Nepredajné!

kultúraapríl 2010rozvíja však vlastný výtvarný jazyk, založenýna ideovom koncentráte a „rozptýlených“štruktúrach foriem a predmetov. Vytváratak fyzicky takmer vyprázdnené prostredias jednotlivými zastávkami, kde sa striedajúnasýtené záchytné body – materiálne uzlya tiché pauzy, mlčiace napätia, ktoré dopĺňajúsubtílnu kresbu ženského spôsobudotýkania sa vecí a ideí.Lehocká buduje osobitý register každodennýchpredmetov a situácií: rozkladá ichv malých zoskupeniach na ploche stolov,umiestňuje na steny, zavesí ich, či kladiepriamo na podlahu. Vznikajú tak krehkéa zraniteľné „priestorové siete pamäte“, ideovéprojekcie v priestore.Autorka kóduje svoje výtvarné správy v symbiózeprírodných prvkov (kamienky, minerály,konáre, perly), umelých (mydlo, špagáty,nite, dosky) a umeleckých (sadrové odliatky,drobné objekty, senzitívne kresby). Systematickyvytvára trochu chaoticky mikrosvetpotreby intimity, ukotvenia, zakorenenosti(časté používanie čierneho kruhu, alebo gule,spojenia bodov, motív výhonkov, či koreňova pod.). Autorka tak prispieva k formovaniuodlišného modelu vizuálnej komunikácie v našomprostredí: namiesto tradičného dialógus jednotlivým obrazom vytvára otvorenévizuálne polia, ktoré popri fragmentárnostia množstve detailov nestrácajú integritu celkua nutnú rezonanciu s vnímateľom.V Kopplovej vile Denisa Lehocká predstavujeniekoľko vybraných prác z rokov 1991 –2010, kde akcentuje prvé diela, ktoré vznikliešte na akadémii začiatkov 90. rokov, cezpráce, ktoré boli prezentované v zahraničía ktoré sme na Slovensku nemali možnosťvidieť, až po aktuálnu inštaláciu v poslednejmiestnosti pripravenú pre túto príležitosť.Osobitú pozornosť v jednom bloku venujekresbe v podobe každodenných zápiskova prvotných záznamov myslenia. Mira Gáberová – Sizyfova láskaSynagóga – Centrum súčasného umenia,kurátor: Vladimír Beskid, výstava potrvá do23. mája.Výrazná predstaviteľka mladej generácieslovenského umenia po roku 2000 Mira Gáberovása narodila v roku 1979 v Lučenci.Študovala na VŠVU v Bratislave, Newcastleof University, AFA Budapešť, v súčasnosti jedoktorandka na VŠVU v Bratislave..Mira Gáberová sa venuje paralelne kresbe,maľbe, objektu, inštalácii či graffiti. Jednýmz jej najsilnejších výrazových prostriedkovvšak zostáva médium videa a digitálnychtechnológií. Už počas štúdií vytvára rad videoprác, v ktorých definuje svoje osobité videniesveta: poetické či snové snímky plné emocionálnehovypätia, krásy, až barokového pátosu(Dráma, Forever, Pathos, 2006; 8, 2007; Unepetit romance, 2008). Jej nosným motívom jetelo a svet ženy, plné zveličenia, symbolov, ajzaužívaných klišé (rozčesávanie vlasov, zatvorenéoči, biele rukavičky, aj závoje, pančucháčea kvety). Postupne tento záujem o nežné rozprávaniavystrieda záujem o analýzu samotnéhomédia, o narúšania jeho logiky, možnostivideo jazyka pri „filtrovaní“ súčasného sveta.Vznikajú práce, ktoré prinášajú abstraktnúštruktúru na základe použitia strihovéhosoftvéru (Neo-geo-video, 2008), či zostrihaniesnímku podľa vopred určenej šablóny, prevzatejz iného vlastného videa (Replant, 2008).Na aktuálnej samostatnej výstave prezentujeMira Gáberová dva projekty. Prvý vytvárapriestor medzi reálnym a virtuálnym svetom.Ide o videomaľbu – performance, kdeautorka – nevesta v svadobných šatách zatieramaliarske plátno za sprievodu opernejárie a mení ho na projekčné plátno. Napriekpotretiu maľby, obraz stále zostáva a jepremietaný na to isté plátno. Ďalší projektsa venuje „prepisu“ starších videí Gáberovejinými umelcami – ide o osobitý prístup vidieťvlastné práce očami iných výtvarníkov.Prináša to dekonštrukciu, či reinterpretáciuautorkiných prác, pričom divák môže sledovaťaj originálne video aj jeho „nové čítanie“súčasne. Metaforicky to prináša ďalšie pokračovaniesizyfovskej práce autorky – skalopevnéa láskyplné, ale márne hľadaniepravého video-obrazu súčasnosti.