A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu <strong>sk</strong>. z pedagogiky (NR)- môžu ovplyvniť viaceré faktory: povaha, zámernosť vnímajúceho,schopnosťTYPY VNÍMANIA<strong>1.</strong> analytický2. syntetický3. analyticko-syntetický4. emocionálnyANALYTICKÝ – takýto ľudia prejavujú <strong>sk</strong>lon rozložiť vnímané predmety a javy načasti, detaily, priveľmi sa snažia preniknúť do podrobností, je pre nich ťažké vyvodiťnejaký záver a pochopiť zmyselSYNTETICKÝ- prejavujú <strong>sk</strong>lon odrážať vnímanie a pozorované predmety v celku,nepripisujú význam detailom, snažia sa pochopiť základný zmysel, môžu prísťk nesprávnemu záveru, lebo si nevšímajú detailyANALYTICKO-SYNTETICKÝ – ľudia tohto typu majú <strong>sk</strong>lon vnímané predmetyrozčleniť na časti a tieto časti vnímať v rámci celku, nezanedbať žiaden detail dôležitýpre správne vnímanie predmetu- majú najväčšie predpoklady pre správnosť vnímaniaEMOCIONÁLNY – majú <strong>sk</strong>lon pri vnímaní predmetov nezacieľovať sa napochopenie zmyslu, ale na vlastné prežívanie, na svoje city, ktoré u nich vyvolávajú8
A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu <strong>sk</strong>. z pedagogiky (NR)6. PREDSTAVIVOSŤ. DRUHY A TYPY PREDSTÁV. VÝZNAM PREDSTÁVPRE UČENIEPREDSTAVIVOSŤ= psychický proces tvorenia názorných obrazov predmetov a javov, ktoré v danommomente nevnímame. Sú to obrazy, ktoré akoby sme si stavali pred seba.Výsledkom predstavivosti sú PREDSTAVY. Napr. Som v Nitre, ale viem sipredstaviť, kde bývam: vybaviť si tvár manžela(lky), hoci nie som s ňou.Predstavy spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania<strong>sk</strong>utočnosti. Vnímanie je presnejšie.Predstavy na rozdiel od pocitov a vnemov sú bledšie(menej jasné, výrazné,živé), fragmentárnejšie(útržkovitejšie, chudobnejšie na obsah, nie také detailné)a nestálejšie(vnem môžeme mať vo vedomí tak dlho, ako chceme, kým predstavaustavične uniká).Nevznikajú náhodne, riadia sa zákonmi:o primárne - zákon dotyku v priestore a čase – vybavujú sa vo vedomízážitky, ktoré vnikli do vedomia na tom istom mieste alebo v tom istomčase- zákon podobnosti a kontrastu – vybavujú sa vo vedomí predstavypodobné alebo protikladnéo sekundárne – zákon novosti – novšie zážitky majú väčšiutendenciu vybavovať sa vo vedomí ako staršie- zákon častosti – podľa ktorého častejšie vybavované predstavy(prežívané zážitky) majú väčšiu tendenciu vybavovať sa akozriedkavejšie- zákon živosti – podľa ktorého živšie predstavy majú väčšiu tendenciuvybavovať sa vo vedomí ako bezvýznamnejšie predstavyZákladné druhy predstáv<strong>1.</strong> Pamäťové(spomienkové) – tie, ktorých podstata je viac-menej presnáreprodukcia pôvodného zážitku vo vedomí. jedinečné- predstavy celkom určitého jednotlivého predmetu,javu(napr. vlastnej matky, šiat, auta, bytu)všeobecné – v istom zmysle schematické obrazy predmetov a javovistého druhu(napr. predstava psa ako takého, človeka). V takýchtopredstavách chýbajú znaky, ktoré patria jednotlivému predmetu, javu.2. Fantazijné – tie, ktorých podstatou nie je reprodukcia pôvodných zážitkov,ale tvorba nových, názorných zážitkov. Preto sa fantázia nazýva ajobrazotvornosťou.Hovoríme o 3 druhoch fantazijných predstáv, ktoré sú výsledkom činnostirekonštruujúcej, konštruujúcej (tvorivej) fantázie a bdelého snenia. Zaosobitný druh fantazijných predstáv sa považujú sny.rekonštruujúca – jej činnosť sa prejavuje vo vytváraní predstáv predmetova javov na základe ich slovného opisu, grafického alebo symbolickéhozobrazenia(napr. zemepisných značiek, nôt, schém). Tak si napr.predstavujeme cudziu krajinu podľa slovného opisu, melódiu podľa nôt. Máveľký význam pri mnohých druhoch ľud<strong>sk</strong>ej činnosti, bez nej by sme nemohliani niektoré u<strong>sk</strong>utočniť, napr. dieťa vytvára autíčko z lega a popridáva si novéprvky.konštruujúca (tvorivá) – prejavuje sa v tvorbe nových, originálnych názornýchobrazov, ktoré doteraz nejestvovali. Tvorivá fantázia je súčasťou tvorivého9