Zborník - Centrum pre Rozvoj Regiónov

d) magistráti sa nemohli stať infames, t.j. upadnúť do stavu nečestnosti. Podľa
rímskeho práva nečestnosť (infamia) vyplývala priamo z určitých skutočností
(napríklad herectva, kupliarstva, bigamie a pod.), alebo nepriamo, napríklad
z odsúdenia pre zločin alebo z niektorých zmlúv založených na dôvere alebo
z nečestného prepustenia z vojska, z odopretia svedčiť a pod.
Riadne magistratúry sa delili na vyššie (konzulát, pretúra, cenzúra) a nižšie (plebejský
tribunát, edilita, kvestúra). Rovnako aj mimoriadne magistratúry sa členili na vyššie
(diktátor, magister equitum, interrex, praefectus urbis, decemviri legibus scribundis, tribuni
militum consulari potestate, tresviri reipublicae constituendae) a nižšie (napríklad
rôzne komisie ustanovené ad hoc, nazývajúce sa podľa počtu členov: duoviri, tresviri,
quinqueviri, atď.)
3. Konzulát
Dvaja konzuli (consules, nazývaní do vydania Zákonov dvanástich tabúľ praetores,
iudices) boli najvyššími republikánskymi magistrátmi. Tento úrad bol spočiatku prístupný
len patricijom a od roku 367 pred n.l. na základe lex Licinia Sextia aj plebejcom. [18].
De facto sa však plebejci dostávajú k tomuto úradu až po vydaní plebiscitu „uti liceret
consules ambos plebeios creari“.
Konzuli boli každoročne volení na centuriátnych komíciách, a to aj počas diktatúry
(len ich moc bola počas diktatúry suspendovaná). Výnimku tvorili prípady, keď na
niektoré funkčné obdobie boli namiesto nich volení vojenskí tribúni s konzulskou mocou
(medzi rokmi 444 – 367 pred n. l.). Konzuli neboli volení ani v čase spísania Zákonov
dvanástich tabúľ, teda v čase, keď bola najvyššia moc v štáte zverená decemvirom.
Pokiaľ ide o právomoc konzulov, ako najvyšší štátni úradníci mali neobmedzenú
a neohraničenú moc imperium maius a suprema potestas. Ich imperium malo dvojaký
charakter, a to civilný (imperium domi) a vojenský (imperium militare).
Imperium domi zahŕňalo:
- najvyššiu správnu právomoc; konzuli boli kolektívnou hlavou štátu a pri vykonávaní
právomoci riadenia štátu sa pôvodne každý mesiac striedali. Ak konzul
práva nevykonával, vykonával kontrolu a zasahoval prostredníctvom intercesií.
Neskôr konzuli vystupovali spoločne. Na vykonávanie úloh spojených s osobitnými
poctami (napr. venovanie chrámu) sa konzuli buď dohodli (comparatio)
alebo nechali rozhodnúť lós (sortitio). Konzuli dozerali na vykonávanie a zachovávanie
zákonov a tiež dozerali na bezpečnosť v meste. Do zriadenia cenzúry
(rok 444) vykonávali cenzus a zapisovali občanov do zoznamov senátorov;
- finančnú právomoc; konzuli disponovali štátnym pokladom (aerarium Saturni)
a imaním. V tomto smere však konzuli podliehali najvyššiemu dozoru senátu,
od ktorého si neskôr museli žiadať súhlas so zamýšľaným použitím finančných
prostriedkov;
43