Ľuboš Fellner - 100 krajín lovca zážitkov - 2. časť

62
ozeráme sa na hlavné námestie saharského mesta Faya
P Largeau pomenovaného po francúzskom dôstojníkovi. Dnes
je sviatok obetovania baránkov Eid al-Adha, ktorý oslavuje rozhodnosť
Abraháma obetovať svojho syna.
Vpredu na námestí sedia muži, vzadu v čádoroch odeté ženy.
Cítim sa ako v stredoveku, káže sa bez mikrofónu v štyridsaťstupňovej
horúčave, skoro nikto nemôže nič počuť. No každý je tu
na prašnom námestí prítomný. Ide o prítomnosť, každý predsa
vie, čo sa hovorí, je to to isté čo minulý rok, to isté čo pred sto či
tisíc rokmi. Nič sa nezmenilo, iba kvalita zbraní. Okolo námestia
stoja vojaci s protipancierovými strelami a nabitými kalašnikovmi.
Človek v Čade nikdy nevie… Vojaci z nás nemajú radosť. Domáci
sa tvária, že si nás nevšímajú, asi aby nemali opletačky s vojakmi.
Ja sa tým nedám odradiť a vsuniem sa k ním, kľaknem si medzi
nich a modlím sa spolu s nimi, opakujem to, čo robia moji susedia.
Mám na sebe bielu džalábiu a na hlave bielu dlhočíznú šatku
emma uviazanú na štýl severného Čadu. Z tohto kmeňa bolo
mnoho politikov aj prezident Hissene Habré, ktorý sa vo Faya
narodil a ktorý bol v roku 2016 odsúdený na doživotné väzenie
za to, že nariadil smrť štyridsaťtisíc ľudí. Moje modlenie v štýle
mistra Beana spôsobí všeobecný rozruch a dobrú náladu. Na
dobrú fotografiu potrebujete ísť blízko a to chce odvahu. V ruke
mám malý nenápadný fotoaparát, fotím na film.
Dnes bývame v dome Aliho, ktorý je bývalým starostom Faya.
Po modlitbe nás Alí pozve na barana, ktorého obradne, tak aby
bol halal, podrezal na dvore. Ali má nádherný dom na kopčeku
na kraji mesta, múry domu pomaličky požiera piesok Sahary,
ktorá sa nedá zastaviť. Pri dome vlaje vyblednutá vlajka Čadu,
ktorá je na do posledného detailu totožná s rumunskou. Po
skončení modlitby a slávnostného obeda chceme natankovať, ale
nikto nás nechce obslúžiť. Potrebujeme tiež pred dlhou cestou
opraviť koleso. No opäť nič. Je sviatok, viera je tu silná plus tu
každý každého pozná a tak sa nerobí a hotovo. Nemôžeme
odísť na dlhú cestu cez Saharu a tak vyrážame iba do okolia,
do okolitej púšte a objavujeme nádherné piesočné útvary, aké
poznáte z Utahu. Tu v Čade sú podľa mňa krajšie a v žiadnej
knihe som ich nenašiel ani spomenuté.
Čad je neznáma krajina, kam nikto nechce ísť a ani skúsení
cestovatelia nevedia čo očakávať. Pre mňa bola cesta Čadom
najlepšou v mojom živote. Prekrižovali sme BET z juhu na sever
a zo západu na východ. Ohromné kilometre bez akéhokoľvek
asfaltu, všade iba piesok, nádherná púšť, v noci milióny hviezd.
Našim základným cieľom bolo prejsť Ennedi, ktorá je hodnotená
ako najkrajšia púšť Sahary. Zrejme aj preto, že je veľmi ťažko
dostupná, územie je plné mín, banditov a divých kmeňov, získať
povolenie na vstup je ťažké. Francúzska výprava pred nami to
skúsila, no chytil ich harmattan, saharský víchor a už ich nikdy
nikto nevidel. Keď príde harmattan, nevidíš slnko pár dní. Ľubo,
keď sa to začne, ani nerozmýšľaj, zastaň ihneď a podpáľ auto,
pamätám si rady skúsených. Iba tak máš šancu, že ťa niekto
uvidí, nájde a zachráni. No tu v Čade by vás v tejto dobe nikto
nenašiel, tak ako tú francúzsku výpravu.
Čad je ABSOLÚTNE originálny s obrovskými oblasťami, kde dlhé
desaťročia nestála noha turistu. Vojna Čad zakonzervovala.
Dedinky bez plastov či plechu, karavány tiav ako zo stredoveku,
nástenné skalné maľby pravekých ľudí a to obrovské dobrodružstvo
pri prechode skutočnou púšťou. Tri terénne autá, voda,
výbava na vyhrabávanie, stany a tisíc hviezd nad hlavou na
ceste krížom cez nekonečné duny a nádherné útvary. Púšť je
krajšia než hory, hovoril som si sediac o polnoci na vrchu duny
a fajčiac cigárku. No je to aj o teplotách, žiadnom jedle, žiadnej
sprche, o blúdení, zapadávaní, prechode mínových polí… Vypätie
je enormné. Všetci aj vaši šoféri sú tu po prvý raz. Máme so
sebou v džípe sprievodcu, ktorý vodí cez púšť karavány tiav,
dohodil mi ho terajší guvernér vo Faya. „K jazeru pôjdeme
tri hodiny,“ povie s istotou. Ideme tri dni. Je možné kúpať sa
v prostriedku Sahary? Je možné, že v prostriedku Sahary prežili
krokodíly? O polnoci v Guelta d’Archey ma zobudili ťavy. čo sa po
mnohotýždňovom prechode púšťou prišli napiť a to tri metre
od môjho stanu. Bolo to, ako keď pustia pumpu.
Jednotlivec takúto cestu nedá. Výprava je iba pre maximálne
skúsenú partiu pripravenú bojovať. Odhodlanú, schopnú sa
rýchlo rozhodovať a ochotnú podstúpiť obete, tak ako Abrahám.
ČAD
Copyright © Free Vector Maps.com