A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu <strong>sk</strong>. z pedagogiky (NR)UPLATNENIE VO VÝCHOVE A VO VYUČOVANÍPamäť je nevyhnutnou podmienkou poznania, učenia sa, cieľavedoméhokonania a duševného vývinu vôbec. Preto jej <strong>sk</strong>valitňovaniu u žiakov musí učiteľvenovať osobitnú pozornosť a musí mať na zreteli, že rozvíjanie pamäti je súčasne ajrozvíjaním ich schopnosti učiť sa.Pri rozvíjaní pamäte žiakov musí rešpektovať ich vekové vlastnosti. Má ichusmerňovať na úmyselné zapamätanie.Ukladá im primerané množstvo učiva, členenie rozsiahlejšieho učiva na menšievýznamové celky.S vekom žiakov sa čoraz intenzívnejšie rozvíja pojmovo-abstraktná pamäť nadpamäťou názorno-obraznou.V dospievaní a adolescencii treba viesť žiakov k sebavýchove pamäti.Pamäť žiakov sa zlepšuje, ak sa jej činnosť (zapamätanie, vybavovanie)zapájajú do všestrannej uševnej a praktickej činnosti.Učiteľ si musí byť vedomý veľkého kladného i záporného vplyvu citovýchstavov na činnosť pamäti. Zabrániť vzniku takých citov, ktoré by blokovali činnosťpamäti.Činnosť pamäti žiakov sa zlepšuje, ak účinne využívajú svoj prevládajúci typpredstavivosti a pamäti. Preto by mal učiteľ na túto <strong>sk</strong>utočnosť upozorniť a poučiť icho tom, ako tým môžu zlepšiť činnosť pamäti.Upozorniť žiakov aj nato, že môžu využívať rozličné mnemotechnicképomôcky.Pamäť sa rozvíja aj tým, že učiteľ sústavne zvyšuje nároky na trvácnosť,presnosť a pohotovosť pamäti.Nie iba bezduché memorovanie, ale aj hľadanie súvislosti a vzťahov. Trebalogické zapamätanie. Nevyžaduje namemorované vedomosti, ale reprodukciuvlastnými slovami.Pre zabúdanie je dôležitá činnosť, ktorá nasleduje po zapamätaní. Čímintenzívnejšie ju prežívajú, tým je zabúdanie rýchlejšie. Preto žiakov treba viesťk tomu, aby sa po učení venovali oddychovej činnosti inej povahy, aby v ďalšom učenípokračovali rozdielnymi predmetmi a pod.14
A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu <strong>sk</strong>. z pedagogiky (NR)8. MYSLENIE. DEFINÍCIA. MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE, FORMYMYSLENIA, DRUHY MYSLENIA. POJMOVÉ UČENIEMYSLENIE- je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania,ktorý vedie k poznaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov ajavov a súvislostí (vzťahov) medzi nimi.- je najvyšším stupňom poznania.- je charakteristické iba pre človeka- súvisí s ďalšími psychickými procesmi – pociťovaním, vnímaním,s predstavami, s pamäťou, rečou (nástroj myslenia a formou dorozumievania).- kritériom správnosti myslenia je praxMYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE- podstatou myslenia je vykonávanie istých myšlienkových postupov, ktorébežne nazývame myšl. operácie. Sú to: analýza, syntéza: porovnávanie,abstrakcia, zovšeobecňovanie: indukcia, dedukcia a analógia.ANALÝZA – myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovaniejednotlivých stránok (vlastností, vzťahov) predmetov a javov <strong>sk</strong>utočnosti.SYNTÉZA – myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí dozmysluplného celku.Analýza a syntéza prebiehajú v nerozlučnej súvislosti, navzájom sapodmieňujú, organicky prelínajú a spájajú. Sú to základné myšlienkovéoperácie, na ktorých stoja všetky ostatné.Napr. pri poznávaní stroja ho nielen rozoberáme na súčiastky, ale jednotlivérozčlenené súčiastky dávame do súvislostí a syntézou dochádzame k ich lepšiemupoznaniu, pochopeniu podstaty, funkcie.POROVNÁVANIE – myšl. operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť al. odlišnosťmedzi viacerými predmetmi al. javmi.ABSTRAKCIA – myšl. operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecnévlastnosti predmetov al. javov a zanedbávame ostatné (nepodstatné,individuálne).ZOVŠEOBECŇOVANIE - je myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločnýchvlastností jednotl. predmetov a javov istej <strong>sk</strong>upiny, určovanie spoločnýchzákonitostí, ktoré sa vzťahujú na predmety a javy istej <strong>sk</strong>upiny.Napr. pri posudzovaní rozl. druhov ovocia zisťujeme, že sa dajú jesť, že sú toplody stromov, atď. Spojením týchto znakov utvárame pojem ovocie.INDUKCIA – myšl. vyvodzovanie všeobec. tvrdenia z jednotlivýchprípadov. Napr. zo zistenia, že železo vedie elektrinu, meď vedie tiež, striebro, hliník... vyvodzujeme všeobecný poznatok, že kovy vedú elektrinu.DEDUKCIA – opačný myšl. postup, ktorý je vlastne aplikáciouvšeobecného poznatku na konkrétny prípad.ANALÓGIA – vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na základe jehopodobnosti s inými predmetmi al. javmi. Napr. usudzovanie existencie životana Marse na základe podobnosti niektorých podmienok so Zemou.Indukcia, dedukcia, analógia sa nazývajú aj úsudkami.15