COLAS casopis Via Colas 2-2023

PROFIL
PILIER MOSTNÉHO STREDISKA
Aj keď mu už čas nadelil viac ako šesť krížikov, stále
je medzi nami. Ďalší z predstaviteľov generácie, keď
stredoškolák či učeň spojil svoj život s podnikom na celú
pracovnú dráhu. Jozef Baran.
Za posledné roky je jeho zoznam pracovísk takmer vernou
kópiou diel mostného strediska. Futbalový štadión
v Košiciach, Promenáda Living Park v Nitre, mostná
estakáda na R1 v Banskej Bystrici. V súčasnosti sa podľa
potreby podieľa buď na oprave mosta cez Ondavu poniže
vodnej nádrže Veľká Domaša (v rámci rekonštrukcie
cesty III. triedy Domaša – Detrik), alebo na významnom
rozširovaní a rekonštrukcii ďalšieho objektu – na Solivarskej
ulici v Prešove.
Pamätá si veľkú éru. Ako člen tímu niekdajšieho mostného
závodu 06 Inžinierskych stavieb (IS) v Prešove-Ľuboticiach
spomína na čas, keď iba táto zložka zamestnávala
1 200 až 1 800 ľudí. K tomu sa starala o množstvo
techniky. Bolo to obdobie, keď aj pod značkou IS rástla
slovenská diaľničná sieť.
Živo si Jozef vybavuje napríklad 1. polovicu 80. rokov, keď
sa na Liptove rodil vďaka ich partii most Podtureň, dlhé
roky najdlhší cestný most na Slovensku, či susedný most
Dovalovo. Neskôr napríklad aj v Banskobystrickom kraji,
kde pred 15 rokmi sa IS i CESTY NITRA podieľali na realizácii
výstavby rýchlostnej cesty R1 neďaleko Žarnovice.
A medzitým rástla aj D1 na východe, blížila sa k Prešovu…
Na diaľniciach pomáhal aj v Čechách – na Plzeňsku,
v okolí Svitáv… Neďaleko Brna spoluvytváral objekty na
železnici – mostíky, priepusty. Na výpomoc chodieval
s kolegami aj do kysackej Prefy viazať armatúru, pomáhali
pri budovaní plynovodov, pri ťahaní vodovodu od
Stariny až po Hanušovce, na vodojemoch vo Vranove či
v Humennom.
chce tráviť hlavne aktivitou. „Mám pár hektárov zeme
a nejaký les, k tomu traktorík,“ hovorí obyvateľ Pavloviec
pri Vranove. Chystá sa ešte čo-to vyprodukovať, hlavne
pre vlastnú potrebu. „Niečo posadím, vychovám, pomôžem
deťom.“ Ak by bolo treba a príde ťažšia doba,
možno ostane aj pre susedov.
Na záver tradičná otázka pre dlhoročných univerzálov,
ktorí budú v našom kolektíve len ťažko nahraditeľní: ako
je možné, že ste s IS a Colasom prežili všetky tie zmeny?
Typická otázka, typická skromná odpoveď. „Neviem.
Možno potrebovali práve takých ako ja. Robíme všetko.
A možno som mal aj šťastie…“
Najprv sa v škole učil za prevádzkového zámočníka.
Postupne, v teréne, na živých stavbách mu zručností pribúdalo.
Keď si chlapi „porobili“ papiere, mohli pracovať
oficiálne. Tesárske, železiarske, betonárske činnosti. Zažil
pojazdnú dielňu, učil sa kuť kováčske výrobky. Patril aj
k „baraniarom“, čo razili do zeme larseny, teda tenké plechové
steny využívané v blízkosti korýt vodných tokov.
Na moste Solivarská v Prešove sú práce
v záverečnej fáze.
Dnes má 62 rokov a telo, ktoré veľa zažilo. Jozef už nevládze
toľko ako kedysi a pripúšťa, že si musí dávať stále
väčší pozor… „Vo výške je človek stále opatrnejší, rozmýšľa,
čo by sa mohlo stať, nie ako keď bol mladý – to vyskočil,
porobil, čo bolo treba…“ Na prelome rokov 2020/2021
celú mostnú partiu v Nitre prudko zasiahol covid. „Vtedy
s nami bolo ťažko, ale prežili sme…“ komentuje dnes.
Počas jeho pracovného života vzniklo veľa fotografií,
náš univerzálny kolega si tak vybudoval archív obrázkov
z miest, kde pôsobil. Jeho dcéry majú za úlohu napáliť
mu fotky na USB kľúč. „Potom na dôchodku si ich budem
pozerať a ukazovať…“ Čas na zaslúženom odpočinku však
21