11.07.2015 Views

1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

1. PSYCHOLÓGIA AKO VEDNÁ DISCIPLÍNA ... - teologia.iskra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

A. ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE – okruhy na štátnu <strong>sk</strong>. z pedagogiky (NR)PAMäŤ A UČENIE. FÁZY A TYPY PAMäTI. UPLATNENIE VO VÝCHOVEA VO VYUČOVANÍNIŽŠÍ STUPEŇ POZNÁVANIA- na základe zmyslovVYŠŠÍ STUPEŇ POZNÁVANIA- na základe pamäti a mysleniaPAMÄŤ-psych. proces, ktorý umožňuje zapamätávať si, oživovať, uchovávať,vybavovať si stopy: to, čo sme poznali (od nej)- nevyhnutná podmienka poznania, učenia sa, cieľavedomého konania a duševnéhovývinu jednotlivca. Bez pamäti by nebolo možné ochovávať a využívať <strong>sk</strong>úsenosti.- psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomíčloveka (Šipoš)- vlastnosť nervovej sústavy a psychiky, ktorá umožňuje utváranie a fungovanie<strong>sk</strong>úsenosti jednotlivcov. Svoj fyziologický základ má vo vytvorených stopách, ktorév mozgovej kôre zanechalo pôsobenie vonkajších podnetov, vo vytváraní dočasnýchnervových spojov a v ich znovuožívaní. Individuálna <strong>sk</strong>úsenosť z fyziologickéhohľadi<strong>sk</strong>a znamená súhrn mozgových stôp a dočasných spojov vytvorených v priebehuživota jednotlivca.Umožňuje vytvárať individuálnu <strong>sk</strong>úsenosť a psych. vývin človeka vôbec. Tam,kde je proces pamäti z akýchkoľvek dôvodov narušený, napr. u debilných detí(teraz satieto výrazy nepoužívajú, ale nechce sa mi to hľadať) individuálna <strong>sk</strong>úsenosť savytvára iba veľmi nepatrne. Duševný vývin takéhoto človeka je obmedzený. Preto sapamäť považuje zároveň aj za schopnosť.Zámerné a cieľavedomé vytváranie individuálnej <strong>sk</strong>úsenosti nazývameUČENÍM.Fázy pamäti<strong>1.</strong> zapamätanie al. vštepenie do pamäti- proces, na základe ktorého sivytvárame a fixujeme stopy vo vedomí na základe zážitku, poznatku (podľanej)- závisí od povahy materiálu (veľa dát, veľa delenia) a od rozsahu materiálu( viac si zapamätám z rozsiahlejšieho materiálu ako z nejakého výťahu)2. uchovanie (podržanie v pamäti) – opak zabúdanie- zahŕňa časovú etapu od zapamätania po vybavenie- minulé zážitky alebo aspoň časť zapamätaného zotrváva v našejpsychike bez toho, že by boli po celý čas trvania tejto etapy prítomnév našom vedomí.- pre túto etapu je príznačný proces zabúdania. Fyziologický základzabúdania je v tzv. atrófii mozgových stôp(ich zmenšovaní,scvrkávaní sa), vo vyhásínaní dočasných spojov, v retroaktívnoma proaktívnom útlme, t.j. v útlmovom pôsobení predchádzajúceja nasledujúcej činnosti podľa zákona vzájomnej indukcie.- o zabúdanie sa pričiňujú aj tzv. autogénne zmeny (t.j. zapamätanýmateriál sa v mysli pretvára, a tým sa potom vybavený od nehoodlišuje) a jav zvaný tlmenie- jeho podstata je v zatĺáčaní najmänepríjemných zážitkov do podvedomia(v snahe zabudnúť ich).- Zabúdanie najprudšie prebieha hneď po zapamätaní, t. j. v prvýchminútach, hodinách, dňoch. Má pre človeka záporný aj kladnývýznam. Kladný- ak zabúdame na nepríjemné zážitky, ktoré bynarúšali harmóniudušev.života. Záporný- ak je zabúdanie nežiadúce, ak sa týka potrebnýchvedomostí, zručností.- Ebbinghausova krivka zapamätania a zabúdania12

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!