Nepredajné!

príbehapríl 2010Konečne nastal okamih pravdy. Petr z Prahy zahalený plášťom, s mečom v pravici ako kráľArtuš s Excaliburom, prešiel s krásnou asistentkou za veľkého potlesku kaviarňou až k hudobnémupódiu. Postavil sa na miesto speváčky Milky Babkovej, aby ho bolo v celej kaviarnidobre vidieť, zhodil z pliec plášť a odhalil pred publikom vyšportované telo. Program hltačamečov sa začal. Všetko prebiehalo úplne bezchybne, diváci so zatajeným dychom sledovali,ako miznú čepele dýk a mečov v jeho ústach a krku. Konečne prišiel na rad vrcholný výkon,pri ktorom si Petr oprel na bradu zaklonenej hlavy rukoväť kratšieho meča, na jeho hrotpostavil hrot ďalšieho meča, upažil ruky a balansoval, aby horný meč nespadol a neprepicholho. Šaňo Záruba začal hrať virbel, a práve vo chvíli, keď mal zaznieť úder na činel, po ktorommal Petr vyhodiť bradou oba meče hore a chytiť ich do rúk, podguráženého Gromu vyvrátiloako mačku aj so stoličkou dozadu, padol a udrel si zátylok. Petr sa zľakol a horný meč už ajletel špicom do jeho oka. Bleskurýchle sa uhol a meč skončil v malom bubne, kde prepicholobe drahé blany. Druhý meč prepichol veľký bubon. Napriek nečakanému záveru Petr a Gromazožali veľký úspech a kapela zahrala Gromovi za odmenu pašerácku serenádu.Aj v bývalej Nemeckej demokratickej republike, v Rudolstadte, v Theater restaurante,spestrovali našu hudobnú produkciu striptízy a programy. Niektoré z nich zjavne pôsobili nadivákov inšpiratívne. Napríklad, vždy, keď jeden Čech štvrtil vlastnú ženu mečmi v priehľadnejplexisklovej skrini, publikum doslova šalelo. Čech bral svoju prácu veľmi vážne, a keď samu nedarilo ženu prepichnúť, kričal: „Kurňa práce!“ Ja som mu do toho púšťal scénickú hudbu,a po programe, keď sa jeho žena dávala opäť dohromady, som mu oznámil, ktorú značkukoňaku mám rád. „To je zlý, to je vopravdu moc zlý,“ smutne potriasol štvrtič pompéznoušedivou hlavou a násilím vytlačil tisíc a jedenkrát poprepichovanú manželku v dráždivomoblečení zo šatničky za pódiom, kde sme sa všetci tiesnili. Kývol som jej na pozdrav. Smutnemi vravela očami, že dnes v noci bude ešte čertvie koľkokrát prepichnutá, a že má toho podorezaný krk.V lete 1989 sme hrali sme v Interhoteli Gera v Gere. Riaditeľ hotela mi raz ráno predstaviltanierového akrobata Uda a povedal, že ho budeme počas večerného vystúpenia v barehudobne podporovať. Večer bol bar Interhotelu Gera nabitý. Hrali sme hity, ľudia sa bavilia o desiatej večer sa začal program. Prvé číslo programu malo názov Jungfrau und Hochzeitnacht– Panna a svadobná noc. Predviedla ho mladá striptérka, ktorá, kým sa pri melódiáchJohanna Straussa vyzliekla donaha, pobiehala po parkete s horiacimi sviečkami v rukách.Po striptíze, veľkom aplauze a ováciách ohlásila moderátorka vrcholné číslo večera: ZwiebelmünsterzaubererUdo! A dodala, že Udo pri vystúpeniach používa taniere z najdrahšiehomeissenského cibuľového porcelánu. Bolo to úchvatné. Udo už mal dve tyče s taniermi načele a po dve v každej ruke. Potom však, akoby sa bol na niečom pokĺzol, nohy sa mu ocitlivo vzduchu a zosypal sa nám i s „cibulákmi“ na pódium medzi speváčky. Napriek nečakanémukoncu bolo obecenstvo nadmieru spokojné. Udo po nemecky zareval „Kurňa práce!“, vyskočil,podišiel k miestu, ktoré sa mu stalo osudným, zohol sa, zodvihol z parketu kúsok vosku, letelza riaditeľom a strašne mu vynadal.Vo vinárni banskobystrického Gastrocentra boli tiež dva programy. Predskokanov tvoriladvojica Fery a Marion. Tie mená po všetkých stránkach tak vystihovali protagonistov, ako byim z oka vypadli. Po všelijakých premenách ručníkov na kytice a premeny kytíc na holúbkov,ktoré s noblesou vypúšťal do vinárne za mierne prihlúpleho úsmevu moletnej Marion, saFery odhodlal uskutočniť vrcholný kúsok svojho umenia. Nik nevie, skade vyčaril asi meterdlhú veľkú ihlu. Do ucha jej navliekol zelenú stužku, postavil sa za Marionin široký chrbáta pomaly ju začal prebodávať asi v mieste piateho stavca. Marion sa tvárila ako socha odBerniniho s názvom Extáza svätej Terézie a v tvári sa jej striedali výrazy bolesti so záchvevmirozkoše. Niekto z obecenstva skríkol, že tá ihla mala ísť o niečo nižšie, ale vzápätí obecenstvo