Nepredajné!

kultúraapríl 2010Absolventka Katedry hereckej a bábkohereckejtvorby na VŠMU v Bratislave(absolvovala r. 2000) hrala v bratislavskýchdivadlách (GunaGu), no ocenenia prišli ažpočas pôsobenia v divadle v Trnave. V roku2005 dostala cenu literárneho fondu za výbornéstvárnenie postavy Madeleine v hreTerasa a tri roky nato rovnakú cenu zastvárnenie postavy Irmy v hre Balkón. Máaj filmové skúsenosti. V roku 2000 hralav talianskom filme Resurrectione (Vzkriesenie),rok na to sa predstavila menšouúlohou vo filme Uprising (Povstanie), a postavou Agathy v americkom filme Frankenstein.Vidieť sme ju mohli aj vo filmoch Obyvatelia domu a Smog. Jej hlas sa objavuje aj v literárnycha dramatických reláciách Slovenského rozhlasu v Bratislave. Bratislavčanku EdituBorsovú so Skalicou spája len miesto jej narodenia. Oveľa významnejšia je s jej životomprepojená Trnava a naše dosky Tálie.- Narodila som sa tam, ale to bola dá sa povedať náhoda. Moja mama ma išla porodiť poznámosti do Skalice. Mali sme tam rodinu, a preto moja mama išla k tamojšiemu slávnemudoktorovi Barátovi. Skalica pre mňa veľa znamená, prežila som tam všetky prázdniny,sviatky, ku ktorým neodmysliteľne patril magnetofón a môj starý otec. Profesionálne hereckézázemie z rodiny ale nemám. No moja babička v Skalici hrávala ochotnícke divadlo,robili operety a dnešnou rečou povedané: muzikály. Povedzme, aj činohru, napríklad Čaju pána senátora. Dodnes si pamätám, ako mi spievala niektoré čísla z týchto hier, a predočami mám fotky z nich. Je dodnes veľmi čulá a vždy bola muzikálna, veď aj keď má 89rokov, stále hrá na klavíri. Môj dedo zasa, čo chytil do ruky, na tom hral. Muzikálny základteda mám, aj to typické rozprávanie historiek. Neviem, či je to základ na to, aby sa aj kumne dostalo niečo z umenia, ale myslím, že to bol dobrý štart. Nasiakla som doma múzami,a keďže som na kreslenie či na športové hry bola ľavá – na rozdiel od mojej sestry– inklinovala som akosi prirodzenejšie k umeniu, a samozrejme, som sa aj rada predvávnestráženej chvíli hádže jej jedlo do kvetináča. Obaja sa strašne snažia, aby pred návštevou –bývalým spolužiakom Chistophom a jeho frajerkou P., vyzerali čo najlepšie. Patrícia však k nimpríde v stave, ako sme opísali v úvode, trucuje, nerozpráva, a tak po chvíli domáci nadobudnúpocit, že je cudzinka. Ona naskočí na tento moment a začne sa hrať na obyvateľku vojnou trápenejZlatkónie kdesi na Balkáne, ktorá je vo Francúzsku ilegálne. A Ch. sa už nestačí čudovať.Slušnosťou je pointu neprezrádzať. Viac ako hodinu a pol dobrej zábavy si pred Trnavouužili diváci v divadlách vo Francúzsku, Nemecku, Poľsku i Čechách. Pre trnavské divadlo jupreložila Lýdia Magerčiaková. Kostýmy navrhla Simona Vachálková a scénu Ján Zavarský.Dáša ONDRUŠKOVÁ, foto: www.djp.skTrnavu mi okrem divadla pripomínajú hrdličky...“Na scéne Divadla Jána Palárika v Trnave je ako doma. Patrí k herečkám, ktorési divák zapamätá po prvej vete. Má v sebe iskru, vďaka ktorej dáva svojimpostavám pridanú hodnotu. Herečka Edita Borsová (nar. 9. 1. 1975 v Skalici) jena scéne divadla symbolický siedmy rok, no za ten čas patrí k výrazným posilámsúboru.