COLAS casopis Via Colas 2-2023

REPORTÁŽ
Pán Klimovič prichádza kvôli mne na kus reči pri káve…
Je mi jasné, že kolegovia Colasáci už pochytili dosť zo
včelárskeho umenia. Napríklad, hovorí Martin, sa v jednom
z úľov stalo, že včely prosto neprijali kráľovnú, ktorá bola
včelármi označená, a vybrali si inú. To nemusí každý zažiť
hneď v prvom roku.
Učia sa cez výnimočný rok
Keď sa v kancelárii usadí Andrej Klimovič a začne rozprávať,
uvedomím si ďalšiu vec. Súčasná včelárska sezóna,
ktorá priniesla pomerne chladné júnové dni, je totiž
v priebehu júla jednou z najzložitejších za posledné roky.
Kolegovia z Colasu tak hneď na začiatku zažívajú netypické
časy. Dokonca sa stalo, že včely bolo potrebné prikrmovať
cukrovou vodou. Môže sa totiž stať, že aj silné včelstvo
bude vyhladované a nakoniec z neho veľká časť uhynie.
Včelár ako Andrej musí svojich „študentov“ učiť najrôznejšie
veci, ktoré budú počas roka potrebovať zvládnuť. Ide
napríklad o výrobu medu, ale i množenie samotných včiel.
Tiež starostlivosť o zariadenie úľa. V okolí lomu rastú maliny
či černice, „kalendár“ stáčania medu však býva v tejto
oblasti podľa Andreja od júna do septembra daný v poradí
repka – agát – lipa – slnečnica.
Nástrahy terajšie i budúce
Včelár Andrej Klimovič (vľavo)
s Martinom.
dozrie na to, aby sa naši kolegovia prvý rok zaúčali včelárskemu
chlebíku…
Tu mi okamžite napadá… Ako to zvládnu? Veď každý má
svojej práce aj tak dosť. Po chvíli pochopím. Toto nie je
lopota, ktorá by spôsobovala nadmerný stres. Martin
Šarocký má živé tvory rád, sám sa doma venuje chovu
kanárikov. Vedúci lomu Róbert Kredatus si tiež rád vybehne
na chvíľu od bežnej agendy k úľom. A možno najväčšie
prekvapenie – geotechnický inžinier Jozef Jurko, ktorého
kmeňové pracovisko je v Budapešti, sa niekedy prichádza
pripojiť na firemnú sieť práve z Maglovca a popritom sa
pravidelne chodí pozrieť na včely. Ak je niečo potrebné,
pridá aj on ruku k dielu….
Andrej Klimovič pripomína, aké dôležité je komunikovať
s farmármi, ktorí aplikujú na rastliny pesticídy. „V ten deň
musíme včielky zavrieť, ak by vleteli do oblaku chemikálií,
väčšina z nich by asi umrela. Po usadení prípravku na rastlinách
je to predsa len menej nebezpečné. Ani horúčavy
nerobia včielkam dobre. „Sladina sa netvorí, nektár vysychá.“
Na toto všetko bude nutné v budúcnosti pamätať,
aby colasácke včelstvá prosperovali…
Rozmýšľam, čo ich tu pri Maglovci čaká. Včelár ma uisťuje,
že dôležité je ich správne umiestnenie v blízkosti polí a lúk,
ďalej od ľudí. Dokonca je možné, že v dobrých rokoch bude
aj med lesný, medovicový, ktorý je mimoriadne obľúbený
a má aj veľmi pozitívne účinky na ľudské zdravie.
V horúcom poludní sa vyberáme niekoľko sto metrov od
administratívnej budovy IS-Lom, priamo k Andrejovej maringotke.
Hneď vedľa nej sú štyri úle, natreté „po colasácky“
na žlto. Odvažujem sa prejsť na opačnú stranu a vidím,
ako sa vchody do úľov hmýria pracujúcimi robotnicami.
Máme na sebe prilby a vesty. Žiadne prudké pohyby,
pripomínam si. Robím pár fotiek. Včely mi neublížia, ale to
mám len šťastie. Jedna si to namieri priamo pod Andrejovu
prilbu a bodne ho. Preňho niečo bežné. Hovorím si, nuž,
spolužitie človeka s prírodou má vždy krehkú rovnováhu.
Prajem si, aby sa včelstvá v Colase ujali a aby tu boli dlho.
Alebo aby sa aspoň založila pekná tradícia.
-Anton Oberhauser-
Fľašky naplnené medom. Bude ho však
menej, ako sme očakávali.
29