38kolský autobus pod 6106 metrov vysokou Katedrálou v Passu.Š Nie je žltý a je to traktor, no v bývalej britskej kolónii je školskýautobus zvykom ako aj rovnošaty žiakov. Je ráno, nádherné svetloa deti idú do školy. Je tu krásne, deti sa smejú a pripadám si akov raji. Šinieme si to po známej KKH (Karakoram Highway), čo jejedna z ciest, ktorú by mal každý cestovateľ prejsť. No tento roktu nikto nie je, žiadne autá, žiadni turisti a my máme hory preseba. Riziko terorizmu je vysoké, bombové útoky, únosy turistov,celá krajina vlastniaca atómovú bombu sa radikalizuje. Diaľnicusme prešli celú – 806 kilometrov na pakistanskej strane a neskôrvyše 400 kilometrov na čínskej. Reklama hovorí, že ide o najvyššiepoloženú medzinárodnú asfaltovú cestu sveta. To je priveľmizložité. No musím povedať, že som sa v žiadnom dopravnom prostriedkunikdy k horám necítil bližšie. Na jednej ceste prechádzameKarakoramom, Himalájami, Ťan Šanom, Kchun-lunom, Pamíroma Hindukúšom (zabíjačom Indov). Kvalita cesty je neuveriteľnevysoká a štyri osemtisícovky máme na dosah. Pakistanom somprechádzal po prvý raz pred dvadsiatimi rokmi. Pamätám si, žekeď som si vtedy na chvíľu sadol, obkľúčili ma desiatky, stovkyľudí, ktorí okolo mňa iba stáli a pozerali sa, čo robím. Písal somsi napríklad denník a čakal na vlak a oni v tichosti stáli a maliprogram. Tí najodvážnejší sa mi prihovorili. „Máš frajerku?“ a keďsom odpovedal, že jednu mám, tak kontrovali, že oni majú štyri,päť čí osem frajeriek, prekrikovali sa a predbiehali sa navzájom.Keď som sa u toho najpriebojnejšieho holobriadka začal zaujímať,čo sú zač tie jeho frajerky, vysvitlo, že s jednou Pakistankou si píšedo Británie, no nikdy ju nevidel naživo, druhú videl iba v časopise,potom má za frajerku jednu turistku, blondínu. „Má vlasy ako ty,“zasnene zaspomínal a s tou si tiež píše. Tá turistka išla minulý rokokolo, on našiel odvahu prihovoriť sa jej a ona odpovedala. A jeto! Je to jeho frajerka. usúdil Bilal. V tej dobe ešte neexistovalfacebook a teraz by istotne hovorili o frajerkách v desiatkach.Každopádne, všetci boli vtedy veľmi milí. Pre týchto chlapcovboli síce všetky belošky štetky, veď sám zažil, že oslovil ženua tá mu odpovedala. A to je proti základnému pakistanskémukódexu správania. Toto tu slušná žena nikdy neurobí. Nikdynepodá cudziemu chlapovi ruku, nikdy sa s cudzím mužom nebuderozprávať. A ja si zrazu uvedomujem, že ja som sa za celý čas,čo som prešiel Pakistan krížom z Lahore cez Quettu po Taftan,so žiadnou ženou nerozprával. Ženy boli všade okolo mňa sosvojimi rodinami. Sadli sme do vlaku, žena odložila malý uzlík (jejdieťatko) dole pod lavicu, zasunula ho do tej tmy dole pod nohya dieťa tridsať hodín ani nehleslo. Tak mi to aspoň pripadalo.Proste úplný rozdiel oproti našim rozmaznaným deťom, ktoréplačú bez akejkoľvek príčiny a my okolo nich skáčeme. To ma akobudúceho otca ovplyvnilo a zdá sa mi, že ani moje deti neplakali.Teda, ja som si to nikdy nevšímal, haha.Tak ako bol pred dvadsiatimi rokmi Pakistan milý, teraz je o tonevraživejší. Usmejem sa na kamionistu niekde v okolí Abbottabadua odpoveďou je mi zovretie pier, ktoré ledva vidím cezhustú polmetrovú čiernu bradu a chladné fľochnutie. Nič so mnounechce mať, nenávidí ma, ako keby som ja zabil ich miláčikaUsamu Bin Ladina. Pred dvadsiatimi rokmi som prešiel obrovskýPakistan z východu na západ a teraz ideme z hlavného mestaIslamabadu krížom úplne na sever. Mám veľmi zlý pocit a ten savylepší až po prechode Gilgitu. Doteraz máme so sebou vojakaso samopalom, ideme vo vojenskom konvoji. No ja sa po toľkýchrokoch cestovania riadim citom a teraz cítim, že to nie je dobré.140 kilometrov severne od Gilgitu v horách už ľudia nemajú bradya opäť sa začali usmievať. Našim horolezcom dávam vyrobiťpietnu plaketu a zaplatím, nech ju umiestnia pod himalájskyNanga Parbat (9. najvyšší vrch našej planéty), okolo ktoréhosme prechádzali na obed. Práve tu v základnom tábore ich predvyše rokom mudžahedíni neľútostne a bez akejkoľvek príčinyzabili. Štveráme sa v Passu po ľadovci a potom si u TanveeraAhmeda kupujem drevené lyžice vyrezané z marhule, dávamsi exotickú marhuľovú polievku, čo je tunajšia špecialita, akodezert marhuľový koláč. Potom mi na ďalšiu cestu Tanveerovbrat pribalí preslávené sušené marhule a chýba už iba marhuľovica.No stále sme v striktne moslimskom Pakistane a tak siju musíme odpustiť.PAKISTANCopyright © Free Vector Maps.com
39CEZ KARAKORAM HIGHWAY
- Page 1: 100krajínlovcazážitkovdruhá ča
- Page 4 and 5: 2
- Page 6 and 7: Cestovanie dodá myslinovú energiu
- Page 8 and 9: 06Prastarou rozbitou kompou sme sa
- Page 10 and 11: 08Vzdelanie je pre Vietnamcov veľm
- Page 12 and 13: 10oto je neklasický záber. Tie pu
- Page 14 and 15: 12áto fotografia vyzerá ako z pä
- Page 16 and 17: 14
- Page 18 and 19: 16rechádzame Tibetom, ktorý sa ib
- Page 20 and 21: 18Spojmom Noví Rusi prišiel moder
- Page 22 and 23: 20Toto sa ťažko fotografuje. Lib
- Page 24 and 25: 22Mauretánia je ortodoxnou moslims
- Page 26 and 27: 24emen je jedna z najfotogenickejš
- Page 28 and 29: 26onduras, dlho pod kontrolou zahra
- Page 30 and 31: 28
- Page 32 and 33: 30o bývalej portugalskej kolónie,
- Page 34 and 35: 32ozeráte sa na krst v Lališi, na
- Page 36 and 37: 34VDelhi dnes v obchode v priestoro
- Page 38 and 39: 36eď som môjmu susedovi, ktorý j
- Page 42 and 43: 40
- Page 44 and 45: 42aliansko južne od Ríma som dlho
- Page 46 and 47: 44Ak máte radi poznanie (a keď č
- Page 48 and 49: 46ridsať percent žiakov školy, k
- Page 50 and 51: 48Jay Z a Beyoncé oslavujú Silves
- Page 52 and 53: 50euveriteľná fotografia, momentk
- Page 54 and 55: 52šimnite si ľadového medveďa n
- Page 56 and 57: 54ri veci si neviem zapamätať: me
- Page 58 and 59: 56rechádzam sa po trhu v meste Par
- Page 60 and 61: 58o štvrťstoročí som sa sem vr
- Page 62 and 63: 60oto nie je Dominikánska republik
- Page 64 and 65: 62ozeráme sa na hlavné námestie
- Page 66 and 67: 64januára 2012, presne sto rokov p
- Page 68 and 69: 66
- Page 70 and 71: 68u Rádio Jerevan. Naši posluchá
- Page 72 and 73: 70Toto čo je? Mladá, vyzlečená
- Page 74 and 75: 72atar je maličký štátik, ktor
- Page 76 and 77: 74
- Page 78 and 79: 76merujem do starého centra Skopje
- Page 80 and 81: 78eď v roku 2005 fotím túto foto
- Page 82 and 83: 80hceš kokosový orech?“ opýta
- Page 84 and 85: 82
- Page 86 and 87: 84ólo na Slovensku vnímame ako zh
- Page 88 and 89: 86Pilot pri prístávaní hlási:
- Page 90 and 91:
88zerbajdžan poznám od mala cez k
- Page 92 and 93:
90áto fotografia nie je ničím v
- Page 94 and 95:
92
- Page 96 and 97:
94me v centre Damasku v nádhernej
- Page 98 and 99:
96ozeráte sa na domorodý festival
- Page 100 and 101:
98ie Rio, ale neznáme mestečko Ol
- Page 102 and 103:
100
- Page 104 and 105:
102j keď tento obrázok možno pô
- Page 106 and 107:
104lhé tmavé pláže okolo Mussel
- Page 108 and 109:
106Vyzliekli sme sa, bežali po pie
- Page 110 and 111:
108úto krajinu som navštívil tri
- Page 112 and 113:
110ký je rozdiel medzi Flámom a b
- Page 114 and 115:
112ia Orana! Fotografiu robím na d
- Page 116 and 117:
114eď pochopíte pravidlá a troš
- Page 118 and 119:
116dravím z Guiney. Nie z Papuy, n
- Page 120 and 121:
118arshallove ostrovy su už pod vo
- Page 122 and 123:
120íše sa rok 2006 a nám sa poda
- Page 125 and 126:
DestinácieAFGANISTÁN 54ANGLICKO 1