December - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna ...

sa rozpráva s ľuďmi. Jeho chôdza bola do 93 rokovrýchlejšia ako nejakého mladíka. Bol neskutočneskromný a pokorný. Raz sa stalo, že hoauto priviezlo na nejakú konferenciu. Šofér pričakaní zaspal a keď sa zobudil, nikde nikoho nebolo.Vystrašený prišiel na patriarchiu v obave,že ho Pavle vyhreší. Ten mu však povedal: „Vyste tak pekne spali, že som nemal to srdce vásbudiť a preto som radšej prišiel pešo.“ Zamestnancipatriarchie s ním veľmi nechceli cestovaťautom, lebo sa chcel počas celej cesty modliťa oni sa nemohli o ničom pozhovárať. Jednasrbská mníška nám raz povedala: „Niektorémiestne cirkvi majú za svojich najvyšších predstaviteľovvýborných diplomatov, kazateľov, čiorganizátorov, ale hlava Srbskej pravoslávnejcirkvi je svätý človek.“A to je skutočne pravda. Z vlastnej skúsenostimôžem potvrdiť, že keď mi patriarchaPavle položil pri blahoslovení svoju ruku napobozkanie, mal som pocit, že bozkávam moščinejakého svätého. Blahodať, ktorá z neho vyžarovala,bola neopísateľná a liturgiu slúžil s takoupokorou a láskou, že nato nezabudnem do koncasvojho života.Nech Hospoď Boh daruje jeho svätej duši„blaženyj pokoj i vičnuju pamjať.“prot. ThDr. Peter SorokaPríhovor konštantinopolského patriarchu Bartolomejana pohrebe srbského patriarchu PavlaVaše Blaženstvá, Preosvietenstvá a Bohom milovaní svätí bratia,Vaša Excelencia pán prezident Srbskej republiky,Vaša Excelencia pán predseda vlády Srbskej republiky, ostatní vysokí predstavitelia štátnych orgánov,Vaše veličenstvo, blahoslavené deti Matky Cirkvi,„Jojáda však zostarol a plný vekom zomrel“(II Kron 24, 15). Svätejší archiepiskop pečský,metropolita belehradsko-karlovačský a patriarchasrbský, nami milovaný a vážený brat a spoluslúžiteľPavle, plný svätých dní, splnil všeľudskýdlh. Prijatím jeho blaženej a očistenej duše naplnilvíťaziacu nebeskú Cirkev veľkou radosťou. Nadruhej strane svätá Cirkev, ktorá bojuje na zemije osirotená a ponorená do hlbokého smútku,lebo stratila jeho sladkú telesnú prítomnosť.„Steny Sionu (teraz máme na mysli duchovnéhradby srbskej zeme, ktorú spása Boh)prelievajte slzy potokom dňom i nocou!“ (PlačJeremiášov 2, 18). Anjel Cirkvi v Belehrade, svietnikveľakrát napádanej srbskej zeme, sa vzniesolna nebesia.Bratia archijereji, zbožné duchovenstvo najsvätejšejSrbskej cirkvi, členovia mníšskeho rádu„dajte sa do plaču a kvílenia nad vrchmi a nadpastvinami púšte do žalospevu“ (Jerem. 9, 9).Váš dôstojný predstaviteľ, neúnavný zástupca,ustavične horlivý ochranca posvätných pravidielvašej cirkvi a vášho národa, dobrý pastier a predobrýpodporovateľ Archipastiera Christa, vášveľký duchovný vodca je už pripočítaný k svojimnezabudnuteľným predchodcom a vašu najsvätejšiuCirkev zanechal ako vdovu. Celý Christomspomínaný srbský národ je osirotený, lebo stratilduchovného otca a bohomúdreho učiteľa preplnenéholáskou. Váš národ stráca aj veľkého utešiteľaa súčasného Simona Kyrinejského, ktorýnosil kríž celého svojho národa vo výnimočneťažkej dobe, v doslova tragických dňoch pre Srbsko.Preto srbský národ: „začni smútok, horkýplač a nariekanie, a oplakávaj ho podľa jehozásluh!“ (Premúdrosť Sirachova 38, 16 - 17).Bratia, zjavné je tajomstvo svätej Cirkvi pocelom svete, že niekdajší raško-prizrenský episkop,neskôr srbský patriarcha, teraz blaženezosnulý Pavle (Stojčevič) nebol prvohierarchaobyčajnej miery. Tvár a celý jeho výzor žiarilisvätosťou a spravodlivosťou. Jeho étos bol tvrdýako diamant. Dobrovoľne bol obyčajný žobrák,podvižník, ktorý pripomína niekdajších otcovpúšte; pôstnik, človek neprestajnej modlitby,blahý, mierumilovný a pokorný srdcom, ale aj12/2009E 17 5