Zborník - Centrum pre Rozvoj Regiónov

Kompetencia plebejských edilov spočívala v správe plebejskej pokladnice a archívu
(do ktorého sa ukladali plebiscita, od lex Hortensia aj zákony, na ktorých sa uzniesli concilia
plebis tributa, iné listiny týkajúce sa plebejcov), v pomoci tribúnov v kriminálnej
jurisdikcii (zatýkanie osôb, udeľovať pokuty, zhabať veci) a v poriadaní niektorých hier.
Kompetencia kurulských edilov spočívala v civilnej jurisdikcii (riešili spory týkajúce
sa predaja dobytka a otrokov na trhovisku a tiež spory v spojitosti s úrazmi spôsobenými
divokosťou zvierat na verejných cestách), v usporiadaní niektorých hier (ludi Romani,
Magalesia, Floralia) a vo venovaní chrámov (len výnimočne).
Spoločná kompetencia edilov sa týkala starostlivosti o mesto - cura urbis (policajný
dozor nad bezpečnosťou a mravmi, starostlivosť o poriadok a bezpečnosť pri verejných
zhromaždeniach, slávnostiach a sprievodoch, starostlivosť o protipožiarnu ochranu, dozor
nad kúpeľmi, hostincami a nevestincami či sa tam nedeje niečo proti predpisom
o potravinách, dovolených zábavách, náležitom odeve a pod., dozor nad vykonávaním
cudzích kultov, dozor nad zachovávaním predpisov proti prepychu), starostlivosti o zásobovanie
– cura annonae (zásobovanie mesta a predaj obilia najchudobnejším občanom
za znížené ceny, dozor nad trhmi: nad cenami obilia, kvalitou tovarov, dobytka, otrokov,
váhami a mierami, úžerou a pod.), spravovania archívu (v ktorom sa uschovávali senatus-consulta
– túto úlohu vykonávali edilovia spolu s kvestormi) a razenia peňazí (len vo
výnimočných prípadoch).
Podobne ako ostatní magistráti, aj edilovia vydávali edikty (aedicta aedilicum) a mali
k dispozícii aj represívne prostriedky, ktoré používali pri priestupkoch (pokuty, zhabanie
veci). Tiež mohli vznášať žaloby - kurulskí edilovia pred „comitia centuriata“ a plebejskí
edilovia pred „comitia tributa“.
8. Kvestúra
Úrad bol zriadený už v období kráľovstva. Kráľ menoval „quastores parricidii“ –
riadny zbor sudcov, ktorého úlohou bolo vyšetrovať trestný čin otcovraždy (crimen parricidii).
Za republiky sa kompetencie kvestorov rozšírili aj o finančné záležitosti, a to
o ochranu štátneho pokladu („quaestores parricidii et aerarii“). Neskôr, v súvislosti so
zriadením stálych súdnych tribunálov, stratili svoju pôvodnú sudcovskú funkciu a stali
sa prevažne finančnými úradníkmi. Kvestorov spočiatku menovali konzuli spomedzi
patricijov, neskôr (od roku 447 pred n. l.) boli volení na jeden rok tribútnymi ľudovými
zhromaždeniami. Od roku 421 pred n. l. sa zvýšil ich počet na štyroch, od roku 267 pred
n. l. na osem, za Sullu ich bolo dvadsať a za Cézara až štyridsať. Kvestori boli štvorakí
(mestskí, vojvodcovskí, italskí, majúci na starosti vodovody), a podľa toho mali aj rozdielne
kompetencie.
Mestskí kvestori (q. urbani) boli dvaja. Pôvodne boli pomocníkmi konzulov, neskôr
sa stali nezávislými. Dozerali na štátnu pokladnicu, prijímali dane a poplatky (tributum,
stipendia), nájomné od výbercov poplatkov (vectigalia), vyberali peňažité tresty a vojnové
kontribúcie. Na druhej strane poskytovali finančnú úhradu za verejné práce, ktoré
49