116dravím z Guiney. Nie z Papuy, nie z tej portugalskej (GuineaZ Bissau), nie zo španielskej (Rovníková Guinea), zdravím vász tej pravej Guiney. Z francúzskej, ktorá sa niekedy, aby to človeknemusel vysvetľovať tak, ako ja teraz, prezýva Guinea-Conakry.Je krásne slnečné ráno a ja vám píšem z najvyššieho poschodiahotela Grand, ktorý je v tomto meste inštitúciou. Patrí Číňanomako celý zvyšok Afriky. Vlastnia tu druhý najlepší hotel v meste,najväčší supermarket, čínsku reštauráciu, veľké kasíno a čínskybordel so stopercentnou čínskou obsluhou. Všetko maximálnesegregované, oddelené plotom a strážnikmi. Je to úsmevné, keďvám Číňan ráno zaželá bonjour.Môj šofér Mussa ma mal čakať po prílete, no nečakal, a to somčakal. Mussa proste nedošiel, včera prekročil hranice s Mali, zmenilsi SIMku na guinejskú a nikomu nedal vedieť.Palmy sa lenivo kníšu vo vetre, cítiť slaný vzduch oceánu. Smerujemedo centra mesta na cíp polostrova, ktorý bol kedysi bránou,kde námorníci vošli, ale už nikdy neodišli. Skolila ich maláriaa cholera. Túto tradíciu si mesto ponechalo.Ráno mame budíček o štvrtej, dáme opulentné raňajky – kuchárvstal kvôli nám – a vyrážame. Tu vo Fouta Djallon vládnemoslimský kmeň Fulani. Tu pramení úžasná rieka Niger. A našadokonalá cesta krížom Západnou Afrikou sa začína.Kankan je moje mesto. Je to najväčšie vnútrozemské mestoGuiney, s letiskom, ktoré nefunguje. Kankan je mimo klasickejturistickej trasy, ak sa v Guinei o turizme dá vôbec rozprávať.Nie je veľa bláznov, ktorým sa chce sedieť v aute osemnásť hodína natriasať sa, aby sa sem dostali. Kankan s prastarou históriouje mimo turistických ciest. Je to prudérne, ortodoxné, moslimskémesto a to frivolné pomenovanie mesta je zavádzajúce. Jepolnoc, všade tma. Zastavujeme taxikára, aby nás zaviedol dohotela. Chlapík na motorke (iné taxíky tu nie sú) pohotovo zdvihnetelefón a volá – myslím si, že si chce potvrdiť cestu k hotelu – noon volá mame a chváli sa, kohože to stretol. Všetci čakáme.Druhy telefonát je už o ceste k hotelu. Po piatich minútach ukážejedným smerom. Presne opačným, než je náš hotel.Hotel je miestny luxus. Je tu jediný. Uteráky? Budú neskôr, o rok.Použiť WC? Choď k susedovi na dolnom poschodí, na prvom, kdebývaš, nie je tlak. Generátor hučí celu noc.Zastavujeme sa na starej koloniálnej pošte, ktorú šialeným spôsobomopravujú kachličkami a betónom. Majú štyri pohľadnice.Nie štyri druhy, ale štyri kusy. V Kankane strávil mesiac francúzskycestovateľ René Caillie. Bol to prvý beloch, ktorému sa podarilodôjsť do bájneho púštneho mesta Timbuktu a aj z neho živý odísť.René išiel presne po tej istej trase, po prúde rieky Niger, kadiaľsa chystáme my. Verím, že budeme mať rovnaké šťastie akoon. Kankan je centrom Mandingov, mocného kmeňa, z ktoréhoje terajší prezident Guiney (aj ten prvý), bývalý prezident SierraLeone (Alhaji Ahmad Tejan Kabbah), prezident Pobrežia Slonovinyči Gambie, ako aj veľkí králi v Mali (napríklad Mansa Musa jeMandingu) čí tamojší Karel Gott, Salif Keita. Veľké percento krvičernochov v USA je taktiež Mandingu. Je ich trinásť miliónov, súto poľnohospodári známi svojou silou a vytrvalosťou.Za Kanánom v Namankoubala odbočíme zrazu prudko vpravo.Po prašnej rozbitej ceste míňame termitiská v tvare hríbikova v hustom prachu ukrajujeme kilometer za kilometrom. Škrrrka ešte raz a ešte. Z čoho máme podvozok, že to vydrží? A zrazucez územie nikoho vojdeme do mesta. Takýto pocit ste muselimať, keď ste za čias Jacka Londona vstúpili do Dawson City.Červeni ľudia sa hrabú v červenom bahne, všade hukot, červenávoda tečie červeným potokom, miestnym Klondikom. Smev baniach na zlato.Aha, to sú zlatinky a tu dokonca nuget. Hneď ho tu môžete kúpiť,gram za 240 000 CEF. Mladí chalani hĺbia šachty. Hlboké okolodesať metrov, no mne sa zdali hlbšie. Polovica z nich pospávalav tieni, boli úplne hotoví, celí zablatení, od nohavíc až po tvár. Mladíchalani, úplné zničení, každodenne riskujúci život. Tento týždeňzomrelo dvadsať ľudí, jedenásť hneď po tom, ako ich zavalilahlina v padajúcej šachte a zvyšok umrel v nemocnici, podľahlizraneniam. Na hranici stretávame amerického misionára a onhovorí, že toto sa deje vkuse. Zháňam príbehy, pýtam sa a pýtam.Zbohatol niekto? Nie, iba môj šéf, ten našiel sedem kilogramovzlata. Boli tu tento rok (je koniec novembra) nejakí turisti? Nie,sem nikto nechodí. Prečo sa tohto nechytí vaša vláda, prečoneprídu s kvalitnejšími strojmi? Po úprimnom smiechu zazniestručné vysvetlenie: vitaj v Guinei, kamarát!GUINEA CONACRYCopyright © Free Vector Maps.com
117BANE NA ZLATO
- Page 1:
100krajínlovcazážitkovdruhá ča
- Page 4 and 5:
2
- Page 6 and 7:
Cestovanie dodá myslinovú energiu
- Page 8 and 9:
06Prastarou rozbitou kompou sme sa
- Page 10 and 11:
08Vzdelanie je pre Vietnamcov veľm
- Page 12 and 13:
10oto je neklasický záber. Tie pu
- Page 14 and 15:
12áto fotografia vyzerá ako z pä
- Page 16 and 17:
14
- Page 18 and 19:
16rechádzame Tibetom, ktorý sa ib
- Page 20 and 21:
18Spojmom Noví Rusi prišiel moder
- Page 22 and 23:
20Toto sa ťažko fotografuje. Lib
- Page 24 and 25:
22Mauretánia je ortodoxnou moslims
- Page 26 and 27:
24emen je jedna z najfotogenickejš
- Page 28 and 29:
26onduras, dlho pod kontrolou zahra
- Page 30 and 31:
28
- Page 32 and 33:
30o bývalej portugalskej kolónie,
- Page 34 and 35:
32ozeráte sa na krst v Lališi, na
- Page 36 and 37:
34VDelhi dnes v obchode v priestoro
- Page 38 and 39:
36eď som môjmu susedovi, ktorý j
- Page 40 and 41:
38kolský autobus pod 6106 metrov v
- Page 42 and 43:
40
- Page 44 and 45:
42aliansko južne od Ríma som dlho
- Page 46 and 47:
44Ak máte radi poznanie (a keď č
- Page 48 and 49:
46ridsať percent žiakov školy, k
- Page 50 and 51:
48Jay Z a Beyoncé oslavujú Silves
- Page 52 and 53:
50euveriteľná fotografia, momentk
- Page 54 and 55:
52šimnite si ľadového medveďa n
- Page 56 and 57:
54ri veci si neviem zapamätať: me
- Page 58 and 59:
56rechádzam sa po trhu v meste Par
- Page 60 and 61:
58o štvrťstoročí som sa sem vr
- Page 62 and 63:
60oto nie je Dominikánska republik
- Page 64 and 65:
62ozeráme sa na hlavné námestie
- Page 66 and 67:
64januára 2012, presne sto rokov p
- Page 68 and 69: 66
- Page 70 and 71: 68u Rádio Jerevan. Naši posluchá
- Page 72 and 73: 70Toto čo je? Mladá, vyzlečená
- Page 74 and 75: 72atar je maličký štátik, ktor
- Page 76 and 77: 74
- Page 78 and 79: 76merujem do starého centra Skopje
- Page 80 and 81: 78eď v roku 2005 fotím túto foto
- Page 82 and 83: 80hceš kokosový orech?“ opýta
- Page 84 and 85: 82
- Page 86 and 87: 84ólo na Slovensku vnímame ako zh
- Page 88 and 89: 86Pilot pri prístávaní hlási:
- Page 90 and 91: 88zerbajdžan poznám od mala cez k
- Page 92 and 93: 90áto fotografia nie je ničím v
- Page 94 and 95: 92
- Page 96 and 97: 94me v centre Damasku v nádhernej
- Page 98 and 99: 96ozeráte sa na domorodý festival
- Page 100 and 101: 98ie Rio, ale neznáme mestečko Ol
- Page 102 and 103: 100
- Page 104 and 105: 102j keď tento obrázok možno pô
- Page 106 and 107: 104lhé tmavé pláže okolo Mussel
- Page 108 and 109: 106Vyzliekli sme sa, bežali po pie
- Page 110 and 111: 108úto krajinu som navštívil tri
- Page 112 and 113: 110ký je rozdiel medzi Flámom a b
- Page 114 and 115: 112ia Orana! Fotografiu robím na d
- Page 116 and 117: 114eď pochopíte pravidlá a troš
- Page 120 and 121: 118arshallove ostrovy su už pod vo
- Page 122 and 123: 120íše sa rok 2006 a nám sa poda
- Page 125 and 126: DestinácieAFGANISTÁN 54ANGLICKO 1