December - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna ...

Božia viera v človeka II.(Londýn, 5. marca 1991, beseda v čase pôstu pred Narodením Isusa Christa)(pokračovanie)Určite si spomínate na to, ako Christospočas cesty do Jeruzalema hovoril svojimučeníkom o Jeho blížiacom sa ukrižovaní:Ideme do Jeruzalema, kde Syn človeka budezradený a vydaný do rúk hriešnych ľudí, ktoríHo opľujú a zabijú, ale v tretí deň vstanez mŕtvych... Z toho všetkého si jeho učenícizapamätali iba slová, že bude vzkriesenýa dvaja z nich Ho začali prosiť, aby, keď savráti vo Svojej sláve, keď príde všetkých súdiť,mohli sedieť po Jeho pravici a ľavici...Nepočuli nič o tom, za akú cenu vykúpi totoľudstvo a tento svet. Počuli iba to, čo cennéim môže pripadnúť za Jeho kríž. Tebe kríž,nám sláva...Či nerozmýšľame a nehovoríme takisto,ako Jeho učeníci? Čo môžeme urobiť s Božouvierou? V takom prípade je pre nás Božiaviera nepochopiteľná. Ako môže Boh veriťv človeka?Na druhej strane nás Božia viera zaväzuje.Ak Boh verí v nás, ak je pripravený v násveriť aj za takú cenu, potom my musíme vyrásťdo miery Jeho viery v nás. Musíme sastať dôstojnými tejto viery. To už nie je našazáporná, ale kladná zodpovednosť.Ale môžeme veriť v seba? Čo také v násje, čomu by sme mohli veriť?... Celé evanjeliumnám hovorí o tom, že človek je stvorenýna Boží obraz a podobu. Celé Sväté písmoa všetky skúsenosti svätých nám hovoriao tom, že v každom z nás je odtlačok Božiehoobrazu. Určite si pamätáte na to miestoevanjelia, kde ku Christovi prichádzajú pokrytcis otázkou: Je nám dovolené platiť cisárovidaň, či nie? On im odpovedal: Ukážtemi peniaz, čí má obraz a nápis? Odpovedali,že cisárov. Povedal im: Dávajte teda, čo jecisárovo cisárovi a Bohu to, čo je Božie. A čopatrí Bohu? Bohu patrí každý z nás, pretožekaždý z nás je pečaťou Toho Božieho obrazu.Otec Evgraf Kovalevskij žijúci vo Francúzskupovedal: Keď Boh pozerá na hockoho z nás,nemôže vidieť naše cnosti, ktoré nemáme,ale vidí v nás odraz svojho obrazu, ktorý nemôžezničiť nič... Každý z nás je posvätenou,hoci ranenou, zohavenou ikonou, ale každýz nás ostáva ako svätyňou, tak ako aj Božímobrazom. Úlohou nášho života je zahľadieťsa do všetkého toho, čo v tej ikone zostalonedotknuté a tú ikonu obnoviť, akoby reštaurovať.Ak takto v nás mohol uveriť Boh, tak potomaj my by sme mali veriť v seba, ale nie vosvoje ľudské sily, ani nie vo svoje schopnosti.Nemali by sme byť zaslepení tými drahocennýmikvalitami, ktoré máme, teda kvalitamimysle, vôle, tvorivosti, ale mali by sme byťviac vnímaví k tomu, čo je skryté v ľudskomsrdci, čo je naším tajomstvom. Svätý EfrémSýrsky povedal, že keď Boh tvorí človeka,vkladá do jeho hĺbky celé Božie kráľovstvo;úlohou nášho života je to, aby sme kopali čonajhlbšie, pokiaľ nenájdeme ten poklad. Smepovinní veriť v seba, pretože Boh verí v nás.Sme povinní v sebe hľadať to, čo je Božie,a nie len to, čo Mu patrí, lebo Jemu právompatrí všetko. Musíme hľadať v sebe všetkoto, čo nás činí Jemu podobnými. Preto bysme sa mali naučiť čítať Sväté písmo a hľadaťto, čo v nás vyvoláva chvenie, nadšenie,radosť a na čo môžeme reagovať hovoriac:Bože, aké je to krásne! Aké je to pravdivé!...Pretože, keď takto dokážeme reagovať na toalebo iné miesto evanjelia znamená to, žeBoh a my sme v harmónii, že sme duševnejedno, že sme sa Ho dotkli našou podobouPoučenie12/2009E 11 5