Nepredajné!

históriaapríl 2010Zatiaľ bližšiemu výskumu z prostredia Trnavy uniká dôležitá funkcia mešťanostu – tribúna(magister civium), v 15. storočí doložená už takmer vo všetkých kráľovských mestách.Najstarším dokladom tejto funkcie z Trnavy je až záznam o vyúčtovaní mestských financiíz roku 1438, kedy bol richtárom Štefan z Vácu (von Woczen) a funkciu mešťanostu (Purgermeister)zastával Štefan Kubelwirt. Celkom určite išlo o čelnú reprezentatívnu funkciu mestskejkomunity azda s dozorom nad výkonom aj ostatných hlavných mestských orgánov.Prípad Trnavy je dôležitý aj z iného dôvodu, pretože na jej príklade možno sledovať dôležitúotázku vzťahu kráľovskej autority a samotnej mestskej samosprávy. Najvýznamnejšímkráľovským nástrojom bola špecifická inštitúcia kráľovského hradu, podľa všetkého siahajúcaešte do predmestskej fázy vývoja Trnavy. Prítomnosť kráľovskej inštitúcie v mestedosvedčuje význam lokality a dokladuje, že už pred udelením výsad bola Trnava jednýmzo sídelných rezidenčných bodov panovníka v krajine – čo bola bežná prax najmä arpádovskýchuhorských panovníkov. Kráľovský hrad (či skôr akýsi opevnený hrádok) jestvoval nadôležitom strategickom mieste na hlavnej komunikačnej línii medzi neskorším trhovým centrommesta (dnešné Trojičné námestie) a jeho komunikačnou spojnicou – ulicou s farskýmkostolom sv. Mikuláša, kde bolo pôvodné starobylé trhové miesto preduhorského pôvodu.Tento kráľovský hrádok zohral dôležitú správnu a vojenskú úlohu aj v čase obsadenia TrnavyMatúšom Čákom Trenčianskym, ktorý práve odtiaľto držal násilne mesto pod svojou mocou.V roku 1318 uhorský kráľ Karol I. (Róbert) odmenil nepochybne vojenské služby jedného z bývalýmMatúšových spojencov Dominika, syna Jóba, ktorý prebehol do kráľovského tábora,a to práve za jeho účasť pri obsadení tohto kráľovského hrádku (castellum) v Trnave. Zrejmetu krátky čas zastával aj funkciu kráľovského kastelána. Napokon v tomto kráľovskom hrade– kúrií zomrel v septembri 1382 aj uhorský kráľ Ľudovít I. Pozícia kráľovskej inštitúcie v Trnavesa teda vo vývoji neskoršieho mesta prejavila v dvoch ohľadoch – v urbanistickom, keďsa stala druhým kryštalizačným jadrom novo sa formujúceho mestského zriadenia (okremstaršieho trhového a cirkevného centra lokality v okolí kostola sv. Mikuláša a ďalších staršíchsakrálnych stavieb), čoho výrazom bolo utvorenie nového trhového priestoru v predhradíkráľovského hradu a vlastne najprestížnejšieho sídelného priestorom neskoršieho mesta(dnešné Trojičné námestie) a napokon sa prejavila aj v samotnej správe mesta. Stredovekédoklady totiž potvrdzujú, že pozícia kastelána tohto hradu bola kráľovským úradom podpriamou kuratelou kráľa. Tak tomu bolo až do konca stredoveku. Najneskôr v priebehu 14.storočia však došlo k situácií, kedy takýto kráľovský úradník so svojou vojenskou posádkouzačal suplovať aj bezpečnostné potreby mesta. V dôsledku toho celkom prirodzene zastávalaj funkciu hlavného kapitána mesta. Tak vlastne v Trnave ani nedošlo k vytvoreniu samostatnéhoúradu mestského kapitána ako inštitúcie mestskej samosprávy, ale uplatnil sa tumodel spojenia kráľovského úradu s mestskou funkciou. Že išlo v istom zmysle o prestížnykráľovský úrad, dosvedčuje aj v roku 1456 zastávanie tejto funkcie Žigmundom a Jánom,grófmi zo Svätého Jura a Pezinka. Takéto podvojné menovanie funkcie mestského kapitánav Trnave bolo pravidelnou praxou a v neskoršom období panovníci za jedného z kapitánovzvyčajne menovali niektorého príslušníka zo šľachtických rodov žijúcich v meste. Šľachtictvobolo teda nevyhnutným predpokladom pre zastávanie tejto funkcie, na druhej stranevšak išlo do veľkej miery len o reprezentatívny kráľovský úrad a hodnosť, preto v neskoršomobdobí možno práve v tejto pozícii nájsť aj „vyslúžených“ bývalých richtárov mesta(a súčasne k povýšeniu takýchto osôb do šľachtického stavu).Vlastný výkon funkcie zabezpečovali nižšie správne orgány, ktoré už do veľkej mierypodliehali mestu. Tvorili ich funkcie, ktorých nositelia boli tiež nazývaní kapitáni – ich početbol už koncom 14. storočia ustálený na čísle štyri, a to podľa jednotlivých mestských štvrtí,ktoré im priamo podliehali. V roku 1402 boli takýmito „štvrtníkmi“ Mikuláš Bogner, Ján Talk-