a že aj On je podobný nám. Dotkli sme saJeho človečenstva a uvideli sme v Ňom seba,ale v čistote, v sláve, v nádhere, v pravde. Ibatak môžeme pochopiť slová Spasiteľa o tom,že máme milovať blížneho ako samého seba.Musíme milovať samých seba, ale nie tohoempirického človeka, ktorým sa zdáme byť:hlúpeho, samoľúbeho, pyšného atď. Musímev sebe hľadať toho pravého človeka, opatrovaťho, ako Božia matka opatrovala Spasiteľa,keď ležal v jasličkách, ako Ho chránila,keď bol batoľaťom, ako Ho ochraňovala,keď bol malým chlapcom. Taký by mal byťnáš vzťah k tomu, čo predstavujeme. Takéhočloveka musíme milovať obetavo, pretožez evanjelia vieme, že nikto nemá väčšej láskyako ten, kto je pripravený položiť za blížnehoaj <strong>sv</strong>oj život. „Položiť život“ znamená byťpripravený obetovať všetko preto, aby ten,koho milujeme, žil. Či sa to nepodobá tomu,čo vyznávame pri krste, keď sa započúvamedo slov apoštola Pavla k Rimanom o tom, žeumierame s Christom preto, aby sme s Nímboli vzkriesení, že v nás musí umrieť, tedapremeniť sa na prach všetko to, čo námbráni stať sa Božím obrazom v sláve, v celejnádhere, ku ktorej sme povolaní? Preto ná<strong>sv</strong>iera v človeka zaväzuje, nedáva nám právožiť nedbalo pod zámienkou, že Boh verív nás, tak ako nám aj nedáva právo žiť nezodpovednevo vzťahu k človeku, ktorý námdôveruje, miluje nás, ktorý v nás verí. No akBoh môže veriť v nás, tak my máme nielenžeprávo, ale povinnosť veriť v seba a veriť človekv človeka, pretože to, čo sa vzťahuje najedného človeka, sa zároveň vzťahuje aj nanás všetkých. Na tom sa musí budovať spoločenstvoľudí, ktoré sa nazýva Cirkvou.metropolita Antonij Surožskýpreložil pplk. prot. Mgr. Marek Ignacik, PhD.PRAVOSLÁVNE KALENDÁRE NA ROK 2010Pravoslávny kalendár 2010(ročenka - kalendárium s duchovným čítaním)Počet strán: 160, plnofarebný na kriedovom papieri, dvojfarebnýa čierno-biely, obálka farebnáFormát: A5Pravoslávny kalendár 2010(stolový - osobnosti dejín Pravoslávnej cirkvi v Českýchkrajinách a na Slovensku)Počet strán: 64, plnofarebný, Formát: špirálová väzbaVydavateľ: Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na SlovenskuZostavil: Dana DžuganováZáujemcovia si môžu kalendáre objednať na týchto miestach:Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na ul. Bayerovej 8 v Prešove, Úrad eparchiálnejrady Pravoslávnej cirkvi v Michalovciach na ul. Duklianskej 16. Objednávky sa prijímajú vydavateľom,každou Pravoslávnou cirkevnou obcou, ako aj: telefonicky: 051/7724 736; faxom:051/7734 045; e-mailom: mrpc@orthodox.skÚhradu môžete realizovať: prevodným príkazom na č.u.: 0096292967/0900, poštovou poukážkoualebo v hotovosti priamo na adrese redakcie. Kalendáre môžeme zaslať aj na dobierku.B 12<strong>Odkaz</strong><strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong>a <strong>Metoda</strong>
Spomienky na otca IgnatijaSpomienky p. Štefana Mikuna otca Ignatija (Čokinu)Pán Mika sa narodil v obci Runina, v ktorejotec Ignatij pôsobil asi od roku 1964 približnešesť rokov. Asi dva roky býval v susednom domeu Stankových, neskôr tiež u Černegových, pretožev obci nebola vybudovaná fara. Chrám bolrozostavaný a takáto situácia nebola príťažlivápre žiadneho kňaza. No otcovi Ignatijovi to v jehoskromnom spôsobe života neprekážalo a pretoževedel, že tam žije kresťanský národ, ktorýchce slúžiť Bohu, šiel bez váhania, kde ho potrebovali.Všetci ho na doline volali „baťuško“.No ľudia postupne zistili, že s o. Ignatijomto nebude ľahké. Keď bol chrám postavený,otec prehlásil, že do neho nebude chodiť, kýmv ňom nebude symbol pravoslávnej viery. Ľudiavšak nechceli nič meniť, a tak v jeden deň sámvyryl klincom nad vchodové dvere chrámu veľkýpravoslávny kríž. Otec pána Štefana tvrdil, že hoľudia za to z dediny vyženú. No nestalo sa tak, podlhých debatách ľudia súhlasili a kríž namaľovalibielou farbou.Pán Mika si spomína na zážitok, ktorý rozprávalpán Černega, u ktorého igumen býval. Šlispolu do lesa na drevo. Černega povedal o. Ignatijovi,nech ide po chlapov, lebo keď budú zvážaťdrevo dole len oni dvaja, prevráti sa. No otecmu odpovedal, nech ide po chlapov sám a on sikľakne na kolená a bude sa modliť. Pán Černegaho chcel nachytať a kým sa otec modlil, odviazalkone od voza. Tie sa splašili, voz sa zviezol z hory,no ani jedno jediné drievko z neho nespadlo.Otec Ignatij veľmi túžil, aby ľudia chodilido chrámu, každého tam volal, naháňal deti.No ľuďom sa nechcelo chodiť na bohoslužby,ktoré igumen slúžil veľmi dlho, pretože chrámbol kamenný, a tak tam bolo veľmi chladno.Ľuďom však povedal: „Nech sa ľudia nebojachrámového chladu, ale pekelného ohňa!“Igumenovi vždy veľmi prekážala organováhudba v kostoloch. Mal k tomu stále pripomienkya rozpovedal takýto príbeh:Keď našim územím prechádzalaruská armáda, vojacisa v jednu noc uchýlili dorímskokatolíckeho kostola, kde si ľahli spať. Ránosa začali schádzať do kostola ľudia a posadali sido lavíc. Keď začal hrať organ, vojaci sa zobudilia chceli vyjsť z lavíc von. A tak, keď sa ľudia postavili,aby ich pustili, stalo sa, že jeden vojak saocitol pri mladom dievčati. Uklonil sa jej, akobyju vyzval do tanca. Ona mu hovorí „omša, omša“a vojak na to „ne nada inšoj, i eta charoša!“.Pán Štefan ako mladý chlapec chodieval hraťfutbal, a to hlavne v nedeľu. Otcovi Ignatijovi sato nepáčilo a hovorí mu: „Štefanku, či ty znaješ,šo po maďarsky značiť futbol? Fut – to značiť biž(bež) a bolon – to je šalenyj, durnyj!“Pán Mika spomína, ako s mamou chodieval dolesa na maliny. Veľmi sa vystrašil, keď počul niekohokričať. Mama ho upokojila, že to len baťuško idezo Zboja pešo do Runiny cez vrch (asi 8 kilometrov)na večurňu a cestou si tak nahlas spieva.S otcom raz bol v lese robiť a opekali slaninu.Bol piatok, a keď to potom povedal medzi rečouigumenovi, ten sa ho spýtal, „či veľmi kvičala táslanina, keď ju opekali?“ Otec bol prísnym pôstnikom,pôst hlásal a viedol k nemu aj veriacich. Jedolveľmi málo, aj to len fazuľu, kapustu, zemiaky.Jeho život bol naozaj presiaknutý pôstoma modlitbou. Modlil sa neustále, tak, ako to píšeapoštol Pavol. Mnohokrát, hovorí pán Štefan,sa zatvoril na celý deň i noc do izby – <strong>sv</strong>ojejkélie – a modlil sa. Hospodin obdaroval jehomodlitbu veľkou silou, a tak za ním chodili rôzniľudia zblízka i zďaleka so <strong>sv</strong>ojimi problémami,ťažkosťami i chorobami. Poznalo ho naozaj celéokolie, pretože sa vybral aj na týždeň na <strong>sv</strong>ojomčiernom bicykli na misiu po dedinách. Naozaj simusel pretrpieť aj mnoho urážok a výsmechu,len kým si kúpil lístok v autobuse, deti mu užspustili gumy na kolesách bicykla. No on všetkotrpel s pokorou.12/2009E 13 5Z našej histórie