December - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna ...

jal v monastieri Blahoveščenija v Ovčar Baniv predvečer tohto sviatku (6. apríla) v roku1946. Onedlho bol vysvätený na jerodiakona.Na jeromonacha bol vysvätený v roku 1954,v tom istom roku sa stal protosinkelom (jednaz mníšskych hodností) a v roku 1957 archimandritom.V rokoch 1955–1957 bol poslaný napostgraduálne štúdium na Bohosloveckú fakultuv Aténach. Jeden Grék sa o ňom vyjadril, že„keby mala Grécka cirkev päť duchovných ako jeo. Pavle, nemusela by sa báť o svoju budúcnosť,lebo by bola najsilnejšia na svete.“29. mája 1957 bol vybraný za raško-prizrenského(Kosovo) episkopa, 21. septembra1957 bol v katedrálnom chráme v Belehradesrbským patriarchom Vikentijom vysvätenýa 13. októbra 1957 intronizovaný v prizrenskejkatedrále. V tejto eparchii staval nové chrámy,obnovoval staré a zničené, vysväcoval a postrihovalduchovných a mníchov. Staral sa o Prizrenskúbohosloveckú školu, kde často prednášalcirkevnoslovanský jazyk a cirkevný spev.Všemožne sa snažil zavádzať pre študentovkaždodenné bohoslužby. Raz to už nejakéhoštudenta omrzelo a vladykovi povedal: „Dokedysa ešte budeme musieť každý deň ráno aj večermodliť?“ Vladyka Pavle mu skromne odpovedal:„Dovtedy, pokiaľ si nenavyknete a nezačnevám to chýbať.“ Ako raško-prizrenský episkopsa často obracal na vládu Juhoslávie a OSNs oznámením o exode Srbov z územia Kosovaa Metochije a rôznych útokoch, ktoré už vtedyboli páchané na srbskom národe, nikto sa všakk tomu nevyjadroval. Vladyka si eparchiu udržiavalsám, nemal obsluhu ani sekretárov, dlhýčas ani auto, takže všade chodil peši alebo linkovýmiautobusmi.Zaoberal sa aj vedeckou činnosťou. Vydalmonografiu o monastieri Devič s názvomДевич, манастир Светог Јоаникија Девичког(Devič, monastier svätého Joannikija Devičského(1989, 1997). Od roku 1972 vydáva v časopiseГласник Српске православне цркве štúdiez Liturgiky v rámci otázok a odpovedí, z ktorýchneskôr vzniklo trojdielne dielo Да нам будујаснија нека питања наше вере I, II, III (Abynám boli jasnejšie niektoré otázky našej viery I,II, III (1998). Je aj autorom bohoslužobných kníhvydaných srbskou patriarchiou, ako je Trebnik,Molitvenik, Doplniteľný trebnik, Veľký typikonatď. Bol predsedom komisie Svätej archijerejskejsynody na preklad Svätého písma Nového zákonado srbského jazyka. V súvislosti so svojou vedeckouprácou však vždy pokorne hovoril: „Aniprednášanie, ani písanie tých najdokonalejšíchteologických besied nám nebude na osoh, pokiaľEvanjelium neaplikujeme do svojho života.“3. decembra 1990 bol vtedy už 76 ročný episkopPavle lósom vybraný za 44. patriarchu Srbskejpravoslávnej cirkvi a na patriarší prestol boluvedený 2. mája 1991 v monastieri Pečská patriaršija(Kosovo). Pri intronizácii predstavil svojprogram práce takto: „Vstupujúc na trón svätéhoSávu ako 44. srbský patriarcha, nemáme žiadenprogram patriaršej činnosti. Našim programomje Evanjelium Christovo.“ Ako prvú a najdôležitejšiuúlohu, ktorú si dal, bolo zjednotenie Srbskejpravoslávnej cirkvi, ktorej zahraničná časť bolakvôli nátlaku komunistického prezidenta Titav rozkole od roku 1963. Pokora a zbožnosť pat-12/2009E 15 5