Ľuboš Fellner - 100 krajín lovca zážitkov - 2. časť

58
o štvrťstoročí som sa sem vrátil. Prvýkrát som tu bol sám,
P teraz s mojimi deťmi. Prechádzam trojdňovú túru Karhunkierros.
Nič sa tu nezmenilo, veď sme v národnom parku, kde
sa ani nič meniť nemá. Aj keď sem prídu deti s mojimi vnukmi,
bude to tu vyzerať presne ako na tejto fotografii. Karhu je
v podivnej fínskej reči medveď a celý názov možno preložiť
ako Medvedí okruh. Medveďov tu už veľa nežije, ale sobov áno.
Táto fotografia je urobená v júli tesne pred polnocou kúsok
od polárneho kruhu. Soby sú domestifikované a od tohto som
menej ako dva metre. Fotím s pevným ohniskom a s malým
clonovým číslom 1. 4. Trávime vo fínskej tundre druhú noc
mimo civilizácie. Fíni o sebe tvrdia, že žijú omnoho tvrdší život
než ostatní Škandinávci. Nóri majú v zime mínus desať, no my
máme mínus päťdesiat. Nóri dostávajú všetko na pozlátenej
tácke, my musíme o všetko bojovať. Tvrdšie podmienky ovplyvnili
náš genóm a Fíni sú jednoducho múdrejší… Škandinávci ich medzi
seba nechcú vziať, radia ich k severanom, no zo Škandinávie
ich vyčleňujú. Fíni však bojujú a chcú byť čo najďalej od svojho
veľkého nevyspytateľného východného suseda. Rusko naháňa
strach. Fíni majú najviac zlata z letných olympiád na počet
obyvateľov a viacero Fínov ma rozprávkovú prezývku Lietajúci
Fín, či už ide o bežca, skokana na lyžiach alebo pretekára F1.
Pritom tu musíte jazdiť pomaly, osemdesiat kilometrov za
hodinu. Výška pokuty závisí od príjmu, a tak jeden boháč zaplatil
jednorazovú pokutu za prekročenie rýchlosti v sume dvestotisíc
eur. Na každého Fína pripadá ročne dvanásť kilogramov kávy.
Aj esemesku vymyslel Fín. Vo všetkom sú fanatici.
Sme na severe, kam sa dostane menej než percento turistov.
Sme v tom pravom Fínsku a o polnoci sa kúpeme v jednom
z takmer dvestotisíc jazier. Po návrate z treku nám Arik pripraví
saunu. Vo Fínsku je dva a pol milióna sáun, jedna na dvoch
obyvateľov. Sauna je najznámejším fínskym slovom a jediným,
ktoré viem vysloviť. V saune som bol tisíckrát, mam ju dokonca
doma, neznášam ju. No TU na polárnom kruhu ju milujem, tu je
to iné: pravý originál. „Arik, čo je základ fínskej sauny?“ pýtam sa.
„Bubo, základ je veľa piva. Brezove vetvičky nemôžeš trhať, veď
sme v národnom parku. Minulý rok tu o takomto čase snežilo.
Meter, dva metre snehu tu máme od októbra do mája, ani na
Deň matiek nemôžeme mamám natrhať kvetiny. Odlož si šaty
a poriadne sa umy. Na lavičku si daj kvôli hygiene uterák. Jedno
kolo ma do desať minút pri takých deväťdesiatich stupňoch.
Jednoduché.“ Dokelu, neviem, prečo ma všetci volajú Bubo. Nasledujeme
ceduľu dole k rieke a prichádzame k zrubu so strechou
porastenou trávou. Miestnosť na prezliekanie, potom sprchy
a vchod do ženskej či mužskej sauny. Nikde tu nemajú hodiny.
Veget. V pravej saune nejde o minúty, ale o pocit a pohodu.
Sedí sa iba v jednej úrovni. Štyria a štyria ľudia oproti sebe, aby
sa mohli rozprávať a boli si rovnocenní. Vedro s vodou, ktorú
lejeme na kachle, nech máme viac pary. Zohnali sme brezové
prútiky a šľaháme sa po prekrvených chrbtoch, super. Čo to
je? Do okna nám čumí sob. Znie to priveľmi filmovo, ale takto
sa to stalo. Potom vybiehame a skáčeme do rieky Oulanka
prameniacej na sever od polárneho kruhu a smerujúcej do ruskej
Karélie. Nádherná voda, božský pocit. Nie je tu žiadna relaxačná
miestnosť, žiadne kreslá, relaxačné svetielka… V zime sa do
ľadu vyseká diera. Pivo sa pije aj v saune a do sauny sa chodí
každý deň. „Bubo, je to zdravé,“ tvrdí Arik. „Veď toto je esencia
Fínska.“ A tak to cítim aj ja. Hneď by som otočil drevenú ceduľu
na Varaittu – obsadené a zopakoval si rituál. No Fíni chodia do
sauny raz denne, viackrát nie. Saunujú sa aj na Vianoce a kým
sú v saune, Joulupukki im donesie darčeky.
Kombinácia dokonalej stavby sauny so strechou porastenou
zelenou trávou, ktorá zabraňuje únikom tepla, trs čerstvých
voňavých brezových prútikov, svetlo o polnoci a polárna rieka
spôsobili, že božský pocit vo mne pretrváva doteraz. Asi to
cítite, keď toto čítate – nádherný ulovený zážitok. Takto chutí
pravá fínska sauna!
FÍNSKO