Ľuboš Fellner - 100 krajín lovca zážitkov - 2. časť

78
eď v roku 2005 fotím túto fotografiu, o lietajúcich indiánoch
K som nikdy nepočul. Pritom ide o päťsto rokov starú tradíciu
Mezoameriky, o prosbu k bohom, aby zoslali na zem dážď. Podľa
inej legendy päť odvážnych mužov vyťalo v lese najvyšší strom
a vymyslelo tento rituál, ale opäť dôvodom bol tanec pre bohov,
aby zoslali dážď a obnovila sa úrodnosť zeme. Rituál vznikol
v mexickom prímorskom štáte Veracruz, no rozšíril sa až po
Nikaraguu. Lietajúci indiáni oblečení v krojoch a zavesení dole
hlavami sa točia symetricky v obrovskej výške a sú blízko bohom.
Mexiko je v porovnaní s väčšinou krajín v tejto knihe klasickou
dovolenkovou destináciou. Veď karibská riviéra v letovisku Cancun
je cieľom pre charterové lety z Európy a mnoho amerických
školákov a školáčok prežilo svoju prvú opicu či prišlo o panenstvo
v bájnom Acapulcu. Mexiko mám napriek tomu veľmi rád. Všetko
je tu úplne iné než inde vo svete počnúc jedlom. Práve v Mexiku
som si dal vlastnú poučku, že národy nad sto miliónov obyvateľov
prekonajú tú pomyselnú hranicu inakosti. Sto miliónov
je pre mňa akousi Avogadrovou konštantou cestovateľstva,
cestovateľským bodom zlomu. Menšie národy sa jeden na druhý
podobajú. Stomiliónový národ je sám sebou ako hrdé Mexiko.
Keď sme v BUBO otvárali novú kanceláriu na Dunajskej, kúsok
od sochy Jula Satinského, s mexickým veľvyslancom z Viedne
sme odpálili v našej podzemnej garáži parádny žúr. Po kancelárii
nám chodili chlapi v sombrérach a nalievali tequillu, v podzemí
nám do tanca vyhrávali mariachi, jedlo bolo úžasne pikantné
a spokojný veľvyslanec a náš kamarát Alejandro Díaz zostal
až do rána. „Vidíš, Ľubo, my Mexičania sa vieme baviť,“ lúčil
sa so mnou, keď nastupoval do služobnej limuzíny. A ja mu aj
po tých rokoch dávam za pravdu. Ten večer útočilo Mexiko na
všetky zmysly. Tak ako to vie len ono. Arriba, abajo, al centro,
pa‘ dentro! Dnes len neveriacky krúti hlavou nad Trumpovým
múrom, ktorý má strážiť druhú najdlhšiu hranicu na svete (dlhšia
je len medzi Kanadou a USA). Tento záber som urobil v hlavnom
meste, kam lietajúci indiáni voladores prichádzajú predvádzať
svoje umenie. Ako som hovoril, rituál lietania vytvoril dlho
pred príchodom Európanov kmeň Totonacov, keď sa po dlhom
období sucha snažil obmäkčiť boha dažďa a priniesť takto na
polia blahodarnú vlahu. Ale obrad poznali aj Mayovia, ktorí si
takto uctievali vtáky zo svojej mytológie. Postupne sa rozšíril
po celej Strednej Amerike. Cortéz a jeho kumpáni museli sprvoti
žasnúť, keď videli lietať mladých indiánskych bojovníkov, no cirkev
reagovala rýchlo, rituál zakázala ako prejav pohanstva, nariadila
Španielom zničiť všetky záznamy o uctievaní tradičných bohov
a lietajúci indiáni sa tak stali symbolom odporu proti novým
španielskym pánom. Tradícia sa odovzdávala z pokolenia na
pokolenie a indiánski mládenci uctievali svojich bohov v tajnosti.
Priebeh obradu sa dodnes nezmenil. Piati chlapi vylezú na tridsať
metrov vysokú tyč, jeden zostane stáť hore, aby ceremoniál
sprevádzal hrou a tancom, a štyria sa na dlhočizných lanách
krúžiac vysoko nad našimi hlavami pomaly spúšťajú k zemi. Číslo
štyri predstavuje štyri svetové strany, ale aj štyri základné prvky
v prírode. Je to fascinujúci pohľad tak, ako je úžasný celý odkaz
mexických indiánov. Moderné zmeny a rovnoprávnosť pohlaví
však preniká aj sem. Pred pár rokmi začal jeden z lietajúcich
indiánov školiť proti odporu starešinov aj ženy a zapájať ich do
lietania. Keď mal sedemdesiat, spadol pri vykonávaní obradu
zo stĺpa a zabil sa. Indiánski starešinovia si o tom mysleli svoje.
Božie mlyny melú pomaly ale isto…
Myslím to vážne, určite choďte do Mexika. Mexiko je bomba
a každý indiánsky kmeň, každá pyramída, ktorú uvidíte, je iná.
Ja mám veľmi rád obrovské kamenné hlavy Olmekov, jediný
pozostatok kultúry, ktorá v Mexiku dominovala dlho pred obdobím
gréckej antiky. Srdce každého milovníka indiánok búcha aj pri
predstave, ako Zapotékovia zrovnávajú vrchol hory, aby na nej
postavili nádhernú pyramídu Monte Alban. Pyramídy Palenque
sa zasa skrývajú v džungli aj pred davmi výletníkov z karibských
letovísk. Čím ste ďalej od mora, tým je okolo vás menej turistov
a tým viac si Mexiko užijete. Preto ho treba prejsť celé a nasávať
ho všetkými dúškami!
Už som spomenul pikantnú mexickú kuchyňu. V Mexiku, samozrejme,
zabudnite na lacné napodobneniny z pseudomexických
barov na Slovensku. Super je, že vám určite bude chutiť. Základ
kuchyne je blízky aj nám. Veď paradajky (v jazyku kmeňa Nahuatl
ho volali tomatl), čokoládu (chocolātl) aj avokádo (āhuacatl)
máme od mexických indiánov. Guacamole som jedol asi už na
všetkých kontinentoch, ale nikde nechutí tak ako v Mexiku. Ja
si dávam na raňajky tradičné chilaquiles. A ak máte radi kebab
či shawarmu, ochutnajte určite aj tacos del pastor, ktorý sem
priniesli libanonskí migranti. Kombinácia blízkovýchodnej kuchyne,
bravčového a chilli robí divy. Mňam!
MEXIKO
Copyright © Free Vector Maps.com