Nepredajné!

kultúraapríl 2010- Každý herec má okrem toho, čo hrá, aj svoje túžby, aj ambície, teda predstavu o tom,čo by chcel hrať. Čiže, páčilo by sa mi viac hier pre nás a o nás, bolo by ideálne, ak by toboli predstavenia alebo témy, ktorými v tejto dobe mám ako herečka čo povedať. Týmvšak nechcem povedať, že nie som spokojná. Ja som práve v Trnave zažila úžasné chvíle.Môžem to datovať príchodom režiséra Viktora Kollára do divadla v Trnave. Tu nastala nováéra divadla, ktorú si akosi odborná verejnosť nevšimla. Škoda, že dodnes mnohí spomínajúlen na tú veľkú éru divadla, keď tu boli také mená ako Zednikovič, Kronerová, Šišková, Filip,Podmaka, no nehovorí sa o tom, že už niekoľko rokov je v divadle celkom nová éra s novýmiinscenáciami a možno s rovnako silným súborom. Tá nová doba chytila krídla, no máloktoo tom vie. No už sa stáva, že prichádzajú aj cezpoľní. Škoda, že je to len na vychytené predstavenia,kde hrajú slávni herci. Hovorím teraz o takých hrách ako je Tajomstvo Gréty Garbos pani Javorkovou a Jamrichom alebo Vrátila sa raz v noci s pani Turzonovovou. Mám radaalternatívu – aj preto som bola natešená práve Jelinekovej hrou Motorest. Bola to veľmizaujímavá skúsenosť so všetkým, čo k tomu patrí, od naštudovávania až po pôvodnú obavuako to konzervatívna katolícka Trnava príjme. Bola to temná hra s vulgarizmami, no somjej veľmi rada aj preto, že divadlo má byť hlavne odrazom reality. Vždy treba nastaviť latkuv divadle tak, aby sme strelili medzi oči divákovi a otvorili mu ich, a práve toto predstaveniebolo prekvapením pre nás všetkých. Bola to jedna z inscenácií, kde som mala pocit, že aj jamám čo povedať ako herečka. Spomínali ste, že keď ste prišli do trnavského divadla, boli to isté obavy – akovás prijme kolektív, aká bude komunikácia so staršou generáciou, najmä s herečkami,ktoré neraz mladé herečky neprijímajú s nadšením, pretože ide o potenciálnukonkurenciu...- Ja som divadle siedmu sezónu. Našli sme sa tam veľmi dobrá partia mladých ľudí. Trvajúnaše dobré vzťahy a priateľstvá, jedným z najlepších priateľov aj ľudsky je Gregor Hološka,samozrejme, z mnohými sa poznám ešte zo školy – s Jozefom Bujdákom, BraňomBajusom či Zuzanou Šebovou. Ale je tam aj napríklad Marika Jedľovská, ktorá by mohlabyť generačne naša mama a veľmi si s ňou rozumieme. Medzi takéto osobnosti patrí istoaj Michal Monček, ktorý, aj keď je starší, je vtipný, galantný a je vidieť, že to je osobnosťdivadla. Nielen preto, že napriek veku stále s ním žije, ale má v sebe pokoru k životu,svetu, k mladým ľuďom, kolegom. Veľmi si ho vážim, teším sa z neho. Chcela by som maťv takom veku tú gráciu, akú má práve on... Nie každý herec vašej generácie sa môže pochváliť aj skúsenosťou s filmom. Vovašom prípade to bola nezanedbateľná skúsenosť – stačí spomenúť zahraničnéprodukcie a filmy ako Povstanie alebo Frankenstein.- Robili sme s americkými produkciami ešte predtým, ako objavili Rumunsko a zistili, že sútam oveľa lacnejšie. Mojím najväčším zážitkom bolo nakrúcanie filmu Frankenstein. Prišlasom na konkurz s veľkým herpesom na ústach. Mala som byť nejaká desiata slúžka, no páčilasom sa režisérovi. Obsadili ma do normálnej postavy – mala som meno, mala som príbeha mala som svoju vlastnú učiteľku angličtiny, s ktorou som sa stretávala a ktorá neraz bazírovalana výslovnosti. Na nakrúcaní som sa cítila ako hviezda, pretože to bolo o neskutočnejprofesionalite, pozornosti, komunikácii a príjemnom prostredí a slušnosti. Mali vedomosť,skúsenosť a dobre zorganizované veci, nezažila som minútu stresu, napätia a negatívnychemócií, ktoré neraz vídame v slovenských pomeroch na akejkoľvek úrovni spoločenskéhoživota. Podobná skúsenosť bola aj vo filme Povstanie, kde som hrala židovskú mamičku, ktorástratila dieťa. V rámci deja som mala napríklad vyskočiť na múrik a preskočiť ho. Napriektomu, že som mala malú postavu, mala som dablérku, ktorá niektoré veci robila za mňa.