Nepredajné!

históriaapríl 2010úradovali aj naďalej ako o tom svedčí mierová dohoda medzi Blažkom a magistrátom Bratislavyz roku 1434, pri ktorej takýto mestskí úradníci Trnavy asistovali.Naše poznatky o štruktúre mestskej samosprávy v Trnave však nie sú úplné, možno jurekonštruovať len z tých prameňoch, ktoré sa nám do súčasnosti zachovali – žiaľ, vzhľadomna veľký význam mesta v stredoveku je ich pomerne málo.Doc. PhDr. Vladimír Rábik, PhD.Trnavská univerzita v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra históriePramene a literatúra:Archív mesta Bratislavy.FEJÉRPATAKY, László (ed.). Magyországi városok régi szamadáskönyvei. Budapest, 1885.JUCK, Ľubomír (ed.). Výsady miest a mestečiek na Slovensku I. (1238-1350). Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 1984.Maďarský krajinský archív v Budapešťi, Oddelenie zbierky stredovekých listín.RÁBIK, Vladimír (ed.). Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. InStudia historica Tyrnaviensia IV., 2004, s. 257-339.RÁBIK, Vladimír (ed.). Mestská kniha Trnavy (1392/1393) 1394 – 1530. Trnava : Filozofickáfakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008.RÁBIK, Vladimír. Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495.Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006.ROHÁČ, Juraj. Stredoveká Trnava. In Dejiny Trnavy. Zost. Jozef Šimončič – Jozef Watzka.Bratislava : Obzor, 1989, s. 34-72.Štátny archív v Bratislave - pobočka Trnava, fond Magistrát mesta Trnavy, Listiny, Missiles.ROK TRNAVSKEJ UNIVERZITYJubileum Trnavskej univerzity12. mája 2010 uplynie 375 rokov od jej založeniaPokusy otvoriť univerzitu v Uhorsku (r. 1367 v Pätikostolí, r. 1389 v Budíne, r. 1465 v Bratislave)zostali viac-menej len pokusmi. Aj Academia Istropolitana, ktorá mala najdlhšietrvanie, stráca sa v dejinnej hmle.Keď stredoveké Uhorsko skončilo v moháčskych močiaroch a jeho územie až po Dunajokupovali turecké armády, celý politický, hospodársky a duchovný život sa preniesol naSlovensko, ktoré cisár Ferdinand I. pripojil k habsburským krajinám. A práve na tomtoúzemí, periodicky prepadávanom tureckými hordami, ktoré ešte nedávno bolo arénouBočkajovho a Betlenovho protihabsburského povstania, za krvavej celoeurópskejkataklizmy, v časovom centre tridsaťročnej vojny ako kontrapunkt k známemu interarma silent musae – za vojny mlčia múzy vznikla v Trnave univerzita.Jej zakladateľ Peter Pázmaň takmer od nástupu na stolec ostrihomského arcibiskupaa prímasa Uhorska nosil v myšlienkach ideu univerzity. Dokonale poznal katastrofálnuduchovnú situáciu zverenej arcidiecézy a celého Uhorska. Riešenie videl aj vo vzdelanýchkňazoch a štátnych úradníkoch. Ako dobrý ekonóm si vykalkuloval náklady na ichštúdium v zahraničí, preto v Trnave začal kupovať domy na internáty a knižnicu (dobrepoznal aj situáciu majetkov a domov niekdajšej Academie Istropolitany a uvažoval ajo jej obnove). Rozhodol sa však za Trnavu a svoje rozhodnutie založiť tu univerzitu zlistinilv Bratislave 12. mája 1635.