Informační brožura v češtině - Asociace manažerů absolventů

ČIERNÝ BALOG
Rieka Čierny Hron dostala svoje
pomenovanie podľa farby svojej Starosta František Budovec
vody na sútoku s Hronom / Bielym
/. Jej voda sa javila čierna, lebo na
jej dne bol humus pochádzajúci z
Rozloha
Počet obyvatel
14 717 ha
5160
historických pralesov, ktorý
odnášali prívaly vody. V minulosti
bolo bežným javom, že podľa
Hustota zalidnění
mena vodného toku pomenovali aj okolité územie. Údolie Čierneho Hrona bolo
pokryté obrovskými pralesmi až do XV. storočia a ľudoprázdne. Tvorilo doménu
uhorských kráľov, ktorí tam so svojimi družinami pri poľovačkách občas zavítali zo
Zvolenského hradu.
Od konca XV. storočia pre veľkú vzdialenosť od sídelného Budína uhorskí
panovníci obmedzovali návštevy tohto územia. To využili valašskí pastieri z
breznianskeho a ľupčianskeho panstva a začali prenikať do týchto končín so
svojimi stádami oviec a kôz. Za účelom získania pastiev pre svoje stáda
vypaľovali a ničili dovtedy nedotknuté pralesy. Pre ďalší vývoj tohoto regiónu malo
rozhodujúci význam prevzatie banského a hutného podnikania v okolí Banskej
Bystrice do rúk štátu – viedenskej komory.
Roku 1545 Kráľovská komora vo Viedni prevzala od Fuggerovcov
banskobystrické mediarske podniky do vlastného obhospodarovania. Súčasne
zakladá Kráľovskú banskú komoru v Banskej Bystrici a podriaďuje jej i kráľovské
lesy v oblasti Horehronia. Lesy v širokom okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané
nehospodárnym ťažením Thurzovcov a Fuggerovcov, bolo treba hľadať nové
zdroje drevných hmôt - bohaté lesy, ktoré by umožnili plnú prevádzku v baniach a
medených hutách v Banskej Bystrici. Touto úlohou poveril kráľ štajerského
lesmistra Vlka / Wolfa / Hohenwartera.
Významné medzníky histórie obce Čierny Balog
Region Brezno
- 11. jún 1607 – Prvá oficiálna zmienka o existencii drevorubačskej osady Krám –
Čiernom Hrone, miesta trvalého osídlenia na území dnešnej obce Čierny Balog -
v pokynoch cisára Rudolfa II z rodu Habsburgov - pre ustavenie lesného šafára v
Brezne.
- 15 august – významný pamätný deň - slávenie Nanebovzatie Panny Márie,
kterému je zasvätený kostol v osade Balog a konajú sa aj hody. Prvý krát sa
objavuje v roku 1616, keď v piatok po Nanebovzatí Panny Márie bol v Banskej
Bystrici ukončení dlhoročný spor medzi mestom Breznom a Ľupčianskym
hradným panstvom o škriepne územia na Čiernom Hronci. Tento moment využila
banská komora a pokračovala v kolonizácii údolia Čierneho Hrona proti prúdu
rieky. Naviac 16. augusta 1810 bol do nového kostola /1804/ vtedajšom
158