostatnosť,iniciatívnosť.- vôľové konanie je motivovaná činnosť, vychádza z pohnútok (motívov) –východiskový bod, ich zdrojom sú potreby a záujmy človeka, konečným bodom jedosiahnutie cieľa.- činnosť uskutočnená na základe vôľového rozhodnutiaFÁZY VOĽOVÉHO KONANIAo vytýčenie cieľa – uvedomenie si potreby činnosti na základe motívova utváranie postoja činnostio fáza rozhodovania – konkretizácia cieľa a spôsob činnostio uskutočnenie rozhodnutia – dosiahnutie vytýčeného cieľaČINITELE VôĽOVÉHO KONANIAo charakterové vlastnosti – zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu; hlavnemorálne vlastnosti čl. ako vedomie zodpovednosti, povinnostio vlastnosti temperamentu – podmienené typom vyššej nerv. činnostio vplyv citov – podporujú alebo oslabujú motiváciu vôľového konaniao vlastnosti psychických procesov – pozitívne pôsobí rozvážnosť,kritickosť myslenia, hĺbka, šírka uvažovania, predvídavosť; významne vplývasebavýchovaVOĽOVÉ VLASTNOSTI- osobitné charakterové vlastnosti- nie sú vrodené, vznikajú a rozvíjajú sa učením- najsilnejším činiteľom rozvoja vôle je cvik v prekonávaní prekážok (akza niekoho odstraňujú prekážky iní, jeho vôľa sa nevypestuje)Vyznačuje sa rozličnými kladnými i zápornými vlastnosťami.KLADNÉ: cieľavedomosť – jasne postavený hlavný cieľ, sebaovládanie –schopnosť prinútiť splniť prijaté rozhodnutie, zásadovosť – pevné mravné zásady,húževnatosť- mimoriadna vytrvalosť, rozhodnosť- človek bez váhania sa rýchlorozhodne, samostatnosť, iniciatívnosť- sám bez cudzích pokynov.ZÁPORNÉ: bezzásadovosť, nesamostatnosť, nerozhodnosť, oplyvniteľnosť,tvrdohlavosť, neschopnosť ovládať sa, impulzívnosť, malá iniciatívnosť a iné.VEDOMOSTNÁ A PROFESIONÁLNA AŠPIRÁCIA (túžba, úsilie po niečom)Vôľa sa rozvíja v konkrétnej činnosti, pri plnení vytýčených úloh, školských čiživotných povinností a kontrole ich plnenia.Pri rozvíjaní vôľových vlastností ich učiteľ vedie predovšetkým k sebavýchovevôle. Plán sebavýchovy – spočíva najmä v prekonaní slabých vôľových vlastností,nevytyčovať si naraz veľa cieľov, rozvážne ich rozložiť. Úspešné plnenie si vyžadujepravidelnú sebakontrolu, čiže byť úprimný k sebe samému.viac nevieme!!!!21

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)12.POZORNOSŤ AKO PSYCHICKÝ STAV. DRUHYA VLASTNOSTI POZORNOSTI. VÝZNAM PREVÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCESPSYCHICKÝ STAV - aktuálna úroveň funkčnej zdatnosti osobnosti.Utvárajú sa na základe vývinu psychických procesov a vlastnosti osobnosti.Rozdiel medzi psychickými stavmi je predovšetkým v tom, že psychickéstavy sú relatívne stabilnejšími javmi duševnej činnosti ako psychicképrocesy (poznávacie, vôľové, citové). Psychické procesy prebiehajú oveľa rýchlejšiea dynamickejšie ako psychické stavy.Psychické stavy sa líšia aj od psychických vlastnosti osobnosti (temperament,schopnosti, charakter, záujmy). Rozdiel medzi nimi je v tom, že psychické stavy súv podstate vždy dočasné, kým psychické vlastnosti osobnosti sústabilnejšie, ba môžu byť aj stále, čo však vonkoncom nevylučuje možnosť ichvývinu a zmeny.Najdynamickejšie, t.j. najmenej stále - psychické procesy, ktoré sa ustavične menia.Relatívne stálejšie sú psychické stavy, aj keď sú iba dočasné, aktuálne.Najmenšiu dynamiku , t.j. najväčšiu stálosť – psychické vlastnosti osobnosti.V čase trvania istého psychického procesu osobnosti sa môže vystriedať viacpsychických procesov.POZORNOSŤ- psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenostivedomia.ZAMERANOSŤ – človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety, ktoré naňpôsobia, ale vyberá si iba niektoré. Tie sa potom dostávajú do centra jeho vedomia.V ňom sa odrážajú presnejšie a úplnejšie.SÚSTREDENOSŤ – stupeň aktivity našej psychickej činnosti – intenzita pozornosti.- miera uvedomenia si našej činnosti.Pozornosť človeka hrá významnúpoznávaní.úlohu v jeho orientácii, v prostredí, v jehoCHARAKTERISTIKY (VLASTNOSTI) POZORNOSTIa) stálosť – dĺžka sústredenia pozornosti na ten istý predmetb) rozdeľovanie – schopnosť venovať pozornosť súčasne dvom al. viacerýmpredmetomc) rozsah – je daný počtom predmetov, ktoré pozornosť naraz obsiahned) prenášanie – schopnosť rýchle premiestňovať pozornosť z jedného predmetuna druhýe) roztržitosť – neschopnosť sústrediť pozornosť na to, čo je v danej chvílipotrebné.DRUHY POZORNOSTI- podľa toho, či je pozornosť vyvolávaná a udržiavaná povahoupôsobiacich podnetov alebo vlastnou vôľou -a) mimovoľná (neúmyselná) – sústredíme pozornosť na predmety a javy,ktoré nás niečím upútajú sila – blesk, výstrel veľkosť – hrad nevšednosť, nápadnosť – nový výstredný model šiat kontrastnosť – veľmi vysoký a nízky človek pestrosť – pekný kvetinový záhon22

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)Nepodmieneno-reflexná pozornosť - keď vyvolávajú osobitosti pôsobiacich podnetovmimovoľnú pozornosť rovnako u všetkých ľudí bez ohľadu na ich individuálnuskúsenosť.Podmieneno-reflexná pozornosť – v prípade, keď mimovoľnú pozornosť vyvolávajútaké osobitosti podnetov, ktoré nadobudli význam pre daného jednotlivca v dôsledkujeho individuálnej skúsenosti.b) Zámerná (úmyselná)- vedomá- je taká, ktorú človek vzbudzuje a udržiava vlastným vôľovým úsilím. Jeto proces vedomého sústredenia na istý predmet.- je náročnejšia, vyčerpávajúcejšia ako mimovoľná- vývinovo sa objavuje neskôr ako mimovoľnác) poúmyselná - na začiatku bola vyvolaná vlastným vôľovým úsilím, alev ďalšom ju udržiava významnosť, alebo zaujímavosť pôsobiacich podnetov(táto 3. sa v niektorej literatúre neuvádza)VÝZNAM PRE VÝCHOVNO -VZDELÁVACÍ PROCESPozornosť žiakov na vyučovacej hodine je nevyhnutnou podmienkou ichúspešného učenia. Učenie bez plného sústredenia pozornosti je neproduktívne.Pozornosť alebo nepozornosť na vyuč. hodine závisí najmä od učiteľa:o od jeho autority, pgického majstrovstvao od vytvorenia psychickej klímy na začiatku hodinyo od využívania zásady individuálneho prístupuo od jeho hlasu: sila, výraznosť, tempo rečio zaujímavosť vysvetľovaniao použitie názorných pomôcokPozornosť žiakov vo vyučovaní vzbudzujú najmä tie podnety, ktoré majú prenich osobný význam, ktoré uspokojujú ich záujmy a potreby.Znižuje ju nepriaznivý telesný a psychický stav (strach, zlá nálada, únava,choroba).Pri rozvíjaní pozornosti žiakov im treba vštepovať nielen návyk venovaťniečomupozornosť, ale aj ovládať svoju pozornosť, nebyť nepozorným.23

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)OSOBNOSŤ. DEFINÍCIA A CHARAKTERISTIKA OSOBNOSTI.VLASTNOSTI OSOBNOSTI. ŽIAK AKO OSOBNOSŤ- systém, sústava pomerne všeobecných a trvalých duševných vlastnostíčloveka (podľa nej)- je organická jednota telesného a psychického, vrodeného a získaného, typická predaného jednotlivca a prejavujúca sa v jeho správaní- organizovaný celok, jednota, systém- osobnosťou je každý človekCHARAKTERISTIKY OSOBNOSTIo vnútorné /skryté/ -prejavujú sa prostredníctvom konania človeka, jehopísomných aj slovných prejavov.Patria k nim:- dispozície (vrodené či získané dispozície konať v určitej situácii určitýmspôsobom)- črty – tendencia reagovať v určitých situáciách určitým, relatívnestálym spôsobomovonkajšie /pozorovateľné/ - zachytávajú javovú stránku osobnosti- patria k nim: správanie – každý prejav živého systému- reakcia – činnosť svalov a žliaz s vnútornou sekréciou fungujúcich navrodenom základe – sú najjednoduchšie spôsoby správania- odpovede – predstavujú činnosť svalov a žliaz fungujúcich na naučenomzáklade – zložitejšie spôsoby správania, založenej na osobnej skúsenosti– zvyky, návyky- konanie- každá uvedomená činnosť človeka – najzložitejšie formysprávanieVLASTNOSTI OSOBNOSTI- sú všeobecnými predpokladmi duševnej činnosti a správania človeka- ukazujú, akým je vo svojej podstate- prejavujú sa v konaní, človek sa líši vlastnosťami jeden od druhého- niet zhody vo vlastnostiach (to všetko je podľa nej)Napriek mnohým, aj kontroverzným, názorom na obsdahovú stránkuštruktúry osobnosti možno zjednodušene syntetizovať následné vlastnostiosobnosti:a) aktivačno-motivačné – predstavujú sústzavu hodnôt, na základektorých jednotlivec riadi a usmerňuje swvoje správanie voi vzťahuk realite vonkajšieho sveta (pudy, potreby, záujmy, zvyky, ideálya životné plány)b) vzťahovo-postojové vlastnosti – predstavujú systém hodnôt, ktoréjednotlivec uplatňuje vo svojej reálnej spoločenskej aktivite (postoje,citové vzťahy, charakter a svetonázor)c) výkonové vlastnosti – predstavujú kvalitu a kvantitu, čo jednotlivecdokáže, aké má predpoklady na riešenie aj zložitých situácií (inštinkty,poznatky a schopnosti)d) sebaregulačné vlastnosti – predstavujú schoppnosť človeka do akejmiery vie ovlôádať as riadiť svoje správanie, aký si vytvára obraz o sebe(vôľové vlastnosti, sebauvedomenie, sebahodnotenie, svedomie)e) dynamické vlastnosti osobnosti – charakterrizujú priebeh prežívaniaa správania z hľadiska intenzity a tempa (najmä temperament)24

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)(Sústredime sa na tie, ktoré sú z hľadiska pôsobenia učiteľa najdôležitejšie. –V. Kačáni a kol.)U každého človeka sa prejavujú vlastnosti dvojakého druhu:• prirodzené vlastnosti – sú tie ktoré sa formovali vo fylogenéze, v procesehistorického vývinu človeka. Tvoria prirodzenú podstatu človeka v nich saprejavujú jeho rodové osobitosti.• Získané, nadobudnuté (temperament, organické potreby) – rátame k nimvšetky tie, ktoré vznikli v ontogenetickom vývine osobnosti človeka. Vznikzískaných vlastností závisí od vrodených vlastností.ŽIAK AKO OSOBNOSŤDôležitým znakom osobnosti žiaka, každého človeka je individuálnosť,jedinečnosť, osobitosť, neopakovateľnosť.„ Ľudské individuum“ sa stane osobnosťou tým, že:o osvojí si spoločenské vzťahy – socializuje sao sa stane nositeľom určitých sociálnych tendeciío stane sa efektívnym spolutvorcom spoločenských vzťahov25

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)13.TEMPERAMENT, CHARAKTER A SCHOPNOSTI.OSOBITOSTI A UPLATNENIE VO VÝCHOVENAJDOLEŽITEJŠIE VLASTNOSTI OSOBNOSTI (podľa nej)1. TEMPERAMENT- súhrn vlastností organizmu určujúcich dynamikucelého prežívania a správania osobnosti. Vo všeobecnosti satemperamentálne vlastnosti pokladajú za vrodené, hoci výchovoua sebavýchovou sa môžu zmeniť.Existuje veľa typológií temperamentov. Najstaršia je gréckeho lekára Hippokrataa jeho žiaka Galena. Rozdelil ľudí do skupín na podklade prevládania niektorejšťavy v organizme: krv (sanguis), žlč (chole), čierna žlč (melan-chole),hlien(phlegma).Podľa Pavlova: rozdelil podľa činnosti vyššej nervovej sústavy:o sangvinik – silný - vyrovnaný - pohyblivýo flegmatik – silný - vyrovnaný - nepohyblivýo cholerik - silný - nevyrovnaný - pohyblivýo melancholik-slabý -nevyrovnaný -nepohyblivýČistý typ neexistuje.VO VÝCHOVE – poznať, ako zaobchádzať s ľuďmi- v rozmanitých životných situáciách je možné temperament poznať2. SCHOPNOSTI- výkonové vlastnosti osobnosti- všeobecné a trvalé vlastnosti človeka, ktoré významne ovplyvňujújeho výkon (od nej)- nie sú vrodené, vznikajú a rozvíjajú sa v činnosti na základe vrodených vlôh(dispozícií)- sú získanéSTUPNE SCHOPNOSTÍNadanie – súhrn schopností určitého druhu, ktoré umožňujú pozoruhodné,nadpriemerné výkony v danej oblasti činnosti.Talent – osobitne vysoko rozvinutý súhrn schopnostíGenialita – mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvoriť vrcholné ažepochálne diela.DRUHY SCHOPNOSTÍ- najskôr podľa nej zmyslové – umožňujú nám rozlišovať farby, zvuky rozumové - intelektové psychicko – motorické - pohybové- podľa činnosti, v ktorej sa uplatňujú: umelecké technicko- konštruktívne vedecké matematické organizačné pohybové- pri posudzovaní, hodnotení schopností ich obyčajne delíme: všeobecné – tie, ktoré podmieňujú úspešnosť vykonávania mnohých činností,napr. múdrosť, súdnosť. Obyčajne sa stotožňujú so všeobecnou inteligenciou.26

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR) špecifické – tie, ktoré umožňujú úspešnosť vykonávania špeciálnych druhovľudskej činnosti, napr. matematické, hudobné, herecké, rečnícke.SCHOPNOSTI A VÝCHOVA- vlohy sa prejavia v predškolskom veku, treba ich rozvíjať- z hľadiska schopností treba mať individuálny prístup k deťom- u všetkých detí je potrebné rozvíjať základné cenné ľudské schopnosti,ktoré sú predpokladom úspešného života v spoločnosti- výchova si kladie za cieľ všestranne rozvíjať schopnosti detí- viesť k samostatnej tvorivej činnosti3. CHARAKTER- vzťah človeka k dôležitým životnýma spoločenským javom a hodnotám- kritérium spoločenskej hodnoty, človeku pripisujemecharakterové vlastnosti, ak ho chceme spoločensky oceniť- slovo pochádza z gr. – pečať, v hovorovej reči nadobudol etickyhodnotiaci význam- najdôležitejšie charakterové vlastnosti môžeme zmeniť.- z psych. hľadiska je charakter – súhrn všetkých jeho mravných vlastností, t. j.kladných ako aj záporných.K základným vlastnostiam charakteru patria svetonázorové vlastnosti.Svetonázor človeka predstavuje súhrn jeho poznatkov, postojov na najzákladnejšieotázky: na pôvod a zmysel bytia, existencie človeka, jeho miesta vo svete, zmyselživota.V mravných vlastnostiach charakteru sa prejavuje vzťah človeka k morálke –mravnosť, čestnosť, statočnosť, spravodlivosť, počestnosť, pravdovravnosť,úprimnosť: zásadovosť, pevnosť, vyrovnanosť, disciplinovanosť.Pracovné vlastnosti ch. tvoria od najmladších rokov života jeho dôležitú zložku.Napr. vzťah človeka k práci- zmysel pre povinnosť, novátorstvo, usilovnosť,húževnatosť, iniciatívnosť alebo lenivosť, nesvedomitosť atď. a spôsob práce –dôkladnosť, presnosť, poriadkumilovnosť, dochvíľnosť alebo nepresnosť, lajdáckosť,neporiadnosť, povrchnosť.Spoločenské vlastnosti ch. vystihujú mravný vzťah človeka k ľuďom,k spoločnosti. Napr. súcitnosť, uznanlivosť, zhovievavosť, srdečnosť,altruistický vzťah k ľuďom – žičlivosť, štedrosť, veľkodušnosť alebo skúposť, závisť,spôsob správania k ľuďom- taktnosť, jemnosť, slušnosť, úctivosť, pozornosť,úslužnosť, ohľaduplnosť alebo hrubosť, hašterivosť, nevľúdnosť, nešlušnosť.Vlastnosti sebavzťahu- vlastnosti vyjadrujúce zdravé sebavedomie – sebadôvera, sebaúcta, hrdosť,zocelenosť, úprimnosť voči sebe, sebakontrola, sebakritičnosť a naopak.- prehnané sebavedomie – namyslenosť, nadutosť, povýšenosť,vypínavosť, samoľúbosť, márnomyseľnosť, chvastavosť.- znížené sebavedomie – menejcennosť, utiahnutosť, poníženosť,malomyseľnosť27

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)Vysoká úroveň rozvoja citu a intelektu dáva predpoklad na dosiahnutie vysokejúrovne charakterových vlastností.- správanie nezodpovedá vždy predpokladaným charakterovým vlastnostiam tohoktoréhojendotlivca, nás núti rozlišovať pravé a nepravé (predstierané) charakterovévlastnosti.- v rozbore charakterových vlastností je potrebné oddeliť formu od obsahu.FORMA je daná spôsobom reakcie a temperamentovými charakteristikamiOBSAH je limitovaný zameranosťou jednotlivca, jeho spoločenským životom, jehopresvedčení, hodnotovou orientáciou a svetonázorom. Dominujú tu predovšetkýmvzťahy čl. k predmetom sociálnej skutočnosti, k ľuďom, k práci, k spoločenskémuvlastníctvu, k sebe samému.ZÁUJMY- trvalejší vzťah človeka k objektom a činnostiam, ktorý sa prejavujev tendencii zaoberať sa ním a je sprevádzaný príjemným citovýmprežívaním.- záujmy toho istého človeka sa v priebehu života menia- pri charakteristike osobnosti sa berie do úvahy obsah(predmet)záujmov, šírka(kto má koľko z.), hĺbka(kto ako hlboko pozná predmetsvojich z.), prenikavosť (nakoľko z. pohlcuje človeka, koľko času muvenuje na úkor ostatných činností), činorodosť (miera, v akej záujemaktivizuje človeka), primeranosť (z hľadiska veku, vzhľadom na životnézameranie osobnosti).- mladšie deti – všestranné záujmy – súvisí s poznávacouschopnosťou- v pubertálnom období – sústredenie na 2-3 činnosti- v dospelosť vyhranenosť z. a súvisia s budúcou profesiou- rozdiel záujmov – chlapci a dievčatá28

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)14.VÝVIN PSYCHIKY V PREDŠKOLSKOM VEKU.ZMYSLOVÁ, CITOVÁ A ROZUMOVÁ VÝCHOVA1. novorodenec do 2. mesiaca2. dojčenské obdobie do 12 mesiacov3. obdobie batoľaťa 1. -3.4. predškolský vek 3. – 6.5. mladší školský vek 6. – 10/11.6. stredný šk. vek – dospievanie 10./11. – 15/16.7. starší šk. vek – obd. adolescencie 15/16. – 18/20.8. obdobie dospelosti 18/20. – 60/65.9. obdobie staroby 60/65. – smrť (delenie podľa Uč. psych. –DRLIKOVA, ĎURIČ A OST.)PREDŠKOLSKÝ VEK (3-6)V tomto období nastávajú u dieťaťa významné zmeny v telesných a pohybovýchfunkciách, v poznávacích procesoch a v emocionálnom vývine. V priebehu tohtoobdobia sa výrazne prejavujú zdedené a vrodené odlišnosti a zvýrazňujú saindividuálne rozdiely u detí. Koncom predškolského veku má dieťa dosiahnuť tzv.školskú spôsobilosť.HLAVNÉ FORMY DETSKEJ AKTIVITYo hra – dominantný význam – uplatnenie vnútornej motivácieo kresba – bohatá na fantáziuo modelovanieo učenie a práca – pozorovanímPSYCHICKÝ VÝVINo vývin vnímania - je preň charakteristické, že si všíma čoraz viac detailov.Zrak – dôležité tvar a farba predmetov, okolo 4. roku presnejšie rozlišuje farby,pomenúva. Sluch – vyslovovanie artikulovanej reči, zdokonaľovaniepriestorového vnímania.o vývin pamäti - názorná, zapamätáva si udalosti z konkrétnej činnosti, jemimovoľná, prevláda mechanické zapamätanie.o vývin predstáv – početnejšie a diferencovanejšie, problémy s rozlišovanímminulého a budúceho času. Fantázia je živá, najmä v hrách. Nevie rozdielrealitou a fantáziou.o vývin myslenia - začína chápať vzťahy medzi predmetmi a javmi. OtázkaPrečo?- druhé opytovacie obdobie. Súdy dieťaťa analogické s vonkajšímia náhodnými podobnosťami predmetov a javov. Je konkrétne a subjektívne(vplyv fantázie a citov)o vývin reči – rozšírenie slovnej zásoby a používanie gramat. tvarov. Koncomtohto obdobia ovláda materinskú reč.o potreby, snahy, vôľa – potreby pohybu, snaha po činnosti-v hrách, nakonci obľúbené konštruktívne hry (stavebnice,lego). Vykonávaniejednoduchších pracovných úkonov, potreba styku s dospelými, ktorí súnajdôležitejším zdrojom inf.29

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)VÝVIN CITOV- dôležité, aby prevládali kladné city, ktoré pôsobia stabilizujúco na psychický vývin.Negat. ho brzdia.- začiatkom predškol. veku prevládajú afekty a impulzívnosť, ktoré s pribúdajúcimvekom klesajú . Obdobie okolo 6. roku je obdobím citovej krízy. Dieťa je zvýšenecitlivé, dochádza k prudkému striedaniu nálad, býva zvýšene podráždené, mávasklon k negativizmu.V správaní sa objavuje hnev, strach a žiarlivosť. Je citovo labilné, ešte plače, užsa smeje.ETICKÉ CITY – rozhodujúci vzor dospelého, ktorý je vzorom a bezvýhradneprijíma jeho názory. Detská etika je subjektívna, založená na pochvale a treste.ESTETICKÉ CITY – najmä v hrách , kreslení, modelovaní.ITELEKTUÁLNE CITY – rozvoj prirodzenou zvedavosťou dieťaťaSOCIÁLNE CITY – silná potreba po spoločenskom styku s vrstovníkmia dospelými, prevláda láska k rodičom. Kolektívny cit iba fragmentárne.INTELEKTUÁLNY VÝVIN- intenzívny rozvoj rozumových funkcií- realizuje sa najväčší prírastok všeobecných rozumových schopností- uvádza aj ako obdobie nevyužitých možností, preto sa zavádza cieľavedoméa systematické učenie. To znamená, že dieťa v prešk. veku vhodnými a dobrepremyslenými metódami učenia a stimulačnými programami vykazujevývinovo lepšie výsledky.- zvýšená citlivosť organizmu na vonkajšie podnety30

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)15.VÝVIN PSYCHIKY V MLADŠOM ŠKOLSKOM VEKU (6 –10/11). ROZVOJ POZNÁVACÍCH PROCESOV. VÝZNAMŠKOLYV tomto veku má dieťa zvládnuť tieto vývinové úlohy:o vytvoriť si zodpovedajúce motorické zručnostio základné zručnosti písania, čítania, počítaniao utvoriť celkový postoj k sebe, k vrstovníkom, k sociálnym skupinám, ajk inštit.o dôležitý vývin svedomia a morálky, základné systémy hodnôtPSYCHICKÝ VÝVINo vývin vnímania – dokončuje sa okolo 10. roku, výberovosť pri vnímaní –niektoré, iné zanedbáva; rozdielnosť v záujmoch; okolo 8. – 9. roku vnímaniečasu.o vývin pamäti – schopnosť zapamätať viac prvkov, úmyselné zapamätaniev podobe učenia, rozvíjanie slovno-logickej, mechanickej pamäti. Schopnosťpodržania v pamäti.o vývin predstáv – začínajú celé predstavované komplexy príhod a udalostí.o vývin fantázie – uvedomuje si rozdiel medzi fantáziou a realitouo vývin myslenia – konkrétne, obdobie naivného realizmu – nekriticképrijímanie všetkého, čo sa mu predkladá; súdy sú stále analogické, postupnásystematizácia vedomostí. Nie je schopné abstraktne myslieť, ale dospievak vzťahovým abstrakciám Slovno – logické myslenie. Citlivé obdobie pre vývinabstraktného myslenia. Okolo 10. roku miznú naivné názory na skutočnosť,objavuje sa kritičnosť, či vlastné názory.o vývin reči – nie je ukončený, rozširuje sa slovná sa slovná zásoba – až3.násobne; v slovníku dieťaťa častejšie adjektíva (príd. mená), všeobecnépojmy, abstraktné.o potreby, snahy, vôľa – snahy po sociálnom kontakte v kolektív.pohybových hrách, v hrách chlapcov – bojovnosť a súťaživosť, dievčatá –zručnosť, ladnosť pohybu. Záujem o čítanie.o pozornosť – koncentrácia na krátky čas, vzrastá rozsah pozornosti.o obraz o sebe – je závislý na hodnotení inýchVÝZNAM ŠKOLYVstup do školy je významným vývinový medzník. Jeho život začína byťorganizovaný, jednotlivý činnosti nadobúdajú pravidelný rytmus, v ktorom na prvommieste sú povinnosti. Doteraz prevládala hra, nastupuje vážna práca vo formeučenia.Pripravenosť na školu - určitý stupeň telesného a psychického rozvoja. Kritériápsychickej pripravenosti: určitý vek, telesná zrelosť, psychická vyspelosť, ktorá sahodnotí z hľ. mentálnej, emocionálnej, sociálnej vyspelosti a pripravenosti na plneniepovinností.o vek – dovŕšený 6. roko telesná - rozvinutá jemná motorika , dobrá vizuálno-motorickákoordinácia.o má byť schopný učiť sa, má byť zameraný na výsledok činnosti, naspôsob plnenia úloho presné vyjadrovanie myšlienoko kontrolovanie svojho správania, sebavedomie primerane rozvinutéo sociálna pripravenosť – má byť schopné bez negat. citových zážitkovurčitý čas a bez blízkych osôb pochopiť seba v roli žiaka, potrebná31

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)samostatnosť v nadväzovaní kontaktov s rovesníkmi v triede, začleniť sado kolektívu, podriadiť sa disciplíne.oK autorite rodiča pristupuje autorita učiteľa. Dieťa si musí vytvoriť vzťahku kolektívu detí v triede.16. CHARAKTERISTIKA PUBERTY A ADOLESCENCIE. RASTOVÉA FYZIOLOGICKÉ (NORMÁLNE, PRIRODZENÉ) ZMENY ORGANIZMU.VÝCHOVNÉ OSOBITOSTIpredpuberta10./11. – 12., u chlapcov zhruba o 2 roky neskôrpuberta 11. – 13.adolescencia 15./16 – 20./22.CHARAKTERISTIKAObdobie dospievania charakterizuje biologické pretváranie., ktoré má odrazv telesnej oblasti i psychosociálnej, predovšetkým zmenou vzťahu k okoliu a vývinuspoločenského vedomia.Disproporcie a disharmónia, ktorá sa prejavuje vo všetkýchoblastiach (telesnej, duševnej i sociálnej) je typickým znakom puberty.Nevyrovnané výkony sa objavujú v telesnej i duševnej činnosti, usilovnosť sastrieda s lenivosťou a pod.Ďalšou výraznou charakteristikou je vznikajúca a rozvíjajúca orientácia nadospelosť. Ide o nové chápanie seba. Toto nové sebachápanie sa prejavuje vo všetkýchvývinových aspektoch (telesnom, intelektuálnom, etickom aj sociálnom).V období dospievania sa vyskytujú 2 okruhy problémov:o problém voľby povolaniao citlivé obdobie na pôsobenie negatívnych vplyvovPUBERTAPredpuberta je prípravným obdobím pre pohlavné dozrievanie. Jecharakteristická tým, že sa v nej naznačujú zmeny, ktoré sa výrazne prejavia ažv puberte.Puberta začína prvým prejavením pohlavnej zrelosti (nástup prvéhomenštruačného cyklického krvácania – menarché u dievčat, u chlapcov – polúciou).Zrýchlený rast orgánov a tkanív pokračuje, najprv rastú dolné končatiny,rozširuje sa hrudník, zväčšuje sa panva, dĺžka trupu.Nekoordinovanosť pohybov – u dievčat sa postupne upravuje, u chlapcov– výrazné rastové aj funkčné disproporcie.V priebehu tohto obdobia sa tempo rastu spomaľuje.Menia sa črty tváre. U chlapcov dochádza k mutácii hlasu. Zmeny navonkajšom i vnútornom pohlavnom ústrojenstve.II. štrukturálna zmena organizmu – formovanie mužského a ženskéhotela.Vývinové zmeny v motorickom správaní sa dospievajúceho. Znižuje sakoordinovanosť pohybov, schopnosť ovládať vlastné telo.Pohybová disharmónia tkvie v 2 príčinách:o rýchly rast kostrovo svalovej sústavyo zvýšené sebapozorovanie dospievajúceho – stáva sa neistým, narúša sapohybová koordináciaPsychický vývin Zmyslové orgány dosahujú vrchol svojej výkonnosti. Vnímanie jecieľavedomejšie, presnejšie, plánovitejšie a systematickejšie. Narastaním vedomejregulácie vnímania sa zvyšuje aj poznávacia efektivita pozorovania Predmetompozorovania sa stáva aj vlastná osoba /zovňajšku, správania aj vlastných psychickýchprocesov/.32

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)o vývin myslenia – ukončenie pojmotvornej činnosti okolo 14. – 15. roku.Úsudkové myslenie medzi 13. -14. rokom sa veľmi rozvíja. Schopnosť vytváraťhypotézy, riešiť nové problémy. Snaha po samostatnom riešení problémov.o vývin pamäti – logická pamäť, na základe pochopenia zmyslu učebnej látkyo vývin obrazotvornosti – denné snenieo potreby, záujmy, vôľa – dočasný pokles telesnej energie, sexuálnazvedavosť, vývin záujmov. Záujem o kolektívne športy.o vzťah k inému pohlaviuo sebacit - pocit neistoty, ale aj sebaobdivovanieo mravné cítenie – cit pre spravodlivosťo nadväzuje intímnejšie vzťahy s kamarátmi – tzv. partie, často striedajúpriateľovo vývin citov – pocit únavy, vyčerpanosti, ktoré vyvolávajú celkový pocitneistoty. Sexuálne popudy vzbudzujú u dievčat – nekľud, u chlapcov –vzrušenie. Stavy mrzutosti a zlosti. Tlmí detské prejavy lásky k rodičom a aniich nevyžaduje.ADOLESCENCIA - OBDOBIE MLÁDENCA A DEVYPribližne medzi 15./16. rokom, keď sa dosiahla pohlavná zrelosť a končí saplným rozvinutím telesných a najmä duševných schopností. Horná hranica jeindividuálne pohyblivá, najčastejšie medzi 20./22. rokom.Zrelosť osobnostná, citová a sociálna sa dosahuje okolo 25. roku, ponadobudnutí životných skúseností.Časť mládeže končí vzdelávanie na SŠ, mnohí vstupujú do zamestnania alebona VŠ. Adolescencia je obdobím ustaľovania telesného a duševnéhovývinu. Mladý človek si utvára svetonázor.TELESNÝ A POHYBOVÝ VÝVINMladý organizmus sa ustaľuje, dozrieva a dotvára. Koncom obdobia telonadobúda typicky mužský alebo ženský tvar.Pohyby adolescenta sú opäť koordinované, harmonické a ladné. Mládeneca deva sú na vrchole fyzickej výkonnosti.Klesá výskyt rozličných chorôb.Toto obdobie je z anatomicko- fyziologickej stránky obdobím dobudovaniaa postupného zosilňovania orgánov a ich funkcií.INTELEKTOVÝ VÝVINo intelektové sa ďalej zdokonaľujú, rozumová činnosť je ustálenejšia,efektívnejšiao logicko-deduktívne myslenieo prístupnejší logickej argumentáciio vrcholí vývin abstraktného myslenia + tvorivé mysleniePSYCHICKÝ VÝVINo vývin svetonázoruo účasť na športových podujatiach, najmä chlapcio hudba, čitateľské záujmyo objavujú sa talenty s prvými pokusmi o tvorivú činnosťo voľba povolaniaSOCIÁLNE VZŤAHYo vzťah vzájomného rešpektovania - kamarátsky vzťah, adolescent si vážidospelého, neznáša mentorovanie, podceňovanie, iróniuo vzor dospelého je dôležitý, rád ho napodobňujeo vzťah úcty – adolescent je tolerantnejší ku chybámo vzťahy medzi pohlaviami trvalejšie a dôvernejšie33

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)o kamarátske vzťahy – ich potreba, zdôverovanie sa, vzájomná pomoc,rešpektovanieo prvé lásky – zaľúbenosť, zamilovanosť34

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)17.ZÁKLADNÉ PORUCHY VO VÝVINE PSYCHIKY. VPLYVENDOGÉNNYCH A EXOGÉNNYCH FAKTOROV. PORUCHY VOVÝVINE INTELEKTUPsychický vývin má svoje individuálne odlišnosti aj v tempe. Vekové vývinovétempo môže byť zrýchlené – predčasný vývin alebo spomalené tempo – spomalenývývin.Konkrétne psychické poruchy vznikajú z 2 príčin.o organické príčiny (endogénne faktory ?!) – ktoré spôsobujú poruchyfyziologických funkcií centr. nerv. systému – CNS.o nevhodný vplyv sociálneho prostredia (exogénne faktory ?!) – je ichpodstatne viacZÁKLADNÉ PORUCHYo neurózyo poruchy vývinu sociálnych vzťahovo psychotické syndrómyo poruchy rečio poruchy motorikyo poruchy mentálneho vývinuNeurózy – často sa vyskytujúca porucha v psychickom vývine.o môžu narušiť celkový harmonický psychický vývin osobnosti, môžu byťpríčinou neprospechu, či výchovných ťažkostío neurózou rozumieme dočasné funkčné poruchy CNS – vyznačuje saúzkostnými stavmi (strachom), bolesťami hlavy, únavou, zvracaním, tikami,nespavosťou a pod.o základom vzniku neurózy je konflikt, rozdiel medzi požiadavkamia možnosťamio detské neurózy sa najčastejšie prejavujú poruchami: vo funkcii vnútornýchorgánov, spánku, motoriky a psychickej výkonnosti a regulácie správania –vznik neur. ťažkostí závisí od veku dieťaťa, jeho temperamentu, od mentálnehostavu organizmu, ale aj doterajšieho psychického a sociálneho vývinu dieťaťaPoruchy vývinu sociálnych vzťahov – nerovnomerný vývin jednotlivých zložiekosobnosti sa prejavuje v nich. Tento vývin môžu zapríčiniť jednak genotypickédispozície al. nevhodný vplyv sociálneho prostredia. Takýto disharmonický vývinmôže byť viac alebo menej patologický. V tejto súvislosti hovoríme o psychopatiách.Psychopatická osobnosť je trvale disharmonická. V detskom veku nemožnohovoriť o psychopatiách, ale iba o disharmonickom vývine , najmä ak sú hlavnépríčiny v nedostatkoch a konfliktoch výchovy.V detstve tieto poruchy:o zvýšený psychomotorický nepokojo klamstvá, podvody, krádežeo túlavosť, úteky z domuo záškoláctvo, neposlušnosť, komplexy menejcennostiTakéto formy porúch – DELIKVENCIA - mladiství sa dostávajú do rozporu sozákonom.Psychotické syndrómy35

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)- psychózy sú ťažké psychické ochorenia, ktoré sprevádzajú závažné poruchyosobnosti, poznávacích procesov, emotivity a konania.V detskom veku nie sú vyhranené, základnými typmi – schizofrénia ( medzi2.-4. rokom a potom 6. – 7.) – postupne sa mení osobnosť, tzv. roztrieštenieosobnosti. maniodepresivita - je charakterizovaná veselou alebo smutnounáladou, príznaky už pred 10. rokom, hoci je v detstve vzácna.Poruchy reči - zaoberá sa nimi – psycholingvistika, foniatria, logopédia,psychológia.Najčastejšie poruchy reči: dyslália, huhňavosť, zajakovosť, dyslexia, dysgrafia. Prevývin reči je dôležitý potrebný emocionálny kontakt.Poruchy motoriky -o jednotlivec pripútaný viac alebo menej pripútaný na lôžko alebo možnostipohybu obmedzené (myopatia)o ťažkosti v psychickom vývine - detské mozgové obrny, tanec sv. VítaČastejšie sa stretneme s ľahkou mozgovou dysfunkciou (ĽMD), ktorá mápodobu ľahkej detskej encefalopatie. Najčastejšie symptómy- hyperaktívne správanie,emocionálna labilita, impulzívnosť v správaní, porucha pozornosti atď.Tieto deti sú v škole nesústredené a často vyrušujú. Ich prospech je obyčajnehorší, hoci ich IQ nie. Pri správnom vedení môže viesť k úprave porúch.PORUCHY MEMTÁLNEHO VÝVINUMentálna retardácia znamená, že rozumový (ment.) vývin jednotlivca saoneskoruje oproti rozumovému vývinu populácie.Patrí sem: oligofrénia, demencia, pseudodebilita.Oligofrénia – slabomyseľnosť – defektná úroveň intelektových schopnostív dôsledku retardácie vo vývine schopností už od narodenia. Je to vrodenéobmedzenie , zavinené poruchami v prenatálnom období alebo pri pôrode.Podiel heredity: 30 – 40 % debil. rodičov rodia debilné deti.3 stupne:o ľahký stupeň oligofrénie – debilita = 3 stupne zníženia intelektu: ľahký, str.,ťažkýo stredný ----- !!! ------- - imbecilitao ťažký -------!!! ------- - idiociaDEBILITA - celkový duševný vývin zaostáva už od útleho detstva. Sú vzdelávateľní,ale schopnosť učiť sa, je znížená, preto navštevujú osobitné školy. V ichsprávaní sa – výšený pohybový nepokoj, neposednosť, alebo naopak výrazová tuposť,spomalenosť.IMBECILITA – intelektové schopnosti výrazne znížené, sú vychovávateľní, nievšak vzdelávateľní. Slovná zásoba je malá, reč je porušená, ťažko zrozumiteľná.Zaraďovaní do sociálnych ústavov. Ľahšie stupne sú schopné zvládnuťnajelementárnejšie pracovné úkony.IDIOT – nie je vzdelávateľný, ani vychovávateľný. Mnohí z nich si neosvojujúhygienické návyky. Neartikulované zvuky.Ak dôjde k poruche intelektových schopností po 3. roku (na ŠPG sme sa učilipo 2. roku), teda k retardácii už rozvinutých rozumových schopností, hovorímeo demencii – trvalejší rozpad osobnosti v dôsledku organických lézii.Pseudodebilita – sociálna oligofrénia, vzniká zanedbanoustarostlivosťou o dieťa, ktorá neposkytuje potrebné vývinové podnety.Intenzívnou starostlivosťou sa dá odstrániť, rozumovú zanedbanosť postupne znížiť.36

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)37

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)18.UPLATNENIE PSYCHOLÓGIE V INÝCH VEDÁCHA V SPOLOČENSKEJ PRAXIBez psychológie nemožno získať komplexný obraz o človeku a jeho osobnosti.V súvislosti s tým je nesmierne dôležitý teoretický význam psychológie, pretožeumožňuje svojimi poznatkami kompletizovať pohľad na človeka ako osobnosť a týmzavršuje poznanie o človeku.Ďalekosiahly je význam psychológie pre prax ako nevyhnutného článkustarostlivosti o človeka. Psychologickými službami sa dovršuje starostlivosťzdravotná, školská, sociálna, právna, súdna.V spolupráci s inými vedami – lekárstvo, sociológia , pg prispieva k duševnémuzdraviu, optimalizácii života a životných podmienok človeka v spoločnosti.PEDAGOGIKA – nemôže sa rozvíjať mimo komplexu vied zaoberajúcich sa človekom(vývinová ps., všeobecná, sociálna ). Kto chce účinne pôsobiť na duševný život, musípoznať zákony tohto života. Znalosť psych. je predpokladom účelnej výchovnej práce.Psychológia sa nazýva okom výchovy.Oboznamuje pgického pracovníka so zákonitosťami psychickej činnosti človekav rôznych vekových obdobiach a so zmenami psychiky, ku ktorým dochádza vplyvomvyučovania.Mimoriadne veľký význam pre riešenie pgických problémov majú výsledkyvýskumov myslenia, pamäti, motívov, potrieb, záujmov, zvykov.Poznanie osobností žiakov je jednou zo základných podmienok úspešnejvýchovy a vyuč. .SOCIOLÓGIA, LEKÁRSKE VEDY, RIADENIE (ako riadiaci pracovník)ČERPALI SME: Drlíková, Ďurič - Učiteľská psychológia; ĎURIČ-ŠTEFANOVIČA KOL.: Psychológia pre učiteľov; Učebnica Všeob. psychológia pre 2. roč. pgickýchškôl= Pardel- Kováliková + z jej prednášok38