COLAS casopis Via Colas 2-2023

POHĽADNICA ZO SLOVENSKA
Oproti pôvodnému projektu pribudlo aj 2,5 km bezpečnostných
zvodidiel. Kľúčové práce na mostoch sú už hotové.
Vyžiadali si dobrú organizáciu, keďže opravy prebiehajú
vždy za plnej premávky, za pomoci prenosných
dopravných značiek a svetelnej signalizácie. S doterajšou
disciplinovanosťou vodičov je možné vysloviť spokojnosť.
POZOR NA PRÍRODU
Vzhľadom na situovanie úseku do chránenej zóny Tatranského
národného parku (tretí stupeň ochrany z piatich)
mali dôležité slovo pri príprave prác aj ochranári prírody.
„Boli sme pripravení upraviť aj korytá pod niektorými
z mostov, aby silné tatranské búrky, ktoré
v lete občas prichádzajú, neohrozili cestu a jej
okolie bleskovými povodňami. To by si však vyžadovalo
čiastočné odklonenie korýt, ochranári sa
preto obávali možného ohrozenia ekosystémov
a predovšetkým populácií rýb. Napokon bolo rozhodnuté,
že úpravy korýt sa realizovať nebudú,“
pripája stavbyvedúci.
Práce ovplyvňovalo do určitej miery počasie. V letnom
období, keď je ideálny čas na asfaltovanie, bolo nutné čakať
na niekoľko dní stabilného obdobia bez búrok, ktoré
môžu v Tatrách udrieť nečakane a rýchlo. „Nechceli sme
to nechať na náhodu, potrebovali sme sa sústrediť na samotné
práce bez toho, aby sme narýchlo museli meniť
plány kvôli počasiu,“ komentuje Miroslav Šuták.
S doterajším priebehom prác vyjadril spokojnosť aj investor,
PSK. Ten sa spolu s ďalšími štátnymi a samosprávnymi
subjektmi zaviazal k výsadbe 2 000 vhodných stromov
na území Tatranského národného parku.
Miroslav ŠUTÁK
Stavbyvedúci
Na jeseň 2023 čaká Colasákov finiš. V závere roka prestane
byť trpezlivosť vodičov skúšaná rôznymi dopravnými obmedzeniami
a po Ceste slobody sa budú môcť slobodne
rozbehnúť – prirodzene, len pokiaľ to umožní najvyššia povolená
rýchlosť. Všetci miestni obyvatelia, samospráva i samotní
stavbári pevne dúfajú, že ku krásnym zážitkom, ktoré
si návštevníci slovenských veľhôr odnesú, bude patriť aj
zážitok z pohodlnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry.
Ďalším krokom, ktorý poslúži ochrane prírody, je zriadenie
kyvadlovej dopravy od 17. júla 2023. Vodiči odstavia svoje
autá pri golfovom areáli a následne ich autobusy odvezú
cez elegantné turistické stredisko Tatranská Lomnica až
k Bielej Vode, odkiaľ je možnosť podnikať zaujímavé túry
do východnej časti Tatier.
HISTÓRIA CESTY
Ak by sme sa pozreli do histórie spevnených komunikácií
v Tatrách, kľúčový bude rok 1871, keď do
blízkeho mesta Poprad dorazila Košicko-bohumínska
železnica. Dnešné Slovensko bolo v tom čase súčasťou
Rakúsko-Uhorska. Postupne začali na území Tatier pribúdať
turistické chodníky. Prestavbu najvýznamnejšieho z nich na
vozovku širokú 4 metre dokončili roku 1889. Približne v tom
čase bola postavená aj cesta medzi Starým Smokovcom
a Tatranskou Kotlinou.
Výstavba ciest z podtatranských stredísk do Vysokých Tatier
pripravila priestor pre príchod áut. Prvé motorové vozidlo
prišlo do Starého Smokovca v roku 1900, priama autobusová
linka zo Spišskej Novej Vsi bola zriadená roku 1912.
Zlomovým bodom boli roky 1913 – 1915, keď došlo k rozšíreniu
podstatnej časti dnešnej komunikácie na 8 metrov
a k jej sprístupneniu automobilom. Dovtedy po Tatrách jazdili
hlavne koče. Po skončení I. svetovej vojny a po vzniku
Československej republiky dostala komunikácia názov Cesta
slobody. Tento názov sa pripisuje českému redaktorovi
Aloisovi Chytilovi, ktorý spolu so skupinou slovenských turistov
z Liptova stál aj za premenovaním maďarských názvov
v Tatrách na slovenské.
Postupná premena Cesty slobody na bezprašnú, asfaltovú
autocestu sa začala roku 1923. Nasledovali radikálne prestavby,
hlavne pred Majstrovstvami sveta v severskom lyžovaní
1970 na Štrbskom Plese. Prešlo vyše 50 rokov, kým
sa znova pristúpilo k systematickej obnove cesty. Súčasná
rekonštrukcia znamená ďalšiu modernizáciu – v duchu dopravných
nárokov 21. storočia.
05