Nepredajné!

kultúraapríl 2010toho dňa moja družka, ako vidíš, neprišla. Nedošla s nami, stratila sa v zvláštnom svete. Ja, osamotený,nemám odvahu vojsť do slávnostnej dvorany medzi ľudí opojených slasťou, kde nájduiba nádeje a sľuby šťastnej budúcnosti, aby som nevniesol nezhodu a neporazil Vašu veselosť.Dnes pred mojimi očami nie je kúzlo Vášho nového sveta, ale skutočnosť príliš ťažká a krutá.Vidím ju vždy v záhrade pod stromami v jarnom kvete, ako ma očakáva a beží mi v ústrety zoskupiny svojich kamarátok, ktoré jej osud pridelil. Očakáva ma ako posla onoho sveta, v ktoromjej chýbala sila vydržať a ísť napred. V ňom bola fantázia a príliš mnoho ťažkostí a sklamaní. Taksme tam spolu, a predsa nie sme spolu, ale každý osamotený, každý v inom svete, čakajúci, čisa ešte zídeme a preklenieme hlbokú priepasť medzi nami. Žiaľ, priepasť zostáva, ba sa ešteväčšmi prehlbuje. Jej svet je nám neprístupný ako náš jej.“Doktor Bencúr si bolestne sám pre seba odôvodňoval toto rozhodnutie – izolovať svojuženu od spoločnosti a dopriať jej užiť si vnútornú slobodu. Pri návštevách v ústave však videl,že Perica tu duševne ešte viac upadá, že je to pre ňu veľké utrpenie, a on nemá odvahutrápiť ju naďalej. Tiež primár má názor, že pre takú citlivú bytosť zotrvávanie v tejto spoločnostinepôsobí dobre, ba že i fyzicky upadá a dlhšie by tu nevydržala. Najlepšie by bolo, kebyodišla na dáke tiché miesto, najvhodnejšie na dedinu.Pericu odvádza do domu priateľov Krznarovičovcov v kúpeľnom meste Lipik. Osud mu privádzado cesty ich mladučkú dcéru Vericu. Tento vzťah sugestívne popisuje Tomáš Winklerv knihe Čas pred nesmrteľnosťou, právom ocenenou Vianočnou cenou Matice slovenskej zarok 1999. Svet sa doktorovi Bencúrovi dostáva do normálnych koľají... V júli 1927 navštívistarú vlasť a o rok sa opäť chystá na Slovensko. V apríli 1928 však ochorel na zápal pľúca v kvetnatom mesiaci, v ktorom prišiel aj na svet, v pakrackej nemocnici zomiera v náručímilovanej manželky so slovami: „Perica, Perica drahá...“Manželia Bencúrovci nemali deti. Jedinými príbuznými ostávajú vdove po Kukučínovi jej pokrvní– Didoličovci. Ostáva s nimi v Chorvátsku. Za druhej svetovej vojny žije v Záhrebe. Neskôrprichádza s bratom a švagrinou za neterou, ktorá sa vydala do Trnavy, a bývajú v Prahe.A tu sa začína smutná anabáza života Kukučínovej vdovy. Nechceme súdiť, jatriť starérany. Ale neterka s rodinou sa veru k pani Perici Bencúrovej nechovali pekne. Pochodila celúsériu liečební, vlastne blázincov, kde ju chceli jednoducho „odložiť“ (Praha, Opava, Veľké Leváre,Sokolovce). Pritom, aj keď neberieme do úvahy honoráre zo zahraničia a z iných zdrojov(rozhlas a televízia), len vo vydavateľstvách tieto predstavovali za štyri a pol roka (1957 – 61)sumu skoro do tristotisíc korún, v priemere 4 820 korún mesačne. Pamätníci vedia, že vtedyto u nás nebol peniaz na zahodenie. Ale vdova Bencúrová bola chudobná doslova ako kostolnámyš. Neterka všetko „schosnovala...“Až v máji 1964 pre ňu nastali lepšie časy, keď ju začala opatrovať vdova Margita Mačekováv Trnave. Neterka jej ju priviedla vraj na dva-tri mesiace, kým odbavia svadby (ženil sa syna vydávala dcéra). Sťahovali sa totiž do Bratislavy. Pani Perica Bencúrová už zostala v opatereMargity Mačekovej až do smrti.Bola v dobrých rukách. Margitka, tak ju oslovovala, bola zdravotná sestra na dôchodku.Robila 35 rokov na chirurgii na posudkovom lekárstve, vedela, čo žene, ktorá má už zopárkrížikov na pleciach, treba. Poupratovala, navarila, pomohla sa najesť a umyť. Pani Bencúrovátotiž posledné roky trávila len na posteli. Bola to inteligentná, sčítaná žena. Hovorila po španielsky,taliansky, francúzsky, nemecky a, samozrejme, po chorvátsky a slovensky. Žila všakuž len minulosti, spomienkami na rodný ostrov Brač a milovaného manžela. Najprv bývaliv starom ošarpanom dome na Staromestskej, dnešnej Kapitulskej ulici, mesto však pomohlonovým bytom v paneláku na vtedajšom Prednádraží. Pravidelne prichádzali trnavskí lekáriMUDr. J. Varga a J. Keleši, na návštevu zavítali spisovatelia a veľvyslanci, občas obdivovateliaKukučínovho diela, žiaci a študenti.