64januára 2012, presne sto rokov po tom, čo stál dôstojník18. Robert Falcon Scott so svojimi druhmi na južnom póle,sme zavítali na britskú základňu v Antarktíde. Ten cestovateľskýpríbeh, čestný boj medzi novou, vtedy neznámou krajinou Nórskom(vedenou geniálnym polárnikom Roaldom Amundsenom)a medzi silnou Britskou ríšou ma fascinuje. Scott v tento deňdorazil na južný pól a zistil, že prehral. Celá jeho výprava na cestespäť zahynula. Napriek tomu, že Amundsena obdivujem a viemo jeho živote všetko, chcel som vzdať hold Scottovi. Bol to hrdina!Antarktída je krajšia, než si viete predstaviť. Všetky ľadovce,čo som videl na Islande, na Aljaške, v Patagónii, na Južnomostrove Nového Zélandu, v Himalájach, som tu videl za jedinýdeň a to z úrovne mora. Antarktída vôbec nie je nudná, banaopak. Každý deň dvakrát nasadneme do našich zodiakova necháme sa doviesť na tie najzaujímavejšie miesta. Podnikámekrátke treky, vybiehame na okolité vŕšky, pozorujeme tučniakov.Túto fotografiu som urobil na severe Antarktického polostrova.Kolónia tučniaka okatého (pygoscelis adeliae) vyzerá na tomtoľadovci, akoby sa plavili na súkromnej bielej jachte plnej perfektneoblečených čašníkov. Skáču do vody a potom z nej neuveriteľnevylietavajú späť do niekoľkometrovej výšky. Plavíme sa tesneokolo nich a sledujeme, ako sa im potom nožičky šmýkajú, keďsa potrebujú dostať do bezpečia na rovinu na vrchole ľadovca.Tučniakov môžem pozorovať hodiny a nikdy ma to neprestanenudiť. Sú veľmi smiešni. Pri sedení na vajciach sa strieda matkas otcom každých dvanásť dní. My máme šťastie, už sú vyliahnutía na brehu nájdeme desaťtisíce chlpatých šedých balíčkov, ktorémusia rodičia kŕmiť. Hniezda si stavajú z kamienkov, ktorési navzájom kradnú. Mláďatá počas 50 až 60 dní vyžadujúmaximálnu starostlivosť. Až potom vstúpia mladé tučniačikydo mora, kde však na nich číha nebezpečenstvo. Tulene. Tuleňje silný predátor, podobne ako tiger či leopard na pevnine. Súzaznamenané prípady, kedy tuleň leopardí napadol človeka.Zabil britskú potápačku a môže vás napadnúť aj na pevnine.Keď kráčate po tenkom ľade, tuleň ho vie preraziť, zahryzne savám do nohy a stiahne vás pod hladinu. Táto príhoda sa prihodiladobrodruhovi Garethovi Woodovi, no jeho kamaráti bili tuleňaobrovskými cencúľmi opakovane po hlave, až šokovaného Garethapustil. Často sa pohybujem v totálne neznámom prostredía tam je všetko iné. Každé zaváhanie, každá chybička môže byťpotrestaná. Tuleňa máme zafixovaného ako to zlaté zvieratkos veľkými očami, ktoré si točí na nose loptičku. No samica tuleňaleopardieho (je väčšia než samec), dorastá až na štyri metre, váži450 kilogramov, dokáže plávať rýchlosťou 40 km/h a je ochotnávás zožrať. No kto by na Antarktíde plával, však. No a prečonie. Sú tu nádherné pláže bez akýchkoľvek turistov. Vyzliekamesa a vbiehame do mora. Priznám sa, neznášam studenú vodu,Chorvátsko je pre mňa príliš studené, no toto bola iná káva.Až na to, že mi takmer odumreli nohy, bol som vcelku okej. Keďsom vychádzal, vbiehali do mora tučniaky. Asi sa chceli hrať?Alebo vedeli, že nebezpečný tuleň tu teraz nebude? V Antarktídeneradno ochorieť. Taká apendektómia (chirurgické odstránenieslepého čreva) je tu riadnym dobrodružstvom. Keď sa čokoľvekstane, snažia sa pacienta odtransportovať do Južnej Ameriky čido Christchurchu na Nový Zéland letecky. Problém je, že pri zlompočasí lietadlo nemôže letieť a zlé počasie je tu takmer vždy. Nazákladniach sú lekári a ja sa s nimi rozprávam čo a ako. Sú tomladí a neskúsení ľudia. „Máme tu internet, kamery a operáciouby ma navigovali,“ hovorí moletná asi tridsaťročná Tamaraz polostrova Palmer a snaží sa tváriť seriózne. Vyštudovalauniverzitu v Arizone a práve odtiaľ základňu USA zásobujúlekármi. Pýtam sa jej na zranenia, omrzliny a keď vidí, že somlekár, dodáva kolegiálne medzi štyrmi očami: „Ale ja som nikdyneoperovala a poondila by som sa.“Antarktické more je plné rýb a planktónu a život je tu prekvapujúcobohatý. Za jediný deň tu vidím toľko veľrýb, čo sompredtým videl za celý život. Veľryby Minke sú také zvedavé, žepodplávavajú naše zodiaky a ja si ich dotýkam, hladkám ich. Jeto ohromný zážitok.Keď sme v najlepšom, vydávame sa na cestu späť. Krížom cezDrakeov prieliv je to odtiaľto na Ohňovú zem iba tisíc kilometrov,ale je to extrémne tvrdá cesta. Počas trojdňovej plavby násčakajú viac než desať metrov vysoké vlny.Copyright © Free Vector Maps.comANTARKTÍDA
65JACHTA PLNÁ ČAŠNÍKOV
- Page 1:
100krajínlovcazážitkovdruhá ča
- Page 4 and 5:
2
- Page 6 and 7:
Cestovanie dodá myslinovú energiu
- Page 8 and 9:
06Prastarou rozbitou kompou sme sa
- Page 10 and 11:
08Vzdelanie je pre Vietnamcov veľm
- Page 12 and 13:
10oto je neklasický záber. Tie pu
- Page 14 and 15:
12áto fotografia vyzerá ako z pä
- Page 16 and 17: 14
- Page 18 and 19: 16rechádzame Tibetom, ktorý sa ib
- Page 20 and 21: 18Spojmom Noví Rusi prišiel moder
- Page 22 and 23: 20Toto sa ťažko fotografuje. Lib
- Page 24 and 25: 22Mauretánia je ortodoxnou moslims
- Page 26 and 27: 24emen je jedna z najfotogenickejš
- Page 28 and 29: 26onduras, dlho pod kontrolou zahra
- Page 30 and 31: 28
- Page 32 and 33: 30o bývalej portugalskej kolónie,
- Page 34 and 35: 32ozeráte sa na krst v Lališi, na
- Page 36 and 37: 34VDelhi dnes v obchode v priestoro
- Page 38 and 39: 36eď som môjmu susedovi, ktorý j
- Page 40 and 41: 38kolský autobus pod 6106 metrov v
- Page 42 and 43: 40
- Page 44 and 45: 42aliansko južne od Ríma som dlho
- Page 46 and 47: 44Ak máte radi poznanie (a keď č
- Page 48 and 49: 46ridsať percent žiakov školy, k
- Page 50 and 51: 48Jay Z a Beyoncé oslavujú Silves
- Page 52 and 53: 50euveriteľná fotografia, momentk
- Page 54 and 55: 52šimnite si ľadového medveďa n
- Page 56 and 57: 54ri veci si neviem zapamätať: me
- Page 58 and 59: 56rechádzam sa po trhu v meste Par
- Page 60 and 61: 58o štvrťstoročí som sa sem vr
- Page 62 and 63: 60oto nie je Dominikánska republik
- Page 64 and 65: 62ozeráme sa na hlavné námestie
- Page 68 and 69: 66
- Page 70 and 71: 68u Rádio Jerevan. Naši posluchá
- Page 72 and 73: 70Toto čo je? Mladá, vyzlečená
- Page 74 and 75: 72atar je maličký štátik, ktor
- Page 76 and 77: 74
- Page 78 and 79: 76merujem do starého centra Skopje
- Page 80 and 81: 78eď v roku 2005 fotím túto foto
- Page 82 and 83: 80hceš kokosový orech?“ opýta
- Page 84 and 85: 82
- Page 86 and 87: 84ólo na Slovensku vnímame ako zh
- Page 88 and 89: 86Pilot pri prístávaní hlási:
- Page 90 and 91: 88zerbajdžan poznám od mala cez k
- Page 92 and 93: 90áto fotografia nie je ničím v
- Page 94 and 95: 92
- Page 96 and 97: 94me v centre Damasku v nádhernej
- Page 98 and 99: 96ozeráte sa na domorodý festival
- Page 100 and 101: 98ie Rio, ale neznáme mestečko Ol
- Page 102 and 103: 100
- Page 104 and 105: 102j keď tento obrázok možno pô
- Page 106 and 107: 104lhé tmavé pláže okolo Mussel
- Page 108 and 109: 106Vyzliekli sme sa, bežali po pie
- Page 110 and 111: 108úto krajinu som navštívil tri
- Page 112 and 113: 110ký je rozdiel medzi Flámom a b
- Page 114 and 115: 112ia Orana! Fotografiu robím na d
- Page 116 and 117:
114eď pochopíte pravidlá a troš
- Page 118 and 119:
116dravím z Guiney. Nie z Papuy, n
- Page 120 and 121:
118arshallove ostrovy su už pod vo
- Page 122 and 123:
120íše sa rok 2006 a nám sa poda
- Page 125 and 126:
DestinácieAFGANISTÁN 54ANGLICKO 1