You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Vysoká škola ekonómie a manažmentu<br />
verejnej správy v Bratislave<br />
<strong>Zborník</strong> príspevkov<br />
z medzinárodnej vedeckej konferencie<br />
Ekonomický a sociálny<br />
rozvoj Slovenska<br />
verejná správa - rozvojové trendy -<br />
- manažment a podnikanie<br />
Bratislava, november 2011
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
<strong>Zborník</strong> príspevkov<br />
z medzinárodnej vedeckej konferencie<br />
Ekonomický a sociálny<br />
rozvoj Slovenska<br />
verejná správa - rozvojové trendy -<br />
- manažment a podnikanie<br />
Záštitu nad konferenciou <strong>pre</strong>vzal<br />
Milan Ftáčnik,<br />
primátor hlavného mesta SR Bratislavy<br />
Bratislava, 10. novembra 2011
Recenzenti: doc. Ing. Marta Hamalová, CSc.<br />
prof. Ing. Helena Strážovská, PhD.<br />
Výkonná redaktorka: doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.<br />
Za odbornú a jazykovú úpravu zodpovedajú autori príspevkov.<br />
Vydal: Inštitút aplikovaného manažmentu<br />
Jesenského 2, 911 01 Trenčín 7<br />
Pre: Vysoká škola ekonómie a manažmentu<br />
verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
Tel.: +421/905 864 457<br />
ISBN: 978-80-970802-1-1
Tematické okruhy, účel a cieľová skupina<br />
medzinárodnej vedeckej konferencie<br />
Tematické okruhy:<br />
• verejná sféra (komunálna reforma, verejné politiky, bezpečnosť, riziko, správne<br />
právo, regionalistika)<br />
• rozvojové trendy (verejná správa, politický a ekonomický vývoj, svetová ekonomika,<br />
znalostná ekonomika)<br />
• manažment a podnikanie (samosprávny manažment, malé a stredné podnikanie,<br />
organizácie budúcnosti)<br />
• vzdelávanie (študijné programy, vedomostný potenciál, učebné pomôcky, úroveň<br />
vysokých škôl, motivácie študentov).<br />
Účel:<br />
• <strong>pre</strong>zentácia aktuálnych trendov a perspektívnych výziev v rozvoji verejnej správy<br />
• <strong>pre</strong>zentácia výsledkov akademického výskumu verejnej správy<br />
• komparácia výsledkov výskumu akademických pracovísk<br />
• <strong>pre</strong>zentácia praktických skúseností z výkonu verejnej správy a identifikovanie<br />
podnetov a námetov na vedecký výskum<br />
• nadviazanie a <strong>pre</strong>hĺbenie vzájomných kontaktov s domácimi a so zahraničnými<br />
vysokými školami, s vedeckovýskumnými pracoviskami, orgánmi a inštitúciami<br />
verejnej správy a s hospodárskou praxou.<br />
Cieľová skupina:<br />
• významní <strong>pre</strong>dstavitelia verejnej správy<br />
• špičkoví špecialisti pôsobiaci vo verejnej správe<br />
• vysokoškolskí učitelia pôsobiaci v študijných programoch <strong>pre</strong> vzdelávanie odborníkov<br />
vo verejnej správe<br />
• vedeckí pracovníci skúmajúci kľúčové témy verejnej správy<br />
• inštitúcie a orgány verejnej správy<br />
• akademické inštitúcie z domova a zo zahraničia.
Obsah<br />
Otvárací <strong>pre</strong>jav na medzinárodnú vedeckú konferenciu<br />
„Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska“ 13<br />
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.<br />
Opening speech at the international scientific conference „Economic and<br />
social development of Slovakia“, 10 november 2011, Bratislava<br />
Manažment ľudských zdrojov v miestnej samospráve 16<br />
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Ivana Gecíková, PhD. –<br />
doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.<br />
Management of human resources in local self-government<br />
Veda, výskum a inovácie v znalostnej ekonomike 22<br />
prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc.<br />
Science, research and innovation in the knowledge economy<br />
Možnosti uplatnenia práce na diaľku 30<br />
RNDr. Mária Brezániová, PhD.<br />
Possibility application telework<br />
Postavenie a právomoci štátnych úradov (magistratúr) v období<br />
Rímskej republiky (510 <strong>pre</strong>d n. l. – 27 <strong>pre</strong>d n .l.) 38<br />
JCDr. PaedDr. Róbert Brtko, CSc.<br />
The position and powers of public authorities (magistracies) in the period of the Roman Republic<br />
(510 BC – 27 BC)<br />
Mediačná doložka z hľadiska pracovnej legislatívy Slovenskej<br />
republiky 53<br />
Ing. Ľuboš Cibák, MBA, PhD.<br />
Mediation clause from the view of the labour legislation of the Slovak Republic<br />
Klastre a klastrové iniciatívy v podmienkach Slovenskej republiky 61<br />
doc. PhDr. Peter Čajka, PhD. - Ing. Mgr. Tomáš Koniar, PhD.<br />
Clusters and cluster initiatives in the Slovak Republic<br />
Poisťovanie v regióne 72<br />
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD. - Ing. Michal Fabuš, PhD.<br />
Insurance activities in region<br />
Stabilizačná funkcia verejných financií v podmienkach Slovenskej<br />
republiky 82<br />
Ing. Peter Čisárik<br />
The stabilization function of public finance in the Slovak Republic
Využívanie finančného podporného systému <strong>pre</strong> rozvoj malých<br />
a stredných podnikov 94<br />
doc. Ing. Alena Daňková, CSc.<br />
The use of financial support system for the development of small and medium-sized enterprises<br />
Entre<strong>pre</strong>neurship behaviour of young people: research results<br />
from the Republic of Serbia 101<br />
Dejan Đorđević, PhD. - Srđan Bogetić, PhD. - Dragan Ćoćkalo, PhD. - Savina Đurin, BSc.<br />
Podnikateľské správanie sa mladých ľudí: výsledky prieskumu zo Srbskej republiky<br />
Etika v kontexte verejného obstarávania v Slovenskej republike,<br />
v Európskej únii 113<br />
a v Spojených štátoch amerických 113<br />
Ing. Mgr. Jaroslav Dobiš, PhD. - PhDr. Agneša Víghová<br />
Ethics in the context of public procurement in Slovak Republic, in European Union and in<br />
United States of America<br />
Rodová rovnosť ako dimenzia udržateľného rozvoja 120<br />
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.<br />
Gender equality as dimension of sustainable development<br />
Vzdelanie a štát blahobytu 129<br />
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.<br />
Education and welfare state<br />
Právny a sociálny aspekt štrajkového práva v intenciách právnej<br />
úpravy v Slovenskej republike 135<br />
Mgr. Juraj Hamuľák, PhD.<br />
Legal and social aspect of the right to strike in the legislative intentions of the Slovak Republic<br />
Miera zhody personálnych manažérov v jednotlivých<br />
kvartiloch závisí od ich zoradenia 147<br />
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.<br />
Consensus among human resources experts in quartiles depends on used ranking method<br />
Role of institutional risk management in foreign economic activity 153<br />
prof. Artur Horbovyy, DrSc. - Borys Struk<br />
Úloha inštitucionálneho manažmentu rizika v zahraničnej ekonomickej činnosti<br />
Možnosti financovania rozvoja obcí 163<br />
Ing. Zuzana Hrabovská, PhD. – Ing. Slavka Sedláková, PhD.<br />
Possibilities of financing municipality development
Vplyv princípov legislatívnej činnosti na modernú štátnu správu 172<br />
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD<br />
The important principles of the legislative activity and their influences of the modern state administration<br />
Ľudské práva a ich súčasná právna ochrana<br />
v rámci Európskej únie 181<br />
doc. PhDr. Jarmila Chovancová, CSc.<br />
Human rights and their current legal protection within the European Union<br />
Inštitucionálny rámec európskej fiškálnej politiky 195<br />
Ing. Veronika Jánošová, CSc. - doc. Ing. Irina Bondareva, PhD.<br />
Institutional framework of European fiscal policy<br />
Podstata a význam investičných stimulov 201<br />
JUDr. Andrej Karpat<br />
Character and purpose of the investment incentives<br />
The activities of the Slovak Institute in Warsaw in the context of<br />
implementation of the concept of cultural diplomacy of<br />
the Slovak Republic 209<br />
Natalija Katrenčíková, CSc. and PhD.<br />
Pôsobenie Slovenského inštitútu vo Varšave v kontexte implementácie konceptu kultúrnej diplomacie<br />
Slovenskej republiky<br />
Elektronické voľby – princípy a možnosti 218<br />
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD. - Ing. Anita Romanová, PhD. - Ing. Anna Hamranová, PhD.<br />
Electronic voting – principles and options<br />
Komparácia hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Slovenskej<br />
republike v porovnaní s Európskou úniou (EÚ27 a EÚ16)<br />
a s Českou republikou 228<br />
doc. Ing. Viliam Kováč, CSc.<br />
Comparison of economic and social development in the Slovak Republic in the European Union<br />
compared with (EU27 and EU16) and the Czech Republic<br />
Model kvality na neuniverzitní vysoké škole 240<br />
doc. RNDr. Vladimir Krajčík, Ph.D.<br />
Quality model at non-university higher education annotation<br />
Analýza příčin, průběhu a důsledků hypotéční, finanční<br />
a dluhové krize 251<br />
Dr. h. c. h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, PhD., MBA -- h. doc. Mgr. Iveta Hashesh, PhD.,<br />
MBA - Ing. Iva Matušíková<br />
The analysis of causes, process and reasons of mortgage, financial and debt crisis
Vybrané zmeny v pracovnej legislatíve Slovenskej republiky<br />
účinné od 1. septembra 2011 266<br />
JUDr. Michal Kuril, PhD.<br />
Selected changes in the labour legislation of the Slovak Republic effective from the 1st september<br />
2011<br />
Inštitút verejnej (štátnej) služby v historickom kontexte 276<br />
prof. JUDr. Jozef Kuril, CSc.<br />
Institute of the public (state) service in the historical context<br />
Aktuálne otázky harmonizácie daní v kontexte Európskej únie so<br />
zameraním na priame dane 291<br />
Ing. Martina Lacková - Ing. Zuzana Vincúrová, PhD.<br />
The current issues of tax harmonization in the context of the European Union<br />
(focusing on direct taxes)<br />
Economic factors of the growth of the food and agriculture<br />
sector in Poland 304<br />
prof. dr. Janusz Merski, PhD. - prof. dr. hab. Stanisław Zięba, PhD.<br />
Ekonomické fakty rastu potravinárskeho a poľnohospodárskeho sektora v Poľsku<br />
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa<br />
(niekoľko analytických poznámok) 314<br />
Mgr. Vladimír Minčič<br />
Immediate termination of the employment relationship by the employer(several analytical<br />
notes)<br />
Poznatky o strategickej kontrole ako súčasti procesu<br />
strategického riadenia 324<br />
Ing. Ivana Mišúnová Hudáková, PhD. - Ing. Juraj Mišún, PhD.<br />
The knowledge about the strategic control as a component of the strategic management process<br />
Odvetvia verejného sektora ako priestor realizácie funkcií štátu 333<br />
doc. Ing. Erika Neubauerová, PhD. - doc. Ing. Elena Beňová, PhD. - Ing. Mária Drábeková,<br />
PhD.<br />
Public sector branches as a space for realization of the state functions<br />
Vplyv priamych zahraničných investícií na rozvoj regiónov<br />
Slovenskej republiky 343<br />
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.<br />
The impact of foreign direct investments on development of Slovak regions<br />
Úver vo finančnom manažmente ekonomického subjektu 351<br />
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc.<br />
Credit in the finance management of the economic subject
Niekoľko poznámok k legislatívnej úprave cezhraničnej<br />
zdravotnej starostlivosti z hľadiska práva Európskej únie 358<br />
JUDr. Mária Nováková, PhD.<br />
Several remarks to legislative regulation of cross-border healthcare according to European law<br />
Riadenie rizík finančnej kontroly a jeho zdokonaľovanie<br />
v záujme efektívneho hospodárenia s verejnými financiami 367<br />
doc. Ing. Michal Oláh, PhD. - Ing. Ľubomír Šidelský<br />
Risk management of financial control and its improvement on behalf of effective management<br />
of public finances<br />
Aplikácia matematicko - štatistických metód v hodnotení<br />
výkonnosti daňových úradov 374<br />
Ing. Michal Orihel, PhD. - Ing. Emil Burák, PhD.<br />
Application of mathematical - statistical methods in tax offices performance evaluation<br />
Zhodnotenie fiškálnej decentralizácie v Slovenskej republike 380<br />
Ing. František Palko - Ing. Jozef Habánik, PhD. - Mgr. Ľubomír Nebeský<br />
Assessment of fiscal decentralization in Slovak Republic<br />
Územná samospráva ako princíp slovenského konštitucionalizmu<br />
(ústavná schéma a prax) 387<br />
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.<br />
Territorial self-government as a principle of the Slovak constitutionalism(constitutional re<strong>pre</strong>sentation<br />
and practice)<br />
Niekoľko poznámok k aktuálnym zmenám v pracovnej legislatíve<br />
Slovenskej republiky 398<br />
JUDr. Monika Priputenová<br />
Several remarks on the actual changes in the labour legislation of the Slovak Republic<br />
Financovanie modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry<br />
v Slovenskej republike z prostriedkov finančnej pomoci<br />
Európskej únie v programovom období rokov 2007 – 2013<br />
v kontexte trvalo udržateľného ekonomického rozvoja 411<br />
Ing. Matúš Rakovský<br />
The funding of Slovak railway infrastructure modernization from the European Union financial<br />
assistance in the programming period 2007 – 2013 in the context of sustainable economic<br />
development<br />
Využitie niektorých modelov verejno-súkromného partnerstva<br />
ako zdroja financovania environmentálnych investícií v<br />
mestách a obciach 422<br />
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.<br />
Implementation of selected models of public-private partnership to finance<br />
environmental investments in urban and municipal entities
Niektoré aspekty komunálnej politiky 429<br />
Ing. Jana Rosičová<br />
Some aspects of municipal policy<br />
Analýza štruktúry študijného programu Verejná správa na VŠEMvs<br />
v Bratislave 439<br />
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.<br />
Analysis of the structure SEMPA`s Public management study program in Bratislava<br />
Celoživotné vzdelávanie ako súčasť odborného rastu zamestnancov<br />
452<br />
Mgr. Monika Rózsová<br />
Lifetime education as a part of the professional growth of employees<br />
Nová éra civilizácie – výzva na zmenu hospodárskeho poriadku 458<br />
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.<br />
New era of the civilisation - challenge for change of economic system<br />
Stručné zamyslenie nad vybranými funkciami právneho poriadku<br />
Slovenskej republiky 467<br />
JUDr. Robert Seidner<br />
Brief reflection on the selected functions of the legal system of the Slovak Republic<br />
Explicitná charakteristika podnikateľskej stratégie 473<br />
prof. Štefan Slávik<br />
Explicit characteristic of business strategy<br />
Znalosti boli, sú a budú hlavným zdrojom ekonomického úspechu<br />
organizácií 483<br />
Ing. Katarína Stachová, PhD. - Ing. Zdenko Stacho<br />
Knowledge was, is and will be the crucial source of economic success of organisations<br />
Modernizácia štátu – strategický faktor ekonomického a sociálneho<br />
rozvoja 490<br />
prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.<br />
Modernization of state – strategic factor of economic and social development<br />
Preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi 502<br />
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.<br />
Legal review of decisions of the public administration bodies by the courts<br />
Finančná analýza ako zázemie <strong>pre</strong> konkurencieschopnosť<br />
samosprávy 509<br />
prof. Ing. Nora Štangová, CSc. - PhDr. Agneša Víghová<br />
Financial analysis as a base for competitiveness self-government
Vybrané projekty cezhraničnej spolupráce Slovenskej republiky<br />
a Rakúska 518<br />
Ing. Silvia Švecová, PhD.<br />
Selected cross-border cooperation projects between Slovak Republic and Austria<br />
Rámce regulačnej politiky v Slovenskej republike 525<br />
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.<br />
Frameworks of regulation policy in Slovak Republic<br />
Socioekonomický rozvoj európskych regiónov 536<br />
Ing. Zlata Vaľovská, PhD.<br />
Socio-economic development of European regions<br />
Malé a stredné podnikanie a spoločensky zodpovedné<br />
podnikanie 545<br />
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.<br />
Small and medium-sized entre<strong>pre</strong>neurship and corporate social responsibility<br />
Abstract<br />
Skúšobná doba ako právny inštitút sui generis<br />
(legislatívne osobitosti v Slovenskej republike<br />
a v ďalších vybraných krajinách) 551<br />
Mgr. Jana Záhorčáková<br />
Probationary period as legal institute sui generis (legislative specialities in the Slovak Republic<br />
and in some other choosen countries)<br />
Problematika rozvoja cestovného ruchu v okrese Humenné 564<br />
Mgr. Anna Židová – Ing. Marián Židó<br />
The issue of tourism development in district Humenné
Otvárací <strong>pre</strong>jav na medzinárodnú<br />
vedeckú konferenciu<br />
„Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska“<br />
dňa 10. novembra 2011 v Bratislave<br />
Vážení hostia, vážení prítomní, vážené dámy a páni,<br />
dovoľte mi otvoriť toto naše stretnutie a privítať Vás, ako už niekoľkokrát <strong>pre</strong>dtým,<br />
na tohoročnej medzinárodnej konferencii „Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska“.<br />
Už tradične sa v novembri stretávame v tomto krásnom prostredí, aby sme si vymenili<br />
poznatky a skúsenosti v oblasti, ktorá je špecifická a tvorí študijný odbor VŠEMvs v Bratislave<br />
- Verejná správa a regionálny rozvoj.<br />
Pôsobenie VŠEMvs v Bratislave sa pozvoľna blíži k naplneniu prvej dekády jej účasti<br />
na vzdelávacom trhu SR. Za uplynulé obdobie naša vysoká škola dosiahla nemalé úspechy.<br />
Náš zámer, vybudovať plne kompatibilnú vysokú školu s akceptáciou nielen doma,<br />
ale aj v zahraničí, sa do veľkej miery naplnil, keď VŠEMvs v Bratislave bolo udelené právo<br />
udeľovať akademický titul „magister“ absolventom dennej aj externej formy štúdia<br />
dvojročného magisterského študijného programu Verejná správa v študijnom odbore<br />
3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj a v študijnom programe Manažment malého<br />
a stredného podnikania v študijnom odbore 3.3.16 Ekonomika a manažment podniku<br />
<strong>pre</strong> denné aj externé štúdium. Najnovším študijným programom na VŠEMvs v Bratislave<br />
bude študijný program Komunálna bezpečnosť, o čom bolo rozhodnuté iba v ostatných<br />
dňoch.<br />
Našu školu budujeme od jej vzniku ako výchovno-vzdelávaciu inštitúciu, ktorej absolventi<br />
budú spĺňať všetky požiadavky praxe. Účelom nášho snaženia je vychovať takých<br />
absolventov, ktorí budú schopní aplikovať nadobudnuté vedomosti v praxi, zovšeobecňovať<br />
vlastné skúsenosti, analyzovať aktuálne problémy a pripravovať rozhodnutia vo vecne<br />
vymedzených oblastiach. Dôkazom úspešnosti našej snahy je porovnanie absolventskej<br />
miery nezamestnanosti, ktorú pripravilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu<br />
SR. VŠEMvs v Bratislave s mierou absolventskej nezamestnanosti 5,1 % patrí medzi<br />
školy s najnižším počtom nezamestnaných absolventov. Ďalším úspechom je výsledok<br />
anonymného prieskumu spokojnosti študentov našej vysokej školy s kvalitou vzdelávania<br />
a kariérneho uplatnenia. V prieskume, ktorý uskutočnila medzinárodná agentúra so<br />
sídlom v Berlíne, sme dosiahli v rámci SR nadpriemerne dobré výsledky.<br />
Narastajúce počty záujemcov o štúdium svedčia o tom, že VŠEMvs v Bratislave sa<br />
darí napĺňať poslanie a ciele, ktoré si škola vytýčila, a že stratégia vysokej úrovne vzdelávacieho<br />
procesu prináša svoje ovocie. V akademickom roku 2010/2011 študuje na našej<br />
škole približne 4 600 študentov. Škola zamestnáva bezmála 145 pracovníkov (z toho 109<br />
pedagógov – 15 profesorov, 29 docentov a 65 odborných asistentov).<br />
13
Vedeckovýskumná činnosť školy je tiež jej neoddeliteľnou súčasťou. Naši pedagógovia<br />
sa opierajú nielen o výsledky činnosti cudzích inštitúcií, ale aj o vlastnú vedeckovýskumnú<br />
činnosť, ktorej výsledky môže využívať aj podnikateľská a hospodárska sféra.<br />
Mimoriadne úspešne sa rozvinula spolupráca s výskumnými pracoviskami na úseku aplikovaného<br />
výskumu. Dokumentujú to spoločné výskumné projekty, ktoré riešia problémy<br />
spoločenskej praxe. VŠEMvs v Bratislave sa stala podpisom Memoranda o porozumení<br />
a Dohody o spoločnom výskume súčasťou slovensko-talianskeho konzorcia <strong>pre</strong> výskum<br />
malých a stredných podnikov. Je to najdôležitejší a najvýznamnejší projekt, ktorý naša<br />
škola v súčasnosti realizuje.<br />
Na základe výsledkov výskumu VŠEMvs v Bratislave v komunálnej reforme v SR<br />
boli naši pedagógovia vymenovaní do odbornej komisie splnomocnenca vlády SR <strong>pre</strong><br />
oblasť komunálnej reformy.<br />
VŠEMvs v Bratislave za účelom skvalitnenia pedagogického procesu a vedeckovýskumnej<br />
činnosti nadviazala úzke pracovné kontakty aj s viacerými vysokými školami<br />
v zahraničí. Stačí spomenúť verejné a súkromné vysoké školy v ČR, Poľsku, Chorvátsku,<br />
Srbsku, Bulharsku, Ukrajine, v Ruskej federácii a vo Francúzsku. Naša vysoká škola sa<br />
stala členom medzinárodnej organizácie CRANET zameranej na európsky manažment<br />
ľudských zdrojov a prostredníctvom pracovníkov Katedry manažmentu s ňou spolupracuje<br />
na dlhodobom výskumnom projekte.<br />
Pozornosť venujeme aj študentskej vedeckej odbornej činnosti, ktorá je významnou<br />
podporou celkovej vedeckovýskumnej práce VŠEMvs v Bratislave a zároveň je veľkým<br />
prínosom <strong>pre</strong> samotných študentov v zmysle rozvíjania ich odborného sebavedomia.<br />
Externá študentka našej školy zvíťazila v literárnej súťaži Geografického ústavu Slovenskej<br />
akadémie vied študentských esejí na tému „Udržateľný spôsob života“. Naša škola je<br />
úspešne zapojená do programu ERASMUS, v rámci ktorého <strong>pre</strong>bieha výmena študentov<br />
nielen našej školy do zahraničia, ale môžeme sa pochváliť aj účasťou zahraničných<br />
študentov v našom vzdelávacom procese. Naša vysoká škola sa ako jedna z prvých súkromných<br />
vysokých škôl v SR stala členom študentskej organizácie na podporu výmeny<br />
študentov v rámci programu ERASMUS – ESN (Erasmus Student Network).<br />
Vážení prítomní, dovoľte mi napokon, aby som pripomenula <strong>pre</strong> našu školu významnú<br />
udalosť. V marci tohto roku mi udelil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR<br />
najvyššie ocenenie rezortu školstva, a to Veľkú medailu sv. Gorazda za prínos <strong>pre</strong> vznik<br />
a rozvoj súkromného vysokého školstva v SR. Toto vyznamenanie si vážim a chápem ako<br />
ocenenie práce celého akademického a zamestnaneckého zboru VŠEMvs v Bratislave.<br />
Vážení kolegovia, vážení prítomní, určite mi dáte za pravdu, že vedomostná spoločnosť<br />
nielen našich krajín má zásadný význam pri dosahovaní cieľov EÚ prostredníctvom<br />
vytvárania a posilňovania intelektuálnych, kultúrnych, spoločenských, vedeckých<br />
a technických rozmerov. V tomto procese chce mať aj naša škola, a to tak ako doteraz, aj<br />
v nasledujúcich rokoch nezastupiteľné miesto.<br />
14
Vážení prítomní, ďakujem Vám za pozornosť a želám našej medzinárodnej konferencii<br />
úspešný priebeh.<br />
Kontakt<br />
prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.<br />
rektorka<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: viera.cibakova@vsemvs.sk<br />
15
Manažment ľudských zdrojov v miestnej samospráve<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Anna Belajová, PhD. – Ing. Ivana Gecíková, PhD. –<br />
doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.<br />
Cieľom príspevku je poukázať na osobitosti manažmentu ľudských zdrojov v miestnej<br />
samospráve. Tieto osobitnosti vychádzajú najmä z obsadzovania manažérskych a pracovných<br />
pozícií v miestnej samospráve, nakoľko časť <strong>pre</strong>dstaviteľov miestnej samosprávy<br />
je volená v priamych voľbách, časť zamestnancov je menovaná do funkcie a časť zamestnancov<br />
obsadzuje pracovné miesta na základe požiadaviek konkrétneho typu práce.<br />
Kľúčové slová: miestna samospráva, ľudské zdroje, starosta, zamestnanci, hlavný<br />
kontrolór, organizačný poriadok<br />
Abstract<br />
Management of human resources in local<br />
self-government<br />
The aim of the article is to show the specificity of human resource management in local<br />
self-government. This specificity is based mainly on occupying management and staffing<br />
positions in local government, as often leaders of local government are elected in direct<br />
elections, the part of the staff is delegated into managers` position and the part of the staff<br />
occupying jobs to the requirements of a particular type of work.<br />
Keywords: local self-government, human resources, mayor, employees, municipality<br />
auditor, organization manual<br />
Úvod<br />
Zavádzaním nových manažérskych prístupov do miestnej samosprávy sa postupne<br />
vynára otázka kvality a odbornosti ľudských zdrojov, ktoré miestnu samosprávu vykonávajú.<br />
Do po<strong>pre</strong>dia sa dostáva otázka riadenia ľudských zdrojov, kvalita samosprávneho<br />
manažmentu, profesionalita odborných pracovníkov, ústretový prístup pri poskytovaní<br />
služieb miestnej samosprávy a transparentnosť. Od všetkých manažérov, ako aj radových<br />
zamestnancov, sa všeobecne očakáva ich profesionálny prístup k výkonu funkcie a zodpovedné<br />
plnenie úloh vyplývajúcich z pracovnej náplne.<br />
Manažment ako proces vyjadruje praktickú činnosť manažéra a <strong>pre</strong>dstavuje súbor<br />
aktivít, ktoré vykonávajú manažéri v záujme naplnenia stanovených cieľov. [1, s. 5]. Manažment<br />
samospráv sa od manažmentu v súkromnej sfére odlišuje najmä tým, že jeho<br />
základnou orientáciou je uspokojovanie potrieb občana a že na rozhodovanie manažéra<br />
pôsobí viacero politických záujmov a vplyvov. [4, s. 180]. Manažment ľudských zdrojov<br />
v miestnej samospráve úzko súvisí s analýzou a s plánovaním pracovných miest, s mo-<br />
16
tiváciou, vzdelaním a so vzdelávaním jej re<strong>pre</strong>zentantov. V tejto súvislosti je potrebné si<br />
uvedomiť, že zastúpenie ľudských zdrojov v miestnej samospráve možno rozčleniť na tri<br />
skupiny:<br />
• 1. skupina - volení <strong>pre</strong>dstavitelia samosprávy<br />
• 2. skupina - menovaní <strong>pre</strong>dstavitelia samosprávy<br />
• 3. skupina - radoví pracovníci v odborných a remeselných činnostiach.<br />
1. Postavenie volených orgánov miestnej samosprávy<br />
Voľbu alebo vymenovanie ako <strong>pre</strong>dpoklad výkonu funkcie alebo práce v miestnej samospráve<br />
ustanovuje viacero zákonov, medzi nimi najmä zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom<br />
zriadení v z. n. p. a zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.<br />
n. p.<br />
Volení <strong>pre</strong>dstavitelia miestnej samosprávy, t.j. primátor/starosta a poslanci mestského/obecného<br />
zastupiteľstva (ďalej zastupiteľstva) nie sú zamestnancami príslušnej samosprávy<br />
a na ich pôsobenie či výkon funkcie sa vzťahujú zákony, ktoré ustanovujú ich voľbu.<br />
Sú volení v priamych voľbách občanmi, to znamená, že ich zvolením a slávnostným<br />
zložením sľubu nastupujú do výkonu verejnej funkcie. Pracovný pomer sa im zvolením<br />
do tejto funkcie v obci zakladá.<br />
Starosta/primátor je štatutárnym <strong>pre</strong>dstaviteľom obce, zastupuje obec navonok. Súčasne<br />
je jediným orgánom v obci, ktorý rieši pracovnoprávne vzťahy v rámci obce ako<br />
právnickej osoby.<br />
Funkcia poslanca mestského/obecného zastupiteľstva sa vykonáva spravidla bez<br />
<strong>pre</strong>rušenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Poslanec nesmie<br />
byť <strong>pre</strong> výkon svojej funkcie ukrátený na právach a ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného<br />
pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu. Zamestnávateľ umožní svojmu<br />
zamestnancovi výkon funkcie poslanca podľa osobitných <strong>pre</strong>dpisov (napr. Zákonník<br />
práce).<br />
Pri oboch verejných funkciách nie sú <strong>pre</strong>sne vymedzené určité kvalifikačné a vzdelanostné<br />
<strong>pre</strong>dpoklady. Kvalitu voleného samosprávneho manažmentu tak v prvom rade<br />
ovplyvňujú verejnou voľbou obyvatelia miest a obcí. Jednak je to návrhom kandidátov na<br />
post starostu/primátora a poslancov zastupiteľstva a následne rozhodovaním vo voľbách.<br />
Nedá sa očakávať, že by primátori, rovnako ako poslanci boli polyhistori a vedeli profesionálne<br />
posúdiť a rozhodnúť o všetkých oblastiach vyplývajúcich z kompetencií obcí.<br />
K dispozícii <strong>pre</strong>to majú pomocné orgány (komisie) a výkonných pracovníkov obecných<br />
a mestských úradov, ako aj profesijne diverzifikované zastupiteľstvá. [2, s. 57].<br />
17
2. Postavenie zamestnancov miestnej samosprávy<br />
Postavenie zamestnancov miestnej samosprávy je riešené pracovnoprávnymi vzťahmi<br />
a je upravované viacerými právnymi normami, pričom sa prihliada na samotnú podstatu<br />
tej ktorej práce a špecifických požiadaviek na jej výkon (napr. sociálny pracovník).<br />
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov v samospráve vymedzuje<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým zákon NR SR č.552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n.<br />
p. a zákon NR SR č.553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone<br />
práce vo verejnom záujme v z. n. p. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v samospráve<br />
sa vzťahuje tiež Zákonník práce a pracovný poriadok mestského či obecného<br />
úradu. Práva a povinnosti zamestnancov sú zakotvené tiež v pracovnej zmluve, v kolektívnej<br />
zmluve, vo vnútroorganizačných právnych normách a v pokynoch a v príkazoch<br />
najvyššieho nadriadeného v príslušnom úrade.<br />
Kvalifikačné požiadavky na pracovníkov samosprávy sa líšia podľa toho, v akých<br />
pracovných pozíciách sa pracovník nachádza. Sú to [5, s. 204]:<br />
• pracovníci, ktorí vystupujú ako podriadení; mali by mať vlastnosti, ktoré ich<br />
spravidla inšpirujú k samostatnému riešeniu úloh v rámci nim pridelených činností;<br />
• vedúci pracovníci na všetkým úrovniach riadenia (od vrcholového až po najnižšiu<br />
úroveň), ktorí musia byť navyše aj vodcami. Okrem odborných vlastností by<br />
mali mať aj osobné kvality.<br />
Všeobecné kvalifikačné <strong>pre</strong>dpoklady na výkon práce v miestnej samospráve sú ustanovené<br />
v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohy k zákonu č. 553/2003<br />
Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z.<br />
n. p. Je to:<br />
• príloha č. 1 k uvedenému zákonu, ktorá obsahuje charakteristiky platových tried<br />
<strong>pre</strong> pracovné činnosti s <strong>pre</strong>vahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom<br />
záujme,<br />
• príloha č. 2, ktorá obsahuje charakteristiky platových tried <strong>pre</strong> pracovné činnosti<br />
remeselné, manuálne alebo manipulačné s <strong>pre</strong>vahou fyzickej práce pri výkone<br />
práce vo verejnom záujme.<br />
3. Osobitosti postavenia hlavného kontrolóra<br />
V rámci manažmentu ľudských zdrojov v miestnej samospráve patrí osobitné miesto<br />
hlavnému kontrolórovi. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a vzťahujú sa na neho<br />
všetky povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného <strong>pre</strong>dpisu, a to aj<br />
napriek tomu, že ho volí a odvoláva zastupiteľstvo. Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná<br />
s funkciou starostu/primátora, poslanca zastupiteľstva, člena orgánu právnickej<br />
osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec. Kvalifikačným <strong>pre</strong>dpokladom<br />
18
<strong>pre</strong> funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa<br />
ekonomického, právnického alebo technického smeru.<br />
Hlavného kontrolóra volí zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie začína<br />
dňom voľby. Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej<br />
zmluvy s obcou. Starosta/primátor je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom<br />
uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného<br />
obdobia <strong>pre</strong>dchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na<br />
deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia <strong>pre</strong>dchádzajúceho hlavného kontrolóra.<br />
Zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak poruší povinnosti<br />
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva<br />
povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a ak bol na to aspoň raz písomne upozornený zastupiteľstvom,<br />
ak uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení alebo v údajoch o svojich<br />
majetkových pomeroch.<br />
Vo väčších obciach, spravidla v mestách, sa zriaďuje na mestskom úrade útvar hlavného<br />
kontrolóra. Útvar hlavného kontrolóra riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný<br />
kontrolór, t.j. vystupuje v pozícii manažéra.<br />
4. Vzdelávanie volených <strong>pre</strong>dstaviteľov a zamestnancov<br />
Vzdelávanie je kľúčovým prvkom moderných personálnych systémov. [6, s.170].<br />
Aby miestna samospráva plnila svoje poslanie a aby poskytovala kvalitné služby občanom<br />
a iným subjektom, je nutné zabezpečiť vzdelanie všetkých <strong>pre</strong>dstaviteľov a zamestnancov<br />
v príslušných riadiacich a pracovných pozíciách. Schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa je <strong>pre</strong><br />
samosprávu dôležitá, nakoľko podlieha kontrole verejnosti a aj zákonodarných orgánov.<br />
Základným cieľom vzdelávania zamestnancov v miestnej samospráve je efektívne<br />
a systematické <strong>pre</strong>hlbovanie ich kvalifikácie v rámci ich odborov. Vzdelávanie <strong>pre</strong>dstavuje<br />
nástroj, prostredníctvom ktorého sa priebežne sprostredkovávajú nové znalosti<br />
a zručnosti nevyhnutné <strong>pre</strong> skvalitňovanie práce zamestnancov samosprávy. [3, s. 532].<br />
Miestna samospráva nemá zákonom stanovený rozsah vzdelávania. V súčasnosti je<br />
v SR v miestnej samospráve ďalšie odborné vzdelávanie realizované zvlášť <strong>pre</strong> volených<br />
zástupcov samosprávy a zvlášť <strong>pre</strong> pracovníkov obecných a mestských úradov a nimi<br />
zriadených organizácií. Školenia <strong>pre</strong> samosprávu majú zväčša charakter jednodňových<br />
školení. Školenia, ktoré sú určené starostom a primátorom, sa konajú pravidelne raz za<br />
polrok a trvajú spravidla dva dni. Tu sa však vynára otázka zosúladenia doby pôsobenia<br />
vo verejnej volenej funkcii, a to najmä tých zástupcov, ktorí už pôsobia v samospráve<br />
dlhodobo (t.j. viac ako jedno funkčné obdobie).<br />
Predstavitelia samosprávy sú vzdelávaní na základe dobrovoľnosti a podľa ich zodpovednosti<br />
voči voličom, ktorých zastupujú. Súčasná prax však otvorila otázku minimálneho<br />
vzdelania <strong>pre</strong> starostov a primátorov v miestnej samospráve. Vo viacerých obciach<br />
SR totiž vzniká problém zvládnutia náročných úloh, ktoré nesie so sebou pozícia starostu<br />
verzus starosta bez vzdelania.<br />
19
Záver<br />
S rastúcim množstvom úloh a kompetencií, ktoré sa <strong>pre</strong>súvajú na miestnu samosprávu,<br />
sa nároky na manažment a zamestnancov miestnej samosprávy neustále zvyšujú.<br />
S nastupujúcimi trendmi vo verejnej správe, akými sú New Public Management a New<br />
Public Services, sa zvyšujú požiadavky najmä na manažment samosprávy. Čoraz viacej<br />
sa požaduje typ manažéra orientovaného na výsledok oproti typu orientovanému na výkon.<br />
S tým súvisí aj aktívnejší a zodpovednejší prístup samosprávneho manažmentu<br />
k zvyšovaniu kvality a profesionality, najmä vo funkčne a v obsahovo vymedzenom systéme<br />
vzdelávania výkonných a volených <strong>pre</strong>dstaviteľov samospráv. Systém slobodnej<br />
voľby samosprávneho manažmentu s rozhodujúcou právomocou bude však aj do budúcna<br />
ovplyvňovať jeho kvalitu. Je takmer nutné, aby si obyvatelia ujasnili a utriedili<br />
hodnoty a vlastnosti, ktoré budú <strong>pre</strong>ferovať pri výbere a voľbe <strong>pre</strong>dstaviteľov miestnych<br />
samospráv, aby si uvedomili skutočný význam kvality manažmentu a na základe toho<br />
aby sa rozhodovali vo voľbách.<br />
Literatúra<br />
[1] BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V.: Manažment samospráv. Nitra: Municipalia,<br />
2008. s. 5. ISBN 978-80-552-0045-3.<br />
[2] BELAJOVÁ, A.: Kvalita samosprávneho manažmentu na miestnej úrovni. s.57 Bratislava.<br />
[3] PAPCUNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I.: Hodnotenie kvalifikačnej štruktúry vybraných<br />
pracovníkov obecných úradov (prípadová štúdia). In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodnej<br />
vedeckej konferencie „Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska; komunálna reforma<br />
- spravovanie a manažovanie - trendy vo verejnom živote - regionálny rozvoj“.<br />
Bratislava, 25. novembra 2010. Bratislava: crr.sk, s. r. o., 2010. s. 532. ISBN 978-80-<br />
970495-4-6.<br />
[4] ŠTANGOVÁ, N. – VALENČÁKOVÁ, E. – ŽIGOVÁ, S.: Plánovanie ako manažérska<br />
funkcia vo verejnej správe. In: Ekonomika a spoločnosť, č. 2, 2003, roč, 4. s. 180.<br />
ISSN 1335-7069.<br />
[5] TEJ, J.: Správa a manažment. Prešov: Manacon, 2007. s. 204. ISBN978-80-89040-<br />
33-9.<br />
[6] WRIGHT, G. – NEMEC, J.: Management veřejné správy. Teorie a praxe. Bratislava:<br />
NISPAcee, 2002. s.170. ISBN 80-86119-70-X.<br />
[7] Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.<br />
[8] Zákon č.552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p.<br />
20
[9] Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce<br />
vo verejnom záujme v z.n.p.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Anna Belajová, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: anna.belajova@vsemvs.sk<br />
Ing. Ivana Gecíková, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: ivana.gecikova@vsemvs.sk<br />
doc. Ing. Viera Papcunová, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: viera.papcunova@vsemvs.sk<br />
21
Veda, výskum a inovácie v znalostnej ekonomike<br />
Abstrakt<br />
prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc.<br />
Hospodársky rozvoj každej ekonomiky je úzko spojený s podporou vedy a výskumu.<br />
Podpora vedy a výskumu ako <strong>pre</strong>dpokladu zavádzania inovácií je v našej ekonomike na<br />
nízkej úrovni. SR patrí v oblasti výdavkov na výskum, vývoj a inovácie k zaostávajúcim<br />
krajinám. Inovačná výkonnosť slovenskej ekonomiky je veľmi nízka a dôvodov tohto stavu<br />
je veľmi veľa. Podpora inovácií má svoj veľký význam aj v podmienkach hospodárskej<br />
recesie.<br />
Kľúčové slová: inovácie, veda, výskum a vývoj, inovačná politika, inovačná výkonnosť<br />
Science, research and innovation in the knowledge<br />
economy<br />
Abstract<br />
Economic development of each economy is closely related with the support of science<br />
and research. Support of science and research, as a <strong>pre</strong>condition for introducing innovations,<br />
is in our economy still at low level. The Slovak Republic belongs in area of research<br />
and development expenses and in area of innovations in European Union among catchingup<br />
countries. Innovation performance of the Slovak economy is very low and there are a lot<br />
of reasons for this situation. Stimulation of innovations has its own significance even in the<br />
time of economic recession.<br />
Keywords: innovation, science, research and innovation, innovation policy, innovation<br />
performance<br />
Úvod<br />
Udržateľný rozvoj krajín je v súčasnosti založený na aplikácii princípov znalostnej ekonomiky.<br />
Celosvetový trend <strong>pre</strong>chodu na znalostnú ekonomiku vyžaduje podporu výskumu,<br />
vývoja a inovácií. Inovačné aktivity ako výsledky výskumu a vývoja sú hybnou silou<br />
rozvoja ekonomiky. Túto tézu reflektujú i medzinárodné hodnotenia inovačnej výkonnosti<br />
tým, že obsahujú aj faktory znalostnej ekonomiky ako jeden zo svojich pilierov.<br />
Ekonomiky, ktoré v minulosti venovali pozornosť rozvoju výskumu a vývoja, dosahujú<br />
v súčasnosti vysokú inovačnú výkonnosť a umiestňujú sa na po<strong>pre</strong>dných miestach<br />
v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Cieľom príspevku je poskytnúť detailnejší pohľad<br />
na postavenie SR v porovnaní s európskymi krajinami v oblasti inovačnej výkonnosti.<br />
Príspevok je spracovaný ako súčasť projektu VEGA č. 1/0641/10 „Zhodnotenie dopadu<br />
hospodárskej krízy na výkonnosť priemyselných podnikov v SR“.<br />
22
1. Výkonnosť ekonomiky a inovácie<br />
V súčasnom období sa naliehavo <strong>pre</strong>sadzuje celosvetový trend <strong>pre</strong>chodu na znalostnú<br />
ekonomiku. Vybudovanie znalostnej ekonomiky <strong>pre</strong>dpokladá vytvorenie efektívneho<br />
inovačného systému. Jeho hlavným článkom má byť vzdelaná pracovná sila, ktorá bude<br />
schopná <strong>pre</strong>meniť rastúci objem informácií na racionálne znalosti a efektívne ich uplatňovať<br />
v hospodárskej praxi. [1, s. 112].<br />
Prijatím Inovačnej stratégie SR na roky 2007 – 2013 sa SR zaradila medzi krajiny,<br />
v ktorých sa rozvoj znalostnej ekonomiky a s ňou spojené vzdelávanie, informatizácia,<br />
výskum, vývoj a inovácie stali nanajvýš aktuálnou hospodársko-politickou témou. Vypracovanie<br />
Inovačnej stratégie SR vychádzalo z jednoznačnej potreby mať základný dokument,<br />
ktorý by zastrešil problematiku inovácií v rámci SR. Inovácie <strong>pre</strong>dstavujú jeden<br />
z hlavných nástrojov budovania znalostnej ekonomiky, ktorá je zásadným <strong>pre</strong>dpokladom<br />
<strong>pre</strong> dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie na národnej úrovni. Inovácie sú významným<br />
<strong>pre</strong>dpokladom ekonomického rastu jednotlivých ekonomík, hospodárskeho rastu regiónov<br />
i rastu konkurencieschopnosti podnikov.<br />
Inovačná stratégia SR poníma inovácie ako <strong>pre</strong>nos výsledkov výskumu a vývoja do<br />
praxe v tom najširšom zmysle slova, a to tak v oblasti materiálov, výrobkov, technológií,<br />
ako aj v oblasti procesov. Priority inovačnej stratégie sú stanovené tak, aby reagovali na<br />
hlavné nedostatky vyplývajúce z nedostatočnej podpory inovatívnych aktivít a aby súčasne<br />
rešpektovali kľúčové strategické dokumenty na národnej úrovni. Vláda SR sa vo<br />
svojom programovom vyhlásení prihlásila k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje<br />
úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti<br />
ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a získavania a rozvoja<br />
poznatkov. Podpora vedy a výskumu, ako <strong>pre</strong>dpokladov využívania inovácií, je v našej<br />
ekonomike stále na nízkej úrovni. [2, s. 62]. SR patrí v oblasti výdavkov na výskum a vývoj<br />
a inovácií v rámci EÚ medzi zaostávajúce krajiny a aj v oblasti inovačnej výkonnosti<br />
značne zaostáva.<br />
Jedným z ukazovateľov úrovne inovačnej výkonnosti krajín je súhrnný inovačný index.<br />
Je zložený z 29 indikátorov, zoskupených do troch hlavných skupín, a to:<br />
• aktivátori, resp. hnacie sily inovácií: ľudské zdroje ako nositelia inovácií, finančné<br />
zabezpečenie, podpora inovačných aktivít,<br />
• firemné aktivity: podnikové investície do tvorby inovácií, podnikateľské aktivity<br />
a spolupráca medzi inovujúcimi podnikmi, výsledky duševného vlastníctva<br />
vytvorené v rámci inovačných procesov,<br />
• výstupy: počet inovácií umiestnených na trh, ekonomické efekty inovácií v podobe<br />
zvýšenia zamestnanosti, exportu, <strong>pre</strong>daja.<br />
Na základe spriemerovania hodnôt jednotlivých indikátorov je zostavený súhrnný<br />
inovačný index <strong>pre</strong> danú krajinu. SR patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny<br />
23
s najmenšou inovačnou výkonnosťou, pričom dosahuje slabý priemer krajín EÚ. Spomedzi<br />
27 krajín EÚ sa umiestnila až na 23. mieste z hľadiska inovačnej výkonnosti.[3, s.<br />
7]. Zaraďuje sa tak do skupiny takzvaných dobiehajúcich krajín. Toto zaostávanie v inovačnej<br />
výkonnosti má niekoľko hlavných príčin; okrem iných sú to aj nízke výdavky verejného<br />
i súkromného sektora na výskum a vývoj. Kým priemerné výdavky krajín EÚ27<br />
tvoria 1,82 % HDP, v SR to je len 0,48 % HDP, pričom verejné prostriedky <strong>pre</strong>dstavujú 55<br />
% z celkových výdavkov na vedu a výskum.<br />
Tento stav významne ovplyvnili aj slabá výskumná základňa, nedostatok veľkých<br />
podnikov, ktoré do výskumu investujú, neefektívna podpora zo strany verejného sektora,<br />
nízka motivácia výskumných pracovníkov. Problémom zostáva i <strong>pre</strong>trvávajúca slabá<br />
úroveň účinnej spolupráce vedeckovýskumného, školského a hospodárskeho potenciálu<br />
v rozvoji a v raste konkurenčnej schopnosti priemyselnej základne, v spojení s tvorbou<br />
konkurencieschopných inovatívnych produktov, technológií a služieb.<br />
V malých otvorených ekonomikách, akou je aj slovenská ekonomika, má domáci<br />
výskum obvykle menší podiel na celkovom rozvoji v porovnaní s väčšími krajinami. Dovážané<br />
technológie majú vyšší vplyv na produktivitu ako domáce technológie. Napriek<br />
tejto skutočnosti príklady z niektorých krajín EÚ ukazujú, že pri cieľavedomej podpore<br />
vybraných oblastí výskumu a vývoja možno dosiahnuť aj v malých krajinách celosvetovo<br />
uznávané výsledky.<br />
V období veľkých demografických zmien, znižovania objemov verejných výdavkov<br />
a zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti závisí budúci ekonomický rast od schopnosti<br />
inovovať výrobky, služby, podnikanie a sociálne procesy a modely. Všestranná podpora<br />
inovácií v rámci jednotlivých krajín a aj na úrovni EÚ ako celku je zároveň najlepším<br />
prostriedkom na úspešné zvládnutie významných spoločenských výziev, akými sú zmena<br />
klimatických pomerov, nedostatok energií a zásob nerastných surovín, starnutie populácie.<br />
V EÚ sa ešte stále <strong>pre</strong>javuje zaostávanie v porovnaní s USA a Japonskom.<br />
Európska komisia (EK) identifikovala ako významné dôvody nízkej inovačnej výkonnosti<br />
ekonomík členských krajín nasledujúce skutočnosti:<br />
• nedostatok investícií do vedomostnej základne,<br />
• nízku úroveň financovania výskumu a vývoja,<br />
• malé zapojenie podnikov do výskumno-vývojovej činnosti,<br />
• nedostatok ľudských zdrojov <strong>pre</strong> výskum a vývoj,<br />
• slabé <strong>pre</strong>pojenie medzi priemyslom a akademickým sektorom,<br />
• nízku úroveň komercializácie výstupov výskumu,<br />
• vysoké náklady na práva duševného vlastníctva,<br />
24
• pomalú tvorbu noriem,<br />
• neefektívne využívanie verejného obstarávania.<br />
I napriek tomu, že v rámci jednotlivých členských štátov existujú výrazné rozdiely<br />
vo výške, vo formách a v metódach podpory inovácií, je potrebné, aby členské štáty prijali<br />
taký prístup k inováciám, v ktorom sú inovácie hlavným cieľom politiky, kde všetky<br />
nástroje, opatrenia a príspevky vedú k podpore inovácií, kde sú politiky EÚ a národné<br />
i regionálne politiky zosúladené a vzájomne sa dopĺňajú, kde sa z najvyššej politickej<br />
úrovne určuje strategický program. Súčasne sa pravidelne monitorujú pokroky a riešia<br />
sa časové sklzy.<br />
2. Výkonnosť členských štátov Európskej únie v oblasti inovácií<br />
Svetová ekonomika stále zápasí s dôsledkami finančnej krízy. V ekonomikách jednotlivých<br />
štátov dochádza k poklesu tempa rastu HDP, k rastu nezamestnanosti, <strong>pre</strong>hlbovaniu<br />
deficitov verejných financií. Toto nepriaznivé obdobie je však súčasne výzvou<br />
<strong>pre</strong> nové zmeny v štruktúre a v mechanizme fungovania ekonomík jednotlivých štátov.<br />
Napriek tomu, že finančná kríza je svojimi dôsledkami hospodársky bolestivá, je príležitosťou<br />
<strong>pre</strong> uskutočnenie reforiem a výraznejšie financovanie investícií do výskumu<br />
a vývoja a inovácií. Prostriedky, ktoré sa vynaložia na podporu vedy, výskumu a inovácií,<br />
musia sledovať dlhodobé ciele, medzi ktorými by nemala chýbať vízia tvorby ľudských<br />
zdrojov, rastu produktivity a odpovedí na environmentálne výzvy.<br />
EK <strong>pre</strong>dstavila v októbri 2010 hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 „Inovácia<br />
v EÚ“. Stanovuje sa ňou jasný, integrovaný a strategický prístup k inováciám. Dôležitosť<br />
podpory inovácií narastá v čase fiškálnych obmedzení. Členské krajiny EÚ potrebujú aj<br />
naďalej investovať do vzdelávania, do výskumu a do vývoja, do inovácií a do informačných<br />
a komunikačných technológií (IKT). Takéto investície by tam, kde je to možné,<br />
nemali byť len chránené <strong>pre</strong>d rozpočtovými škrtmi, ale mali by sa zvyšovať. Navyše,<br />
európske a vnútroštátne systémy výskumu a inovácií si vyžadujú lepšie vzájomné <strong>pre</strong>pojenie<br />
a skvalitnenie ich fungovania.<br />
Účinnosť inovačnej politiky úzko súvisí s modernizáciou vzdelávacích systémov na<br />
všetkých úrovniach. Excelentnosť by mala byť tým princípom, ktorým sa budú členské<br />
krajiny riadiť. Je potrebné zvyšovať počet kvalitných vzdelávacích inštitúcií, zvyšovať<br />
úroveň zručnosti študentov. Významným <strong>pre</strong>dpokladom účinnej inovačnej politiky je<br />
efektívna spolupráca výskumných pracovníkov a tvorcov inovácií v rámci EÚ. Európsky<br />
výskumný priestor by mal umožňovať skutočne voľný pohyb poznatkov. Využitím nástrojov<br />
Európskej investičnej banky (ECB) by bolo vhodné zjednodušiť prístup k programom<br />
EÚ. Je potrebné zvýrazniť ich „pákový účinok“ na investície do súkromného sektora.<br />
Veľmi potrebné je urýchlenie čerpanie príspevkov z rámcového programu na podporu<br />
rýchlo rastúcich malých a stredných podnikov (MSP). Európsky fond regionálneho<br />
rozvoja by sa mal plne využiť na vytvorenie výskumných a inovatívnych kapacít v celej<br />
Európe založených na inteligentných stratégiách špecializácie v regiónoch.<br />
25
Existujúcou bariérou je nízka úroveň spolupráce medzi vedeckým a podnikateľským<br />
sektorom. Nevyhnutným sa javí potreba odstrániť <strong>pre</strong>kážky brániace spolupráci a zavedenie<br />
účinných stimulov podporujúcich spoluprácu. Je dôležité, aby boli odstránené<br />
bariéry, ktoré bránia podnikateľom realizovať inováciu. Okamžitým krokom by malo byť<br />
dosiahnutie dohody o patentoch EÚ ešte do konca tohto roka.<br />
V rámci tejto iniciatívy EÚ sa <strong>pre</strong>dpokladá založenie európskych partnerstiev v oblasti<br />
inovácií v snahe urýchliť výskum, vývoj a uvádzanie inovácií na trh tak, aby bolo<br />
možné riešiť hlavné spoločenské výzvy, podeliť sa o poznatky a zdroje a naštartovať konkurencieschopnosť<br />
priemyslu EÚ. „Inovácia v EÚ“ upriamuje pozornosť na sociálnu<br />
inováciu, na lepšie pochopenie inovatívnosti vo verejnom sektore.<br />
Naplnením úloh stanovených v tejto iniciatíve sa <strong>pre</strong>dpokladá, že by sa dosiahnutím<br />
cieľa 3 % HDP EÚ na výskum a vývoj do roku 2020 mohli vytvoriť viac ako tri milióny<br />
pracovných miest a mohol by sa zvýšiť ročný HDP o takmer 800 miliárd eur do roku<br />
2051.<br />
Maastrichtské centrum ekonomického a sociálneho výskumu a odbornej prípravy<br />
<strong>pre</strong> inováciu a technológiu pri Univerzite Spojených národov vypracovalo a prvýkrát<br />
publikovalo <strong>pre</strong>hľad výsledkov iniciatívy „Inovácia v EÚ“ (Innovation Union Scoreboard,<br />
IUS). [3]. Nový nástroj vychádza z <strong>pre</strong>dchádzajúceho Európskeho <strong>pre</strong>hľadu výsledkov<br />
inovácie (European Innovation Scoreboard, EIS). Jeho úlohou je monitorovať plnenie<br />
hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020, pomáhať komparatívnym hodnotením<br />
inovačnej výkonnosti členským štátom EÚ27 identifikovať relatívne silné a slabé stránky<br />
ich výskumných a inovačných systémov.<br />
Pôvodný zoznam 29 ukazovateľov Európskeho <strong>pre</strong>hľadu výsledkov inovácie 2009<br />
bol nahradený novým zoznamom 25 ukazovateľov, ktorý lepšie odráža výkonnosť vnútroštátnych<br />
výskumných a inovačných systémov. IUS <strong>pre</strong>vzal 19 ukazovateľov z EIS,<br />
z toho sa 12 ukazovateľov nezmenilo, 2 ukazovatele sa zlúčili a pri 5-ich ukazovateľoch<br />
boli použité širšie alebo užšie definície, resp. rozdielne menovatele čiastočne zmenených.<br />
Okrem toho bolo využitých aj 7 nových ukazovateľov.<br />
Aj keď niektoré z ukazovateľov IUS (napríklad verejné výdavky na výskum a vývoj)<br />
možno ľahšie ovplyvniť opatreniami v oblasti politiky ako iné (napríklad MSP inovujúce<br />
vnútri podniku), celkovým zámerom Európskeho <strong>pre</strong>hľadu výsledkov inovácie 2009 je<br />
poskytnúť informácie na účely diskusií o politikách na vnútroštátnej úrovni a na úrovni<br />
EÚ, a to sledovaním pokroku v inovačnej výkonnosti v EÚ a mimo nej z hľadiska času.<br />
26
O b r á z o k 1<br />
Výkonnosť členských štátov Európskej únie v oblasti inovácie<br />
0.800<br />
0.700<br />
0.600<br />
0.500<br />
0.400<br />
0.300<br />
0.200<br />
0.100<br />
0.000<br />
LV BG LT RO SK PL HU MT GR ES CZ IT PT EE SI CY EU FR LU IE NL AT BE UK DE FI DK SE<br />
SLABÍ INOVÁTORI MIERNI INOVÁTORI NASLEDUJÚCI INOVÁTORI VEDÚCI INOVÁTORI<br />
Prameň: Správa o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a Inovačnej politiky SR za rok<br />
2010 a prvý štvrťrok 2011.<br />
Priemernú výkonnosť meria zložený ukazovateľ využívajúci údaje 24 ukazovateľov,<br />
a to od 0 za najnižšiu možnú výkonnosť po 1 za najvyššiu možnú výkonnosť. Ukazovatele<br />
sa členia do 7 skupín, a to na ľudské zdroje, na financie a na podporu, na investície<br />
spoločností, na väzby a podnikanie, na duševné aktíva, na inovátorov a na výstupy.<br />
Členské štáty EÚ sú na základe svojej priemernej výkonnosti v oblasti inovácie dosiahnutej<br />
podľa všetkých 24 ukazovateľov zaradené do štyroch výkonnostných skupín.<br />
Uvádzame ich nižšie.<br />
• Vedúci inovátori: Dánsko, Fínsko, Nemecko a Švédsko. Výkonnosť vedúcich<br />
inovátorov je najmenej o 20 % vyššia ako výkonnosť EÚ27.<br />
• Nasledujúci inovátori: Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Írsko,<br />
Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Veľká Británia. Výkonnosť nasledujúcich<br />
inovátorov je o menej ako 20 % vyššia, ale o menej ako 10 % nižšia ako výkonnosť<br />
EÚ27.<br />
• Mierni inovátori: ČR, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Malta, Poľsko, Portugalsko,<br />
SR a Španielsko. Výkonnosť miernych inovátorov je o viac ako 10 %, ale o menej<br />
ako 50 % nižšia ako výkonnosť EÚ27.<br />
• Slabí inovátori: Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko. Výkonnosť týchto krajín<br />
je hlboko pod úrovňou EÚ27. Výkonnosť slabých inovátorov je o viac ako 50 %<br />
nižšia ako výkonnosť EÚ27.<br />
27
Ku krajinám s najrýchlejším rastom, ktorých priemerná ročná miera rastu je vyššia<br />
ako 5 %, patria Bulharsko, Estónsko, Malta, Rumunsko, Portugalsko a Slovinsko. Kým<br />
mierni a slabí inovátori sa jednoznačne približujú k vyššej úrovni výkonnosti vedúcich<br />
aj nasledujúcich inovátorov, nedochádza k zbližovaniu rôznych členských štátov v týchto<br />
dvoch nižších výkonnostných skupinách. K zbližovaniu členských štátov dochádza<br />
v skupine vedúcich inovátorov a najmä v skupine nasledujúcich inovátorov. Zdá sa <strong>pre</strong>to,<br />
že zbližovanie jednotlivých skupín je výraznejšie ako zbližovanie vnútri skupín krajín.<br />
Krajiny na čele rebríčka podľa zloženého ukazovateľa inovácií majú spoločných<br />
mnoho silných stránok vo svojich vnútroštátnych výskumných a v inovačných systémoch.<br />
Aj keď neexistuje iba jedna cesta na dosiahnutie špičkovej inovačnej výkonnosti,<br />
väčšina vedúcich inovátorov dosahuje veľmi dobré výsledky pri výdavkoch podnikov na<br />
výskum a vývoj a pri ďalších ukazovateľoch inovácií týkajúcich sa činností spoločností.<br />
Všetci vedúci inovátori dosiahli lepšie ako priemerné výsledky v ukazovateli spoločné<br />
publikácie verejného a súkromného sektora na milión obyvateľov, čo poukazuje<br />
na dobré <strong>pre</strong>pojenie medzi vedeckou základňou a podnikmi. Všetci špičkoví európski<br />
inovátori vynikajú aj v komercializácii svojich technologických znalostí, čo dokazuje ich<br />
dobrá výkonnosť pri ukazovateli príjmy z licencií a patentov zo zahraničia. Celková dobrá<br />
výkonnosť vedúcich inovátorov ďalej odráža vyvážený vnútroštátny výskumný a inovačný<br />
systém. Aj keď má každá krajina svoje špecifiká, politické opatrenia by mali <strong>pre</strong>dstavovať<br />
nielen úsilie o riešenie relatívne slabých stránok vnútroštátnych výskumných<br />
a inovačných systémov, ale aj o dosiahnutie vyrovnanejšej výkonnosti vo všetkých kategóriách<br />
ukazovateľov.<br />
SR je jedným z miernych inovátorov s výkonnosťou nižšou ako je priemer. Relatívne<br />
silné stránky sú v ľudských zdrojoch a vo výstupoch. Relatívne slabé stránky sú<br />
v otvorených, excelentných a v atraktívnych výskumných systémoch, vo financiách<br />
a v ich podpore, v investíciách spoločností, vo väzbách a v podnikaní, v duševných aktívach<br />
a v inovátoroch. Vysoký rast sa dosiahol v prípade spoločných publikácií verejného<br />
a súkromného sektora, obchodných značiek Spoločenstva a dizajnov Spoločenstva. Výrazný<br />
pokles bol zaznamenaný v prípade doktorandov z krajín mimo EÚ a výdavkov na<br />
inovácie, ktoré sa netýkajú výskumu a vývoja. Rast výkonnosti v ľudských zdrojoch, vo<br />
väzbách a v podnikaní a v duševných aktívach je nadpriemerný. V ostatných kategóriách<br />
je nižší ako priemer.<br />
Záver<br />
Vedomosti, intelektuálny kapitál sa stávajú dôležitým aktívom až vtedy, ak sa užitočne<br />
využívajú. Predpokladom využitia vedomostí v záujme dosahovania priaznivých ekonomických<br />
výsledkov je vytvorenie proinovačnej atmosféry. Inovácie, cieľom ktorých je<br />
zabezpečiť konkurencieschopnosť a hospodársky rast v podmienkach SR, si nevyhnutne<br />
vyžadujú štátnu pomoc a podporu tak, ako je to v ostatných priemyselne vyspelých krajinách,<br />
pri rešpektovaní zodpovedajúcich pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci <strong>pre</strong> inovácie,<br />
pri súčasnom rešpektovaní finančných možností štátneho rozpočtu.<br />
28
Literatúra<br />
[1] ČEPELOVÁ, A.: Verejná správa a spoločnosť založená na vedomostiach. Košice:<br />
UPJŠ, 2010. s. 112. ISBN 978-80-7097-842-9.<br />
[2] HEČKOVÁ, J.: Identifikácia zdrojov konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky<br />
v spoločnom európskom priestore. Prešov: FM PU v Prešove, 2010. s. 62. ISBN 978-<br />
80-555-0248-9.<br />
[3] Správa o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR a Inovačnej politiky SR za rok 2010<br />
a prvý štvrťrok 2011.<br />
[4] Prehľad výkonnosti iniciatívy Inovácia v EÚ v oblasti výskumu a inovácie. Dostupné<br />
na internete: www.proinno-europe.eu/metrics.<br />
Kontakt<br />
prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc.<br />
Fakulta verejnej správy<br />
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
040 01 Košice<br />
E-mail: viktoria.bobakova@upjs.sk<br />
29
Abstrakt<br />
Možnosti uplatnenia práce na diaľku<br />
RNDr. Mária Brezániová, PhD.<br />
Príspevok vysvetľuje a poukazuje na nové možnosti práce a na jej uplatnenie v organizácii.<br />
V príspevku sú opísané základné pojmy a prvky práce na diaľku. Poukazujú na<br />
výhody, ktoré tento spôsob práce prináša, a na možnosti využitia a prínosu <strong>pre</strong> zamestnancov<br />
a aj <strong>pre</strong> zamestnávateľov.<br />
Kľúčové slová: telework, telecentrum, informačné technológie, zamestnanec, zamestnávateľ<br />
Abstract<br />
Possibility application telework<br />
The article explains and refers to new possibility of work and its use in a company.<br />
There are described basic components of the telework. It also refers to how important is to<br />
provide this methods of work and what benefits provides for the employees and employers.<br />
Keywords: telework, telecenter, informations technology, employee, employer<br />
Úvod<br />
Vplyvom prudkého rozvoja informačných technológií vznikajú nové možnosti podnikania<br />
a jeho podpory. Obchod pomocou internetu, internetbankingu, vzdelávania či<br />
telekonferencie sa stáva súčasťou každodenného života. Technologický vývoj speje k sieťovému<br />
<strong>pre</strong>pájaniu vzdialených pracovísk. Rôzne dáta, informácie, ba aj videá sa <strong>pre</strong>nášajú<br />
pomocou rýchlych <strong>pre</strong>nosových pripojení, pričom neodmysliteľnou súčasťou je<br />
obrazovka, ktorá je nevyhnutná najmä pri administratívnych prácach.<br />
Takýto nastupujúci trend má vplyv aj na možnosti formy práce, pričom určujúcim<br />
faktorom úspechu aj v najmodernejšej dobe zostáva vždy ľudský faktor, teda človek ako<br />
pracovný potenciál <strong>pre</strong> tvorbu hodnôt. Práve ľudia, ich motivácia, poznatky, zručnosti,<br />
schopnosti, tvorivosť a flexibilita, sa stávajú tým najdôležitejším strategickým zdrojom<br />
úspešného fungovania podniku. [1].<br />
1. Telework, práca na diaľku<br />
Práca, ktorá sa vykonáva na pracovisku a <strong>pre</strong> ktorú je potrebný hlavne počítač, sa<br />
môže principiálne vykonávať aj doma, pri zákazníkovi alebo pomocou notebooku kdekoľvek<br />
na ceste. Tieto formy práce, ktoré nie sú viazané na jedno miesto, sa označujú ako<br />
telework. Je to teda práca na diaľku. Predpokladom vykonávania tejto práce je počítač<br />
s pripojením na sieť, ktorá umožňuje rýchlodátový <strong>pre</strong>nos. Prácu budúcnosti už do svojej<br />
organizačnej hierarchie zahŕňajú aj niektoré spoločnosti.<br />
30
Telework je forma organizácie a/alebo realizácia práce pomocou použitia informačných<br />
technológií (IT) v zmysle dohody pracovného pomeru, ktorý umožňuje, že práca<br />
môže byť vykonávaná priamo z miesta bydliska zamestnanca, ale aj mimo neho, a to<br />
regulárnym spôsobom. [4].<br />
Je to iný spôsob organizovania práce, ktorá sa však dotýka všetkých typov prác, či už<br />
ide o sedavý alebo aj o mobilný typ práce. Tento nový spôsob ponúka množstvo výhod.<br />
Výhody sa odrazia v pohľade ekonomickom, sociálnom, v environmentálnom a aj v spoločenskom.<br />
Telework, práca na diaľku, je spôsob flexibilnej práce, pričom zamestnanci si môžu<br />
vybrať či budú pracovať na plný úväzok, alebo len niekoľko dni v týždni alebo iba podľa<br />
potrieb. Väčšina pracujúcich na diaľku môže prácu vykonávať priamo zo svojho bydliska,<br />
alebo túto prácu možno vykonávať z tzv. z telecentra, ktoré je čo najbližšie bydlisku<br />
pracujúceho. Miesto práce si pracujúci vyberá podľa svojich potrieb a prianí.<br />
1.1 Príklad súčasného stavu pracujúcich vo Francúzsku<br />
47 minút: <strong>pre</strong>dstavuje priemerný čas <strong>pre</strong> príchod na miesto svojho pracoviska zo<br />
svojho bydliska<br />
47 km: je priemerná vzdialenosť, ktorú je potrebné <strong>pre</strong>jsť do svojej práce z vidieka<br />
140: je číslo, ktoré udáva koľkokrát je pracovník vyrušený počas dňa (približne každé<br />
3 minúty)<br />
10 000 eur: sú náklady <strong>pre</strong> podnik ročne na zamestnanca, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú náklady<br />
na pracovisko. [4].<br />
Pravidelné každodenné dochádzanie na miesto svojej práce <strong>pre</strong>dstavujú teda skutočné<br />
ekonomické náklady. Ide však aj o reálne vplyvy a účinky na človeka, ktorými je:<br />
• únava<br />
• stres<br />
• znižovanie produktivity práce ako aj motivácie,<br />
ďalej o účinky a vplyvy na spoločnosť, ktorými sú:<br />
• náklady na infraštruktúru<br />
• respiračné choroby<br />
• saturácia prostriedkov dopravy a účinky a vplyvy na environment, t. j.:<br />
– emisie CO2<br />
– znečistenie ovzdušia.<br />
31
Riešením je teda telework, práca na diaľku.<br />
Telework umožní tieto nežiaduce vplyvy <strong>pre</strong>meniť na profit zamestnancov, podniku<br />
a aj celej spoločnosti. Skutočným riešením a eliminovaním opísaných negatívnych<br />
vplyvov je pracovať už aj ináč, čo vôbec nie je nič nové <strong>pre</strong> principiálne krajiny OECD,<br />
zvlášť škandinávske, či anglosaské. Tento spôsob práce uplatňujú už viac ako 10 rokov,<br />
ale napríklad Francúzsko je v tomto smere zatiaľ ešte dosť pozadu.<br />
Prechod na spôsob práce na diaľku, teda telework, je príležitosťou <strong>pre</strong> uskutočnenie<br />
zmien v organizačných modeloch, aj <strong>pre</strong> prijatie zmien manažérskych praktík, a to takých,<br />
ktoré vedú k novým spôsobom riadenia, ktoré bude viac rešpektovať ľudský potenciál.<br />
Takýto pohľad a nové spôsoby riadenia prinesú dlhodobú účinnosť a úspech. Tieto<br />
procesy spôsobia a ovplyvnia nižšie uvedené faktory.<br />
• Lepšia kvalita života <strong>pre</strong> zamestnancov<br />
V dnešnej dobe hlavne mladá generácia rieši principiálnu otázku: „Práca či rodina?"<br />
Práve tieto nové spôsoby práce by mohli pomôcť vyriešiť túto dilemu.<br />
Telework môže vylepšiť kvalitu života a prácu zamestnancov, a to aj tým, že:<br />
- eliminuje stres; menšie využívanie dopravy a otvorené priestory výrazne<br />
znižujú stres zamestnancov, znižuje sa tiež znepokojenie a zodpovednosť<br />
zo straty výkonu. Telework umožní zamestnancom jeden alebo dva dni<br />
v týždni vyhnúť sa hlučnému prostrediu, otvoreným priestorom a častým<br />
dopravným saturáciám;<br />
- rozvíja vlastnú autonómiu zavádzaním riadenia podľa cieľov. Takéto riadenie<br />
nabáda zamestnancov viac sa zapájať do projektov podniku. Absencia<br />
hierarchického tlaku a permanentné rušenie umožnia zamestnancovi lepšie<br />
sa sústrediť, čím sa dosiahne zvýšenie jeho pracovnej účinnosti;<br />
- redukcia času stráveného dopravou umožní pracovníkom stráviť viac času<br />
so svojou rodinou, a tiež môže pomôcť rozvíjať vlastnú osobnosť;<br />
- ponúka flexibilitu v organizácii pracovného času. Takáto flexibilita napomáha<br />
zlepšenie osobných podmienok, ale aj profesionálnych podmienok,<br />
napríklad aj tým, že umožní si zorganizovať svoj pracovný čas práve vďaka<br />
práci na diaľku.<br />
Telework, práca na diaľku, dáva možnosti na to, aby sa dosiahla skutočná rovnováha<br />
medzi osobným a profesijným životom. Tento faktor v dnešnej dobe je<br />
veľmi dôležitý, zvlášť u mladých pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v turbulentnom<br />
trhovom prostredí a zostáva im málo času aj na to, aby si zakladali rodiny<br />
a mali na ne aj čas.<br />
32
• Vyšší výkon <strong>pre</strong> zamestnávateľa<br />
Práca na diaľku ponúka skutočný nárast produktivity, a to v rozmedzí 10%-<br />
50%, v závislosti od typu podniku, oblastí aktivity a spôsobu aplikácie. Skúsenosti<br />
zo zahraničia ukazujú, že umožnenie práce na diaľku zvýšilo motiváciu<br />
zamestnancov, ktorí sú vlastne zodpovední za realizáciu dosiahnutia svojich<br />
cieľov. Flexibilita pracovného času im umožňuje vybrať si práve taký čas, ktorý<br />
im umožní podať čo najvyšší výkon. Súčasným prínosom <strong>pre</strong> podnik je aj to,<br />
že sa podstatne zníži absencia v práci. Podnik, ktorý využíva možnosť práce na<br />
diaľku, zvýši si v priemere svoju produktivitu o 10% až 30%. [4].<br />
• Prínos <strong>pre</strong> spoločnosť<br />
Prínosy sú nielen <strong>pre</strong> zamestnancov či zamestnávateľov, ale práca na diaľku prináša<br />
určité výhody aj <strong>pre</strong> lepšiu kvalitu života vo všeobecnosti. Prináša dôležité<br />
prvky, ktoré môžu byť zúročené v budúcom desaťročí socioekonomickým environmentom.<br />
Medzi takéto základné prvky patria napríklad:<br />
- pomáhať redukcii emisií plynov do ovzdušia takým jednoduchým faktorom,<br />
ako je napríklad zníženie, resp. vylúčenie dopravy kvôli dochádzaniu<br />
za prácou. So zníženým využívaním automobilov triedy M1 a N1 za účelom<br />
dochádzania za prácou dôjde k zníženiu objemu odpadov, ktoré vznikajú<br />
z vozidiel týchto tried na konci ich životného cyklu. Európska smernica<br />
č.53/2000/ES o vozidlách na konci životného cyklu uvádza, že tieto na konci<br />
životného cyklu v EÚ vyprodukujú každoročne 8 až 9 miliónov ton odpadu,<br />
ktorý je potrebné spracovať. EÚ <strong>pre</strong>sadzuje princíp <strong>pre</strong>vencie tvorby<br />
odpadu <strong>pre</strong>d jeho skládkovaním [3];<br />
- redukovať nemobilné rozhrania;<br />
- redukovať vplyvy na zdravie znížením znečistenia urbanistických centier;<br />
- môže tiež zmierňovať demografické rozdiely medzi mestom a vidiekom.<br />
Práca na diaľku rozširuje pracovný trh, <strong>pre</strong>tože umožňuje prístup k práci aj hendikepovaným<br />
občanom, <strong>pre</strong> ktorých dochádzanie do práce by bolo obrovskou<br />
<strong>pre</strong>kážkou. Práca na diaľku sa bude chápať ako intelektuálna práca znalostnej<br />
spoločnosti a ekonómie, ktorá rozvíja svoj ľudský kapitál a potenciál pomocou<br />
nástrojov znalostného manažmentu. Znalostný manažment je metóda na dosiahnutie<br />
podnikových cieľov prostredníctvom zberu, tvorby, syntézy a zdieľania<br />
informácií, názorov, pohľadov, úvah, myšlienok a skúseností. [2, s. 112]. To<br />
znamená, že je potrebné u<strong>pre</strong>dnostňovať riadenie podľa cieľov a dôraz klásť na<br />
dôveru a obojstranný dialóg medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Práca<br />
na diaľku prináša skutočné zaangažovanie sa do cieľov podniku, čo prinesie dlhodobý<br />
úžitok.<br />
33
2. Telecentrá<br />
Telecentrá sa môžu chápať ako majetkové zdroje, ktoré sa skladajú z kancelárií vybavenými<br />
vhodnými IT tak, aby mohli byť k dispozícii <strong>pre</strong> všetkých tých, ktorí chcú alebo<br />
už pracujú na diaľku. V súčasnosti už existuje viacero foriem takýchto spoločností, vytvorených<br />
podľa platných právnych noriem. Môžu byť štátne a aj súkromné, v závislostí<br />
od potrieb. [5]. To môže slúžiť ako nástroj <strong>pre</strong> plánovanie prímestských a vidieckych zón<br />
a služieb s tým spojených, a to v dôsledku potreby riešenia dopravy vo veľkých metropolách.<br />
2.1 Užívatelia telecentra<br />
Užívateľmi telecentra môžu byť zamestnanci podniku alebo administratívnych ustanovizní,<br />
ktorí vykonávajú svoje pracovné úlohy na diaľku, pričom zostávajú v neustálom<br />
spojení so svojimi organizáciami. Samozrejme, užívateľmi môžu byť aj nezávislí pracujúci<br />
(podnikatelia), či tí, ktorí vykonávajú slobodné profesie. Aj začínajúci podnikatelia môžu<br />
profitovať z týchto flexibilných podnikov, a to pri zabezpečení rozvoja svojej firmy.<br />
2.2 Výhody <strong>pre</strong> zamestnancov pracujúcich na diaľku<br />
Telecentrá poskytujú pracujúcim všetky výhody, ktoré práca na diaľku umožňuje.<br />
Je to napríklad:<br />
• redukcia času na dochádzku<br />
• zníženie stresu<br />
• priblíženie sa k miestu, kde sa žije a pracuje a pod.<br />
Súčasne sa kompenzujú niektoré nevýhody, ktoré sa objavujú pri práci na diaľku<br />
priamo zo svojho domova. Telecentrá umožňujú pracujúcim na diaľku dať svojej práci<br />
väčšiu profesionalitu, pomáhajú odstraňovať pocit izolácie, ktorý sa môže vyskytnúť pri<br />
práci priamo z domova, a tiež napomáhajú stierať hranice medzi životom profesionálnym<br />
a životom súkromným.<br />
2.3 Výhody <strong>pre</strong> zamestnávateľov<br />
Telecentrá umožňujú zamestnávateľom ponúknuť optimálne podmienky <strong>pre</strong> ich<br />
zamestnancov pracujúcich na diaľku. Pomáhajú limitovať problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť<br />
pri práci z domu, napríklad, ak sa pracovník až príliš zaoberá svojím domácim<br />
prostredím. Medzi ďalšie výhody patrí aj to, že existuje:<br />
• lepšie riadenie pracovného času,<br />
• zabezpečenie ne<strong>pre</strong>tržitého napájania,<br />
• vyššia kapacita pripojenia k internetu.<br />
34
2.4 Výhody <strong>pre</strong> dané územie<br />
Výhody vybudovania telecentra sú veľmi rozdielne. V značnej miere to závisí aj od<br />
situovania telecentra. Je rozdiel, či takéto telecentrum je umiestnené na vidieku, alebo<br />
v nejakej prímestskej časti. Celkovo možno označiť telecentrum za nástroj, ktorý umožňuje<br />
dynamizovať dané teritórium, a to napríklad aj zvýšením ekonomickej atraktivity<br />
daného územia, rôznorodosťou profesií, rozvojom obchodu, ktorý nabáda k vytváraniu<br />
ďalších podnikov.<br />
Telecentrum <strong>pre</strong>dstavuje tiež službu, ktorá je určená a ktorá smeruje k obyvateľom<br />
(zníženie času na dopravu, prístup k vysokorýchlostnému <strong>pre</strong>nosu dát). V konečnom<br />
dôsledku telecentrum je dnes nutnou podmienkou <strong>pre</strong> to, aby sa dané teritórium stalo<br />
moderným regiónom, s dlhodobými podmienkami <strong>pre</strong> jeho rozvoj.<br />
V dnešnej dobe sa pod pojmom rozvoj rozumie aj to, že ide o prostredie, ktoré je<br />
nielen priemyselne vyspelé, ale je to aj prostredie, v ktorom sa dbá na znižovanie emisií<br />
CO 2 práve jeho užívateľmi.<br />
3. Práca na diaľku v zahraničí<br />
Vo svetovom hodnotení je práca na diaľku najviac rozšírená v USA. Z európskych<br />
krajín lídrom v tomto spôsobe práce sú škandinávske krajiny.<br />
V USA zaviedli ako experiment týždeň práce na diaľku, ktorý priniesol <strong>pre</strong>kvapujúco<br />
pozitívne výsledky. Na tomto experimente sa zúčastnilo 39 694 inštitúcií a súkromných<br />
osôb. Vyhlásili národný týždeň práce na diaľku, a to „Telework Week“. Tento experiment<br />
bol pokračovaním <strong>pre</strong>dchádzajúcej aktivity, tzv. Národného dňa telepráce v roku 2009<br />
a podpísania dokumentu Telework Enhancement Act samotným <strong>pre</strong>zidentom USA B.<br />
Obamom v decembri 2010. [6].<br />
Cieľom tohto projektu, ktorý bol podporovaný aj firmou Cisco, bolo upozorniť a pritiahnuť<br />
pozornosť širokej populácie, aj za podpory obchodných komôr, na nové možné<br />
spôsoby práce, ďalej povzbudiť manažérov a ich pracovníkov k tomu, aby skúsili prácu<br />
na diaľku počas určitého časového obdobia, a aby si uvedomili, že možno pracovať aj<br />
takto. Navyše tu existuje možnosť, aby si podniky v spolupráci otestovali veľkosť svojich<br />
sietí a ich nástrojov a eventuálne ich zdokonalili.<br />
Zamestnanci z verejných inštitúcií si mohli vybrať, či sa tohto týždňa zúčastnia alebo<br />
nie. Mnohé organizácie však takúto možnosť privítali a využili. Na projekte sa zúčastnili<br />
aj také veľké a známe firmy, ako sú napr. NASA, US Army či American Air Force.<br />
Výsledky projektu boli zdokumentované, a ukázalo sa, že nové spôsoby práce priniesli<br />
ohromujúce čísla. Približne 40 000 zúčastnených ušetrilo tisíce dolárov a tony CO 2 . Aj to<br />
je jeden z možných príkladov, ktorý by mohol povzbudiť všetky krajiny k tomu, aby sa<br />
zamýšľali nad možnosťami práce na diaľku.<br />
35
Záver<br />
V našich podmienkach práca na diaľku by mohla byť vhodným riešením <strong>pre</strong> oblasti<br />
s vysokou mierou nezamestnanosti. Nutnou, ale však nepostačujúcou podmienkou by<br />
mala byť dobrá jazyková vybavenosť uchádzačov o zamestnanie. Rovnako je na to potrebné<br />
dobré vybavenie IT. Tento <strong>pre</strong>dpoklad by umožnil záujemcom o prácu na diaľku<br />
pracovať <strong>pre</strong> zahraničné firmy, ktoré sú väčšinou lokalizované v hlavnom meste a v jeho<br />
blízkom okolí. Takáto forma práce by vylepšila podmienky života v spomínaných regiónoch,<br />
odbúralo by sa týždenné dochádzanie do práce vzdialenej stovky kilometrov od<br />
bydliska pracovníkov a od ich rodín.<br />
Pozorovania a štúdie zo zahraničia, kde takáto forma práce je už samozrejmosťou,<br />
ukazujú, že telework prináša veľa pozitív. Preto by sme sa mali učiť práve od tých, ktorí<br />
majú s prácou na diaľku niekoľkoročné skúsenosti. Regióny by sa mali v budúcnosti<br />
zamýšľať aj nad tým, že budovanie telecentier je dobrou investíciou do budúcnosti, <strong>pre</strong><br />
adekvátny vývoj a rozvoj populácie práve v nich. Mohlo by to byť aj prioritou pri plánovaní,<br />
<strong>pre</strong>tože región vždy tvoria hlavne ľudia a zlepšením kvality života populácie sa<br />
zlepší aj celkový imidž a možnosti rozvoja daného regiónu.<br />
Poznámka: Príspevok je výstupom z projektu VEGA č. 1/0067/11 „Dynamika a obsah<br />
rozhodovacích procesov v motivovaní ľudského potenciálu“.<br />
Literatúra<br />
[1] BLAŠKOVÁ, M.: Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu. Žilina: Edis, 2003. s. 11.<br />
ISBN 80-8070-034-6.<br />
[2] HRUBIZNA, M.: Znalosti a ich úloha v podnikovom manažmente. Žilina: Edis,<br />
2009. s. 112. ISBN 978-80-554-0063-1.<br />
[3] IVÁNKOVÁ, K.: Príspevok k aktuálnej problematike riešenia likvidácie starých vozidiel.<br />
In: <strong>Zborník</strong> <strong>pre</strong>dnášok z konferencie „Bezpečnosť v cestnej doprave“. Vysoké<br />
Tatry, 31. mája - 1. júna 2007. Žilina: Wettrans, 2007. ISBN 978-80-85418-64-4.<br />
(CD-ROM).<br />
[4] Dostupné na internete: http://www.telecentres.fr/le-teletravail/.<br />
[5] Dostupné na internete: http://www.telecentres.fr/les-telecentres/.<br />
[6] Dostupné na internete: http://www.telecentres.fr/a-letranger/.<br />
36
Kontakt<br />
RNDr. Mária Brezániová, PhD.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: maria.brezaniova@vsemvs.sk<br />
37
Postavenie a právomoci štátnych úradov (magistratúr)<br />
v období Rímskej republiky (510 <strong>pre</strong>d n. l. – 27 <strong>pre</strong>d n .l.)<br />
Abstrakt<br />
JCDr. PaedDr. Róbert Brtko, CSc.<br />
Systém ústredných štátnych orgánov v období republiky tvorili ľudové zhromaždenia,<br />
senát a magistráti. Príspevok po úvodných historicko-právnych poznámkach týkajúcich<br />
sa obdobia Rímskej republiky <strong>pre</strong>dstavuje, klasifikuje a analyzuje postavenie<br />
a právomoci jednotlivých magistratúr, t.j. republikánskych štátnych úradov, ktoré boli<br />
nositeľmi výkonnej moci. Najvýznamnejšími magistratúrami boli konzulát, <strong>pre</strong>túra,<br />
cenzúra, plebejský tribún a diktátor.<br />
Kľúčové slová: Rímska republika, konzul, prétor, diktátor, cenzor, edil, tribún<br />
The position and powers of public authorities (magistracies)<br />
in the period of the Roman Republic (510 BC – 27 BC)<br />
Abstract<br />
The system of central public authorities in the period of the Roman Republic consisted<br />
of assemblies of the people of Rome, Senate and magistrates. The paper after introductory<br />
historical and legal notes relating to the period of the Roman Republic introduces, classifies<br />
and analyzes the position and powers of individual magistracies, i.e. republican public authorities,<br />
which were the re<strong>pre</strong>sentatives of executive power. The most important magistracies<br />
were consulship, praetorship, censorship, plebeian tribune and dictator.<br />
Keywords: Roman Republic, consul, praetor, dictator, censor, aedile, tribune<br />
Úvod<br />
V období Rímskej republiky (510 – 27 <strong>pre</strong>d n. l.) sa obec Rím stala mestským štátom,<br />
ktorý postupne expandoval do podoby svetovej ríše. Rimania najskôr ovládli obce<br />
a mestečká na území strednej Itálie (Latium), neskôr posunuli svoje hranice na sever<br />
k rieke Pád a v roku 265 <strong>pre</strong>d n. l. už dobyli celú južnú Itáliu, ktorú dovtedy ovládali<br />
Gréci. Po ovládnutí Itálie došlo k trom púnskym vojnám (od roku 264 – 146 <strong>pre</strong>d n. l.),<br />
v ktorých Rimania zničili Kartágo a zmocnili sa rozsiahlych území, z ktorých vytvorili<br />
provincie. Prvými provinciami boli Sicília (rok 241), Korzika a Sardínia (rok 237). Neskôr<br />
pribudli Afrika (rok 146), Hispánia, Asia (rok 133), Galia Narbonensis (rok 121),<br />
Kréta a Cyréna (rok 66), Sýria (rok 64), Cyprus (rok 58), Galia Comata (rok 51, dnešné<br />
Francúzsko, západné Švajčiarsko, Belgicko), Egypt (rok 30), Bitýnia a Pontus (rok 64).<br />
Uvedená expanzia bola dôsledkom toho, že Rimania boli <strong>pre</strong>niknutí zdravým životným<br />
realizmom, z ktorého vyplývala orientačná pružnosť, zmysel <strong>pre</strong> líniu strednej<br />
38
cesty a <strong>pre</strong> kompromis medzi vlastnými a cudzími záujmami, medzi starým a novým,<br />
medzi tradíciou a aktuálnymi potrebami. S týmito vlastnosťami sa spájala silná roľnícka<br />
vôľa, ochota k tvrdej práci a zmysel <strong>pre</strong> poriadok a organizáciu. Je pochopiteľné, že národ<br />
nadaný takýmito vlastnosťami bol schopný vybudovať nielen svetové impérium, ale aj<br />
nadčasové, dokonalosťou <strong>pre</strong>niknuté rímske právo, ktoré recipovali rozličné národy. Na<br />
rozdiel od Grékov Rimania právo a štát nechápali v metafyzickom zmysle, <strong>pre</strong>tože ich<br />
silne vyvinutý zmysel <strong>pre</strong> skutočnosť a konkrétne fakty ich odvracali od filozofických<br />
špekulácií a od abstraktného myslenia.<br />
Vývojom Ríma z mestského štátu na veľkú svetovú ríšu sa rozšírilo hospodárske<br />
územie, zväčšil sa hospodársky styk a kontakt medzi Rimanmi a ostatným obyvateľstvom<br />
ríše. Následkom tejto expanzie dochádzalo k úpadku drobného roľníctva, namiesto ktorého<br />
nastupovali veľkostatkári, ktorí prostredníctvom otrokov (ako lacnej pracovnej sily)<br />
hospodárili na rozsiahlych plochách, pestovali úžitkové rastliny, chovali dobytok a rozvinuli<br />
manufaktúrnu výrobu, napr. textílií, kovového, či keramického tovaru.<br />
Expanzia Ríma otvorila aj problematiku územného členenia i spravovania Rímskej<br />
ríše (t.j. Itálie a provincií). Je prirodzené, že Itália <strong>pre</strong>javovala tendenciu udržať si privilegované<br />
postavenie oproti provinciám. Prednostné postavenie Itálie spočívalo najmä<br />
v tom, že všetci jej obyvatelia boli už rímskymi občanmi, že italská pôda (solum italicum)<br />
bola oslobodená od pozemkovej dane (tributum soli), že rôzne druhy mestskej<br />
organizácie (napr. municípiá a kolónie) mali silne zjednotený správny režim so širokou<br />
samosprávou a že italské obyvateľstvo bolo postupne oslobodzované od vojenskej služby<br />
v rímskych légiách. Naproti tomu administrácia provincií bola odlišná. Pôda provincií<br />
(ako vojnová korisť) patrila rímskemu štátu. Obyvatelia provincií stratili svoje pôvodné<br />
občianstvo a stali sa poddanými. Za užívanie pôdy platili pozemkovú daň (stipendium,<br />
tributum soli). Právne postavenie provincie určoval vojvodca, ktorý ju dobyl a spolu<br />
s komisiou desiatich senátorov vydal provinčný poriadok (lex provinciae). Administráciu<br />
provincií vykonávali spravidla miestodržitelia, a to pod dohľadom senátu.<br />
1. Vznik rímskeho štátu<br />
Podľa rímskej tradície sa obdobie kráľovstva (753 <strong>pre</strong>d n. l. – 510 <strong>pre</strong>d n. l.) skončilo<br />
revolučným <strong>pre</strong>vratom, čím Rimania zrušili monarchiu a kráľa nahradili dvoma<br />
na jeden rok volenými úradníkmi (magistratus). Spočiatku mali názov prétori (praetores<br />
– od prae – ire: ísť v <strong>pre</strong>du ako vojvodca, vojenský veliteľ), neskôr ich nazývali<br />
konzulmi (consules – od consulere: radiť sa, uzniesť sa). Tento údaj však neprijíma<br />
vedecká literatúra bez výhrad. V súčasnosti sa väčšina právnych romanistov zhoduje<br />
v názore, že <strong>pre</strong>chod k republikánskemu štátnemu zriadeniu bol postupný a pomalý.<br />
Z dostupných prameňov možno dospieť k záveru, že posledný kráľ (Lucius Tarquinius<br />
Superbus) bol z Ríma vyhnaný <strong>pre</strong>to, lebo vládol tyransky a pokúšal sa potlačiť<br />
význam ľudových zhromaždení. Preto je pochopiteľné, že právomoci dvoch najvyšších<br />
štátnych úradníkov (magistrátov), ktorí boli zvolení na jeho miesto, mali od počiatku<br />
pevne vymedzené hranice. Konzuli mali vojenské a občianske právomoci, ktoré boli<br />
širšie ako právomoci kráľa (napr. vrchná vojenská moc – imperium militare, admi-<br />
39
nistratívna moc, rozhodovanie sporov, vykonávanie súdnictva, <strong>pre</strong>dkladanie návrhov<br />
zákonov a iné).<br />
Res publica (vec verejná) znamenala res populica, res populi, t.j. vec celého ľudu,<br />
vec všetkých. Táto koncepcia nového štátu sa musí chápať v súvislosti s postupným<br />
zánikom kviritského postavenia (Quirites – najstaršie označenie Rimanov) a so splynutím<br />
zámožných plebejov s patricijskou aristokraciou. Ústrednými orgánmi štátnej<br />
moci boli senát, ľudové zhromaždenia a magistratúry.<br />
2. Magistratúry<br />
Magistráti (ako nositelia výkonnej moci) boli volenými úradníkmi Rímskej republiky.<br />
Mali rozsiahle právomoci a rozhodujúcim spôsobom sa podieľali na politickom živote<br />
krajiny. Rozsah ich oprávnení nebol stanovený zákonom, iba obyčajami. Teoreticky sa<br />
magistrátom mohol stať každý rímsky občan, ale fakticky sa do týchto úradov dostávali<br />
len zámožní Rimania. Výkon magistratúry bol bezplatný, čestný a mnohokrát aj nákladný.<br />
Výdavky si totiž musel úradník platiť z vlastných prostriedkov. Úrad republikánskych<br />
magistrátov mal tieto znaky:<br />
a) bezodplatnosť (zastávať úrad bolo vecou cti, a nie zamestnania),<br />
b) voliteľnosť (riadni úradníci boli volení centuriátnymi alebo tribútnymi zhromaždeniami,<br />
ale mimoriadni magistráti, napr. diktátor, boli vymenúvaní),<br />
c) dočasnosť (funkčné obdobie všetkých riadnych magistratúr bolo jednoročné;<br />
výnimkou bola cenzúra, ktorej funkčné obdobie trvalo päť rokov),<br />
d) kolegiátnosť (ten istý úrad spravidla zastávali najmenej dve osoby; výnimkou<br />
boli mimoriadne úrady, ktoré boli monokratické; osoby, ktoré zastávali ten istý<br />
úrad sa nazývali kolegami a mohli do svojej činnosti zasahovať intercesiami),<br />
e) zodpovednosť (voči ľudovému zhromaždeniu, ktoré dotyčného magistráta zvolilo;<br />
platilo, že vyšší magistráti sa zodpovedali za svoju činnosť až po uplynutí<br />
svojho funkčného obdobia, nižší už počas neho, ale napríklad diktátor, ako menovaný<br />
úradník, sa nezodpovedal),<br />
f) inkompatibilita úradov (pokiaľ išlo o riadne magistratúry, tak dotyčný úradník<br />
nemohol súčasne zastávať viac ako jeden úrad),<br />
g) zákaz kumulácie (<strong>pre</strong> riadne magistratúry platilo, že jedna osoba nemohla zastávať<br />
viac úradov),<br />
h) zákaz kontinuácie (t. j. zákaz ne<strong>pre</strong>tržitého zastávania toho istého úradu niekoľko<br />
funkčných období za sebou),<br />
i) zákaz iretácie (zákaz opätovného zastávania určitého úradu za pomerne krátky<br />
čas; zákaz sa nevzťahoval na mimoriadne magistratúry).<br />
40
Rímski magistráti boli vykonávateľmi zákonov, plebiscitov, prípadne aj uznesení senátu.<br />
Z hľadiska právomoci sa delili na vyšších úradníkov (magistratus maiores), ktorými<br />
boli konzul, prétor, cenzor, diktátor a na nižších úradníkov (magistratus minores),<br />
ktorými boli kvestor, edil a tzv. dvadsaťšesť mužov. Vyšších úradníkov volili centuriátne<br />
zhromaždenia, nižších tribútske zhromaždenia. Niektorí magistráti mohli byť len z radov<br />
patricijov (nazývali sa curules), iní úradníci boli plebejskí. Taktiež sa rozlišovali aj<br />
nasledujúce typy magistrátov:<br />
a) riadni (ordinarii); boli volení pravidelne: konzuli, prétori, cenzori, plebejskí tribúni<br />
a plebejskí edilovia, kurulskí edilovia a kvestori,<br />
b) mimoriadni (extraordinarii, extra ordinem creati); boli poverovaní výnimočne:<br />
diktátor, interrex, praefectus urbi, magister equitum, vojenský veliteľ s konzulskou<br />
mocou a iní,<br />
c) národní (populi); boli volení patricijmi a tiež aj plebejcami: konzuli, prétori,<br />
cenzori, kurulskí edilovia, kvestori, vojenskí tribúni s konzulskou mocou,<br />
d) plebejskí (plebei); úrad zastávali len plebejci: plebejskí tribúni, plebejskí edilovia,<br />
e) patricijskí (patricii); boli prístupné len patricijom: pôvodne všetky úrady, neskôr<br />
len úrad v období interregna (t.j. ak jeden z konzulov zomrel alebo nemohol<br />
vykonávať svoj úrad),<br />
f) kurulskí (curules), ktorým ako znak hodnosti patrilo sedadlo (sella curulis):<br />
diktátor, konzul, prétor, cenzor, kurulskí edilovia,<br />
g) nekurulskí (non-curules), ktorým uvedené sedadlo neprislúchalo: plebejskí tribúni<br />
a plebejskí edilovia, kvestori a ostatní,<br />
h) „cum imperio“; mali najvyššiu moc (imperium): konzul, prétor, diktátor, vojenský<br />
tribún s konzulskou mocou, decemviri a tresviri. Obsahom imperia bolo:<br />
- najvyššie vojenské velenie, ktoré oprávňovalo magistráta nielen veliť rímskemu<br />
a spojeneckým vojskám, ale aj uzavierať <strong>pre</strong>dbežné a <strong>pre</strong>chodné dohody<br />
s nepriateľom (najmä prímerie), udeľovať vyznamenania a odmeny<br />
vojakom či dôstojníkom. Nositeľovi impéria boli priznané ovácie za víťazstvo<br />
vo vojne, triumf a titul imperator;<br />
- súdna právomoc v trestných veciach; ďalej tzv. dobrovoľná právomoc v občianskych<br />
záležitostiach a vybavovanie sporov občanov mimo Ríma;<br />
- moc nad životom a smrťou občanov (ius vitae ec necis); analogickú moc<br />
mala aj hlava rímskej rodiny (pater familias) nad rodinnými príslušníkmi.<br />
Táto moc bola neskôr obmedzená zákonmi o odvolaní sa proti trestu smrti<br />
k ľudovému zhromaždeniu.<br />
41
i) „cum potestate“; mali nižšiu moc (potestas): cenzor, plebejskí tribúni, kurulskí<br />
a plebejskí edilovia, kvestori a všetci nižší mimoriadni magistráti. Potestas zahŕňala<br />
nasledujúce oprávnenia:<br />
- právo vydávať všeobecne záväzné nariadenia (edicta, ius edicendi), ktoré<br />
sa vzťahovali na oblasť činnosti dotyčného magistráta a platili počas jeho<br />
funkčného obdobia,<br />
- právo zvolávať zhromaždenia občanov (ius habendi contionem),<br />
- právo ohlásiť zlé znamenie (ius obnuntiationis), aby sa nekonalo zasadnutie<br />
ľudového zhromaždenia.<br />
Okrem všeobecnej potestas mal každý magistrát aj špeciálnu potestas, ktorá<br />
vyplývala z jeho funkcie (napr. censoria potestas).<br />
Magistráti mali aj iné oprávnenia. Napríklad, ak niekto neuposlúchol edikt magistráta<br />
alebo voči nemu nezachoval povinnú úctu, magistráti (s výnimkou kvestorov) mali<br />
právo ukladať pokuty (ius multae dictionis) alebo zhabať nejaký <strong>pre</strong>dmet (ius pignoris<br />
capionis). Magistráti „cum imperio“ alebo plebejskí tribúni mali právo zadržať osobu<br />
(ius <strong>pre</strong>nsionis, ius <strong>pre</strong>ndendi praesentem) a uväzniť ju (<strong>pre</strong>ndere, tenere, abducere).<br />
Tiež mali právo zvolávať schôdzky všetkých občanov (ius agendi cum populo) alebo právo<br />
zvolávať zhromaždenia len plebejcov (ius agendi cum plebe) a týmto zhromaždeniam<br />
<strong>pre</strong>dsedať. Ďalším oprávnením magistrátov bolo zvolávať senát a <strong>pre</strong>dsedať mu (ius agendi<br />
cum patribus). Zaujímavým oprávnením (ktoré mali len patricijskí magistráti) bolo<br />
právo vykonávať veštbu (ius auspicionum), čiže skúmať vôľu bohov; uvedené právo sa<br />
uplatňovalo najmä <strong>pre</strong>d zasadnutiami zhromaždení, pri nástupe do úradu a <strong>pre</strong>d odchodom<br />
vojvodcov do vojny alebo provincie. Niektorí magistráti mali právo užívať insígnie<br />
a tiež požívali niektoré privilégiá. Bola to napríklad už spomínaná sella curulis, sprievod<br />
liktorov <strong>pre</strong> konzulov a prétorov, zlatý prsteň, tunika so širokými pruhmi a zvláštne topánky,<br />
tóga s purpurovým lemom, čestné miesta v divadle a iné. Ako pomocné sily boli<br />
magistrátom k dispozícii verejní sluhovia (apparitores), pisári (scribae), liktori (lictores)<br />
[17], posli (viatores), vyvolávatelia na dražbách a oznamovatelia verejných vyhlášok<br />
(praecones) a iní.<br />
Podmienky zastávania magistratúr majú viaceré spoločné črty s podmienkami <strong>pre</strong><br />
členstvo v senáte. Je to:<br />
a) úplné občianstvo (civitas cum suffragio et iure honorum);<br />
b) ingenuita (de iure iba od kandidáta, de facto aj od jeho rodičov);<br />
c) dolná veková hranica bola zavedená až Villiovým zákonom (lex Villia z roku<br />
180 <strong>pre</strong>d n. l.), ktorý <strong>pre</strong> dosiahnutie kvestúry <strong>pre</strong>dpisoval 27 rokov; Sulla zvýšil<br />
túto vekovú hranicu prostredníctvom zákona lex Cornelia (rok 81 <strong>pre</strong>d n. l.) na<br />
30 rokov;<br />
42
d) magistráti sa nemohli stať infames, t.j. upadnúť do stavu nečestnosti. Podľa<br />
rímskeho práva nečestnosť (infamia) vyplývala priamo z určitých skutočností<br />
(napríklad herectva, kupliarstva, bigamie a pod.), alebo nepriamo, napríklad<br />
z odsúdenia <strong>pre</strong> zločin alebo z niektorých zmlúv založených na dôvere alebo<br />
z nečestného <strong>pre</strong>pustenia z vojska, z odo<strong>pre</strong>tia svedčiť a pod.<br />
Riadne magistratúry sa delili na vyššie (konzulát, <strong>pre</strong>túra, cenzúra) a nižšie (plebejský<br />
tribunát, edilita, kvestúra). Rovnako aj mimoriadne magistratúry sa členili na vyššie<br />
(diktátor, magister equitum, interrex, praefectus urbis, decemviri legibus scribundis, tribuni<br />
militum consulari potestate, tresviri reipublicae constituendae) a nižšie (napríklad<br />
rôzne komisie ustanovené ad hoc, nazývajúce sa podľa počtu členov: duoviri, tresviri,<br />
quinqueviri, atď.)<br />
3. Konzulát<br />
Dvaja konzuli (consules, nazývaní do vydania Zákonov dvanástich tabúľ praetores,<br />
iudices) boli najvyššími republikánskymi magistrátmi. Tento úrad bol spočiatku prístupný<br />
len patricijom a od roku 367 <strong>pre</strong>d n.l. na základe lex Licinia Sextia aj plebejcom. [18].<br />
De facto sa však plebejci dostávajú k tomuto úradu až po vydaní plebiscitu „uti liceret<br />
consules ambos plebeios creari“.<br />
Konzuli boli každoročne volení na centuriátnych komíciách, a to aj počas diktatúry<br />
(len ich moc bola počas diktatúry suspendovaná). Výnimku tvorili prípady, keď na<br />
niektoré funkčné obdobie boli namiesto nich volení vojenskí tribúni s konzulskou mocou<br />
(medzi rokmi 444 – 367 <strong>pre</strong>d n. l.). Konzuli neboli volení ani v čase spísania Zákonov<br />
dvanástich tabúľ, teda v čase, keď bola najvyššia moc v štáte zverená decemvirom.<br />
Pokiaľ ide o právomoc konzulov, ako najvyšší štátni úradníci mali neobmedzenú<br />
a neohraničenú moc imperium maius a su<strong>pre</strong>ma potestas. Ich imperium malo dvojaký<br />
charakter, a to civilný (imperium domi) a vojenský (imperium militare).<br />
Imperium domi zahŕňalo:<br />
- najvyššiu správnu právomoc; konzuli boli kolektívnou hlavou štátu a pri vykonávaní<br />
právomoci riadenia štátu sa pôvodne každý mesiac striedali. Ak konzul<br />
práva nevykonával, vykonával kontrolu a zasahoval prostredníctvom intercesií.<br />
Neskôr konzuli vystupovali spoločne. Na vykonávanie úloh spojených s osobitnými<br />
poctami (napr. venovanie chrámu) sa konzuli buď dohodli (comparatio)<br />
alebo nechali rozhodnúť lós (sortitio). Konzuli dozerali na vykonávanie a zachovávanie<br />
zákonov a tiež dozerali na bezpečnosť v meste. Do zriadenia cenzúry<br />
(rok 444) vykonávali cenzus a zapisovali občanov do zoznamov senátorov;<br />
- finančnú právomoc; konzuli disponovali štátnym pokladom (aerarium Saturni)<br />
a imaním. V tomto smere však konzuli podliehali najvyššiemu dozoru senátu,<br />
od ktorého si neskôr museli žiadať súhlas so zamýšľaným použitím finančných<br />
prostriedkov;<br />
43
- súdnu právomoc; konzuli ju mali len na začiatku. Po zriadení <strong>pre</strong>túry (rok 367)<br />
im zostala z občianskych záležitostí len tzv. dobrovoľná jurisdikcia a spory občanov<br />
mimo mesta Ríma. V trestných veciach ich mohli ľudové zhromaždenia<br />
poveriť k tzv. quaestio extraordinaria, najmä pri súdení trestných činov spočívajúcich<br />
v porušení medzinárodného práva;<br />
- vojenskú správu; konzuli <strong>pre</strong>dsedali zostavovaniu légií a tiež menovali dôstojníkov;<br />
- záležitosti kultu; konzuli vykonávali verejné prisľúbenia a kontrolovali ich plnenia;<br />
konali obety, usporadúvali hry a <strong>pre</strong>dsedali im, vyhlasovali prosebné a ďakovné<br />
slávnosti, ktoré nariadil senát a iné.<br />
Imperium militiae zahŕňalo <strong>pre</strong>dovšetkým velenie konzulskej armáde, pričom obaja<br />
konzuli mohli viesť vojenské operácie spoločne alebo z rôznych miest. Táto vojenská<br />
právomoc konzulov sa realizovala len mimo hradieb mesta Ríma.<br />
4. Pretúra<br />
Od roku 367 <strong>pre</strong>d n. l. v zmysle licionovsko-sextiovských zákonov (leges Liciniae<br />
Sextiae) bol výkon spravodlivosti zverený aj prétorovi (praetor urbanus), ktorý sa stal<br />
ústavným zástupcom konzulov. Právomoc prétorov sa týkala oblasti súdnictva, administratívy<br />
a kultu, pričom u prétorov sídliacich v Ríme ťažisko činnosti bolo v súdnictve.<br />
Prétor bol spočiatku len jeden a ako taký bol považovaný len za zástupcu a pomocníka<br />
konzulov. Neskôr naň <strong>pre</strong>šla celá jurisdikcia konzulov. V roku 242 <strong>pre</strong>d n.l. bol počet<br />
prétorov zvýšený na dvoch. Zároveň ich jurisdikcia bola rozdelená na jurisdikciu medzi<br />
rímskymi občanmi (iurisdictio urbana) a medzi cudzincami (iurisdictio peregrina).<br />
O rozdelení jurisdikcie rozhodoval lós. Prétor, ktorému pripadla „iurisdictio urbana“, sa<br />
nazýval mestský (praetor urbanus), a prétor, ktorému pripadla „iurisdictio peregrina“, sa<br />
nazýval cudzinecký (praetor peregrinus). V ostatných oblastiach činnosti neboli medzi<br />
nimi rozdiely, t.j. obaja mali rovnaké impérium a rovnakú potestas, ale napriek tomu<br />
mestský prétor bol považovaný za vyššieho (praetor maior) a v neprítomnosti konzulov<br />
mal dozor nad mestom Rímom. Dobývanie provincií spôsobilo, že prétorské kolégium<br />
sa postupne rozširovalo na 4, 6, 8 a koncom republiky až na počet 16 prétorov. Na rozdiel<br />
od miestodržiteľov všetci prétori pôsobili v meste Rím, z ktorého sa mohli vzdialiť len na<br />
dobu najviac desať dní.<br />
Prétor bol teda konzulom podriadený (ako ich collega minor, t.j. mal menšie právomoci<br />
- imperium minus). Motívy takejto zmeny neboli len politické, ale rozhodovali<br />
aj iné skutočnosti, ako napríklad rastúce vojenské povinnosti konzulov, ktoré ich nútili<br />
k dlhému pobytu mimo mesto [19], ale aj potreba uskutočnenia výnimky z princípu<br />
kolegiality pri rozhodovaní sporov v oblasti civilného súdnictva, kde sa vyžadovalo<br />
jednoznačné rozhodnutie. Aj napriek uvedenému, súdnictvo nebolo vyradené z aktov<br />
najvyššej vládnej moci konzulov, ale založením <strong>pre</strong>túry bol jednoducho vytvorený tretí<br />
menší kolega konzulov (collega minor), ktorý mal nižšiu vládnu moc (impérium minus),<br />
44
to znamená, že jeho moc bola fakticky obmedzená len na oblasť civilnej súdnej správy<br />
v meste (Urbs) a nazývala sa iurisdictio.<br />
S územným rozvojom Ríma sa začali <strong>pre</strong>javovať dva výrazné nedostatky rímskeho<br />
občianskeho práva. Bol to najmä princíp personality, ktorý blokoval hospodárske a obchodné<br />
styky Rimanov s ostatnými obyvateľmi. Druhou skutočnosťou bola veľká formálnosť<br />
rímskeho občianskeho práva, ktorá spôsobovala nepružnosť v styku rímskych občanov<br />
s ostatnými obyvateľmi ríše. Z dôvodu hospodárskeho rozvoja rímskeho štátu bolo<br />
extrémne dôležité tieto nedostatky odstrániť. Uvedené nedostatky odstraňovali rímski<br />
magistráti, najmä prétori, ktorí síce boli viazaní civilným zákonom, ale v rámci svojho<br />
impéria mali významné nariaďovacie právo (ius edicendi), ktoré mohli vyjadrovať ústne<br />
alebo písomnou formou (edictum). Týmto spôsobom prétor významne prispieval k rozvoju<br />
občianskeho práva, <strong>pre</strong>dovšetkým prostredníctvom súdnych (justičných) ediktov,<br />
ktoré sa týkali výkonu jeho súdnej právomoci, t.j. riešenia právnych sporov medzi občanmi.<br />
Rímsky prétor síce nemal zákonodarnú moc (podľa rímskej ústavy zákonodarná<br />
moc zostávala vyhradená zhromaždeniam ľudu), ale jeho právna aktivita spočívala<br />
v tom, že v oblasti výkonu súdnictva (jurisdikcie) vytváral množstvo rôznych pomocných<br />
prostriedkov, ktoré jeho nástupca každoročne publikoval vo svojom edikte (aj keď<br />
to vždy nebolo v súlade s riadnou civilnoprávnou súdnou cestou); v skutočnosti prispieval<br />
k tvorbe práva. Prétor, aby ochránil majetkové záujmy rímskych občanov, vytváral<br />
teda rôzne formy pomocných prostriedkov, ktoré na rozdiel od civilného práva neboli<br />
strnulé, čím sa docielila pružnosť v rozhodovaní sporov medzi rímskymi občanmi. Prétor<br />
svojím spôsobom tvoril právo, ktoré sa v odbornej literatúre nazýva úradnícke (ius<br />
honorarium), prétorské (ius praetorium) alebo magistrátne právo. Papián ho opisuje ako<br />
„právo, ktoré zaviedli prétori vo verejnom záujme s cieľom podporiť alebo doplniť alebo<br />
opraviť civilné právo“. (D. I. 1, 7, 1).<br />
Je zrejmé, že honorárne právo nemalo tendenciu stáť v opozícii proti civilnému právu,<br />
ale prétorovi išlo o to, aby strnulé civilné právo uviedol do života aj napriek meniacim<br />
a vyvíjajúcim sa potrebám hospodárskeho života v rímskom štáte.<br />
Už sme konštatovali, že Rimania sa v súkromnoprávnom styku riadili princípom<br />
personality, podľa ktorého rímske zákony zaväzovali len rímskych občanov. Cudzinec<br />
(peregrinus), ktorý sa nachádzal na rímskom území, bol v podstate bez práva (hostis).<br />
Takýto cudzinec bol viazaný občianskym právom svojej vlasti, v ktorej zasa Riman bol<br />
bez práva. Z tohto dôvodu od roku 241 <strong>pre</strong>d n. l. bol uvedený do praxe úrad cudzineckého<br />
prétora, ktorý sa venoval súdnym sporom medzi cudzincami navzájom (pokiaľ sa<br />
v Ríme <strong>pre</strong>chodne zdržiavali) alebo medzi rímskymi občanmi a cudzincami. Naproti<br />
tomu praetor urbanus organizoval súdne konanie len medzi rímskymi občanmi. Cudzinecký<br />
prétor riešil kontroverzie, ktoré sa týkali obchodného styku. Bola to kúpa, <strong>pre</strong>vod<br />
vlastníckeho práva, zmluva o poskytnutí služby, atď. Bolo v záujme bezpečnosti a vzájomnej<br />
dôvery pozitívne riešiť uvedenú problematiku. Aj cudzinecký prétor vydával<br />
rôzne úradné vyhlášky – edikty (edictum praetoris peregrini), ktoré sa stali dôležitým<br />
45
právnym prameňom na poli medzinárodných obchodných stykov. Aj cudzinecký prétor<br />
bol okolnosťami donútený upúšťať od prísnej formálnosti rímskeho civilného práva<br />
a v súdnej praxi vytváral a uplatňoval množstvo právnych úprav, ktoré platili bez ohľadu<br />
na občianstvo zúčastnených sporových strán. Od čias Ciceróna sa <strong>pre</strong> súhrn noriem,<br />
ktoré vytvoril cudzinecký prétor začal používať názov právo národov (ius gentium). Právo<br />
národov výrazne prispelo k rozvoju rímskeho súkromného práva, najmä v oblasti<br />
obchodného a peňažného styku s cudzincami.<br />
5. Cenzúra<br />
Vznikla v roku 443 <strong>pre</strong>d n. l., a to v súvislosti s ustanovením úradu vojenských tribúnov<br />
s konzulskou mocou. Do konzulskej moci patrilo aj zadeľovanie občanov do tried.<br />
Keďže patricijovia nechceli, aby túto činnosť vykonávali plebejci (ktorí mohli zastávať<br />
úrad vojenských tribúnov), docielili to, že z konzulskej právomoci bolo vyňaté zadeľovanie<br />
občanov do tried, a touto činnosťou bol poverený nový magistrát (cenzor), ktorý<br />
mohol pochádzať len z radov patricijov. Od roku 351 <strong>pre</strong>d n. l. získali plebejci prístup aj<br />
k tomuto úradu a lex Publilia Philonis (rok 337 <strong>pre</strong>d n. l.) stanovil, že jeden z cenzorov<br />
musí byť plebejec. Cenzori boli vždy dvaja a volili ich comitia centuriata na päť rokov<br />
(lustrum). Podľa lex Aemilia z roku 434 <strong>pre</strong>d n. l. vykonávali svoju funkciu len po dobu<br />
jedného a pol roka.<br />
Základom právomoci cenzorov bola „potestas“ ako všeobecná úradnícka právomoc,<br />
ktorú dostávali svojím zvolením. Osobitná právomoc (t.j. potestas censoria) sa im udeľovala<br />
po zvolení vo forme zákona (lex centuriata).<br />
„Potestas censoria“ pôvodne nemala veľký význam. Obsahovala len sčítanie občanov<br />
a ich zadelenie do tried a centúrií. Neskôr sa však zmenila na právo všeobecného<br />
dozoru nad mravmi občanov. Význam cenzorov vzrástol najmä v dôsledku Oviniovho<br />
zákona (lex Ovinia, rok 312 <strong>pre</strong>d n. l.), ktorý im zveril zostavovanie zoznamu senátorov.<br />
Okrem toho cenzori dostali aj niektoré oprávnenia v oblasti financií. „Potestas censoria“<br />
nadobudla výnimočné postavenie medzi oprávneniami magistrátov – cenzori sa nezodpovedali<br />
ľudovému zhromaždeniu, ani neboli závislí od intercesie vyšších magistrátov<br />
a tribúnov. Podliehali len vzájomnej intercesii (intercessio collegae).<br />
Obsahom právomoci cenzorov bolo:<br />
- vykonávať súpis občanov a zadeľovať ich do tried a centúrií podľa majetku; pri<br />
nastúpení do úradu zverejňovali edikt (formula census, lex censui censendo),<br />
v ktorom uvádzali zásady o oceňovaní (okrem pôdy, lebo tá bola ocenená už<br />
skôr);<br />
- na základe Oviniovho zákona vymenúvali senátorov (lectio senatus) na obdobie<br />
piatich rokov (<strong>pre</strong>dtým boli členovia senátu - bývalí magistráti - vymenovaní na<br />
doživotie);<br />
46
- vykonávali všeobecný dozor nad mravmi (regimen morum disciplinaeque Romanae,<br />
censuram agere), ktorý súvisel s dvoma <strong>pre</strong>dchádzajúcimi oprávneniami.<br />
Cenzori medzi jazdcov a senátorov mohli zapisovať len mravne bezúhonné<br />
osoby. Cenzori dozerali na správanie sa občanov a trestali všetko, čo podľa ich<br />
mienky bolo odsúdeniahodné z hľadiska starobylých mravov (mos maiorum)<br />
alebo čo morálne, či materiálne poškodzovalo rímsky štát. Bola to zbabelosť,<br />
krivoprísažníctvo, <strong>pre</strong>pych, bezdôvodný celibát, zlé spravovanie majetku, neúcta<br />
detí k rodičom a iné. Na tento účel mohli používať <strong>pre</strong>ventívne prostriedky,<br />
ktoré boli obsiahnuté v cenzorskom edikte a ktoré platili len na päť rokov, a re<strong>pre</strong>sívne<br />
prostriedky, ako boli pokarhania (notae, notationes, animadveriones<br />
censoriae), ktoré postihnutej osobe spôsobovali morálnu ujmu politického dosahu,<br />
napr. vylúčenie zo zoznamu senátorov, jazdcov, alebo <strong>pre</strong>vedenie z vplyvnejšieho<br />
obvodu (tribus) do menej významnejšieho [20];<br />
- vo forme dražby zadávali dodávky verejných zásob, verejné práce, údržbu verejných<br />
budov a štátnych ciest. Za týmto účelom im senát poskytoval úver zo štátneho<br />
pokladu. Cenzori mali na starosti štátne príjmy, správu štátneho majetku<br />
(najmä banského a pozemkového) a výrub daní. Taktiež im patrila jurisdikcia<br />
vo finančných sporoch medzi štátom a súkromnými osobami, ale aj medzi súkromnými<br />
osobami navzájom.<br />
6. Plebejský tribunát<br />
Vznikol v roku 494 <strong>pre</strong>d n. l. ako dôsledok prvej secesie plebejcov. Plebejci, nespokojní<br />
s útlakom patricijov a najmä s riešením dlžníckej otázky, sa odmietli zúčastniť na<br />
vojnovom ťažení proti Aequom a v roku 494 <strong>pre</strong>d n.l. sa vysťahovali na Svätú horu. Patricijom<br />
sa podarilo upokojiť plebejcov a primäť ich k návratu aj vďaka zriadeniu úradu plebejského<br />
tribúna. Tribúnom sa mohol stať po celý čas trvania tohto úradu iba plebejec.<br />
V prípade, že sa chcel stať tribúnom patricij, musel úradne <strong>pre</strong>jsť z patricijského stavu do<br />
plebejského. Plebejských tribúnov každoročne volili concilia plebis tributa (neformálne<br />
schôdzky tribútnych zhromaždení, na ktorých hlasovacie právo mali len plebejci) v počte<br />
najprv dvoch, potom piatich a od roku 457 <strong>pre</strong>d n. l. v počte desiatich.<br />
Kompetencie plebejských tribúnov sa výrazne odlišovali od kompetencií ostatných<br />
magistrátov. Oprávnenia plebejských tribúnov boli zamerané na ochranu jednotlivých<br />
plebejcov, ako aj na ochranu plebejského stavu. Až neskôr im boli zverené menej významné<br />
právomoci správnej povahy. Oprávnenia plebejských tribúnov spočívali v:<br />
- práve zákroku a zmarenia akéhokoľvek aktu odporujúceho záujmom plebejcov<br />
(ius intercessionis); išlo napríklad o prípady nesprávneho zaradenia plebejca<br />
do triedy, centúrie, nespravodlivý výrok sudcu v trestnej alebo občianskej veci,<br />
nespravodlivej pokuty. Aby bol tribún ne<strong>pre</strong>stajne pripravený plniť túto svoju<br />
povinnosť, dvere jeho domu museli byť stále otvorené a on sám sa nemohol<br />
vzdialiť z Ríma viac ako na jeden deň (okrem sviatkov feriae Latinae). Oprávnenie<br />
v takých konkrétnych prípadoch sa nazývalo auxilium (pomoc);<br />
47
- re<strong>pre</strong>sívnom práve (ius coercendi, ius <strong>pre</strong>nsionis), t.j. v niektorých prípadoch,<br />
aby „auxilium“ bolo istejšie, tribúni mohli osobu (proti ktorej sa žiadala pomoc)<br />
zadržať alebo aj spútať. Takáto osoba mohla byť <strong>pre</strong>dvedená na fórum a donútená<br />
odpovedať na kladené otázky;<br />
- práve zvolávať schôdzky plebejcov, <strong>pre</strong>dsedať im a vystupovať na nich (ius agendi<br />
cum plebe);<br />
- práve zvolávať zasadnutia senátu a <strong>pre</strong>dsedať im (ius agendi cum patribus) –<br />
uvedené právo dostali tribúni až v polovici 4. storočia <strong>pre</strong>d n. l. Od roku 120<br />
– 115 <strong>pre</strong>d n. l. tribúni dostali právo vyjadriť senátu svoju mienku;<br />
- práve vydávať edikty, zvolávať schôdze, ohlásiť zlé znamenie, teda vo všeobecných<br />
oprávneniach, ktoré vyplývali z „potestas“;<br />
- spoluúčasti na niektorých administratívnych aktoch (napríklad schválenie venovania<br />
chrámu, menovanie poručníka, starostlivosť o odovzdávanie obilia<br />
a iné). Ako sme už spomenuli skôr, takéto oprávnenia im boli pridelené až neskoršie.<br />
Právomoc plebejských tribúnov bola obmedzená teritoriálne (nesmela <strong>pre</strong>sahovať<br />
okruh jednej míle od mesta), ale aj personálne (intercesiou ostatných kolegov a mocou<br />
diktátora, či cenzora, proti ktorým tribúnova intercesia neplatila). Právomoc tribúnov<br />
bola najviac obmedzená za Sullovej vlády.<br />
7. Edilita<br />
V poslednom období republiky edilovia (aediles) boli trojakí, a to plebejskí, kurulskí<br />
a ceriálni (v podstate to boli len špecializovaní plebejskí edilovia).<br />
Plebejskí edilovia boli ustanovení v roku 494 <strong>pre</strong>d n.l. spolu so zriadením plebejského<br />
tribunátu ako pomocníci tribúnov. Boli dvaja a pôvodne ich menovali tribúni.<br />
Na základe plebiscitu Publilium Voleronis (rok 471 <strong>pre</strong>d n. l.) ich volili „concilia plebis<br />
tributa“. Ťažiskom ich činnosti bolo vykonávanie tých úloh, na ktoré ich poverili tribúni,<br />
a to najmä skúmať prípady, v ktorých mal tribún vystupovať na ochranu niektorého<br />
plebejca.<br />
Úrad kurulských edilov vznikol v roku 366 <strong>pre</strong>d n.l. z podobných pohnútok patricijov<br />
ako <strong>pre</strong>túra a kvestúra, t.j., aby časť konzulskej právomoci (ktorú mohli získať už<br />
aj plebejci) <strong>pre</strong>šla na iných úradníkov, ktorými sa mohli stať len patricijovia. Plebejci si<br />
však onedlho (v roku 364 <strong>pre</strong>d n. l.) vymohli prístup aj k tejto magistratúre. Motívy vzniku<br />
kurulských edilov boli <strong>pre</strong>dovšetkým praktické. V súvislosti so vzrastom rímskeho<br />
panstva bolo potrebné odbremeniť konzulov od menej dôležitých záležitostí týkajúcich<br />
sa len mesta Ríma. Kurulskí edili boli dvaja a každoročne ich volili comitia tributa.<br />
Napriek zblíženiu obidvoch úradov zostávali medzi nimi rozdiely, takže edilita mala<br />
trojakú kompetenciu, a to osobitne plebejskú, osobitne kurulskú a spoločnú.<br />
48
Kompetencia plebejských edilov spočívala v správe plebejskej pokladnice a archívu<br />
(do ktorého sa ukladali plebiscita, od lex Hortensia aj zákony, na ktorých sa uzniesli concilia<br />
plebis tributa, iné listiny týkajúce sa plebejcov), v pomoci tribúnov v kriminálnej<br />
jurisdikcii (zatýkanie osôb, udeľovať pokuty, zhabať veci) a v poriadaní niektorých hier.<br />
Kompetencia kurulských edilov spočívala v civilnej jurisdikcii (riešili spory týkajúce<br />
sa <strong>pre</strong>daja dobytka a otrokov na trhovisku a tiež spory v spojitosti s úrazmi spôsobenými<br />
divokosťou zvierat na verejných cestách), v usporiadaní niektorých hier (ludi Romani,<br />
Magalesia, Floralia) a vo venovaní chrámov (len výnimočne).<br />
Spoločná kompetencia edilov sa týkala starostlivosti o mesto - cura urbis (policajný<br />
dozor nad bezpečnosťou a mravmi, starostlivosť o poriadok a bezpečnosť pri verejných<br />
zhromaždeniach, slávnostiach a sprievodoch, starostlivosť o protipožiarnu ochranu, dozor<br />
nad kúpeľmi, hostincami a nevestincami či sa tam nedeje niečo proti <strong>pre</strong>dpisom<br />
o potravinách, dovolených zábavách, náležitom odeve a pod., dozor nad vykonávaním<br />
cudzích kultov, dozor nad zachovávaním <strong>pre</strong>dpisov proti <strong>pre</strong>pychu), starostlivosti o zásobovanie<br />
– cura annonae (zásobovanie mesta a <strong>pre</strong>daj obilia najchudobnejším občanom<br />
za znížené ceny, dozor nad trhmi: nad cenami obilia, kvalitou tovarov, dobytka, otrokov,<br />
váhami a mierami, úžerou a pod.), spravovania archívu (v ktorom sa uschovávali senatus-consulta<br />
– túto úlohu vykonávali edilovia spolu s kvestormi) a razenia peňazí (len vo<br />
výnimočných prípadoch).<br />
Podobne ako ostatní magistráti, aj edilovia vydávali edikty (aedicta aedilicum) a mali<br />
k dispozícii aj re<strong>pre</strong>sívne prostriedky, ktoré používali pri priestupkoch (pokuty, zhabanie<br />
veci). Tiež mohli vznášať žaloby - kurulskí edilovia <strong>pre</strong>d „comitia centuriata“ a plebejskí<br />
edilovia <strong>pre</strong>d „comitia tributa“.<br />
8. Kvestúra<br />
Úrad bol zriadený už v období kráľovstva. Kráľ menoval „quastores parricidii“ –<br />
riadny zbor sudcov, ktorého úlohou bolo vyšetrovať trestný čin otcovraždy (crimen parricidii).<br />
Za republiky sa kompetencie kvestorov rozšírili aj o finančné záležitosti, a to<br />
o ochranu štátneho pokladu („quaestores parricidii et aerarii“). Neskôr, v súvislosti so<br />
zriadením stálych súdnych tribunálov, stratili svoju pôvodnú sudcovskú funkciu a stali<br />
sa <strong>pre</strong>važne finančnými úradníkmi. Kvestorov spočiatku menovali konzuli spomedzi<br />
patricijov, neskôr (od roku 447 <strong>pre</strong>d n. l.) boli volení na jeden rok tribútnymi ľudovými<br />
zhromaždeniami. Od roku 421 <strong>pre</strong>d n. l. sa zvýšil ich počet na štyroch, od roku 267 <strong>pre</strong>d<br />
n. l. na osem, za Sullu ich bolo dvadsať a za Cézara až štyridsať. Kvestori boli štvorakí<br />
(mestskí, vojvodcovskí, italskí, majúci na starosti vodovody), a podľa toho mali aj rozdielne<br />
kompetencie.<br />
Mestskí kvestori (q. urbani) boli dvaja. Pôvodne boli pomocníkmi konzulov, neskôr<br />
sa stali nezávislými. Dozerali na štátnu pokladnicu, prijímali dane a poplatky (tributum,<br />
stipendia), nájomné od výbercov poplatkov (vectigalia), vyberali peňažité tresty a vojnové<br />
kontribúcie. Na druhej strane poskytovali finančnú úhradu za verejné práce, ktoré<br />
49
nariadil senát. Uschovávali vojenské znaky (signa militaria), zákony a senatus-consulta,<br />
zmluvy rímskeho štátu (pokiaľ boli spojené s príjmami a výdajmi), zoznamy osôb (ktoré<br />
dostávali od štátu mzdu alebo diéty) a tiež záznamy o prísahách magistrátov. Okrem<br />
toho mali na starosti ubytovanie osôb, stravovanie a s<strong>pre</strong>vádzanie hostí rímskeho štátu.<br />
Vojvodcovskí (provinční) kvestori boli taktiež dvaja a boli ustanovení od roku 421<br />
<strong>pre</strong>d n. l. <strong>pre</strong> vojvodcov (miestodržiteľov) v provinciách za účelom vedenia finančnej<br />
agendy. Miestodržiteľ mohol prijímať a vydávať peniaze len s vedomím kvestora. Kvestor<br />
prijímal dane a poplatky z provincie, obstarával razenie peňazí, spravoval sklady, viedol<br />
účty a sám skladal účty z eráru.<br />
Italskí kvestori boli štyria a boli ustanovení v roku 267 <strong>pre</strong>d n. l. v súvislosti s podrobením<br />
celej Itálie. Nazývali sa tiež quaestores classici (classis - loď), lebo ich hlavnou<br />
úlohou bolo vymáhať od spojencov kontingenty vojska a najmä lode.<br />
Starostlivosť o vodovody bola zverená jednému z nových kvestorov, ktorí boli ustanovení<br />
za Sullu.<br />
Všetci kvestori vystupovali spoločne iba pri usporiadaní hier.<br />
9. Diktátor<br />
Nazýval sa aj „magister populi“ alebo „praetor maximus“. Úrad diktátora patril medzi<br />
vyššie mimoriadne magistratúry a vznikol medzi rokmi 501 – 498 <strong>pre</strong>d n. l. Obsadzoval<br />
sa len v čase vonkajšieho alebo vnútorného nebezpečenstva (t. j. vojna s iným štátom,<br />
občianska vojna a rôzne nepokoje), alebo ak sa mali vykonať mimoriadne jednorazové<br />
úlohy (usporiadanie hier). Diktátora menoval jeden z konzulov na návrh senátu. Teoreticky<br />
senát len konštatoval potrebu menovať diktátora, nenavrhoval však konkrétnu<br />
osobu a konzuli mali možnosť výberu spomedzi občanov s ius honorum. Funkčné obdobie<br />
diktátora nesmelo <strong>pre</strong>siahnuť šesť mesiacov. Toto pravidlo sa v poslednom období<br />
republiky nedodržiavalo (pozri prípad Sullu a Caesara).<br />
Diktátori boli dvojakí, a to „dictarores optima lege creati“, ktorí boli menovaní na<br />
vedenie vojny alebo potlačenie povstania, a „dictatores imminuto iure“, ktorí boli menovaní,<br />
aby vykonali mimoriadne úlohy administratívnej alebo náboženskej povahy. Bolo<br />
to napríklad zvolanie a vedenie ľudového zhromaždenia, uskutočnenie zápisu do senátu,<br />
usporiadanie hier a iné.<br />
Diktátor po svojom menovaní si vyberal pomocného magistráta, t. j. „magistra equitum“,<br />
ktorý mal len poradnú moc a vykonával úlohy, ktorými ho poveril diktátor.<br />
50
Záver<br />
Aj nahliadnutie do problematiky usporiadania a kompetencií najvyšších štátnych<br />
úradníkov v období Rímskej republiky nám nepriamo ukazuje na skutočnosť, že rímske<br />
právo a vôbec právne uvažovanie Rimanov bolo <strong>pre</strong>niknuté životným realizmom, z ktorého<br />
vyplývala orientačná pružnosť, zmysel <strong>pre</strong> líniu strednej cesty a <strong>pre</strong> kompromis<br />
medzi vlastnými a cudzími záujmami, medzi starým a novým, medzi tradíciou a aktuálnymi<br />
potrebami.<br />
Literatúra<br />
[1] ARANGO-RUIZ, V.: Storia del diritto romano, 7. doplnené vydanie, Napoli: Casa<br />
editrice Dott. Eugenio Jovene, 2006. ISBN 88-243-0511-3.<br />
[2] BARTOŠEK, M.: Encyklopedie římského práva. Praha: Panorama, 1981.<br />
[3] BEŇA, J.: Pramene k dejinám práva. Starovek. Bratislava: Vydavateľské oddelenie<br />
Právnickej fakulty UK, 2006. 377 s. ISBN 80-7160-095-4.<br />
[4] BONFANTE, P.: Storia del diritto romano, Vol. I., Milano: Giufré editore, 4. vydanie,<br />
1959.<br />
[5] BONFANTE, P.: Instituce římského práva. Brno, 1932, 9. vyd.<br />
[6] BRTKO, R.: Právne aktivity rímskych prétorov v období rímskej republiky (510 – 27<br />
<strong>pre</strong>d n.l.). In: Právne aspekty verejnej správy. Bratislava: VŠEMvs, 2010. s. 19 - 28.<br />
ISBN 978-80-8137-006-9.<br />
[7] KINCL, J. - URFUS, V. - SKŘEJPEK, M.: Římské právo. Praha, 1995. ISBN 80-7179-<br />
1.<br />
[8] KRÁL, J.: Státní zŕízení římské. Upravil a vydal Groch Vladimír. Praha, 1921.<br />
[9] REALE, G. - ANTISERI, D.: Il pensiero occidentale dalle origini ad oggi, VoI. l.<br />
Brescia: La scuola, 1983. ISBN 80-350-7271-9.<br />
[10] REBRO, K. - BLAHO, P.: Rímske právo. Bratislava – Trnava, 2003. ISBN 80-89047-<br />
53-X.<br />
[11] SKŘEJPEK, M. a kol.: Právnický stav a právnické profese v minulosti. Praha: Havlíček<br />
Brain Team, 1997. ISBN 978-80-903609-9-0.<br />
[12] SOMMER, O.: Prameny soukromného práva římského. Praha, 1932. 2. vyd.<br />
[13] TALAMANCA, M.: Istituzioni di diritto romano, Milano: Dott. Giufré Editore,<br />
1990. ISBN 88-14-02222-4.<br />
51
[14] TOMSA, B.: Kapitoly z dějin filozofie práva a státu. Praha: Karolinum, 2005. 228 s.<br />
ISBN 80-246-1001-9.<br />
[15] VOJÁČEK, L. a kol.: Dejiny verejného práva a prameňov práva. Bratislava: Právnická<br />
fakulta UK, 2010. 413 s. ISBN 80-7160-291-0.<br />
[16] ŽELEZKOVOVÁ, G.: Stručné dejiny rímskeho štátu. Bratislava, 1959.<br />
[17] „Lictores“ (od ligare – viazať, pútať) boli úradní zamestnanci vyšších magistrátov,<br />
ktorí na verejnosti všade <strong>pre</strong>d nimi kráčali, a tak im v zástupe vytvárali miesto<br />
a upozorňovali ľud na to, aby im vzdal úctu. 24 liktorov kráčalo <strong>pre</strong>d diktátorom, 12<br />
<strong>pre</strong>d konzulom a 6 <strong>pre</strong>d prétorom.<br />
[18] 4. storočie <strong>pre</strong>d n. l. je obdobím <strong>pre</strong>nikania plebejcov do patricijských úradov. Už<br />
na sklonku 5. storočia <strong>pre</strong>d n. l. (rok 409) stal sa im prístupný úrad kvestora. Najväčším<br />
úspechom plebejcov v boji o prístup k magistratúram bol zákon navrhnutý<br />
Liciniom a Sextiom (z roku 367 <strong>pre</strong>d n. l.), podľa ktorého jeden z konzulov musel<br />
byť plebejcom. Na tento zákon neskôr (v roku 342 <strong>pre</strong>d n. l.) nadviazalo plebiscitum<br />
„uti liceret consules ambos plebeios creari“, podľa ktorého mohli plebejci obsadiť<br />
súčasne obe konzulské miesta. Plebejci si v pomerne krátkych intervaloch vydobyli<br />
aj prístup k ostatným patricijským magistratúram: od roku 364 plebejci mohli zastávať<br />
úrad kurulského edila, od rok 356 úrad diktátora, od roku 351 úrad cenzora<br />
a od roku 337 úrad prétora.<br />
[19] „A keďže konzuli často opúšťali mesto <strong>pre</strong> vojny so susedmi, aby bol niekto, kto by<br />
mohol v obci vyhlasovať právo, stalo sa, že sa volil aj prétor, ktorý sa nazýval mestský,<br />
<strong>pre</strong>tože vykonával právo v meste“. (Dig. I, 2, 2, 27.).<br />
[20] Servius Tullius zadelil občanov podľa bydliska do obvodov „tribus“. Každý občan<br />
(ako patricij, tak aj plebejec) bol zadelený do toho obvodu, v ktorom mal bydlisko.<br />
Toto zadelenie bolo dedičné a v budúcnosti (keď sa niekto <strong>pre</strong>sťahoval) zostal zapísaný<br />
do toho istého obvodu, do ktorého bol zapísaný jeho ascendent. Preto zanedlho<br />
začali vznikať rozdiely medzi bydliskom (regio) a domovským obvodom (origo,<br />
tribus).<br />
Kontakt<br />
JCDr. PaedDr. Róbert Brtko, CSc.<br />
Katedra práva<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: robert.brtko@vsemvs.sk<br />
52
Mediačná doložka z hľadiska pracovnej legislatívy<br />
Slovenskej republiky<br />
Abstrakt<br />
Ing. Ľuboš Cibák, MBA, PhD.<br />
Autor sa v spracovanom príspevku ťažiskovo zaoberá problematikou mediačnej doložky<br />
v kontexte pracovnej legislatívy SR, a to tak z hľadiska teoreticko-právneho, ako aj<br />
s ohľadom na problémy aplikačnej praxe. V príspevku je obsiahnutých niekoľko úvah<br />
de lege lata, resp. de lege ferenda, ktoré reflektujú z hľadiska <strong>pre</strong>dmetu skúmania autora<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým na právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce a v zákone o mediácii.<br />
Kľúčové slová: mediačná doložka, pracovná legislatíva, závislá práca, zamestnanec,<br />
zamestnávateľ, pracovnoprávne vzťahy<br />
Mediation clause from the view of the labour legislation of<br />
the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
In the processed article the author mainly deals with the issue of mediation clause in<br />
the context of the labour legislation of the Slovak Republic, particulary from the view of the<br />
legal jurisprudence, as well as, with the special regard to the problems of the application<br />
practice. In the paper there are involved several de lege lata, respectively de lege ferenda<br />
considerations, which reflect from the perspective of the author´s scientific research on the<br />
law contained in the Labour code and in the Act on mediation as ameded.<br />
Keywords: mediation clause, labour legislation, dependant work, employee, employer,<br />
labour relations<br />
Úvod<br />
Mediačná doložka (alebo „dohoda o mediácii“) <strong>pre</strong>dstavuje dvojstranný právny<br />
úkon zamestnanca a zamestnávateľa, ktorá môže tvoriť súčasť pracovnej zmluvy, a to<br />
buď už pri uzatváraní pracovného pomeru, alebo sa do pracovnej zmluvy táto dohoda<br />
vkladá ex post, tzn. neskôr (po založení pracovného pomeru – po uzatvorení pracovnej<br />
zmluvy).<br />
V prípade, ak sa na tejto náležitosti účastníci dohodnú pri zakladaní pracovného<br />
pomeru z terminologického hľadiska, je <strong>pre</strong>snejší pojem „dohoda o mediácii“. Ak sa táto<br />
náležitosť stane súčasťou pracovnej zmluvy až po založení pracovného pomeru, <strong>pre</strong>snejšie<br />
pomenovanie by mohlo byť „mediačná doložka“.<br />
Tento príspevok pracuje skôr s pojmom „mediačná doložka“, a to z dôvodu, že tento<br />
pojem je v praxi o niečo bežnejší (spravidla sa mediačná doložka uzatvára vtedy, neraz<br />
53
aj pod „tlakom“ zamestnávateľa, keď reálne „hrozí“ súdne konanie so zamestnancom).<br />
Významovo sú však pojmy takmer identické; v oboch prípadoch sa zamestnanec a zamestnávateľ<br />
zaväzujú, že spor/-y, ktorý/-é z ich zmluvného alebo právneho vzťahu vznikne/-ú,<br />
bude/-ú <strong>pre</strong>dnostne alebo výlučne riešiť mediáciou.<br />
Je dôležité nezamieňať si pojmy „dohoda o mediácii“, „mediačná doložka“ a „dohoda<br />
o riešení sporu mediáciou“. V treťom prípade ide o legitímny termín obsiahnutý<br />
v ustanovení § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov. Predmetom nášho skúmania nie je dohoda, ktorá potvrdzuje úspešne ukončenú<br />
mediáciu, ale dohoda, ktorá k riešeniu sporu mediáciou zaväzuje.<br />
Základným problémom mediačnej doložky, ktorý v príspevku prioritne zvažujeme,<br />
je skutočnosť, či mediáciou možno riešiť spory, ktoré „vznikli“, alebo tiež spory, ktoré<br />
(prípadne) ešte len „môžu vzniknúť“. Ak by bolo mediáciou možné riešiť iba tie spory,<br />
ktoré už existujú, mediačná doložka zaväzujúca účastníkov smerom do budúcnosti by<br />
bola neplatná. V tomto prípade by prichádzala do úvahy jedine dohoda o riešení sporu<br />
mediáciou v zmysle § 7 ods. 1 zákona o mediácii.<br />
Mediačné právo, ako určitý protiklad súdnych konaní, bolo do právneho poriadku<br />
SR implementované relatívne nedávno. Napriek tomu možno konštatovať, že plní nezastupiteľnú<br />
funkciu, a to aj pri riešení sporov z pracovnoprávnych a obdobných pracovných<br />
vzťahov, napr. v súvislosti s porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania.[1, s.<br />
21].<br />
1. Mediácia ako alternatívne riešenie pracovnoprávnych sporov<br />
Právna úprava mediácie je obsiahnutá v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení<br />
neskorších <strong>pre</strong>dpisov (ďalej len ako „zákon o mediácii“). Uplatňovanie mediácie však nie<br />
je z hľadiska druhov právnych vzťahov absolútne, keďže zákon o mediácii sa vzťahuje iba<br />
na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov,<br />
občianskoprávnych vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. Pre iné druhy právnych vzťahov<br />
(napr. trestnoprávne, správnoprávne a pod.) je teda mediácia neprípustná. Mediácia<br />
pritom <strong>pre</strong>dstavuje mimosúdnu činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii riešia<br />
pomocou mediátora spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho<br />
vzťahu. V prípade, ak je mediácia úspešná, výsledkom je písomná dohoda o riešení sporu<br />
mediáciou medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré<br />
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo inom<br />
právnom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou.<br />
Aj <strong>pre</strong> účely mediačnej doložky, domnievame sa, je mimoriadne významné posúdiť,<br />
či mediácia <strong>pre</strong>dstavuje mimosúdne (alternatívne) riešenie sporu, ktorý z príslušného<br />
zmluvného, resp. právneho vzťahu „vznikol“, alebo „má vzniknúť“, prípadne sú prípustné<br />
obidve možnosti. Ak by bolo možné aplikovať mediáciu výhradne pri sporoch, ktoré už<br />
„vznikli“, nebolo by na druhej strane možné, aby sa účastníci zmluvného alebo právneho<br />
vzťahu zaviazali mediačnou doložkou smerom do budúcnosti, že určitý spor, ktorý<br />
54
„vznikne“, budú riešiť práve formou mediácie. Samotný zákon o mediácii je v tomto ohľade<br />
nejednoznačný, keďže používa viacero termínov, a to napr. v § 1 ods. 2 „vznikajú“ (ide<br />
o najširšie vymedzenie, možno z neho dôvodiť, že ide o zmluvné a právne vzťahy, ktorý<br />
„vznikli“, ale aj „vzniknú“), v § 2 ods. 1 „vznikol“ (v dikcii tohto ustanovenia je dokonca<br />
vymedzený pojem „mediácia“, dá sa <strong>pre</strong>to <strong>pre</strong>dpokladať, že ju možno využiť jedine na<br />
tie spory, ktoré už v minulosti vznikli) alebo v § 7 ods. 1 (ex<strong>pre</strong>ssis verbis sú tu uvedené<br />
pojmy „vznikol“ a „vzniknú“).<br />
Skôr sa domnievame, že mediácia by mala reagovať na spor, ktorý už „vznikol“,<br />
a nie na spor, ktorý niekedy v budúcnosti ešte len „môže vzniknúť“. Dôvodov <strong>pre</strong><br />
takéto reštriktívne chápanie mediácie je podľa nášho názoru niekoľko, a to <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
s osobitným zreteľom na oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Zákonník práce<br />
napr. v § 18 svojho znenia ustanovuje, že neplatný (ide tu o absolútnu neplatnosť<br />
právnych úkonov, pozn.) je taký právny úkon, ktorým sa zamestnanec vo<strong>pre</strong>d vzdáva<br />
svojich práv. Ak by bola mediačná doložka naformulovaná napr. takým spôsobom,<br />
že „zamestnanec sa zaväzuje akýkoľvek (alebo všetky spory) spor, ktorý mu vznikne<br />
z pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom riešiť iba na základe mediácie“ (takéto<br />
znenie mediačnej doložky nie je v praxi výnimočné, pozn.), znamenalo by to,<br />
že zamestnanec sa vzdal možnosti na ochranu svojich práv v zmysle ustanovenia §<br />
14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom<br />
z pracovnoprávnych vzťahov <strong>pre</strong>jednávajú a rozhodujú súdy. Aby mediačná doložka<br />
bola v pracovnej legislatíve SR prípustná, musí riešiť spory, ktoré „vzniknú“; spory,<br />
ktoré „vznikli“, musia byť <strong>pre</strong>dmetom dohody o riešení sporu mediáciou (§ 7 ods. 1<br />
zákona o mediácii).<br />
Je tu rovnako aj etická (morálna, mravnostná) rovina chápania tejto situácie, ktorá je<br />
vzhľadom na špecifiká pracovnoprávnych vzťahov (najmä pokiaľ ide o nerovnaké právne<br />
postavenie účastníkov vyjadrené v nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca<br />
po vzniku pracovného pomeru, tzn. odo dňa nástupu zamestnanca do práce)<br />
veľmi významná a musí byť zohľadňovaná.<br />
Mediačná doložka, ktorá <strong>pre</strong>dpokladá vznik sporu smerom do budúcnosti, totiž<br />
vytvára značný „tlak“ na zamestnanca v tom, že ten si je vedomý, že ak nejaký spor<br />
z pracovnoprávneho vzťahu vznikne a bude jemu na ujmu, rýchla a efektívna procesná<br />
ochrana jeho práva môže byť značne obmedzená, ak sa mediačné konanie bude napr.<br />
neúmerne naťahovať (nemožno tiež vylúčiť, že druhá strana by mediačné konanie naťahovala<br />
úmyselne).<br />
Niektorým právam zamestnancov, napr. na odmenu – mzdu alebo plat – za výkon<br />
závislej práce, by mal byť garantovaný maximálne efektívny výkon, keďže ide o právo,<br />
ktorého nevykonanie alebo neskoršie vykonanie (napr. až skončí mediačné konanie),<br />
môže ohroziť samotnú životnú existenciu zamestnanca.<br />
Tu je však nutné konštatovať, že aj procesná ochrana v zmysle Občianskeho súdneho<br />
poriadku je <strong>pre</strong> zamestnanca neraz zdĺhavá, stresujúca a finančne nákladná. Za uváženie<br />
55
y <strong>pre</strong>to stálo, či by pracovná legislatíva nemala byť doplnená o vlastnú procesnú normu,<br />
ktorá by zohľadňovala osobitosti pracovnoprávnych vzťahov z procesného hľadiska.<br />
V kontexte uvedených faktov nemožno zabudnúť ani na to, že mediačná doložka,<br />
ktorá <strong>pre</strong>dpokladá vznik sporu a minimálne obmedzuje zamestnanca v absolútnej slobode<br />
voľby jeho procesnej ochrany, musí byť konfrontovaná so znením § 15 Zákonníka<br />
práce, podľa ktorého <strong>pre</strong>jav vôle (tzn. právny úkon, teda aj mediačnú doložku) treba<br />
vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým<br />
mravom. „Okolnosti“ totiž nemusia spočívať v úmysle riešiť spor „pokojnou a konsenzuálnou<br />
mediačnou cestou“, ale tiež v latentných snahách zamestnávateľa získať istotu, že<br />
ak by aj bol zamestnanec dotknutý na nejakom svojom práve, nebude sa ochrany domáhať<br />
súdnou cestou.<br />
Niektoré výhody, ktoré mediačné konanie <strong>pre</strong> riešenie sporov z pracovnoprávnych<br />
a obdobných pracovných vzťahov prináša, zdôrazňujú iní autori v odborných prácach<br />
obdobného zamerania. Napr. M. Kuril poukazuje na skutočnosť, že mediácia znamená<br />
najmä zdynamizovanie celého procesu riešenia určitého konfliktu, ako aj dominanciu<br />
bezprostrednej a dôvernejšej komunikácie sporových strán, a to v zásade bez formálnych<br />
prvkov. Mediácia rovnako prináša, uvádza ďalej autor, odbremenenie od súdnych<br />
poplatkov a zníženie finančných nákladov na právne zastupovanie, resp. <strong>pre</strong>dpoklad, že<br />
sporové strany dospejú k vzájomnej dohode nepomerne skôr, ako možno očakávať výsledok<br />
súdneho konania. [2, s. 272].<br />
Podľa J. Záhorčákovej <strong>pre</strong>dstavuje osoba mediátora kľúčový spojovací článok medzi<br />
sporiacimi sa stranami, pričom rozhodujúcim <strong>pre</strong>dpokladom na uplatnenie mediácie je<br />
popritom ochota oboch strán riešiť konflikt vzájomným konsenzom. Výhodou je určitá<br />
neformálnosť a dôvernosť, konštatuje v nasledujúcom autorka, pri povinnosti zachovania<br />
mlčanlivosti, pružnosť zbavená prieťahov typických <strong>pre</strong> súdne konania, ktoré sú finančne<br />
nákladnejšie. Pri poskytnutí kompetentného vedenia mediátora o obsahu dohody<br />
a výsledku rozhodujú samotné sporové strany tak, aby bol obojstranne akceptabilný,<br />
čo vedie často dokonca k zlepše niu vzájomných vzťahov zúčastnených. [3, s. 424].<br />
2. Mediačná doložka<br />
Mediačná doložka <strong>pre</strong>dstavuje voliteľnú (fakultatívnu) náležitosť pracovnej zmluvy,<br />
ktorej prípadné nedohodnutie nemá žiadny vplyv na platnosť pracovnej zmluvy. Tá je<br />
platná (ak sú v nej obsiahnuté všetky obligatórne náležitosti a dodržaná jej forma, pozn.)<br />
bez ohľadu na skutočnosť, či v nej je, alebo nie je mediačná doložka vymedzená.<br />
Mediačná doložka nie je v žiadnom právnom <strong>pre</strong>dpise definovaná. Ide však o dvojstranný<br />
právny úkon medzi zamestnancom a zamestnávateľom, na základe ktorého sa<br />
obaja účastníci dohodnú na tom, že ak z ich pracovnoprávneho vzťahu vznikne nejaký<br />
(<strong>pre</strong>sne určený) alebo akýkoľvek spor alebo spory, spôsob riešenia tohto sporu alebo<br />
sporov bude <strong>pre</strong>dnostne alebo výlučne realizovaný formou mediácie, a to na základe a za<br />
podmienok ustanovených zákonom o mediácii.<br />
56
Súčasťou pracovnej zmluvy by mohla v určitých prípadoch byť aj tzv. „mediačná<br />
doložka“. Na základe nej by sa zamestnanec zaviazal, že akékoľvek spory z pracovnoprávnych<br />
vzťahov bude v prvom rade riešiť prostredníctvom mediácie, a až následne, ak nedôjde<br />
k dohode, súdnou cestou. Takýto právny stav prvotne indikuje rozpor s tvrdeniami<br />
väčšiny autorov, ktorí pripisujú mediácii dobrovoľný charakter, ako i s dikciou samotného<br />
zákona o mediácii. Sme tej mienky, že rozhodujúcou skutočnosťou <strong>pre</strong> posúdenie<br />
potenciálnej neplatnosti takéhoto ustanovenia je fakt, že zamestnanec sa práva na súdnu<br />
ochranu nevzdáva, kedykoľvek môže mediáciu ukončiť a iniciovať súdny spor. [4, s. 61].<br />
Dojednanie mediačnej doložky nemá vplyv na platnosť pracovnej zmluvy. Neplatná<br />
by však mohla byť samotná mediačná doložka. Podmieňovací spôsob „by mohla byť“<br />
uvádzame z toho dôvodu, že z aktuálnej pracovnej legislatívy ani z rozhodovacej praxe<br />
súdov nie je výslovne zrejmé, či mediačné doložky sú alebo nie sú v pracovnom zákonodarstve<br />
legitímne. Problémom je <strong>pre</strong>dovšetkým to, že mediačná doložka „<strong>pre</strong>dpokladá“<br />
vznik sporu smerom do budúcnosti. Na druhej strane zo zákona o mediácii nie je jednoznačne<br />
zrejmé, či mediáciou možno riešiť iba spory, ktoré už „vznikli“, alebo ktoré ešte<br />
len „môžu vzniknúť“.<br />
Okrem toho mediačná doložka, hoci je dvojstranným právnym úkonom, a <strong>pre</strong>dpokladajme,<br />
že urobeným slobodne a vážne, mohla by byť <strong>pre</strong>dovšetkým zamestnávateľovi<br />
„nápomocná“, a to pri zneužívaní niektorých jeho oprávnení. Zákonník práce v znení §<br />
13 ods. 3 potvrdzuje, že výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť<br />
v súlade s dobrými mravmi. Popritom platí, že nikto nesmie tieto práva a povinnosti<br />
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.<br />
Mediačná doložka, ktorá by zaväzovala k mediácii smerom do budúcnosti, sa môže<br />
dostať do rozporu s dikciou v <strong>pre</strong>dchádzajúcom z uvedených ustanovení. Medzi všeobecne<br />
akceptovateľné dobré mravy v spoločnosti musí patriť aj to, že subjekt pracovnoprávneho<br />
vzťahu má právo na slobodnú voľbu procesnej ochrany. Toto právo by malo<br />
byť absolútne. Ak sa ho zamestnanec napriek tomu rozhodne obmedziť (relativizovať),<br />
je otázne, či tento stav je v súlade s § 17 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého právny<br />
úkon, ktorým sa zamestnanec vzdáva svojich práv, je neplatný, pričom v tomto prípade<br />
by išlo o neplatnosť absolútnu, tzn. na mediačnú doložku by sa prihliadalo, ako keby ani<br />
nikdy neexistovala.<br />
Je dôležité správne posúdiť, či mediácia vznik sporu <strong>pre</strong>dpokladá, alebo či ide<br />
o právny inštitút, ktorý možno na riešenie už vzniknutého sporu využiť. Zákonník práce<br />
osobitným spôsobom nezdôrazňuje mimosúdne riešenie sporov, naopak, v zmysle § 14<br />
spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov <strong>pre</strong>jednávajú<br />
a rozhodujú súdy. Musíme konštatovať, že je na škodu veci, že Zákonník práce mimosúdne<br />
riešenie sporov žiadnym špeciálnym spôsobom neakcentuje. Zvláštna povaha<br />
pracovnoprávnych vzťahov je obsiahnutá aj v tom prvku, že kým napr. občianskoprávny<br />
alebo obchodnoprávny vzťah v mnohých prípadoch súdnym konaním sa skončí, <strong>pre</strong> pracovnoprávne<br />
vzťahy toto neplatí. Takmer v absolútnej väčšine prípadov však súdne konanie<br />
natoľko naruší vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, že pokračovať v do-<br />
57
hodnutom pracovnoprávnom vzťahu je takmer nemožné. Ten sa <strong>pre</strong>to skončí z iniciatívy<br />
niektorého účastníka alebo ich dohodou neraz v období bezprostredne nasledujúcom po<br />
skončení súdneho konania. A práve mediácia, ktorá je menej konfliktná a viac osobná,<br />
by mohla byť prostriedkom, ktorý by umožňoval pracovnoprávnemu vzťahu „<strong>pre</strong>žiť“ aj<br />
po prípadnom skončení súdneho konania medzi zamestnancom a zamestnávateľom.<br />
Dôležité je, aby sa pracovná legislatíva <strong>pre</strong>cíznym spôsobom s mediačnou doložkou<br />
vysporiadala, tzn. buď ju vecne upravila, alebo vylúčila zo svojho obsahu. Nie je ľahké<br />
jednoznačne sa prikloniť na niektorú stranu riešenia tohto problému. V konečnom dôsledku<br />
a po zvážení všetkých argumentov sa však skôr domnievame, že mediačná doložka<br />
(v tom chápaní, že zaväzuje účastníkov pracovnoprávnych vzťahov smerom do<br />
budúcnosti) nemá v pracovnej legislatíve svoje opodstatnenie. Mediácia by mala podľa<br />
nášho názoru byť „slobodná“ a „dobrovoľná“, účastníci by si ju mali zvoliť v prípade, ak<br />
už poznajú obsah sporu, a konkrétny spor chcú riešiť práve mediáciou. V rozpore s dobrými<br />
mravmi je situácia, ak sa účastník zaväzuje (napr. aj pod „tlakom“ zamestnávateľa)<br />
k riešeniu sporu, ktorého obsah ešte nepozná, mediáciou, hoci by v konečnom dôsledku<br />
mohol byť v budúcnosti <strong>pre</strong> neho efektívnejší iný právny inštitút, než samotná mediácia.<br />
Nespochybňujme však potenciál mediácie. Jej význam v pracovnoprávnych vzťahoch<br />
by mohol byť mimoriadny, avšak, pravdepodobne v inej forme, ako na základe<br />
mediačnej doložky v podobe, akú v rámci príspevku skúmame. Pracovná legislatíva podstúpila<br />
pomerne významné zmeny s účinnosťou od 1. septembra tohto roka (išlo o zákon<br />
č. 257/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Zákonník práce, pozn.), žiaľ, problematika<br />
mediačných doložiek ostala zákonodarcom opomenutá (napr. na rozdiel od tzv. „konkurenčnej<br />
doložky“, ktorá zamestnanca obmedzuje v slobode výberu zamestnania po<br />
skončení pracovného pomeru, ak je dohodnutá, a ktorá je tiež „na hrane“ zákonnosti,<br />
dokonca, podľa nášho názoru, ústavnosti, pozn.).<br />
V prípade zákona o mediácii <strong>pre</strong>dpokladala najmä odborná verejnosť, že sa rozšíri<br />
spektrum možností <strong>pre</strong> riešenie sporov tak menších, ako aj väčších prostredníctvom<br />
mimosúdnej cesty. Mediačné konanie v konečnom dôsledku prináša zvyšovanie osobnej<br />
kompetencie (ale aj zodpovednosti, pozn.) všetkých účastníkov sporu. Ak v rámci<br />
súdneho konania sa účastník do určitej miery vzdáva možnosti ovplyvňovať výsledok<br />
súdneho sporu, v prípade mediácie možno výsledok sporu ovplyvňovať oveľa intenzívnejšie,<br />
rovnako, čo je dôležité, v priebehu celého procesu riešenia sporu mediáciou. [5,<br />
s. 3 nasl.].<br />
Záver<br />
Mediačná doložka patrí de facto v praxi k bežne využívaným právnym inštitútom,<br />
de iure však nie je žiadnym právnym <strong>pre</strong>dpisom potvrdená, resp. konkretizovaná (napr.<br />
z hľadiska formálneho, či obsahového). Je <strong>pre</strong>to zrejmé, že jej praktické využívanie môže<br />
spôsobovať kolízie s rôznymi právnymi <strong>pre</strong>dpismi. V tomto poukazujeme <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
na § 14, 15 a 18 Zákonníka práce. Čo však považujeme za ešte závažnejšiu skutočnosť je<br />
58
fakt, že samotný zákon o mediácii neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy<br />
<strong>pre</strong>sne možno mediáciu aplikovať. V zákone o mediácii je obsiahnutých niekoľko pojmov,<br />
ktoré nie sú z výkladového hľadiska kompatibilné, pokiaľ napr. podľa § 2 ods. 1 sa<br />
<strong>pre</strong>dpokladá, že mediácia je uplatniteľná iba na spory, ktoré „vznikli“ (tzn. „v minulosti“),<br />
v znení § 7 ods. 1 toho istého zákona už nachádzame popri slove „vznikli“ aj slovo<br />
„vzniknú“ (tzn. smerom „do budúcnosti“).<br />
Mediácia ako alternatívne mimosúdne riešenie sporu zo zmluvného alebo právneho<br />
vzťahu môže byť využívaná aj v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Túto otázku rieši<br />
samotný zákon o mediácii. Mediačná doložka prináša so sebou viaceré výhody, ako aj<br />
nevýhody. Nevýhod, domnievame sa, je o niečo viac na strane zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ<br />
v zásade mediačnú doložku vníma ako určitú „poistku“ <strong>pre</strong>d súdnym sporom<br />
so zamestnancom, ktorý by mu mohol byť dokonca v niektorých prípadoch výrazne<br />
na ujmu (napr. z hľadiska ochrany dobrého mena podniku), <strong>pre</strong> zamestnanca mediačná<br />
doložka znamená najmä obmedzenie procesnej možnosti ochrany jeho práv.<br />
Súčasný legislatívny stav znamená <strong>pre</strong> subjekty pracovnoprávnych vzťahov právnu<br />
neistotu pri využívaní mediačnej doložky, ktorá vznik sporu ešte len <strong>pre</strong>dpokladá. Jej<br />
uplatňovanie je v mnohých ohľadoch „na hrane“ zákona. Je <strong>pre</strong>to žiaduce a uvádzame<br />
to ako odporúčanie, aby sa zákonodarca vysporiadal s tým, či je mediačná doložka <strong>pre</strong><br />
oblasť výkonu závislej práce prípustná smerom pro futuro alebo nie. Ak áno, mohli by<br />
sa z hmotnoprávneho hľadiska <strong>pre</strong>cizovať jej formálno-obsahové náležitosti, ak nie, je<br />
potrebné výslovne to uviesť v zákone o mediácii alebo v Zákonníku práce.<br />
Problematika „mediačných doložiek“ by mohla byť upravená napr. aj na úrovni<br />
základných zásad Zákonníka práce, ktoré nie sú právne záväzné. Mohli by sme potom<br />
uvažovať skôr o význame <strong>pre</strong>venčnom, než inter<strong>pre</strong>tačnom. Hoci určitá „statickosť“ základných<br />
zásad je pochopiteľná (najmä v tom prípade, ak ide o „klasické“ zásady, napr.<br />
zásadu zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov), na druhej strane by bolo žiaduce, aby<br />
základné zásady dynamickejšie reagovali na niektoré problémy aplikačnej praxe v oblasti<br />
výkonu závislej práce (tzn. napr. aj na problematiku mediačných doložiek). [6, s. 198].<br />
Literatúra<br />
[1] KURIL, M.: K možnostiam právnej ochrany <strong>pre</strong>d nerovnakým zaobchádzaním<br />
v pracovnoprávnych vzťahoch. In: <strong>Zborník</strong> z Konferencie o rôznych formách diskriminácie.<br />
Bratislava: Kartprint, 2010. s. 11-24. ISBN 978-80-88870-82-1.<br />
[2] KURIL, M.: Možnosti právnej ochrany. In: Cibák, Ľ. - Kuril, M.: Zásada rovnakého<br />
zaobchádzania pri výkone závislej práce. Bratislava: VŠEMvs 2010. 318 s. ISBN 978-<br />
80-970272-7-8.<br />
[3] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára „Aktuálne<br />
trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: crr.sk, s. r. o., 2011. s. 419-<br />
435. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
59
[4] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ, 2009.<br />
180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[5] PRUŽINSKÁ, J.: Prax mediácie na Slovensku. Dostupné k dňu 1. septembra 2011<br />
na internete: www.mediationworld.net.<br />
[6] KURIL, M.: K niektorým hodnotovým princípom pracovného práva v znení vybraných<br />
základných zásad Zákonníka práce. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého<br />
seminára „Aktuálne trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: crr.sk, s. r. o.,<br />
2011. s. 191-206. ISBN 978-80-89458-8.<br />
[7] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[8] Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[9] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z.<br />
[10] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Kontakt<br />
Ing. Ľuboš Cibák, MBA, PhD.<br />
kvestor<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava<br />
E-mail: lubos.cibak@vsemvs.sk<br />
60
Klastre a klastrové iniciatívy v podmienkach Slovenskej<br />
republiky<br />
Abstrakt<br />
doc. PhDr. Peter Čajka, PhD. - Ing. Mgr. Tomáš Koniar, PhD.<br />
Regionálne klastre v súčasnosti <strong>pre</strong>dstavujú jeden z významných nástrojov stimulovania<br />
rozvoja jednotlivých ekonomických odvetví, ale čo je omnoho dôležitejšie, majú<br />
schopnosť prispievať k rozvoju samotných regiónov. Vytvárajú tak príležitosť <strong>pre</strong> už rozvinuté<br />
regióny ďalej na<strong>pre</strong>dovať, a na druhej strane môžu stimulovať rozvoj zaostalejších<br />
regiónov. Politika klastra je totiž založená na multiplikačnom efekte.<br />
ciál<br />
Kľúčové slová: klaster, politika klastrov, konkurencieschopnosť, endogénny poten-<br />
Clusters and cluster initiatives in the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
Cluster means a spatial or geographical concentration of thematically related firms and<br />
other organizations such as universities, R&D institutions, public support agencies and others,<br />
which are interlinked on the base of business-related commonalities and complementarities<br />
and derive economic advantages. Endogenous potential of regions is very important<br />
for the development of clusters, i. e., to try to find internal potential based on natural resources<br />
and building cluster on historical traditions and skills.<br />
Keywords: cluster, cluster policy, competitiveness, endogenous potential<br />
Úvod<br />
História budovania klastrov v podmienkach SR je pomerne krátka. Na rozdiel od<br />
ČR, kde môžeme uvažovať o približne rovnakých podmienkach transformácie trhu po<br />
rozdelení spoločného štátu, je implikácia súčasných tendencií regionálneho rozvoja iba<br />
na začiatku, a to nevynímajúc ani klastrové iniciatívy. Regionálna politika EÚ, ktorej<br />
súčasťou je aj významné postavenie klastrových iniciatív a ich podpora zo strany Spoločenstva,<br />
začala byť aktuálnou <strong>pre</strong> SR až po jej vstupe a etablovaní sa doň. Ide o roky<br />
2004-2006, t.j. o skrátené programové obdobie, ktoré mohli pôvodné členské štáty (15)<br />
využívať už od roku 2000. Od roku 2007 nastúpila SR do nového programového obdobia.<br />
Zmenil sa aj názov regionálnej politiky, a to zo štrukturálnej politiky medzi rokmi<br />
2000 až 2006 na kohéznu politiku <strong>pre</strong> roky 2007 až 2013. Súčasné programové obdobie<br />
je <strong>pre</strong> SR prvým programovým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje<br />
z fondov EÚ <strong>pre</strong> budovanie klastrov v priebehu celého jeho trvania, a to na základe dokumentu<br />
Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007-2013.<br />
61
1. Kohézna politika v rokoch 2007 - 2013<br />
Základný dokument kohéznej politiky programového obdobia na roky 2007 - 2013,<br />
Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013 (NSRR SR) bol vypracovaný<br />
v súlade s novými nariadeniami EÚ k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu<br />
a následne bol schválený vládou SR. Politika súdržnosti, čiže kohézna politika EÚ, sa bude<br />
realizovať prostredníctvom koncentrácie príspevkov z fondov na tri hlavné ciele, a to na<br />
Konvergenciu, na Regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a na Európsku teritoriálnu<br />
spoluprácu. Pod čerpanie finančných prostriedkov v Cieli Konvergencia z Kohézneho<br />
fondu možno zaradiť celé územie SR. Pre čerpanie v rámci toho istého cieľa, ale zo<br />
zdrojov štrukturálnych fondov, možno uvažovať o celom území SR, mimo Bratislavského<br />
samosprávneho kraja. Naproti tomu, práve Bratislavský samosprávny kraj sa môže uchádzať<br />
o dotácie v rámci Cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tretí cieľ<br />
v poradí, a to Európska teritoriálna spolupráca, je aplikovateľný v troch oblastiach. Je to<br />
cezhraničná spolupráca, nadnárodná spolupráca a medziregionálna spolupráca.<br />
Keďže všeobecným nariadením Európskej komisie (EK) je umožnené nezaradiť tretí<br />
cieľ do NSRR SR, práve v súlade s ním obsahuje NSRR SR len prvé dva ciele, a to:<br />
• Cieľ Konvergencia; v Cieli Konvergencia sa finančná podporu z fondov ERDF<br />
a ESF prioritne sústredí na regióny, ktorých HDP na obyvateľa za tri posledné<br />
roky <strong>pre</strong>d prijatím nových nariadení nedosiahol 75% priemeru krajín rozšírenej<br />
EÚ. Ako je vyššie uvedené, v prípade SR ide o celé územie s výnimkou Bratislavského<br />
samosprávneho kraja. Pri financovaní z Kohézneho fondu Cieľ Konvergencia<br />
pokryje členské štáty, ktorých HNP za tri posledné roky <strong>pre</strong>d prijatím<br />
nariadení nedosiahol 90% priemeru krajín rozšírenej EÚ a ktoré majú konvergenčný<br />
program. Tieto kritériá SR spĺňa celým svojím územím.<br />
• Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť; na čerpanie podpory<br />
v Cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú oprávnené oblasti,<br />
ktoré nespadajú do Cieľa Konvergencia, čo je v prípade SR už spomínaný Bratislavský<br />
samosprávny kraj. Cieľ je zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti<br />
a atraktivity regiónu Bratislavského samosprávneho kraja cestou <strong>pre</strong>dvídania<br />
hospodárskych a sociálnych zmien a podpory inovácií, je založený na<br />
spoločnosti založenej na vedomostiach, na podnikateľskom duchu, na ochrane<br />
životného prostredia a na <strong>pre</strong>vencii <strong>pre</strong>d rizikami, na podpore adaptability pracovníkov<br />
a podnikov a na rozvoji trhov práce, orientovaných na sociálne začleňovanie.<br />
Celková stratégia NSRR SR <strong>pre</strong> celé územie je postavená na základe <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />
dokumentov dotýkajúcich sa koncepcií rozvoja SR. Konkrétne ide o Akčný plán trvalo<br />
udržateľného rozvoja na roky 2005 - 2010, Národný program reforiem SR, Národnú<br />
stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR, Koncepciu územného rozvoja SR 2001, Stratégiu<br />
konkurencieschopnosti SR do roku 2010 (tzv. Lisabonskú stratégiu <strong>pre</strong> SR) a programy<br />
hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov.<br />
62
Pre zahrnutie čo najširšieho spektra oblastí podpory boli vytýčené viaceré operačné<br />
programy (OP), ktorých je spolu jedenásť.<br />
Popri operačných programoch si NSRR SR stanovil svoje základné strategické priority<br />
(SP) a k nim prislúchajúce ciele. Je to:<br />
• SP Infraštruktúra a regionálna dostupnosť; za cieľ má zvýšenie vybavenia regiónov<br />
infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb.<br />
Medzi špecifické priority možno sem zaradiť modernizáciu regionálnej,<br />
dopravnej, zdravotnej a environmentálnej infraštruktúry a ochranu životného<br />
prostredia;<br />
• SP Vedomostná ekonomika; podstata jej zamerania je v rozvoji zdrojov trvalo<br />
udržateľného ekonomického rastu a vo zvyšovaní konkurencieschopnosti priemyslu<br />
a služieb. Parciálne ide o priority ako sú informatizácia spoločnosti, výskum<br />
a vývoj, infraštruktúra vysokých škôl, či podpora konkurencieschopnosti<br />
podnikov a služieb prostredníctvom inovácií;<br />
• SP Ľudské zdroje; pojednáva o zvýšení zamestnanosti, o raste kvality pracovnej<br />
sily <strong>pre</strong> potreby vedomostnej spoločnosti a o zvýšení sociálnej inklúzie rizikových<br />
skupín. V praxi to znamená moderné vzdelávanie <strong>pre</strong> vedomostnú spoločnosť<br />
a podporu rastu zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít.<br />
Špecifickou skupinou zostávajú horizontálne priority, a to marginalizované rómske<br />
komunity, rovnosť príležitostí, trvalo udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť. Na základe<br />
dokumentu NSRR SR a priorít stanovených vládou možno konštatovať, že slovenskou<br />
vládou schválený dokument kohéznej politiky Programového obdobia na roky<br />
2007 - 2013 venuje pozornosť iným tendenciám regionálneho rozvoja, a to informačnej<br />
spoločnosti a ekonomike, a prikláňa sa aj na stranu učiacich sa regiónov. Koncepcia<br />
klastrov nie je podporovaná žiadnym oficiálnym dokumentom a ani právny poriadok SR<br />
pojem „klaster” nepozná.<br />
2. Podpora budovania klastrov v Slovenskej republike<br />
Akákoľvek aktivita od <strong>pre</strong>dstaviteľov vlád v minulosti a ani v súčasnosti neprichádza<br />
s iniciatívou <strong>pre</strong> budovanie klastrov, a tým pádom neexistuje doteraz koncepcia budovania<br />
a tvorby klastrových zoskupení v podmienkach SR. To úzko súvisí zároveň aj s nedostatočnou<br />
podporou inovácií, ktorá je jednou z najnižších v rámci EÚ.<br />
Napriek tomuto faktu možno badať snahy regionálnych aktérov, univerzít a odborných<br />
škôl či verejných inštitúcií, fungujúcich na regionálnej báze, o vzájomnú spoluprácu,<br />
a tým aj o realizáciu základných <strong>pre</strong>dpokladov potrebných <strong>pre</strong> rozvoj konkrétneho<br />
regiónu. Premieta sa to aj do kreovania priaznivého ekonomicko-politického prostredia<br />
a do postupného zakladania regionálnych klastrov. Tie však potom fungujú na provizórnej<br />
báze, práve kvôli absencii legislatívnej normy upravujúcej činnosť a možnosti ich<br />
pôsobenia na voľnom trhu.<br />
63
Za jedinú normu, aspoň čiastočne sa dotýkajúcu klastrov, môžeme označiť zákon<br />
o podpore cestovného ruchu z roku 2010, s účinnosťou od 1. januára 2011. Ten však uvádza<br />
iba možnosti oblastných a krajských združení cestovného ruchu, čo <strong>pre</strong> klastre pôsobiace<br />
v iných oblastiach a v odvetviach nie je relevantné. Pokiaľ ide o budovanie klastrov<br />
prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ, programové obdobie na roky 2004-2006<br />
ešte v SR nepoznalo pojem klaster. Podporu EÚ <strong>pre</strong> budovanie klastrov v programovom<br />
období rokov 2007 - 2013 možno využiť cez OP Konkurencieschopnosť a hospodársky<br />
rast, ktorý venuje problematike klastrov istú pozornosť. Konkrétne ide o Prioritnú os<br />
č. 1 Inovácie a rast konkurencieschopnosti. Operačný program sleduje najmä zabezpečenie<br />
trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Jeho riadiacim orgánom<br />
je Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR (MHaV SR) a finančný príspevok ES<br />
na tento operačný program je 777 000 000 eur, ktorý ponúka možnosti podpory klastrov<br />
v rámci Opatrenia 1.2 Podpora spoločných služieb <strong>pre</strong> podnikateľov (vyčlenené finančné<br />
prostriedky 437 320 000 eur).<br />
Toto opatrenie má za cieľ podporu budovania infraštruktúry <strong>pre</strong> rozvoj sektora malých<br />
a stredných podnikov, a tým pádom aj samotnej oblasti priemyslu a služieb. Nárast<br />
životnej úrovne, zamestnanosti a celkovej kvality života je tu badateľný ako sekundárny<br />
dopad na zainteresované regióny. Vyváženosť rozvoja jednotlivých regiónov je zabezpečená<br />
podporou verejného sektora v rovnakej miere po celej SR, na zabezpečenie efektívnejšieho<br />
nárastu úrovne a sily podnikateľského prostredia, ako aj obnovy tradičných<br />
podnikateľských a priemyselných oblastí v regiónoch. Zároveň sa vytvorí aj priestor <strong>pre</strong><br />
spoluprácu na medzinárodnom poli. Ako základné kategórie intervencií boli vymedzené:<br />
• <strong>pre</strong>nos technológií a zlepšovanie spolupráce sietí spájajúcich malé a stredné<br />
podniky, podniky a univerzity, všetky druhy inštitúcií pomaturitného vzdelávania,<br />
regionálne orgány, výskumné centrá a vedecké a technologické združenia<br />
(vedecké a technologické parky, technopoly, atď.),<br />
• podpora vedecko-technologického rozvoja (VTR), <strong>pre</strong>dovšetkým v malých<br />
a stredných podnikoch (vrátane prístupu k VTR a k službám vo výskumných<br />
centrách),<br />
• zdokonalené podporné služby <strong>pre</strong> podniky a skupiny podnikov,<br />
• investovanie do podnikov priamo spojených s výskumom a inováciou (inovatívne<br />
technológie, zakladanie nových podnikov univerzitami, existujúce centrá<br />
VTR a podniky),<br />
• iné opatrenia na stimuláciu výskumu a inovácií a podnikania,<br />
• služby a aplikácie <strong>pre</strong> malé a stredné podniky (e-podnikanie, vzdelávanie a školenie,<br />
vytváranie sietí, atď.),<br />
• ozdravovanie priemyselných lokalít a kontaminovanej pôdy,<br />
64
• iné opatrenia na zachovanie životného prostredia a <strong>pre</strong>dchádzanie rizikám,<br />
• rozvoj osobitných služieb v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a podpory<br />
v súvislosti s reštrukturalizáciou odvetví a firiem a rozvoj systémov <strong>pre</strong>dvídania<br />
hospodárskych zmien a budúcich požiadaviek z hľadiska pracovných miest<br />
a zručnosti.<br />
Ďalším faktom zostáva, že klastre možno podporiť aj pomocou programu interregionálnej<br />
spolupráce INTERREG IVC. Tento program v rámci svojich dvoch základných<br />
priorít (Priorita č. 1: Inovácie a znalostná ekonomika, Priorita č. 2: Životné prostredie<br />
a <strong>pre</strong>vencia <strong>pre</strong>d rizikami) podporuje projekty, ktoré na základe medziregionálnej spolupráce<br />
a výmeny informácií sledujú a majú za cieľ zmenu a podporu miestnej a regionálnej<br />
politiky dotýkajúcej sa parciálnych bodov jednotlivých priorít. Klastre možno<br />
uvádzať v podbodoch inovácií, výskumu a technologického vývoja a podnikania malých<br />
a stredných podnikov. Manuál k programu sa dotýka doslova podpory „regionálnych<br />
ekonomických skupín (klastrov)“ (celkovo bolo <strong>pre</strong> program vyčlenených 321 321 762<br />
eur na obdobie rokov 2007 - 2013).<br />
Priority programu INTERREG IVC<br />
Priorita č. 1: Inovácie a znalostná ekonomika<br />
• inovácie, výskum a technologický vývoj<br />
• podnikanie a malé a stredné podniky<br />
• informačná spoločnosť<br />
• zamestnanosť, ľudské zdroje a vzdelávanie<br />
Priorita č. 2: Životné prostredie a <strong>pre</strong>vencia <strong>pre</strong>d rizikami<br />
• prírodné a technologické ohrozenia, klimatické zmeny<br />
• hospodárenie s vodou<br />
• <strong>pre</strong>dchádzanie tvorbe odpadu a hospodárenie s odpadom;<br />
• biodiverzita a ochrana prírodného dedičstva (vrátane kvality ovzdušia)<br />
• energia a udržateľná doprava<br />
• kultúrne dedičstvo a krajina.<br />
Prostredníctvom podpory z prostriedkov komunitárnych programov Rámcového<br />
programu <strong>pre</strong> konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) (rozpočet 3,6 miliardy eur)<br />
a 7. Rámcového programu Spoločenstva <strong>pre</strong> výskum a technologický rozvoj (rozpočet<br />
50,5 miliardy eur) možno takisto podporovať budovanie klastrov v SR. [Rámcový<br />
65
program CIP prostredníctvom Programu podpory podnikania a inovácií (EIP) a 7.<br />
Rámcový program prostredníctvom Programu Spolupráca].<br />
3. Identifikácia a druhy klastrov v Slovenskej republike<br />
Základom identifikácie existujúcich klastrov v SR boli štúdie Slovenskej investičnej<br />
a energetickej agentúry (SIEA) „Klastre na podporu rozvoja inovácií“ z roku 2009<br />
a „Klastrovanie“ z roku 2010. Následne bol tento <strong>pre</strong>hľad existujúcich klastrov overený<br />
a doplnený o informácie získané z full textových a katalógových internetových serverov<br />
ako sú www.google.sk a www.zoznam.sk. Všetky informácie o identifikovaných klastroch<br />
v SR pochádzajú z oficiálnych dokumentov, štúdií, dokumentov, analýz, <strong>pre</strong>zentácií, internetových<br />
stránok týchto klastrov a ich členov a v neposlednom rade z priameho kontaktu<br />
so zástupcami klastrov a z dotazníkového výskumu, ktorý bude vyhodnotený v samostatnej<br />
časti práce.<br />
V podmienkach SR možno rozdeliť fungujúce klastre na dve základné skupiny:<br />
• technologické klastre; sú zakladané väčšinou súkromnými firmami, čiže iniciatívou<br />
bottom-up (zdola-hore), ku ktorým sa <strong>pre</strong> potreby rýchlejšej regionálnej<br />
a finančnej adaptácie pridávajú verejné inštitúcie, či už sú to regionálne samosprávy<br />
alebo priamo mestá. K zakladajúcim členom, tzv. lídrom, sa potom na<br />
základe verejných výziev, vzájomných kontaktov medzi firmami, organizáciou<br />
workshopov, participáciou na projektoch alebo jednoducho z potreby začlenenia<br />
sa do združenia s výhľadom na získanie potrebného know-how, pridružujú<br />
radoví členovia. Keďže však každý klaster je pripravovaný, založený a existuje<br />
v osobitných podmienkach, nemožno formulovať ďalšie univerzálne zovšeobecnenia,<br />
mimo teoretických princípov ich fungovania a vzťahov v nich. Medzi<br />
technologické klastre v SR patria:<br />
- IT Valley Košice (www.kosiceitvalley.sk)<br />
- Autoklaster Trnava (www.autoklaster.sk)<br />
- Slovenský plastikársky klaster Nitra (www.slpsk.sk)<br />
- Elektrotechnický klaster Z@ict Žilina (www.zaict.sk)<br />
- Strojársky klaster Banská Bystrica (www.1ssk.sk)<br />
- Energetický klaster Trnava (www.enks.sk)<br />
- Elektrotechnický klaster Trnava (www.elektroklaster.sk)<br />
- Klaster Biterap Košice (www.biterap.sk)<br />
- Klaster AT+R Košice<br />
66
• klastre cestovného ruchu; sem patria regionálne pôsobiace združenia, založené<br />
na snahe členov o <strong>pre</strong>zentáciu spoločnej značky, t.j. regiónu navonok. Odráža sa<br />
to v spolupráci hlavne regionálnych subjektov a verejných inštitúcií. Tretí prvok<br />
v podobe vzdelávacej inštitúcie alebo vedeckovýskumného pracoviska tu doposiaľ<br />
nenachádza uplatnenie. Perspektívnym zostáva jeho začlenenie v budúcnosti,<br />
a to najmä po etablovaní sa združení cestovného ruchu (klastrov) na trhu,<br />
ktorý vygeneruje postupne nároky na skvalitnenie pracovníkov a zvýšenie vzdelanostnej<br />
úrovne pracovníkov firiem a inštitúcií klastra. Formálna byrokratická<br />
transformácia klastrov na oblastné združenia cestovného ruchu je tiež otázkou<br />
blízkej budúcnosti. Tie by si potom mohli podať žiadosť o poskytnutie dotácie<br />
zo štátneho rozpočtu, a to vo výške členského príspevku obce alebo VÚC v organizácii.<br />
Zároveň by ako oficiálne zaregistrované združenia uplatňovali všetky<br />
svoje práva a povinnosti podľa zákona. Ku klastrom v cestovnom ruchu patria:<br />
- Združenie cestovného ruchu Klaster Liptov (www.klasterliptov.sk)<br />
- Združenie cestovného ruchu Klaster Orava (www.orava.sk)<br />
- Združenie cestovného ruchu Klaster Turiec<br />
- Združenie cestovného ruchu Balnea Klaster (www.tikdudince.sk)<br />
- Klaster Cestovného ruchu Západné Slovensko.<br />
V súčasnosti môžeme teda v SR identifikovať 14 fungujúcich klastrov. Ich základné<br />
charakteristiky uvádzame nižšie.<br />
Rok založenia a počet; história fungovania klastrov je pomerne<br />
2007-2 krátka, keďže najstaršie dva (IT Valley Košice a Automobilový<br />
2008-7<br />
2009-4 klaster Trnava) začali svoju činnosť na začiatku aktuálneho<br />
2010-1<br />
programového obdobia. Aj z tohto dôvodu je čerpanie finančných<br />
prostriedkov z fondov EÚ na nulovej úrovni. Väčšina<br />
klastrov iba rozbieha svoju činnosť a potrebuje dlhší čas na etablovanie sa na trhu, spolu<br />
s vytvorením koncepcie ich budovania na národnej úrovni.<br />
verejný a<br />
súkromný<br />
sektor - 4<br />
verejný<br />
sektor - 6<br />
súkromný<br />
sektor - 4<br />
Iniciátor založenia a počet; klastre sú v rovnakej miere iniciované<br />
verejným aj súkromným sektorom, a to od čisto verejne iniciovaných<br />
(Energetický klaster Trnava) cez kombinovane iniciované<br />
(Klaster Liptov) až po súkromným sektorom iniciované<br />
(Plastikársky klaster Nitra). Poväčšine teda dochádza k spoloč-<br />
nému postupu zainteresovaných strán, a tak sú novovznikajúce klastre spoločným projektom.<br />
67
zdola-hore<br />
(bottom-up)-4<br />
zhora-dole<br />
(top-down)-6<br />
obe dokopy-4<br />
Typ inštitucionalizácie a počet; tá sa priamo odráža od iniciátorov<br />
založenia. Plynulejší priebeh majú top-down inštitucionalizácie,<br />
nakoľko verejný sektor disponuje patričným know-how,<br />
byrokratickým aparátom a voľnými finančnými prostriedkami<br />
vyčlenenými na založenie klastra. Všetky klastre v SR majú rov-<br />
nakú právnu formu fungovania, a to ako záujmové združenie právnických osôb. Financované<br />
sú zo vstupných poplatkov, členských príspevkov podľa druhu členstva a ekonomickej<br />
sily subjektu a zo sponzorských darov.<br />
rmy-155<br />
verejné<br />
inštitúcie-49<br />
vzdelávacie<br />
inštitúcie-28<br />
Zloženie klastrov; pri počtoch dochádza v niekoľkých prípadoch<br />
k navýšeniu, keďže niektoré VÚC a univerzity sú členmi viacerých<br />
klastrov. Celkový počet členov všetkých klastrov je 232.<br />
Zo 155 firiem je 7 nadnárodných a zvyšok sú regionálne (148).<br />
Medzi 49 verejnými inštitúciami je 19 obcí, 12 miest, 10 VÚC, 6<br />
združení obcí, SARIO a jeden štátny podnik. Vzdelávacie inštitúcie sú zastúpené 17<br />
strednými odbornými školami, 10 univerzitami a 1 ústavom SAV.<br />
fáza rastu-4<br />
fáza úpadku-6<br />
fáza stagnácie-3<br />
fáza zrodu-1<br />
Fáza klastra a počet; vo fáze rastu sa nachádzajú klastre, ktoré<br />
aktívne pôsobia na trhu, participujú na projektoch a vykazujú<br />
zmysluplnú činnosť. Najväčšiu skupinu tvoria klastre vo fáze<br />
úpadku, keďže ich činnosť nebola obnovená ani po dlhšej dobe<br />
a nevykazujú akúkoľvek aktivitu. Pre fázu stagnácie je charakte-<br />
ristický nemeniaci sa status quo, absencia dynamiky, inovácií a <strong>pre</strong>žívanie bez na<strong>pre</strong>dovania.<br />
Štádium zrodu možno pozorovať u jedného klastra, ktorý rozbieha svoju činnosť,<br />
naberá know-how, kontakty a začína s budovaním členskej základne.<br />
6<br />
5<br />
4<br />
3<br />
2<br />
1<br />
0<br />
S c h é m a 1<br />
Klastre podľa jednotlivých odvetví<br />
turistický<br />
priemysel-5<br />
informačné<br />
technológie-2<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
elektrotechnický<br />
priemysel-2<br />
automatizačná<br />
technika-1<br />
68<br />
automobilový<br />
priemysel-1<br />
plastikársky<br />
priemysel-1<br />
energetika-1<br />
V podmienkach SR sú klastrové iniciatívy, ich zakladanie a fungovanie ešte len v začiatkoch.<br />
Nové trendy regionálneho rozvoja a regionálnych politík EÚ nachádzajú slovenskú<br />
podnikateľskú komunitu nepripravenú. Avšak problém nie je iba v nepripravenosti.<br />
Realita je taká, že u samotných aktérov nie je rokmi vypestovaná vôľa k aktivizácii.<br />
Nedochádza k prirodzenej spolupráci odvetvovo a priemyselne príbuzných firiem, čo má<br />
za následok vzájomnú neinformovanost’ a následne nemožnosť spoločných postupov,
ktoré sledujú záujem všetkých regionálne orientovaných aktérov. Narastá miera nedôvery<br />
a nekoncepčných samostatných krokov firiem, ktoré by práve opačným organizovaným<br />
vystupovaním a aktivitami dosiahli požadovaný nárast a zisk. Princíp zakladania<br />
klastrov smerom zdola teda naráža na reálnu neexistenciu schopnosti aktérov vzájomne<br />
sa organizovať do inštitucionálne podchytených zoskupení, čiže klastrov.<br />
Na druhej strane je tu vytváranie ekonomicky, legislatívne a politicko-spoločensky<br />
priaznivého prostredia <strong>pre</strong> zakladanie a fungovanie klastrov pomocou štátnej moci. Ide<br />
teda o prístup zhora, ktorého aplikovanie takisto v rámci SR zlyháva. Štátne a verejné autority<br />
reálne nedisponujú dostatočným množstvom a ani kvalitou informácií, ktoré by sa<br />
stali základom <strong>pre</strong> podporu z ich strany. Ojedinelé organizovanie tematicky príbuzných<br />
<strong>pre</strong>dnášok, seminárov a konferencií nie je ani zďaleka transparentným a prínosným <strong>pre</strong><br />
potenciálnych členov v klastroch. Deklarovanie pripravenosti SR <strong>pre</strong> aplikovanie nových<br />
trendov regionálneho rozvoja, vrátane klastrov, je <strong>pre</strong>to značne krátkozraké.<br />
Napriek týmto nepriaznivým podmienkam vytvoreným <strong>pre</strong> zakladanie a budovanie<br />
klastrov v SR sa snažia už existujúce klastre o svoje <strong>pre</strong>žitie. Za najväčší nedostatok možno<br />
považovať nekoncepčnosť klastrovej politiky a nezáujem vlády a ministerstiev o koncepciu<br />
klastrov. Tie v súčasnosti môžu fungovať iba ako združenia právnických osôb, čo<br />
ich však neoprávňuje na čerpanie finančných prostriedkov z podporných fondov EÚ.<br />
Môžu sa tak iba ako partneri spolupodieľať na cezhraničnej spolupráci jednotlivých regiónov.<br />
Legislatívna úprava a zaradenie klastra do právneho systému sú <strong>pre</strong>to viac ako<br />
žiaduce.<br />
Pozitívom zostáva aktivita a podporné kroky VÚC a miest, ktoré aktívne vstupujú<br />
do budovania a zakladania klastrov. Vo väčšine fungujúcich klastrov v SR teda vystupujú<br />
VÚC alebo mestá aj ako zakladajúci členovia. Nemožno opomenúť ani snahu univerzít<br />
a stredných odborných škôl o participáciu na činnosti klastrov. Výsledkom je finančná<br />
podpora súkromného sektora školám, ktoré spätne poskytujú firmám priestor <strong>pre</strong> realizáciu<br />
ich zámerov v rámci učebných osnov a plánov vyučovania a praxe študentov. Tí<br />
potom dosahujú kvalifikáciu umožňujúcu ich priamy odchod do praxe, keďže spĺňajú<br />
špecifické požiadavky firiem.<br />
Firmy sa prostredníctvom vzájomnej konkurencie a kooperácie v klastri snažia<br />
o <strong>pre</strong>klenutie všeobecnej nedôvery medzi sebou na trhu a spoločnými postupmi sledujú<br />
rast ich konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu. Vedenie klastra vo veľkej miere<br />
pokrýva spoločné požiadavky menších firiem v klastri a snaží sa ich <strong>pre</strong>sadiť smerom navonok<br />
lobingom, fungujúcim personálnym manažmentom klastra a realizáciou spoločných<br />
projektov na podporu ich rozvoja. Vzťahy sú teda v slovenských klastroch korektné<br />
a je potrebná ešte väčšia synchronizácia spoločných postupov a činností ich členov.<br />
Pokiaľ však nebude existovať skutočný záujem, počnúc najvyššími štátnymi autoritami,<br />
o rozvoj regiónov, spolupráca s regionálnymi aktérmi a pozdvihnutie úrovne školstva,<br />
vedy a výskumu, budú aktivity jednotlivých ministerstiev a regionálnych samospráv<br />
iba prázdnymi gestami, s cieľom jednoduchého získania finančných prostriedkov od or-<br />
69
gánov a z podporných fondov EÚ. Preto je potrebná práve stredná cesta pri budovaní<br />
a zakladaní klastrov v podmienkach SR. Prijímanie opatrení zo strany vlády a regionálnych<br />
samospráv by sa malo odrážať v zachovaní reálnych požiadaviek zo strany samotných<br />
regionálnych aktérov.<br />
Nasledovať by mala dostatočne rozsiahla osveta medzi podnikmi a regionálnymi<br />
podnikateľmi, organizovanie tematických workshopov zo strany ministerstiev, stanovenie<br />
<strong>pre</strong>sných a konkrétnych podporných opatrení a prostriedkov zo strany štátu <strong>pre</strong> organizované<br />
klastre. V neposlednom rade je nevyhnutná generačná výmena vo vedeniach<br />
firiem a organizácií. Tá by mala za následok oveľa väčšiu otvorenosť a nárast schopnosti<br />
aktivizovania sa zo strany regionálnych aktérov. Tým by umožnila firmám a organizáciám<br />
reálne spolupracovať a hľadať spoločné záujmy a potreby ako základ budúcej klastrovej<br />
iniciatívy v regióne. Potenciál na fungovanie klastrov v SR reálne existuje a pri splnení<br />
aspoň minimálnych požiadaviek môžu klastre reálne vplývať na rozvoj regiónov, na<br />
nárast ich konkurencieschopnosti a vytvárať tak mnoho ďalších pozitív ich pôsobenia.<br />
Literatúra<br />
[1] KONIAR, T.: Vývojové tendencie svetového hospodárstva a ich implikácie v podmienkach<br />
Slovenskej republiky. Nepublikovaná dizertačná práca. Banská Bystrica:<br />
FPVaMV UMB, 2011.<br />
[2] MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR. 2007. Národný<br />
strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007-2013 [online],<br />
Buid.Gov.sk. [cit. 10-10-2009]. Dostupné na internete: www,build,gov, sk/mvrrsr/<br />
source/document/003104,doc. s. 74-94. s. 97-105.<br />
[3] ÚRAD VLÁDY SR. 2008-2010. Vedomostná spoločnosť {or\\\nQ\ Government.Gov.<br />
sk. [cit. 19-10-2011]. Dostupné na internete: http://www. government.gov.sk/4753/<br />
vedomostna- spolocnost.php.<br />
[4] ÚRAD VLÁDY SR. 2008-2011.7«ovác/e [online], Vedomostná spoločnosť. Vlada.<br />
Gov.sk. [cit. 91-10-2011]. Dostupné na internete: http://vedomostnaspolocnost,vlada.gov.sk/4757/inovacie.php.<br />
[5] ÚRAD VLÁDY SR. 2011. Nástroje regionálnej politiky EÚ [online]. Euroinfo.Gov.<br />
sk. [cit. 04-10-2011]. Dostupné na internete: http://www.euroinfo.gov.sk/fondy-eu/<br />
nastroje- regionalnej-politiky-eu-94d.html.<br />
[6] ÚRAD VLÁDY SR. 2011. Úrad vlády SR. 2008-2010. Vedomostná spoločnosť<br />
[onWnc]. Vlada.Gov.sk. [cit. 04-10-2011]. Dostupné na internete: http://www. vlada.gov.sk/6397/5-<br />
vedomostna-spolocnost.php.<br />
70
Kontakt<br />
doc. PhDr. Peter Čajka, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: peter.cajka@vsemvs.sk<br />
71
Abstrakt<br />
Poisťovanie v regióne<br />
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD. - Ing. Michal Fabuš, PhD.<br />
V príspevku sa zaoberáme problematikou poisťovania vo vybranom regióne. Venujeme<br />
sa výkladu niektorých pojmov, ako sú poistenie, riziko v poisťovníctve, poistné<br />
vzťahy, a legislatívnej úprave poisťovníctva v Slovenskej republike. V druhej časti charakterizujeme<br />
poisťovanie a komerčné poisťovne v regióne. Rozoberáme konkrétne druhy<br />
poistenia a ich riziká v neživotnom poistení.<br />
Kľúčové slová: poistenie, poisťovanie, riziko, región, poistná zmluva, poistné, poistné<br />
produkty, poistné plnenie, miestny úrad, komerčné poisťovne<br />
Abstract<br />
Insurance activities in region<br />
The subject of this paper deals with a particular insurance in the selected region. The first part is dedi-<br />
cated to the theoretical inter<strong>pre</strong>tation of the basic concepts in insurance, specific insurance products to the specifica-<br />
tions used in the region. Second part details the specific types of insurance for individual assets selected entity and<br />
efficient use of non-life insurance.<br />
Keywords: insurance, insurance activities,region, insurance risks, insurance contract,<br />
<strong>pre</strong>mium, insurance products, municipal office, insurance companies<br />
Úvod<br />
Poisťovníctvo a poisťovanie tvorí významnú súčasť národného hospodárstva a jeho<br />
finančného sektora. Poisťovanie a poistenie možno rozdeliť na nekomerčné a komerčné,<br />
zákonné a zmluvné. Jedinečnosť a význam tohto odvetvia spočíva v <strong>pre</strong>nesení rizík fyzických<br />
a právnických osôb a ich finančných strát na špecializované inštitúcie. Poisťovníctvo<br />
na komerčnej báze vytvára občanom, podnikateľom a územným správam sociálne<br />
istoty a zabezpečenie kontinuity výrobného procesu. Súčasne znižuje zaťaženie štátneho<br />
rozpočtu v prípade náhodných živelných pohrôm a iných poistných udalostí.<br />
1. Poistenie a poisťovníctvo<br />
Poisťovníctvo ako jedno z dôležitých odvetví národného hospodárstva poskytuje na<br />
poistnom trhu špecifický tovar, a to poistenie. [3, s. 14]. Poistenie je chápané z rôznych<br />
hľadísk. Má viacero definícií, ktoré sú ovplyvňované zameraním autora konkrétnej definície.<br />
Prvé myšlienky o poistení vznikali na zásadách vzájomnosti, s cieľom pomáhať<br />
si v situáciách, v ktorých sa jednotlivec nemohol ubrániť vzniku škody a pokryť jej následky.<br />
Základnou filozofiou poistenia bola pomoc v núdzi. Mala humánny obsah, na<br />
ktorý sa však v súčasnosti často zabúda a vytráca sa. Poistenie s<strong>pre</strong>vádza človeka od jeho<br />
72
narodenia až po jeho smrť. [2, s. 7]. Poistenie tiež môžeme chápať ako poistný vzťah<br />
medzi dvoma zmluvnými stranami, pri ktorom jedna zmluvná strana za to, že dostáva<br />
pravidelne poistné, je ochotná v prípade poistnej udalosti odškodniť druhú zmluvnú<br />
stranu. [1, s. 332]. Ďalej je poistenie označované ako činnosť zmierňujúca obavy a starosti<br />
vyvolávané možnosťou výskytu neočakávaných, resp. náhodných udalostí, ktoré môžu<br />
spôsobiť škodu. [6].<br />
Poistenie je služba. V makroekonomickom ponímaní je poistenie charakterizované<br />
ako statok nehmotného charakteru, ktorý je produkovaný činnosťami poskytujúcimi<br />
užitočné efekty bezprostredne svojím vlastným priebehom. Ekonomická teória chápe<br />
služby ako súčasť produktov, ktoré sú vytvárané i spotrebovávané vo všetkých sférach<br />
hospodárstva, a to vo výrobe, v distribúcii i v spotrebe. Služby môžu uspokojovať potreby<br />
celej spoločnosti alebo jednotlivcov. V druhom prípade ide o služby, ktoré tvoria súčasť<br />
životnej úrovne a celkovej kvality života obyvateľstva. Služby sa podieľajú na celkovom<br />
bohatstve krajiny a na ekonomickom raste národného hospodárstva.<br />
Poistenie pomáha riešiť základné problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s mimoriadnou<br />
a neočakávanou udalosťou. Dôvodom poistenia je existencia rizík, ktoré ohrozujú<br />
akúkoľvek ľudskú činnosť. Z uvedených definícií vyplýva spoločná myšlienka, a to, že<br />
hlavnou úlohou poistenia je nahrádzať škody, pokryť zvýšené potreby po vzniku poistnej<br />
udalosti, a tak sa aktívne zúčastňovať na odstraňovaní škôd vzniknutých touto neočakávanou<br />
udalosťou.<br />
Poistenie sa uskutočňuje prostredníctvom poistnej zmluvy, alebo vzniká priamo zo<br />
zákona, a v tom prípade sa neuzatvára poistná zmluva. Na základe uzatvoreného poistenia<br />
vzniká poistný vzťah, ktorý vedie k právnemu zabezpečeniu poistného plnenia.<br />
Poistenie realizujú komerčne poisťovne a ekonomické podnikateľské subjekty; využívajú<br />
poistenie <strong>pre</strong> svoje zabezpečenie v budúcnosti. Cieľom každého podnikateľského<br />
subjektu je v prvom rade tvorba zisku. Poisťovne ako súčasť finančného sektora taktiež<br />
poskytujú finančné služby s cieľom dosiahnuť zisk. Za týmto účelom vytvárajú poistné<br />
produkty, ktoré oslovia obyvateľov, firmy a orgány samosprávy v regiónoch, potenciálnych<br />
klientov, aby voľné peňažné prostriedky použili na nákup služby, t.j. poistenia.<br />
Zaplatené poistné poisťovňa ďalej používa na správu poistenia, na vytváranie rezerv <strong>pre</strong><br />
prípad realizácie rizika a na výplaty poistného plnenia po vzniku poistnej udalosti.<br />
Poistenie v súčasnosti je základom <strong>pre</strong> objektívnu existenciu rizika, ktorá sa môže<br />
<strong>pre</strong>javiť vo forme peňažnej straty. Prejavuje sa v ľudskej činnosti a v prírode. Ak by neexistovalo<br />
objektívne riziko, poistenie by bolo zbytočné. Poisťovne pri posudzovaní rizika,<br />
ktoré <strong>pre</strong>berajú do poistenia, využívajú najnovšie poznatky manažmentu rizika. [1, s.<br />
328].<br />
Poistenie sa zdá <strong>pre</strong> mnohých veľmi zložité a často ho nechápu správne, nechápu<br />
jeho význam. V súkromnom, ale aj v podnikateľskom živote môže byť stratou postihnutý<br />
každý človek, a to vo forme straty majetku, schopnosti ďalej pracovať, straty zdravia. Tým<br />
73
vzniká strata zabezpečiť rodinu. Všetkým spomenutým nepríjemným udalostiam možno<br />
<strong>pre</strong>dísť, a to poistením. Poistenie má ekonomický a právny základ. Podstatou ekonomického<br />
základu je ekonomicky vyčísliteľná strata, spôsobená realizáciou poistného rizika.<br />
Právny základ znamená, že poistenie vzniká na základe poistnej zmluvy. Predstavuje tiež<br />
dlhoročnú záruku dodržania podmienok dohodnutých v zmluve. [2, s. 25 - 26].<br />
<strong>Rozvoj</strong> techniky a vedy prináša na trh nové technológie, moderné výrobky a tovary,<br />
s čím sú spojené aj nové riziká. Je len málo rizík, ktoré sa nedajú poistiť. Poisťovne musia<br />
sústavne pripravovať nové poistné produkty, sledovať vývoj v celej ekonomike, ako je<br />
napr. vývoj HDP, demografické údaje, inflácia, rast cien a nezamestnanosti, pohyb peňažných<br />
príjmov a mnohé iné ukazovatele.<br />
Poistenie a poisťovníctvo priamo alebo nepriamo zasahujú do všetkých činností trhovej<br />
ekonomiky, <strong>pre</strong>tože poskytujú nové pracovné príležitosti a podieľajú sa na raste<br />
príjmov obyvateľstva, čím zvyšujú ekonomickú úroveň a ovplyvňujú vývoj trhovej ekonomiky.<br />
Poistenie môžeme rôzne klasifikovať, a to na:<br />
• životné poistenie, ktoré sa orientuje na poistenie rizika dožitia alebo smrti. Jeho<br />
podstatou je vyplatiť dohodnutú sumu v prípade dožitia dátumu konca poistného<br />
obdobia alebo dátumu dohodnutého konkrétne v poistnej zmluve, resp.<br />
úmrtia;<br />
• neživotné poistenie ponúka všetky poistenia, ktoré nemajú charakter životného<br />
poistenia. Patrí sem hlavne poistenie majetku, poistenie zodpovednosti za škodu,<br />
poistenie úrazu a pod. Pri tomto druhu poistenia nie je isté, či počas doby<br />
trvania poistnej zmluvy nastane poistná udalosť, a v akej miere. Z uvedeného<br />
vyplýva, že poistné plnenie sa vypláca iba v prípade poistnej udalosti.<br />
Poistný vzťah je forma právneho a spoločenského spojenia osôb alebo hospodárskych<br />
subjektov a poistiteľov, ktorá má ekonomický charakter. V poistnej zmluve musí<br />
byť uvedená poistná ochrana klienta. Poistný vzťah smeruje k zabezpečeniu poistného<br />
plnenia, ktoré je vymedzené vecne, dá sa <strong>pre</strong>sne identifikovať. Poistný vzťah musí vznikať<br />
s cieľom zabezpečiť a ochrániť hospodárstvo, majetok, zdravie a záujmy osôb, podnikateľov<br />
a územných samospráv.<br />
Poistné vzťahy <strong>pre</strong>dstavujú podstatu poistenia, uplatňujú sa pri tvorbe, pri rozdeľovaní<br />
a pri použití poistných rezerv. Sú tvorené z poistného klientov a sú akumulované<br />
v poisťovni, ktorá ich následne spravuje a rozdeľuje. Spôsob <strong>pre</strong>rozdeľovania poistných<br />
rezerv <strong>pre</strong>dstavuje poistné vzťahy, ktoré sú charakteristické princípmi poistenia. [2, s. 16<br />
a nasled.].<br />
74
• Legislatívna úprava v poisťovníctve<br />
Tak ako všetky právne subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území SR, aj komerčné<br />
poisťovne a ich činnosť musia mať legislatívnu úpravu. Poisťovne sa však odlišujú<br />
od ostatných právnych subjektov vo viacerých oblastiach. Štát zasahuje do ich činnosti<br />
viac ako do iných odvetví, a to <strong>pre</strong>dovšetkým prostredníctvom zákonov, vyhlášok<br />
a iných legislatívnych opatrení a noriem.<br />
Poisťovníctvo v SR upravujú tieto právne normy:<br />
• zákon č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,<br />
• zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov<br />
v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov,<br />
• zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu<br />
spôsobenú <strong>pre</strong>vádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých<br />
zákonov v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov<br />
• a ďalšie normy.<br />
V legislatíve je v súčasnosti najdôležitejší zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve<br />
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov z 28. novembra<br />
2007. Bol už niekoľkokrát novelizovaný a doplnený. Zákon podrobne definuje zásadné<br />
náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Súčasná podoba zákona je rozdelená<br />
do šiestich častí a obsahuje dve prílohy.<br />
Ďalší dôležitý zákon v SR využívaný pri poisťovacej činnosti je Občiansky zákonník<br />
č. 40/1964 Zb. z 26. februára 1964. Rešpektuje princípy rovnosti subjektov, možnosť<br />
upraviť vzájomné práva a povinnosti dohodou. Definuje poistenie ako záväzkový vzťah,<br />
z ktorého vzniká právo plnenia a právo záväzku.<br />
Presná definícia poistenia je v zákonníku vymedzená v deviatich oddieloch, a to od<br />
§ 788 až po § 828a.<br />
V zmysle Občianskeho zákonníka možno poistiť:<br />
• majetok; <strong>pre</strong> prípad poškodenia, odcudzenia, zničenia, straty alebo škôd, ktoré<br />
na ňom vzniknú,<br />
• fyzickú osobu; <strong>pre</strong> prípad jej telesného poškodenia, dožitia sa určitého veku<br />
alebo smrti, prípadne inej poistnej udalosti,<br />
• zodpovednosť za škodu; vzniknutú na živote, zdraví alebo na veci, prípadne<br />
zodpovednosť za vzniknutú inú majetkovú škodu.<br />
75
2. Poisťovanie v regióne<br />
Región je chápaný ako územie, ktoré ako také je <strong>pre</strong>dmetom záujmu geografie, demografie,<br />
hospodárstva, urbanizmu, pohybu ľudí a kapitálu. Avšak i mnohé ďalšie disciplíny<br />
tvoria štruktúru územia, a spojením tak vytvárajú menšie alebo väčšie územia.<br />
V SR máme osem regiónov, a to Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky Banskobystrický,<br />
Žilinský, Košický a Prešovský región. [5, s. 15].<br />
Každý región je svojím spôsobom špecifický a rozdielny. Má inú rozlohu, počet obyvateľstva,<br />
rozdielnu štruktúru obyvateľov, rozdielny počet orgánov, organizácií a mnohé<br />
iné odlišnosti.<br />
Vzhľadom na tieto skutočnosti existuje aj rozdielne zastúpenie komerčných poisťovní<br />
v príslušnom regióne a tiež rozdielne ponúkané poistné produkty. Napríklad v rovinatých<br />
regiónoch nebudú poisťovne ponúkať medzi svojimi produktmi poistenie <strong>pre</strong><br />
prípad padania skál a pod.<br />
• Zastúpenie komerčných poisťovní v regióne<br />
Komerčná poisťovňa je inštitúcia zaoberajúca sa poisťovacou činnosťou vyplývajúcou<br />
zo zákona o poisťovníctve. V SR <strong>pre</strong>dstavuje právny subjekt, ktorý uzatvára poistenie,<br />
vyberá poistné a vykonáva jeho správu. [3, s. 56 a nasled.]. Pod pojmom poisťovacia<br />
činnosť sa chápe uzatváranie poistných zmlúv poisťovňou, správa poistenia, poskytovanie<br />
poistných plnení, likvidácia poistných udalostí, atď.<br />
Na poistnom trhu majú komerčné poisťovne kľúčové postavenie. Ich základnou<br />
úlohou je odstrániť alebo zmierniť nepriaznivé dôsledky náhodných poistných udalostí<br />
prostredníctvom poskytovania poistnej ochrany poškodeným subjektom. Rozdeľujeme<br />
ich na špecializované poisťovne, ktoré vykonávajú svoju činnosť v konkrétnom poistnom<br />
odvetví alebo v konkrétnom riziku, a na univerzálne poisťovne, ktoré poskytujú klientom<br />
širšiu poistnú ochranu a vykonávajú tiež i ďalšie činnosti.<br />
V skúmanom regióne, t.j. v Trenčianskom regióne, konkrétne v okresnom meste<br />
Prievidza, vzdialenom od mesta Handlová 20 km, sú zastúpené špecializované a univerzálne<br />
komerčné poisťovne pôsobiace na slovenskom poistnom trhu. Sú to ALLIANZ –<br />
Slovenská poisťovňa, a. s., AMSLICO, a. s., Česká poisťovňa – Slovensko, a. s., Generali<br />
poisťovňa, a. s., Komunálna poisťovňa, a. s., Kontinuita - Slovenská životná poisťovňa,<br />
Kooperativa poisťovňa, a. s., ING Poisťovňa, a.s., Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.,<br />
UNIQA poisťovňa, a. s., UNION poisťovacia, a. s. [11].<br />
V tomto príspevku venujeme pozornosť najmä poisťovaniu v meste Prievidza. Ide<br />
o poisťovne ALLIANZ – Slovenskú poisťovňu, a.s. a Generali poisťovňu, a. s., ktoré sú<br />
v rámci širokej konkurencie poisťovňami, ktorých služby využíva mesto Handlová.<br />
ALLIANZ – Slovenská poisťovňa, a.s. pôsobí na poistnom trhu už niekoľko desaťročí.<br />
Je najväčšou univerzálnou poisťovňou v SR, poskytuje profesionálne služby klientom<br />
76
a ponúka kvalitné poistné produkty v oblastiach životného a neživotného poistenia, poistenia<br />
majetku a motorových vozidiel, a tiež v oblasti poistenia priemyslu a podnikateľov.<br />
[9]. Ako jediná má priamo v meste Handlová svojho obchodného zástupcu, ktorý je<br />
vždy k dispozícii. Z jej širokej ponuky poistných produktov vyberáme <strong>pre</strong> účely tohto<br />
príspevku nižšie uvedené riziká a ich poistenie.<br />
Je to poistenie budov, ktoré zahŕňa riziká poškodenia alebo zničenia budovy, haly<br />
a stavby, vrátane všetkých stavebných súčastí slúžiacich uvedeným objektom v mieste<br />
poistenia. Pri tomto produkte sa dá poistiť objekt vo vlastníctve alebo v správe, prípadne<br />
aj v <strong>pre</strong>nájme, ak boli na vlastné náklady vykonané stavebné úpravy na danom objekte.<br />
Základné riziká kryté poistením sú požiar, výbuch, úder blesk, pád lietadla a iné.<br />
Dajú sa však rozšíriť i o ďalšie riziká, a to o škody spôsobené vodou z vodovodného zariadenia,<br />
víchricou a krupobitím, povodňou a záplavami, zemetrasením, výbuchom sopky,<br />
zosuvom pôdy, lavínami a ťarchou snehu, nárazom vozidla, dymom, pádom stromov,<br />
stožiarov alebo iných <strong>pre</strong>dmetov na poistenú vec, rozbitím skla a pod. Ďalej sú to poistné<br />
produkty spojené s rizikami používania a <strong>pre</strong>vádzky motorových vozidiel. Základnou<br />
charakteristickou črtou poistenia je <strong>pre</strong>nos rizika. Riziko a jeho existencia je pojem historický<br />
a viacerými autormi definovaný rôzne<br />
2.1 Poisťovanie v Trenčianskom regióne<br />
Táto časť príspevku je zameraná na konkrétny región, na jeho charakteristiku<br />
a na charakteristiku mesta Handlová. V nej sa zaoberáme aj poisťovacou činnosťou v danom<br />
meste. Rozoberáme poistné zmluvy, uzatvorené medzi mestom a komerčnými poisťovňami.<br />
Predmetom poisťovania je hmotný majetok, nehnuteľnosti, motorové vozidlá,<br />
a to zmluvné povinné poistenie a havarijné poistenie motorových vozidiel.<br />
• Charakteristika Trenčianskeho regiónu<br />
Spomedzi všetkých krajov v SR sme vybrali <strong>pre</strong> účely príspevku Trenčiansky región<br />
a z neho mesto Handlová. V meste Handlová nám pracovníci miestneho úradu umožnili<br />
nahliadnuť do uzatvorených poistných zmlúv.<br />
Trenčiansky samosprávny kraj (obrázok 1) vznikol na základe zákona č. 221/1996<br />
Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR. Patrí medzi menšie kraje SR. Jeho rozloha<br />
dosahuje len dve tretiny hodnoty <strong>pre</strong> priemerne veľký kraj. Nachádza sa v západnej časti<br />
SR, je obklopený 4 krajmi. Na severovýchode susedí so Žilinským samosprávnym krajom,<br />
na juhovýchode s Banskobystrickým, na juhu s Nitrianskym, na juhozápade s Trnavským<br />
a na severozápade so Zlínskym samosprávnym krajom, ktorý je súčasťou ČR.<br />
Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti západných Karpát. Územím<br />
kraja <strong>pre</strong>teká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina, ktorú na východe<br />
uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív<br />
Bielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Z juhu do územia<br />
zasahujú Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Juhovýchod-<br />
77
ným územím kraja <strong>pre</strong>teká rieka Nitra prameniaca na území kraja v okrese Prievidza.<br />
Riečnu sieť kraja okrem Váhu a Nitry tvoria i ďalšie vodné toky, a to Myjava, Jablonka,<br />
Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava, Nitrica a Handlovka.<br />
Významné zastúpenie majú aj minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú<br />
na liečbu, napr. v kúpeľoch Trenčianske Teplice, Bojnice a Nimnica.<br />
O b r á z o k 1<br />
Trenčiansky samosprávny kraj<br />
Prameň: Dostupné na internete: http://www.ben.sk/partneri-trenciansky-kraj.html.<br />
Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky samosprávny kraj charakter priemyselno-poľnohospodársky.<br />
Priemysel je rôznorodý. Je zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou,<br />
banským priemyslom, textilným a odevným priemyslom, sklárskym, kožiarskym<br />
a potravinárskym priemyslom. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne<br />
odlišné oblasti oddelené od seba Považským Inovcom. Je to Považie a Ponitrie.<br />
Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta. Je to Trenčín,<br />
Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská<br />
Bystrica, Prievidza a Púchov, Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová,<br />
Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice. Z Trenčianskeho<br />
regiónu sme vybrali mesto Handlová.<br />
ALLIANZ – Slovenská poisťovňa, a.s. je jedinou poisťovňou, ktorá má priamo v meste<br />
Handlová svojho obchodného zástupcu, ktorý je vždy k dispozícii. Zo svojej širokej<br />
ponuky poistných produktov si práve mesto Handlová vybralo viaceré produkty neživotného<br />
poistenia.<br />
78
2.2 Charakteristika mesta Handlová<br />
Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti,<br />
na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín - Bánovce - Prievidza - Handlová - Žiar nad Hronom.<br />
Samotné mesto má tradíciu banského priemyslu. Leží na strednom Slovensku, približne<br />
10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho<br />
samosprávneho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná<br />
Nitra. Je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Na rozlohe 8 555 ha<br />
eviduje k 1. januáru 2011 17 816 obyvateľov. [10].<br />
• Poisťovanie v meste Handlová<br />
Mesto Handlová spravuje majetok, a to či už hnuteľný alebo nehnuteľný. Sú s ním<br />
spojené starosti a rovnako treba myslieť aj na riziká, ktoré treba poistiť. Ide najmä o riziká<br />
živelné, riziko krádeže, ničenia majetku a pod. Samospráva spravuje budovy mesta<br />
priamo v Handlovej, ale aj v budovy v dvoch prímestských častiach, a to v Novej Lehote<br />
a v Morovne.<br />
• Poisťovanie hmotného majetku<br />
ALLIANZ – Slovenská poisťovňa, a. s. ponúka svojim klientom možnosť poistiť si<br />
majetok a <strong>pre</strong>dísť tak zbytočným problémom pri obnove ich majetku po poistnej udalosti.<br />
Poistenie zaručuje poistenie <strong>pre</strong>nosu rizík najviac ohrozujúcich majetok, ako je požiar,<br />
povodeň a záplava, odcudzenie alebo vandalizmus, prípadne poistenie možno rozšíriť<br />
i o ďalšie riziká, ktoré môžu ohroziť nehnuteľnosť. Výberom rizík si sám subjekt môže<br />
vybrať poistenie, a tým si určiť výšku poistného. Poistiť možno budovy a haly slúžiace<br />
priemyslu, administratívne budovy, obchodné domy, garážové domy a rôzne iné stavby.<br />
Poistenie je určené <strong>pre</strong> spoločnosti, ktoré považujú svoj majetok za dôležité aktívum<br />
nevyhnutné na podnikanie. Poistiť v tomto prípade možno aj akékoľvek zariadenia, ako<br />
sú počítače, nábytok, rôzne typy strojov, ďalej všetky druhy zásob, od surovín, cez polotovary<br />
a nedokončenú výrobu až po hotové výrobky.<br />
Pre takýto typ poistnej zmluvy sa rozhodlo aj mesto Handlová. Zmluva bola dojednaná<br />
od 1. januára 2004. Pre poistenie v tejto zmluve platia ustanovenia Občianskeho<br />
zákonníka § 788 a nasl. a tiež všeobecné poistné podmienky <strong>pre</strong> poistenie majetku právnických<br />
osôb a podnikateľov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.<br />
V tejto zmluve boli dojednané tieto druhy poistenia:<br />
• poistenie <strong>pre</strong> prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, požiarom;<br />
• poistenie <strong>pre</strong> prípad poškodenia alebo zničenia veci vodou z vodovodných zariadení;<br />
• poistenie <strong>pre</strong> prípad odcudzenia veci, resp. škôd spôsobených krádežou; ide<br />
o majetok ako sú peniaze, ceniny, cennosti, cenné papiere v riadne uzamknu-<br />
79
tých pancierových alebo v železných pokladniciach. Toto poistenie sa vzťahuje<br />
len na veci, ktoré sa nachádzajú na Mestskom úrade Handlová a vo všetkých<br />
<strong>pre</strong>vádzkach poisteného subjektu na území SR;<br />
• poistenie <strong>pre</strong> prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže osobného motorového<br />
vozidla. Toto poistenie sa vzťahuje na všetky motorové vozidlá, ktoré vlastní<br />
Mestský úrad v Handlovej.<br />
Záver<br />
Predmetom príspevku bola charakteristika a problematika poisťovania vo vybranom<br />
regióne. V regióne sme uviedli fungovanie poisťovania, poistné produkty a komerčné<br />
poisťovne. Rozobrali sme i konkrétne riziká a ich poistenia v neživotnom poistení<br />
v Trenčianskom regióne a konkrétne v meste Handlová. Poisťovanie vo verejnej správe<br />
a regióne by malo byť súčasťou regionálnej politiky a výzvou <strong>pre</strong> ďalší ekonomický rozvoj<br />
všetkých regiónov v SR.<br />
Literatúra<br />
[1] BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2005. 373s.<br />
ISBN 80-8078-031-5.<br />
[2] ČEJKOVÁ, V. - MARTINOVIČOVÁ, D.: Poisťovníctvo. 1. vyd. Bratislava: Merkury,<br />
spol. s r. o., 2007. 135 s. ISBN 978-80-89143-60-3.<br />
[3] ČEJKOVÁ, V., - NEČAS, S.: Poistný trh. 1. vyd. Bratislava: Merkury, spol. s r. o.,2008.<br />
106s. ISBN 978-80-89143-65-8.<br />
[4] CHOVAN, P. - ČEJKOVÁ, V.: Výkladový slovník poisťovníctva. 1. vyd. Bratislava:<br />
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. 93s. ISBN 80-08-01818-6.<br />
[5] VIESTOVÁ, K.: Regionálny a miestny marketing. 1. vyd. Bratislava: crr. sk, s. o. o.,<br />
2010. 135 s. ISBN 978-80-970495-3-9.<br />
[6] VEĽAS, A.: Poisťovníctvo <strong>pre</strong> bezpečnostných manažérov. 1. vyd. Žilina: Edis, 2009.<br />
142 s. ISBN 978-80-554-0149-2.<br />
[7] Zákon č. 8/2008 Z. z o poisťovníctve v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[8] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.<br />
[9] ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a. s., 2011. Produkty – Poistenie podnikateľov.<br />
[10] Handlová. 2011. O našom meste. Dostupné na internete: http://www.handlova. sk/<br />
handlova.phtml?id3=13883.<br />
[11] Mesto Prievidza, 2011. Poisťovne [online].<br />
80
Kontakt<br />
prof. Ing. Viktória Čejková, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: viktoria.cejkova@vsemvs.sk;<br />
Ing. Michal Fabuš, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: michal.fabus@vsemvs.sk<br />
81
Stabilizačná funkcia verejných financií v podmienkach<br />
Slovenskej republiky<br />
Abstrakt<br />
Ing. Peter Čisárik<br />
Príspevok vymedzuje význam verejných financií v štáte prostredníctvom sústavy finančných<br />
rozpočtov. Dôraz sa v rámci troch základných funkcií verejných financií kladie<br />
na stabilizačnú funkciu a na vysvetlenie magického štvoruholníka. Cieľom príspevku je<br />
analyzovať jednotlivé makroekonomické ukazovatele určujúce stabilitu krajiny v podmienkach<br />
Slovenskej republiky v rokoch 2005 až 2010 a v porovnaní s ideálnym stavom.<br />
Kľúčové slová: verejné financie, stabilizačná funkcia verejných financií, magický<br />
štvoruholník, hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia, saldo platobnej bilancie,<br />
ideálny stav makroekonomických ukazovateľov<br />
The stabilization function of public finance in the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
This article deals with definition the importance of public finance in the country<br />
through a system of financial budgets. Emphasis in 3 basic functions of public finance is on<br />
the stabilization function and explains the magical quadrilateral. The aim of the article is<br />
to analyze various macroeconomic indicators determining the stability of the country in the<br />
Slovak Republic in the years 2005 to 2010 and compared to the ideal state.<br />
Keywords: public finance, the stabilization function of public finance, the magical<br />
quadrilateral, gross domestic product, unemployment, inflation, balance of payments, ideal<br />
state of macroeconomic indicators<br />
Úvod<br />
Fungovanie žiadneho štátu nie je možné bez verejných financií, ktoré sú nevyhnutné<br />
na realizáciu úloh a cieľov štátu. Verejnými financiami udržiava štát ekonomiku v dobrom<br />
stave a reaguje na trhové zlyhania. V čase hospodárskej krízy vzrástol význam verejných<br />
financií ako nástroja fiškálnej politiky. Stabilita ekonomiky je vyjadrená makroekonomickými<br />
ukazovateľmi, a to vývojom HDP, nezamestnanosťou, infláciou a saldom<br />
platobnej bilancie, ktoré sa analyzujú v príspevku v podmienkach Slovenskej republiky.<br />
82
1. Podstata verejných financií<br />
Verejné financie sú peňažné vzťahy, ktoré sa uskutočňujú medzi orgánmi verejnej<br />
správy. Ich tvorba, rozdeľovanie a použitie sú spojené s činnosťou verejných inštitúcií.<br />
Sú nástrojom verejnej politiky, z čoho vyplýva, že najdôležitejším subjektom je štát. [1, s.<br />
27]. J. Medveď definuje verejné financie ako sústavu ekonomických vzťahov, ktoré nadobúdajú<br />
formu peňažných operácií, pomocou ktorých sa tvorí, rozdeľuje a používa peňažná<br />
masa v ekonomike tak, aby došlo k rozdeleniu a znovurozdeleniu HDP, a tým k jeho<br />
realizácii. Verejné financie majú svoje nezastupiteľné miesto v sústave financií, <strong>pre</strong>tože<br />
okrem iných úloh sú hlavným nástrojom <strong>pre</strong>rozdelenia HDP. [2, s. 16].<br />
o:<br />
K verejným financiám pristupujeme ako k sústave verejných rozpočtov [3, s. 31]. Ide<br />
• nadnárodný rozpočet v prípade nadnárodných zoskupení, o ústredný rozpočet<br />
(federálny, štátny),<br />
• rozpočty územnej samosprávy, a to podľa jej členenia, t. j. o rozpočty obcí,<br />
• rozpočty vyšších stupňov územnej samosprávy,<br />
• rozpočty verejných podnikov a vládnych neziskových organizácií vo verejnom<br />
sektore.<br />
Význam verejných financií sa začal zvyšovať koncom 20. storočia, kedy sa verejné<br />
financie stali nástrojom, ktorým možno ovplyvňovať ekonomiku, a to najmä makroekonomický<br />
vývoj a ekonomickú rovnováhu štátu. [4, s. 56]. Štát tieto financie získava od verejnosti<br />
formou daní, poplatkov alebo ich získava pomocou hospodárenia s majetkom.<br />
[5, s. 42].<br />
Verejné financie plnia v ekonomike určité funkcie, ktoré sú nevyhnutné a dôležité.<br />
[6, s. 89]. Uvádzame ich nižšie.<br />
• Alokačná funkcia; súkromný sektor nemá záujem o produkciu verejných statkov,<br />
<strong>pre</strong>tože táto nevykazuje zisk. Štát tak musí hľadať ideálny pomer medzi<br />
produkciou verejného a súkromného statku, musí nachádzať odpovede na otázky<br />
o rozsahu produkcie, kto bude tieto statky produkovať a ako sa budú financovať<br />
a rozdeľovať.<br />
• Redistribučná funkcia; štát sa snaží rozdeliť verejné financie tak, aby to občania<br />
považovali za čo najspravodlivejšie, a aby sa minimalizovali rozdiely v sociálnoekonomickom<br />
postavení obyvateľstva.<br />
• Stabilizačná funkcia; verejné financie (ich príjmová a výdavková strana) sa používajú<br />
na ovplyvnenie dynamiky hospodárskeho rastu. Sleduje sa pritom stupeň<br />
dosahovania programových cieľov vlády.<br />
83
2. Stabilizačná funkcia verejných financií<br />
Táto funkcia ako jeden z nástrojov makroekonomickej politiky sa snaží dosiahnuť<br />
v štáte najmä zníženie nezamestnanosti, zmiernenie inflácie, zvýšenie ekonomického<br />
rastu a rovnováhu platobnej bilancie, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú aj oblasti makroekonomických<br />
príčin zlyhania trhu. Spomínané stabilizačné ciele sa zobrazujú <strong>pre</strong> danú krajinu za určité<br />
časové obdobie (spravidla jeden rok) v podobe magického štvoruholníka.<br />
V ideálnej podobe by mal mať podobu štvorca (obrázok 1). Veľkosť jeho plochy by<br />
mala vyjadrovať maximálne dosiahnuteľný pozitívny vývoj ekonomiky, t.j. vysoké tempo<br />
rastu HDP (10 %) pri nulovej nezamestnanosti a nulovej inflácii, ako aj vonkajšiu rovnováhu<br />
meranú saldom platobnej bilancie, akceptovateľnú <strong>pre</strong> danú ekonomiku (napr. 3<br />
%). [7, s. 517].<br />
O b r á z o k 1<br />
Ideálna podoba magického štvoruholníka<br />
inflácia ekonomick<br />
rast<br />
nezamestnanos platobná bilancia<br />
Prameň: Hamerníková, B. - Kubátová, K.: Veřejné finance - učebnice. Praha: Eurolex<br />
Bohemia, 2004, s. 29. ISBN 80-86432-88-2.<br />
Štvorec vznikne tak, že na horizontálnu a vertikálnu os, ktoré sa navzájom <strong>pre</strong>tínajú,<br />
sa nanesú na stupnicu body, ktoré vyjadrujú jeden zo štyroch cieľov stabilizačnej politiky,<br />
a tieto body sa spoja. Na každej osi sa označí hodnota, ktorá sa dosiahla v danom roku.<br />
Potom by magický štvoruholník mal iný tvar, ktorý sa líši od ideálneho. Tvar a plocha<br />
tohto štvoruholníka (obrázok 2) sú špecifické <strong>pre</strong> každú krajinu a <strong>pre</strong> každé obdobie.<br />
Stav a hospodárska situácia je tým horšia, čím viac sa líši od podoby ideálneho štvorca<br />
(obrázok 1).<br />
84
O b r á z o k 2<br />
Magický štvoruholník<br />
U<br />
5 10 15 -3 0 +3<br />
85<br />
G<br />
P<br />
Legenda:<br />
G – tempo rastu HDP (v %)<br />
U – miera nezamestnanosti (v % aktívneho obyvate stva)<br />
P – miera inflácie (v %)<br />
B – zahrani ná ekonomická rovnováha (zodpovedajúca saldu<br />
obchodnej innosti)<br />
Prameň: Lisý, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura Edition, 2005, s.<br />
517. ISBN 80-80787-063-3.<br />
Úspešnosť stabilizačnej politiky sa hodnotí plochou štvoruholníka tak, že čím je plocha<br />
väčšia, tým je stabilizačná politika úspešnejšia. Podľa tvaru štvoruholníka možno<br />
zistiť, v ktorých smeroch bola politika úspešnejšia, čo <strong>pre</strong>dstavujú dlhšie strany, a v ktorých<br />
smeroch bola menej úspešná, čo <strong>pre</strong>dstavujú kratšie strany. [7, s. 520].<br />
3. Magický štvoruholník Slovenskej republiky<br />
OECD uviedla parametre, ktoré by mali re<strong>pre</strong>zentovať optimálny magický štvoruholník,<br />
v ktorom optimálna miera nezamestnanosti by mala byť 5,5 %, miera inflácie 2<br />
%, medziročné tempo rastu HDP 3 % a saldo bežného účtu platobnej bilancie 0 %. [8, s.<br />
135]. Na základe analýzy jednotlivých makroekonomických ukazovateľov možno zistiť,<br />
ako sa k tomuto ideálnemu stavu približuje alebo sa od neho vzďaľuje aj naša republika.<br />
3.1 Hrubý domáci produkt (národné účty)<br />
Údaje o HDP (tabuľka 1), ktoré poskytuje Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) zahŕňajú celú<br />
ekonomiku, vrátane neevidovanej ekonomiky. Pri výpočte sa postupuje podľa metodiky<br />
Európskeho systému národných účtov (ESNÚ 95). Používa sa výrobná, výdavková a dôchodková<br />
metóda. Prípadné štatistické rozdiely z dôvodu použitia rozdielnych zdrojov<br />
B<br />
10<br />
5<br />
15<br />
10<br />
5
sú uvádzané ako samostatná položka. HDP sa skladá z viacerých položiek. Pri výrobnej<br />
metóde sa zverejňuje produkcia, medzispotreba, pridaná hodnota a čisté dane z produktov.<br />
Pri výdavkovej metóde sa zverejňuje konečná spotreba domácností, konečná spotreba<br />
neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, konečná spotreba verejnej správy,<br />
tvorba hrubého fixného kapitálu, zmena stavu zásob a cenností, vývoz a dovoz výrobkov<br />
a služieb. Súčasťou HDP sú aj zložky dôchodkovej metódy, konkrétne odmeny zamestnancov,<br />
hrubý <strong>pre</strong>vádzkový <strong>pre</strong>bytok, zmiešané dôchodky a čisté dane z produkcie a dovozu.<br />
Ak meriame a vyjadrujeme hodnotu výstupu v danom období v trhových cenách<br />
tohto obdobia, t.j. v bežných cenách, hovoríme o nominálnom HDP. Aby bolo možné<br />
zistiť rast HDP, je nutné ho očistiť o vplyv rastu cien a <strong>pre</strong>počítať na hladinu stálych cien;<br />
vtedy hovoríme o reálnom HDP. [9, 13].<br />
V priebehu roku 2008 došlo k miernemu a v roku 2009 k prudkému poklesu ekonomickej<br />
aktivity SR v dôsledku <strong>pre</strong>biehajúcej recesie.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Hrubý domáci produkt v stálych a bežných cenách<br />
Ukazovateľ<br />
HDP v stálych cenách<br />
(mil. eur) s.c. p.r.<br />
Rok<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010<br />
48 166,95 53 505,24 60 876,48 65 139,99 63 803,12 65 586,35<br />
s.c. 00 39 612,20 42 978,68 47 500,86 50 267,32 47 863,63 49 788,50<br />
Indexy v s.c. 00,<br />
romr (rovnaké obdobie<br />
minulého roka) = 100<br />
Tempo ekonomického<br />
rastu (%)<br />
HDP v bežných cenách<br />
(mil. eur)<br />
Indexy v b.c., rovnaké<br />
obdobie minulého roka<br />
= 100<br />
106,7 108,5 110,5 105,8 95,2 104,0<br />
6,7 8,5 10,5 5,8 -4,8 4,0<br />
49 314,22 55 080,92 61 555,02 67 007,27 63 050,72 65 905,51<br />
109,2 111,7 111,8 108,9 94,1 104,5<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Hrubý domáci produkt. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=172.<br />
3.2 Nezamestnanosť (trh práce)<br />
Inštitút finančnej politiky sleduje tiež zamestnanosť a nezamestnanosť vyčíslenú tromi<br />
metodikami, a to metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR SR,<br />
evidovaná nezamestnanosť), metodikou v súlade s nariadením Rady (EC) č. 2223/96<br />
z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskom<br />
spoločenstve (ESA 95) a výberovým zisťovaním pracovných síl SR (VZPS).<br />
86
Nezamestnanou osobou je osoba vo veku od 15 rokov, ktorá v sledovanom týždni<br />
nevykonáva prácu za mzdu alebo zisk, ktorá si aktívne hľadala prácu v posledných štyroch<br />
týždňoch (prípadne si prácu našla a do zamestnania nastúpi najneskôr do 3 mesiacov)<br />
a ktorá je schopná nastúpiť do práce do dvoch týždňov. Naopak, zamestnanou<br />
osobou je osoba, ktorá popri podmienke veku spĺňa podmienku, že v priebehu týždňa<br />
odpracovala aspoň jednu hodinu za mzdu alebo za účelom dosiahnutia zisku. Údaje sa<br />
získavajú z VZPS v zmysle metodiky ILO. VZPS (tabuľka 2) je založené na štvrťročnom<br />
náhodnom výbere bytov v rámci celého územia SR. Vzorka zahŕňa 10 250 bytov v SR,<br />
ktoré re<strong>pre</strong>zentujú 0,6 % všetkých trvalo obývaných bytov. Prostredníctvom VZPS sa<br />
sledujú informácie o každej osobe žijúcej v domácnosti vybraného bytu. Táto metodika<br />
zahŕňa každý štvrťrok približne 25 000 osôb starších ako 15 rokov. Nezahŕňa inštitucionálne<br />
obyvateľstvo (vo väzniciach, kláštoroch a pod.). Každý vybraný byt zotrváva vo<br />
výberovom súbore počas piatich za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Získané údaje sú<br />
priemerom za štvrťrok. [10, s.14].<br />
V čase hospodárskej krízy, od roku 2009, začala miera nezamestnanosti stúpať, čo<br />
bolo s<strong>pre</strong>vádzané aj zvyšovaním počtu nezamestnaných.<br />
T a b u ľ k a 2<br />
Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl (spracované<br />
k 21.7.2011 podľa 10)<br />
Ukazovateľ<br />
Rok<br />
Počet nezamestnaných<br />
(tis. osôb)<br />
Index rovnakého<br />
obdobia minulého<br />
roka = 100<br />
Miera nezamestnanosti<br />
(%)<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010<br />
427,5 353,4 291,9 257,5 324,2 389,0<br />
88,9 82,7 82,6 88,2 125,9 120,0<br />
16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Nezamestnanosť. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184.<br />
3.3 Inflácia (cenová hladina)<br />
Výkonnosť ekonomiky je ovplyvňovaná nestabilitou cenovej hladiny. Inštitút finančnej<br />
politiky monitoruje skupinu makroekonomických ukazovateľov (tabuľka 3) poukazujúcich<br />
na tendenciu rastu cenovej hladiny indexom spotrebiteľských cien (CPI),<br />
harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP), jadrovou infláciou a indexom<br />
cien výrobcov (PPI).<br />
Národný index spotrebiteľských cien je cenový index, ktorý vyjadruje cenovú hladinu<br />
spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Spotrebný kôš zostavuje ŠÚ SR.<br />
Tvoria ho vybrané skupiny tovarov a služieb a člení sa na 12 odborov, 44 skupín a 101<br />
87
tried. V roku 2010 bolo v spotrebnom koši 720 položiek (re<strong>pre</strong>zentantov). Váhou, ktorou<br />
sa vážia ceny jednotlivých položiek spotrebného koša, je ich ekonomický význam, daný<br />
podielom výdavkov domácností na príslušnú skupinu tovarov a služieb. Podiel výdavkov<br />
sa zisťuje výberovým štatistickým zisťovaním. Jadrová inflácia kvantifikuje mieru<br />
rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené<br />
položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi<br />
opatreniami. [11, 15]. Pre národné účely sa používa najmä inflácia odvodená<br />
z národného indexu spotrebiteľských cien, <strong>pre</strong> medzinárodné porovnanie (v rámci<br />
EÚ) harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Od roku 2009 zisťujeme, že dochádzalo<br />
k prudšiemu poklesu inflácie, čo je jedným z <strong>pre</strong>javom hospodárskej krízy, keďže celá<br />
ekonomika stagnuje.<br />
T a b u ľ k a 3<br />
Inflácia podľa indexov<br />
Ukazovateľ<br />
Index spotrebiteľských<br />
cien; rovnaké obdobie<br />
minulého roka = 100<br />
Rok<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010<br />
102,7 104,5 102,8 104,6 101,6 101,0<br />
Celková inflácia (%) 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0<br />
Harmonizovaný index<br />
spotrebiteľských cien;<br />
rovnaké obdobie minulého<br />
roka = 100<br />
Jadrová inflácia (%); rovnaké<br />
obdobie minulého<br />
roka = 100<br />
Čistá inflácia bez zmien<br />
nepriamych daní (%);<br />
rovnaké obdobie minulého<br />
roka = 100<br />
102,8 104,3 101,9 103,9 100,9 100,7<br />
1,1 2,5 2,9 4,6 0,5 1,2<br />
1,8 2,8 2,6 3,8 1,4 0,9<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Spotrebiteľské ceny (inflácia). [citované 18.7.2011].<br />
Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=185.<br />
3.4 Saldo platobnej bilancie (vonkajšie prostredie)<br />
V rámci zahraničnoobchodných vzťahov monitoruje Inštitút finančnej politiky vybrané<br />
položky platobnej bilancie a menový kurz. Potrebné údaje získava z hlásení povinných<br />
osôb, z daňových priznaní o DPH, z výkazov komerčných bánk, z výkazov podnikov<br />
o zahraničných aktívach a pasívach, ako aj z výkazov o priamych zahraničných<br />
investíciách (PZI) a z údajov Národnej banky Slovenska (NBS) o devízových rezervách.<br />
Štatistika zahraničného obchodu zahŕňa pohyb tovarov medzi SR a zvyškom sveta. Celkový<br />
import sumarizuje tovary vstupujúce do republiky za účelom konečnej spotreby,<br />
88
alebo za účelom spracovania s následným spätným vývozom. Celkový export <strong>pre</strong>dstavujú<br />
tovary, ktoré natrvalo opúšťajú územie republiky alebo budú spracované a následne<br />
dovezené späť. Od 1. mája 2004 sa štatistika zahraničného obchodu skladá z údajov 2<br />
systémov. Je to Extrastat systém, ktorý poskytuje informácie o výmene tovarov s nečlenskými<br />
krajinami EÚ a systém Intrastat, ktorý obsahuje informácie o obchode s tovarom<br />
s členskými štátmi EÚ. [16].<br />
Platobná bilancia (tabuľka 4), ako štatistický výkaz zachytávajúci ekonomické<br />
transakcie medzi rezidentmi SR a rezidentmi zvyšku sveta za referenčné obdobie, sa zostavuje<br />
na mesačnej báze v kumulatívnej forme. Platobná bilancia pozostáva z piatich<br />
hlavných položiek. Je to bežný účet (zahŕňa dovozy a vývozy tovarov, služieb, príjmov<br />
a bežných transferov), kapitálový účet (pozostáva z kapitálových transferov), finančný<br />
účet (zahŕňa priame investície v zahraničí, priame investície vo vykazujúcej ekonomike,<br />
aktíva a pasíva portfóliových investícií, finančných derivátov, ako aj aktíva a pasíva<br />
ostatných investícií), chyby a omyly (<strong>pre</strong>dstavujú účtovné vyrovnávanie nesúladu medzi<br />
výsledkom bežného, kapitálového a finančného účtu na jednej strane a zmenou rezerv<br />
na druhej strane), oficiálne medzinárodné rezervy (zahraničné aktíva, ktoré sú v držbe<br />
centrálnej banky krajiny, určené na vyrovnanie platobnej bilancie prostredníctvom nákupu<br />
alebo <strong>pre</strong>daja oficiálnych rezervných aktív do krajín, s ktorými má krajina pasívnu<br />
platobnú bilanciu). [7, s. 17].<br />
Saldo bežného účtu platobnej bilancie ukazuje, nakoľko je krajina zadlžená voči zahraničiu,<br />
alebo koľko zahraničie dlhuje krajine. Saldo platobnej bilancie je pasívne, čo<br />
znamená, že transakcie smerujúce do krajiny sú väčšie ako transakcie plynúce z krajiny<br />
do zahraničia. V posledných rokoch sa stále viac znižoval podiel salda bežného účtu platobnej<br />
bilancie na nominálnom HDP.<br />
T a b u ľ k a 4<br />
Saldo bežného účtu platobnej bilancie<br />
Ukazovateľ<br />
Rok<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010<br />
Saldo bežného účtu -4 185,85 -4 316,25 -3 240,10 -4 021,38 -2 264,2 -2 277,5*<br />
HDP v bežných<br />
cenách (mil. eur)<br />
Podiel salda bežného<br />
účtu platobnej bilancie<br />
na HDP v bežných<br />
cenách (%)<br />
49 314,22 55 080,92 61 555,02 67 007,27 63 050,72 65 905,51<br />
-8,49 -7,84 -5,26 -6,00 -3,59 -3,46*<br />
Prameň: Národná banka Slovenska. Platobná bilancia. [citované 21.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnejbilancie/<br />
platobna-bilancia.<br />
Poznámka: * <strong>pre</strong>dbežný údaj<br />
Záver<br />
89
Magický štvoruholník by mal vyjadrovať stav ekonomiky za dané obdobie. Stabilita<br />
ekonomiky SR bola sledovaná za obdobie rokov 2005 až 2010 (tabuľka 5). Na základe<br />
analýzy bolo možné sledovať vývoj slovenskej ekonomiky <strong>pre</strong>d a počas trvania hospodárskej<br />
krízy. Zaujímavé je porovnať dosiahnuté hodnoty s parametrami ideálneho magického<br />
štvoruholníka podľa OECD.<br />
T a b u ľ k a 5<br />
Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v rokoch 2005 až 2010 v porovnaní s ideálnym<br />
stavom<br />
Ukazovateľ<br />
Rok<br />
Tempo rastu HDP<br />
v stálych cenách (%)<br />
Miera nezamestnanosti<br />
(%)<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010 Ideálny<br />
stav<br />
6,7 8,5 10,5 5,8 -4,8 4,0 3,0<br />
16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 5,5<br />
Miera inflácie (%) 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0 2,0<br />
Podiel bežného účtu<br />
platobnej bilancie na<br />
nominálnom HDP<br />
(%)<br />
-8,49 -7,84 -5,26 -6,00 -3,59 -3,46* 0,0<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Hrubý domáci produkt. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=172.<br />
Štatistický úrad SR. Nezamestnanosť. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184.<br />
Štatistický úrad SR, Spotrebiteľské ceny (inflácia). [citované 18.7.2011].<br />
Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=185.<br />
Národná banka Slovenska. Platobná bilancia. [citované 21.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnejbilancie/platobna-bilancia.<br />
Poznámka: * <strong>pre</strong>dbežný údaj<br />
Grafické zobrazenie magického štvoruholníka v podmienkach SR (obrázok 3) znázorňuje<br />
vývoj makroekonomických ukazovateľov počas hospodárskej krízy v porovnaní<br />
s ideálnym stavom.<br />
90
O b r á z o k 3<br />
Magický štvoruholník Slovenskej republiky<br />
nezamestnanos<br />
HDP<br />
15<br />
12<br />
9<br />
6<br />
3<br />
0<br />
-3<br />
-6<br />
inflácia<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Hrubý domáci produkt. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=172.<br />
Štatistický úrad SR. Nezamestnanosť. [citované 18.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184.<br />
Štatistický úrad SR, Spotrebiteľské ceny (inflácia). [citované 18.7.2011].<br />
Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=185.<br />
Národná banka Slovenska. Platobná bilancia. [citované 21.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnejbilancie/platobna-bilancia.<br />
V každom zo sledovaných rokov má SR problém s dosahovaním ideálnych hodnôt<br />
salda platobnej bilancie bežného účtu a jeho podielu na nominálnom HDP a s nezamestnanosťou,<br />
ktorá <strong>pre</strong>dstavuje najvýraznejšiu odchýlku. Hodnoty inflácie boli dosahované<br />
na úrovni ideálneho stavu alebo boli ešte aj priaznivejšie. Priaznivý vývoj možno sledovať<br />
aj pri HDP. Je logické, že ak krajina dosahuje priaznivé hodnoty na vertikálnej osi,<br />
bude to na úkor ukazovateľov nachádzajúcich sa na osi horizontálnej.<br />
Poznámka: Príspevok je súčasťou riešenia úlohy VEGA č. 1/0973/11 „Menové pravidlá<br />
a ich význam v kontexte menovej únie a hospodárskej krízy“.<br />
91<br />
saldo<br />
2007<br />
2009<br />
2010<br />
Ideál
Literatúra<br />
[1] HAMERNÍKOVÁ, B. - KUBÁTOVÁ, K.: Veřejné finance - učebnice. Praha: Eurolex<br />
Bohemia, 2004. 247 s. ISBN 80-86432-88-2.<br />
[2] MEDVEĎ, J. - NEMEC, J.: Základy verejných financií. Bratislava: Sprint vfra, 2007,<br />
269 s. ISBN 978-80-89085-84-2.<br />
[3] PEKOVÁ, J.: Veřejné finance - úvod do problematiky. Praha: ASPI Publishing, 2002.<br />
453 s. ISBN 80-86395-19-7.<br />
[4] SIVÁK, R. a kol.: Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, 2007. 311 s. ISBN 978-<br />
80-8078-094-4.<br />
[5] BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Iura Edition, 2005. 373 s. ISBN 80-<br />
8078-031-5.<br />
[6] HALÁSEK, D.: Veřejná ekonomika. Opava: Optys, 2007. 208 s. ISBN 80-85819-60-<br />
0.<br />
[7] LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura Edition, 2005. 622 s.<br />
ISBN 80-80787-063-3.<br />
[8] SLANÝ, A.: Makroekonomická analýza a hospodárska politika. Praha: Beck, 2003.<br />
380 s. ISBN 80-7179-738-3.<br />
[9] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Hrubý domáci produkt. [citované 18.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=172.<br />
[10] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Nezamestnanosť. [citované 18.7.2011]. Dostupné na internete:<br />
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184.<br />
[11] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Spotrebiteľské ceny (inflácia). [citované 18.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=185.<br />
[12] NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Platobná bilancia. [citované 21.7.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/<br />
platobna-bilancia.<br />
[13] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Národné účty. [citované 20.7.2011]. Dostupné na internete:<br />
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1651.<br />
[14] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Nezamestnanosť. [citované 20.7.2011]. Dostupné na internete:<br />
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1937.<br />
[15] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Spotrebiteľské ceny. [citované 20.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1669.<br />
92
[16] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Zahraničný obchod. [citované 20.7.2011]. Dostupné na<br />
internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1972.<br />
[17] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. Platobná bilancia. [citované 20.7.2011]. Dostupné na internete:<br />
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3281.<br />
Kontakt<br />
Ing. Peter Čisárik<br />
Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy<br />
Fakulta verejnej správy<br />
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
041 32 Košice 1<br />
E-mail: peter.cisarik@upjs.sk<br />
93
Využívanie finančného podporného systému <strong>pre</strong> rozvoj<br />
malých a stredných podnikov<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Alena Daňková, CSc.<br />
Význam a prínos malých a stredných podnikov <strong>pre</strong> rozvoj ekonomík si moderná Európa<br />
čím ďalej tým viac uvedomuje. Ich flexibilita, inovatívnosť a schopnosť regenerácie<br />
sú neoceniteľné v každej rozvíjajúcej sa ekonomike. V Slovenskej republike je zo strany<br />
štátu venovaná značná pozornosť rozvoju tohto podnikateľského sektora. Najvýznamnejšou<br />
podporou je finančná podpora a jej vplyv na efektívny rozvoj sektora malých<br />
a stredných podnikov.<br />
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, finančná podpora, štrukturálne fondy, štátny<br />
rozpočet<br />
The use of financial support system for the development of<br />
small and medium-sized enterprises<br />
Abstract<br />
Modern Europe is increasingly aware of the significance and contribution to small and<br />
medium-sized enterprises for the development of economies. Its flexibilty, innovation and<br />
regeneration is invaluable in an every developing economy. Considerable attention is paid<br />
to the development of this business sector by the State in Slovak Republic. Financial support<br />
and its impact on the effective development of the sector in small and medium-sized enterprises<br />
belong to the most important support.<br />
Keywords: small and medium-sized enterprises, financial support, structural funds,<br />
state budget<br />
Úvod<br />
Dynamický rozvoj malého a stredného podnikania je jedným zo základných <strong>pre</strong>dpokladov<br />
priaznivého ekonomického vývoja každej krajiny. Preto EÚ podporuje zodpovednosť<br />
v podnikaní, to znamená podnikanie takým spôsobom, ktorý pozitívne prospieva<br />
spoločnosti pri minimalizovaní negatívnych dôsledkov na ľudstvo. Tejto problematike<br />
sa venuje aj vláda SR, o čom svedčí dôkladne <strong>pre</strong>pracovaný systém štátnej podpory sektoru<br />
malých a stredných podnikov. Podpora malých a stredných podnikov neznamená<br />
len zvýhodňovanie týchto podnikov oproti iným podnikom. Jej hlavným poslaním je<br />
pomoc pri vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia, ktorého parametre umožnia<br />
rýchly rozvoj malých a stredných podnikov, ich efektívne fungovanie a výraznú participáciu<br />
na efektívnom rozvoji celej ekonomiky. [1, s. 57].<br />
94
Pre ďalší úspešný a priaznivý vývoj podnikania v SR je potrebné neustále monitorovanie<br />
podmienok podnikania, najmä ich zdokonaľovanie v súlade s trendom v európskom<br />
a vo svetovom trhovom prostredí.<br />
Vychádzajúc z uvedeného, problematikou, ktorou sa zaoberáme v príspevku, je problematika<br />
využívania finančnej podpory malých a stredných podnikov vo vybraných regiónoch<br />
SR s cieľom eliminácie regionálnych disparít v ekonomickom rozvoji. Príspevok<br />
je súčasťou riešeného výskumného projektu Grantovej agentúry VŠEMvs v Bratislave č.<br />
06/09 „Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní“ s dobou riešenia v rokoch<br />
2009-2011.<br />
1. Štruktúra a význam malých a stredných podnikov v hospodárstve Slovenskej<br />
republiky<br />
V Európe existuje viac ako 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP), ktoré<br />
vytvárajú <strong>pre</strong> takmer 2/3 obyvateľstva pracovné miesta. Štruktúra podnikateľského<br />
sektora v SR sa v súčasnosti už výrazne neodlišuje od štruktúry v ostatných členských<br />
krajinách EÚ (tabuľka 1). [3, s. 37].<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Veľkostná štruktúra podnikateľského sektora v Slovenskej republike a Európskej<br />
únii<br />
EÚ27<br />
(2008)<br />
Počet<br />
podnikateľských<br />
subjektov<br />
v nefinančnej<br />
podnikovej<br />
ekonomike<br />
(v tis.)<br />
Podiel na počte<br />
podnikateľských<br />
subjektov<br />
Počet zamestnaných<br />
osôb<br />
v nefinančnej<br />
podnikovej<br />
ekonomike<br />
(v tis.)<br />
Veľkosť podniku<br />
mikro malý stredný veľký<br />
(0-9) (10-49) (50-249) (250+)<br />
95<br />
MSP Spolu<br />
19 058 1 424 226 43 20 708 20 751<br />
91,8 % 6,9 % 1,1% 0,2 % 99,8 % 100,0 %<br />
39 630 27 652 22 665 43 414 89 947 133 361<br />
Podiel na<br />
zamestnanosti 29,7 % 20,7 % 17,0 % 32,6 % 67,4 % 100,0 %
SR<br />
(2010)<br />
Počet<br />
podnikateľských<br />
subjektov<br />
Podiel na počte<br />
podnikateľských<br />
subjektov<br />
Počet zamestnaných<br />
osôb<br />
v podnikovej<br />
ekonomike<br />
Podiel na<br />
zamestnanosti<br />
538 038 11 881 2 806 584 552 725 553 309<br />
97,2 % 2,1% 0,5 % 0,1 % 99,9 % 100,0 %<br />
772 976 229 160 271 693 489 304 1 273 830 1 763 133<br />
43,8 % 13,0 % 15,4 % 27,8 % 72,2 % 100,0 %<br />
Prameň: Štatistický úrad SR. Bratislava, 2010.<br />
Poznámka: Údaje za EÚ27: odhad na základe údajov Eurostatu. Structural business<br />
statistics, spracovaný EIM Business & Policy Research.<br />
V SR MSP v súčasnosti <strong>pre</strong>dstavujú významnú časť ekonomiky. Tvoria takmer polovicu<br />
HDP (42,2 %), na tvorbe pridanej hodnoty sa podieľajú 56,1 %, na zisku <strong>pre</strong>d<br />
zdanením sa podieľajú 58,3 % a vytvárajú pracovné príležitosti <strong>pre</strong> viac ako dve tretiny<br />
obyvateľstva ( 72,2 %). [2, s.161].<br />
Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) ku koncu roku 2010 bolo evidovaných<br />
spolu 410 308 fyzických osôb – podnikateľov, z toho bolo 384 202 živnostníkov, 18 378<br />
osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 7 727 samostatne hospodáriacich roľníkov.<br />
Najviac živnostníkov podnikalo v obchode, v stavebníctve, v priemysle a v obchodných<br />
službách.<br />
K uvedenému obdobiu bolo zaregistrovaných 143 001 právnických osôb ziskovo<br />
orientovaných podnikov a 54 088 neziskových inštitúcií. Rozhodujúcu časť z celkového<br />
počtu ziskových podnikov tvoria MSP (99,6 %), mikropodniky z toho tvoria až 91,0 %.<br />
Podľa <strong>pre</strong>dmetu podnikania najviac MSP podniká v obchode, v obchodných službách,<br />
v priemysle, v doprave a v informáciách. Z právnych foriem takmer 90 % MSP využíva<br />
právnu formu spoločnosť s ručením obmedzeným, na druhom mieste je akciová spoločnosť.<br />
2. Finančný podporný systém v Slovenskej republike<br />
Ústredným orgánom štátnej správy <strong>pre</strong> podporu MSP, <strong>pre</strong> stratégiu tvorby a <strong>pre</strong><br />
podporu podnikateľského prostredia, okrem iných aktivít, je Ministerstvo hospodárstva<br />
SR (MH SR). V oblasti podporných programov zo štrukturálnych fondov EÚ v programovom<br />
období rokov 2007 – 2013 je MH SR riadiacim orgánom <strong>pre</strong> Operačný program<br />
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Program je spracovaný v nadväznosti na<br />
stratégiu Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013 a jeho<br />
cieľom je zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej<br />
ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.<br />
96
Pokiaľ ide o dostupnosť a využívanie finančnej podpory MSP, z hodnotenia podnikateľského<br />
prostredia Podnikateľskou alianciou Slovenska na základe indexu podnikateľského<br />
prostredia vyplýva, že druhý najväčší pokles v uvedenom hodnotení už od roku<br />
2006 zaznamenáva položka prístup k štátnej pomoci malému a strednému podnikateľskému<br />
sektoru. Tretí najväčší pokles zaznamenáva položka úroveň korupcie na úradoch,<br />
vysoká byrokracia, prieťahy v konaniach na úradoch a iné.<br />
3. Výsledky výskumného projektu<br />
Za účelom zistenia regionálnych diferenciácií vo finančnej podpore MSP v SR<br />
bol v druhom roku riešenia výskumnej úlohy, v roku 2010, uskutočnený dotazníkový<br />
prieskum využívania finančnej podpory MSP v troch vybraných krajoch SR.<br />
Do prieskumu bol vybraný Prešovský samosprávny kraj (PSK), Košický samosprávny<br />
kraj (KSK) a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).<br />
Prieskumu sa zúčastnilo spolu 650 respondentov, z toho z PSK 383 respondentov,<br />
t.j. 59 %, z KSK 130 respondentov, t.j. 20 % a zo ŽSK 136 respondentov, čo <strong>pre</strong>dstavuje<br />
21 %.<br />
Otázky sa týkali formálnych informácií ako je počet zamestnancov, oblasť podnikania,<br />
doba existencie podniku, právna forma, funkcia respondenta v podniku. Ďalšie<br />
otázky sa týkali priamo využívania finančnej podpory a problémov súvisiacich s jej získavaním<br />
a využívaním.<br />
Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 44 % vlastníkov podnikov a 56 % manažérov<br />
v každom kraji. Za účelom zistenia regionálnych disparít ďalšie vyhodnotenia sú<br />
uvedené podľa jednotlivých krajov.<br />
• Prešovský samosprávny kraj<br />
Na otázku, či podnik doposiaľ využil nejaký finančný podporný program, 63 % respondentov<br />
odpovedalo záporne a 37 % kladne. Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu,<br />
59 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú pomoc a 41 % využíva finančnú pomoc<br />
z eurofondov.<br />
Z finančných podporných programov NARMSP MSP využívajú <strong>pre</strong>važne Mikropôžičkový<br />
program ( 75% podnikov). Fond rizikového kapitálu využilo 25 % podnikov.<br />
Pokiaľ ide o účinnosť využívanej finančnej podpory, 32 % respondentov finančné<br />
prostriedky alokovalo do zvyšovania zamestnanosti, 19 % do zvýšenia tržieb, len 3 % do<br />
zvýšenia pridanej hodnoty, 9 % do inovácií a 30 % nevedelo <strong>pre</strong>snejšie definovať účinnosť<br />
získaných finančných prostriedkov.<br />
Až 78 % respondentov hodnotilo administratívnu náročnosť spojenú s uchádzaním<br />
sa o finančnú podporu ako náročnú, 12 % ako nenáročnú a 10 % nevedelo odpovedať.<br />
97
• Košický samosprávny kraj<br />
Na otázku, či podnik doposiaľ využil nejaký finančný podporný program, 65 % respondentov<br />
odpovedalo záporne a 35 % kladne. Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu,<br />
71 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú podporu a 29 % využíva finančnú podporu<br />
z eurofondov.<br />
Z finančných podporných programov NARMSP MSP využívajú viac prostriedky<br />
z Fondu rizikového kapitálu (65%). Mikropôžičky využíva len 35 % podnikov. V porovnaní<br />
s PSK je to <strong>pre</strong>sne opačne. MSP v ňom majú väčší záujem o mikropôžičky.<br />
Pokiaľ ide o účinnosť finančnej podpory <strong>pre</strong> podnik, 20 % podnikov využilo finančnú<br />
podporu na zvýšenie zamestnanosti, 25 % na zvýšenie tržieb, 5 % na zvýšenie pridanej<br />
hodnoty, 15 % do rozvoja inovácií a 35 % respondentov nevedelo odpovedať na otázku.<br />
Podobne ako v PSK, až 70 % respondentov hodnotilo administratívnu náročnosť<br />
spojenú s uchádzaním sa o finančnú podporu ako náročnú, 5 % ako nenáročnú a 25 %<br />
nevedelo odpovedať.<br />
• Žilinský samosprávny kraj<br />
V tomto kraji na otázku, či podnik využíva finančný podporný program, až 67 %<br />
respondentov odpovedalo záporne, a len 33 % podnikov doposiaľ využilo tento druh<br />
podpory. Z tých, ktorí využívajú finančnú podporu, 71 % využíva akúkoľvek štátnu finančnú<br />
podporu a 29 % využíva finančnú podporu z eurofondov.<br />
Z finančných podporných programov NARMSP MSP v tomto kraji využívajú viac<br />
prostriedky z Mikropôžičkového programu a len 33 % ich využíva finančnú podporu<br />
z Fondu rizikového kapitálu. V tejto oblasti je situácia podobná ako v PSK.<br />
Pokiaľ ide o účinnosť finančnej podpory <strong>pre</strong> podnik, 23 % podnikov využilo finančnú<br />
podporu na zvýšenie zamestnanosti, 5 % na zvýšenie tržieb, 14 % na zvýšenie<br />
pridanej hodnoty, 33 % do rozvoja inovácií a 25 % respondentov nevedelo odpovedať na<br />
otázku.<br />
Podobne ako v PSK a v KSK, 62 % respondentov hodnotilo administratívnu náročnosť<br />
spojenú s uchádzaním sa o finančnú podporu ako náročnú, 24 % ako nenáročnú<br />
a 14 % nevedelo odpovedať.<br />
Zaujímavé boli zistené informácie týkajúce sa <strong>pre</strong>kážok pri získavaní akejkoľvek finančnej<br />
podpory zo štátnych a štrukturálnych fondov. Z celkového počtu respondentov<br />
55 % z nich za najväčšie <strong>pre</strong>kážky pokladá administratívnu náročnosť, byrokraciu a zdĺhavé<br />
vybavovanie. 15 % respondentov uviedlo nutnosť korupcie, 6 % nekvalifikovaný<br />
prístup úradníkov, 4 % nutnosť známosti, (jedna z odpovedí: „Predovšetkým musia byť<br />
známosti a konexie, v opačnom prípade nemáte šancu získať u nás finančnú podporu“),<br />
3 % nedostatok vlastných finančných prostriedkov na vypracovanie projektov, 3 % nesplnenie<br />
kritérií na uchádzanie sa o finančnú podporu, 2 % za <strong>pre</strong>kážky považuje ne-<br />
98
dostatok informácií a slabú propagáciu o finančnej podpore a 1 % ne<strong>pre</strong>javuje doposiaľ<br />
záujem o podporu.<br />
Záver<br />
Podnikateľská verejnosť neustále poukazuje na nedostatočnú podporu najmä MSP<br />
v porovnaní s pomocou, ktorá je venovaná tomuto sektoru vo vyspelých trhových ekonomikách<br />
EÚ a v iných krajinách. Preto prvoradou úlohou vlády SR by malo byť systematické<br />
zlepšovanie prostredia <strong>pre</strong> podnikanie a zefektívňovanie štátnej pomoci a podpory,<br />
finančnej zvlášť. Podporný systém u nás je ešte stále pomerne zložitý a málo <strong>pre</strong>hľadný.<br />
Je v ňom príliš veľa aktérov, čím sa zamedzuje s<strong>pre</strong>hľadnenie toku alokácie finančných<br />
prostriedkov z jednotlivých fondov. Tým sa obmedzuje aj účinná kontrola prideľovania<br />
a využívania finančnej podpory <strong>pre</strong> malý a stredný podnikateľský sektor.<br />
Z výsledkov prieskumu využívania finančného podporného systému MSP vyplýva,<br />
že vo vybraných troch krajoch SR viac ako 60 % týchto podnikov doposiaľ nevyužívalo<br />
žiadnu formu štátnej finančnej podpory alebo podpory z fondov EÚ. Za najväčšie dôvody<br />
nezáujmu o akúkoľvek finančnú pomoc uviedli respondenti najmä náročnú a zdĺhavú<br />
administratívu a byrokraciu spojenú s uchádzaním sa o podporu.<br />
Najvýraznejšie disparity v sledovaných regiónoch boli zistené v účinnosti finančnej<br />
podpory <strong>pre</strong> podnik. V PSK, ktorý sa vyznačuje najvyššou mierou nezamestnanosti<br />
z vybraných krajov, je najviac využívaný Mikropôžičkový program, to znamená program<br />
<strong>pre</strong> podniky s počtom zamestnancov do 50 (mikro a malé podniky), určený na riešenie<br />
zamestnanosti s <strong>pre</strong>ferovanou výškou 1 659, 70 – 4 979,88 eur.<br />
Finančnú podporu z Fondu rizikového kapitálu, ktorá je určená <strong>pre</strong>dovšetkým obchodným<br />
spoločnostiam podnikajúcim v priemysle, vo výrobných službách, inovatívnym<br />
podnikom a podnikom pôsobiacim v oblasti aktívneho cestovného ruchu, využívajú<br />
<strong>pre</strong>važne stredné podniky s počtom zamestnancov do 250. Tie <strong>pre</strong>javovali najväčší<br />
záujem vo všetkých krajoch o finančný program Regionálny fond štartovacieho kapitálu<br />
s <strong>pre</strong>ferovanou výškou finančných prostriedkov 66 380 – 99 582 eur.<br />
Nedostatky a <strong>pre</strong>kážky v oblasti finančnej podpory MSP vyplývajúce z uskutočneného<br />
dotazníkového prieskumu <strong>pre</strong>trvávajú už niekoľko rokov. Ich odstraňovanie súvisí<br />
s kvalitou podnikateľského prostredia v SR, ktoré, vyjadrené indexom podnikateľského<br />
prostredia od 2. polroku 2006 doteraz, má klesajúcu hodnotu. Pritom zo druhý najväčší<br />
dôvod poklesu podnikatelia v SR považujú položku efektívnosť hospodárenia štátu a prístup<br />
k štátnej pomoci, pokiaľ ide o malý a stredný podnikateľský sektor.<br />
Aj napriek niektorým pozitívnym výsledkom v hodnotení podnikateľského prostredia<br />
v SR, vo využívaní existujúcej štátnej finančnej podpory ako aj podpory z eurofondov<br />
<strong>pre</strong> MSP, možno v závere konštatovať, že disparity v ekonomickej sile podnikov sa odstraňujú<br />
zdĺhavo, nevýrazne, a takýto vývoj zhoršuje <strong>pre</strong>dpoklady slovenskej ekonomiky<br />
za účelom dosahovania dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu.<br />
99
Literatúra<br />
[1] DAŇKOVÁ, A.: Štátna finančná podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej<br />
republike. Bratislava: VŠEMvs , 2009. s. 57. ISBN 978-80-970272-2-3.<br />
[2] DAŇKOVÁ, A. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava: crr.sk, s.r.o. 2010. 270<br />
s. ISBN 978-80-970495-2-2<br />
[3] Podpora malého a stredného podnikania v SR 2010. Bratislava: NARMSP, 2010.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Alena Daňková, CSc.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: alena.dankova@vsemvs.sk<br />
100
Entre<strong>pre</strong>neurship behaviour of young people: research<br />
results from the Republic of Serbia<br />
Abstract<br />
Dejan Đorđević, PhD. - Srđan Bogetić, PhD. - Dragan Ćoćkalo, PhD. -<br />
Savina Đurin, BSc.<br />
According to the experience of developed countries, the young people who first start their own<br />
business re<strong>pre</strong>sent an important category for developing an entre<strong>pre</strong>neurship climate on the national<br />
economy level. Serbia still does not have an ambient favourable enough for young people to be<br />
inspired to start up their own business. The encouragement and education of the young to start<br />
and run their own business emerge as a possible solution. In this paper, the authors analyse<br />
the necessity of applying the contemporary concept of entre<strong>pre</strong>neurship in the Serbian market, with<br />
a special emphasis on the role of young people and the possibilities of engaging them in entre<strong>pre</strong>neurial<br />
activities.<br />
Keywords: entre<strong>pre</strong>neurship, knowledge, SMEs, young entre<strong>pre</strong>neurs<br />
Abstrakt<br />
Podnikateľské správanie sa mladých ľudí:<br />
výsledky prieskumu zo Srbskej republiky<br />
Na základe skúseností vyspelých krajín, mladí ľudia, ktorí začínajú s podnikaním, <strong>pre</strong>dstavujú<br />
dôležitú kategóriu <strong>pre</strong> rozvoj podnikateľského prostredia na národnej a ekonomickej<br />
úrovni. Srbsko takéto prostredie, dostatočne vhodné <strong>pre</strong> motivovanie mladých ľudí, aby<br />
začali podnikať, stále nemá. Motivácia a vzdelávanie mladých ľudí založiť si a viesť vlastné<br />
firmy sa objavili ako možné riešenie. V tomto príspevku autor analyzuje nevyhnutnosť<br />
uplatnenia súčasného konceptu podnikania na srbskom trhu s dôrazom na úlohu mladých<br />
ľudí a možnosti ich zapojenia do podnikateľských aktivít.<br />
Kľúčové slová: podnikanie,znalosti, SME, mladí podnikatelia<br />
Introduction<br />
The changes in modern business caused by global economic crisis have influenced<br />
companies to change their business philosophy. In other words, companies are forced to<br />
accept the model of entre<strong>pre</strong>neurial behaviour that implies more initiative in the field<br />
of innovations and flexibility. Ever-increasing number of companies, different in size,<br />
financial capacity and ownership, apply the bases of entre<strong>pre</strong>neurial behaviour. According<br />
to experiences of developed countries, the young who start business for the first time<br />
re<strong>pre</strong>sent a significant category for developing entre<strong>pre</strong>neurial climate on national econ-<br />
101
omy level. Young entr<strong>pre</strong>neurs in European Union have significant incitements through<br />
supporting programs that influence the building of their self-confidence at starting their<br />
own business.<br />
1. Entre<strong>pre</strong>neurship development – New model<br />
Entre<strong>pre</strong>neurship re<strong>pre</strong>sents a continuaous creative process whose basic objective is<br />
implementing innovations in organizations in the function of successful business performance<br />
and solving the problems of customers and the society. Successful business<br />
in the 21st century will depend on company‘s relations towards increasing the need for<br />
knowledge and implementation of the newest technological achievements in management<br />
as well as its capacity to transfer information towards the target groups of customers<br />
in the fastest, most understandable and efficient way.<br />
Modern organization must base its business on entre<strong>pre</strong>neurship concept of behaviour<br />
that incites strategic approach grounded on accepting differences, creativity, innovations<br />
and responsibility of every individual in the organization. The stress is, here, put<br />
on innovations because of the fact that our society is based on knowledge. Companies<br />
must apply entre<strong>pre</strong>neurship concept consciously and organizationally and they should<br />
behave entre<strong>pre</strong>neurally, as well as apply innovations constantly. In order to achieve these<br />
objectives, companies must create an appropriate organizational structure that allows<br />
their employees to behave in entre<strong>pre</strong>neurial way. Moreover, companies must establish<br />
such systems of relations that will enable focusing on such a behaviour.<br />
Entre<strong>pre</strong>neurial behaviour in modern organization is not related to individuals and<br />
their abilities and experience but is mostly based on team work. Therefore, a model of<br />
corporative entre<strong>pre</strong>neurship is developed, inciting team work, with team members motivated<br />
to work on achieving success and accepting differences. Big companies should<br />
incite entre<strong>pre</strong>neurship in order to overcome the problems they face while they learn<br />
how to work with partners and allies. Big companies make units in their organizational<br />
structure which behave completely differently from the rest of the company.<br />
P. Drucker thinks that every big company should be able to do three important<br />
things simultaneously – to improve, to expand, to innovate. He emphasizes that he still<br />
does not know about such a company but that there are numerous companies working<br />
on it. [1, p. 82].<br />
Majority of economically developed countries are characteristic for the following<br />
principles according to which the labour market functions, especially considering the<br />
young and their employment:<br />
• unemployment of the young is greater than unemployment of adults and the<br />
rates are, at least, doubled;<br />
• increasing the extent of formal education for the young is becoming more significant<br />
and this trend will be continued;<br />
102
• young people are scared of getting married because of the problems related to<br />
social security, so they decide to get married later;<br />
• participation of women in employment is becoming more and more significant;<br />
• labour market programs for the young generally have a small rate of return. [2,<br />
p. 1].<br />
State administrations of developed countries are trying to find out new solutions for<br />
employment of the young and the stress is on creating entre<strong>pre</strong>neurial abilities of young<br />
people. Self-employment re<strong>pre</strong>sents an option for individuals to define their own model<br />
of business and development. Governments of developed countries consider self-employment<br />
a measure that enables solution of the problems of poverty and employment<br />
of the young, so it helps the small business development. Confirmation of this activity<br />
is usually based on a great number of potential benefits, among which the following are<br />
outstanding:<br />
• entre<strong>pre</strong>neurship promotes innovations and creation of new work places,<br />
• entre<strong>pre</strong>neurship and their own business start-up have a direct influence on<br />
employment increase on the grounds of creating new work places at <strong>pre</strong>sent or<br />
in near future,<br />
• new small enterprises increase the extent of competitiveness on the level of national<br />
economy which creates benefits to customers,<br />
• young entre<strong>pre</strong>neurs can respond to market requirements flexibly, especially<br />
from the standpoint of applying new technologies and following market<br />
trends,<br />
• larger extent of self-employment of the young causes self-confidence improvement,<br />
as well as social welfare. [2, p. 5].<br />
2. Entre<strong>pre</strong>neurship in the Republic of Serbia – <strong>pre</strong>sent state<br />
Completion of transitional process, in other words, the change in economical society<br />
structure – privatization, market economy, liberalization of economic relations with foreign<br />
countries, etc., re<strong>pre</strong>sent a basic <strong>pre</strong>condition of successful international economic<br />
flows. Transitional process should enable economic entities from transitional countries<br />
for independent market performance, sound competition and making business on international<br />
market. Strengthening the private sector and its future development are of essential<br />
importance for successful transformation of the economy from planning towards<br />
the market one. Development of SMEs sector is significant for privatization because it<br />
enables accelerating privatization – SME re<strong>pre</strong>sents autochtonous private sector and<br />
makes the development of domestic private capital possible. [3].<br />
103
Development of SME sector is one of essential priorities for domestic economy. Serbian<br />
Government has adopted Develpment Strategy of Competitiveness and Innovations<br />
of SMEs for 2008 - 2013. This strategy should contribute to further strengthening and efficient<br />
use of developing potentials of SME sector which will make benefits to economic<br />
growth of Republic of Serbia. Such direction should contribute to increasing competitiveness<br />
and export, further srengthening the innovation capacities of companies, dynamic<br />
employment growth and more equal regional development.<br />
In the Republic of Serbia, SMEs participate in the total number of enterprises with<br />
99.8 %, with 65.5 % in employment, with 67.6 % in turnover, and with about 36 % in<br />
GNP. In the total export SMEs participate with 50.2 %, in import with 64 % and with<br />
51.2 % in investments in non-financial sector. Micro enterprises are dominating in SMEs<br />
sector with participation of 95.6 % in the total number and nearly 50 % of all employed<br />
work in this sector. [4, p. 5].<br />
According to the last year‘s data, in the Republic of Serbia, about 40,000 small entre<strong>pre</strong>neurs<br />
closed their business – 3,455 economic societies and 34,909 entre<strong>pre</strong>neurs‘<br />
shops. The reasons for such a decline entre<strong>pre</strong>neurs see in numerous state loads, slow<br />
collection of receivables, lack of favourable loans and high interest rates. According to<br />
National Agency for Regional Development, the main problem for entre<strong>pre</strong>neurs re<strong>pre</strong>sents<br />
lack of available monetary resources and then administrative barriers. In practice,<br />
domestic entre<strong>pre</strong>neurs often have liquidity problems so they are not able to collect debts,<br />
but the state forces them to pay their receivables in <strong>pre</strong>concived terms. These problems<br />
cause their indebtedness towards banks which later leads to their bankruptcy.<br />
A great problem for Republic of Serbia re<strong>pre</strong>sents the number of closed mediumsize<br />
companies as well as those in bankruptcy. The most worrying fact is the loss of work<br />
places – when only one medium-size company is closed about 50 to 250 people lose their<br />
jobs and new openings are rare.<br />
The owners of SMEs were polled by National Agency for Regional Development<br />
and they cited the lack of financial means and then administrative barriers, insufficient<br />
number of qualified workers, disharmony in standards, lack of market information, little<br />
information on technology as the main problem.<br />
Serbian Government is trying to solve all these problems interfering with basic pillars<br />
of development policy of SMEs. One of main tasks is the so-called slicing of regulations,<br />
which means that by simplifying procedures as well as eliminating unnecessary<br />
ones it is possible to save about 120 million euros per year. In other words, according<br />
to some estimations, our economy loses at least 180 million euros per year because of<br />
complicated and unnecessary procedures. However, there has been a delay in realization<br />
of this program (only 10 out of 250 proposed regulations have been solved completely<br />
or partially) because of unreadiness of state administration to approach this problem<br />
in a serious and reasonable way. What is new in this field is that companies have been<br />
obliged to submit final accounts only at one place since 2010.<br />
104
Ministry for Economy and Regional Development, in cooperation with Serbia Investment<br />
and Export Promotion Agency (SIEPA) has taken part for years as a major partner<br />
in the Project Support to Enterprise Competitiveness and Export Promotion (SECEP).<br />
This project is financed by EU as a part of technical support to Serbia. A consisting part<br />
of the program is Development of Local Suppliers Chain, which enables domestic small<br />
and medium companies to become parts of multinational companies. One of the main<br />
barriers is lack of required quality standards which SMEs do not possess. It often happens<br />
in practice that suppliers are not able to fulfill severe criteria which multinationals<br />
propose. Ministry for Economy and Regional Development (via National Agency for<br />
Regional Development) offers entre<strong>pre</strong>neurs a wide range of support, both financial and<br />
non-financial, trade fair promotions and supporting entre<strong>pre</strong>neurial projects. Moreover,<br />
the site of this Agency offers an entre<strong>pre</strong>neurial portal which gives a lot of information<br />
to <strong>pre</strong>sent and future entre<strong>pre</strong>neurs. The newest project of Ministry for Economy and<br />
Regional Development is a cooperation protocol within the project „Establishing Partnership<br />
for Life-Long Training of Entre<strong>pre</strong>neurs in Serbia“ started by European Training<br />
Fund (ETF). Protocol parties are 11 institutions (project partners) whose aim is a common<br />
work on creating Strategy and plan of activities for life-long training of entre<strong>pre</strong>neurs<br />
and taking care about measures that every organization should carry out in order<br />
to implement the strategy successfully. Institutions included in this project are: Ministry<br />
for Economy and Regional Development, Ministry of Education, Ministry of Youth and<br />
Sports, Institute for Improvement of Education, National Employment Office, National<br />
Agency for Regional Development, Conference of Serbian Universities, Serbian Employers<br />
Union, Belgrade Open School, Civil Initiatives and Serbian Chamber of Commerce.<br />
Serbian Government adopted a Program for lending favourable start-up loans, within<br />
the support, to those who want to start their own business. The planned ammount for<br />
start-up loans is 2.2 billion RSD. During the period 2007 to 2009 through the contest<br />
organized by Ministry for Economy and Regional Development, National Employment<br />
Office and Development Fund 6,625 new enterprises were established and 21,121 workers<br />
employed which justified financing this program. In addition, throug Development<br />
Fund, entre<strong>pre</strong>neurs could apply for start-up loans in ammounts from 500 thousand to<br />
1.3 million RSD with interest rate of 2.5 % per year and repayment from 3 to 5 years with<br />
grace period of one year.<br />
However, according to data provided by National Employment Office, in December<br />
2010, 729,520 unemployed people were registered, which re<strong>pre</strong>sents a decline of 852<br />
people in comparison to December 2009.<br />
Majority of registered unemployed people are at the age from 25 to 29 years (13.29<br />
%), then those from 30 to 34 years (12.46 %), from 35 to 39 years (12.03 %), from 45 to<br />
49 (11.85 %), from 50 to 54 (11.79 %) and those from 40 to 44 years old (11.63 %). [5].<br />
These data show that financial means offered by Serbian Government are not sufficient<br />
to include all those who need them. This is especially important to young people who<br />
re<strong>pre</strong>sent the most significant resource of the society.<br />
105
In order to incite employment of the young, Italian Government donated 1.2 million<br />
euros to support solving this problem. Fund for open society as a part of NGO sector<br />
provided 570,000 dollars to help a group of 400 young people between 15 and 29 years of<br />
age from Bor, Raska, Branicevski and North Banat Districts.<br />
Unfortunately, the young do not have enough business experience, so domestic<br />
companies are not ready to employ them because they would need a lot of time for their<br />
practical professional training. For all those reasons Serbian Government decided to give<br />
financial grant to those companies which would employ a certain number of unemployed<br />
young people within the employment program „The First Chance 2010“. Namely,<br />
this program was aimed to provide conditions to young, unemployed people to do threemonth<br />
voluntary practice in companies and afterwards to offer them a possibility to work<br />
for 12 months as trainees. In order to incite professional training of the young, Serbian<br />
Government organized a contest for the program „The First Chance 2010“.<br />
Moreover, it should be emphasized that the state has been financially supporting the<br />
establishment of clusters and development of innovations in domestic economy for years<br />
and by doing this it contributes to improving competitiveness.<br />
According to „Post-crisis model of economic growth and development of Serbia from<br />
2011 to 2020“, one of direct measures of support are loans; these loans are planed to be<br />
given to beginners from all sectors, as well as to beginners in tergeted sectors (sectors of<br />
medium and high technological fields in industrial production). Unfortunately, these loans<br />
are not related to young entre<strong>pre</strong>neurs because the term „beginner“ is not age limited which<br />
increases the number of interested in these loans. However, this kind of support may be<br />
significant for young entre<strong>pre</strong>neurs only if the extent of realization is high.<br />
3. Start-up business and young people in the Republic of Serbia<br />
The research of the youth‘s attitudes and opinions concerning start- up of their own<br />
business and applying social responsibility was carried out from November untill December<br />
2010 and it included 580 students oriented towards management. The research<br />
results point at the fact that the majority of students - 80.62 % want to start their own<br />
business. On the other hand, most of them (29.43 % i 20.38 %) say that the main reasons<br />
why they still have not done so are the insufficient financial means and insecure political<br />
and economic situation in the country, which all implies that the state incitement measures<br />
are not sufficient for young people who would like to start their own businesses.<br />
What is really worrying is the percentage of the young who still do not see Serbian market<br />
politically and economically secure.<br />
The polled students are mostly (68.57 %) oriented towards their own means in order<br />
to start-up their own business. The reason for such attitude is students‘ insufficient<br />
confidence in banks and other financial institutions which offer financial means for<br />
start-up business. However, it is interesting that the students (13.47 %) stated associated<br />
funds as the second re<strong>pre</strong>sented answer, which speaks about their developed con-<br />
106
sciousness and awareness of the importance of associating financial means. In this way,<br />
it is possible to make a considerable starting capital that will enable better perspective<br />
for young entre<strong>pre</strong>neurs. In addition, the polled students (54.17 %) think that start-up<br />
loans offered by commercial banks are not favourable. Namely, according to their opinion,<br />
start-up loans of commercial banks are overloaded by high interest rates (48.07 %)<br />
and by a long process needed for obtaining the means (18.53 %). The results collected<br />
in the <strong>pre</strong>vious research, carried out in 2008 and 2009 showed that the students (53.74<br />
% and 54.03 %) were not satisfied by conditions of start-up loans and they thought that<br />
the reasons were high interest rates (80.38 % and 33.79 %). The 2010 research showed<br />
that more than a half of the polled students (51.03 %) were not informed about the existence<br />
of stimulating means for start-up business. However, even 53.98 % of the polled<br />
students were interested in becoming the users of these means. Hence, the imperative<br />
seems to be permanent informing of young people via media, public <strong>pre</strong>sentations at<br />
faculties and colleges. In this way the young will be informed about the conditions<br />
for getting the loans. It is necessary to involve the following institutions in promoting<br />
activities: Serbian Chamber of Commerce, Belgrade Chamber of Commerce, National<br />
Bank, Association of Serbian Banks, National Agency for Regional Development, Ministry<br />
for Sports and Youth and similar, whose aim is to support youth‘s employment<br />
and their training for starting their own business.<br />
The polled students said that they missed the following knowledge: the elements of<br />
entre<strong>pre</strong>neurship and small business (23.11 %), the elements of finance and accounting<br />
(21.45 %) and foreign languages (21.60 %). The first two categories are expected, but it<br />
is positive that the students understand that foreign languages are also important for<br />
managing a company. In other words, the art of internal and external communication is<br />
of crucial importance for successful businessmen.<br />
According to the students‘ opinion (80.00 %) there is no appropriate ambience for<br />
stimulating the young to start-up their business in Serbia. The students suggest the following<br />
barriers binding them: lack of financial means (32.26 %), unstable political and<br />
economic situation (29.75 %) and too high taxes (20.30 %). In the research from 2009<br />
and 2008 the students were not satisfied with (88.08 % and 78.70 %) the ambiance for inciting<br />
the young for business start-up. The limiting factors are, in fact, the same as in the<br />
research from 2009 and 2008, only the order is different: unstable political and economic<br />
situation (29.92 % and 36.54 %), long and complicated registration procedure (21.62<br />
% and 13.75 %), as well as too high taxes (35.52 % and 10.02 %). On the grounds of all<br />
collected results from these three researches it is obvious that the important <strong>pre</strong>condition<br />
for improving SME sector is creating the right ambience that will stimulate making<br />
new and development of the <strong>pre</strong>sent SMEs. However, three elements are necessary for<br />
creating an appropriate ambience: laws/regulations, institutions and associations of entre<strong>pre</strong>neurs.<br />
Therefore, consensus between the state and its institutions and associations<br />
is highly significant for creating such an ambience.<br />
The majority of the polled, even 90.33 % considers that the state should have the<br />
key role in stimulating the young for business start-up. They emphasize the following:<br />
107
favourable loans (28.70 %), education (19.33 %), laws/regulations related to young entre<strong>pre</strong>neurs<br />
(15.65 %), promotion of the youth concept as entre<strong>pre</strong>neurs (13.2 %), market<br />
regulation (12.22 %) and development of new business centers and incubators (10.46 %).<br />
The same opinions shared the polled students from the researches carried out in 2009<br />
and 2008 (88.08 % and 90.78 %) which implies that the state has to be the driving force of<br />
entre<strong>pre</strong>neurship in Serbia. Supporting measures are the same, only priorities are different:<br />
promotion of the youth concept as entre<strong>pre</strong>neurs (25.38 % and 26.86 %), education<br />
(10.38 % and 15.10 %), market regulation (16.15 % and 14.71 %), favourable loans (23.08<br />
% and 13.14 %), laws/regulations related to the young as entre<strong>pre</strong>neurs (14.42 % and<br />
11.76 %). Serbian Government has adopted several strategies for development of SMEs<br />
and entre<strong>pre</strong>neurship and activity plans since 2000 but, unfortunately, it has not adopted<br />
any strategy for inciting young entre<strong>pre</strong>neurs. It would be hard to say that there is an<br />
appropriate ambience for inciting the young as entre<strong>pre</strong>neurs without such a document.<br />
In addition, there is no sector which deals with problems of young entre<strong>pre</strong>neurs within<br />
institutions whose activities are related to SMEs and entre<strong>pre</strong>neurship. In the economic<br />
study „Postcrisis Model of Economic Growth and Development of Serbia from 2011-<br />
2020“ in the part which deals with employment estimation and labour market trends<br />
there is no estimation concerning employment of the young for the period from 2010 to<br />
2020. This is certainly not a good message to potential young entre<strong>pre</strong>neurs.<br />
Developed countries and EU as well, have special programs for stimulating the<br />
youth concept as entre<strong>pre</strong>neurs. The program assumes cooperation of several institutions<br />
and the result is practical competence of the young for managing companies. Our<br />
young people do not have such experience and efforts should be taken in improving this<br />
unfavourable situation.<br />
5. Suggestions for inciting entre<strong>pre</strong>neurial behaviour of young people in the<br />
Republic of Serbia<br />
Global economy should enable the regions to bring the wealth from the rest of the<br />
world in the future. In order to do this the regions have to be equipped with high educated<br />
and disciplined people led by visionary leader able to communicate with the rest of<br />
the world. [6, p. 256]. Some of these regions are the island Hainan (South China, Province<br />
Guandong), Vancouver and British Columbia (Canada), Estonia, Ho Chi Minh City<br />
(Vietnam), Coastal and the Island Sakhalin (Russia), Sao Paolo (Brazil), Kjusiu (Japan).<br />
American professor of Marketing of Indian origin, Mahajan, the author of the world<br />
bestseller „Solution for 86%“, says: „ The state does not make business opportunities. Entre<strong>pre</strong>neurs<br />
are those who make them. Whatever the state does, it must stimulate entre<strong>pre</strong>neurship.<br />
On this extremely competitive market it is important who has better idea,<br />
who knows how to realize it better. Entre<strong>pre</strong>neurship is not the monopoly of the French,<br />
Germans, Americans, Chinese or Indians. The region of the West Balkans is full of entre<strong>pre</strong>neurs.<br />
The problem is in the fact that West Balkan countries are small. They are faced<br />
with the challenge of the further growth. But, for the further growth they must have a global<br />
vision, they have to turn arround and search their chances on the global level“. [7].<br />
108
Serbia has all the <strong>pre</strong>conditions to become one of similar regions in the near future<br />
if its businessmen change their business philosophy as soon as possible. Capital owners<br />
and executives should establish new elements of competitiveness in domestic companies.<br />
It is necessary to overcome old-fashioned policy and techniques of management<br />
and to accept modern ones, as well as to learn from the experiences of global leaders and<br />
the companies from newly industrialized countries which are exceptionally successful<br />
on the global market.<br />
According to some opinions [8], competitiveness, on long term, cannot be increased<br />
by subventions to industry, favourable exchange rate, positive trade balance or low inflation<br />
rate. Competitiveness can be improved by increasing productivity. The role of the state<br />
is to make equal conditions for all competitors, to protect ideas, innovations, property, to<br />
help if it is in the interest of the whole group and not in the interest of any company, and<br />
to avoid determining the winners or losers in advance. The issues related to increasing<br />
productivity of domestic companies and making equal conditions for all are essential and<br />
long-term indicators for overcoming the crisis, especially transitional crisis.<br />
Within the development process of entre<strong>pre</strong>neurial behaviour in Republic of Serbia<br />
it is necessary to improve the business ambience in several ways in order to make the<br />
job of the <strong>pre</strong>sent and future entre<strong>pre</strong>neurs easier. The process includes the following<br />
elements:<br />
• creating regulation framework for faster and easier process of work especially<br />
for young entre<strong>pre</strong>neurs,<br />
• building strategy for development of entre<strong>pre</strong>neurial concept of the young,<br />
• supporting loans for business start-up to young people,<br />
• stimulating measures for implementation of QMS (individually and in groups),<br />
Integrated Management Systems whose aim is development of competitiveness<br />
of domestic SMEs,<br />
• more active role of universities in helping entre<strong>pre</strong>neurs,<br />
• start-up of business incubators and business centres,<br />
• greater engagement of entre<strong>pre</strong>neur associations in promoting entre<strong>pre</strong>neurial<br />
concept of the young<br />
• promoting entre<strong>pre</strong>neurial concept as a way for overcoming transitional problems<br />
during recession.<br />
It is important to emphasize that the problems related to development of entre<strong>pre</strong>neurial<br />
behaviour should be treated by several interest groups, such as: the state and its<br />
institutions and ministries, universities, entre<strong>pre</strong>neurs associations, media who can give<br />
a positive contribution to creating an appropriate ambience for small business start-up.<br />
109
As we have mentioned before, Serbian Government began improving the business<br />
ambience by accelerating slow procedures for registration of companies, giving more<br />
favourable start-up loans, professional training of unemployed, etc. What is crucial on<br />
the state level is making a strategy for development of entre<strong>pre</strong>neurial concept for young<br />
people that will include several parts: training, knowledge application in practice, institutions<br />
for young people and similar.<br />
Training is especially important and a particular attention should be paid to it in<br />
primary and secondary schools and later at universities and colleges. There are certain<br />
programs which are being applied in secondary schools but they are not followed sufficiently<br />
by appropriate measures of the state, economy and professional associations.<br />
Practical application of the acquired knowledge from the field of entre<strong>pre</strong>neurship<br />
re<strong>pre</strong>sents a separate segment of the training process and, here, the following institutions<br />
have the key role: Serbian Chamber of Commerce, Employers' Union, National Agency<br />
for Regional Development, universities, Ministry for the Youth and Sports, Ministry for<br />
Economy and Regional Development. In this way young people get the necessary experience<br />
which can be later applied in real life, their own or in other companies.<br />
Promotion of entre<strong>pre</strong>neuial concept for young people is a special issue which<br />
should involve numerous segments within a society such as: media, associations of entre<strong>pre</strong>neurs,<br />
ministries, universities, students' associations. In this way, young people<br />
should be given information about entre<strong>pre</strong>neuial concept, the importance of innovations<br />
for entre<strong>pre</strong>neurs, using certain tools for development and application of business<br />
ideas. EU programs may serve as good examples because they approach these problems<br />
with special attention.<br />
Moreover, successful domestic entre<strong>pre</strong>neurs should give speeches at universities<br />
and colleges, sharing their experiences, talking about their beginnings, reasons for startups<br />
and the difficulties they had. In this way, they can incite young people to start their<br />
own business and uncover <strong>pre</strong>judices and stereotypes.<br />
Conclusion<br />
Interest for business start-ups is rising everywhere in the world. However, involving<br />
young people in entre<strong>pre</strong>neurial activities requires certain activities of the state and its<br />
institutions. The results of this research point at the fact that the state must have the key<br />
role in this field on domestic market through issuing certain documents whose aim is the<br />
promotion of entre<strong>pre</strong>neurial concept of the young. The projects should involve universities,<br />
Serbian Chamber of Commerce and its regional chambers, National Agency for<br />
Regional Development, relevant Ministries and Associations of entre<strong>pre</strong>neurs in order<br />
to help those who are planning to start their own business.<br />
Young people consider that the biggest problem in business start-up re<strong>pre</strong>sents lack<br />
of financial resources. Financial support to domestic economy is insufficient and this is<br />
especially discouraging for those young people who want to start their own business. The<br />
110
state is trying to change this situation but commercial banks are still in favour of other<br />
ways of lending money under much better conditions.<br />
Institutions are necessary for creating successful ambience for inciting young people<br />
to start-up their business. However, the problem is when their activities are not synchronized.<br />
According to The World Economic Forum, Serbian institutions are not efficient<br />
enough. Institutional cooperation is very important because, only in this way, it is possible<br />
to support young people to start their business completely.<br />
However, the imperative in developing entre<strong>pre</strong>neurship of the young in Republic<br />
of Serbia must be creating secure political and economic situation. It re<strong>pre</strong>sents a <strong>pre</strong>condition<br />
and without it there is no normal entre<strong>pre</strong>neurship development in Republic<br />
of Serbia.<br />
Literature<br />
[1] DRUCKER, P.: Management in the New Society (in Serbian). Novi Sad: Adižes.<br />
2005.<br />
[2] The Policy Agenda. International Labour Organization. Youth Unemployment:<br />
Promotional Activities ILO. Available at: http://www.ilo.org/public/english/region/<br />
ampro/cinterfor/temas/youth/ news/youth1.htm.<br />
[3] ĐORĐEVIĆ, D. – ANĐELKOVIĆ, M. – BOGETIĆ, S.: The transition process and<br />
the domestic economy (in Serbian). Belgrade: KAS, 2002.<br />
[4] Development Strategy of Competitiveness and Innovativeness of SMEs for the Pe- Period<br />
2008-2013 (in Serbian). Belgrade. In: Official Gazette RS, No. 55/05, 71/05correction,<br />
101/07 and 65/08 (in Serbian), 2008.<br />
[5] National Employment Office. Statement of Movement in the Labor Market in Serbia<br />
in December 2010 (in Serbian). Available at: http://www.nsz.gov.rs/ page/info/<br />
sr/msaopstenja/decembar10.html.<br />
[6] OHMAE, K.: A new global stage (in Croatian). Zagreb: Mate, 2007.<br />
[7] Ringier. Developing Countries, New Marketing Eldorado (in Serbian). Belgrade:<br />
Novac, 2009. pp. 8-9.<br />
[8] ĐORĐEVIĆ – D., ANĐELKOVIĆ – M., BOGETIĆ, S.: Improving the Competitiveness<br />
of the Domestic Economy (in Serbian). Belgrade: KAS, 2003.<br />
111
Contact<br />
Dejan Đorđević, PhD.<br />
Management Department<br />
TF “Mihajlo Pupin” Zrenjanin Faculty<br />
University Novi Sad<br />
Djure Djakovica bb<br />
Serbia<br />
Srđan Bogetić, PhD.<br />
Management Department<br />
TF “Mihajlo Pupin” Zrenjanin Faculty<br />
University Novi Sad<br />
Djure Djakovica bb<br />
Serbia<br />
Dragan Ćoćkalo, PhD.<br />
Management Department<br />
TF “Mihajlo Pupin” Zrenjanin Faculty<br />
University Novi Sad<br />
Djure Djakovica bb<br />
Serbia<br />
Savina Đurin, BSc.<br />
Management Department<br />
TF “Mihajlo Pupin” Zrenjanin Faculty<br />
University Novi Sad<br />
Djure Djakovica bb<br />
Serbia<br />
E-mail: savina@tfzr.uns.ac.rs<br />
112
Abstrakt<br />
Etika v kontexte verejného obstarávania<br />
v Slovenskej republike, v Európskej únii<br />
a v Spojených štátoch amerických<br />
Ing. Mgr. Jaroslav Dobiš, PhD. - PhDr. Agneša Víghová<br />
Vstupom SR do EÚ vznikali záväzky implementovať smernice EÚ do národnej legislatívy.<br />
Z uvedeného dôvodu bola prijatá právna norma č. 25/2006 Z.z. o verejnom<br />
obstarávaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. Predmetná právna norma bola novelizovaná<br />
niekoľkokrát. Cieľom príspevku je poukázať na vybrané aspekty fungovania verejného<br />
obstarávania v EÚ a v USA, a na základe toho, ako aj na základe vlastného prieskumu<br />
a úvah, navrhnúť zlepšenia systému verejného obstarávania.<br />
Kľúčové slová: verejné obstarávanie, Úrad <strong>pre</strong> verejné obstarávanie, uzatváranie<br />
zmlúv, základné princípy verejného obstarávania<br />
Abstrakt<br />
Ethics in the context of public procurement<br />
in Slovak Republic, in European Union and<br />
in United States of America<br />
Slovak Republic‘s accession to the EU brought the commitment to implement the EU<br />
Directives into the national legislation. For this reason Slovak Parliament had adopted<br />
Public procurement Act No. 25/2006, which was since that time amended several times.<br />
The objective of our article is to point out selected of EU and USA public procurement<br />
functioning. Based on that and based on own research to propose improvements of public<br />
procurement system.<br />
Keywords: public procurement, Public Procurement Office, contracting, basic principles<br />
of public procurement<br />
1. Verejné obstarávanie v Slovenskej republike<br />
Vo verejnom obstarávaní sa uplatňuje v SR zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní<br />
v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Zákon upravuje :<br />
• verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných<br />
prác, zákaziek na poskytovanie služieb,<br />
• koncesie na stavebné práce,<br />
113
• súťaž návrhov,<br />
• správu vo verejnom obstarávaní.<br />
Úrad <strong>pre</strong> verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy so sídlom v Bratislave.<br />
Na jeho čele je <strong>pre</strong>dseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR. Funkčné obdobie<br />
<strong>pre</strong>dsedu je päťročné.<br />
Jeho úlohou je :<br />
• vykonávať štátnu správu, dohľad nad verejným obstarávaním,<br />
• <strong>pre</strong>dkladať najmenej raz ročne správu o výsledkoch svojej činnosti vláde SR<br />
a na požiadanie príslušnému výboru NR SR,<br />
• vyhlasovať <strong>pre</strong>počty finančných limitov <strong>pre</strong> nadlimitné metódy verejného obstarávania,<br />
• zhromažďovať a zverejňovať vo Vestníku <strong>pre</strong> verejné obstarávanie informácie<br />
o pripravovaných metódach verejného obstarávania na príslušný rok,<br />
• vydávať vestník a neperiodické publikácie,<br />
• viest zoznam podnikateľov,<br />
• pripravovať programy odbornej prípravy a <strong>pre</strong>škoľovania osôb odborne spôsobilých<br />
na verejné obstarávanie,<br />
• vydávať <strong>pre</strong>ukazy o odbornej spôsobilosti a viesť zoznam odbornej spôsobilosti<br />
osôb,<br />
• metodicky usmerňovať účastníkov procesu verejného obstarávania,<br />
• ukladať pokuty a ďalšie činnosti v zmysle platného zákona.<br />
2. Verejné obstarávanie v Európskej únii<br />
Oblasť verejného obstarávania v EÚ je ustanovená Smernicou č. 93/37 <strong>pre</strong> verejné<br />
obstarávanie prác, Smernicou č. 93/36 <strong>pre</strong> verejné obstarávanie tovarov, Smernicou<br />
č. 92/50 <strong>pre</strong> verejné obstarávanie služieb a Smernicou č. 93/38 <strong>pre</strong> verejnoprospešné<br />
spoločnosti. Vyššie uvedené smernice tvoria základný legislatívny rámec verejného obstarávania,<br />
ktorý dopĺňa Smernica č. 89/665 o revíznych postupoch <strong>pre</strong> verejný sektor<br />
a Smernica č. 92/13 o revíznych postupoch <strong>pre</strong> verejnoprospešné spoločnosti, ktoré harmonizujú<br />
revízne postupy vo verejnom obstarávaní.<br />
Základným pravidlom podľa vyššie uvedených smerníc je, že obstarávatelia vo verejnom<br />
a vo verejnoprospešnom sektore majú povinnosť prostredníctvom verejného obstarávania<br />
uzatvárať všetky zmluvy na zhotovenie prác, na poskytnutie služieb a na dodanie<br />
114
tovarov, ktorých cena bez DPH <strong>pre</strong>sahuje špecifické finančné limity, a ktoré sú spojené<br />
s peňažným plnením voči dodávateľovi. Európsky súdny dvor (ESD) od obstarávateľov<br />
vo verejnom sektore vyžaduje dodržiavanie všeobecných zásad Zmluvy o založení Európskeho<br />
spoločenstva celkovo a zvlášť zásady nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti<br />
pri uzatváraní koncesných zmlúv spadajúcich mimo pôsobnosť smerníc EÚ vo<br />
verejnom obstarávaní. V praxi to znamená, že obstarávatelia vo verejnom sektore majú<br />
povinnosť zverejniť svoj zámer uzavrieť takúto koncesnú zmluvu a umožniť súťaž.<br />
Rovnako podľa smerníc EÚ obstarávateľ musí svoj zámer, a to uzavrieť zmluvu, oznámiť<br />
Publikačnému úradu EÚ na štandardizovanom formulári. Oznámenie je uverejnené<br />
v Úradnom vestníku v dennej elektronickej databáze súťaží vo všetkých úradných jazykoch.<br />
Zverejnenie oznámenia o zmluve <strong>pre</strong>d uzavretím zmluvy je povinné.<br />
Uzavretie zmluvy bez <strong>pre</strong>dchádzajúceho zverejnenia oznámenia o zmluve je prístupné<br />
len v určitých prípadoch.<br />
Európske pravidlá verejného obstarávania umožňujú tieto postupy verejného obstarávania:<br />
• v prípade verejnej súťaže oznámenie o zmluve obsahuje už všetky relevantné<br />
informácie o zmluve tak, aby všetci uchádzači mohli <strong>pre</strong>dložiť<br />
svoju ponuku,<br />
• v prípade užšej súťaže oznámenie o zmluve obsahuje všeobecný popis<br />
zmluvy, ako sú výberové kritériá a výzva všetkým spoločnostiam spĺňajúcim<br />
výberové kritériá na vyjadrenie ich záujmu, pričom iba tí záujemcovi,<br />
ktorí spĺňajú výberové kritériá, sú následne vyzvaní na <strong>pre</strong>dloženie<br />
ponuky,<br />
• pri rokovacom konaní obstarávatelia oslovia potenciálnych dodávateľov<br />
podľa svojho výberu a rokujú s jedným alebo s viacerými z nich o podmienkach<br />
zmluvy.<br />
Zaujímané sú výberové kritériá na uzavretie zmluvy. Kritériom môže byť najnižšia<br />
cena alebo ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Obstarávatelia majú možnosť výberu<br />
medzi uvedenými dvoma kritériami na uzavretie zmluvy.<br />
Hlavné zásady verejného obstarávania podľa platných smerníc EÚ sú otvorenosť,<br />
transparentnosť a nediskriminovanosť.<br />
3. Verejné obstarávanie v Spojených štátoch amerických<br />
Verejné obstarávanie v USA je založené na týchto základných princípoch<br />
• verejné prostriedky sú prostriedkami občanov,<br />
• obstarávatelia sú kvalifikovaní,<br />
115
• kontrola je založená na transparentnosti.<br />
Podľa zásady, že verejné prostriedky sú prostriedkami občanov, občania majú právo<br />
kontrolovať, na čo boli vynakladané finančné prostriedky štátu. Priebeh uvedenej kontroly<br />
a právo kontrolovať umožňuje zákon o voľnom prístupe k verejným informáciám<br />
(Freedom of Information Act), podľa ktorého každý úrad musí dovoliť nahliadnuť do<br />
všetkých dokumentov (ak nie sú federálnym zákonom vyhlásené za tajné), a ak o to požiada,<br />
vystaviť občanovi kópiu.<br />
Obstarávatelia sú kvalifikovaní, to znamená, že ide o náročné požiadavky kladené<br />
na morálne vlastnosti obstarávateľov a aj na ich etické správanie sa. Z dôvodu, že právne<br />
<strong>pre</strong>dpisy a metódy verejného obstarávania sa ne<strong>pre</strong>tržite vyvíjajú, je povinná požiadavka<br />
sústavného vzdelávania obstarávateľov. Obstarávatelia každoročne majú povinnosť absolvovať<br />
nadstavbové školenie na federálnej úrovni v rozsahu najmenej 24 hodín, a zaujímavosťou<br />
je fakt, že z toho tri hodiny <strong>pre</strong>dnášky sú z etického kódexu.<br />
Tretím princípom je skutočnosť, že kontrola je založená na transparentnosti. Vo verejnej<br />
správe v USA platí zásadná povinnosť dvoch podpisov vo všetkých procesných<br />
krokoch verejného obstarávania. Táto veta znamená skutočnosť, že každé vyhlasované<br />
rozhodnutie obstarávateľa podpisuje nadriadený a vedúci organizácie. Zaujímaný je aj<br />
fakt, že právo vykonávania kontroly nemajú len kontrolné orgány, ale aj každý občan.<br />
Ak na základe zistenia občana dôjde ku skutočnému vráteniu neefektívne vynaložených<br />
prostriedkov, dostáva ako oficiálnu odmenu 10 % z vrátených prostriedkov.<br />
V USA etickému a morálnemu správaniu sa verejných úradníkov sa venuje všeobecne<br />
veľká pozornosť, nakoľko je zriadený samostatný Federálny úrad <strong>pre</strong> etiku s rozsiahlou<br />
legislatívnou právomocou pri navrhovaní všetkých zákonov a s bohatým všeobecnovzdelávacím<br />
programom. Osobitná pozornosť sa venuje verejnému obstarávaniu.<br />
Hlavným výsledkom činnosti je pôsobenie prostredníctvom etického kódexu. Federálny<br />
úrad <strong>pre</strong> etiku prostredníctvom etického kódexu štandardizuje a usmerňuje správanie sa<br />
verejných zamestnancov, vydáva zverejňuje a rozširuje etický kódex a usmerňuje podľa<br />
neho činnosť etických komisií, zriadených pri všetkých orgánoch štátnej správy.<br />
Záver<br />
Po <strong>pre</strong>skúmaní všetkých troch prístupov k verejnému obstarávaniu sa ukazuje, že <strong>pre</strong><br />
efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami sú nevyhnutné nasledujúce atribúty:<br />
• transparentnosť výberových konaní,<br />
• možnosť priamej občianskej kontroly,<br />
• motivácia občanov a organizácií ku kontrole aj formou odmeny za „späťzískanie“<br />
neefektívne vynaložených prostriedkov,<br />
• <strong>pre</strong>pracovanie kritérií obstarávania,<br />
116
• koncept realokácie výroby.<br />
Prvok transparentnosti by mal byť postavený nielen na verejnom oznámení zámeru<br />
na verejné obstaranie, ale transparentný by mal byť aj priebeh samotného obstarávania.<br />
Mali by byť zverejnené aj:<br />
• zápisnice z priebehu vyhodnotenia obstarávania, a pri zadávaniach od určitej<br />
hodnoty by mal byť priebeh vyhodnotenia zaznamenaný aj zvukovými a obrazovými<br />
prostriedkami;<br />
• ku každému obstarávaniu by mal byť zverejnený aj priebeh realizácie formou<br />
priebežne dopĺňaného reportu o stave obstarania. Tu by mal orgán vykonávajúci<br />
obstaranie do 2 pracovných dní uviesť do reportu prístupného voľne na jeho<br />
webovej stránke všetky významné skutočnosti súvisiace s realizáciou obstarania.<br />
Sú to informácie o realizácii dodávky, ako sú zaslania čiastkových objednávok,<br />
dodacích listov, reklamácií a najmä eventuálne zmeny a dodatky v obstarávacej<br />
zmluve a v dodacích podmienkach;<br />
• každé obstarávanie by malo byť zabezpečené záverečnou správou, v ktorej by sa<br />
mal vyhodnotiť priebeh obstarania.<br />
Uvedené návrhy síce možno označiť ako „byrokratické opatrenia“, ale v súkromných<br />
spoločnostiach je sledovanie projektov úplne bežnou záležitosťou, nakoľko sa sleduje<br />
efektívnosť využívania zdrojov a napĺňania cieľov. Vo verejnom sektore by <strong>pre</strong>dsa malo<br />
platiť to isté.<br />
Pokiaľ v súkromnom sektore najvyššiu kontrolnú právomoc má majiteľ, vo verejnom<br />
sektore ju musí mať občan. Nie je <strong>pre</strong>to mysliteľné, aby verejný orgán odmietol poskytnúť<br />
občanovi informácie. V tomto prípade je legislatíva USA určite príkladom. Prieskumom<br />
sme zistili, že občania SR a ČR boli konfrontovaní so situáciou, v ktorej im orgán verejnej<br />
správy odmietol zverejniť požadované informácie, napríklad informácie o zasadaniach<br />
orgánov. Dospeli sme teda k záveru, že by bolo potrebné upraviť legislatívu EÚ, prípadne<br />
členských štátov tak, aby jedine na základe zákona bolo určené, ktoré informácie sú <strong>pre</strong><br />
občana tajné, a teda nepodliehajú legislatíve o voľnom prístupe k informáciám.<br />
V obstarávaní EÚ chýba aktívny prvok občianskej kontroly. Je to pravdepodobne<br />
spôsobené tým, že EÚ so svojimi inštitúciami je stále príliš vzdialená občanovi, a občan<br />
EÚ tieto inštitúcie ešte stále nevníma ako svoje. Prieskumom sme zistili, že slovenský<br />
a český občan rozpočet EÚ nevníma ako rozpočet, ktorý „je aj jeho“. Občania SR aj ČR<br />
viac vnímajú autoritu federálnej vlády USA, než autoritu Európskej komisie (EK). Tu by<br />
mala vstúpiť do hry samotná EK v tom, aby navrhla a zrealizovala kampaň, ktorej cieľom<br />
by mala byť aktivácia občianskeho záujmu o verejné veci inštitúcií EÚ. Je však otázne,<br />
či bude v orgánoch EÚ vôľa nechať na seba vyvinúť tlak. Nešťastným príkladom ako to<br />
nemá fungovať, a <strong>pre</strong>dsa funguje aj na pôde Európskeho parlamentu (EP) je „drobnosť“<br />
v podobe diét za deň strávený v EP, ako to zachytili kamery nemeckých novinárov. [3].<br />
117
Prvok motivácie občana vo forme 10%-nej odmeny, ktorú má možnosť získať občan<br />
USA, ak na základe jeho zásahu dôjde k navráteniu neúčelne vynaložených prostriedkov,<br />
je prospešný. Príkladom je, že v roku 2001 dostal občan USA, ktorý upozornil na<br />
nekvalitnú dodávku náhradných súčiastok <strong>pre</strong> vrtuľníky americkej armády, odmenu 6<br />
miliónov USD. Odporcom tejto myšlienky možno odkázať, že občan sa obvykle živí svojou<br />
vlastnou prácou, ktorej sa musí denne venovať. Pokiaľ chce vyvinúť aktivitu, ktorou<br />
zistí nevhodné nakladanie s verejnými prostriedkami a chce taktiež vyvinúť aktivitu súvisiacu<br />
s navrátením takýchto prostriedkov, musí na to vynaložiť svoj voľný čas, a často aj<br />
prostriedky, <strong>pre</strong>tože treba aj niekam zájsť, vycestovať, s niekým komunikovať, a to možno<br />
aj prostredníctvom telekomunikačných prostriedkov. Je normálne, aby mal vynaložené<br />
náklady vykompenzované, a aby získal za svoju námahu aj odmenu. Opäť poukazujeme<br />
na súkromný sektor, ktorý taktiež motivuje ľudí k iniciatíve smerujúcej k efektívnejšej<br />
spotrebe zdrojov a k realizácii cieľov. Ak táto axióma prináša svoje ovocie v súkromnom<br />
sektore, <strong>pre</strong>čo by nemohla aj vo verejnom?<br />
V projektovom riadení sa pri tvorbe, realizácii a aj pri hodnotení projektu neustále<br />
dbá na sledovanie efektívnosti investície a efektívnosti exploatácie zdrojov a naplňovania<br />
cieľov. Nie je žiadnou novinkou, že v súkromnom sektore najnižšia cena vstupov nemusí<br />
byť, a pri zložitejších investíciách a projektoch ani nie je hlavným ukazovateľom. Napokon,<br />
ani pri verejnom obstarávaní to nie je vždy tak, aj keď sa nám to často realizátori<br />
verejných obstarávaní snažia tvrdiť. V prvom rade by sa potom museli aspoň v mestách<br />
voziť na bicykloch a na cestách by sme nemohli vidieť drahé limuzíny patriace orgánom<br />
verejnej správy. V stavebníctve sa začína uplatňovať systém nízko nákladových budov,<br />
ktorý <strong>pre</strong>dbehol systém najlacnejších budov, ale i nízko energetických budov. Koncept<br />
nízko nákladovej budovy <strong>pre</strong>dstavuje súhrn investičných, <strong>pre</strong>vádzkových a zároveň aj<br />
likvidačných nákladov, súvisiacich s danou stavbou za obdobie jej plánovanej životnosti.<br />
V tomto koncepte nemusí byť obstarávacia cena tou najdôležitejšou, <strong>pre</strong>tože lacná budova<br />
v konečnom dôsledku môže byť náročná na <strong>pre</strong>vádzkovanie z titulu vynakladaných<br />
nákladov na energie a údržbu, alebo môže byť ťažko likvidovateľná s ohľadom na použité<br />
materiály. Vo verejnom obstarávaní sa obvykle obstarávajú rovnaké alebo obdobné skupiny<br />
tovarov alebo služieb. Navrhujeme, aby sa <strong>pre</strong> jednotlivé druhy tovarov a služieb vypracovali<br />
koncepty obstarávania, ktoré by stanovili pravidlá <strong>pre</strong> obstarávanie sledujúce<br />
nízku nákladovosť obstarania s ohľadom na životnosť tovaru a efektívnosť obstarávanej<br />
služby. Toto by mal mať za úlohu Úrad <strong>pre</strong> verejné obstarávanie, ktorý si <strong>pre</strong>dsa za týmto<br />
účelom môže vytvárať združenia odborníkov, a to či už z vedeckej alebo z praktickej oblasti<br />
z verejného sektora, ale i zo sektora súkromného.<br />
Uvedené štyri návrhy vnímame v úzkom kontexte s etikou vynakladania s verejnými<br />
prostriedkami. Verejné financie sú tvorené <strong>pre</strong>važne daňami a poplatkami. Povinné osoby<br />
a daňové subjekty pod trestnoprávnymi sankciami musia priznávať dane a tieto aj odvádzať.<br />
Taktiež poplatky možno vymáhať použitím aj krajných re<strong>pre</strong>sných prostriedkov.<br />
Povinné osoby a daňové subjekty musia transparentne <strong>pre</strong>ukazovať svoje príjmy a taktiež<br />
daňové a nedaňové náklady. Výber daní a poplatkov sa dotýka „peňaženiek“ nielen<br />
povinných osôb a daňových subjektov, ale má dopad aj na ich rodinných príslušníkov,<br />
118
spoločníkov, akcionárov, zamestnancov, partnerov a na osoby inak blízke a zaangažované.<br />
Dá sa teda povedať, že systém napĺňania verejných financií sa dotýka nás všetkých.<br />
Je teda prirodzené, že považujeme za prinajmenšom etické, aby osoby, ktoré s verejnými<br />
financiami pracujú, boli pod transparentným drobnohľadom verejnosti.<br />
Posledným naším návrhom v tejto oblasti je koncept „realokácie“. Čína v minulom<br />
roku prijala legislatívu, ktorá ukladá domácim výrobcom zvyšovať podiel komponentov<br />
a surovín domáceho pôvodu vo finálnych výrobkoch a službách. Takúto povinnosť ukladá<br />
čínska legislatíva súkromnému sektoru. India už celé roky podmieňuje spotrebu verejných<br />
financií na ich vynakladanie na produkty a služby pochádzajúce <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
z indickej proveniencie. Jednou z podmienok verejného obstarávania by mal byť domáci<br />
pôvod obstarávaného tovaru alebo služby. Veď finančné zdroje, za ktoré verejný sektor<br />
obstaráva prostriedky, s výnimkou zdrojov z fondov EÚ, pochádzajú od obyvateľstva<br />
a organizácií žijúcich a vykonávajúcich svoju činnosť na území SR. Je teda etické, že ich<br />
spotreba v procese verejného obstarávania by mala generovať pracovné príležitosti tým,<br />
ktorí prostriedky poskytujú.<br />
Literatúra<br />
[1] Zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[2] VLACH, J. - NEMEC, J.: Verejné obstarávanie v USA a Európskej únii. Bratislava:<br />
R. Vico, 2001. ISBN 80-89041-06-X.<br />
[3] Dostupné na internete: http://dotsub.com/view/01ad2718-073c-474a-ac40-c7<br />
a72e199d55.<br />
Kontakt<br />
Ing. Mgr. Jaroslav Dobiš, PhD.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: jaroslav.dobis@vsemvs.sk<br />
PhDr. Agneša Víghová<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: agnesa.vighova@vsemvs.sk<br />
119
Rodová rovnosť ako dimenzia udržateľného rozvoja<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.<br />
Rodová rovnosť je priamo spojená s udržateľným rozvojom. Je súčasťou ľudského<br />
rozvoja a sociálneho rozvoja. Rodový koncept sa vyvíjal postupne smerom k jeho využívaniu<br />
ako nástroja analýzy a ako rozvojového prístupu. Na medzinárodnej úrovni je<br />
rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami založená na zásadách nediskriminácie a rovnosti.<br />
<strong>Rozvoj</strong> nie je možný bez posilnenia postavenia žien v politickom, v hospodárskom, v sociálnom<br />
a v kultúrnom procese.<br />
Kľúčové slová: rodová rovnosť, rodové politiky, udržateľný rozvoj, rozvojový prístup,<br />
ľudský rozvoj, genderizácia<br />
Gender equality as dimension of sustainable development<br />
Abstract<br />
Gender equality is directly connected with sustainable development. Its s s a part of of hu- human<br />
development and social development. The gender concept has evolved gradually towards<br />
its use as a tool for analysis and as a development approach. At the international<br />
level is equality between men and women based on the principles of non-discrimination<br />
and equality. Development is impossible without empowerment of women status in political,<br />
economic, social and cultural process.<br />
Keywords: gender equality, gender policy, sustainable development, development approach,<br />
human development, genderization<br />
Úvod<br />
Rodová rovnosť sa v súčasnosti vníma v kontexte novej rozvojovej paradigmy ako<br />
súčasť udržateľného rozvoja. Je súčasťou sociálneho rozvoja a rovnako aj ľudského rozvoja.<br />
Politická, ekonomická, etická a duchovná <strong>pre</strong>dstava sociálneho rozvoja je založená<br />
na ľudskej dôstojnosti, na ľudských právach, na rovnosti, na úcte, na mieri, na demokracii,<br />
na vzájomnej zodpovednosti a spolupráci a na plnom rešpektovaní rôznych<br />
náboženských a etických hodnôt a kultúrnych tradícií ľudí. Ľudský rozvoj nie je možný<br />
bez integrácie a posilnenia postavenia žien v politickom, v hospodárskom, v sociálnom<br />
a v kultúrnom procese.<br />
1. <strong>Rozvoj</strong>ový kontext rodovej rovnosti<br />
Rodová otázka získala reálny rozmer v rámci koncepcie ľudského rozvoja, <strong>pre</strong>tože<br />
<strong>pre</strong>trvávajúce nerovnosti a obmedzené schopnosti žien z hľadiska výkonnosti spomaľujú<br />
rozvoj. Rodová otázka je úzko spojená s otázkou boja proti chudobe, ktorá sa viaže na<br />
120
ženskú populáciu. Počas štvrtej svetovej konferencie o ženách v Pekingu v roku 1995<br />
sa rozvíjal rodový prístup a rozvoj. Tento koncept <strong>pre</strong>ukázal, že hospodárska a sociálna<br />
politika sa rôznym spôsobom dotýka mužov a žien a že celý proces rozvoja je nimi<br />
ovplyvnený; rovnako aj ich vzťahmi. Na konferencii v Pekingu sa vlády zaviazali k integrácii<br />
rodovej problematiky do procesu vypracovávania politík a plánovania rozvoja a do<br />
procesov implementácie a hodnotenia týchto politík a programov.<br />
Rodová problematika je významnou dimenziou ľudského rozvoja. Ženy sú v porovnaní<br />
s mužmi znevýhodnenou skupinou v každej spoločnosti, a to z hľadiska blahobytu<br />
(vzdelávanie, zdravie, príjmy, atď.), prístupu k výrobným prostriedkom a ich kontrole,<br />
ako aj z hľadiska práv. Odlišnosť potrieb žien a mužov v každej spoločnosti vyplýva aj<br />
z ich odlišných úloh a zodpovednosti, ktoré majú v rodine a v spoločnosti, a z nerovného<br />
prístupu žien k zdrojom a ich kontrole. Táto situácia je <strong>pre</strong>kážkou <strong>pre</strong> rozvoj, <strong>pre</strong>tože obmedzuje<br />
šance a príležitosti <strong>pre</strong> polovicu populácie a spomaľuje jej rozvoj. To znamená,<br />
že rozvoj nemožno dosiahnuť bez integrácie žien do politických, ekonomických, sociálnych<br />
a kultúrnych procesov.<br />
<strong>Rozvoj</strong> <strong>pre</strong>dstavuje jedno z ľudských práv, ktoré si vyžaduje realizáciu súčasne<br />
4 nevyhnutných podmienok, ktorými sú [1, s. 24]:<br />
• produktivita (štát podporuje podmienky, ktoré umožnia jednotlivcom zvýšiť<br />
svoju produktivitu, napr. vzdelávanie),<br />
• sociálna spravodlivosť alebo rovnosť (ľudia by mali mať rovnaké príležitosti <strong>pre</strong><br />
rozvoj),<br />
• udržateľnosť (je zárukou <strong>pre</strong> ľudské bytosti ťažiť z príležitostí rozvoja bez obetovania<br />
záujmov budúcich generácií),<br />
• rozhodovanie (táto zásada je založená na zapojení občanov do rozhodovacieho<br />
procesu a na ich účasti na formulovaní a uskutočňovaní politiky).<br />
Prístup, ktorý neberie do úvahy sociálne vzťahy medzi ženami a mužmi na všetkých<br />
úrovniach, je <strong>pre</strong>kážkou aj <strong>pre</strong> celkový rozvoj. Nová koncepcia rozvoja sa neobmedzuje<br />
len na problematiku diskriminácie žien a na rodové nerovnosti ako špecifickej zložky<br />
rozvoja. Tento koncepčný posun ku gender mainstreamingu zdôrazňuje dôležitosť vzťahov<br />
medzi ženami a mužmi. To kladie dôraz aj na inštitucionálnu reštrukturalizáciu a na<br />
prijatie stratégie založenej na systematickom zohľadňovaní rodových sociálnych vzťahov<br />
štrukturujúcich usporiadanie spoločnosti. Ide aj o zohľadňovanie diferenciácií, ktoré<br />
vedú k rozvoju programov.<br />
Rodová rovnosť je podľa prístupov <strong>Rozvoj</strong>ového fondu OSN <strong>pre</strong> ženy z rôznych<br />
dôvodov priamo spojená s udržateľným rozvojom, <strong>pre</strong>tože je nevyhnutná <strong>pre</strong> dosiahnutie<br />
ľudských práv <strong>pre</strong> všetkých. Umožňuje rovnaké príležitosti, práva a povinnosti<br />
<strong>pre</strong> všetkých a vo všetkých oblastiach každodenného života, všetkým rovnaký prístup<br />
k vzdelaniu, získanie finančnej nezávislosti, zdieľanie rodinných povinností a odstráne-<br />
121
nie foriem nátlaku, zastrašovania a násilia a súčasne umožňuje všetkým robiť rozhodnutia<br />
s pozitívnym vplyvom na ich zdravie a bezpečnosť a na ich rodinných príslušníkov.<br />
Toto úsilie o rovnosť začalo nový proces zmien, ktorý k rozvoju pripojil tak zavedenie<br />
nových prístupov, vrátane rodovej sociálno-ekonomickej analýzy podľa pohlavia, ako aj<br />
prispôsobenie spôsobov plánovania, programovania a rozpočtovania.<br />
Rodové nerovnosti z hľadiska ľudského rozvoja sú merané prostredníctvom dvoch<br />
ukazovateľov. Je to index ľudského rozvoja (Human Development Index) a index rodovej<br />
nerovnosti (Gender Inequality Index). Index ľudského rozvoja ako syntetická miera ľudského<br />
rozvoja meria priemernú úroveň ľudského rozvoja v troch kľúčových aspektoch<br />
ľudského rozvoja, ktorými sú zdravie, znalosti a príjem. Index rodovej nerovnosti meria<br />
negatívne dopady ľudského rozvoja na sociálne a ekonomické nerovnosti medzi mužmi<br />
a ženami. Ako zložený ukazovateľ odráža nerovnosti medzi mužmi a ženami v troch dimenziách,<br />
ktorými sú reprodukčné zdravie, nezávislosť a trh práce.<br />
Medzi stratégie, ktoré integrujú rodový aspekt do rozvoja, patria tzv. genderizácia<br />
a stratégia gender mainstreamingu. Tzv. genderizácia je definovaná ako proces, pri ktorom<br />
rozhodnutia (politika, plán, rozpočet, program alebo projekt) sú podrobené rodovo<br />
citlivej analýze. Tento koncept našiel svoje vyjadrenie v gender mainstreamingu. Genderizácia<br />
však môže zahŕňať aj iné politiky zavádzania rovnosti pohlaví (napríklad prax<br />
<strong>pre</strong>sadzovania rovnostárstva).<br />
2. Význam rodovej rovnosti <strong>pre</strong> európske politiky<br />
Princíp rodovej rovnosti je súčasťou princípu rovnosti príležitostí. Rovnosť príležitostí<br />
spočíva <strong>pre</strong>dovšetkým v rovnosti šancí, v možnosti uplatniť sa v spoločnosti a dosiahnuť<br />
svoje práva. [2, 79]. Európska komisia (EK) chápe rodovú rovnosť ako situáciu,<br />
keď všetci ľudia môžu slobodne rozvíjať vlastné schopnosti a vyberať si bez obmedzení<br />
založených na striktne vymedzenej úlohe žien a mužov, na rozdieloch v správaní sa;<br />
ašpirácie a potreby žien a mužov sú v rovnakej miere zvažované, hodnotené a podporované.<br />
[3, 7]. Zavádzanie rovnakých príležitostí si vyžaduje úplne rovnaké zastúpenie<br />
a účasť mužov a žien v ekonomike, v rozhodovacích procesoch, rovnako aj v spoločenskom,<br />
v kultúrnom a v občianskom živote. Len takouto cestou môžu muži a ženy úplne<br />
rozvinúť svoje schopnosti. To <strong>pre</strong>dpokladá spravodlivé rozdelenie zdrojov medzi mužov<br />
a ženy, <strong>pre</strong>rozdelenie moci a starostlivosti o deti a oslobodenie od násilia založeného na<br />
rovnosti pohlaví.<br />
Rovnosť žien a mužov je základnou zásadou EÚ zakotvenou v zmluvách, ako aj jedným<br />
z cieľov a úloh EÚ. Zásada rovnosti žien mužov platí pri každej činnosti. Články 21<br />
a 23 Charty základných práv EÚ zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia<br />
a vyžadujú, aby bola zabezpečená rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach.<br />
Zmluva o ES z roku 1957 obsahuje právo na rovnakú odmenu <strong>pre</strong> mužov aj ženy<br />
za rovnakú prácu. Odvtedy sa vyvíjali aj práva mužov a žien na rovnaké zaobchádzanie<br />
a nediskrimináciu. Právne <strong>pre</strong>dpisy <strong>pre</strong> oblasť rodovej rovnosti v súčasnosti tvoria<br />
hlavný pilier politiky rovnosti príležitostí v Európe. V oblasti rovnakého zaobchádzania<br />
122
s mužmi a ženami bolo prijatých 13 európskych smerníc. Sú právne záväzné <strong>pre</strong> členské<br />
štáty EÚ, ktoré musia tieto právne <strong>pre</strong>dpisy Spoločenstva začleniť do svojich vnútroštátnych<br />
právnych <strong>pre</strong>dpisov. Právne <strong>pre</strong>dpisy EÚ a smernice sa týkajú mnohých oblastí, a to<br />
od prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a odmeny až po systémy sociálneho<br />
zabezpečenia, samostatnú zárobkovú činnosť a ochranu počas tehotenstva a materstva.<br />
Tieto nástroje spolu poskytujú pevný a ucelený základ, ktorý zabezpečuje dodržiavanie<br />
zásady nediskriminácie. Oprávňujú občanov, ktorí majú pocit, že toto právo bolo porušené,<br />
aby svoj prípad <strong>pre</strong>dložili vnútroštátnym súdom. S cieľom zvýšiť transparentnosť,<br />
zrozumiteľnosť a súdržnosť právnych <strong>pre</strong>dpisov bola v roku 2006 prijatá smernica, ktorá<br />
zjednotila ustanovenia o rovnakej odmene, o zamestnaneckých systémoch a o dôkaznom<br />
bremene do jedného textu.<br />
EÚ <strong>pre</strong>sadzuje rovnosť vo všetkých svojich politikách. Hodnotí vplyv politík na život<br />
a podmienky <strong>pre</strong> mužov a ženy a v prípade potreby súhlasí s ich úpravou. Prostredníctvom<br />
stratégie zamestnanosti sa <strong>pre</strong> členské štáty poskytujú usmernenia a odporúčania,<br />
aby sa zvýšil počet zamestnaných žien, a aby sa znížili rozdiely medzi mužmi a ženami<br />
v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a miezd. EÚ vyzvala svoje členské štáty na<br />
modernizáciu ich organizácie práce, ktorá má umožniť lepšie zosúladenie pracovného<br />
a rodinného života. PROGRESS (na roky 2007 – 2013) je programom financovania na<br />
podporu účinného uplatňovania zásady rodovej rovnosti a rozšírenia uplatňovania hľadiska<br />
rodovej rovnosti na všetky politiky v EÚ. Rovnosť žien a mužov <strong>pre</strong>sadzuje aj Európsky<br />
sociálny fond (ESF).<br />
S konceptom rovnosti príležitostí mužov a žien je úzko spojený tzv. gender mainstreaming.<br />
EK prijala prístup uplatňovania rodového hľadiska v roku 1996 ako doplnok svojej<br />
politiky rovnosti príležitostí. Ide o integrovaný prístup, <strong>pre</strong>tože uplatňovanie rodového<br />
hľadiska sa neobmedzuje len na <strong>pre</strong>sadzovanie rovnosti pri implementácii špecifických<br />
opatrení na pomoc ženám, ale aj na mobilizáciu všetkých všeobecných politík a opatrení<br />
na konkrétny účel dosiahnutia rovnosti, a to takým spôsobom, že už vo fáze plánovania<br />
sa budú aktívne a otvorene zohľadňovať ich možné účinky na situáciu týkajúcu sa mužov<br />
a žien (rodové hľadisko). Znamená to systematické skúmanie opatrení a politík a zohľadňovanie<br />
týchto možných účinkov pri ich definovaní a realizácii.<br />
Gender mainstreaming je prierezovým konceptom, <strong>pre</strong>tože integrácia genderovo<br />
diferencovaných aspektov <strong>pre</strong>bieha na štrukturálnej úrovni. Vzhľadom na <strong>pre</strong>trvávajúce<br />
rodové rozdiely vo všetkých spoločenských sférach sa politiky môžu zameriavať aj na<br />
oblasti (to sa týka tak politík z národohospodárskeho, ale aj z regionálneho hľadiska –<br />
kraje, mestá, obce), ktorými sú zamestnanosť, odmeňovanie, pracovný čas, pozície s vyššou<br />
zodpovednosťou, chudoba a sociálna inklúzia (zdravotná a dlhodobá starostlivosť,<br />
dôchodky), vzdelávanie a výchova / celoživotné vzdelávanie, zariadenia starostlivosti<br />
o deti, zabezpečenie starostlivosti o ďalšie závislé osoby, zapojenie do rozhodovania alebo<br />
vyššie rozhodovacie právomoci žien a gender mainstreaming ako inovatívny prístup<br />
v organizáciách a vo firmách.<br />
123
3. Význam rodovej rovnosti <strong>pre</strong> hospodársky rast a zamestnanosť<br />
Jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti žien<br />
a mužov vo veku od 20 – 64 rokov na 75 %, čo znamená, že pri vykonávaní stratégie je<br />
potrebné zaoberať sa prioritne odstránením <strong>pre</strong>kážok účasti žien na trhu práce. Usmernenia<br />
<strong>pre</strong> politiky zamestnanosti, ktoré sú súčasťou integrovaných usmernení stratégie<br />
Európa 2020, a monitorujú sa v rámci spoločného hodnotenia, v tejto súvislosti zdôrazňujú<br />
význam vykonávania a hodnotenia politík zamestnanosti, ktoré <strong>pre</strong>sadzujú rodovú<br />
rovnosť a rovnováhu pracovného a súkromného života, ako aj význam nadväzovania<br />
na tieto politiky, a to napriek tomu, že EÚ zaviedla rozsiahle množstvo právnych <strong>pre</strong>dpisov<br />
na dosiahnutie súladu so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami,<br />
v oblastiach ako sú zamestnanosť a prístup k tovarom a službám. Z viacerých po sebe<br />
nasledujúcich výročných správ o rovnosti žien a mužov, ktoré prijala EK, vyplýva, že<br />
dosahovanie pokroku je pomalé a de facto je rodová rovnosť hodnotou, na dosiahnutí<br />
ktorej je potrebné ďalej pracovať.<br />
Rodová rovnosť je dôležitá aj z hľadiska jej vnímania v kontexte hospodárskeho rastu<br />
a zamestnanosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že úsilie o dosiahnutie<br />
rovnosti žien a mužov by sa malo považovať za prostriedok na [3, s. 3]:<br />
• podporu rastu a zamestnanosti a nemalo by sa vnímať ako výdavky alebo obmedzenie,<br />
• posilnenie hospodárskej nezávislosti žien, ktoré budú vo väčšej miere spotrebiteľkami<br />
tovarov a služieb,<br />
• investovanie do ľudských zdrojov zavedením požiadavky rovnakého prístupu<br />
k odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu a kladením väčšieho dôrazu na<br />
skúsenosti a rôznorodosť,<br />
• vytvorenie podmienok <strong>pre</strong> lepšie zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného<br />
života prostredníctvom flexibilných foriem pracovnej doby vybraných<br />
v záujme podnikov a ich zamestnancov, rozšírením služieb v oblasti starostlivosti,<br />
a tým, že starostlivosť o deti v ranom veku nebude chápaná ako záťaž, ale<br />
ako investície do budúcnosti a nabádanie k väčšej účasti mužov na plnení si<br />
rodinných povinností,<br />
• stimulovanie žien k podnikaniu podporou zakladania a <strong>pre</strong>vodu podnikov<br />
a zlepšením podmienok na získanie finančných prostriedkov,<br />
• zabezpečenie toho, aby sa pri prijímaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých<br />
rozhodnutí vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu zohľadnil aspekt<br />
rodu, a to tak na úrovni EÚ ako celku, ako i na úrovni jednotlivých členských<br />
štátov,<br />
124
• obmedzenie chudoby aktívnej populácie (rodiny iba s jedným rodičom, ktorým<br />
sú často ženy s nestálym zamestnaním a podhodnotenou mzdou) prostredníctvom<br />
lepšej dostupnosti práce, ktorá bude istá a slušne ohodnotená.<br />
Podľa analýzy Analysis note: The Economic Case for Gender Equality by sa prínos<br />
rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi nemal merať výlučne na základe ziskovosti<br />
podnikov. Ide o produktívnu investíciu, ktorá prispieva k celkovému hospodárskemu<br />
rastu a zamestnanosti. Rovnosť žien a mužov môže prispieť k rozvoju prostredníctvom<br />
[4, s. 15]:<br />
• výraznejšej účasti žien na trhu práce, čo znamená lepšie využitie investícií do<br />
ich vzdelávania a odborného školenia a prípravy,<br />
• väčšej hospodárskej nezávislosti,<br />
• lepšieho začlenenia žien do daňového systému, čo prispieva k spoločnému blahu.<br />
Hoci sa na úrovni podniku považuje hospodársky prínos za väčší ako podnikateľský<br />
prístup a riadenie rozmanitosti, na základe niektorých skutočností možno tvrdiť, že podnikateľský<br />
prístup prináša pozitívne hospodárske výsledky. Podniky, ktoré majú v správnej<br />
rade viac žien, dosahujú väčšie zisky. Opatrenia v prospech rovnosti žien a mužov<br />
možno chápať ako účinnú investíciu do ľudských zdrojov. I keď sa ciele hospodárskeho<br />
rozvoja obmedzujú len na hospodársky rast, z hľadiska investícií môže mať politika rovnakých<br />
príležitostí pozitívny vplyv na jednotlivcov, na podniky, na regióny a na krajiny.<br />
Účinnejšie poskytnutie príležitostí ženám s vyššou úrovňou vzdelania môže tiež<br />
znamenať väčší hospodársky potenciál. Väčšia hospodárska nezávislosť žien im prináša<br />
výhody prostredníctvom ich hospodárskeho prínosu ako spotrebiteliek tovarov a služieb<br />
a prostredníctvom kúpnej sily domácností. Hospodárskemu prínosu žien by sa malo<br />
v hospodárskych politikách na vnútroštátnej, na regionálnej a na miestnej úrovni venovať<br />
väčšie uznanie.<br />
Bez ohľadu na to, aké ukazovatele sa využívajú, postavenie žien v EÚ ostáva naďalej<br />
nerovné; <strong>pre</strong> spoločnosť z toho vyplývajú výdavky. Členské štáty investujú v rovnakej<br />
miere do vzdelávania chlapcov a dievčat, ale napriek tomu 60 % absolventov európskych<br />
vysokých škôl sú dievčatá. Výdavky štátu, ktoré v rovnakej miere vynakladá na vzdelanie<br />
mužov a žien, by mali ženám umožniť dosiahnuť rovnakú mieru zodpovednosti v práci<br />
a rovnakú odmenu ako majú muži. Prínos žien, ich vysoká úroveň vzdelania a ich potenciál<br />
uspokojiť v budúcnosti potreby trhu práce zostávajú naďalej nedocenené a nepovšimnuté.<br />
Boj za rovnoprávne postavenie žien a mužov nie je iba etickou otázkou, ale<br />
tiež otázkou lepšieho riadenia ľudských zdrojov. Väčší počet zamestnaných žien prinesie<br />
viac bohatstva a väčšiu spotrebu tovarov a služieb a prispeje k zvýšeniu príjmov z daní.<br />
Zmiešané pracovné kolektívy znamenajú lepší inovačný potenciál.<br />
Potenciál rozvoja postavenia žien brzdí najmä nerovné rozdelenie rodinných povinností<br />
(deti, chorí, rodičia v staršom veku, domáce práce, atď.), nedostatok zariadení<br />
125
(pokiaľ ide o počet i kvalitu) poskytujúcich starostlivosť o deti v <strong>pre</strong>dškolskom veku, ako<br />
aj alternatívnych zariadení za cenu prístupnú všetkým, stereotypy, horizontálna a vertikálna<br />
segregácia na trhu práce, segregácia pri výbere školy a štúdia, neuznanie ich kvalifikácií<br />
a spôsobilostí uplatňovaných v mnohých povolaniach, nedobrovoľný čiastočný<br />
úväzok a neisté zamestnanie, nelegálna práca, nízky plat, rozdiel v platoch mužov a žien,<br />
násilie a obťažovanie sexuálneho charakteru alebo z dôvodu pohlavia, príliš nízky počet<br />
žien v zodpovedných funkciách v hospodárskej a politickej oblasti, nepriaznivé podmienky<br />
<strong>pre</strong> ženy, ktoré podnikajú, slabá podpora pri zakladaní a <strong>pre</strong>vode podnikov a obmedzený<br />
prístup k finančným prostriedkom, ďalej sú to kroky smerom späť uskutočnené<br />
niektorými komunitami, nedostatok vzorov a skutočnosť, že samotné ženy sa nedokážu<br />
tak <strong>pre</strong>sadiť ako muži. [6, s. 3].<br />
4. Výzvy a orientácia európskej politiky rodovej rovnosti<br />
Rodová rovnosť nie je len vecou rozmanitosti a sociálnej spravodlivosti, ale aj <strong>pre</strong>dpokladom<br />
plnenia cieľov udržateľného rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti<br />
a sociálnej súdržnosti. Investovanie do politík rodovej rovnosti sa vracia vo forme vyššej<br />
miery zamestnanosti žien, prispievania žien k rastu HDP, daňových príjmov a udržateľnej<br />
miery pôrodnosti. Existuje riziko, že súčasná recesia spôsobí oneskorenie pokroku<br />
alebo dokonca jeho zvrátenie, čo môže mať dlhodobé účinky na trvalú udržateľnosť hospodárstva<br />
a systémov sociálneho zabezpečenia, na sociálne začlenenie a na demografiu.<br />
V rámci riešenia na podporu oživenia a vybudovania silnejšieho hospodárstva sa musia<br />
do budúcnosti zvažovať účinné politiky rodovej rovnosti. Základom udržateľného oživenia<br />
a zdravých verejných financií sú štrukturálne reformy zamerané na zabezpečenie<br />
vyššej účasti pracovnej sily. Investovanie do zamestnanosti a hospodárskej nezávislosti<br />
žien a do opatrení na vyváženie pracovného a súkromného života žien a mužov sa ukázalo<br />
ako prínosné z hľadiska hospodárskeho a sociálneho vývoja.<br />
EK v roku 2010 vymedzila orientáciu politiky rodovej rovnosti v nižšie uvedených<br />
oblastiach [5, s. 3].<br />
• Posilňovanie súčinnosti medzi rodovou rovnosťou a zamestnanosťou na stimulovanie<br />
oživenia a udržateľného rastu.<br />
Odstraňovanie <strong>pre</strong>trvávajúcich nerovností žien a mužov prostredníctvom politík<br />
rodovej rovnosti sa dá vnímať ako faktor stimulujúci rast, a nie ako náklady<br />
vznikajúce spoločnosti. Rodová rovnosť na trhu práce umožňuje členským štátom<br />
využívať výhody úplného potenciálu pracovnej ponuky, a to najmä z hľadiska<br />
budúceho nedostatku kvalifikovaných odborníkov. Prispeje sa tým aj k úspechu<br />
politických reforiem politík zamestnanosti, vrátane stratégií flexiistoty.<br />
• Podpora zladenia pracovného, súkromného a rodinného života žien aj mužov<br />
Dobré vyváženie pracovného a súkromného života žien aj mužov závisí od modernej<br />
organizácie práce, od dostupnosti cenovo prístupných kvalitných služieb<br />
starostlivosti a od rovnomernejšieho rozdelenia rodinných povinností a úloh<br />
126
v domácnosti. Možnosť zladenia pracovného a rodinného života má priamy<br />
vplyv na zamestnanosť žien a na ich postavenie na trhu práce, na príjmy a na<br />
hospodársku nezávislosť počas celého života. Hlavnou úlohou je zamerať sa<br />
na politiky a stimuly, ktoré mužov povzbudzujú a umožňujú im, aby vo väčšej<br />
miere <strong>pre</strong>berali starostlivosť a rodinné povinnosti. V politikách sa má takisto<br />
zohľadňovať rastúci počet domácností s jedným rodičom, pričom najčastejšie<br />
ide o ženy.<br />
• Podpora sociálneho začleňovania a rodovej rovnosti<br />
Ženám hrozí vyššie riziko chudoby než mužom, čo čiastočne spôsobujú ich nižšie<br />
príjmy, vyšší výskyt menej hodnotných a neistých podmienok zamestnania,<br />
ako aj neplatené povinnosti v oblasti starostlivosti. Chudoba postihuje najmä<br />
ženy v znevýhodnených situáciách; ide napríklad o osamelé matky, o staršie slobodné<br />
ženy, o ženy so zdravotným postihnutím, ako aj o ženy s prisťahovaleckým<br />
a menšinovým pôvodom.<br />
• Predchádzanie násiliu na základe rodovej nerovnosti a boj proti nemu<br />
Ženy sú hlavnými obeťami násilia na základe rodovej nerovnosti. Odhaduje sa,<br />
že v celej EÚ sa počas dospelého života s fyzickým násilím stretli najmenej dve<br />
ženy z desiatich a približne jedna žena z desiatich trpela sexuálnym násilím.<br />
Väčšinu týchto násilných činov páchajú muži z ich bezprostredného sociálneho<br />
prostredia, najčastejšie partneri alebo bývalí partneri. Okrem spôsobovaného<br />
ľudského utrpenia má takéto násilie aj vážne sociálne a finančné dôsledky, pričom<br />
vznikajú vysoké náklady zdravotníctvu, sociálnym službám, polícii a súdnictvu,<br />
ako aj trhu práce.<br />
• Premena záväzku v oblasti rodovej rovnosti na činy a výsledky<br />
Rodová rovnosť sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak existuje silný a jasný záväzok na<br />
najvyššej politickej úrovni, bez ohľadu na to, či ide o európske inštitúcie, vlády<br />
alebo sociálnych partnerov. Pokrok si vyžaduje <strong>pre</strong>menu záväzku na činy<br />
prostredníctvom účinných mechanizmov a štruktúr realizácie. Je dôležité, aby<br />
sa rodová rovnosť stala viditeľným a ústredným záujmom politiky a plánovania<br />
a aby sa uplatňovanie rodového hľadiska stalo účinnejším nástrojom pri tvorbe<br />
politík.<br />
127
Záver<br />
Nerovnováhy medzi ženami a mužmi existujú vo všetkých oblastiach života, a <strong>pre</strong>to<br />
<strong>pre</strong> dosiahnutie rovnosti mužov a žien sú nevyhnutné nové prístupy, nové stratégie<br />
a nové metódy. Koncept uplatňovania rodového hľadiska je jednou z týchto stratégií.<br />
Odstraňovanie <strong>pre</strong>trvávajúcich nerovností žien a mužov prostredníctvom politík rodovej<br />
rovnosti sa dá vnímať ako faktor stimulujúci rast, a nie ako náklady <strong>pre</strong> spoločnosť.<br />
Investovanie do zamestnanosti a hospodárskej nezávislosti žien a do opatrení na vyváženie<br />
pracovného a súkromného života žien a mužov sa ukázalo ako prínosné z hľadiska<br />
hospodárskeho a sociálneho vývoja.<br />
Literatúra<br />
[1] Itissal publicité–Rabat: Intégration de la dimension genre dans la planification et<br />
l'élaboration du budget. Manuel 2006. (24) N°dépô légal: 2007/0853. Dostupné na<br />
internete: http://www.finances.gov.ma.<br />
[2] DUDOVÁ, I.: Európske sociálne systémy. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM,<br />
2011. ISBN 978-80-225-3177-7.<br />
[3] Európska komisia: 100 mots pour l‘égalité. Glossaire de termes sur l‘égalité entre les<br />
femmes et les hommes. Luxemburg: Úrad <strong>pre</strong> vydávanie publikácií EÚ, 1998. ISBN<br />
10 9282826287.<br />
[4] SMITH, M. - BETTIO, F.: Analysis note: The Economic Case for Gender Equality.<br />
Financované a vypracované na účely použitia Európskou komisiou, GR EMPL,<br />
2008. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu.<br />
[5] Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu<br />
výboru a výboru regiónov: Rovnosť žien a mužov – 2010. Brusel: Úradný<br />
vestník EÚ, 18. 12. 2009. KOM(2009)694. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm.<br />
[6] Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vzťah medzi<br />
rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou. Brusel: Úradný<br />
vestník EÚ, 23. 12. 2009. 2009/C 318/04. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: iveta.dudova@vsemvs.sk<br />
128
Abstrakt<br />
Vzdelanie a štát blahobytu<br />
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.<br />
Dôležité je uvedomiť si pozíciu vzdelania v rámci welfare štátu. Vzdelanie stojí na<br />
dvoch pilieroch, ktoré tvoria jeho pevný rámec. Je to sociálna spravodlivosť a rovnosť.Splnenie<br />
týchto požiadaviek naráža na problém financovania a kvality školstva, na rozdielny<br />
prístup štátu k základnému, k strednému a k vysokému školstvu, a takisto k rozdielnemu<br />
posudzovaniu postavenia verejných a súkromných škôl.Do po<strong>pre</strong>dia sa dostávajú rôzne<br />
názory na reformu školstva, ktoré by pozdvihli najmä kvalitu školstva.<br />
V Slovenskej republike súčasná reforma školstva súvisí aj s novou reformou v oblasti<br />
regionálneho školstva, ktorá však vyvoláva mnohé otázky a diskusie.<br />
Kľučové slová: vzdelanie, štát blahobytu, sociálna spravodlivosť, redistribúcia vzdelania<br />
Abstract<br />
Education and welfare state<br />
It is necessary to realize a position of education in welfare state. Education is based on<br />
two important pillars –social justice and equity. Fulfiling these two conditions brings education<br />
other important issues- problems how to finance education and problem of quality<br />
in education, different type of state patronage in case of primary,secondary and tertiary<br />
education and different position of state and private schools. Reform in education starts to<br />
be more and more important especially concentrated on increase of quality in the field of<br />
education .<br />
In Slovak Republic is in full spring the reform of regional education arising many questions<br />
and discussions.<br />
Keywords: education,welfare state, social justice, redistribution of education<br />
Introduction<br />
Education is one of the pillars of welfare state and must respect two important issues<br />
as the consequencies of economic efficiency in welfare state: social justice and equity.<br />
Both two issues have cultural dimension and influence distribution of education and<br />
fulfill the main aim of contemporary knowledge society to have many educated people,<br />
who will be economically productive in recent society.<br />
One of the <strong>pre</strong>sumptions of people s good education is that it is free for everybody. It<br />
means one of the most important pillars of welfare state - equity is fulfilled through educational<br />
strategy, which is basically oriented towards all members of society and means<br />
129
free access ofschool education for everybody. And one of the <strong>pre</strong>rogatives of good education<br />
for everybody having equal access is the problem of education efficiency. This<br />
productive education efficiency , which is concentrated on system of existing schools and<br />
their curricula and other institutions should be efficient as much as possible.<br />
1. Problems of equity and education<br />
Equity of opportunity does not mean, that individuals can receive as much education<br />
as they want. „If education is allocated efficiently by the market, then equity aims<br />
are generally best achieved through income transfers. But where education is publicly<br />
produced and allocated for efficiency reasons, it may be appropriate to finance it out of<br />
progressive taxation, if so, it is possible, though not inevitable that in-kind transfers will<br />
redistribute from rich to poor“. [1, p. 295]. It means that it still depends on allocation of<br />
financial resourses - chanels from state institutions to schools and strenghening position<br />
of state governance. This equiity re<strong>pre</strong>sented as opportunity to offer education for all<br />
members of society increases other benefits resulting from this phenomenon. We can<br />
distinguish individual, external and cultural benefits as outcomes of education and education<br />
strategy. Individual benefits are benefits enriching ndividual qualification capacity<br />
in future and his or her better chances in labour market. External benefits are potential<br />
for human capital for economic productivity and cultural benefits may foster individual<br />
s communication ability and influence also civic benefits in society for more civic engagement<br />
as for instance voter’s participation and support for free speach. Equal and free<br />
education concern also very important and crucial question – financing of education – if<br />
there should be differencies in quality and quantity concerning equality of education in<br />
different educational institutions. There is a question, how education should be redistributed<br />
from rich to poor.<br />
This question could be connected with issue how to finance education organizations-<br />
one of the possibilities is public-private mixed involvement. One of the <strong>pre</strong>requisities of<br />
this attitude is that state should guarantee several issues – as for instance mandatory<br />
school attendance to some minimum age, course content, minimum qualification for<br />
teachers, certification of schools. Untill this point is not necessary to beginn discussion.<br />
But from this point starts discussion, how to organize education for less privilaged pupils<br />
and accept equity-equality problems. Those pupils have worser access to information<br />
about benefits resulting from education system - so it is necessary to distribuce equal information<br />
about education institutions to different stratas of society. On the other hand<br />
is very important to monitor in private education production of different types of quality.<br />
Opponents of this view argue, that parents can take their children to other educational<br />
institutions or schools, if they are not satisfied with quality of education, but there is<br />
a doubt if these parents have really good information from their children, because information<br />
about quality of education in different schools is system information, where are<br />
important as respondents not only pupils, but also teachers and important is also school<br />
strategy. From this point of view we could say education is not repeatable experiment<br />
and real correct answer on very complex issues as for instance question concerning quality<br />
of education is very difficult.<br />
130
This discussion touches very sensitive point- if state needs to have such a strong<br />
patronage in all educational institutions, or only in those institutions, where school<br />
attandance is mandatory. This mandatory attandance is connected with other important<br />
question and it is efficiency inschool system. This issue is oriented on better education<br />
and possibility of pupils to find good job on labour market. Recently goes very heat discussion<br />
influenced by our contemporary minister of education to liberate our obsolete<br />
primary education system from many regulations and enable each school to be more<br />
free in its educational strategy. There is a question if thesedecisions are not against the<br />
real substance of welfare state competencies in field of education and especially in role<br />
of primary education, which is mandatory and should be checked more severely by the<br />
state and consequently by ministry of education.<br />
One of the experiments concerning financial support of primary education was<br />
done in Great Britain and was supported by voucher strategy. This voucher strategy enabled<br />
all pupils také advantages (using voucher principles) of free education untill certain<br />
moment, when it was necessary for them to find its own path in this diverse educational<br />
system. It started to be questionable if this voucher strategy does or does not increase the<br />
difference between pupils coming from not very well situated families and well situated<br />
families. It means this system did not prove as successfull one.<br />
What concerns equity principles of primary education it is really important to have<br />
one comparable system, where pupils are mostly patronaged by their parents. It is understandable<br />
in case, when someone grown up takes education choices for small child to<br />
one s hand. When student becomes older there is a strong need to use his own information<br />
for choosing for himself the best education. It means secondary and tertiary education<br />
is inevitably connected with diversity- it is quite obvious principle for secondary and<br />
tertiary educational strategy if it is based on principle of diversity. The higher up student<br />
goes on education scale ,the more important are for him claims for speciality and less for<br />
uniformity.<br />
This education diversity is in strong opposition with central planning education, what<br />
was very popular in <strong>pre</strong>vious period in Europe. The new decisions should be taken by all<br />
stakeholders who take part on shaping these choices- students, universities,employers<br />
and government. It looks more and more important that this stress on financing of education<br />
should be distributed between taxpayers and recipients. It is only question of demand<br />
, in which side this equilibrium is violated- in the side of taxpayers or recipients.<br />
In this sense are customers- students more and more economically responsible for the<br />
shape of educational institutions. On the other hand there is a question of internal educational<br />
strategy in different secondary and tertiary educational institutions- and in this<br />
sense schools need to have good analysis, what labour market needs- which type of profession<br />
and education is marketable.<br />
Those issues somehow still increase social differencies and the only way how to diminish<br />
consequencies of these social differencies are some state interventions also in the<br />
field of education- to dicrease different tensions resulting from unproporcional access of<br />
131
ich and well educated people to education with help of different targeted information<br />
and loans. The general aim of these strives is to obtain social end economic cohesion in<br />
society also through education.<br />
2. Education and welfare state<br />
Social and economic cohesion is one of obvious duties of existence of welfare . The<br />
welfare state is much more than a safety net- it is a very robust mechanism, the major<br />
influence of its institutions is democratically offered for all people.<br />
High education is more influenced by opinions supporting diversity of educational<br />
outputs and diversity of educational isntitutions and this issues is very much in link with<br />
problems of funding and loans. Accepting this philosphy state should help to organize<br />
more efficient system of loans for university students. In spite of a longer tradition of student<br />
s loans for instance in Great Britain or USA, there are official records comparing cohortsof<br />
students from 1930 and 1960 that inequality in educational achievement halved<br />
as meassured by Gini coefficient applied to individual data. [1, p. 337]. In that time tuition<br />
fee was same at the all universities. There was established number of students at each<br />
university and on each degrese. Comparing this situation for instance in USA and Great<br />
Britain with situation in former Czechoslovakia we can observe similar results. In 70/<br />
ties and 80 ties this situation differed very much. After 90ties there were recorded strong<br />
<strong>pre</strong>ssures to unify this situation andthose <strong>pre</strong>sures continued after Lisbon Treaty.<br />
International competition increased problem of quality of teaching and funding-<br />
especially nowadays is this problem underpinned – during the creation of unified Research<br />
and teaching area promoting by Lisbon Treaty. It means equity issues opened<br />
new ill consequencies from the point of equal access to higher education. Flat fees<br />
equalizing to one level local university with well established university did not bring<br />
good results- and brought substantial disadvantages for home students- it means those<br />
price subsidies in pursuit of equity objectives very often ended not only building up<br />
ill effects, but also harming those people the subsidies were directed to help. In new<br />
strategy resulting in new reform started to be important adequate and universal contingent<br />
loans. It means those loans had to be large enough to cover fees and realistic<br />
living costs of students.<br />
One of the ways out of this situation is to support an emerging international consensus<br />
in promoting broader aspects of higher education finance,withstanding „the contradictory<br />
imperative a) towards higher participation in higher education and b) fiscal<br />
constrains connected with population ageing and international competition“. [1, p. 343].<br />
Being more clear it is necessary to stress universities generally still need some subsidies-<br />
it means it is necessary to have continuing taxpayer subsidies, secondly there should be<br />
orientation on good students, but their professional and educational advance will depend<br />
also on private benefits they will receive. Thirdly, fees should vary across universities, reflecting<br />
differencies in educational strategies in different universities and fourthly- for<br />
students should be possible to pay fees enabling them to visit universities, they wished to<br />
132
visit. In short students need to acquire loans which will enable them to repay them lately<br />
from their future income. These loans should have income -contingent repayments.<br />
The problems of welfare state and its influence on education are issues important<br />
more than century and there exist different views explaining pros and contras for this<br />
statement supporting or denying it. Behind all those disputes are polarised philosophical<br />
opinions how to understand the importace of welfare state and its mission. In this<br />
sense we can meet very different philosophical opinions concerning key issues of problematique<br />
of welfare state: social justice, equity and equality. There is a statement, „where<br />
there is a trade-off between efficiency and social justice, their relative weights will vary<br />
between libertarians, liberals and Marxists. But an increase in efficiency that does not<br />
impair social justice is an unambiguous gain under any of these theories of society“. [1,<br />
p. 350].<br />
There are different views on social justice influencing attitudes how to redistribute<br />
financial means for education. Most of those philosophical opinions are connected with<br />
question of individual freedom and in this sense is freedom combined with absence of<br />
coercion in case of libertarians and in case of marxists and socialists with an element of<br />
security. Real attitudes supporting social justice in combination with supporting individual<br />
freedom and social aid are somewhere in between of those opinions.<br />
„The welfare state is much more than a safety net; it is justified not simply by redistributive<br />
aims one may or may not have, but because it does things that private markets<br />
will not do at all, or will do inefficiently for technical reasons. We need a welfare state of<br />
some sort for efficiency reasons, and would continue to do so even if all distributional<br />
problems had been solved“. [1, p. 354]. In generall we may say that redistributive principle<br />
of support is still very important and is based on public-private mix, where should<br />
be well defined all financial expenditures and support. And this <strong>pre</strong>mise is valid also in<br />
future.<br />
Conclusion<br />
Education system in Slovak Republic is also undergoing many substantial changes<br />
and reforms. One of those changes is re<strong>pre</strong>sented by existence of regional education system<br />
. Recently is this reform of regional education system in full spring and cause many<br />
troubles our municipalities and selfgoverning institutions.The most urgent problem is<br />
connected with financing of primary and secondary schools from budget selfgoverning<br />
institutions and municipalities. These municipalities receive financial means from tax<br />
revenues. One of the main new regulations is change ofredistribution of financial means<br />
for primary schools and secondary schools and centers for free time and private schools<br />
and increase of financial coefficient for financing those regional education institutions.<br />
All those attempts arise many negative reactions from the side of municipalities and<br />
selfgoverning institutions and forecast very doom future for regional education.On the<br />
other hand this reform has also some supporters also on regional base.<br />
133
Poznámka: Príspevok bol napísaný z hľadiska problematiky, ktorá sa rieši v grantovej<br />
úlohe VEGA č. 2/0206/09 „Súčasné trendy vo svetovej ekonomike a znalostná ekonomika“.<br />
Literature<br />
[1] BARR, N.: The Economics of the Welfare State. Fourth Edition. New York: Oxford<br />
University Press, 2004. ISBN 13-978-0-19-926497-1.<br />
[2] ŽÁRSKA, E. a kol.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2008. ISBN 978-80-225-2293-9.<br />
[3] SURINACH, J. - MORENO, R. - VAYÁ, E.: Knowledge Externlities, Innovation<br />
Clusters and Regional Development. Edward Elgar, 2008. UK and USA. ISBN 978-<br />
1-84720-120-1.<br />
[4] Aktuálne otázky regionálneho školstva. Dostupné na internete: Skolskyurad. <strong>pre</strong>sov.sk/portal/content/article/file/00000280/aktualne_otazky_rS.pdf.<br />
Kontakt<br />
PhDr. Jana Gašparíková, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: jana.gasparikova@vsemvs.sk<br />
134
Právny a sociálny aspekt štrajkového práva v intenciách<br />
právnej úpravy v Slovenskej republike<br />
Abstrakt<br />
Mgr. Juraj Hamuľák, PhD.<br />
Príspevok autora sa zaoberá kľúčovými ustanoveniami v právnych <strong>pre</strong>dpisoch týkajúcich<br />
sa štrajkového práva. Prináša analýzu a úvahu autora nad touto právnou úpravou,<br />
ale aj nad zmenami, ktoré zaviedli novelizácie Zákonníka práce. Predmetný príspevok<br />
je istým zhrnutím, priblížením a porovnaním právnej úpravy v jednotlivých právnych<br />
<strong>pre</strong>dpisoch. V úvode stručne charakterizuje dôvody a históriu vzniku štrajkového práva.<br />
Následne prináša pohľad na právne zakotvenie tohto inštitútu, pričom sa autor zamýšľa<br />
nad zmenami v právnej úprave, poskytuje kritický pohľad na vybrané problémy a ponúka<br />
riešenia de lege ferenda.<br />
Kľúčové slová: právo na štrajk, Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní,<br />
odborový orgán, zástupcovia zamestnancov<br />
Legal and social aspect of the right to strike in the legislative<br />
intentions of the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
The author´s contribution deals with the key provisions in the laws related to the strike<br />
right. It provides analysis and contemplation of the author about this legislation, but also<br />
about the changes introduced by amendments of the Labour Code. The <strong>pre</strong>sent contribution<br />
is the summary, the approach and comparison to the regulation in different legislations. The<br />
introduction briefly describes the reasons and the history of strike law. Subsequently brings<br />
insight to the legal anchoring of this institute and the author reflects on changes in regulation,<br />
provides a critical view of selected problems and offers solutions de lege ferenda.<br />
Keywords: the right to strike, the Labour Code, law on collective bargaining, trade<br />
union, employee re<strong>pre</strong>sentatives<br />
Úvod<br />
Štrajk je už od najstarších dôb považovaný za nástroj <strong>pre</strong>sadzovania skupinových záujmov<br />
zamestnancov. Bytostne bol spojený s prvými náznakmi námezdnej práce, slúžil<br />
zamestnancom na dosiahnutie strát vo výrobe na strane zamestnávateľa, a tým ho mal<br />
prinútiť k vyjednávaniu so zamestnancami. Podstatnú zmenu prinieslo obdobie kapitalizmu,<br />
v ktorom sa začal štrajk ako forma riešenia pracovných sporov považovať za<br />
spôsob riešenia pracovného sporu. V danom období sa začal formovať aj subjektívny<br />
<strong>pre</strong>dpoklad štrajkového práva, a to odborové hnutie.<br />
135
Samozrejme, dôvody združovania sa zamestnancov v odboroch boli rôzne. Na začiatku<br />
sa zamestnanci začali zúčastňovať rôznych vyjednávaní o pracovných podmienkach<br />
neorganizovane ako jednotlivci. Keďže individuálne riešenie vzniknutých sporov<br />
nemalo v mnohých prípadoch želaný efekt, zamestnanci pochopili, že svoje požiadavky<br />
rýchlejšie a vo väčšom rozsahu uplatnia kolektívne. Výsledkom toho bol fakt, že v roku<br />
1920 už tzv. odbory organizovali až 60 % robotníkov. Z medzinárodného hľadiska môžeme<br />
konštatovať, že v danom období existujúce demokratické štáty iba veľmi pomaly<br />
začali uznávať právo robotníkov na štrajk ako nástroj <strong>pre</strong>sadzovania ekonomických požiadaviek.<br />
Prelomovým obdobím bola polovica 20. storočia. Funkcie prvotne vznikajúcich odborov<br />
boli rôzne. Na začiatku svojej existencie vznikali na podporu nezamestnaných,<br />
práceneschopných alebo iným spôsobom postihnutých jednotlivcov. Boli určené na obranu<br />
robotníkov <strong>pre</strong>d neobmedzenou mocou zamestnávateľov v danom období. V priebehu<br />
vývoja spoločnosti sa menila aj štruktúra odborov. Vznikali národné odborové<br />
zväzy, nadnárodné, európske, ale aj odbory zastrešujúce rôzne druhy pracovných odvetví.<br />
Okrem štruktúry sa však, čo je <strong>pre</strong> našu problematiku dôležitejšie, menila aj úloha<br />
a postavenie odborov v pracovnoprávnych vzťahoch.<br />
Asi najdôležitejšou úlohou odborov je vyjednávanie podmienok v kolektívnych<br />
zmluvách. Ak k dohode nedôjde, odbory organizujú štrajky. Až do 19. storočia boli štrajky<br />
považované za niečo nežiaduce, rušiace verejný poriadok, a boli postihované ako porušenie<br />
práva. Až neskôr, pod neustálym sociálnym tlakom a v súvislosti s legalizáciou<br />
odborových hnutí, sa legalizoval aj inštitút štrajku.<br />
Analýzy obdobia po 2. svetovej vojne poukazujú na fakt, že v tomto období sa pracovné,<br />
resp. sociálne štrajky dostávajú do úzadia. Naopak, do po<strong>pre</strong>dia sa dostávajú štrajky<br />
z politických príčin a aj tzv. štrajkové právo a legislatíva sa ustálili na obmedzovaní<br />
politických príčin vzniku štrajkov. Až neskôr, v období pôsobenia tzv. hnutia Solidarita<br />
vo vtedajšom „totalitnom“ Poľsku, si aj spoločenstvo kapitalistických štátov západnej Európy<br />
uvedomilo podstatu štrajkov, a začali <strong>pre</strong>hodnocovať svoje postoje k štrajkovému<br />
právu (vznikol termín „mať právo na transformáciu práva“ aj v tejto oblasti).<br />
Na našom území sa štrajk objavuje ako legálny spôsob <strong>pre</strong>sadzovania hospodárskych<br />
cieľov až v 70. rokoch 19. storočia. Pred obdobím vzniku 1. Československej republiky<br />
platila na území Slovenska uhorská právna úprava, ktorá štrajky zakazovala. V období<br />
2. svetovej vojny existoval zákaz štrajkovať. Po 2. svetovej vojne sa rozlišovali štrajky<br />
a právo na štrajk v zmysle „ochrany proti zásahom autoritatívnych orgánov spravujúcich<br />
verejný záujem podľa noriem, ktorých obsahom je riešenie v tej ktorej dobe pomeru jednotlivca<br />
k celku“. V období totality bolo právo na štrajk buď priamo zakázané, alebo keď<br />
nebolo výslovne zakázané, účasť na štrajku sa stíhala ako porušenie pracovnej povinnosti.<br />
Napríklad účasť na štrajku bola považovaná za porušenie pracovnej disciplíny aj<br />
po ratifikácii Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach<br />
a jeho zverejnení vo vyhláške Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.<br />
136
Rok 1968 bol jediným obdobím, v ktorom sa <strong>pre</strong>lomilo mlčanie o práve na štrajk.<br />
Konkrétne sa objavilo v článku 21 Charty Československého revolučného odborového<br />
hnutia z roku 1968, ale po „spojeneckej“ okupácii v auguste 1968 a v čase normalizácie<br />
opäť skončilo v zabudnutí (aj napriek tomu, že existovali niektoré prípady vo vtedajšom<br />
slovníku „dočasného <strong>pre</strong>rušenia práce“). Pri pojmovom vymedzení štrajkového práva<br />
je nevyhnutné analyzovať samotný pojem štrajk. V danom prípade si môžeme pomôcť<br />
vymedzením tohto pojmu v zahraničí. Vychádzajúc tak z úvahy „ultima ratio“, ako aj<br />
z princípu „primeranosti a adekvátnosti“ musíme konštatovať, že štrajk môže byť použitý<br />
ako posledná možnosť, ktorá nasleduje po vyčerpaní všetkých ostatných možností,<br />
pričom nesmie mať charakter neprimeraných dôsledkov.<br />
V zahraničnej literatúre je štrajk označovaný ako tzv. „pracovný boj“. Napríklad francúzske<br />
chápanie štrajku vychádza z označenia „le conflit collectif du travail“, teda ako<br />
kolektívny, resp. hromadný pracovný spor. Pracovný boj je hromadný pojem <strong>pre</strong> bojové<br />
spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami pri úprave pracovných alebo hospodárskych<br />
podmienok. Ide o rušivý zásah strán sféry práce do sféry práce prostredníctvom<br />
kolektívnych bojových opatrení, aby pomocou takto použitého tlaku bol dosiahnutý<br />
určitý cieľ. Nemecké právo vychádza pri definovaní pojmu štrajk zo slovného spojenia<br />
„herumstreichen“, čo v <strong>pre</strong>klade znamená „potulovať sa“. Toto spojenie evidujeme v písomnostiach<br />
z Hamburgu o ľuďoch, ktorí kvôli nízkym mzdám nechali prácu a začali<br />
sa túlať. V anglickom jazyku slovo „to strike“ doslovne znamená odhodenie práce, ale<br />
s významom zanechať prácu, ako k tomu dochádza v mnohých prípadoch, a čo má dlhší<br />
dosah, než je obyčajné nevykonávanie práce. Vo francúzskom jazyku sa v súčasnosti<br />
používa termín „la gréve“ , čo znamená štrajk. Pod pojmom „la gréve sur les tas“ zase<br />
rozumieme tzv. štrajk so založenými rukami.<br />
1. Právne zakotvenie štrajkového práva v Slovenskej republike<br />
Štrajkové právo nachádza svoje zakotvenie prvotne v Ústave SR. Je zaradené do druhej<br />
hlavy piateho oddielu ako jedno z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Citujúc<br />
ústavné zakotvenie môžeme konštatovať, že v zmysle čl. 37 ods. 4 „sa právo na štrajk<br />
zaručuje, pričom podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori,<br />
príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských<br />
a záchranných zborov.”<br />
Napriek skutočnosti, že Ústava SR používa v niektorých svojich ustanoveniach plurál<br />
a pojem „zamestnanci“, práva v nej obsiahnuté sa nepriznávajú výlučne skupine osôb,<br />
ale každej fyzickej osobe, ktorá má právne postavenie zamestnanca. [1, s. 29].<br />
Zákonnú úpravu nachádzame v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov. Ide i o právnu úpravu v základných zásadách, a to priamo v čl. 10, na<br />
základe ktorého „zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie,<br />
v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú<br />
právo na výluku“.<br />
137
Špeciálnu úpravu štrajkového práva nachádzame v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom<br />
vyjednávaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. Ide o osobitnú úpravu len jedného<br />
z množstva prípadov uplatňovania štrajkového práva. Zákonným štrajkom je v zmysle<br />
tejto právnej úpravy štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy. Zákon definuje použitie<br />
štrajku len v krajnom prípade, a to vtedy, ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy<br />
ani po konaní <strong>pre</strong>d sprostredkovateľom a ak zmluvné strany nepožiadajú o riešenie<br />
sporu rozhodcu. Na účely zákona sa štrajkom rozumie čiastočné alebo úplné <strong>pre</strong>rušenie<br />
práce zamestnancami. Zákon definuje aj pojem solidárny štrajk. Rozumie sa ním štrajk<br />
na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej<br />
zmluvy.<br />
Zákon definuje zákonné podmienky vyhlásenia štrajku tak zo subjektívnej stránky,<br />
ako aj zo stránky procesnej. Z hľadiska subjektov oprávnených vyhlásiť štrajk sa rozlišuje<br />
medzi sporom o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy, kedy štrajk vyhlasuje príslušný<br />
odborový orgán, a sporom o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, kedy<br />
štrajk vyhlasuje príslušný vyšší odborový orgán.<br />
Z procesnej stránky uplatnenia práva na štrajk je podstatné hlasovanie zamestnancov,<br />
ktorých sa má sporná kolektívna zmluva týkať, vyhotovenie zápisnice o hlasovaní,<br />
písomné oboznámenie zamestnávateľa o dni začiatku štrajku, o dôvodoch a o cieľoch<br />
štrajku a o mennom zozname zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení<br />
zastupovať účastníkov štrajku.<br />
Právna úprava štrajkového práva chráni zamestnancov <strong>pre</strong>d tým, aby sa im bránilo<br />
zúčastniť sa štrajku, ale na druhej strane chráni zamestnancov, ktorí nechcú štrajkovať<br />
(a chcú pracovať) <strong>pre</strong>d tým, aby ich niekto nútil sa štrajku zúčastniť. Taktiež im musí<br />
byť umožnený primeraný a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa a nesmú sa<br />
im zástupcovia príslušného odborového orgánu vyhrážať akoukoľvek ujmou. Príslušný<br />
odborový orgán je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú<br />
dobu trvania štrajku pri zabezpečení ochrany zariadení <strong>pre</strong>d poškodením, stratou, zničením<br />
alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a <strong>pre</strong>vádzke zariadení,<br />
pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel s ohľadom na bezpečnosť a ochranu<br />
zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.<br />
Účastníkom štrajku môže byť zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, a považuje<br />
sa za jeho účastníka odo dňa, kedy sa k nemu pripojil. Ide o tzv. pozitívne vymedzenie<br />
účastníkov štrajku. Zákon má však aj negatívne vymedzenie tohto pojmu, teda to,<br />
kto nemôže štrajkovať (zákon v tomto prípade vychádza z čl. 37 odsek 4. Ústavy SR).<br />
V zmysle § 20 sú to:<br />
• zamestnanci zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnej starostlivosti,<br />
pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,<br />
• zamestnanci pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym<br />
materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,<br />
138
• sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a zamestnanci<br />
pri riadení a zabezpečovaní letovej <strong>pre</strong>vádzky,<br />
• príslušníci zborov požiarnej ochrany, zamestnanci závodných jednotiek požiarnej<br />
ochrany a členovia záchranných zborov zriadených podľa osobitných <strong>pre</strong>dpisov<br />
<strong>pre</strong> príslušné pracoviská a zamestnanci zabezpečujúci telekomunikačnú<br />
<strong>pre</strong>vádzku, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,<br />
prípadne majetku,<br />
• zamestnanci, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami,<br />
v ktorých boli príslušnými štátnymi orgánmi vyhlásené mimoriadne opatrenia.<br />
• štátni zamestnanci vymenovaní za <strong>pre</strong>dstavených a štátnych zamestnancov, ktorí<br />
plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich<br />
účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.<br />
Okrem tohto vymedzenia osôb, ktoré nesmú štrajkovať, zákon vymenúva aj skutkové<br />
podstaty nezákonnosti štrajku. V danom prípade je nezákonný ten štrajk, ktorému<br />
ne<strong>pre</strong>dchádzalo konanie <strong>pre</strong>d sprostredkovateľom. To však neplatí v prípade<br />
solidárneho štrajku, ak bol vyhlásený alebo pokračuje po začiatku konania <strong>pre</strong>d rozhodcom<br />
alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy, ak nebol vyhlásený alebo sa nezačal za<br />
podmienok ustanovených v zákone, ak bol vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov,<br />
než sú uvedené v zákone. Nezákonný je aj solidárny štrajk, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov<br />
tohto štrajku, najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť, nemôže ovplyvniť<br />
priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny<br />
štrajk vyhlásený, a takisto štrajk v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase<br />
mimoriadnych opatrení.<br />
Návrh na určenie nezákonnosti štrajku môžu podať v zmysle § 21 zákona o kolektívnom<br />
vyjednávaní zamestnávateľ, prípadne organizácie zamestnávateľov alebo prokurátor.<br />
Návrh sa podáva na príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo príslušný odborový<br />
orgán, proti ktorému tento návrh smeruje, pričom návrh nemá odkladný účinok<br />
(to znamená, že štrajk môže pokračovať až do rozhodnutia súdu).<br />
Krajský súd postupuje pri rozhodovaní podľa ustanovení Občianskeho súdneho<br />
poriadku upravujúcich konanie v prvom stupni. Z hľadiska pracovnoprávnych nárokov<br />
zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje bližšie stratu nárokov účastníkov štrajku na<br />
mzdu a jej náhrady, ospravedlnenie neprítomnosti v práci <strong>pre</strong>d a neospravedlnenie po<br />
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku. Pokiaľ je štrajk<br />
vyhlásený za nezákonný, existuje proti rozhodnutiu krajského súdu možnosť opravného<br />
prostriedku, a to odvolania. Ak sú dané dôvody, sú prípustné aj mimoriadne opravné<br />
prostriedky. Okrem právnej úpravy tzv. „nemožnosti štrajkovať“ v zákone o kolektívnom<br />
vyjednávaní túto úpravu nájdeme aj v iných právnych <strong>pre</strong>dpisoch.<br />
Príkladom je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojno-<br />
139
vého stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. V niekoľkých<br />
ustanoveniach sa priamo, či nepriamo dotýka práva na štrajk, a to:<br />
• v čase vojny možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v závislosti<br />
od priebehu udalostí obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti<br />
na celom území SR alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu: „... zakázať<br />
uplatňovanie petičného práva a práva na štrajk“;<br />
• v čase vojnového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas<br />
obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti v závislosti od priebehu<br />
udalostí na celom území SR alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu: „...<br />
zakázať uplatňovanie práva na štrajk“;<br />
• výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie štrajku, o ktorom rozhodol<br />
príslušný odborový orgán, alebo výluky, o ktorej rozhodol zamestnávateľ v súlade<br />
s <strong>pre</strong>dpismi o kolektívnom vyjednávaní, ani na znemožnenie alebo na rozpustenie<br />
verejného zhromaždenia občanov v súlade s <strong>pre</strong>dpismi upravujúcimi<br />
právo na zhromažďovanie, ak na ňom alebo v súvislosti s ním nedôjde ku konaniu,<br />
ktoré spĺňa podmienku podľa odseku 1 (povedzme, ak by došlo alebo<br />
bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným<br />
nepokojom spojených s útokmi na orgány verejnej moci, s drancovaním, s rabovaním<br />
a pod.);<br />
• v čase výnimočného stavu (to isté platí aj v čase núdzového stavu) možno v nevyhnutnom<br />
rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť<br />
základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne<br />
ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu: „... zakázať uplatňovanie<br />
práva na štrajk“.<br />
2. Sporné otázky uplatňovania práva na štrajk<br />
Z nášho pohľadu je jedným z najzávažnejších problémov právnej úpravy štrajkového<br />
práva v zákone o kolektívnom vyjednávaní problematika oprávnených subjektov v rámci<br />
práva na štrajk. V zmysle §17 zákona o kolektívnom vyjednávaní môže byť subjektom<br />
práva na štrajk len príslušný odborový orgán (resp. vyšší odborový orgán). O tom, o ktorý<br />
odborový orgán v tomto prípade ide, rozhodujú príslušné stanovy alebo iné dokumenty<br />
danej odborovej organizácie.<br />
Na mieste je <strong>pre</strong>to otázka, či je vylúčené, aby subjektom práva na štrajk bol aj iný<br />
orgán re<strong>pre</strong>zentujúci zamestnancov. Ak vychádzame striktne z ustanovení zákona o kolektívnom<br />
vyjednávaní ako zákona „lex specialis“ a Zákonníka práce ako „lex generalis“,<br />
musíme konštatovať, že jediným subjektom práva na štrajk je odborový orgán. Z ustanovení<br />
uvedených v Zákonníku práce, či v zákone o kolektívnom vyjednávaní teda vyplýva,<br />
že právo na štrajk sa nepriznáva iným, aj keď právne existujúcim subjektom re<strong>pre</strong>zentujúcim<br />
zamestnancov. V zmysle § 11a Zákonníka práce sú nimi popri odborovom orgáne<br />
aj zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zástupcom zamestnancov je aj<br />
140
zástupca zamestnancov <strong>pre</strong> bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného<br />
<strong>pre</strong>dpisu.<br />
V uvedených súvislostiach vyvstáva otázka, <strong>pre</strong>čo orgány, ktoré Zákonník práce v §<br />
233 charakterizuje ako „orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa“,<br />
nemajú právnu subjektivitu v oblasti štrajkového práva, <strong>pre</strong>čo tieto orgány nemôžu<br />
byť popri odborových orgánoch tiež tými, ktoré môu vyhlásiť a koordinovať štrajk. Viacerými<br />
novelizáciami Zákonníka práce došlo v prvom rade k vytvoreniu týchto alternatívnych<br />
zástupcov zamestnancov a v neposlednom rade aj k posilneniu ich postavenia<br />
v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.<br />
V zmysle právnej úpravy je zamestnanecká rada orgán, ktorý zastupuje všetkých<br />
zamestnancov zamestnávateľa. Zákonník práce stanovuje podmienku minimálneho<br />
počtu 50 zamestnancov potrebného na to, aby mohla byť zriadená zamestnanecká rada.<br />
V prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva menší počet zamestnancov, ale najmenej troch<br />
zamestnancov (podľa <strong>pre</strong>chádzajúcej právnej úpravy to bolo najmenej piatich), môže<br />
u neho pôsobiť zamestnanecký dôverník a jeho oprávnenia (ako aj povinnosti) sú rovnaké<br />
ako oprávnenia zamestnaneckej rady. Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia,<br />
Zákonník práce umožňuje spolupôsobenie zamestnaneckej rady. V tomto prípade<br />
patrí odborovej organizácii právo na kolektívne vyjednávanie, na kontrolu plnenia záväzkov<br />
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, na kontrolnú činnosť nad stavom bezpečnosti<br />
a ochrany zdravia pri práci podľa § 149 a právo na informácie.<br />
Na strane druhej zamestnaneckej rade patrí právo na spolurozhodovanie, na <strong>pre</strong>rokovanie,<br />
na informácie a na kontrolnú činnosť. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť<br />
aj fakt, že zamestnanecká rada, resp. zamestnanecký dôverník napriek tomu, že<br />
boli v zmysle Zákonníka práce zástupcami zamestnancov, nemohli uzatvárať kolektívne<br />
zmluvy, a v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobil odborový orgán, nemohli si zamestnanci<br />
v kolektívnej zmluve upravovať ich pracovné a mzdové podmienky výhodnejšie<br />
ako v ich pracovných zmluvách. Avšak novela Zákonníka práce zákonom č. 257/2011 Z.<br />
z. zaviedla do pracovnoprávnej úpravy nový inštitút, a to tzv. Dohodu so zamestnaneckou<br />
radou alebo zamestnaneckým dôverníkom.<br />
Predmetná dohoda v zákonne stanovenom rozsahu umožňuje, aby zamestnanecká<br />
rada alebo zamestnanecký dôverník uzatvorili so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje<br />
pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania<br />
v rozsahu ako ich možno dohodnúť v kolektívnej zmluve. Podmienkou je, že u zamestnávateľa<br />
nepôsobí odborová organizácia. Vynára sa <strong>pre</strong>d nami teda otázka, <strong>pre</strong>čo nedošlo<br />
k posilneniu práv tohto druhu zástupcov zamestnancov aj na úrovni štrajkového práva.<br />
Samozrejme, nemôžeme opomenúť fakt, že nielen samotným vznikom, ale aj posilnením<br />
postavenia týchto subjektov dochádza k oslabeniu pozície odborov tým, že sa zamestnancom<br />
ponúka alternatívny druh zastúpenia zamestnancov, ktorý im však neposkytuje<br />
„služby“ na rovnakej úrovni. Právny stav je v súčasnosti jednoducho definovateľný tak,<br />
že kolektívne vyjednávanie je právne upravené len medzi príslušnými orgánmi odborových<br />
organizácií a zamestnávateľmi.<br />
141
Možnú nápravu badať v návrhu zmeny v právnej úprave zákona o kolektívnom vyjednávaní<br />
tým, že by sa rozšíril okruh osôb, ktoré môžu kolektívne vyjednávať, a to tak,<br />
že by sa zosúladila právna úprava zákona o kolektívnom vyjednávaní so Zákonníkom<br />
práce a následne by kolektívne vyjednávanie <strong>pre</strong>biehalo medzi zástupcami zamestnancov<br />
(ktorí by boli charakterizovaní v zmysle § 11a Zákonníka práce, prípadne by sa to<br />
rozšírilo napr. o volených zástupcov ad hoc <strong>pre</strong> riadenie štrajku, alebo o tzv. štrajkové<br />
výbory) a zamestnávateľmi...“. Sčasti by to dalo odpoveď aj na otázku, čo s tými zamestnancami,<br />
ktorí nie sú odborovo organizovaní, alebo tí, ktorí pracujú u zamestnávateľa,<br />
u ktorého neexistuje odborová organizácia a taktiež, čo s tými, ktorí nie sú organizovaní<br />
nikde a nemajú ani zamestnaneckú radu. Tí majú v zmysle ústavy tiež právo na štrajk,<br />
a teda prostredníctvom nejakého zástupcu by riešili prípadné spory, prípadne by aj mohli<br />
vyhlásiť štrajk.<br />
Ďalší problém, ktorý vyvstáva z analýzy zákona je, že zákon upravuje iba štrajk<br />
uskutočnený v súvislosti s uzatváraním kolektívnej zmluvy. Otáznym je spor, ktorý vzíde<br />
z uzatvárania nového inštitútu, a to tzv. Dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým<br />
dôverníkom. Vychádzajúc zo spomenutého môžeme konštatovať, že inú úpravu<br />
štrajku náš právny poriadok nemá. V súvislosti s uvedeným právnym stavom vzniká<br />
otázka, či iný štrajk, t.j. štrajk uskutočnený mimo rámca kolektívneho vyjednávania, je<br />
zákonný alebo nie.<br />
Túto otázku napr. riešil Najvyšší súd SR a dospel k rozhodnutiu č. sp. zn. 1 Co 10/98:<br />
„Iné štrajky, hoci aj neupravené zákonom č. 2/1991 Zb., či iným právnym <strong>pre</strong>dpisom, nie<br />
sú naším právnym poriadkom zakázané. Opak by smeroval k neprípustnému obmedzeniu,<br />
či k po<strong>pre</strong>tiu práva na štrajk, zaručeného čl. 37 ods. 1 Ústavy SR. Právo na štrajk je<br />
potom subjektívnym právom odborovej organizácie, ktorá je po celý čas od vyhlásenia<br />
štrajku oprávnená týmto právom disponovať.“<br />
Najvyšší súd SR toto tvrdenie zdôvodnil tým, že právo na štrajk patrí medzi základné<br />
práva a slobody, a teda vzťahuje sa naň aj čl. 12 ods. 4 Ústavy SR („nikomu nesmie<br />
byť spôsobená ujma na právach <strong>pre</strong>to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody“).<br />
Toto ústavné právo treba vykladať aj v súlade s ústavnou zásadou uvedenou v čl. 2 ods.<br />
3 Ústavy SR, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno<br />
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Čl. 37 ods. 4 Ústavy SR zaručuje právo<br />
na štrajk s tým, že podmienky ustanoví zákon. Najvyšší súd SR tvrdí, že neexistencia<br />
takéhoto zákona nemôže viesť k spochybneniu ústavného práva na štrajk a práva na jeho<br />
realizáciu (toto právo môže byť iba obmedzené, napr. ako je to v čl. 37 ods. 4 alebo podľa<br />
čl. 54 Ústavy SR).<br />
Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že v právnom poriadku SR neexistuje zákon, ktorý<br />
by právo na štrajk (s výnimkou zákona o kolektívnom vyjednávaní) obmedzoval alebo<br />
zakazoval, a teda, že zo žiadneho právneho <strong>pre</strong>dpisu nevyplýva, a nemožno to vyvodiť<br />
ani výkladom čl. 37 ods. 4 Ústavy SR, že akékoľvek iné štrajky než upravené vykonávacím<br />
<strong>pre</strong>dpisom sú zakázané. Takýto výklad neumožňuje ani článok 51 Ústavy SR. Najvyšší<br />
súd tvrdí, že tento článok nemožno vytrhnúť z kontextu ústavy a treba ho inter<strong>pre</strong>tovať<br />
142
a aplikovať aj vo väzbe na čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, a teda je potrebné pozrieť sa najmä na<br />
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý obsahuje<br />
v čl. 8 ods. 1 písm. d) ustanovenie, že štáty zmluvnej strany paktu sa zaväzujú zaistiť právo<br />
na štrajk za <strong>pre</strong>dpokladu, že je vykonávané v súlade so zákonmi príslušnej krajiny.<br />
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd SR vyvodil, že Ústava SR v čl. 51 zaručuje, že<br />
budú prijaté zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v tomto článku.<br />
Tvrdil však, že nie možné z neho jednoznačne vyvodiť názor, že práva na štrajk sa<br />
možno domáhať len v medziach osobitného zákona. Podľa Najvyššieho súdu SR by sa tak<br />
práva upravené v čl. 51 (teda aj právo na štrajk) odsúvali do roviny tzv. kvázi ústavných<br />
práv (čiže takých, ktoré sú síce v ústave formálne ustanovené, ale v skutočnosti by boli<br />
zavedené iba zákonom, teda <strong>pre</strong>dpisom nižšej právnej sily).<br />
Napriek tomu, že tento rozsudok Najvyššieho súdu SR bol vynesený už dávnejšie,<br />
právny stav týkajúci sa štrajkového práva sa nezmenil. Podobne ako je to v problematike<br />
subjektov tohto práva, aj tento problém ešte čaká na svoju právnu úpravu. Vráťme sa teda<br />
k platnému zneniu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Subjektom práva na štrajk, ako<br />
sme už uviedli, je príslušný odborový orgán, ktorý vyhlasuje štrajk, ak s ním súhlasí nadpolovičná<br />
väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku,<br />
ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za <strong>pre</strong>dpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní<br />
aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov (samozrejme,<br />
zákon <strong>pre</strong>dpokladá tajnosť tohto hlasovania). Ale kto môže byť účastníkom štrajku?<br />
Je ním zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, a považuje sa za jeho účastníka odo<br />
dňa, kedy sa k nemu pripojil.<br />
V praxi môže dôjsť k situácii, že jedna časť zamestnancov sa pripojí k štrajku, resp.<br />
štrajkuje a druhá štrajkovať nemieni. Vynára sa teda problém, kto štrajkuje a kto nie.<br />
Zákon sa tohto problému dotýka len okrajovo, a to tak, že v § 22 odsek 4 sa nachádza<br />
ustanovenie o tom, že zamestnancom, ktorí nie sú účastníkmi štrajku, umožní zamestnávateľ<br />
výkon práce. O ktorých zamestnancov ide, sa zo zákona nedozvieme. (Napríklad<br />
v Japonsku, v krajine, ktorá sa množstvom štrajkov dá prirovnať k Francúzsku, to riešia<br />
tak, že štrajkujúci sú označení páskou na rukáve s nápisom „Štrajkujem“).<br />
Zákonná úprava rozoznáva tri druhy štrajku. V prvom prípade je to štrajk v spore<br />
o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy (ide o zmluvu medzi podnikovým odborovým<br />
orgánom a zamestnávateľom), v druhom prípade štrajk v spore o uzavretie kolektívnej<br />
zmluvy vyššieho stupňa (v tomto prípade ide kolektívnu zmluvu uzavretú <strong>pre</strong> väčší<br />
počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou<br />
alebo organizáciami zamestnávateľov) a v treťom prípade o tzv. solidárny štrajk.<br />
Zákon sa v ďalších častiach dotýka napríklad problematiky hlasovania zamestnancov<br />
o vyhlásení štrajku (povinnosť odborového orgánu vyhotoviť zápisnicu, uchovávať<br />
dokumentáciu a pod.) a taktiež upravuje povinnosti odborového orgánu ako organizátora<br />
štrajku (povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi deň začiatku štrajku, dôvody<br />
a ciele štrajku, menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí<br />
143
sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku, písomne oznámiť zamestnávateľovi zmeny<br />
v tomto zozname, poskytnúť písomne zamestnávateľovi informácie vo vzťahu k štrajku...,<br />
povinnosť poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania<br />
štrajku..., povinnosť zástupcov príslušného odborového orgánu umožniť primeraný<br />
a bezpečný prístup na pracovisko zamestnávateľa). Ako už bolo uvedené, štrajk vyhlasuje<br />
príslušný odborový orgán so súhlasom nadpolovičnej väčšiny zamestnancov. Platí<br />
to v oboch prípadoch štrajku podľa zákona, a to tak pri podnikovom štrajku, ako aj pri<br />
štrajku vyššieho stupňa.<br />
Vyvstáva <strong>pre</strong>d nami jedna nevyriešená otázka, a to, ako bude príslušný vyšší odborový<br />
orgán zisťovať počet, resp. kto vyjadril v hlasovaní súhlas so štrajkom. V prípade<br />
podnikového štrajku to nie je až taký problém, <strong>pre</strong>tože na tejto úrovni nie je počet zamestnancov<br />
taký, aby sa to zistiť nedalo. V prípade štrajku vyššieho stupňa je to však<br />
komplikovanejšie. Z čisto praktického hľadiska to budú zisťovať odborové orgány nižšieho<br />
stupňa, ktoré potom posunú informácie (zistenia) vyššiemu orgánu. Problém však<br />
nastáva v prípade odovzdávania menných zoznamov. M. Galvas sa domnieva, že „keďže<br />
odborový orgán, ktorý vyhlasuje štrajk, <strong>pre</strong>dáva zoznamy svojmu partnerovi, tak „per<br />
analogiam“ bude tieto zoznamy odovzdávať zväzu zamestnávateľov“. [2 s. 10 a nasl.].<br />
Avšak B. Šubrt tvrdí, že „príslušný odborový orgán nemusí zoznam štrajkujúcich vždy<br />
odovzdať len vedeniu celej zamestnávateľskej organizácie ..., môže poveriť nižšie odborové<br />
orgány a funkcionárov, aby zoznamy spracovali a v mene príslušného odborového<br />
orgánu ich odovzdali vedúcim pracovníkom na jednotlivých stupňoch riadenia“. [3, s.<br />
81]. M. Galvas s ním vcelku súhlasí a tvrdí, že je to praktické, ale keď sa to vezme dôsledne,<br />
zoznamy štrajkujúcich by mal mať v ruke ten, proti komu štrajk smeruje. Ak sa<br />
pozrieme na zákon, konkrétne na § 17, a budeme striktne vychádzať z jeho ustanovení,<br />
musíme s M. Galvasom súhlasiť.<br />
Špecifickým spôsobom je v zákone o kolektívnom vyjednávaní riešená zodpovednosť<br />
za škodu, ktorá vznikla v rámci štrajku. Podľa § 23 zodpovedajú si štrajkujúci aj zamestnávateľ<br />
navzájom (podľa Občianskeho zákonníka, podľa Zákonníka práce za škodu<br />
spôsobenú výlučne <strong>pre</strong>rušením práce štrajkom si navzájom nezodpovedajú, odborová<br />
organizácia, ktorej orgán rozhodol o začiatku štrajku, zodpovedá zamestnávateľovi za<br />
škodu, ku ktorej došlo z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti podľa § 19 ods.<br />
1. zákona o kolektívnom vyjednávaní podľa osobitných <strong>pre</strong>dpisov; v prípade, ak súd rozhodol,<br />
že štrajk je nezákonný, odborová organizácia, ktorej orgán štrajk vyhlásil, zodpovedá<br />
podľa osobitných <strong>pre</strong>dpisov zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu takým štrajkom<br />
vznikla).<br />
Zákon o kolektívnom vyjednávaní uvádza ako osobitné <strong>pre</strong>dpisy Obchodný zákonník<br />
a Občiansky zákonník. M. Galvas sa však domnieva, že keďže nejde o obchodné<br />
vzťahy, nepripadá do úvahy zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka, ale podľa<br />
Občianskeho zákonníka. V tomto tvrdení by sme s M. Galvasom taktiež súhlasili, a to<br />
z nižšie uvedeného dôvodu. Vzťah medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom<br />
nie je v zmysle § 1 Obchodného zákonníka ani obchodným záväzkovým vzťahom, ani<br />
vzťahom súvisiacim s podnikaním. V § 2 zákon uvádza, že otázky, ktoré nemožno rie-<br />
144
šiť podľa Obchodného zákonníka, sa riešia podľa <strong>pre</strong>dpisov občianskeho práva, a teda<br />
odkaz na Obchodný zákonník v zákone o kolektívnom vyjednávaní je bez<strong>pre</strong>dmetný.<br />
Samostatnou kapitolou sú nároky vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia súvisiace so<br />
štrajkom. K tomu je potrebné dodať, že na účely sociálneho zabezpečenia sa doba účasti<br />
na zákonnom štrajku považuje za dobu odpracovanú a doba nezákonného štrajku sa za<br />
takúto dobu nepovažuje. Zákon upravuje v tejto súvislosti nárok na dávky, zisťovanie<br />
výšky príjmu <strong>pre</strong> poskytovanie dávok a pod. Konkrétnu úpravu však obsahujú osobitné<br />
<strong>pre</strong>dpisy. V súvislosti s povinnosťami je potrebné poznamenať, že v priebehu štrajku zamestnávateľ<br />
nesmie prijímať ako náhradu za účastníkov štrajku na ich pracovné miesta<br />
iných občanov. Týmto ustanovením zákon poskytuje zamestnancom primeranú ochranu<br />
ich právam, a teda rešpektuje ich ústavné právo na štrajk, pričom štrajk je v zmysle<br />
litery zákona ukončený, ak o tom rozhodol odborový orgán, ktorý štrajk vyhlásil alebo<br />
rozhodol o jeho začiatku, resp. ukončenie štrajku musí príslušný odborový orgán bez<br />
zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi.<br />
Záver<br />
Samotné pracovné právo <strong>pre</strong>chádza mnohými zmenami, ktoré sa viac, či menej,<br />
snažia zlepšovať právny stav v oblasti pracovného práva. Napriek mnohým zmenám<br />
aj v právnej úprave kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov existuje v právnej úprave<br />
štrajkového práva veľké množstvo nevyjasnených otázok.<br />
Právo na štrajk ako ústavné právo stále „postráda“ s<strong>pre</strong>snenie niektorých podstatných<br />
inštitútov. Rozšírenie právomocí zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka<br />
prostredníctvom novelizácie Zákonníka práce zákonom č. 257/2011 Z. z., ako aj zavedenie<br />
inštitútu Dohody so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom<br />
síce prinieslo posilnenie pozície týchto zástupcov zamestnancov, ale aj napriek tomuto<br />
faktu ostávajú otvorené ďalšie otázky postavenia týchto subjektov v kolektívnych pracovnoprávnych<br />
vzťahoch a v ich postupnom zrovnoprávňovaní s odborovými orgánmi.<br />
Stále neodpovedanými ostávajú otázky uplatňovania práva na štrajk u zamestnancov,<br />
ktorých u zamestnávateľa nezastupuje odborový orgán, <strong>pre</strong>tože nie je zriadený.<br />
Taktiež sa vynárajú otázky riešenia prípadných sporov pri uzatváraní spomínaných<br />
dohôd, ktoré, prirodzene, môžu vznikať pri strete záujmov zamestnávateľa a zástupcov<br />
zamestnancov. Istým riešením by bolo zjednotenie práv, ako aj právnej úpravy jednotlivých<br />
spomínaných inštitútov, a to tak Zákonníka práce, ako aj zákona o kolektívnom<br />
vyjednávaní. Vychádzajúc zo súčasného právneho stavu ostáva iba konštatovať, že normotvorcom<br />
sa napriek snahám stále nedarí riešiť otázky nejednotnosti v právnej úprave<br />
štrajkového práva.<br />
145
Literatúra<br />
[1] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ, 2009.<br />
180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[2] GALVAS, M.: Stávka a právo na stávku. Brno: Masarykova univerzita, 1993. 31 s.<br />
ISBN 80-210-0628-5.<br />
[3] ŠUBRT, B.: Kolektivní vyjednávání, smlouvy a právo stávky. In: Práce. s. 81<br />
[4] Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[5] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[6] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[7] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[8] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[9] Zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného<br />
stavu a núdzového stavu v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[10] Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.<br />
Kontakt<br />
Mgr. Juraj Hamuľák, PhD.<br />
Právnická fakulta<br />
Univerzita Komenského v Bratislave<br />
Šafárikovo nám. 6<br />
810 00 Bratislava 1<br />
E-mail: juraj.hamulak@flaw.uniba.sk<br />
146
Miera zhody personálnych manažérov v jednotlivých<br />
kvartiloch závisí od ich zoradenia<br />
Abstrakt<br />
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.<br />
U expertov, ktorí riešia nový a zložitý problém a pritom ponúkajú jeho rôzne riešenia,<br />
je ich vzájomná zhoda považovaná za správne riešenie. Merali sme mieru zhody<br />
v kvartiloch v skupine personálnych manažérov podľa dvoch spôsobov zoradenia tejto<br />
skupiny. Konsenzus meraný priemernou krížovou koreláciou v skupine zoradenej podľa<br />
počtu nimi vybraných uchádzačov o pracovné miesto v ich kariére ukázal menej lineárny<br />
trend než v rovnakej skupine zoradenej podľa CWS indexu.<br />
cov<br />
Kľúčové slová: vzájomná zhoda u expertov, expert, CWS index, výber zamestnan-<br />
Consensus among human resources experts in quartiles depends<br />
on used ranking method<br />
Abstract<br />
Consensus in group is considered as proper solution when dealing with experts who<br />
are solving new and difficult problem and offer different solution. When measuring consensus<br />
in group of experts where there are more than ten individuals we have to order them<br />
according some of their feature because if not, than we face few different partial groups<br />
were consensus is high. Measuring quartiles consensus in group of professional recruiters<br />
(n =22), two different ranking procedures were used. Consensus measured by average cross<br />
correlation in group ordered by number of job applicants they selected showed less linear<br />
trend than in the same group ranked by CWS index.<br />
Keywords: expert agreement, expert, CWS index, personnel selection<br />
Introduction<br />
In many areas we have to rely at professional experts and their advices and recommendations.<br />
As non-professionals we are not able to consider professionally their advices<br />
and their relevance. Problem is when experts themselves do not agree about the<br />
same problem and offer different solution. [4]. This situation is in certain domains very<br />
common as we can see in table number 1. In some domain level of consensus (measured<br />
by correlation) is very low. This status indicates questions about competence of experts.<br />
One of them is also human resources management where Hanak in one special task<br />
reached level of consensus (r = 0,516). [3].<br />
147
T a b l e 1<br />
The average consensus correlations for different domains<br />
Highest levels of performance Lowest levels of performance<br />
Aided Decisions Competent Restricted Random<br />
Weather Forecasters Livestock Judges Clinical Psychologists Stockbrokers<br />
r = 0.95 r = 0.5 r = 0.4 r = 0.32<br />
Auditors Grain Inspectors Pathologists Polygraphers<br />
r = 0.76 r = 0.60 r = 0.55 r = 0.33<br />
Source: Shanteu, J.: What does it mean when experts disagree ? In: Salas, E.- Klein,<br />
G. (Eds): Linking expertise and naturalistic decision making. Mahwah, N.J. :<br />
Lawrence Erlbaum Associates, 2001.<br />
Situation gets more difficult and complicated when experts are making decision<br />
about problem with large amount of money behind decision. Investors are nervous and<br />
discontented when they have to invest lot of money and different experts brings different<br />
solutions. Which one from those solutions is right and which of offered solutions is<br />
wrong? This problem is well known in process of building expert systems from 80-ties.<br />
Many techniques were designed to cope with this problem. All of them are based on<br />
same principle. They assume if most experts offer same or similar solution they are right.<br />
Those who offer different solution are wrong. In other words consensus among experts is<br />
way how to get close to the right solution. This principle is behind almost all techniques<br />
used since late 80-ties used in building expert systems.<br />
When we are using consensus as key to solve different expert opinions and we have<br />
many experts we could face new and very serious problem. When there are for example<br />
more than 10 experts we can find some small groups inside this large group of experts<br />
where consensus is high. Than we have to select one of the groups about which we think<br />
that it is closest to the truth. When selecting one of the groups we have to use some other<br />
criteria for the help. In this survey I used two possible methods for ordering groups in<br />
which are consensus high. When dealing with professional recruiters we can use number<br />
of selected people as indicator of amount of experience. We <strong>pre</strong>sume that with more<br />
selected people rise level of consensus among experts. Second method we applied was<br />
CWS index score. CWS is tool for measuring consistence and ability to discriminate<br />
among small differences. It is ratio: discrimination/ consistency. [5]. These features are<br />
very important in expert field so we assumed that those experts who have high score of<br />
CWS index also have higher level of consensus among themselves. Based on <strong>pre</strong>vious<br />
finding and results we set in this survey this research question: Does some selection<br />
methods of experts raise their level of consensus? And from these <strong>pre</strong>sumptions we set<br />
two hypothesises.<br />
148
1. Method<br />
1.1 Participants<br />
For each research group we used the same group of recruiters. In this study volunteered<br />
to participate without financial incentive 22 participants. We had professional<br />
recruiters and personal managers as experts. They had to fulfil following criteria:<br />
1. Has to have a minimum 1 year of experience in field.<br />
2. Has to have selected finally at least 40 people from group at least 200.<br />
3. Has been responsible for whole process and make or participate for final decision.<br />
Each of them had finished university graduation resp. was finishing in that time<br />
(n=2).<br />
1.2 Procedure<br />
In our group of recruiters we used CWS index job applicants selection procedure.<br />
Recruiters were asked to score 21 fictional job applicants who were described by four<br />
cues (Table 2). Those cues were taken from J. Hunters and F. Schmit reserach. [1]. All<br />
job applicants were combination of two values (positive or negative) in 4 cues. So we had<br />
in our research totally 16 combination of different job applicants and we add 5 more to<br />
consider consistency (part of CWS index).<br />
Survey participant was asked to score each job applicant in range 0 (the lowest) to<br />
100 (the highest possible score).<br />
T a b l e 2<br />
Fictional one from 21 job applicants who was scored by recruiters<br />
Cognitive tests: Average results and in some<br />
tests even under average.<br />
Years of experience: Five years in sale bud<br />
totally different area.<br />
Peer review: Very good in human relationship<br />
and work performance.<br />
Assessment centre: Total score at perfect<br />
level.<br />
Every research participant scored 21 fictive job applicants. In the next step we measured<br />
CWS index score for every expert. Ranking human resources participants in our<br />
survey according to CWS index we divided them into four quartiles. In second ranking<br />
we used number of selected people by each recruiters and also divided them into quar-<br />
149
tiles. Finally we computed all cross correlation among each two individuals in group. We<br />
divided them into quartiles and made average of all cross correlation in each quartile.<br />
2. Results<br />
In the first part of our survey we ordered experts by number of job applicants they<br />
had selected. In Table 3 we can four quartiles and range of people selected by recruiter at<br />
the bottom of quartile and recruiter at top of quartile.<br />
T a b l e 3<br />
Survey participants grouped in quartiles and number of people they had selected<br />
in their career<br />
Quartile Number of selected<br />
1. quartile 400 -1000<br />
2. quartile 100 -300<br />
3. quartile 50 -100<br />
4. quartile 30 - 50<br />
In the Graph 1 we can see level of consensus measured by average correlation among<br />
all people in each quartile. As rising in first, second and third quartile it drops in fourth it<br />
rise again. This indicates that those managers with highest people selected in their career<br />
have disagreements among themselves when solving the same problem (selecting the<br />
same job applicant).<br />
G r a p h 1<br />
Consensus correlation (r) among experts when setting weigh for selecting cues<br />
organized by number of people they had selected in their career<br />
0,840<br />
0,820<br />
0,800<br />
0,780<br />
0,760<br />
0,740<br />
0,720<br />
0,700<br />
0,680<br />
0,660<br />
0,640<br />
0,707<br />
Level of consensus (r)<br />
0,817<br />
1 2 3 4<br />
150<br />
0,778<br />
0,802
G r a p h 2<br />
Average cross expert consensus (measured by correlation) in each quartile (ordered<br />
by CWS index score)<br />
1,000<br />
0,900<br />
0,800<br />
0,700<br />
0,600<br />
0,500<br />
0,400<br />
0,300<br />
0,200<br />
0,100<br />
0,000<br />
0,695<br />
0,758<br />
1 2 3 4<br />
151<br />
0,773<br />
0,930<br />
Source: Hanák, R.: CWS index score is related with cross expert correlation consensus<br />
in group of personal managers. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodnej vedeckej<br />
konferencie „Ekonomika, financie a manažment podniku”. Bratislava: FPM EU<br />
v Bratislave, 2011.<br />
In second part of our survey we ordered experts according to their score in CWS<br />
index. As we can see in Graph 2. The rise is continuous and without any drops. Very important<br />
is fact that in last quartile the consensus is at extremely high level (r =0,93). It de<br />
facto means that there is minimal disagreement among people who have very high level<br />
of CWS index score.<br />
Conclusion<br />
Data in our graphs we can use when answering to our research question which is:<br />
Does some selection methods of experts raise their level of consensus? As we can see in<br />
graphs different method of ordering people produce little different levels of consensus.<br />
And CWS index ranking of experts brings better output (less volatile and more trend<br />
oriented) than number of selected people. Therefore we think that different methods of<br />
ranking experts bring different level of consensus in quartiles. And if ordering method<br />
has enough logical, scientific and professional background as method of experience and<br />
CWS do have, than we can <strong>pre</strong>fer those which bring better results. I think it is CWS index<br />
method.
Literature<br />
[1] HUNTER, J. - SCHMIDT, F.: The validity and utility of selection methods in personnel<br />
psychology: Practical and theoretical implications of 85 years of research<br />
findings. In: Psychological bulletin, No. 2, 1998, Vol. 124. p. 262 – 274.<br />
[2] HANÁK, R.: CWS index score is related with cross expert correlation consensus<br />
in group of personal managers. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodnej vedeckej konferencie<br />
„Ekonomika, financie a manažment podniku”. Bratislava: FPM EU v Bratislave,<br />
2011.<br />
[3] HANÁK, R.: Expert differences in setting cues for personnel selection. In: <strong>Zborník</strong><br />
z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska”.<br />
Bratislava: crr.sk, s.r.o., 2010.<br />
[4] HANÁK, R.: How to select experts when building expert system. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodnej<br />
vedeckej konferencie doktorandov „Ekonomika, financie a manažment<br />
podniku IV”. Bratislava: FPM EU v Bratislave, 2010.<br />
[5] SHANTEAU, J.: How much information does an Expert Use? Is it relevant? In: Acta<br />
Psychologica, č. 81, 1992. s. 75 - 86.<br />
[6] SHANTEAU, J.: What does it mean when experts disagree? In: Salas, E.- Klein, G.<br />
(Eds): Linking expertise and naturalistic decision making. Mahwah, N.J. : Lawrence<br />
Erlbaum Associates, 2001.<br />
Kontakt<br />
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: robohanak@hotmail.com<br />
152
Role of institutional risk management in foreign economic<br />
activity<br />
Abstract<br />
prof. Artur Horbovyy, DrSc. - Borys Struk<br />
Export credit insurance is the means of realization of pro-export policy of every country<br />
as on the one hand having insurance exporters enter the sectors of world market<br />
which are characterized by high risk. On the other hand exporters having the support of<br />
insurance companies have more possibilities for getting the credits.<br />
Keywords: risk, risk management, external economic activities, investment losses,<br />
insurance companies, profit, pro-export policy<br />
Úloha inštitucionálneho manažmentu rizika v zahraničnej<br />
ekonomickej činnosti<br />
Abstrakt<br />
Exportné kreditné poistenie je prostriedkom realizácie proexportnej politiky v každej<br />
krajine nakoľko na jednej strane poisťovací exportéri vstupujú do sektorov svetového trhu,<br />
ktorý je charakteristický vysokým rizikom a na druhej strane exportéri, ktorí majú podporu<br />
od poisťovacích spoločností majú viac možností na získanie kreditu.<br />
Kľúčové slová: riziko, manažment rizika, externé ekonomické činnosti, investičné<br />
straty, poisťovacie spoločnosti, zisk, proexportná politika<br />
Introduction<br />
In conditions of global transformation of the modern world economics and reinforcement<br />
of the integration processes which are manifested through the expansion of the<br />
export-import operations, the increase of the number of subjects of external economic<br />
activities there appears the issue of necessity to study the implementation of the new<br />
financial institutional instruments of risk management tested by the modern practice of<br />
the activities of the subjects of economy on international markets. This issue gains special<br />
importance on the modern level of economic development of Ukraine as the conceptual<br />
demand for our country’s integration into the world economic community.<br />
Nowadays external economic activities are a perspective option of economy management<br />
which gives an opportunity to harmoniously combine the state interests in achievement<br />
of political and economic independence with the interests of enterprises in the<br />
profit optimization and its appropriate distribution. Strategic orientation of external economic<br />
policy of our state towards integration into the world community and elimination<br />
of the state monopoly in external commerce contribute to the increase of the number of<br />
153
national subjects of external economic activities and foreign subjects of economy who<br />
function on the territory of Ukraine.<br />
Based on the experience of economic activities of the subjects of economy the assessment<br />
of the condition and dynamics of the economic system, management and decision-taking<br />
in financial economic sphere are carried out under the circumstances of<br />
uncertainty, conflicts, destabilizing factors and risks arising form them.<br />
1. Text of paper<br />
Uncertainty which is characteristic of the economic system depends on the numerous<br />
factors, on the functioning of the counteragents which can’t be <strong>pre</strong>dicted in a full<br />
scope and with the necessary accuracy. Uncertainty, conflicts, lack of information for the<br />
moment of assessment and decision making, ambivalence of the <strong>pre</strong>dictions, scientific<br />
foundation of the value of economic and financial indices and support of the appropriate<br />
decisions lead to the risks which are imposed on the economic subjects.<br />
The term “risk” derives from the Latin words “ridsikon”, “ridsa” which mean rock. In<br />
Italian the word “risiko” means “danger”, “threat”, “risidare” means to maneuver among<br />
the rocks, in French “risdue” means “threat”, “to risk”. [1, p. 23].<br />
According to the author risk should be considered both in the historic and economic<br />
aspects. [2, p. 20]. As a historic category risk is a conscious possible danger because risk<br />
is historically connected with the course of social development. In the course of the development<br />
of the society and the appearance of commodity-money relations , risk becomes<br />
an economic category. In case of risk the subjects of economic activities may get<br />
three types of economic results: negative (financial losses), zero (neutral) and positive<br />
(profit).<br />
Within economic science we can single out two major risk theories: classical and neoclassical.<br />
[3, p. 55]. In the classical theory English economists J. Mill and Sensor refer to<br />
risk as the mathematical expectation of losses as a result of the decision taken and chosen<br />
strategy of activities. This one-sided definition of risk became the object of criticism which<br />
prompted the appearance of neoclassical risk theory in the 20-30s of the 20th century.<br />
The founders of the theory were F. Night, A. Marshall and A. Pigou who thought that the<br />
subject of economy functioning in conditions of uncertainty must stick to two criteria: the<br />
amount of the expected profit and the amount of possible deviations from it.<br />
The authors define risk as “the level of threat of the losses which may occur as a result<br />
of some unexpected event”. [4, p. 240].<br />
The authors view risk as “the likelihood of the occurrence of the event undesirable<br />
for the subject”. [5, p. 63].<br />
Ch. F. Lee and J. I. Finnerti define risk as “the possibility of success and defeat, where<br />
success is equal to profit and defeat is equal to the investment losses”. [6, p. 142].<br />
154
Based on the definition mentioned above we come to the conclusion that risk is an<br />
economic category which reflects characteristic peculiarities of the attitude of the subjects<br />
of economic relations to the uncertainty and conflicts, management and decision<br />
taking, assessment which are characterized by possible threats and unused possibilities.<br />
While analyzing the scientific practical literature devoted to the definition of essence<br />
and peculiarities of the management system we come to a conclusion that risk management<br />
can be viewed as the integrity of methods, means and measures which give an opportunity<br />
to anticipate to some extent the occurrence of risky events and take measures<br />
as to exclusion or decrease of negative consequences of their occurrence. [1, p. 44].<br />
As economic system risk management is a complex of interrelated and interdependent<br />
elements which are aimed at risk minimization. [7, p. 11].<br />
Risk management is a system which consists of two subsystems: the managed (object<br />
of management) and the managing (subject of management). In the structure of risk<br />
management the object of management is the risk itself and risky investment of funds or<br />
economic relations between the subjects of economy in the process of realization of the<br />
objective of their activities.<br />
The subject in the risk management system is the subject of economy or the state<br />
which purposefully influence the object of management with the help of different management<br />
techniques and means.<br />
It is quite understandable that management as purposeful influence of the managing<br />
system on the one being managed is usually manifested as a number of interrelated<br />
<strong>pre</strong>paration processes, taking and realization of management decisions which constitute<br />
a certain management technology.<br />
As to the definition of the algorithm of risk management in the world economy<br />
the analysis of the scientific literature enables us to claim that theoretically such process<br />
consists of the following stages: 1) risk identification, determination of the reasons for its<br />
appearance and risky spheres, 2) assessment and overall analysis of risks, 3) selection of<br />
risk management methods, 4) usage of the chosen methods and minimization of losses<br />
connected with their usage, 5) selection of risk management instruments, 6) usage of<br />
the chosen instruments, 7) assessment of results which includes realization of constant<br />
control over the risk rate with the use of the mechanism of feedback.<br />
While adapting the process of risk management mentioned above to the aim and<br />
tasks of our research we consider it to be relevant to propose the risk management process<br />
which in our opinion is the most appropriate for the modern conditions and development<br />
peculiarities of international economic relations.<br />
The generalized process of risk management is depicted in Picture 1.<br />
155
The suggested algorithm of risk management can be divided to 4 stages, which contain<br />
ten subsequent actions.<br />
• Stage 1. Risk assessment<br />
Based on the analysis of the world experience of realization of the mentioned<br />
stage by the subjects of economy we can claim that risk assessment should be<br />
viewed as their identification, measurement and analysis.<br />
• Stage 2. Selection of the method of risk management<br />
This stage implies the realization of two actions, namely: determination of the<br />
risk management methods and determination of advantages and disadvantages<br />
of usage of every risk management method.<br />
P i c t u r e 1<br />
Algorithm of risk management in external economic activities<br />
156
The analysis of the scientific practical literature gives us a chance to single out 4<br />
major risk management methods within the system of international economic relations,<br />
which are shown in picture 2.<br />
• Stage 3. Selection of risk management instrument<br />
On the given stage it is necessary to analyze all existing risk management instruments<br />
and then to choose the most effective one regarding its usage. The next<br />
chapter of our investigation is devoted to this issue.<br />
P i c t u r e 2<br />
Risk management methods within the system of external economic activities<br />
• Stage 4. Risk control<br />
This is the last stage. On this stage the implementation of the decisions as to<br />
the risk management methods and instruments on the level of all divisions and<br />
functions of the company is ensured. Monitoring of specific actions connected<br />
with risk management as well as control over the value of such actions help to<br />
<strong>pre</strong>pare timely and objective information addressed to the company authorities<br />
as to the results of this management and necessity to make corrections and<br />
changes in the decisions taken on the background of practical experience.<br />
Considering the notion of “instrument” in the aspect of external economic risk management<br />
we can claim that by the instruments of external economic risk management we<br />
mean the means directed at minimization of risks which might occur in the process of<br />
external economic activities.<br />
Concerning the classification of instruments of external economic risk management on<br />
the basis of analysis of scientific practical literature on the issues of classification of the instruments<br />
of risk management and the studies of the realization of risk minimization by the<br />
domestic and foreign subjects of economy we suggest the concept of division of such instruments<br />
into two groups: 1) traditional instruments of external economic risk management,<br />
2) unconventional instruments of external economic risk management. The suggested classification<br />
in our opinion is better adapted to the conditions and peculiarities of realization of<br />
external economic activities by the domestic subjects of economy. (Picture 3).<br />
157
Therefore the traditional instruments of external economic risk management contain<br />
the following types of instruments:<br />
1. Contract instruments: contract <strong>pre</strong>cautions, bank guarantee,<br />
2. Classical accounting instruments: credit, bill.<br />
Unconventional instruments consists of:<br />
1. Financial instruments: forward, futures, option, swap.<br />
2. Institutional instruments: system of export credit insurance, system of import<br />
financing under guarantee of foreign agencies.<br />
P i c t u r e 3<br />
Classification of the risk management instruments of external economic activities<br />
In conditions of the increase of the volumes of the world commerce the exporters<br />
have to use different methods of optimization of competitiveness of their products including<br />
the products supply on the terms of commercial credit which is always connected<br />
with the risk of non-fulfillment of payment for the supplied goods. To increase the<br />
reliability the export credits are widely used in the world or alternatively the insurance of<br />
debit arrears the so-called “del credere insurance “ has become quite popular.<br />
158
Export credit insurance is the means of realization of pro-export policy of every<br />
country as on the one hand having insurance exporters enter the sectors of world market<br />
which are characterized by high risk. On the other hand exporters having the support of<br />
insurance companies have more possibilities for getting the credits.<br />
The analysis of the activities of the leading insurance companies specialized in export<br />
credit insurance such as “Trade Indemnity Company” (the UK), “Hermes” (Germany),<br />
COFACE (France), KUKE (Poland) gives us an opportunity to single out the advantages<br />
of using this kind of insurance by the exporters, namely:<br />
• opportunity to offer buyers competitive payment terms;<br />
• to get protection from the risk of non-payment or financial loss;<br />
• to get wider access to market of current assets capital and reduction of this capital;<br />
• possibility of losses from currency fluctuations;<br />
• opportunity to receive highly skilled professionals’ services to monitor the reliability<br />
of potential partners when entering new markets;<br />
• opportunity to obtain information about potential risks of non-payment on foreign<br />
markets, as well as import regulations that are applied on these markets;<br />
• to constantly monitor the financial position of foreign partners and to receive<br />
information about their financial situation on time;<br />
• ability to export directly to final consumers, bypassing wholesalers, middlemen,<br />
which helps to increase the profitability of operations.<br />
Determination of characteristics of export credit insurance<br />
Analysis of the implementation of export credit insurance by foreign export agencies<br />
enables us to identify modern forms, and according to the features of these forms,<br />
types of export credit insurance. (Table 1).<br />
The first form of export credit insurance is a single insurance. Analysis of the practice<br />
of this form of insurance has given us the opportunity to highlight its three types,<br />
namely, nominal-individual, nominal-subscription and personal-continuous.<br />
159
T a b l e 1<br />
Forms and types of export credit insurance<br />
Forms of export credit insurance Types of export credit insurance<br />
individual insurance<br />
group insurance<br />
mixed insurance оpen<br />
160<br />
nominal-individual<br />
nominal-subscription<br />
personal-continuous<br />
global general<br />
global accidental<br />
closed<br />
The subject of insurance, namely the type of individual insurance is a separate transaction<br />
with an individual client. This is an exceptional type, since such insurance is very<br />
dangerous. The subject of nominal-subscription insurance is insurance, which in a certain<br />
period covered all transactions with customers, recognized by the insurance company<br />
as those who constantly use its services.<br />
The subject of insurance of the personal-continuous insurance is the operations<br />
of Permanent buyers-borrowers defined by the crediting insurer over the period of the<br />
whole year.<br />
As shown by the world experience, insurance will not be obliged to notify the insurer<br />
of each new operation, but cannot exceed the total amount of insurance liability,<br />
agreed with the insurance company.<br />
The second form of export credit insurance is group insurance. Its characteristic<br />
feature is that it provides insurance protection for all operations of exporter, taken as<br />
a whole. According to the analysis of international experience of export credit insurance,<br />
this form of insurance is provided by financial firms and provides reliable automatic extension.<br />
In insurance practice there are two types of global insurance global general and<br />
global accidental.<br />
Global general type of insurance guarantees that the insurer covers all losses of the<br />
contract, insured without any restrictions, but in strict compliance with certain conditions.<br />
Global accidental type of insurance guarantees that the losses should accounted<br />
for the insured and the insurance covers only the excess loss that is the amount that<br />
exceeds its “normal” value. The amount of excess sum is determined by calculating the<br />
results of recent years.<br />
A third form of export credit insurance is endowment insurance, which combines<br />
the peculiar features of single and group insurance. Analysis of the use of this form of insurance<br />
has given us a chance to distinguish two types of insurance - open and closed.
Open type of insurance guarantees that the names of the borrowers are known,<br />
and its subject is the insurance of all client transactions, as recognized by the insurance<br />
company as the one that constantly uses its services over a certain period of time, as in<br />
nominal subscription type. Closed type of insurance guarantees that the names of the<br />
borrowers are not known, the losses are covered by the insured and the insurance covers<br />
only the excess sum as in global accidental type of insurance.<br />
Insurance of export credits as effective institutional risk management instrument in<br />
modern conditions of development of world economy, characterized by increased integration<br />
processes is a powerful way of pro-export policy realization of each country, as<br />
with insurance coverage, exporters enter those sectors of the global market, characterized<br />
by increased risk, and on the other hand - exporters, with the support of insurance<br />
companies, have a greater opportunity to obtain loans.<br />
Conclusion<br />
When designing a specialized insurance institution one should first develop recommendations<br />
on creating the institutional framework through which the state support of<br />
export insurance is carried out and, secondly, the development of specific guidelines for<br />
implementation of credit and financial technologies via institutional structure to stimulate<br />
exports.<br />
Analysis of functional models of similar specialized agencies makes it possible to<br />
formulate principles that should be considered when developing a functional model of<br />
the national export credit agencies. Among the most important of them are the following:<br />
a plurality of insurance objects guaranteed obligations of the counteragents; partiality<br />
of punitive damages; obligatory definition of export credit risk for insurance in the<br />
given country.<br />
The system of export credit insurance is a combination of methods such as reduction<br />
of credit resources provided for exporters at the expense of cancelation of obligatory<br />
reservations for export credits, reducing costs in obtaining the borrowed funds by<br />
exporters through partial compensation of interest rates on loans.<br />
Literature<br />
[1] GRANATUROV, V. M. - SHEVCHUK, O. B.: Risks of business: Problem analysis.<br />
Kyiv: Communication, 2000. 152 p.<br />
[2] BORISOV, V. A. - OGARENKO, O. V.: Organizational and economic mechanism of<br />
insurance. Sumy: Environment, 2001. 194 p.<br />
[3] KREDISOV, A. I.: Of international management: Teach. Manual. (Edited by. A. I.<br />
Kredisov) Kyiv, 1997. 448 p.<br />
161
[4] GOLOVKO, A. T. - KOBZAR, V. F. - NAUMENKO, E. A.: Stock market dictionary.<br />
Kyiv, 1999. 228 p.<br />
[5] GALASYUK, V. - SOROKA, M. - GALASYUK, V.: Concept of economic risk in the<br />
context of the concept of SSF. The stock market of Ukraine. Sumy, 2002. № 5-6.<br />
[6] LEE, Ch. F. - J. I. FINNERTY: Corporate Finance: Theory, methods and practices:<br />
Trans. from English. Moscow: INFRA-M, 2000. XVIII. 686 р.<br />
[7] YEGOROV, E. E.: Once again, the essence of risk and systematic approach. Risk<br />
Management. 2002. № 2. р. 9 - 12.<br />
Contact<br />
prof. Artur Horbovyy, DrSc.<br />
rector<br />
Volyn Institute for Economics and Management<br />
Elektroaparatna street 3<br />
Lutsk<br />
Ukraine 43020<br />
E-mail: info@viem.edu.ua<br />
Borys Struk<br />
Lecturer of the Management Department<br />
Volyn Institute for Economics and Management<br />
Elektroaparatna street 3<br />
Lutsk<br />
Ukraine 43020<br />
E-mail: info@viem.edu.ua<br />
162
Abstrakt<br />
Možnosti financovania rozvoja obcí<br />
Ing. Zuzana Hrabovská, PhD. – Ing. Slavka Sedláková, PhD.<br />
Regionálny rozvoj nie je možný bez existencie finančných zdrojov. Zákon o podpore<br />
regionálneho rozvoja č. 539/2008 Z. z. okrem iného uvádza, že regionálny rozvoj možno<br />
financovať zo štátneho rozpočtu, vrátane finančných prostriedkov z rozpočtových kapitol<br />
ministerstiev, zo štátnych účelových fondov, ale aj rozpočtov vyšších územných celkov<br />
a z rozpočtov obcí. Príspevok sa zaoberá možnosťami obce pri získavaní finančných<br />
zdrojov na jej rozvoj, čo v konečnom dôsledku vplýva aj na rozvoj samotného regiónu.<br />
Poukazuje <strong>pre</strong>dovšetkým na trendy vo využívaní návratných a nenávratných foriem financovania.<br />
Kľúčové slová: obce, regionálny rozvoj, financovanie, úver, dotácia<br />
Possibilities of financing municipality development<br />
Abstract<br />
Regional development is not possible without the existence of financial resources. Law on<br />
regional development no. 539/2008 Z. z., introduce that regional development can be financed<br />
from the state budget, including funds from the budgetary chapters of ministries, state earmarked<br />
funds, but also the budgets of higher territorial and municipal budgets. The paper deals with the<br />
possibilities of the municipality in obtaining funds for its development, which ultimately affects the<br />
development of the region. Emphasize trends in the use of returable and non-repayable forms of<br />
financing.<br />
Keywords: municipalities, regional development, financing, loans, subsidies<br />
Úvod<br />
V súčasnej hospodárskej politike členských štátov EÚ vystupuje ako kľúčová idea<br />
snaha o uplatňovanie takých nástrojov ekonomického riadenia štátu, ktoré prispievajú<br />
k efektívnemu rozvoju regiónov prostredníctvom budovania a zvyšovania ich konkurencieschopnosti.<br />
Vychádzajúc z Národného strategického referenčného rámca možno konštatovať,<br />
že hlavnými komponentmi rastu a rozvoja regiónov je okrem rastu národného<br />
HDP najmä rast zamestnanosti a rast produktivity. [5, s. 7]. Za ďalšie komponenty rastu<br />
možno považovať fungujúci trh práce, rast populácie, ako aj ďalšie regionálne faktory<br />
(produktivitu, mieru zamestnanosti, rast populácie, rast podielu pracujúcich na celkovom<br />
produktívnom obyvateľstve, ekonomickú aktivitu obyvateľstva).<br />
Efektívna realizácia nástrojov regionálnej politiky si vyžaduje aktívnu účasť inštitucionálnych<br />
aktérov, ako aj dostatočné finančné zdroje, prostredníctvom ktorých sú napĺňané<br />
vytýčené strategické ciele regionálneho rozvoja.<br />
163
V rámci decentralizácie štátnej správy bola pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja<br />
jednou z prvých <strong>pre</strong>nesených kompetencií (čo bolo zakomponované už do zákona<br />
č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja). § 2 citovaného zákona považuje za<br />
sociálno-ekonomických partnerov regionálneho rozvoja ústredné orgány štátnej správy,<br />
orgány miestnej štátnej správy, obce a samosprávne kraje, podnikateľské subjekty, mimovládne<br />
neziskové organizácie, re<strong>pre</strong>zentatívne združenia zamestnávateľov, re<strong>pre</strong>zentatívne<br />
združenia odborových zväzov a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby pôsobiace<br />
v oblasti regionálneho rozvoja na celoštátnej, na regionálnej a na miestnej úrovni. [15].<br />
Jedným z cieľov decentralizácie v <strong>pre</strong>dmetnej oblasti bolo efektívnejšie využiť prírodný,<br />
výrobný a ľudský potenciál obcí, miest a regiónov v prospech vyššej kvality životnej<br />
úrovne ich obyvateľov. Decentralizácia kompetencií na úseku regionálneho rozvoja<br />
<strong>pre</strong>šla takto zákonom NR SR č. 416/2002 Z. z. zo štátnych orgánov v plnom rozsahu na<br />
územnú samosprávu, najmä na regionálnu. Územná samospráva je teda týmto rozhodnutím<br />
plne zodpovedná za regionálny rozvoj svojho „zvereného“ územia. [1, s.124].<br />
Akýkoľvek rozvoj nie je možný bez existencie finančných zdrojov. Aktuálne platný<br />
zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 539/2008 Z. z. uvádza v § 4, že regionálny rozvoj<br />
možno financovať zo štátneho rozpočtu, vrátane finančných prostriedkov z rozpočtových<br />
kapitol ministerstiev, zo štátnych účelových fondov, z rozpočtov vyšších územných<br />
celkov, z rozpočtov obcí, z prostriedkov fyzických osôb, z prostriedkov právnických<br />
osôb, z úverov a z príspevkov medzinárodných organizácií, z prostriedkov vyplývajúcich<br />
z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi<br />
a z iných prostriedkov, ak to ustanoví osobitný <strong>pre</strong>dpis. [16]. Doplnkovým zdrojom finančného<br />
zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja sú finančné prostriedky z fondov<br />
EÚ.<br />
Samospráva <strong>pre</strong> zabezpečenie regionálneho rozvoja, výkonu svojich kompetencií<br />
a správu majetku potrebuje mať dostatočné finančné zdroje. Pri súčasných problémoch<br />
nedostatku zdrojov financovania výkonu verejnej správy v podmienkach SR sa dostáva<br />
do po<strong>pre</strong>dia otázka, z akých zdrojov možno zabezpečiť financovanie jej investičných regionálnych<br />
projektov. Proces decentralizácie (ako sme uviedli v <strong>pre</strong>dchádzajúcom) rozšíril<br />
možnosti financovania na tvorbu zdrojov samosprávy. [3, s. 67].<br />
Vzhľadom na rozsiahlosť naznačenej problematiky sa v príspevku budeme zaoberať<br />
možnosťami získavania finančných zdrojov na zabezpečenie rozvoja obce a v konečnom<br />
dôsledku na rozvoj regiónu obcami najmä prostredníctvom návratných a nenávratných<br />
zdrojov.<br />
1. Financovanie obcí prostredníctvom nenávratných zdrojov<br />
Obce a vyššie územné celky (VÚC)využívajú na realizovanie aktivít spojených s ich<br />
rozvojom aj nenávratné zdroje financovania. Hovoríme <strong>pre</strong>dovšetkým o dotáciách zo<br />
štátneho rozpočtu (ŠR) a tiež o prostriedkoch z fondov EÚ, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú špecifickú<br />
súčasť financovania verejných statkov a služieb. Štátne dotácie <strong>pre</strong>dstavujú dôležitú<br />
príjmovú základňu <strong>pre</strong> samosprávy a vďaka nim sa obce môžu vyhnúť zadlžovaniu<br />
164
sa prostredníctvom návratných zdrojov financovania. Využitie financií z fondov EÚ je<br />
výhodné pri realizácii finančne náročnejších samosprávnych aktivít, avšak ich získaniu<br />
<strong>pre</strong>dchádza často zdĺhavý a administratívne náročný proces.<br />
Rok 2006 bol druhým rokom realizácie fiškálnej decentralizácie, pričom financovanie<br />
samosprávnych kompetencií obce a VÚC zabezpečovali <strong>pre</strong>dovšetkým z vlastných<br />
daňových príjmov. Dotácie zo ŠR sa využívali na financovanie kompetencií <strong>pre</strong>neseného<br />
výkonu štátnej správy, na úlohy spojené s regionálnym rozvojom, s ochranou životného<br />
prostredia, ako aj na realizáciu projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov<br />
a z Kohézneho fondu EÚ. V roku 2007 celková suma poskytnutých grantov a transferov<br />
zo ŠR do rozpočtov obcí <strong>pre</strong>dstavovala sumu 864 943 tis. eur, čo bolo o 51 640 tis. eur<br />
menej ako v roku 2006. Z tejto sumy bolo 689 490 tis. eur určených na financovanie<br />
kompetencií <strong>pre</strong>neseného výkonu štátnej správy a na ostatné činnosti zabezpečované<br />
obcami. Zároveň boli poskytnuté obciam aj finančné prostriedky na financovanie spoločných<br />
projektov v rámci EÚ.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Granty a transfery poskytnuté obciam v rokoch 2006 – 2010 v tis. eur<br />
Poskytnuté granty<br />
a transfery <strong>pre</strong> obce<br />
zo štátneho rozpoč-<br />
tu SR<br />
Zahraničné granty<br />
a transfery <strong>pre</strong> obce<br />
v SR<br />
Spolu<br />
2006 2007 2008 2009 2010<br />
165<br />
Index<br />
2010/<br />
2006<br />
916 583 864 943 815 508 1 034 604 1 245 341 1,35<br />
6 938 4 481 6 041 3 285 12 672 1,82<br />
923 521 869 414 821 549 1 037 889 1 258 013 1,36<br />
Prameň: Vlastné spracovanie podľa Štátneho záverečného účtu verejnej správy SR za<br />
roky 2006 - 2010.<br />
Aj v roku 2008 bol zaznamenaný pokles poskytnutých grantov a transferov obciam<br />
zo ŠR, pričom išlo granty a transfery v celkovej hodnote 815 508 tis. eur, čo je o 49 435<br />
eur menej ako v roku 2007. V roku 2009 sa situácia zmenila a hodnota grantov a transferov<br />
poskytnutých obciam stúpla viac ako o 219 069 tis. eur. Podobný trend bol zaznamenaný<br />
v roku 2010, kedy vzrástla výška grantov a transferov na 210 737 tis. eur oproti<br />
roku 2009 a dosiahla sumu 1 245 341 tis. eur.<br />
Zahraničné granty a transfery <strong>pre</strong> obce v SR <strong>pre</strong>dstavovali v sledovanom období
len veľmi zanedbateľný podiel vo vzťahu k celkovým hodnotám poskytnutých grantov<br />
a transferov, pričom vo finančnom vyjadrení išlo o hodnoty od 3 285 tis. eur v roku 2009<br />
po 12 672 tis. eur v roku 2010.<br />
Obce v rámci SR sa snažia získavať finančné prostriedky aj z fondov EÚ, s cieľom<br />
financovania aktivít nevyhnutných a súvisiacich s ich rozvojom. V najväčšom rozsahu<br />
sa tieto financie využívajú na výstavbu a rekonštrukciu miestnych ciest a obecnej infraštruktúry<br />
ako takej, na obnovu obecných budov a zariadení, ďalej na protipovodňové<br />
opatrenia, na programy rómskej či menšinovej integrácie a pod. SR je v súčasnosti v oblasti<br />
eurofondov siedmou najhoršie čerpajúcou krajinou. Aktuálny stav využitia finančných<br />
prostriedkov EÚ z celkovej alokácie na obdobie rokov 2007 – 2013 je na úrovni<br />
necelých 17 %. V programovom období rokov 2007 – 2013 pritom SR môže využiť viac<br />
ako 11,3 mld. eur z fondov EÚ počas celého trvania tohto obdobia. Kohézna politika EÚ<br />
sa v práve <strong>pre</strong>biehajúcom programovom období zameriava na tri hlavné ciele, a to:<br />
• Cieľ 1 – Konvergencia; prostredníctvom tohto cieľa sa má podporiť rast a tvorba<br />
pracovných miest v najmenej rozvinutých členských štátoch. Do tohto cieľa<br />
spadajú regióny, ktorých HDP na obyvateľa ne<strong>pre</strong>sahuje 75 % priemeru HDP na<br />
obyvateľa vo vyspelých štátoch EÚ. Okrem Bratislavského samosprávneho kraja<br />
sa tento cieľ týka všetkých regiónov SR. Pre tento cieľ je vymedzená <strong>pre</strong>dpokladaná<br />
finančná dotácia vo výške 10,9 mld. eur;<br />
• Cieľ 2 – Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť; jeho prioritou je<br />
podporovať regióny a orgány štátnej správy v snahe <strong>pre</strong>dvídať a podporovať<br />
ekonomické zmeny v priemyselných, v mestských a vo vidieckych oblastiach,<br />
zvyšovať atraktivitu <strong>pre</strong> podnikateľov a podporovať zamestnanosť. Celkový objem<br />
dotácií <strong>pre</strong> tento cieľ je 450 miliónov eur;<br />
• Cieľ 3 – Európska územná spolupráca; tento cieľ <strong>pre</strong>dstavuje snahu podporovať<br />
vyvážené hospodárske vzťahy a rieši problémy medzi susediacimi krajinami<br />
a regiónmi v rámci EÚ. Pre SR je vymedzená suma 227 miliónov eur. [2].<br />
2. Možnosti obcí financovať rozvojové aktivity cez návratné zdroje<br />
Umožniť obciam rozvoj, zvýšenie finančnej nezávislosti, a tým zabezpečiť aj rast ich<br />
finančnej sebestačnosti možno niekoľkými spôsobmi, pričom jedným z nich je využívanie<br />
cudzích zdrojov. Táto návratná forma je prioritne využívaná na financovanie investičných<br />
potrieb, čo veľmi úzko súvisí s platnou legislatívou. Zároveň je to jedna z možností<br />
ako riešiť problémy so zastaranou technickou infraštruktúrou v doprave, v životnom<br />
prostredí, v oblasti školstva, či v sociálnej oblasti. Na jednej strane sa to síce <strong>pre</strong>javí<br />
rastom zadlženosti samosprávy a tiež aj viazanosťou časti výdavkov dlhovou službou,<br />
ale na druhej strane, po realizácii investície, môže byť táto investícia zdrojom <strong>pre</strong> rast<br />
vlastných príjmov obce.<br />
Používanie návratných zdrojov financovania sa riadi zákonom č. 583/2004 Z. z.<br />
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. [14].<br />
166
V nadväznosti na úpravu v § 5 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona sa v tomto<br />
ustanovení určujú povinnosti a pravidlá, ktoré sú obce a VÚC povinné dodržiavať pri<br />
používaní návratných zdrojov financovania.<br />
Stanovuje sa, že obce môžu získavať a použiť tieto finančné prostriedky len na krytie<br />
kapitálových potrieb s tým, že záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov dlhodobo nenarušia<br />
princíp vyrovnanosti bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Zákonná úprava pripúšťa<br />
použitie návratných zdrojov financovania aj na krytie potrieb bežného rozpočtu<br />
v prípade časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu za podmienky,<br />
že budú splatené do konca rozpočtového roku z príjmov bežného rozpočtu.<br />
Obce nesmú <strong>pre</strong>vziať záruku za úvery, pôžičky a iné dlhy fyzických osôb a právnických<br />
osôb, s výnimkou <strong>pre</strong>vzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci<br />
zo ŠR.<br />
S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv<br />
sú naformulované prísne podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.<br />
Prvou podmienkou je celková suma dlhu obce alebo VÚC, ktorá nesmie <strong>pre</strong>kročiť<br />
60 % skutočných bežných príjmov <strong>pre</strong>dchádzajúceho rozpočtového roka, pričom celkovú<br />
sumu dlhu obce tvorí súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných<br />
zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka, vrátane sumy doteraz <strong>pre</strong>vzatých<br />
ručiteľských záväzkov obce. Do sumy celkového dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky<br />
<strong>pre</strong>vzaté z poskytnutých úverov v súčasnosti už zrušených štátnych fondov a záväzky<br />
z úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v rozsahu úhrad splátok zahrnutých v cene<br />
nájomného za obecné byty. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania<br />
sa nezapočítava suma ich jednorazového <strong>pre</strong>dčasného splatenia. Do celkovej sumy dlhu<br />
obce sa nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie<br />
<strong>pre</strong>dfinancovania spoločných programov SR a EÚ najviac v sume nenávratného<br />
finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou a orgánom<br />
podľa osobitného <strong>pre</strong>dpisu.<br />
Druhou podmienkou je suma ročných splátok návratných zdrojov financovania,<br />
vrátane výnosov, ktorá nesmie <strong>pre</strong>kročiť 25 % skutočných bežných príjmov <strong>pre</strong>dchádzajúceho<br />
rozpočtového roka.<br />
Medzi návratné zdroje financovania územnej samosprávy teda patria úvery, príjmy<br />
z emisií obligácií, návratné pôžičky a finančné výpomoci od iných subjektov, zmenky, lízing.<br />
[6, s.306]. Návratné príjmy sú spojené s úrokovým zaťažením, teda s úrokom, ktorý<br />
môže výrazne zaťažiť hospodárenie obce v budúcnosti.<br />
V súčasnosti majú samosprávy široké možnosti využitia komerčných úverov, či<br />
iných návratných finančných výpomocí. V podmienkach SR existujú úverové produkty<br />
špecializované <strong>pre</strong> municipality. Banky si však kladú vysoké požiadavky a vyžadujú rozsiahle<br />
záruky <strong>pre</strong>dtým, ako poskytnú komerčný úver.<br />
167
Pri rozhodovaní o spôsobe financovania je nutné posúdiť všetky faktory, ktoré<br />
ovplyvnia nielen cenu obstarávaného majetku, ale aj podmienky, za ktorých ho daná<br />
obec získa a bude využívať. Podstatná z ekonomického hľadiska je tzv. medzigeneračná<br />
spravodlivosť, a teda to, aby za verejnú službu alebo statok platili tí, ktorí ich užívajú,<br />
a to v podobe užívateľských poplatkov alebo miestnych daní. Obec by mala zohľadniť<br />
aj spôsob ručenia za požičané zdroje, spôsob splácania úverových zdrojov, potenciálne<br />
výnosy plynúce z investície, schopnosť splácať požičané zdroje a náklady životného cyklu<br />
obstaraného municipálneho majetku.<br />
3. Zadlženosť obcí v Slovenskej republike v rokoch 2006-2010<br />
Podľa údajov spracovaných zo štátnych záverečných účtov došlo v priebehu posledných<br />
piatich rokov k určitým výkyvom a zmenám v zadlženosti obcí v SR. Tento rast<br />
môžeme pripísať zvýšenej tendencii obcí vedúcej k veľkým investičným akciám a k trendu<br />
inovačných a rekonštrukčných aktivít v jednotlivých samosprávach. V tom je však<br />
potrebné vidieť aj snahu obcí <strong>pre</strong>klenúť zlú finančnú situáciu, ktorá bola spôsobená <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
poklesom daňových príjmov obcí. V rámci štruktúry prijatých úverov jednoznačne<br />
<strong>pre</strong>važujú úvery od domácich finančných inštitúcií.<br />
Ako konštatuje E. Žárska, systém financovania samospráv v SR je postavený na skutočnosti,<br />
že obce dostávajú od štátu dotácie na zabezpečenie <strong>pre</strong>nesených kompetencií<br />
a malo by platiť, že na tento účel nemusia používať vlastné príjmy. [13, s.11]. Skutočnosť<br />
je však taká, že dotačné prostriedky nepostačujú, a tak obce časť vlastných príjmov<br />
musia použiť na <strong>pre</strong>financovanie <strong>pre</strong>nesených kompetencií. Tým vlastne znižujú objem<br />
disponibilných prostriedkov, ktoré by mohli využiť na financovanie svojich rozvojových<br />
investičných programov.<br />
Z grafu 1 je zjavné, že dlh obcí v SR má v sledovanom období každoročne rastúcu<br />
tendenciu. Dlh obcí v roku 2010 dosiahol výšku 1 391 594 tis. eur a oproti roku 2009<br />
vzrástol o 220 147 tis. eur, čo <strong>pre</strong>dstavuje zvýšenie o 18,7 %. V porovnaní roka 2010 s rokom<br />
2006 išlo o zvýšenie až o 618 010 tis. eur Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové<br />
úvery a iné pôžičky vo výške 1 384 981 tis. eur, pričom 612 487 tis. eur poskytol Štátny<br />
fond rozvoja bývania a 26 642 tis. eur ŠR (9 105 tis. eur je nesplatený zostatok úveru<br />
mestu Košice, 17 537 tis. eur mestu Žilina vo forme návratnej finančnej výpomoci v súvislosti<br />
s výstavbou automobilky KIA a podporou vlády SR pri budovaní infraštruktúry).<br />
Zostávajúcich 5 938 tis. eur <strong>pre</strong>dstavujú krátkodobé a dlhodobé zmenky. Z hľadiska<br />
splatnosti má dlh obcí <strong>pre</strong>važne dlhodobý charakter (89,8 %). [12] .<br />
Je veľmi reálne <strong>pre</strong>dpokladať, že aj naďalej bude možné vnímať rastúci trend vo vývoji<br />
dlhu obcí. Na tomto fakte má podiel aj finančná kríza, ktorá sa začala <strong>pre</strong>javovať<br />
v roku 2009, ale ani v roku 2011 nie je situácia stabilizovaná. Práve naopak, pripravované<br />
zmeny vo financovaní obcí tzv. mixom daní by mohli opäť obciam sťažiť situáciu v oblasti<br />
financovania nielen ich rozvojových projektov, ale aj základných kompetencií.<br />
168
G r a f 1<br />
Dlh obcí Slovenskej republiky v rokoch 2006 – 2010 v tis. eur<br />
1 600 000<br />
1 400 000<br />
1 200 000<br />
1 000 000<br />
800 000<br />
600 000<br />
400 000<br />
200 000<br />
0<br />
773 584<br />
834 694<br />
169<br />
898 260<br />
1 171 447<br />
1 391 594<br />
2006 2007 2008 2009 2010<br />
Prameň: Vlastné spracovanie podľa Štátneho záverečného účtu verejnej správy SR za<br />
roky 2006 - 2010.<br />
Pre porovnanie situácie vo vývoji dlhu celej verejnej správy a dlhu obcí v SR a v snahe<br />
nájsť určité súvislosti či paralely, uvádzame údaje za sledované obdobie rokov 2006-<br />
2010 v tabuľke 2. Zároveň sme vyčíslili percentuálny podiel celkového dlhu obcí na celkovom<br />
dlhu verejnej správy. Údaje spracované zo Štátnych záverečných účtov z rokov<br />
2006 – 2010 vyjadrujú tzv. maastrichtský dlh SR. Maastrichtský dlh SR <strong>pre</strong>dstavuje nesplatenú<br />
konsolidovanú menovitú hodnotu dlhopisov a zmeniek, prijatých bankových<br />
úverov a investičných dodávateľských úverov, návratných finančných výpomocí, záväzkov<br />
z finančného lízingu a <strong>pre</strong>vzatého dlhu z rizikových záruk poskytnutých v minulosti<br />
na bankové úvery ku koncu daného roka. [4 ].<br />
T a b u ľ k a 2<br />
Vývoj dlhu verejnej správy a obcí v Slovenskej republike v rokoch 2006 – 2010 v tis. eur<br />
2006 2007 2008 2009 2010<br />
Dlh verejnej správy SR 16 701 155 18 052 545 18 612 859 22 584 494 26 998 378<br />
Dlh obcí + príspevkové<br />
organizácie<br />
% podiel celkového dlhu<br />
obcí na dlhu verejnej<br />
správy SR<br />
773 584 834 694 898 260 1 171 447 1 391 594<br />
4,63 4,62 4,82 5,18 5,15<br />
Prameň: Vlastné spracovanie podľa Štátneho záverečného účtu verejnej správy SR za<br />
roky 2006 - 2010.
Záver<br />
Pri súčasných problémoch súvisiacich s nedostatkom zdrojov financovania verejnej<br />
správy v podmienkach SR sa dostáva do po<strong>pre</strong>dia otázka, z akých zdrojov možno zabezpečiť<br />
financovanie investičných regionálnych projektov. Jedným z aktérov regionálneho<br />
rozvoja sú aj obce, ale ich rozpočty sú veľakrát poddimenzované tak, že majú ťažkosti aj<br />
v oblasti financovania nielen ich rozvojových projektov, ale aj základných kompetencií.<br />
Aj keď je využitie návratných zdrojov jednou z možností ako financovať rozvoj obcí, nie<br />
je vhodné neúmerné zadlžovanie. Pri možnej <strong>pre</strong>vencii nežiaduceho zadlžovania sa obcí<br />
stále existujú určite medzery. Problém zadlženosti sa inak javí z pohľadu malých obcí<br />
s nízkym rozpočtom, či so slabou majetkovou základňou, inak z pohľadu obcí veľkých,<br />
v ktorých je riziko neschopnosti splácať ich dlhy menšie. Otázku financovania udržateľného<br />
rozvoja obcí možno riešiť aj inými alternatívnymi zdrojmi. Jednou z možností<br />
je združovanie prostriedkov obcí, vytváranie funkčných mikroregionálnych združení,<br />
ako aj zapájanie sa do vzájomnej spolupráce s organizáciami ziskového a neziskového<br />
sektora.<br />
Poznámka: Príspevok je súčasťou výskumnej úlohy VEGA č. 01/0288/10 „Progresívne<br />
trendy posudzovania finančnej situácie a merania výkonnosti v územnej samospráve“.<br />
Literatúra<br />
[1] BÚŠIK, J.: Decentralizácia verejnej správy a regionálny rozvoj. In: 2nd Central<br />
European Conference in Regional Science. Nový Smokovec, 2007. [online] [cit.<br />
05.10.2011]. Dostupné na internete: http://www.cers.tuke.sk/cers2007/ PDF/Busik.<br />
pdf s.123-128. ISBN 978-80-8073-957-7.<br />
[2] Filozofia a ciele EÚ v programovom období 2007 – 2013. 2007. [online] 2007 [cit.<br />
13.09.2011]. Dostupné na internete: http://podnikanie.etrend. sk/podnikanie-firemnefinancie/filozofia-a-ciele-eu-v-programovom-obdobi-2007-2013.html.<br />
[3] MAXINA, Ľ.: Financovanie regionálneho rozvoja v podmienkach SR. Sládkovičovo,<br />
2008. [online] [cit. 05.10.2011]. Dostupné na internete: http://www.ja-sr.sk/files/64.<br />
pdf. ISBN 978-80-89267-14-9.<br />
[4] Ministerstvo financií SR. Dlh verejnej správy. 2009. [online] [cit. 20.09.2011]. Dostupné<br />
na internete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx? CatID=5234.<br />
[5] Národný strategický referenčný rámec. [online] [cit. 05.10.2011]. Dostupné na internete:<br />
www.nsrr.sk.<br />
[6] PEKOVÁ, J.: Hospodaření a finance územní samosprávy. Praha: Management Press,<br />
2004. s. 306. ISBN 80-7261-086-4.<br />
[7] SYSÁKOVÁ, V. – ŠLAHOR, Ľ.: Peniaze a bankovníctvo. Bratislava: Kartprint, 2010.<br />
s.112-114. ISBN 978-80-88870-89-0.<br />
170
[8] Štátny záverečný účet verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.<br />
[9] Štátny záverečný účet verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.<br />
[10] Štátny záverečný účet verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008.<br />
[11] Štátny záverečný účet verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009.<br />
[12] Štátny záverečný účet verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2010.<br />
[13] ŽÁRSKA, E. – PIRMANOVÁ, S.: Decentralizácia verejnej správy a rozpočty obcí<br />
SR. In: Verejná správa a spoločnosť, č.1, 2007, roč. VIII. ISSN 1335-7182.<br />
[14] Zákon č. 583/ 2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.<br />
[15] Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.<br />
[16] Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.<br />
Kontakt<br />
Ing. Zuzana Hrabovská, PhD.<br />
Katedra ekonomiky a riadenia<br />
Fakulta verejnej správy<br />
UPJŠ v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
040 01 Košice<br />
E-mail: zuzana.hrabovská1@upjs.sk<br />
Ing. Slavka Sedláková, PhD.<br />
Katedra ekonomiky a riadenia<br />
Fakulta verejnej správy<br />
UPJŠ v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
040 01 Košice<br />
E-mail: slavka.sedlakova@upjs.sk<br />
171
Vplyv princípov legislatívnej činnosti na modernú štátnu<br />
správu<br />
Abstrakt<br />
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD<br />
V príspevku sa analyzuje problematika princípov legislatívnej činnosti jednotlivých<br />
inštitúcií štátnej správy, pričom ide o ústavné princípy. Ponúkame vlastný náhľad na<br />
určenie modernej štátnej správy, ku ktorej chce smerovať každá vyspelá spoločnosť, a je<br />
<strong>pre</strong>to určitým cieľovým elementom. V konečnom dôsledku poskytuje príspevok naznačenie<br />
interakcií princípov legislatívnej činnosti a tvorby modernej štátnej správy.<br />
Kľúčové slová: verejná správa, správne konanie, princípy legislatívnej činnosti,<br />
správny proces, moderná štátna správa, výkon verejnej správy<br />
The important principles of the legislative activity and their<br />
influences of the modern state administration<br />
Abstract: In this scientific article is analysis of the problematic of the principles of legislative<br />
activity in the individual frame of the institutions of state administration, it goes<br />
about the constitution principles. In this article is our opinion of definition of modern state<br />
administration, because to this aim must go every society. There is the problematic of the<br />
interactions of the principles of the legislative activities and of the modern state administration<br />
in this article.<br />
Keywords: public administration, administrative process, principles of legislative activity,<br />
administrative activity, modern state administration, realisation of public administration<br />
Úvod<br />
V úvode príspevku považujeme za potrebné uviesť príčiny, ktoré nás viedli k jeho<br />
napísaniu, ako aj vytýčiť si cieľové určenia, ktoré sa vo vlastnom texte príspevku budeme<br />
snažiť naplniť.<br />
V rámci výkonu ustanovených oprávnení jednotlivých inštitúcií verejnej správy je<br />
nevyhnutné rešpektovať ústavnoprávne princípy, ktoré sú podstatnými inter<strong>pre</strong>tačnými<br />
pravidlami. Rešpektovanie týchto ústavnoprávnych princípov je kľúčové <strong>pre</strong> dosiahnutie<br />
cieľového určenia štandardu modernej štátnej správy a v neposlednom rade je to podstatné<br />
<strong>pre</strong> napĺňanie podstatných funkcií právneho štátu.<br />
Právny pojem moderná štátna správa je stredobodom a zároveň cieľovým určením<br />
vedy o správnom práve. V rámci tejto vedy je nespočetne veľa pokusov o definičné určenie<br />
pojmu verejná správa a moderná štátna správa. V naznačenom kontexte je však<br />
172
potrebné pripomenúť, že sa nepodarí poskytnúť taký pokus o definičné určenie pojmu<br />
moderná štátna správa tak, aby vystihoval celý rozsah jej organizačného a funkčného<br />
zamerania. Určite je však možné sa k tomuto nedosiahnuteľnému cieľu aspoň priblížiť.<br />
V kontexte uvedeného si ako prvý cieľ príspevku kladieme poskytnúť vlastný náhľad<br />
na problematiku modernej štátnej správy, a tým prispieť k veľkému rozsahu pokusov<br />
o definičné určenie tohto komplikovaného pojmu.<br />
V ďalšom si kladieme za cieľ naznačiť podstatné ústavnoprávne princípy, ktoré sú<br />
formulované v našom ústavnom texte, ako sú napríklad princíp právnej istoty, limitovania<br />
verejnej moci platným právom alebo princíp zákazu diskriminácie. Uvedené ústavnoprávne<br />
princípy sú kľúčovými <strong>pre</strong> tvorbu celého právneho poriadku, teda <strong>pre</strong> celý<br />
legislatívny proces, majú hmotnoprávny aj procesnoprávny charakter.<br />
V kontexte uvedeného zastávame názor, že pokiaľ právne <strong>pre</strong>dpisy majú byť kvalitné,<br />
musia rešpektovať ústavnoprávne princípy a prostredníctvom <strong>pre</strong>dpisov rešpektujúcich<br />
ústavnoprávne princípy teda možno dosiahnuť modernú štátnu správu. Samozrejme,<br />
dimenzií, ktoré je potrebné naplniť na dosiahnutie cieľového určenia modernej štátnej<br />
správy, je nespočetné množstvo. V tomto príspevku sa však zameriame len na problematiku<br />
ústavnoprávnych princípov právneho štátu a na problematiku s tým súvisiaceho<br />
legislatívneho procesu. Ide teda o hmotnoprávne smerovanie podstaty legislatívneho<br />
procesu. Naznačenie interakcií modernej štátnej správy a určených ústavnoprávnych<br />
princípov je zároveň tretím cieľovým zameraním príspevku.<br />
Rovnako sa chceme pokúsiť o to, aby príspevok nemal len právno-teoretický, ale aj<br />
právno-aplikačný charakter, teda aby nebol len čiastočným prínosom <strong>pre</strong> vedu správneho<br />
práva, ale taktiež <strong>pre</strong> prax súvisiacu s tvorbou platného práva. Uvedené je súčasťou<br />
tretieho cieľového určenia príspevku.<br />
1. Všeobecný náhľad na právny pojem modernej štátnej správy<br />
Moderná štátna správa <strong>pre</strong>dstavuje kľúčové cieľové určenie snáh každého štátu. Rovnako<br />
ide o komplikovaný fenomén, ktorý má nespočetne veľa parciálnych súčastí, ktoré<br />
ovplyvňujú jej celkovú podobu. Ako už však bolo spomenuté, moderná štátna správa je<br />
ideálny stav, ktorý pravdepodobne nenastane, ale možno sa k nemu priblížiť.<br />
Moderná štátna správa má, podľa nášho názoru, podstatné roviny, ktoré možno stotožňovať<br />
s organizačným a funkčným charakterom verejnej správy. Podstatnými v tomto<br />
aspekte sú vzťahy so samosprávou.<br />
Samospráva <strong>pre</strong>dstavuje vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie<br />
spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. Takto chápaná samospráva<br />
nie je a nemôže byť totožná so štátnou správou, a to <strong>pre</strong>dovšetkým vzhľadom na povahu<br />
mocenskej podstaty štátnej správy. Štátna správa sa však so samosprávou podieľa na jej<br />
úlohách a je zodpovedná za realizáciu verejných záležitostí. [1, s. 18].<br />
173
V kontexte uvedeného moderná štátna správa musí <strong>pre</strong>dstavovať taký variant usporiadania<br />
jednotlivých jej inštitúcií, ktorý umožní efektívne vykonávať správu verejných<br />
záležitostí. Ide pritom o optimalizáciu štrukturálnu, kompetenčnú, ale aj personálnu.<br />
Nechceme sa podrobne zaoberať uvedenými líniami organizačného zamerania modernej<br />
štátnej správy, ale táto by mala byť schopná zamestnávať vysoko erudovaných odborníkov,<br />
ktorí sú vyberaní na základe transparentných výberových konaní. Veľmi podstatné<br />
sú mechanizmy kooperácie ústrednej a miestnej štátnej správy, prípadne vzťahy<br />
spolupráce všeobecnej a špecializovanej miestnej štátnej správy. Do uvedeného konceptu<br />
organizačného ponímania modernej štátnej správy vstupuje podstatným spôsobom<br />
decentralizácia verejnej správy.<br />
V rámci funkčného ponímania modernej štátnej správy je podstatné rozlišovať líniu<br />
účinného výkonu jednotlivých procesných konaní, ktoré tvoria osobitnú časť správneho<br />
práva hmotného. Uvedené súvisí s rýchlosťou ochrany ľudských práv a slobôd, ktorá sa<br />
poskytuje účastníkom jednotlivých procesných konaní <strong>pre</strong>biehajúcich v rámci výkonu<br />
verejnej správy. V rámci procesných konaní možno rozlišovať určité procesné zásady,<br />
ako napríklad zásadu materiálnej pravdy, efektívnosti alebo zákonnosti. Podstatnými<br />
v oblasti modernej verejnej správy sú teda rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ktoré<br />
<strong>pre</strong>dstavujú funkčnú dimenziu.<br />
Rozhodovacie procesy vo verejnej správe môžeme vo všeobecnej rovine charakterizovať<br />
ako nenáhodný výber určitých postupov alebo činností z viacerých možných alternatív<br />
v podmienkach verejnej správy. [2, s. 15].<br />
Moderná štátna správa je potom výsledkom pôsobenia synergického efektu, ktorý<br />
sa identifikuje v podobe cieľového zamerania celej verejnej správy, pričom je potrebné<br />
ho napĺňať veľmi efektívne. Štátna správa <strong>pre</strong>to musí docieliť tak optimalizáciu v oblasti<br />
vhodného usporiadania vlastnej organizačnej štruktúry, ako aj v kontexte rýchleho<br />
ochraňovania práv a slobôd občanov v rámci konkrétnych procesných konaní.<br />
Uvedený synergický efekt sa teda <strong>pre</strong>javuje v cieľovom určení verejnej správy, ktorého<br />
výsledkom je stav súladu správania sa spravovaného subjektu s platným právom; teda<br />
nemôžu nastať diferencie správania sa medzi povinným subjektom a platným právom.<br />
V kontexte uvedeného by ešte bolo možné zaoberať sa vzťahom funkcií a metód verejnej<br />
správy v záujme dosiahnutia uvedeného cieľa, teda problematikou vhodnej konštelácie<br />
metód <strong>pre</strong>svedčovania a donucovania. Podstatným je rovnako vzťah metód a foriem verejnej<br />
správy vo vzájomných súvislostiach.<br />
Pokiaľ sa chceme podrobne zaoberať problematikou modernej štátnej správy, nemôžeme<br />
opomenúť problematiku eliminácie maladministrácie. Pod týmto komplikovaným<br />
pojmom, podľa nášho názoru, možno rozumieť jednak taký stav, keď povinný<br />
subjekt verejnej správy vôbec nekoná, hoci podľa platného právneho poriadku konať<br />
mal, a jednak prípad, keď ku konaniu síce došlo, ale nemožno ho označiť ako zákonné.<br />
174
Možnosti eliminácie maladministrácie sú rôzne, pričom môže ísť o nástroje <strong>pre</strong>venčného<br />
pôsobenia alebo o nástroje následné. Prevenčné nástroje sú spojené práve s potrebnou<br />
včasnou kooperáciou jednotlivých inštitúcií štátnej správy navzájom, ktoré musia<br />
spolupracovať v záujme napĺňania cieľov verejnej správy. Následné nástroje eliminácie<br />
maladministrácie súvisia s aspektom výkonu kontroly, ktorá v prípade štátnej správy<br />
je založená na hierarchickom princípe jej výstavby alebo na principiálnom východisku<br />
subordinácie. Štátna správa takto môže byť kontrolovaná napríklad parlamentom. Pokiaľ<br />
hodnotíme vládu, tá kontroluje ústrednú štátnu správu cez úrad vlády a v neposlednom<br />
rade ústredná štátna správa môže kontrolovať miestnu štátnu správu. S procesom decentralizácie<br />
verejnej správy však nevyhnutne dôjde ku komplikovaniu vzájomných vzťahov<br />
v rámci výkonu kontroly vo verejnej správe.<br />
V rámci snáh o akési zhrnutie uvedených poznatkov o modernej štátnej správe<br />
teda považujeme za potrebné uviesť, že moderná štátna správa <strong>pre</strong>dstavuje optimalizovaný<br />
celok inštitúcií verejnej správy, ktorý je spôsobilý poskytnúť rýchlu a efektívnu<br />
ochranu práv a slobôd účastníkov jednotlivých procesných konaní, čím prispieva<br />
k eliminácii maladministrácie a zabezpečuje efektívne napĺňanie principiálneho cieľa<br />
verejnej správy, ktorým je dosiahnutie súladu faktického stavu a požadovaného normatívneho<br />
stavu.<br />
Prostriedkom na dosiahnutie uvedeného cieľa modernej štátnej správy je rešpektovanie<br />
ústavnoprávnych princípov, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú významné inter<strong>pre</strong>tačné pravidlá,<br />
a <strong>pre</strong>to sa nimi budeme zaoberať.<br />
2. Ústavnoprávne princípy ako podstatné legislatívne princípy<br />
Pri tvorbe zákonov jednotlivými ministerstvami ako ústrednými orgánmi štátnej<br />
správy je potrebné <strong>pre</strong>dovšetkým dodržiavať jednotlivé ustanovenia Ústavy SR. Kľúčovým<br />
v tomto smere je čl. 1 ústavy, ktorý ustanovuje princíp právnej istoty. Uvedený princíp<br />
kladie dôraz na stabilitu zákonnej právnej úpravy. Pri tvorbe zákonov by sa mali<br />
<strong>pre</strong>dvídať jednotlivé situácie, ktoré v spoločenskom živote môžu nastať, pričom nie je<br />
vhodné, aby sa zákony často novelizovali, čo oslabuje uvedený princíp právnej istoty,<br />
a teda rovnako znižuje dôveru jednotlivých občanov v platné právo. Princíp právnej istoty<br />
rovnako požaduje zákaz retroaktivity, teda spätnej účinnosti jednotlivých právnych<br />
<strong>pre</strong>dpisov. Rovnako v právnom štáte nemôžu byť prípustné nepriame novely zákonov.<br />
Pokiaľ v právnom <strong>pre</strong>dpise ministerstvo chce meniť súvisiace právne <strong>pre</strong>dpisy, môže to<br />
byť len samostatnými článkami, a nie v texte konkrétneho zákona, pričom uvedené rovnako<br />
vyplýva z Legislatívnych pravidiel vlády SR. V tomto smere musí ísť o logický súvis<br />
zákona a súvisiacich zákonov, pričom sa nepripúšťa vecná ne<strong>pre</strong>pojenosť zákona a ostatných<br />
novelizovaných zákonov.<br />
Podstatným pri tvorbe zákonov je rovnako čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne<br />
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý<br />
ustanoví zákon. Uvedené ústavné pravidlo je podstatným inter<strong>pre</strong>tačným pravidlom<br />
pri tvorbe jednotlivých zákonov v tom smere, že zákon sa nesmie dostať do rozporu<br />
175
s ústavou, pričom uvedené vyplýva rovnako z princípu hierarchickej výstavby právneho<br />
systému. Uvedené platí rovnako, pokiaľ na vydanie konkrétneho zákona nemáme splnomocňovacie<br />
ustanovenie v ústave; to na vydanie zákona nie je potrebné. Z uvedeného<br />
článku potom možno vyvodiť zákaz subdelegácie, teda vykonávacie právne <strong>pre</strong>dpisy nemôžu<br />
obsahovať splnomocňovacie ustanovenie na vydanie právneho <strong>pre</strong>dpisu. Rovnako<br />
vykonávacie právne <strong>pre</strong>dpisy sa nemôžu dostať do rozporu s ústavou, zákonmi a s komunitárnym<br />
právom. Ochranu ústavnosti v podobe posudzovania súladnosti zákonov<br />
a vykonávacích právnych <strong>pre</strong>dpisov s ústavou vykonáva Ústavný súd SR. Z uvedeného<br />
čl. 2 ods. 2 ústavy taktiež vyplýva nemožnosť postupu, aby si konkrétne ministerstvo<br />
samo sebe ukladalo oprávnenia vykonávacím právnym <strong>pre</strong>dpisom, prípadne vnútorným<br />
aktom, teda normatívnou internou inštrukciou.<br />
Pri tvorbe všeobecne záväzných právnych <strong>pre</strong>dpisov je potrebné v plnej miere rešpektovať<br />
komunitárne právo, rovnako medzinárodné zmluvy, ktoré ustanovujú ochranu<br />
ľudských práv a základných slobôd, na vykonanie ktorých je potrebný zákon, a tie<br />
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb<br />
alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným<br />
zákonom, majú <strong>pre</strong>dnosť <strong>pre</strong>d zákonmi. Uvedené medzinárodné zmluvy totiž stoja nad<br />
zákonmi.<br />
Pri tvorbe právnych <strong>pre</strong>dpisov je taktiež potrebné rešpektovať nálezy Ústavného<br />
súdu SR, ktoré sú prameňmi práva, ale len za <strong>pre</strong>dpokladu, že sú publikované v Zbierke<br />
zákonov SR. Predstavujú významné inter<strong>pre</strong>tačné pravidlo podstatné <strong>pre</strong> tvorbu práva,<br />
a nie sú len rozhodnutím, ktoré nemá inter<strong>pre</strong>tačný charakter, napríklad Nález Ústavného<br />
súdu SR PL.ÚS. 8/04-202.<br />
Pre tvorbu práva jednotlivými ministerstvami má veľký význam čl. 12, ktorý ustanovuje<br />
zákaz diskriminácie. Žiadny právny <strong>pre</strong>dpis nemôže ustanovovať akúkoľvek formu<br />
diskriminácie. Pri výklade ústavného inter<strong>pre</strong>tačného pravidla zákazu diskriminácie je<br />
potrebné vychádzať z antidiskriminačného zákona, pričom dôraz je potrebné klásť <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
na formy nepriamej diskriminácie, ktorá nastane napríklad vtedy, keď navonok<br />
neutrálny právny <strong>pre</strong>dpis zakladá možné znevýhodnenie určitej skupiny obyvateľstva<br />
podľa konkrétneho diskriminačného kritéria.<br />
Podstatným ustanovením ústavy <strong>pre</strong> tvorbu práva jednotlivými ministerstvami je<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým čl. 13 ústavy, ktorý taxatívnym výpočtom ustanovuje prípady, v ktorých<br />
možno ukladať právne povinnosti. Podľa uvedeného ustanovenia ústavy možno ukladať<br />
právne povinnosti zákonom, medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadením<br />
vlády. V kontexte uvedeného platí, že vykonávací právny <strong>pre</strong>dpis (vyhláška, opatrenie<br />
alebo výnos ministerstva) a rovnako vnútorný <strong>pre</strong>dpis ministerstva, napríklad smernica,<br />
metodický pokyn alebo usmernenie, nemôžu určovať právne povinnosti iným subjektom<br />
práva. Porušenie uvedeného inter<strong>pre</strong>tačného ustanovenia ústavy má za následok<br />
rozpornosť <strong>pre</strong>dmetného ustanovenia s ústavou, čo v konečnom dôsledku môže potvrdiť<br />
Ústavný súd SR.<br />
176
Článok 123 Ústavy SR <strong>pre</strong>dstavuje významné inter<strong>pre</strong>tačné pravidlo <strong>pre</strong> tvorbu platného<br />
práva jednotlivými ministerstvami, nakoľko ministerstvá môžu vydávať všeobecne<br />
záväzné právne <strong>pre</strong>dpisy, ale len v rozsahu a medziach splnomocňovacieho ustanovenia<br />
zákona. Pri vydávaní všeobecne záväzných právnych <strong>pre</strong>dpisov ministerstiev, t. j. vyhlášok,<br />
opatrení a výnosov ministerstiev, musí existovať splnomocňovacie ustanovenie<br />
zákona. Uvedené neplatí napríklad <strong>pre</strong> vydávanie nariadení vlády SR, kde splnomocňovacie<br />
ustanovenie zákona nie je potrebné. V prípade <strong>pre</strong>kročenia splnomocňovacieho<br />
ustanovenia zákona všeobecne záväzným právnym <strong>pre</strong>dpisom ministerstva ide o protiústavnú<br />
právnu úpravu.<br />
Pri tvorbe zákonov ministerstvami je taktiež potrebné dbať na vnútornú a vonkajšiu<br />
zosúladenosť jednotlivých zákonných právnych úprav. V kontexte uvedeného je podstatnou<br />
požiadavkou to, aby si jednotlivé zákonné právne úpravy neodporovali, a aby tvorili<br />
jeden celok. Uvedené je potrebné hodnotiť aj podľa súvislostí s osobitnou právnou úpravou.<br />
Výslovne to konštatujú Legislatívne pravidlá vlády SR (ďalej len „legislatívne pravidlá<br />
vlády“), ktoré uvádzajú, že „navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby<br />
práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia,<br />
dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou<br />
štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými“. [3].<br />
Pri tvorbe zákonnej právnej úpravy jednotlivými ministerstvami sa musia dodržiavať<br />
jednotlivé princípy, ktoré ustanovujú legislatívne pravidlá vlády, a to, že zákon musí<br />
byť zrozumiteľný, <strong>pre</strong>sný a jednotný, musí <strong>pre</strong>dvídať jednotlivé spoločenské situácie,<br />
ktoré môžu vzniknúť, rovnako musí byť terminologicky jednotný a <strong>pre</strong>sný. V zákonnej<br />
právnej úprave by sa mali používať výlučne pojmy kodifikovaného jazyka, iné pojmy len<br />
v prípade, pokiaľ <strong>pre</strong> daný výraz nemáme slovenský ekvivalent, pričom pojmy môžu byť<br />
definované výlučné v zákone. Pokiaľ je žiaduce v normatívnom texte uviesť ustanovenie<br />
jednotlivých smerníc komunitárneho práva, je potrebné vypracovať doložku zlučiteľnosti,<br />
transpozičnú prílohu a <strong>pre</strong>dovšetkým tabuľky zhody. V prípade určovania účinnosti<br />
je potrebné počítať s lehotou určenou <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>zidenta a <strong>pre</strong>dovšetkým s legisvakanciou,<br />
kedy stav, keď zákon je účinný dňom, kedy bol vyhlásený, by mal byť výnimočnou situáciou,<br />
ktorá sa musí <strong>pre</strong>cízne odôvodniť. Striktne je potrebné dodržiavať lehotu <strong>pre</strong><br />
medzirezortné pripomienkové konanie, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní, pričom<br />
skrátené medzirezortné konanie je možné len v prípadoch, pokiaľ napríklad hrozia mimoriadne<br />
okolnosti, prípadne hrozia štátu značné hospodárske škody alebo by nedošlo<br />
k dodržaniu právnych povinností vyplývajúcich z komunitárneho práva.<br />
Podstatným je princíp neprípustnosti nepriamej novelizácie, ktorý zakazuje nepriamu<br />
novelu, pričom nepriamou novelou sa rozumie „zmena a doplnenie iného zákona<br />
ustanoveniami navrhovaného zákona; bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom<br />
článku, označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná“. Pokiaľ je potrebné jedným<br />
zákonom novelizovať niekoľko zákonov, každý z nich musí mať samostatnú rímsku<br />
číslicu. Nie je prípustná novelizácia vykonávacieho <strong>pre</strong>dpisu zákonom.<br />
V prípade zákonnej právnej úpravy je pri tvorbe týchto <strong>pre</strong>dpisov a pri rokovaní<br />
177
o nich v NR SR potrebné zohľadňovať zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku<br />
NR SR (ďalej len „rokovací poriadok parlamentu“). Vládny návrh zákona musí<br />
obsahovať paragrafové znenie a dôvodovú správu. Rovnako je potrebné, aby bol <strong>pre</strong>ložený<br />
zákon dostatočne zrozumiteľný. Pokiaľ má spolu so zákonom rovnaký začiatok účinnosti<br />
vykonávací <strong>pre</strong>dpis, jeho návrh musí byť <strong>pre</strong>dložený súbežne s návrhom zákona.<br />
Po <strong>pre</strong>dložení návrhu zákona <strong>pre</strong>dsedovi NR SR cestou Kancelárie NR SR a za <strong>pre</strong>dpokladu,<br />
že <strong>pre</strong>dseda NR SR nemá výhrady k <strong>pre</strong>dloženému návrhu zákona, ktoré by bolo<br />
nutné <strong>pre</strong>rokovať v pléne, sa návrh zákona postúpi do prvého čítania, v rámci ktorého<br />
sa <strong>pre</strong>zentuje v pléne. Taktiež sa určia výbory NR SR, ktoré sa <strong>pre</strong>dmetným návrhom<br />
zákona budú zaoberať, a rovnako gestorský výbor. V ďalšom sa návrh zákona <strong>pre</strong>rokuje<br />
v rámci jednotlivých výborov NR SR, pričom záverečnú správu vypracúva gestorský<br />
výbor. V treťom čítaní následne môže dôjsť k oprave, ale len legislatívno-technických<br />
a jazykových chýb.<br />
Po schválení návrhu zákona NR SR sa tento <strong>pre</strong>dkladá <strong>pre</strong>zidentovi, ktorý má ústavnoprávnu<br />
lehotu 15 dní na vrátenie schváleného zákona do NR SR. Táto lehota sa začína<br />
počítať od okamihu doručenia schváleného návrhu zákona <strong>pre</strong>zidentovi republiky. Uvedená<br />
lehota určená <strong>pre</strong>zidentovi je <strong>pre</strong>kluzívna. Po podpise schváleného zákona <strong>pre</strong>zidentom,<br />
<strong>pre</strong>dsedom NR SR a <strong>pre</strong>dsedom vlády sa schválený návrh zákona publikuje<br />
v zbierke zákonov, čím sa vlastne legislatívny proces vlastne končí.<br />
Podľa rokovacieho poriadku NR SR je pri <strong>pre</strong>dkladaní návrhov zákonov potrebné<br />
rešpektovať legislatívne pravidlá tvorby zákonov NR SR, ktoré vyšli v Zbierke zákonov<br />
pod č. 19/1997 Z. z. Uvedené legislatívne pravidlá požadujú pri tvorbe zákona jazykovú<br />
správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Pojmy musia byť<br />
<strong>pre</strong>sne určené výlučne v zákone. Do zákona nie je možné recipovať ustanovenie iného<br />
zákona, nakoľko je potrebné využívať odkazy cez poznámku pod čiarou. Splnomocňovacie<br />
ustanovenie sa v návrhu zákona musí naformulovať tak, aby bolo jasné, kto je splnomocnený<br />
na jeho vydanie, a aké veci, v akom rozsahu sa majú upraviť. Návrh zákona<br />
musí byť doložený rovnako dôvodovou správou, ktorá obsahuje všeobecnú a osobitnú<br />
časť. Pokiaľ bude mať pripravovaný návrh zákona dopad na konkrétnu položku štátneho<br />
rozpočtu, v tom prípade je potrebné ho <strong>pre</strong>rokovať s Ministerstvom financií SR, pričom<br />
uvedená skutočnosť sa uvedie v dôvodovej správe.<br />
3. Naznačenie vzťahov modernej štátnej správy a ústavnoprávnych princípov<br />
V tejto časti považujeme za potrebné poukázať na fakt, že medzi konceptom modernej<br />
štátnej správy a ústavnoprávnymi princípmi uvedenými vyššie je podstatný súvis.<br />
V rámci legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy je potrebné rešpektovať<br />
ústavnoprávne princípy. Zákony by nemali byť často novelizované, nakoľko to<br />
neprispieva k napĺňaniu právnej istoty štátnych občanov, ktorí sa spoliehajú na stabilitu<br />
právneho stavu. Časté novelizácie <strong>pre</strong>dpisov procesného charakteru navyše prispievajú<br />
k neistote v kontexte právneho postavenia účastníka konkrétneho procesného konania.<br />
178
Rovnako nie je v súlade s konceptom modernej štátnej správy, keď štátne orgány<br />
nerešpektujú platné právo, stavajú sa nad zákon, čo sa v legislatívnej rovine môže <strong>pre</strong>javiť<br />
napríklad tým, že sa vo vykonávacích právnych <strong>pre</strong>dpisoch ukladajú právne povinnosti<br />
subjektom stojacim mimo verejnú správu. Ústredné orgány štátnej správy si často<br />
upravujú svoju právnu pozíciu vo vykonávacích <strong>pre</strong>dpisoch, napríklad vo vyhláškach, čo<br />
taktiež nie je možné hodnotiť ako pozitívny trend.<br />
V rovnakých súvislostiach možno pristupovať k potrebe rešpektovania nediskriminačného<br />
charakteru právnych <strong>pre</strong>dpisov a striktného rešpektovania ústavnoprávneho<br />
rámca.<br />
V kontexte uvedeného teda možno konštatovať, že pokiaľ dôjde k rešpektovaniu<br />
ústavnoprávnych princípov v legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy,<br />
rovnako vzídu z tejto činnosti kvalitné normatívne právne akty, čo bude mať za následok<br />
priblíženie sa k modelu modernej štátnej správy. Uvedomujeme si pritom, že sme<br />
si vybrali len jednu stránku možného dosiahnutia modelu modernej štátnej správy, a to<br />
rovinu zlepšenia legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy. Rovnako priznávame,<br />
že tým je náhľad na modernú štátnu správu eliminovaný len na túto rovinu<br />
náhľadu. Zároveň však podotýkame, že sme si túto rovinu vybrali ako nosnú z dôvodu,<br />
že komplexný náhľad na modernú štátnu správu nie je možný, nakoľko ide o rozsiahly<br />
fenomén. Veď len procesných konaní <strong>pre</strong>biehajúcich vo verejnej správe je nespočetné<br />
množstvo.<br />
Záver<br />
V závere príspevku považujeme za potrebné poukázať na jeho možné prínosy, alebo<br />
inak povedané, na oblasti, ktorými prispel k naplneniu vo<strong>pre</strong>d vytýčených cieľových<br />
zameraní.<br />
Príspevok podľa nášho názoru poskytol všeobecné myšlienkové línie smerujúce<br />
k určeniu právneho pojmu moderná štátna správa. Uviedli sme organizačnú a funkčnú<br />
dimenziu tohto právneho pojmu a nevyhli sme sa ani potrebnému určeniu pojmu maladministrácie.<br />
V neposlednom rade sme uviedli komplexný náhľad na ústavnoprávne princípy,<br />
ktoré by sa mali rešpektovať v legislatívnej činnosti ústredných orgánov štátnej správy<br />
v záujme dosiahnutia výstupov tvorby práva. Naznačili sme taktiež interakčné línie<br />
medzi konceptom modernej štátnej správy a ústavnoprávnym princípmi v legislatívnej<br />
činnosti.<br />
179
Literatúra<br />
[1] ŠKULTÉTY, P. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Bratislava:<br />
Vydavateľské oddelenie PF UK, 2000. s. 316. ISBN 80-7160-132-2.<br />
[2] VRABKO, M. a kol.: Správne právo. Procesná časť. Bratislava: Vydavateľské oddelenie<br />
PF UK, 2001. s. 164. ISBN 80-7160-148-9.<br />
[3] Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky.<br />
Kontakt<br />
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.<br />
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR<br />
Stromová 1<br />
813 30 Bratislava<br />
E-mail: ladislav.hrtanek@minedu.sk<br />
180
Abstrakt<br />
Ľudské práva a ich súčasná právna ochrana<br />
v rámci Európskej únie<br />
doc. PhDr. Jarmila Chovancová, CSc.<br />
Základným cieľom príspevku je rámcová analýza aktuálneho stavu právnej ochrany<br />
ľudských práv v rámci Európskej únie, a to s osobitným zreteľom na Chartu základných<br />
práv Európskej únie, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje z tohto hľadiska jeden z kľúčových dokumentov<br />
prijatých orgánmi Európskej únie v tejto oblasti. Okrem normatívnej konštrukcie charty<br />
analyzuje autorka niektoré ďalšie súvislosti, ktoré jej prijatiu <strong>pre</strong>dchádzali, resp. ktoré<br />
s jej efektívnym uplatňovaním bezprostredne súvisia.<br />
Kľúčové slová: ľudské práva, právna ochrana, Európska únia, Charta základných<br />
práv<br />
Human rights and their current legal protection within the<br />
European Union<br />
Abstract<br />
The basic objective of the processed article is framework analysis of the current status<br />
of the legal protection of human rights within the European Union, especially with regard<br />
to the Charter of fundamental freedoms of the European Union, which re<strong>pre</strong>sents one of<br />
the most important documents adopted by the organs of the European Union. In addition,<br />
except the normative construction of the charter, the author inter<strong>pre</strong>ts several connected<br />
circumstances, that <strong>pre</strong>ceded the adoption of the charter, respectively, which are directly<br />
related to the effective application of the charter.<br />
Keywords: human rights, legal protection, European Union, Charter of the fundamental<br />
rights<br />
Úvod<br />
Jednou z najdôležitejších požiadaviek demokratického právneho štátu je aj účinná<br />
ochrana ľudských práv, ktorá sa po druhej svetovej vojne v plnom rozsahu stala základným<br />
princípom medzinárodného práva a základom budovania nadštátnych integračných<br />
zoskupení. Medzi takéto integračné zoskupenia patrí aj jedno z najvýznamnejších<br />
medzinárodných zoskupení, a to EÚ. V súčasnosti ju tvorí 27 členských štátov, avšak<br />
s <strong>pre</strong>dpokladom budúceho rozšírenia. A hoci spočiatku medzi primárne ciele EÚ problematika<br />
ochrany práv a slobôd nepatrila, dnes je situácia úplne iná. EÚ už dávno <strong>pre</strong>siahla<br />
čisto ekonomický (hospodársky) rozmer a rešpekt k ľudským právam, a ich ochrana,<br />
ktorá sa už dlhšiu dobu postupne vyvíjala (a vyvíja) na komunitárnej i úniovej úrovni,<br />
patrí medzi prioritné a v súčasnej dobe diskutované témy.<br />
181
Európske spoločenstvá spočiatku nepočítali so zakotvením ochrany ľudských práv<br />
vo svojich dokumentoch. Možno si to vysvetliť existenciou Rady Európy (ďalej len „RE“<br />
alebo „Rada“), politickej organizácie regionálnej povahy, ktorej hlavnou úlohou je ochrana<br />
demokratických zásad, vrátane ľudských práv. Členské štáty Európskeho spoločenstva<br />
boli zároveň aj členmi RE. Napriek tomu sa RE inštitucionálne nachádza mimo ES/EÚ,<br />
nakoľko sa opiera o iné medzinárodnoprávne základy a má taktiež odlišnú vecnú a osobnú<br />
pôsobnosť (pozn.), a teda sa verilo, že o otázku ochrany ľudských práv je postarané.<br />
Primárnym cieľom Európskeho spoločenstva (ďalej len „ES“) bola ekonomická integrácia,<br />
o ktorej sa <strong>pre</strong>dpokladalo, že ne<strong>pre</strong>kročí čisto hospodársky rozmer a nebude zasahovať<br />
do iných oblastí. Postupným vývojom, demokratizáciou, posilňovaním princípu<br />
„Európa občanom“, <strong>pre</strong>krývaním sa ekonomických záujmov so záujmami jednotlivcov,<br />
sa otázka zabezpečenia ochrany ľudských práv dostávala do po<strong>pre</strong>dia.<br />
1. Aktuálny legislatívny rámec<br />
V súčasnosti je ochrana ľudských práv upravená vo viacerých právnych aktoch. Vymedziť<br />
tieto pramene práva ES/EÚ je dosť zložité, <strong>pre</strong>tože acquis communautaire <strong>pre</strong>dstavuje<br />
konglomerát noriem rôzneho pôvodu a charakteru, v dôsledku čoho sa hovorí<br />
o hybridnej povahe tohto práva. To sa odráža aj v právnej úprave ľudských práv na<br />
úrovni ES/EÚ, ktorej normy sú roztrúsené vo viacerých prameňoch. De facto sa hovorí<br />
o základných pilieroch regulácie ľudských práv, a to o komunitárno – úniovom pilieri<br />
a o medzinárodnom pilieri. Diskutuje sa aj o existencii tretieho piliera, tzv. vnútroštátneho,<br />
tvoreného vybranými ústavnými tradíciami, princípmi a zásadami niektorých členských<br />
štátov.<br />
Komunitárno – úniový pilier <strong>pre</strong>dstavujú tieto pramene: a) úprava v rámci primárneho<br />
práva (zakladateľské zmluvy), b) úprava v rámci sekundárneho práva (nariadenia<br />
a smernice), c) konštantná judikatúra Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD“ alebo<br />
„Súdny dvor“) v oblasti základných práv a všeobecných právnych zásad, d) akty sui generis<br />
(Charta základných práv).<br />
Medzinárodnoprávny pilier tvoria akty iného právneho systému, a hoci z formálneho<br />
hľadiska ES nie sú zmluvnými stranami týchto dokumentov, a teda nenesú medzinárodnoprávnu<br />
zodpovednosť za ich nedodržanie, príp. porušenie, na strane druhej<br />
sa nimi riadia a prihliadajú na nich v rámci realizácie svojich politík. Dokonca niektoré<br />
akty primárneho práva na ne odkazujú, ako napr. článok 136 Zmluvy o Európskom spoločenstve<br />
(ďalej len „ZES“) alebo článok 6 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie<br />
(ďalej len „ZEÚ“). Ide najmä o tieto dokumenty: a) Európsky dohovor o ochrane ľudských<br />
práv a základných slobôd (1950, ďalej len „EDĽP“), b) Európska sociálna charta<br />
(1961, ďalej len „ESCH“), c) relevantné case-law Európskeho súdu <strong>pre</strong> ľudské práva<br />
v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Významným zdrojom regulácie ľudských práv v EÚ je<br />
aj vnútroštátne právo.<br />
Podľa ESD slúžia ako vodítka (guidelines) <strong>pre</strong> ESD pri jeho rozhodovacej a inter<strong>pre</strong>tačnej<br />
činnosti vo sfére základných práv. Je nutné poznamenať, že ESD ne<strong>pre</strong>berá vnút-<br />
182
oštátne normy a zásady automaticky a bez zmien, ale vyberá tie princípy a normy, ktoré<br />
najlepšie poslúžia špecifickým cieľom Spoločenstva. Taktiež tu nejde o ústavné tradície,<br />
normy a princípy všetkých členských štátov, ale len niektorých, príp. len jedného z nich,<br />
ktoré ESD vyberá a prispôsobuje komunitárnym podmienkam. Tieto zdroje sa dostávajú<br />
do komunitárneho práva prostredníctvom konštantnej judikatúry ESD, čím sú čiastočne<br />
obsiahnuté v prvom pilieri. Ako sme už uviedli skôr, zatiaľ sa o možnosti prirovnania<br />
k tretiemu pilieru iba diskutuje, <strong>pre</strong>to je vhodnejšie používať výraz zdroj. Ide o: a) vybrané<br />
ústavné tradície a konštitucionálnu úpravu členských štátov, b) niektoré inter<strong>pre</strong>tácie<br />
v rozhodnutiach ústavných súdov členských štátov.<br />
2. Charta základných práv Európskej únie (všeobecné východiská)<br />
Prijatím Charty základných práv EÚ (ďalej len „charta“) bol do práva EÚ zahrnutý<br />
písaný katalóg základných ľudských práv a slobôd, ktorý garantuje v ucelenej, systematizovanej<br />
a transparentnej podobe práva a slobody jednotlivcov na komunitárnej i úniovej<br />
úrovni. Označovaná je aj ako „European Bill of Rights“, nakoľko spája všetky samostatné<br />
dokumenty o právach európskych občanov platné v jednotlivých krajinách EÚ, ako aj<br />
rozhodnutia oficiálnych európskych súdov. Charta ponúka <strong>pre</strong>hľadný zoznam základných<br />
práv. „Predstavuje homogénny dokument vysokej úrovne, prameň práva sui generis<br />
a autonómny nástroj európskeho práva“. [1, s. 92 - 93]. Jej cieľom je zviditeľniť význam<br />
základných práv a slobôd občanom EÚ.<br />
Dôvodov <strong>pre</strong> vypracovanie charty bolo hneď niekoľko. Išlo o zhrnutie základných<br />
práv do jedného uceleného katalógu, ale aj o posilnenie ochrany individuálnych a kolektívnych<br />
základných práv voči neustále rastúcej moci orgánov EÚ, posilnenie ochrany<br />
jednotlivcov <strong>pre</strong>d nepriaznivými následkami čisto ekonomického konania a dokázania<br />
si, že EÚ nie je len spoločenstvo založené na ekonomickom a teritoriálnom princípe, ale<br />
že ide tiež o „zdieľanie spoločných hodnotových <strong>pre</strong>dstáv, ako sú demokracia, sloboda,<br />
rovnosť, solidarita, bezpečnosť a v neposlednom rade i ochrana rozmanitosti“. [1, s. 85].<br />
Pokiaľ ide o chartu, zaujímavý je aj proces jej vzniku. Z rozhodnutia Európskej Rady,<br />
ktorá zasadala v júni 1999 v Kolíne nad Rýnom, sa vytvoril Konvent (Convention), orgán,<br />
ktorý mal za úlohu vypracovať prvý ucelený katalóg ľudských práv v rámci EÚ. Pri<br />
formovaní Konventu sa dbalo na to, aby boli zohľadnené nielen záujmy ES/EÚ, ale aj<br />
názory jednotlivých členských štátov. Konvent tvorilo šesťdesiatdva osôb, z toho pätnásť<br />
zástupcov najväčších <strong>pre</strong>dstaviteľov jednotlivých členských štátov EÚ, šestnásť členov EP,<br />
tridsať poslancov národných parlamentov jednotlivých členských štátov a jeden zástupca<br />
EK. Na čele tohto orgánu stál bývalý nemecký <strong>pre</strong>zident R. Herzog. Možnosť aktívne<br />
sa zapojiť do procesu tvorby tohto významného aktu mali aj občania členských štátov,<br />
a to formou pripomienok posielaných prostredníctvom špeciálne zriadenej internetovej<br />
stránky. Konvent sa pri tvorbe charty mohol opierať jednak o pramene európskeho<br />
práva, zakotvujúce základné práva, a jednak i o národné ústavy jednotlivých členských<br />
štátov EÚ. Podnety a inšpirácie hľadal v zakladajúcich zmluvách (ZES a ZEÚ), v ESCH,<br />
v Komunitárnej charte, v dokumentoch RE v oblasti ľudských práv i v komplementárnych<br />
zmluvách. Bola to napr. Zmluva o ochrane osôb pri spracovaní osobných údajov,<br />
183
Zmluva o ľudských právach a biomedicíne, Zmluva o Europole, Zmluva o postupnom<br />
rušení kontrol na spoločných hraniciach, Zmluva o ochrane finančných záujmov ES. Výsledkom<br />
práce Konventu bola už spomínaná Charta základných práv EÚ, ktorej hlavné<br />
ciele boli: a) venovať osobitnú pozornosť ochrane ľudskej dôstojnosti, b) u<strong>pre</strong>sniť základné<br />
práva občanov EÚ, c) vymedziť ideovú a právnu základňu EÚ, d) urobiť z EÚ spoločenstvo<br />
hodnôt a práva, e) vypracovať najmodernejšiu a prvú deklaráciu o základných<br />
právach v novom storočí, f) zaručiť dodržiavanie základných práv všetkými inštitúciami<br />
EÚ. [2, s. 121 - 122].<br />
Charta sa však nestala vykonateľným právnym dokumentom, nakoľko nebola súčasťou<br />
ZEÚ, dokonca v ZEÚ na ňu nebol (a nie je) odkaz. (Odkaz na chartu možno nájsť<br />
až v revidovanej ZEÚ v znení Lisabonskej zmluvy v článku 6, pozn.). Samit v Laekene<br />
v decembri 2001 rozhodol o ustanovení nového Konventu (v literatúre sa označuje aj<br />
ako „druhý Konvent“, pozn.), ktorý okrem iného mal rozhodnúť aj o budúcom právnom<br />
živote charty. Štruktúra nového Konventu bola podobná ako <strong>pre</strong>dchádzajúceho,<br />
avšak v novom Konvente sa po prvýkrát zúčastnili i re<strong>pre</strong>zentanti kandidátskych krajín,<br />
vrátane SR. „Je nutné poukázať na fakt, že hoci kandidátske štáty boli plne začlenené do<br />
činnosti Konventu, nedisponovali oprávnením zabrániť konsenzu medzi členskými štátmi“.<br />
[3, s. 203]. V rámci nového Konventu bola zostavená pracovná skupina, ktorá mala<br />
za úlohu rozhodnúť o otázkach začlenenia charty do zakladajúcich zmlúv a pristúpenia<br />
EÚ k EDĽP. Prichádzali do úvahy tri alternatívy. Prvou bolo inkorporovanie textu charty<br />
do pripravovanej Zmluvy o Ústave <strong>pre</strong> Európu, druhou odkaz na chartu v texte Zmluvy<br />
o Ústave <strong>pre</strong> Európu a charta by bola k nej pripojená ako protokol. Posledná alternatíva<br />
počítala s nepriamym odkazom na chartu v texte Zmluvy o Ústave <strong>pre</strong> Európu tak, aby<br />
charta získala právnu záväznosť, avšak bez ústavnej povahy. Zvíťazila druhá alternatíva,<br />
a tak výsledkom práce nového Konventu bolo inkorporovanie charty do textu Ústavnej<br />
zmluvy ako jej druhej časti. Cieľom tohto kroku bolo okrem iného posilniť práva občanov<br />
EÚ, poskytnúť jednotlivcom lepší prístup k spravodlivosti v súvislosti s právom EÚ.<br />
Nový Konvent, resp. vyššie spomínaná pracovná skupina, sa zároveň zaoberali aj otázkou<br />
pristúpenia EÚ k EDĽP, ktorá bola zodpovedaná kladne a pracovná skupina podporila<br />
aj túto možnosť. (V minulosti sa už objavili snahy Spoločenstva pristúpiť k EOĽP, a to aj<br />
napriek tomu, že stranami EDĽP môžu byť výhradne len štáty. Situáciu vyriešil posudok<br />
ESD, ktorý si vyžiadala Rada EÚ v roku 1994 ohľadom zlučiteľnosti dohody o pristúpení<br />
Spoločenstva k EDĽP a komunitárneho práva. ESO však dospel k záveru, že žiadne<br />
ustanovenie zmluvy nezveruje komunitárnym orgánom právomoc vydávať rozhodnutia<br />
alebo uzatvárať dohody v oblasti ľudských práv, a <strong>pre</strong>to tu nie je právny základ <strong>pre</strong> pristúpenie<br />
k EOĽP).<br />
Podľa článku 1-7 Zmluvy o Ústave <strong>pre</strong> Európu by EÚ nadobudla právnu subjektivitu,<br />
čím by ako subjekt medzinárodného práva mohla uzatvárať medzinárodné zmluvy,<br />
a teda by mohla pristúpiť aj k EDĽP. „Pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane<br />
ľudských práv a základných slobôd by viedlo k zreteľnej identifikácii EÚ s väčšou Európou,<br />
a taktiež by vyvolalo efekt harmonizácie judikatúry Európskeho súdneho dvora<br />
a Európskeho súdu <strong>pre</strong> ľudské práva“. [4, s. 42]. Neúspešné referendá vo Francúzsku<br />
184
a v Holandsku zmarili prijatie Zmluvy o Ústave <strong>pre</strong> Európu. Po nezdare s ústavnou zmluvou<br />
bolo prijaté riešenie v podobe Reformnej zmluvy (Lisabonská zmluva), ktorá mení<br />
a dopĺňa ZEÚ a ZES. „V oblasti garancií základných práv došlo ku kvalitatívnemu posunu,<br />
keď do <strong>pre</strong>ambuly Zmluvy o EÚ bol vložený druhý odsek deklarujúci skutočnosť, že<br />
EÚ vychádza z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého<br />
sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a neodňateľných práv ľudskej bytosti,<br />
slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu“. [4, s. 44]. Odkaz na chartu možno<br />
nájsť v zmenenom článku 6 ZEÚ, v ktorom EÚ uznáva práva, slobody a zásady uvedené<br />
v charte a priznáva jej rovnakú právnu silu ako majú zakladateľské zmluvy.<br />
3. Normatívna konštrukcia Charty základných práv Európskej únie<br />
Charta obsahuje najdôležitejšie kategórie práv. Nájdeme tu nielen práva osobné, politické,<br />
sociálne, hospodárske, kultúrne, t. j. tradičné práva a slobody upravené aj v iných<br />
medzinárodnoprávnych dokumentoch, ale aj práva moderné, koncipované ako reakciu<br />
na posledný vedeckotechnický pokrok s ohľadom na aktuálny vývoj spoločných politík<br />
v rámci EÚ, dokonca i práva nové, ktoré sú príznačné a realizovateľné len v rámci EÚ.<br />
Tieto práva sú univerzálne, čo znamená, že sú platné <strong>pre</strong> všetkých, bez ohľadu napr.<br />
na národnosť či trvalý pobyt. Z obsahu charty je zrejmé, že bola inšpirovaná ústavným<br />
právom členských štátov EÚ, EDĽP, ESCH a relevantnými právnymi normami európskeho<br />
komunitárneho a úniového práva. Osobitosťou charty je aj jej originálna a jedinečná<br />
štruktúra, odlišujúca sa od štruktúr bežne nachádzaných v medzinárodných a vnútroštátnych<br />
úpravách. Charta nedelí práva podľa obsahu (na práva a slobody), ani podľa<br />
charakteru (na osobné, občianske, hospodárske, sociálne a kultúrne), ani podľa toho, či<br />
ich realizuje jednotlivec alebo skupina (individuálne a kolektívne). Preto možno v spoločnej<br />
kapitole nájsť práva rôznych generácií.<br />
Charta sa skladá z <strong>pre</strong>ambuly a 7 kapitol zahrňujúcich 54 článkov. V <strong>pre</strong>ambule je<br />
zdôraznené, že EÚ je založená na nedeliteľných univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti,<br />
slobody, rovnosti a solidarity, na princípoch demokracie a zákonnosti. Preambula<br />
zároveň uvádza aj najdôležitejšie piliere charty, medzi ktoré patria ústavné tradície<br />
členských štátov, zakladajúce a pozmeňujúce zmluvy, EDĽP, sociálne charty prijaté Spoločenstvom<br />
a RE, judikatúra ESD a aj rozhodovacia činnosť ESĽP. Ako je v nej ex<strong>pre</strong>ssis<br />
verbis vyjadrené, EÚ „do stredu svojej činnosti kladie jednotlivca tým, že zriaďuje občianstvo<br />
EÚ a vytvára priestor slobody, bezpečnosti a práva“. [1, s. 110].<br />
Prvá kapitola charty, nazvaná „Dôstojnosť“, (článok 1–5) obsahuje osobné práva nerozlučne<br />
späté s človekom ako ľudskou bytosťou, ako sú ľudská dôstojnosť (článok 1),<br />
právo na život a zákaz trestu smrti (článok 2), právo na osobnú integritu, t. j. rešpektovanie<br />
telesnej a duševnej nedotknuteľnosti človeka najmä v oblasti medicíny a vedeckého<br />
výskumu (článok 3), zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania<br />
alebo trestu (článok 4), zákaz otroctva a nútenej práce (článok 5). Napriek tomu, že ide<br />
o tradične uznávané základné práva, ktoré sú formulované vo všetkých medzinárodných<br />
dokumentoch upravujúcich ľudské práva, v charte chýba ustanovenie, ktoré by zakazovalo<br />
akékoľvek zrušenie, pozastavenie alebo odchýlenie sa od týchto práv. Vzhľadom na<br />
185
dôležitosť týchto práv (čo vyplýva aj z ich umiestnenia do prvej kapitoly) je nutné zaistiť<br />
ich nedotknuteľnosť takýmto kogentným ustanovením na konci tejto kapitoly. V prvej<br />
kapitole sú zastúpené aj moderné práva, a to v článku 3 upravujúcom právo na osobnú<br />
integritu. Toto, chartou široko ponímané právo, zahŕňa okrem práva na telesnú a duševnú<br />
nedotknuteľnosť osobnosti aj zákaz reprodukčného klonovania, zákaz eugenických<br />
praktík (genetické vylepšovanie ľudského genómu), zákaz robiť z ľudského tela alebo<br />
jeho častí zdroj príjmu, atď., čo odráža dnešný vývoj. „Skutočnosť, že bolo zakázané iba<br />
reprodukčné klonovanie, nebráni, aby legislatíva zakázala iné spôsoby klonovania“. [2, s.<br />
124]. A teda iné formy klonovania charta ani nezakazuje, ani nepovoľuje, čo nebráni na<br />
národnej úrovni zakázať aj iné formy klonovania.<br />
Druhá kapitola, nazvaná „Sloboda“, (článok 6 – 19) zakotvuje osobné práva, ako sú<br />
právo na slobodu a bezpečnosť (článok 6), právo na rešpektovanie rodinného a súkromného<br />
života (článok 7), ochrana osobných údajov (článok 8), právo uzatvárať manželstvo<br />
a založiť si rodinu (článok 9), sloboda myslenia, svedomia a náboženstva (článok 10),<br />
politické práva ako sloboda <strong>pre</strong>javu, právo na informácie a rešpekt k slobode a pluralite<br />
médií (článok 11), sloboda zhromažďovania a združovania (článok 12), práva kultúrnej<br />
povahy, ako sú sloboda umenia, vedeckého bádania a rešpekt k akademickej slobode<br />
(článok 13).<br />
Významnú úlohu zohráva v európskej vzdelanostnej politike tzv. „bolonský proces“.<br />
Podľa J. Záhorčákovej sa v EÚ v tomto smere považuje za <strong>pre</strong>lomovú transformácia národných<br />
sústav vyššieho vzdelávania smerujúca k vytvoreniu spoločného európskeho<br />
vysokoškolské ho priestoru a európskeho výskumného priestoru s pružným uznávaním<br />
kvalifikácií, so zabezpečením vyššej kvality vzdelávania, s podporou celoživotného<br />
a odborného vzdelávania, s rozšírením mobility či strategických partnerstiev univerzít<br />
s potenciál nymi zamestnávateľmi, s vytváraním zdrojov príjmov, vrátane grantov, pôžičiek<br />
a škol ného, viazaných na výkon, prístup a účinnosť. [5, s. 783].<br />
Súčasťou druhej kapitoly je ďalej právo na vzdelanie, vrátane povinnej bezplatnej<br />
školskej dochádzky (článok 14), hospodárske a sociálne práva, ako sú právo na slobodnú<br />
voľbu povolania, právo na prácu a právo hľadať zamestnanie, pracovať a usadiť sa v ktoromkoľvek<br />
členskom štáte EÚ (článok 15), sloboda podnikania v súlade s právom EÚ<br />
a vnútroštátnymi <strong>pre</strong>dpismi a praxou (článok 16), právo na majetok a ochrana duševného<br />
vlastníctva (článok 17). Kapitolu uzatvára právo na azyl podľa zásad Ženevského<br />
dohovoru o postavení utečencov z 28. júla 1951 a Dodatkového protokolu k EDĽP z 31.<br />
januára 1967 (článok 18) a zákaz hromadného vysťahovania a zákaz vysťahovania alebo<br />
vyhostenia alebo vydania človeka do štátu, v ktorom by mohol byť vystavený riziku<br />
trestu smrti alebo krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu<br />
(článok 19). Pokiaľ ide o druhú kapitolu, je potrebné poukázať na článok 10, kde právo<br />
na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva je koncipované širšie ako je to v článku<br />
9 EDĽP, <strong>pre</strong>tože zahŕňa i právo odmietnuť vojenskú službu z dôvodu svedomia, ale pod<br />
podmienkou, že toto právo priznáva aj vnútroštátny právny poriadok. Právo uzavrieť<br />
manželstvo a založiť si rodinu článok 9 nezakazuje, ale ani neprikazuje uzavrieť manželstvo<br />
medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia. Vyplýva to z rezolúcie EP z 8. februára<br />
186
1994 o rovnakých právach <strong>pre</strong> homosexuálov a lesbické ženy v ES, kde EP vyzval členské<br />
štáty, aby rozšírili definíciu rodiny, uznávali nemanželské zväzky a zaručili takýmto párom,<br />
i homosexuálnym, rovnaké práva aké majú manželia. Pokiaľ ide o právo na bezplatnú<br />
školskú dochádzku uvedené v článku 14 charty, neznamená to, že všetky vzdelávacie<br />
zariadenia, najmä súkromné, musia byť bezplatné. Sloboda zriaďovania verejných alebo<br />
súkromných škôl je síce zaručená v rámci slobody podnikania, ale je obmedzená s ohľadom<br />
na princípy demokracie a vykonávaná v súlade s rozdielnou národnou legislatívou.<br />
[2, s. 126].<br />
V tretej kapitole s názvom „Rovnosť“ (článok 20 – 26) sa nachádzajú práva zamerané<br />
na rovnoprávnosť a zákaz diskriminácie, ako aj práva zdôrazňujúce ochranu a práva<br />
osobitných skupín občanov. Vzťahujú sa výhradne k osobnosti človeka.<br />
Už Deklarácia práv občana a človeka konštituovala princíp rovnakého zaobchádzania<br />
a postavenia človeka a občana, a to takým spôsobom, keď určila, že všetci občania<br />
mali právo buď osobne alebo prostredníctvom svojich zástupcov zúčastňovať sa na tvorbe<br />
zákonov. Zákon musel byť rovnaký vždy, všade a <strong>pre</strong> každého, či už poskytuje ochranu<br />
alebo pôsobí re<strong>pre</strong>sívne. Všetci občania si mali byť <strong>pre</strong>d ním rovní, mali by mať rovnaký<br />
prístup ku všetkým verejným miestam, hodnostiam a zamestnaniam, a to podľa svojich<br />
schopností, pričom rozdiely medzi nimi bolo možné robiť, ale iba z titulu ich cností a nadania.<br />
[6, s. 50].<br />
Ide o rovnosť <strong>pre</strong>d zákonom (článok 20; prijatím francúzskeho Vyhlásenia ľudských<br />
a občianskych práv v roku 1789 sa princíp formálnej rovnosti stal spoločnou súčasťou<br />
moderných európskych ústav, pričom je uznaný ESD ako princíp práva EÚ a chápe sa ako<br />
„rovnosť <strong>pre</strong>d právom“, t. j. podľa práva sa má s každou osobou nakladať v rovnakej situácii<br />
rovnako, pozn.), zákaz diskriminácie (článok 21), právo na rešpektovanie kultúmej,<br />
náboženskej a jazykovej rozmanitosť (článok 22), rovnosť medzi mužmi a ženami najmä<br />
v pracovnej oblasti s možnosťou pozitívnej diskriminácie menej zastúpeného pohlavia<br />
(článok 23), osobitné práva dieťaťa (článok 24), osobitné práva starších osôb (článok 25),<br />
právo na integráciu postihnutých osôb (článok 26). Charta, čo sa týka diskriminácie, nasleduje<br />
ZES a ZEÚ. V porovnaní s EDĽP ide o širší rozsah zákazu diskriminácie, nakoľko<br />
charta medzi dôvody diskriminácie uvádza aj postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu.<br />
V praxi to znamená, že všetci sú si rovní <strong>pre</strong>d zákonom a nikto nesmie byť zvýhodňovaný<br />
alebo znevýhodňovaný <strong>pre</strong>d ostatnými. Členské štáty tak musia aplikovať tieto práva bez<br />
ohľadu na to, či ide alebo nejde o ich štátnych príslušníkov. V prípade zásady rovnakého<br />
zaobchádzania s mužmi a ženami ESD dospel k záveru, že táto zásada sa neobmedzuje<br />
len na zákaz diskriminácie z dôvodu skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského<br />
pohlavia, ale sa uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia osoby.<br />
Pojem „diskriminácia“ je potrebné chápať v dvoch rovinách, a to jednak v rovine<br />
skutočného diskriminačného konania, teda znevýhodňovania alebo obmedzovania jednotlivca<br />
alebo skupiny osôb v prípade určitých zákonom stanovených a chránených dôvodov<br />
(pohlavie, vek, atď.), , s čím súvisí uplatňovanie zásady zákazu diskriminácie, a jed- jednak<br />
v rovine rovnosti práv a príležitostí, v nadväznosti na zásadu rovnakého zaobchá-zaobchá-<br />
187
dzania. Diskriminačné konanie alebo diskriminácia označuje nerovnaké zaobchádzanie.<br />
Súčasne však zákaz takéhoto konania, zákaz diskriminácie, ne<strong>pre</strong>dstavuje negatívne vymedzenie<br />
rovnakého zaobchádzania. Rovnaké zaobchádzanie znamená stav, kedy síce<br />
môže dochádzať k rozlišovaniu, ale nie k takému, ktoré by bolo v rozpore s právnymi<br />
<strong>pre</strong>dpismi, pričom diskriminácia je vylúčená. Diskriminačné konanie je zasa s rovnakým<br />
zaobchádzaním nezlučiteľné. [7, s. 11].<br />
Úspešnosť pri realizácii cieľov vytýčených EÚ na rozvíjanie a upevňo vanie princípov<br />
demokracie a právneho štátu, rešpektovanie ľudských práv a základ ných slobôd, dosahovanie<br />
zvyšovania zamestnanosti a podpory voľného pohybu osôb na európskom trhu<br />
práce, a s tým súvisiacej kvality života, sociálnej a ekonomickej úrovne euroobčanov, je<br />
priamo úmerná rešpektovaniu a dôslednému dodržiavaniu aj zásady rovnakého zaobchádzania,<br />
zákazu a odstraňovaniu akýchkoľvek <strong>pre</strong>javov a foriem diskriminácie. [8, s.<br />
433].<br />
V článku 22 charta deklaruje ďalšie princípy, na ktorých je v súčasnej dobe EÚ založená.<br />
Je to rešpektovanie kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, čo korešponduje<br />
s článkom 151 ZES.<br />
Štvrtá kapitola, nazvaná „Solidarite“, (článok 27 – 38) je zameraná <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
na hospodárske a sociálne práva, ako aj na ochranu spotrebiteľa. „V tejto súvislosti<br />
je nutné zdôrazniť, že práve sociálne a hospodárske práva sa stretli s najväčšími ťažkosťami<br />
pri začleňovaní do charty. Zároveň patria i k hlavným dôvodom <strong>pre</strong> jej vyčlenenie<br />
z textu reformného dokumentu, nakoľko medzi členskými štátmi doposiaľ<br />
nebol dosiahnutý konsenzus v tejto oblasti“. [3, s. 210]. Vzhľadom na ešte stále <strong>pre</strong>trvávajúcu<br />
rôznorodosť a odlišnosť ekonomických a sociálnych podmienok jednotlivých<br />
členských štátov, zaistenie týchto práv <strong>pre</strong>dstavuje pomerne zložitý proces. Kapitola<br />
zahŕňa právo pracovníkov alebo ich zástupcov na informácie a konzultácie v rámci<br />
podniku (článok 27), právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, vrátane<br />
štrajku (článok 28 - právo na kolektívne akcie bolo uznané aj ESĽP ako súčasť práva<br />
združovať sa v odboroch, pozn.), právo na sprostredkovanie práce (článok 29), právo<br />
na ochranu pracovníka proti neoprávnenej výpovedi zo zamestnania (článok 30), právo<br />
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o ochranu zdravia,<br />
bezpečnosť, dôstojnosť, maximálnu dĺžku pracovného času, odpočinok a platenú<br />
dovolenku (článok 31), zákaz detskej práce okrem výnimiek, ktoré sú <strong>pre</strong> mladistvých<br />
výhodné a ochranu mladých ľudí pri práci (článok 32), právo na právnu, ekonomickú<br />
a sociálnu ochranu rodiny, vrátane ochrany <strong>pre</strong>d <strong>pre</strong>pustením zo zamestnania z dôvodov<br />
spojených s materstvom a práva na platenú materskú a rodičovskú dovolenku<br />
(článok 33), právo na sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc (článok 34), právo na<br />
ochranu zdravia (článok 35), právo na prístup k službám všeobecného hospodárskeho<br />
záujmu s cieľom podpory sociálnej a územnej súdržnosti EÚ (článok 36), ako aj<br />
(v porovnaní s klasickými katalógmi ľudských práv) nové, moderné práva, a to právo<br />
na ochranu životného prostredia (článok 37) a ochranu spotrebiteľa (článok 38), ktoré<br />
môžeme nájsť aj v primárnom a sekundárnom práve.<br />
188
Piata kapitola s názvom „Práva občanov“ (článok 39 – 46) vymedzuje politické a občianske<br />
práva, viažuce sa k inštitútu európskeho občianstva tak, ako je to uvedené v ZEÚ.<br />
Ide o aktívne a pasívne právo vo voľbách do EP, t. j. právo voliť a byť volený do EP na<br />
území členského štátu, kde má občan bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci<br />
tohto štátu (článok 39), aktívne a pasívne právo v miestnych voľbách, t. j. právo<br />
voliť a byť volený v komunálnych voľbách v členskom štáte EÚ, kde má občan bydlisko,<br />
za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu (článok 40), právo na dobrú<br />
správu verejných vecí (článok 41), právo občanov EÚ, ako aj fyzických osôb s bydliskom<br />
alebo právnických osôb so sídlom na území EÚ na prístup k dokumentom inštitúcií,<br />
orgánov, úradov a agentúr EÚ (článok 42), právo obrátiť sa na európskeho ombudsmana<br />
v prípadoch nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ<br />
s výnimkou ESD (článok 43), petičné právo k EP (článok 44), právo občanov EÚ a za<br />
istých okolností aj iných osôb na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov<br />
EÚ (článok 45), právo občanov EÚ na diplomatickú a konzulárnu ochranu v zahraničí,<br />
t. j. na území tretieho štátu, ak sa na ňom nenachádza zastupiteľský úrad jeho štátu, zastupiteľským<br />
orgánom ktoréhokoľvek členského štátu EÚ za rovnakých podmienok ako<br />
u štátnych príslušníkov tohto štátu (článok 46).<br />
Z názvu kapitoly vyplýva, že by nemalo ísť o práva absolútne, patriace všetkým, ale<br />
len o práva občanov EÚ v zmysle článku 17 ZES. Avšak, na rozdiel od ZES, zakotvenie<br />
pojmu občan EÚ v charte chýba. Navyše, charta priznáva niektoré občianske práva nielen<br />
občanom EÚ, ale aj osobám z tretích krajín, ako je to uvedené napr. v článku 44 charty:<br />
„Každý občan EÚ, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická<br />
osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo obrátiť sa s petíciou na EP“. [4, s. 45].<br />
Obdobne je formulované aj právo obrátiť sa na ombudsmana, resp. právo na prístup k dokumentom<br />
EP, Rady a EK. Z uvedeného vyplýva, že charta ako adresátov svojich noriem<br />
rozlišuje občanov EÚ, tzv. rezidentov (fyzické alebo právnické osoby riadne usídlené na<br />
území Spoločenstva) a každú osobu. Toto rozlišovanie je príznačné len <strong>pre</strong> túto kapitolu,<br />
ostatné kapitoly charty priznávajú práva všetkým bez rozdielu. V súvislosti s článkom<br />
45 charty (sloboda pohybu a pobytu) je potrebné poukázať na nedostatočnú formuláciu<br />
tohto práva. Uvedené právo je upravené len všeobecne, a vzhľadom na fakt, že adresátom<br />
nie sú len občania EÚ, ale aj osoby z tretích štátov. Vhodnejšia by bola podrobnejšia<br />
úprava tohto práva a prípadné obmedzenia, ako je to uvedené v ZES (článok 39 a 46).<br />
Charta sa navyše nezmieňuje ani o rodinných príslušníkoch (manžel/ka, deti, rodičia),<br />
ktorým sekundárna legislatíva priznáva (aj napriek tomu, že pochádzajú z tretích štátov)<br />
status takmer zhodný s postavením príslušníkov členských štátov. Pokiaľ ide o túto kapitolu<br />
a politické práva v nej zakotvené, pojem menšina by sme len ťažko hľadali. V rámci<br />
acquis communautaire sú síce zastúpené individuálne i kolektívne práva, úprava skupinových<br />
práv však chýba. „Táto skutočnosť sa javí ako určitý paradox, keďže na ES sa<br />
možno de facto pozerať i ako na spoločenstvo menšín v tom zmysle, že žiadna z etnických<br />
a národnostných skupín v rámci európskeho úniového priestoru nemá väčšinové<br />
zastúpenie“. [3, s. 19-20]. „Preto za nepochopiteľnú medzeru možno taktiež považovať<br />
i absenciu právnej úpravy a definície pojmu národnostná menšina, zvlášť s ohľadom na<br />
to, že zodpovedajúcu reguláciu možno objaviť tak v rámci univerzálnych, ako aj regi-<br />
189
onálnych inštrumentov ochrany menšinových práv“. [3, s. 215]. Prekážkou kvalitnejšej<br />
právnej ochrany národnostných menšín nie je ani tak nezáujem zákonodarcu, ako skôr<br />
negatívny prístup viacerých členských štátov a ich poslancov v EP. Vnútroštátne záujmy<br />
neraz <strong>pre</strong>vyšujú verejnú objednávku a blokujú prijatie efektívnejšej národnostno-menšinovej<br />
legislatívnej koncepcie. V týchto súvislostiach možno poukázať aj na Chartu základných<br />
práv EÚ, dokument označovaný mnohými vrcholnými <strong>pre</strong>dstaviteľmi EÚ ako<br />
moderný, progresívny a nahrádzajúci doposiaľ chýbajúcu Ústavu EÚ; pritom ani v ňom<br />
nie je explicitne vyjadrená ochrana národnostných menšín. [9, s. 127].<br />
Zaujímavou a pokročilou normou tejto kapitoly je článok 41 charty, zakotvujúci<br />
v originálnom znení right for good administration, ktoré je „nutné chápať veľmi široko<br />
ako právo na dobré riadenie vecí verejných, nie iba ako právo na dobré fungovanie<br />
úradov alebo dobrú správu“. [3, s. 215]. Zahŕňa právo, aby inštitúcie a orgány EÚ rozhodovali<br />
nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, právo každého byť vypočutý <strong>pre</strong>d<br />
prijatím opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotknúť, právo každého na prístup<br />
k potrebným dokumentom o ňom, povinnosť správnych orgánov odôvodňovať svoje<br />
rozhodnutia, právo na náhradu škody zo strany Spoločenstva, právo komunikovať s inštitúciami<br />
EÚ písomne v jednom zo zmluvných jazykov. [1, s. 152-153]. Pokiaľ ide o právo<br />
na prístup k dokumentom (článok 42 charty), výnimku z tohto práva tvoria utajované<br />
dokumenty alebo ich časti, najmä tie, ktoré boli prijaté v rámci spolupráce v oblasti justície<br />
a vnútorných veci a v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.<br />
Šiesta kapitola pod názvom „Spravodlivosť“ (článok 47– 50) zabezpečuje práva súvisiace<br />
so súdnou ochranou práv a slobôd zaručených právnymi <strong>pre</strong>dpismi EÚ a tejto charty,<br />
vrátane ochrany práv v trestnom konaní. Ide zväčša o ustanovenia procesného či procedurálneho<br />
charakteru, obsahujúce princípy a zásady typické <strong>pre</strong> právny štát, ako sú právo na<br />
spravodlivý proces a na účinnú právnu pomoc aj osobám, ktoré nemajú dostatočné finančné<br />
prostriedky (článok 47), zásada <strong>pre</strong>zumpcie neviny a právo na obhajobu (článok 42),<br />
princípy zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, vrátane zákazu retroaktivity<br />
(článok 49 - tento článok je upravený v práve jednotlivých členských štátov EÚ i v článku<br />
15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, pozn.) a právo<br />
nebyť trestne stíhaný alebo potrestaný dvakrát za rovnaký trestný čin a zákaz trestania<br />
alebo stíhania za čin, za ktorý už bola osoba oslobodená alebo odsúdená konečným rozsudkom,<br />
a to v rámci celej EÚ (článok 50). Ide o klasické procesné zásady (ne bis in dern,<br />
<strong>pre</strong>zumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, atď.), ktoré nachádzame aj vo vnútroštátnom<br />
práve členských (i nečlenských) štátov Spoločenstva. V porovnaní s EDĽP je však<br />
úprava týchto práv v charte chudobnejšia a je potrebné ju doplniť. Ide najmä o právo na<br />
náhradu škody v prípade nezákonného odsúdenia tak, ako je to uvedené v článku 3 Dodatkového<br />
protokolu č. 7 k EDĽP. „Opomenutie tohto práva je zvlášť nepochopiteľné a jeho zakotvenie<br />
v charte o to viac opodstatnené, že obdobné ustanovenie nájdeme v rámci normy<br />
upravujúcej správne riadenie (článok 41 ods. 3 charty)“. [3, s. 217]. Napriek úprave v článku<br />
l Dodatkového protokolu č. 4 k EDĽP a článku 11 Medzinárodného paktu o občianskych<br />
a politických právach, v charte chýba aj zákaz uväznenia <strong>pre</strong> dlh, ktorý, podobne ako aj<br />
ostatné zásady uvedené v tejto kapitole, <strong>pre</strong>dstavuje základné princípy právneho štátu.<br />
190
Posledná, siedma kapitola má názov „Všeobecné ustanovenia“ a obsahuje ustanovenia<br />
upravujúce výklad a uplatňovanie charty. Upravuje limity obmedzenia práv priznaných<br />
chartou a ďalšie inter<strong>pre</strong>tačné pravidlá, ako aj zákaz zneužitia práv obsiahnutých<br />
v charte. Ako je uvedené v článku 51, adresátmi charty sú <strong>pre</strong>dovšetkým inštitúcie a orgány<br />
EÚ, a to s ohľadom na princíp subsidiarity, „čo zodpovedá pravidlám, ktoré limitujú<br />
činnosť orgánov, inštitúcií a iných subjektov EÚ poukazom na ustanovenia primárneho<br />
práva umožňujúce vykonávať činnosť len vo zverených oblastiach“. [4, s. 135]. Jednotlivé<br />
členské štáty tak majú priestor <strong>pre</strong> suverénnu úpravu základných práv a slobôd a sú<br />
viazané právami garantovanými chartou len vtedy, ak vykonávajú právo EÚ. Ďalej je<br />
však uvedené, že „Charta základných práv nezakladá <strong>pre</strong> ES ani <strong>pre</strong> EÚ žiadne nové právomoci<br />
a nemení zriaďovacími zmluvami stanovené úlohy a ciele ES a EÚ,“ čo v praxi<br />
môže spôsobiť, že niektoré práva zostanú len v rovine politickej deklarácie a ES/EÚ ich<br />
nebudú môcť vykonať v dôsledku absencie kompetencie. [2, s. 122]. Ide najmä o práva,<br />
ktoré charta síce zakotvuje, ale nie sú dané kompetencie orgánov <strong>pre</strong> danú oblasť. Rozsah<br />
práv zaručených chartou je upravený v článku 52, z ktorého možno vyvodiť tri spôsoby<br />
obmedzenia základných práv: a) autonómny spôsob obmedzenia (článok 52 ods. 1 charty),<br />
b) obmedzenie prostredníctvom zakladajúcich zmlúv (článok 52 ods. 2 charty), c)<br />
obmedzenie prostredníctvom EDĽP (článok 52 ods. 3 charty). [4, s. 136].<br />
4. Ďalšie poznámky k Charte základných práv Európskej únie<br />
Charta odkazuje na ústavné tradície spoločné členským štátom EÚ (článok 52 ods.<br />
4) a jasne ustanovuje aj povinnosť prihliadať pri jej aplikácii na vnútroštátne <strong>pre</strong>dpisy<br />
a zvyklosti (článok 52 ods. 6). Pravidlo obsiahnuté v článku 53 charty, upravujúce úroveň<br />
ochrany práv v charte, sa považuje za tzv. konzervačnú klauzulu (stand still clause).<br />
Jej úlohou je zachovať úroveň ochrany v existujúcom medzinárodnom, vnútroštátnom<br />
a úniovom štandarde.<br />
Práva v charte korešpondujú s právami upravenými v EDĽP.Charta navyše ide ďalej<br />
a obsahuje aj nové práva, ktoré EDĽP nepozná. Výklad rovnakých práv v charte a EDĽP,<br />
ich význam a rozsah by sa mal zhodovať, aby sa <strong>pre</strong>dišlo nejednotnosti a následne podkopaniu<br />
právnej istoty. Avšak „charta môže ísť nad rámec Európskeho dohovoru a priznať<br />
vyššiu mieru ochrany“. [10, s. 102].<br />
V súčasnosti je charta priložená ako protokol k ZEÚ a k Zmluve o fungovaní Európskej<br />
únie v Lisabonskej zmluve. Tento najnovší akt primárneho práva, tzv. Reformná<br />
zmluva, síce <strong>pre</strong>vzal viacero ustanovení odmietnutej Ústavnej zmluvy, vynechal však tie<br />
ustanovenia, pri ktorých sa najťažšie hľadal konsenzus. V dôsledku toho bola charta<br />
vyčlenená z reformného dokumentu a vyhlásená vo forme deklarácie. „Je nutné zvlášť<br />
zdôrazniť, že vyčlenenie charty z textu zriaďovacieho dokumentu a jej vyhlásenie vo forme<br />
Deklarácie pripojenej k Reformnej zmluve a následné odvodenie právnej záväznosti<br />
z textu ustanovenia jedného z jej článkov považujeme nielen za zbytočne komplikované,<br />
právne zamotané, ale <strong>pre</strong>dovšetkým menej dôstojné“. [3, s. 205]. Právna záväznosť<br />
charty je odvodená z Reformnej zmluvy, konkrétne z článku 6 ZEÚ, ktorého prvý odsek<br />
znie: ,,Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej<br />
191
únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú<br />
právnu silu ako zmluvy“ (článok 6 Zmluvy o Európskej únii, konsolidovaný text v znení<br />
Lisabonskej zmluvy, MZV SR, 2008, pozn.). V praxi to znamená, že charta je fakticky<br />
súčasťou vnútroštátneho práva členských štátov EÚ, s výnimkou Veľkej Británie a Poľska,<br />
ktoré si uplatnili výhrady (Veľká Británia sa obávala prípadných nových sociálnych<br />
práv v charte, ktoré by mohli narušiť jej liberálny pracovný trh, Poľsko sa chcelo vyhnúť<br />
možnosti nových individuálnych slobôd v charte, ktoré by mohli byť v rozpore s konzervatívnymi<br />
a náboženskými hodnotami Poľska, pozn.).<br />
Pokiaľ ide o vynútiteľnosť, možno konštatovať, že aj keď charta na jednej strane poskytuje<br />
široký okruh práv, na strane druhej jej chýba vlastný kontrolný mechanizmus<br />
vo forme procesnoprávnych a inštitucionálnych ustanovení zabezpečujúcich vynútiteľnosť<br />
týchto práv. V charte chýbajú ustanovenia upravujúce špecifické súdne konanie,<br />
vrátane individuálnej sťažnosti. Charta nepočíta ani s inštitútom Ústavnej sťažnosti. Dokonca<br />
ani Reformná zmluva ne<strong>pre</strong>dpokladá nejaký špeciálny druh konania <strong>pre</strong> porušenie<br />
charty a práv ňou chránených. EDĽP, na rozdiel od charty, síce neobsahuje sociálne<br />
a ekonomické práva, avšak ostatným svojim právam zaručuje vysoko účinný kontrolný<br />
mechanizmus ich dodržiavania, ktorý umožňuje jednotlivcom bezprostredne a priamo<br />
sa dovolať svojich oprávnení.<br />
„Súčasný právny stav je podľa názorov právnej vedy v tejto oblasti taký, že v prípade,<br />
ak sú práva obsiahnuté v charte už zakotvené zriaďovacími zmluvami, sú vykonateľné<br />
v medziach týchto zmlúv“. [11, s. 223]. Je potrebné pripomenúť, že charta zakotvuje<br />
práva veľmi stručne a heslovite, nakoľko obsah a podmienky <strong>pre</strong> ich výkon ponecháva<br />
sekundárnej alebo vnútroštátnej legislatíve. „V tejto súvislosti možno súhlasiť s názorom<br />
vyjadreným v právnej vede ohľadom toho, že konkrétne ustanovenia charty, t. j. formulácia<br />
niektorých základných ľudských práv, si budú vyžadovať zmeny, <strong>pre</strong>tože majú na<br />
viacerých miestach iba deklaratórny, v ústavnej a právnej praxi neaplikovateľný charakter“.<br />
[3, s. 220].<br />
„Hlavný význam Charty základných práv EÚ je v tom, že na úrovni EÚ zhrnula<br />
roztrieštené zásady dlho prítomné v medzinárodnom a vnútroštátnom práve do jediného<br />
dokumentu. Novinkou charty je, že obsahuje všetky osobné práva. Upúšťa od praxe<br />
mnohých európskych a medzinárodných dokumentov, ktoré oddeľujú občianske a politické<br />
práva od hospodárskych a sociálnych práv; tu sa skôr zhromažďujú práva okolo<br />
niekoľkých základných zásad. Charta má univerzálny prístup, keďže nerozlišuje medzi<br />
občanmi na základe ich štátnej príslušnosti alebo bydliska, ale skôr na základe občianstva<br />
a postavenia (napr. deti, pracovníci). Reaguje na požiadavky doby, <strong>pre</strong>tože obsahuje<br />
prvky, ktoré dávajú odpoveď na súčasné výzvy, akými sú informačná technika alebo genetické<br />
inžinierstvo. Je jednoduchá a stručná, čím umožňuje občanom ju ľahko pochopiť,<br />
a to je vo svete, kde je väčšina právnych textov <strong>pre</strong> priemerného občana nezrozumiteľná,<br />
mimoriadne dôležité“. [12, s. 458-459]. „Charta základných práv EÚ ako moderný dokument<br />
všeobecnej povahy a univerzálneho charakteru vo vzťahu k úprave ľudsko-právnej<br />
matérie na úrovni ES/EÚ sa javí ako zárodok a základný kameň budúceho európskeho<br />
úniového systému ochrany ľudských práv, ktorý je realizovateľný v špecifických pod-<br />
192
mienkach európskej integrácie nadštátneho charakteru, a <strong>pre</strong>to je spôsobilý zaistiť vyšší<br />
štandard ochrany oprávnení ľudsko-právnej povahy jednotlivca než mechanizmus Dohovoru“.<br />
[3, s. 238]. Charta má dobrý základ na to, aby sa stala živým a prosperujúcim<br />
nástrojom, ktorý sa bude v budúcnosti doplňovať i o ďalšie, aj nové práva. Prináša aktuálny<br />
<strong>pre</strong>hľad zdôraznením najnovších výziev, ako sú osobné údaje, biologicko- etické<br />
normy, ochrana spotrebiteľa, či trvalo udržateľný rozvoj. „Charta ochraňuje jasnou a vyčerpávajúcou<br />
rečou podporu demokracie, ľudských práv a základných slobôd, zakotvených<br />
v srdci EÚ. „Nevytvára nový a samostatný systém ochrany, ale dopĺňa už existujúci<br />
systém platných medzinárodných a vnútroštátnych právnych nástrojov ochrany.“ „Ide<br />
o jediný formálne zostavený katalóg základných práv a slobôd v EÚ, ktorý je schopný<br />
aplikácie pro futuro.“<br />
Záver<br />
Úprava ľudských práv na úrovni primárneho práva, konkrétne príslušných ustanovení<br />
zakladajúcich zmlúv, týkajúcich sa ľudských práv, možno konštatovať, že na pôde ES/<br />
EÚ neobstojí, nakoľko je neúplná, nesystematická, nedostatočná a <strong>pre</strong> laika, t. j. jednotlivca<br />
neznalého komunitárneho práva absolútne ne<strong>pre</strong>hľadná. Pokiaľ ide o sekundárnu<br />
legislatívu, je neprijateľné, aby v nej boli obsiahnuté záruky ľudských práv, pokiaľ nejde<br />
o konkretizáciu primárneho práva. Ochranu rôznym právam garantovaných v ústavách<br />
jednotlivých členských štátov i v medzinárodných dokumentoch rozvinul a vo svojich<br />
rozhodnutiach poskytol ESD. Vytvoril akýsi súbor judikátov, chrániacich niektoré jednotlivé<br />
práva. Avšak ani táto úprava nie je postačujúca. Hlavne <strong>pre</strong> EÚ ako supranacionálnu<br />
medzinárodnú organizáciu, v prospech ktorej členské štáty postúpili značnú časť<br />
svojej suverenity, je nevyhovujúca.<br />
Vynikajúcim riešením bola práve charta ako vlastný katalóg ľudských práv obsahujúci<br />
v ucelenej a systematickej podobe jednotlivé ľudské práva a ich náležitú ochranu,<br />
teda dokument, o ktorý by sa mohol občan EÚ v prípade porušenia jeho práv oprieť.<br />
Nakoľko EDĽP <strong>pre</strong>dstavuje minimálny štandard ochrany ľudských práv v celoeurópskom<br />
regióne, právne záväzná charta ponúka vyšší štandard ochrany práv jednotlivcov<br />
v európskom úniovom priestore a väčšiu istotu občanom EÚ.<br />
Literatúra<br />
[1] PIKNA, B.: Evropská unie – vnitřní a vnější bezpečnost a ochrana základních práv.<br />
Praha: Linde, 2002. 473 s. ISBN 80-7201-383-1.<br />
[2] POMAHAČ, R.: Evropské právo. Praha: Karolínum, 2003. 203 s. ISBN 80-246-0576-7.<br />
[3] ŠIŠKOVÁ, N.: Dimenze ochrany lidských práv v Evropské unii. Praha: Linde, 2008.<br />
255 s. ISBN 978-80-7201-710-2.<br />
[4] FRIDRICH, B. - MIHÁLIKOVÁ, S. - MOKRÁ, L. - SIMAN, M.: Ochrana ľudských<br />
práv v Európskej únii. Bratislava: FSEV UK, 2008. 245 s. ISBN 978-80-223-2522-6.<br />
193
[5] ZAHORČÁKOVÁ, J.: Niekoľko poznámok k historickej genéze bolonského procesu.<br />
In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekonomický a sociálny<br />
rozvoj Slovenska“. Bratislava: VŠEMvs, 2010. s. 773-784. ISBN 978-80-89458-14-1.<br />
[6] KURIL, M. a kol.: Zásada rovnakého zaobchádzania pri výkone závislej práce. Bratislava:<br />
VŠEMvs, 2010. 318 s. ISBN 978-80-970272-7-8.<br />
[7] KURIL, M.: Filozoficko-právne úvahy k základom antidiskriminačnej legislatívy.<br />
In: Policajná teória a prax. Bratislava: APZ, No. 4, Vol. 16, 2008. s. 5-25. ISSN 1335-<br />
1370.<br />
[8] ZAHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch (stručná analýza relevantných právnych inštitútov). In:<br />
<strong>Zborník</strong> z medzinárodnej vedeckej konferencie „Aktuálne trendy v manažmente<br />
verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s. 419-435. ISBN 978-80-89458-15-8.<br />
[9] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ, 2009.<br />
180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[10] REICHBAUER, O.: Európska únia <strong>pre</strong> každého. Bratislava: Eurolitera, 2004. 155 s.<br />
ISBN 80-968520-8-6.<br />
[11] JANKUV, J.: Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. Bratislava:<br />
Iura Edition, 2006. 358 s. ISBN 80-8078-096-X.<br />
[12] HORVÁTH, Z.: Príručka Európskej únie. Bratislava: Zastúpenie Európskej komisie<br />
v SR, 2004. 500 s. ISBN 80-89102-09-3.<br />
Kontakt<br />
doc. PhDr. Jarmila Chovancová, CSc.<br />
Katedra teórie práva a sociálnych vied<br />
Právnická fakulta<br />
Univerzita Komenského v Bratislave<br />
Šafárikovo nám. 6<br />
810 00 Bratislava 1<br />
E-mail: jarmila.chovancova@flaw.uniba.sk<br />
194
Inštitucionálny rámec európskej fiškálnej politiky<br />
Abstrakt<br />
Ing. Veronika Jánošová, CSc. - doc. Ing. Irina Bondareva, PhD.<br />
Prvotným cieľom európskej fiškálnej politiky je jej stabilizácia. Maastrichtská zmluva<br />
vytvorila základ budovania hospodárskej a menovej únie, stanovila kritériá, ktoré<br />
členské štáty musia splniť, aby mohli byť súčasťou Európskej menovej únie. Pakt stability<br />
a rastu nadviazal na konvergenčné kritériá a vniesol do fiškálnej politiky pravidlo vyrovnaného<br />
alebo <strong>pre</strong>bytkového rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus bude poskytovať<br />
permanentnú ochranu <strong>pre</strong>d neschopnosťou refinancovať svoje dlhy na finančných<br />
trhoch.<br />
Kľúčové slová: stabilita menovej únie, Maastrichtská zmluva, Pakt stability a rastu,<br />
euroval – európsky stabilizačný systém, dlhová kríza<br />
Abstract<br />
Institutional framework of European fiscal policy<br />
The primary goal of European fiscal policy is the stabilization. The Maastricht Treaty<br />
formed the basic of building the economic and monetary union, established the criteria that<br />
member states must meet in order to be part of the European Monetary Union. Stability<br />
and Growth Pact established on convergence criteria and brought to the fiscal policy the balanced<br />
budget rule or budget surplus. The European stabilization mechanism will provide<br />
permanent protection against the inability to refinance its debts on the financial markets.<br />
Keywords: stability of monetary union, Maastricht Treaty, stability and Growth Pact,<br />
Euroval- European stabilization system, debt crisis<br />
Úvod<br />
Ciele európskej fiškálnej politiky sú vymedzené <strong>pre</strong>dovšetkým Maastrichtskou<br />
zmluvou, Paktom stability a rastu a Európskym stabilizačným mechanizmom. Všetky<br />
tieto medzníky európskej fiškálnej politiky majú tendenciu ozdravovať verejné financie.<br />
1. Maastrichtská zmluva<br />
Maastrichtská zmluva nadobudla platnosť rok po svojom vzniku v roku 1992 a vytvorila<br />
podmienky <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>menu hospodárskej únie na úniu menovú. Zmluva stanovila<br />
kritériá, ktoré členské krajiny museli splniť, aby mohli pôsobiť v Európskej menovej únii<br />
(EMÚ). Cieľom maastrichtských kritérií je stabilizovať fiškálnu politiku, ozdraviť verejné<br />
financie a zabezpečiť koexistenciu národných fiškálnych politík s jednotnou menou.<br />
195
Kritériá mali túto podobu:<br />
• priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov meraná podľa harmonizovaného<br />
indexu spotrebiteľských cien nesmie <strong>pre</strong>siahnuť priemer troch krajín EÚ s najnižšou<br />
infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu,<br />
• deficit verejných financií za posledný rok <strong>pre</strong>d hodnotením nesmie <strong>pre</strong>siahnuť<br />
3% HDP,<br />
• verejný dlh nesmie <strong>pre</strong>kročiť 60% HDP,<br />
• dlhodobá úroková miera nemôže byť vyššia ako priemerná úroková miera troch<br />
krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability, a to o viac ako 2<br />
percentuálne body,<br />
• dva roky <strong>pre</strong>d hodnotením musí byť mena členského štátu zapojená do mechanizmu<br />
výmenných kurzov (ERM II), pričom daná mena nesmie jednostranne<br />
devalvovať alebo vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.<br />
Zákony členského štátu musia byť v súlade so Zmluvou o založení EÚ a so Štatútom<br />
Európskej centrálnej banky (ECB).<br />
2. Pakt stability a rastu<br />
Pakt stability a rastu, prijatý Európskou radou (Rada) na samite v Dubline v decembri<br />
v roku 1996, je politickou dohodou, stanovujúcou pravidlá rozpočtového správania<br />
sa a finančnej rozvahy, podporujúcej úspech Európskej menovej únie.<br />
Jeho základom sú konvergenčné kritériá, ktoré musia členské štáty splniť, aby sa<br />
mohli pripojiť k spoločnej mene. Počas úvodných rokovaní, vedúcich k ustanoveniu paktu,<br />
bolo ich hlavným motorom práve Nemecko, ktoré žiadalo prísnejšie pravidlá.<br />
Pakt zaväzuje všetky zúčastnené strany k urýchlenej implementácii procedúry nadmerného<br />
deficitu v prípade, že niektorá z nich poruší jeho ustanovenia. Procedúra sa<br />
uplatňuje, ak suma, vynaložená členským štátom na verejné výdavky, <strong>pre</strong>kročí výšku<br />
jeho príjmov o 3 % HDP. Celkový verejný dlh by navyše nemal <strong>pre</strong>kročiť hranicu 60<br />
% HDP krajiny. Členské štáty sú povinné včas oznámiť výšku svojich dlhov Európskej<br />
komisii (EK), ktorá túto informáciu odovzdá Rade ECOFIN-u a Výboru <strong>pre</strong> monetárne<br />
záležitosti.<br />
Ak krajina vážne poruší protokol, EK môže odporučiť Rade, aby proti nemu začala<br />
konanie. ECB chráni členské štáty <strong>pre</strong>d konaním v prípade, ak ich deficit je dôsledkom<br />
mimoriadnej udalosti mimo kontroly príslušného členského štátu, a ak táto závažným<br />
spôsobom postihuje finančnú situáciu celej vlády.<br />
196
Pakt stability a rastu znamenal <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
• posun vo výklade procedúry nadmerného deficitu a aj jej časovej schémy;<br />
• s<strong>pre</strong>snený výklad pravidiel fiškálnej politiky a stability verejných financií, ktorý<br />
ich posúva do strednodobého rámca. Hlavným cieľom sa stalo zabezpečovanie<br />
trvalého súladu fiškálnej politiky s požiadavkami rozpočtovej obozretnosti<br />
a sledovanie fiškálneho vývoja v členských krajinách EÚ s cieľom získať včasné<br />
signály o prípadnom zhoršovaní rozpočtového hospodárenia. Pakt stability<br />
a rastu má zabezpečovať, aby členské štáty ne<strong>pre</strong>kročili stanovený limit <strong>pre</strong><br />
rozpočtový deficit ani v obdobiach bežného cyklického poklesu. V posledných<br />
rokoch dochádza k systematickému porušovaniu trojpercentného kritéria zo<br />
strany členských štátov v súvislosti s krízou.<br />
3. Euroval<br />
Euroval vznikol ako reakcia na grécku dlhovú krízu. Finančnými problémami trpí aj<br />
Írsko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko. EÚ sa snaží nestabilné verejné financie a euro<br />
zachrániť prostredníctvom Európskeho finančného stabilizačného fondu (Europen Financial<br />
Stability Facility-EFSF). Fond bol zriadený 7. júla 2010 a bude poskytovať pomoc<br />
do polovice roku 2013, keď začne fungovať Európsky finančný stabilizačný mechanizmus<br />
- EFSM, ktorý bude mať trvalý charakter. Záchranný systém má niekoľko zložiek. Je to Európsky<br />
finančný stabilizačný fond v objeme 440 mld. eur, Európsky finančný stabilizačný<br />
mechanizmus v objeme 60 mld. eur a 200 mld. eur ako garancia a úver od Medzinárodného<br />
menového fondu (MMF). EFSM bude mať spolu 700 mld. eur upísaného základného imania.<br />
80 mld. eur z tejto sumy bude vo forme splateného kapitálu. Z toho polovica bude splatená<br />
do júla 2013 a zvyšok v priebehu nasledujúcich troch rokov. Zvyšná časť bude mať<br />
formu kapitálu splateného na požiadanie a záruk v celkovej výške 620 mld. eur. Príspevky<br />
členov EFSM sú vypočítané na základe redistribučného kľúča ECB. Túto korekciu<br />
budú využívať krajiny s HDP nižším než je 75 % priemeru krajín EÚ. Krajiny, ktoré budú<br />
chcieť byť členmi EFSM, po júli 2013 doplatia kapitál rovnakým spôsobom ako ostatní<br />
členovia EFSM. EFSM bude medzinárodnou inštitúciou so sídlom v Luxembursku.<br />
Bude emitovať vlastné dlhopisy na voľnom trhu a následne ich požičiavať problémovým<br />
krajinám. Navyše, dostáva možnosť priamo vykupovať novo emitované dlhopisy<br />
od týchto krajín. EFSM dostal najvyšší rating od všetkých troch svetových ratingových<br />
agentúr. Udržanie AAA ratingu prostredníctvom úverového posilnenia však bude mať<br />
za následok zvýšené náklady, ktoré sa <strong>pre</strong>javia vo vyšších úrokových mierach, za ktoré si<br />
bude euroval požičiavať na kapitálových trhoch. Náklady spojené s vydaním dlhopisov<br />
sú rozdielne, ak porovnáme EFSF, EFSM, úver Grécku a prostriedky z MMF. Aktuálnou<br />
úlohou eurozóny je vyriešiť zníženie nákladov eurovalu pri vydávaní dlhopisov (pri porovnaní<br />
nákladových parametrov ostatných finančných pomocí).<br />
Euroval prijal investičnú stratégiu, ktorá sa venuje najmä investičnému horizontu,<br />
investičným nástrojom a rizikovému manažmentu.<br />
197
Vo svojom investičnom horizonte má euroval zabrániť mínusovým <strong>pre</strong>vádzkovým<br />
nákladom a chybnej synchronizácii investícií. Keďže medzi termínom vyplatenia úveru<br />
dlžníkovi a termínom uhradenia peňažných prostriedkov veriteľmi je časový odstup minimálne<br />
14 dní, tieto prostriedky sa počas tejto doby investujú. Investičné rezervy majú<br />
za úlohu minimalizovať náklady veriteľov a vytvoriť rezervu v prípade, ak niektorý z veriteľov<br />
nebude schopný platiť, a túto platobnú neschopnosť nebude pokrývať záruka.<br />
Dostupnými nástrojmi zabezpečenia dlhu sú zaistené vklady (dohody o spätnom<br />
odkúpení) a nezaistené vklady. Cenné papiere ako záruku nie je možné použiť z dôvodu<br />
zvýšeného rizika.<br />
Cieľom rizikového manažmentu je <strong>pre</strong>dchádzanie dvom rizikám, a to riziku protistrany<br />
a riziku úrokovej miery. Riziku protistrany sa má zabrániť tým, že sa vyhovie požiadavkám<br />
ratingových agentúr a akákoľvek hotovosť, ktorá slúži na posilnenie úverov,<br />
sa investuje do subjektov s ratingom AAA. Toto obmedzenie však nebude platiť <strong>pre</strong> voľné<br />
hotovostné rezervy a Rada riaditeľov bude môcť rozhodnúť o rozšírení investičných<br />
možností <strong>pre</strong> subjekty s nižším hodnotením za <strong>pre</strong>dpokladu priaznivých podmienok na<br />
trhu, návratnosti a ďalšej komunikácie s ratingovými agentúrami. Riziku úrokovej miery<br />
sa zabráni prostredníctvom stratégie flexibilného spárovaného financovania s marginálnym<br />
rozporom medzi úvermi a príslušnými nástrojmi financovania, v rámci ktorej nedôjde<br />
k výraznému riziku úrokovej miery.<br />
O b r á z o k 1<br />
Fungovanie eurovalu<br />
Prameň: Euroval všetko záchrannej sieti Európy. 2010. [online]. [cit. 2011-01-10].<br />
Dostupné na internete: .<br />
198
Popis aktivácie eurovalu:<br />
• Írsko požiada o pomoc v rámci eurovalu;<br />
• euroval informuje EK o žiadosti Írska. Následne EK <strong>pre</strong>verí, či Írsko je skutočne<br />
v takých problémoch (mimoriadne okolnosti), ktoré si vyžadujú poskytnutie<br />
pomoci, a či to nie je možné riešiť inými nápravnými opatreniami;<br />
• EK vydá rozhodnutie a potvrdí, že Íri potrebujú pomoc; začne s Írskom rokovať<br />
o podmienkach úverovej zmluvy;<br />
• v tom istom čase vstupuje euroval na finančný trh a vydáva dlhopisy. Investori<br />
dlhopisy skúpia a zároveň sa stávajú veriteľmi. Ručiteľmi týchto dlhopisov sa<br />
stávajú členské štáty eurozóny (akcionári eurovalu);<br />
• euroval získa peniaze na finančnom trhu a následne poskytuje pôžičku Írsku,<br />
ktoré podpíše úverovú zmluvu. Podmienky úverovej zmluvy sú približne rovnaké<br />
ako podmienky, za ktorých boli vydané dlhopisy, avšak nikdy nie nižšie.<br />
Euroval nemôže ísť do mínusu;<br />
• Íri splácajú úver a euroval následne spláca svoje záväzky z vydaných dlhopisov.<br />
V tomto prípade sú ručitelia v podstate mimo a nemusia nič platiť;<br />
• Íri nebudú schopní splácať úver; v tom prípade euroval požiada o plnenie ručiteľov<br />
(členské štáty eurozóny), ktorí zaplatia dlh za Írov. V tomto prípade môže<br />
nastať situácia, že nie všetky členské štáty budú schopné plniť záruky (napr. SR<br />
nebude mať finančné prostriedky, tak za ňu zaplatí napr. Nemecko, avšak tu<br />
vzniká záväzok SR voči Nemecku tento dlh uhradiť.) V prípade, že členské štáty<br />
eurozóny nebudú mať dostatok peňazí, euroval využije tzv. „hotovostnú rezervu“.<br />
Ak nastane situácia, že euroval si nebude vedieť plniť svoje záväzky, investori<br />
(veritelia) môžu priamo požiadať o plnenie (splatenie dlhu za Írov) jednotlivé<br />
členské štáty eurozóny.<br />
Záver<br />
Maastrichtská zmluva, Pakt stability a rastu a Európsky finančný stabilizačný mechanizmus<br />
explicitne vymedzujú zdravé verejné financie ako prostriedok realizácie neinflačnej<br />
menovej politiky, udržania stabilného výmenného kurzu. Sekundárne pôsobia<br />
na ekonomický rast, na podporu zamestnanosti, výkonnosti a konvergencie.<br />
199
Literatúra<br />
[1] SCHULTZOVÁ, A. a kol.: Verejné financie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM,<br />
2007.<br />
[2] KOMÍNKOVÁ, Z.: Verejné financie v EÚ: Od maastrichtských konvergenčných kritérií<br />
k Paktu stability a rastu. In: BIATEC, č. 3, 2003, roč. 11.<br />
[3] KOMÍNKOVÁ, Z.: Aktuálny vývoj verejných financií: Dôraz na strednodobú udržateľnosť<br />
fiškálnej rovnováhy. In: BIATEC, č. 5, 6, 2003, roč. 11.<br />
[4] Euroval všetko záchrannej sieti Európy. 2010. [online]. [cit. 2011-01-10]. Dostupné<br />
na internete: .<br />
Kontakt<br />
Ing. Veronika Jánošová, CSc.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: janosova@vsemvs.sk<br />
doc. Ing. Irina Bondareva, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: bondareva@vsemvs.sk<br />
200
Abstrakt<br />
Podstata a význam investičných stimulov<br />
JUDr. Andrej Karpat<br />
Príspevok stručne analyzuje podstatu a význam investičných stimulov tak vo všeobecnej<br />
rovine, ako aj v konkrétnom prípade Slovenskej republiky. Zaoberá sa faktormi<br />
ovplyvňujúcimi investičné rozhodovanie investorov. Člení ich z hľadiska viacerých kritérií.<br />
Ďalej rozoberá hlavné argumenty, ktoré sa spomínajú v súvislosti s kontroverznosťou<br />
opodstatnenosti poskytovania investičných stimulov.<br />
Kľúčové slová: investičné stimuly, zahraničné investície, medzinárodné podnikanie,<br />
investičné prostredie, hospodárska politika<br />
Character and purpose of the investment incentives<br />
Abstract<br />
The article briefly analyses the character and the overall purpose of the investment<br />
incentives in general, and in the Slovak Republic in particular. Paper focuses especially on<br />
main factors influencing investor behaviour and decisions. These factors are subsequently<br />
categorized according to several criteria. The author further embarks on debating to what<br />
extent investment incentives are justified. Within this context, the paper outlines main pro<br />
and con arguments, fueling the academic debate on this rather controversial issue.<br />
Keywords: investment incentives, foreign investments, international entre<strong>pre</strong>neurship,<br />
investment environment, economic policy<br />
Úvod<br />
Rozhodnutia týkajúce sa umiestnenia výroby do medzinárodného prostredia sú závislé<br />
od mnohých faktorov. Nadnárodné spoločnosti sa rozhodujú <strong>pre</strong>niesť výrobu do<br />
hostiteľskej krajiny namiesto obhospodarovania daného trhu pomocou vývozov vtedy,<br />
ak im táto aktivita prináša určitú špecifickú výhodu, ako je napríklad zníženie výrobných<br />
nákladov. Je zrejmé, že identifikácia, abstrahovanie a určenie determinantov prílevu<br />
priamych zahraničných investícií tvorí osobitný komplex vzťahov, ktorý sa odvíja od<br />
špecifických podmienok každej krajiny, od situácie v konkrétnom sektore a v konkrétnej<br />
spoločnosti. V tejto súvislosti sa vynára otázka podstaty a významu poskytovania investičných<br />
stimulov ako nástroja na vytváranie vhodného investičného prostredia.<br />
201
1. Členenie determinantov investičného rozhodovania<br />
Determinanty investičného rozhodovania možno členiť z hľadiska viacerých kritérií<br />
vzťahujúcich sa tak na oblasť ekonomickú, ako aj právnu. Ide <strong>pre</strong>dovšetkým o determinanty<br />
[1, s. 147-148]:<br />
• interné, ktoré vychádzajú z vnútorných podmienok investora a sú závislé od<br />
schopnosti manažmentu využiť výhodnú stratégiu. Zaradiť k nim možno aj<br />
schopnosť správne reagovať na vzťah ku konkurenčným aktivitám;<br />
• externé, ktoré vychádzajú z ekonomického, právneho a kultúrneho prostredia<br />
hostiteľskej krajiny, a to:<br />
- determinanty v materskej krajine, ku ktorým zaraďujeme podporu investovania<br />
v zahraničí, náklady výroby, nedostatok alebo nedostupnosť nevyhnutných<br />
surovín,<br />
- determinanty v hostiteľskej krajine, ako sú ekonomické, politické a právne<br />
prostredie, rastúci trh, rastúci dopyt, atraktívne investičné prostredie, lacná<br />
pracovná sila, úroveň infraštruktúry a pod.<br />
Pri analýze uvedených faktorov je potrebné si <strong>pre</strong>dovšetkým všímať právne determinanty<br />
hostiteľskej krajiny, ale posudzovať aj politické a ekonomické riziká vstupu do<br />
hostiteľskej krajiny, <strong>pre</strong>skúmať konkurenčné prostredie a možnosti diverzifikácie rizika.<br />
Z hľadiska vecného rozlišujeme tri typy determinantov [2]:<br />
• politické a právne, ku ktorým patrí ekonomická, sociálna a politická stabilita,<br />
pravidlá vstupu na trh a fungovania trhu, zaobchádzanie so zahraničnými subjektmi,<br />
pravidlá regulujúce fungovanie trhu, medzinárodné dohody o fungovaní<br />
trhu, medzinárodné dohody o fungovaní priamych zahraničných investícií<br />
(PZI) a ich ochrana, obchodná politika (tarifné a netarifné <strong>pre</strong>kážky obchodu),<br />
daňová politika,<br />
• ekonomické, ku ktorým patria najmä dopytové faktory, t.j. veľkosť trhu a príjem<br />
na obyvateľa, rast trhu, prístup na regionálne a globálne trhy, <strong>pre</strong>ferencia spotrebiteľov<br />
v krajine, štruktúra trhu, ďalej nízke ceny výrobných faktorov, vstupy<br />
– suroviny, lacná pracovná sila, technologické inovačné prínosy, infraštruktúra,<br />
znižovanie nákladov – náklady zdrojov a aktív prispôsobené vyššej produktivite<br />
pracovnej sily, ďalšie náklady vstupov (transportné náklady v krajine), členstvo<br />
v medzinárodných integračných zoskupeniach a z toho vyplývajúca možnosť<br />
založenia siete regionálnych korporácií,<br />
• podnikateľské prostredie a podporu zahraničného investora, kam možno zaradiť<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým opatrenia na prilákanie investícií, prídavné náklady (korupcia,<br />
administratívne prieťahy a pod.), poinvestičné služby, spoločenské vybavenie<br />
(kvalita spoločenského života).<br />
202
2. Investičné stimuly ako nástroj vytvárania vhodného investičného<br />
prostredia<br />
Investičný stimul <strong>pre</strong>dstavuje súhrn všetkých merateľných výhod, ktoré sú vládami<br />
poskytované v hostiteľskej krajine <strong>pre</strong> zahraničných investorov na účely motivácie podnikateľskej<br />
činnosti. Do tejto skupiny môžeme zaradiť skupinu fiškálnych a finančných<br />
stimulov a skupinu stimulov zvyšujúcich ziskovosť pomocou nefinančných nástrojov.<br />
Fiškálna skupina stimulov sa zameriava na znižovanie daňového zaťaženia investorov<br />
v hostiteľskej krajine. Pri dlhodobých a investične náročných projektoch môžu byť<br />
fiškálne stimuly orientované na zmrazenie existujúceho fiškálneho režimu <strong>pre</strong> investora<br />
na dlhšie obdobie. Poskytujú sa v rôznych oblastiach, napr. v oblasti zisku, investícií, objemu<br />
<strong>pre</strong>daja, nákladov či pridanej hodnoty.<br />
V oblasti zisku ide o zníženie dane z príjmu právnických osôb, o daňové prázdniny,<br />
o možnosť odpočítania straty zaznamenanej počas daňových prázdnin zo zisku vytvoreného<br />
<strong>pre</strong>d alebo po období daňových prázdnin. V oblasti investícií ide zase o zrýchlené<br />
odpisovanie investícií, o možnosť reinvestovania. Oblasť pracovných síl sa týka redukovania<br />
príspevku na sociálne poistenie zo strany zamestnávateľa, znižovania daní na<br />
základe počtu pracovníkov alebo iných nákladov spojených s pracovnou silou. Objem<br />
<strong>pre</strong>daja <strong>pre</strong>dstavuje znižovanie daňového zaťaženia príjmov právnických osôb, a to na<br />
základe celkového <strong>pre</strong>daja. Pridaná hodnota ďalej <strong>pre</strong>dstavuje zníženie daní alebo ich<br />
úverovanie, počítané na základe čistej hodnoty výstupov, úverovanie dane na základe<br />
vytvorenej pridanej hodnoty. Iné čiastkové náklady sú skupinou, kam možno zaradiť redukovanie<br />
daní z príjmov spojených s nákladmi na marketingové aktivity a promotion.<br />
V oblasti importu ide o výnimky z platného cla a iných poplatkov súvisiace s importom<br />
(dovozná prirážka), o výnimky na import investičných statkov, surovín, náhradných<br />
dielov a všetkých vstupov súvisiacich s produkčnými procesmi. Rovnako oblasť exportu<br />
zahŕňa vyňatie subjektov z povinnosti platiť exportné clá, zvýhodnené zdaňovanie<br />
príjmov plynúcich z exportu, úverovanie daní z <strong>pre</strong>daja uskutočneného v tuzemsku pri<br />
vykonaní určitých exportných výkonov. Export na druhej strane zahŕňa navrátenie dovozného<br />
cla, úverovanie daní platených na importované materiály alebo dodávky, poskytnutie<br />
daňového úveru <strong>pre</strong> čistú hodnotu exportu.<br />
V prípade finančných stimulov ide o skupinu obsahujúcu stimuly, ako je poskytovanie<br />
rôznych príspevkov priamo firmám na financovanie alebo podiel kapitálu na realizovanej<br />
investícii alebo určitej činnosti. Ďalej sú to výhodné pôžičky formou návratnej<br />
dotácie na pracovné miesto, priame subvencie, poistenie, participácie verejných fondov<br />
a iné. V tejto oblasti ide o rozmanité stimuly, ako sú vládne príspevky (najčastejšie vo<br />
forme priamych subvencií) na krytie nákladov, vládne úvery, formy poistenia niektorých<br />
foriem a druhov rizík, participácia vlády na projektoch a niektoré ďalšie.<br />
Ďalšiu skupinu tvoria stimuly na zvýšenie ziskovosti investícií nefinančnými nástrojmi.<br />
Ide o veľmi osobitné nefinančné stimuly, ktoré smerujú do oblasti infraštruktúry<br />
203
(dotácie rozvoja infraštruktúry, ponuka pôdy, budov, výrobných hál alebo špecifickej<br />
infraštruktúry, ako sú telekomunikácie, doprava, zásobovanie vodou alebo energiou<br />
za nižšie ceny), či služieb (poskytované služby môžu zahŕňať asistenciu pri schvaľovaní<br />
projektov, implementácií a pri riadení projektov, vypracovanie <strong>pre</strong>dinvestičných štúdií,<br />
informácie o trhu, prístupnosť surovín a infraštruktúry, poradenstvo pri výrobnom procese<br />
a marketingových technikách, pomoc pri školeniach a <strong>pre</strong>škoľovaniach zamestnancov,<br />
technické príslušenstvo na rozvoj know-how alebo vylepšenie kontroly kvality; ide<br />
o vytvorenie rôznych agentúr alebo fondov, ktorým štát zabezpečí prostriedky buď zo<br />
štátneho rozpočtu alebo formou úverov, a tie ich potom poskytujú vybraným podnikateľským<br />
subjektom). Ďalej sú to trhové <strong>pre</strong>ferencie (výhodné štátne zákazky, uzatvorenie<br />
trhu <strong>pre</strong> ďalších investorov, protekcionistické opatrenia na obmedzenie dovozu,<br />
zabezpečenie monopolného postavenia) a aj devízové hospodárstvo (špeciálne výmenne<br />
kurzy, eliminácia výmenných rizík pri zahraničných úveroch, špeciálne koncesie na repatriáciu<br />
kapitálu).<br />
3. Kontroverznosť opodstatnenosti poskytovania investičných stimulov<br />
Hospodárska politika mnohých štátov, SR nevynímajúc, sa prikláňa k aktívnej podpore<br />
investorov investičnými stimulmi. Aj keď medzinárodné dohody v princípe nedovoľujú<br />
diskrimináciu zahraničných alebo domácich investorov, rozdielne zaobchádzanie<br />
často vyplýva z nastavených kritérií, ktoré musí investor splniť, aby sa k týmto stimulom<br />
dostal. V SR <strong>pre</strong>važujú malé a stredné podniky, pričom často nemôžu splniť kritérium<br />
minimálneho objemu investície, a tak sú to najčastejšie zahraniční investori, ktorí majú<br />
z investičných stimulov prospech. [3, s. 9-11].<br />
Zástancovia poskytovania stimulov poukazujú <strong>pre</strong>dovšetkým na prínos spočívajúci<br />
vo vysokom počte novovytvorených priamych či nepriamych pracovných miest, v prísune<br />
moderných technológií, v nových modeloch riadenia a v celkovej kultivácii podnikateľského<br />
prostredia. Rovnako sa objavujú argumenty, že investičné stimuly nezohrávajú<br />
v celkových výdavkoch žiadnu podstatnú úlohu a úvahy o ich nákladnosti či dokonca<br />
neefektívnosti v porovnaní s inými formami pomoci neobstoja.<br />
Odporcovia poskytovania stimulov, naopak, argumentujú zbytočnou záťažou verejných<br />
rozpočtov spočívajúcou vo vynakladaní finančných prostriedkov novým investorom,<br />
či už formou rôznych dotácií alebo poskytovania pozemkov vybavených nevyhnutnou<br />
infraštruktúrou za symbolickú cenu, alebo nevyberaním finančných prostriedkov<br />
z dôvodu uplatňovaných daňových a celkových právnych úľav. Všetky tieto stimuly sú<br />
teda zbytočné, <strong>pre</strong>tože zahraniční investori svoju investíciu realizujú z dôvodu kvalifikovanej<br />
a lacnej pracovnej sily a po jej zdražení <strong>pre</strong>sunú svoju výrobu ďalej na východ. Ďalším<br />
veľmi silným argumentom je, že konkrétne systém investičných stimulov, a to tak,<br />
ako je nastavený u nás, či v susednej ČR, znevýhodňuje domáce podnikateľské subjekty<br />
oproti ich konkurencii zo zahraničia, ktorá je, navyše, často súčasťou veľkých nadnárodných<br />
skupín dostatočne kapitálovo vybavených, takže tieto vlastne žiadne investičné stimuly<br />
ani nepotrebujú. Objavujú sa aj názory prirovnávajúce investičné stimuly priamo<br />
k diskriminácii. Podľa nich by bolo vhodnejšie znížiť daňovú záťaž a vytvoriť stabilné<br />
204
politické a makroekonomické prostredie, ktoré by bolo ďaleko významnejším impulzom<br />
<strong>pre</strong> realizáciu nových investícií a <strong>pre</strong> rozvoj podnikania.<br />
V tomto zmysle sa vyjadril aj súčasný minister hospodárstva SR J. Miškov, keď označil<br />
investičné stimuly za deformáciu investičného prostredia. Napriek tomu, že vníma<br />
širší kontext poskytovania investičnej pomoci, zaviazal sa ešte počas <strong>pre</strong>biehajúceho volebného<br />
obdobia urobiť všetko <strong>pre</strong> ich zrušenie. Náhradou za ne má byť radikálne zlepšenie<br />
podnikateľského prostredia, ktoré by do budúcnosti malo zabezpečiť atraktivitu SR<br />
<strong>pre</strong> nových investorov. [4].<br />
4. Využívanie investičných stimulov<br />
Rast objemu a významu PZI v celosvetovom meradle má za následok, že súčasne automaticky<br />
dochádza aj k zmenám v hospodárskej politike. Ide pritom o postupné zmeny,<br />
ktoré sú typické <strong>pre</strong> jednotlivé generácie hospodárskych politík. [5, s. 12-14].<br />
Prvou generáciou týchto zmien (hospodárskych politík) je liberalizácia režimu PZI<br />
a odstránenie <strong>pre</strong>kážok, ktoré ich znevýhodňujú voči domácim investíciám. Na medzinárodnej<br />
úrovni ide <strong>pre</strong>dovšetkým o dvojstranné dohody o vzájomnej podpore a o ochrane<br />
investícií a o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.<br />
Druhú generáciu <strong>pre</strong>dstavuje aktívna hospodárska politika štátov spočívajúca v lákaní<br />
investorov formou investičných stimulov. Vláda môže investičný stimul poskytnúť<br />
v zásade dvoma spôsobmi, a to buď priamou finančnou podporou alebo nepriamo, úľavou<br />
z požiadaviek, ktoré kladie štát na ekonomicky aktívne subjekty. Nástroje priamej<br />
podpory sú vo svojej podstate zamerané na investičnú výstavbu, na nákup technológie,<br />
na výskum a na vývoj, na tvorbu pracovných miest, na rekvalifikáciu pracovných síl, na<br />
nákup pozemkov a zavedenie infraštruktúry, na úverovú politiku, na nižšie úroky, na<br />
dlhšie doby splatnosti, na garanciu štátu. Nástroje nepriamej podpory sa zameriavajú na<br />
daňové a colné úľavy, na úľavy obsiahnuté v právnych <strong>pre</strong>dpisoch a na právne nástroje<br />
ochrannej povahy.<br />
V zásade pritom platí, že bohaté vyspelé štáty sú schopné a ochotné udeľovať viac<br />
priame dotácie, než nepriamo pôsobiace úľavy a, naopak, chudobnejšie štáty sú často<br />
schopné poskytovať iba úľavy. Každá forma podpory ma odlišný vplyv na investičnú<br />
aktivitu a na možné externality podľa konkrétnej investície na konkrétnom mieste. Asi<br />
najpoužívanejším investičným stimulom sú rôzne daňové úľavy, <strong>pre</strong>dovšetkým úľava na<br />
dani z príjmu právnických osôb.<br />
Treťou generáciou hospodárskych politik sú také generácie, ktoré obsahujú cielené<br />
investičné stimuly, ktoré sa poskytujú na regionálnej, resp. na nižšej (nie na štátnej)<br />
úrovni, a to podľa veľkosti investície, podľa odboru podnikania, exportnej výkonnosti<br />
a technologickej náročnosti. Ďalej možno hovoriť o podpore väzieb s miestnymi firmami.<br />
Je to rozvoj špeciálnych ekonomických zón, t. j. exportných zón a technologických<br />
parkov.<br />
205
Aktivity zamerané na prilákanie pozornosti zahraničných investorov musia pritom<br />
<strong>pre</strong>dstavovať komplex, ktorý v sebe zahŕňa určité zvýhodnenie, ako sú napríklad<br />
najrôznejšie a na rôzne oblasti zamerané formy úľav, podpory a pomoci, ale taktiež<br />
formy ochrany, vrátane uplatňovania zásady rovnosti možností a príležitostí. Hospodárska<br />
politika sleduje široké ciele, ako sú stabilita ekonomiky (cenová, fiškálna, vonkajšia<br />
a pod.), ekonomický rast, rast životnej úrovne obyvateľov a pokles nezamestnanosti.<br />
Prílev zahraničných investícií a efekty <strong>pre</strong> domácu ekonomiku pôsobia všeobecne<br />
v smere úspešného plnenia takto naformulovaného komplexu cieľov a aktivít<br />
na ich realizáciu, avšak doposiaľ medzi nimi nebol <strong>pre</strong>ukázaný konkrétny a príčinný<br />
priamy vzťah po započítaní všetkých vedľajších efektov. Podpora vybraných určitých<br />
investorov so sebou nesie náklady tak fiškálne, ako aj náklady v podobe rizika vládneho<br />
zlyhania a neefektívnej alokácie zdrojov. Zásadnou otázkou, ktorá je kľúčová z pohľadu<br />
oboch subjektov (kde jedným je štát prostredníctvom infraštruktúry svojich<br />
orgánov), je efektívnosť nástrojov, nimi dosahovaných cieľov a, samozrejme, nástrojov<br />
aktívnej výberovej podpory investícií. Efektívnosť investičných stimulov možno posudzovať<br />
porovnaním sumy pozitívnych prínosov a sumy nákladov. Určitý problém je<br />
však v tom, ako vyjadriť tieto pozitívne efekty <strong>pre</strong> domácu ekonomiku, tzv. externality,<br />
keďže exaktné peňažné vyjadrenie všetkých prínosov PZI je nemožné. V tejto súvislosti<br />
<strong>pre</strong>dstavuje pojem ,,externalita“ označenie <strong>pre</strong> vonkajší účinok nejakého ekonomického<br />
rozhodnutia, resp. činnosti, teda časť dopadov činnosti, ktorú znáša subjekt<br />
odlišný od jej pôvodcu. Ako externality sa označujú náklady či výnosy iných subjektov,<br />
za ktoré sa neplatí. Platí, že pôvodca si tieto výnosy (tzv. pozitívne externality) nemôže<br />
privlastniť, a taktiež, že náklady (tzv. negatívne externality) od neho nemožno žiadnym<br />
spôsobom vymáhať.<br />
V prípade, že sa výška externality nedá vyjadriť exaktne, možno na tento účel použiť<br />
aspoň náhradnú veličinu, ktorou je vnímanie externalít, a s týmto porovnávať náklady<br />
investičných stimulov. Najpoužívanejším náhradným (alebo pomocným) cieľom lákania<br />
zahraničných investícií je výška ich prílevu a počet priamo príčinne vytvorených pracovných<br />
miest. Okrem toho možno na tieto účely ako pomocné ciele využívať viaceré<br />
veličiny. Ide napríklad o:<br />
• výšku prílevu zahraničných investícií, teda to, ako stimuly ovplyvnia investorov<br />
za účelom investovania v konkrétnej krajine,<br />
• sektorové alebo odborové spektrum zahraničných investícií, t.j. to, kam tieto<br />
investície smerujú a či smerujú do špecifických odborov,<br />
• zamestnanosť, teda koľko nových priamych alebo nepriamych pracovných príležitostí<br />
tieto investície vytvoria a aký je ich časový horizont, časová obmedzenosť<br />
či neobmedzenosť, prípadne konkrétna dĺžka trvania,<br />
• exportnú orientácia, teda to, akou časťou produkcie smerujú zahraničné investície<br />
na zahraničné trhy a aká je teritoriálna i lokálna štruktúra,<br />
206
• importnú náročnosť v podobe vzťahu produkcia verzus zapojenie miestnych<br />
subdodávateľov,<br />
• transfer technológií, ktorý vyjadruje technologickú náročnosť produkcie a náročnosť<br />
na kvalitu ľudského kapitálu.<br />
Efektívnosť investičných stimulov možno pri využití týchto náhradných cieľov (pomocných<br />
cieľov) vyjadriť podľa zvolených efektov v závislosti od hospodársko-politických<br />
cieľov vlády oproti nákladom stimulov. Vláda, ktorá schvaľuje investičné stimuly,<br />
je motivovaná niekoľkými cieľmi, potrebami či obrazmi naraz. Na základe ich stanovovania,<br />
hodnotenia a analýzy potom možno získavať <strong>pre</strong>menné do vzorcov efektívnosti<br />
podpory PZI.<br />
5. Stručne k situácii v podmienkach Slovenskej republiky<br />
Prílev zahraničných investícií na naše územie je, samozrejme, všeobecne žiaducim<br />
javom, ktorý má dopad na rozvoj viacerých oblastí ekonomiky. V tejto súvislosti nie je<br />
možné nespomenúť ich pozitívne dopady na oblasť výskumu, vývoja, technológií, infraštruktúry,<br />
informatiky či pracovného trhu. Základným lákadlom <strong>pre</strong> zahraničných<br />
investorov sú <strong>pre</strong>dovšetkým do rôznych oblastí zamerané investičné stimuly, vhodná<br />
politická, právna či výrobná klíma a v neposlednom rade aj konkrétne garancie ochrany<br />
investícií tretích subjektov v našich podmienkach.<br />
Niekoľkoročné skúsenosti z podnikania zahraničných osôb u nás poukazujú na viaceré<br />
problémové oblasti. Ide hlavne o oblasť vytvárania legislatívnych a technicko-materiálnych<br />
podmienok <strong>pre</strong> žiaduce podnikanie tretích subjektov v našich podmienkach.<br />
Pre oblasť prílevu a získavania zahraničného kapitálu je pritom dôležitá Stratégia hospodárskeho<br />
rozvoja SR v podmienkach trhovej ekonomiky. V jej zmysle je SR krajinou<br />
s absentujúcou surovinovou základňou, po roku 1990 s rozvráteným hospodárstvom<br />
a priemyslom a s pomerne nízkym kapitálovým potenciálom. Akcentujúc tieto aspekty,<br />
nemala v podstate SR inú možnosť a neexistoval ani iný spôsob rýchlej stabilizácie domácej<br />
ekonomiky a naštartovania jej rozvoja. Akceptovanie stratégie, prirodzene, ešte<br />
vzniknutú situáciu neriešilo, a tak sa na jej základe začali vytvárať priebežne legislatívne,<br />
inštitucionálne a ďalšie dôležité podmienky. Jednou z nich je vytváranie a podpora<br />
realizácie adekvátnej finančnej politiky v záujme rozvíjania podnikania, a tiež v záujme<br />
podpory podnikania zahraničných osôb v SR, keďže len cez ne a prostredníctvom nich<br />
možno dostať do krajiny želateľné množstvo investícií a s nimi aj finančného kapitálu.<br />
Preto vždy bolo a je prirodzenou snahou vedenia štátu neustále vytvárať zodpovedajúce<br />
rámce doložené adekvátnou finančnou legislatívou a právnou ochranou <strong>pre</strong> podnikanie<br />
zahraničných osôb v SR. Tlak na ich vytváranie bol v značnej miere posilnený aj integračným<br />
procesom <strong>pre</strong>d vstupom SR do EÚ, ktorej správne a exekutívne orgány (Európsky<br />
parlament a Európska komisia) podmieňovali vstup SR do Európskeho spoločenstva<br />
termínovaným vytváraním legislatívnych rámcov v záujme toho, aby hlavne zahraničné<br />
osoby z krajín EÚ mohli vôbec začať u nás vážnejšie a s väčšími investíciami podnikať.<br />
Uvedený tlak sa paradoxne vystupňoval až po samotnom vstupe SR do EÚ. Z tohto dô-<br />
207
vodu boli vytvorené finančné pravidlá, ako aj finančná legislatíva <strong>pre</strong> nadnárodné podnikanie,<br />
či už v rámci EÚ, alebo mimo nej.<br />
Záver<br />
Poskytovanie investičných stimulov má nepochybne vplyv na hospodársku politiku<br />
štátu. Na jednej strane ovplyvňuje objem prílevu PZI, čím následne prispieva k vytváraniu<br />
nových pracovných miest, k prísunu moderných technológií alebo aj k novým<br />
modelom riadenia. Na strane druhej však zaťažuje verejné rozpočty štátov a často znevýhodňuje<br />
domáce podnikateľské subjekty oproti ich konkurencii zo zahraničia. Sporný<br />
je pritom aj samotný ekonomický prínos investícií realizovaných na základe rozhodnutia<br />
štátu poskytnúť investičné stimuly. Nezávisle od akademickej debaty o tejto kontroverznej<br />
téme zostáva posúdenie opodstatnenosti investičných stimulov a ich poskytnutie<br />
v konkrétnom prípade politickým rozhodnutím.<br />
Literatúra<br />
[1] BALÁŽ, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. Bratislava: Jamex, 2001. s. 147-148.<br />
ISBN 80-88848-68-7.<br />
[2] Determinanty a investičné stimuly <strong>pre</strong> vstup priamych zahraničných investícií do<br />
hostiteľskej krajiny. In: Finančné trhy: odborný mesačník <strong>pre</strong> teóriu a prax finančných<br />
trhov. ISSN 1336-5711.<br />
[3] KINCL, M.: Investiční pobídky jako forma veřejné podpory. Praha: Linde nakladatelství,<br />
s.r.o, 2003. s. 9 - 11. ISBN 80-86131-48-3.<br />
[4] Slovenská tlačová agentúra: Miškov plánuje zrušiť stimuly, investorov má lákať podnikateľské<br />
prostredie. Pravda, 23. jún 2011. Dostupné na internete: .<br />
[5] Makroekonomické analýzy: Investiční pobídky a jejich efektivnost - výzvy a pasti<br />
hospodářské politiky vůči přímým zahraničním investicím. Newton analýzy. Praha:<br />
Newton Holding, a.s., 2003. s. 12-14.<br />
[6] HERDEGEN, M.: Internationales Wirtschaftsrecht. München: Verlag C.H. Beck,<br />
2005. s. 213-216. ISBN 3-406-53888-6.<br />
Kontakt<br />
JUDr. Andrej Karpat<br />
Katedra práva<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: andrej.karpat@vsemvs.sk<br />
208
The activities of the Slovak Institute in Warsaw<br />
in the context of implementation of the concept of<br />
cultural diplomacy of the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
Natalija Katrenčíková, CSc. and PhD.<br />
The main task of the article is to describe activities of the Slovak Institute in Warsaw<br />
(established in 1993), identify its goals, priorities, and <strong>pre</strong>sent the latest examples of performed<br />
activities. Further, it emphasizes that these activities of this institute and all other<br />
Slovak Institutes in the world are focused on realization of a coherent concept of cultural<br />
diplomacy of the Slovak Republic.<br />
Keywords: cultural diplomacy, the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic,<br />
Slovak Institutes, Slovak Institute in Warsaw, program activities, priorities, cultural<br />
project<br />
Pôsobenie Slovenského inštitútu vo Varšave v kontexte<br />
implementácie konceptu kultúrnej diplomacie Slovenskej<br />
republiky<br />
Abstrakt<br />
Hlavnou úlohou príspevku je popis činností Slovenského inštitútu vo Varšave<br />
(založeného v roku 1993), identifikácia jeho cieľov, priorít a <strong>pre</strong>zentácia najnovších príkladov<br />
vykonávaných činností. Príspevok takisto zdôrazňuje, že činnosti tohto inštitútu<br />
a všetkých ostatných slovenských inštitútov na svete sa sústreďujú na realizáciu koherentného<br />
konceptu kultúrnej diplomacie Slovenskej republiky.<br />
Kľúčové slová: kultúrna diplomacia, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky,<br />
slovenské inštitúty, Slovenský inštitút vo Varšave, programové aktivity, kultúrny<br />
projekt<br />
Introduction<br />
Modern science suggests more and more often both separation and classification of<br />
different types of diplomacy. In 1965, D. E. Gullion used the first time the term “public<br />
diplomacy”. He defined it as the impact that social authorities have on the formation and<br />
implementation of foreign policy.<br />
Public diplomacy, according to D. E. Gullion and contemporary scientists, covers<br />
those aspects of international relations that go beyond the traditional understanding of<br />
diplomacy. [1, p. 134].<br />
209
With time, each of these aspects has been recognized as a separate area of public<br />
diplomacy. One of these areas, according to some scientists, is cultural diplomacy. It is<br />
aiming at creation of the image of country by means of culture and management of this<br />
image, exchange of ideas and cultural works, in order to allow mutual communication<br />
between various nations and states. [1, p. 135, 2, 8, 3, pp. 63-64].<br />
Text of paper<br />
Currently, each country tends to form its own concept of cultural diplomacy. Implementation<br />
of these concepts is then performed by Ministry of Culture and Ministry of<br />
Foreign Affairs with their diplomatic missions in various countries. In particular, concerning<br />
the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic, the Department of Cultural<br />
Diplomacy is responsible for the realization of the objectives of the state concept of<br />
cultural diplomacy.<br />
The objectives of cultural diplomacy of the SR are the following:<br />
• Policy development and implementation of bilateral relations in culture, education,<br />
science and health in terms of foreign policy interests and priorities of the<br />
SR and creation of a legal framework in this area;<br />
• expert guidance for activities performed by Slovak Institutes and Embassies of<br />
the SR in the area of their work;<br />
• maintaining and developing relations with compatriot communities abroad;<br />
• abroad <strong>pre</strong>sentations of the SR in defined fields of cooperation;<br />
• development of multilateral relations in the field of international cultural cooperation<br />
including international cultural organizations;<br />
• <strong>pre</strong>sentation of cultural values of other countries in the SR;<br />
• creation and implementation of scholarship policy of the SR;<br />
• creation, managing and providing portfolio exhibitions held by the Ministry for<br />
the purpose of <strong>pre</strong>sentation of the SR abroad;<br />
• creating a database of successful projects and activities in the field of cultural<br />
diplomacy;<br />
• creation and execution of state policy and care for Slovaks living abroad and<br />
their cultural development. [4].<br />
In the structure of the foreign ministries, there are often particular bodies focused<br />
on the promotion of their country by means of culture. Examples of such institutions are<br />
the British Council, Goethe-Institut, Instituto Cervantes. Similar centres are since the<br />
end of the twentieth century established also by post-socialist countries from Central<br />
210
and Eastern Europe. Currently, we can find all around the world 22 Polish Institutes,<br />
21 Czech Centres, 19 Hungarian Cultural Institutes and 8 Slovak Institutes. Network of<br />
Slovak Institutes includes Austria (Vienna), Czech Republic (Prague), France (Paris),<br />
Hungary (Budapest), Germany (Perlin), Poland (Warsaw), Russia (Moscow) and Italy<br />
(Rome). [5].<br />
Slovak institutes are an organizational part of the Ministry of Foreign Affairs and<br />
they constitute the institutional basis for the <strong>pre</strong>sentation of Slovak culture abroad. Their<br />
activities provide the <strong>pre</strong>sentation of Slovak art and cultural dimension of diplomacy<br />
in practice. Events of various genres such as exhibitions, concerts, debates, films, book<br />
<strong>pre</strong>sentations and many others <strong>pre</strong>sent to foreign audience both the best and the most<br />
current from the Slovak culture.<br />
Important anniversaries and events are <strong>pre</strong>sented by exhibitions, discussions and<br />
documentaries. For example, during the autumn of 2009, all activities were dominated<br />
by the 20th anniversary of the Velvet Revolution, which was in different forms commemorated<br />
by all offices. In 2010, activities emphasized the 130th anniversary of the birth of<br />
M. R. Štefánik, Slovak <strong>pre</strong>sidency in the Visegrad Group, and in 2011, 20th anniversary<br />
of this informal grouping. [5].<br />
Slovak Institute in Warsaw (SI in Warsaw or the Institute) was established on 13<br />
October 1993 as a result of separation of common Czechoslovak Cultural and Information<br />
Centre in Warsaw into two independent institutions. Formal official opening of the<br />
Institute in street Krzywe Koło 12/14 took place on 20 September 1995.<br />
The legal bases for the activities of the SI in Warsaw are:<br />
• Founding Letter of the Slovak Institute in Warsaw from 13 October 1993<br />
• Statute of the Slovak Institute in Warsaw from 5 December 1994<br />
• The concept of Slovak institutes abroad from April 1999<br />
• Agreement between the Government of the SR and the Government of the Republic<br />
of Poland about cooperation in the fields of culture, scientific and education<br />
from 23 March 2000<br />
• The concept of actions of the Slovak Institute in Warsaw from 12 October<br />
2000.<br />
The task of the SI in Warsaw is to s<strong>pre</strong>ad knowledge and information about the SR<br />
in the field of culture, arts, education, science, <strong>pre</strong>sentation of the regions, businesses,<br />
tourism and spas, as well as promoting new forms of com<strong>pre</strong>hensive cooperation in the<br />
development of the Slovak - Polish relations in cultural, economic and social areas. [6].<br />
SI in Warsaw is also "... a place of both information exchange and meetings for fans of<br />
SR, Slovak culture, art, as well as a meeting place for Slovaks living permanently or temporarily<br />
in Poland". [7].<br />
211
SI in Warsaw, like other Slovak Institutes, has wide freedom in selection of instruments<br />
used in the framework of its activities to implement the concept of cultural diplomacy<br />
objectives of the SR. As the director of Warsaw SI, Dr. H. Jacošová, points out "the<br />
individual institutes can create their own projects and programs that suit their needs,<br />
personnel, budget and current events between SR and the country in which the Institute<br />
operates". [8, 2].<br />
Carrying out its tasks in the field of cultural diplomacy, SI in Warsaw <strong>pre</strong>sents and<br />
supports:<br />
• native Slovak literature and Polish translations of Slovak authors and their works,<br />
particular publications, textbooks and teaching tools, creative workshops for<br />
young authors and their works;<br />
• fine arts, mainly books illustrations, graphics, photography, design, jewellery,<br />
fashion design; creative profiles of Slovak painters and sculptors; joint exhibitions<br />
of Slovak and Polish graduates and artists, <strong>pre</strong>sentations of young talent;<br />
• music, its various genres, authors and contemporary Slovak performers, trends<br />
in Slovak music, festivals;<br />
• drama, primarily native dramas, successful performances of Slovak theatres,<br />
films, television, radio, and the art of dance with particular emphasis on the<br />
work of students of school of art VŠMU (Wyższa Szkoła Artystyczna);<br />
• art of film, mainly <strong>pre</strong>sentations of Slovak film production, particular authors,<br />
actors, reviews of documentary films, overview of Slovak film directors;<br />
• activities of Slovak cultural institutions as museums, galleries, libraries, joint<br />
ventures, exhibitions;<br />
• Slovak language courses for people interested in Slovak language are organized<br />
in close collaboration with teachers of Slovak language at Polish universities,<br />
• special projects and programs for children and students, aiming at creation and<br />
stimulation of interest in Slovak language, Slovak literature, history, politics,<br />
journalism, music, art, film and sport. [9].<br />
Tasks and activities of SI in Warsaw in fields of development of regional policy and<br />
cross-border cooperation of NGOs are also tightly linked to cultural diplomacy. Between<br />
these tasks belong for example following activities:<br />
• promotion and <strong>pre</strong>sentation of Slovak towns, regions, interesting institutions,<br />
organizations and businesses;<br />
• support of cooperation between institutions promoting tourism and spas;<br />
212
• supporting cooperation of re<strong>pre</strong>sentatives of euro regions Tatry, Beskydy, Carpathian<br />
Mountains, and <strong>pre</strong>senting their experiences,<br />
• assistance in establishing cooperation between partners on both sides of the<br />
border, especially in the fields of culture, commerce, education, science, technology<br />
and cross-border cooperation;<br />
• organization of meetings with important re<strong>pre</strong>sentatives of Slovak cultural life,<br />
science, politics, sports, promotion of bilateral cooperation of historians and<br />
<strong>pre</strong>sentation of the results of their research,<br />
• <strong>pre</strong>sentation of arts in the gallery of the SI in Warsaw, as well as in Polish museums<br />
and <strong>pre</strong>stigious galleries, also outside of Warsaw;<br />
• promotion of Slovak music through regular <strong>pre</strong>sentations of music for the Polish<br />
audience;<br />
• cooperation with partner institutions of cultural diplomacy (including the Embassy<br />
of the SR in Poland, General Consulate of the SR in Kraków, Honorary<br />
Consulates in Gliwice, Poznań, Rzeszów, Sopot, Wroclaw, Zakopane, Association<br />
of Slovaks in Poland and the Slovak National Centre for Tourism) and<br />
above all with Polish cultural institutions throughout the country. [9, 8 , 2].<br />
In cooperation with Polish cultural institutions, SI in Warsaw participates in the<br />
popular recurring events such as the Slavic Days, Wreaths on the Vistula, the festival<br />
Warsaw Summer Jazz Days, Scientific Picnic, Night of Museums, project „Wiersze w<br />
metrze”, Intercultural Festival Galicia, Christmas Fairs, International Festival of Contemporary<br />
Music “Warsaw Autumn”, Warsaw Autumn of Poetry, Warsaw Meeting with<br />
Culture, Film and Theatre Festival in Cieszyn, European Theatre Festival in Tczew<br />
and many others. SI in Warsaw established continuous cooperation with cultural institutions<br />
in various Polish cities, where it takes part together with Slovak partners in<br />
numerous cultural events. These cities are mainly Kraków, Wrocław, Gdańsk, Lublin,<br />
Tczew, Przemysl, Krasiczyn, Tarnow, Poznan, Bydgoszcz, Gorlitz, Bielsko-Biala, Warsaw.<br />
[7, 8, 4].<br />
Between the most successful cultural and diplomatic projects of SI in Warsaw, according<br />
to director Dr. H. Jacošová, belong events organized during national holidays:<br />
Constitution Day of the SR, the Saints Cyril and Methodius Days, Christmas and New<br />
Year events, outdoor events, festivals from area of theater, film, music and others with<br />
participation of Slovak artists.<br />
The director of SI in Warsaw emphasizes also the importance of cooperation with<br />
Cultural Institutes of other countries operating in Poland, especially with Cultural Institutions<br />
from Visegrad Group countries, Bulgaria and Romania. The aim of jointly implemented<br />
projects with these institutions is to provide a unique culture of Central Europe.<br />
The exhibitions “Patrons of Europe - Saints Cyril and Methodius” and “Cyrillic - a new<br />
213
alphabet of the European Union”, <strong>pre</strong>pared in cooperation with the Bulgarian Institute of<br />
Culture in Warsaw, can serve as examples of such projects.<br />
Together with the Czech Centre in Warsaw, SI in Warsaw <strong>pre</strong>pares books about famous<br />
people from the time of existence of Czechoslovakia and organizes film screenings. SI in<br />
Warsaw has also organized several exhibitions, conferences, films and books <strong>pre</strong>sentation<br />
in cooperation with the Institute of National Remembrance. Among such projects we can<br />
find for example outdoor exhibition “And to destroy a records” at Castle Square in Warsaw<br />
(7-27 October 2010) and publication of P. Blažek’s book, “R. Siwiec 1909-1968” (Warsaw,<br />
2010, Published by the Institute of National Remembrance ). [8, 3, 5].<br />
More formal is then cooperation of SI in Warsaw with cultural institutions from other<br />
countries associated in a network of European Union National Institutes for Culture<br />
(EUNIC). In addition to the Institutes of Culture from the Visegrad Group countries,<br />
EUNIC includes additionally Alliance Française, British Council, Goethe-Institut, Instituto<br />
Italiano di Cultura, and others. This formal character of cooperation is, according to<br />
the director of SI in Warsaw Dr. H. Jacošová, due to the fact that “a group of institutions<br />
is much more diverse, and their tasks differ from those realized in our Institute. Some of<br />
these institutes specialize mainly in teaching their native languages and they also have<br />
different economic opportunities”. [8, 5]. Differences in priorities, methods and possibilities<br />
of financing between Slovak Institutes and Culture Institutes of Western European<br />
countries points out also N. Brada, in 2010 an employee of the Ministry of Foreign Affairs<br />
of the Slovak Republic. [10, pp. 57 - 58].<br />
Nevertheless, SI in Warsaw has a very wide program offer. Part of this offer is focusing<br />
on both children and youths. In particular, we can name for example projections of<br />
Slovak animated films, <strong>pre</strong>sentations of Slovak literature for children, exhibitions <strong>pre</strong>pared<br />
by the House of Art for children Bibiana in Bratislava, various competitions and<br />
discussions. Every year on the occasion of Children’s Day, SI in Warsaw organizes Slovak<br />
Picnic. Polish schools and universities often invite the Institute to cooperate in projects<br />
“get to know neighbors in the EU”.<br />
SI in Warsaw also promotes the Slovak language. For this purpose, since 2000, Institute<br />
offers paid Slovak language courses in cooperation with the lectors from the Warsaw<br />
University. Every year about 40 people attend these courses. Studies are possible at three<br />
levels - beginner, intermediate and advanced. Group classes for beginners are hold by<br />
Poles, Slavic studies graduates, intermediate and advanced groups of by Slovaks with<br />
teaching education and lector assigned by the Ministry of Education of the SR. On the<br />
occasion of completion of these courses, SI in Warsaw organizes for participants each<br />
year theater performance conducted by Slovak actors. Further, every year, SI in Warsaw<br />
announces competition “Translation of Literature from Slovak Language”. Co-organizers<br />
of this competition are Institutes of Slavonic Philology at universities of Warsaw,<br />
Katowice and Kraków, and major publishing houses from SR. The competition is open<br />
for students of Slavic and Slovak studies as well as beginning translators and even for<br />
students of Slovak language at the Institute. As a reward for the winners, Ministry of<br />
214
Education of the SR grants each year stay at the Summer School of Slovak Language and<br />
Culture in Bratislava in the Slovak Language Learning Center for Foreigners. In 2011, the<br />
competition for “Translation of Literature from Slovak Language” was organized already<br />
for the 15th time.<br />
SI in Warsaw in addition offers to its visitors library with the possibility to borrow<br />
Slovak books and films. Every year the Institute participates in book fairs in Warsaw,<br />
<strong>pre</strong>senting contemporary Slovak literature. [7, 8, pp. 3 - 4].<br />
In 2011, according to a basic range of topics concerning the <strong>pre</strong>sentation of Slovak<br />
culture (annually developed by Department of Cultural Diplomacy at the Ministry of<br />
Foreign Affairs of the SR) SI in Warsaw has organized following projects:<br />
• Popularization of the World Cup 2011 in hockey in Slovak Republic;<br />
• Exhibition celebrating the twentieth anniversary of the cooperation of the<br />
Visegrad Group countries;<br />
• 90th anniversary of the birth of A. Dubček: <strong>pre</strong>sentation of books devoted to<br />
his life: “Stop Dubček”, “Sphere of enthusiasm” and a meeting with the author of<br />
those publications, J. Banáš;<br />
• Exhibition of photographs "Slovaks help the world" from well-known Slovak<br />
photographers, journalists and social activists A. Bána i M. Bandžak;<br />
• Internships in SI in Warsaw for students from foreign universities;<br />
• Presentation of works of J. Jessenius-Jesenský, unveiling of a plaque to his memory<br />
in Wroclaw and the organization of conferences about his life and work;<br />
• Presentation of the project "European Capital of Culture - Košice 2013" in Poland;<br />
• Concert commemorating Slovak composers on the occasion of the anniversaries<br />
of their births: 130th anniversary of M. Schneider-Trnavský and 100th anniversary<br />
of J. Cikker;<br />
Concerts of Slovak Philharmonic Orchestra and the Slovak Chamber Orchestra of<br />
B. Warchal at the International Music Festival in Gdansk, and complementary concerts<br />
in Kraków and Warsaw.<br />
On 1th July 2011, Poland took over the <strong>pre</strong>sidency of the European Union. Therefore,<br />
the SI in Warsaw also takes part in events organized by Polish cultural institutions.<br />
[8, pp. 5 - 6].<br />
Activities of SI in Warsaw are a great example of not only development of Slovak-<br />
Polish cultural cooperation, but also effective implementation of the concept of cultural<br />
215
diplomacy of the SR, aiming at promotion of the country and its culture abroad. After 16<br />
years, SI in Warsaw earned significant authority in Polish artistic circles and <strong>pre</strong>sented<br />
Slovakia and its culture to numerous participants in projects and events organized by the<br />
Institute.<br />
Conclusion<br />
The activities of Slovak Institutes in the world would be very difficult to replace. After<br />
all, promotion of culture is the most accessible and attractive way of promoting whole<br />
country. Moreover, it is always better when this promotion takes place through coherent<br />
coordinated actions. Therefore, the network of Slovak Institutes should be growing in<br />
the future. One of the first steps in this direction could be opening of Slovak Institute<br />
in some of the Ukrainian cities, for example, in Kiev, the capital of the country, or in<br />
Uzhorod, the centre of the Zakarpattia oblast which borders with SR.<br />
Literature<br />
[1] ZIETEK, A. W. (redakcja naukowa).: Międzynarodowe stosunki kulturalne: podręcznik<br />
akademicki. Warszawa: POLTEXT, 2010. pp. 133-136. ISBN 978-83-7561-<br />
136-6.<br />
[2] RYNIEJSKA-KIEŁDANOWICZ, M.: Cultural Diplomacy as a Form of International<br />
Communication. p. 1-21. Avalaible at: http://www.instituteforpr.org/wp-content/uploads/<br />
Ryniejska_ Kieldanowicz.pdf [date of access - 19.09.2011].<br />
[3] KURUCZ, M.: Kultúrna dimenzia diplomacie. In: Mattoš, B.: Zahraničná politika<br />
a diplomacia Slovenskej republiky v kontexte európskej integrácie. <strong>Zborník</strong> z vedeckej<br />
konferencie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2007. s. 62-71. ISBN 978-<br />
80-225-2467-4<br />
[4] O nás. Avalaible at: http://www.foreign.gov.sk/sk/cinnost_ministerstva/kulturna_<br />
diplomacia-o_nas [date of access - 19.09.2011].<br />
[5] Slovenské inštitúty. Avalaible at: http://www.foreign.gov.sk/sk/cinnost_ ministerstva/kulturna_diplomacia-kulturna_diplomacia__slovenske_instituty<br />
[date of access<br />
- 20.09.2011].<br />
[6] Historia Instytutu. Avalaible at: http://instytutslowacki.pl/index.php?option=com_<br />
content&view= article&id=3&Itemid=5 [date of access – 20.09.2011].<br />
[7] Od dyrekcji. Avalaible at: http://instytutslowacki.pl/index.php?option=com_ content&view=article&id=<br />
1&Itemid=3 [date of access – 20.09.2011].<br />
[8] Wywiad z dyrektor Instytutu Słowackiego w Warszawie Heleną Jacošovą, przeprowadzony<br />
przez Silvię Šebovą, studentkę Wyższej Szkoły Stosunków Międzynaro-<br />
216
dowych w Pradze. Tematem rozmowy były zagadnienia podejmowane w jej dyplomowej<br />
pracy pt.: „Dyplomacja kulturalna jako narzędzie polityki zagranicznej<br />
Republiki Słowackiej”. Warszawa: Instytut Słowacki w Warszawie, 2011. p. 1-6.<br />
[9] O działalności. Avalaible at: http://instytutslowacki.pl/index.php?option=com_<br />
content&view= article&id=2&Itemid=4 [date of access – 20.09.2011].<br />
[10] BRADA, N.: Verejná / kultúrna diplomacia na pôde OSN a EÚ. In:: Bátora, J.<br />
a Hozlárová, Z. (eds.).: Verejná diplomacia: Nový strategický nástroj MZV SR? Panelové<br />
a diskusné príspevky z konferencie „Verejná diplomacia: Nový strategický<br />
nástroj MZV SR“. Bratislava, 4. 12. 2009. Bratislava: Ústav európskych štúdií a medzinárodných<br />
vzťahov FSEV UK, 2010. s. 57-60.<br />
Contact<br />
Natalija Katrenčíková, CSc. and PhD.<br />
Department of Humanitarian and General Education Disciplines<br />
Faculty of Philology<br />
Volyn Institute for Economics and Management<br />
Druzhby narodiw Street 15/236<br />
43017 Lutsk<br />
Ukraine<br />
E-mail: natalija.katrencikova@gmail.com<br />
217
Abstrakt<br />
Elektronické voľby – princípy a možnosti<br />
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD. - Ing. Anita Romanová, PhD. -<br />
Ing. Anna Hamranová, PhD.<br />
Elektronické voľby prostredníctvom internetu sú jedným z moderných spôsobov<br />
<strong>pre</strong>javu demokracie, teda jednou z foriem účasti občanov na riadení štátu. Nedôvera<br />
voči elektronickému hlasovaniu je spojená najmä so zabezpečením anonymity voliča, so<br />
zabezpečením dôvernosti hlasovania a nemožnosti manipulácie výsledkov. Príspevok je<br />
zameraný na základné princípy, na možnosti zabezpečenia a realizácie elektronických<br />
volieb.<br />
Kľúčové slová: elektronické voľby, poll-site electronic voting, i-voľby, bezpečnosť<br />
hlasovania, anonymita voliča<br />
Abstract<br />
Electronic voting – principles and options<br />
Electronic voting via internet is the only modern way of ex<strong>pre</strong>ssion of democracy, hence<br />
one of the methods how citizens may participate on state governance. The distrust against<br />
electronic voting is mostly connected to protection of anonymity of voters, to assurance of the<br />
confidentiality of the vote and incapability of manipulation with the results. This article is dealing<br />
with the main principles, the ways of security and realization of electronic voting.<br />
Keywords: electronic voting (e-voting), poll-site electronic voting, i-voting, security of<br />
voting, anonymity of voter<br />
Úvod<br />
Informačné technológie sú fenoménom dnešnej doby. Zasahujú a ovplyvňujú všetky<br />
oblasti pracovného i súkromného života. Je prirodzené, že ovplyvňujú aj vzťahy medzi<br />
občanmi a <strong>pre</strong>dstaviteľmi vládnej a politickej moci. Prejavom účasti občanov na riadení<br />
štátu sú voľby, ktoré možno realizovať okrem klasického spôsobu (odovzdanie hlasu<br />
v papierovej forme do volebnej urny vo volebnej miestnosti) aj elektronicky. Elektronické<br />
voľby <strong>pre</strong>dstavujú priame vyjadrenie vôle občanov formou e- voľby, teda voľby založenej<br />
na priamom využití informačných a komunikačných technológií.<br />
1. Charakteristika elektronických volieb<br />
E-voľby, alebo elektronické voľby (e-voting), môžeme definovať ako voľby, v ktorých<br />
má volebný hlas výhradne elektronickú podobu. Je to teda proces, v ktorom je akt voľby<br />
občanom uskutočnený priamo prostredníctvom elektronického zariadenia. Jeho výsledok<br />
je odovzdaný na spracovanie prostredníctvom elektronického <strong>pre</strong>nosového média<br />
218
(komunikačnej siete) a ďalej spracovaný výhradne elektronickou cestou. Za elektronické<br />
voľby teda nemožno považovať voľby, v ktorých vystupujú informačné technológie (IT)<br />
iba vo fáze spracovania výsledkov. [2, s. 237].<br />
Z hľadiska vykonania možno e-voľby rozdeliť do dvoch skupín.<br />
• Prvú skupinu tvoria voľby uskutočnené v <strong>pre</strong>sne definovanom čase prostredníctvom<br />
zákonom definovaného elektronického zariadenia umiestneného na<br />
zákonom definovanom mieste (vo volebnej miestnosti). Táto skupina riešení je<br />
spravidla označovaná ako „poll-site electronic voting“, čo možno voľne <strong>pre</strong>ložiť<br />
ako „miesto elektronického hlasovania“.<br />
• Druhú skupinu tvoria voľby uskutočnené v <strong>pre</strong>sne definovanom čase prostredníctvom<br />
ľubovoľného elektronického zariadenia, ktoré spĺňa technické požiadavky<br />
kompatibility so zvoleným volebným systémom, umiestneným na ľubovoľnom<br />
mieste planéty s nutnou dostupnosťou komunikačného prostredia.<br />
Táto skupina riešení sa označuje ako „remote electronic voting“, v terminológii<br />
používanej EÚ ako „i-voting“ alebo slovenským ekvivalentom „i-voľby“.<br />
1.1 Poll- site electronic voting<br />
Prvú skupinu systému e-volieb <strong>pre</strong>dstavuje riešenie, ktoré sa príliš nelíši od klasického<br />
systému volieb. Jediným rozdielom je skutočnosť, že volič namiesto klasického papierového<br />
hlasovacieho lístka použije lístok elektronický, ktorý mu je sprístupnený elektronickým<br />
zariadením v mieste voľby. V tomto systéme je teda oprávnenosť voliča voliť overená klasickým<br />
spôsobom, teda fyzickou prítomnosťou na mieste voľby (vo volebnej miestnosti)<br />
a elektronické zariadenie (DRE – volebný terminál s dotykovou obrazovkou, na ktorom je<br />
zobrazený elektronický hlasovací lístok) sa využíva až pri vlastnej voľbe. [1, s. 6]. Elektronický<br />
hlasovací lístok je po akte voľby uložený do elektronickej volebnej urny a po uzatvorení<br />
volebných miestností je ďalej spracovávaný elektronicky v rámci sčítania hlasov.<br />
Výhodou tohto systému je zníženie nákladov na tlač hlasovacích lístkov, zníženie<br />
náročnosti sčítania hlasov, a teda aj eliminácia chýb a zvýšenie rýchlosti spracovania<br />
výsledkov. Možné logické kontroly v rámci aplikácie terminálu znižujú počet neplatných<br />
hlasov. Ďalej je to vysoká úroveň zabezpečenia v oblasti overenia identity voliča, jeho<br />
oprávnenie voliť a anonymita odovzdaného hlasu. Psychologickou výhodou tohto riešenia<br />
je tiež fyzický kontakt voliča s volebnou komisiou, ktorý znižuje úroveň psychologickej<br />
bariéry pri použití virtuálneho hlasovacieho lístka. Nevýhodou je, že systém kopíruje<br />
klasický spôsob voľby, neumožňuje teda voliť občanom, ktorí nie sú schopní byť fyzicky<br />
prítomní v <strong>pre</strong>sne definovanom čase na mieste voľby a vlastne neprináša vyššiu mieru<br />
komfortu <strong>pre</strong> občana do tohto procesu. Ďalšou nevýhodou je, že vlastnosti systému neumožňujú<br />
voličovi zistiť, či jeho hlas bol platný a či bol započítaný do celkového výsledku<br />
volieb. Ďalej prakticky z pohľadu organizácie volieb a súvisiacich finančných nákladov<br />
neumožňuje zvýšiť počet možných hlasovaní v priebehu času. Toto riešenie je relatívne<br />
rozšírené najmä na americkom kontinente.<br />
219
1.2 Elektronické voľby na diaľku - remote electronic voting<br />
Táto skupina systému elektronických volieb <strong>pre</strong>dstavuje riešenie, ktoré prináša do<br />
systému nezávislosť od miesta. Ide teda o systém vzdialených volieb, teda remote voting.<br />
Táto skutočnosť so sebou prináša najväčší problém i-volieb, a to spôsob overenia identity<br />
voliča a jeho oprávnenie voliť. Hlavnou výhodou oproti systému poll-site electronic<br />
voting je výrazné zvýšenie komfortu <strong>pre</strong> voliča (ako časovo, teda umožnením voľby bez<br />
ohľadu na pracovnú dobu fyzických volebných miestností, tak aj tým, že občan môže<br />
voliť odkiaľkoľvek) a ďalej možnosť teoreticky neobmedzeného rastu počtu volieb pri nákladoch<br />
porovnateľných s nákladmi na organizáciu jedných volieb. Medzi ďalšie výhody<br />
patrí zníženie nákladov na tlač hlasovacích lístkov, zníženie náročnosti sčítania hlasov,<br />
a teda aj zníženie počtu chýb a zvýšenie rýchlosti spracovania výsledkov volieb a možné<br />
logické kontroly v rámci aplikácie, ktoré znižujú počet neplatných hlasov. Nevýhodou<br />
je väčšia technická a procesná náročnosť pri overovaní identity voliča, jeho oprávnenia<br />
voliť, zabezpečenie anonymity hlasu a s tým súvisiace bezpečnostné riziká. Ďalším<br />
problémovým okruhom je veľký rozdiel oproti klasickému spôsobu volieb, čo môže viesť<br />
k nedôvere voličov voči novému systému volieb, a teda k ich neúčasti na voľbách. V ďalšom<br />
texte sa budeme venovať len systému i-volieb.<br />
2. Princípy i-volieb<br />
Pojem i-voľby znamená riešenie e-volieb, ktoré je nezávislé od miesta uskutočnenia<br />
volieb. Táto nezávislosť <strong>pre</strong>dpokladá dostupnosť vhodnej komunikačnej infraštruktúry<br />
na realizáciu prístupu voliča do volebného systému. V súčasnosti ide najmä o internet<br />
a siete GSM. Teda z pohľadu vstupného zariadenia ide o využitie internetu alebo<br />
mobilného telefónu. Za <strong>pre</strong>dchodcu tohto volebného systému možno považovať voľbu<br />
prostredníctvom pošty, ktorá je zavedená v niektorých krajinách, napr. vo Švajčiarsku.<br />
Táto forma e-volieb sa v súčasnosti testuje vo viacerých krajinách Európy. Vzhľadom<br />
na relatívnu novosť konceptu je zatiaľ stále používaná a chápaná ako voľba doplnková<br />
k existujúcim klasickým volebným systémom. Re<strong>pre</strong>zentuje teda len ďalší možný kanál,<br />
ktorým môže občan <strong>pre</strong>javiť svoj názor. Je veľmi pravdepodobné, že využitie tohto<br />
voliteľného spôsobu volieb bude časom v súlade so všeobecným trendom rozširovania<br />
využívania internetu a penetráciou populácie mobilnými telefónmi vzrastať (napr. ako<br />
v prípade bankových služieb).<br />
Oblasť, v ktorej sa najviac i-voľby procesne odlišujú od klasického spôsobu voľby, je<br />
najmä identita voliča a jeho oprávnenie voliť. Tak v prípade klasického spôsobu volieb,<br />
ako aj pri využití elektronických volebných terminálov, sú identita voliča ako aj jeho<br />
oprávnenie voliť overené fyzicky členmi volebnej komisie na základe dokladu totožnosti<br />
<strong>pre</strong>dloženého voličom a zoznamu oprávnených voličov zostaveného na základe registra<br />
obyvateľstva. V prípade i-volieb je nutné túto identitu overiť vzdialene. Toto overenie<br />
je jedným z hlavných dôležitých bodov, ktoré je potrebné pri návrhu riešenia i-volieb<br />
zohľadniť.<br />
220
Rovnako ako v prípade ostatných typov mobilných či internetových služieb (ako<br />
napr. e-banking) je najdôležitejším prvkom bezpečnosť. Práve zotrvačnosť v odstraňovaní<br />
nedôvery používateľov k technológiám z pohľadu bezpečnosti je najväčšou <strong>pre</strong>kážkou<br />
rozšírenia tohto typu riešenia. Zrejme výrazným prvkom v tejto nedôvere je eliminácia<br />
fyzickej interakcie medzi voličom a ľudskými článkami volebného systému.<br />
3. Činnosti v procese i-volieb<br />
3.1 Marketing (<strong>pre</strong>d voľbami)<br />
Verejná správa začne informačnú kampaň <strong>pre</strong> občanov o i-volebnom procese<br />
a o spôsobe, akým sa možno volieb zúčastniť. Pokiaľ ide len o test na malom počte voličov,<br />
možno vykonať informačnú kampaň formou školení. Pri voľbách v širšom meradle<br />
je nutné pripraviť demonštračný systém, na ktorom si môžu voliči v <strong>pre</strong>dstihu celý<br />
systém vyskúšať. Vhodné je využitie internetu aj ako školiaceho média, napr. formou<br />
e-learningového kurzu. Súčasťou kampane musí byť aj jasné vysvetlenie princípov celého<br />
systému, potvrdenie jeho bezpečnosti (napr. nezávislým auditom) a dôveryhodnosti.<br />
3.2 Registrácia voličov (<strong>pre</strong>d voľbami)<br />
Navrhnutý proces musí byť vhodným kompromisom medzi úrovňou bezpečnosti,<br />
a teda aj dôveryhodnosťou výsledkov volieb a prívetivosťou voči životnému štýlu očakávaného<br />
voliča (napr. v prípade fyzickej registrácie je vhodné registráciu zabezpečovať<br />
v hodinách dlhších ako sú bežné úradné hodiny). Každý projekt i-volieb vyžaduje dôkladnú<br />
analýzu spôsobu registrácie, ktorý je kľúčový <strong>pre</strong> celkový úspech projektu.<br />
3.3 Vymenovanie volebnej komisie (<strong>pre</strong>d voľbami)<br />
Volebná komisia je zložená podľa bežných zvyklostí či legislatívy a je zostavená <strong>pre</strong>d<br />
začiatkom volieb. Komisia disponuje kľúčom na otvorenie elektronickej volebnej urny.<br />
3.4 Vlastné voľby<br />
Spravidla v súčasnosti <strong>pre</strong>biehajú paralelne i-voľby a klasické (niekde doplnené<br />
o voľby poštové). Súčasťou volieb je aj vydanie potvrdenia o odovzdaní hlasu, ktoré však<br />
nesmie obsahovať žiaden údaj spojený s obsahom voľby.<br />
3.5 Sčítanie hlasov a publikácia výsledkov<br />
V prípade súbehu volieb viacerými kanálmi tomuto kroku <strong>pre</strong>dchádza overenie<br />
platnosti hlasov (teda aby každý volič hlasoval len raz, je nutné legislatívne ošetrenie priority<br />
času odovzdania hlasu a volebného kanálu). Po ukončení volieb (uzatvorení elektronického<br />
systému) volebná komisia odomkne elektronickú volebnú urnu a sčíta hlasy.<br />
Publikuje sa výsledok a zoznam volebných potvrdení, takže každý volič môže zistiť, či<br />
jeho hlas bol započítaný.<br />
221
4. Požiadavky na i-volebný systém a možný prístup k ich riešeniu<br />
Bezpečnosť riešení i-volieb sa netýka len on – line identifikácie voliča, ale aj vyriešenia<br />
ďalších požiadaviek. Každý systém i-volieb musí poskytovať <strong>pre</strong>myslené technické<br />
alebo často aj organizačno – procesné riešenie týchto legislatívno – bezpečnostných<br />
požiadaviek. N. Voutsis a F. Zimmermann v článku „ Anonymous Code Lists for Secure<br />
Electronic Voting over Insecure Mobile Channels“ uvádzajú nasledujúci zoznam podmienok,<br />
ktoré musí úspešné riešenie i-volieb rešpektovať [3, s. 340]:<br />
• voliť smie len oprávnený volič;<br />
• každý volič disponuje len jedným hlasom. Nikto nesmie voliť viac ako raz, a to<br />
napriek tomu, že je dostupných viac volebných kanálov;<br />
• každý volič musí byť chránený proti zneužitiu identity. Nikto iný nesmie voliť<br />
(bez jeho vedomia, pokiaľ legislatíva umožňuje poveriť tretiu osobu na voľby)<br />
namiesto oprávneného voliča;<br />
• odovzdaný hlas je tajný a nesmie byť zverejnený <strong>pre</strong>d termínom oficiálneho<br />
otvorenia volebných urien a sčítania hlasov;<br />
• tajnosť a anonymita volieb je zaručená. Nie je teda možné spojiť identitu voliča<br />
s obsahom jeho hlasovania;<br />
• možno zistiť, či daný volič volil, ale nesmie byť možné na základe tejto informácie<br />
rekonštruovať obsah jeho hlasovania. Toto opatrenie zabraňuje kupovaniu<br />
hlasov;<br />
• sčítanie hlasov musí byť správne, úplné a overiteľné. Počet odovzdaných hlasov<br />
sa musí rovnať počtu sčítaných volebných lístkov. Každý volič musí mať možnosť<br />
overiť, či jeho hlas bol pri finálnom sčítaní hlasov započítaný;<br />
• obsah voľby sa nesmie dať odpočúvať, či modifikovať. Nikto nesmie modifikovať<br />
cudzí hlas bez toho, že by sa táto činnosť nedala odhaliť. Nikto nesmie byť<br />
schopný duplikovať cudziu voľbu. Celý proces musí byť odolný voči chybám,<br />
a to vrátane chýb náhodných. Každá voľba musí byť výrazom vnútorného <strong>pre</strong>svedčenia<br />
voliča;<br />
• volebný systém nesmie prijať hlasy mimo zákonom určeného času volieb. Nesmú<br />
byť k dispozícii žiadne priebežné volebné výsledky, ktoré by mohli ovplyvňovať<br />
rozhodnutie ostatných voličov. Je nutné mať na zreteli, že klasické voľby<br />
trvajú jeden alebo dva dni, zatiaľ čo i-voľby alebo voľby prostredníctvom pošty<br />
môžu trvať aj niekoľko týždňov;<br />
• volebný systém musí byť auditovateľný. Aj keď stále existujú tradičné kanály <strong>pre</strong><br />
voľby, každý i-volebný systém musí byť odolný voči akémukoľvek typu bezpečnostného<br />
útoku typu DoS (Denial of Service – zastavenie <strong>pre</strong>vádzky služieb).<br />
222
Zabezpečenie vyššie uvedených požiadaviek možno vykonať rôznymi postupmi,<br />
ktoré musia byť vo<strong>pre</strong>d určené a legislatívne ošetrené.<br />
5. Technologický koncept riešenia i-volieb<br />
Základná technologická architektúra i-volebného systému môže byť riešená napr.<br />
podľa obrázku 1.<br />
O b r á z o k 1<br />
Technologický koncept riešenia i-volieb<br />
Prameň: Šindelář, P.: Elektronické volby jako možný nástroj pro posílení demokracie.<br />
Praha: Systems Integration, 2006. s. 237-245. ISBN 80-245-1050-2.<br />
Celý systém sa skladá z troch hlavných blokov. Je to:<br />
• používateľský blok,<br />
• blok zberu hlasov,<br />
• blok sčítania hlasov a publikácie výsledkov.<br />
Jadro tohto systému vytvára na aplikačnej úrovni virtuálny vzťah medzi voličom<br />
a volebnou komisiou. Tento prístup eliminuje nutnosť dôvery ku komplexnej technologickej<br />
infraštruktúre celého riešenia, vrátane technického personálu, ktorý ju <strong>pre</strong>vádzkovo<br />
obsluhuje. Kryptografická metóda je založená na infraštruktúre verejných kľúčov.<br />
Celková architektúra je kombináciou bezpečnostne auditovateľných hardvérových<br />
a softvérových komponentov, zabezpečenia logickej a fyzickej bezpečnosti a kryptografického<br />
volebného protokolu.<br />
223
Základný procesný postup podporovaný touto architektúrou a patentovaným kryptografickým<br />
protokolom uvádzame nižšie.<br />
• Vymenovanie volebnej komisie; vytvorenie páru PKI kľúčov <strong>pre</strong> potreby volieb.<br />
Každý člen komisie dostane podľa tajného postupu časť privátneho PKI kľúča,<br />
ktorý slúži na otvorenie elektronickej urny. Prítomnosť minimálne určitého<br />
počtu členov komisie je dohodnutá a vyžadovaná <strong>pre</strong> rekonštrukciu celého kľúča.<br />
Privátny kľúč je zničený.<br />
• Začiatok volieb; keď sa volič pripojí k i-volebnému systému, elektronicky podpísaný<br />
Java applet je dynamicky stiahnutý na príslušné zariadenie, a je tak vytvorené<br />
bezpečné prostredie <strong>pre</strong> samotnú voľbu.<br />
• Volič je autentifikovaný (podľa registrácie) a dostane personalizovaný elektronický<br />
volebný lístok s príslušnými možnosťami voľby. Volič vykoná svoju voľbu.<br />
• Volič dostane elektronicky podpísané potvrdenie o svojej voľbe, ktoré obsahuje<br />
náhodne generovaný unikátny identifikátor voľby.<br />
• Vo volebnom systéme je hlasovací lístok spolu s unikátnym identifikátorom zapečatený<br />
v elektronickej obálke vytvorenej zaručeným verejným kľúčom volieb.<br />
V tomto bode možno vykonávať dodatočné kontroly platnosti hlasu, v prípade<br />
použitia viacerých kanálov, alebo či existuje väzba medzi identitou voliča<br />
a obálkou s jeho hlasom.<br />
• Dôkaz autenticity hlasu je vytvorený na základe privátneho kľúča voliča a je<br />
pripojený k elektronickej obálke. Elektronická obálka je uložená v elektronickej<br />
volebnej urne.<br />
• Na konci obdobia volieb, kedy elektronická volebná urna obsahuje všetky zapečatené<br />
elektronické obálky, je fyzicky <strong>pre</strong>sunutá do systému <strong>pre</strong> sčítanie hlasov.<br />
• Členovia volebnej komisie <strong>pre</strong>dložia svoje časti privátneho kľúča.<br />
• Špeciálna kryptografická schéma je použitá na rekonštrukciu privátneho kľúča,<br />
otvorené sú zapečatené digitálne obálky a oddelená je vlastná obálka (identifikátor<br />
voliča) a jej obsah (vlastná hodnota hlasu). V tomto kroku tiež možno<br />
vykonať kontrolu platnosti hlasov (odstránenie možných duplicít medzi zoznamom<br />
voličov medzi papierovou formou a i-formou).<br />
• Na separátnych zoznamoch sú publikované výsledky a unikátne identifikátory<br />
hlasov.<br />
• Prebieha audit sčítania hlasov a výsledkov volieb. Okrem toho si môžu voliči<br />
overiť na základe porovnania obdržaného identifikátora hlasu a publikovaného<br />
zoznamu, či ich hlas bol vo finálnom súčte zohľadnený.<br />
224
Z dôvodu, že oblasť elektronizácie procesov uplatňovania demokracie je citlivou<br />
záležitosťou, ktorá môže mať priamy vplyv na vierohodnosť a dôveryhodnosť volených<br />
zástupcov, pristupujú k zavádzaniu týchto moderných služieb jednotlivé štáty opatrne.<br />
Spravidla je ich postup zavádzania i-volebných služieb postupný. Závádzanie i-volieb<br />
začína sériou overovania konceptu, pilotných projektov a záväzných či nezáväzných testov,<br />
v ktorých sa overuje celková vhodnosť konceptu i-volieb v kultúrnom prostredí toho<br />
ktorého štátu, vhodnosť využitia konkrétnych technológií, bezpečnosť a spôsob registrácie<br />
voličov, a v neposlednom rade aj reakcia a prístup voličov. Následne, podľa výsledkov<br />
týchto testov, plánujú ďalší postup týmto smerom posilňovania demokratických základov<br />
štátu.<br />
Krajiny, ktoré používajú ako jeden z možných kanálov voľbu poštou, majú v prijatí<br />
i-volieb situáciu uľahčenú. Preto je tiež možné v zozname aktívnych priekopníkov nájsť<br />
Švajčiarsko. Na ilustráciu je v nasledujúcej tabuľke uvedené základné porovnanie oboch<br />
typov volieb, z ktorého vyplýva, že rozdielnosť oboch foriem volebného procesu je minimálna,<br />
a technologická zmena je teda aj <strong>pre</strong> zavedenie v týchto štátoch jednoduchšia.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Porovnanie prvkov i-volieb a poštových volieb<br />
i-voľby Poštové voľby<br />
Elektronický register voličov (databáza<br />
225<br />
Register voličov (papierový výstup<br />
z databázy)<br />
Šifrovaný balíček dát s hlasom Obálka s hlasovacím lístkom<br />
Šifrovaný balíček dát s identifikačnými kódmi<br />
Šifrovaný balíček dát s identifikačnými kódmi<br />
a elektronickým hlasovacím lístkom<br />
Elektronická volebná urna (databáza so zašifrovanými<br />
hlasmi)<br />
Podpis voliča<br />
List s voličskou kartou a uzatvorenou<br />
obálkou s hlasovacím lístkom<br />
Volebná urna s hlasovacími lístkami<br />
Prameň: Šindelář, P.: Elektronické volby jako možný nástroj pro posílení demokracie.<br />
Praha: Systems Integration, 2006. s. 237-245. ISBN 80-245-1050-2.
Záver<br />
Napriek tomu, že elektronické voľby prinášajú so sebou množstvo otázok a problémov,<br />
v budúcnosti je nutné s nimi počítať. Medzi ich výhody vo všeobecnosti patrí:<br />
• vyšší komfort voliča,<br />
• možnosť realizácie viacerých hlasovaní pri zachovaní nákladov na úrovni porovnateľnej<br />
jednému hlasovaniu (v prípade realizácie len elektronicky),<br />
• umožniť hlasovanie občanom žijúcim v zahraničí,<br />
• čiastočné zníženie nákladov na realizáciu volieb, referenda, príp. miestneho referenda,<br />
• rovnako ako v prípade mobility pracovných síl je to dosiahnutie mobility voličov<br />
(možnosť hlasovania z iného miesta ako je príslušný volebný okrsok).<br />
Typickým prístupom k i-voľbám je prístup postupný. Niekoľko pilotných projektov<br />
umožní vláde posúdiť prístup, reakciu občanov a možnosti technológií. Všeobecne sa<br />
<strong>pre</strong>dpokladá, že proces akceptácie i-volieb bude podobný spôsobu prijatia elektronických<br />
bankových služieb. Vhodným technologickým riešením na strane voličského rozhrania<br />
môže byť technológia GSM SMS, ktorá však nie je ideálna z hľadiska bezpečnosti.<br />
Budúcnosť majú pravdepodobne integrované klientske zariadenia (inteligentné mobilné<br />
telefóny, iPhony, smartphony) pripojené k internetu prostredníctvom GSM sietí.<br />
Literatúra<br />
[1] GAŽI, P.: Elektronické voľby: utópia alebo realita?. [online] 2011. [cit. 25.9.2011].<br />
Dostupné na internete: .<br />
[2] ŠINDELÁŘ, P.: Elektronické volby jako možný nástroj pro posílení demokracie.<br />
Praha: Systems Integration, 2006. s. 237-245. ISBN 80-245-1050-2.<br />
[3] VOUTSIS, N. - ZIMMERMANN, F.: Anonymous Code Lists for Secure Electronic<br />
Voting over Insecure Mobile Channels. Hershey: IGI-Publishing, 2007. s. 340. ISBN<br />
15-914-0884-9.<br />
226
Kontakt<br />
doc. Ing. Mojmír Kokles, PhD.<br />
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: mojmir.kokles@vsemvs.sk<br />
Ing. Anita Romanová, PhD.<br />
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: anita.romanova@vsemvs.sk<br />
Ing. Anna Hamranová, PhD.<br />
Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: anna.hamranova@vsemvs.sk<br />
227
Komparácia hospodárskeho a sociálneho rozvoja<br />
v Slovenskej republike v porovnaní s Európskou úniou<br />
(EÚ27 a EÚ16) a s Českou republikou<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Viliam Kováč, CSc.<br />
Príspevok sa zaoberá otázkami hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európskej únii.<br />
Formou komparácie vybraných základných makroekonomických ukazovateľov v EÚ27,<br />
EÚ16 (15) a v Českej republike so Slovenskou republikou poukazuje na ich vývoj od<br />
roku 2004, t. j. od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Jednotlivé ukazovatele<br />
poukazujú na pokrok, resp. zaostávanie v porovnaní s Európskou úniou.<br />
Klúčové slová: hospodársky a sociálny rozvoj, makroekonomické ukazovatele, hrubý<br />
domáci produkt, zamestnanosť, nezamestnanosť, výdavky na výskum a vývoj, inflácia<br />
Comparison of economic and social development in the Slovak<br />
Republic in the European Union compared with (EU27<br />
and EU16) and the Czech Republic<br />
Abstract<br />
Post examines the question of economic and social development in the European Union.<br />
Through a comparison of selected basic macroeconomic indicators in the EU27, EU16<br />
(15) and the Czech Republic and the Slovak Republic, highlighting their evolution from<br />
2004, ie of Slovakia‘s accession to the European Union in 2004. Individual indicators are<br />
point to progress, respectively. lagging behind compared to the European Union.<br />
Keywords: economic and social development, macroeconomic indicators, gross domestic<br />
product, employment, unemployment, spending on research and development, inflation<br />
Úvod<br />
Vstupom SR do EÚ nastalo obdobie jej pomerne úspešného hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja, t. j. zmien v rozvoji jej hospodárskych a sociálnych procesov. Hospodársky<br />
a sociálny rozvoj SR sa meria vybranými základnými makroekonomickými ukazovateľmi.<br />
Jednotlivé ukazovatele poukazujú na to, aké úspechy, resp. neúspechy sa dosiahli<br />
v jednotlivých oblastiach so zameraním ďalej ich zvyšovať, resp. znižovať, a tak zvyšovať<br />
životnú úroveň obyvateľstva.<br />
228
1. Charakteristika hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky<br />
v období rokov 2004-2009<br />
Hospodársky a sociálny rozvoj SR v rokoch 2004 - 2009 významne ovplyvnili nižšie<br />
uvedené skutočnosti.<br />
1.1 Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie<br />
SR ako novovytvorený štátny útvar Európy videla veľkú príležitosť etablovať sa vo<br />
svetovom spoločenstve štátov formou vstupu do skupiny štátov západnej Európy ako<br />
elitného klubu štátov sveta. Tento vstup však bol s<strong>pre</strong>vádzaný problémami v oblasti plnenia<br />
kodanských kritérií v politickej časti. SR vstupom do EÚ <strong>pre</strong>dpokladala podstatné<br />
zvýšenie úrovne v jej sociálnej a hospodárskej oblasti, teda v oblasti zvýšenia životnej<br />
úrovne jej obyvateľstva.<br />
Vstup SR do EÚ priniesol <strong>pre</strong> SR určité pozitíva, ktorými boli, resp. sú:<br />
• zvýšenie kredibility a stability SR na medzinárodnej úrovni, čo významne<br />
prispelo k jej politickému a hospodárskemu etablovaniu v Európe a vo svete,<br />
• sloboda pohybu tovaru, služieb, kapitálu a obyvateľstva, ktorá <strong>pre</strong>dtým nebola<br />
možná,<br />
• uplatnenie legislatívy platnej vo vyspelých štátoch EÚ a sveta v podmienkach<br />
SR v oblasti demokratizácie verejného života,<br />
• postupné znižovanie cien tovaru a služieb, ako aj zvyšovanie úrovne ich kvality<br />
(najmä uplatňovaním noriem používaných v hospodárstve vyspelých štátov<br />
sveta), čo významne ovplyvnilo životnú úroveň obyvateľstva SR, a vytvorilo<br />
podmienky <strong>pre</strong> ich export na vyspelé svetové trhy,<br />
• získanie finančných prostriedkov v rámci regionálnej politiky EÚ napomohlo<br />
SR rast tak v hospodárskej oblasti (rast HDP, zamestnanosť), ako aj v sociálnej<br />
oblasti (nezamestnanosť, chudoba), resp. postupné vyrovnávanie jednotlivých<br />
regiónov na úroveň EÚ.<br />
Okrem skôr uvedených skutočností je potrebné uviesť, že SR vynaložila mimoriadne<br />
úsilie o vstup do eurozóny, t. j. členských štátov EÚ, ktoré používajú spoločnú menu euro.<br />
V nadväznosti na vstup do EÚ <strong>pre</strong> SR vznikli v hospodárskej a sociálnej oblasti určité<br />
problémy, ako napríklad:<br />
• strata suverenity štátu v určitých oblastiach, ktoré boli <strong>pre</strong>nesené na spoločné<br />
inštitúcie EÚ, ktoré rozhodovali v určitých oblastiach za SR,<br />
• strata pracovných príležitostí, ktorá vznikla v dôsledku potrieb transformácie<br />
hospodárstva,<br />
229
• vytvorenie náročného konkurenčného prostredia <strong>pre</strong> podniky v porovnaní<br />
s etablovanými podnikmi vyspelých členských štátov EÚ (Nemecka, Francúzska<br />
Veľkej Británie a ďalších),<br />
• vyrovnanie sa s uplatňovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, nakoľko<br />
v plánovanom hospodárstve SR rozvíjala poľnohospodársku produkciu na<br />
zásade sebestačnosti v rámci štátu,<br />
• vyrovnanie sa s takými nežiaducimi vplyvmi, ako sú drogy, kriminalita, prostitúcia,<br />
obchod s bielym mäsom, a to po uvoľnení hraníc medzi novými a starými<br />
členskými štátmi EÚ.<br />
1.2 Nástup svetovej hospodárskej a finančnej krízy<br />
Hospodárska a finančná kríza, ktorá vládne svetom, sa v plnej miere <strong>pre</strong>javila aj<br />
v EÚ, ktorá je najväčším obchodným partnerom USA, v ktorých kríza vznikla. Zanechala<br />
vážne hospodárske a sociálne dôsledky.<br />
Plný vplyv hospodárskej a finančnej krízy sa začal <strong>pre</strong>javovať v EÚ a v jej členských<br />
štátoch na začiatku roku 2008. Najskôr sa kríza <strong>pre</strong>javila vo vyspelých členských štátoch<br />
EÚ a následne aj v ďalších štátoch, ktoré v rámci „intraobchodu“ majú intenzívny zahraničný<br />
obchod s vyspelými štátmi EÚ, medzi ktoré patrí aj SR. SR hospodárska a finančná<br />
kríza v plnej miere zasiahla v rokoch 2008 až 2009 a vplyv v niektorých oblastiach, ako<br />
je napr. oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti <strong>pre</strong>trváva až do roku 2011. Niektoré oblasti,<br />
ako napr. rast HDP, sa oživili a SR patrí v súčasnosti k členským štátom s najvyšším<br />
rastom HDP v EÚ.<br />
2. Komparácia základných makroekonomických ukazovateľov v Slovenskej<br />
republike s Európskou úniou (EÚ27 a EÚ16, resp. 15) a s Českou republikou<br />
Pre potreby komparácie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR s EÚ27, EÚ16 (15),<br />
resp. s ČR je potrebné si vybrať určitý etalón (vzor), s ktorým budeme SR porovnávať.<br />
Pre tento etalón boli vybrané: EÚ27, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje priemernú úroveň určitého<br />
ukazovateľa, EÚ16, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje štáty eurozóny ako najvyspelejšie štáty EÚ (resp.<br />
15 <strong>pre</strong> ukazovateľ hodinovej produktivity práce) a ČR, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje členský štát EÚ,<br />
s ktorým nás viažu vzájomné hospodárske a sociálne zväzky. Ide teda o etalóny, ktoré<br />
majú vyššiu úroveň hospodárskych a sociálnych ukazovateľov ako má SR. Vyššia úroveň<br />
ukazovateľov štátov tvoriacich etalóny nám umožní objaviť slabé a silné stránky hospodárskeho<br />
a sociálneho rozvoja. Mohla by motivovať SR k dosiahnutiu lepších výsledkov.<br />
Komparácia ukazovateľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja zachytáva obdobie od<br />
roku 2004, keď SR vstúpila do EÚ a vytvorili sa tak porovnateľné podmienky v rámci<br />
EÚ. Porovnávame ukazovatele ktorými sú HDP, zamestnanosť, nezamestnanosť, výskum<br />
a vývoj, produktivita práce a inflácia.<br />
230
T a b u ľ k a 1<br />
Komparácia HDP v nominálnej hodnote v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR (v b. c.) v období<br />
rokov 2004 - 2009 (v mil. eur)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 10 606 11 063 11 084 12 360 12 512 11 808<br />
EÚ16 7 854 8 148 8 556 9 001 9 276 8 963<br />
SR 34 38 45 55 65 63<br />
ČR 88 100 114 127 149 137<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Hospodárska a finančná kríza spôsobila, že HDP, počnúc rokom 2009, v SR a v ČR<br />
klesá.<br />
T a b u ľ k a 2<br />
Komparácia miery rastu HDP (medziročná) v % v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období<br />
rokov 2004 - 2009 (v %)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 2,5 2,0 3,2 3,0 5,0 -4,2<br />
EÚ16 2,2 1,7 3,8 2,8 0,4 -4,1<br />
SR 5,1 6,7 8,5 10,5 5,8 -4,8<br />
ČR 4,5 63 6,8 6,1 2,5 -4,1<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
V období rokov 2004-2008 sa hospodársky rast SR a ČR postupne zvyšoval; v porovnaní<br />
s priemerom EÚ27, resp. EÚ16 v niektorých rokoch až dvojnásobne, resp. trojnásobne.<br />
Zvlášť vysoká úroveň hospodárskeho rastu bola v SR v roku 2007, keď dosiahol<br />
výšku 10,5 %, čo <strong>pre</strong>dstavovalo jednu z najvyšších mier rastu v EÚ. V nadväznosti na<br />
nástup hospodárskej a finančnej krízy však postupne v rokoch 2008 a 2009 tento rast<br />
výrazne klesal.<br />
231
T a b u ľ k a 3<br />
Komparácia HDP na 1 obyvateľa v nominálnej hodnote v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR<br />
v období rokov 2004 - 2009 (v eurách)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 21 700 22 500 23 700 25 000 25 100 23 600<br />
EÚ16 23 700 24 600 25 900 27 300 27 200 25 600<br />
SR 12 300 13 500 15 000 17 000 18 100 17 200<br />
ČR 16 300 17 100 18 200 19 900 20 200 19 200<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Významným sociálno-hospodárskym ukazovateľom je HDP na 1 obyvateľa, ktorým<br />
možno merať tak výkonnosť hospodárstva, ako aj životnú úroveň (blahobyt) obyvateľstva.<br />
V SR tento ukazovateľ postupne v jednotlivých rokoch do roku 2008 rástol; jeho<br />
rast v období rokov 2006-2007 <strong>pre</strong>dstihol rast v ČR. Hospodárska a finančná kríza, ktorá<br />
postihla obidve republiky, zastavila sľubne sa rozbiehajúci rozvoj v nich.<br />
T a b u ľ k a 4<br />
Komparácia HDP na 1 obyvateľa ako nominálnej hodnoty (eur) v EÚ27 = 100%,<br />
EÚ16, v SR, v ČR v období rokov 2004 - 2009 (v %)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 100 100 100 100 100 100<br />
EÚ16 109 110 109 109 109 109<br />
SR 57 60 63 68 72 73<br />
ČR 75 76 77 80 81 82<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Ako ukazujú hodnoty uvedených ukazovateľov, v porovnaní s EÚ možno SR z hľadiska<br />
výšky tohto ukazovateľa zaradiť do skupiny štátov, ako sú Estónsko, Litva, Maďarsko.<br />
T a b u ľ k a 5<br />
Komparácia zamestnanosti celkom v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v % z celkového<br />
počtu aktívneho obyvateľstva v období rokov 2004 - 2009<br />
232
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 63,0 63,5 64,5 65,4 65,9 64,6<br />
EÚ16 63,1 63,7 64,6 65,6 66,0 64,7<br />
SR 57,0 57,7 59,4 60,7 62,3 60,2<br />
ČR 64,2 64,8 65,3 66,1 66,6 65,4<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Zamestnanosť je významným ukazovateľom hospodárskeho a sociálneho rozvoja<br />
EÚ a životnej úrovne jej obyvateľstva. V podmienkach SR je úroveň zamestnanosti v porovnaní<br />
s EÚ27, resp. EÚ16 na solídnej úrovni. ČR v zamestnanosti dosahuje úroveň<br />
takých štátov EÚ, ako sú Nemecko, Írsko, Portugalsko, Cyprus. Treba uviesť, že úroveň<br />
zamestnanosti v EÚ27, resp. EÚ16 je relatívne nízka v komparácii s niektorými členskými<br />
štátmi, ako sú Švédsko, Veľká Británia a iné, ktoré dosahujú až 70 %-nú úroveň<br />
zamestnanosti. Pokiaľ ide o SR, jej úroveň zamestnanosti možno prirovnať k Rumunsku,<br />
k Maďarsku, k Taliansku, resp. k ďalším štátom s nižšou úrovňou zamestnanosti EÚ.<br />
T a b u ľ k a 6<br />
Komparácia zamestnanosti podľa pohlavia v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období<br />
rokov 2004 - 2009 (muži, ženy) v %<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
EÚ27<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
muži 70,4 70,8 71,6 72,5 72,8 70,7<br />
ženy 55,6 56,3 57,3 58,3 59,1 58,6<br />
EÚ16<br />
muži 71,5 72,5 72,8 70,7<br />
ženy 54,6 58,3 59,1 58,6<br />
SR<br />
muži 63,2 64,6 67,0 68,4 70,0 67,6<br />
ženy 50,9 50,9 51,9 53,0 54,6 52,8<br />
ČR<br />
muži 72,3 73,3 73,7 74,8 75,4 73,8<br />
ženy 56,0 56,3 56,8 57,3 57,6 56,7<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
233
Celkovú úroveň zamestnanosti v EÚ27, EÚ16, resp. v jednotlivých členských štátoch<br />
významne ovplyvňuje úroveň zamestnanosti mužov a žien. SR v tomto ukazovateli<br />
zaostáva tak za úrovňou EÚ27 a EÚ16, ako aj za úrovňou zamestnanosti žien v ČR. Úroveň<br />
SR v tomto ukazovateli možno zaradiť do skupiny štátov, ako sú Rumunsko, Poľsko,<br />
Španielsko.<br />
V Európe sa zvyšuje tendencia zamestnanosti starších osôb vo veku od 55 - 64 rokov.<br />
Zatiaľ čo severské štáty dosahujú v tomto ukazovateli úroveň 50 až 70 %, SR dosahuje<br />
úroveň zamestnanosti v tejto skupine osôb len 39,5 %.<br />
T a b u ľ k a 7<br />
Nezamestnanosť celkom v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období rokov 2004 - 2009<br />
(v %)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 9,3 8,9 8,2 7,1 7,0 8,9<br />
EÚ16 9,0 9,0 8,3 7,5 7,5 9,4<br />
SR 18,2 16,3 13,4 11,1 9,5 12,0<br />
ČR 8,3 7,9 7,2 5,3 4,4 6,7<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Nezamestnanosť je často pokladaná za veľmi negatívny jav hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja spoločnosti. Postihuje tak jej hospodársku, ako aj sociálnu stránku. V porovnaní<br />
EÚ s USA, nezamestnanosť v EÚ bola dlhodobo podstatne vyššia ako v USA.<br />
V súčasnom období je nezamestnanosť v EÚ a USA takmer na rovnakej úrovni, t. j.<br />
<strong>pre</strong>dstavuje cca 9,0 %. Hospodárska a finančná kríza vo svete tento rozdiel vyrovnala,<br />
resp. <strong>pre</strong>hĺbila. Ak by sme porovnávali úroveň nezamestnanosti v SR a v ČR, možno<br />
konštatovať, že<br />
• v SR<br />
- nezamestnanosť je dlhodobo jedným zo základných hospodárskych a sociálnych<br />
problémov,<br />
- v porovnaní s EÚ27, EÚ16 dosahovala takmer jedennásobok úrovne EÚ,<br />
- postupne v nadväznosti na vstup do EÚ začala klesať, až dosiahla v roku<br />
2008 prijateľnú úroveň,<br />
- v nadväznosti na vplyv hospodárskej a finančnej krízy postupne stúpa<br />
234
• v ČR:<br />
- úroveň nezamestnanosti je dlhodobo na úrovni EÚ,<br />
- v čase hospodárskej a finančnej krízy jej úroveň významne neklesla v porovnaní<br />
s obdobím <strong>pre</strong>d krízou.<br />
T a b u ľ k a 8<br />
Nezamestnanosť podľa pohlavia v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období rokov 2004<br />
- 2009 (muži, ženy)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
EÚ27<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
muži 8,5 8,3 7,6 6,6 6,6 9,0<br />
ženy 9,8 9,6 8,9 7,8 7,5 8,8<br />
EÚ16<br />
muži 8,1 8,2 7,5 6,7 6,9 9,3<br />
ženy 10,1 10,1 9,5 8,5 8,3 9,6<br />
SR<br />
muži 17,4 15,5 12,3 9,9 8,4 11,4<br />
ženy 19,2 17,2 14,7 12,7 10,9 12,8<br />
ČR<br />
muži 7,1 6,5 5,8 4,2 3,5 5,9<br />
ženy 9,9 9,8 8,9 6,7 5,6 7,7<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Pokiaľ ide o nezamestnanosť podľa pohlavia (muži a ženy), možno konštatovať, že<br />
v nezamestnanosti dosahovali ženy vždy vyššiu mieru v porovnaní s mužmi, a to tak<br />
v EÚ27, v EÚ16, ako aj v SR a v ČR. Ukazuje sa, že zmena nastala až v roku 2009, keď<br />
podľa štatistík EÚ27 bola miera nezamestnanosti u žien nižšia ako u mužov. Ide o nový<br />
jav v hospodárskom a sociálnom rozvoji.<br />
Pokiaľ ide o nezamestnanosť mužov a žien v SR a v ČR, možno konštatovať, že;<br />
• v SR je úroveň nezamestnanosti tak u mužov ako aj u žien v porovnaní s EÚ27,<br />
EÚ16 a ČR podstatne vyššia,<br />
• v ČR je úroveň nezamestnanosti tak u mužov ako aj u žien v porovnaní s EÚ27,<br />
EÚ16 postupne nižšia.<br />
235
T a b u ľ k a 9<br />
Komparácia výdavkov na výskum a vývoj (k HDP) v % v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR<br />
v období rokov 2004 - 2009<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 1,83 1,82 1,85 1,85 1,92 2,01<br />
EÚ16 1,89 1,89 1,92 1,93 2,01 2,1<br />
SR 0,51 0,51 0,49 0,46 0,47 0,48<br />
ČR 1,25 1,41 1,55 1,54 1,47 1,53<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Pre budúce obdobie si EÚ vytýčila ciele, ktoré budú tvoriť základ jej hospodárskeho<br />
a sociálneho rozvoja. Jedným z cieľov je aj podstatné zvýšenie výdavkov na výskum<br />
a vývoj. Zaostávanie EÚ za USA, za Japonskom vo výdavkoch na výskum a vývoj je<br />
evidentné. Jednotlivé členské štáty EÚ, najmä severské štáty, <strong>pre</strong>dstihujú úroveň aj USA<br />
a Japonska. V niektorých štátoch, naopak, úroveň výdavkov na výskum a vývoj nezodpovedá<br />
požiadavkám súčasnosti.<br />
Pokiaľ sa porovnáva úroveň výskumu a vývoja v SR a v ČR vo vzťahu k EÚ27, EÚ16<br />
možno konštatovať, že;<br />
• úroveň výdavkov v SR je hlboko pod priemerom EÚ27, a tak SR patrí do skupiny<br />
štátov, ako sú Rumunsko, Poľsko, Malta, Lotyšsko, ktoré majú najnižšie<br />
výdavky na výskum a vývoj v EÚ,<br />
• úroveň výdavkov v ČR tvorí slabší priemer členských štátov EÚ27 a patrí do<br />
skupiny štátov, ako sú Portugalsko, Luxembursko, Španielsko.<br />
T a b u ľ k a 10<br />
Komparácia produktivity práce na zamestnanca v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období<br />
rokov 2004 - 2009 (EÚ27 = 100 %)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 100 100 100 100 100 100<br />
EÚ16 109,5 109,7 109,7 109,6 109,4 109,6<br />
SR 65,4 68,6 71,5 76,2 79,5 80,7<br />
ČR 68,0 68,5 69,3 71,4 72,1 72,9<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
236
T a b u ľ k a 11<br />
Komparácia produktivity práce na odpracovanú hodinu v EÚ27, EÚ16, v ČR,<br />
v SR v období rokov 2004 - 2009 (EÚ15 = 100 %)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 86,9 86,9 87,0 87,3 87,5 87,7<br />
EÚ15 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0<br />
EÚ16 98,7 99,2 99,2 99,7 99,8 100,3<br />
SR 55,4 56,9 59,6 63,9 66,1 69,3<br />
ČR 51,1 51,1 51,7 53,8 54,1 56,2<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
Produktivita práce ako ukazovateľ sociálno-ekonomického rozvoja významným<br />
spôsobom ovplyvňuje hospodársky rast (rast HDP). Na jednej strane ovplyvňuje využitie<br />
výsledkov, a na druhej strane významne vplýva na hospodársky a sociálny rozvoj spoločnosti.<br />
Je to tiež ukazovateľ, ktorý uvádza mieru efektívneho využitia ľudských zdrojov.<br />
Práve nižšia produktivita práce v EÚ27 a v EÚ16 môže byť <strong>pre</strong>kážkou pri vyššom hospodárskom<br />
raste v porovnaní s USA; v EÚ je podstatne nižšia.<br />
SR a ČR, i keď majú podstatne nižšiu úroveň produktivity práce v porovnaní s dosahovanými<br />
výsledkami v EÚ27, EÚ16, patria k priemeru štátov EÚ. SR patrí do skupiny<br />
štátov so solídnou úrovňou produktivity práce v porovnaní s ČR.<br />
T a b u ľ k a 12<br />
Komparácia miery inflácie v EÚ27, EÚ16, v SR, v ČR v období rokov 2004 - 2009<br />
(medziročný rast)<br />
Obdobie<br />
Územie<br />
2004 2005 2006 2007 2008 2009<br />
EÚ27 2,0 2,2 2,2 2,3 3,7 1,0<br />
EÚ16 2,2 2,2 2,2 2,1 3,3 0,3<br />
SR 7,5 2,8 4,3 1,9 3,9 0,9<br />
ČR 2,6 1,6 2,1 3,0 6,3 0,6<br />
Prameň: Spracované podľa údajov Eurostatu. 2010.<br />
237
Inflácia je po nezamestnanosti druhým negatívnym javom hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja. Jej úroveň nad 2 % medziročného rastu nepriamo vplýva na hospodársky<br />
a sociálny rozvoj. EÚ určila úroveň 2 % <strong>pre</strong> členské štáty, čo je úroveň optimálna, a to tak<br />
zo sociálneho, ako aj z ekonomického hľadiska.<br />
Ako ukazujú štatistické údaje, výsledky inflácie tak na úrovni EÚ27 a EÚ16, ako aj<br />
na úrovni SR a ČR dosahujú (až na výnimky) požadovanú optimálnu úroveň EÚ.<br />
Záver<br />
Na základe komparácie makroekonomických ukazovateľov hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja v EÚ27, v EÚ16 (15) a ČR možno konštatovať nižšie uvedené skutočnosti.<br />
HDP v nominálnej hodnote (v trhových cenách) do roku 2007 tak v SR, ako aj v ČR<br />
rástol rýchlejšie ako v EÚ27 a v EÚ16. Hospodárska a finančná kríza však jeho pozitívny<br />
vývoj zastavila. Predpokladá sa, že po ústupe krízy od roku 2011 bude v SR a aj v ČR<br />
HDP rásť.<br />
Zamestnanosť, a to či už celková, resp. členená na mužov a ženy, najmä v SR zaostávala<br />
za EÚ27 a za EÚ16.<br />
Nezamestnanosť v SR i napriek jej postupnému zníženiu do roku 2008 s nástupom<br />
krízy v roku 2009 opäť rástla. Situácia v ČR, pokiaľ ide o nezamestnanosť mužov a žien,<br />
je podobná.<br />
Výdavky na výskum a vývoj sú v SR a v ČR podstatne nižšie ako v EÚ27, v EÚ 16.<br />
Výdavky na výskum a vývoj v SR sú celkovo nedostačujúce a alarmujúce.<br />
Produktivita práce (či už na zamestnanca, resp. na odpracovanú hodinu) nedosahuje<br />
v SR a v ČR úroveň EÚ27, resp. EÚ16. Produktivita práce je v SR vyššia ako v ČR.<br />
Inflácia je v porovnaní s EÚ27 a EÚ16 v SR a v ČR na porovnateľnej úrovni.<br />
Komparácia a poznanie dosiahnutých výsledkov hospodárskeho a sociálneho rozvoja<br />
v EÚ27, v EÚ16, v SR a v ČR môže byť vhodnou stimuláciou <strong>pre</strong> dosiahnutie vyššej<br />
úrovne konkurencieschopnosti SR a ČR v rámci členských štátov EÚ.<br />
238
Literatúra<br />
[1] KOVÁČ, V.: Hospodárska politika Európskej únie. Bratislava: Merkury, spol. s r. o.,<br />
2010. ISBN 978-80-89458-04-2.<br />
[2] KOVÁČ, V.: Hospodársky a sociálny rozvoj a ukazovatele jeho merania. In: <strong>Zborník</strong><br />
z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekonomický a sociálny rozvoj SR“ . Bratislava:<br />
VŠEMvs, 2008. ISBN 978-80-89143-64-1.<br />
[3] KOVÁČ, V.: Komparácia vybraných ukazovateľov hospodárskeho a sociálneho rozvoja<br />
Slovenska s vyspelými členskými štátmi Európskej únie. In: <strong>Zborník</strong> z vedeckej<br />
konferencie „Analýza ekonomickej a sociálnej úrovne regiónov SR a regionálna politika<br />
ich rozvoja“. Bratislava: VŠEMvs, 2008. ISBN 978-80-89143-69-6.<br />
[4] KOVÁČ, V.: Hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky a Českej republiky<br />
v období rokov 1999-2003. In: <strong>Zborník</strong> „Politický a ekonomický vývoj v ČR a SR po<br />
roku 1993“. Vedecký projekt VŠEMvs Bratislava a ARC Kolín, 2009.<br />
[5] Economic Crisis in Europe: Causes, Consequences and Respouses. European Economy,<br />
No. 7, 2009. Luxembourg, 2009. ISBN 978-92-79-11368-0.<br />
[6] Annual Report on the Euro area 2009. European Economy, No. 6, 2009. Luxembourg,<br />
2009. ISBN 978-92-79-11367-3.<br />
[7] Eurostat 2009, 2010.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Viliam Kováč, CSc.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: viliam.kovac@vsemvs.sk<br />
239
Model kvality na neuniverzitní vysoké škole<br />
doc. RNDr. Vladimir Krajčík, Ph.D.<br />
Motto: Není důležité, zda mám vysokoškolský diplom, ale na které vysoké škole jsem<br />
tento titul získal.<br />
Abstrakt<br />
V současné době je pojem kvalita českého soukromého vysokého školství velmi diskutovanou<br />
oblastí. Kvalita vysokých škol je klíčovým pojmem nejen evropského - Boloňského<br />
procesu, ale především otázkou národního významu zabezpečení úrovně vysokoškolské<br />
vzdělanosti. Pochopení pojmu kvality soukromého vysokého školství vychází<br />
z uznání jejího významu, konkretizuje se forma a zvýrazňuje systém zajišťování kvality.<br />
V příspěvku <strong>pre</strong>zentovaný model vychází z přístupu ke kvalitě jako excelenci procesu<br />
přeměny soukromé instituce cestou permanentního zlepšování všech funkcí soukromé<br />
vysoké školy. Vyvíjený model kvality soukromé vysoké školy byl sestaven s využitím<br />
obecně platného rámce pro vlastní hodnocení a zlepšování, tzv. Excellence Modelu,<br />
vypracovaného Evropskou nadací pro řízení kvality (EFQM). Model obsahuje jednak<br />
procesy s dobře definovanými předpoklady, vstupy a výsledky, ale i hodnotícími postupy<br />
s jasně definovanými měřitelnými metrikami. Model kvality má však i institucionální<br />
podporu prostřednictvím samostatného zajištění Centra excelence podnikání na Vysoké<br />
škole podnikání, a.s. Jeho význam a dopad je však použitelný nejen na konkrétní vysoké<br />
škole, ale i při zajištění procesu dosažení kvality dalších vysokých škol.<br />
Klíčová slova: kvalita vzdělávání a přístup k jejímu zajištění, model kvality, centrum<br />
excelence, proces a jeho měřitelnost, předpoklady, vstupy a výstupy procesu<br />
Quality model at non-university higher education<br />
annotation<br />
Abstract<br />
Education provided by private HEI, and its quality is a discussed topic. Quality of<br />
HEI is the key concept of the European-Bologna process, and also the key concept at the<br />
national levels, so significant for ensuring the level of high education. Understanding of<br />
the private high education quality results from the recognition of its relevance, while the<br />
form is being concretisised, and the quality system management is being emphasised. The<br />
designed and described model is based on the approach to the quality as the excellence, the<br />
result of the transformation process of the private HEI by means of permanent improvement<br />
of all private HEI functions. The model of the quality of private HEI, was developed.<br />
The framework for its own self evaluation and self improvement was utilised; the Excellence<br />
Model developed by European Fund for quality management (EFQM). The model includes<br />
processes with <strong>pre</strong>cisely defined <strong>pre</strong> requisites, inputs and outcomes, evaluation processes<br />
with <strong>pre</strong>cisely defined and measurable metrics. Quality model has been supported by in-<br />
240
stitutional tools, the Excellence Centre at Business School Ostrava plc. Its importance and<br />
impact is relevant for Business School Ostrava plc and is also applicable for achieving the<br />
quality process at other HEIs.<br />
Keywords: quality of education, approach to its management, quality model, excellence<br />
centre, process and it measurability, <strong>pre</strong>requisites, inputs, outcomes<br />
Úvod<br />
Když před více než deseti lety se výrazně otevřel vysokoškolský prostor jako společenská<br />
potřeba a zadání politických proklamací, nikdo se hlouběji nezabýval dopadem<br />
této politiky, respektive této příležitosti využili všichni aktéři. Studenti vysokých škol<br />
v <strong>pre</strong>zenční a kombinované formě studia (neb titul je nutný jako potřebný kvalifikační<br />
požadavek pro další postup), veřejné a soukromé vysoké školy a politici, kteří projektovali<br />
trendy dosažení počtu vysokoškoláků ve srovnání se západními zeměmi.<br />
1. Pozice neuniverzitních vysokých škol v České republice<br />
Od roku 2003 do roku 2010 vzrostl v signatářských zemích Boloňské deklarace počet<br />
institucí se strukturovaným systémem vysokoškolského vzdělávání z 53 % na 95 %.<br />
To přineslo celou řadu dalších nových situací, zejména se zvýšil přístup k bakalářskému<br />
studiu pro mnohem širší skupinu obyvatel. Vysoké školy mají před sebou v současné<br />
době početné a diverzifikované skupiny zájemců o studium, což souvisí s jedním z opakovaných<br />
strategických cílů na evropské úrovni: rozšíření všeobecné účasti na vysokoškolském<br />
vzdělávání.<br />
Co se stalo? Vznikají vábničky jako názvy atraktivních oborů, staví se nové budovy<br />
vysokých škol a za podpory dotačních evropských zdrojů se výrazně rozvíjí i vysokoškolská<br />
infrastruktura. A to za situace, kdy vlastně neexistuje konkurence, respektive<br />
konkurence v kvalitě vysokoškolských výstupů, kdy v podstatě neexistuje trh s oceněním<br />
znalostí, kdy kvalita je dokumentována pouze v dosažení titulu. Tedy zda jej mám, či nemám.<br />
Kdy veřejná správa (jako jeden z nejvíce rostoucích zaměstnavatelů) a její platové<br />
tabulky neakceptují v úrovni mzdy v podstatě nic jiného, než stupeň dosaženého vzdělání.<br />
Proč je tedy tato situace, která vlastně vyhovovala a vyhovuje všem, nadále neudržitelná.<br />
A jaké je řešení cesty „titulomanie“. Odpověď vychází z elementární znalosti základního<br />
principu fungování trhu, respektive trhu pracovních sil, kdy tržní mzdu určuje střet nabídky<br />
a poptávky po pracovní síle, respektive konkrétní profesi. Kdo nabízí svoji pracovní<br />
sílu? Pochopitelně absolventi vysokých škol, kteří jsou objektem procesu vysokoškolského<br />
vzdělání. Tedy disponují znalostmi, schopnostmi a dovednostmi potřebnými pro<br />
podniky a instituce. Nikoliv jen titulem jako certifikátem a v podstatě papírem, který má<br />
hodnotu právě a jen tohoto záznamu. Koneckonců přesně takto zaměstnavatelé formulují<br />
svoje požadavky a vnímají i nebezpečí masifikace a titulománie na vysokých školách.<br />
Odpověď hledejme v cestě diverzifikace vysokých škol, v nalezení skutečné konkurenční<br />
výhody profesního bakalářského vzdělání, propojení školy a praxe a zavedení znalostního<br />
přístupu k měření kvality výstupů neuverzitního sektoru vysokých škol.<br />
241
Dělení vysokých škol vychází ze zákona o vysokých školách [9], který rozděluje vysoké<br />
školy na neuniverzitní a univerzitní (§ 2, odstavec 3). Neuniverzitní vysokou školu<br />
blíže určuje takto (§ 2, odstavec 5): „Vysoká škola neuniverzitní uskutečňuje bakalářské<br />
studijní programy a může též uskutečňovat magisterské studijní programy a v souvislosti<br />
s tím výzkumnou, vývojovou, uměleckou nebo další tvůrčí činnost. Vysoká škola neuniverzitní<br />
se nečlení na fakulty.“ Dle vymezení se v neuniverzitním sektoru vysokých škol<br />
setkáváme s nabídkou prvních dvou stupňů vysokoškolského vzdělávání s hlavní váhou<br />
v oblasti bakalářských programů. Bakalářský program zákon specifikuje, že „je zaměřen<br />
na přípravu k výkonu povolání a ke studiu v magisterském studijním programu. V bakalářském<br />
studijním programu se bezprostředně využívají soudobé poznatky a metody;<br />
obsahuje též v potřebném rozsahu teoretické poznatky (§ 45, odstavec 1). Vyhláška<br />
MŠMT č. 42/1999 Sb. v § 4 bez hlubšího vymezování operuje u neuniverzitních vysokých<br />
škol s pojmem „profesní bakalářský program“ (u něhož se jaksi implicitně předpokládá<br />
odborná praxe jako součást studijního plánu).<br />
2. Podstata diverzifikace vysokých škol<br />
Podstata diverzifikace a hledání kvality však není základním problémem institucionální<br />
vymezení vysoké školy. Tedy není podstatné, zda se jedná o univerzitu či neuniverzitu,<br />
ostatně neuniverzitní sektor z pohledu typu institucí se na počtu studujících podílí<br />
pouze 10 %. Z této charakteristiky je zřejmý vcelku malý podíl neuniverzitního sektoru<br />
na celku VŠ studujících v České republice – z pohledu typu vysokoškolských institucí.<br />
Podstatou diverzifikace je odlišení v poskytované kvalitě profesního bakalářského<br />
vzdělávání. Jednou ze základních charakteristik kvality neuniverzitní vysoké školy musí<br />
být zaměření zejména (nikoli však výlučně) na bakalářské studijní programy. Problém<br />
současné doby ovšem je, že takto pojaté bakalářské obory jsou ve většině případů přípravou<br />
na magisterské studium. Tento přístup pochopitelně je velmi častý na univerzitních<br />
vysokých školách (a opět v dominující míře – z hlediska počtu studentů se jedná<br />
o 86% podíl). V masifikovaném (univerzalizovaném) vysokém školství hledající znalostní<br />
přístup ke kvalitě již nemůže obstát argument, že bakalářský stupeň je příprava na navazující<br />
magisterské studium. Ostatně i hodnocení kvality bakalářských programů není<br />
možné založit na stejných kritériích reflektují zejména navazující magisterské a doktorské<br />
programy. Tento argument nelze používat ani pro univerzitní sektor v situaci, kdy se<br />
univerzity podílejí na vzdělávání 90 % všech studujících. Diverzifikace a odlišení jednotlivých<br />
institucí poskytující vysokoškolské vzdělávání musí být založena na diverzifikace<br />
jednotlivých VŠ stupňů a příslušných oborů vzdělávání. Jediným možným konceptem je<br />
koncept znalostního přístup k zajištění kvality neuniverzitních vysokých škol.<br />
Znalostní přístup k zajištění kvality neuniverzitních vysokých škol vychází z pojetí<br />
znalostí v podnikové praxi. Proč podniky již neoceňují pouhé memorování informací<br />
tak dobře známé z vysokých škol. Tedy něco, co dle definice informace jsou zprávy nebo<br />
sdělení, které snižují míru neurčitosti a neuspořádanosti systému. Proč smyslem podniků<br />
a podnikání již není vybudování technologicky skvělého informačního systému, naplněného<br />
daty, aniž by tento systém podporoval tvorbu přidané hodnoty, tedy znalostí.<br />
Odpověď je vcelku jednoduchá. Informace se stávají volně dostupnou komoditou. Infor-<br />
242
mace jsou všude kolem nás, jsou dostupné na internetu, v sociálních sítích je <strong>pre</strong>zentují<br />
její nositelé. Mnohdy až s podivem, v jaké hloubce a osobní citlivosti najdou marketingová<br />
oddělení požadovaná a velmi potřebná data. Globální podniky dnes již pochopily,<br />
že podnikové informace lze efektivně získat s využitím informačních a mobilních<br />
technologií. Minimálně pokud to není statek volný, jeho cena v informační společnosti<br />
klesá. Ostatně profesor M. Zelený ve svém článku „Informace nejsou znalosti.” (Kdo to<br />
řekl? Co to znamená?) charakterizuje informace takto [10]: „Vše, co mohu zapsat, popsat<br />
nebo digitalizovat (slovo, obraz, zvuk) je informace. Informace tedy představuje vstup<br />
(a někdy i výstup) do procesu koordinace činností.“<br />
Profesní bakalářské vzdělávání tedy v souladu s potřebami podniků se musí orientovat<br />
nikoliv na informace, ale na znalosti. Znalosti vymezují základní rámec pro myšlenkové<br />
procesy, které jsou v inovačním procesů podniků naprosto nezbytné. Jednoduše<br />
opět znalosti popisuje profesor M. Zelený: „Znalost (schopnost, um) je účelová koordinace<br />
akce. Informace je symbolický popis akce. Znalost je tedy umění vařit (skutečná,<br />
koordinovaná akce), informace je kuchařská kniha (popis).“ Je velký rozdíl mezi pouhým<br />
opakováním nalezeného (reprodukování informací nalezených ve studijních oporách<br />
a schopností tvorby konkrétní přidané hodnoty, výrobku či služby. Tedy vědění a umění<br />
použití, znalostí, činu, aktivity (dokazatelné a ohodnotitelné. Profesor M. Zelený k tomu<br />
uvádí: „ Vím a umím, protože dělám. Umím, protože dokáži koordinovat své činnosti<br />
tak, aby výsledek či produkt mého úsilí byly úspěšné (úspěšně přijaty a zhodnoceny na<br />
trhu). Tržní zhodnocení tak dává vznik užitečným znalostem. Umím-li lézt po palmách<br />
a srážet kokosové ořechy ve Finsku, pak z hlediska uplatnění v dané společnosti nemám<br />
znalosti žádné. Stejně tak umím-li psát sonety v Ugandě anebo reprodukovat vzorečky<br />
derivací v moderní společnosti“. Znalostní přístup aplikovaný z podnikové praxe do<br />
bakalářských studijních programů se neobejde bez činů a aktivit. Informace získané ve<br />
výuce jsou pouze vstupem do těchto znalostních procesů. Jejich výstupy jsou pak nové<br />
a ověřené znalosti, postupy a zkušenosti. Navíc tyto výstupy jsou měřitelné, hodnotitelné<br />
a srovnatelné. O jejich úrovni lze jednoduše pořídit důkazy.<br />
3. Model kvality na soukromých vysokých školách<br />
Přestože se tato úvodní úvaha týká obecně všech neuniverzitních vysokých škol,<br />
platí jako výzva pro soukromé vysoké školy. Pro úspěch v konkurenčním prostředí bude<br />
nutné nabídnout novou skutečnou přidanou hodnotu pro naše zákazníky. Proč tomu tak<br />
bude? Protože studenti soukromých vysokých škol si za tento produkt platí. Vyhodnocují<br />
(a to každý zvlášť) svoji investici, respektive srovnávají a budou i směrem do budoucna<br />
poměřovat cenu vysokoškolského titulu oproti jeho užitku. Jsem přesvědčen, že budou<br />
strategicky velmi citlivě vnímat signály z trhu o posunu nabídkové křivky. Tedy fakt, že<br />
samotný titul jim automaticky nezajistí vysoce honorovanou pracovní pozici. Prostě samotný<br />
titul, respektive jeho hodnota bude devalvovat.<br />
Kvalita soukromých vysokých škol je v současné době stále více diskutovanou oblastí<br />
ve společnosti. Často i mediální <strong>pre</strong>zentace vytváří ve společnosti dojem, že soukromá<br />
vysoká škola je nekvalitní právě proto, že je soukromá. Tedy, že v organizaci a způsobu<br />
243
řízení těchto institucí nejsou aplikována pravidla a hodnocení kvality, že jde vlastníkům<br />
těchto společností pouze o krátkodobý zisk a nikoliv o dlouhodobý prospěch. A to vůbec<br />
neuvažujme o kategoriích společenského prospěchu a užitku, přičemž každý vlastník soukromé<br />
školy si velmi dobře uvědomuje, že vybudování soukromé vysoké školy je cesta<br />
velmi dlouhodobá a obtížná, že jakákoliv snaha a náznak „produkce titulů“ by znamenala<br />
v delším časovém horizontu omezení a odnětí státního souhlasu a akreditace studijních<br />
programů, tedy ukončení aktivit dané společnosti a vysoké školy. Udržení kvality<br />
soukromé vysoké školy je základním vnitřní podmínkou dlouhodobého úspěšného působení<br />
na trhu služeb, kde jakákoliv pochybnost (i medializovaná) velmi narušuje důvěryhodnost<br />
této soukromé instituce a má v prostředí české společnosti téměř zničující<br />
následky. Pro soukromé vysoké školy, které chtějí dlouhodobě naplňovat své poslání,<br />
není jiná cesta než cesta kvality. To znamená poznání procesů zajišťujících jak vnitřní tak<br />
vnější hodnocení, tedy poznání zpětné vazby jak od zákazníků (studentů), tak akreditačních<br />
orgánů regulujících akreditační procesy. Pro soukromé školy je nutné zpracovat<br />
i znát kritéria hodnocení, která nastaví zpětné zrcadlo a objektivně poskytnou informaci<br />
o cestě, kterou vysoké školy již absolvovaly. Kvalita a její pojetí v životě soukromé vysoké<br />
školy znamená i kvalitu řízení akademických procesů, které garantují příslušnou akademickou<br />
úroveň vzdělání. Tedy jde o vytvoření modelu a způsobu řízení, jenž by zabezpečoval<br />
kvalitu všech výzkumných, tvůrčích a publikačních činností všech akademických<br />
pracovníků. Bez tohoto modelu a jeho praktického nasazení není pro soukromé vysoké<br />
školy možná cesta ke skutečné kvalitě, není možné přesvědčit a argumentačně obhájit<br />
strategii cesty od kvantity ke kvalitě.<br />
Je pravda, že v poslední době došlo v českém vysokém školství k nárůstu počtu institucí<br />
terciárního vzdělávání, vysokých škol, především pak soukromých. Také velký<br />
nárůst počtu studentů na vysokých školách určitě ovlivňuje kvalitu a výkonnost jednotlivých<br />
vysokých škol. Vzniká tak logicky potřeba specifikovat poslání těchto institucí<br />
z hlediska celého vysokého školství, potřeba diverzifikace. Některé vysoké školy dosahují<br />
mimořádných výsledků ve vědecké a výzkumné nebo umělecké činnosti. Jsou vysoké<br />
školy, které charakterizuje vysoká úroveň vzdělávací činnosti a jejich experti jsou zapojeni<br />
do společenské praxe v národním i nadnárodním kontextu. Jsou vysoké školy, které<br />
excelentních výsledků v těchto oblastech nedosahují, ale přesto je jejich význam pro rozvoj<br />
vzdělanosti v konkrétním regionu velký a jejich společenské poslání nezanedbatelné.<br />
Je tak zřejmá potřeba vyjádřit poslání jednotlivých vysokých škol. Důsledná diverzifikace<br />
vysokých škol je významná i pro soukromé vysoké školy. Je potřebná pro správné<br />
nastavení kritérií a cesty ke kvalitě, tedy k hodnocení výkonnosti soukromé vysoké školy.<br />
Vždyť jiné výstupy a hodnocení musí být použity u univerzit a jiné u profesně orientovaných<br />
vysokých škol, které v segmentu soukromých vysokých škol převažují. Hodnocení<br />
u odborných vysokých škol musí být v souladu s posláním tohoto typu vysokých škol. Ty<br />
realizují významnou službu společnosti prostřednictvím spolupráce s regiony, podniky<br />
a institucemi, ve kterých absolventi nacházejí své uplatnění, spolupráce s různými stupni<br />
státní správy a samosprávy a s kulturní sférou.<br />
244
4. Metriky pro měření kvality soukromých vysokých škol<br />
Měření kvality výstupu a s tím související hodnocení vysokých škol vyžaduje v procesu<br />
řízení velkou pozornost. Kvalitu je možné objektivizovat z pohledu projektového<br />
řízení na hodnocení naplnění projektových cílů, rozsahu a projektových činností. Mnohem<br />
efektivnější a cílevědomější je však aplikace procesního přístupu a procesního řízení<br />
nasazení metrik a jejich kvantifikace. Metrikou rozumíme přesně vymezený finanční<br />
či nefinanční ukazatel, nebo hodnotící kritérium, který je používán k hodnocení úrovně<br />
efektivnosti konkrétní oblasti řízení výkonu soukromé vysoké školy a jeho efektivní podpory.<br />
Tato myšlenka měření procesů dle metrik vychází z možnosti měření procesních<br />
vstupů a výstupů, z využití principu procesní strategie, vymezení a oddělení požadavků<br />
na projekt a požadavků na produkt a principu důsledného oddělování produkčních<br />
a neprodukčních procesů. Produkčními procesy rozumím ty procesy, které realizují ve<br />
své konečné fázi výstupy s přidanou hodnotou pro zákazníka – tedy produkt, který užívá<br />
konečný uživatel za účelem uspokojení konkrétních potřeb. Naopak neprodukční procesy<br />
tuto vlastnost nemají, ale jsou svou podstatou nezbytné pro vlastní nasazení a výkon<br />
produkčních procesů. V řízení kvality vysokých škol jsou neprodukční procesy vykonávány<br />
po celou dobu trvání projektu, tedy jejich spouštění dle vstupních požadavků konkrétního<br />
případu užití daného procesu můžeme očekávat kdykoliv dle plánu procesního<br />
řízení.<br />
Měření výkonnosti procesů na vysoké škole je možné tehdy, jestliže v podnicích jsou<br />
zmapovány a realizovány hlavní procesy. Veličiny a hodnoty takto získané pak podporují<br />
vlastní plánování, řízení a monitorování projektů. Za tímto účelem vymezujeme a zpracováváme<br />
příslušné procesní metriky. Přesným vymezením metriky se rozumí definovaný<br />
postup, který se použije pro získání hodnoty metriky (metoda měření) a definice<br />
způsobu, jakým budou získané hodnoty mezi sebou porovnávány. Takto získané procesní<br />
metriky lze nejen popsat a vymezit, ale i rozdělit do příslušných skupin. Objektivně<br />
měřitelné ukazatele sledující vývoj podnikových cílů a nasazení procesů označujeme<br />
jako tvrdé metriky. Měkké metriky pak měří úroveň a především míru efektů podpory<br />
hlavních podnikových procesů.<br />
Následující metriky mají v navrhovaném systému sloužit jako ukazatele pro vlastní<br />
hodnocení kvality vysoké školy. Byly sestaveny s využitím obecně platného rámce pro<br />
vlastní hodnocení a zlepšování, tzv. Excellence Modelu, vypracovaného Evropskou nadací<br />
pro řízení kvality (EFQM). Tento rámec je využíván jak v podnikové sféře, tak stále<br />
více i ve veřejném a neziskovém sektoru. Staví na několika základních principech, mimo<br />
jiné:<br />
• úsilí o neustálé zlepšování činnosti organizace staví na poznatcích získaných<br />
vlastním hodnocením organizace;<br />
• úspěšnost činnosti organizace vychází z orientace na požadavky klientů, partnerů<br />
a lidí zapojených do činnosti organizace;<br />
245
• úlohou vedení organizace je vytvářet podmínky pro systematickou činnost<br />
a zlepšování práce organizace, jež je posuzována podle dosahovaných výsledků<br />
a ukazatelů;<br />
• řízení organizace a její hodnocení se opírá o porozumění zásadním procesům<br />
probíhajícím v organizaci a o měření jejich vhodnosti pomocí dosahovaných<br />
výsledků a ukazatelů;<br />
• systematičnost přístupu k uplatnění zvolených postupů v celé organizaci vede ke<br />
stabilní výkonnosti, hodnocení vhodnosti a efektivity zvolených postupů vede<br />
ke zlepšování výsledků práce organizace a spokojenosti všech zainteresovaných<br />
skupin;<br />
• efektivní činnost organizace se zakládá na vzájemně prospěšných a systematicky<br />
upravených vztazích s potřebnými partnery;<br />
• základem pro úspěšnou činnost organizace je péče o rozvoj a podporu vlastních<br />
pracovníků.<br />
Daný model se dívá na hodnocení činnosti organizace ze dvou hlavních hledisek –<br />
předpokladů a výsledků. U předpokladů má vysoká škola hodnotit svůj přístup k dané<br />
činnosti, systematičnost a rozsah jeho zavedení v rámci celé organizace a svoji schopnost<br />
monitorovat a vyhodnocovat vhodnost navrženého řešení. Má se tedy zamýšlet nad tím<br />
co chce v dané oblasti dělat, proč, do jaké míry se jí to daří uskutečnit. Jinými slovy, jaké<br />
má představy o vhodném způsobu svého fungování.<br />
Výsledky pak mají ukazovat, do jaké míry se jí daří její záměry, plány a cíle naplňovat,<br />
nakolik je zvolené řešení tím nejlepším ze všech reálně možných, docházíli<br />
s časem ke zlepšování výsledků činnosti a jak si stojí v porovnání s jinými organizacemi.<br />
Proto by se měla škola zamýšlet i nad tím, jaká kriteria a ukazatele volí pro<br />
to, aby v oblastech, které považuje za důležité, získala co nejkonkrétnější podklady<br />
pro hodnocení své činnosti. Měla by zkoumat, zda jsou výsledky způsobeny zvolenými<br />
přístupy nebo vznikají nahodile. Práce s výsledky má organizaci napomoci poznat<br />
nakolik jsou představy o tom, jak chce fungovat vhodné a jak se je vede opravdu<br />
uvést do praxe.<br />
5. Struktura metrik pro hodnocení soukromé vysoké školy<br />
Obecné metriky předpokladů pro zajištění činností soukromé vysoké školy je možné<br />
rozdělit do následujících oblastí:<br />
Cíle, poslání, strategie a řízení soukromé vysoké školy<br />
• Poslání soukromé vysoké školy vysloveně reaguje na účel, vyjadřuje pozitivní<br />
postoj k němu a také to, čím má být naplněn.<br />
246
• Dobře formulované poslání zdůvodňuje oprávněnost existence vlastního projektu<br />
soukromé vysoké školy, <strong>pre</strong>zentuje, proč a pro koho tu je a čím může být<br />
společnosti tato škola užitečná.<br />
• Vymezuje tedy hlavní prvky identity vysoké školy, systému řízení školy, zapojení<br />
vedení školy do systému a vytváření podmínek pro činnost a rozvoj školy.<br />
• Systematičnost přístupu, plánování, komunikace, hodnocení efektivity a účelnosti<br />
zvoleného postupu, změny a dopady hodnocení.<br />
Řízení a vedení soukromé vysoké školy<br />
• Obsahuje organizační a řídící struktury vysoké školy, orgány školy, jejich postavení<br />
a vztah, rozdělení pravomocí a zodpovědností, způsob jejich ustavení (volby,<br />
jmenování, apod.), hodnocení funkčnosti daného řešení, soulad se strategií<br />
školy.<br />
Oblast akademické a podpůrné činnosti školy<br />
• Akademické a podpůrné procesy pro naplnění poslání školy, jejich vazby, plánování,<br />
využití, hodnocení a zlepšování a soulad s celkovou strategií a koncepcí<br />
školy.<br />
• Profil absolventa, zohlednění požadavků trhu práce, případných navazujících<br />
úrovní vysokoškolského studia, požadavků uchazečů, sociálních partnerů, zkušeností<br />
absolventů ve formulaci profilu absolventa.<br />
• Studijní plány, jejich strukturu a uspořádání do předmětů/modulů/bloků.<br />
• Metody výuky (přednášky, semináře, praktická cvičení, apod., jejich poměr),<br />
rozsah studijní zátěže, kontaktní hodiny, samostudium, samostatná práce, projekty,<br />
konzultace, odborná praxe, atd., rozdíly u různých forem studia.<br />
• Odborná praxe – formy, cíle, délka, postavení ve studijních plánech, metodické<br />
pokyny pro zadání, řízení a hodnocení odborné praxe, informace pro studenty,<br />
pracoviště, jejich určení/výběr, organizace, smluvní zabezpečení, hodnocení,<br />
výstupy.<br />
• Informace o studiu, podmínkách, škole, právech a povinnostech pro přijaté<br />
uchazeče, uvedení do života školy, včetně případného přijímání a informování<br />
zahraničních studentů ke studiu, případně k jeho části v rámci mezinárodní<br />
spolupráce.<br />
• Pojetí řádného ukončování studia, struktura, složení a váhy jednotlivých prvků<br />
závěrečné zkoušky, vazba na cíle studia a profil absolventa, komplexnost, metody,<br />
kriteria a srovnatelnost hodnocení, pravomoci a zodpovědnost za přípravu<br />
hodnocení a hodnocení samotné, kriteria pro členství ve zkušební komisi,<br />
247
přezkoumatelnost výsledků hodnocení, časový prostor pro přípravu na zkoušky<br />
a hodnocení, informovanost studentů o pojetí a kriteriích hodnocení.<br />
• Služby pro studenty - dostupnost studijní literatury, podpora a nabídka školy,<br />
knihovna, časová dostupnost, podmínky pro využití literatury, požadavky školy<br />
na práci s literaturou.<br />
• Organizace konferencí, seminářů a dalších akcí vysokou školou pro odbornou<br />
veřejnost, postup, příprava a organizace, hodnocení přínosu a dopadu.<br />
Oblast plánování, řízení a rozvoj akademického zajištění aktivit soukromé vysoké<br />
školy<br />
• Systém přijímání nových pracovníků, kriteria výběru, principy kariérního systému,<br />
pravomoci.<br />
• Plány a strategie rozvoje akademického sboru i ostatních pracovníků školy,<br />
vazba na celkovou koncepci a strategii školy, stanovení priorit.<br />
• Velikost a struktura akademického sboru (věková, podle akademických hodností,<br />
zkušenosti z praxe), trendy a hodnocení z pohledu strategie školy. Přístup<br />
k pracovníkům školy, požadavky, rozvoj a podpora.<br />
• Stanovování kvalifikačních požadavků, náplně práce, včetně případných rozdílů<br />
mezi interními a externími pracovníky, jejich naplňování, hodnocení ve<br />
srovnání s potřebami školy.<br />
• Motivace, odměňování, uznávání pracovníků školy a péče o ně.<br />
• Politika školy vůči zaměstnancům včetně principů a pravidel pro odměňování,<br />
oceňování výsledků práce, identifikace potřeby přijímání/nadbytečných pracovníků,<br />
ukončování pracovního poměru, vazba na celkovou koncepci a strategii<br />
školy.<br />
• Komunikace školy s jejími pracovníky.<br />
• Zpětná vazba od pracovníků školy, prostředky a postupy.<br />
Oblast zabezpečení vnějších vztahů soukromé vysoké školy<br />
• Partnerství, zdroje a zabezpečení činnosti školy.<br />
• Plánování a řízení vnitřních zdrojů a partnerství školy v souladu s koncepcí<br />
a strategií školy a v zájmu dosažení efektivní činnosti školy.<br />
• Spolupráce v oblasti vzdělávací nebo tvůrčí činnosti školy, vazba na strategii<br />
školy.<br />
248
• Členství školy v různých organizacích, cíle, přínos.<br />
Materiální a technické zabezpečení všech aktivit soukromé vysoké školy<br />
• Plánování dalšího rozvoje vysoké školy, priority, vazba na strategii školy, zajištění<br />
procesu udržování, zajištění, využití a obnova, pravomoci a zodpovědnosti<br />
za materiální a technické zabezpečení.<br />
• Studijní literatura, knihovna – zabezpečení na škole, kvantita a kvalita literatury,<br />
vlastní publikace školy, dostupnost jiných knihoven v okolí školy, způsob<br />
doplňování a aktualizace, pravomoci.<br />
• Ubytovací kapacity pro studenty, prostory pro práci studentů v ubytovacích zařízeních,<br />
asistence školy studentům.<br />
Závěr<br />
Posílení odpovědnosti vedení soukromých vysokých škol za zajišťování kvality musí<br />
projít cestou zavedení zákonných standardů a pravidel pro vnitřní zajišťování kvality<br />
v souladu s principy přijatými v Boloňském procesu do vnitřního života dané vysoké<br />
školy. Je však třeba přijmout princip dvouúrovňového hodnocení: hodnocení institucionální<br />
(fungování vnitřního systému zajištění kvality) a hodnocení oblastí vzdělávání<br />
(předpoklady, procesy a výstupy ve skupinách studijních programů se společným zaměřením).<br />
Literatura<br />
[1] Aplikační příručka Modelu CAF (Common Assessment Framework). 1. vyd. Praha,<br />
Česká společnost pro jakost, 2007. ISBN 80-02-01873-7.<br />
[2] Hodnocení pro excelenci. Praktický návod pro úspěšné vypracování, provádění<br />
a přezkoumávání strategie sebehodnocení vaší organizace. Přeložila Ivana Petrašová,<br />
odborná spolupráce Alexander Huňát. 1. vyd. Praha: Česká společnost pro<br />
jakost, 2003. ISBN 80-02-01580-0. 56 s.<br />
[3] ISO/IWA 2:2003. Směrnice pro aplikaci ISO 9001:2000 ve vzdělávání. Praha: Národní<br />
informační středisko pro podporu jakosti, 2004. 132 s.<br />
[4] MICHEK, S.: Přístupy k řízení kvality v odborném vzdělávání. Příklady pokynů,<br />
doporučení, modelů, nástrojů, rámců a standardů kvality z vybraných zemí západní<br />
a severní Evropy. Praha: Národní ústav odborného vzdělávání, 2008. ISBN 978-80-<br />
87063-17-0.<br />
[5] Model Excelence EFQM - Verze pro veřejný sektor. Praha: Národní informační<br />
středisko pro podporu jakosti, 2004. 38 s.<br />
249
[6] Společný hodnotící rámec. CAF 2006. Zlepšování organizace pomocí sebehodnocení.<br />
1. vyd. Praha: Národní informační středisko pro podporu jakosti, 2007. ISBN<br />
978-80-02-01901-5.<br />
[7] NEZVALOVÁ, D. - KUNČAROVÁ, J.: Kvalita školy: ověřování kvality školy. Vyd. 1.<br />
Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006. ISBN 80-7368-198-6. 35 s.<br />
[8] NEZVALOVÁ, D. - KUNČAROVÁ, J.: Kvalita školy: vlastní hodnocení školy, klíč<br />
k vyhodnocení ukazatelů. Vyd. 1. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006.<br />
ISBN 80-7368-245-1. 15 s.<br />
[9] Zákon č. 111/1998 sb., o vysokých školách a o změně a doplnění dalších zákonů<br />
(zákon o vysokých školách).<br />
[10] Dostupné na internetu: http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/milan-zeleny.php?<br />
itemid=3539.<br />
Kontakt<br />
doc. RNDr. Vladimír Krajčík, Ph.D.<br />
rektor<br />
Vysoká škola podnikání, a.s., Ostrava<br />
Michálkovická 1810/181<br />
710 00 Ostrava - Slezská Ostrava<br />
Česká republika<br />
E- mail: vladimír.krajcik@vsp.cz<br />
250
Analýza příčin, průběhu a důsledků hypotéční, finanční<br />
a dluhové krize<br />
Abstrakt<br />
Dr. h. c. h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, PhD., MBA -<br />
- h. doc. Mgr. Iveta Hashesh, PhD., MBA - Ing. Iva Matušíková<br />
Země euroatlantického prostoru prošly v prvním desetiletí postupně hypotéční krizí,<br />
finanční krizí a nakonec i dluhovou krizí. Dluhová krize v Evropě, kterou zahájila neschopnost<br />
vlády Řecka bez zahraniční finanční podpory financovat svůj rozpočet, nyní<br />
ohrožuje celou EU a v případě neřešení situace se může přelít i mimo Evropu. Avšak přes<br />
všechna opatření se situace nelepší. Řecko je na pokraji bankrotu a eurozóna zoufale<br />
hledá společné řešení, které je třeba rozčlenit do dvou částí: okamžité řešení krizového<br />
stavu (euroval) a následně, po pečlivé analýze, začít s rozsáhlými a hlubokými reformami<br />
sociálních systémů v naší civilizaci, globálního finančního systému a globálního hospodářského<br />
systému.<br />
Klíčová slova: hypoteční krize, finanční krize, dluhová krize, Evropská unie, státní<br />
rozpočet, HDP, státní dluh, inflace, Řecko, eurozóna, USA, nezaměstnanost, sociální nerovnost,<br />
bankovní systém, politická elita, elita společnosti<br />
The analysis of causes, process and reasons of mortgage,<br />
financial and debt crisis<br />
Abstract<br />
The countries of Euro Atlantic area went through the mortgage, financial and finally<br />
debt crisis during the first decade. The debt crisis in Europe, which was started by the inability<br />
of the Greece government to finance its budget without a foreign financial help, threatens<br />
the whole EU and if the situation is not solved the crisis can influence others outside Europe.<br />
Despite all the measures the situation is not going to improve. Greece is on the edge of bankruptcy<br />
and Euro zone is desperately seeking for mutual solution which should be divided<br />
into two parts: immediate solution of the crisis situation (euroval) and then after careful<br />
analysis the huge and deep reforms of the social systems in our civilization, global financial<br />
system and global economy system should begin.<br />
Keywords: mortgage crisis, financial crisis, debt crisis, European Union, state budget,<br />
GDP, state debt, inflation, Greece, Euro zone, USA, unemployment, social inequality, bank<br />
system, political elite, an elite of a society<br />
251
Země euroatlantického prostoru prošly v prvním desetiletí postupně hypotéční krizí,<br />
finanční krizí a nakonec i dluhovou krizí. Dluhová krize v Evropě, kterou zahájila neschopnost<br />
vlády Řecka bez zahraniční finanční podpory financovat svůj rozpočet, nyní<br />
ohrožuje celou EU a v případě neřešení situace se může přelít i mimo Evropu.<br />
Již při přijetí Řecka do eurozóny se kontrolní instituce evropských orgánů chovaly<br />
nezodpovědně. Řecko se dostalo do eurozóny v roce 2001 na základě toho, že podle jeho<br />
výkaznictví v roce 1999 splnilo všechna zásadní maastrichtská kritéria, včetně deficitu<br />
veřejných financí (Řecko vykázalo deficit za rok 1999 ve výši 1,8 % HDP). Tento údaj<br />
se později ukázal jako zkreslený. Řečtí statistici zapomněli zahrnout výdaje na obranu<br />
a mnohé další položky. Skutečný deficit podle revize Eurostatu dosáhl v rozhodujícím<br />
roce 1999 hodnoty 3,4 %.<br />
Následující období (tabulky 1 až 4) ukázalo, že stav veřejných financí Řecka se<br />
průběžně zhoršoval.<br />
T a b u l k a 1<br />
Státní rozpočet Řecka – příjmy, výdaje, saldo za posledních 5 let<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010*<br />
Příjmy státního rozpočtu (v mld. eur) 52,5 54,0 57,7 50,5 54,3<br />
Příjmy státního rozpočtu (% HDP) 24,8 23,7 24,4 21,5 23,6<br />
Výdaje státního rozpočtu (v mld. eur) 60,7 63,9 70,6 81,4 77,4<br />
Výdaje státního rozpočtu (% HDP) 28,7 28,1 29,8 34,6 33,6<br />
Deficit vládního sektoru (rozpočtový<br />
deficit) (% HDP) -3,9 -4,4 -5,9 -13,1 -8,4<br />
Deficit veřejného sektoru (% HDP) -5,7 -6,4 -9,4 -15,4 -10,5**<br />
Veřejný dluh (mld. eur) 224,2 238,6 261,4 298,0 330,4***<br />
Veřejný dluh (% HDP) 106,1 105,1 110,3 126,8 143,5***<br />
HDP (v mld. eur) 211,3 227,0 236,9 235,0 230,2<br />
Pramen: Ministerstvo financí. Výroční zpráva guvernéra centrální banky (duben 2011).<br />
Poznámky: * Předběžné údaje.<br />
252
T a b u l k a 2<br />
Státní rozpočet Řecka v mil. eur<br />
Státní rozpočet (částky v mil. eur, změny v %)<br />
Program ekonomické<br />
politiky **<br />
2010 2011 11/10<br />
253<br />
Předpokládané<br />
plnění (A)<br />
Rozpočet<br />
(B)<br />
(B)-(A)<br />
(mil. eur)<br />
1. Příjmy 58 434 54 326 59 482 5 156<br />
Čisté příjmy řádného<br />
rozpočtu<br />
Příjmy programu<br />
veřejných investic<br />
55 176 51 434 55 560 4 126<br />
3 258 2 892 3 922 1 030<br />
2. Výdaje 78 925 77 393 80 339 2 946<br />
Výdaje řádného rozpočtu<br />
69 725 68 893 71 839 2 946<br />
- primární výdaje 54 611 52 798 52 633 -165<br />
- úroky 13 017 13 260 15 920 2 660<br />
Výdaje programu<br />
veřejných investic<br />
3. Bilance<br />
vládního sektoru<br />
(1-2) jako % HDP<br />
4. Bilance veřejného<br />
sektoru jako % HDP<br />
HDP (v běžných cenách)<br />
9 200 8 500 8 500 0<br />
-20 491<br />
-8,9<br />
-18 722<br />
-8,1<br />
Pramen: Ministerstvo financí ČR<br />
-23 067<br />
-9,9<br />
-21 900<br />
-9,4*<br />
-20 857<br />
-9,1<br />
-16 833<br />
-7,4<br />
-2,210<br />
-0,8<br />
-5 067<br />
-2,0<br />
231 000 231 888 228 408 -3 480<br />
Poznámky: * Rozpočet 2011 vycházel z předpokladu, že deficit za rok 2010 činil 9,4 %<br />
HDP. V dubnu 2011 však Eurostat navýšil jeho hodnotu na 10,5 % HDP (24,2<br />
mld. eur).<br />
** Státní rozpočet pro rok 2010 byl v důsledku fiskální krize nahrazen<br />
v průběhu nahrazen Programem ekonomické politiky.<br />
Vysvětlivky: Řecký státní rozpočet se skládá ze dvou částí: řádného rozpočtu a programu<br />
veřejných investic.<br />
Následující tabulka ukazuje platební bilance Řecka od roku 2006 do roku 2010. Stav<br />
je jen málo utěšený.
T a b u l k a 3<br />
Platební bilance Řecka<br />
Platební bilance<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010<br />
Běžný účet PB (mld. eur) -23,7 -32,3 -34,8 -25,8 -24,0<br />
- obchodní bilance -35,3 -41,5 -44,0 -30,8 -28,3<br />
- bilance služeb 15,3 16,6 17,1 12,6 13,2<br />
- bilance výnosů -7,1 -9,1 -10,6 -9,0 -9,2<br />
- bilance běžných transferů<br />
Bilance kapitálových<br />
transferů* (mld. eur)<br />
Finanční účet PB (mld.<br />
eur)<br />
Devizové rezervy státu**<br />
(mld. eur)<br />
Pramen: Centrální banka.<br />
10,5 13,4 2,8 1,3 0,2<br />
3,0 4,3 4,1 2,0 2,1<br />
20,4 27,4 29,9 24,4 22,0<br />
2,169 2,491 2,521 3,857 4,777<br />
Poznámky:<br />
* Převody z fondů EU.<br />
** Po vstupu Řecka do eurozóny zahrnují devizové rezervy pouze měny mimo<br />
eur.<br />
Tabulka 4 ukazuje zahraniční zadluženost a nároky na obsluhu dluhu Řecka.<br />
254
T a b u l k a 4<br />
Zahraniční zadluženost, dluhová služba Řecka<br />
Zahraniční dluh veřejného sektoru<br />
(mld. eur)<br />
Zahraniční dluh veřejného sektoru (%<br />
HDP)<br />
- z toho v měnách mimo eura (mld.<br />
eur)<br />
- z toho v měnách mimo eura (%<br />
HDP)<br />
Průměrná úroková míra ročních státních<br />
dluhopisů (%)<br />
Průměrná úroková míra 3letých státních<br />
dluhopisů (%)<br />
Úroky z celkového dluhu (rozpočtový<br />
výdaj) (mld. eur)<br />
Splátky celkového dluhu (rozpočtový<br />
výdaj) (mld. eur)<br />
Zahraniční zadluženost, dluhová služba<br />
Pramen: Ministerstvo financí ČR, centrální banka.<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010<br />
154,7 177,1 192,0 219,5 190,2<br />
69,0 74,2 73,5 73,7 57,7<br />
2,06 1,92 1,63 1,26 6,01*<br />
0,95 0,83 0,66 0,48 2,61<br />
3,44 4,45 4,83 1,62 4,85**<br />
3,58 4,21 4,27 3,12 9,39<br />
9,6 9,8 11,2 12,3 13,2<br />
17,0 22,5 26,2 29,1 19,5<br />
Poznámky:<br />
* Z toho 4,70 mld. eur ze záchranného úvěru MMF.<br />
** K poslední emise ročních státních dluhopisů došlo 13. 4. 2010 s úrokovou<br />
mírou 4,85 %); od května 2010 Řecko využívá k financování svých potřeb<br />
záchranného úvěru EK, ECB a MMF. Emitovány jsou pouze státní směnky se<br />
splatností 3 a 6 měsíců.<br />
Řecko uplatnilo progresivní zdanění příjmů.<br />
255
T a b u l k a 5<br />
Progresivita zdanění příjmů v Řecku<br />
Stupnice daně z příjmu<br />
Roční příjem (v eurech) Daňový koeficient<br />
0 8 000 0 %<br />
8 001 12 000 10 %<br />
12 001 16 000 18 %<br />
16 001 22 000 24 %<br />
22 001 26 000 26 %<br />
26 001 32 000 32 %<br />
32 001 40 000 36 %<br />
40 001 60 000 38 %<br />
60 001 100 000 40 %<br />
nad 100 001 45 %<br />
Pramen: Ministerstvo financí SR.<br />
Tento neutěšený stav nastává v období, kdy také EU, ASEAN i NAFTA čelí dalšímu<br />
poklesu výkonnosti, jak ukazují následující tabulky.<br />
T a b u l k a 6<br />
Časová řada HDP EU<br />
Časová řada HDP EU<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012<br />
% 3,6 3,3 0,7 - 4,2 1,8 1,7 1,4<br />
Pramen: MMF.<br />
S ohledem na tyto skutečnosti se může dluhová krize jedné části eurozóny snadno<br />
změnit na krizi finanční. Ohroženy jsou reálně Řecko, Itálie, Irsko, Portugalsko a Španělsko.<br />
EU se stala hrozbou pro světovou ekonomiku.<br />
Ani USA již neplní plně pozici stabilizátora světové ekonomiky. Právě v této ekonomice<br />
se projevila finanční krize v roce 2008 v plné síle.<br />
256
T a b u l k a 7<br />
Časová řada HDP USA<br />
Časová řada HDP USA<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012<br />
% 2,7 1,9 - 0,3 -3,5 3,0 1,5 1,8<br />
Pramen: MMF.<br />
USA jsou na sestupné trajektorii. Dvacáté první století již nebude ve znamení USA.<br />
Většina Američanů je na tom hůře, než v roce 1997. Jak konstatoval J. E. Stiglitz, nositel<br />
Nobelovy ceny za ekonomii, průměrný příjem občana je stejný jako v roce 1978. [1].<br />
Pozici lídra světové ekonomiky převzala Čína.<br />
T a b u l k a 8<br />
Časová řada HDP Číny<br />
Časová řada HDP Číny<br />
Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012<br />
% 12,7 14,2 9,6 9,2 10,3 9,5 9,0<br />
Pramen: MMF.<br />
Čína a v budoucnu i Indie jsou nadějí globální ekonomiky. V současné době má<br />
však Čína svůj HDP významně postavený na vývozu (80 %) a protože EU je pro tuto<br />
zemi významným partnerem, je nebezpečí nové recese hospodářství EU pro tuto zemi<br />
nepříznivým faktorem. I proto rychle zahajuje práce na zvýšení koupěschopnosti obyvatel<br />
(čínská vláda ve svém 12-tém pětiletém plánu stanovila tempo růstu HDP ve výši<br />
7 % s důrazem na kvalitu a udržitelnost. To sice zvýší koupěschopnost populace, ale<br />
současně významně prodraží pracovní sílu, takže PZI se budou směřovat do Vietnamu,<br />
Kambodže, atd., což bude mít opět negativní dopad).<br />
Politici a ekonomové hledají opatření, jak nově nastupující dluhové krizi a jejich<br />
důsledků zabránit. Ve hře jsou ohromné finanční prostředky bank, jejichž krach by vedl<br />
k vážným ekonomickým potížím v ekonomicky nejsilnějších zemích EU, a to v Německu<br />
a Francii. První fiskální krizi řešily státy v roce 2008/2009 tím, že do finančního systému<br />
a do bank „nalily“ finanční prostředky. Situaci to uklidnilo jen do roku 2010. Dnes je<br />
krize zpátky a je jasné, že tehdejší řešení neodstranilo příčiny krizového stavu.<br />
V současné době může s ohledem na svoji ekonomickou situaci opětovně dotovat<br />
s významným omezením finanční systém již jen Německo, ostatní země EU buď nemají<br />
potřebné kapacity, nebo musí prioritně snižovat své deficity.<br />
257
Evropský statistický úřad Eurostat uvádí deficity veřejných financí a zadluženost<br />
v zemích EU za 2010. [2].<br />
T a b u l k a 9<br />
Deficity veřejných financí a zadluženost v zemích EU za rok 2010<br />
Deficity veřejných financí a zadluženost v zemích EU za rok<br />
2010<br />
Země Deficit v pct k HDP Dluh v pct k HDP<br />
Belgie - 4,1 96,2<br />
Bulharsko - 3,1 16,3<br />
ČR - 4,8 37,6<br />
Dánsko - 2,6 43,7<br />
Německo - 4,3 83,2<br />
Estonsko + 0,2 6,7<br />
Irsko - 31,2 94,4<br />
Lotyšsko - 8,3 44,7<br />
Litva - 7,0 38,0<br />
Lucembursko - 1,1 19,1<br />
Maďarsko - 4,2 81,3<br />
Malta - 3,6 69,0<br />
Nizozemsko - 5,1 62,9<br />
Rakousko - 4,4 71,8<br />
Polsko - 7,8 54,9<br />
Portugalsko - 9,8 93,3<br />
Rumunsko - 6,9 31,0<br />
Slovinsko - 5,8 38,8<br />
SR - 7,7 41,0<br />
Finsko - 2,5 48,8<br />
Švédsko + 0,2 39,7<br />
Británie - 10,3 79,9<br />
Eurozóna - 6,2 85,4<br />
EU - 6,6 80,2<br />
Pramen: Dostupné na internetu: http://www.finance.cz/zpravy/finance/330079-deficitverejnych-financi-eu-i-eurozony-se-loni-mirne-snizil/.<br />
258
Zadluženost loni vzrostla v zemích platících eurem i v celé sedmadvacítce a v eurozóně<br />
byla rekordní. Deficit veřejných financí v 17 zemích eurozóny se snížil na 6,2 %<br />
HDP z 6,4 % v roce 2009. V EU klesl na 6,6 % z 6,9 % HDP předloni.<br />
Zadluženost v eurozóně se loni zvýšila na 85,4 % HDP ze 79,8 % HDP na konci roku<br />
2009. V EU pak stoupla na 80,2 % ze 74,7 %. Nejvyšší dluh v poměru k ekonomickému<br />
výkonu mělo loni Řecko a Itálie. V obou zemích přesahuje 100 % HDP. Ve 14 zemích<br />
pak převyšuje dluh 60 % HDP, což je další z kritérií pro vstup do eurozóny. Nejnižší zadluženost<br />
má naopak Estonsko a Bulharsko. K zemím s nízkým dluhem patří i ČR s 37,6<br />
% HDP.<br />
Agentura Standard & Poor‘s dnes varovala, že vysoké deficity a náklady na rekapitalizaci<br />
bank kvůli dluhové krizi v eurozóně mohou dále výrazně zvýšit zadluženost zemí.<br />
Ekonomický růst regionu je nyní navíc výrazně pomalý a některé země ohrožuje recese.<br />
V této situaci lze hodnotit kladně časovou řadu míry růstu státního rozpočtu.<br />
T a b u l k a 10<br />
Časová řada míry růstu státního rozpočtu 1993 až 2012<br />
Časová řada míry růstu státního rozpočtu 1993 až 2002<br />
Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002<br />
Míra<br />
růstu<br />
v %<br />
0,1 2,2 5,9 4,1 -0,8 -0,7 1,2 3,9 2,4 1,8<br />
Časová řada míry růstu státního rozpočtu 2003 až 2012<br />
Rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012<br />
Míra<br />
růstu<br />
v %<br />
3,6 4,4 6,3 6,9 6,0 3,1 - 4,1 2,2 2,5 2,5<br />
Pramen: ČNB.<br />
Ekonomové a politici hledají, jak této krizi čelit. Řešení musí najít rychle, protože<br />
ekonomické procesy v této vývojové fázi předbíhají politická řešení.<br />
Svoji vnitřní situaci mohou vlády řešit dvěma způsoby: buď se dále zadlužovat s využitím<br />
v současné době levných peněz, úvěry investovat do inovačních technologií s rychlou<br />
návratností (země mají nevyužité kapacity zdrojů, mají také reálnou poptávku –<br />
rozvoj infrastruktury, výroba technologií potřebných na eliminaci důsledků globálního<br />
oteplování, rozvoj vzdělávací soustavy, vědy a výzkumu, atd.), nebo jít cestou zvyšování<br />
daní a investovat výnosy do nové produkce (i to je reálné, protože 1 USD takto investovaných<br />
daní znamená 1 USD výdajů a přinese 2 USD výnosů).<br />
259
K řešení finanční situace Řecka volí země eurozóny pomoc ve formě půjček, které<br />
ovšem Řecko není schopné splácet. Lze předpokládat, že výše eurovalu nebude v blízké<br />
budoucnosti dostatečná i proto, že podobný průběh ekonomické situace očekáváme<br />
u dalších zemí eurozóny. Řešení situace eurovalem 2 může mít již fatální politické a ekonomické<br />
dopady.<br />
Všechna tato řešení však řeší jen momentální situaci a neodpovídají na otázku, co<br />
bylo příčinou hypoteční krize, negativního vývoje globálního finančního systému, dluhové<br />
krize a dalších potíží. Dílčími faktory jsou:<br />
• Příjmová nerovnoměrnost populace a její chamtivost. Přesun kapitálu do rukou<br />
malé skupiny lidí vede následně ke snížení koupěschopnosti populace. Obrázek<br />
1 ukazuje globální počty lidí žijících v chudobě definované jako méně než 1,25<br />
USD denně v cenách roku 2005 (přepočteno dle PPP). Čísla pocházejí z dat<br />
Světové banky.<br />
O b r á z e k 1<br />
Podíly a celkový počet lidí žijících v chudobě, definované jako méně než 1,25<br />
USD na den, v cenách roku 2005 (PPP)<br />
Pramen: Deaton (2010) Price indexes, inequality, and the measurement of world poverty.<br />
• Vysoký nedostatek pracovních míst a tedy i vysoká nezaměstnanost<br />
V USA je cca 14 milionů lidí bez práce, 25 milionů lidí pracuje jen na částečný úvazek,<br />
i když by pracovat chtěli.<br />
Stav v ČR ukazuje graf 1.<br />
260
G r a f 1<br />
Míra nezaměstnanosti 15 – 64 letých v % v ČR<br />
Pramen: MP, SV ČR.<br />
OECD uvádí následující varovnou časovou řadu nezaměstnanosti mladých lidí do<br />
25 let.<br />
T a b u l k a 11<br />
Časová řada míry nezaměstnanosti podle OECD<br />
Časová řada míry nezaměstnanosti podle OECD<br />
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011<br />
% 17 17 18 18 18 18 17 15 15 20 21 21<br />
Pramen: OECD.<br />
Tito mladí lidé jsou potenciálním nebezpečím pro udržení sociální stability společnosti.<br />
Navíc trvale ztrácí pracovní kompetence, což je dalším nebezpečím pro efektivní<br />
vývoj ekonomiky.<br />
• Selhávají politické elity<br />
Politické elity nenašly správná opatření na tuto situaci, dopustily mimořádně<br />
vysoký stupeň korupce, neměly odvahu nastavit potřebná regulační opatření<br />
ke snížení příjmové nerovnosti, nevyužili optimálně peněz z eurofondů,<br />
atd.<br />
• Lidé se naučili žít dlouhodobě na dluh<br />
261
G r a f 2<br />
Vývoj krátkodobých a dlouhodobých úvěrů domácnostem v ČR<br />
Pramen: ČNB.<br />
Tento negativní vývoj přetrvává. Za měsíc červenec 2011 se uvádí, že „meziročně se<br />
zadlužení domácností zvýšilo o 68,98 miliardy korun (+6,82 %). Na každého obyvatele<br />
ČR tak připadá dluh ve výši 102 583 korun. [4]. Zadlužují se také firmy. Zadlužení firem<br />
ke konci června činilo 931,63 miliardy korun při meziměsíčním zvýšení o 2,14 mld. Kč<br />
(+0,23 %). V porovnání s červnem 2010 vzrostlo o 27,77 miliardy korun (+3,07 %)“.<br />
• Morální hazard bankéřů a politiků<br />
Finanční firmy na Wall Street vyplatily loni na odměnách přes 20 miliard<br />
dolarů (přes 381 miliard korun). [5]. Proti předchozímu roku je to o 17 % více,<br />
uvedl hlavní finanční kontrolor státu New York T. DiNapoli. Bílý dům dodal,<br />
že <strong>pre</strong>zident B. Obama je tím znechucen vzhledem k tomu, že stát loni musel<br />
z peněz daňových poplatníků poskytnout na záchranu bankovního sektoru desítky<br />
miliard dolarů. Celkový objem kompenzací v největších firmách na trhu<br />
s cennými papíry bude ještě vyšší než uvedená suma a zisky by mohly překonat<br />
loňských 55 miliard dolarů, které T. DiNapoli označil za bez<strong>pre</strong>cedentní sumu.<br />
Rok 2008 ale přinesl rekordní ztrátu téměř 43 miliard dolarů.<br />
„Daňoví poplatníci je zachraňovali a oni teď zase vydělávají, zatímco mnohé<br />
rodiny z New Yorku stále těžko vycházejí s penězi“, posteskl si demokrat T.<br />
DiNapoli. Odhady ukazují, že průměrný bonus byl 124 850 dolarů, když v roce<br />
2008 to bylo podle DiNapoliho úřadu 112 tisíc“.<br />
• Přílišný spěch se zavedením eura<br />
K ozdravění veřejných financí navrhuje vláda ČR následující reformy:<br />
• penzijní reformu<br />
• reformu zdravotnictví<br />
• reformu sociálního systému<br />
262
• reformu daní,<br />
a předpokládá, že v následujícím roce deficit nepřesáhne 105 miliard, tj. 3,5 % HDP.<br />
Podle fiskální strategie vlády by deficit státního rozpočtu v roce 2013 neměl přesáhnout<br />
2,9 %, v roce 2014 1,9 %. V roce 2015 by tak konečně přišlo ke stabilizaci státního rozpočtu<br />
na 41% a významně by se snížily náklady na správu státního dluhu.<br />
Lidé si současný stav začínají uvědomovat. První náznaky organizovaného občanského<br />
odporu, inspirovaného zejména španělským hnutím 15-M, se objevily 17. září<br />
v USA. V zemi, jejíž představitelé se domnívají, že disponují monopolem na výklad demokracie,<br />
je stále více lidí nespokojených se stávajícím systémem banksterského kapitalismu<br />
a vlastní neutěšenou sociální situací. Skupina aktivistů doufá, že také Američané<br />
začnou s pokojnými masovými protesty na Wall Street.[7].<br />
Tyto sociální nepokoje se mohou nekontrolovaně rozšířit v případě rozsáhlejšího<br />
kolapsu světového ekonomického systému. Tito lidé vyjadřují odpor k tomu jak fungují<br />
finanční instituce, brání se proti tvrdé sociální politice, nelíbí se jim, že jsou součástí systému,<br />
na který nemají žádný vliv.<br />
Podstatou celého problému naší demokracie i ekonomického a hospodářského systému<br />
je morální krize hodnot. Ze života, z politiky, z činnosti institucí mizí pravidla<br />
a nahrazuje je korupční lobbing, vytrácí se standardní hodnoty lidství, chamtivost rozevírá<br />
nůžky mezi chudými a bohatými a způsobuje, že chudí chudnou a bohatí bohatnou<br />
a že to platí dnes již i o státech. Celá společnost potřebuje změnu své filosofie, která není<br />
založená na zisku, nýbrž na štěstí jedince i společnosti.<br />
Současné krize jsou však způsobeny jen a jen selháním lidského faktoru. Hamižnost,<br />
korupce, nesoudnost, absence pravidel a jejich dodržování, absence etiky a úcty k lidem,<br />
to jsou skutečné faktory, které vyvolávají současný krizový stav. Jejich postupnou likvidaci<br />
však neučiní ti, kteří mají z tohoto stavu užitek. Lze očekávat, že k řešení se odhodlají<br />
mladí lidé, kteří na sobě nenesou výše uvedenou zátěž a kteří si rychle uvědomí, co<br />
současný stav znamená pro jejich život. Jde tedy jen o další projev krize výchovy v naší<br />
civilizaci. Je na akademické obci, aby s nápravou bezodkladně započala. Je na akademické<br />
obci, aby se oprostila od dosavadního názoru, že úkolem vysoké školy je pouze vyprodukovat<br />
špičkového specialistu ve svém oboru. Ukazuje se, že to je bolestně málo a že to<br />
nezaručuje bezproblémový chod a rozvoj společnosti. Potřebujeme bezodkladně doplnit<br />
kurikula o složku, která rozvíjí pozitivně osobnost studenta. Vždyť profesionální znalosti<br />
umí předat specializované školící instituce, masmedia i podniková střediska a mnohdy<br />
lépe než vysoká škola. <strong>Rozvoj</strong> osobnosti je však jedinečností a výjimečností a povinností<br />
akademické půdy.<br />
263
Literatura<br />
[1] Dostupné na internetu: http://www.youtube.com/watch?v=dymTKoULCyM<br />
10.10.2011, ČT24.<br />
[2] Dostupné na internetu: http://www.finance.cz/zpravy/finance/330079-deficit-verejnych-financi-eu-i-eurozony-se-loni-mirne-snizil/.<br />
[3] Deaton. Price indexes, inequality, and the measurement of world poverty, 2010.<br />
[4] Dostupné na internetu: http://www.nasepenize.cz/zadluzeni-domacnosti-vzros tlona-vic-nez-bilion-korun-9427.<br />
[5] Dostupné na internetu: http://byznys.ihned.cz/c1-40714600-obama-zuri-odmeny<br />
-na-wall-street-<strong>pre</strong>sahly-20-miliard-dolaru.<br />
[6] Dostupné na internetu: http://www.vasevec.cz/blogy/pocatek-obcanskych-nepo<br />
koju-v-usa.<br />
[7] QUINN, A. - KRATOCHVÍL, O. - MATUŠÍKOVÁ, I.: Management I. Kunovice:<br />
EPI, s.r.o., 2007. s. 202. ISBN 978-80-7314-127-1.<br />
[8] QUINN, A. - KRATOCHVÍL, O. - MATUŠÍKOVÁ, I.: Strategický management I.<br />
Kunovice: EPI, s.r.o., 2007. s. 198. ISBN 978-80-7314-125-7.<br />
[9] HUNTINGTON, S. P.: Boj kultur o přeměnu světového řádu. Praha: Rybka Publisher,<br />
2001.<br />
[10] ETIZIONI, A.: Morální dimense ekonomiky. Praha: Victoria Publishing, 1995.<br />
Kontakt<br />
Dr. h. c. h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, PhD., MBA<br />
rektor<br />
Soukromá vysoká škola<br />
EPI, s.r.o.<br />
Osvobození 699<br />
698 01 Kunovice<br />
Česká republika<br />
E-mail: epi@edukomplex.cz<br />
264
h. doc. Mgr. Iveta Hashesh, PhD. MBA<br />
Soukromá vysoká škola<br />
EPI, s.r.o.<br />
Osvobození 699<br />
698 01 Kunovice<br />
Česká republika<br />
E-mail: epi@edukomplex.cz<br />
Ing. Iva Matušíková<br />
Soukromá vysoká škola<br />
EPI, s.r.o.<br />
Osvobození 699<br />
698 01 Kunovice<br />
Česká republika<br />
E-mail: epi@edukomplex.cz<br />
265
Vybrané zmeny v pracovnej legislatíve Slovenskej<br />
republiky účinné od 1. septembra 2011<br />
Abstrakt<br />
JUDr. Michal Kuril, PhD.<br />
V spracovanom príspevku sa autor zaoberá problematikou vybraných zmien v pracovnej<br />
legislatíve Slovenskej republiky (zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa<br />
Zákonník práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov, pozn.), ktoré sa stali účinnými od 1. septembra<br />
2011. Súčasťou príspevku je niekoľko úvah de lege lata a de lege ferenda, ktoré so<br />
zvoleným <strong>pre</strong>dmetom vedeckého skúmania bezprostredne súvisia.<br />
Kľúčové slová: pracovná legislatíva, legislatívne zmeny, pracovnoprávne vzťahy, zamestnanec,<br />
zamestnávateľ, pracovný pomer, závislá práca<br />
Selected changes in the labour legislation of the Slovak<br />
Republic effective from the 1st september 2011<br />
Abstract<br />
In the processed paper the author deals with the issue of selected changes in the labour<br />
legislation of the Slovak Republic (the Law no. 257/2011 Coll. on amending and supplementing<br />
the Labour code as amended), which came into efficiency from the 1st september<br />
2011. Parts of the article are several de lege lata and de lege ferenda considerations, which<br />
are directly linked to the chosen subject of the author´s scientific research.<br />
Keywords: labour legislation, legislative changes, labour relations, employee, employer,<br />
employment relation, dependant work<br />
Úvod<br />
Zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník<br />
práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov (ďalej aj ako „novela“), vstúpil do účinnosti dňom<br />
1. septembra 2011. Z hľadiska historickej genézy Zákonníka práce ide o novelu, ktorú<br />
možno zaradiť k najvýznamnejším a najrozsiahlejším, keďže smerovala v rôznej intenzite<br />
do všetkých 11. častí Zákonníka práce, vrátane jeho základných zásad. Zároveň považujeme<br />
za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že od prijatia súčasného Zákonníka práce<br />
(v roku 2001, pozn.) ide celkovo o jeho 22. novelu, čo by mohlo poukazovať na pomernú<br />
nestabilitu právnej úpravy v ňom obsiahnutej, o to viac, že niektoré zmeny sa v posledných<br />
rokoch opakovali takým spôsobom, že viaceré právne inštitúty boli z pracovnej<br />
legislatívy odstránené alebo v nej zmenené, avšak po určitom čase sa do nej vrátili, resp.<br />
boli upravené do pôvodného znenia.<br />
266
V rámci pracovnej legislatívy sa odohráva ne<strong>pre</strong>tržitý „konflikt“ medzi subjektívnymi<br />
záujmami zamestnávateľov a zamestnancov, ktoré sú vo väčšine prípadov cieľovo disparátne.<br />
Objektívna vyváženosť Zákonníka práce <strong>pre</strong>to <strong>pre</strong>dstavuje hodnotu, ktorá musí<br />
byť u<strong>pre</strong>dnostňovaná. V posledných rokoch, <strong>pre</strong>dovšetkým s ambíciou znížiť nezamestnanosť<br />
na minimálnu možnú mieru, dominujú pri úpravách v pracovnej legislatíve zo<br />
strany zákonodarcu slovné spojenia, ako sú napr. „flexibilita pracovnoprávnych vzťahov“,<br />
„znižovanie nákladov na zamestnancov“, prípadne „zvýšenie zamestnaneckej mobility“<br />
alebo „regulácia sociálno-právnej ochrany zamestnancov“. Pokiaľ zákonodarca sa pokúša<br />
nájsť ideálne nastavenie Zákonníka práce tak, aby vyšiel v ústrety všetkým zúčastneným<br />
subjektom, je dôležité, aby neopomenul napr. v kontexte vytvárania nových pracovných<br />
miest skutočnosť, že Zákonník práce dotvára právne vzťahy, ktoré sú svojím charakterom<br />
výnimočné, keďže nevychádzajú z rovnosti postavenia účastníkov, ale zo subordinačného<br />
princípu vyjadreného v nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Preto<br />
„zamestnanosť za každú cenu“ by nemala <strong>pre</strong>dstavovať finálny legislatívny produkt.<br />
1. Stručné zamyslenie nad niektorými legislatívnymi zmenami<br />
Schválená novela sa dotkla okrem jednotlivých právne záväzných častí Zákonníka<br />
práce aj znenia jeho základných zásad (články 1-11, pozn.), ktoré právne záväzné nie<br />
sú, keďže <strong>pre</strong>važne informačnou formou „iba“ zdôrazňujú niektoré práva a povinnosti<br />
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, avšak osobitného významu, resp. poukazujú na<br />
určité hodnoty (napr. zvýšená ochrana mladistvých zamestnancov), ktoré sú pri výkone<br />
závislej práce dlhodobo etablované.<br />
Do článku 2 základných zásad zákonodarca vložil „zásadu relatívnej slobody výberu<br />
zamestnancov zo strany zamestnávateľa“, relatívnu z toho dôvodu, že zamestnávateľovi<br />
sa síce na jednej strane zaručuje právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom<br />
počte a štruktúre, vrátane možnosti určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva,<br />
na druhej strane to však neplatí, ak Zákonník práce, osobitný <strong>pre</strong>dpis (napr. zákon<br />
č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov) alebo medzinárodná<br />
zmluva (napr. Revidovaná Európska sociálna charta), ktorou je SR viazaná, neustanovuje<br />
inak.<br />
Situácií, kedy je ustanovené inak, nachádzame viacero. Nejde pritom len o antidiskriminačnú<br />
legislatívu SR alebo EÚ, ale napr. aj o obmedzenia, ktoré súvisia so zákazom<br />
detských prác (§ 11 Zákonníka práce) a pod.<br />
Predmetná zásada dopĺňa „zásadu absolútnej slobody výberu zamestnávateľa zo<br />
strany zamestnanca“, ktorá vyplýva z dikcie článku 1 základných zásad Zákonníka práce.<br />
Inter<strong>pre</strong>tovať tieto zásady ako „relatívnu“ a „absolútnu“ považujeme za mimoriadne<br />
významné, <strong>pre</strong>tože zo znenia samotného Zákonníka práce to nie je ex<strong>pre</strong>ssis verbis jednoznačne<br />
zrejmé.<br />
V základných zásadách Zákonníka práce je obsiahnutá iba jedna zásada, ktorá má<br />
procesnoprávnu povahu. Všeobecné formulované znenie článku 9 potvrdzuje, že za-<br />
267
mestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich<br />
z pracovnoprávnych vzťahov, môžu si svoje práva uplatniť na súde.<br />
Neuralgickým a tabuizovaným problémom pracovnej legislatívy, domnievame sa,<br />
je pritom otázka jej faktickej procesnoprávnej vykonateľnosti. Smerom do budúcnosti<br />
bude pravdepodobne nevyhnutné zvážiť, či Občiansky súdny poriadok by nemal byť<br />
nahradený alebo doplnený právnou normou osobitného pracovno-procesného základu.<br />
Ostáva <strong>pre</strong> nás nepochopiteľné, <strong>pre</strong>čo zákonodarca túto problematickú oblasť aspoň<br />
v základných zásadách dôslednejšie nezdôrazňuje. Mohli by sme uvažovať napr. o „zásade<br />
<strong>pre</strong>neseného dôkazného bremena v antidiskriminačných súdnych sporoch“, „zásade<br />
mimosúdneho riešenia pracovnoprávnych sporov“, prípadne „zásade využitia všetkých<br />
procesných prostriedkov ochrany zo strany zamestnanca“. Takto formulované zásady by<br />
okrem významnej informačnej funkcie mohli plniť do určitej miery aj funkciu <strong>pre</strong>venčnú.<br />
Na <strong>pre</strong>trvávajúci právny stav, kedy niektoré právne inštitúty procesnej ochrany zamestnanca<br />
v Zákonníku práce (napr. sťažnosť v prípade porušenia zásady rovnakého<br />
zaobchádzania) sú konštrukčne nedokonalé, poukazuje napr. J. Záhorčáková. Podľa nej<br />
problémom môže byť nielen neurčená forma a nevymedzené obligatórne náležitosti<br />
sťažnosti (najmä, ak sa zohľadní skutočnosť, že sťažnosť v absolútnej väčšine situácií podávajú<br />
zamestnanci bez právnického vzdelania), ale tiež pomerne vágny termín vo veci<br />
vybavenia sťažnosti „bez zbytočného odkladu“, ktorý v prípade, ak k diskriminácii skutočne<br />
dochádza, netlačí na zamestnávateľa dostatočným spôsobom, aby diskriminačnú<br />
situáciu riešil. [1, s. 423].<br />
Je na škodu veci, že novela neupravila znenie § 1 ods. 2-3 Zákonníka práce (tzv. pozitívne<br />
a negatívne vymedzenie závislej práce). V praxi to znamená stav, kedy je naďalej<br />
toto ustanovenie nevykonateľné, a to z dôvodu, že prípadné identifikovanie „nútenej živnosti“<br />
v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom vzťahu nie je možné uskutočniť.<br />
Označenie subjektov (zamestnanca a zamestnávateľa) v pozitívnom vymedzení závislej<br />
práce je nelogické. Pre eliminovanie nútených živností nie je ani tak dôležité pozitívne<br />
vymedziť závislú prácu, ale skôr nútenú živnosť. Rovnako negatívne vymedzenie závislej<br />
práce je nekomplexné a umožňuje zneužívanie hybridných zmluvných typov. Sme toho<br />
názoru, že efektívnejšie by bolo potvrdiť pracovnú zmluvu za výlučný zmluvný typ, na<br />
základe ktorého možno vykonávať závislú prácu.<br />
Viaceré zmeny zákonodarca prijal už v prvej časti Zákonníka práce („Všeobecné<br />
ustanovenia“). Pokiaľ v minulosti napr. platilo, že od pracovnej zmluvy bolo možné odstúpiť<br />
(hovoríme o „odstúpení“, tzn. <strong>pre</strong>dpokladá sa, že zamestnanec ešte nenastúpil do<br />
práce a pracovný pomer nevznikol; ak by k tomu došlo, „odstúpenie“ by už nebolo možné,<br />
pracovný pomer by sa mohol potom „skončiť“, povedzme, výpoveďou, pozn.), len<br />
kým zamestnanec nenastúpi v dohodnutý deň do práce bez toho, že by mu v tom bránila<br />
<strong>pre</strong>kážka v práci, alebo do jedného týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto <strong>pre</strong>kážke,<br />
súčasná práva úprava uvedené podmienky odstúpenia od zmluvy zmenila. Zachovaná<br />
síce ostala podmienka, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi<br />
268
musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by<br />
bez neho k zmluve nedošlo. Pôvodné znenie § 19 ods. 2 však bolo upravené takým spôsobom,<br />
že zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak: a) zamestnanec<br />
nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila<br />
<strong>pre</strong>kážka v práci (napr. dočasná práceneschopnosť), b) zamestnanec do troch pracovných<br />
dní neupovedomí zamestnávateľa o <strong>pre</strong>kážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do<br />
práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej<br />
zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.<br />
Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin týmto získalo v pracovnej legislatíve<br />
ďalší význam, keďže okrem skončenia pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým<br />
skončením) môže „vyvolať“ právny úkon spočívajúci v odstúpení zamestnávateľa od<br />
zmluvy. Celková normatívna koncepcia odstúpenia od zmluvy sa uvedenými zmenami<br />
mierne z hmotnoprávneho hľadiska uvoľnila, z formálneho hľadiska však sprísnila, keďže<br />
v zmysle novely sa odstúpenie od pracovnej zmluvy musí urobiť už písomne, inak je<br />
neplatné. To znamená, že odstúpenie od zmluvy v akejkoľvek inej forme (ústnej alebo<br />
konkludentnej) ako <strong>pre</strong>dpísanej (písomnej) prináša absolútnu neplatnosť právneho úkonu,<br />
tzn. na odstúpenie od zmluvy napr. v ústnej forme by sa prihliadalo, ako keby sa ani<br />
nikdy neurobilo.<br />
Až do účinnosti novely platilo, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi<br />
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako<br />
zamestnávateľa vznikala dovŕšením 18. roku veku. Dovtedy za takúto fyzickú osobu mohol<br />
konať zákonný zástupca. Úloha zákonného zástupca sa síce nezmenila, nová práva<br />
úprava však za moment, kedy fyzická osoba (potenciálny zamestnávateľ) získava spôsobilosť<br />
na právne úkony nepovažuje viac dovŕšenie 18. roku veku, ale dovŕšenie plnoletosti.<br />
Tu je dôležité poznamenať, že hoci plnoletosť v zásade vzniká dovŕšením 18. roku<br />
veku, v niektorých prípadoch sa fyzická osoba môže stať plnoletou ešte <strong>pre</strong>d dovŕšením<br />
tohto veku. Táto výnimka vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku,<br />
a z dôvodu, že medzi Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom sa uplatňuje<br />
vzťah subsidiarity (v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce), a to v prípade práve všeobecných<br />
ustanovení; je aplikovateľná aj <strong>pre</strong> účely pracovnoprávnej subjektivity.<br />
Podľa § 8 Občianskeho zákonníka fyzická osoba nadobúda plnoletosť dovŕšením<br />
18. roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku možno nadobudnúť plnoletosť iba vtedy,<br />
ak takáto fyzická osoba uzatvorí manželstvo. Takto nadobudnutá plnoletosť sa potom<br />
nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.<br />
Pojem „plnoletosť“ treba chápať širšie ako výraz „dovŕšenie 18. roku veku“, <strong>pre</strong>tože,<br />
ak v minulosti tu boli fyzické osoby (zamestnávatelia) spôsobilé na právne úkony, ale<br />
len vtedy, ak boli staršie ako 18 rokov, alebo, ak za nich konali zákonní zástupcovia, po<br />
novom tieto možnosti ostávajú naďalej v platnosti. Dopĺňa ich však tretia možnosť, ktorá<br />
priznáva fyzickej osobe (potenciálnemu zamestnávateľovi) vo veku menej ako 18 rokov,<br />
269
a bez toho, aby za ňu konal zákonný zástupca, spôsobilosť na právne úkony, ale iba za<br />
podmienky, že táto fyzická osoba už uzatvorila manželstvo (alebo jej manželstvo zaniklo,<br />
prípadne bolo vyhlásené za neplatné).<br />
Ochranu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch zvyšuje doplnené znenie §<br />
43 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý aj v období <strong>pre</strong>d novelou umožňoval, aby mzdové podmienky<br />
ako obligatórna (podstatná) náležitosť pracovnej zmluvy boli (prípadne) nahradené<br />
v pracovnej zmluve odkazom na kolektívnu zmluvu, ktorá bola u zamestnávateľa<br />
uzatvorená, ak v tejto kolektívnej zmluve boli vymedzené mzdové podmienky <strong>pre</strong> druh<br />
práce, na ktorý sa pracovná zmluva uzatvárala.<br />
Aplikačná prax však prinášala situácie, kedy zamestnanec u zamestnávateľa pracoval,<br />
ale medzičasom skončila účinnosť kolektívnej zmluvy, na ktorú sa zamestnancova<br />
pracovná zmluva vo veci mzdových podmienok odvolávala. Takýmto situáciám by malo<br />
<strong>pre</strong>dchádzať nové znenie zákona, ktoré vychádza z toho, že ak v pracovnej zmluve nie<br />
sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré<br />
pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej<br />
zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, a to až do<br />
dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.<br />
Pri pracovnom pomere na dobu určitú zrealizoval zákonodarca zmenu, ktorá bude<br />
pravdepodobne negatívne vnímaná zo strany orgánov EÚ, keďže je v rozpore s legislatívnym<br />
trendom, ktorý pri tomto právnom inštitúte v niekoľkých posledných rokoch<br />
dominuje, a to je <strong>pre</strong>dchádzanie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.<br />
Perspektíva zamestnania je pri pracovnom pomere na dobu určitú podmienená<br />
najmä dĺžkou trvania pracovnoprávneho vzťahu, na rozdiel od pracovného pomeru na<br />
dobu neurčitú, ktorý <strong>pre</strong> zamestnanca znamená stabilnejšie sociálne istoty.<br />
Pokiaľ v období <strong>pre</strong>d schválením novely platilo, že pracovný pomer na dobu určitú<br />
možno dohodnúť najdlhšie na dva roky, resp. pracovný pomer na určitú dobu možno<br />
<strong>pre</strong>dĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát, od septembra<br />
tohto roka už možno pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na tri roky,<br />
pričom v priebehu troch rokov môže byť <strong>pre</strong>dĺžený alebo opätovne dohodnutý najviac<br />
trikrát.<br />
Úplne novým ustanovením, ktoré nadväzuje na právnu úpravu pracovného pomeru<br />
na kratší pracovný čas (§ 49), je znenie § 49a Zákonníka práce („Delené pracovné<br />
miesto“). Legislatívna koncepcia deleného pracovného miesta, domnievame sa, je do určitej<br />
miery rozporuplná a nejednoznačná, nie vždy musí byť totiž vykladaná tak, že je<br />
v súlade so Zákonníkom práce.<br />
Podľa novely je delené pracovné miesto také pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci<br />
v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný<br />
čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Ak sa zamestnanci, s ktorými<br />
270
zamestnávateľ uzatvoril dohodu o zaradení na delené pracovné miesto, nedohodnú na<br />
rozvrhnutí pracovného času alebo pracovnej náplne, určí ich zamestnávateľ.<br />
Sme toho názoru, že výklad tohto ustanovenia môže byť duálny, <strong>pre</strong>tože, jednak pod<br />
„osobným výkonom“ práce zamestnanca možno rozumieť to, že zamestnanec vykonáva<br />
závislú prácu „osobne“, a akýkoľvek právny inštitút, ktorý by umožňoval jeho zastúpenie,<br />
musí byť pri delenom pracovnom mieste neprípustný. Delené pracovné miesto nemôže<br />
<strong>pre</strong>dpokladať, že zamestnanci sa budú vzájomne „zastupovať“ pri výkone závislej práce,<br />
ale iba „deliť“ o pracovné miesto (reštriktívny výklad).<br />
V uvedenom kontexte „zastupovať niekoho“, resp. „deliť sa s niekým o niečo“ by sa<br />
nemalo, podľa nášho <strong>pre</strong>svedčenia, považovať za právne obdobnú situáciu. V zmysle §<br />
49a Zákonníka práce však tiež platí, že ak nastane <strong>pre</strong>kážka v práci na strane zamestnanca<br />
na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto,<br />
sú povinní ho „zastúpiť“, ak tomu nebránia vážne dôvody na ich strane. Ide teda o situáciu,<br />
kedy napr. zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu, že je dočasne práceneschopný,<br />
pričom počas tohto obdobia sú ostatní zamestnanci na delenom pracovnom mieste povinní<br />
ho „zastúpiť“.<br />
Tento stav prinesie následok, kedy závislá práca bude vykonávaná, ale nie zo strany<br />
zamestnanca, ktorý ju má vykonávať („osobne“), ale zo strany iného zamestnanca, ktorý<br />
ho po dobu <strong>pre</strong>kážky v práci pri výkone závislej práce „zastúpil“. Aby tento moment nebol<br />
klasifikovaný ako rozpor s pozitívnym vymedzením závislej práce a teóriou „osobného<br />
výkonu“, musí byť pripustený extenzívny výklad, ktorý znamená, že osobný výkon je<br />
deliteľný medzi viacerých zamestnancov na jednom pracovnom mieste.<br />
Zákonodarca novelou konkretizoval aj podmienky skončenia dohody o zaradení na<br />
delené pracovné miesto. Tú možno vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia.<br />
Na rozdiel napr. od skončenia pracovného pomeru na kratší čas výpoveďou, kde<br />
by plynula príslušná výpovedná „doba“, vypovedanie tejto dohody je spojené s mesačnou<br />
„lehotou“.<br />
Na skutočnosť, že nielen laická verejnosť si zamieňa pojmy „doba“ a „lehota“, poukazujú<br />
rôzni autori. Podľa J. Záhorčákovej síce z lingvistického hľadiska ide v zásade o obsahové<br />
synonymá, z hľadiska právneho (nielen formalistického výkladu) je medzi oboma<br />
pojmami fundamentálny rozdiel, a to <strong>pre</strong>dovšetkým s ohľadom na začiatok a skončenie<br />
plynutia „doby“ alebo „lehoty“. Autorka ďalej uvádza, že otvorenou ostáva otázka, či by<br />
pracovná legislatíva napr. namiesto „výpovednej doby“ nemala konštituovať „výpovednú<br />
lehotu“, keďže zmena tohto druhu by v prípade skončenia zmluvy bola kompatibilnejšia<br />
s občianskoprávnou úpravou. [2, s. 89].<br />
V právnej úprave deleného pracovného miesta chceme ešte poukázať na ne<strong>pre</strong>cizovaný<br />
pojem, ktorý by v aplikačnej praxi mohol spôsobovať problémy. Ako sme uviedli<br />
v <strong>pre</strong>dchádzajúcom, v zmysle § 49a Zákonníka práce platí, že ak nastane <strong>pre</strong>kážka v práci<br />
na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním de-<br />
271
lia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť, ak tomu nebránia „vážne dôvody“ na ich<br />
strane. Používanie pojmu „vážne dôvody“ bez toho, aby bol tento pojem konkretizovaný,<br />
môže spôsobovať jeho zneužívanie. Podobne ako v článku 11 základných zásad, kde<br />
zákonodarca využil identický pojem (v tomto prípade ide o ochranu osobných údajov<br />
zamestnancov a prípustnosť kontrolných mechanizmov zamestnávateľa na pracovisku,<br />
pozn.), nie je zrejmé, čo sú to vážne dôvody, a kedy už je dôvod „vážny“, resp. do akého<br />
okamihu „menej vážny“, ak vôbec.<br />
Obzvlášť neľahko sú akékoľvek legislatívne zmeny prijímané zo strany verejnosti<br />
najmä pri tých právnych inštitútoch, ktoré sú v praxi intenzívne využívané, a to v prípade,<br />
ak ich zmenou sa môže zásadne zmeniť aj postavenie účastníka pracovnoprávneho<br />
vzťahu. Zaradiť sem môžeme napr. výpovednú dobu alebo skúšobnú dobu.<br />
Novela Zákonníka práce zrušila právnu úpravu, podľa ktorej bola výpovedná doba<br />
z pracovného pomeru najmenej dvojmesačná, bez ohľadu na to, či pracovný pomer končil<br />
výpoveďou zamestnanec alebo zamestnávateľ. Od septembra tohto roka neplatí už ani<br />
to, že výpovedná doba je najmenej trojmesačná, ak výpoveď z pracovného pomeru dáva<br />
zamestnávateľ, avšak za kumulatívnej podmienky, že zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa<br />
viac ako 5 rokov v pracovnom pomere. Pokiaľ uvedené výpovedné doby vychádzali<br />
z dispozitívneho princípu a ich rozsahy mohli byť vzájomnou dohodou zmluvných<br />
strán upravované nad minimálne výšky určené zákonom, zákon č. 257/2011 Z. z. priniesol<br />
zmeny nielen v rozsahoch výpovedných dôb, ale v celej ich systematike, rovnako<br />
v tom, že dohoda zmluvných strán je viac neprípustná, keďže právna úprava výpovedných<br />
dôb získala kogentný charakter.<br />
V súčasnosti už platí, že všeobecná výpovedná doba z pracovného pomeru je jeden<br />
mesiac. Okrem toho Zákonník práce ustanovuje osobitné výpovedné doby v niektorých<br />
prípadoch tak <strong>pre</strong> zamestnanca, ako aj <strong>pre</strong> zamestnávateľa.<br />
Iná ako jednomesačná výpovedná doba bude pri skončení pracovného pomeru zamestnancom<br />
výpoveďou vtedy, ak zamestnanec odpracoval ku dňu doručenia výpovede<br />
u zamestnávateľa viac ako 1 rok. Výpovedná doba zamestnávateľa bude v tomto prípade<br />
dvojmesačná.<br />
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodu vonkajších alebo<br />
vnútorných organizačných zmien (§ 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce,<br />
pozn.) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa<br />
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je v zmysle novely<br />
nasledujúca: a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku<br />
dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace,<br />
ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval<br />
najmenej päť rokov.<br />
V situácii, ak je daná zamestnancovi výpoveď z iných dôvodov ako sú dôvody uvedené<br />
vyššie, výpovedná doba zamestnanca je dvojmesačná (ak pracovný pomer zamest-<br />
272
nanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej<br />
ako päť rokov), alebo trojmesačná (ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa<br />
ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov).<br />
Skúšobná doba je z významového hľadiska iným druhom doby ako výpovedná doba.<br />
Pokiaľ uplynutím výpovednej doby sa pracovný pomer skončí, uplynutím skúšobnej<br />
doby môže pracovný pomer pokračovať ďalej. Skúšobná doba totiž <strong>pre</strong>dstavuje zákonom<br />
stanovený časový úsek, počas ktorého si obaja účastníci môžu overiť, či chcú pokračovať<br />
v dohodnutom pracovnom pomere, a ak nie, je im umožnené skončiť ho za „voľnejších“<br />
hmotnoprávnych podmienok, než by to bolo napr. v prípade výpovede.<br />
Účinná novela Zákonníka práce zmenila pri skúšobnej dobe viaceré skutočnosti.<br />
V prvom rade sa zvýšil jej maximálny prípustný rozsah. Ak do konca augusta tohto roka<br />
bola skúšobná doba (bez výnimky) najviac trojmesačná, s ohľadom na novú právnu<br />
úpravu platí, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri<br />
mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu<br />
alebo člena štatutárneho orgánu a u vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej<br />
pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Zákonník práce už<br />
rovnako umožňuje, aby uvedené maximálne rozsahy, t. j. najviac 3 mesiace, resp. najviac<br />
šesť mesiacov, mohli byť v kolektívnej zmluve zvýšené, a to na najviac šesť mesiacov, resp.<br />
najviac na deväť mesiacov.<br />
Zákonodarca v rámci skúšobnej doby zaviedol aj zmenu, ktorá umožňuje <strong>pre</strong>dlžovať<br />
skúšobnú dobu nielen o <strong>pre</strong>kážky v práci na strane zamestnanca (napr. vyšetrenie alebo<br />
ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení), ako tomu bolo doposiaľ, ale aj o <strong>pre</strong>kážky<br />
v práci na strane zamestnávateľa (napr. <strong>pre</strong>stoj), ak je to dohodnuté v kolektívnej<br />
zmluve.<br />
Kolektíve vyjednávanie týmto získalo z hľadiska právnej úpravy skúšobnej doby nepomerne<br />
väčší význam ako v minulosti, keďže na základe kolektívnych zmlúv možno<br />
dotvárať právnu úpravu skúšobnej doby, a to tak so zreteľom na jej rozsahy, ako aj na prípadné<br />
<strong>pre</strong>dlžovanie. Zároveň by sme radi poukázali na to, že problematikou výpovednej<br />
doby a skúšobnej doby po novele Zákonníka práce na základe zákona č. 257/2011 Z. z.<br />
sa autor osobitne zaoberá v niektorých iných článkoch. [3].<br />
Záver<br />
Zákonník práce patrí k najvýznamnejším právnym <strong>pre</strong>dpisom vnútroštátneho práva<br />
SR. Legislatívne zmeny, ktoré sa v ňom <strong>pre</strong>d niekoľkými týždňami zrealizovali, budú<br />
v nasledujúcom období konfrontované s aplikačnou praxou.<br />
Schválená novela Zákonníka práce sa dotkla všetkých jeho právne záväzných častí,<br />
ale napr. aj základných zásad, ktoré status právnej záväznosti nemajú. Smerom do<br />
budúcnosti bude zaujímavé sledovať, či verifikovanie novej právnej úpravy v reálnom<br />
prostredí trhu práce <strong>pre</strong>ukáže opodstatnenosť a správnosť uskutočnených zmien, alebo<br />
naopak, či tieto zmeny nebudú znamenať nijaký podstatný prínos.<br />
273
Pod prínosom, domnievame sa, treba rozumieť <strong>pre</strong>dovšetkým mierne zdynamizovanie<br />
celej pracovnej legislatívy, vyjadrené vo väčšej flexibilite pracovnoprávnych vzťahov,<br />
ale so zachovaním ústavnoprávnej garancie spravodlivých a uspokojujúcich pracovných<br />
podmienok <strong>pre</strong> zamestnancov.<br />
Hľadanie kompromisu, uvedomujeme si, medzi oprávnenými záujmami zamestnávateľov<br />
a zamestnancov, je značne náročné. Napriek tomu si dovolíme vysloviť <strong>pre</strong>svedčenie,<br />
že pri kolízii napr. „práva na zisk zamestnávateľov“ a „práva zamestnancov na<br />
sociálno-právnu ochranu“, musí byť druhá situácia priorizovaná.<br />
Niektoré významné problémy pracovnej legislatívy novela Zákonníka práce opomenula.<br />
Možno sem zaradiť napr. problematiku „nútených živností“. Nedobrovoľná zmena<br />
právneho vzťahu z oblasti pracovného práva do sféry občianskeho alebo obchodného<br />
práva je tak, žiaľ, stále iba ťažko postihnuteľná.<br />
Dôvody, ktoré vedú k „núteným živnostiam“ sú rôzne, v zásade však oveľa „výhodnejšie“<br />
<strong>pre</strong> „bývalého“ zamestnávateľa (zánik povinnosti poskytovať zamestnancovi náhradu<br />
mzdy v niektorých sociálne nežiaducich situáciách, zánik povinnosti platiť za zamestnanca<br />
sociálne odvody, zánik povinnosti poskytovať zamestnancovi platenú dovolenku<br />
na zotavenie a pod.).<br />
V rámci všeobecných ustanovení Zákonníka práce sa zmenili podmienky odstúpenia<br />
od zmluvy zo strany zamestnávateľa. Rovnako zákonodarca upravil ustanovenia vo<br />
veci právnej subjektivity v pracovnoprávnych vzťahoch (spôsobilosť fyzickej osoby na<br />
právne úkony ako potenciálneho zamestnávateľa).<br />
Niekoľko významných zmien možno identifikovať v druhej časti Zákonníka práce,<br />
ktorá tvorí rámcovú právnu úpravu <strong>pre</strong> pracovný pomer ako základný pracovnoprávny<br />
vzťah. Okrem zvýšenej ochrany zamestnancov v situácii, ak výška ich zárobku bola<br />
určená odkazom na kolektívnu zmluvu, ktorá však časom stratila účinnosť (doplnené<br />
znenie § 43 ods. 3), nachádzame pomerne obsiahle legislatívne nóvum aj pri viacerých<br />
„klasických“ pracovnoprávnych inštitútoch, ako sú napr. skúšobná doba alebo výpovedná<br />
doba.<br />
Za legislatívne novinku možno považovať aj právnu úpravu § 49a Zákonníka práce,<br />
na základe ktorej je zamestnávateľ oprávnený so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zaradení<br />
na delené pracovné miesto, avšak iba pri pracovnom pomere na kratší pracovný<br />
čas. Táto dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Ide o dvojstranný právny úkon,<br />
ktorý by mohol uľahčiť situáciu, kedy viacero zamestnancov potrebuje vlastný spôsob<br />
rozvrhnutia pracovného času, pričom z hľadiska druhu ich práce, sú pracovné náplne<br />
v zásade totožné. Zároveň ide o právny inštitút, ktorý je „na hrane“ zákona, <strong>pre</strong>tože výkon<br />
závislej práce musí byť vždy osobný. Ustanovenie § 49a však pripúšťa aj vzájomné<br />
zastupovanie medzi zamestnancami (napr. z dôvodu <strong>pre</strong>kážky v práci).<br />
274
Literatúra<br />
[1] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára „Aktuálne<br />
trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s. 419 - 435.<br />
ISBN 978-80-89458-15-8.<br />
[2] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Dĺžky výpovedných dôb v Slovenskej republike a v niektorých<br />
iných krajinách nielen Európskej únie. In: Aktuálne otázky pracovnej a sociálnej<br />
legislatívy. s. 86 - 94. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. ISBN 978-80-7160-<br />
319-1.<br />
[3] KURIL, M.: Stručné zamyslenie nad niektorými oblasťami pripravovanej novely<br />
Zákonníka práce a súvisiacimi právnymi <strong>pre</strong>dpismi. In: Aktuálne otázky pracovnej<br />
a sociálnej legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. ISBN 978-80-7160-<br />
319-1.<br />
[4] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[5] Zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.<br />
[6] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[7] Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[8] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[9] Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Kontakt<br />
JUDr. Michal Kuril, PhD.<br />
Katedra práva<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: michal.kuril@vsemvs.sk<br />
275
Inštitút verejnej (štátnej) služby v historickom kontexte<br />
Abstrakt<br />
prof. JUDr. Jozef Kuril, CSc.<br />
V spracovanom príspevku sa autor zaoberá inštitútom verejnej (štátnej) služby, a to<br />
s osobitným zreteľom na jej historicko-právny vývoj. Súčasťou príspevku sú aj úvahy<br />
o členení verejnej (štátnej) služby, resp. jej vnímaní z hľadiska historickej genézy, vrátane<br />
jej úloh a významu v podmienkach právneho a demokratického štátu. Autor poukazuje<br />
na skutočnosť, že verejná (štátna) služba by mala byť vymedzená ako výkonná<br />
činnosť štátu, rovnako na to, že pojmy „verejná správa“ a „verejná služby“ sú vzájomne<br />
bezprostredne <strong>pre</strong>pojené.<br />
Kľúčové slová: verejná služba, štátna služba, historický vývoj, zamestnanec, pracovný<br />
pomer<br />
Institute of the public (state) service in the historical<br />
context<br />
Abstract<br />
In the processed article the author deals with the institute of the public (state) service,<br />
especially with regard to its historical and legal development. Parts of the paper are considerations<br />
about classification of the public (state) service, respectively of its understanding<br />
from the view of the historical genesis, including its function and importance. The author<br />
points at the matter, that the public (state) service should be definied as executive public<br />
(state) agency, as well as, that there is mutual connection between the terms „public service“<br />
and „state service“.<br />
Keywords: public service, state service, historical development, employee, employment<br />
relation<br />
Úvod<br />
Inštitút verejnej (štátnej) služby, ako ho môžeme chápať v dnešnom zmysle slova, sa<br />
začína v Európe vyvíjať na konci 19. storočia. V tomto období nastáva spoločenský, hospodársky,<br />
kultúrny a sociálny rozmach, ktorý smeruje k novodobej civilizácii. V týchto<br />
podmienkach sa formuje nový liberálny štát, rozvíja sa verejné právo. V súvislosti s tým<br />
dochádza k formovaniu štátnych zamestnancov ako zvláštnej sociálnej vrstvy a zároveň<br />
je postupne vytváraná špecializovaná právna úprava ich postavenia. Toto „úradnícke<br />
právo“ je odrazom zvláštnej povahy štátu ako zamestnávateľa, <strong>pre</strong>dmetu úradných služieb,<br />
nutnosti spolupôsobenia zamestnancov pri výkone verejnej správy. Nejde teda len<br />
o prispôsobenie súkromnoprávneho inštitútu pracovného pomeru, ale o zavedenie nového,<br />
samostatného inštitútu verejného práva. [1, s. 210-211]. Po páde absolutistického<br />
276
štátu sa vytvorila profesionálna byrokracia (úradníctvo), ktorá sa stala jadrom aparátu<br />
štátnej správy. A práve tento aparát je upravený vo verejnom práve inštitútom verejnej<br />
(štátnej) služby.<br />
Štáty tak postupne vytvárajú svoju verejnú (štátnu) službu. Základom je štát s hierarchicky<br />
organizovanou štátnou správou, ktorej sú stanovené funkcie a úlohy, ktoré<br />
má vykonávať, zaisťovať a plniť. Taktiež štát, vedomý si nutnosti zabezpečiť a ochrániť<br />
skupiny úradníkov, ktoré práve úlohy a funkcie plnia, vydáva právny status úradníka.<br />
Týmto úradníkom zabezpečí určité privilégiá a pomerne vysokú stabilitu zamestnania.<br />
Na druhej strane je však úradník obmedzený v oblasti občianskych slobôd a podlieha<br />
väčšej disciplinárnej zodpovednosti. Až po druhej svetovej vojne dochádza napr. v oblasti<br />
odborového združovania k istému uvoľneniu, <strong>pre</strong>dovšetkým ako dôsledku vyššieho<br />
stupňa rešpektovania ľudských práv zo strany štátnej moci. [2, s. 21 a nasl.].<br />
Zamestnanecký vzťah umožňujúci výkon verejnej (štátnej) služby ako právny vzťah<br />
sui generis bol výsledkom pomerne dlhodobej snahy o zriadenie efektívneho a fungujúceho<br />
verejného (štátneho) aparátu zabezpečujúceho výkon verejnej (štátnej) správy.<br />
Možno <strong>pre</strong>to usudzovať, že právna úprava verejnej (štátnej) služby ne<strong>pre</strong>dstavovala už<br />
od svojho vzniku variáciu k pracovnoprávnym vzťahom v oblasti súkromnoprávnej<br />
(podnikateľskej), naopak, išlo o autonómny inštitút verejného práva vykazujúci jedinečné<br />
identifikačné znaky. [3, s. 128].<br />
1. Služobná pragmatika a niektoré súvisiace právne <strong>pre</strong>dpisy<br />
Koniec 19. a začiatok 20. storočia možno z hľadiska historického vývoja právneho<br />
inštitútu verejnej (štátnej) služby, tak ako ho právna veda označuje v dnešnom slova<br />
zmysle, považovať za jeho začiatok. V mnohých ohľadoch revolučné európske spoločenstvo,<br />
nachádzajúce sa v procese národnej sebareflexie a formovania moderných národov,<br />
rovnako v dobe imperializmu a transformačných zmien obsahovo zhmotnených<br />
do spoločensko-kultúrno-hospodárskeho a sociálneho progresu, sa dostalo do situácie<br />
nevyhnutnosti kreovania osobitnej právnej úpravy regulujúcej špeciálnu a neoddeliteľnú<br />
skupinu štátnych zamestnancov pri výkone verejnej moci. Tento individuálny druh právnych<br />
vzťahov medzi zamestnancom na jednej, a štátom na strane druhej, bol dôsledkom<br />
snahy o zriadenie efektívneho a fungujúceho verejného (štátneho) aparátu spravujúceho<br />
štát. Verejná (štátna) služba už od svojho vzniku teda nepôsobila ako alternatíva <strong>pre</strong> pracovnoprávny<br />
zamestnanecký vzťah súkromnoprávneho charakteru, práve naopak, <strong>pre</strong>dstavovala<br />
nový a autonómny inštitút verejného práva vykazujúci jedinečné identifikačné<br />
znaky. [4, s. 34].<br />
Do roku 1914 možno charakterizovať verejnú (štátnu) službu u nás ako služobný<br />
pomer medzi štátom a osobami, ktoré boli od panovníka alebo v jeho mene ustanovené<br />
jednotlivými štátnymi orgánmi, aby za určitú odmenu a v im vymedzenom odbore<br />
pôsobnosti, za štát vykonávali voči jeho príslušníkom jeho práva a povinnosti. [5, s.<br />
483-484]. Úradníci boli rozdelení na civilných a vojenských a vykonávali službu vyššiu<br />
či nižšiu v zmysle zabezpečovaných úloh. Uchádzač o verejnú (štátnu) službu musel <strong>pre</strong>-<br />
277
ukázať odbornú spôsobilosť na výkon príslušného druhu verejnej (štátnej) služby, rakúske<br />
štátne občianstvo, zákonný vek, t. j. dovŕšený 18. rok veku a ne<strong>pre</strong>kročený 40. rok,<br />
bezúhonný život a v prípade, že sa uchádzal o bezplatnú službu, dostatočné príjmy alebo<br />
majetok na obživu.<br />
Štátnym zamestnancom boli uložené osobitné povinnosti, boli však poverení osobitnými<br />
oprávneniami. Medzi povinnosti patrila povinnosť svedomito plniť svoje úlohy,<br />
rešpektovať zákony a platné nariadenia, dodržiavať služobnú disciplínu, byť vždy nestranný,<br />
byť slušný pri výkone verejnej (štátnej) služby, zachovávať úradné tajomstvá a nemať<br />
vedľajšie zamestnanie, t.j. také zamestnania, ktoré by boli na úkor úradných povinností,<br />
ktoré by odporovali vážnosti služby alebo ktoré by uvádzali do pochybnosti nestrannosť<br />
štátnych zamestnancov. Ďalšími obmedzeniami bol zákaz svojvoľného opustenia verejnej<br />
(štátnej) služby a prijímanie darov v úradných veciach.<br />
Medzi práva štátnych zamestnancov prináležala <strong>pre</strong>dovšetkým osobitná, štátom<br />
deklarovaná a poskytovaná ochrana, služobné príjmy a zaopatrenie <strong>pre</strong> prípad staroby<br />
a neschopnosti na službu, vrátane penzie <strong>pre</strong> vdovy a siroty. Služobné príjmy štátnych<br />
civilných úradníkov sa skladali zo základného platu a funkčných alebo aktivizujúcich<br />
a iných prídavkov. Menovaní úradníci boli na základe zákona rozdelení do jedenástich<br />
hodnostných tried (išlo o zákon č. 47/1873 Ř. z., pozn.).<br />
Podľa hodnostnej triedy bol rozdelený i základný ročný plat, ktorého výška bola<br />
odstupňovaná v rámci každej triedy. Postup do vyššej triedy bol automatický a uskutočnil<br />
sa vždy po štyroch či piatich rokoch strávených v tej istej triede. Tí úradníci, ktorí sa<br />
práve pripravovali na výkon služby, slúžili väčšinou zadarmo.<br />
V roku 1914 bol prijatý zákon číslo 15 Ríšskeho zákonníka o služobnom pomere<br />
štátnych úradníkov a štátnych zriadencov (tzv. služobná pragmatika), ktorý určoval práva<br />
a povinnosti štátnych úradníkov. Služobná pragmatika zostala, aj napriek niektorým<br />
zásadným doplnkom a zmenám, základným zákonom vo sfére verejnej (štátnej) služby<br />
počas celého obdobia <strong>pre</strong>dmníchovského Československa a čiastočne až do roku 1950.<br />
Prvá republika <strong>pre</strong>vzala, v rámci recepcie rakúskeho právneho systému a zachovania<br />
kontinuity právneho vývoja, rakúsky systém verejnej (štátnej) služby z roku 1914.<br />
Služobná pragmatika upravovala hlavne práva a povinnosti štátnych zamestnancov,<br />
priebeh služobných vzťahov a disciplinárnu zodpovednosť. Medzi špecifické oprávnenia<br />
je potrebné zaradiť <strong>pre</strong>dovšetkým garanciu trvalosti služobného pomeru, tzv. definitívu,<br />
zaručenie časového postupu potrebného na získanie nároku na vyššie služobné náležitosti,<br />
nárok na dôchodkové zabezpečenie <strong>pre</strong> seba a pozostalých, nároky na titul, ošatenie<br />
a pod. Zamestnanci boli taktiež zaraďovaní do služobných tried a platových stupníc.<br />
Pragmatika tiež zaviedla automatický časový postup do vyššej platovej triedy, čo bolo<br />
neskôr podmienené úspešným zložením kvalifikačnej skúšky. [1, s. 205]. Služobná pragmatika<br />
dala služobnému pomeru štátnych úradníkov veľmi dôležitý znak trvalosti a nezrušiteľnosti,<br />
čím sa výrazne líšil od ostatných zamestnaneckých vzťahov.<br />
278
Kariérny systém, ktorého podstata vychádza z <strong>pre</strong>dpokladu celoživotnej pracovnej<br />
participácie zamestnanca v štruktúrach verejného (štátneho) aparátu, je budovaný na<br />
pilieri stability verejnozamestnaneckého (štátnozamestnaneckého) vzťahu, keď sa <strong>pre</strong>dpokladá,<br />
že verejný (štátny) zamestnanec bude po splnení formálnych zákonných požiadaviek<br />
zaradený do verejnej (štátnej) služby, a v prípade, ak sa nedopustí konania, ktoré<br />
je spojené s <strong>pre</strong>pustením z verejnej (štátnej) služby, bude sa v tomto systéme zúčastňovať<br />
pracovného procesu po celú dobu aktívneho pracovného života. [6, s. 179].<br />
V súčasnosti sa proklamuje skôr názor, že tradičný kariérny systém založený na patrimoniálnom<br />
vzťahu úradníka k štátu je už zastaraný, a že výdobytky nového moderného<br />
zmluvného systému zavádzajú do verejnej správy pozitívne stránky, akými sú úspornosť,<br />
efektivita a väčšia konkurencieschopnosť štátu a jeho orgánov voči súkromnej sfére.<br />
Avšak do úvahy prichádza aj hybridné riešenie, a teda výber tých najlepších prvkov<br />
oboch systémov (kariérneho, resp. zmluvného, pozn.) a ich spojenie do jedného. [7, s.<br />
45].<br />
Trvalosť služobného pomeru štátnych úradníkov bola však významným spôsobom<br />
narušená prijatím zákona č. 286/1924 Zb. o úsporných opatreniach vo verejnej správe.<br />
Týmto zákonom sa mal obmedziť počet štátnych zamestnancov v takom rozsahu, aby<br />
postačoval na plnenie úloh štátu. V roku 1925 sa mal znížiť počet štátnych zamestnancov<br />
o 10 %. Uvedený zákon doplnil tiež ustanovenia služobnej pragmatiky v časti o zmenách<br />
služobného pomeru, dovtedy služobná pragmatika v § 67 poznala len inštitút <strong>pre</strong>loženia<br />
na iné miesto z úradnej moci v rámci služobného odboru (úradníckej kategórie), o prikázanie<br />
výkonu služby v inej úradníckej kategórii rovnakého alebo nižšieho stupňa, resp.<br />
v inom rezorte, ako aj o <strong>pre</strong>loženie na akékoľvek miesto vo svojej alebo inej úradníckej<br />
kategórii v rámci svojho alebo iného odboru verejnej (štátnej) služby. Štátny zamestnanec<br />
nesmel byť ukrátený realizáciou týchto zmien vo svojom služobnom postavení,<br />
vrátane svojich stálych príjmov.<br />
Zákon o úsporných opatreniach vo verejnej správe riešil aj uvoľňovanie štátnych<br />
zamestnancov vo forme dobrovoľného odchodu a núteného odchodu do dôchodku. Na<br />
stimuláciu rozhodovania vo veci dobrovoľného odchodu do dôchodku vytváral priaznivejšie<br />
podmienky poskytovaním výslužného.<br />
Pragmatikálnych zamestnancov vo verejnoprávnom služobnom pomere nezamestnával<br />
len štát, ale aj iní „nositelia verejnej správy“. Éra liberalizmu, ktorá vystriedala éru<br />
absolutistického štátu, bola charakterizovaná okrem iného tým, že popri centralizovanej<br />
štátnej správe sa umožnil výkon verejnej správy aj menším celkom ako štátu. Tak vznikla<br />
rozsiahla sieť tzv. samosprávy, ktorá bola jednak územná (kraj, okres, obce), jednak záujmová<br />
(spoločenstvá, komory, ústavy sociálneho poistenia). Skutočnosť, že štát <strong>pre</strong>nechal<br />
časť verejnej administratívy, vrátane práva vydávať autoritatívne správne akty, t. j. rozhodnutia<br />
a opatrenia, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti tvoria právo medzi stranami,<br />
týmto celkom (subjektom) dala možnosť, aby si vytvorili osobitný služobný pomer so<br />
svojimi zamestnancami. Tak popri pragmatikálnych štátnych zamestnancoch existovali<br />
zemskí (krajinskí), obecní a iní zamestnanci.<br />
279
Nielen štát a územná samospráva zamestnávali zamestnancov vo verejnoprávnom<br />
služobnom pomere, ale aj iné subjekty, a to tak, ako to zodpovedalo vtedajšej mnohotvárnosti<br />
foriem verejnej správy. Boli to podniky a ústavy spravované štátom alebo územnou<br />
samosprávou, bola to Národná banka a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.<br />
[8, s. 190].<br />
Znaky charakteristické <strong>pre</strong> verejnoprávne služobné pomery sa však postupom času<br />
objavujú aj v služobnom pomere zamestnancov prijímaných na základe súkromnoprávnej<br />
služobnej zmluvy. Bolo to tak najmä v štátnych hospodárskych podnikoch a v podnikoch<br />
celkov územnej samosprávy (napr. štátne železnice, obecné podniky a pod.).<br />
Spravidla zákonom alebo na základe zákona (napr. § 210 zákona č. 103/1926 Zb. z. a n.<br />
– platový zákon, zákon č. 64/1948 Zb. o <strong>pre</strong>radení do regulovaného služobného pomeru<br />
a pod.) sa priznávajú týmto zamestnancom rôzne výhody, ktoré majú pragmatikálni zamestnanci.<br />
Štát a iné verejnoprávne korporácie zamestnávali aj zamestnancov, <strong>pre</strong> ktorých tieto<br />
<strong>pre</strong>dpisy neplatili a ich pracovný pomer (a tiež aj sociálne poistenie) bol upravený ako<br />
u ostatných námezdne pracujúcich. Išlo o zamestnancov v individuálnom pracovnom<br />
pomere a o robotníkov vo verejnej správe, zamestnaných na základe občianskoprávnych<br />
<strong>pre</strong>dpisov o služobnej zmluve.<br />
2. Verejnoprávny služobný pomer<br />
Z uvedeného je zrejmé, že okrem štátnych zamestnancov pôsobil široký okruh zamestnancov,<br />
ktorí sa pokladali za verejných zamestnancov. Pojem „verejný zamestnanec“<br />
<strong>pre</strong>dstavoval neurčitý obsah, keďže zahŕňal okrem štátnych zamestnancov aj zamestnancov<br />
zamestnávateľov, ktorým sa priznával verejnoprávny charakter.<br />
V širokom zmysle slova sa pod pojmom „verejný zamestnanec“ rozumel každý zamestnanec<br />
inštitúcie, ktorá mala verejnoprávny charakter, t. j. zamestnanci: a) štátu, orgánov<br />
územnej a záujmovej samosprávy a ostatných verejnoprávnych korporácií, vrátane<br />
ústavov verejnoprávneho sociálneho poistenia, b) ústavov, podnikov, fondov a zariadení<br />
spravovaných subjektmi uvedenými v bode a), c) uvedení v učiteľskom zozname (zákon<br />
č. 319/1917 Zb. z. služobná pragmatika učiteľov štátnych škôl, zákon č. 104/1926 Zb. z.<br />
a n. – učiteľský zákon).<br />
V užšom zmysle slova sa za verejných zamestnancov považovali iba zamestnanci<br />
štátu, územnej samosprávy, ich ústavov, podnikov, fondov a zariadení a učitelia určení<br />
podľa učiteľského zákona.<br />
Aj napriek značnej heterogénnosti právnych úprav verejných zamestnancov v tomto<br />
období možno verejných zamestnancov v širšom zmysle rámcovo klasifikovať nasledujúco:<br />
1. pragmatikálni zamestnanci (verejnoprávnosť ich služobného pomeru vyplýva<br />
zo zákona. Ním bol určovaný obsah služobného pomeru, vznik, zmena a zá-<br />
280
nik služobného pomeru, práva a povinností zamestnancov. Zamestnanci mali<br />
zaručené v najširšom rozsahu práva dané služobnou pragmatikou, najmä však<br />
práva v oblasti sociálneho zabezpečenia v chorobe (plat počas jedného roka),<br />
výchovné <strong>pre</strong> deti a dôchodkové zaopatrenie);<br />
2. zamestnanci v tzv. regulovanom pomere (boli boli to zamestnanci v súkromnoprávnom<br />
služobnom pomere (zmluvnom), ktorí mali všeobecne záväzným<br />
<strong>pre</strong>dpisom zaručené platy, postup v nich, príp. aj iné výhody (najmä sociálne<br />
a penzijné zaopatrenie v rovnakom rozsahu, ako mali zamestnanci uvedení<br />
v bode 1));<br />
3. zamestnanci amestnanci v individuálnom zmluvnom pomere (boli boli to zamestnanci v súkromnoprávnom<br />
služobnom pomere, ktorí mali uzavretú služobnú zmluvu a na<br />
ktorých sa nevzťahovali <strong>pre</strong>dpisy uvedené v bode 2; zmluva sa uzatvárala písomne<br />
a na služobný pomer sa nevzťahoval zákon o súkromných zamestnancoch<br />
(zákon č. 154/1934 Zb. z. a nariadení), ale práva a povinnosti vyplývali<br />
z obsahu služobnej zmluvy. Zamestnanci mali zmluvne zaručený nárok na plat<br />
v priebehu choroby počas jedného roka a niektorí aj nárok na dôchodkové zaopatrenie);<br />
4. robotníci obotníci vo verejnej správe (základ základ ich ich pracovných pracovných pomerov pomerov bol bol súkromnosúkromnoprávny.<br />
Na rozdiel od zamestnancov v individuálnom zmluvnom pomere obsah<br />
ich pracovného pomeru podliehal ustanoveniam občianskeho zákonníka<br />
o služobnej zmluve a príslušným <strong>pre</strong>dpisom platným <strong>pre</strong> jednotlivé kategórie<br />
zamestnancov v hospodárstve, resp. osobitným <strong>pre</strong>dpisom <strong>pre</strong> robotníkov vo<br />
verejnej správe).<br />
Z <strong>pre</strong>zentovaného <strong>pre</strong>hľadu je zrejmé, že pojem verejný zamestnanec v širšom zmysle<br />
slova nie je identický s pojmom verejný zamestnanec vo verejnoprávnom služobnom<br />
pomere.<br />
Za verejnoprávny služobný pomer bol považovaný právny vzťah založený správnym<br />
aktom nositeľa verejnej správy, ktorý prijímal zamestnanca do svojich služieb ustanovením<br />
prostredníctvom správneho aktu, ukladal mu autoritatívne služobné povinnosti<br />
a podroboval ho svojej služobnej moci. Zamestnanec týmto ustanovením prijímal osobitné<br />
povinnosti, a to nielen služobné, ale aj stavovské.<br />
O verejnoprávnej povahe služobného pomeru štátnych úradníkov nie je možné pochybovať.<br />
Všeobecne je akceptovaná v teórii i v judikatúre a len výnimočne je zastávaný<br />
odlišný názor.<br />
Uvedené okolnosti, ako je osobitná povaha zamestnávateľa, ktorý je primárnym nositeľom<br />
verejnej správy, <strong>pre</strong>dmet služieb, t. j. spolupôsobenie pri výkone verejnej správy,<br />
potreba tesného organického včlenenia zamestnanca do organizmu zamestnávateľa, vyvolali<br />
potrebu upraviť, najskôr <strong>pre</strong> odbor štátnej správy, služobný pomer zamestnancov<br />
špeciálnymi <strong>pre</strong>dpismi; takto vykonaná regulácia zasahuje tak hlboko, že ne<strong>pre</strong>dstavuje<br />
281
len modifikáciu všeobecného občianskeho zákonníka o služobnej zmluve, ale samostatný<br />
inštitút verejného práva, primeraný povahe veci a z toho vyplývajúcim potrebám.<br />
Obdobné úpravy vykazujú po určitom čase aj služobné pomery zamestnancov ostatných<br />
verejných korporácií.<br />
V súkromnoprávnom služobnom pomere ide o obligačný vzťah, v ktorom obidve<br />
strany stoja vedľa seba ako právne koordinovaní činitelia a každá z nich je na základe<br />
zmluvy zaviazaná druhej strane určitým vymedzeným plnením, zatiaľ čo verejnoprávny<br />
služobný pomer je charakterizovaný ako zvláštny mocenský vzťah. Založením verejnoprávneho<br />
služobného pomeru vstupuje zamestnanec do vzťahu zvýšenej subjekcie voči<br />
korporácii, ktorej má slúžiť, vstupuje do akéhosi osobitného vernostného vzťahu voči<br />
príslušnej korporácii, ktorej nevzniká právo iba na určité plnenia zo strany zaviazaného,<br />
ale v určitom rozsahu aj právna dispozícia (moc) voči zamestnancovi. „V tomto prípade<br />
nejde o obligačný pomer dvoch koordinovaných subjektov, z ktorého by vyplývali <strong>pre</strong> zamestnancov<br />
iba určité práva záväzkové, ale o verejný pomer mocenský povahy absolútnej:<br />
zamestnanec sa stáva súčasťou organizmu svojho zamestnávateľa, štátu alebo iného<br />
nositeľa verejnej moci a verejná moc tohto zamestnávateľa, ktorá mu patrí nad všetkými<br />
jeho podriadenými, sa tu stupňuje na osobitnú verejnú služobnú moc, opodstatnenú<br />
osobitným, kvalifikovaným vzťahom, ktorým zamestnanec ako aktívny činiteľ verejnej<br />
správy v porovnaní s ostatnými podriadenými je so svojím zamestnávateľom zviazaný,<br />
spôsobom zahrňujúcim, v určitom rozsahu, celú osobnosť zamestnanca“.<br />
Z <strong>pre</strong>zentovaného mocenského pomeru vyplýva <strong>pre</strong> zamestnanca osobitná služobná<br />
povinnosť. Obsahom tejto verejnej služobnej povinnosti nie je iba záväzok k určitému<br />
plneniu, ale ešte nad tento rámec povinnosť venovať sa službe celou svojou bytosťou<br />
(osobnosťou); v tomto prípade ide o osobitnú povinnosť vernosti, ktorá <strong>pre</strong>niká celým<br />
služobným pomerom. Jej porušenie môže byť postihnuté disciplinárne, ako súčasť obsahu<br />
služobnej prísahy.<br />
Osobitné postavenie zamestnávateľa vo verejnom služobnom pomere z tohto obdobia<br />
sa <strong>pre</strong>javuje nielen pri založení a rozviazaní služobného pomeru, ale aj počas realizácie<br />
vzájomných práv a povinností v priebehu trvania služobného pomeru, čo nachádza<br />
svoje vyjadrenie v služobných rozkazoch, určujúcich jednostranne, autoritatívne rozsah<br />
i obsah služobnej povinnosti. Mimoriadne významne sa to <strong>pre</strong>javuje v disciplinárnej<br />
právomoci zamestnávateľa, umožňujúcej ukladanie jednostranných trestov <strong>pre</strong> porušenie<br />
služobnej povinnosti ako <strong>pre</strong>javu vrchnostenskej moci, ktorá je principiálne vylúčená<br />
v súkromnom služobnom pomere ako v právnom vzťahu subjektov zásadne právne<br />
koordinovaných.<br />
Z verejnoprávnej povahy služobného pomeru štátnych úradníkov vyplýva potom aj<br />
verejnoprávna povaha majetkovoprávnych nárokov vyplývajúcich z takéhoto pomeru.<br />
Tiež nie je možné súhlasiť s názorom, že ide o zmiešaný pomer, založený zmiešanou<br />
verejno-súkromnou zmluvou; celý pomer sa zakladá jednotným správnym aktom, t. j.<br />
ustanovením do verejnej služby; z tohto rozhodnutia vzniká ako mocenský a služobný<br />
282
pomer. Služobné povinnosti, ako aj majetkové nároky zamestnanca tvoria organickú súčasť<br />
tohto pomeru, ktorý je prostredníctvom svojich podstatných znakov charakterizovaný<br />
ako verejnoprávny pomer.<br />
Po roku 1918 vznikol problém platnosti služobnej pragmatiky na území Slovenska<br />
a Podkarpatskej Rusi. Riešenie sa našlo v podobe zákona č. 269/1920 Sb. Taktiež bolo<br />
nutné zjednotenie „platových úprav“, <strong>pre</strong>tože po prvej svetovej vojne sa reagovalo skôr<br />
jednotlivo vzhľadom na zložitosť hospodárskej situácie, ktorá nastala. Tento problém<br />
riešil tzv. platový zákon, ktorý zároveň menil a doplňoval služobnú pragmatiku (zákon<br />
č. 103/1926 Sb., pozn.).<br />
V 30. rokoch do oblasti disciplinárnej zodpovednosti štátnych zamestnancov zasiahol<br />
zákon o stíhaní protištátnej činnosti štátnych zamestnancov, ktorým bol rozšírený<br />
okruh zodpovedných osôb, boli zavedené nové tresty a úplne nanovo bolo upravené riadenie<br />
v týchto prípadoch (zákon č. 147/1933 Sb., pozn.). Taktiež zákon o obrane štátu<br />
(zákon č. 131/1936 Sb., pozn.) uložil štátnym zamestnancom nové povinnosti a rozšíril<br />
v rámci týchto situácií možnosť administratívneho <strong>pre</strong>púšťania úradníkov.<br />
V zmysle služobnej pragmatiky mal štát zvláštne postavenie medzi zamestnávateľmi.<br />
Špecifickou bola povaha služobných úloh, a tým bola určovaná i povaha služobného<br />
pomeru štátneho zamestnanca. Bol vytvorený inštitút služobného pomeru, upraveného<br />
špeciálnymi <strong>pre</strong>dpismi, ktoré zodpovedali potrebám výkonu verejnej správy, avšak do<br />
určitej miery zohľadňovali aj osobné požiadavky a potreby štátnych zamestnancov. Obdobne,<br />
v zmysle vyššie uvedeného, je charakterizovaný verejnoprávny služobný pomer.<br />
[9, s. 592 a nasl.].<br />
Štát vystupuje vo verejnoprávnom služobnom pomere ako silnejšia strana. Štátny<br />
zamestnanec od svojho ustanovenia prijíma autoritatívne ukladané, jemu jednostranne<br />
určené a pri porušení stíhateľné služobné povinnosti. Tie však zasahujú i mimo odboru<br />
jeho služobnej činnosti a naviac mu zostáva všeobecná trestnoprávna zodpovednosť.<br />
Služobná pragmatika sa vzťahovala tak na štátnych úradníkov zaradených do niektorej<br />
hodnostnej triedy, ako aj na zriadencov. Nimi boli všetci štátni zamestnanci spadajúci<br />
do kategórie nižších úradníkov a sluhov. Taktiež upravovala postavenie praktikantov<br />
a neskôr čakateľov.<br />
Pre odlišný verejnoprávny charakter služobného pomeru štátnych úradníkov bola<br />
zvolená na jeho úpravu forma zákona. V ňom boli stanovené <strong>pre</strong>dpoklady, po splnení<br />
ktorých mohol byť štátny občan ustanovený za štátneho úradníka. Tieto <strong>pre</strong>dpoklady<br />
boli formálne aj po stránke materiálnej upravené v tzv. „ustanovovacom akte“. Každý<br />
štátny zamestnanec potom zložil služobnú prísahu a podrobil sa zvláštnemu režimu kvalifikačného<br />
riadenia.<br />
K povinnostiam úradníkov patrila vernosť a poslušnosť vláde republiky, povinnosť<br />
dodržiavať ústavné a iné zákony. Úradník sa mal „naplno a usilovne“ venovať službe a plniť<br />
povinnosti svojho úradu svedomito, nestranne a nezištne. Mal si byť vedomý ochrany<br />
283
verejných záujmov a nutnosti a povinnosti zdržať sa a zabrániť všetkému, čo by mohlo<br />
poškodiť riadny chod verejnej správy. Taktiež mu však boli uložené i konkrétne povinnosti,<br />
a to služobná mlčanlivosť, pravidelné konanie služby, miesto pobytu, ako aj napr.<br />
povinnosť hlásiť uzavretie manželstva. Veľké množstvo často i celkom osobných údajov<br />
a informácií, ktoré musel o sebe úradník oznamovať, a veľké množstvo povinností, ktoré<br />
mu boli uložené, mali viesť k tomu, aby úradník vo svojom súkromnom živote neznižoval<br />
svojím správaním sa a spôsobom života <strong>pre</strong>stíž štátnej správy.<br />
Takto bol štátny úradník začlenený do organizačnej a funkčnej štruktúry svojho zamestnávateľa<br />
omnoho viac, než keby to bol zamestnávateľ súkromný. Príkazy vo forme<br />
zákona určovali správanie sa úradníka nielen v služobnom styku, ale aj v súkromnom<br />
živote, v čase mimo služby.<br />
Podávať žiadosti, rozklady či sťažnosti v služobných alebo osobných záležitostiach<br />
týkajúcich sa služobného pomeru mohol úradník len služobnou cestou, výlučne u nadriadených<br />
úradu.<br />
Štátny úradník nesmel za osobitných okolností zrušiť služobnú zmluvu, aj keď mu<br />
zákon toto právo všeobecne priznáva. Za osobitné okolnosti sa považuje napr. doba stíhania<br />
<strong>pre</strong> porušenie služobných povinností alebo porušenie povinností vyplývajúcich zo<br />
zákona o obrane štátu.<br />
Jednou z povinností štátneho úradníka je i disciplinárna povinnosť, tzv. disciplinárna<br />
zodpovednosť. Štátny úradník podlieha, ako každý občan štátu, zodpovednosti podľa<br />
Trestného zákona, ku ktorej sa ešte pridružuje disciplinárna zodpovednosť pri porušení<br />
stavovských a služobných povinností. Úradníkovi bolo zaručené samostatné posudzovanie<br />
činu <strong>pre</strong>d trestným súdom a <strong>pre</strong>d disciplinárnou komisiou. Inštitút <strong>pre</strong>mlčania<br />
stíhania či <strong>pre</strong>mlčania trestnosti vtedajšie disciplinárne právo nepoznalo.<br />
Pri porušení zmieňovaných povinností mohol zakročiť nadriadený daného úradníka<br />
a uložiť mu poriadkový trest, t. j. výstrahu, pokutu alebo <strong>pre</strong>rokovanie (posúdenie) veci<br />
v disciplinárnom konaní. V disciplinárnom konaní bolo možné udeliť tak poriadkový trest,<br />
ako aj disciplinárny trest podľa toho, či bolo porušenie povinností posudzované ako málo<br />
závažné pochybenie, alebo ako služobný <strong>pre</strong>čin. Najťažším disciplinárnym trestom bolo<br />
<strong>pre</strong>pustenie. Disciplinárnej povinnosti podliehali aj štátni úradníci vo výslužbe.<br />
Nadriadené úrady mali právo voči zamestnancom svojich podriadených úradov vysloviť<br />
výčitky.<br />
Zákonom o stíhaní protištátnej činnosti štátnych zamestnancov bola hlbšie a podrobnejšie<br />
rozvedená úprava stíhania porušenia povinností úradníkov v súvislosti s <strong>pre</strong>dmetom<br />
úpravy tohto zákona. Na vznik zodpovednosti v tomto prípade postačilo len zanedbanie<br />
(nekonanie).<br />
To, čo robilo postavenie verejnoprávnych zamestnancov výhodnejším oproti súkromnoprávnym<br />
zamestnancom, boli ich práva. Štát si tak zabezpečoval stav, kedy štátny<br />
284
úradník mohol vykonávať svoje úlohy nikým a ničím neovplyvnený a zároveň proti zásahom<br />
zvonku, <strong>pre</strong>tože tie by mohli ohroziť jeho existenciu a zmenšiť mieru nestranného<br />
rozhodovania. Najvýznamnejším právom bola trvalosť služobného pomeru štátneho<br />
úradníka. Zákon tu zaväzoval zamestnávateľa, v tomto prípade štát i zamestnanca.<br />
V rámci normálneho vývoja služobného vzťahu a bezchybného správania sa zamestnanca<br />
fakticky nemohlo dôjsť k zrušeniu služobného pomeru. Tento stav sa však neudržal<br />
dlhšiu dobu, <strong>pre</strong>tože stála trvalosť pomeru bola niektorými zákonmi porušená.<br />
Nestrannosť úradníka bola okrem iného zabezpečovaná i právom na plat. Nároku<br />
naň sa úradník nemohol vzdať. Platová otázka však nebola služobnou pragmatikou upravená<br />
úplne. Bol stanovený nárok na plat, jeho vznik, zánik a doba výplaty, ako aj nárok<br />
na platový postup do vyššieho stupňa tej istej hodnostnej triedy a na tzv. „časový“ postup<br />
do platu vyššej hodnostnej triedy. Neskôr vydaný platový zákon odstránil systém hodnotiacich<br />
tried a zrušil i časový postup, ktorý nahradil časovým postupom v rámci platovej<br />
stupnice.<br />
Stanovené práva možno označiť za veľmi striktne vymedzené. Štátny úradník mal<br />
nárok na hodnostné postavenie primerané definitívnemu ustanoveniu. Nezakladalo to<br />
však právo na určitý spôsob zamestnania, ani tým nebol daný nárok na definitívne ustanovenie.<br />
Právo úradníka na povolenie zálohy na plat má zreteľné sociálne črty. Do tejto<br />
skupiny práv by sme ďalej mohli zaradiť nárok na výsluhové, nárok pozostalých na zaopatrovacie<br />
platy a napr. nárok na <strong>pre</strong>loženie na dočasný alebo trvalý odpočinok. Taktiež<br />
bolo upravené konanie o <strong>pre</strong>ložení do výslužby. Tento inštitút z oblasti penzijného práva<br />
je jedným, ktorý možno v pragmatike nájsť. Spomenuté otázky boli väčšinou upravené<br />
veľkých množstvom zákonných <strong>pre</strong>dpisov, čo bolo skôr na škodu z hľadiska ľahšej orientácie<br />
a <strong>pre</strong>hľadnosti.<br />
3. Vybrané aplikačné problémy<br />
V súvislosti s aplikáciou služobnej pragmatiky vznikol však tiež celý rad problémov.<br />
Tento zákon <strong>pre</strong>sadzoval čo najväčší stupeň stabilizácie služobného pomeru. Štát<br />
túto snahu rešpektoval a svojim zamestnancom priznával trvalosť a nezrušiteľnosť ich<br />
služobného pomeru, súčasne sa im však tiež snažil zabezpečiť určitú životnú úroveň, čo<br />
sa <strong>pre</strong>dovšetkým <strong>pre</strong>javilo v tzv. časovom postupe do platov vyššej hodnostnej triedy,<br />
ktorý bol zamestnancom priznávaný bez ohľadu na to, či <strong>pre</strong> takéhoto povýšeného bolo<br />
voľné služobné miesto. Zrejmý nedostatok teda možno nájsť v rigidnosti, v neschopnosti<br />
rýchlo sa prispôsobiť novým pomerom. Štát nemal ani účinný nástroj proti zamestnancom,<br />
ktorí sa uspokojovali s priemernou činnosťou a spoliehali sa na automatický postup.<br />
Istotu verejného služobného pomeru teda tvorili záruky automatického postupu<br />
spolu s trvalosťou a nezrušiteľnosťou pomeru. Krátko po vzniku Československej republiky<br />
(po roku 1918) došlo k <strong>pre</strong>hodnocovaniu názorov na spomínanú „istotu“. Zmena<br />
názorov bola daná <strong>pre</strong>dovšetkým iným spoločensko-politickým usporiadaním spoločnosti.<br />
Do roku 1914 bol časový postup <strong>pre</strong> štát zásadne prijateľný, <strong>pre</strong>tože úlohy verejnej<br />
285
správy boli <strong>pre</strong>sne vymedzené dlhodobým vývojom. To, samozrejme, dovoľovalo takýto<br />
stabilizačný prvok v pomere medzi štátom a jeho zamestnancami. Obrat prinieslo až<br />
odlišné štátne zriadenie a výrazné politické zmeny.<br />
V čase prvej svetovej vojny nebol zavedený nový platový systém. Došlo iba k výplate<br />
druhotných <strong>pre</strong>chodných príplatkov. Po vojne boli platové pomery štátnych zamestnancov<br />
neusporiadané a výška platov nezodpovedala hospodárskej a cenovej stupnici. Na<br />
nápravu veci boli prijaté čiastkové a <strong>pre</strong>chodné úpravy, ktoré sa potom <strong>pre</strong>menili na dlhodobé<br />
inštitúty, a tým zaviedli veľmi zložitú sústavu.<br />
S novým štátoprávnym usporiadaním súvisela aj otázka <strong>pre</strong>berania doterajších štátnych<br />
úradníkov. Ako základ byrokracie boli prijímaní úradníci ustanovení na území nového<br />
štátu, avšak na zachovanie svojho postavenia v hierarchii verejnej (štátnej) služby<br />
sa museli prihlásiť a zložiť sľub a museli tak urobiť do apríla roku 1919.<br />
Osobitné postavenie mali legionári, ktorým bola zvýhodnene započítaná služba<br />
strávená v Československých légiách a boli im vyhradené služobné miesta.<br />
Vplyvom všeobecných pomerov sa verejná správa stále rozrastala a počet štátnych<br />
zamestnancov bol taký vysoký, až došlo k finančnej neúnosnosti tohto stavu. Pristúpilo<br />
sa teda k úsporným a reorganizačným zásahom, a to na základe zákona č. 286/1924 Sb.<br />
o úsporných opatřeních ve státní správě. Bolo stanovené, že úlohy budú obmedzené len<br />
na mieru nevyhnutnú <strong>pre</strong> životný záujem štátu a obyvateľstva. Úlohy štátnej správy mali<br />
byť obstarávané čo najjednoduchším spôsobom a čo najúspornejšie. Opatrenia a zásahy<br />
sa však minuli účinkom, <strong>pre</strong>tože často došlo len k fiktívnej početnej reštrikcii zamestnancov.<br />
Bola však <strong>pre</strong>lomená zásada nezrušiteľnosti a stálosti služobného pomeru.<br />
Ďalší vývoj bol poznamenaný prijatím platového zákona (zákon č. 103/1926 Sb.,<br />
pozn.), ktorý nahradil niektoré inštitúty, ktoré zaviedla služobná pragmatika. Išlo napr.<br />
o hodnostné triedy alebo časový postup. Vlastné inštitúty platového zákona neoslabovali<br />
priamo pozíciu úradníka, prinášali mu však nevýhody. Medzi ne patrilo napr. obmedzenie<br />
platového postupu v rámci jednej platovej triedy. Ďalším nedostatkom zákona bolo,<br />
že úpravu inštitútov vzťahujúcich sa na služobný pomer zveril vykonávacím opatreniam,<br />
čo spôsobilo prílišné podliehanie služobného pomeru pomerom faktickým, bez dlhšej<br />
časovej perspektívy. Nebola tak posilnená pozícia zamestnanca, a to aj <strong>pre</strong>to, že niektoré<br />
vládne nariadenia podľa platového zákona neboli vôbec vydané.<br />
Neúmerne sa znížilo sociálne postavenie úradníkov. Dosiahnutie verejnoprávneho<br />
služobného pomeru úplne záviselo od počtu voľných služobných miest, ktorých existencia<br />
bola veľmi obmedzená. Boli tiež vydané najrôznejšie úsporné opatrenia v súvislosti<br />
s hospodárskou krízou. Dôvodom, <strong>pre</strong>čo platový zákon nebol vo svojich dôsledkoch <strong>pre</strong><br />
štátnych zamestnancov priaznivý je fakt, že nikdy nebol realizovaný.<br />
Po 29. septembri 1938 vznikol v štátnej správe veľký nadbytok civilných aj vojenských<br />
zamestnancov. Štát <strong>pre</strong>to prijímal opatrenia na zníženie výdavkov na štátnu službu.<br />
V tejto súvislosti boli vykonané zásahy do skôr zaručených zamestnaneckých práv.<br />
286
V období protektorátu bola česká verejná správa celkom rozrušená a postihovaní boli<br />
českí zamestnanci, z ktorých ako prví boli odstránení tí, u ktorých nebola <strong>pre</strong>dpokladaná<br />
spoľahlivosť. Znova bol uplatňovaný prvok diskriminačnej rasovej politiky.<br />
V rokoch 1945 – 1948 sa objavili problémy vyplývajúce z potreby a nutnosti riešiť<br />
otázku rehabilitácií a odškodnenia štátnych úradníkov, ktorí boli perzekvovaní alebo<br />
utrpeli hmotné či nehmotné ujmy. Došlo tiež k rozsiahlemu vymenovaniu štátnych<br />
úradníkov, ktorému bolo za okupácie bránené. Súčasne mala <strong>pre</strong>behnúť očista od osôb<br />
kolaborujúcich s okupantmi.<br />
Po 5. máji 1945 bolo nutné zrušiť <strong>pre</strong>dovšetkým tie opatrenia, ktoré odporovali československému<br />
právnemu poriadku a opatrenia perzekučného charakteru. Panovala vôľa<br />
priznať zamestnancom odškodnenie za ich ujmy a krivdy. Bolo tiež nevyhnutné odobrať<br />
niektoré výhody získané niektorými zamestnancami spôsobom odporujúcim všeobecným<br />
povinnostiam občanov republiky a osobitným povinnostiam uloženým štátnym<br />
zamestnancom a vykonať tak očistu v ich radoch. Bolo však veľmi zložité <strong>pre</strong>ukázať,<br />
či zamestnanec vtedy utrpel ujmu, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako poškodenie<br />
v zmysle príslušného dekrétu <strong>pre</strong>zidenta republiky.<br />
Iný dekrét bol podkladom <strong>pre</strong> najväčšie menovanie štátnych zamestnancov, tzv. „renominácií“.<br />
Pri jej vykonaní bolo potrebné <strong>pre</strong>konať najrôznejšie ťažkosti, ale <strong>pre</strong> rozsiahly<br />
okruh zamestnancov znamenala značný prínos. V niektorých prípadoch neboli<br />
odstránené všetky nezrovnalosti v osobnom stave úradníka. Väčšinou sa však dospelo<br />
k tzv. automatickému menovaniu. Ďalej sa <strong>pre</strong>dpokladalo, že bude vykonaná vecná reorganizácia<br />
verejnej správy, ale nedošlo k tomu. Taktiež neboli odstránené chyby vyplývajúce<br />
z platových úprav zavedených počas protektorátu. Naopak, došlo k obnoveniu<br />
činnosti disciplinárnych a kvalifikačných komisií <strong>pre</strong> štátnych zamestnancov. Znova boli<br />
zavedené tzv. „očistné“ komisie, ktoré <strong>pre</strong>skúmavali problémovú činnosť štátnych úradníkov.<br />
4. Legislatívne zmeny po roku 1948<br />
Rok 1948 je rokom „<strong>pre</strong>lomovým“. Dochádza ku kádrovým čistkám a je odštartovaný<br />
proces postupného odstraňovania práva verejných zamestnancov. Od 20. februára do<br />
7. augusta roku 1948 sa postupovalo bez právnych podkladov, až dodatočne, zákonom<br />
č. 213 z toho roku boli všetky „revolučné“ opatrenia tzv. akčných výborov zlegalizované.<br />
Týmto bolo zaistené absolútne podriadenie verejnej (štátnej) služby politickej moci.<br />
V roku 1950 bol vydaný nový zákon o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov<br />
(zákon č. 66/1950 Sb., pozn.). Bola ním zavedená koncepcia, ktorá nerozlišovala<br />
súkromnoprávne a verejnoprávne zamestnanecké pomery a štátnu službu považovala<br />
len za zvláštny druh zásadne jednotného pracovného pomeru v oblasti verejnej<br />
(štátnej) služby civilnej i ozbrojenej. Týmto bolo teda definitívne upustené od koncepcie<br />
<strong>pre</strong> každý pracovný pomer a počítalo sa len s tým, že odlišne budú upravené len určité<br />
špecifiká a odchýlky. Vtedajšia platná právna úprava vychádzala zo zásad platných <strong>pre</strong><br />
každý pracovný pomer s odchýlkami, <strong>pre</strong>dovšetkým v oblasti stanovenia <strong>pre</strong>dpokladov<br />
287
na prijatie do verejnej (štátnej) služby, založenia pracovného pomeru menovaním, t. j.<br />
rozhodnutím, zmien a skončenia pracovného pomeru, stanovenia širšieho okruhu povinností,<br />
riešenia pracovných sporov rozhodcovskými komisiami, a nie súdmi. Presadil<br />
sa proces unifikácie pracovného pomeru, takže <strong>pre</strong> obsah ktoréhokoľvek pracovného pomeru<br />
platili všeobecné zákony a špecializované zákony o štátnych zamestnancoch tvorili<br />
osobitnú úpravu v určitých špeciálnych otázkach. [10, s. 597 a nasl.]. Tento proces bol<br />
zavŕšený prijatím zákona č. 65/1965 Sb., t. j. Zákonníka práce.<br />
Vyjadrovali sa veľké nádeje, že bude vytvorená nová právna úprava verejnej (štátnej)<br />
služby, ktorá bude pružne reagovať na vzniknutú situáciu. K tomu však už v demokratickej<br />
forme nedošlo. [11].<br />
V socialistickom systéme verejnej (štátnej) služby sa úradnícke povolanie malo stať<br />
otvoreným <strong>pre</strong> široké vrstvy pracujúcich, malo podliehať spoločenskej kontrole. Verejná<br />
(štátna) služba odrážala aj jednotnú politickú príslušnosť štátnych zamestnancov.<br />
Inštitút štátnej (verejnej) služby, úzko spojený s vývojom štátu, má svoju dynamiku<br />
a aj v posledných desaťročiach <strong>pre</strong>konáva u nás i vo svetovom meradle podstatné zmeny,<br />
ktoré nachádzajú svoj odraz aj v právnej teórii. Aj v tejto súvislosti vzniká otázka, či<br />
nepatrí inštitút verejnej (štátnej) služby k tým právnym inštitútom 19. storočia, ktoré sú<br />
<strong>pre</strong>žité a nemajú byť v doterajšej podobe udržiavané. Rovnako sa objavujú názory spochybňujúce<br />
opodstatnenosť duálneho usporiadania zamestnaneckých pomerov, ktoré<br />
vzniklo v dôsledku autonómnej právnej úpravy postavenia štátnych (verejných) zamestnancov.<br />
Stav verejnej (štátnej) služby v každej historickej etape je odrazom spoločnosti, je<br />
jedným z ukazovateľov politických pomerov v štáte. Verejná (štátna) služba je súčasťou<br />
štátu. V demokratickom štáte je založená na demokratických hodnotách, a to jednak vo<br />
svojom vnútornom usporiadaní, jednak v celej svojej činnosti. Aj v systéme vládnutia<br />
jednotlivých politických strán by mala byť verejná (štátna) služba v maximálne možnej<br />
miere odpolitizovaná, mala by mať určitú mieru stability, inak povedané, každá zmena<br />
vlády by nemala znamenať „zemetrasenie“ vo verejnej (štátnej) službe. Verejná (štátna)<br />
služba by mala tvoriť efektívny a verejne kontrolovateľný systém. Mala by pozostávať <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
z politicky nezávislých odborníkov, bez byrokratických deformácií. „Úlohou<br />
úradníka je služba spoločnosti, dodržiavanie právnych a morálnych povinností, úradník<br />
musí <strong>pre</strong>dstavovať obec (štát), chrániť jeho záujem, dôstojnosť a česť, musí rozhodovať<br />
o právach a pamätať, že toto všetko bolo zverené jeho svedomiu. [12, s. 73].<br />
Záver<br />
Verejná (štátna) služba je historicko-spoločenský jav, inštitút verejnej (štátnej) služby;<br />
tak ako ho môžeme chápať v dnešnom poňatí, sa začína v Európe vyvíjať koncom 19.<br />
storočia.<br />
V podmienkach spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozmachu<br />
sa formuje liberálny štát, postupne sa rozvíja verejné právo. V tejto súvislosti dochádza<br />
288
k formovaniu zvláštnej sociálnej vrstvy, a to štátnych úradníkov, pričom je zároveň postupne<br />
vytváraná špecializovaná právna úprava ich postavenia.<br />
Po páde absolutistického režimu v Rakúsko-Uhorsku sa formuje profesionálna byrokracia,<br />
postavenie štátnych úradníkov je upravované verejnoprávnym inštitútom verejnej<br />
(štátnej) služby. Služobný pomer medzi štátom a osobami vo verejnej (štátnej) službe<br />
upravovala dlhodobo tzv. služobná pragmatika (zákon č. 15 Ríšskeho zákonníka štátnu<br />
službu upravoval ako verejnoprávny inštitút, služobný pomer sa zakladal k štátu ).<br />
Štátni zamestnanci mali postavenie verejnoprávnych zamestnancov s odlišnou právnou<br />
úpravou v porovnaní so zamestnancami v súkromnom sektore. Služobná pragmatika<br />
dala služobnému pomeru štátnych zamestnancov veľmi dôležitý znak trvalosti a nezrušiteľnosti,<br />
tzv. definitívu.<br />
V zmysle služobnej pragmatiky mal štát zvláštne postavenie medzi zamestnávateľmi;<br />
štátni zamestnanci mali osobitné práva a povinnosti. Špecifickou bola povaha plnenia<br />
služobných úloh, a tým bola určovaná i povaha služobného pomeru štátneho zamestnanca.<br />
Bol vytvorený inštitút služobného pomeru, upraveného špeciálnymi <strong>pre</strong>dpismi, ktoré<br />
zodpovedali potrebám výkonu verejnej (štátnej) správy, avšak do istej miery zohľadňovali<br />
aj osobné požiadavky a potreby štátnych zamestnancov.<br />
Po roku 1945 je postupne „odštartovaný“ proces približovania právnej úpravy štátnych<br />
zamestnancov k všeobecnému právnemu režimu, <strong>pre</strong>sadzuje sa jednotná koncepcia<br />
pracovnoprávnych vzťahov. Tento proces vyvrcholil prijatím Zákonníka práce. V tomto<br />
období aj zamestnanci štátneho aparátu majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní<br />
zamestnanci, s výnimkou príslušníkov vojenských a ozbrojených zborov.<br />
Zamestnávateľská subjektivita štátu je odstránená, bola <strong>pre</strong>nesená zo štátu na rôzne<br />
štátne orgány a organizácie.<br />
Štátna služba ako právny inštitút bola z právneho poriadku v tomto období takmer<br />
odstránená. O verejnej (štátnej) službe sa v odbornej literatúre objavujú zmienky len<br />
veľmi okrajovo.<br />
Až v zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach, po roku 1989, verejná<br />
(štátna) služba, ako aj právny inštitút <strong>pre</strong>žíva opätovnú renesanciu. Postupne sa vytvárajú<br />
nevyhnutné právne základy <strong>pre</strong> profesionálny, objektívny a nezávislý výkon verejnej<br />
(štátnej) služby.<br />
V nových pomeroch sa postupne začína s potrebnou diferenciáciou zamestnaneckých<br />
vzťahov vo verejnej (štátnej) službe od iných zamestnaneckých vzťahov vznikajúcich<br />
na trhu práce.<br />
Verejná (štátna) služba sa transformuje do podoby zodpovedajúcej pomerom súčasného<br />
demokratického štátu.<br />
289
Literatúra<br />
[1] ČEBIŠOVÁ, T.: Státní služba. In: Hendrych, D.: Správní právo. Praha: C. H. Beck,<br />
1998.<br />
[2] PRŮCHA, P. - SKULOVÁ, S.: Vybrané kapitoly ze správní vědy. Brno: Masarykova<br />
univerzita, 1993.<br />
[3] KURIL, M.: Verejná služba ako právny inštitút osobitnej povahy. In: Verejná správa<br />
- služba občanovi. Bratislava: VŠEMvs, 2010. s. 127-140. ISBN 978-80-89458-09-7.<br />
[4] KURIL, M.: Historická genéza štátnej služby. In: Policajná teória a prax. No. 4, Vol.<br />
15, 2007. s. 34-39. ISSN 1335-1370.<br />
[5] Kolektív autorov: Ottův slovník naučný. Díl 23. Praha: Argo, 2000.<br />
[6] KURIL, M.: Základy pracovného práva. Bratislava: VŠEMvs, 2009. 455 s. 978-80-<br />
89143-97-9.<br />
[7] MINČIČ, V.: Pár poznámok k právnej úprave zamestnávania vo verejnej správe. In:<br />
Verejná správa a regionálny rozvoj, No. 1, Vol. 7, 2011.s. 43-53. ISSN 1337-2955.<br />
[8] NEUBAUER, Z.: Veřejní zaměstnanci a národní důchodové pojištění. In: Věstník.<br />
Praha, 1950.<br />
[9] KREJČÍ, V.: Zaměstnanci veřejní. In: Slovník veřejného práva československého.<br />
Svazek V. Brno: Rohrer, 1934.<br />
[10] JAKUBKA, J. a kol.: Novelizovaný Zákonník práce s komentárom. Praha: Praktik,<br />
1996.<br />
[11] SCHELLE, K.: Kombinace úvah a názorů z Dějin veřejné správy na území Čech<br />
a Moravy do r. 1848 a po r. 1948. Praha: Bohemia, 2002.<br />
[12] CICERO, M. T.: O povinnostech. Praha: Svoboda, 1970.<br />
Kontakt<br />
prof. JUDr. Jozef Kuril, CSc.<br />
Katedra práva<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: jozef.kuril@vsemvs.sk<br />
290
Aktuálne otázky harmonizácie daní v kontexte Európskej<br />
únie so zameraním na priame dane<br />
Abstrakt<br />
Ing. Martina Lacková - Ing. Zuzana Vincúrová, PhD.<br />
Daňová politika je súčasťou hospodárskej politiky štátu, ktorá prakticky využíva<br />
daňové nástroje na ovplyvňovanie ekonomických a sociálnych procesov v spoločnosti.<br />
Základnou myšlienkou Európskej únie je vzájomná úzka spolupráca jednotlivých členských<br />
štátov prostredníctvom spoločnej európskej politiky. Špecifickou súčasťou uvedenej<br />
spoločnej politiky je daňová politika, ktorej úlohou je vytvorenie vzájomne zlučiteľných,<br />
efektívnych a jednotných daňových systémov.<br />
Kľúčové slová: daňová politika, harmonizácia daní, harmonizácia priamych daní,<br />
harmonizácia nepriamych daní, spoločný konsolidovaný základ dane<br />
The current issues of tax harmonization in the context of the<br />
European Union (focusing on direct taxes)<br />
Abstract<br />
Tax policy is part of state economic policy, which practically use fiscal tools to influence<br />
economic and social processes in society. The basic idea of the European Union is a mutual<br />
close cooperation between Member States through a common European policy. Specific<br />
components of that common policy, tax policy, whose role is to develop mutually compatible,<br />
efficient and uniform tax system.<br />
Keywords: tax policy, tax harmonization, the harmonization of direct taxes, the harmonization<br />
of indirect taxes, a common consolidated tax base<br />
Úvod<br />
Základnou myšlienkou Európskej únie je vzájomná úzka spolupráca jednotlivých<br />
členských štátov prostredníctvom spoločnej európskej politiky. Za účelom uskutočnenie<br />
uvedeného cieľa a spoločnej daňovej spolupráce jednotlivých členských štátov je nutné<br />
zabezpečiť určitý stupeň harmonizácie, čo <strong>pre</strong>dstavuje proces zbližovania daňových sústav<br />
štátov na základe spoločných pravidiel. Na druhej strane však z dôvodu, že daňová<br />
politika <strong>pre</strong>dstavuje symbol národnej suverenity každého štátu, ktorou krajina ovplyvňuje<br />
financovanie verejných výdavkov, redistribúciu príjmov, ako aj správanie sa daňových<br />
subjektov, je nutné, aby si členské štáty zachovali časť svojich suverénnych práv. [1,<br />
s. 239] v oblasti daní, čo má za následok diverzifikáciu daňových systémov, a na základe<br />
čoho, v konečnom dôsledku vzniká rozpor medzi integračnými snahami a snahou zachovať<br />
si fiškálnu autonómiu.<br />
291
1. Východiská daňovej politiky v kontexte Európskej únie<br />
Daňová politika v kontexte EÚ tvorí súčasť integračnej politiky, ktorej základnou črtou<br />
je eliminovať rozdiely medzi daňovými sústavami jednotlivých členských štátov tak,<br />
aby sa zjednodušil voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a v neposlednom rade aj osôb<br />
v rámci celej EÚ. [3, s. 104]. V tejto súvislosti je však situácia komplikovaná, a to z toho<br />
dôvodu, že EÚ sa skladá z 27 členských krajín, ktoré sú suverénnymi štátmi. Z uvedeného<br />
dôvodu, aby EÚ zabezpečila aspoň čiastočné spoločné smerovanie všetkých členských<br />
štátov, nielen v rámci daňovej politiky, vzniklo tzv. komunitárne právo. Acquis communautaire<br />
(komunitárne právo) <strong>pre</strong>dstavuje súbor právnych noriem, ktoré z vlastnej vôle<br />
jednotlivé členské štáty implementovali do svojej národnej legislatívy, a tým <strong>pre</strong>javili<br />
vôľu zosúlaďovať národnú legislatívu s legislatívou EÚ.<br />
S c h é m a 1<br />
Členenie prameňov práva v kontexte Európskej únie<br />
Primárne právo<br />
• Zmluva<br />
o Európskej<br />
únii<br />
• Zmluva<br />
o fungovaní<br />
Prameň: Vlastné spracovanie autorov.<br />
KOMUNITÁRNE<br />
PRÁVO<br />
292<br />
Sekundárne právo<br />
•<br />
•<br />
•<br />
•<br />
•<br />
Nariadenia<br />
Smernice<br />
Royhodnutia<br />
Odporúčania<br />
Stanoviská<br />
Ako už z vyššie načrtnutej schémy 1 vyplýva, komunitárne právo, teda právo EÚ,<br />
sa člení na primárne a na sekundárne právo. Primárne právo je vo všeobecnosti akýmsi<br />
štátnym právom členských štátov EÚ. Primárne právo <strong>pre</strong>dstavujú tzv. zakladateľské<br />
zmluvy, teda Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o fungovaní EÚ (ZFEÚ). [21].<br />
Oba uvedené dokumenty ustanovujú základné princípy, základné práva a povinnosti<br />
všetkých členských štátov, ako aj štruktúru a spôsob fungovania jednotlivých inštitúcií<br />
v rámci EÚ.<br />
Sekundárne právo je tvorené právnymi <strong>pre</strong>dpismi, ktoré vydávajú orgány EÚ na základe<br />
splnomocnení uvedených v prameňoch primárneho práva. Sekundárne právo tvoria<br />
nariadenia, smernice, rozhodnutia a odporúčania a stanoviská. [19].<br />
2. Vývoj a podstata daňovej harmonizácie<br />
Daňová harmonizácia <strong>pre</strong>dstavuje zosúladenie opatrení ekonomických, politických,<br />
ako aj právnych jednotlivých členských krajín EÚ s cieľom prispôsobiť, uni-
fikovať a štandardizovať daňové sústavy tak, aby nevytvárali <strong>pre</strong>kážku vo fungovaní<br />
jednotného európskeho trhu.<br />
Z právneho hľadiska je daňová harmonizácia zakotvená už v Zmluve o Európskom<br />
spoločenstve (ES) z roku 1957. Článok 93 tejto zmluvy uvádza, že „Rada na návrh Komisie<br />
a po konzultácii s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom<br />
jednomyseľne príjme ustanovenia k harmonizácii právnych <strong>pre</strong>dpisov týkajúcich<br />
sa daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní v rozsahu, v akom je táto<br />
harmonizácia potrebná <strong>pre</strong> vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu“. [18].<br />
Aj napriek skutočnosti, že harmonizácia priamych daní nebola priamo zakotvená<br />
v žiadnom článku spomínanej zmluvy, možno túto tendenciu vyčítať z ust. čl. 94, ktorý<br />
ustanovuje, že „Rada na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom<br />
a Hospodárskym a sociálnym výborom jednomyseľne prijíma smernice o zbližovaní<br />
právnych a správnych <strong>pre</strong>dpisov členských štátov, ktoré majú vplyv na vytváranie alebo<br />
fungovanie spoločného trhu“. [18].<br />
Od tohto okamihu potreba daňovej harmonizácie v rámci EÚ neustále rástla tak<br />
v oblasti nepriamych daní ako aj v oblasti priamych daní. Avšak s rastom tejto potreby<br />
rovnako sa <strong>pre</strong>nášala aj náročnosť implementácie daňovo harmonizačných opatrení<br />
do národných právnych <strong>pre</strong>dpisov jednotlivých členských krajín, ktoré si chceli a chcú<br />
zachovať určité špecifiká svojho daňového systému a nezávislosť pri rozhodovaní v otázkach<br />
národnej daňovej politiky. Preto v súčasnosti sa v otázke harmonizácie daní kladie<br />
dôraz najmä na [7, s. 23]:<br />
• stabilitu daňovej kapacity členských krajín,<br />
• bezproblémové fungovanie jednotného trhu,<br />
• podporu rastu zamestnanosti.<br />
Zároveň možno rozlišovať daňovú harmonizáciu podľa prostriedkov, ktorými sa dosahuje<br />
jednotný trh. Preto rozlišujeme pozitívnu a negatívnu harmonizáciu. [7, s. 15].<br />
Pozitívna harmonizácia <strong>pre</strong>dstavuje proces zbližovania pri využití implementácie sekundárneho<br />
práva , akými sú smernice, nariadenia a iné legislatívne nástroje. Negatívna<br />
harmonizácia je výsledkom činnosti Európskeho súdneho dvora, avšak nemožno ju považovať<br />
za harmonizáciu v pravom slova zmysle, keďže nevytvára rovnaké pravidlá <strong>pre</strong><br />
všetky členské krajiny.<br />
293
T a b u ľ k a 1<br />
Negatívne aspekty daňovej harmonizácie a diverzifikácie<br />
Negatívne aspekty daňovej<br />
harmonizácie<br />
294<br />
Negatívne aspekty daňovej<br />
diverzifikácie<br />
Vedie k vyšším daňovým sadzbám Vedie k „ožobračovaniu“ štátov s vyššou<br />
daňovou sadzbou<br />
Spôsobuje pomalší rast ekonomiky Neumožňuje efektívne alokovanie<br />
zdrojov<br />
Nezabraňuje nadmernej expanzii<br />
vo verejnom sektore<br />
Neumožňuje plne ťažiť z výhod,<br />
ktoré jednotlivé trhy poskytujú<br />
Zasahuje do suverenity štátov Presúva daňové bremeno z kapitálu<br />
na prácu<br />
Predstavuje stratu fiškálnej<br />
autonómie členských štátov<br />
Vedie k neefektívnemu poskytovaniu<br />
verejných služieb<br />
Ohrozuje príjmy rozpočtov štátov Môže v jej rámci dochádzať<br />
k ovyplvňovaniu svetových cien<br />
Prameň: Vlastné spracovanie podľa: Nerudová, D.: Harmonizace daňových systému<br />
zemí Evropské unie. Praha: Aspi, a. s., 2005, 236 s. ISBN 80-7357-142-0.<br />
Na základe tabuľky 1 možno povedať, že oba spôsoby majú svoje negatívne stránky,<br />
avšak väčšina členských štátov u<strong>pre</strong>dnostňuje, v dôsledku zachovania aspoň čiastočnej<br />
fiškálnej autonómie a zabezpečenia národnej suverenity, čiastočnú daňovú diverzifikáciu,<br />
pričom základnou úlohou EÚ zostáva do určitej miery zosúladiť prvky národných<br />
daňových systémov s požiadavkami optimálneho fungovania jednotného vnútorného<br />
trhu EÚ. [10, s. 314].<br />
3. Aktuálny stav v oblasti harmonizácie daní v rámci Európskej únie<br />
Napriek skutočnosti, že v rámci EÚ sa pôvodné snahy spájali s harmonizáciou tak<br />
priamych ako aj nepriamych daní, možno súčasnosti konštatovať, že daňová harmonizácia<br />
v týchto v uvedených prípadoch nie je na rovnakom stupni. Kým nepriame dane sú<br />
z veľkej časti harmonizované, v prípade priamych daní sa dá povedať, že k harmonizácii<br />
prakticky ani nedošlo.<br />
• Stav v oblasti nepriamych daní<br />
Oblasť spotrebných daní sa vyznačuje vysokou mierou harmonizácie. Skutočný začiatok<br />
harmonizačných snách sa datuje až od roku 1993, kedy sa východiskom <strong>pre</strong> spoločné<br />
uplatňovanie spotrebných daní stala Smernica Rady č. 92/12/EHS z 25. februára<br />
1992 o všeobecných systémoch <strong>pre</strong> výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve,<br />
pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov.
Predmetom tejto smernice podľa ust. čl. 1 sa stal spoločný systém <strong>pre</strong> výrobky podliehajúce<br />
spotrebnej dani a iným nepriamym daniam, ktoré sa vyberajú priamo alebo<br />
nepriamo na spotrebu takýchto výrobkov, s výnimkou dane z pridanej hodnoty a daní,<br />
stanovených Spoločenstvom, [14], pričom v tomto kontexte išlo <strong>pre</strong>dovšetkým o spotrebné<br />
dane týkajúce sa minerálnych olejov, alkoholu a alkoholických nápojov a tabakových<br />
výrobkov. Neskôr na základe tejto smernice, ktorá patrí k sekundárnemu právu,<br />
pričom je záväzná <strong>pre</strong> všetky členské krajiny, vznikli aj ďalšie štruktúrne smernice. Tie<br />
samostatne upravujú jednotlivé spotrebné tovary ako sú pivo, víno, tabakové výrobky,<br />
lieh a minerálneho oleje. V nadväznosti na ne potom vznikali tzv. sadzbové smernice.<br />
V kontexte spotrebných daní teda možno sumarizovať, že tento druh daní je najviac<br />
harmonizovaný, avšak tento proces nie je konečný, keďže aj v súčasnosti existuje veľké<br />
množstvo výnimiek, ktoré narúšajú celkový harmonizačný proces. Uvedené potvrdzuje<br />
aj fakt, že niektoré krajiny v súčasnosti uvaľujú spotrebnú daň aj na iné ako vyššie<br />
spomínané tovary, pričom istým spôsobom tak môžu vytvárať <strong>pre</strong>kážky na jednotnom<br />
európskom trhu. Ako príklad možno uviesť špecifické spotrebné dane, ktorými taký štát,<br />
ako je Belgicko, zdaňuje napríklad sladené nápoje alebo kávu.<br />
Prvou smernicou, ktorá zavádza harmonizovaný postup v oblasti dani z pridanej<br />
hodnoty je prvá Smernica Rady z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych <strong>pre</strong>dpisov<br />
členských štátov týkajúcich sa dane z obratu (č. 67/227/EHS). Osobitná význam má šiesta<br />
smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych <strong>pre</strong>dpisov členských štátov<br />
týkajúcich sa daní z obratu. Ide o spoločný systém dane z pridanej hodnoty a jednotný<br />
základ jej stanovenia (č. 77/388/EHS) v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. V otázke harmonizácie<br />
daňovej sadzby sa v tomto období zaviedla minimálna sadzba dane vo výške 15 %,<br />
pričom bolo umožnené štátom, aby využili tzv. dve znížené sadzby dane, a to minimálne<br />
na úrovni 5 %. Posledná významná novela upravujúca pravidlá <strong>pre</strong> jednotlivé členské<br />
štáty v oblasti dane z pridanej hodnoty je Smernica Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra<br />
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. Zároveň<br />
však netreba opomenúť mnoho ďalších čiastkových zmien v tejto oblasti, čo jasne<br />
dáva najavo, že aj oblasti týchto nepriamych daní je stále priestor na zbližovanie daňových<br />
sústav členských štátov EÚ. Zároveň je však nutné povedať, že aj napriek vysokému<br />
stupňu harmonizácie nie je v tejto oblasti tento proces ukončený.<br />
• Harmonizácia priamych daní<br />
Harmonizácia priamych daní sa v počiatkoch javila jednoduchšia ako v prípade daní<br />
nepriamych. Postupom času však EÚ dospela k záveru, že napriek tomu, že na prvý pohľad<br />
by sa mohlo zdať, že zdanenie priamymi daňami je v rámci členských štátov štrukturálne<br />
veľmi podobne, v skutočnosti jednotlivé národné daňové systémy obsahujú nespočetné<br />
množstvo špecifík, ktoré harmonizovanie tejto oblasti významne komplikujú.<br />
Nižšie uvedená tabuľka 2 sumarizuje najdôležitejšie smernice, ktoré bolo nevyhnutné<br />
implementovať členskými štátmi do ich vnútroštátnej legislatívy, a tým aspoň čiastočne<br />
synchronizovať postup zdaňovania príjmov korporácií.<br />
295
T a b u ľ k a 3<br />
Negatívne aspekty daňovej harmonizácie a diverzifikácie<br />
Názov smernice Predmet smernice<br />
Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme<br />
zdaňovania uplatňovanom v prípade materských<br />
spoločností a dcérskych spoločností<br />
v rozličných členských štátoch (č. 90/435/EHS)<br />
Smernica Rady č. 2003/48/ES z 3. júna 2003<br />
o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty<br />
úrokov<br />
Smernica Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003<br />
o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom<br />
na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi<br />
združenými spoločnosťami rôznych členských<br />
štátov<br />
Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme<br />
zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní,<br />
rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, <strong>pre</strong>vode<br />
aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských<br />
štátov a pri <strong>pre</strong>miestnení sídla SE alebo<br />
SCE medzi členskými štátmi (č. 90/434/EHS)<br />
Prameň: Vlastné spracovanie autorov.<br />
296<br />
Smernica upravuje cezhraničnú<br />
výplatu dividend<br />
Smernica sa uplatňuje na zdaňovanie<br />
úrokov fyzických osôb zo<br />
zdrojov v zahraničí<br />
Smernica sa sústredí na zdaňovanie<br />
licenčných poplatkov ako platby<br />
získanej za použitie priemyselných<br />
alebo kultúrnych práv<br />
Smernica ustanovuje postup pri<br />
zdaňovaní majetku pri cezhraničných<br />
transakciách<br />
Napriek týmto úspechom a postupným harmonizačným krokom v oblasti priamych<br />
daní <strong>pre</strong>trvávajú rozdiely medzi jednotlivými národnými daňovými sústavami,<br />
ba čo viac, možno sledovať všeobecnú tendenciu členských štátov, ktoré <strong>pre</strong>súvajú daňové<br />
zaťaženie čoraz viac na oblasť nepriamych daní. „Uvedeným posunom daňového<br />
zaťaženia na jednej strane dochádza k hospodárskemu rastu, a na druhej strane môže<br />
dôjsť k jeho zníženiu. Preto celková úroveň pozitívneho vplyvu <strong>pre</strong>sunu daňového zaťaženia<br />
vo veľkej miere závisí od kvality a pružnosti štrukturálnych zmien v ekonomike“.<br />
[8, s. 20].<br />
4. Súčasné trendy v oblasti daňovej harmonizácie – spoločný konsolidovaný<br />
základ dane<br />
Na rozdiel od oblasti nepriamych daní v rámci EÚ neexistujú ucelené harmonizované<br />
štandardy <strong>pre</strong> oblasť priamych daní. Oblasť priamych daní je legislatívne upravená<br />
niekoľkými smernicami <strong>pre</strong> oblasť dane z príjmov. Predovšetkým v oblasti priamych<br />
daní by bolo vhodné <strong>pre</strong>dchádzať daňovým únikom a dvojitému zdaneniu v rámci EÚ.<br />
V Európskom spoločenstve sa dlhodobo diskutuje o návrhoch na harmonizáciu dane<br />
z príjmov právnických osôb. V súčasnoti <strong>pre</strong>bieha rozsiahla diskusia v rámci EÚ z dôvo-
du vytvorenia spoločného konsolidovaného základu dane, ktorý by mal pomôcť odstrániť<br />
administratívnu záťaž spoločností v oblasti dane z príjmov.<br />
V roku 1975 uverejnila Komisia návrh smernice o zavedení iného systému vo<br />
všetkých členských štátoch, podľa ktorého by sa daňové sadzby zosúladili v rozsahu 45 %<br />
až 55 %. Tento systém bol <strong>pre</strong> členské štáty neprijateľný. V dôsledku toho sa Komisia zamerala<br />
na obmedzenejšie opatrenia nevyhnutné na dokončenie spoločného trhu.<br />
Predložená Správa Výboru nezávislých odborníkov o zdaňovaní spoločností (Report<br />
of the Committee of Independent Experts on Company Taxation – Správa Výboru<br />
nezávislých odborníkov o zdaňovaní spoločností) v roku 1999 odporučila odstránenie<br />
dvojitého zdanenia, harmonizáciu sadzieb dane z príjmov právnických osôb v rozsahu<br />
30 % – 40 % a zabezpečenie plnej transparentnosti rôznych daňových prázdnin poskytovaných<br />
členskými štátmi na podporu investícií. Komisia na základe požiadavky členských<br />
štátov zriadila dve skupiny odborníkov, a to jednu zo zástupcov akademickej obce<br />
a druhú zo zástupcov obchodných spoločností a odborových zväzov, ktorí vypracovali<br />
štúdiu zdaňovania spoločností. Štúdia bola uverejnená v októbri 2001. [17]. Štúdia bol<br />
následne doplnená o stratégiu s cieľom poskytnúť spoločnostiam konsolidovaný základ<br />
dane z príjmu právnických osôb <strong>pre</strong> ich aktivity v celej EÚ (KOM(2001) 582), ktorá by<br />
smerovala k vnútornému trhu bez daňových <strong>pre</strong>kážok.<br />
Ako vyplýva z dokumentov, hlavným problémom <strong>pre</strong> podniky bolo to, že boli konfrontované<br />
s jedinou hospodárskou zónou, v ktorej sa uplatňuje 27 rôznych systémov<br />
zdaňovania spoločností. Bolo navrhnutých niekoľko prístupov, s cieľom poskytnúť spoločnostiam<br />
konsolidovaný základ dane <strong>pre</strong> ich aktivity vrámci EÚ [6, s. 143 - 153]:<br />
• zdaňovanie v domovskom štáte (home state taxation – HST)<br />
• dobrovoľný spoločný konsolidovaný základ dane (common consolidated tax<br />
base – CCTB)<br />
• európska daň z príjmu právnických osôb<br />
• povinný, plne harmonizovaný základ dane.<br />
Výsledkom rokovania členských štátov s Komisiou bolo, že spoločnosti podnikajúce<br />
vo viac ako jednej krajine by mali byť zdaňované podľa konsolidovaného základu dane.<br />
Pre menšie spoločnosti sa u<strong>pre</strong>dnostňovalo zdaňovanie v domovskom štáte a <strong>pre</strong> väčšie<br />
spoločnosti zdaňovanie podľa spoločného konsolidovaného základu dane. Na vytvorenie<br />
spoločného konsolidovaného základu dane bola zriadená pracovná skupina, ktorá<br />
začala svoju činnosť v novembri 2004. V pracovnej skupine sú zastúpení odborníci zo<br />
všetkých 27 členských štátov a Komisie, ktorí spolupracujú s podnikateľmi a <strong>pre</strong>dstaviteľmi<br />
akademickej obce.<br />
Pri tvorbe spoločného konsolidovaného základu sa vychádza z daňových zásad. Vzhľadom<br />
na základ dane možno konštatovať, že existujú nasledujúce okruhy problémov:<br />
297
• aktíva a ich odpisy<br />
• rezervné fondy, rezervy a záväzky<br />
• zdaniteľné príjmy<br />
• medzinárodné aspekty spoločného konsolidovaného základu dane.<br />
Predmetom skúmania je samostatne každý okruh, pričom je nutné navrhnúť možnosti<br />
zdaňovania alebo oslobodenia, a to tak, aby sa zabezpečil najvhodnejší postup.<br />
Z tohto dôvodu možno považovať za najzložitejší okruh problémov práve medzinárodné<br />
aspekty spoločného konsolidačného základu dane, <strong>pre</strong>tože sa týkajú vzťahov s tretími<br />
krajinami a dôsledkami vyplývajúcimi z bilaterálnych dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia.<br />
Predpokladom <strong>pre</strong> úspešné fungovanie spoločného konsolidačného základu dane<br />
je zabezpečenie jednotného systému vykazovania. Všetky spoločnosti členských štátov<br />
by mali, resp. mohli používať IAS/IFRS, [11], čo by sa v takomto prípade mohlo považovať<br />
za jeden východiskový bod.<br />
Možno konštatovať, že spoločný konsolidovaný základ dane by sa mal inšpirovať<br />
príslušnými medzinárodnými účtovnými štandardmi (IAS/IFRS). Avšak nie všetky spoločnosti<br />
môžu používať IAS/IFRS, čo vychádza z legislatívy jednotlivých členských štátov,<br />
a zároveň dochádza pri medzinárodných účtovných štandardoch k zmenám. V súčasnosti<br />
mnohé spoločnosti robia svoju obchodnú bilanciu v súlade s medzinárodnými<br />
účtovnými štandardmi a s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IAS/<br />
IFRS). [11]. Mnohé sú povinné používať vnútroštátne účtovné štandardy namiesto IAS/<br />
IFRS.<br />
V počiatočnej fáze tvorby spoločného konsolidovaného základu dane sa <strong>pre</strong>dpokladalo,<br />
že základ dane bude <strong>pre</strong> spoločnosti dobrovoľný a bude sa deliť medzi členské štáty.<br />
Tento <strong>pre</strong>dpoklad ostáva aj naďalej najlepším konceptom. Najdôležitejšou úlohou je <strong>pre</strong>niesť<br />
do právnych <strong>pre</strong>dpisov týkajúcich sa spoločného konsolidovaného základu dane<br />
jasný obsah definícií. V súčasnoti mnohé členské štáty na účely vlastného vnútroštátneho<br />
základu dane vychádzajú z ich vnútroštátnych účtovných pravidiel a <strong>pre</strong>dpisov, ktoré<br />
sa navzájom rozlišujú, čo neumožňuje vytvoriť spoločný konsolidovaný základ dane.<br />
Tvorba nového spoločného konsolidovaného základu dane <strong>pre</strong>dstavuje cennú príležitosť<br />
vyhovieť takým zásadám, ako sú efektívnosť, resp. neutralita, jednoduchosť, transparentnosť<br />
a stabilita.<br />
Dôležitými okruhmi, ktoré je nutné spoločne zadefinovať sú nižšie uvedené skutočnosti.<br />
• Fixné aktíva a odpisy (vrátane kapitálových ziskov)<br />
V rámci fixných aktív a odpisov je nutné spoločne definovať odpočítateľný majetok,<br />
moment zápisu hodnoty majetku a prístupu k nehmotnému majetku, najmä<br />
rozlíšenie medzi kúpeným a samovytvoreným nehmotným majetkom. Rozdielne<br />
298
názory sa týkajú voľby medzi odpisovaním majetku jednotlivo (resp. komponentne)<br />
alebo skupinovo. Pri jednotlivom odpisovaní je potrebné, aby sa pri kúpe jednotlivého<br />
majetku určila doba používania, a zároveň aby sa majetok počas tejto doby<br />
používania odpisoval. Skupinové odpisovanie <strong>pre</strong>dpokladá, že celkový majetok má<br />
dobu životnosti ako celok. Odpisuje sa skupina, a nie jednotlivý majetok. Tento spôsob<br />
sa považuje za jednoduchší, nakoľko daňové správy nemusia viesť podrobné zoznamy<br />
jednotlivého majetku a ich odhadovanej doby používania. Na druhej strane<br />
sa táto metóda môže zdať aj menej <strong>pre</strong>sná.<br />
• Rezervné fondy, rezervy a záväzky<br />
Ak sa pri tvorbe rezervy umožní zníženie dane a nevyžaduje sa vznik výdavkov,<br />
potom to možno považovať za <strong>pre</strong>dpokladané zníženie, teda za možné straty<br />
zo zisku <strong>pre</strong> daňovú správu zodpovedajúcu iba časovej hodnote <strong>pre</strong>dčasného<br />
zníženia. Existuje široká škála postupov a niektorých potenciálnych rezerv, ktoré<br />
sa uplatňujú v členských štátoch. Sú to napríklad tie, ktoré sa viažu na náklady<br />
na ochranu životného prostredia. V tomto prípade sa možno opierať o existujúce<br />
definície, ktoré sú k dispozícii v rámci IAS/IFRS. Tu sa uvádza, že rezervy sú záväzky,<br />
ktoré sú vzhľadom na ich splatnosť alebo výšku neisté, a záväzky sú súčasné<br />
v minulosti vzniknuté povinnosti podnikov. Za vhodné by bolo možné definovať<br />
rezervné fondy. Tie možno rozdeliť na úrovni členského štátu, a to tak, aby daňové<br />
zaobchádzanie v rámci spoločného konsolidované základu dane bolo buď uznané<br />
alebo neuznané v závislosti od individuálneho konceptu členského štátu na distribúciu<br />
rezervných fondov.<br />
Podľa vyhlásenia komisára <strong>pre</strong> dane a colnú úniu v októbri 2007 sa <strong>pre</strong>dpokladalo,<br />
že koncept spoločného konsolidovaného základu dane bude zverejnený na jeseň 2008.<br />
Avšak bol oznámený odklad, <strong>pre</strong>tože bolo potrebné návrh dopracovať.<br />
Koncom roka 2007 vznikli dva prieskumy. Podľa spoločnosti KPMG podporuje<br />
myšlienku spoločného konsolidovaného základu dane 78 % veľkých európskych spoločností,<br />
čím by sa im zjednodušilo podnikanie vo viacerých krajinách EÚ a znížili by<br />
sa tým náklady na účtovníkov, právnikov a daňových poradcov. Vo Veľkej Británii sa<br />
pozitívne vyjadrilo 62 % firiem. Najviac odporcov bolo v SR a v Írsku (50 % korporácií).<br />
Podľa spoločnosti PriceWaterhouseCoopers sa až 43 % nadnárodných spoločností obáva,<br />
že spoločný daňový základ by mal negatívny vplyv, a zvýšil by ich efektívne daňové<br />
zaťaženie.<br />
Experti na dane však <strong>pre</strong>dpokladajú, že omeškanie návrhu je spôsobené tým, že celý<br />
projekt je priveľmi komplexný, <strong>pre</strong>tože musí totiž zharmonizovať 27 rôznych právnych<br />
a účtovníckych systémov. Ďalším problém, ktorý nastal, je aj nestabilná ekonomická situácia<br />
v čase krízy a snaha o konkurencieschopnosť EÚ. Netreba zabúdať ani na ďalšiu<br />
dôležitú skutočnosť, a to, že aj jednotlivé členské štáty medzi sebou hospodársky súperia.<br />
Predovšetkým chcú svoje vlastné investície, ktorými dokážu ovplyvniť svoj hospodársky<br />
vývoj. Práve v súcasnosti je to veľmi aktuálne, <strong>pre</strong>tože členské štáty dosahujú reálne alebo<br />
299
potenciálne fiškálne deficity, a príjmy z daní sa stávajú jedeným z najdôležitejších nástrojov,<br />
ktorým možno vývoj vzrátiť.<br />
Podľa najnovšieho vyjadrenia Komisie by mali krajiny eurozóny prijať také legislatívne<br />
opatrenia, ktoré by zaručili zlepšenie ich verejných financií, ktoré sa uvádza v návrhu<br />
tzv. Paktu konkurencieschopnosti. Uvedený návrh vypracovali expertné tímy Komisie,<br />
pričom návrhy konzultovali so všetkými 17 vládami krajín eurozóny. Podľa vyjadrenia<br />
expertov z Nemecka a Francúzska sa navrhuje zjednotenie základu dane zo zisku firiem<br />
v eurozóne. Proti takémuto návrhu sa postavili proti krajiny, ako sú SR alebo Írsko. Mnohé<br />
krajiny sa obávajú, že to nakoniec povedie k diskusii o jednotnej daňovej sadzbe.<br />
V návrhu Komisie, ktorý bol uverejnený na stránke EÚ, sa uvádza spoločný systém<br />
výpočtu základu dane <strong>pre</strong> právnické osoby, ktoré podnikajú v rámci krajín EÚ. [22].<br />
Hlavným cieľom je zníženie administratívnej záťaže a náklady na dodržiavanie právnych<br />
<strong>pre</strong>dpisov. V súčasnoti spoločnosti, ktoré podnikajú v rámci EÚ, musia pri určovaní základu<br />
dane vychádzať až z 27 rôznych legislatívnych <strong>pre</strong>dpisov. Spoločný konsolidovaný<br />
základ dane z príjmov právnických osôb by <strong>pre</strong>dstavoval <strong>pre</strong> spoločnosti možnosť podávať<br />
jedno daňové priznanie, v ktorom by konsolidovali všetky svoje zisky a straty, ktoré<br />
dosiahli v rámci EÚ. Podľa návrhu by si však členské štáty ponechali možnosť rozhodovať<br />
o sadzbách dane z príjmov právnických osôb a nový systém by bol <strong>pre</strong> spoločnosti voliteľný.<br />
Spoločnosti, ktoré by mohli z uvedeného systému harmonizovania základu dane,<br />
t. j. z uplatenia spoločného konsolidovaného základu dane profitovať, by využili nový<br />
systém. Naopak, právo využívať systém vnútroštátnej legislatívy by spoločnosti mohli<br />
aj naďalej. Podľa stanoveného systému <strong>pre</strong>počtov by sa základ dane z tohto daňového<br />
priznania rozdelil medzi členské štáty podľa činností, ktoré vyvíjala spoločnosť v príslušnom<br />
členskom štáte. Takto rozdelený základ dane budú členské štáty zdaňovať sadzbou<br />
dane právnických osôb platnou v príslušnom členskom štáte.<br />
Ak nebudú všetky krajiny eurozóny súhlasiť so zjednotením základu dane zo zisku<br />
firiem, potom by sa mal spoločný konsolidovaný základ dane zaviesť aspoň v menšej<br />
skupine štátov eurozóny. Podľa analýzy Deutsche Bank bude spoločný konsolidovaný<br />
základ dane výhodný najmä <strong>pre</strong> veľké firmy, čím si znížia náklady a uľahčí sa účtovanie<br />
daňových položiek. [21]. Malé firmy, ktoré podnikajú lokálne, však budú mať problém<br />
vybrať si medzi národným a európskym systémom zdaňovania. Navyše, existuje obava,<br />
že z možnosti vybrať si systém by sa stala neskôr povinnosť. Zároveň sa v uvedenej analýze<br />
koštatuje, že neutrálne zdaňovanie je nepravdepodobné.<br />
Aj keď je spoločný konsolidovaný základ dane dobrou myšlienkou, možno konštatovať<br />
jeho vysokú komplikovanosť a citlivosť na fiškálne systémy členských štátov. S uvedeným<br />
tvrdením možno súhlasiť, a zároveň je potrebné upozorniť na fungovanie daňového<br />
systému v jednotlivých členských krajinách, <strong>pre</strong>tože práve fungovanie daňového sytému<br />
v jednotlivých členských krajinách bude ovplyvňovať súhlas alebo nesúhlas s navrhovaným<br />
systémom spoločného konsolidovaného základu dane.<br />
300
Záver<br />
V dôsledku rozdielnosti smerovania krajín sa aj konštrukcia daňových systémov líši,<br />
čo v konečnom dôsledku vyvoláva daňovú diverzifikáciu a konkurenciu. Diverzifikáciu<br />
daňových systémov potvrdzuje aj rozdielne daňové zaťaženie spôsobené rôznymi faktormi<br />
pôsobiacimi na túto oblasť, ako sú sociálne, politické zameranie štátu, ako aj samotná<br />
vyspelosť štátu.<br />
Snahou EÚ je v tejto spojitosti zosúladiť prvky národných daňových systémov tak,<br />
aby mohol optimálne fungovať jednotný vnútorného trhu EÚ. Na rozdiel od oblasti nepriamych<br />
daní, v rámci EÚ ešte neexitujú ucelené harmonizované štandardy <strong>pre</strong> oblasť<br />
priamych daní. Preto sa v súčasnoti vynára priestor <strong>pre</strong> vytvorenie optimálneho modelu<br />
oblasti priamych daní, ktorý by zblížil daňové systémy jednotlivých členských krajín a zároveň<br />
by zabránil daňovým únikom a dvojitému zdaneniu v rámci EÚ. Preto sa v súčasnosti<br />
otvorila otázka uplatňovania tzv. spoločného konsolidovaného základu dane, ktorý<br />
by mal pomôcť odstrániť administratívnu záťaž spoločností v oblasti dane z príjmov. Aj<br />
keď sa spoločný konsolidovaný základ dane zdá byť dobrou myšlienkou, možno konštatovať<br />
jeho vysokú komplikovanosť a citlivosť na fiškálne systémy členských štátov.<br />
Literatúra<br />
[1] HAKENBERGOVÁ, W.: Základy evropského hospodářského práva. Plzeň: Typos-<br />
Digital Print, spol. s r.o., 2000. s. 239, ISBN 80-7179-301-9.<br />
[2] HARUMOVÁ, A. - KUBÁTOVÁ, K.: Dane podnikateľských subjektov. Žilina: Poradca<br />
podnikateľa, spol. s r.o., 2006, 296 s. ISBN 80-88931-55-X.<br />
[3] KEŘKOVSKÁ, M. - KEŘKOVSKÝ, M.: Evropská unie – historie, instituce, ekonomika<br />
a politiky. Praha: Computer Press, 1999. 104 s. ISBN 80-7226-196-7.<br />
[4] KUBÁTOVÁ, K.: Daňová teorie. Úvod do problematiky. 2. vyd., Praha: ASPI, a.s.,<br />
2009, 120 s. ISBN 978-80-7357-423-9.<br />
[5] KUBÁTOVÁ, K. - VÍTEK, L.: Daňová politika, Teorie a praxe. Praha: CODEX Bohemia,<br />
s. r. o. 1997. 259s. ISBN 80-85963-23-X.<br />
[6] KUBICOVÁ, J.: Medzinárodné zdaňovanie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM,<br />
2009, 189 s., ISBN 978-80-225-2664-7.<br />
[7] NERUDOVÁ, D.: Harmonizace daňových systému zemí Evropské unie. Praha: Aspi,<br />
a. s., 2005. 236 s. ISBN 80-7357-142-0.<br />
[8] SCHULTZOVÁ, A.: Daňové sústavy štátov Európskej únie. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2007. 184 s. ISBN 978-80-225-2333-2.<br />
[9] ŠIROKÝ, J.: Daňové teorie s praktickou aplikací. Praha: C.H. Beck, 2003. 142 s. ISBN<br />
80-7179-413-9.<br />
301
[10] ŠREIN; Z.: Mechanizmy hospodářské politiky Evpropské unie. Praha: VŠE v Praze.<br />
Oeconomica, 2002. s. 314. ISBN 80-7079-946-3.<br />
[11] IAS – Medzinárodné účtovné štandardy: účtovné štandardy vydané Radou <strong>pre</strong> medzinárodné<br />
účtovné štandardy v súčasnosti vydané ako IFRS - Medzinárodné štandardy<br />
finančného výkazníctva.<br />
[12] Smernica Rady z 23. júla 1990, o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom<br />
pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, <strong>pre</strong>vode aktív a výmene akcií<br />
spoločností rôznych členských štátov a pri <strong>pre</strong>miestnení sídla SE alebo SCE medzi<br />
členskými štátmi (č. 90/434/EHS).<br />
[13] Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom<br />
v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských<br />
štátoch (č. 90/435/EHS).<br />
[14] Smernica Rady č. 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch <strong>pre</strong> výrobky<br />
podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto<br />
výrobkov v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[15] Smernica Rady č. 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe<br />
výplaty úrokov.<br />
[16] Smernica Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania<br />
uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami<br />
rôznych členských štátov.<br />
[17] Zdaňovanie spoločností na vnútornom trhu. SEK(2001) 1681.<br />
[18] Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho priestoru, podpísaná v Ríme dňa 10.<br />
3. 1957 (Celex 11957E) v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[19] Aplikácia práva EÚ po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. [online], Bratislava:<br />
ECOPRESS, a.s. [citované 27. marca 2011]. In: Hospodárske noviny. ISSN 1335-<br />
4701. Dostupné na internete: http://hnonline.sk/c3-21662585-k00000_d.<br />
[20] ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKEJ UNIE: Informácie a oznámenia. 2008/C 115/01<br />
Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej<br />
únie [online], Luxemburg: Úrad <strong>pre</strong> vydávanie úradných publikácií Európskych<br />
spoločenstiev, [citované 27. marca 2011]. L-2985. Dostupné na internete: http://<br />
www.ecb.int/ecb/legal/pdf/fxac08115skc_002.pdf.<br />
[21] Dostupné na internete: www.euroactiv.sk.<br />
[22] Dostupné na internete: http://www.euroinfo.gov.sk/.<br />
[23] Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/.<br />
302
Kontakt<br />
Ing. Martina Lacková<br />
Fakulta ekonómie a podnikania<br />
Paneurópska vysoká škola v Bratislave<br />
Tematínska 10<br />
851 05 Bratislava<br />
E-mail: pirus03@gmail.com<br />
Ing. Zuzana Vincúrová, PhD.<br />
Fakulta ekonómie a podnikania<br />
Paneurópska vysoká škola v Bratislave<br />
Tematínska 10<br />
851 05 Bratislava<br />
E-mail: zuzana.vincurova@uninova.sk<br />
303
Economic factors of the growth of the food and<br />
agriculture sector in Poland<br />
Abstract<br />
prof. dr. Janusz Merski, PhD. - prof. dr. hab. Stanisław Zięba, PhD.<br />
The food and agriculture sector is of fundamental importance to the economy of<br />
Poland. The role and position of this sector depend not only on macroeconomic parameters,<br />
but also social factors determining the general moods in society and the political<br />
situation. Poland participates to a considerable extent in the food and agriculture potential<br />
of the European Union and has perspectives for further dynamic growth. Consolidation<br />
of positive trends in the years 2014–2020 is related both to overcoming internal<br />
barriers (structural or related to labour efficiency and innovativeness) and negotiating<br />
at the forum of the European Commission, Council and the European Parliament a new<br />
Common Agricultural Policy based on the principles of solidarity and equality between<br />
the individual states.<br />
Keywords: food industry, competitiveness, food security, innovativeness, genetically<br />
modified food (GMO)<br />
Introduction<br />
The food sector, its dimensions and economic role in Poland require a more friendly<br />
(in comparison with the <strong>pre</strong>sent situation) political climate, legal and economic environment<br />
for innovative and competitive growth of companies and the whole raw material<br />
sector and food production.<br />
Complex formal procedures and fiscal burdens have created an “iron corset” for<br />
entre<strong>pre</strong>neurship.<br />
The long-term “National Development Strategy” <strong>pre</strong>pared in 2010 by a team of experts<br />
of the Chancellery of the Prime Minister sets out, inter alia, strategies for the urban<br />
areas and agriculture, but does not offer a development strategy for food and nutrition.<br />
On 6 September 2011, the Minister of Regional Development issued an opinion on<br />
compliance of the <strong>pre</strong>pared draft Strategy for Sustainable Development of Rural Areas,<br />
Agriculture and Fishing for 2011–2020 with the medium-term National Strategy, which<br />
pointed out the necessary supplementary actions and adjustments. These relate to, inter<br />
alia, the sectors of food production and the food market.<br />
Due to the economic and social factors, food performs the role of one of the most<br />
important elements of stabilisation of the market equilibrium, social and political stability<br />
and sustainable economic growth. In 2010, food production reached the value of<br />
150 billion PLN, which constitutes 20 % of the total value of industrial production. The<br />
added value exceeded 6 % of the GDP, and the number of employees reached 385 thousand<br />
people, i.e. 20 % of the total number of people employed in industry. Food is in 85<br />
304
% produced from domestic agricultural raw materials, which has a positive impact on<br />
the level of the generated added value. Between 2003 and 2010, the average annual rate of<br />
production growth in the food industry measured on the basis of its value in base prices<br />
was 5.2 %, and in the whole period under consideration this production increased by 35<br />
%. At the same time, the growth in food production was over twice as fast as the dynamics<br />
of the growth in the production of agricultural raw materials, and nearly twice and<br />
a half as fast as the rate of the growth in the domestic consumption of these products.<br />
After Poland’s integration with the European Union, the participation of the food industry<br />
in the management of domestic raw materials increased, and the same tendency was<br />
observed in the case of covering the domestic demand for consumption goods. [1. Kowalski,<br />
A.: Role and Importance of the Food Production Sector in the National Economy<br />
(Rola i znaczenie sektora produkcji żywności w gospodarce narodowej). Warsaw; RGŻ<br />
and SITSPOŻ, 2011, p. 15]. The food sector serves as a sensitive barometer of social and<br />
economic stability of the country also due to the social factors, including the number<br />
of employees and the importance of rational nutrition for the health and moods among<br />
the consumers. From the moment of Poland’s integration with the European Union (in<br />
2004), exportation has seen a dynamic growth at an average annual rate of over 22 %.<br />
Exportation is based above all on the price advantage, which up to the <strong>pre</strong>sent day has<br />
constituted a strong competitive factor in the unified European economic sphere. Such<br />
comparative advantages, however, can only be effective in the short- and medium term<br />
perspective.<br />
A growing danger for Poland’s competitiveness is low productivity, fragmentation<br />
of the production structures, low investments in innovativeness and a very dynamically<br />
growing competitiveness of the European and international food market. In order to<br />
maintain the competitive position of Polish food it is necessary to undertake measures<br />
which will radically improve the innovative potential of Polish enterprises, implement<br />
new, innovative technologies and consolidate entities which enhance the comparative<br />
cost advantage of Polish food producers. To ensure this the food sector needs to be given<br />
an appropriately high priority within the measures implemented by the state government<br />
and activities of the media, and Parliament should adopt a strategic development<br />
programme for the food sector for the years 2014–2020.<br />
1. The current image of agribusiness<br />
1.1 The role and position<br />
The role and position of the food sector within the entire European economic system<br />
and in the individual Member States, its importance, dynamics and directions of<br />
changes are determined by the general economic, social and political situation. Agribusiness<br />
development plans should be <strong>pre</strong>pared above all on the basis of studies on the global<br />
economic developments and markets and their impact on the conditions determining<br />
accomplishment of the adopted objectives.<br />
The food sector is one of the crucial sectors of the Polish economy, one of the leading<br />
305
segments of the domestic market and an important participant of the unified European<br />
market. The annual value of Polish food production is estimated as 20% of the value of<br />
the entire industrial production. Food is the main pillar of the social and political stability<br />
of the country. The added value of the food industry is estimated as 24 billion PLN,<br />
which constitutes 6 % of Poland’s GDP.<br />
1.2 Food exportation is an important factor of economic growth<br />
The rapidly growing exportation of food, mainly to European markets, has<br />
become a significant factor which has an impact on the economic situation and<br />
enhancing our position in the competitive unified market and world markets.<br />
From the moment of Poland’s integration with the European Union (in 2004),<br />
food exportation has seen a dynamic growth (over 45 billion EUR in 2010) and<br />
the positive turnover balance has been reinforced (over 3 billion EUR), which is<br />
illustrated by Table 1.<br />
16<br />
14<br />
12<br />
10<br />
8<br />
6<br />
4<br />
2<br />
0<br />
-2<br />
T a b l e 1<br />
Exportation and importation and food turnover balance in 2000–2011<br />
exportation importation<br />
balance<br />
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011<br />
prog.<br />
Source: Materials of IERiGŻ-PIB. Warsaw, 2011.<br />
1.3 Barriers and limitations for the growth of the food and agriculture<br />
sector<br />
Among the many factors determining the condition of the sector, the major issues<br />
to be resolved are: productivity twice as low in the food and agriculture sector and five<br />
times as low in the agricultural sector in comparison with the average values in the EU.<br />
Structural fragmentation of entities engaged in food processing is indicated by the fact<br />
that the average turnover of a Polish company from the sector are three times lower than<br />
the average turnover in the whole European Community. Investments in research and<br />
development are decidedly insufficient: in the entire economy they amounted to only<br />
0.6% of the GDP. [2. Chyłek, E.: Research and Innovativeness Policies and Their Impact<br />
306
on the Development of the Food and Agriculture sector in Poland (Polityka naukowa,<br />
innowacyjna, ich wpływ na rozwój sektora rolno-spożywczego w Polsce). Warsaw, Food<br />
Economy Council (RGŻ) in the Ministry of Agriculture and Rural Development, 2010.<br />
p. 13].<br />
Involvement of the public sector in supporting innovativeness is therefore weak, and<br />
so are the relations in the area of R&D. Processes of technological and organisational development<br />
would be much faster with an appropriate financial involvement of the private<br />
sector. However, this involvement is scarce and therefore the results are unsatisfactory.<br />
The level, structure and tendencies in food consumption are mainly set out by the<br />
demand potential, domestic production of agricultural raw materials, processing base<br />
and market infrastructure. The domestic raw material potential produces a positive balance<br />
of the needs of the internal market and ensures structural surpluses which can be<br />
exported abroad.<br />
A deep deficit is observed only for the vegetable proteins market, estimated as 0.8–1<br />
million tonnes of proteins. This deficit is permanently balanced by importation of genetically-modified<br />
(GMO) soya pellets in an average annual amount of over 2 million<br />
tonnes from Latin America and the USA.3. [3. Anioł, A. - Bielecki, S. - Twardowski, T.:<br />
Genetically Modified Organisms: An Opportunity or a Threat to Poland (Genetycznie<br />
Zmodyfikowane organizmy szansa czy zagrożenie dla Polski), Warsaw, RGŻ in the Ministry<br />
of Agriculture and Rural Development, 2008. p. 16].<br />
1.4 Dilemmas of a balanced diet<br />
In Poland, as in the majority of other EU states, the energy consumption level is high<br />
and is often referred to as the “absolute overconsumption”. A positive exception is Slovak<br />
Republic with the consumption level of 2700 cal. per day.<br />
The structure of the individual diet components cannot be considered as optimal,<br />
mainly due to the lack of balance.<br />
Overconsumption of energy is a general tendency, which does not only concern the<br />
majority of the satiated European countries where the problem of quality of nutrition<br />
and its impact on life and health (relation with diet-dependent illnesses) is becoming<br />
ever more relevant.<br />
(FAO identifies 5 levels of food safety on the basis of the average daily energy consumption<br />
per person: below 1800 kcal – absolute underconsumption, 1800–2200 – relative<br />
underconsumption, 2200–2800 – recommended consumption, 2800–3000 – relative<br />
overconsumption, over 3000 – absolute overconsumption).<br />
Data concerning energetic and nutritive value of an average daily food ration in the<br />
Visegrád Group states in Europe is <strong>pre</strong>sented in Table 2.<br />
307
T a b l e 2<br />
Energetic and nutritive value of an average daily food ration in the V4 states<br />
Country Energy (in kcal) Protein (in g) Fat (in g)<br />
Poland 3 366 99.9 111.1<br />
Slovak Republic 2 779 76.6 103.3<br />
Czech Republic 3 308 94.4 114.5<br />
Hungary 3 552 95.6 151.8<br />
Source: Prepared by the authors on the basis of Food Balance Sheets, FAO, 2006, p.124.<br />
Attempts to develop balanced nutrition principles and produce functional, convenient<br />
and generally healthy food are becoming ever more pronounced as part of a tendency<br />
to ensure a more healthy diet.<br />
1.5 Food quality management and monitoring<br />
It is food producers who are responsible for ensuring adequate quality of their products.<br />
It is a generally applicable rule. A qualitative evaluation indicates that the overall<br />
quality indicators of food products are at a satisfactory level, which, nevertheless, does<br />
not justify negligence, irregularities and even sporadically detected falsification of food<br />
products identified by the Trading Standards Inspectorate. According to the data of the<br />
Food and Agricultural Products Trading Quality Inspectorate for the years 2005 – 2010<br />
confirmed by the results of controls conducted at the individual levels, the domestic level<br />
of food safety can be considered as sufficient. The controls were aimed at evaluating the<br />
organoleptic properties of goods, their physical and chemical parameters and marking.<br />
The participation of defective products oscillated between 1.7 % and 16.2 %, with the<br />
lowest percentage of organoleptic irregularities (i.e. properties related to food safety parameters).<br />
The Food and Agricultural Products Trading Quality Inspectorate had more<br />
reservations to the accuracy of markings on labels, which also resulted in withdrawing<br />
the questioned products from the market (32 % in 2010).<br />
The overall results of food controls conducted by the Food and Agricultural Products<br />
Trading Quality Inspectorate between 2005 and 2010 are <strong>pre</strong>sented in Table 3.<br />
308
T a b l e 3<br />
40,0<br />
35,0<br />
30,0<br />
25,0<br />
20,0<br />
15,0<br />
10,0<br />
5,0<br />
4,8 0,5 1,3 3,4<br />
2,0 1,7<br />
10,1<br />
14,6<br />
12,7<br />
309<br />
8,6<br />
15,916,2<br />
34,0<br />
27,0<br />
35,0 35,1<br />
33,0<br />
32,5<br />
0,0<br />
organoleptic evaluation ocena organoleptyczna physical parametry and chemical fizykochemiczne parameters<br />
znakowanie<br />
markings<br />
2005 2006 2007 2008 2009 2010<br />
Source: Kowalczyk, S.: Presentation of the Overall Results of Controls Conducted by<br />
the Food and Agricultural Products Trading Quality Inspectorate (Prezentacja<br />
zbiorczych wyników Kontroli IJHARS), Warsaw, 09.06.2011.<br />
The food market, however safe for the consumers’ health, has still not solved the<br />
issue of the grey area. Food available at marketplaces and in informal trade, including<br />
the food sold directly by farmers, does not always have the necessary veterinary or phytosanitary<br />
certificates.<br />
1.6 Legislative barriers to the development of Innovative food production<br />
Despite the general positive image of the food sector, there is a serious danger of<br />
the sector becoming weaker. This danger is the restrictive law on green biotechnology<br />
adopted in 2006 following a demagogical media campaign under the slogan of “Poland<br />
free from GMO”. On 16 July 2009, the European Court of Justice stated that Poland had<br />
failed to comply with UE legislation related to intentional introduction into the environment<br />
of genetically-modified organisms. The European Commission also warned that<br />
it was unacceptable to introduce regulations which (with a moratorium until 2012) impose<br />
a ban importation, production and trade in feedstuffs and components containing<br />
genetically-modified organisms. In its decision, the European Court of Justice obliged<br />
the Polish Republic to incur the relevant expenses and remove from the Polish legislation<br />
provisions which are contrary to the EU law, stating that such general arguments against<br />
GMO could not be accepted as they did not fulfil evidence requirements. The EU law<br />
states that a Member State may not prohibit, restrict or impede the placing on the market<br />
of GMOs, as or in products, which comply with the requirements of the Community law.<br />
EU regulations are based on reliable scientific evidence confirmed by the European Food
Safety Authority (EFSA) which concludes that GMO does not constitute a greater risk to<br />
the health of humans and the environment than the entire food.. [4. Szponar, L. - Stankiewicz-Choroszucha,<br />
B.: Health Determinants of Food Containing Genetically-Modified<br />
Raw Materials. Economic and Social Aspects of Biotechnology in the European Union<br />
and Poland (Uwarunkowania zdrowotne żywności z udziałem surowców zmodyfikowanych<br />
genetycznie. Ekonomiczne i Społeczne Aspekty biotechnologii w Unii Europejskiej<br />
i Polsce), ALMAMER Economic University, Warsaw, 2009. p. 183 – 207].<br />
The paradox is that a ban on domestic production of food from GMO components<br />
will not stop importation to Poland of meat, poultry, dairy, milk products and the majority<br />
of other food products – which due to the use of genetically-modified raw materials<br />
prove to be much cheaper (approx. by 20–30 %) – produced in other Member States and<br />
outside Europe and admitted to the unified market.<br />
1.7 Innovativeness race for competitiveness<br />
The development of innovative technologies and products, including in the food<br />
sector, is delayed in the European Union. The repeatedly modified Lisbon strategy, which<br />
was to make Europe become the growth leader, has so far failed to accomplish its objectives.<br />
Poland is in the 26. position in the European Union, which confirms its low<br />
position in international rankings of food products innovativeness. The participation of<br />
innovative food products in the market is not great and amount to approx. 11%. This is<br />
illustrated by Table 4.<br />
T a b l e 4<br />
Participation of sold innovative food products in total sale<br />
Years<br />
Participation in<br />
the sale of innovative<br />
products<br />
2000–<br />
2002<br />
2001–<br />
2003<br />
2002–<br />
2004<br />
310<br />
2003–<br />
2005<br />
2004–<br />
2006<br />
2005–<br />
2007<br />
2008–<br />
2009<br />
7.3 13.4 12.5 11.1 11.5 10.2 10.7*<br />
Source: Authors’ own calculations on the basis of: Szczepaniak, I.: Puławy Diary<br />
(Pamiętnik Puławski), Issue 151/2009. p. 348 (10). * data is not final.<br />
Innovative technologies and innovative food products will become ever more competitive<br />
within this sector of the market. In order to reinforce the position of Polish food<br />
it is necessary to develop and promote innovative technologies. In this way it is possible<br />
to increase the pro-health properties of products, increase productivity and reduce costs.<br />
Due to scarce funds allocated to research, including those available from the fragmented<br />
industry, it is necessary to focus on activities in selected priority areas. A great role is to<br />
be played by newly-established technology parks (e.g. Nuribiomet in Wrocław), clusters<br />
and innovativeness incubators. Such structures create a real relationship between science
and industry and promote the development of international cooperation. The era of simple<br />
cost advantages is already ending. The numerous new challenges and competitiveness<br />
race have to be faced through ensuring dynamic technology and product innovativeness,<br />
restructuring production resources, developing the market infrastructure and using offensive<br />
marketing. If this is not achieved we risk marginalisation or even elimination<br />
from the European and world market.<br />
Conclusion<br />
Further growth and development of the Polish food sector and agriculture has strong<br />
and reliable foundations. This development is guarantees by labour and the resources offered<br />
by land. In the last decade, the available capital has been considerably increased.<br />
Poland, with its population of 38 million consumers, is one of the major food markets in<br />
the European Union. Increases in the income of the population lead to changes in the<br />
structure of consumption and the quality of nutrition. Nutrition standards improve<br />
not only as a result of changes to the consumption model, but also to a great extend<br />
through development of the market infrastructure (the sector; hotels, restaurants, cafés)<br />
and activation and modernisation of services improving access to food and the comfort<br />
and satisfaction of consuming food products. This more expensive nutrition model will<br />
see a rapid development in the upcoming years, and a similar tendency will be observed<br />
in the case of exportation of food and agricultural products. This will mean greater and<br />
more difficult challenges for the manufacturing sector.<br />
Another important tendency is the growing involvement of agriculture in production<br />
and distribution activities, which leads to the creation of a more integrated system<br />
of agribusiness. Agriculture ceases to be an autonomous element and is becoming a part<br />
of agribusiness. The dynamic consolidation of agribusiness structures is hindered by<br />
the structure of agriculture, with participation of small family farms – characterised by<br />
small economic power and marginal production potential – at the level of 50 % (7.9 million<br />
ha). [Michna, W.: Polish Economic Policy in the First Decades of the 21st Century<br />
(Polityka Gospodarcza Polski w pierwszych dekadach XXI wieku), Academy of Finance,<br />
Warsaw. 2009, p. 150–151]. The structural policy envisages a greater financial support<br />
for the establishment of cooperatives and groups of agricultural producers in order to<br />
ensure a considerable development in the future years and improve the relations between<br />
production factors through increasing the scale of production of agricultural raw materials,<br />
consolidation and integration with the market.<br />
Consolidation processes are much faster in the food industry; however, in a number<br />
of basic industries (red food, bakery, fruit and vegetables) fragmentation is still considerable.<br />
The upcoming years, and in particular the new perspective of the development of<br />
the European Union for the years 2014–2020 along with the envisaged budget, will be<br />
an opportunity for Poland to improve its position in the race for a modern, innovative<br />
and competitive food and agricultural economy. The multiannual budget framework of<br />
311
the EU–27 for the years 2014–2020 envisages an increase in investments at the level of<br />
3.2 % (for prices as in 2011) for the upcoming 7-year period. This increase is to amount<br />
to 972.2 billion euro at the side of receivables and 1025 billion at the side of liabilities.<br />
Poland is to receive from the EU budget approx. 80 billion euro, the majority of which is<br />
allocated to direct subsidies for farmers and the cohesion policy. The food and agriculture<br />
sector will have to face difficult challenges, which will require not only a transfer of<br />
funds from Brussels but also allocation of funds from domestic budgets.<br />
The social acceptance of the necessary developments in agribusiness will in essence<br />
require ensuring food which is safe for health, permanently and in sufficient quantities,<br />
in a structure corresponding with the changing structure of demand. The created network<br />
of safety should take into consideration effective instruments for mitigating the<br />
results of volatility of the market, climatic disasters (floods, hurricanes, drought) and<br />
disturbances resulting from speculative attacks in the global food market.<br />
Strict requirements imposed by the organs of the European Union and related to<br />
food production in compliance with the principles of the protection of the environment,<br />
water resources, health and well-being of animals, plant health and public health, and the<br />
consequences of directives and regulations (concerning birds, nitrates, greening, Natura<br />
2000, sustainable production, landscape protection, biodiversity) will force producers<br />
of agricultural raw materials and food to make new big investments, which as a consequence<br />
will reduce competitiveness of European agriculture.<br />
In relation to considerable – at the level of producers – cost of the so-called public<br />
levy, the situation of lack of competitive equilibrium is made even less advantageous by<br />
the fact that producers from outside Europe, in particular South America, the United<br />
States, North America or Asia do not have to incur such expenses.<br />
It is now a suitable moment for mobilising the public opinion of the European<br />
Union Member States in order to stop the “green creativeness” of the European Commission<br />
officials and create a Common Agricultural Policy favouring a competitive food<br />
and agriculture economy which takes into account the actual conditions and the current<br />
difficult situation.<br />
Literature<br />
[1] Food and Agriculture Organization of the United Nation Agricultural and Development<br />
Economic Division. Food Security, Policy Brie, June 2006.<br />
[2] GILBERT, V.: L’avenir de L’Europe Sociale, L’Harmattan, Paris 2007.<br />
[3] KOWALCZYK, S.: Food Security in the Globalisation Era (Bezpieczeństwo żywnościowe<br />
w erze globalizacji), Warsaw School of Economics. Warsaw, 2009.<br />
312
[4] SKAWIŃSKA, E.: Competitiveness of Enterprises – a New Approach (Konkurencyjność<br />
przedsiębiorstw – nowe podejście), PWN. Warsaw, 2002.<br />
[5] Science and Technique. Information and Statistics (Nauka i technika. Informacje<br />
i opracowania statystyczne), Central Statistical Office (GUS). Warsaw, 2010.<br />
[6] Evaluation of Competitiveness Development of Polish Food Producers after Accession<br />
to the European Union (Ocena rozwoju konkurencyjności polskich producentów<br />
żywności po akcesji do Unii Europejskiej), edited by Szczepaniak, I. Report on<br />
Implementation of a Multiannual Programme (Raport z realizacji programu wieloletniego),<br />
IERiGZ-PIB. Warsaw, 2009.<br />
[7] SZYMAŃSKI, W.: Does Globalisation Need to Be Irrational? (Czy globalizacja musi<br />
być irracjonalna?), Warsaw School of Economics. Warsaw, 2007.<br />
[8] VAZETTI, D. - WYNEN, E.: The multifunctionality of agriculture and its implication<br />
for policy w; Agriculture and the WTO. Creating a trading system for development,<br />
edited by Ingco, M. D. - Nash, J. D., The World Bank. Washington DC, 2004.<br />
[9] ZIĘBA, S. - CHYŁEK, K. ed.: Opportunities and Barriers for Development of the<br />
Innovative Food Sector in Poland in the Light of Priorities of Europe 2000 Programme<br />
(Szanse i bariery rozwoju polskiego innowacyjnego sektora żywnościowego w<br />
świetle priorytetów Programu Europa 2000), Food Economy Council (RGŻ). Warsaw,<br />
2010.<br />
Contact<br />
prof. dr. Janusz Merski, PhD.<br />
rector<br />
ALMAMER SZKOLA WYŹSZA<br />
ul. Wolska 43<br />
01 - 201 Warzsawa<br />
Polska<br />
E-mail: almamer@almamer.pl<br />
prof. dr. hab. Stanisław Zięba, PhD.<br />
ALMAMER SZKOLA WYŹSZA<br />
ul. Wolska 43<br />
01 - 201 Warzsawa<br />
Polska<br />
E-mail: almamer@almamer.pl<br />
313
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany<br />
zamestnávateľa (niekoľko analytických poznámok)<br />
Abstrakt<br />
Mgr. Vladimír Minčič<br />
Autor sa v príspevku zaoberá rámcovou analýzou právnej úpravy okamžitého skončenia<br />
pracovného pomeru na základe a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce,<br />
a to <strong>pre</strong>dovšetkým z hľadiska metódy komparácie súčasného a účinného znenia relevantných<br />
ustanovení Zákonníka práce so znením platným v minulosti. V príspevku je<br />
obsiahnutých viacero úvah de lege lata a de lege ferenda, ktoré sa zaoberajú vybranými<br />
problémami aplikačnej praxe, ako aj niekoľko legislatívnych odporúčaní zameraných na<br />
skvalitnenie a zefektívnenie právnej úpravy v prípade okamžitého skončenia pracovného<br />
pomeru zo strany zamestnávateľa.<br />
Kľúčové slová: okamžité skončenie pracovného pomeru, porušenie pracovnej disciplíny,<br />
úmyselný trestný čin, zamestnanec, zamestnávateľ, pracovný pomer<br />
Immediate termination of the employment relationship by<br />
the employer(several analytical notes)<br />
Abstract<br />
In the processed article the author deals with framework analysis of the legal regulation<br />
of immediate termination of employment relationhip on the basis and under the conditions<br />
declared by Labour code, especially from the view of comparison method of the current and<br />
effective wording of the relevant paragraphs of the Labour code with the wording, which<br />
was valid in the past. In the paper there are involved some de lege lata and de lege ferenda<br />
considerations, which indicate on selected problems of the application practice, as well as<br />
several legislative recommendations aimed at improving and streamlining the legislation of<br />
the immediate termination of employment by the employer.<br />
Keywords: immediate termination of employment relationship, misconduct, intentional<br />
crime, employee, employer, employment<br />
Úvod<br />
Problematika okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa<br />
a dodržiavania právnej úpravy Zákonníka práce, najmä pri udávaní príslušných<br />
dôvodov vedúcich k okamžitému skončeniu, resp. pri obchádzaní ustanovení<br />
Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru, je tak v právnej teórii, ako aj<br />
v aplikačnej praxi veľmi citlivým problémom, keďže skončenie pracovného pomeru<br />
zo strany zamestnávateľa môže byť v niektorých prípadoch potenciálnou „hrozbou“<br />
<strong>pre</strong> zamestnávateľa, a to <strong>pre</strong>dovšetkým z dôvodu možného uplatnenia práva zamest-<br />
314
nanca, ktorý sa žalobou na súd môže dovolávať neplatnosti okamžitého skončenia<br />
pracovného pomeru.<br />
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa môže <strong>pre</strong>dstavovať<br />
pomerne výrazný zásah do osobného a pracovného života zamestnanca, najmä<br />
ak zohľadníme „okamžitý“ a negatívny sociálny následok vyjadrený v strate zamestnania<br />
a v strate príjmu (na rozdiel napr. od skončenia pracovného pomeru výpoveďou,<br />
kde výpovedná doba plní určitú ochrannú funkciu <strong>pre</strong>d „náhlou“ stratou zamestnania,<br />
pozn.). Preto sa tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru venuje zvýšená pozornosť<br />
(napr. v právnej teórii alebo v rozhodovacej praxi súdov), ako aj okamihu, kedy sa<br />
vytvára, mení alebo ruší právna úprava alebo jej časť, ktorá okamžité skončenie pracovného<br />
pomeru <strong>pre</strong>cizuje.<br />
Sme toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je citlivý okamih<br />
v živote nielen zamestnanca, ale fyzickej osoby ako takej (zámerne nepoužívame pojem<br />
„občana SR“, keďže nemožno vylúčiť, že zamestnancom bude napr. osoba bez štátnej<br />
príslušnosti alebo cudzinec, pozn.), <strong>pre</strong>tože „šoková“ strata zamestnania vytvára<br />
tlak nielen na fyzickú osobu, aby sa čím skôr zamestnala, ale aj na osoby, ktoré sú jej<br />
blízke a môžu byť na ňu materiálne odkázané, napr. ak ide o zabezpečenie základných<br />
životných potrieb. Základným cieľom príspevku, a to aj v kontexte uvedených skutočností,<br />
je inter<strong>pre</strong>tovať niektoré vybrané problémy, ktoré bezprostredne súvisia s právnou<br />
úpravou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (§<br />
68 a 70 Zákonníka práce).<br />
Ak o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru možno usudzovať, že<br />
musia byť konkrétne, výpovedná doba pri skončení pracovného pomeru výpoveďou by<br />
nemala byť neprimerane dlhá (napr. v rozsahu niekoľkých desiatok mesiacov). V opačnom<br />
prípade by mohla byť konfrontovaná s dobrými mravmi, ktoré plnia v pracovnej<br />
legislatíve úlohu základných inter<strong>pre</strong>tačných pravidiel (hoci v zmysle novely Zákonníka<br />
práce zákonom č. 257/2011 Z. z. získala výpovedná doba povahu absolútne kogentného<br />
ustanovenia, pozn.). [1, s. 87].<br />
1. Pracovný pomer a jeho skončenie<br />
Pracovný pomer spolu s obdobným pracovným vzťahom a výnimočne za podmienok<br />
ustanovených v Zákonníku práce aj s iným pracovnoprávnym vzťahom (napr. služobný<br />
vzťah štátneho zamestnanca) sa v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka<br />
práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov (ďalej len „ZP“) považujú za výlučné formy<br />
pracovnoprávnych vzťahov, v rámci ktorých možno vykonávať závislú prácu.<br />
Za závislú prácu sa pritom v zmysle § 1 ods. 2 ZP (tzv. „pozitívne vymedzenie závislej<br />
práce“) považuje taká činnosť, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa<br />
a podriadenosti zamestnanca. Zároveň musí ísť výlučne o osobný výkon práce<br />
zamestnanca <strong>pre</strong> zamestnávateľa, realizovaný podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho<br />
mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase a na náklady zamestnávateľa, ako aj<br />
315
s výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Takto vykonávaná práca<br />
pritom pozostáva <strong>pre</strong>važne z opakovania určených činností.<br />
Pracovný pomer je právny vzťah založený výhradne medzi zamestnancom a zamestnávateľom,<br />
avšak vzniká až v okamihu uzatvorenia (podpísania) pracovnej zmluvy oboma<br />
účastníkmi. Normatívna definícia pojmu „pracovný pomer“ nie je v ZP obsiahnutá.<br />
Pomerne extenzívny diapazón rôznorodých vymedzení tohto pojmu však možno identifikovať<br />
v rámci teórie vedy pracovného práva a zo strany rôznych autorov. V zásade<br />
možno konštatovať, že napriek určitej individualite týchto definícií je väčšina kľúčových<br />
znakov v nich obsiahnutých identická. Napr. podľa M. Kurila pod pojmom pracovný<br />
pomer možno rozumieť právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, na základe ktorého<br />
sa realizuje výkon závislej práce, v súlade s imanentnými znakmi uvedenými v § 1 ods.<br />
2 ZP. [2, s. 76].<br />
Pracovná zmluva sa uzatvára v písomnej forme (v prípade, ak je však uzatvorená<br />
v inej forme, a to napr. v ústnej alebo konkludentnej, ide „iba“ o relatívnu neplatnosť<br />
právneho úkonu, ak nie je ustanovené inak, pozn.) a musí obsahovať zákonom stanovené<br />
obligatórne náležitosti (druh práce zamestnanca a jeho stručnú charakteristiku, miesto<br />
výkonu práce, deň nástupu zamestnanca do práce a odmenu za vykonávanú prácu, alebo<br />
odkaz na príslušnú kolektívnu zmluvu).<br />
Pracovná zmluva, ako bazálny <strong>pre</strong>dpoklad vedúci k platnému uzatvoreniu pracovného<br />
pomeru, má povahu dvojstranného právneho úkonu, a k jej platnému uzatvoreniu<br />
je potrebná vôľa oboch účastníkov pracovného pomeru, a to tak zamestnávateľa ako aj<br />
zamestnanca, pričom znaky <strong>pre</strong>javu vôle musia vykazovať určité všeobecne vyžadované<br />
kritériá (zrozumiteľnosť, určitosť, atď.). V prípade, ak súhlas oboch strán nebol vyjadrený<br />
výslovným a zákonom stanoveným spôsobom, uzatvorenie pracovného pomeru je<br />
neplatné.<br />
Na rozdiel od založenia pracovného pomeru, kde je potrebná vôľa oboch strán pracovnoprávneho<br />
vzťahu vstúpiť do tohto pracovnoprávneho vzťahu, inštitút skončenia<br />
pracovného pomeru pripúšťa aj jednostranné skončenie pracovného pomeru, teda skončenie<br />
pracovného pomeru na základe vôle len jednej zo strán pracovného pomeru. Jednostranne<br />
skončiť pracovný pomer (tzn. bez ohľadu na vôľu druhého účastníka) je okrem<br />
právneho inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa<br />
možné aj prostredníctvom výpovede zamestnanca alebo zamestnávateľa, okamžitým<br />
skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca, prípadne skončením pracovného<br />
pomeru v skúšobnej dobe, a to tak zo strany zamestnávateľa ako aj zamestnanca.<br />
2. Okamžité skončenie pracovného pomeru<br />
Právny inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru je v právnom poriadku<br />
SR upravený v ZP, výslovne v dikcii ustanovení § 68 a § 69, pričom § 68 upravuje okamžité<br />
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a v § 69 je upravené okamžité<br />
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Každej zo zmluvných strán zá-<br />
316
kon explicitne vymedzuje podmienky a lehoty, na základe ktorých a v priebehu ktorých<br />
možno pracovný pomer skončiť ich jednostranným <strong>pre</strong>javom vôle (okamžite).<br />
Predmetné ustanovenie dotvára znenie § 70 ZP, ktoré konkretizuje niektoré ďalšie<br />
a všeobecné hmotnoprávne podmienky <strong>pre</strong> okamžité skončenie pracovného pomeru.<br />
V tomto zmysle platí, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí urobiť písomne,<br />
a to bez ohľadu na skutočnosť, ktorý z účastníkov pracovný pomer okamžite končí.<br />
Rovnako je nevyhnutné, aby bol dôvod <strong>pre</strong> okamžité skončenie skutkovo vymedzený<br />
takým spôsobom, že jeho zámena s iným dôvodom bude vylúčená, resp. okamžité skončenie<br />
musí byť v ustanovenej lehote doručené druhému účastníkovi. Inak je neplatné.<br />
Dôvod vedúci k okamžitému skončeniu nie je možné dodatočne meniť ; v tomto prípade<br />
však ZP doložku neplatnosti opomína.<br />
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa ZP zakotvuje ako<br />
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého<br />
skončenia pracovného pomeru <strong>pre</strong> oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod<br />
uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa<br />
vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej<br />
doby. Takýto právny model okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje väčšina<br />
členských štátov EÚ. [3, s. 506].<br />
Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom, a to osobitne akcentujeme,<br />
je právom, nie povinnosťou. Podľa platnej právnej úpravy má však zamestnávateľ<br />
právo okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vo výnimočných prípadoch<br />
a len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v ustanovení § 68 ZP,<br />
cit.: „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy,<br />
ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený <strong>pre</strong> úmyselný trestný čin, alebo porušil závažne<br />
pracovnú disciplínu.<br />
Zamestnávateľ je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodniť <strong>pre</strong>sne<br />
a určito, a to najmä v tom zmysle, aby nedošlo k pochybnostiam o dôvode okamžitého<br />
skončenia pracovného pomeru. Najvyšší súd SR napr. v tejto veci konštatoval, cit.: „V písomnom<br />
okamžitom zrušení pracovného pomeru musí byť jeho dôvod uvedený nielen<br />
tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov obsiahnutých v ZP bol uplatnený, ale súčasne<br />
spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca tento dôvod<br />
spočíva, a aby bolo zistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť“. [4].<br />
2.1 Právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin ako jeden z dôvodov<br />
<strong>pre</strong> okamžité skončenie pracovného pomeru<br />
Pracovnoprávna úprava <strong>pre</strong> naplnenie skutkovej podstaty okamžitého skončenia<br />
pracovného pomeru vyžaduje, aby zamestnanec bol právoplatne odsúdený za úmyselný<br />
trestný čin, a to bez ohľadu na dĺžku trestu odňatia slobody, ako aj bez ohľadu na to, či takáto<br />
činnosť súvisela s plnením pracovných úloh alebo bola v priamej súvislosti s týmto<br />
plnením. Na naplnenie skutkovej podstaty možnosti práva na okamžité skončenie pra-<br />
317
covného pomeru zo strany zamestnávateľa nie je rozhodujúce ani to, či zamestnanec bol<br />
odsúdený na trest odňatia slobody alebo na iný trest. Musí však ísť o úmyselný trestný<br />
čin zamestnanca. [5, s. 506].<br />
V súčasnom paragrafovom znení (§ 68 ZP) je podľa nášho názoru určitá právna<br />
neistota. Zároveň sa domnievame, že iniciatíva zo strany zákonodarcu, pokiaľ ide o zmenu<br />
znenia § 68 ods. 1 ZP, je málo pravdepodobná. Podľa znenia účinného v minulosti<br />
(<strong>pre</strong>d novelou č. 210/2003 Z. z., pozn.) totiž platilo, že zamestnávateľ mal právo okamžite<br />
skončiť so zamestnancom pracovný pomer len výnimočne, a len z dôvodu, cit.: „ak bol<br />
zamestnanec právoplatne odsúdený <strong>pre</strong> úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest<br />
odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený <strong>pre</strong> úmyselný<br />
trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na<br />
nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov.“<br />
Zastávame skôr názor, že aktuálne znenie § 68 ods. 1 ZP možno označiť ako nie<br />
úplne dôsledne <strong>pre</strong>pracované, a to <strong>pre</strong>dovšetkým v tom zmysle, že na to, aby bol zamestnávateľ<br />
oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer postačuje „iba“ právoplatné odsúdenie<br />
za úmyselný trestný čin, pričom zákonodarca ďalej nešpecifikuje, o aký trestný čin<br />
má ísť, prípadne neudáva ani druh trestu, ktorý má byť zamestnancovi uložený. Zákonodarca<br />
pri definovaní tohto dôvodu neu<strong>pre</strong>sňuje, čo treba rozumieť pod pojmom „úmyselný<br />
trestný čin“, a zároveň neustanovuje ani dĺžku, resp. ani druh trestu, ktorý musí byť<br />
zamestnancovi uložený, aby sa mohlo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin<br />
uplatniť ako dôvod <strong>pre</strong> okamžité skončenie pracovného pomeru.<br />
Tento legislatívny stav, domnievame sa, je pomerne liberálny. Vhodnejšia by mohla<br />
byť prísnejšia a ešte kogentnejšia právna úprava (argument o zvyšovaní flexibility pracovnoprávnych<br />
vzťahov musí byť v tomto momente neprípustný), keďže tak právoplatné<br />
odsúdenie za úmyselný trestný čin, ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru je<br />
závažným zásahom do osobného života zamestnanca, a <strong>pre</strong>to je dôležité, aby dôvody<br />
okamžitého skončenia pracovného pomeru boli špecifikované dôslednejšie.<br />
Navrhujeme na zváženie, aby ZP <strong>pre</strong>snejšie určoval druh trestu, ktorý, ak je zamestnancovi<br />
uložený, možno spojiť s okamžitým skončením pracovného pomeru, resp. aby<br />
stanovil dĺžku trestu odňatia slobody pri spáchanom úmyselnom trestnom čine v súvislosti<br />
s okamžitým skončením pracovného pomeru. Domnievame sa, že by bolo vhodné,<br />
aby nie každé právoplatné odsúdenie zamestnanca za úmyselný trestný čin mohlo<br />
byť potenciálne sankcionované okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany<br />
zamestnávateľa. De lege ferenda by bolo možné zmeniť súčasné platné znenie § 68 ods. 1<br />
ZP v tom zmysle, že by bolo zavedené právoplatné odsúdenie za trestný čin bez ohľadu<br />
na zavinenie, avšak by bola stanovená podmienka druhov trestných činov, za spáchanie<br />
ktorých by bolo možné okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, a to z ohľadom<br />
na ich spoločenskú závažnosť.<br />
V zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov<br />
(ďalej len „TZ“) poznáme viacero druhov, resp. kategórií trestných činov. Podľa druhej<br />
318
osobitnej časti TZ poznáme tieto trestné činy: trestné činy proti životu a trestné činy<br />
proti zdraviu, trestné činy proti rodine a mládeži, trestné činy proti slobode a ľudskej<br />
dôstojnosti, trestné činy hospodárske, trestné činy proti majetku, trestné činy všeobecne<br />
nebezpečné a proti životnému prostrediu, trestné činy proti republike, trestné činy proti<br />
poriadku vo verejných veciach, trestné činy proti iným právam a slobodám, trestné činy<br />
proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane<br />
vlasti, trestné činy vojenské a trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy proti<br />
terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojnové. V zmysle § 32 TZ za spáchanie trestného<br />
činu možno uložiť viacero druhov trestov, a to v závislosti od spoločenskej závažnosti<br />
trestnej činnosti a <strong>pre</strong>dchádzajúceho života páchateľa, ktorými sú trest odňatia slobody,<br />
trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest <strong>pre</strong>padnutia majetku,<br />
trest <strong>pre</strong>padnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných<br />
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti a trest vyhostenia.<br />
V zmysle uvedenej kategorizácie navrhujeme, aby zákonodarca s<strong>pre</strong>snil identifikáciu<br />
úmyselného trestného činu a výslovne <strong>pre</strong>pojil okamžité skončenie pracovného<br />
pomeru s niektorými z uvedených trestných činov. V tomto kontexte by bolo možné<br />
zvažovať <strong>pre</strong>dovšetkým hospodárske, resp. trestné činy proti majetku, trestné činy proti<br />
životu a trestné činy proti zdraviu, a to najmä s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť.<br />
V takýchto prípadoch by stanovenie trestu za spáchaný trestný čin bolo irelevantné, a zamestnávateľovi<br />
by ako dôvod <strong>pre</strong> okamžité skončenie pracovného pomeru postačilo už<br />
samotné vynesenie právoplatného rozsudku za spáchanie takéhoto trestného činu.<br />
Prípadným vhodným riešením sa zdá byť napr. aj stanovenie minimálnej dĺžky trestu<br />
odňatia slobody v prípade odsúdenia za spáchaný trestný čin, a to bez ohľadu na<br />
zavinenie páchateľa. Špecifikácia dĺžky trestu za spáchanie trestného činu na nepodmienečný<br />
trest odňatia slobody na minimálne 6 mesiacov je, podľa nášho názoru, dostatočnou<br />
bariérou, ktorá by mohla zabrániť zamestnávateľom zneužívať inštitút okamžitého<br />
skončenia pracovného pomeru.<br />
Aktuálne znenie § 68 ods. 1 písm. a) ZP totiž môže „nabádať“ zamestnávateľov<br />
okamžite skončiť pracovný pomer a zneužívať tento právny inštitút s tým, aby sa zbavili<br />
„nepohodlných“ zamestnancov, ktorí boli právoplatne odsúdení za spáchanie úmyselného<br />
trestného činu, a to aj v tých prípadoch, kedy spoločenská závažnosť spáchaného<br />
(hoci úmyselného) trestného činu nebola na vysokej úrovni. Dôvodne možno v takomto<br />
prípade zvažovať aj odpoveď na otázku, či nedochádza k poškodeniu dobrého mena zamestnávateľa<br />
v prípade, ak zamestnáva fyzickú osobu, ktorá je alebo bola odsúdená za<br />
úmyselný trestný čin.<br />
Sme toho názoru, že naznačené súvislosti je žiaduce vnímať nielen vo formálnej rovine<br />
právnej úpravy, ale tiež v rovine etickej (morálnej), keďže na strane druhej existujú<br />
zamestnávatelia, ktorí si budujú pozitívnu reputáciu a dobré obchodné meno len vďaka<br />
tomu, že zamestnávajú fyzické osoby práve vo výkone trestu odňatia slobody, resp. ktorým<br />
už trest odňatia slobody uplynul.<br />
319
V závere tejto časti by sme chceli poukázať na skutočnosť, že nie celkom dostatočná<br />
právna úprava okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa<br />
z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, a to bez konkrétnej špecifikácie,<br />
o aký konkrétny druh trestného činu musí ísť, resp. bez určenia rozsahu takéhoto<br />
trestu, je nespravodlivá, a v konečnom dôsledku môže byť v istých situáciách chápaná aj<br />
ako porušenie základného ľudského práva na prácu, ktoré je potvrdené aj v Ústave SR<br />
(čl. 35 ods. 3). Uvedené zmeny v právnej úprave okamžitého skončenia pracovného pomeru<br />
zo strany zamestnávateľa by mohli do určitej miery dopomôcť k dosiahnutiu väčšej<br />
právnej a sociálnej istoty zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, tzn. k stabilite<br />
zamestnania.<br />
2.2 Závažné porušenie pracovnej disciplíny ako jeden z dôvodov <strong>pre</strong><br />
okamžité skončenie pracovného pomeru<br />
Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP potvrdzuje ďalší dôvod, <strong>pre</strong> ktorý môže zamestnávateľ<br />
skončiť so zamestnancom okamžite pracovný pomer. Tu platí, že zamestnávateľ<br />
je oprávnený na tento spôsob skončenia pracovného pomeru v prípade, ak zamestnanec<br />
porušil závažne pracovnú disciplínu. Aj tento dôvod možno vnímať ako značne „otvorený“.<br />
Je otázne, či by právna úprava aj v tejto situácii (ťažiskovo z rovnakých dôvodov ako<br />
sú uvedené vyššie) nemala byť o niečo <strong>pre</strong>cíznejšia. Problémom môže byť najmä nejednoznačná<br />
inter<strong>pre</strong>tácia pojmu „závažné porušenie pracovnej disciplíny“, ktorá v ZP nie<br />
je definovaná.<br />
E. Novotná napr. zdôrazňuje, že porušením pracovnej disciplíny je nielen zavinené<br />
porušenie povinnosti pri výkone práce, ktorá patrí k úlohám zamestnanca, ale aj zavinené<br />
porušenie povinností, ktoré spočíva v tom, že zamestnanec vykonáva <strong>pre</strong> zamestnávateľa<br />
inú prácu v rozpore s právnymi <strong>pre</strong>dpismi alebo pokynmi nadriadeného zamestnanca.<br />
[3, s. 506 a nasl.].<br />
ZP nedefinuje pojem „porušenie pracovnej disciplíny“, a ani jeho podskupiny „závažné<br />
porušenie pracovnej disciplíny“, resp. „menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“<br />
a výklad týchto pojmov ponecháva na zamestnávateľa (napr. v rámci vnútropodnikových<br />
normatívnych aktov) alebo na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.<br />
V súčasnosti je zaužívanou praxou, že zamestnávateľ a zamestnanec si vymedzia<br />
už priamo v pracovnej zmluve, čo budú v prípade (akéhokoľvek) porušenia pracovnej<br />
disciplíny zo strany zamestnanca považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,<br />
a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny.<br />
Pokiaľ ide o zrejmú kvalifikáciu porušenia pracovnej disciplíny (tzn. za „závažné<br />
porušenie“ alebo „menej závažné porušenie“) zamestnancom, možno si ju upraviť aj<br />
v pracovnom poriadku (§ 84 ZP), ktorý bude zaväzovať zamestnanca aj zamestnávateľa,<br />
pričom zamestnanca až po informovaní o jeho obsahu. Avšak aj v súčasnosti stále existujú<br />
zamestnávatelia, ktorým v pracovných zmluvách, resp. v pracovných poriadkoch<br />
a v iných interných aktoch zmienené členenia porušenia pracovnej disciplíny absentujú,<br />
320
a tým vyvolávajú neistotu v pracovnoprávnych vzťahoch, a to najmä na strane zamestnanca,<br />
ktorý si týmto nemôže byť istý, aké konanie je závažným porušením pracovnej<br />
disciplíny, a aké konanie nie je závažným porušením pracovnej disciplíny.<br />
V takýchto prípadoch ponechanie (subjektívneho) výkladu pojmu „závažné porušenie<br />
pracovnej disciplíny“ iba na zamestnávateľa môže v istých situáciách spôsobiť závažné<br />
následky, a to nielen vzhľadom na to, že zamestnávateľ môže okamžite ukončiť<br />
pracovný pomer z dôvodu, o ktorom možno niekedy dôvodne pochybovať, či je skutočne<br />
dôvodom „závažným“, ale aj z dôvodu, že v (pochybných) prípadoch okamžitého<br />
skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny sa<br />
následne hromadia na súdoch žaloby podávané zamestnancami, v ktorých namietajú, že<br />
nepovažujú svoje konanie za natoľko závažné, aby sa považovalo za dôvod <strong>pre</strong> okamžité<br />
skončenie pracovného pomeru, a žiadajú súdy, aby rozhodli o neplatnosti okamžitého<br />
skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu nedostatočnej závažnosti konania, ktoré<br />
viedlo zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.<br />
Z tohto hľadiska navrhujeme, aby zákonodarca upravil znenie zákonného ustanovenia<br />
§ 68 ods. 1 písm. b) ZP, a to tak, aby definoval závažné porušenie pracovnej disciplíny,<br />
resp. minimálne určil hranice výkladu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom<br />
v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru v spojitosti napr.<br />
s výškou škody spôsobenej zamestnávateľovi porušením pracovnej disciplíny a pod.<br />
Je nutné pripustiť, že určitú mieru istoty do týchto vzťahov vnášajú aj rozhodnutia<br />
Najvyššieho súdu SR. Za závažné (zvlášť hrubé) porušenie pracovnej disciplíny treba<br />
podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať napr. aj také konanie zamestnanca, ktorý<br />
svojvoľne nastúpil na dovolenku napriek výslovnému nesúhlasu nadriadeného zamestnanca<br />
s jej čerpaním. Nástup na dovolenku totiž určuje výhradne zamestnávateľ, a to<br />
tak, že konkrétnemu zamestnancovi stanoví, že dovolenku čerpá v určenom termíne.<br />
Zamestnancovi nevzniká právny nárok na čerpanie dovolenky v termíne, ktorý si sám<br />
určí. Porušením pracovnej disciplíny môže byť aj šírenie nepravdivých údajov o niektorom<br />
zo zamestnancov, ako aj oznámenie nepravdivých údajov vedúcemu zamestnancovi<br />
s úmyslom niekoho obviniť. Porušením pracovnej disciplíny je nielen zavinené porušenie<br />
povinnosti pri výkone práce, ktorá patrí k úlohám zamestnanca, ale aj zavinené<br />
porušenie povinností, ktoré spočíva v tom, že vykonáva <strong>pre</strong> zamestnávateľa inú prácu<br />
v rozpore s právnymi <strong>pre</strong>dpismi alebo pokynmi nadriadeného zamestnanca. [4].<br />
Na otázku rozporuplnosti ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) ZP možno odpovedať<br />
rozhodovacou činnosťou súdov SR, a to v prípade žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia<br />
pracovného pomeru, keď napr. okresný súd rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca<br />
domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, zamietol.<br />
Súd bol v tomto prípade toho názoru, že bol naplnený dôvod okamžitého skončenia<br />
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, keďže bolo <strong>pre</strong>ukázané, že žalobca,<br />
ktorý vykonával funkciu majstra na úseku opráv rušňového depa, v určitom období<br />
nesprávne vykazoval pracovné zmeny u svojich podriadených zamestnancov, ne<strong>pre</strong>sne<br />
a nedôsledne viedol evidenciu pracovného času, v dôsledku čoho vznikla žalovanej na<br />
321
neoprávnene vyplatených mzdách škoda vo výške niekoľko desiatok tisíc slovenských<br />
korún, ako aj tým, že pozmeňoval záznam o čerpaní dovolenky podriadených zamestnancov<br />
v kontrolnom lístku dochádzky. Neustálenosť výkladu <strong>pre</strong>dmetného ustanovenia<br />
je v tomto prípade viac než zjavná, keďže po podaní odvolania žalobcom krajský súd po<br />
<strong>pre</strong>skúmaní veci rozhodol úplne opačne, rozhodnutie okresného súdu zrušil, a rozhodol<br />
v prospech žalobcu. Po doplnení dokazovania dospel k záveru, že aj keď v konaní bolo<br />
<strong>pre</strong>ukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že nesprávne a neúplne viedol<br />
evidenciu dochádzky a evidenciu čerpania dovolenky podriadených zamestnancov, čo<br />
žalobca ani nepopieral, tohto porušenia sa žalobca nedopustil vedome a úmyselne, ale<br />
bolo to v dôsledku zvýšeného pracovného zaťaženia v čase celozávodnej dovolenky u žalovanej.<br />
[6]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP<br />
sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti,<br />
a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.<br />
Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer<br />
so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti<br />
z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich<br />
okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. [5].<br />
Z <strong>pre</strong>dmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade závažného<br />
porušenia pracovnej disciplíny prichádza do úvahy množstvo faktorov, ktoré je potrebné<br />
posúdiť zo subjektívneho hľadiska, a ktoré spolu musia spĺňať kvalifikáciu závažného porušenia<br />
pracovnej disciplíny, čo ale v konečnom dôsledku nebráni zákonodarcovi určiť<br />
limity, resp. minimálne hranice závažného porušenia pracovnej disciplíny.<br />
V nadväznosti na uvedené je viac než zjavné, že problematika posúdenia závažného<br />
porušenia pracovnej disciplíny je subjektívnou záležitosťou, a najvhodnejším spôsobom<br />
úpravy takéhoto porušenia je priama úprava konkrétnych porušení, ktoré sa budú považovať<br />
ako závažné porušenia pracovnej disciplíny v pracovnej zmluve, resp. v pracovnom<br />
poriadku, avšak až do doby, kedy takáto úprava medzi stranami pracovnoprávneho<br />
vzťahu bude v praxi absolútne neopomenuteľnou súčasťou <strong>pre</strong>dmetných vzťahov. Podľa<br />
nášho názoru je potrebná ingerencia štátu, ktorý by určil minimálne požiadavky na posudzovanie<br />
závažného porušovania pracovnej disciplíny zo strany zamestnancov, ako je<br />
napr. stanovenie minimálnej výšky škody spôsobenej zamestnávateľovi, a to aj napriek<br />
jedinečnosti takéhoto konania.<br />
Záver<br />
Právny inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa<br />
z dôvodov uvedených v § 68 ZP je pomerne ustálenou právnou dikciou, avšak v nadväznosti<br />
na závažnosť použitia tohto inštitútu ako prostriedku na skončenie pracovného<br />
pomeru a jeho zásahu do osobného a ekonomického (sociálneho) života zamestnanca<br />
je viac než zjavné, že zákonodarca sa pri koncipovaní tohto ustanovenia musel vyrovnať<br />
s najrôznejšími problémami, výsledkom ktorých je súčasné platné znenie tohto ustanovenia.<br />
322
Základným cieľom príspevku nebola výlučne kritika súčasného platného znenia ustanovení<br />
o okamžitom skončení pracovného pomeru, ale poukázanie na niektoré možné<br />
a súvisiace teoreticko-aplikačné problémy, ktoré spolu s uplatňovaním tohto právneho<br />
inštitútu vyvstávajú tak v teórii pracovného práva, ako aj v aplikačnej praxi.<br />
V spracovanom príspevku sme sa prioritne zamerali (podľa nášho názoru) na najproblematickejšie<br />
časti § 68 ods. 1 ZP (tzn. dôvody okamžitého skončenia pracovného<br />
pomeru zo strany zamestnávateľa). Závery, ku ktorým sme dospeli, sme sa snažili formulovať<br />
neabstraktne a exaktne k meritu veci (z hľadiska zvoleného <strong>pre</strong>dmetu skúmania).<br />
Literatúra<br />
[1] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Dĺžky výpovedných dôb v Slovenskej republike a v niektorých<br />
iných krajinách nielen Európskej únie. In: Aktuálne otázky pracovnej a sociálnej<br />
legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. s. 86-94. ISBN 978-80-7160-<br />
319-1.<br />
[2] KURIL, M.: Pracovný pomer. In: Kuril, J. a kol.: Pracovné právo. Bratislava: APZ,<br />
2009. 304 s. ISBN 978-80-8054-474-4.<br />
[3] NOVOTNÁ, E.: Okamžité zrušení pracovního poměru, ano, či ne? In: Zo súdnej<br />
praxe. Bratislava: Iura Edition, 1993.<br />
[4] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci R 32/1993.<br />
[5] BARANCOVÁ, H. - SCHRONK, R.: Pracovné právo. Bratislava: Sprint vfra, 2006.<br />
781 s. ISBN 80-89085-52-0.<br />
[6] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 173/2006.<br />
[7] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[8] Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Kontakt<br />
Mgr. Vladimír Minčič<br />
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia<br />
Právnická fakulta<br />
Univerzita Komenského v Bratislave<br />
Šafárikovo nám. 6<br />
810 00 Bratislava<br />
E-mail: vladimir.mincic@flaw.uniba.sk<br />
323
Poznatky o strategickej kontrole ako súčasti procesu<br />
strategického riadenia<br />
Abstrakt<br />
Ing. Ivana Mišúnová Hudáková, PhD. - Ing. Juraj Mišún, PhD.<br />
V manažmente je známe, že kontrola je jednou zo základných funkcií manažmentu,<br />
a že bez kontroly nie je možné posúdiť efektívnosť ostatných funkcií manažéra a splnenie<br />
cieľov. Mnohé podniky sa dostávajú práve do pozornosti tým, že sú schopné vytýčené<br />
ciele splniť. Tieto podniky vykonávajú strategickú kontrolu uskutočňovanú v dlhších<br />
časových intervaloch. Cieľom príspevku je poukázať na teoretické poznatky a poznatky<br />
z praxe o strategickej kontrole ako súčasti procesu strategického riadenia.<br />
Kľúčové slová: strategická kontrola, strategické plánovanie, strategický manažment<br />
The knowledge about the strategic control as a component<br />
of the strategic management process<br />
Abstract<br />
In the management it is known that the control is one of the basic management functions, and<br />
without control is not possible to assess the effectiveness of other functions of the manager and of<br />
the meeting of the objectives. Many companies are getting great attention just by being able to set<br />
goals to meet. These companies carry out strategic control carried out at longer intervals. The aim<br />
of this paper is to highlight the theoretical and practical knowledge of the strategic control as part<br />
of the strategic management process.<br />
Keywords: strategic control, strategic planning, strategic management<br />
Úvod<br />
Úvahy o strategickej kontrole majú svoj pôvod v rámci <strong>pre</strong>skriptívnych modelov<br />
strategických procesov a v rámci nich <strong>pre</strong>dovšetkým v strategickom plánovaní. Kontrola<br />
je považovaná za poslednú fázu, ktorá sa napája na formuláciu stratégie a implementáciu<br />
cez plány opatrení a rozpočtu. Ide o otázku, či strategicky určené mohlo byť tiež realizované.<br />
S tým je spojený dvojitý účel, a to:<br />
• zabezpečenie vôle a hľadanie odpovedí na otázku „či bol strategický plán v skutočnosti<br />
aj naplnený“,<br />
• poučenie a hľadanie odpovedí na otázku „či je potrebné strategický plán zmeniť“.<br />
324
Pokiaľ stratégia nie je účinná, potom stojíme <strong>pre</strong>d dilemou, či je to spôsobené tým,<br />
že už pri jej formulácii sa vychádzalo z nerealistických <strong>pre</strong>dpokladov, alebo boli plány<br />
obsahovo primerané, avšak ešte neboli v plnej miere realizované.<br />
Preto je málo zmysluplné, aby kontrola bola posledným miestom procesu, keď sa<br />
už účinky realizácie stratégie manifestovali. Viac-menej by mala s<strong>pre</strong>vádzať celý proces<br />
od počiatku, <strong>pre</strong>tože postupne práve tu sa uskutočňujú <strong>pre</strong>dpoklady, pomocou ktorých<br />
sa redukuje komplexnosť a neistota. Tvorbu intervencie vedenia je teda potrebné vidieť<br />
v dvoch aspektoch, t. j.:<br />
• na jednej strane potrebuje takýto proces selekcie, aby bola dosiahnutá jednoznačnosť<br />
a mohla byť následne uskutočnená jej činnosť,<br />
• na druhej strane sú tieto procesy otvorené a neprognostikovateľné, čím strategické<br />
plány získavajú charakter dočasných návrhov.<br />
Strategická kontrola sa tak stáva prirodzeným protikladom selekcie strategického<br />
plánovania. Zabezpečuje plánovanie v situácii neplánovateľnosti neustále <strong>pre</strong>biehajúcou<br />
kritikou, a vytvára tak možnosť pochybovať a učiť sa.<br />
Misiou strategickej kontroly je s dostatočným časovým <strong>pre</strong>dstihom identifikovať novovznikajúce<br />
príležitosti a potenciálne hrozby plynúce z externého prostredia, ktoré sa<br />
neustále mení a vyvíja, z interného prostredia podniku odhaľovať silné a slabé stránky,<br />
taktiež odhaľovať existujúce nedostatky v procese implementácie stratégie.<br />
1. Status strategickej kontroly v rámci podnikovej kontroly<br />
Charakter kontrolných procesov sa v podniku mení v súvislosti s úrovňou riadenia.<br />
Vyšší manažment sa zaoberá strategickými kontrolnými procesmi, nižší manažment<br />
operatívnymi, ako to ilustruje obrázok 1.<br />
O b r á z o k 1<br />
Úrovne kontroly v manažérskom trojuholníku<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
325
Strategická kontrola sa zaoberá smermi vývoja podniku, hodnotením stratégie,<br />
kvalitou vrcholového rozhodovania, vzťahmi medzi jednotlivými organizačnými jednotkami,<br />
celkovými výsledkami hospodárenia, vzťahmi s podnikateľským prostredím.<br />
Pri strategickej kontrole je vrcholový manažment rovnako zodpovedný za udržiavanie<br />
odhodlania všetkých organizačných jednotiek a všetkých pracovníkov, ktorí sa usilujú<br />
o dosiahnutie spoločných podnikových cieľov. Strategická kontrola sa uskutočňuje<br />
v dlhších časových intervaloch a spravidla sa viac zameriava na budúcnosť.<br />
Na nižšom stupni v manažérskom trojuholníku hovoríme o manažérskej kontrole,<br />
ktorá v porovnaní so strategickou kontrolou prideľuje zdroje organizačným jednotkám,<br />
určuje harmonogramy a postupy práce. Kontroly sú zvyčajne periodické a zameriavajú<br />
sa na organizačné jednotky ako celky.<br />
Oproti <strong>pre</strong>dchádzajúcim kontrolám na najnižšom stupni nachádza svoje miesto operatívna<br />
kontrola, ktorá sa zameriava na individuálne a vybrané čiastkové úlohy a činnosti.<br />
Zisťuje, či bola práca uskutočnená v zhode s postupmi a pravidlami a v stanovených<br />
termínoch. Časové intervaly sú podstatne kratšie ako pri strategickej kontrole.<br />
O tom, či sú správne vykonané <strong>pre</strong>dpoklady, informuje kontrola <strong>pre</strong>mís. V prípade,<br />
že padlo rozhodnutie <strong>pre</strong> určitý strategický program, podnik si určuje určitý postup.<br />
Vyberá si z množstva možných opcií jednoznačné riešenie. Kontrola <strong>pre</strong>mís sa zaoberá<br />
tým, aby riziká, ktoré sú spojené s týmto selekčným procesom boli objavené, a aby boli<br />
uskutočnené <strong>pre</strong>dpoklady neustále kontrolované.<br />
Pre ilustráciu kontroly <strong>pre</strong>mís uvádzame ilustračný príklad na spoločnosti Daimler<br />
Chrysler. Podľa nemeckého KonTraG sú spoločnosti povinné vytvoriť si určitý systém<br />
manažmentu rizika a tento aj v prípade externej kontroly doložiť. Vo výročnej správe<br />
z roku 1998 od spoločnosti Daimler Chrysler možno nájsť krátky odstavec „riziká budúceho<br />
vývoja“. Spoločnosť upozorňuje na možné zákonné zmeny, že „koncern Daimler<br />
Chrysler je, podobne ako všetky medzinárodne pôsobiace automobilové spoločnosti,<br />
dotknutý sprísnenými zákonnými podmienkami týkajúcimi sa emisií a spotreby paliva<br />
ponúkaných automobilov, ako aj štandardov bezpečnosti na jednotlivých odbytových<br />
trhoch“.<br />
Druhým ilustračným príkladom je investičná banka Morgan Stanley, keď vo výročnej<br />
správe americkej investičnej banky Morgan Stanley Dean Witter z roku 1999 sa uvádza,<br />
že „spoločnosť sa snaží identifikovať, sprístupniť, monitorovať a manažovať v súčinnosti<br />
s definovanými pravidlami a procedúrami najdôležitejšie riziká skryté v podnikateľských<br />
aktivitách spoločnosti, ako sú napríklad trhové riziko, úverové riziko, operačné riziko,<br />
právne riziko a riziko financovania“.<br />
V prípade kontroly <strong>pre</strong>mís sa teda pýtame, či otázka „<strong>pre</strong>čo“ zvolenej stratégie stále<br />
<strong>pre</strong>trváva, a či „platia ešte stále doterajšie <strong>pre</strong>dpoklady, na ktorých sa zakladá stratégia“.<br />
Môže pritom ísť o otázky týkajúce sa celých scenárov (zhlukov <strong>pre</strong>dpokladov). Táto kontrola<br />
môže byť chápaná aj ako kontrola plnenia plánu, kde sa pýtame, či to, na čom sa<br />
326
zakladajú naše stratégie a prostredníctvom čoho je riadený náš selekčný proces, je ešte<br />
vôbec správne, napríklad vízia, poslanie, normy, ciele, kritériá hodnotenia a pod.<br />
Predpokladom kontroly <strong>pre</strong>mís je, že v rámci procesu selekcie výberu strategického<br />
programu sa oznámia aj <strong>pre</strong>dpovede (s ich súvislosťami zdôvodnenia), ktoré sa zaznamenajú<br />
a oznámia výberovým orgánom. Inak tieto nemajú žiadnu kontrolu o správnosti<br />
svojho konania a nemôžu dať orgánom zodpovedným za stratégiu spätnú väzbu, či z ich<br />
pohľadu určité <strong>pre</strong>dpovede sa nemajú týkať správnosti. Vedenie podniku by sa tak pripravilo<br />
o šancu dôsledne využiť inteligenciu, ktorá existuje v ich organizácii. Pozorovania<br />
zo strany zákazníkov strácajú tým zmysel, čo môže spôsobiť, že stratégie <strong>pre</strong> každodenné<br />
správanie sa taktiež nemajú zmysel, <strong>pre</strong>tože len ten, kto nemá žiadnu zodpovednosť sám<br />
za seba, sa pustí do letu naslepo.<br />
V prípade kontroly <strong>pre</strong>vedenia, resp. vykonania ide o zistenie, v akom rozsahu<br />
mohli byť opatrenia implementácie určenej stratégie realizované, či boli plánované aktivity<br />
uskutočnené v nastavených časových úsekoch (plán medzníkov), či rozpočty boli<br />
v zmysle ich alokácie na jednotlivé stratégie používané, kde a <strong>pre</strong>čo bol zaznamenaný<br />
neočakávaný odpor, aké mal tento odpor následky a či vôbec boli použité správne opatrenia<br />
realizácie.<br />
Aj v prípade vykonania kontroly uvádzame ilustračný príklad spoločnosti Rover,<br />
v ktorej počas privatizačných aktivít britskej vlády M. Thatcherovej boli v roku 1988<br />
podiely spoločnosti Rover <strong>pre</strong>dané koncernu British Aerospace. V marci 1994 bolo 80%<br />
spoločnosti <strong>pre</strong>daných ďalej nemeckej automobilke BMW za viac ako 800 mil. libier.<br />
O niečo neskôr získala zvyšných 20% japonská spoločnosť Honda. Akvizícia približne<br />
za 2,1 mld. nemeckých mariek bola opatrením BMW v rámci rastovej a sortimentovej<br />
stratégie, vďaka ktorým sa spoločnosť BMW snažila rozšíriť svoju produktovú paletu<br />
smerom nadol (automobilový segment B – malé automobily) a zvýšiť svoj podiel na európskom<br />
trhu na 6,6%. Spoločnosť taktiež <strong>pre</strong>dpokladala, že potenciálne úspory dosiahnu<br />
až 150 mil. britských libier. Správnosť tohto opatrenia tradičného nemeckého rodinného<br />
podniku bola vždy nanovo spochybňovaná. Už po 4 rokoch spoločného podnikania<br />
sa naakumulovali straty z akvizície vo výške 1,3 mld. nemeckých mariek. Najskôr<br />
bol <strong>pre</strong>pustený nemecký šéf značky Rover a neskôr ho nasledoval aj člen <strong>pre</strong>dstavenstva<br />
zodpovedný za akvizíciu B. Pischetsrieder, ktorého nahradil J. Milberg. Stovky expertov<br />
mníchovskej automobilky boli vyslané do Veľkej Británie, aby sa im podarilo dostať Rover<br />
do zisku. V roku 1999 sa objavili prvé fámy o tom, že britské fabriky budú uzavreté.<br />
Len v roku 1999 klesol podiel značky Rover na anglickom trhu o 26%. Aj tak však opäť<br />
došlo k <strong>pre</strong>dloženiu sanačného plánu vo finančnej hodnote viac ako 10 mld. nemeckých<br />
mariek. Predseda <strong>pre</strong>dstavenstva J. Milberg uisťoval, že závod Longbridge bude zmodernizovaný<br />
na najvyššej vtedajšej technickej úrovni. Trend úpadku však nemohol byť<br />
zastavený. Strata v roku 1994 činila 2,4 mld. mariek a v roku 2000 bola odhadovaná na<br />
2,5 mld. mariek.<br />
Až na jar roku 2000 sa debakel menom Rover <strong>pre</strong> BMW skončil. Spoločnosť zatiahla<br />
núdzovú brzdu a za symbolických 10 britských libier <strong>pre</strong>dala svoju vysoko stratovú<br />
327
dcéru britskej finančnej skupine Phoenix. Tým sa skončila prostredníctvom akvizície<br />
vykonaná stratégia diverzifikácie. Až príliš boli <strong>pre</strong>ceňované možnosti integrácie a sanácie<br />
značky z ostrovov. Pri pohľade späť je táto akvizícia aj doslova ilustračným príkladom<br />
eklatantných zlých <strong>pre</strong>dpokladov. Pri kúpe značky Rover v roku 1994 chcelo BMW získať<br />
kúpnu cenu za 5 rokov späť vo forme ziskov. Taktiež finančníci hodnotili kúpu v začiatkoch<br />
ako dielo génia. Ešte v júni 1997 znel názor analytikov poradenskej spoločnosti<br />
Warburg nasledujúco: „V súčasnosti nedostatočná výnosnosť britskej dcéry Rover nie je<br />
dlhodobá, ale demonštruje, naopak, budúci potenciál vývoja skupiny BMW Group.“<br />
V marci 2000 oznámila americká spoločnosť Ford Motor Company, že <strong>pre</strong>vezme za<br />
3 mld. eur značku terénnych a športovo-úžitkových automobilov Land Rover, vrátane<br />
jej vývojových a produkčných stredísk. Ford vtedy akvizíciu považoval za „vynikajúce<br />
a perfektné doplnenie“ divízie luxusných značiek Premiere Automotive Group, ktorú<br />
vtedy viedol bývalý manažér BMW W. Reitzle.<br />
Kapitola Rover sa <strong>pre</strong> BMW skončila dobre, <strong>pre</strong>tože <strong>pre</strong>dajom legendárnej terénnej<br />
značky dokázala spoločnosť opäť získať stratené finančné prostriedky. Z portfólia si však<br />
ponechala kultovú značku Mini, ktorá je veľmi úspešná a ešte <strong>pre</strong>d <strong>pre</strong>dajom Land Roveru<br />
získala cenné know-how, ktoré využila pri stavbe vlastnej flotily športovo-úžitkových<br />
automobilov a stala sa prémiovou jednotkou v tomto segmente trhu.<br />
V prípade uskutočnenia kontroly by sa však mala zvážiť aj otázka „ako“, týkajúca<br />
sa formulácie stratégie (iniciácie), či bol proces akceptovaný, či iniciatívy prichádzajú<br />
v správnom čase, a či boli iniciatívy a <strong>pre</strong>dpovede urobené dostatočne transparentne.<br />
Kontrola účinnosti je komplementárna vo vzťahu ku kontrole <strong>pre</strong>mís, aj keď sú<br />
<strong>pre</strong>dpovede naďalej považované za správne. Môže sa vyskytnúť situácia, že pri realizácii<br />
strategických programov dôjde k obsahovému nepochopeniu. V tomto prípade teda ide<br />
o nájdenie správnej odpovede na otázku „čo“ v rámci stratégie, či dokážu byť vytýčené<br />
ciele splnené prostredníctvom zvolených stratégií, či spoločnosť sleduje ešte vôbec<br />
správne ciele, či sa priblížil podnik dostatočne blízko k stanovenej vízii a k vytýčenému<br />
poslaniu, či spoločnosť vsadila na správne faktory vedúce k úspechu, či boli spoznané relevantné<br />
schopnosti, či bolo dostatočne zohľadnené správanie sa a činnosť konkurencie<br />
v stratégiách podniku. Ak áno, ide o to, pri ktorých stratégiách sa tak stalo, a čo to malo<br />
za následok.<br />
Kontrola účinnosti môže mať rôzne formy a môže byť považovaná aj za kontrolu<br />
výkonu (tzv. Performance Control), pri ktorej sa na základe definovaných meradiel kontroluje,<br />
či výsledky alebo výstupy zodpovedajú očakávaniam (ide o meranie plánovaných<br />
a dosiahnutých odchýlok). Môže byť však chápaná aj v podobe kontroly noriem, kde sa<br />
overuje, či následky stratégií naďalej zodpovedajú podnikovým hodnotám a normám,<br />
alebo sa v dôsledku vlastnej dynamiky procesov od vlastných hodnôt a noriem vzďaľujú.<br />
[5, s. 689 - 706].<br />
328
2. Strategické plánovanie verzus strategická kontrola<br />
Predpokladajme, že si nemecký podnik v roku 1989 v rámci svojho strategického<br />
plánovania <strong>pre</strong>durčil <strong>pre</strong> obdobie nasledujúcich 5 rokov rast tržieb vo výške 20 %. Kvázi<br />
cez noc pribudlo k 60 mil. obyvateľom SRN ďalších 16 mil., a tým aj približne 25 % nových<br />
potenciálnych zákazníkov, čo znamená, že trh sa v rámci jedného roka zväčšil o 25<br />
%. Je jasné, že sa tým pôvodné strategické plánovanie stalo zastaraným. Práve do tohto<br />
bodu zasahuje strategická kontrola. Zisťuje <strong>pre</strong>misy strategického plánovania. Implicitná<br />
domnienka v našom príklade bola, že objem trhu a trhový potenciál v týchto 5 rokoch<br />
zostane približne na rovnakej úrovni, teda sa nezväčší o spomínanú štvrtinu. Domnienka<br />
však po páde Berlínskeho múru už neplatila. Takéto zmeny <strong>pre</strong>mís musia byť strategickým<br />
kontrolným systémom včas rozpoznané a vedú čo možno najrýchlejšie k revízii<br />
strategického plánovania. [4, s. 125].<br />
Strategická kontrola zahŕňa všetky opatrenia, prostredníctvom ktorých sa neustále<br />
overujú podmienky <strong>pre</strong> strategické potenciály úspechu a zabezpečuje sa nimi dosiahnutie<br />
cieľov. Kontrola nesmie byť zamieňaná za controlling, ktorý obsahuje aj plánovacie<br />
aktivity. Podliehajú jej v prvom rade výsledky, ktoré sú porovnávané s plánovanými hodnotami.<br />
Pri odchýlkach musí nasledovať analýza príčin a korektúra. Okrem toho musia<br />
byť kontrolované <strong>pre</strong>misy, t.j. parametre doterajších rozhodnutí. Musia byť však <strong>pre</strong>kontrolované<br />
s ohľadom na ich ďalšiu platnosť.<br />
Ďalšou formou kontroly je aj včasný varovný systém, ktorý dostatočne skoro rozozná<br />
odchýlky od plánovaných hodnôt a iné riziká. Systém je však obťažne implementovať,<br />
keďže mnoho rizík nie je možné vo<strong>pre</strong>d identifikovať.<br />
Cieľmi kontroly sú <strong>pre</strong>vencia, poznanie odchýlok od plánov, zabezpečenie orientácie<br />
na ciele a umožnenie vyhodnotenia. Tomu všetkému slúži v rámci kontroly veľké<br />
množstvo nástrojov, ako napríklad formuláre, pracovné návody, plány, vyhodnotenia<br />
a pod. [7].<br />
V príspevku sme upriamili pozornosť i na rozdiely medzi tradičnou a strategickou<br />
kontrolou, ako to uvádza tabuľka 1.<br />
329
T a b u ľ k a 1<br />
Rozdiely medzi tradičnou a strategickou kontrolou<br />
Znak porovnávania Tradičná kontrola Strategická kontrola<br />
Úlohy kontroly<br />
Veličiny kontroly<br />
Smerovanie kontroly<br />
Časový bod kontroly<br />
Čisté porovnanie medzi plánovaným<br />
a skutočným stavom<br />
v zmysle kontroly konečného<br />
výsledku s dodatočnou analýzou<br />
dôvodov odchýlok.<br />
Kontrolujú sa kvantitatívne<br />
veličiny (tzv. „tvrdé“ faktory),<br />
ako napríklad dodržiavanie<br />
plánovaného rozpočtu.<br />
Kontrola je zameraná interne<br />
do podniku a fixovaná k určitému<br />
bodu (tzv. nasmerovaná<br />
kontrola).<br />
Kontrola sa uskutočňuje jednorazovo<br />
po realizácii plánu<br />
(tzv. ex post kontrola).<br />
330<br />
Pred kontrolou konečného výsledku<br />
sú dôležité aj kontrola<br />
<strong>pre</strong>mís, kontrola postupu plánu,<br />
ako aj kontrola správnosti<br />
plánovania.<br />
Okrem kvantitatívnych veličín<br />
sa kontrolujú aj kvalitatívne<br />
(tzv. „mäkké“ faktory), ako<br />
napríklad stav vzdelanosti<br />
personálu.<br />
Kontrola je zameraná tak na<br />
interné ako aj na externé faktory<br />
úspechu podniku (tzv.<br />
nenasmerovaná kontrola alebo<br />
„strategický radar“).<br />
Kontrola <strong>pre</strong>bieha v kontinuálnom<br />
procese s plánom.<br />
Prameň: Bea, F. X. – Haass, J.: Strategisches Management. 4.ed. Stuttgart: Lucius &<br />
Lucius, 2005. s. 231. ISBN 3-8282-0320-5.<br />
V rámci strategickej kontroly je nutné uvedomiť si, že účinná a efektívna kontrola<br />
musí byť prispôsobená plánom podniku, jednotlivým manažérom vo vrcholových funkciách,<br />
objektívnosti, organizačnej štruktúre. [1, s. 144].<br />
Pri návrhu systému kontroly je potrebné rozhodnúť o takých parametroch, ako sú<br />
šírka tolerančných medzí, pravidelnosť a frekvencia, kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele.<br />
Stratégia ako objekt kontroly je skúmaná <strong>pre</strong>d, počas a po skončení implementácie.<br />
Pred implementáciou sa hodnotí súlad, perspektíva, konkurenčná výhoda a realizovateľnosť.<br />
Počas a po skončení implementácie sa stratégia hodnotí podľa ukazovateľov úspešnosti,<br />
ako sú napríklad rast a pokles trhového podielu, rast alebo pokles zisku, vývoj<br />
zisku vo vzťahu ku konkurentom, vývojové trendy čistého zisku a rentability investícií,<br />
rast alebo pokles <strong>pre</strong>daja, vývoj miery rastu <strong>pre</strong>daja k miere rastu trhu ako celku, zosilňovanie<br />
alebo zoslabovanie konkurenčnej pozície, hodnoty a trendy vývoja pomerových<br />
finančných ukazovateľov (ukazovatele likvidity, aktivity, zadlženosti, rentability a trhovej<br />
hodnoty podniku). [6, s. 355 - 356].
Strategická kontrola sa zaoberá vývojom podniku, hodnotením stratégie, kvalitou<br />
vrcholového rozhodovania, vzťahmi medzi jednotlivými organizačnými jednotkami,<br />
celkovými výsledkami hospodárenia, vzťahmi s podnikateľským prostredím. Je vykonávaná<br />
v dlhších časových intervaloch a sústreďuje sa najmä na budúcnosť. Potrebu strategického<br />
hodnotenia a kontroly vyvolávajú nasledujúce dôvody:<br />
• nikdy nie je možné stratégiu kompletne špecifikovať ako plán; určité detaily sú<br />
vždy vynechané,<br />
• nikdy nie je možné vedieť <strong>pre</strong>sne „čo sa chystá, a čo sa bude diať“ v budúcnosti;<br />
ak sa podmienky zmenia, musí na to reagovať, jednoznačne aj plány,<br />
• väčšina podnikov zaznamenáva <strong>pre</strong>vratnú tendenciu rýchleho pohybu z podmienok<br />
poriadku do neporiadku (chaosu); tento jav, nazývaný ako „entropia<br />
v organizácii“, vykazuje tendenciu akéhokoľvek systému k degradácii alebo<br />
úpadku; <strong>pre</strong>to bez určitého druhu kontrolného mechanizmu žiaden systém, či<br />
už ľudský alebo mechanický, nemôže dlho účinne fungovať. [3, s. 161].<br />
Mnohí manažéri v rôznych štátoch sa pri výskumoch, venovaných stratégii, vyjadrovali<br />
v tom zmysle, že samotná schopnosť realizovať stratégiu je dôležitejšia ako ich<br />
tvorba. [8].<br />
Záver<br />
Pri ďalšom vývoji poznatkov v oblasti strategickej kontroly je potrebné dbať <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
na empirické skúmanie. Hlavný dôraz kladieme na štúdie týkajúce sa významu<br />
strategickej kontroly, kde by mali byť navrhnuté také kontrolné systémy, aby na jednej<br />
strane zaručili flexibilitu a prispôsobivosť podniku plánovaniu, a na druhej strane aby<br />
zachovali kreativitu a motiváciu kontrolovaných v agresívnom dynamickom a v turbulentnom,<br />
neustále sa meniacom podnikateľskom prostredí.<br />
Rovnako sú potrebné štúdie komparácií, ktoré sa snažia porovnávať jednotlivé typy<br />
kontrol a hľadať ich vzájomné skĺbenia. Na prípadových štúdiách jednotlivých podnikov<br />
je žiaduce poukázať na spojitosť jednotlivých kontrol, ktoré by mali byť príkladom nielen<br />
<strong>pre</strong> teoretickú, ale i <strong>pre</strong> spoločenskú prax.<br />
331
Literatúra<br />
[1] BÁRTA, K.: Strategické řízení. Pracovní materiály kurzu. Ostrava: INORGA Consulting,<br />
červen, 1994. s. 144.<br />
[2] BEA, F. X. - HAASS, J.: Strategisches Management. 4.ed. Stuttgart: Lucius & Lucius,<br />
2005. s. 231. ISBN 3-8282-0320-5.<br />
[3] HITTMÁR, Š.: Plánovanie v malom a strednom podnikaní. Žilina: Edis, 1999. s.<br />
161. ISBN 80-7100-554-1.<br />
[4] KÖTZLE, A.: Strategisches Management: Theoretische Ansätze, Instrumente und<br />
Anwendungskonzepte für Dienstleistungsunternehmen. Stuttgart: Lucius & Lucius,<br />
1997. s. 125. ISBN 3-8282-0037-0.<br />
[5] MÜLLER-STEWENS, G. - LECHNER, Ch.: Strategisches Management. Wie strategische<br />
Initiativen zum Wandel führen. 3. aktualisierte Auflage. Stuttgart: Schäffer<br />
– Poeschel, 2005. s. 689-706. ISBN 3-7910-2467-1.<br />
[6] SLÁVIK, Š.: Strategický manažment. Bratislava: Sprint dva, 2009. s. 355-356. ISBN<br />
978-80-893993-08-4.<br />
[7] Dostupné na internete: http://classic.unister.de/Unister/wissen/sf_lexikon/ ausgabe_stichwort1161_33.html.<br />
13.05.2011.<br />
[8] Dostupné na internete: http://leadershipadvantage.com/strategyeveryonesjob. html.<br />
13.05.2011.<br />
Kontakt<br />
Ing. Ivana Mišúnová Hudáková, PhD.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: ivana.hudakova@vsemvs.sk<br />
Ing. Juraj Mišún, PhD.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: juraj.misun@vsemvs.sk<br />
332
Odvetvia verejného sektora ako priestor realizácie funkcií<br />
štátu<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Erika Neubauerová, PhD. - doc. Ing. Elena Beňová, PhD. -<br />
Ing. Mária Drábeková, PhD.<br />
Verejný sektor ako významná súčasť národného hospodárstva sa podieľa na zabezpečovaní<br />
funkcií štátu. Tieto funkcie sa napĺňajú prostredníctvom realizácie verejných<br />
výdavkov, ktoré sú determinované politickou vôľou vlády a odrážajú sa v objeme<br />
prostriedkov smerujúcich do jednotlivých oblastí verejného sektora. Cieľom príspevku<br />
je poskytnúť pohľad na štruktúru verejných výdavkov v podmienkach Slovenskej republiky<br />
v kontexte klasifikácie COFOG.<br />
Kľúčové slová: funkcie štátu, verejný sektor, verejné výdavky, štatistická klasifikácia<br />
výdavkov verejnej správy COFOG<br />
Public sector branches as a space for realization of the state<br />
functions<br />
Abstract<br />
Public sector as a significant part of the national economy takes part in securing state<br />
functions. These functions are fulfilled through realization of the public expenditures, determined<br />
by the policy of the government and reflected in the finantial volume directed to the<br />
particular parts of the public sector. The goal of this article is to provide an overview of the<br />
public sector expenditures in the conditions of the Slovak Republic according to the COFOG<br />
classification.<br />
Keywords: state functions, public sector, public expenditures, statistical classification<br />
of the public government expenditures COFOG<br />
Úvod<br />
Objektívna existencia verejného sektora podnietila už mnohých ekonómov teoretikov<br />
k formuláciám definícií, ktoré sa z rôznych uhlov pohľadu pokúsili vymedziť verejný<br />
sektor tak z hľadiska jeho rozsahu, ako aj obsahu. Cieľom príspevku nie je uviesť <strong>pre</strong>hľad<br />
týchto definícií, ani polemizovať s ich obsahom. Snahou je poukázať na jeden z možných<br />
prístupov k verejnému sektoru, a síce na prístup zohľadňujúci smerovanie verejných výdavkov<br />
do rôznych oblastí národného hospodárstva, čo v konečnom dôsledku vyúsťuje<br />
do členenia verejného sektora na jednotlivé odvetvia.<br />
333
Vieme pomerne jednoznačne povedať, že pozornosť štátu by sa mala orientovať<br />
na zabezpečenie blahobytu čo najširšej skupiny obyvateľstva, čo v praxi znamená poskytovanie<br />
zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálnych istôt, bezpečnosti. Okruh<br />
oblastí, do ktorých smerujú verejné výdavky, je však omnoho širší, úzko súvisí nielen<br />
s momentálne uplatňovanou verejnou politikou, ale aj so záväzkami, ktoré príslušnému<br />
štátu vyplývajú z rôznych medzinárodných dohovorov. V neposlednom rade jednu<br />
z kľúčových úloh zohráva vzťah efektívnosti a spravodlivosti vynakladania verejných<br />
finančných prostriedkov, čo sa odráža nielen v alokačnom a o redistribučnom mechanizme,<br />
ale aj v celkovej makroekonomickej stabilite krajiny. Uvedené skutočnosti<br />
použijeme ako východisko zadefinovania odvetví verejného sektora v nadväznosti na<br />
funkcie štátu.<br />
1. Funkcie štátu a ich realizácia<br />
Východiskom <strong>pre</strong> chápanie funkcií štátu je hospodársko-politický systém, v rámci<br />
ktorého ekonomika (národné hospodárstvo) príslušného štátu funguje. Tieto funkcie<br />
môžeme rozdeliť na dve základné skupiny, a to na:<br />
• vonkajšie funkcie (medzinárodná re<strong>pre</strong>zentácia, vzťah k iným štátom, resp.<br />
k medzinárodným zoskupeniam, ochrana zvrchovanosti územia, uskutočňovanie<br />
a regulácia zahraničného obchodu a pod.),<br />
• vnútorné funkcie, kam zahŕňame ochranu občanov a ich majetku, dohľad nad<br />
zabezpečením a rešpektovaním pravidiel, povinností a práv občanov, ochranu<br />
kultúrneho dedičstva či starostlivosť o občanov. Z pohľadu ekonomického ide<br />
o zabezpečenie:<br />
- alokácie, t.j. zabezpečovanie rôznych druhov statkov, podporu, resp. obmedzovanie<br />
externalít, korekciu vplyvov nedokonalej konkurencie,<br />
- (re)distribúcie v dôsledku nerovnomerného rozdeľovania zdrojov a bohatstva,<br />
- stabilizácie ekonomiky, t. j. ekonomický rast, nezamestnanosť, infláciu, legislatívu<br />
a pod.<br />
Funkcie štátu sa realizujú prostredníctvom sústavy orgánov, organizácií a inštitúcií<br />
verejného sektora, ktoré majú svoje hierarchické usporiadanie s vymedzeným<br />
okruhom kompetencií (úloh). Uvedené subjekty sa v každej krajine líšia v závislosti<br />
od mnohých faktorov. Je to veľkosť štátu a jeho územné usporiadanie, politické zriadenie,<br />
členstvo v medzinárodných ekonomických, ale aj v neekonomických štruktúrach,<br />
stupeň rozvoja, tendencie decentralizácie a pod. Najčastejšie sa tieto subjekty<br />
označujú pojmami ako sú verejná správa, verejná vláda, subjekty verejného sektora,<br />
verejnoprávne korporácie a pod. V kontexte zamerania príspevku budeme vychádzať<br />
z klasifikácie ESA 95 (Európsky systém účtov - European System of Accounts), podľa<br />
334
ktorej národné hospodárstvo tvoria tieto sektory 1 :<br />
• nefinančné korporácie (inštitucionálne jednotky s charakterom trhového výrobcu,<br />
rôzne typy podnikov a spoločností, vrátane štátnych podnikov),<br />
• finančné korporácie (centrálna banka, v SR je to Národná banka Slovenska, komerčné<br />
banky, sporiteľne, poisťovacie spoločnosti, penzijné fondy a pod.),<br />
• verejná správa (štátna správa, územná samospráva, fondy sociálneho zabezpečenia<br />
– v SR tiež rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Fond národného<br />
majetku SR, Pozemkový fond, Správa štátnych hmotných rezerv, obecné, mestské<br />
a miestne úrady a príspevkové organizácie, ktorých tržby pokrývajú menej<br />
ako 50% ich nákladov),<br />
• domácnosti (fyzické osoby, podnikajúce na základe živnostenského zákona<br />
a iných právnych <strong>pre</strong>dpisov, nezapísané v Obchodnom registri, príjemcovia starobných<br />
dôchodkov, osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach, ako sú napríklad<br />
sociálne zariadenia, väznice, atď.),<br />
• neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (združenia, politické strany, cirkvi,<br />
odborové zväzy, nadácie, humanitárne spoločnosti a pod.).<br />
Sektor verejná správa (General government) je teda len jedným zo sektorov národného<br />
hospodárstva, pričom ho uvedená klasifikácia poníma ako sektor, ktorý zahŕňa<br />
[8]:<br />
• inštitucionálne jednotky zaoberajúce sa hlavne znovurozdeľovaním národného<br />
dôchodku a majetku,<br />
• orgány verejnej správy na všetkých úrovniach, vrátane fondov sociálneho zabezpečenia,<br />
• miestnu samosprávu (obecné, mestské a miestne úrady)<br />
• a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo <strong>pre</strong>važne zo štátneho rozpočtu, t.<br />
j. rozpočtové a príspevkové organizácie, ktorých výdavky z viac ako 50 % sú<br />
financované zo štátneho rozpočtu.<br />
1 Klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov v Systéme národných účtov SR sa vykonáva<br />
prostredníctvom inštitucionálnych jednotiek, ktorými sú právnická osoba, fyzická osoba alebo<br />
domácnosť. Sektor (subsektor) tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný<br />
charakter a ekonomické správanie sa (odvetvie produkčnej činnosti, poskytovateľ trhových služieb,<br />
vrátane finančnej alebo poisťovacej činnosti, poskytovateľ netrhových služieb, spôsob vedenia účtovníctva,<br />
spôsob poskytovania alebo spotrebovania konečných produktov svojej činnosti). Subsektor<br />
je podrobnejšie rozčlenenie subjektov sektora podľa spôsobu kontroly jeho činnosti, podľa<br />
formy finančného sprostredkovania transakcií a podľa zdroja dôchodku.<br />
335
O b r á z o k 1<br />
Vzťah verejného sektora a verejnej správy podľa ESA 95<br />
Prameň: European System of Accounts ESA 1995. Eurostat - webová lokalita. [Online]<br />
19. január 2005. [Dátum: 15. marec 2009.] Dostupné na internete: http://circa.<br />
europa.eu/irc/dsis/nfaccount/info/data/esa95/en/een00080.htm a spracovanie<br />
podľa doc. Ing. E. Neubauerovaj, PhD.<br />
Sektor verejnej správy pozostáva zo štyroch subsektorov, a to zo subsektora ústrednej<br />
štátnej správy, regionálnej štátnej správy, miestnej samosprávy a z fondov sociálneho<br />
zabezpečenia. V neposlednom rade sa na zabezpečovaní funkcií štátu môžu podieľať aj<br />
verejnoprávne korporácie a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam. Uvedené obsahuje<br />
obrázok 1.<br />
2. Odvetvia verejného sektora vo vzťahu k funkciám štátu<br />
V teórii sa možno stretnúť s viacerými prístupmi ku klasifikácii odvetví verejného<br />
sektora. Veľmi frekventované členenie ponúka tzv. bloková schéma verejného sektora,<br />
podľa ktorej sa odvetvia rozdeľujú do jednotlivých blokov v nadväznosti na spoločné črty<br />
zodpovedajúce príslušnej forme spoločenského blahobytu (rozvoj človeka, spoločenské<br />
potreby, technická infraštruktúra, poznanie a informácie, súkromné statky podporované<br />
336
z verejných rozpočtov, existenčné istoty). V nadväznosti na zabezpečovanie funkcií štátu<br />
sa nám však javí účelnejšie použiť <strong>pre</strong> identifikáciu oblastí, ktoré sú zabezpečované štátom<br />
prostredníctvom verejného sektora, štatistickú klasifikáciu výdavkov verejnej správy<br />
COFOG. Podľa tejto metodiky verejné výdavky smerujú do týchto oblastí:<br />
01 Všeobecné verejné služby<br />
02 Obrana<br />
03 Verejný poriadok a bezpečnosť<br />
04 Ekonomická oblasť<br />
05 Ochrana životného prostredia<br />
06 Bývanie a občianska vybavenosť<br />
07 Zdravotníctvo<br />
08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo<br />
09 Vzdelávanie<br />
10 Sociálne zabezpečenie<br />
Popis každého z uvedených odvetví by si vzhľadom na rozdielnu štruktúru, východiskové<br />
podmienky a na iné špecifiká vyžadoval väčší priestor. Zvolili sme <strong>pre</strong>to formu<br />
<strong>pre</strong>hľadnej tabuľky, v ktorej <strong>pre</strong>zentujeme pri každom z odvetví príklady služieb (oblastí),<br />
ktoré tam možno zahrnúť, a tiež príklady subjektov, ktoré na zabezpečovaní daných<br />
služieb participujú.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Stručná charakteristika odvetví verejného sektora podľa COFOG<br />
Odvetvie verejnéhosektora<br />
Všeobecné<br />
verejné služby<br />
Obrana<br />
Príklady služieb, resp. oblastí<br />
pôsobenia<br />
• zahraničná hospodárska pomoc<br />
• riadenie štátneho, resp. verejného<br />
dlhu<br />
• vedenie národných štatistík<br />
• výskum<br />
• kontrola hospodárenia s majetkom<br />
štátu a pod.<br />
• vojenská obrana<br />
• vojenské spravodajstvo<br />
• civilná ochrana<br />
• zahraničná vojenská pomoc<br />
• výskum a vývoj v oblasti obrany<br />
a pod.<br />
337<br />
Príklady subjektov zabezpečujúcich<br />
dané služby<br />
Ministerstvo zahraničných vecí<br />
SR, Ministerstvo financií SR,<br />
Štatistický úrad SR, Slovenská<br />
akadémia vied, Najvyšší kontrolný<br />
úrad SR, obce, vyššie územné<br />
celky, Úrad <strong>pre</strong> verejné obstarávanie<br />
a pod.<br />
Ministerstvo obrany SR, stredné<br />
a vysoké vojenské školy zriadené<br />
Ministerstvom obrany SR a pod.
Verejný<br />
poriadok<br />
a bezpečnosť<br />
Ekonomická<br />
oblasť<br />
Ochrana životného<br />
prostredia<br />
Bývanie<br />
a občianska<br />
vybavenosť<br />
Zdravotníctvo<br />
Rekreácia,<br />
kultúra,<br />
náboženstvo<br />
Vzdelávanie<br />
Sociálne<br />
zabezpečenie<br />
• policajné služby<br />
• ochrana <strong>pre</strong>d požiarmi<br />
• súdnictvo<br />
• väzenstvo a pod.<br />
• vodné hospodárstvo<br />
• energetika<br />
• ťažba nerastných surovín<br />
• doprava<br />
• komunikácie<br />
• poľnohospodárstvo, lesníctvo,<br />
rybárstvo, poľovníctvo a pod.<br />
• ochrana prírody a krajiny<br />
• znižovanie znečisťovania<br />
• odpadové hospodárstvo a pod.<br />
• rozvoj bývania<br />
• rozvoj obcí<br />
• zásobovanie vodou<br />
• verejné osvetlenie a pod.<br />
• ambulantná zdravotná starostlivosť<br />
• ústavná zdravotná starostlivosť<br />
• lieková politika a pod.<br />
• kultúrne služby<br />
• vysielacie a vydavateľské služby<br />
• náboženské a iné spoločenské<br />
služby<br />
• rekreačné a športové služby<br />
a pod.<br />
• <strong>pre</strong>dškolská výchova<br />
• vzdelávanie na rôznych stupňoch<br />
vzdelávacej sústavy<br />
• výchovné poradenstvo<br />
• stravovanie a pod.<br />
• sociálna podpora<br />
• sociálna pomoc<br />
• sociálne poistenie<br />
• sociálne bývanie a pod.<br />
338<br />
Ministerstvo spravodlivosti SR,<br />
Ministerstvo vnútra SR, Národný<br />
bezpečnostný úrad SR, Kancelária<br />
verejného ochrancu práv,<br />
sústava súdov a prokuratúry SR<br />
a pod.<br />
Ministerstvo hospodárstva SR,<br />
Protimonopolný úrad SR, Úrad<br />
<strong>pre</strong> normalizáciu, metrológiu<br />
a skúšobníctvo SR, Fond národného<br />
majetku SR a pod.<br />
Ministerstvo životného prostredia<br />
SR<br />
Obce, vodárenské spoločnosti<br />
a pod.<br />
Ministerstvo zdravotníctva SR,<br />
Štátny ústav <strong>pre</strong> kontrolu liečiv,<br />
zdravotné poisťovne, štátne zdravotné<br />
ústavy, medicínske centrá<br />
a pod.<br />
Ministerstvo kultúry SR, štátom<br />
uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,<br />
divadlá, múzeá, galérie,<br />
knižnice a pod.<br />
Ministerstvo školstva, vedy,<br />
výskumu a športu SR, rôzne<br />
typy škôl a školských zariadení,<br />
centrá voľného času, metodické<br />
centrá, Štátna školská inšpekcia<br />
a pod.<br />
Ministerstvo práce, sociálnych<br />
vecí a rodiny SR, Sociálna poisťovňa,<br />
zariadenia sociálnych<br />
služieb a pod.<br />
Prameň: Spracované podľa spoluautorky doc. Ing. E. Neubauerovaj, PhD.
Uvedené odvetvia (oblasti) sme sa v tabuľke 2 pokúsili roztriediť podľa jednotlivých<br />
funkcií štátu. Ako možno z uvedenej tabuľky zistiť, väčšina odvetví verejného sektora<br />
spadá pod vnútornú, alokačnú funkciu štátu, čo znamená, že štát prioritne plní úlohu<br />
subjektu, ktorý zabezpečuje celý rad spoločensky významných statkov. Prvé tri odvetvia<br />
(všeobecné verejné služby, obrana, verejný poriadok a bezpečnosť) sú odvetviami,<br />
ktorých význam <strong>pre</strong>sahuje hranice štátu (k všeobecným verejným službám patrí o. i.<br />
medzinárodná re<strong>pre</strong>zentácia, na druhej strane obrana štátu zahŕňa aj bezpečnostnú politiku<br />
súvisiacu napr. s prírodnými katastrofami). Špecifickou kategóriou je sociálne zabezpečenie,<br />
ktoré považujeme za odvetvie, ktoré má dosah na napĺňanie všetkých troch<br />
vnútorných funkcií štátu (rôzne formy vecnej a finančnej pomoci sociálne odkázaným<br />
občanom, podpory v nezamestnanosti a pod.).<br />
T a b u ľ k a 2<br />
Odvetvia verejného sektora podľa vzťahu k funkciám štátu<br />
Vonkajšie Vnútorné<br />
Všeobecné verejné služby<br />
Obrana<br />
Verejný poriadok a bezpečnosť<br />
Funkcie štátu<br />
Alokácia Distribúcia Stabilizácia ekonomiky<br />
Ekonomická oblasť<br />
Ochrana životného<br />
prostredia<br />
Bývanie a občianska vybavenosť<br />
Zdravotníctvo<br />
Rekreácia, kultúra,<br />
náboženstvo<br />
Vzdelávanie<br />
Sociálne zabezpečenie<br />
Prameň: Spracované podľa spoluautorky doc. Ing. E. Neubauerovaj, PhD.<br />
Zaujímavý je pohľad na jednotlivé odvetvia podľa toho, ako sa percentuálne podieľajú<br />
na celkových verejných výdavkoch. Prezentujeme to na grafe 1. Východiskom boli<br />
údaje schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2011. Z uvedeného grafu vyplýva,<br />
že najviac finančných prostriedkov smeruje do ekonomickej oblasti (22,5 %) a do oblasti<br />
sociálneho zabezpečenia (20,9 %), na druhej strane „menšia finančná pozornosť“<br />
je venovaná bývaniu a občianskej vybavenosti (1,1 %), ako aj oblasti rekreácie, kultúry<br />
a náboženstvu (1,4 %).<br />
339
G r a f 1<br />
Percentuálny podiel verejných výdavkov do jednotlivých odvetví (rok 2011)<br />
Prameň: Rozpočet verejnej správy na roky 2011-2013 schválený NR SR. Dostupné na<br />
internete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7832.<br />
Záver<br />
Zodpovednosť za plnenie funkcií štátu spočíva na pleciach rôznych subjektov, zastupujúcich<br />
štát. Napĺňanie týchto funkcií rôznymi nástrojmi verejnej politiky evokuje<br />
otázky súvisiace s efektívnosťou vynakladania zdrojov, so spravodlivosťou rozdeľovania,<br />
so stabilitou národného hospodárstva ako celku. Aj <strong>pre</strong>to je dôležité venovať osobitnú<br />
pozornosť jednotlivým odvetviam verejného sektora, ktorých charakter vyplýva nielen<br />
z vnútorných dispozícií štátu, uplatňovanej politiky, ale aj z medzinárodných záväzkov.<br />
Vo verejnom sektore je vo všeobecnosti veľmi obťažné definovať, ale <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
kvantifikovať spoločenský úžitok. Na jednej strane v niektorých odvetviach vieme <strong>pre</strong>sne<br />
určiť vzťah nákladov a úžitkov (napr. v doprave vieme určiť náklady na výstavbu diaľnic<br />
a iných pozemných komunikácií, a následne aj posúdiť, ako sa to <strong>pre</strong>mietne do zrýchlenia<br />
dopravy alebo do zvýšenia množstva <strong>pre</strong>pravovaného tovaru). Na druhej strane<br />
celý rad odvetví verejného sektora toto neumožňuje. Napr. v oblasti vzdelávania síce dokážeme<br />
vyčísliť náklady, napr. na <strong>pre</strong>vádzku škôl, mzdy učiteľov a pod., avšak úžitok<br />
dokážeme vyjadriť len nepriamo (počet absolventov, čo však ešte nemusí znamenať, že<br />
sa všetci zamestnajú, rast počtu vysokých škôl nemusí znamenať zvýšenie kvality vzdelávania<br />
a pod.). V neposlednom rade výdavky do niektorých odvetví môžu pôsobiť ne-<br />
340
produktívne, nakoľko majú čiastočne <strong>pre</strong>ventívny charakter (výdavky na obranu v čase<br />
mieru, výdavky na činnosť polície, ak je v krajine nízka kriminalita a pod.).<br />
Stanoviť optimálny pomer medzi jednotlivými odvetviami verejného sektora vo<br />
vzťahu k dosiahnutiu spoločenského blahobytu nie je jednoduché. Vyžaduje si to zodpovedný<br />
prístup nielen zo strany subjektov verejného sektora, ktoré sa vecne podieľajú<br />
na plnení funkcií štátu, ale aj zo strany volených <strong>pre</strong>dstaviteľov, ktorí rozhodujú o alokácii<br />
finančných prostriedkov. V každom prípade by však prioritou malo byť dosiahnutie<br />
spoločenského blahobytu, teda stanovenie optimálneho pomeru medzi efektívnosťou<br />
a spravodlivosťou.<br />
Literatúra<br />
[1] BARAŃSKA, B.: Public relations jako kapital spolecznej akceptacji w środowisku<br />
spolecznym. Przedsiębiorstwo w warunkach kryzysu. Prace i materialy Wydzialu<br />
Zarzadzania Uniwersitetu Gdańskiego: Sopot, 2009. s. 497 – 506. ISSN 1732-1565.<br />
[2] BEŇOVÁ, E. - NEUBAUEROVÁ, E.: Ekonomika verejného sektora. Bratislava:<br />
Merkury, spol. s r.o., 2005. ISBN 80-89143-14-8.<br />
[3] NEUBAUEROVÁ, E. a kol.: Teórie vo verejných financiách. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2003. s 155. ISBN 80-225-1688-0.<br />
[4] SIVÁK, R. a kol.: Verejné financie. Bratislava: Iura Edition, 2007. s 311. ISBN 978-<br />
80-8078-094-4.<br />
[5] Total general government expenditure. [online]. [cit. 5.4.2011]. Dostupné na internete:<br />
.<br />
[6] General government expenditure by function. [online]. [cit. 5.4.2011]. Dostupné<br />
na internete: .<br />
[7] Dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTable Action.<br />
do?tab=table&plugin=0&pcode=tec00023&language=en.<br />
[8] European System of Accounts ESA 1995. Eurostat - webová lokalita. [Online] 19.<br />
január 2005. [Dátum: 15. marec 2009.] Dostupné na internete: http://circa.europa.<br />
eu/irc/dsis/nfaccount/info/data/esa95/en/een00080.htm.<br />
[9] Rozpočet verejnej správy na roky 2011-2013 schválený NR SR. Dostupné na internete:<br />
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7832.<br />
341
Kontakt<br />
doc. Ing. Erika Neubauerová, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E- mail: erika.neubauerova@vsemvs.sk<br />
doc. Ing. Elena Beňová, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E- mail: elena.benova@vsemvs.sk<br />
Ing. Mária Drábeková, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E- mail: mdrabekova@gmail.com<br />
342
Vplyv priamych zahraničných investícií na rozvoj regiónov<br />
Slovenskej republiky<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.<br />
Priame zahraničné investície sú zdrojom ekonomického rastu a ich podpora je jedným<br />
z najlepších a najefektívnejších nástrojov na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.<br />
Zahraniční investori prichádzajú do Slovenskej republiky realizovať svoje projekty<br />
v rôznych odvetviach a regiónoch. Pre Slovenskú republiku je charakteristická nerovnomernosť<br />
prílevu priamych zahraničných investícií do jednotlivých regiónov a odlišná je<br />
aj miera ich vplyvu na nezamestnanosť a tvorbu pracovných miest.<br />
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, regionálna štruktúra, vplyv na nezamestnanosť,<br />
novovytvorené pracovné miesta, odvetvová a teritoriálna štruktúra<br />
The impact of foreign direct investments on development of<br />
Slovak regions<br />
Abstract<br />
Foreign direct investments are crucial source of economic growth and their support is<br />
one of the best and most effective tools that enhance the competitiveness of the country. Foreign<br />
investors come to Slovak Republic in order to realize their projects in different industry<br />
and regions. Slovak Republic is characterized by uneven flows of foreign direct investments<br />
in different regions. Also different is extent their impact on unemployment and creation<br />
new jobs.<br />
Keywords: foreign direct investments, foreign direct investments inflows, the impact<br />
unemployment, industry and teritorial structure, new jobs<br />
Úvod<br />
Priame zahraničné investície sa za posledných dvadsať rokov stali determinantmi<br />
ekonomického rozvoja v jednotlivých regiónoch SR. Zahraniční investori realizujú v SR<br />
investičné projekty, a tým sú tvorcami nových pracovných príležitostí. Súčasne prinášajú<br />
do krajiny nové technológie a nové know-how. Hlavnou nevýhodou prílevu priamych<br />
zahraničných investícií do krajiny je narušenie lokálneho trhu. Pre SR je charakteristická<br />
nerovnomernosť toku priamych zahraničných investícií. Väčšina z nich je sústredená<br />
v Bratislavskom samosprávnom kraji, najmenej z nich smeruje do východoslovenského<br />
regiónu.<br />
343
1. Situácia v priamych zahraničných investíciách v rokoch 2008 - 2010<br />
Celosvetová kríza mala podstatný vplyv aj na správanie sa zahraničných investorov,<br />
ktorí sa v jej dôsledku začali správať opatrnejšie, čo sa odrazilo vo výške globálnych tokov<br />
priamych zahraničných investícií (PZI). Aj napriek tomu, že globálne toky PZI poklesli<br />
v porovnaní s <strong>pre</strong>dchádzajúci rokom o 15 % a v roku 2009 o 37 %, pozitívny faktom ostáva,<br />
že prílev PZI do SR nekopíroval pokles PZI na globálnej úrovni. Na základe údajov<br />
Národnej banky Slovenska (NBS) získala SR v roku 2008 zahraničný kapitál vo výške 1<br />
300 mil. eur a v roku 2009 dosahovala táto suma 839 mil. eur. [1].<br />
Napriek pozitívnej hodnote prílevu nového kapitálu dosiahla SR v roku 2009 prudký<br />
pokles celkového prílevu PZI, a to až vo výške 35,8 mil. eur. Túto skutočnosť ovplyvnil<br />
fakt, že PZI pozostávajú okrem majetkovej účasti a reinvestovaného zisku aj z ostatného<br />
kapitálu, ktorý zahŕňa všetky finančné operácie medzi pridruženými podnikmi, požičiavanie<br />
a vypožičiavanie finančných prostriedkov medzi priamymi investormi a ich<br />
dcérskymi, pridruženými podnikmi a pobočkami. V dôsledku tohto došlo v roku 2009<br />
prakticky k odlevu PZI, <strong>pre</strong>tože prvé dve položky PZI nedokázali pokryť mínusovú hodnotu<br />
ostatného kapitálu. Príčinou zisteného negatívneho salda v časti ostatný kapitál<br />
bolo stupňovanie globálnej finančnej krízy v sledovanom roku.<br />
K významnému zvratu došlo v roku 2010, keď bol zaznamenaný nárast celkového<br />
prílevu PZI, ktorý dosiahol hodnotu 396,8 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za obdobie<br />
január až november bol zaznamenaný vysoký pokles, a to až 256,5 mil. eur. Najväčší podiel<br />
mala na hodnote prílevu položka reinvestovaný zisk, a to až 411,6 mil. eur. Záporná<br />
hodnota vo výške 107,6 mil. eur bola vykázaná v časti majetková účasť. Tento údaj osobitný<br />
spôsobom poukazuje na výrazný pokles záujmu zahraničných investorov o slovenskú<br />
ekonomiku. Pokles atraktívnosti slovenskej ekonomiky potvrdzuje aj správa Svetovej<br />
banky v “Doing business”, v rámci ktorej mapuje situáciu v 183 krajinách sveta a posudzuje<br />
kvalitu ich podnikateľského prostredia. [2]. Kvalita podnikateľského prostredia<br />
SR poklesla v roku 2010 v porovnaní s rokom 2008 o šesť priečok (z 35. na 41. miesto).<br />
V tejto súvislosti je zaujímavé sledovať teritoriálnu a odvetvovú štruktúru PZI.<br />
2. Regionálna štruktúra priamych zahraničných investícií v rokoch 2008<br />
- 2010 podľa počtu zrealizovaných projektov<br />
Pre SR je charakteristická nerovnomernosť toku PZI. Väčšina z nich je sústredená<br />
v západoslovenskom regióne, najmenej je ich vo východoslovenskom regióne.<br />
Kumulatívna analýza Slovenskej agentúry <strong>pre</strong> rozvoj investícií a obchodu (SARIO)<br />
spracovaná za sledované obdobie však poukazuje na fakt, že celkový počet ukončených<br />
investičných projektov je vo väčšine regiónov pomerne vyrovnaný. Za posledné roky<br />
sa zvýšil záujem investorov o stredoslovenský región, čo súvisí <strong>pre</strong>dovšetkým s postupnou<br />
výstavbou a dostavbou infraštruktúry v týchto oblastiach. V západoslovenskom<br />
regióne došlo k zmenám štruktúry investícií v prospech investícií s vyššou pridanou<br />
hodnotou.<br />
344
Najatraktívnejší krajom <strong>pre</strong> zahraničných investorov v sledovanom období bol Nitriansky<br />
samosprávny kraj, v rámci ktorého bolo zrealizovaných 60 projektov, a to z celkového<br />
počtu 320 projektov. Za ním nasledujú Košický samosprávny kraj s celkovým<br />
počtom 48 ukončených projektov a Bratislavský samosprávny kraj so 44 ukončenými<br />
projektmi. Ostatné kraje, Trenčiansky, Žilinský, Trnavský a Banskobystrický samosprávny<br />
kraj, sú na porovnateľnej úrovni, s priemerným počtom 35 ukončených projektov.<br />
Najmenšiu úspešnosť vykazuje Prešovský samosprávny kraj s celkovým počtom len 26<br />
úspešne ukončených projektov.<br />
Ak hodnotíme len samotný rok 2010, podľa analýz SARIO bolo úspešne ukončených<br />
20 investičných projektov v celkovej hodnote 122, 92 mil. eur, ktoré majú potenciál<br />
vytvoriť do budúcnosti okolo 2 300 nových pracovných miest. [3]. Z hľadiska odvetví išlo<br />
o projekty zamerané na výrobu elektrických zariadení, na spracovanie kovov, na výrobu<br />
elektroniky a papierových výrobkov, na výrobu kovových konštrukcií, výrobkov z gumy<br />
a plastu, ako aj na budovanie technologických centier.<br />
V tomto roku úspešné investície smerovali <strong>pre</strong>dovšetkým do Banskobystrického samosprávneho<br />
kraja v počte 5 projektov, do Trnavského samosprávneho kraja v počte 4<br />
projekty, do Košického a Nitrianskeho samosprávneho kraja v počte 3 projekty. V Bratislavskom<br />
a v Žilinskom samosprávnom kraji boli zrealizované 2 projekty a do Trenčianskeho<br />
samosprávneho kraja smerovala jedna investícia. V Prešovskom samosprávnomkraji<br />
sa nepodarilo zrealizovať žiadny projekt.<br />
Z analýz SARIO vyplýva, že za osem rokov boli schválené investorom stimuly v objeme<br />
takmer 1,2 mld. eur. Podľa správy Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) vláda SR<br />
od roku 2002 do roku 2010 podporila 108 projektov v hodnote viac ako 6 mld. eur, čím<br />
sa podarilo vytvoriť takmer 41 000 nových pracovných miest. Štát schválil najviac stimulov<br />
vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného, resp. nehmotného majetku<br />
v objeme takmer 550 mil. eur. Podporu od štátu získalo najviac projektov v Košickom<br />
samosprávnom kraji (24) a najmenej v Prešovskom samosprávnom kraji. (5).<br />
Medzi zaujímavé analýzy hodnotenia PZI patrí tiež porovnanie krajov podľa počtu<br />
novovytvorených pracovných miest, ktoré vznikli ako dôsledok pôsobenia PZI. Zahraniční<br />
investori považujú za komparatívnu výhodu SR kvalifikovanú a relatívne lacnú<br />
pracovnú silu. Významná <strong>pre</strong> nich je aj schopnosť domáceho trhu absorbovať časť vyrobenej<br />
produkcie, miera inflácie a menová stabilita.<br />
Politická a finančná istota je v rámci rozhodovania o investičnom projekte najvýznamnejším<br />
rozhodovacím kritériom. Významné zahraničné firmy sa vždy riadia svojimi<br />
strategických záujmami a umiestňujú svoje závody v takých lokalitách, ktoré umožňujú<br />
ich dlhodobé a efektívne pôsobenie. Zahraniční investori orientujú svoje investície<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým do väčších centier, <strong>pre</strong>tože v nich <strong>pre</strong>dpokladajú zodpovedajúcu úroveň<br />
dopravnej a spojovacej infraštruktúry, dostatok kvalifikovaných pracovných síl a pod.<br />
Menej zaujímavé <strong>pre</strong> nich sú potom regióny, ktoré týmito výhodami nedisponujú.<br />
345
3. Vplyv priamych zahraničných investícií na zamestnanosť v jednotlivých<br />
regiónoch<br />
Vstup zahraničných investorov má pozitívny účinok na regionálny dopyt po pracovných<br />
silách, a tak PZI prispievajú k regionálnemu znižovaniu nezamestnanosti, ako<br />
aj k hospodárskemu vyrovnaniu daných regiónov. Realizácia PZI sa zaslúžila v tomto<br />
období o udržanie zamestnanosti na pôvodnej úrovni.<br />
Tradične najnižšia miera nezamestnanosti v sledovaných rokoch bola v Bratislavskom<br />
samosprávnom kraji. Pri percentuálnom príleve investícií 62,4 % z celkového objemu<br />
PZI v roku 2008 a 62,7 % v roku 2009 bola miera nezamestnanosti extrémne nízka,<br />
a to v roku 2008 2,27 % a v roku 2009 4,36 %. V súvislosti s prudkým poklesom prílevu<br />
PZI v roku 2010, a to približne na polovicu z <strong>pre</strong>dchádzajúceho objemu, teda len na 34,3<br />
%, vzrástla v tomto roku aj miera nezamestnanosti na 6,1 %.<br />
Zaujímavá je situácia v Trnavskom samosprávnom kraji, v ktorom v rokoch 2008<br />
a 2010 zaznamenali približne len 10 %-ný prílev PZI, ale nezamestnanosť <strong>pre</strong>dstavovala<br />
4,29 % v roku 2008 a 8,37 % v roku 2009. Aj napriek druhému najvyššiemu prílevu PZI<br />
v roku 2010 do tohto kraja, nezamestnanosť vzrástla pravdepodobne pod vplyvom krízy<br />
na 12 %.<br />
Postupný rast nezamestnanosti s<strong>pre</strong>vádzaný poklesom PZI je charakteristický <strong>pre</strong><br />
Trenčiansky samosprávny kraj. Prílev PZI bol v roku 2008 4,8 % a miera nezamestnanosti<br />
4,7 %. V roku 2009 bol prílev PZI 4,7 % a miera nezamestnanosti stúpla na 7,3 %.<br />
Pri druhom najnižšom príleve PZI v tomto roku, a to 1,4 %, vzrástla nezamestnanosť na<br />
10,2 %.<br />
V Žilinskom samosprávnom kraji bol prílev PZI v rokoch 2008 a 2009 pomerne<br />
vyrovnaný, a to 6,7 % a 6,3 %, avšak nezamestnanosť vzrástla za toto obdobie o viac ako<br />
4 %, konkrétne zo 6,2 % na 10,89 %. O ďalšie 4 % vzrástla nezamestnanosť v roku 2010,<br />
a to na 14,5 %, pri 10 %-nom príleve PZI.<br />
Pre Nitriansky samosprávny kraj je príznačná anomália v roku 2010, keď pri 9<br />
%-nom príleve PZI vzrástla miera nezamestnanosti z 13 % v roku 2009 na 15,4 %. Najvyšší<br />
medziročný prírastok však zaznamenala miera nezamestnanosti v tomto kraji v období<br />
rokov 2008 a 2009, a to z 8,8 % na 13 %. Prílev PZI bol v tomto období približne na<br />
úrovni 4 %.<br />
Ostatné tri kraje zaznamenali mieru nezamestnanosti za rok 2010 už nad 18 %. Nezamestnanosť<br />
v Košickom samosprávnom kraji <strong>pre</strong>dstavovala 18, 3 %, a to pri treťom<br />
najvyššom príleve PZI, konkrétne vo výške 12 % z celkového objemu PZI. V <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />
dvoch rokoch tvoril tento podiel len necelých 9 %. Nezamestnanosť bola už tomto<br />
období relatívne vysoká, a to 13,5 % v roku 2008 a 17,3 % v roku 2009.<br />
Najvyššiu mieru nezamestnanosti, 18,6 %, dosiahli v roku 2010 zhodne dva kraje,<br />
a to Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj. V obidvoch krajoch sa tu potvrdzuje<br />
346
aj hypotéza priamej úmernosti medzi prílevom PZI a výškou miery nezamestnanosti.<br />
Vo všetkých troch sledovaných rokoch bol prílev PZI do týchto krajov extrémne nízky.<br />
V Banskobystrickom samosprávnom kraji dosiahla výška prílevu PZI v roku 2008 len 2,6<br />
%, v roku 2009 mala hodnotu 2,7 % a v roku 2010 len 0,8 %. V Prešovskom samosprávnom<br />
kraji sú v priemere zaznamenané ešte nižšie hodnoty, a to v rokoch 2008 a 2009 len<br />
0,8 % a v roku 2010 1,8 %.<br />
3. 1 Priame zahraničné investície a tvorba nových pracovných miest<br />
Ak hodnotíme celkové obdobie rokov 2002 až 2010, z analýzy agentúry SARIO vyplýva,<br />
že vstupom zahraničných investorov bolo vytvorených 79 391 nových pracovných<br />
miest, čo malo značný vplyv na zníženie miery nezamestnanosti. Regionálne rozdiely<br />
v počte novovytvorených pracovných miest sú však citeľné, pričom väčšina z nich bola<br />
vytvorená v západoslovenskom regióne. Najvyšší počet pracovných miest bol vytvorený<br />
v Trnavskom samosprávnom kraji, a to 15 135, čo <strong>pre</strong>dstavuje 19,06 % z celkového počtu<br />
pracovných pozícií.<br />
Ak podrobnejšie rozoberieme odvetvovú štruktúru PZI v tomto kraji, je zastúpená<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým rôznymi priemyselnými odvetviami. Veľkú časť produkcie vytvára výroba<br />
motorových vozidiel, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, výroba<br />
kovových konštrukcií, výroba a spracovanie kovov, nábytku, chemikálií a chemických<br />
produktov. Priemysel je teritoriálne nerovnomerne rozmiestnený; severná a stredná<br />
časť kraja sú väčšinou len priemyselné, zatiaľ čo južná časť má priemyselno-poľnohospodársky<br />
charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba<br />
potravín, a to mlieka a mliečnych produktov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru,<br />
cukroviniek a šumivých vín. V kraji sa vytvorila tiež hustá sieť zariadení veľkoobchodu,<br />
maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov a pod.<br />
Druhým najvýznamnejším krajom z hľadiska počtu vytvorených pracovných miest<br />
bol Nitriansky samosprávny kraj so 14 270 vytvorenými miestami. Súčasne tento kraj vykázal<br />
aj najvyšší počet zrealizovaných investičných projektov za sledované obdobie. Prílev<br />
PZI do tohto kraja postupne stúpal, pričom významný bol <strong>pre</strong>dovšetkým rok 2007,<br />
kedy PZI dosiahli úroveň 716,53 mil. eur, čo <strong>pre</strong>dstavuje 31 % v rámci SR.<br />
Naopak, v Prešovskom samosprávnom kraji bolo zaznamenaných len 4 367 novovytvorených<br />
pracovných miest, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú len 5,5 % zo všetkých vytvorených pracovných<br />
pozícií. Tomuto kraju tak patrí posledné miesto v porovnaní s ostatnými krajmi,<br />
pričom počet novovytvorených pracovných miest postupne klesal už od roku 2008,<br />
a v roku 2010 nebolo vytvorené ani jedno pracovné miesto. Prešovský samosprávny kraj<br />
je ekonomicky najslabším krajom SR a vzhľadom na jeho <strong>pre</strong>važne poľnohospodársky<br />
charakter sa najviac podnikov v oblasti zaoberá potravinárskou výrobou.<br />
Vplyvom nedostatku PZI sa postupne zvyšuje aj nezamestnanosť v tomto kraji a ku<br />
koncu roka 2011 dosiahla 18,6 %. Významný prílev investícií bol do tohto kraja zaznamenaný<br />
len v rokoch 2004, a to vo výške 252,5 mil. eur, čo <strong>pre</strong>dstavovalo 1,8 %-ný podiel<br />
347
na PZI v SR, a v roku 2009 - 234,5 mil. eur, čo tiež <strong>pre</strong>dstavovalo len 0, 8 %-ný podiel na<br />
celkových PZI v SR.<br />
4. Teritoriálna a odvetvová štruktúra prílevu priamych zahraničných<br />
investícií<br />
Najvyšší podiel na príleve PZI v SR mali v roku 2010 investori z krajín EÚ, a to Holandsko,<br />
Nemecko, Rakúsko a Cyprus.<br />
Holandsko patrí k najvýznamnejším zahraničným investorom. Len v roku 2010 holandskí<br />
investori investovali do majetkového kapitálu v SR 111,27 mil. eur. Celkový stav<br />
prílevu PZI z Holandska do SR <strong>pre</strong>siahol 8,5 mld. eur. Značná časť holandských investícií<br />
nemá však pôvod v tejto krajine, ale veľmi často v tretích krajinách, najmä vo Francúzsku,<br />
v Taliansku, vo Veľkej Británii a v USA, ktoré smerujú svoje investičné toky cez<br />
Holandsko do SR najmä kvôli výhodným daňovým podmienkam a širokej sieti zmlúv<br />
o zamedzení dvojitého zdanenia. Aj napriek tomu, že značná časť holandských investícií<br />
je sústredená v západnej časti SR, stúpa postupne záujem aj o východnú časť SR.<br />
Holandskí investori sa orientujú <strong>pre</strong>dovšetkým na odvetvie strojárstva, stavebníctva,<br />
logistických služieb a cestovného ruchu. V roku 2010 sa začali pripravovať nové projekty<br />
v automobilovom priemysle (Inalfa Roof Systems, ECS Elektronics), v kovospracujúcom<br />
priemysle (CFS) a v poľnohospodárstve (Mentink). [4].<br />
K najvýznamnejším holandským spoločnostiam, ktoré investujú v SR, patria také<br />
spoločnosti, ako sú AEGON, HEINEKEN, ING BANK, LEAF, Brinkers Food, Royal<br />
Dutch Shell, Royal Ahold, Royal Philips Elektronics of the Netherlands, TPG, Unilever<br />
a UPC.<br />
Ďalšími významnými investormi v SR sú nemeckí a rakúski zahraniční investori.<br />
V SR už aktívne pôsobí viac ako 400 spoločností s účasťou nemeckého kapitálu, medzi<br />
ktoré paria také renomované koncerny, ako sú Deutsche Telekom, E.ON, RWE Siemens<br />
Volkswagen, Allianz a pod. Nemecké spoločnosti sú významne sektorovo zamerané<br />
a dominuje v nich <strong>pre</strong>dovšetkým automobilový a kovospracujúci priemysel. Túto<br />
situáciu do značnej miery vysvetľuje fakt, že do SR prichádzal veľký počet dodávateľov,<br />
ktorí nasledovali veľké podniky pôsobiace v SR. Mnohé spoločnosti objavili SR tiež ako<br />
zaujímavý odbytový trh.<br />
V roku 2010 <strong>pre</strong>dstavoval prílev majetkového kapitálu realizovaný nemeckými investormi<br />
viac ako 62 mil. eur a na celkových PZI SR sa Nemecko podieľa až jednou pätinou.<br />
[5].<br />
Podobná situácia vznikla v SR s PZI aj v prípade rakúskych investorov. V SR pôsobí<br />
viac ako 1 600 rakúskych, resp. rakúsko-slovenských podnikateľských subjektov. V roku<br />
2010 <strong>pre</strong>dstavoval prílev PZI okolo 50 mil. eur, celková hodnota PZI, ktorú <strong>pre</strong>investovali<br />
rakúski investori v SR <strong>pre</strong>dstavuje čiastku 3,9 mld. eur. Rakúsko je najväčší investor<br />
v bankovom sektore (50 % trhu ovládajú rakúske banky).<br />
348
Zaujímavým zahraničným investorom v roku 2010 podľa údajov NBS bol Cyprus.<br />
Dokonca v tomto roku zaznamenala táto krajina druhý najvýraznejší prílev majetkového<br />
kapitálu v hodnote 85,54 mil. eur. Cyperské investície smerujú najmä do nehnuteľností,<br />
do obchodných aktivít, do výrobného sektora, do finančníctva a do hotelových služieb.<br />
[6].<br />
PZI v SR sú sústredené <strong>pre</strong>dnostne do takých odvetví ako sú priemyselná výroba, finančné<br />
sprostredkovanie, veľkoobchod a maloobchod, výroba a rozvod elektriny, plynu<br />
a vody, doprava, pošty, telekomunikácie a logistika. Okrem veľkoobchodu a maloobchodu<br />
všetky tieto odvetvia zaznamenali vysoký prílev PZI v dôsledku privatizácie, ktorá<br />
týmto spôsobom určila aj štruktúru PZI. Mnohonásobný nárast objemu PZI v oblasti<br />
veľkoobchodu a maloobchodu v porovnaní s rokom 1998 bol spôsobený príchodom viacerých<br />
obchodných reťazcov a budovaním distribučnej siete.<br />
Podiel podnikového sektora na celkovom objeme PZI <strong>pre</strong>dstavoval 31,69 mld. eur<br />
a bankového sektora 4, 54 mld. eur. Najvýznamnejšie objemy investícií boli realizované<br />
v priemyselnej výrobe, a to vo výške 13,03 mld. eur, čo <strong>pre</strong>dstavuje 36% celkového objemu<br />
PZI, a vo finančnom sprostredkovaní vo výške 7,13 mld. eur, čo <strong>pre</strong>dstavuje 19,7<br />
%-ný podiel na celkovom objeme PZI.<br />
Záver<br />
PZI ako jedna z foriem medzinárodného pohybu kapitálu sú najdôležitejším fenoménom<br />
vo svetovom hospodárstve v posledných dvoch desaťročiach. Sú rozhodujúci<br />
zdrojom rastu ekonomiky štátu a ich podpora je jedným z najlepších a najefektívnejších<br />
nástrojov, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť krajiny. Do SR prichádzajú zahraniční<br />
investori, ktorí realizujú investičné projekty v rôznych odvetviach, ale aj v regiónoch.<br />
Z uvedenej analýzy spracovanej <strong>pre</strong>dovšetkým na základe údajov agentúry SARIO<br />
je zreteľné, že z hľadiska teritoriálnej štruktúry sú dlhodobo najvýznamnejšími investormi<br />
Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Cyprus. V rámci odvetvovej štruktúry bol zaznamenaný<br />
najväčší objem tých investícií, ktoré smerujú do priemyslu, aj keď v roku 2009<br />
ho už <strong>pre</strong>dbehli odborné, vedecké činnosti. Ide o vysoko pozitívny fakt, <strong>pre</strong>tože táto<br />
oblasť patrí medzi faktory, ktoré významne ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť každej<br />
ekonomiky.<br />
Pri hodnotení PZI, ktoré plynú do jednotlivých krajov SR, je zreteľný nezáujem investorov<br />
o menej rozvinuté regióny. Z tohto dôvodu by sa mal záujem štátu sústrediť na<br />
Prešovský a Banskobystrický samosprávny kraj, a to poskytnutím investičnej pomoci<br />
formou hotovostnej dotácie, príspevku na nové pracovné pozície, ďalej daňovými úľavami,<br />
prípadne inými formami, ktoré umožňuje legislatíva SR v tejto oblasti.<br />
349
Literatúra<br />
[1] DUDÁŠ, T.: Priame zahraničné investície v slovenskej ekonomike. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2010. 90 s. ISBN 978-80-225-3084-2.<br />
[2] Dostupné na internete: http://www.doingbusiness.org/media/FPDKM/Doing%20<br />
Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf.<br />
[3] Dostupné na internete: http://www.mzv.sk/haag.<br />
[4] Dostupné na internete: http://www.dsihk.sk/sk/o-nemecku/hospodarstvo/sloven<br />
sko-nemecke-hospodarske-vztahy/.<br />
[5] Dostupné na internete: http://www.sario.sk/userfiles/sario/zo/teritoria/cyprus/ cyprus_nfo_sario_2007.pdf.<br />
[6] Záujem investorov o Slovensko narastá. (online).2011.(dátum cit. 28.03.2011). Dostupné<br />
na internete: http://www.sario.sk/userfiles/file/newsletter /11_01_ newsletter_sk.pdf.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Anna Neumannová, CSc.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: anna.neumannova@vsemvs.sk<br />
350
Úver vo finančnom manažmente ekonomického subjektu<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc.<br />
Príspevok nadväzuje na základy teórie finančného manažmentu obce. Stručne charakterizuje<br />
úver ako finančnú kategóriu a zložku finančnej štruktúry obce. Vysvetľuje<br />
úlohu úveru v reprodukčnom procese.<br />
Kľúčové slová: ekonomický subjekt - podnik, obec, úver ako finančná kategória, reprodukčný<br />
proces - veriteľ, dlžník, spotrebiteľ, inštitúcie kapitálového trhu, znaky výberu<br />
úveru<br />
Credit in the finance management of the economic subject<br />
Abstract<br />
The article is the continuation of the theory of the city finance management. It is describing<br />
the credit as a financial category and explaining its purpose in the reproduction<br />
process.<br />
Keywords: economic subject – enterprise, city, credit as a financial catergory, reproduction<br />
process – creditor, debitor, consumer, institutions of the capital market, charecteristics<br />
of the credit selection<br />
Úvod<br />
Ekonomizácia manažmentu subjektov verejnej správy kladie nároky na poznanie<br />
základov teórie finančného manažmentu, jeho nástrojov a metód. Ich využitie v praxi finančného<br />
manažmentu obce vyžaduje znalosť manažérov a schopnosť následnej aplikácie<br />
v nadväznosti na teoretický model finančného manažmentu. [1, s. 32]. Z neho vyplývajú<br />
osobitosti tvorby finančnej štruktúry obce a následne požiadavka poznania tvorby<br />
jednotlivých finančných zdrojov nielen vlastného, ale aj cudzieho kapitálu.<br />
1. Úver vo finančnom rozhodovaní ekonomického subjektu<br />
Súčasný stav a doterajší vývoj verejných financií potvrdzuje nezastupiteľnosť finančných<br />
zdrojov cudzieho kapitálu obce. Vystupuje nielen v podobe nenávratných finančných<br />
zdrojov získaných z fondov EÚ, ale aj v podobe návratných peňažných a nepeňažných<br />
úverov. Môže ísť o peňažné úvery poskytnuté obchodnými bankami alebo o úvery<br />
získané emisiou komunálnych obligácií. Očakávaný vývoj európskych verejných financií<br />
potvrdzuje nezastupiteľnosť širšieho využívania najmä dlhodobých úverov pri zabezpečovaní<br />
diel technickej a sociálnej infraštruktúry obcí. To podčiarkuje význam úverového<br />
rozhodovania obce a poznanie úveru ako finančnej kategórie v praxi jej úverového<br />
rozhodovania. Predmetná problematika bola zatiaľ teoreticky rozpracovaná len na pod-<br />
351
mienky podnikateľských subjektov súkromného sektora, t. j. na podniky.<br />
Objasnenie úveru ako finančnej kategórie si vyžaduje správny prístup k jeho definovaniu<br />
a objasnenie ako prostriedku výmeny.<br />
Prístup k definovaniu úveru v odbornej literatúre nie je jednoznačný. Východiskom<br />
môže byť pojem podniková zadlženosť, ktorá sa vo všetkých učebniciach finančného<br />
manažmentu chápe ako vyčíslenie absolútnej výšky podnikových záväzkov, kde záväzok<br />
znamená určitú formu povinnosti podniku zabezpečiť jeho splnenie. Záväzok podniku<br />
môže vyplynúť priamo z právneho <strong>pre</strong>dpisu, z uzavretej zmluvy, prípadne z iného<br />
právneho úkonu, ktoré súčasne upravujú čas jeho trvania a zánik. [2, s. 7]. Záväzky vo<br />
finančnom manažmente podniku <strong>pre</strong>dstavujú cudzie zdroje finančného krytia majetku.<br />
V závislosti od príčiny ich vzniku vo finančnej praxi sa často delia na dlhy a úvery.<br />
Dlhy <strong>pre</strong>dstavujú záväzky, ktoré vznikajú na základe dlžníckeho vzťahu medzi dvoma<br />
alebo viacerými fyzickými či právnickými osobami, teda veriteľom a dlžníkom, na<br />
zmluvne alebo zákonom stanovenom vzťahu. Môže ísť o dlh z titulu záväzku voči dodávateľom,<br />
zamestnancom, daňovým úradom (štátu) a o iné druhy zmluvných záväzkov.<br />
Dlhom vo všeobecnosti môžeme označovať každý neuhradený peňažný záväzok.<br />
Na <strong>pre</strong>dmetnú charakteristiku dlhu nadväzuje vymedzenie úveru. Pod pojmom úver<br />
budeme rozumieť záväzky podniku vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy (peňažný<br />
úver) alebo z platobných podmienok uzavretej obchodnej zmluvy (nepeňažný úver). Peňažné<br />
úvery sú záväzky podniku vyjadrené v úverovej zmluve, v ktorej sa veriteľ (obvykle<br />
banka) zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky<br />
v podobe úveru. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že získané úverové prostriedky a úroky<br />
z úveru uhradí do stanoveného termínu.<br />
Záväzky v podobe dlhov a úverov sa <strong>pre</strong>javujú aj v rozpočtovom hospodárení obce<br />
v dôsledku nimi poskytovaných verejných statkov vo verejnom záujme.<br />
Úver ako hodnotovo-peňažnú kategóriu finančného manažmentu každého ekonomického<br />
subjektu, a to podniku či obce, je potrebné skúmať aj z hľadiska jeho vzťahu<br />
k ďalším finančným kategóriám a procesom, ktoré v týchto subjektoch <strong>pre</strong>biehajú. Konkrétne<br />
ide o vzťah:<br />
• k cenám (úroková sadzba úveru má vplyv na cenu tovarov a služieb súkromného<br />
sektora, určenie výšky užívateľských poplatkov a oceňovanie majetku týchto<br />
subjektov),<br />
• k nákladom (úroky z úveru bezprostredne ovplyvňujú náklady podniku a bežné<br />
výdavky rozpočtu obce, dôležité je aj ich časové rozlíšenie),<br />
• k výsledku finančného hospodárenia každého ekonomického subjektu (k zisku<br />
podniku, <strong>pre</strong>tože splátky dlhodobých úverov bezprostredne ovplyvňujú rozdeľovanie<br />
čistého zisku, a k výsledku rozpočtového hospodárenia obce),<br />
352
• k tvorbe finančnej štruktúry podniku či obce v zmysle platných pravidiel jej<br />
rozpočtového hospodárenia,<br />
• k efektívnosti využitia cudzieho kapitálu,<br />
• k zdaňovaniu podniku (úvery znižujú základ na výpočet dane z príjmu a následne<br />
zvyšujú tvorbu použiteľného zisku),<br />
• k inovačnému procesu v podniku (môže podporiť rast výkonnosti podniku,<br />
a tým aj výšku odvodov nepriamych daní podniku do štátneho rozpočtu; to<br />
posilňuje verejné financie a následne rozsah transferov časti príjmov štátneho<br />
rozpočtu do rozpočtu obcí),<br />
• k tvorbe platobnej sily (a následne k podpore plynulosti peňažných tokov každého<br />
ekonomického subjektu).<br />
Efektívne využitie úveru v podniku môže významne podporiť jeho postavenie na<br />
domácom a zahraničných trhoch, podporiť zamestnanosť, stav platobnej bilancie a menový<br />
vývoj ekonomiky. To následne môže pozitívne ovplyvniť tvorbu príjmov štátneho<br />
rozpočtu a viesť k celkovému ozdraveniu verejných financií. Využitie úveru (s ohľadom<br />
na jeho formu, druh, objem) je vždy diferencované charakterom <strong>pre</strong>vádzkovej a investičnej<br />
činnosti podnikov v jednotlivých odvetviach a ich účasťou na zabezpečovaní verejných<br />
statkov. Umožňuje tiež výraznejšiu spoluúčasť podnikov pri financovaní dlhodobých<br />
investícií obcí v rámci projektov PPP.<br />
Potreba využívania úverov vo finančnom manažmente ekonomických subjektov<br />
(podnikov, obcí) vyplýva:<br />
• z časového nesúladu medzi potrebou majetku a tvorbou finančných zdrojov,<br />
nevyhnutných na jeho obstaranie, vrátane financovania jeho obnovy, a rozsahom<br />
tvorby rozpočtových príjmov, potrebných na financovanie poskytovania<br />
verejných statkov,<br />
• z formy realizácie výkonov, t. j. výrobkov, služieb, verejných statkov<br />
• z charakteru, <strong>pre</strong>dmetu podnikateľských aktivít podnikov, ale aj pravidiel rozpočtového<br />
hospodárenia, ktoré umožňujú podnikateľské aktivity obciam.<br />
Predpoklady na využívanie úverov vo finančnom manažmente ekonomických subjektov<br />
vyplývajú z:<br />
• existencie dočasne voľných finančných prostriedkov subjektov mikro a makrosféry,<br />
zahraničných podnikov a bánk, ako aj účelovo zriaďovaných medzinárodných<br />
finančných inštitúcií,<br />
• existencie dočasne voľných finančných prostriedkov obyvateľstva,<br />
353
• obmedzenej kapitalizácie dlhodobého majetku a z nedostatočnej tvorby zisku<br />
podnikov.<br />
Poruchy vo fungovaní peňažného a kapitálového trhu môžu mať negatívny vplyv<br />
na formovanie podmienok pri poskytovaní bankových peňažných úverov. Osobitne sa<br />
to týka prístupnosti úverov <strong>pre</strong> malé a stredné podniky, <strong>pre</strong> územné orgány samosprávy<br />
a <strong>pre</strong> ceny úverov a viazanosti úveru na zvolené formy zábezpeky.<br />
Expanzia peňažných úverov na finančnom trhu vzniká zo zvýšeného záujmu podnikov<br />
investovať voľné peňažné prostriedky do kúpy podnikových a komunálnych obligácií<br />
a rastu kapitálovej sily obchodných bánk. Širšie využívanie nepeňažných úverov<br />
(obchodného, dodávateľského úveru) je motivované <strong>pre</strong>dovšetkým snahou dodávateľských<br />
podnikov zvyšovať svoje výkony, a na druhej strane zasa záujmom odberateľov<br />
financovať svoje potreby záväzkami voči dodávateľom.<br />
Redukcia úverov <strong>pre</strong>dstavuje opačný proces, teda pokles dopytu investorov po ponúkaných<br />
dlhových cenných papierov na kapitálovom trhu. Súčasne banky v záujme eliminácie<br />
možného <strong>pre</strong>javu úverových rizík a v dôsledku zníženia ich kapitálovej primeranosti<br />
obmedzujú poskytovanie peňažných úverov. Redukcia úverov teda sleduje elimináciu<br />
možných dôsledkov <strong>pre</strong>javu úverových rizík na strane poskytovateľov (veriteľov),<br />
ale aj užívateľov (dlžníkov) peňažných a nepeňažných úverov.<br />
V odbornej literatúre je úver najčastejšie definovaný ako prostriedok výmeny s obmedzenou<br />
prijateľnosťou, a to vzhľadom na čas, jeho cenu a úverové riziko, ktoré na seba<br />
<strong>pre</strong>berajú účastníci úverového vzťahu. Ide o ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom,<br />
ktorý vzniká po odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie. Z hľadiska<br />
veriteľa vyjadruje pohľadávku a z hľadiska dlžníka má formu záväzku. Dlžník sa zaväzuje<br />
úver splatiť v stanovenom termíne a zaplatiť veriteľovi odmenu, teda úrok za jeho dočasné<br />
používanie ako zdroja financovania.<br />
Úver funguje v úlohe výmenného prostriedku tým, že uľahčuje cestu tovaru a služby<br />
od <strong>pre</strong>dávajúceho ku kupujúcemu, podobne ako efektívne peniaze. Úver však ma aj svoje<br />
špecifické črty. Je to prostriedok výmeny, ktorý vzniká v čase vzniku úverového vzťahu.<br />
Touto transakciou sa však existencia úveru nekončí, <strong>pre</strong>tože musí byť v budúcnosti<br />
splatený. Tento výmenný prostriedok je spojený s určitými právami, privilégiami a povinnosťami<br />
účastníkov úverového vzťahu. Veriteľ poskytuje dlžníkovi právo čerpať úver,<br />
t. j. použiť ho na stanovený účel na určitom mieste a v istom čase. Má povinnosť splatiť<br />
úver v stanovenom čase. Privilégiom dlžníka je spoluúčasť na určení podmienok realizácie<br />
úverového vzťahu a všeobecná dostupnosť úveru za <strong>pre</strong>dpokladu splnenia určitých<br />
kritérií (ekonomická a majetková spôsobilosť). V nadväznosti na zmluvne dohodnuté<br />
podmienky má veriteľ povinnosť úverové prostriedky poskytnúť dlžníkovi a právo na<br />
ich splatenie.<br />
Požiadavky expanzie alebo redukcie využívania úverov ako zdroja financovania<br />
a tvorby platobnej sily ekonomických subjektov vyplývajú v konečnom dôsledku z cel-<br />
354
kovej národohospodárskej situácie, ktorá ovplyvňuje bezporuchovosť reprodukčného<br />
procesu. To potvrdzuje úlohu peňažných aj nepeňažných úverov v ekonomike každej<br />
krajiny.<br />
2. Úloha úveru v reprodukčnom procese<br />
Východiskom <strong>pre</strong> určenie úlohy úveru v reprodukčnom procese, v podobe peňažných<br />
alebo nepeňažných úverov, sú finančno-úverové faktory, ktoré ohraničujú ich využitie.<br />
Peňažné úvery sú postavené na úverovom vzťahu zakotvenom v úverovej zmluve,<br />
a nepeňažné úvery na obchodno-úverovom vzťahu v zmysle obchodnej zmluvy uzavretej<br />
medzi dodávateľom a odberateľom (kupujúcim).<br />
Úver má vplyv na všetkých účastníkov trvale <strong>pre</strong>biehajúceho reprodukčného procesu<br />
ekonomiky, a to na dodávateľov trhových statkov vo výrobnej a nevýrobnej sfére, či na<br />
poskytovateľov verejných statkov a na odberateľov vo sfére výroby, obehu a odberateľov<br />
netrhových statkov vo verejnom sektore (čistých a zmiešaných statkov).<br />
Nezastupiteľnú úlohu v reprodukčnom procese zohrávajú finančné inštitúcie, <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
obchodné banky a finanční sprostredkovatelia, ktorí konkretizujú podmienky<br />
úverového vzťahu medzi veriteľmi a dlžníkmi. Vystupujú najčastejšie v úlohe veriteľov<br />
pri poskytovaní peňažných úverov. V prípade vyčerpania svojich peňažných zásob môžu<br />
vystupovať v postavení dlžníkov. Vypožičiavajú si peňažné prostriedky od iných subjektov<br />
kapitálového trhu, s cieľom uspokojiť svojich klientov, a tak splniť ich očakávania<br />
poskytnutím úveru.<br />
Subjekty verejnej správy v úlohe dlžníkov získavajú peňažné aj nepeňažné úvery<br />
za účelom krytia svojich kapitálových a bežných potrieb (bežných a kapitálových výdavkov).<br />
Následne sú povinné úver splatiť v stanovenom termíne pri dodržaní pravidiel<br />
rozpočtového hospodárenia subjektov územnej samosprávy.<br />
Podniky v úlohe dlžníka získavajú peňažné aj nepeňažné úvery za účelom podporiť<br />
svoju produktívnu podnikateľskú činnosť. Úlohu veriteľa plnia pri poskytovaní nepeňažných<br />
úverov svojim odberateľom - zákazníkom. Môže ísť o obchodný alebo dodávateľský<br />
úver v závislosti od <strong>pre</strong>dmetu dodávky, či charakteru tovaru. Úlohu dlžníka plnia<br />
v prípade <strong>pre</strong>vzatia zálohovej platby za dodávku tovaru v budúcnosti. Striedanie úlohy<br />
podniku v pozícii veriteľa alebo dlžníka ako účastníka úverových alebo obchodno-úverových<br />
vzťahov urýchľuje reprodukčný proces.<br />
Účastníkmi reprodukčného procesu sú aj koneční spotrebitelia. Využitie úveru zvyšuje<br />
ich platobnú schopnosť, teda platobnú silu. Vytvára reálne <strong>pre</strong>dpoklady najmä na<br />
uspokojenie ich sekundárnych potrieb pri oneskorenej alebo nedostatočnej tvorbe ich<br />
príjmov. Úver môže významnou mierou ovplyvniť ekonomiku domácnosti.<br />
Efektívne využívanie úverov všetkými účastníkmi reprodukčného procesu je podmienené<br />
dodržiavaním základných zásad úverovej a úrokovej politiky (5 zásad). V intenciách<br />
týchto zásad plní úver dôležité úlohy.<br />
355
Úver vo finančnom manažmente obce umožňuje:<br />
• realizáciu kapitálovo náročných projektov,<br />
• bezporuchové financovanie jej bežných výdavkov,<br />
• riešiť krátkodobý finančný deficit medzi jej rozpočtovými príjmami a výdavkami,<br />
čím sa obnovuje je platobná schopnosť.<br />
Úver vo finančnom manažment podniku plní štyri hlavné úlohy:<br />
• umožňuje podnikom zabezpečiť úhradu potrebných výrobných činiteľov, ktoré<br />
podmieňujú tvorbu nových výrobkov, poskytovanie služieb, ich následný <strong>pre</strong>daj<br />
a dosahovanie požadovaného efektu z podnikania;<br />
• podporuje tvorbu čistého zisku;<br />
• vo všeobecnosti podporuje efektívne využívanie všetkých zložiek kapitálu podniku<br />
a bohatstva krajiny. Rozsah jeho využívania však musí byť vecne zdôvodnený,<br />
nesmie vyvolať <strong>pre</strong>hriatie ekonomiky a viesť k inflácii;<br />
• rieši deficit v tvorbe finančných zdrojov, podporuje obnovu platobnej sily podniku.<br />
Postavenie subjektov hospodárskej sféry v trhovej ekonomike zdôrazňuje ich ekonomickú<br />
samostatnosť, nezávislosť a zodpovednosť, ktorá nevychádza z absolútnej finančnej<br />
sebestačnosti. Naopak, odvaha zdravo podnikateľsky riskovať alebo riešiť operatívne<br />
poruchy vývoja finančného zdravia podnikov a súčasne poskytovať verejné statky<br />
vo verejnom záujme zo strany subjektov verejného sektora, vyžaduje využiť v procese<br />
financovania ich potrieb aj úver.<br />
Výber formy a druhu úveru <strong>pre</strong>dpokladajú rešpektovanie 4 základných znakov výberu<br />
úveru:<br />
• charakter dlžníka; posudzuje sa obvykle na základe jeho postoja k úverovým<br />
záväzkom, podľa miery zadlženia, výšky dosiahnutého dlhu <strong>pre</strong>d rozhodnutím<br />
o poskytnutím úveru, výsledkov analýzy úverovej spôsobilosti podniku;<br />
• kapacita dlžníka; <strong>pre</strong>ukazuje jeho schopnosť plniť záväzky dlhovej služby, t. j.<br />
platiť úroky a splatiť úver z vytvorených finančných zdrojov v budúcnosti. Kapacitné<br />
možnosti dlžníka by mali byť vždy posudzovane komplexne, t.j. podľa<br />
jeho schopnosti plniť záväzky dlhovej služby zo starých aj nových úverov v čase<br />
ich splatnosti;<br />
• kapitálová sila dlžníka; zo strany úverového manažéra je vždy posudzovaná<br />
s ohľadom na možnosť <strong>pre</strong>javu úverového rizika v dôsledku neschopnosti podniku<br />
splniť záväzky dlhovej služby <strong>pre</strong>sne v čase ich splatnosti a v nadväznosti na<br />
356
diferencovanú tvorbu finančných zdrojov určených na úhradu <strong>pre</strong>vádzkových<br />
alebo investičných úverov. Zohľadňuje tiež majetkovú zabezpečenosť úverov;<br />
• podmienky poskytnutia úveru sú špecifikované v úverovej zmluve pri dodržaní<br />
zásad úverovej a úrokovej politiky.<br />
Aj keď úver <strong>pre</strong>dstavuje prostriedok výmeny, pomáha pri produktívnom využívaní<br />
úspor a kapitálu. Je dôležitým činiteľom akumulácie a <strong>pre</strong>sadzovania efektívnosti reprodukčného<br />
procesu ekonomiky. Vyžívanie úveru z hľadiska národohospodárskeho môže<br />
vyvolať určité riziká, ktoré sa môžu <strong>pre</strong>javiť:<br />
• v nerozumnej tvorbe a alokácii úspor v neproduktívnej sfére,<br />
• vo vyvolaní <strong>pre</strong>hriatia ekonomiky a v raste inflácie,<br />
• v zneužití úverov v podnikateľskej sfére,<br />
• v neefektívnom využívaní úverov vo verejnom sektore.<br />
Ekonomicky neopodstatnené zvyšovanie zadlženia obce môže vyvolať stav nútenej<br />
správy, a tým aj nárast verejného dlhu. Zadlženie podnikov môže viesť k ich likvidácii.<br />
Záver<br />
Príspevok odkrýva <strong>pre</strong> čitateľa náročnú problematiku základov úverovej teórie. Jej<br />
znalosť je potrebná pri prijímaní správnych úverových rozhodnutí nielen v podnikateľskej<br />
sfére, ale osobitne vo sfére finančného manažmentu subjektov verejnej správy. Súčasne<br />
otvára priestor <strong>pre</strong> hlbšie rozpracovanie špecifík teórie úverového rozhodovania<br />
v ich finančnom manažmente.<br />
Literatúra<br />
[1] NINÁČOVÁ, V.: Základy teórie finančného manažmentu obce. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného<br />
vedeckého seminára „Aktuálne trendy v manažmente verejnej správy”.<br />
Bratislava: VŠEMvs, 2011. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
[2] NINÁČOVÁ, V.: Dlhové financovanie podnikov. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-<br />
NÓM, 2004. ISBN 80-225-1794-1.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Valéria Nináčová, CSc.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: valeria.ninacova@vsemvs.sk<br />
357
Niekoľko poznámok k legislatívnej úprave cezhraničnej<br />
zdravotnej starostlivosti z hľadiska práva Európskej únie<br />
Abstrakt<br />
JUDr. Mária Nováková, PhD.<br />
Autorka sa v príspevku zamerala na problematiku uplatňovania práv pacientov<br />
v kontexte cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a to s osobitným zreteľom na právnu<br />
úpravu obsiahnutú v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/24/EÚ z 9. marca<br />
2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Súčasťou<br />
príspevku sú časti, ktoré poukazujú napr. na skutočnosť, že podmienky výkonu zdravotnej<br />
starostlivosti môžu byť v jednotlivých krajinách Európskej únie rozdielne, čo môže<br />
byť významné, ak zohľadňujeme krajinu, v ktorej je pacient poistený, ako aj časti, ktoré sa<br />
týkajú niektorých ďalších oblastí, ktoré so zvoleným <strong>pre</strong>dmetom skúmania úzko súvisia<br />
(napr. vzájomná spolupráca medzi členskými krajinami Európskej únie).<br />
Kľúčové slová: zdravotná starostlivosť, zdravotná politika, smernica, pacient, členské<br />
štáty<br />
Several remarks to legislative regulation of cross-border<br />
healthcare according to European law<br />
Abstract<br />
The author focused in the processed paper on the claiming the rights of patients in the<br />
context of cross-border healthcare, with special regard on the legislation contained in the<br />
Directive 2011/24/EU of the European Parliament and the Council of 9th March 2011 on<br />
the application of patient´s rights in cross-border health care. In the article, there are involved<br />
parts point at the conditions of performance of health care in a member state of the<br />
European union, which would be different from country, where the patient is insured, and<br />
that would be significant in a case, if this country is considered, as well as parts, which are<br />
directly connected to the chosen subject of the research (e.g. mutual cooperation between<br />
member states).<br />
Keywords: health care, health policy, directive, patient, member states<br />
Úvod<br />
„Zdravotné“ zákonodarstvo EÚ patrí k legislatívnym oblastiam, ktoré sa pomerne<br />
dynamicky rozvíjajú, avšak zároveň k oblastiam, ktorých normatívna konštrukcia je<br />
značne zložitá. Odborné nároky na <strong>pre</strong>cízne vyhotovenie takejto legislatívy sú <strong>pre</strong>to pomerne<br />
vysoké.<br />
358
Voľný pohyb osôb, ktorý patrí k pilierom právneho poriadku EÚ, priniesol vo sfére<br />
výkonu zdravotnej starostlivosti postupom času novú úlohu, a to riešenie problematiky<br />
zvýšenej mobility pacientov, spôsobenej napr. aj migráciou zamestnaneckých pracovných<br />
síl.<br />
V mnohých politických a iných odborných diskusiách o zdravotnej starostlivosti sa<br />
otvárali najmä otázky finančných dopadov mobility pacientov, koordinácie národných<br />
zdravotných politík, spolupráce v hraničných regiónoch, prístupu k zdravotnej starostlivosti,<br />
čakacích listín a voľných kapacít poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj<br />
otázky vo veci elektronického zdravotníctva, bezpečnosti pacientov, dostatočného systému<br />
kontroly infekcií, prípadne rýchlej výmeny informácií a varovaní.<br />
S cieľom stanoviť transparentné pravidlá <strong>pre</strong> uľahčovanie prístupu k bezpečnej a vysoko<br />
kvalitnej cezhraničnej starostlivosti v EÚ a zabezpečiť mobilitu pacientov v súlade<br />
so zásadami stanovenými Súdnym dvorom, rovnako s cieľom podporovať spoluprácu<br />
členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti pri plnom rešpektovaní zodpovednosti<br />
členských štátov za definovanie dávok sociálneho zabezpečenia súvisiacich so zdravím<br />
a za organizáciu a za systém poskytovania zdravotnej a lekárskej starostlivosti a dávok<br />
sociálneho zabezpečenia, a to <strong>pre</strong>dovšetkým v prípade ochorenia, bola prijatá dňa 9.<br />
marca 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv<br />
pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej ako „smernica“). [1].<br />
Z pôsobnosti smernice sú podľa čl. 1 ods. 3 vylúčené služby v oblasti dlhodobej<br />
starostlivosti, ktorých účelom je poskytovať pomoc osobám odkázaným na pomoc inej<br />
osoby pri vykonávaní bežných každodenných úloh.<br />
Rovnako sa smernica nevzťahuje na prideľovanie orgánov a na prístup k orgánom<br />
na účely ich transplantácie a s výnimkou kapitoly IV sa neuplatňuje ani pri programoch<br />
očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu<br />
zdravia obyvateľstva na území členského štátu, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá<br />
plánovania a vykonávania.<br />
V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že <strong>pre</strong>dmet smernice je vymedzený tak pozitívne<br />
ako aj negatívne, to znamená, zo znenia samotnej smernice je jednoznačne identifikovateľné,<br />
čo do jej <strong>pre</strong>dmetu patrí, na druhej strane, čo je z neho vylúčené.<br />
1. Zodpovednosť členských štátov<br />
Podľa čl. 6 smernice je každý členský štát povinný určiť jedno alebo viacero národných<br />
kontaktných miest <strong>pre</strong> cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú uskutočňovať<br />
konzultácie s tromi druhmi subjektov, a to s organizáciami pacientov, s poskytovateľmi<br />
zdravotnej starostlivosti a so zdravotnými poisťovňami.<br />
Okrem konzultačnej povinnosti majú národné kontaktné miesta v členskom štáte,<br />
v ktorom sa poskytuje ošetrenie, i informačnú povinnosť voči pacientom využívajúcim<br />
svoje práva v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou.<br />
359
Národné kontaktné miesta sú povinné informovať pacientov o poskytovateľoch<br />
zdravotnej starostlivosti, vrátane informácií, ktoré sa poskytujú na požiadanie a týkajú<br />
sa osobitného práva poskytovateľa poskytovať služby bez akýchkoľvek obmedzení ich<br />
výkonu.<br />
Rovnako sú povinné poskytovať informácie o právach pacientov, o postupoch <strong>pre</strong><br />
sťažnosti a o mechanizmoch <strong>pre</strong> žiadanie nápravy, ako aj o právnych a administratívnych<br />
možnostiach dostupných na urovnávanie sporov, a to aj v prípade poškodenia spôsobeného<br />
v dôsledku cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.<br />
Predmetné informácie musia byť ľahko dostupné a v prípade potreby musia byť náležite<br />
sprístupnené v elektronickej forme a vo formátoch prístupných osobám so zdravotným<br />
postihnutím.<br />
V zmysle čl. 4 smernice sa cezhraničná zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade<br />
s právnymi <strong>pre</strong>dpismi členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako i v súlade<br />
s jeho normami a usmerneniami <strong>pre</strong> kvalitu a bezpečnosť a v intenciách právnych <strong>pre</strong>dpisov<br />
EÚ o bezpečnostných normách.<br />
Členský štát pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti musí zohľadniť<br />
zásady univerzálnosti, prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity,<br />
pričom u pacientov z iných členských štátov sa uplatňuje zásada nediskriminácie na základe<br />
štátnej príslušnosti.<br />
Zakázané diskriminačné dôvody možno katalogizovať do určitých obsahovo aj vývojovo<br />
logických a kontinuálnych skupín, pričom tie sú zrkadlom ľudských vlastností<br />
a charakteristík, ale zároveň aj <strong>pre</strong>javom stupňa sebareflexie spoločnosti takéto rozdiely<br />
akceptovať, dokonca priznať im určitú, v prípade potreby právnu ochranu. [2, s. 30].<br />
Členský štát je povinný zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali:<br />
a) relevantné informácie, aby sa jednotliví pacienti mohli informovane rozhodnúť,<br />
vrátane informácií o možnostiach ošetrenia, dostupnosti, kvalite a bezpečnosti<br />
zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje<br />
ošetrenie,<br />
b) jasné faktúry a jasné informácie o cenách, pričom poskytovatelia musia používať<br />
rovnaký cenník zdravotnej starostlivosti <strong>pre</strong> pacientov z iných členských<br />
krajín ako <strong>pre</strong> domácich pacientov v porovnateľnej situácii, alebo, ak neexistuje<br />
porovnateľná cena <strong>pre</strong> domácich pacientov, aby účtovali ceny vypočítané podľa<br />
objektívnych, nediskriminačných kritérií,<br />
c) informácie o svojej oprávnenosti alebo o stave svojej registrácie, o svojom poistnom<br />
krytí alebo o iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany v súvislosti<br />
so zodpovednosťou za škodu spôsobenú pri výkone povolania.<br />
360
Členský štát musí vytvoriť transparentné postupy podávania sťažností a súčasne<br />
musí zaviesť také mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu pacienti žiadať nápravu<br />
v súlade s právnymi <strong>pre</strong>dpismi členského štátu, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ak utrpeli<br />
škodu pri využívaní zdravotnej starostlivosti.<br />
Na poskytované ošetrenie pacientom musí členský štát vypracovať systém poistenia<br />
zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.<br />
V zmysle čl. 5 smernice musí členský štát, v ktorom je pacient poistený, vytvoriť<br />
mechanizmy na poskytovanie informácií na žiadosť pacientov o ich právach a nárokoch,<br />
ktoré v tomto členskom štáte majú, v súvislosti s prijímaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.<br />
Predovšetkým sa poskytujú informácie o podmienkach <strong>pre</strong>plácania nákladov,<br />
o postupoch nadobúdania a stanovovania nárokov a o postupoch odvolania a nápravy,<br />
ak sa pacienti domnievajú, že ich práva nie sú dodržané.<br />
Pri informovaní o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa zreteľne rozlišuje medzi<br />
právami, ktoré majú pacienti na základe smernice, a právami, ktoré vyplývajú z nariadenia<br />
č. 883/2004.<br />
Ak bola pacientovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť a ak existuje potreba<br />
následnej lekárskej starostlivosti, musí mu členský štát dať k dispozícii rovnakú<br />
následnú lekársku starostlivosť, ako by mu bola poskytnutá na jeho území.<br />
Zároveň platí, že členský štát musí zabezpečiť úhradu nákladov na cezhraničnú zdravotnú<br />
starostlivosť v súlade s kapitolou III smernice.<br />
2. Preplácanie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť<br />
Podľa kapitoly III smernice sa uplatňuje zásada, že členský štát, v ktorom je pacient<br />
poistený, zabezpečí, aby náklady, ktoré poistencovi vznikli pri prijímaní cezhraničnej<br />
zdravotnej starostlivosti, boli <strong>pre</strong>platené, ak dotknutá zdravotná starostlivosť patrí medzi<br />
dávky, na ktoré má poistenec nárok v členskom štáte, v ktorom je poistený.<br />
Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhrádza alebo priamo zaplatí členský<br />
štát, v ktorom je pacient poistený, a to do výšky nákladov, ktoré by členský štát <strong>pre</strong>vzal,<br />
ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, avšak nie viac, ako sú skutočné<br />
náklady na prijatú zdravotnú starostlivosť.<br />
V tejto súvislosti musia členské štáty zaviesť transparentný mechanizmus na výpočet<br />
nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktoré má poistencovi <strong>pre</strong>platiť členský<br />
štát, v ktorom je pacient poistený. Transparentný mechanizmus výpočtu nákladov musí<br />
byť založený na objektívnych, nediskriminačných kritériách, ktoré sa oznamujú vo<strong>pre</strong>d<br />
a ktoré sa uplatňujú na príslušnej (miestnej, regionálnej alebo celoštátnej) správnej úrovni.<br />
Právne správnym spôsobom identifikovať, či v určitej situácii ide o nerovnaké zaobchádzanie<br />
(tzn. diskrimináciu) alebo „iba“ o rozlišovanie na základe a v medziach<br />
361
zákona, môže v mnohých prípadoch <strong>pre</strong>dstavovať pomerne náročnú odbornú výzvu.<br />
Dôvodom je stav, kedy právna úprava infikuje spoločensko-právne vzťahy rôznymi vertikálno-horizontálnymi<br />
kategorizáciami, ktoré sú síce nevyhnutnosťou a jednou z podmienok<br />
fungovania právneho systému ako celku, ich vznik bol však umelý, a teda perspektívne<br />
diskriminujúci. Tvrdiť, že nediskriminujúce je iba to prirodzené, tiež neobstojí.<br />
V právnom systéme totiž existujú rozlišovania prirodzeného charakteru, nevybudované<br />
zákonodarcom, ktoré sú vnímané ako prirodzené, avšak aj tu je v niektorých prípadoch<br />
právna regulácia nevyhnutná, aby sa <strong>pre</strong>dišlo práve nerovnakému zaobchádzaniu. [3, s.<br />
62].<br />
Považujeme za dôležité zdôrazniť, že aj pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti<br />
a s osobitným zreteľom na chránený dôvod spočívajúci v „štátnej príslušnosti“ sa z hľadiska<br />
procesnej ochrany práv pacienta uplatňuje tzv. „<strong>pre</strong>nesené dôkazné bremeno“. J.<br />
Záhorčáková v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z dô vodu podriadenej pozície<br />
žalobcu (napr. v pracovnoprávnych vzťahoch) je prístup žalobcu k dôkazom, k ich získaniu<br />
a <strong>pre</strong>dkladaniu veľmi obťažný, <strong>pre</strong>to právny inštitút <strong>pre</strong>ne seného dôkazného bremena<br />
je <strong>pre</strong> dosiahnutie zvýšenia účinnosti uplatňovania zása dy rovnakého zaobchádzania<br />
považovaný v zásade za nevyhnutný. [4, s. 431].<br />
Ak celkové náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť <strong>pre</strong>vyšujú výšku nákladov,<br />
ktoré by boli <strong>pre</strong>platené v prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti na jeho území,<br />
môže členský štát rozhodnúť o uhradení celkových nákladov.<br />
Členský štát môže rozhodnúť o uhradení ďalších súvisiacich nákladov, ako napr.<br />
nákladov na ubytovanie a cestovných nákladov alebo dodatočných nákladov, ktoré môžu<br />
vzniknúť pri prijímaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím.<br />
Obdobne platí, že členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže realizovať obmedzenia<br />
v tejto súvislosti na základe osobitných dôvodov všeobecného záujmu, ako<br />
sú požiadavky plánovania súvisiace s cieľom zabezpečiť dostatočnú a trvalú dostupnosť<br />
vyváženého rozsahu vysoko kvalitného ošetrenia v príslušnom členskom štáte alebo požiadavky<br />
kontroly nákladov a zabránenia v čo najväčšej možnej miere akémukoľvek plytvaniu<br />
finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi.<br />
3. Niektoré ďalšie právne aspekty smernice<br />
V súlade s čl. 8 smernice môže členský štát, v ktorom je pacient poistený, ustanoviť<br />
systém <strong>pre</strong>dchádzajúceho povoľovania <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>platenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú<br />
starostlivosť.<br />
Zdravotná starostlivosť, na ktorú sa môže vzťahovať <strong>pre</strong>dchádzajúce povolenie, sa<br />
obmedzuje na zdravotnú starostlivosť, ktorá:<br />
a) podlieha požiadavkám plánovania súvisiacim s cieľom zabezpečiť dostatočnú<br />
a trvalú dostupnosť vyváženého rozsahu vysoko kvalitného ošetrenia v prísluš-<br />
362
nom členskom štáte alebo požiadavkám kontroly nákladov a zabránenia v čo<br />
najväčšej miere akémukoľvek plytvaniu finančnými, technickými a ľudskými<br />
zdrojmi a<br />
aa) zahŕňa hospitalizáciu dotknutého pacienta minimálne počas jednej noci<br />
alebo<br />
ab) ak si vyžaduje použitie vysokošpecializovanej a nákladnej zdravotníckej infraštruktúry<br />
alebo medicínskeho vybavenia,<br />
b) zahŕňa formy liečby, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú osobitné riziko <strong>pre</strong> pacienta alebo obyvateľstvo,<br />
alebo<br />
c) je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý by mohol, na základe<br />
individuálneho posúdenia daného prípadu, vyvolávať závažné a konkrétne<br />
obavy, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť starostlivosti, s výnimkou zdravotnej<br />
starostlivosti, na ktorú sa vzťahujú právne <strong>pre</strong>dpisy EÚ zaručujúce minimálnu<br />
úroveň bezpečnosti a kvality v členských štátoch EÚ.<br />
Udelenie <strong>pre</strong>dchádzajúceho povolenia môže členský štát, v ktorom je pacient poistený,<br />
zamietnuť z týchto dôvodov:<br />
a) pacient podľa klinického hodnotenia bude s vysokou istotou vystavený bezpečnostnému<br />
riziku, ktoré nemožno považovať za prijateľné, zohľadňujúc potenciálny<br />
prínos cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorú sa pacient uchádza,<br />
b) obyvateľstvo bude v dôsledku <strong>pre</strong>dmetnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti<br />
s vysokou istotou vystavené značnému bezpečnostnému riziku,<br />
c) <strong>pre</strong>dmetnú zdravotnú starostlivosť má poskytnúť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,<br />
ktorý vyvoláva závažné a konkrétne obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie<br />
noriem a usmernení <strong>pre</strong> kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacienta, vrátane<br />
ustanovení o dohľade, bez ohľadu na to, či sú tieto normy a usmernenia ustanovené<br />
zákonmi a <strong>pre</strong>dpismi, alebo sú zavedené prostredníctvom akreditačných<br />
systémov zavedených v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie,<br />
d) túto zdravotnú starostlivosť možno poskytnúť na jeho území v lehote, ktorá je<br />
lekársky opodstatnená, zohľadňujúc súčasný zdravotný stav a pravdepodobný<br />
vývoj ochorenia každého dotknutého pacienta.<br />
Členské štáty sú podľa čl. 10 smernice povinné poskytnúť si vzájomnú pomoc v takom<br />
rozsahu, ktorý je nevyhnutný na vykonávanie smernice, vrátane spolupráce v oblasti<br />
noriem a usmernení <strong>pre</strong> kvalitu a bezpečnosť a výmeny informácií, najmä medzi<br />
vnútroštátnymi kontaktnými miestami, vrátane informácií o ustanoveniach o dohľade<br />
a vzájomnej pomoci v prípade potreby s<strong>pre</strong>sniť obsah faktúr.<br />
363
Osobitná pozornosť sa v smernici venuje pohraničným oblastiam, v prospech ktorých<br />
EK nabáda členské štáty a najmä susediace krajiny, aby medzi sebou uzatvorili dohody<br />
a spolupracovali pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v pohraničných<br />
regiónoch.<br />
V súlade s čl. 11 smernice sú povinné členské štáty zabezpečiť, aby sa lekárske <strong>pre</strong>dpisy<br />
vystavené v inom členskom štáte na meno pacienta mohli na ich území vydať v súlade<br />
s platnými vnútroštátnymi právnymi <strong>pre</strong>dpismi, a aby akékoľvek obmedzenia týkajúce<br />
sa uznávania jednotlivých lekárskych <strong>pre</strong>dpisov boli zakázané s výnimkou obmedzení,<br />
ktoré:<br />
a) sa obmedzujú na to, čo je na ochranu ľudského zdravia nevyhnutné a primerané,<br />
a nemajú diskriminačný charakter alebo<br />
b) sú založené na zákonných a opodstatnených pochybnostiach o pravosti, obsahu<br />
alebo zrozumiteľnosti jednotlivých lekárskych <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Uznávanie lekárskych <strong>pre</strong>dpisov nemá vplyv najmä na právo lekárnika na základe<br />
vnútroštátnych <strong>pre</strong>dpisov z etických dôvodov odmietnuť vydať liek <strong>pre</strong>dpísaný v inom<br />
členskom štáte, ak by mal lekárnik toto právo v prípade, keby bol lekársky <strong>pre</strong>dpis vydaný<br />
v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený.<br />
Podľa čl. 12 smernice sa medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a centrami<br />
odborných znalostí v členských štátoch budú budovať európske referenčné siete, ktoré sa<br />
zakladajú na dobrovoľnej účasti ich členov.<br />
Európske referenčné siete musia mať znalosti a odborné poznatky z diagnostiky,<br />
z následnej liečby pacientov a starostlivosti o nich. Tieto siete majú za cieľ pomáhať členským<br />
štátom s nedostatočným počtom pacientov s konkrétnym zdravotným stavom, alebo<br />
ktorým chýba technológia a odborné skúsenosti na poskytovanie vysoko kvalitných<br />
a špecializovaných služieb. Ich úlohou je aj uľahčovať virtuálnu aj fyzickú mobilitu odborných<br />
poznatkov a zhromažďovať, vymieňať si a šíriť informácie, poznatky a osvedčené<br />
postupy a podporovať rozvoj diagnostiky a liečbu zriedkavých ochorení v rámci sietí<br />
a aj mimo nich. Nemenej dôležitou úlohou sietí je aj uľahčovanie vývoja diagnostiky<br />
a poskytovanie vysoko kvalitnej, dostupnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti<br />
všetkým pacientom, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu odborných<br />
poznatkov v tých oblastiach medicíny, v ktorých sú odborné poznatky vzácne.<br />
V kontexte čl. 21 smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné<br />
právne <strong>pre</strong>dpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou<br />
do 25. októbra 2013 a bezodkladne o tom informovať EK.<br />
364
Záver<br />
Právnu reguláciu zdravotnej starostlivosti, ktorá zohľadňuje „nadnárodný“ prvok,<br />
možno zaradiť k aktuálnym legislatívnym prioritám orgánov EÚ.<br />
Efektívny a výkonný normatívny systém cezhraničnej zdravotnej starostlivosti <strong>pre</strong>dstavuje<br />
logickú požiadavku v období mobility a integrácie európskej spoločnosti. Zároveň<br />
je však nevyhnutné zdôrazniť, že prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady<br />
č. 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti<br />
nemá za cieľ harmonizovať zdravotnícke systémy v jednotlivých členských štátoch, ktorých<br />
<strong>pre</strong>pojenosť je však čoraz zreteľnejšia; v kompetencii členských štátov <strong>pre</strong>to naďalej<br />
zostáva individuálne regulovanie služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti.<br />
Pri organizácii a poskytovaní zdravotnej starostlivosti musia všetky členské štáty<br />
dodržiavať niektoré bazálne východiskové princípy, napr. zásadu univerzálnosti, zásadu<br />
rovnosti alebo zásadu solidarity, ako aj zásadu kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.<br />
Uplatňovanie zákazu diskriminácie je pri legislatíve tohto druhu obzvlášť významné.<br />
Podľa M. Kurila je pri vymedzení pojmu „diskriminácia“ kľúčové hľadanie vzájomného<br />
vzťahu medzi zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnakého zaobchádzania,<br />
keďže jeho právne obsiahnutie vychádza z historicky overených a relatívne konštantných<br />
princípov základných ľudských práv a slobôd. Princípy spravodlivosti, konštatuje ďalej<br />
M. Kuril, ktoré vyvstávajú z poskytnutých práv s určitou etickou spoluúčasťou však vylučujú,<br />
aj keď nie absolútne, s prípustnou výnimkou zákonnosti, rovnaké zaobchádzanie<br />
s nerovnými, ako aj nerovnaké zaobchádzanie s rovnými. [5, s. 11].<br />
Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť je nevyhnutné chápať v širších súvislostiach,<br />
a to najmä so zreteľom na voľný pohyb osôb v rámci EÚ. A. Karpat napr. uvádza, že v súčasnosti<br />
sa problematikou zákazu diskriminácie zaoberajú viaceré smernice EÚ, avšak<br />
bez súvislosti so štátnym občianstvom ako rozlišovacím kritériom a nad rámec úpravy<br />
voľného pohybu pracovníkov. [6, s. 21].<br />
Literatúra<br />
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov<br />
pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Úradný vestník EÚ L088. 4.4.2011.<br />
[2] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ, 2009.<br />
180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[3] KURIL, M.: Základné teoreticko-právne východiská. In: Cibák, Ľ. - Kuril, M.: Zásada<br />
rovnakého zaobchádzania pri výkone závislej práce. Bratislava: VŠEMvs, 2010.<br />
318 s. ISBN 978-80-970272-7-8.<br />
365
[4] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch (stručná analýza relevantných právnych inštitútov). In:<br />
<strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára „Aktuálne trendy v manažmente<br />
verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s. 419-435. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
[5] KURIL, M.: Filozoficko-právne úvahy k základom antidiskriminačnej legislatívy.<br />
In: Policajná teória a prax, č. 4, 2008, roč. XVI. s. 5-25. ISSN 1335-1370.<br />
[6] KARPAT, A.: Sloboda voľného pohybu pracovníkov v Európskej únii. In: Aktuálne<br />
otázky pracovnej a sociálnej legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. s.<br />
19-27. ISBN 978-80-7160-319-1.<br />
[7] Dostupné na internete: www.eur-lex.eu, www.justice.gov.sk.<br />
Kontakt<br />
JUDr. Mária Nováková, PhD.<br />
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia<br />
Právnická fakulta<br />
Univerzita Komenského v Bratislave<br />
Šafárikovo nám. 6<br />
810 00 Bratislava 1<br />
E-mail: maria.novakova@flaw.uniba.sk<br />
366
Riadenie rizík finančnej kontroly a jeho zdokonaľovanie<br />
v záujme efektívneho hospodárenia s verejnými<br />
financiami<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Michal Oláh, PhD. - Ing. Ľubomír Šidelský<br />
Koncepcia príspevku venuje pozornosť slabej stránke finančného riadenia rizík kontroly<br />
a ich identifikácii. Zmieňuje sa aj o niektorých opatreniach <strong>pre</strong> jeho zdokonalenie.<br />
Ich výsledkom by malo byť aj skvalitňovanie riadenia rizík finančnej kontroly, aby sa stalo<br />
aktívnejším nástrojom efektívneho hospodárenia s verejnými financiami. V súvislosti<br />
s touto požiadavkou by sa malo byť na zreteli, že aj riadenie rizík finančnej kontroly treba<br />
považovať za významný nástroj dosahovania cieľov najmä za účelom zvýšenia finančného<br />
riadenia a jeho kontroly.<br />
Kľúčové slová: riadenie, finančná kontrola, riziko, významnosť rizika, efektívnosť,<br />
hospodárnosť, účinnosť, účelnosť, verejné financie, verejná správa, systém vnútornej<br />
kontroly<br />
Risk management of financial control and its improvement<br />
on behalf of effective management of public finances<br />
Abstract<br />
The concept of contribution addresses the weakness of financial risk management of<br />
controls and their identification. The article mentions also some measures for its improvement.<br />
The result should be to improve risk management of financial control and to become<br />
more active instrument of effective management of public finances. In connection with this<br />
requirement it should be in mind that risk management of financial control should be considered<br />
as an important tool for achieving the objectives to increase financial management<br />
and its control.<br />
Keywords: management, financial control, risk, risk significance, effectiveness, efficiency,<br />
public finance, public administration, system of internal control<br />
Úvod<br />
Súčasné obdobie ekonomického a sociálneho rozvoja je poznamenané i naďalej <strong>pre</strong>hlbujúcou<br />
sa svetovou hospodárskou, finančnou a dlhovou krízou. Táto kríza zasiahla chod<br />
svetového hospodárstva a citeľne poznačila prakticky všetky vyspelé ekonomiky sveta. Jej<br />
bezprostredným výsledkom sú <strong>pre</strong>pady hospodárskeho rastu, zníženie tvorby finančných<br />
zdrojov v dôsledku zníženia výroby a svetového obchodu. Citeľne zasiahla oblasť verejných<br />
367
financií, čo sa <strong>pre</strong>javilo v dramatickom zvýšení deficitu štátneho rozpočtu vo všetkých štátoch<br />
Európskej únie, eurozóny osobitne, nevynímajúc ani Slovenskú republiku.<br />
To objektívne núti aj príslušné slovenské orgány k tomu, aby <strong>pre</strong>hodnotili doterajšie<br />
svoje vízie a strategické ciele v oblasti hospodárskej a rozpočtovej politiky. Strategickou<br />
prioritou sa stala stabilizácia verejných financií a postupné zníženie deficitu štátneho<br />
rozpočtu. Efektívnosť a hospodárnosť verejných financií sa stala ťažiskovou úlohou i <strong>pre</strong><br />
všetky orgány verejnej správy.<br />
1. Vyššie požiadavky na zvýšenie riadenia a jeho kontroly<br />
Súčasná situácia, súvisiaca najmä s dlhovou finančnou krízou, vytvára požiadavky<br />
na kvalitu riadenia a finančnú kontrolu nielen na makroúrovni, ale hlavne v mikrosfére<br />
verejnej správy. Finančná kontrola v praktickom živote verejnej správy môže podstatným<br />
spôsobom ovplyvniť aj úroveň hospodárenia s verejnými financiami a naplniť tak ich základné<br />
strategické ciele. Mala by sa chápať tak, že je jedným z najúčinnejších nástrojov<br />
a neoddeliteľnou súčasťou riadenia verejných financií, ťažiskovým segmentom ochrany<br />
finančných záujmov a rozpočtovej disciplíny. [1]. Jej podstatou je verifikácia finančných<br />
operácií so zámerom na ich zákonnosť, hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť. Jej význam<br />
je rozhodujúci v tom, že sa realizuje vo všetkých orgánoch verejnej správy, a dôležitá je aj<br />
originálnosť, čo znamená, že vo sfére ex ante ju realizujú bežní zamestnanci, a nie profesionálni<br />
kontrolóri. Princíp kontroly ex ante, ktorá sa povinne uskutočňuje <strong>pre</strong>dtým, ako<br />
sa príjmu konečné rozhodnutia o finančnej transakcii, by mal byť zárukou zákonnosti<br />
a transparentnosti finančných operácií.<br />
Kvalita úrovne finančného riadenia a kontroly klesá alebo stúpa priamo úmerne<br />
s kvalitou úrovne vnútornej kontroly a vnútorného kontrolného systému. To by malo<br />
napomáhať kontrolné prostredie a interná legislatívna základňa. [2]. Aby sa tak stalo, je<br />
nevyhnutné najmä zvýšenie zodpovednosti manažmentu na všetkých riadiacich stupňoch,<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým na úrovni jednotlivých organizácií. Pravidlá finančnej kontroly by<br />
riadiacich pracovníkov mali naučiť tomu, aby modifikovali personálne zabezpečenie výkonu<br />
kontroly na vlastné podmienky a aby prijímali okamžité opatrenie v prípade neregulárnosti<br />
alebo iných neefektívnych rozhodnutí.<br />
2. Riadenie rizík a jeho nezastupiteľné miesto vo finančnej kontrole<br />
Na každom stupni riadenia verejnej správy má nezastupiteľné miesto najmä proces<br />
riadenia rizík, za ktorý nesie zodpovednosť každý riadiaci zamestnanec. Riadiaci zamestnanci<br />
by si mali uvedomiť, že samotným rizikom každej činnosti, teda aj finančnej,<br />
je určitá pravdepodobnosť, ktorá môže mať vážne dôsledky aj na hospodárenie vo verejnej<br />
správe.<br />
Preto aj v oblasti verejných financií je nevyhnutne rizikám venovať zvýšenú pozornosť.<br />
Riziká je potrebné identifikovať, kvantifikovať ich dopad na verejné financie, skúmať<br />
príčiny ich vzniku a prijímať opatrenia na ich riešenie a zamedzenie nežiaducich<br />
dôsledkov. [3].<br />
368
Aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti do roku 2001 sa problematike riadenia rizík<br />
vo finančnej kontrole vo verejnej správe nevenovala žiadna pozornosť. Možno konštatovať,<br />
že táto problematika začala byť dôležitou až po vstupe do EÚ, čím nastal zásadný<br />
<strong>pre</strong>lom v tejto oblasti, hlavne pri implementácii štrukturálnych fondov.<br />
Povinnosť interne riešiť riadenie rizík bola uplatnená legislatívne zákonom č.<br />
502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých<br />
zákonov, v ktorom je uložené vedúcemu orgánu verejnej správy niesť zodpovednosť za<br />
zabezpečenie riadenia rizík tak, aby sa pri plnení zámerov a cieľov <strong>pre</strong>dchádzalo porušovaniu<br />
osobitných <strong>pre</strong>dpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, a na<br />
základe ktorých sa získavajú finančné zdroje zo zahraničia. [4 ].<br />
3. Riadenie rizík a systém vnútornej kontroly<br />
Proces riadenia rizík je v úzkom spojení so systémom vnútornej kontroly a s riadením<br />
v nadväznosti na fungovanie finančnej kontroly. Ministerstvo financií SR (MF SR)<br />
ako ústredný orgán <strong>pre</strong> finančnú kontrolu, vnútorný a vládny audit <strong>pre</strong>vzalo proaktívnu<br />
legislatívnu, vedúcu úlohu pri zabezpečovaní a udržiavaní efektívneho systému riadenia<br />
rizík v rámci jednotlivých rezortov a inštitúcií.<br />
Vo Finančnom spravodajcovi č. 1, 2006 vydalo MF SR Usmernenie k riadeniu a analýze<br />
rizík zo dňa 15.12.2005. Týmto usmernením sa určili základy teoretického a praktického<br />
systémového riešenia riadenia rizík. Vyriešila sa medzera nežiaducej situácie, keď v oblasti<br />
verejnej správy sa riadeniu rizík nevenovala žiaduca pozornosť. Vedúci zamestnanci orgánov<br />
verejnej správy a vnútorní audítori v ústredných orgánoch a v ostatných orgánoch<br />
štátnej správy dostali k dispozícii príslušné usmernenie <strong>pre</strong> prácu s rizikami. [5].<br />
4. Fungovanie systému riadenia rizík<br />
Na základe kvantifikovaných zistení v oblasti finančného riadenia a kontroly možno<br />
konštatovať, že systém riadenia rizík v organizáciách verejnej správy v súčasnosti ešte<br />
nefunguje na dostatočnej úrovni. Tomu nasvedčujú závažné chyby vo verejnom obstarávaní,<br />
v rozpočtovom hospodárení, ako aj v nakladaní s verejným majetkom. Patrí sem aj<br />
odhaľovanie podvodov a rôznych foriem korupcie kontrolnými orgánmi. Tieto skutočnosti<br />
majú nepriaznivý dopad na verejné financie a sú dôsledkom nedostatočnej alebo<br />
neexistujúcej politiky riadenia rizík a jeho podceňovania.<br />
V riadení rizík sa postráda najmä ústretový vzťah. V praktickom výkone finančnej<br />
kontroly by sa nemali podceňovať aj jej riziká. Ak kontrolná činnosť má byť účinná, je<br />
namieste sústrediť pozornosť <strong>pre</strong>dovšetkým na riadenie rizík. Prečo je tomu tak?<br />
Systém finančnej kontroly, bez ohľadu na jej úroveň a fungovanie jej vykonávania,<br />
môže riadiacim pracovníkom poskytovať len primeranú, nie absolútnu istotu pri dodržiavaní<br />
právnych noriem. Môže im poskytnúť informáciu o plnení úloh subjektov vo<br />
vzťahu k ostatným cieľom alebo naopak. Avšak ani najlepšia finančná kontrola nemôže<br />
zmeniť zlého vedúceho, riadiaceho pracovníka na dobrého manažéra.<br />
369
Efektívne vybudovaný systém finančnej kontroly znižuje pravdepodobnosť nedosiahnutia<br />
cieľov. Vždy však bude existovať riziko, že finančná kontrola nebude dostatočne<br />
účinná, bude generovať chyby a nebude fungovať tak, ako sa očakáva. Je tomu tak <strong>pre</strong>to,<br />
že jej celý systém je závislý od ľudského faktora. Môže dôjsť k medzerám v štruktúre<br />
a k chybným rozhodnutiam alebo k inter<strong>pre</strong>tácii, k nedorozumeniam, k neopatrnosti,<br />
k vyčerpanosti, k zdržovaniu, ku kolízii, alebo k zneužívaniu. Ďalším limitujúcim činiteľom<br />
je skutočnosť, že systém finančnej kontroly musí čeliť obmedzeným rozpočtovým<br />
zdrojom.<br />
Pri <strong>pre</strong>dbežnej finančnej kontrole musia byť úžitky zhodnotené vo vzťahu k využitiu<br />
finančných operácií a k plneniu rozpočtov. V následnej finančnej kontrole sú výsledky<br />
kontroly posudzované vo vzťahu k vynaloženým nákladom na ňu. Pri udržaní systémov<br />
finančnej kontroly, ktorý eliminuje riziko chýb a finančných strát, by sa malo brať do<br />
úvahy to, aby náklady na jeho elimináciu neboli vyššie ako jeho úžitok. Pre určovanie, či<br />
by mala byť vytvorená nová kontrolná pozícia alebo iná rozšírená kompetencia, by mala<br />
byť pravdepodobnosť rizika a potenciálny účinok na systém kontroly hodnotený v nadväznosti<br />
na analýzu nákladov a na efektívnosť vykonávania kontroly. [6 ].<br />
Z uvedeného dôvodu aktívny prístup riadiaceho manažmentu a racionálne organizačné<br />
zmeny môžu mať nesmierny účinok na efektívnosť vnútorného kontrolného systému,<br />
vrátane finančnej kontroly, ako aj na zamestnancov. Môže sa dosiahnuť významný<br />
efekt, a to vtedy, keď zamestnanci budú vnímať kontrolu ako pomoc na dosahovanie cieľov,<br />
a nie ako obmedzenie a reštrikciu. Preto by mal manažment systém finančnej kontroly<br />
permanentne skúmať a aktualizovať, jeho zmeny operatívne oznamovať všetkým<br />
zamestnancom a akceptovať výsledky akejkoľvek kontroly. Ide o manažérske metódy riadenia<br />
založené na riadení a na analýze rizík.<br />
Možno konštatovať, že vo verejnej správe ešte nie je súčasný stav taký, aby sa v dostatočnej<br />
miere uplatňovali tieto manažérske metódy riadenia, ktoré by poskytovali vrcholovému<br />
manažmentu získať určité primerané zabezpečenia. Ide o také zabezpečenia, ak<br />
pri správe hospodárenia nedochádza k nežiaducim dopadom, ktoré by mali za následok<br />
vysoké škody na majetku, pri bezpečnosti informácií, pri neefektívnosti, či poškodzovaní<br />
povesti.<br />
5. Postup orgánov verejnej správy a fungovanie systému riadenia rizík<br />
Aj keď systém riadenia rizík v uvedených oblastiach by mohol mať značný význam<br />
a úžitok, jeho zavedenie neznamená, že v organizáciách sa nebudú vytvárať žiadne problémy<br />
a nedostatky.<br />
Sofistikovaný systém riadenia rizík môže významným spôsobom eliminovať výskyt<br />
rizík a znižovať straty v oblasti verejných financií na minimum. Úroveň a kvalita tohto<br />
systému bude však záležať od postojov vedenia orgánov verejnej správy. Manažment si<br />
musí byť vedomý, že v prípade nepriaznivého vývoja alebo zistenia neoprávnených finančných<br />
transakcií môže byť zo strany nadriadených orgánov obviňovaný, a to v tom,<br />
370
že príslušnej otázke nebola venovaná primeraná pozornosť, že sa neprijali adekvátne<br />
opatrenia na jej riešenie.<br />
6. Možnosti zdokonaľovania úrovne riadenia rizík vo finančnej kontrole<br />
Účinným nástrojom na zhodnotenie úrovne riadenia rizík v kontrolovaných subjektoch<br />
verejnej správy by mohli byť nasledujúce skutočnosti:<br />
• zavedenie vnútorného auditu okrem ústredných orgánov, v ktorých vnútorný<br />
audit je už etablovaný hlavne do ostatných organizácií, ktoré sú správcami rozpočtových<br />
kapitol, a to najmä v tých, ktoré majú celoslovenské pôsobenie, alebo<br />
riadia podriadené organizácie, a rovnako aj do samosprávnych orgánov, hlavne<br />
veľkých miest a VÚC;<br />
• overovanie existencie postupov riadenia rizík v organizácii súbežne s identifikovanými<br />
nedostatkami v rámci <strong>pre</strong>dbežnej finančnej kontroly, následnej finančnej<br />
kontroly alebo vládneho auditu. Akékoľvek modifikované nedostatky<br />
v oblasti finančného riadenia a kontroly bez ohľadu na to, či sú finančného alebo<br />
nefinančného charakteru, sú dôkazom nefunkčného alebo neexistujúceho<br />
systému riadenia rizík v organizácii;<br />
• <strong>pre</strong>hodnotenie a zaktivizovanie rozdeľovania aktivít zameraných na používanie<br />
a prínosy procesu riadenia rizík v systéme riadenia a kontroly orgánov verejnej<br />
správy určených <strong>pre</strong> manažérov organizácií verejnej správy;<br />
• od auditovaných a kontrolných orgánov sa očakáva zintenzívnenie overovania<br />
skutočnosti, či orgány verejnej správy sa reálne venujú riadeniu rizík a či majú<br />
rozpracovanú koncepciu a monitorovanie. To však neznamená akékoľvek zasahovanie<br />
do vnútorných procesov, za ktoré je zodpovedný manažment;<br />
• metodicky podporovať finančnú spoluprácu a koexistenciu. Proces riadenia rizík<br />
vo verejnej správe patrí do kompetencie manažmentu organizácie, ktorá spolupracuje<br />
so všetkými zamestnancami. Koordinuje celý proces. Zo skúseností riadenia<br />
európskych fondov vyplýva, že proces riadenia rizík je najefektívnejší, ak<br />
sa zamestnancom vo vysokej pozícii stanoví zodpovednosť za konkrétne riziká<br />
zvyčajne v rámci ich kompetencií. Osoby zodpovedné za jednotlivé riziká môžu<br />
vytvoriť výbor <strong>pre</strong> riadenie rizík, ktorý by sa identifikoval v oblasti vystavenej<br />
najväčšiemu riziku <strong>pre</strong> organizáciu a rozhodoval by o tom, ako na dané riziká<br />
reagovať. V pravidelných intervaloch by uskutočňoval hodnotenie rizík a plnil<br />
by monitorovaciu funkciu za účelom zhodnotenia riadenia rizík. [7].<br />
371
Záver<br />
Riadenie rizík finančnej kontroly treba považovať za významnú oblasť v spojitosti<br />
so zvyšovaním účinnosti finančnej kontroly. Z poznatkov jej vykonávania v praktickom<br />
živote pri dohľade nad verejnými financiami vyplynulo, že riadiaca činnosť rizík, ak sa<br />
vykonáva správne, môže veľmi účinne napomôcť efektívne hospodárenie s verejnými financiami.<br />
Táto požiadavka je obzvlášť potrebná najmä dnes, a to <strong>pre</strong>to, že sa usilujeme,<br />
v súvislosti s dlhovou krízou aj v SR, šetriť s finančnými prostriedkami vo všetkých oblastiach<br />
ekonomického a spoločenského života.<br />
Cesty vedúce k zlepšeniu riadenia rizík finančnej kontroly si <strong>pre</strong>dovšetkým vyžadujú<br />
riziká identifikovať, a na základe toho riešiť problémy spojené s ich zdokonaľovaním,<br />
a to tak, aby riadenie rizík finančnej kontroly bolo účinnejšie. Výsledkom toho by malo<br />
byť, aby sa v budúcnosti aktívnejšie prispelo k efektívnemu, k hospodárnemu, k účelnému<br />
a k účinnému využívaniu finančných prostriedkov vo verejnej správe.<br />
Prístupy k riadeniu rizík finančnej kontroly a podnety na jeho zdokonalenie vychádzajú<br />
z úsilia, z potreby skvalitnenia finančnej kontroly a z eliminovania rizík, z potenciálnych<br />
škôd vyplývajúcich z nekvalitného alebo z neexistujúceho systému kontroly<br />
verejných financií.<br />
Aj keď sa na prvý pohľad môže <strong>pre</strong> niekoho zdať, že proces riadenia rizík je jednoduchý,<br />
nie je to tak. Proces riadenia rizík je totiž zložitý a náročný. Vykonávanie finančnej<br />
kontroly si vyžaduje totiž nielen vysoké odborné znalosti, ale <strong>pre</strong>dovšetkým aj morálne<br />
zásady.<br />
Významnou črtou je pritom jej variabilnosť. Rýchlo sa meniaca ekonomika si vyžaduje<br />
nielen legislatívne, ale aj ekonomické a inštitucionálne zmeny. Tieto zmeny sa<br />
potom transformujú aj do finančnej politiky mocenských orgánov a do celej verejnej<br />
správy. To si žiada neustálu, okamžitú reakciu aj vo finančnej kontrole.<br />
V plnej miere to platí aj v procese identifikácie rizík vo finančnej kontrole, rovnako<br />
pri posudzovaní ich významnosti a zisťovaní zdrojov ich vzniku, a na základe toho aj pri<br />
prijímaní opatrení na ich odstránenie. Iba tak možno dospieť k zvýšeniu nízkej úrovne<br />
riadenia rizík ako významného nástroja dosahovania cieľov, a to najmä za účelom zvýšenia<br />
účinnosti finančného riadenia.<br />
372
Literatúra<br />
[1] OLÁH, M. - ŠIDELSKÝ, Ľ. - CIBÁK, Ľ.: Finančná kontrola. Bratislava: Merkury,<br />
spol. s r.o., 2010. ISBN 9788-80-89143-98-6.<br />
[2] Podrobná správa z Peer Review. Február – október 2003.<br />
[3] BALÁŽ, V.: Riziko a neistota. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo SAV. ISBN 978-80-<br />
224-1080-3.<br />
[4] Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov.<br />
[5] Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 1/2006 k riadeniu a analýze<br />
rizík zo dňa 15.12.2005. In: Finančný spravodajca, č. 1, 2006.<br />
[6] OLÁH, M., - ŠIDELSKÝ, Ľ. - CIBÁK, Ľ.: Finančná kontrola. Bratislava: Sprint dva.<br />
ISBN 978-80-89393-40-4.<br />
[7] ŠIDELSKÝ, Ľ.: Finančná kontrola v teórii a praxi, možnosti jej zdokonaľovania vo<br />
verejnej správe. Bratislava. Dizertačná práca, 2011.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Michal Oláh, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: michal.olah@vsemvs.sk<br />
Ing. Ľubomír Šidelský<br />
Ministerstvo financií SR<br />
Kýčerského 1<br />
811 01 Bratislava<br />
E-mail: sidlub@gmail.com<br />
373
Aplikácia matematicko - štatistických metód v hodnotení<br />
výkonnosti daňových úradov<br />
Abstrakt<br />
Ing. Michal Orihel, PhD. - Ing. Emil Burák, PhD.<br />
Dlhodobo otvoreným problémom zvyšovania efektívnosti daňových úradov je odkrývanie<br />
rezerv v pracovnom výkone. Hodnotenie efektívnosti daňových úradov pomocou<br />
ekonomicko – matematických metód založených na matematickom programovaní<br />
umožňuje skúmať efektívnosť daňových úradov komplexne a na rôznych úrovniach.<br />
Najčastejšie používaným metodologickým nástrojom vo verejnom a štátnom sektore je<br />
analýza dátových obalov (DEA – Data Envelopment Analysis), ktorá sa odporúča <strong>pre</strong><br />
odhad indikátorov efektívnosti.<br />
Kľúčové slová: efektívnosť, meranie výkonov<br />
Application of mathematical - statistical methods in tax<br />
offices performance evaluation<br />
Abstract<br />
Revealing reserves in job performance is a long-lasting open problem that <strong>pre</strong>vents tax<br />
offices to increase their effectiveness. Using economical-mathematical methods based on<br />
mathematical programming in evaluation of the tax offices effectiveness provides for the<br />
examination of the effectiveness of tax offices on different levels. The data covers analysis<br />
(DEA – Data Envelopment Analysis) is mostly used methodological tool in public and state<br />
sector which is recommended for the assessment of the effectiveness indicators.<br />
Keywords: measuring of outputs, efficiency<br />
Úvod<br />
Jednou z hlavných úloh daňovej správy je stopercentné zabezpečenie plnenia príjmov<br />
štátneho rozpočtu prostredníctvom výberu daní. Na tieto účely sú zákonom stanovené<br />
daňové orgány, ktoré prostredníctvom <strong>pre</strong>sne špecifikovaného okruhu činnosti<br />
konajú vo vzťahu k daňovým subjektom s cieľom čo najefektívnejšie vyberať dane. Pod<br />
efektívnosťou sa rozumie taký postup daňových orgánov, ktorý pri najnižších nákladoch<br />
a pri čo najmenšom administratívnom a finančnom zaťažení daňových subjektov umožní<br />
vybrať maximálne možný objem daní v súlade s platnou legislatívou. Pokiaľ vychádzame<br />
z uvedeného, je zrejmé, že suma vybraných daní priamo závisí od nákladov spojených<br />
s fungovaním daňových orgánov.<br />
374
1. Efektívnosť a meranie výkonov<br />
Štát prostredníctvom každoročného plánovania štátneho rozpočtu vymedzuje výšku<br />
daní, a to za každý druh dane, ktorú je potrebné v danom roku zinkasovať, a zároveň maximálne<br />
možnú výšku nákladov, pomocou ktorých daňová správa uvedené dane vyberie.<br />
Za efektívny sa teda považuje stav, kedy pri nákladoch na chod daňovej správy určených<br />
štátnym rozpočtom dôjde k výberu minimálne plánovanej, prípadne vyššej sumy daní.<br />
Zároveň však platí, že výška vybraných daní je obligatórne ovplyvňovaná legislatívou,<br />
celkovým ekonomickým, sociálnym a politickým prostredím v štáte, v medzinárodnom<br />
obchode a pod., teda faktormi, na ktoré daňová správa nemá vždy dostatočný a hlavne<br />
priamy dosah.<br />
Ak je teda jednou z hlavných úlohou daňovej správy efektívny výber daní, musí sa<br />
<strong>pre</strong> dosiahnutie efektívnosti zamerať hlavne na skvalitnenie svojich vnútorných procesov,<br />
čo sa následne musí <strong>pre</strong>javiť buď v znížení nákladov na fungovanie daňovej správy<br />
alebo v skvalitnení činností súvisiacich s inkasom daní.<br />
Reforma daňovej správy, ktorá sa realizuje prostredníctvom programu Ministerstva<br />
financií SR UNITAS, si kladie za hlavný cieľ dosiahnuť oba spomenuté čiastkové ciele,<br />
a to zníženie nákladov na výber daní a ciel pri súčasnom skvalitnení procesov, ako aj<br />
100 %-né inkaso daní do štátneho rozpočtu, aby nedošlo k poklesu príjmov štátneho<br />
rozpočtu. Súčasným zámerom reformy daňovej správy, ako aj vlády SR uvedeným v jej<br />
programovom vyhlásení, je aj „...vykonať reformu daňovej správy tak, aby táto bola efektívnejšia,<br />
s cieľom metodicky pomôcť subjektom s dobrou daňovou disciplínou a odhaľovať<br />
subjekty, ktoré sa plateniu daní vyhýbajú, resp. páchajú daňové podvody.“<br />
Zabezpečiť uvedený stav možno komplexnou a zásadnou zmenou systému organizovania<br />
a riadenia daňovej správy a súvisiacimi zmenami v procesoch a v organizačnom<br />
usporiadaní daňovej správy. Systémové zmeny sa týkajú jednak zmeny riadenia daňovej<br />
správy, zmeny územného rozloženia daňových orgánov, a jednak aj vnútorných zmien<br />
v niektorých procesoch daňovej správy.<br />
Na to, aby uvedené zmeny bolo možné vykonať, je nutné v prvom rade zistiť, ktoré<br />
daňové úrady sú naozaj efektívne a ktoré sa tak iba tvária navonok. Používané ukazovatele<br />
výkonnosti daňovej správy SR v karte vyrovnaných výkonov, v ligách kontrolórov<br />
a exekútorov sú často <strong>pre</strong>dmetom diskusií a kritiky <strong>pre</strong> ich obmedzené možnosti komplexne<br />
posúdiť efektívnosť jednotlivých činností daňovej správy na úseku kontroly, správy<br />
daní ako aj exekúcií. Hodnotenie efektívnosti daňovej správy pomocou ekonomicko<br />
– matematických metód založených na matematickom programovaní umožňuje skúmať<br />
efektívnosť daňovej správy SR komplexne a na rôznych úrovniach. Takouto metódou<br />
je analýza dátových obalov (DEA – Data Envelopment Analysis), ktorá je v poslednom<br />
období najčastejšie používaným metodologickým nástrojom vo verejnom a v štátnom<br />
sektore a odporúča sa <strong>pre</strong> odhad indikátorov efektívnosti, ako sú technická efektívnosť,<br />
efektívnosť z rozsahu, kongestívna a alokačná efektívnosť.<br />
375
DEA je metóda lineárneho programovania, ktorá bola pôvodne vyvinutá na posudzovanie<br />
efektívnosti riadenia a plánovania neziskových inštitúcií. Neskôr sa jej použitie<br />
rozšírilo aj na ekonomické oblasti, kde sa prostredníctvom DEA meria efektívnosť rôznych<br />
podnikov alebo organizačných jednotiek. [1]. Hodnotený podnik sa porovnáva s konvexnou<br />
kombináciou inputov, resp. outputov všetkých hodnotených podnikov, ktorá vytvára<br />
obal dát, z čoho vzniklo aj pomenovanie tejto techniky ako analýza obalu dát. DEA je výpočtovo<br />
relatívne jednoduchá metóda a má významnú výhodu v tom, že netreba poznať<br />
funkčný vzťah medzi inputmi a outputmi. Táto technika je dnes široko používanou technikou<br />
a za posledných 20 rokov bolo vyvinutých množstvo alternatívnych modelov DEA<br />
na meranie inputovo aj outputovo orientovaných mier technickej, alokačnej a ekonomickej<br />
efektívnosti, ako aj mier efektívnosti z rozsahu, efektívnosti veľkosti a kongestívnej efektívnosti.<br />
Existuje veľa rozličných DEA modelov, ktorých hlavnou úlohou je odlíšiť efektívne<br />
útvary od neefektívnych. Na sledovanie zmien ukazovateľov v čase sa dajú úspešne aplikovať<br />
Malmquistové indexy, ktorými sa uvedené zmeny kvantifikujú.<br />
2. Matematicko-štatistické metódy v hodnotení daňových úradov ako<br />
produkčných jednotiek<br />
S využitím matematicko-štatistických metód v hodnotení efektívnosti produkčných<br />
jednotiek organizácií sa možno stretnúť v literatúre pomerne často. Početné sú aplikácie<br />
v sektore zdravotníctva, bankovníctva, poisťovníctva, poštových služieb, ale aj v sektore<br />
poľnohospodárstva a v iných výrobných sektoroch. Menej časté sú aplikácie v štátnom<br />
sektore a zriedkavé v daňovej správe. C. P. Barros vysvetľuje tento stav tým, že prístup<br />
k údajom takých verejných entít, ako sú daňové úrady, je všade veľmi obmedzený a komplikovaný.<br />
[2]. Túto skutočnosť možno potvrdiť i v podmienkach SR.<br />
Publikované práce zamerané na hodnotenie výkonnosti daňových úradov využívajú<br />
rôzne metodologické prístupy. Z kvantitatívnych prístupov sú známe aplikácie tak parametrických<br />
techník (regresná a korelačná analýza, analýza stochastických hraníc a pod.),<br />
ako aj neparametrických techník (DEA).<br />
Parametrickú techniku stochastických hraničných funkcií aplikoval P. Serra na meranie<br />
výkonnosti daňovej správy v Čile. [3]. V analýze vychádza z identifikácie šiestich<br />
známych komponentov nákladov na výber daní, a to z:<br />
• umŕtvenej straty (deadweight loss), t.j. straty efektívnosti spôsobenej <strong>pre</strong>chodom<br />
daňového platiteľa zo zdaňovanej do nezdaňovanej alebo menej zdaňovanej<br />
aktivity,<br />
• administratívnych nákladov, t.j. z rozpočtu daňovej jednotky,<br />
• compliance cost, t.j. z nákladov znášaných daňovníkmi na dodržiavanie daňových<br />
zákonov,<br />
• cost of non-compliance, t. j. z nákladov na zatajenie príjmov <strong>pre</strong>d daňovou správou,<br />
376
• rizika znášaného neplatiteľom daní,<br />
• nákladov distorzie trhu vyplývajúcich z neférovej konkurencie, ktorej čelia platitelia<br />
zo strany neplatiteľov daní.<br />
Kritériami, ktoré následne použil, boli minimalizácia nákladov na výber daní (napr.<br />
v <strong>pre</strong>počte na daňovníka) a maximalizácia dobrovoľne zaplatených daní.<br />
W. Moesen a A. Persoon analyzovali efektívnosť 289 regionálnych daňových úradov<br />
v Belgicku zameraných na výber daní z príjmu fyzických osôb. [4]. Na výpočet indikátorov<br />
efektívnosti použili DEA analýzu s jednou inputovou <strong>pre</strong>mennou, ktorou bol počet<br />
pracovníkov v <strong>pre</strong>počte na plný uväzok, a štyrmi outputovými <strong>pre</strong>mennými, ktorými bol<br />
počet:<br />
• auditovaných daňových príjmov kategórie A,<br />
• auditovaných daňových príjmov kategórie A, ktoré viedli k zvýšeniu daňovej<br />
bázy,<br />
• auditovaných daňových príjmov kategórie B,<br />
• auditovaných daňových príjmov kategórie B, ktoré viedli k zvýšeniu daňovej<br />
bázy.<br />
M. X. Gonzales a D. Miles analyzovali efektívnosť 15 španielskych regionálnych daňových<br />
úradov v roku 1995, pričom použili DEA a techniku bootstrapingu. [5]. Ako jedinú<br />
inputovú <strong>pre</strong>mennú použili pomer počtu daňových inšpektorov k celkovému počtu<br />
pracovníkov. Outputové <strong>pre</strong>menné použili dve, a to pomer počtu daňovým úradom<br />
uskutočnených operácií k celkovému počtu daňových subjektov a pomer dlhu k hrubej<br />
pridanej hodnote.<br />
Významnou prácou zameranou na hodnotenie efektívnosti daňových úradov je<br />
publikácia C. P. Barrosa. [1]. Hodnotí v nej 41 z celkového počtu 372 daňových úradov<br />
v Portugalsku. Na hodnotenie použil modely DEA <strong>pre</strong> odhad technickej a alokačnej<br />
efektívnosti.<br />
Hodnotenie efektívnosti daňových úradov v SR pomocou DEA analýzy podrobne<br />
skúmal M. Orihel. [6]. Vo svojej práci analyzuje a porovnáva efektívnosť daňových úradov<br />
použitím metodológie analýzy dátových obalov ako alternatívu k doposiaľ používaným<br />
spôsobom merania výkonov v daňovej správe a identifikuje slabé a silné stránky<br />
už zavedeného modelu merania výkonov v daňovej správe. Celkovo bolo skúmaných 51<br />
daňových úradov, čo <strong>pre</strong>dstavuje z celkového počtu daňových úradov pôsobiacich v SR<br />
50 %. V analýze efektívnosti daňových jednotiek použil autor nižšie uvedené <strong>pre</strong>menné<br />
vstupov a výstupov.<br />
377
Vstupy:<br />
• počet subjektov<br />
• počet pracovníkov daňového úradu<br />
• celkové náklady daňového úradu<br />
Výstupy:<br />
• dobrovoľne zaplatená daň bez DPH<br />
• dodatočne vyrubená daň<br />
• zaplatená dodatočne vyrubená daň<br />
• vymáhateľné nedoplatky<br />
• vymožená suma bez správy daní.<br />
Záver<br />
Dlhodobo otvoreným problémom zvyšovania efektívnosti verejnej a štátnej správy<br />
je odkrývanie rezerv v pracovnom výkone. Nakoľko ide o administratívno-duševnú<br />
prácu úradníkov, je veľmi ťažké zostaviť <strong>pre</strong> nich optimálne ukazovatele na porovnanie<br />
a meranie výkonov. To, čo sa však nedá zmerať, nemôže sa ani objektívne hodnotiť.<br />
Prípadových štúdií na meranie výkonov úradníkov prostredníctvom matematicko-štatistických<br />
metód v SR je veľmi málo. Aby inštitúcie fungovali dobre, je dôležité najmä<br />
nadviazať maximálne na odborné riadenie a na tie systémovo-procesné zmeny, ktoré sa<br />
jednak osvedčili, a jednak na nové progresívne metódy, ktorými je aj meranie výkonov<br />
pomocou DEA analýzy.<br />
Je potrebné poukázať na potrebu výraznej zmeny pohľadu na meranie výkonov, a to<br />
tak, že ukazovatele by sa nemali tvoriť a chápať staticky - parciálne, ale dynamicky, s väzbami.<br />
Vyšším princípom ukazovateľov je dosiahnuť celkový strategický cieľ a nielen obyčajné<br />
a mnohokrát nelogické úradnícke plnenie.<br />
378
Literatúra<br />
[1] FANDEL, P.: Analýza efektívnosti a produktivity výroby v poľnohospodárstve neparametrickými<br />
metódami. Habilitačná práca. Nitra: SPU v Nitre, 1999.<br />
[2] BARROS, C. P.: Technical and allocative efficiency of tax offices: a case study. In: International<br />
Journal of Public Sector Performance Management, Vol. 1, No. 1, 2007.<br />
[3] SERRA, P.: Measuring the performance of Chile’s Tax Administration. In: National<br />
Tax Journal, Vol. LVI, No. 2, 2003.<br />
[4] MOESEN, W. - PERSOON, A.: Measuring and explaining the productive efficiency<br />
of tax offices: a non-parametric best practice frontier approach. In: Tijdschrift voor<br />
Economie en Management, Vol. XLVII, No.3, 2002.<br />
[5] GONZALES, M. X. - MILES, D.: Efficiencia en la Inspeccion de Hacienda. In: Revista<br />
de Economia Aplicada, Vol. 8, No. 24, 2000.<br />
[6] ORIHEL, M.: Hodnotenie efektívnosti daňových úradov v SR vo vzťahu k úrovni<br />
poľnohospodárskej výroby v rozdielnych regiónoch. Dizertačná práca. Nitra: SPU,<br />
2008. Dostupné na internete: .<br />
Kontakt<br />
Ing. Michal Orihel, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: michal.orihel@vsemvs.sk<br />
Ing. Emil Burák, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: emil.burak@vsemvs.sk<br />
379
Zhodnotenie fiškálnej decentralizácie v Slovenskej<br />
republike<br />
Ing. František Palko - Ing. Jozef Habánik, PhD. - Mgr. Ľubomír Nebeský<br />
Abstrakt<br />
Príspevok sa zaoberá vyhodnotením zámerov a princípov fiškálnej decentralizácie<br />
v Slovenskej republike. Pomenúva päť princípov financovania územných samospráv<br />
a analyzuje ich dodržiavanie z hľadiska doterajšej praxe. Zvlášť sa zaoberá princípom stability<br />
v nadväznosti na avizované parametrické zmeny financovania obcí, miest a vyšších<br />
územných celkov od roku 2012. Obsahuje aj faktografické údaje o vývoji príjmov územných<br />
samospráv, a tiež kvantifikuje dopad parametrických zmien fiškálnej decentralizácie.<br />
Kľúčové slová: fiškálna decentralizácia, územné samosprávy, verejné príjmy, recesia,<br />
centrálna vláda<br />
Assessment of fiscal decentralization in Slovak Republic<br />
Abstract<br />
The article explains the fiscal decentralization in the areas of the basic principles of the<br />
financing of the municipalities and the local governments. The most important principle is<br />
stability. The article describes the possible parametrics changes of the financing local level<br />
from the 2012 year. The article contains datas ot the evolution ot the revenues on the local<br />
level from the start of the fiscal decentalization.<br />
Keywords: fiscal decentralization, municipalities and local governments, public expenditures,<br />
recesion, central government<br />
Úvod<br />
Fiškálna decentralizácia je proces, ktorý je prirodzene spojený s decentralizáciou<br />
verejnej moci. Presúvanie kompetencií z centrálnej vlády na lokálnu úroveň je proces,<br />
ktorý sa začal už po roku 1993, pričom rok 2005 bol prirodzeným vyústením tejto decentralizácie<br />
novým nastavením pravidiel financovania územných samospráv.<br />
Od začiatku fiškálnej decentralizácie ubehlo už šesť rokov, a je to nepochybne vhodný<br />
a dostatočný čas na to, aby bolo možné zhodnotiť, či boli zámery a ciele tohto procesu<br />
naplnené a či je v tomto smere potrebná aktualizácia jej nastavenia. Na tieto účely vznikol<br />
projekt pod názvom „Dopady fiškálnej decentralizácie“, ktorý sa realizuje na Vysokej<br />
škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave pod identifikačným číslom<br />
1/11. Jeho cieľom je zhodnotiť doterajšie fungovanie systému a navrhnúť nové potrebné<br />
prvky aktualizujúce všetky procesy v riadení územnej samosprávy v Slovenskej republike.<br />
380
1. Princípy fiškálnej decentralizácie<br />
Reformou riadenia verejných financií, ktorá sa začala v roku 2000, vyvrcholila v oblasti<br />
financovania územných samospráv fiškálna decentralizácia, ktorá sa začala 1. januárom<br />
2005. Jej zámerom bolo:<br />
• posilniť príjmovú základňu obcí, miest a vyšších územných celkov,<br />
• znížiť zdrojovú závislosť územných samospráv na rozhodnutiach vlády SR,<br />
• posilniť zodpovednosť politických re<strong>pre</strong>zentantov na komunálnej úrovni za<br />
svoje rozhodnutia.<br />
Reforma financovania územných samospráv si vytýčila dodržiavanie piatich základných<br />
princípov, ktorými sú:<br />
• samostatnosť<br />
• zodpovednosť<br />
• spravodlivosť<br />
• transparentnosť<br />
• stabilita.<br />
V prípade samostatnosti možno skonštatovať, že základ je obsiahnutý už v Ústave<br />
SR, ktorá jasne definuje, že obce, mestá a vyššie územné celky (VÚC) sú nezávislé pri<br />
plnení svojich originálnych kompetencií a na ich financovanie využívajú tieto komunálne<br />
entity vlastné príjmy. Fiškálna decentralizácia tento princíp posilnila v praktickej<br />
rovine, a to tým, že boli zabezpečené zámery v oblasti posilnenia príjmov územných<br />
samospráv. V obciach a v mestách išlo o posilnenie vlastných príjmov (miestne poplatky)<br />
a vo vyšších územných celkoch o stanovenie daňových príjmov (daň z motorových<br />
vozidiel). Základom ich financovania sa stal výnos dane z príjmov fyzických osôb. Aj keď<br />
nejde v pravom zmysle slova o vlastné daňové príjmy obcí, miest a VÚC, <strong>pre</strong>tože nemajú<br />
vplyv na stanovenie výšky daňovej sadzby, ani na žiadne iné parametrické úpravy tejto<br />
dane, takmer celý výnos tejto dane prúdi do komunálnych rozpočtov. Obce získavajú až<br />
70,3 % výnosu tejto dane a VÚC 23,5 %. Zákon o rozpočtových pravidlách <strong>pre</strong> územnú<br />
samosprávu jasne definuje, že územné samosprávy nakladajú s týmito zdrojmi ako<br />
s vlastnými príjmami. To znamená, že politici na komunálnej úrovni tieto príjmy využívajú<br />
úplne samostatne, nezávislé od vlády SR, či iných subjektov verejnej správy.<br />
Druhým z princípov fiškálnej decentralizácie je zodpovednosť. Myslí sa tým skutočnosť,<br />
že komunálni politici sú síce zodpovední za využívanie verejných zdrojov, avšak<br />
s tým je spojená aj ich zodpovednosť za to, že s týmito zdrojmi vynakladajú v súlade so<br />
zákonmi a v prospech občanov.<br />
381
Spravodlivosť ako tretí princíp fiškálnej decentralizácie znamená, že rozdelenie<br />
zdrojov <strong>pre</strong> územné samosprávy vychádza z objektívnych kritérií, stanovených zákonom<br />
bez politického rozhodovania centrálnej vlády, či iných subjektov verejnej správy.<br />
Štvrtým princípom financovania územných samospráv je transparentnosť. Tento<br />
princíp súvisí do istej miery so spravodlivosťou rozdelenia verejných zdrojov územným<br />
samosprávam na základe konkrétnych kritérií, uvedených v zákone. Tým je zabezpečená<br />
transparentnosť v oblasti samostatnosti pri rozhodovaní na komunálnej úrovni. Princíp<br />
zodpovednosti je zase v oblasti transparentnosti riešený najmä prostredníctvom programového<br />
rozpočtovania, prostredníctvom ktorého sú verejné zdroje alokované do jednotlivých<br />
programov. Prostredníctvom tohto manažérskeho nástroja riadenia financií<br />
obyvatelia územia môžu <strong>pre</strong>sne vedieť, na čo konkrétne sa poskytujú zdroje z obecných,<br />
mestských pokladníc či z úrovne VÚC. Táto dimenzia rozpočtovania umožňuje tiež vyhodnotiť<br />
dodržiavanie cieľov financovania programov, a to prostredníctvom toho, či boli<br />
alebo neboli dodržané zámery cez merateľné ukazovatele.<br />
G r a f 1<br />
Spravodlivé delenie prostriedkov medzi obce I.<br />
Prameň: Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej správy. Bratislava: MF SR,<br />
2010. Slide 10. [online]. Dostupné na internete: http://www.mfsr.sk/Default.<br />
aspx? CatID=3513.<br />
Posledným, avšak rovnako vážnym princípom fiškálnej decentralizácie, je stabilita.<br />
To znamená, že pravidlá financovania územnej samosprávy majú byť nadčasové a majú<br />
platiť udržateľne.<br />
382
G r a f 2<br />
Spravodlivé delenie prostriedkov medzi obce I.<br />
Prameň: Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej správy. Bratislava: MF SR,<br />
2010. Slide 11. [online]. Dostupné na internete: http://www.mfsr.sk/ Default.<br />
aspx?CatID=3513.<br />
2. Vplyv ekonomickej krízy na zníženie príjmov územnej samosprávy<br />
V súčasnosti je práve princíp stability fiškálnej decentralizácie do značnej miery<br />
<strong>pre</strong>dmetom diskusie v podobe zmeny parametrov fiškálnej decentralizácie. Dôvodom<br />
má byť skutočnosť, že v čase ekonomickej krízy došlo k značnému výpadku príjmov<br />
územných samospráv. Príčinou bol znížený výnos dane z príjmov fyzických osôb, <strong>pre</strong>tože<br />
tento typ daní bol najviac postihnutý touto krízou. Nárast nezamestnanosti ako jej<br />
dôsledok totiž viedol k nižšiemu výberu tejto dane. Doterajší vývoj daňových príjmov<br />
územných samospráv dokumentuje nasledujúca tabuľka, z ktorej vyplýva, že roky 2009<br />
a 2010 boli v znamení poklesu daňových príjmov, pričom v roku 2010 tento <strong>pre</strong>pad dosahuje<br />
takmer 300 mil. eur.<br />
383
T a b u ľ k a 1<br />
Daňové príjmy ústrednej správy a štátnej správy (v mil. eur)<br />
P.č. Ukazovatele/roky 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011E 2012F 2013F 2014F<br />
1 Daňové príjmy ÚS<br />
(len DPFO)*<br />
1 179 1 336 1 437 1 709 1 610 1 328 1 589 1 637 1 796 1 907<br />
rast (v %) 13,4 7,5 19,0 -5,8 -17,5 19,6 3,0 9,7 6,2<br />
rast od roku 2005<br />
(v %)<br />
13,4 21,9 45,0 36,6 12,7 34,8 38,9* 52,4 61,8<br />
2 Daňové príjmy ŠR** 7 388 7 843 8 572 9 024 8 024 7 962 8 847 9 649 10 482 11 156<br />
rast (v %) 6,2 9,3 5,3 -11,1 -0,8 11,1 9,1 8,6 6,4<br />
rast od roku 2005<br />
(v %)<br />
6,2 16,0 22,1 8,6 7,8 19,8 30,6 41,9 51,0<br />
3 CPI v (%) 2,7 4,5 2,8 4,6 1,6 1,0 4,1 3,5 3,5 3,7<br />
rast od roku 2005<br />
(v %)<br />
4,5 7,4 12,4 14,2 15,3 20,0 24,2 28,6 33,3<br />
Prameň: Bratislava: IFP, 2011. [online]. Dostupné na internete: http://www.finance.gov.<br />
sk/ Default.aspx? CatID=117.<br />
Poznámka: V roku 2005 bola časť nároku vo výške 60,3 mil. eur zadržaná na mimorozpočtovom<br />
účte a do obcí a VÚC bola odoslaná až v roku 2006; * po zohľadnení legislatívou<br />
určených nových úloh v oblasti neštátneho školstva (27,8 mil. eur) rast daňových<br />
príjmov ÚS <strong>pre</strong>dstavuje 36,5%; ** bez emisnej dane a vplyvu daňovo-odvodovej<br />
reformy; *** ak by sa rast podielových daní ÚS v jednotlivých rokoch vyvíjal<br />
rovnako ako daňové príjmy ŠR, ÚS by získala na daniach za celé obdobie menej<br />
o 982 mil. eur v porovnaní so skutočnosťou.<br />
3. Optimalizácia fiškálnej decentralizácie<br />
Nový návrh, ktorý má za cieľ meniť pravidlá fiškálnej decentralizácie, je založený<br />
na daňovom mixe. To znamená, že obce, mestá a VÚC by zo štátnych daní nedostávali<br />
len výnos dane z príjmu fyzických osôb, ale zo všetkých ďalších typov daní, aby sa ešte<br />
viac stabilizovalo ich financovanie, a to nielen v čase ekonomického rastu, ale aj v čase<br />
ekonomického poklesu (recesie). Táto zmena by znamenala, že kým v súčasnosti dostávajú<br />
samosprávy 93,8 % dane z príjmu fyzických osôb, od budúceho roku budú dostávať<br />
12,97 % výnosu všetkých daní, z toho obce 9,72 % a VÚC 3,25 %. Aj po pripravovanej<br />
zmene bude každý mesiac na účet jednotlivých obcí, miest a VÚC prichádzať okolo 18.<br />
dňa v mesiaci balík peňazí, ktorý budú môcť samosprávy využívať na základe <strong>pre</strong>sne<br />
rovnakých pravidiel ako dnes.<br />
Uvedenou úpravou parametrov fiškálnej decentralizácie by sa mali zabezpečiť tieto<br />
ciele:<br />
• úprava deficitu verejnej správy v roku,<br />
384
• väčšia spravodlivosť v <strong>pre</strong>rozdelení daní; zabezpečenie rovnakého rastu príjmov<br />
územnej samosprávy z podielových daní ako je rast daňových príjmov štátneho<br />
rozpočtu,<br />
• väčšia stabilita príjmov územnej samosprávy; ide o už spomínané vplyvy na<br />
zmiernenie cyklického vývoja ekonomiky.<br />
Zmena finančných parametrov by mala podľa <strong>pre</strong>dpokladov návrhu rozpočtu verejnej<br />
správy na roky 2012 až 2014 znamenať <strong>pre</strong> komunálnu úroveň zníženie príjmov<br />
od 248 mil. do 350 mil. eur, z toho obce by prišli o 186 - 263 mil. eur a VÚC by stratu<br />
príjmov pocítili v rozsahu 62 - 88 mil. eur.<br />
Záver<br />
Územné samosprávy sú prirodzenou súčasťou verejnej správy a poskytujú občanom<br />
rad verejných služieb najmä v oblasti školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry.<br />
Efektívny výkon ich činností sa nezaobíde bez takého financovania všetkých zložiek na<br />
lokálnej úrovni, ktoré zabezpečí dodržanie všetkých princípov, na ktorých je postavená<br />
doterajšia fiškálna decentralizácia.<br />
Ekonomická kríza ukázala v mnohých oblastiach ekonomického života, že nie všetky<br />
procesy boli nastavené optimálne a že v čase slabej ekonomickej efektívnosti je potrebné<br />
eliminovať vážne finančné otrasy financovania verejných služieb aj na lokálnej úrovni. Je<br />
potrebné doterajší proces veľmi pragmaticky zhodnotiť, a na základe objektívnej analýzy<br />
navrhnúť úpravu doterajšieho modelu financovania obcí, miest a VÚC.<br />
Literatúra<br />
[1] Fiškálna decentralizácia ako súčasť reformy verejnej správy. Bratislava: MF SR,<br />
2010. Slide 10-11. 16. 3. 2011 [online]. [cit. 4. 10. 2011]. Dostupné na internete:<br />
http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3513.<br />
[2] Prognóza: Daňová prognóza. Bratislava: IFP, 2011. 7. 7. 2011 [online]. [cit. 4.<br />
10. 2011]. Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx? CatID=117.<br />
385
Kontakt<br />
Ing. František Palko<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: frantisek.palko@vsemvs.sk<br />
Ing. Jozef Habánik, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: jozef.habanik@vsemvs.sk<br />
Mgr. Ľubomír Nebeský<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: lubomir.nebesky@vsemvs.sk<br />
386
Abstrakt<br />
Územná samospráva ako princíp<br />
slovenského konštitucionalizmu<br />
(ústavná schéma a prax)<br />
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.<br />
Príspevok analyzuje územnú samosprávu ako princíp slovenského konštitucionalizmu<br />
z hľadiska jeho zakotvenia v Ústave SR, ako aj z pohľadu úpravy jeho prvkov v zákonoch,<br />
ktoré uvádzajú ústavu do života. Poukazuje na existujúce problémy, najmä v oblasti<br />
zákonnej úpravy, navrhuje možné riešenia opierajúce sa o poznatky teórie územnej<br />
samosprávy, potreby praxe i skúsenosti iných štátov Európskej únie.<br />
Kľúčové slová: konštitucionalizmus, územná samospráva, samospráva obce<br />
Territorial self-government as a principle of the Slovak constitutionalism<br />
Abstract<br />
(constitutional re<strong>pre</strong>sentation and practice)<br />
The entry analyses territorial self-government as a principle of the Slovak constitutionalism<br />
from the point of its embodying in the Constitution SR, as well as from the point of<br />
arrangement of its components in the law, which puts the Constitution into life. It highlights<br />
existing problems, especially in the sphere of legal regulation, it suggests possible solutions<br />
laying on territorial self-government information, practice needs and experiences of other<br />
states of the European Union.<br />
Keywords: constitutionalism, territorial self-government, municipality self-government<br />
Obsahové zameranie každej demokratickej ústavy <strong>pre</strong>mietajúce sa do jej funkcií<br />
a systematiky musí vychádzať z určitých princípov, na ktorých je štát budovaný, a ktorých<br />
eventuálna zmena by nebola pociťovaná ako novelizácia ústavy, ale ako revízia ústavy.<br />
V tejto súvislosti hovoríme o princípoch moderného (rozumej demokratického) konštitucionalizmu,<br />
ktoré vo svojom obsahu zakotvuje aj Ústava SR. Význam týchto princípov<br />
nie je len ideový, ale hlavne právny, <strong>pre</strong>tože je v nich stelesnená materiálnoprávna racionalita<br />
ústavného štátu. V naznačenom zmysle sú tieto princípy významné <strong>pre</strong> inter<strong>pre</strong>tačnú<br />
a aplikačnú prax orgánov verejnej moci (vrátane orgánov územnej samosprávy),<br />
ale aj <strong>pre</strong> pôsobenie politických subjektov a právnických osôb uvádzajúcich ústavu do<br />
života. [1, s. 66 a nasl.]<br />
387
Svoje nezastupiteľné miesto medzi princípmi slovenského konštitucionalizmu má aj<br />
územná samospráva, ktorá <strong>pre</strong>dstavuje neoddeliteľnú súčasť moderného ponímania demokratického<br />
a právneho štátu v súlade so všeobecne uznávanou zásadou, v zmysle ktorej<br />
základom slobodného štátu je slobodná obec. V nadväznosti na toto konštatovanie<br />
slovenský ústavodarca úprave otázok územnej samosprávy a jej postaveniu v spoločnosti<br />
a štáte vyhradil samostatnú štvrtú hlavu ústavy, ktorú zaradil <strong>pre</strong>d ústavnú úpravu moci<br />
zákonodarnej (piata hlava), výkonnej (šiesta hlava) a súdnej (siedma hlava). Ak uvážime,<br />
že hlava druhá upravuje základné práva a slobody (ústavnoprávny status občana), musíme<br />
konštatovať, že z hľadiska systematiky a štruktúry ústavného textu ide o netradičné,<br />
skôr výnimočné, riešenie vytvárajúce ústavnú tirádu: občan - obec (samosprávny kraj) -<br />
štát, teda o trojstupňovosť subjektov verejnej moci konformnú s princípom subsidiarity.<br />
[2, s. 648].<br />
Zároveň však treba pripomenúť, že aj keď je problematika územnej samosprávy koncentrovane<br />
upravená v hlave štvrtej, obsahové atribúty územnej samosprávy ako princípu<br />
slovenského konštitucionalizmu možno objasniť nielen formou indukcie z ustanovení<br />
tejto hlavy, ale aj dedukciou z generálnych klauzúl obsiahnutých v hlave prvej, či ustanovení<br />
iných hláv ústavy (napr. súdna ochrana územnej samosprávy nachádza svoje vyjadrenie<br />
v hlave siedmej o súdnej moci). Inak povedané, územná samospráva, <strong>pre</strong>snejšie<br />
jej obsahové prvky, sú v ústave zakotvené a následne sa realizujú v súčinnosti s ďalšími<br />
princípmi slovenského konštitucionalizmu, najmä s princípmi demokracie, pluralizmu,<br />
právneho štátu, deľby moci, ale aj s princípom zakotvenia a ochrany ľudských a občianskych<br />
práv, či s princípom unitárneho štátu.<br />
Vymedziť územnú samosprávu ako princíp slovenského konštitucionalizmu<br />
prostredníctvom stručnej, či rozsiahlej definície je veľmi ťažké, skôr nemožné. Zrejme<br />
najlepším prístupom na dosiahnutie takéhoto cieľa je poukázať na podstatné znaky<br />
územnej samosprávy, ktoré ju ako princíp konštitucionalizmu charakterizujú. V postupnosti<br />
považujeme za potrebné upozorniť hlavne na nižšie uvedené obsahové atribúty<br />
územnej samosprávy (zvýrazňujeme slovo upozorniť, nie analyzovať, <strong>pre</strong>tože analýza<br />
nižšie uvedených atribútov územnej samosprávy zreteľne <strong>pre</strong>sahuje rozsahové možnosti<br />
tohto príspevku):<br />
- územná samospráva ako forma výkonu verejnej moci v miestnych podmienkach,<br />
- obec a samosprávny kraj ako územné samosprávne a správne celky v SR,<br />
- postavenie obce a samosprávneho kraja ako subjektov práva,<br />
- formy realizácie územnej samosprávy,<br />
- súdna ochrana územnej samosprávy.<br />
388
• Základom ústavnej koncepcie územnej samosprávy ako formy verejnej moci<br />
v SR sú dve východiská, a to:<br />
- ponímanie občana (jednotlivca) ako aktívneho subjektu zúčastňujúceho sa<br />
na správe verejných vecí (čl. 30 ods. 1 ústavy)<br />
- a ponímanie územnosamosprávneho celku (obce, samosprávneho kraja)<br />
ako určitej pospolitosti ľudí oprávnených, v rámci ústavy a zákonov, rozhodovať<br />
o svojich veciach priamo, alebo prostredníctvom volených zástupcov<br />
(čl. 64a ústavy).<br />
V súlade s uvedenou koncepciou je územná samospráva ako súčasť verejnej správy<br />
chápaná ako forma výkonu verejnej moci v miestnych podmienkach, t. j. ako špecifická<br />
spoločenská činnosť riadiaceho a organizačného charakteru zameraná na verejné záležitosti<br />
a determinovaná verejným záujmom. Predstavuje organizačnú formu riadenia spoločnosti<br />
slúžiacu na zabezpečovanie určitých úloh spoločenstva občanov, ktoré sa vytvára<br />
na územnom princípe. Organizačné a regulačné prvky v podmienkach samosprávy však<br />
vykazujú určité špecifiká <strong>pre</strong>javujúce sa <strong>pre</strong>dovšetkým v tom, že nejde o tradičné formy<br />
riadenia alebo regulácie spoločenských vzťahov v podobe ako sa s nimi môžeme stretnúť<br />
pri štátnej správe. Pri samospráve nejde ani tak o externé formy riadenia, ale najmä<br />
o usmerňovanie spoločenských procesov metódami samoregulácie, resp. samoriadenia.<br />
[3, s. 320 - 323]. V tomto zmysle územná samospráva <strong>pre</strong>dstavuje zvláštny druh správy,<br />
pri ktorom sa spravovaní spravujú sami. Inak povedané, obyvatelia obcí a samosprávnych<br />
krajov nie sú len objektom správy, voči ktorým je územná samospráva vykonávaná,<br />
ale priznáva sa im významné postavenie samotných subjektov správy, ktorí sa na výkone<br />
územnej samosprávy bezprostredne podieľajú.<br />
Územná samospráva je tak vyjadrením snahy realizovať úlohy na zabezpečenie záujmov<br />
územného spoločenstva relatívne samostatne a bez priamej ingerencie štátu a štátnych<br />
orgánov. Na jednej strane štát <strong>pre</strong>necháva správu vlastných záležitostí na nezávislom<br />
a autonómnom rozhodovaní územných samosprávnych celkov, na druhej strane<br />
si ponecháva významné dozorné a kontrolné oprávnenia, a to <strong>pre</strong>dovšetkým v záujme<br />
zabezpečenia ústavnosti a zákonnosti v konaní obcí a samosprávnych krajov. Možno<br />
povedať, že územná samospráva je za týchto okolností výrazom demokracie správy vecí<br />
verejných na miestnej, resp. regionálnej úrovni, a <strong>pre</strong>dstavuje základ demokratickej organizácie<br />
verejnej moci.<br />
Mocenský charakter územnej samosprávy ako formy verejnej moci v miestnych<br />
podmienkach je garantovaný priamo ústavou, ktorá umožňuje obciam a samosprávnym<br />
krajom prijímať normatívne akty, všeobecne záväzné nariadenia, a to buď v oblasti samostatnej<br />
pôsobnosti (čl. 68 ústavy), alebo v rámci <strong>pre</strong>nesenej pôsobnosti (čl. 71 ods. 2<br />
ústavy). Ústava zároveň určuje limity normotvornej pôsobnosti obcí a samosprávnych<br />
krajov, pričom mechanizmus kontroly ústavnosti a zákonnosti takto prijímaných právnych<br />
aktov stanovujú príslušné zákony.<br />
389
• Podľa ústavy SR sú obce a vyššie územné celky samostatné územné samosprávne<br />
a správne celky SR združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt (čl. 64a). Toto<br />
ústavné vymedzenie možno chápať v dvojakom zmysle. Po prvé, obec a vyšší územný<br />
celok sú súčasťou unitárneho štátu z hľadiska svojho územia, obyvateľstva i teritoriálnej<br />
štruktúry. Následne možno vydedukovať, že obec a vyšší územný celok sa svojou činnosťou<br />
nesmú dostať do rozporu s cieľmi štátu vo vzťahu k územiu SR, vo vzťahu k jej<br />
obyvateľom, ani vo vzťahu k jej teritoriálnej štruktúre. Na druhej strane (t.j. druhý aspekt<br />
ústavného vymedzenia verejnej moci) musí činnosť obce a vyššieho územného celku<br />
smerovať k obsahovému naplneniu územnej samosprávy, ako aj k naplneniu samostatnosti<br />
obce a samosprávneho kraja ako správneho celku, a to všetko pri zohľadnení záujmov<br />
a potrieb obyvateľov obce a samosprávneho kraja. [4, s. 94-95].<br />
Ústava vo vzťahu k obciam pripúšťa ich možné zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie,<br />
pričom konkrétne <strong>pre</strong>dpoklady <strong>pre</strong> naplnenie týchto možností určuje zákon. Z hľadiska<br />
naplnenia decentralizačných tendencií súvisiacich s reformou verejnej správy je dôležité<br />
ústavné právo obcí združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného<br />
záujmu; ide o čl. 66 ods. 1 ústavy (rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými<br />
celkami má aj vyšší územný celok). Ústavodarca tak vytvára ústavný rámec <strong>pre</strong><br />
možnú komunálnu reformu spočívajúcu vo vytváraní zväzových obcí, resp. municipalít<br />
známych z niektorých krajín západnej Európy. Obsah ustanovenia čl. 66 ods. 1 ústavy je<br />
však nutné vnímať v súčinnosti s obsahom čl. 64 ústavy, ktorý každej obci zaručuje právo<br />
na samosprávu (ide priam o prirodzenoprávne poňatie práva na samosprávu). Inak<br />
povedané, súčasná ústavná úprava umožňuje realizovať komunálnu reformu založenú na<br />
zlučovaní obcí len na základe ich súhlasu.<br />
Systém územnej samosprávy v SR vychádza z tzv. „zmiešaného modelu“, v rámci<br />
ktorého obce a samosprávne kraje popri vlastnej (samosprávnej) pôsobnosti, ktorá je<br />
v ich činnosti dominantná, vykonávajú aj <strong>pre</strong>nesenú pôsobnosť (delegovanú miestnu<br />
štátnu správu).<br />
Rozsah samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov a ich orgánov je daný<br />
zákonom a rovnako povinnosti či obmedzenia pri výkone samosprávy možno obci a vyššiemu<br />
územnému celku ukladať iba zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy<br />
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca nechce pripustiť zásahy<br />
výkonnej moci do pôsobnosti takej dôležitej súčasti ústavného systému akou je územná<br />
samospráva a jej orgány. Ústava naviac chráni územnú samosprávu <strong>pre</strong>d neústavnými<br />
a nezákonnými zásahmi akejkoľvek inej moci (t.j. nielen výkonnej, ale aj zákonodarnej<br />
a súdnej ) v zmysle čl. 127a.<br />
Ústavným základom <strong>pre</strong>nesenej pôsobnosti územných samosprávnych celkov je čl.<br />
71 ústavy, ktorý umožňuje zákonom <strong>pre</strong>niesť na obec a samosprávny kraj výkon určených<br />
úloh miestnej štátnej správy. Realizácia tejto pôsobnosti má osobitný režim z hľadiska<br />
svojho obsahu, finančného zabezpečenia i kontroly.<br />
390
• Z hľadiska územnej samosprávy ako princípu slovenského konštitucionalizmu<br />
je dôležité vymedzenie právneho postavenia (statusu) obce a samosprávneho kraja ako<br />
subjektov práva. Všeobecne možno konštatovať, že právne postavenie územného samosprávneho<br />
celku môže mať v zásade postavenie právnickej osoby verejného práva alebo<br />
právnickej osoby súkromného práva. V konkrétnej podobe je však otázka právnej subjektivity<br />
alebo postavenia obce a samosprávneho kraja v právnom zmysle oveľa zložitejšia,<br />
a to najmä <strong>pre</strong>to, že sa v nej <strong>pre</strong>javujú všetky špecifické vlastnosti súvisiace s výkonom<br />
miestnej samosprávy, ako aj <strong>pre</strong>nesenej štátnej správy. [5, s. 510 - 512].<br />
Rozlišovanie právneho statusu obce a samosprávneho kraja je rozhodujúce najmä<br />
z hľadiska ústavnoprávneho režimu, ktorý sa vzťahuje na jej konanie. To znamená, že<br />
pokiaľ obec a samosprávny kraj vystupujú v právnych vzťahoch ako nositelia miestnej<br />
(územnej) samosprávy alebo ako vykonávatelia <strong>pre</strong>nesenej miestnej štátnej správy, sú<br />
subjektom verejného práva, a ich právne postavenie je určované právnymi normami verejného<br />
práva. Pokiaľ obec a samosprávny kraj vystupujú v právnych vzťahoch ako iné<br />
právnické osoby v rovnocennom postavení, je ich správanie sa ako konanie určované<br />
právnymi normami súkromného práva.<br />
Pokiaľ ide o právne postavenie obce a samosprávneho kraja ako vykonávateľov delegovanej<br />
(<strong>pre</strong>nesenej) štátnej správy, platia <strong>pre</strong> nich rovnaké pravidlá ako <strong>pre</strong> iné štátne<br />
orgány, t. j. v zmysle ústavy (čl. 2 ods. 2) môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach<br />
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rovnakú právnu pozíciu majú obec a samosprávny<br />
kraj aj pri výkone miestnej správy, ak vystupujú ako orgány verejnej moci,<br />
t. j. disponujú verejnoprávnymi (mocenskými) prostriedkami, ktorými za podmienok<br />
stanovených zákonom môžu rozhodovať, resp. za určitých zákonom <strong>pre</strong>dvídaných okolností<br />
aj zasahovať do subjektívnych práv, povinností a právom chránených záujmov<br />
iných subjektov práva. Inak povedané, ako nositelia verejnej moci môžu ukladať fyzickým<br />
a právnickým osobám v rámci svojho územného obvodu jednostranne povinnosti<br />
vo forme príkazov a zákazov.<br />
Obec a samosprávny kraj však môžu vystupovať pri realizácii samosprávnych funkcií<br />
aj ako právnické osoby súkromného práva (napr. uzatvárajú kúpne zmluvy, poskytujú<br />
úver, zakladajú obchodné spoločnosti a pod.). V týchto prípadoch majú obec a samosprávny<br />
kraj rovnaké postavenie ako ostatní účastníci súkromnoprávnych vzťahov, a nie<br />
sú oprávnení nič jednostranne nariaďovať alebo prikazovať. Na ich konanie sa vzťahuje<br />
právny režim vyjadrený v čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie<br />
je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Je<br />
však nutné poznamenať, že územné samosprávne celky ako verejnoprávne korporácie,<br />
ktorých hlavnou úlohou je výkon miestnej samosprávy v prospech svojich obyvateľov,<br />
musia aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov dodržiavať osobitné pravidlá stanovené<br />
zákonmi (napr. zákon môže stanovať určité špecifické pravidlá <strong>pre</strong> súkromnoprávne konanie<br />
obce a samosprávneho kraja pri podnikateľskej činnosti, pri nakladaní s majetkom<br />
a pod.). [6, s. 19 - 20].<br />
391
• Územná samospráva ako forma verejnej moci v miestnych podmienkach sa<br />
v zmysle ústavy (čl. 67 ods. 1) uskutočňuje orgánmi obce a samosprávneho kraja, miestnym<br />
a regionálnym referendom a na úrovni obce aj na zhromaždeniach obyvateľov obce.<br />
Inými slovami, obyvatelia územných samosprávnych celkov realizujú samosprávu priamo<br />
alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov.<br />
Pravidlom je výkon samosprávy uskutočňovaný orgánmi obce a samosprávneho kraja,<br />
ktorými sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce a zastupiteľstvo samosprávneho kraja<br />
a <strong>pre</strong>dseda samosprávneho kraja. Všetky tieto orgány miestnej samosprávy sú volené na<br />
štyri roky obyvateľmi obcí a samosprávnych krajov. Zastupiteľstvá sa skladajú z poslancov,<br />
ktorých počet určuje zákon. Ako kolektívne orgány pracujú formou zasadnutí, ktoré zvoláva<br />
a vedie starosta obce, resp. <strong>pre</strong>dseda samosprávneho kraja. Starostu obce a <strong>pre</strong>dsedu<br />
samosprávneho kraja ústava charakterizuje ako výkonné orgány príslušného územného<br />
samosprávneho celku, ktoré vykonávajú jeho správu (pokiaľ táto nepatrí do vyhradenej<br />
pôsobnosti príslušného zastupiteľstva stanovenej zákonom) a zastupujú ho navonok. Ústava<br />
zakotvuje možnosť odvolania starostu obce a <strong>pre</strong>dsedu samosprávneho kraja z dôvodov,<br />
ktoré určuje zákon. Inými slovami, ústavnoprávna úprava postavenia týchto dvoch volených<br />
funkcionárov územnej samosprávy vykazuje prvky imperatívneho mandátu.<br />
Referendum na území vyššieho územného celku (regionálne) a miestne referendum<br />
(na úrovni obce) <strong>pre</strong>dstavujú priamu účasť obyvateľov obcí a samosprávnych krajov na<br />
správe verejných vecí. Zákonná úprava týchto inštitútov je príliš všeobecná (najmä pokiaľ<br />
ide o miestne referendum) a v praxi vykazuje celý rad aplikačných problémov. [7,<br />
s.183-185]. Konštatovanie o aplikačných problémoch však nemožno viazať k regionálnemu<br />
referendu, ktoré sa doposiaľ v praxi ešte nerealizovalo.<br />
• Pozíciu územnej samosprávy ako princípu konštitucionalizmu dotvára jej súdna<br />
ochrana obsiahnutá v č. 127a ústavy. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva právomoc<br />
Ústavného súdu SR rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému<br />
alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane<br />
nerozhoduje iný súd (tzv. komunálna sťažnosť). Z hľadiska ratione personae zahŕňa rozsah<br />
konania ústavného súdu neústavné a nezákonné rozhodnutie alebo iné zásahy štátu,<br />
z hľadiska ratione materiae ide o rozhodnutia a zásahy, ktorými sa neústavne alebo<br />
nezákonne zasahuje do vecí územnej samosprávy obcí a samosprávnych krajov. Sťažnosť<br />
možno podať z dôvodu ochrany ústavnosti, aj z dôvodu ochrany zákonnosti. V jednom<br />
zo svojich rozhodnutí však Ústavný súd SR uviedol, že „v zmysle čl. 127a ústavy sťažovateľ<br />
môže podať sťažnosť proti neústavnému a nezákonnému rozhodnutiu alebo inému<br />
neústavnému a nezákonnému zásahu orgánu verejnej moci, nie však proti normatívnemu<br />
právnemu aktu“.<br />
Aktívne legitimovaným subjektom na podanie ústavnej sťažnosti je na úrovni obce<br />
starosta obce a obecné zastupiteľstvo, na úrovni vyššieho územného celku <strong>pre</strong>dseda samosprávneho<br />
kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja, Treba však podotknúť, že obsah<br />
čl. 127a ústavy zakladá subsidiárnu pôsobnosť ústavného súdu, t. j. v prípade, ak<br />
o tom nerozhoduje iný súd.<br />
392
Ak Ústavný súd SR vyhovie sťažnosti oprávneného subjektu obce alebo samosprávneho<br />
kraja na ochranu jeho samosprávy, v obsahu svojho rozhodnutia:<br />
- vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo zásahy vo<br />
veci územnej samosprávy, určí ústavný zákon alebo zákon, ktoré boli porušené,<br />
a tiež určí rozhodnutie alebo zásah, ktorým toto porušenie nastalo,<br />
- napadnuté rozhodnutie zruší,<br />
- zakáže pokračovať v porušovaní práva, ak spočívalo v inom zásahu,<br />
- prikáže, ak je to možné, obnoviť stav <strong>pre</strong> porušením.<br />
V praktickom živote sa inštitút komunálnej sťažnosti využíva zriedkavo. Jedným<br />
z dôvodov je najmä skutočnosť, že ide o konanie po právnej stránke veľmi zložité vyžadujúce<br />
si pri jeho uplatňovaní značný stupeň profesionality, ktorá je finančne náročná,<br />
a v tomto zmysle značne zaťažuje obce a samosprávne kraje, <strong>pre</strong>to <strong>pre</strong>d Ústavným súdom<br />
SR skôr využívajú klasickú sťažnosť ako právnické osoby. Dá sa však <strong>pre</strong>dpokladať, že<br />
ide o jav <strong>pre</strong>chodný a ústavný inštitút komunálnej sťažnosti nájde v budúcnosti svoje<br />
bohatšie uplatnenie.<br />
Z uvedeného vyplýva, že ústavné zakotvenie územnej samosprávy v podmienkach<br />
SR zodpovedá európskym štandardom, osobitne Európskej charte miestnej samosprávy<br />
z roku 1985 a zároveň je porovnateľné s úpravou tohto inštitútu ako princípu konštitucionalizmu<br />
v ústavách iných štátov EÚ.<br />
Iný pohľad sa naskytá, ak sa na územnú samosprávu ako ústavný princíp pozrieme<br />
v širšom kontexte, a to ako na súčasť ústavy chápanej v materiálnom zmysle, t.j. ak<br />
si okrem ústavných ustanovení dotýkajúcich sa územnej samosprávy budeme všímať aj<br />
zákony, ktoré ústavu uvádzajú do života. Ide o pohľad komplexnejší a z hľadiska modernej<br />
konštitucionalistiky objektívnejší, <strong>pre</strong>tože skutočný rozmer každej ústavnej schémy<br />
potvrdí až prax, v rámci ktorej sa ústavné ustanovenia prostredníctvom vykonávacích<br />
zákonov realizujú. Zákonnú úpravu v tomto zmysle musíme hodnotiť hlavne z hľadiska<br />
obsahu, t.j. či napĺňa odkaz a zámery ústavodarcu po formálnej i materiálnej stránke,<br />
z hľadiska stability právnej úpravy a účelu, ktorému má slúžiť, a v neposlednom rade<br />
z hľadiska efektívnosti, ktorú v tomto prípade <strong>pre</strong>dstavujú záujmy a potreby obcí a samosprávnych<br />
krajov, osobitne ich obyvateľov.<br />
Medzi zákony, ktoré uvádzajú do praxe ustanovenia ústavy dotýkajúce sa územnej<br />
samosprávy patrí hlavne zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov, zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení<br />
neskorších <strong>pre</strong>dpisov, zákon č. 583/2004 o <strong>pre</strong>chode niektorých pôsobností z orgánov<br />
štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov, ale i zákony<br />
o majetku obcí a vyšších územných celkov, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obce<br />
v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov a zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyššieho územného<br />
celku v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov. Dominantnú pozíciu z hľadiska ponímania územnej<br />
393
samosprávy ako princípu konštitucionalizmu majú medzi uvedenými zákonmi najmä<br />
zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov.<br />
Vzhľadom na rozsahové možnosti tohto príspevku sa zameriame len na konfrontovanie<br />
ústavnoprávneho stavu a praxe z pohľadu obecnej samosprávy. V naznačenom<br />
zmysle vnímame existujúce problémové prvky v dvoch rovinách, a to vo všeobecnej rovine,<br />
kam zaraďujeme vzťah štátu a obcí, ako aj problematiku komunálnej reformy. Druhá<br />
rovina problémov má konkrétnu podobu dotýkajúcu sa jednotlivých inštitútov a vzťahov<br />
samosprávy obce z pohľadu ich súčasnej právnej úpravy, t.j. tak, ako ich upravuje<br />
zákon o obecnom zriadení.<br />
Ak vnímame územnú samosprávu ako princíp slovenského konštitucionalizmu, potom<br />
sa musíme na vzťah štátu a obcí nutne pozerať z hľadiska realizácie verejnej moci<br />
v miestnych podmienkach. V tomto zmysle uvedený vzťah musí byť partnerský, ktorý<br />
môže prinášať problémy a rozpory, ale nemal by skĺznuť do pozície nadriadenosti<br />
a podriadenosti spomínaných subjektov. Do uvedeného vzťahu však vstupuje fenomén<br />
zvaný politika, ktorý tento vzťah miestami deformuje tým, že vládna koalícia niekedy<br />
koná príliš autoritatívne, bez ohľadu na názor obecných samospráv, čo umožňuje opozícii<br />
využívať problematiku obecnej samosprávy (v širšom meradle územnej samosprávy)<br />
ako politickú agendu (pojmy „koalícia a opozícia“ neviažeme na časové obdobie, používame<br />
ich vo všeobecnej rovine).<br />
Najvýraznejšie sa takýto scenár objavuje pri otázke financovania obcí. Isté je, že tomuto<br />
stavu nahráva aj súčasná legislatíva, ktorá umožňuje vládnej koalícii majúcej poslaneckú<br />
väčšinu v parlamente prijímať zákony, ktorými možno (v súlade s ústavou - čl. 67<br />
ods. 2) zasahovať do pôsobnosti územných samospráv, aj napriek ich výhradám, či nesúhlasu<br />
(hoci aj toto tvrdenie je značne relatívne, <strong>pre</strong>tože obyvatelia obcí a miest sú voliči,<br />
na názor ktorých musí v konečnom dôsledku dbať aj vládna koalícia). Východiskom<br />
z tejto situácie by mohlo byť dosiahnutie takého legislatívneho stavu, keď by si dohodnutie<br />
či nastavenie kritérií financovania obcí vyžadovalo ústavnú väčšinu, t.j. realizovalo by<br />
sa formou ústavného zákona. Uvedomujeme si, že ide o <strong>pre</strong>dstavu ťažko dosiahnuteľnú,<br />
hoci vo svojej podstate racionálnu. Existuje však aj iné riešenie, ktorým by bolo legislatívne<br />
zaviazanie zákonodarcu meniť kritériá, spôsob a rozsah financovania obcí iba na<br />
základe konsenzu, ktorý by dosiahla vláda s <strong>pre</strong>dstaviteľmi územných samospráv.<br />
Druhou vážnou úlohou majúcou všeobecnú podobu, ktorej riešenie sa oddiaľuje<br />
už niekoľko rokov, je komunálna reforma. Na úrovni politickej i odbornej sa o nej<br />
skôr hovorí, než reálne koná. Pritom ide o požiadavku, ktorej realizácia je nevyhnutnou<br />
podmienkou rozvíjania obecnej samosprávy ako formy uskutočňovania verejnej moci<br />
v miestnych podmienkach, o požiadavku, bez splnenia ktorej nemožno objektívne dokončiť<br />
decentralizáciu verejnej moci ako súčasti reformy verejnej správy v SR. Existujú<br />
rôzne <strong>pre</strong>dstavy i koncepcie komunálnej reformy, zatiaľ však žiadna vláda neurobila cieľavedomý<br />
legislatívny krok (teraz nemáme na mysli legislatívu dotýkajúcu sa decentralizácia<br />
verejnej správy) smerujúci k ich naplneniu. Pritom je zrejmé, že riešenie tejto úlohy<br />
je aktuálne čo najskôr po parlamentných voľbách, nie v období, keď sa tieto voľby blížia.<br />
394
Ťažko možno totiž <strong>pre</strong>dpokladať, že myšlienky a ciele komunálnej reformy budú obce<br />
a ich obyvatelia akceptovať dobrovoľne a s pochopením už len <strong>pre</strong>to, že reálna situácia<br />
v mnohých regiónoch SR akoby sa každým rokom odkláňala od obsahu, či princípov, na<br />
ktorých by mala komunálna reforma stáť a zabezpečovať rozvoj obcí a uspokojovať potreby<br />
a záujmy ich obyvateľov. Ako príklad stačí spomenúť na jednej strane koncentráciu<br />
zdravotníckych, sociálnych a školských zariadení, a na druhej strane možnosti autobusovej<br />
či vlakovej dopravy zabezpečujúcej v jednotlivých regiónoch dostupnosť spomínaných<br />
zariadení, alebo počet policajtov na obvodných oddeleniach polície a počet obcí,<br />
v ktorých majú chrániť obyvateľov a ich práva.<br />
Druhú rovinu problémov územnej samosprávy ako princípu konštitucionalizmu na<br />
úrovni obecnej samosprávy <strong>pre</strong>dstavuje zákon o obecnom zriadení a v ňom obsiahnutá<br />
úprava niektorých inštitútov samosprávy obce. Poukázať chceme na tie, o ktorých sa<br />
nazdávame, že ich právna úprava stále zaostáva za potrebami praxe, možnosťami teórie<br />
územnej samosprávy i za skúsenosťami z iných členských štátov EÚ. Naše stručné poznámky<br />
sa budú dotýkať postupnosti pôsobnosti obce, vzťahu demokracie a odbornosti<br />
v obecnej samospráve a foriem uskutočňovania obecnej samosprávy.<br />
Pôsobnosť obce (samostatná-originálna i <strong>pre</strong>nesená) z hľadiska súčasnej zákonnej<br />
úpravy vyvoláva niekoľko otáznikov. Na obce <strong>pre</strong>šlo v procese decentralizácie verejnej<br />
správy viac ako dvesto kompetencií bez toho, aby tomuto legislatívnemu kroku <strong>pre</strong>dchádzala<br />
seriózna analýza odpovedajúca na otázku, či sú obce (najmä malé, a tých je v SR<br />
veľa) schopné tieto kompetencie zabezpečiť na požadovanej úrovni personálne i materiálne<br />
(finančne). Prax v mnohých prípadoch potvrdzuje, že nie, resp. len so značnými<br />
ťažkosťami <strong>pre</strong>javujúcimi sa najmä v rozhodovacej činnosti obecných samospráv, alebo<br />
v nekvalitných službách. V jednom i druhom prípade na tento stav doplácajú obyvatelia<br />
obcí. Otázniky vyvoláva aj skutočnosť, či množstvo úloh, ktoré obciam pribudlo v rámci<br />
<strong>pre</strong>nesenej pôsobnosti, nespôsobuje problémy pri zabezpečovaní úloh patriacich do samostatnej<br />
(samosprávnej) pôsobnosti obce, a to tak v rovine časovej i personálnej.<br />
Vzťah demokracie a odbornosti v obecnej samospráve, ktorý sa najvýraznejšie <strong>pre</strong>javuje<br />
v osobe starostu obce (sekundárne i v osobe poslancov obecných zastupiteľstiev)<br />
si pomaly vyslúžil pomenovanie „večný“ problém. Objektívne treba povedať, že ide<br />
o problém, s ktorým zápasia aj iné krajiny EÚ, avšak snažia sa hľadať riešenie tohto stavu<br />
v rovine politickej i legislatívnej. Inak povedané, robia to, čo sa nedarí nám. V našich<br />
podmienkach sa uvedený problém stáva <strong>pre</strong>dmetom diskusií <strong>pre</strong>d a po voľbách do orgánov<br />
samosprávy obcí, a potom upadne do zabudnutia. Ospravedlňovať sa spôsobom, že<br />
v legislatívnom riešení daného problému nám bráni ústava, právo EÚ či medzinárodné<br />
zmluvy a dokumenty, ktorými je SR viazaná, neobstojí. To, čo nám chýba sa v našich<br />
končinách zvykne nazývať „politická vôľa“, avšak práve ona je <strong>pre</strong>dpokladom možných<br />
legislatívnych riešení, bez ktorých sa vzťah demokracie a odbornosti v obecnej samospráve<br />
do<strong>pre</strong>du nepohne. [4, s. 152 a nasl.].<br />
Obyvatelia obcí, ktorí sú zdrojom verejnej moci v miestnych podmienkach, sa podieľajú<br />
na výkone samosprávy obce, a to buď prostredníctvom nimi volených orgánov,<br />
395
teda starostu obce, obecného zastupiteľstva, alebo priamo, prostredníctvom miestneho<br />
referenda. Zákonná úprava obidvoch foriem samosprávy obce vykazuje legislatívne nedostatky,<br />
ktoré <strong>pre</strong>trvávajú napriek mnohým zmenám a doplnkom zákona o obecnom<br />
zriadení.<br />
Upozorniť chceme v tejto súvislosti, napr. na vzťah starostu obce a obecného zastupiteľstva,<br />
ktorého zákonná úprava stále umožňuje vznik patových situácií, hoci by malo byť<br />
zásadnou snahou zákonodarcu, aby vzniku takýchto stavov <strong>pre</strong>dchádzal (napr. dlhodobé<br />
blokovanie starostu obce obecným zastupiteľstvom, ktoré opakovane nie je uznášaniaschopné,<br />
odmietanie starostu obce podpísať uznesenie obecného zastupiteľstva napriek<br />
tomu, že poslanci <strong>pre</strong>lomili jeho sistačné právo a pod.) Rovnako právna úprava miestneho<br />
referenda je stále príliš všeobecná, čo v praxi spôsobuje celý rad aplikačných problémov.<br />
Zákon výslovne nerieši tradičnú otázku teórie referenda, ktorou je jeho záväznosť<br />
<strong>pre</strong> orgány obce, rovnako nerieši možnosť prípadného opakovania referenda v tej istej<br />
veci, resp. podmienky <strong>pre</strong> pozastavenie už vyhláseného referenda.<br />
Z toho, čo sme v tejto časti uviedli vyplýva, že kolobeh čiastkových zmien zákona<br />
o obecnom zriadení (bolo ich vyše 40) sa pomaly napĺňa. Oprávnene sa natíska otázka, či<br />
nenadišiel čas na systémovú právnu úpravu, ktorou by mohol byť nový zákon o obecnom<br />
zriadení vychádzajúci z inej filozofie, než aká bola začiatkom 90. rokov minulého storočia,<br />
bezprostredne po hlbokých spoločenských, politických a ekonomických zmenách<br />
v bývalej ČSFR. K takémuto kroku akoby sa zákonodarca nevedel, či nechcel odhodlať,<br />
k čomu prispieva aj postoj stavovskej organizácie obcí a miest, a to ZMOS-u, ktorý súčasný<br />
právny stav obhajuje a je skôr naklonený jeho čiastkovým zmenám.<br />
Ak považujeme územnú samosprávu za princíp slovenského konštitucionalizmu, je<br />
nutné sa k jeho obsahovým atribútom a prvkom aj principiálne správať, a to nielen z hľadiska<br />
ich ústavného zakotvenia, ale aj z hľadiska ich úpravy v zákonoch, ktoré uvádzajú<br />
ústavu do života (ústava v materiálnom zmysle). Naše <strong>pre</strong>dchádzajúce úvahy opierajúce<br />
sa o slovenskú realitu potvrdzujú, že principiálnosť v zákonnej úprave územnej samosprávy,<br />
resp. jej niektorých inštitútov a vzťahov zjavne pokrivkáva v rovine obsahovej<br />
i časovej. Na tento stav najviac doplácajú obyvatelia miest a obcí, t.j. tí, ktorých ústava<br />
považuje za zdroj a vykonávateľov moci v miestnych podmienkach. Práve tento fakt<br />
spôsobuje pochybnosti, ktoré možno zosumarizovať do otázky: „Je územná samospráva<br />
skutočným princípom slovenského konštitucionalizmu“ ?<br />
396
Literatúra<br />
[1] PALÚŠ, I. - SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Košice: UPJŠ, 2008,<br />
s. 66 a nasl. ISBN 978-80-7097-703-3.<br />
[2] KUKLIŠ, P.: O princípe subsidiarity vo verejnej správe. In: Právny obzor 86, č. 6,<br />
2003, s. 648.<br />
[3] JESENKO, M.: Ústavné východiská územnej samosprávy – súčasný stav a perspektívy.<br />
In: 15 rokov Ústavy Slovenskej republiky. <strong>Zborník</strong> z príspevkov z medzinárodnej<br />
konferencie. Košice, 2008. s. 320 - 323. ISBN 978-80-7097-699-9.<br />
[4] PALÚŠ, I. - JESENKO, M. - KRUNKOVÁ, A.: Obec ako základ územnej samosprávy.<br />
Košice: UPJŠ, 2010. s. 94-95, s. 152 a nasl. ISBN 978-80-8129-003-9.<br />
[5] JESENKO, M.: K ústavnej koncepcii územnej samosprávy v Slovenskej republike.<br />
In: Právny obzor, č. 6, 2006, roč. 89. s. 510-512.<br />
[6] PALÚŠ, I. a kol.: Samospráva obce. Košice: UPJŠ, 2009. s. 19-20. ISBN 978-80-8089-<br />
92-5.<br />
[7] KRUNKOVÁ, A.: Výhody a nedostatky miestneho referenda v Slovenskej republike.<br />
In: Teória a prax verejnej správy. Košice, 2009. s.183 - 185. ISBN 978-80-7097-736-<br />
1.<br />
Kontakt<br />
prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.<br />
Katedra verejnoprávnych disciplín<br />
Fakulta verejnej správy<br />
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
040 01 Košice<br />
E-mail: igor.palus@upjs.sk<br />
397
Niekoľko poznámok k aktuálnym zmenám v pracovnej<br />
legislatíve Slovenskej republiky<br />
Abstrakt<br />
JUDr. Monika Priputenová<br />
V spracovanom príspevku autorka ťažiskovo venuje pozornosť nedávnym normatívnym<br />
zmenám v pracovnej legislatíve SR, a to najmä zákonu č. 257/2011 Z. z., ktorým<br />
sa mení a dopĺňa Zákonník práce. Súčasťou príspevku je niekoľko úvah de lege lata a de<br />
lege ferenda, ktoré z hľadiska <strong>pre</strong>dmetu skúmania riešia viaceré teoreticko-právne problémy,<br />
ako aj problémy aplikačnej praxe.<br />
Kľúčové slová: zamestnanec, zamestnávateľ, Zákonník práce, pracovnoprávne vzťahy,<br />
závislá práca, pracovný pomer<br />
Several remarks on the actual changes in the labour legislation<br />
of the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
In the processed article the author pays attention to the recent normative changes in<br />
the labour legislation of the Slovak Republic, <strong>pre</strong>cisly to the law no. 257/2011 Coll. on the<br />
amendments realized in the Labour code. Parts of the paper are several de lege lata and de<br />
lege ferenda considerations, that are from the subject of the research focused on some jurisprudence<br />
problems, as well as application problems.<br />
Keywords: employee, employer, Labour code, labour relations, dependant work, employment<br />
relation<br />
Úvod<br />
Dňom 1. septembra 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa<br />
mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Z hľadiska genézy Zákonníka práce prináša uvedená novela pomerne významné zmeny,<br />
a to tak s ohľadom na ich vecný rozsah, ako aj na princípy (hodnoty), ktoré boli v pracovnej<br />
legislatíve etablované už po niekoľko rokov.<br />
V priebehu posledných desiatich rokov, odkedy bol aktuálny Zákonník práce prijatý<br />
(2001), možno vypozorovať značne veľké množstvo noviel, ktoré upravovali jeho znenie.<br />
Posledná novela z roku 2011 sa však zaradí medzi najextenzívnejšie. Súčasné zmeny<br />
zrealizované v pracovnej legislatíve nevyplývajú z nadnárodných implementačných záväzkov<br />
SR napr. voči právu EÚ, rovnako ne<strong>pre</strong>dstavujú reflexiu súdnej judikatúry. Ide,<br />
žiaľ, neraz o zmeny, ktoré sa vykonali bez dôslednejšej analýzy, resp. širokého konsenzu<br />
odbornej verejnosti.<br />
398
Dlhodobým problémom pracovnoprávnych vzťahov sú nútené živnosti. Ide o situáciu,<br />
kedy sa pracovnoprávny vzťah zmení „tlakom“ zamestnávateľa na iný právny vzťah,<br />
a to spravidla občianskoprávny alebo obchodnoprávny. Dôvodom tohto stavu sú skryté<br />
záujmy na strane zamestnávateľa (napr. oslobodenie sa od sociálnych odvodov), ktoré sú<br />
dosiahnuteľné práve v prostredí občianskoprávnej, resp. obchodnoprávnej úpravy. Zákonník<br />
práce, ktorý má stanoviť transparentné pravidlá <strong>pre</strong> správnu identifikáciu výkonu<br />
závislej práce výhradne v pracovnoprávnych alebo obdobných pracovných vzťahoch,<br />
však v tomto momente zlyháva.<br />
Základné zásady Zákonníka práce nie sú právne záväzné. Ide <strong>pre</strong>to o hodnotovú<br />
skupinu, ktorá plní mnohé funkcie, či už inter<strong>pre</strong>tačnú, <strong>pre</strong>venčnú, prípadne ochrannú.<br />
Formulovanie základných zásad je pritom v určitých bodoch ne<strong>pre</strong>sné, mätúce a zavádzajúce,<br />
text, ktorý by mal dostupnou formou informovať účastníkov pracovnoprávnych<br />
vzťahov o ich systematike a hodnotách v nich uplatňovaných, je vo viacerých prípadoch<br />
zbytočne komplikovaný a nejednoznačný.<br />
Skúšobná doba a výpovedná doba patria k tým pracovnoprávnym inštitútom, ktorých<br />
zmeny sú prijímané takmer všetkými subjektmi na trhu závislej práce neľahko, keďže zásadným<br />
spôsobom môžu ovplyvniť postavenie účastníka v rámci pracovnoprávneho vzťahu,<br />
a to obzvlášť vtedy, ak legislatívne zmeny prinášajú korekciu v rozsahoch týchto dôb, či už<br />
smerom nahor, alebo nadol (tak, ako je tomu na základe zákona č. 257/2011 Z. z., pozn.).<br />
Základným cieľom autorky je v <strong>pre</strong>dloženom príspevku inter<strong>pre</strong>tovať niektoré zmeny<br />
v Zákonníku práce vo vybraných oblastiach, ktoré sa v SR začali uplatňovať od začiatku<br />
septembra tohto roka.<br />
1. Základné zásady Zákonníka práce<br />
Základné zásady Zákonníka práce sú vymedzené v znení článkov 1 - 11. Tu je dôležité<br />
poznamenať, že nie sú právne záväzné, tzn. účastníkom pracovnoprávnych vzťahov<br />
poskytujú „iba“ určité inter<strong>pre</strong>tačné minimum, a to s ohľadom na právnu úpravu<br />
obsiahnutú v ustanoveniach § 1-256 Zákonníka práce. Základné zásady rovnako poukazujú<br />
na niektoré vybrané práva a povinnosti (v zásade osobitného významu a neraz<br />
ústavnoprávneho základu), ktoré zákonodarca takýmto spôsobom zdôrazňuje. Je však<br />
nesprávne usudzovať, že v základných zásadách Zákonníka práce je obsiahnutých 11 zásad,<br />
keďže z ich textu možno odvodzovať niekoľko desiatok zásad, a to tak hmotnoprávnej,<br />
ako aj procesnoprávnej povahy.<br />
Priestor v základných zásadách by mal byť zákonodarcom využitý tiež na niektoré<br />
témy, ktoré sú v spoločnosti vnímané citlivo, prípadne jej časťou sú odmietané úplne<br />
(napr. sexuálna orientácia ako dôvod inak chránený antidiskriminačnou legislatívou či<br />
problematika zamestnávania medzi manželmi). Ak neexistuje normatívny implementačný<br />
tlak (najmä zo strany orgánov EÚ a pod.), niektoré takto senzitívne vnímané témy by<br />
mohli byť najskôr súčasťou základných zásad a až následne by sa <strong>pre</strong>súvali, ak by to bolo<br />
potrebné, do právne záväznej časti právneho <strong>pre</strong>dpisu. [1, s. 82].<br />
399
Základné zásady sú v Zákonníku práce už dlhodobo pomerne statické, čo však<br />
môže byť v niektorých prípadoch pochopiteľné (napr. zdôraznenie zmluvnosti pracovnoprávnych<br />
vzťahov alebo zákazu zneužitia práva). Inak je nevyhnutné, aby tieto reagovali<br />
na aktuálne vývojové trendy, či už z oblasti súdnej judikatúry (napr. mobbing,<br />
bossing, mediačná doložka), alebo na niektoré aktivity mimovládnych organizácií (napr.<br />
<strong>pre</strong>dchádzanie núteným živnostiam, uplatňovanie situačných testingov) a pod. Išlo by<br />
o dynamický prístup v situácii, kedy sa pracovné právo potrebuje reinkarnovať z niektorých<br />
svojich rigidných základov a otvoriť viaceré témy, ktoré by mali byť posunom v<strong>pre</strong>d,<br />
a to najmä s ohľadom na efektívnu vykonateľnosť pracovnej legislatívy (napr. <strong>pre</strong>budovanie<br />
zmluvného systému, prijatie vlastnej pro cesnej normy). To by mohol byť práve<br />
právne nezáväzný priestor základných zásad, avšak s perspektívnym potenciálnom prípadného<br />
posunu do normatívnej podoby. [2, s. 198].<br />
Posledná novela Zákonníka práce (zákon č. 257/2011 Z. z.) zmenila znenie základných<br />
zásad iba zanedbateľne, keď doplnila článok 2 o „zásadu slobody výberu zamestnancov<br />
zo strany zamestnávateľa“, avšak za podmienky, ak osobitný <strong>pre</strong>dpis alebo medzinárodná<br />
zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak. Uplatňovať túto zásadu<br />
v absolútnom zmysle nie je prípustné, keďže v SR je účinná napr. pomerne rozsiahla<br />
antidiskriminačná legislatíva, práve naopak, relativizovanie tejto zásady je týmto nevyhnutné.<br />
Článok 1 základných zásad Zákonníka práce vychádza zo zákazu negatívnej diskriminácie<br />
v pracovnoprávnych vzťahoch. Táto zásada re<strong>pre</strong>zentuje legislatívnu oblasť,<br />
ktorá sa pomerne dynamicky rozvíja. Znenie článku 1, podľa nášho názoru, je však najmä<br />
zbytočne ne<strong>pre</strong>hľadné. Okrem toho v pracovnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje, nie<br />
zakazuje, aj pozitívna diskriminácia, ktorá je ale z hľadiska systematiky základných zásad<br />
obsiahnutá v článkoch 6-8 Zákonníka práce. Navrhujeme, aby v budúcnosti boli oba<br />
druhy diskriminácie súčasťou základných zásad aj naďalej, ale s tým, že zo zákazu negatívnej<br />
diskriminácie bude zrejmé, nielen aké sú zakázané diskriminačné dôvody (pohlavie,<br />
rasa, farba pleti, atď.), ale tiež zakázané diskriminačné formy (priama diskriminácia,<br />
nepriama diskriminácia, atď.). Rovnako by bolo vhodné, aby pri zákaze negatívnej diskriminácie<br />
bolo poukázané na „uľahčenú“ procesnú situáciu v prípade antidiskriminačného<br />
súdneho sporu (tzv. „<strong>pre</strong>nesené dôkazné bremeno“), resp. na iné procesné možnosti<br />
ochrany zamestnanca (napr. sťažnosť, mediácia, atď.), a to napr. aj z dôvodu potlačenia<br />
„žalobných súdnych stereotypov“.<br />
Dosiahnuť efektívne uplatňovanie zásady zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch je značne problematické. Niektorí autori poukazujú na skutočnosť, že určitú<br />
disharmóniu možno identifikovať už pri definovaní rozhodujúceho subjektu (zamestnanca),<br />
ktorému je táto ochrana prioritne určená.<br />
Podľa A. Karpata každý členský štát EÚ má odlišnú definíciu pojmu „zamestnanec“.<br />
V niektorých členských štátoch sa potom antidiskriminačná legislatíva EÚ vzťahuje na<br />
inú skupinu osôb, ako v iných štátoch, to znamená, že nie je daná ani jednotná osobná<br />
pôsobnosť smerníc na úrovni EÚ, čo môže ovplyvniť aj zásadu rovnakého zaobchádza-<br />
400
nia so zamestnancami a úroveň ich pracovnoprávnej ochrany v závislosti od ich štátnej<br />
príslušnosti. [3, s. 24].<br />
V rámci článku 2 navrhujeme <strong>pre</strong>dovšetkým s<strong>pre</strong>sniť zásadu zmluvnosti pracovnoprávnych<br />
vzťahov. Tá <strong>pre</strong>dpokladá, že pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať len so<br />
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Ide o ne<strong>pre</strong>sné štylizovanie tejto zásady, <strong>pre</strong>tože,<br />
ak ju budeme vykladať doslovne, nemohlo by dôjsť k tomu, aby pracovnoprávny<br />
vzťah založila fyzická osoba s inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá by sa stala<br />
zamestnávateľom až po tom, ako by bola fyzická osoba (budúci zamestnanec) skutočne<br />
zamestnaná.<br />
Domnievame sa, že je nevyhnutné upraviť tiež znenie článku 11 základných zásad,<br />
ktorý vytvára rámcové podmienky <strong>pre</strong> uplatňovanie kontrolných mechanizmov zamestnávateľa<br />
na pracovisku voči zamestnancom (napr. kamery sledujúce prácu zamestnancov,<br />
vstupovanie do e-mailových schránok zamestnancov, monitorovanie telefonických<br />
hovorov zamestnancov a pod.). Predmetný príspevok naznačuje, aká by mohla byť v tejto<br />
veci právna úprava v budúcnosti. Za mimoriadne významné však považujeme, aby sa<br />
odstránili slová „bez vážnych dôvodov“ (ktoré sú jednou z kumulatívnych podmienok<br />
prípustnosti kontrolných mechanizmov, popritom napr. včasné informovanie zamestnancov<br />
o zavádzaní kontrolného mechanizmu zamestnávateľom, pozn.), resp. vážne dôvody<br />
boli výslovne uvedené. Aktuálne znenie článku 11 je totiž pomerne ľahko zneužiteľné.<br />
V jeho súčasnom zmysle nie je možné napr. efektívne rozlišovať, kedy ide o bossing,<br />
alebo kedy ide o vážny záujem zamestnávateľa objektívne monitorovať pracovný výkon<br />
zamestnancov.<br />
Hoci už v základných zásadách je obsiahnutá „zásada zákazu zneužitia práva“<br />
(v článku 2, pozn.), možno by stálo za uváženie ochranu niektorých právnych inštitútov,<br />
ktoré majú tendenciu byť zneužívané v pracovnoprávnych vzťahoch, osobitne<br />
zdôrazniť, navyše <strong>pre</strong>venčnou formou, aj v rámci základných zásad Zákonníka práce.<br />
V tomto ohľade by sme mohli zvažovať napr. „zásadu primeranosti skúšobnej doby“,<br />
keďže v praxi sa vo väčšine prípadov uplatňuje jej maximálny rozsah, a to i napriek<br />
tomu, že nie vždy je to nevyhnutné – za maximálnymi rozsahmi skúšobnej doby je<br />
potrebné, zastávame názor, hľadať skôr „zneužitie výhod“, ktoré poskytuje tento právny<br />
inštitút napr. vo voľnejších hmotnoprávnych podmienkach skončenia pracovného<br />
pomeru počas jeho trvania.<br />
Navrhujeme, aby základné zásady Zákonníka práce boli rozšírené aj o viaceré procesnoprávne<br />
zásady, a to nielen o nami už v <strong>pre</strong>dchádzajúcom uvedenú „zásadu <strong>pre</strong>sunu<br />
dôkazného bremena na stranu odporcu“, ak ide o antidiskriminačné súdne spory. V skutočnosti<br />
je v článku 9 aktuálne vymedzená jediná „všeobecná“ procesnoprávna zásada,<br />
ktorá <strong>pre</strong>pája garantovanie práv účastníkov pracovnoprávnych vzťahov s ich súdnou<br />
ochranou. Ak pripustíme, že pracovnoprávne súdne spory v mnohých prípadoch sekundárne<br />
spôsobujú aj skončenie samotného pracovnoprávneho vzťahu, keďže medziľudská<br />
atmosféra medzi účastníkmi býva spravidla vždy značne narušená, navrhujeme, aby<br />
v základných zásadách bola formou osobitnej zásady zdôraznená „zásada mimosúdneho<br />
401
iešenia sporov“, ktorá je uplatniteľná v zmysle zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení<br />
neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Na výhody mediácie pritom poukazujú viacerí autori. Podľa M. Kurila výhody mediácie<br />
spočívajú najmä v zdynamizovaní celého procesu riešenia určitého konfliktu,<br />
v dominancii bezprostrednej a dôvernejšej komunikácie sporových strán v zásade bez<br />
formálnych prvkov, v odbremenení od súdnych poplatkov a finančných nákladov na<br />
právne zastupovanie, resp. <strong>pre</strong>dpokladu dospieť k vzájomnej dohode nepomerne skôr,<br />
ako možno očakávať výsledok súdneho konania. [4, s. 144].<br />
Predpokla dom využitia osoby mediátora, konštatuje J. Záhorčáková, ako spojovacieho<br />
článku medzi sporiacimi sa strana mi, je prístupnosť a ochota oboch strán riešiť<br />
konflikt konsenzom. Výhodou je určitá neformálnosť a dôvernosť pri povinnosti zachovania<br />
mlčanlivosti, pružnosť zbavená prieťahov typických <strong>pre</strong> súdne konania, ktoré sú finančne<br />
nákladnejšie. Pri poskytnutí kompetentného vedenia mediátora o obsahu dohody<br />
a výsledku rozhodujú samotné sporové strany tak, aby bol obojstranne akceptabilný,<br />
čo vedie často dokonca k zlepše niu vzájomných vzťahov zúčastnených. [5, s. 424].<br />
2. Skúšobná doba a výpovedná doba<br />
Skúšobná doba aj výpovedná doba patria k najvýznamnejším inštitútom pracovnej<br />
legislatívy, a to <strong>pre</strong>dovšetkým z toho dôvodu, že podstatným spôsobom môžu ovplyvňovať<br />
obsah pracovného pomeru, resp. právne postavenie jeho účastníkov (zamestnanca<br />
i zamestnávateľa). Uvedené právne inštitúty sú však z hľadiska ich poslania značne rozdielne.<br />
Pokiaľ uplynutím výpovednej doby pracovný pomer končí, uplynutím skúšobnej<br />
doby pracovný pomer môže pokračovať naďalej. V oboch prípadoch ide o plynutie času,<br />
ktoré je zakladané právnymi úkonmi; v jednom prípade podaním výpovede, v druhom<br />
prípade uzatvorením dohody o skúšobnej dobe, ktorá je fakultatívnou (voliteľnou) náležitosťou<br />
pracovnej zmluvy. Skúšobná doba je doba, v priebehu ktorej si zamestnanec<br />
a zamestnávateľ môžu vzájomne overiť to, či sú s obsahom pracovného pomeru spokojní,<br />
a ak nie, môžu ho skončiť za „voľnejších“ hmotnoprávnych podmienok (ako napr. pri<br />
výpovedi), ako je tomu v situácii, ak skúšobná doba uplynula, resp. nebola dohodnutá<br />
vôbec. Výpovedná doba, ako sme uviedli vyššie, <strong>pre</strong>dstavuje zákonom určený časový<br />
úsek, ktorého uplynutím sa pracovný pomer skončí.<br />
Vzhľadom na skutočnosť, že tak skúšobná doba, ako aj výpovedná doba, sú pomerne<br />
známe aj medzi neodbornou verejnosťou, <strong>pre</strong> zákonodarcu je vždy komplikované tieto<br />
právne inštitúty upravovať. Akékoľvek avizované zmeny v ich obsahu totiž priťahujú<br />
záujem verejnosti (re<strong>pre</strong>zentovaný najmä zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov),<br />
mediálnych a mimovládnych organizácií nevynímajúc. Rovnako tomu bolo aj v priebehu<br />
niekoľkých posledných mesiacov, kedy sa formovala posledná novela Zákonníka<br />
práce. Výsledok vyjadrený v zákone č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník<br />
práce, zmenil právnu úpravu skúšobnej doby, ale aj výpovednej doby, a to pomerne<br />
zásadným spôsobom.<br />
402
Doposiaľ platilo, že skúšobnú dobu bolo možné dohodnúť v rozsahu najviac 3 mesiacov.<br />
Išlo teda o dispozitívne ustanovenie, ktoré umožňovalo dohodnúť i kratší rozsah,<br />
ako bolo zákonom stanovené maximum. S účinnosťou od 1. septembra 2011 sa povaha<br />
tohto ustanovenia nezmenila, ostala dispozitívna. K zmene však došlo v rozsahoch skúšobnej<br />
doby, rovnako v niektorých jej ďalších aspektoch. V zmysle novely Zákonníka<br />
práce platí, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3<br />
mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu<br />
alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej<br />
pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac 6 mesiacov. Uvedené rozsahy (najviac<br />
3 mesiace alebo najviac 6 mesiacov) možno v prípade, ak je u zamestnávateľa uzatvorená<br />
kolektívna zmluva, <strong>pre</strong>dlžovať u príslušných zamestnancov ešte výraznejšie, a to<br />
práve na základe kolektívnej zmluvy, keďže Zákonník práce nevylučuje, aby sa rozsahy<br />
skúšobnej doby takto zvýšili na najviac 6 mesiacov alebo na najviac 9 mesiacov.<br />
Okrem rozsahov skúšobnej doby sa upravili aj podmienky jej <strong>pre</strong>dlžovania. Do<br />
účinnosti zákona č. 257/2011 Z. z. platilo, že skúšobná doba sa v zásade ne<strong>pre</strong>dlžovala.<br />
Jedinou skutočnosťou, ktorá mohla spôsobiť jej <strong>pre</strong>dĺženie, bola <strong>pre</strong>kážka v práci na<br />
strane zamestnanca (napr. dočasná práceneschopnosť). Prekážky v práci na strane zamestnávateľa,<br />
ku ktorým môže v priebehu skúšobnej doby samozrejme dôjsť, do konca<br />
augusta tohto roka skúšobnú dobu ne<strong>pre</strong>dlžovali. Po novom, v kontexte novely, sa začalo<br />
uplatňovať normatívne pravidlo, že skúšobná doba sa <strong>pre</strong>dlžuje aj o čas <strong>pre</strong>kážok v práci<br />
na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu <strong>pre</strong>stoja), ale iba vtedy, ak je to dohodnuté<br />
v kolektívnej zmluve.<br />
Zmeny v právnej úprave skúšobnej doby sa dotkli aj právneho postavenia žien. V minulosti<br />
bolo možné skončiť skúšobnú dobu z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia<br />
dôvodu, a to tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom, avšak s tým, že písomné oznámenie<br />
o skončení pracovného pomeru sa malo doručiť druhému účastníkovi spravidla<br />
aspoň tri dni <strong>pre</strong>d dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže v skúšobnej dobe sa<br />
pracovný pomer nekončí výpoveďou, neuplatňovala sa v priebehu jej plynutia <strong>pre</strong> tento<br />
účel ani ochranná doba (zákaz výpovede zamestnancovi), ktorá sa aplikuje napr. v situácii,<br />
keď je zamestnankyňa tehotná. S ohľadom na zákon č. 257/2011 Z. z. sa však zavádza<br />
nová hmotnoprávna podmienka, ktorá síce umožňuje zamestnávateľovi skončiť pracovný<br />
pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca<br />
po pôrode a dojčiacou ženou, ale jedine v písomnej forme, vo výnimočných prípadoch<br />
a z opodstatnených dôvodov, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo s materstvom.<br />
V opačnom prípade je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné.<br />
Významné zmeny priniesla novela Zákonníka práce v právnej úprave výpovednej<br />
doby. V minulosti platilo, že výpovedná doba bola rovnaká <strong>pre</strong> zamestnanca aj zamestnávateľa,<br />
a to najmenej dvojmesačná, resp. najmenej trojmesačná, ale najmenej trojmesačná<br />
iba vtedy, ak výpoveď z pracovného pomeru dával zamestnávateľ zamestnancovi<br />
a zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa v pracovnom pomere viac ako päť rokov.<br />
Aktuálna právna úprava ustanovuje všeobecnú výpovednú dobu v dĺžke jedného mesiaca,<br />
pokiaľ zákon neustanovuje inak. Situácií, kedy Zákonník práce ustanovuje inak,<br />
403
je však niekoľko. Ide napr. o moment, kedy pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa<br />
dlhšie ako jeden rok a výpoveď dáva zamestnanec. V tomto prípade je<br />
výpovedná doba dvojmesačná. Z uvedeného je tiež zrejmé, že na rozdiel od <strong>pre</strong>došlej<br />
právnej úpravy došlo k zmene v povahe ustanovení o výpovednej dobe, ktoré sa zmenili<br />
z pôvodných dispozitívnych, na súčasné kogentné.<br />
Odchýlky od všeobecnej výpovednej doby nachádzame aj pri skončení pracovného<br />
pomeru zo strany zamestnávateľa. V prípade, ak je daná výpoveď zamestnancovi z dôvodov<br />
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) (tzv. vonkajšie alebo vnútorné organizačné<br />
zmeny, pozn.) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný<br />
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,<br />
výpovedná doba je dva mesiace (ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku<br />
dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov), tri mesiace<br />
(ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval<br />
najmenej päť rokov.<br />
Ak je však daná výpoveď zamestnancovi z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené<br />
vyššie, výpovedná doba je dva mesiace (ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa<br />
ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov), tri<br />
mesiace (ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede<br />
trval najmenej päť rokov).<br />
Výpovedná doba na úrovni práva EÚ nepodlieha harmonizácii v jednotlivých členských<br />
štátoch. To v praxi spôsobuje právny stav, kedy je výpovedná doba z pracovného<br />
pomeru v rôznych krajinách výrazne rozdielna. Sme skôr toho názoru, že smerom do<br />
budúcnosti nie je potrebné uvažovať o jednotnej koncepcii výpovednej doby vo všetkých<br />
krajinách EÚ, a to napr. aj z toho dôvodu, že výpovedná doba zohľadňuje rôzne právne,<br />
kultúrne a spoločenské zvyky a obyčaje, prípadne osobitosti pracovného trhu v príslušnej<br />
krajine. Na rozdielne dĺžky výpovedných dôb poukazuje vo svojich prácach J. Záhorčáková.<br />
Minimálne a maximálne dĺžky výpovedných dôb (ovplyvnené rôznymi právnymi<br />
skutočnosťami) sú vo vybraných krajinách EÚ podľa autorky nasledujúce: napr.<br />
Švédsko (najmenej 1 mesiac – najviac 6 mesiacov), Nórsko (najmenej 14 dní pri pracovnom<br />
pomere na dobu určitú, resp. najmenej 1 mesiac pri pracovnom pomere v rozsahu<br />
ustanoveného týždenného pracovného času – najviac 6 mesiacov), Švajčiarsko (7-dňová<br />
výpovedná doba v priebehu skúšobnej doby, inak najmenej 1 mesiac – najviac 3 mesiace),<br />
Holandsko (najmenej 1 mesiac – najviac 4 mesiace), Luxembursko (najmenej 1<br />
alebo najmenej 2 mesiace v závislosti od toho, či pracovný pomer končí zamestnanec<br />
alebo zamestnávateľ – najviac 6 mesiacov), v iných krajinách (napr. v Belgicku alebo<br />
v Rakúsku) je rozhodujúce, o akú sféru výkonu závislej práce ide, či podnikateľskú, resp.<br />
nepodnikateľskú. [6, s. 91 a nasl.].<br />
3. Závislá práca<br />
Pracovnoprávne vzťahy, resp. obdobné pracovné vzťahy a na druhej strane občianskoprávne<br />
alebo obchodnoprávne vzťahy, a to považujeme za dôležité zdôrazniť, nie sú<br />
404
z konštrukčného hľadiska právne vzťahy totožné. Pokiaľ <strong>pre</strong> právne vzťahy v oblasti výkonu<br />
závislej práce je vlastná nadriadenosť (zamestnávateľa) a podriadenosť (zamestnanca)<br />
účastníkov, obzvlášť po vzniku pracovného pomeru (po dni nástupu zamestnanca do<br />
práce), v súkromnoprávnych vzťahoch (občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych)<br />
dominuje rovnaké právne postavenie účastníkov v priebehu celej existencie týchto právnych<br />
vzťahov.<br />
Obdobne významné a nevyhnutné je skúmať skutočnosť, aká právna regulácia sa<br />
uplatňuje v rámci právneho odvetvia, v ktorom sú tieto právne vzťahy zakladané, resp.<br />
vznikajú a realizujú sa. Obchodné a občianske právo sú súkromnoprávne odvetvia, <strong>pre</strong><br />
ktoré je okrem rovnosti účastníkov typická značná miera dispozitívnosti, tzn. účastníci<br />
môžu v súlade so zákonom dotvárať obsah vlastných právnych vzťahov. Možné je to<br />
najmä z dôvodu, že zákonodarca sa väčšinou zdržiava (okrem výnimiek) kogentných<br />
zásahov do právnej úpravy, a <strong>pre</strong>to tieto právne odvetvia môžeme klasifikovať ako súkromnoprávne.<br />
Pracovná legislatíva je však v tomto ohľade iná. Zákonodarca (orgán verejnej<br />
moci) musí nevyhnutne uskutočňovať pomerne časté a kogentné zásahy do právnej<br />
úpravy, a to <strong>pre</strong>to, aby „nevyváženosť“ (nadriadenosť – podriadenosť) pracovnoprávnych<br />
a obdobných pracovných vzťahov bola primeraným spôsobom kompenzovaná. Pre<br />
pracovné právo je príznačná aj nezanedbateľná miera dispozitívnosti. Nie je tak úplne<br />
zrejmé, kam toto právne odvetvie v právnom poriadku zaradiť. V zásade však možno<br />
usudzovať, že ide o právne odvetvie zmiešanej povahy, tak s prvkami súkromnoprávnymi,<br />
ako aj verejnoprávnymi.<br />
Prečo je dôležitá efektívna právna úprava závislej práce v Zákonníku práce? Je to<br />
práve z vyššie uvedených dôvodov, aby nedochádzalo k situáciám, kedy fyzická osoba<br />
(zamestnanec), ktorá vykonáva závislú prácu <strong>pre</strong> inú fyzickú alebo právnickú osobu (zamestnávateľa),<br />
nemohla byť „nútená“ napr. skončiť pracovný pomer dohodou a uzatvoriť<br />
niektorý zo zmluvných typov občianskeho alebo obchodného práva, na základe ktorého<br />
by síce „práca“ mohla byť vykonávaná (napr. zmluvou o dielo), ale nebola by to „závislá<br />
práca“ chránená pracovnou legislatívou. Rovnako by v nej viac nevystupoval zamestnanec,<br />
ale pravdepodobne živnostník. To znamená, že nútenou živnosťou by sa pôvodní<br />
účastníci pracovnoprávneho vzťahu dostali do vzťahu obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho,<br />
avšak s tým, že charakter pôvodnej „závislej práce“ by ostal zachovaný,<br />
avšak de iure už pod právnym režimom iného právneho vzťahu, resp. iného právneho<br />
odvetvia, ako je mu určené, a to pracovného práva. A toto nesmie byť pripustené. Z akého<br />
dôvodu?<br />
Právny poriadok musí dodržiavať duálny systém výkonu práce, a to „závislej práce“<br />
vo vzťahoch pracovnoprávnych alebo im obdobných (pracovný pomer zakladaný jedine<br />
pracovnou zmluvou) a „práce“ vo vzťahoch obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych<br />
(napr. zmluva o dielo, príkazná zmluva, mandátna zmluva, sprostredkovateľská<br />
zmluva). Stav, kedy by závislá práca bola vykonávaná v iných vzťahoch ako vo vzťahoch<br />
pracovnoprávnych alebo im obdobných, musí byť neprípustný, keďže tieto právne vzťahy<br />
vznikajú v rámci právneho odvetvia (pracovného práva), ktoré ako jediné zohľadňuje ich<br />
osobitosti.<br />
405
Ak skúmame dôvody a následky, ktoré „nútený“ <strong>pre</strong>chod so sebou prinesie, výrazne<br />
viac „výhod“ nachádzame na strane pôvodného zamestnávateľa, zatiaľ čo už <strong>pre</strong> bývalého<br />
zamestnanca bude prostredie súkromného práva (ak vykonávaná práca bude naďalej<br />
de facto „závislá“) značné nevýhodné. Medzi rozhodujúce zmeny možno zaradiť to, že<br />
na strane bývalého zamestnávateľa (po novom napr. objednávateľa v zmluve o dielo) zaniknú<br />
viaceré významné povinnosti, ktoré inak pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné<br />
pracovné vzťahy konštituujú (napr. povinnosť odvádzať za zamestnanca sociálne odvody,<br />
povinnosť zabezpečovať zamestnancovi na pracovisku bezpečnosť a ochranu zdravia pri<br />
práci, povinnosť poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy a pracovné voľno pri určitých<br />
<strong>pre</strong>kážkach v práci, povinnosť umožniť zamestnancovi čerpať platenú dovolenku za<br />
kalendárny rok, atď.). K niekoľkým „výhodám“ na strane bývalého zamestnanca možno<br />
zaradiť napr. slobodnejší spôsob organizácie práce (neviazanosť rozvrhnutím pracovného<br />
času) alebo jednoduchší spôsob skončenia právneho vzťahu (v zásade na základe<br />
zmluvnej pokuty, ak sa dohodne, pozn.).<br />
„Nútená živnosť“ indikuje prácu vykonávanú pod tlakom a neslobodne, jedine s tým,<br />
aby si fyzická osoba dokázala zabezpečiť určité finančné prostriedky na živobytie. Toto<br />
býva v praxi neraz zneužívané (napr. Ústava SR pritom nútené práce v zmysle článku 18<br />
svojho znenia zakazuje, okrem výnimiek, nútené živnosti však medzi nimi nie sú, pozn.),<br />
kedy zamestnancovi je oznámené, že „buď bude súhlasiť so zmenou právneho vzťahu na<br />
obchodnoprávny alebo občianskoprávny, a ak nie, že je tu pripravený niekto iný, kto jeho<br />
prácu začne ihneď vykonávať“. Predovšetkým v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti<br />
fyzické osoby neraz s <strong>pre</strong>chodom „dobrovoľne“ súhlasia (hoci je to nezákonné),<br />
inak na ich miesto nastúpi niekto nezamestnaný, <strong>pre</strong> ktorého je v konečnom dôsledku<br />
„nútená živnosť“ ešte stále výhodnejšia ako ostať nezamestnaný.<br />
Ako túto situáciu rieši Zákonník práce? Nedostatočne. Je pritom pozoruhodné, že aj<br />
keď nútené živnosti sa dotýkajú s najväčšou pravdepodobnosťou desiatok tisíc fyzických<br />
osôb v SR, sú <strong>pre</strong> nich nevýhodné ekonomicky i inak existenčne (napr. s ohľadom na<br />
právne istoty). Zákonodarca sa s týmto problémom dôsledne nezaoberá, naopak, zákon<br />
č. 257/2011 Z. z. (posledná novela Zákonníka práce, pozn.) tento problém úplne opomína.<br />
Ako by sa právna úprava mala v tejto veci smerom do budúcnosti zmeniť?<br />
Znenie § 1 ods. 2 - 3 (tzv. pozitívne a negatívne vymedzenie závislej práce) Zákonníka<br />
práce musí byť upravené. Pozitívne vymedzenie závislej práce vychádza z toho, že<br />
závislá práca vykazuje určité znaky (nadriadenosť zamestnávateľa, podriadenosť zamestnanca,<br />
osobný výkon práce zamestnanca, výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa,<br />
v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady, zodpovednosť<br />
a s výrobnými prostriedkami zamestnávateľa, pričom ide o prácu, ktorá pozostáva <strong>pre</strong>važne<br />
z opakovania určených činností). Ak sú tieto znaky kumulatívne splnené, napr.<br />
aj pri „práci“ vykonávanej v obchodnoprávnych alebo v občianskoprávnych vzťahoch,<br />
takáto práca bude označená ako „nútená živnosť“. Tu je zrejmé, že znaky, ktoré vykazuje<br />
závislá práca, nie sú identické so znakmi, ktoré vykazuje napr. živnostník alebo podnikateľ<br />
v zmysle dikcie zákona o živnostenskom podnikaní alebo Obchodného zákonníka.<br />
406
Problémom nie sú samotné znaky (aj keď o niektorých by bolo možné polemizovať.<br />
Ide však v princípe o znaky, ktoré sa dlhodobo opakujú v rozhodovacej činnosti súdov<br />
pri definovaní závislej práce, resp. znaky, ktoré vo svojich dohovoroch určila aj Medzinárodná<br />
organizácia práce, pozn.), ale nelogické označenie subjektov, a to zamestnanca<br />
a zamestnávateľa. V momente, kedy napr. inšpekcia práce bude chcieť odhaliť nútenú<br />
živnosť v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu, za ktorým je skrytá inak<br />
závislá práca, a bude tu skutočne vzťah podriadenosti a nadriadenosti, avšak nie zamestnanca<br />
a zamestnávateľa (z čoho vychádza znenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce), ale napr.<br />
zhotoviteľa a objednávateľa (v zmluve o dielo), nebude to možné. A podobne možno<br />
uvažovať aj pri ďalších znakoch pozitívneho vymedzenia závislej práce, ktoré sú <strong>pre</strong>pojené<br />
na zamestnanca alebo zamestnávateľa.<br />
Je nevyhnutné, zastávame názor, aby znenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce bolo zmenené<br />
takým spôsobom, aby z neho boli vypustené subjekty, a aby znaky závislej práce<br />
boli formulované všeobecnejšie (napr. nadriadenosť jedného subjektu a podriadenosť<br />
druhého subjektu). Cieľom totiž nie je potvrdzovať znaky závislej práce (to je skôr teoreticko-právna<br />
otázka), ale efektívne <strong>pre</strong>dchádzať núteným živnostiam. Prípadne je tiež<br />
možné, a uvádzame to ako legislatívne odporúčanie, aby v rámci § 1 Zákonníka práce<br />
existovali 2 rôzne odseky. Jeden by pomenoval znaky závislej práce v pracovnoprávnych<br />
alebo v obdobných pracovných vzťahoch, vrátane konkretizovania ich subjektov, druhý<br />
by mal za cieľ byť nápomocný pri odhaľovaní nútených živností, a bol by formulovaný<br />
bez príslušných subjektov (nemožno totiž <strong>pre</strong>dpokladať, že nútená živnosť sa zrealizuje<br />
výhradne v zmluve o dielo; sú tu aj iné zmluvné typy, ktoré občianske a obchodné právo<br />
potvrdzuje, a na základe ktorých k výkonu „práce“, ale nie „závislej práce“, môže dochádzať).<br />
V súčasnosti musí byť selekcia právnych vzťahov pri posudzovaní otázky, či ide alebo<br />
nejde o závislú prácu, a teda či môže ísť o pracovnoprávny, občianskoprávny alebo<br />
obchodnoprávny vzťah, skúmaná s osobitným zreteľom na charakteristické znaky, ktoré<br />
tieto vzťahy vykazujú, a nie so zreteľom na právny spôsob ich založenia. Poznanie obsahovej<br />
náplne právneho vzťahu vystupuje z tohto hľadiska ako prioritné kritérium správnej<br />
kategorizácie právneho vzťahu a správneho výberu zmluvnej formy. [7, s. 24].<br />
Prepojenie znakov závislej práce na subjekty „zamestnanec“ a „zamestnávateľ“ pôsobí<br />
zmätočne. Odhalenie týchto účastníkov v občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych<br />
vzťahoch totiž ani je možné. Oponovať, že ide o prísny formalistický výklad, podľa<br />
nášho názoru neobstojí. Ustanovenie takéhoto významu musí byť jednoznačné a výklad<br />
sa nemôže dotýkať samotných subjektov. Ponechanie subjektov v tomto ustanovení spôsobuje<br />
stav, kedy síce dochádza k vymedzeniu závislej práce, ale nedochádza k vymedzeniu<br />
nútenej živnosti, a to je rozhodujúce. [8, s. 28].<br />
Nie úplne jednoznačné je z aplikačného hľadiska aj znenie § 1 ods. 3 Zákonníka<br />
práce (tzv. negatívne vymedzenie závislej práce). To síce vylučuje z výkonu závislej práce<br />
obchodnoprávne a občianskoprávne vzťahy, avšak nezohľadňuje skutočnosť, že závislá<br />
práca by mohla byť vykonávaná aj v právnom vzťahu, ktorý nie je obchodnoprávnym<br />
407
ani občianskoprávnym, ale zmiešaným (hybridným), a to dokonca aj s určitou mierou<br />
„pracovnoprávnosti“. Domnievame sa, že negatívne vymedzenie závislej práce nebolo<br />
nevyhnutné vkladať do Zákonníka práce. Spôsob, ako vylúčiť „hybridné“ zmluvné typy<br />
spočíva napr. v tom, ak by pracovná zmluva (ako klasický <strong>pre</strong>dstaviteľ pracovnoprávnych<br />
a obdobných pracovných vzťahov) bola Zákonníkom práce potvrdená za výlučný zmluvný<br />
typ, na základe ktorého môže dochádzať k výkonu závislej práce.<br />
Na uvedený problém poukazujú aj niektorí iní autori, napr. podľa Ľ. Cibáka <strong>pre</strong><br />
normatívne potvrdenie závislej práce ako práce, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, nebolo potrebné v Zákonníku práce konštruovať<br />
jej negatívne vymedzenie, ale skôr rozšíriť pozitívne vymedzenie, a to napr. nasledujúco:<br />
„Pracovná zmluva je jediný prípustný zmluvný typ <strong>pre</strong> výkon závislej práce<br />
v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdob ných pracovných vzťahoch“. [9, s. 83].<br />
Záver<br />
Zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa znenie Zákonníka práce, nadobudol<br />
účinnosť dňa 1. septembra 2011. Ide pritom o jednu z najrozsiahlejších a najvýznamnejších<br />
noviel v kontexte historickej genézy Zákonníka práce. Cieľom autorky príspevku<br />
bolo poukázať na niektoré oblasti, ktorých sa <strong>pre</strong>dmetná novela dotkla, alebo ich neupravila<br />
a mohla upraviť. Význam novely Zákonníka práce odhalí až aplikačná prax,<br />
úvahy de lege lata a de lege ferenda, ktoré sú v tomto príspevku uvedené, musia byť konfrontované<br />
s prípadnými praktickými problémami, ktoré pracovná legislatíva vykazuje<br />
alebo v budúcnosti sa v nej vyskytnú.<br />
„Nútené živnosti“ možno zaradiť medzi problémy, s ktorými sa zákonodarca pokúša<br />
vysporiadať už pomerne dlhú dobu. Smerom pro futuro bude pravdepodobne nevyhnutné<br />
zefektívniť znenie § 1 ods. 2-3 Zákonníka práce, a to takým spôsobom, aby oprávnené<br />
orgány vykonávajúce kontrolu nad realizáciou pracovnoprávnych vzťahov mohli nútené<br />
živnosti efektívne postihovať, alebo efektívne im <strong>pre</strong>dchádzať. Riešením by mohlo byť<br />
vypustenie označenia subjektov z pozitívneho vymedzenia závislej práce, resp. potvrdenie<br />
pracovnej zmluvy ako jediného zmluvného typu, na základe ktorého sa závislá práca<br />
môže v pracovnoprávnych alebo obdobných pracovných vzťahoch vykonávať.<br />
Základné zásady Zákonníka práce vo svojich 11 článkoch zdôrazňujú najvýznamnejšie<br />
práva a povinnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, resp. hodnoty, ktoré<br />
pracovná legislatíva osobitným spôsobom ochraňuje. Domnievame sa, že znenie základných<br />
zásad by mohlo byť upravené. Zrealizované zmeny, ktoré so sebou priniesli posledné<br />
dve novely Zákonníka práce, z tohto hľadiska považujeme za nedostatočné. Okrem<br />
vhodnejšieho systematizovania základných zásad je žiaduce, aby ich znenie bolo doplnené<br />
o niektoré aktuálne problémy. Zároveň, hoci nejde o právne záväzný text Zákonníka<br />
práce, ten by mal byť popri „klasických“ zásadách (napr. zásada zmluvnosti) dynamickejší,<br />
pričom by mal <strong>pre</strong>dovšetkým reagovať na súčasné problémy v oblasti výkonu závislej<br />
práce (napr. nútené živnosti).<br />
408
Novela Zákonníka práce upravila rovnako právnu úpravu skúšobnej doby, keď doposiaľ<br />
maximálny rozsah 3 mesiacov zvýšila pri vedúcich zamestnancoch na najviac 6<br />
mesiacov, resp. umožňuje tieto rozsahy ešte viac zvyšovať (najviac 6 mesiacov alebo najviac<br />
9 mesiacov), ale len za podmienky, že takáto úprava je obsiahnutá v kolektívnej<br />
zmluve, ktorá je u zamestnávateľa uzatvorená. Na druhej strane zákon č. 257/2011 Z. z.<br />
sprísnil podmienky skončenia pracovného pomeru s tehotnou ženou, matkou dieťaťa do<br />
deviateho mesiaca po pôrode alebo s tehotnou ženou, a to takým spôsobom, že skončenie<br />
pracovného pomeru v skúšobnej dobe bude neplatné, ak nepôjde o výnimočný<br />
prípad, nebudú existovať opodstatnené dôvody nesúvisiace s tehotenstvom alebo materstvom<br />
a skončenie pracovného pomeru nebude uskutočnené v písomnej forme.<br />
Na rozdiel od minulosti vychádza nová právna úprava výpovedných dôb z kogentného<br />
princípu. Účastníci pracovného pomeru si už nemôžu vzájomnou dohodou určovať<br />
dĺžku výpovednej doby, keďže tá je <strong>pre</strong> jednotlivé prípady výslovne určená zákonom.<br />
Rozhodujúcimi skutočnosťami sú dĺžka trvania pracovného pomeru medzi zamestnancom<br />
a zamestnávateľom (vyjadrená v rokoch), prípadne príslušný výpovedný dôvod.<br />
Lliteratúra<br />
[1] KURIL, M.: Vybrané otázky základných zásad Zákonníka práce. In: Policajná teória<br />
a prax. Bratislava: APZ, 2011, No. 2. s. 81-90. ISSN 1335-1370.<br />
[2] KURIL, M.: K niektorým hodnotovým princípom pracovného práva v znení základných<br />
zásad Zákonníka práce. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára<br />
„Aktuálne trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s.<br />
191-206. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
[3] KARPAT, A.: Sloboda voľného pohybu pracovníkov v Európskej únii. In: Aktuálne<br />
otázky pracovnej a sociálnej legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. s.<br />
19-27. ISBN 978-80-7160-319-1.<br />
[4] KURIL, M.: Zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ,<br />
2009. 180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[5] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára „Aktuálne<br />
trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s. 419-435.<br />
ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
[6] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Dĺžky výpovedných dôb v Slovenskej republike a v niektorých<br />
iných krajinách nielen Európskej únie. In: Aktuálne otázky pracovnej a sociálnej<br />
legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. s. 86-94. ISBN 978-80-7160-<br />
319-1.<br />
409
[7] KURIL, M. a kol.: Základy pracovného práva. Bratislava: VŠEMvs, 2009. 455 s. ISBN<br />
978-80-89143-97-9.<br />
[8] KURIL, M.: Stručné zamyslenie nad niektorými oblasťami pripravovanej novely<br />
Zákonníka práce a súvisiacimi právnymi <strong>pre</strong>dpismi. In: Aktuálne otázky pracovnej<br />
a sociálnej legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2011. s. 28-41. ISBN 978-<br />
80-7160-319-1.<br />
[9] CIBÁK, Ľ.: Komparácia niektorých kľúčových znakov pracovnoprávnych vzťahov<br />
a zamestnaneckých vzťahov v oblasti verejnej správy. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného<br />
vedeckého seminára „Aktuálne trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava:<br />
VŠEMvs, 2011. s. 81-88. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
[10] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z.<br />
[11] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[12] Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[13] Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[14] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[15] Zákon č. 420/2004 Z. z. zákon o mediácii v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Kontakt<br />
JUDr. Monika Priputenová<br />
Sociálna poisťovňa - ústredie<br />
Ul. 29. augusta 8<br />
813 63 Bratislava<br />
E-mail: monika1975@centrum.sk<br />
410
Financovanie modernizácie železničnej dopravnej<br />
infraštruktúry v Slovenskej republike z prostriedkov<br />
finančnej pomoci Európskej únie v programovom období<br />
rokov 2007 – 2013 v kontexte trvalo udržateľného<br />
ekonomického rozvoja<br />
Abstrakt<br />
Ing. Matúš Rakovský<br />
Sektor dopravy má strategický význam <strong>pre</strong> ďalší rozvoj slovenskej ekonomiky, ako<br />
aj celej európskej ekonomiky. Investície do zlepšenia dopravnej infraštruktúry majú<br />
pozitívny dopad na ekonomický rozvoj regiónov, na rozvoj zamestnanosti a životného<br />
prostredia. Železničná doprava je progresívnym druhom dopravy a modernizácia železničnej<br />
infraštruktúry je významnou prioritou členských krajín Európskej únie.<br />
Kľúčové slová: dopravná infraštruktúra, Kohézny fond, konvergencia, Národný<br />
strategický referenčný rámec, operačný program Doprava, projekt TEN-T, udržateľný<br />
ekonomický rozvoj, transeurópska dopravná sieť, železničná doprava<br />
The funding of Slovak railway infrastructure modernization<br />
from the European Union financial assistance in the programming<br />
period 2007 – 2013 in the context of sustainable<br />
economic development<br />
Abstract<br />
The transport sector has a strategic significance for further development in Slovk economy<br />
and European economy as a whole. Investments into the advancement of transport<br />
infrastructure are connected with positive impact on the economic development of regions,<br />
employment and enviroment. The railway transport is the progressive mode of transport<br />
and modernization of railway infrastructure is the significant priority of European Union<br />
Member States.<br />
Keywords: transport infrastructure, Cohesion fund, convergence, National Strategic<br />
Reference Framework, Operational Programme Transport, TEN-T project, sustainable economic<br />
development, Trans European transport corridor, railway transport<br />
Úvod<br />
Doprava je kľúčovým faktorom rozvoja ekonomiky. Je vnímaná nielen ako prostriedok<br />
mobility, ale aj ako prostriedok na zvýšenie atraktivity územia, jeho ekonomického<br />
potenciálu a kvality života obyvateľov. [1, s. 508]. Doprava pôsobí na svoje okolie, t. j. na<br />
neživé <strong>pre</strong>dmety ako sú pôda, vzduch, stavebné objekty, ako aj na živé organizmy, flóru,<br />
411
faunu a <strong>pre</strong>dovšetkým na človeka. Pri hodnotení environmentálnych vplyvov dopravných<br />
aktivít je nevyhnutné zohľadniť hlavne také skutočnosti, ako je produkcia emisií,<br />
ktoré znečisťujú ovzdušie, vyššia hladinu hluku, záber pôdy. Znečistenie ovzdušia <strong>pre</strong>dstavuje<br />
jedno z najväčších environmentálnych rizík, a to najmä z toho dôvodu, že sa vyskytuje<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým v urbanizovaných husto zaľudnených oblastiach. Najvýznamnejšími<br />
látkami zapríčiňujúcimi znečistenie ovzdušia sú oxidy síry, dusíka, oxid uhoľnatý,<br />
tuhé znečisťujúce látky a ťažké kovy. Doprava, hlavne cestná, spôsobuje veľké množstvo<br />
dopravných nehôd, ktoré sa odrážajú v ľudských a v hmotných stratách. Uvedené škody<br />
väčšinou neplatia pôvodcovia, ale sú <strong>pre</strong>nášané na ostatných. [2, s. 73]. V súvislosti so<br />
zvyšujúcimi sa <strong>pre</strong>pravnými nárokmi obyvateľstva a s rastom individuálnej dopravy je<br />
nevyhnutné vykonávať zásadné opatrenia na podporu rozvoja ekologických druhov dopravy.<br />
1. Špecifiká financovania modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry<br />
v Slovenskej republike<br />
Nutnou podmienkou <strong>pre</strong> využitie geografickej <strong>pre</strong>dnosti SR v rámci EÚ je aj kvalitná<br />
dopravná infraštruktúra, zodpovedajúca zvyšujúcim sa <strong>pre</strong>pravným požiadavkám<br />
a spĺňajúca požiadavky udržateľného rozvoja. Na sektor dopravy pripadá približne 6,52<br />
% HDP SR a asi 4 % pracovných miest. Investičné výdavky do dopravnej infraštruktúry<br />
(okrem výdavkov do miestnych komunikácií) na začiatku programového obdobia rokov<br />
2004 - 2006 tvorili 1,047 % z HDP SR. Podľa odporúčania EK a podľa úrovne výdavkov<br />
vynaložených na dopravnú infraštruktúru vo vyspelých krajinách EÚ by však <strong>pre</strong><br />
štáty s podobne nedobudovanou a zanedbanou sieťou ako má SR, mali ročne vyčleniť<br />
na výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry približne 2 - 2,5 % HDP. Z celkových<br />
finančných prostriedkov alokovaných do dopravnej infraštruktúry bolo v priebehu<br />
rokov 2000 až 2004 investovaných do infraštruktúry železničnej dopravy 34,9 % a do<br />
infraštruktúry cestnej dopravy až 62 %.<br />
Význam železničných tratí v SR v celoeurópskej dopravnej infraštruktúre je daný<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým jeho geografickou polohou v Európe. Hlavné medzinárodné železničné<br />
ťahy majú priamu väzbu na železničné trate SR. Územie SR je spojené s týmito transeurópskymi<br />
multimodálnymi dopravnými koridormi:<br />
• koridor č. 4: Berlín (Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Rusovce) Nové<br />
Zámky – Štúrovo – Budapešť – Constanta – (Thesaloniky) – Istanbul, ktorého<br />
súčasťou je diaľnica D2 a železničná trať č. 110 z Kútov do Bratislavy a trať č. 130<br />
z Bratislavy do Štúrova,<br />
• koridor č. 5a: Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou – Užhorod, ktorého<br />
súčasťou na území SR je diaľnica D1, cesta I/61 a železničná trať č. 120<br />
z Bratislavy do Žiliny,<br />
• koridor č. 6: vedie územím medzi stanicami Žilina – Čadca – Skalité -Gdańsk,<br />
• koridor č. 7: rieka Dunaj.<br />
412
Dopravná infraštruktúra železničnej dopravy sa vyznačuje vysokou hustotou, ale aj<br />
napriek tomuto faktoru železničná dopravná cesta nevyhovuje požiadavkám dopravného<br />
trhu. Uvedený stav je spôsobený najmä nedostatočnými investíciami, nevyhovujúcou<br />
úrovňou a kvalitou technickej základne železničnej dopravy. Porovnanie hustoty železničnej<br />
siete SR v rámci EÚ15 bližšie ilustruje obrázok 1.<br />
O b r á z o k 1<br />
Hustota železničnej siete – medzinárodné porovnanie, rok 2003 km/tis. km 2<br />
Prameň: Eurostat, 2003.<br />
Začlenením siete ŽSR do európskych dopravných ciest v rámci TEN-T vznikla SR<br />
súčasne povinnosť dodržiavať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré<br />
umožnia zabezpečiť ďalší rozvoj a kompatibilitu železničnej dopravnej cesty s okolitými<br />
železničnými správami. V tejto súvislosti je mimoriadne potrebné, aby boli dosiahnuté<br />
tieto ciele:<br />
• interoperabilita modernizovaných, pripravovaných a realizovaných nových traťových<br />
úsekov transeurópskej siete TEN-T,<br />
• dosiahnutie minimálnych štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC,<br />
ako je napr. zvýšenie traťovej rýchlosti konvenčných železničných tratí do 160<br />
km/h (s možnosťou <strong>pre</strong>vádzky rýchlosťou do 200 km/h u vlakových súprav s výkyvnými<br />
skriňami) a pri vybraných nákladných vlakoch do 120 km/h s elektrifikovanou<br />
<strong>pre</strong>vádzkou,<br />
• zvýšenie kvality, spoľahlivosti, bezpečnosti a efektívnosti <strong>pre</strong>vádzky,<br />
• podpora mobility cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou a obmedzenou<br />
schopnosťou orientácie.<br />
Dosiahnutie spomínaných cieľov sa spája hlavne s potrebou rozsiahlych investícií do<br />
modernizácie železničnej dopravy v SR v nasledujúcich rokoch. Rozhodujúcim finančným<br />
zdrojom týchto investičných aktivít sú prostriedky Kohézneho fondu (KF) a Európskeho<br />
regionálneho a rozvojového fondu (ERDF).<br />
413
Stavby modernizácie železničnej infraštruktúry boli zaradené do programu Stratégie<br />
SR <strong>pre</strong> Kohézny fond na roky 2004 – 2006 a následne do zásobníka projektov na programové<br />
obdobie rokov 2007 – 2013. Dôležité východisko pri financovaní modernizácie<br />
železničnej infraštruktúry má v súčasnosti Operačný program Doprava (OPD) v rámci<br />
Prioritných osí č. 1 Železničná infraštruktúra, č. 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných<br />
systémov, ale aj Prioritnej osi č. 6 Železničná verejná osobná doprava.<br />
Kľúčové oblasti a ciele financovania modernizácie dopravnej infraštruktúry určuje<br />
v SR OPD. Globálnym cieľom tohto operačného programu je podpora trvalo udržateľnej<br />
mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej<br />
dopravy. Týmto spôsobom nadväzuje na ciele a priority Národného strategického<br />
referenčného rámca na roky 2007 – 2013, ktorý je základným referenčným nástrojom<br />
programovania finančnej pomoci EÚ v oblasti kohéznej a regionálnej politiky. Vytýčený<br />
cieľ je napĺňaný prostredníctvom sústavy týchto špecifických cieľov:<br />
• Špecifický cieľ 1 – Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry<br />
• Špecifický cieľ 2 – Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry<br />
• Špecifický cieľ 3 – Modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej <strong>pre</strong>pravy<br />
• Špecifický cieľ 4 – <strong>Rozvoj</strong> verejnej osobnej dopravy.<br />
Jednotlivé špecifické ciele operačného programu sú dosahované prostredníctvom<br />
implementácie aktivít navrhnutých prioritných osí. V tejto súvislosti bolo definovaných<br />
sedem prioritných osí, pričom štyri sú financované z KF a tri z ERDF. V rámci KF sú<br />
financované tieto prioritné osi:<br />
• Prioritná os 1 – Železničná infraštruktúra<br />
• Prioritná os 2 – Cestná infraštruktúra (TEN-T)<br />
• Prioritná os 3 – Infraštruktúra intermodálnej <strong>pre</strong>pravy<br />
• Prioritná os 4 – Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov.<br />
Investičné aktivity financované z fondu ERDF sú súčasťou týchto prioritných osí<br />
OPD:<br />
• Prioritná os 5 – Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)<br />
• Prioritná os 6 – Železničná verejná osobná doprava<br />
• Prioritná os 7 – Technická pomoc.<br />
Celková hodnota plánovanej finančnej pomoci EÚ na modernizáciu dopravnej infraštruktúry<br />
SR v období rokov 2007-2013 dosahuje 3 206 904 595 eur, pričom KF sa<br />
414
na tejto hodnote podieľa čiastkou 2 329 495 498 eur a príspevok z ERDF <strong>pre</strong>dstavuje<br />
súhrnnú sumu 877 409 097 eur. [3, s. 87]. Základný popis kľúčových opatrení spojených<br />
s modernizáciou železničnej dopravnej infraštruktúry a financovaných z prostriedkov<br />
KF a štrukturálnych fondov v rámci OPD uvádza tabuľka 1. Na základe údajov v uvedenej<br />
tabuľke možno konštatovať, že plánovaný podiel finančnej pomoci EÚ alokovanej<br />
na aktivity modernizácie železničnej dopravnej infraštruktúry na celkovej finančnej pomoci<br />
EÚ v rámci OPD dosahuje približne 45,08 %. Tieto finančné zdroje sú významným<br />
rozvojovým potenciálom, ktorý umožňuje prostredníctvom modernizácie železničných<br />
tratí siete TEN-T zvýšiť kvalitu a konkurencieschopnosť železničných služieb a zároveň<br />
dosiahnuť také technické parametre železničných tratí, aby zodpovedali požiadavkám<br />
štandardov EÚ. Tabuľka 1 rovnako dokumentuje, že medzi najdôležitejšie modernizačné<br />
aktivity financované zo zdrojov finančnej pomoci EÚ v rámci OPD patria činnosti, ktoré<br />
sú súčasťou Opatrenia č. 1.1 Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry a Opatrenia<br />
č. 4.1. Výstavba infraštruktúry integrovaných dopravných systémov. Oprávneným<br />
prijímateľom a zodpovedným subjektom za realizáciu spomínaných modernizačných<br />
aktivít sú ŽSR.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Modernizácia železničnej dopravy v Slovenskej republike v programovom období<br />
rokov 2007 – 2013. Prioritné osi a opatrenia Operačného programu Doprava<br />
Prioritná os/<br />
opatrenie<br />
Názov opatrenia Oprávnení<br />
prijímatelia Podporované<br />
územie<br />
Opatrenie 1.1 Modernizácia<br />
a rozvoj železničnej<br />
infraštruktúry<br />
Opatrenie 3.1<br />
Opatrenie 4.1<br />
Opatrenie 6.1<br />
Výstavba verejných<br />
terminálov<br />
intermodálnej<br />
<strong>pre</strong>pravy<br />
Výstavba infraštruktúry<br />
integrovaných<br />
dopravných systémov<br />
Obnova železničných<br />
mobilných<br />
prostriedkov<br />
Železnice<br />
Slovenskej<br />
republiky<br />
Železnice<br />
Slovenskej<br />
republiky<br />
Železnice<br />
Slovenskej<br />
republiky<br />
Železnice<br />
Slovenskej<br />
republiky<br />
415<br />
Plánovaná finančná<br />
pomoc EÚ (v eurách,<br />
ceny za rok<br />
2006)<br />
Celé územie SR 782 746 878,00<br />
Celé územie SR 102 620 947,00<br />
Inovačné póly 471 794 200,00<br />
Inovačné póly 88 510 567,00<br />
Spolu - - - 1 445 672 592,00<br />
Podiel<br />
Operačného<br />
programu<br />
Doprava-%<br />
- - - 45,08 %<br />
Prameň: Vlastné spracovanie a Operačný program Doprava. Dostupné na internete:
www. telecom.gov.sk.<br />
V nadväznosti na kľúčové priority modernizácie železničnej dopravy je zároveň<br />
potrebné povedať, že v programovom období rokov 2007 – 2013 sa jednotlivé priority<br />
realizujú prostredníctvom dvoch rozhodujúcich projektov, a to projektu TEN-T č. 17 a č.<br />
23.<br />
2. Medzinárodný význam projektov modernizácie železničných tratí<br />
v Slovenskej republike<br />
Na základe cieľov európskej dopravnej politiky možno konštatovať, že zvýšenie bezpečnosti<br />
železničnej dopravy spolu s interoperabilitou patria medzi základné piliere európskeho<br />
integrovaného železničného priestoru. V oblasti železničnej infraštruktúry sa<br />
SR priamo dotýkajú dva prioritné projekty. Ide o už spomínané projekty TEN-T č. 17 a č.<br />
23, ktoré sú aj súčasťou OPD, pričom ich realizáciou sa má <strong>pre</strong>dovšetkým dosiahnuť, aby<br />
sa zvýšila kvalita a konkurencieschopnosť železničných služieb v súlade s požiadavkami<br />
štandardov EÚ.<br />
Prioritný projekt TEN-T č. 23 je súčasťou Prioritnej osi č. 1 Železničná infraštruktúra<br />
OPD. Rozhodujúcim zdrojom financovania plánovaných investičných aktivít v rámci<br />
Prioritnej osi č. 1 je KF. Projekt nadväzuje na <strong>pre</strong>dvstupovú pomoc (ISPA) ako aj na Operačný<br />
program Základná infraštruktúra realizovaný v programovom období rokov 2004-<br />
2006 a financovaný z KF. Po skončení programového obdobia rokov 2007-2013 sa tak<br />
<strong>pre</strong>dpokladá ďalšia modernizácia multimodálneho dopravného koridoru Va na úseku<br />
Bratislava – Žilina v dĺžke približne 200 km a koridoru VI v úseku Žilina – Krásno nad<br />
Kysucou. Uskutočnením projektových aktivít sa majú vytvoriť podmienky na dosiahnutie<br />
rýchlosti až 160 km/h. Táto skutočnosť umožní jednak podstatne znížiť cestovný čas<br />
v osobnej a čas jazdy v nákladnej doprave, ako aj znížiť <strong>pre</strong>vádzkové náklady správcu<br />
dopravnej cesty a jednotlivých dopravcov.<br />
Dobudovanie a modernizácia železničných tratí na úsekoch, ktoré sú súčasťami<br />
paneurópskych železničných koridorov, umožní integráciu národnej železničnej siete<br />
v rámci transeurópskej železničnej siete, čím sa vytvárajú podmienky na lepšie využitie<br />
nákladnej a osobnej železničnej dopravy. V konečnom dôsledku to znamená vznik<br />
nových príležitostí na využitie voľných <strong>pre</strong>pravných kapacít. Medzi významné efekty<br />
plynúce z realizácie investičných aktivít modernizácie železničnej dopravnej cesty patrí<br />
zníženie environmentálnej záťaže vyplývajúce z uskutočňovaných <strong>pre</strong>pravných aktivít.<br />
Súčasný trend narastania dopravných výkonov v rámci cestnej dopravy má negatívny<br />
dopad na životné prostredie a možno ho hodnotiť negatívne aj z hľadiska nárokov na<br />
zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. Prehľad o dopravných výkonoch jednotlivých<br />
druhov osobnej dopravy a ich vplyv na znečistenie ovzdušia charakterizujú tabuľky 2<br />
a 3.<br />
416
T a b u ľ k a 2<br />
Počet <strong>pre</strong>pravených osôb v Slovenskej republike v rokoch 2000 – 2004 podľa vybraných<br />
druhov osobnej dopravy<br />
Rok Spolu v tom v tom<br />
Železničná<br />
verejná<br />
Cestná<br />
verejná<br />
MHD-DP Cestná<br />
neverejná<br />
doprava<br />
417<br />
Individuálnymotorizmus<br />
Verejná<br />
osobná<br />
doprava<br />
Neverejná<br />
osobná<br />
doprava<br />
*1 *2 *3 *4 *5<br />
[tis. os]<br />
2000 2 745 019 66 806 604 249 404 539 5 083 1 664 342 1 075 594 1 669 425<br />
2001 2 680 421 63 473 566 445 373 269 4 215 1 673 019 1 003 187 1 677 234<br />
2002 2 705 640 59 430 536 613 370 018 4 019 1 735 560 966 061 1 739 579<br />
2003 2 687 408 51 274 493 706 394 465 5 048 1 742 915 939 445 1 747 963<br />
2004 2 649 402 50 325 461 772 383 118 4 016 1 750 171 895 215 1 754 187<br />
2004 100 1,9 17,4 14,5 0,2 66,1 33,8 66,2<br />
Prameň: Operačný program Doprava. Dostupné na internete: www. telecom.gov.sk.<br />
Tabuľka 2 ukazuje dve významné tendencie vo vývoji dopravných výkonov v osobnej<br />
doprave. Prvou je neustály pokles <strong>pre</strong>pravných výkonov v rámci verejnej osobnej dopravy<br />
(tak železničnej, ako aj cestnej) a druhou je veľmi malý podiel železničnej dopravy<br />
na celkových dopravných výkonoch osobnej dopravy. V nadväznosti na pokles verejnej<br />
osobnej dopravy je zrejmý aj nerastúci objem výkonov MHD v rokoch 2000 – 2004, resp.<br />
v období <strong>pre</strong>d začiatkom programového obdobia rokov 2004 – 2006.<br />
T a b u ľ k a 3<br />
Podiel jednotlivých druhov dopravy na emisiách oxidu uhličitého CO2 (tis.t)<br />
Jednotlivé druhy dopravy 2000 2001 2002 2003 2004<br />
Cestná doprava 4 019 4 592 4 738 4 869 5 156<br />
z toho<br />
(%)<br />
individuálna automobilová<br />
doprava 2 172 2 549 2 394 2 472 2 378<br />
cestná verejná osobná<br />
doprava 134 148 181 181 236<br />
cestná nákladná doprava 1 466 1 638 1 912 1 973 2 303<br />
MHD - autobusy 236 243 239 231 227<br />
motocykle 11 14 12 12 12<br />
Železničná doprava 156 154 143 114 109<br />
Vodná doprava 114 119 123 123 137
Letecká doprava 32 27 32 37 39<br />
Doprava celkom 4 320 4 893 5 036 5 143 5 440<br />
Prameň: Operačný program Doprava.Dostupné na internete: www. telecom.gov.sk.<br />
Tabuľka 3 jasne dokazuje, že spolu s nárastom individuálnej automobilovej dopravy<br />
významným spôsobom vzrastá aj znečistenie ovzdušia v dôsledku nárastu emisií oxidu<br />
uhličitého. V tejto súvislosti vzrastajú nároky na <strong>pre</strong>vádzkovanie verejnej dopravy na báze<br />
elektrickej koľajovej dopravy. Projekt TEN-T č. 17 <strong>pre</strong>pojenia železničných koridorov č.<br />
4 a 5 na území Bratislavy je reakciou na spomínané potreby. V súlade s cieľmi Prioritnej<br />
osi 4 OPD sa sústreďuje <strong>pre</strong>dovšetkým na integráciu verejnej železničnej osobnej dopravy,<br />
na jej podporu a <strong>pre</strong>ferenciu v rámci integrovaných dopravných systémov v hlavnom<br />
meste SR. Prepojenie európskych železničných koridorov siete TEN-T na území Bratislavy<br />
významnou mierou zlepší možnosti pohybu a <strong>pre</strong>pravy domácich aj zahraničných<br />
cestujúcich v celom bratislavskom regióne a v priľahlých regiónoch. V nadväznosti na<br />
spomínané skutočnosti možno zároveň očakávať priaznivý dopad uvedenej investície na<br />
životné prostredie v dôsledku zvýšenia <strong>pre</strong>pravných výkonov verejnej dopravy na území<br />
hlavného mesta SR.<br />
3. Trvalo udržateľný rozvoj dopravy – strategický cieľ kohéznej politiky<br />
Európskej únie<br />
Trvalo udržateľný rozvoj dopravy a trvalo udržateľná mobilita naberá na význame<br />
v súvislosti so súčasnými problémami v doprave, akými sú nevyvážený rozvoj jednotlivých<br />
druhov dopravy, škodlivé vplyvy na životné prostredie a zdravie verejnosti, ťažké<br />
následky dopravných nehôd a pod. Návrh stratégie trvalo udržateľného rozvoja „Udržateľná<br />
Európa <strong>pre</strong> lepší svet“ (<strong>pre</strong>dložený Rade Európy v júni 2001 v Göteborgu) sa orientuje<br />
na prioritné problémy, ktoré sú v <strong>pre</strong>važnej miere dôsledkom ekonomických aktivít.<br />
Medzi najdôležitejšie patria klimatické zmeny, negatívne vplyvy na zdravie obyvateľstva,<br />
využívanie prírodných zdrojov, dynamika populačného vývoja a znečisťovanie životného<br />
prostredia, pričom za dominantné sektory sa považuje okrem iných aj doprava.<br />
Európska dopravná politika vychádza zo zásady, že dopravná obsluha územia znamená<br />
službu jeho obyvateľom a prostriedok integrácie členských štátov do širších územných<br />
a hospodárskych vzťahov. Trvalo udržateľná dopravná politika má riešiť rastúci<br />
objem dopravy v nadväznosti na úrovne hluku, znečistenia (vzduchu, vody, pôdy) a podporovať<br />
použitie environmentálne priaznivých módov dopravy, ako aj plnú internalizáciu<br />
sociálnych a environmentálnych nákladov. Finančná pomoc EÚ je významným<br />
nástrojom podpory trvalo udržateľného rozvoja dopravy v priamej nadväznosti na ciele<br />
kohéznej politiky.<br />
Funkcia dopravy ako dôležitého faktora domácej ekonomiky sa zvýšila najmä po<br />
vstupe SR do EÚ. Hlavné ciele dopravnej politiky SR boli v tejto súvislosti stanovené<br />
v súlade s prioritami európskej dopravnej politiky. Ako kľúčové úlohy v rezorte dopravy<br />
boli definované dlhodobé zabezpečenie neustále narastajúcich <strong>pre</strong>pravných potrieb<br />
418
spoločnosti (<strong>pre</strong>pravy tovarov a osôb) v požadovanom čase a kvalite, s maximálnou<br />
efektivitou, pri súčasnom znižovaní negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie<br />
a zdravie obyvateľov. Spomínané ciele sú zároveň spojené s nevyhnutnosťou uskutočniť<br />
opatrenia na oddelenie rastu dopravy a rastu HDP prostredníctvom <strong>pre</strong>sunu výkonov<br />
z cestnej na železničnú, vodnú a verejnú osobnú dopravu. Dominantnú úlohu pri implementácii<br />
týchto finančne náročných aktivít majú prostriedky KF a Európskeho fondu<br />
regionálneho rozvoja. V rokoch 2000 až 2004 bolo do dopravnej infraštruktúry investovaných<br />
takmer 78 mld. Sk, pričom do železničnej dopravy, vrátane prostriedkov na<br />
zariadenia intermodálnej <strong>pre</strong>pravy, to bolo 27,3 mld. Sk. Na rozvoj cestnej siete bolo<br />
v rovnakom období <strong>pre</strong>investovaných cca 48,4 mld. Sk, čo je o 21,1 mld. Sk viac ako<br />
do železničnej infraštruktúry. Z celkových finančných prostriedkov alokovaných do dopravnej<br />
infraštruktúry bolo v priebehu rokov 2000 až 2004 investovaných v SR do infraštruktúry<br />
železničnej dopravy 34,9 %, resp. do infraštruktúry cestnej dopravy 62 %.<br />
Táto nerovnomerná alokácia spôsobuje, že v tomto programovom období bude musieť<br />
SR klásť zvýšený dôraz na environmentálne dopady pri financovaní rozvoja vlastného<br />
dopravného systému. Problematika kvantifikácie environmentálnych dopadov z modernizácie<br />
dopravnej infraštruktúry v tejto súvislosti nadobúda kľúčový systém z pohľadu<br />
splnenia cieľov európskej dopravnej politiky. [4, s. 242] .<br />
Sektor dopravy SR bude v programovom období rokov 2007-2013 podporovaný<br />
z prostriedkov fondov EÚ alokovaných medzi tri operačné programy. Je to OPD, Regionálny<br />
operačný program (v prípade Bratislavského samosprávneho kraja je nahradený<br />
samostatným Operačným programom Bratislavský samosprávny kraj) a Operačný<br />
program Životné prostredie. Investičné projekty modernizácie dopravnej infraštruktúry<br />
dosahujú zároveň najvyšší podiel na celkovej hodnote plánovanej alokácie finančnej<br />
podpory EÚ v rámci Národného strategického referenčného rámca SR na obdobie rokov<br />
2007 – 2013. Tento fakt podčiarkuje aj to, že podiel aktivít financovaných z OPD dosahuje<br />
až 28,2 % z celkovej rozpočtovanej hodnoty, a to z 11 360 619 950 eur. [5, s. 137].<br />
OPD nadväzuje na ciele a priority Národného strategického referenčného rámca<br />
na roky 2007 – 2013 ako základného referenčného nástroja <strong>pre</strong> programovanie fondov<br />
EÚ v oblasti kohéznej a regionálnej politiky. OPD implementuje a bližšie rozpracováva<br />
strategickú prioritu Národného strategického referenčného rámca „Infraštruktúra a regionálna<br />
dostupnosť“, a to prostredníctvom priorít a zámerov <strong>pre</strong> rozvoj dopravnej infraštruktúry<br />
a verejnej osobnej dopravy.<br />
Globálnym cieľom operačného programu je podpora trvalo udržateľnej mobility<br />
prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy.<br />
Analýza uskutočnená v druhej kapitole ukázala, že vytýčený cieľ bude napĺňaný prostredníctvom<br />
sústavy špecifických cieľov:<br />
• Špecifický cieľ 1 – Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry<br />
• Špecifický cieľ 2 – Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry<br />
419
• Špecifický cieľ 3 – Modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej <strong>pre</strong>pravy<br />
• Špecifický cieľ 4 – <strong>Rozvoj</strong> verejnej osobnej dopravy.<br />
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že OPD bol vypracovaný v súlade s Národným<br />
strategickým referenčným rámcom na obdobie rokov 2007–2013. Nadväzuje na jeho<br />
ciele a priority, pričom podrobnejšie rozpracováva strategickú prioritu „Infraštruktúra<br />
a regionálna dostupnosť“ formou špecifickej priority „Dopravná infraštruktúra a verejná<br />
osobná doprava“ so zameraním prioritných osí na rozvoj infraštruktúry železničnej,<br />
cestnej a intermodálnej dopravy a na rozvoj verejnej osobnej dopravy. Spoločným znakom<br />
takto stanovených cieľov je modernizovať dopravnú infraštruktúru v SR za účelom<br />
posilnenia rozvojových ambícií smerom k udržateľnej konvergencii SR k priemeru krajín<br />
EÚ15.<br />
Záver<br />
V rokoch 2007 – 2013 je rozhodujúcim zdrojom financovania rozvoja železničnej infraštruktúry<br />
v SR KF. Realizácia aktivít spojených s modernizáciou železničných tratí je<br />
zároveň prostriedkom ekonomického rastu. Z analýzy uskutočnenej v <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />
častiach vyplynulo, že poskytnutie finančnej podpory zo zdrojov KF a EFRR na investičné<br />
projekty, ktoré sú súčasťou OPD, si vyžaduje splniť dve podmienky. Predovšetkým je<br />
nevyhnutné dosiahnuť, aby sa modernizáciou dopravnej infraštruktúry znížili negatívne<br />
dopady dopravných aktivít na životné prostredie v porovnaní s existujúcim stavom. Spolu<br />
s touto úlohou sa musí zabezpečiť, aby projektové aktivity boli zamerané na podporu<br />
verejnej osobnej dopravy nadregionálneho charakteru.<br />
Literatúra<br />
[1] PEKOVÁ, J. - PILNÝ, J. - JETMAR, M.: Veřejná správa a finance veřejného sektoru,<br />
3. přepracované vydání. Praha: ASPI, 2008. s. 508. ISBN 978-50-7357-351-5.<br />
[2] OCHRANA, F.: Veřejné zakázky. Praha: Eko<strong>pre</strong>ss, 2004. s. 73. ISBN 80-86119-79-<br />
3.<br />
[3] Operačný program Doprava na roky 2007 - 2013. s. 87. Bratislava: MDV a RR SR.<br />
[4] REKTOŘÍK, J. a kol..: Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha:<br />
Eko<strong>pre</strong>ss, 2002. s. 242. ISBN 80-86119-60-2.<br />
[5] Centrálny koordinačný orgán NSRR SR: Národný strategický referenčný rámec SR<br />
2007 – 2013. s. 137.<br />
[6] Dostupné na internete: http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/ docgener/studies/study_en.htm.<br />
420
[7] Dostupné na internete: http://www.europa.eu.int/eur-lex/lex/sk/index.htm.<br />
[8] Dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/ structural_indicators/introduction.<br />
[9] Dostupné na internete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6676.<br />
[10] Dostupné na internete: www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/.<br />
[11] Dostupné na internete: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3728.<br />
[12] Dostupné na internete: http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=39971.<br />
Kontakt<br />
Ing. Matúš Rakovský<br />
Katedra financií<br />
Národohospodárska fakulta<br />
EU v Bratislave<br />
Dolnozemská 1<br />
852 35 Bratislava 5<br />
E-mail: rakovsky@e-cons.sk<br />
421
Využitie niektorých modelov verejno-súkromného<br />
partnerstva ako zdroja financovania environmentálnych<br />
investícií v mestách a obciach<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.<br />
V príspevku sú charakterizované vybrané modely verejno-súkromného partnerstva,<br />
ktoré umožňujú mestám a obciam riešiť environmentálne problémy v intenciách zabezpečenia<br />
trvalo udržateľného rozvoja. Ich využitie je hlavne v oblasti odpadového hospodárstva<br />
a vodného hospodárstva, ale aj v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti.<br />
Kľúčové slová: vykonávateľský model, BOT-modely, kooperačný model, koncesionársky<br />
model, kontrakting, forfaiting<br />
Implementation of selected models of public-private partnership<br />
to finance environmental investments in urban and<br />
municipal entities<br />
Abstract<br />
In the article, selected models of public-private partnership are characterised, that enable<br />
urban and municipal entities to solve their environmental problems with regard to<br />
ensuring sustainable development. They can be implemented especially in the fields of waste<br />
products a water utilisation, as well as in the field of improvement of energy efficiency.<br />
Keywords: implementation model, BOT-models, cooperation models, concession model,<br />
contracting, forfaiting<br />
Úvod<br />
Snaha riešiť environmentálne problémy späté s poskytovaním verejnoprospešných<br />
služieb otvára mestám a obciam priestor <strong>pre</strong> širšie využitie modelov verejno-súkromného<br />
partnerstva.<br />
Priestor na využitie toho ktorého modelu determinuje špecifičnosť potreby riešenia<br />
environmentálneho problému a deficit finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na <strong>pre</strong>financovanie<br />
environmentálnych investícií. Teoreticky možno uplatniť také modely, ako<br />
je vykonávateľský model, BOT-modely, kooperačný model, koncesionársky model, kontrakting,<br />
forgaiting.<br />
422
1. Vykonávateľský model<br />
V tomto modeli plánovanie, výstavba, financovanie a <strong>pre</strong>vádzka environmentálnej<br />
investície <strong>pre</strong>chádza na zmluvného (súkromného) partnera.<br />
Investor, realizátor projektu, je subjektom výstavby, je vlastníkom zariadenia, ktoré<br />
sa môže nachádzať na pozemku mesta alebo obce. Medzi investorom (vykonávateľom<br />
projektu) a tými, ktorým investícia bude slúžiť (domácnosti, podniky), nie sú žiadne<br />
zmluvné vzťahy.<br />
Poplatky z využívania realizovanej investície užívateľom stanovuje a vyberá obec<br />
– mesto. Príjmy z poplatkov tvoria finančný zdroj na úhradu investičných a <strong>pre</strong>vádzkových<br />
nákladov spätých s realizovanou investíciou.<br />
Výhody využitia vykonávateľského modelu sú:<br />
• nie je zaťažený rozpočet miest a obcí,<br />
• rýchla realizácia projektu,<br />
• výber vykonávateľa projektu za konkurenčných podmienok,<br />
• vplyv mesta, obce na vypracovanie zmluvy (kapacita skládky),<br />
• organizačné odbremenenie pri budovaní environmentálnej investície.<br />
S c h é m a 1<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
2. Model BOT (Build-Operate Transfer)<br />
Tento model je modifikáciou vykonávateľského modelu, pričom priestor na jeho využitie<br />
je hlavne v oblasti vodného hospodárstva.<br />
Základná charakteristika projektov financovaných s použitím modelu BOT je:<br />
• finančné zdroje potrebné na realizáciu projektu zabezpečuje konzorcium,<br />
423
• zariadenie <strong>pre</strong>vádzkuje a spravuje na určité obdobie konzorcium, a to na základe<br />
koncesnej alebo franchisingovej zmluvy garantovanej vládou,<br />
• investícia sa spláca <strong>pre</strong>dajom výrobkov alebo službami, ktoré poskytuje daný<br />
projekt,<br />
• návratnosť investícií je garantovaná zmluvne dohodnutou cenou výrobku,<br />
• na konci platnosti koncesie je zariadenie <strong>pre</strong>vedené do vlastníctva mesta - obce<br />
alebo štátu.<br />
Obec, mesto alebo štát sa od tohto momentu stanú výhradným vlastníkom a <strong>pre</strong>vádzkovateľom<br />
diela.<br />
Táto koncepcia financovania tvorí základ rôznych alternatív financovania projektov<br />
zo súkromných finančných zdrojov 1 .<br />
3. Kooperačný model<br />
V tomto modeli zakladá obec spolu so súkromným investorom spoločnosť, pričom<br />
spolupráca medzi obcou a súkromnou spoločnosťou je stanovená tak, že obce sú majoritným<br />
vlastníkom.<br />
Spoločnosť potom financuje, stavia a <strong>pre</strong>vádzkuje, určitú environmentálnu investíciu,<br />
čo vo svojej podstate znamená, že rozpočty územnosprávnych celkov nie sú finančne<br />
zaťažené. Prostredníctvom väčšinovej účasti mesta (51 %) je zaručený jej vplyv vo<br />
všetkých fázach financovania, výstavby a <strong>pre</strong>vádzky zariadenia. Do úvahy pripadá aj<br />
možnosť rozčleniť kooperačnú spoločnosť na vlastnícku a <strong>pre</strong>vádzkujúcu spoločnosť,<br />
ktorých vzájomný vzťah je upravený nájomnou zmluvou.<br />
1 Základné typy a varianty modelu BOT<br />
• BOT (Build-Operate-Transfer) projektová spoločnosť sa zakladá na krátke obdobie.<br />
Úlohou projektovej spoločnosti je:<br />
– vybudovať environmentálnu investíciu,<br />
– počas zmluvne dohodnutej lehoty <strong>pre</strong>vádzkovať zariadenie,<br />
– po uplynutí dohodnutej lehoty v zostatkovej hodnote zariadenie <strong>pre</strong>niesť na obec, mesto;<br />
v tomto modeli sa zvýšené technické riziko, ktoré existuje v prvých rokoch <strong>pre</strong>vádzky zariadenia,<br />
<strong>pre</strong>náša na súkromného vykonávateľa majetku.<br />
• BOO (Build-Operate-Own):<br />
– postav, <strong>pre</strong>vádzkuj, vlastni; v tomto modeli je zariadenie vo vlastníctve konzorcia.<br />
• BOOM (Build-Operate Own and Maintain):<br />
– postav, <strong>pre</strong>vádzkuj, vlastni a udržuj.<br />
• BOTT (Build-Operate-Transfer-Training):<br />
– súčasťou <strong>pre</strong>vedenia zariadenia na <strong>pre</strong>vádzkovateľa je aj zaškolenie personálu.<br />
• ROT (Rehabilitate-Operate-Transfer):<br />
– v tomto modeli ide o rekonštrukciu existujúceho zariadenia a jeho <strong>pre</strong>vádzkovanie a <strong>pre</strong>vedenie<br />
do vlastníctva; tento spôsob sa používa pri rekonštrukcii hydroenergetických zariadení,<br />
– obnov, <strong>pre</strong>vádzkuj, <strong>pre</strong>veď; dotýka sa obnovenej rekonštrukcie existujúceho zariadenia, <strong>pre</strong>vádzkovania<br />
a <strong>pre</strong>vedenia; daný spôsob sa používa pri rekonštrukcii hydroenergetických zariadení.<br />
• ROL (Rehabilitate-Operate-Leasing):<br />
– inovácia, <strong>pre</strong>vádzka, lízing ; v tomto prípade existujúce zariadenie, technológia je inovovaná,<br />
<strong>pre</strong>vádzkovaná a formou lízingu ju na určitý čas poskytne konzorcium.<br />
424
S c h é m a 2<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Vzťahy medzi spoločníkmi navzájom sú upravené príslušnými zmluvami. Môže ísť<br />
o nasledujúce varianty vzťahov:<br />
• vlastníctvo zariadení zostáva obci a len <strong>pre</strong>vádzka sa <strong>pre</strong>náša na kooperačný<br />
model,<br />
• obec a súkromná spoločnosť založia holdingovú spoločnosť, ktorá <strong>pre</strong>najíma<br />
zariadenia <strong>pre</strong>vádzkujúcej spoločnosti.<br />
Využitie tohto modelu umožňuje obcí plniť environmentálne programy, zvažujúc<br />
pritom ich sociálny aspekt.<br />
4. Kontrakting<br />
Kontrakting je zmluvne dohodnutý model financovania environmentálnych investícií,<br />
ktorý sa bežne uplatňuje v ekonomicky vyspelých krajinách v oblasti energetiky. Finančné<br />
zdroje pri kontraktingu zabezpečuje tretia osoba, pričom návratnosť vynaložených<br />
finančných zdrojov sa zabezpečuje dosiahnutými úsporami nákladov na energiu.<br />
Zadávateľovi projektu takto nevznikajú žiadne dodatočné náklady, keďže počas kontraktačnej<br />
zmluvy je zaťažovaný len výškou pôvodných nákladov na energiu. Technickú<br />
výhodu zo zlepšenia – vylepšenia funkčnosti zariadenia, zo zníženie emisií, získava<br />
však pôvodný vlastník. Spoločnosť ako celok profituje zo zníženia zaťaženia životného<br />
prostredia. Zadávateľ projektu profituje z jeho realizácie až po uplynutí doby splatností<br />
kontraktačnej zmluvy.<br />
Prax v ekonomicky vyspelých krajinách uplatňuje dve formy kontraktingu, a to kontrakting<br />
úspor a kontrakting zariadení.<br />
Pri kontraktingu úspor realizuje kontraktor opatrenia na zníženie nákladov na energiu.<br />
Tento cieľ dosahuje optimálnym mixom opatrení. Môže ísť napríklad o:<br />
425
• rekonštrukciu vykurovacieho kotla a kúrenia (škola, nemocnica, kotolňa, obytné<br />
budovy a pod.),<br />
• použitie energeticky efektívneho osvetlenia,<br />
• <strong>pre</strong>orientovanie sa na alternatívne nosiče energie,<br />
• vykonanie tepelnej izolácie fasády, strechy, stropu na najvyššom poschodí,<br />
• inštaláciu regulačnej techniky, vykurovania a pod.<br />
Pri kontraktingu zariadení uzavrie kontraktor so zadávateľom projektu (inštitúcia,<br />
obec) zmluvu o dodávke úžitkovej energie. Po podpísaní zmluvy kontraktor zriadi a <strong>pre</strong>vádzkuje<br />
energeticko-technické zariadenie a <strong>pre</strong>berá na seba aj jeho financovanie.<br />
Vyúčtovanie <strong>pre</strong>bieha formou dodávky úžitkovej energie (MWh), pričom jej cenu<br />
tvoria:<br />
• náklady na energiu,<br />
• splátky úverov na realizovanú investíciu,<br />
• náklady za všetky servisné výkony kontraktora (údržba, oprava, atď.).<br />
Prax ekonomicky vyspelých krajín uplatňuje obidva varianty kontraktingu, často<br />
však aj v ich kombinácii.<br />
5. Forfaiting<br />
Forfaiting môže byť doplnením klasického financovania vykonávateľského modelu<br />
v tom smere, že súkromný podnikateľ časť svojich budúcich pohľadávok (vyplývajúcich<br />
z poplatkov za určité výkony) <strong>pre</strong>dá, aby mohol financovať svoje investičné zámery.<br />
Vykonávateľ projektu uskutočňuje projekt vo vlastnom mene a na vlastný účet so<br />
súhlasom obce a príslušných úradov.<br />
Pri porušení zmluvy zo strany vykonávateľa projektu existuje možnosť uplatniť právo<br />
na vrátenie pozemku (majetku) pôvodnému vlastníkovi.<br />
Obec má tak možnosť poveriť realizovaním projektu iný subjekt, alebo ho môže<br />
realizovať sama.<br />
426
S c h é m a 3<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Riešenie environmentálnych problémov miest a obcí súkromným sektorom <strong>pre</strong>dpokladá,<br />
aby obec – mesto v zmysle zákona o obecnom zriadení niesli zodpovednosť za<br />
splnenie zákonom stanovených úloh, a to pri dodržaní pravidiel rozpočtového hospodárenia<br />
a pri maximálnej efektívnosti využívaných finančných zdrojov.<br />
Riešenie environmentálnych problémov s využitím modelov verejno-súkromného<br />
partnerstva pri financovaní environmentálnych investícií tento <strong>pre</strong>dpoklad spĺňa, keďže<br />
vlastníctvo a zodpovednosť na konci doby platnosti súkromnej investície po ukončení<br />
zmluvy <strong>pre</strong>chádza na verejný sektor.<br />
Priestor na využitie modelov verejno-súkromného partnerstva spočíva v nasledujúcich<br />
oblastiach:<br />
• vodovody a kanalizácie, čistiarne odpadových vôd,<br />
• nakladanie s tuhými a nebezpečnými odpadmi v mestách, (skládky, spaľovne,<br />
recyklácia odpadu),<br />
• systémy ústredného vykurovania, vrátane využívania alternatívnych zdrojov<br />
energie (znečistenie ovzdušia).<br />
427
Záver<br />
Riešenie environmentálnych problémov miest a obcí súkromným sektorom <strong>pre</strong>dpokladá,<br />
aby obec – mesto v zmysle zákona o obecnom zriadení niesli zodpovednosť<br />
za splnenie zákonom stanovených úloh. Mali by <strong>pre</strong>to dodržať pravidlá rozpočtového<br />
hospodárenia a maximalizovať efektívnosť využívaných finančných zdrojov. Riešenie environmentálnych<br />
problémov efektívnym spôsobom môže napomôcť aj využitie modelov<br />
verejno-súkromného partnerstva.<br />
Literatúra<br />
[1] ROMANČÍKOVÁ, E.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia,<br />
Bratislava: ECO INSTRUMENT, 2004. s. 220. ISBN 80-967771-1-4.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: eromancikova@gmail.com<br />
428
Abstrakt<br />
Niektoré aspekty komunálnej politiky<br />
Ing. Jana Rosičová<br />
Základnou úlohou obce je starostlivosť o všestranný rozvoj územia obce a o potreby<br />
jej obyvateľov. Všetky úkony a rozhodnutia vykonávané volenými <strong>pre</strong>dstaviteľmi obce,<br />
smerujúce k naplneniu základnej úlohy obce, nazývame komunálnou politikou. Komunálna<br />
politika v jednotlivých obciach je determinovaná priestorovou, sociálnou a ekonomickou<br />
dimenziou. Na naplnenie cieľov komunálnej politiky sa využívajú ekonomické<br />
a mimoekonomické nástroje. Komunálna politika v sebe zhŕňa ďalšie parciálne politiky.<br />
Kľúčové slová: komunálna politika, obec<br />
Abstrakt<br />
Some aspects of municipal policy<br />
The basic task of municipality is the broad care of the municipality area and the people<br />
requirements. All the acts and decisions done by elected municipal re<strong>pre</strong>sentatives towards<br />
to the fulfillment of the fundamental municipal task called municipal policy. Municipal<br />
policy in the particular communities is determined by the space, social and economic dimension.<br />
Economic and non-economic instruments are used to fulfill the goals of municipal<br />
policy. Municipal policy includes the other partial policies.<br />
Keyword: municipal policy, municipality<br />
Úvod<br />
Významné zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, umožnili <strong>pre</strong>sun<br />
časti štátnej moci na autonómne samosprávne orgány tak na regionálnej, ako aj na obecnej<br />
úrovni. Základným cieľom budovania verejnej správy na princípe samosprávy bolo<br />
posilnenie statusu občana v rozvoji demokracie.<br />
Významným medzníkom, ktorý umožnil obciam stať sa plnohodnotnou štruktúrou<br />
verejnej správy, bolo schválenie zákona o obecnom zriadení v roku 1990. Tento zákon<br />
už v základom ustanovení definuje obec ako samostatný územný samosprávny a správny<br />
celok SR združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Zároveň definuje obec<br />
ako právnickú osobu, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými<br />
príjmami. Zákon o obecnom zriadení vymedzil samosprávne funkcie obce a základnú<br />
úlohu obce, ktorou je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.<br />
[9, s. 1].<br />
429
Rovnako ako zákon o obecnom zriadení, aj zákon o majetku obcí posilnil právne<br />
postavenie obcí tým, že ustanovil, ktoré veci z majetku SR <strong>pre</strong>chádzajú do vlastníctva<br />
obcí a upravil majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. [10, s. 1].<br />
Ako už vyplýva zo základnej úlohy obce, miestna samospráva má byť hnacou silou<br />
v miestnom rozvoji. Podľa E. Žárskej a kol. má nielen zabezpečovať verejné služby, spravovať<br />
svoje územie, ale aj iniciovať rozvojové procesy a koordinovať subjekty pôsobiace<br />
na jej území v záujme zvyšovania prosperity a kvality života. Miera plnenia tejto úlohy<br />
závisí od prostriedkov a nástrojov, ktorými samospráva disponuje, ale aj od kvality ľudí<br />
v orgánoch samosprávy. [8, s. 12].<br />
Možno povedať, že všetky úkony, ktoré sú volenými <strong>pre</strong>dstaviteľmi obce vykonávané<br />
za účelom naplnenia tejto základnej úlohy obce, môžeme zhrnúť pod pojem komunálna<br />
politika. Preto sa na začiatku príspevku budeme venovať definovaniu pojmu komunálna<br />
politika. V jeho ďalšej časti sa zameriame na dimenzie, ciele, druhy a nástroje komunálnej<br />
politiky.<br />
1. Definovanie komunálnej politiky<br />
Ako uvádzajú A. Belajová a E. Balážová, pojem komunálna politika sa v našich podmienkach<br />
začal používať v súvislosti s rastúcim vplyvom občanov na rozhodovací proces<br />
o ekonomickom rozvoji obce, ktorý im bol daný zavedením samosprávneho systému<br />
na obecnej úrovni. [1, s. 150]. Podľa autoriek komunálna politika <strong>pre</strong>dstavuje súhrn zámerov,<br />
cieľov, opatrení, metód, foriem a nástrojov, ktoré uplatňuje miestna samospráva<br />
a jej príslušné orgány v záujme zosúladenia a ovplyvnenia hospodárskeho a sociálneho<br />
rozvoja na území obce. [1, s. 151].<br />
M. Hamalová, a A. Belajová, definujú komunálnu politiku ako cieľavedomú činnosť<br />
zameranú na zabezpečovanie kvality života občanov miestnej komunity. [3, s. 14]. Komunálnu<br />
politiku tiež charakterizujú ako cieľavedomú činnosť, vykonávanú voleným<br />
orgánom obce, zameranú na celkový rozvoj územia a na všestranné zabezpečovanie potrieb<br />
jeho obyvateľstva. [3, s. 23].<br />
Podľa E. Žárskej a kol. komunálna politika ako súbor činností zameraných na cieľavedomé<br />
zabezpečovanie ekonomického a sociálneho rozvoja určitej komúny, územne<br />
špecifikovanej na obec, resp. mesto, je vo svojej realizačnej podobe viazaná na výkon<br />
orgánov samosprávy, ktoré tým, že sú zastupiteľskými orgánmi, zastupujú vôľu občanov<br />
svojho územia, čím by mali byť <strong>pre</strong> voličov aj zárukou napĺňania jednotlivých úloh<br />
smerujúcich k celkovej prosperite územného celku. [8, s. 13]. S uvedenou definíciou sa<br />
stotožňuje aj E. Kováčová. [6, s. 78].<br />
Môžeme len súhlasiť so S. Konečným a s B. Konečným, že komunálna politika má<br />
svoje špecifikum v tom, že je v každej obci iná, priestorovo diverzifikovaná. Nemožno<br />
ju <strong>pre</strong>to chápať len ako mikropriestor v priestore makropolitiky, ani za „zmenšeninu“<br />
politiky regionálnej či celoštátnej. [5, s. 39]. Podľa týchto autorov komunálna politika<br />
zahŕňa [5, s. 40]:<br />
430
• praktickú činnosť obcí, ktorou obecné spoločenstvo prostredníctvom priamej<br />
a zastupiteľskej demokracie<br />
- primárne realizuje svoje verejné záujmy (najmä sociálne, ekonomické<br />
a priestorové – v ich vzájomnej väzbe), vrátane legitímnych záujmov skupinových,<br />
napĺňajúc pritom <strong>pre</strong>dovšetkým vlastné, originálne kompetencie<br />
(ktorých obsah si môže v danom právnom rámci vymedziť samo) s využitím<br />
nástrojov právnych, ekonomických, organizačných i ďalších,<br />
- participuje na realizácii záujmov spoločnosti (regiónu a pod.), smerujúcich<br />
k integrácii sídelného spoločenstva ako celku i jeho častí do spoločnosti (regiónu<br />
a pod.) ako celku, využívajúc na to <strong>pre</strong>dovšetkým <strong>pre</strong>nesené, štátom<br />
(regiónom, resp. iným verejnoprávnym subjektom) zverené kompetencie;<br />
• teoretickú reflexiu<br />
- tejto praktickej činnosti,<br />
• miesta komunálnej politiky v kontexte systému politiky celej spoločnosti a vzťahu<br />
komunálnej politiky k iným subsystémom politiky v spoločnosti, najmä<br />
k politike štátu, regiónu a pod.,<br />
• procesy rozvoja obce vo všetkých jej dimenziách.<br />
Autori rozlišujú pojem verejná a komunálna politika. Verejnú politiku stavajú na<br />
úroveň politiky realizovanej vládnucou mocou v štáte. Naopak, pojmom komunálna politika<br />
definujú politiku na miestnej úrovni. Naproti tomu K. Staroňová a E. Sičáková-<br />
Beblavá používajú pojem verejná politika <strong>pre</strong> činnosti, ktoré vykonávajú obce. Pojmom<br />
verejná politika nazývajú zložitý a komplexný proces správy vecí verejných, ktorý zahŕňa<br />
mnoho aktivít. Je to príprava materiálov do zastupiteľstva, rozhodovanie o rozpočte,<br />
plánovanie rozvoja mesta, diskusie s občanmi o kvalite poskytovaných služieb, príprava<br />
zmlúv o kontrahovaní služieb súkromnej firme, zakladanie mestskej firmy a pod. [7, s.<br />
26].<br />
P. Gack a G. Rudel označujú komunálnu politiku za „školu demokracie“. [2, s. 5]. S.<br />
N. Kaliga a Y. Lehmann definujú komunálnu politiku ako stretávanie sa ľudí pri spoločných<br />
rozhodnutiach. [4, s. 8].<br />
Pokúsime sa o ďalšie definície komunálnej politiky. Komunálna politika:<br />
• je politická práca v regionálnych spoločenstvách na úrovni zastupiteľstiev obcí,<br />
• umožňuje v rámci platnej legislatívy samostatne riadiť, zodpovedať a rozhodovať,<br />
• znamená <strong>pre</strong>sadzovanie záujmov, hodnôt a rozhodnutí,<br />
431
• znamená spoločnú diskusiu občanov, ktorí dospejú k riešeniu nejakého problému.<br />
Na základe vyššie uvedeného môžeme definovať základné charakteristiky komunálnej<br />
politiky, ktorými je:<br />
• rozhodovacia právomoc volených orgánov obce,<br />
• cieľavedomosť,<br />
• využívanie metód, nástrojov, opatrení na dosiahnutie cieľa,<br />
• priestorová diverzifikácia.<br />
V tejto súvislosti sa nám však vynárajú mnohé otázky. Je skutočne rozhodovacia<br />
právomoc volených <strong>pre</strong>dstaviteľov obce (poslancov a starostov) cieľavedomá? Je ich „cieľavedomosť“<br />
zameraná len na osobný prospech alebo v prospech obyvateľov obce a rozvoja<br />
obce? Vedia vôbec zadefinovať ciele vzhľadom na finančné možnosti konkrétnej<br />
obce? Majú dostatočné znalosti o tom, o čom budú rozhodovať? Je vôbec možné porovnať<br />
komunálnu politiku realizovanú obcou s 50 obyvateľmi s komunálnou politikou<br />
v Bratislave?<br />
Aj keď všeobecne možno povedať, že komunálna politika je súhrn rozhodnutí skupiny<br />
ľudí (volených <strong>pre</strong>dstaviteľov), ktorých výsledkom je dosiahnutie spoločného cieľa,<br />
avšak keď zoberieme do úvahy, že ide o rôznorodú a mnohokrát nesúrodú skupinu ľudí,<br />
ktorí poväčšine nemajú žiadne skúsenosti s komunálnou politikou a ani vedomosti tomu<br />
odpovedajúce, môžeme si dovoliť komunálnu politiku definovať aj oveľa „odvážnejšie“.<br />
Komunálna politika je súhrn chaotických krokov ľudí, ktorí nemajú <strong>pre</strong>dstavu o tom,<br />
o čom rozhodujú. Možno ide o trochu kontroverznú definíciu, ale táto asi často najlepšie<br />
vystihuje „kvalitu“ komunálnej politiky na obecnej úrovni v SR.<br />
2. Dimenzie komunálnej politiky<br />
Každá obec je určitou priestorovou časťou SR, je ohraničená katastrálnym územím,<br />
má svojich obyvateľov s rôznou vekovou a vzdelanostnou štruktúrou a každá obec hospodári<br />
so svojím majetkom a príjmami. Preto možno vymedziť tri základné dimenzie<br />
komunálnej politiky, a to priestorovú, sociálnu a ekonomickú. [3, s. 21 - 22], [5 s. 177<br />
- 225],<br />
Ako už bolo spomínané, priestorovú dimenziu možno vymedziť katastrálnym územím<br />
obce, ale aj rozdelením územia na zóny. Je to bývanie, občianska vybavenosť, priemysel,<br />
rekreácia, doprava a pod., ktoré sa <strong>pre</strong>mietajú do územného plánu. Väčšie mestá<br />
členia svoje územia na mestské časti. Do priestorovej dimenzie môžeme zaradiť aj:<br />
• rozloženie sídiel v rámci obce (napr. lazy, kde sú jednotlivé domy pomerne ďaleko<br />
jeden od druhého),<br />
432
• blízkosť iných sídelných útvarov (blízkosť obcí, hraníc iných štátov, blízkosť väčších<br />
miest),<br />
• blízkosť administratívnych sídiel, politických a finančných inštitúcií,<br />
• blízkosť obchodov a služieb,<br />
• dostupnosť zdravotníckych zariadení, škôl, pracovných príležitostí,<br />
• prírodné podmienky, podmienky na rekreáciu, turistiku, nerastné suroviny,<br />
vodné a pôdne pomery, lesné zdroje a ich štruktúru, kvalitu ovzdušia, klimatické<br />
pomery, spádovosť a členitosť terénu,<br />
• úroveň existujúcej infraštruktúry:<br />
- nielen miestne komunikácie, ale aj cesty I. a II. triedy, príp. diaľnice, ktoré<br />
umožňujú spojenie danej obce s inými sídelnými útvarmi, a tým ovplyvňujú<br />
možnosti ďalšieho rozvoja obce, <strong>pre</strong>dovšetkým čo do zamestnanosti<br />
a rozvoja cestovného ruchu,<br />
- možnosti zásobovania teplom; vo väčších mestách <strong>pre</strong>vláda centrálny systém<br />
zásobovania teplom, v menších obciach individuálne vykurovanie; tiež<br />
je dôležité, či obyvatelia majú možnosť vybrať si z viacerých možností zabezpečenia<br />
vykurovania (plyn, tuhé palivo, elektrická energia),<br />
• vodovod a kanalizácia; v mnohých, najmä v menších obciach, táto infraštruktúra<br />
chýba, v súčasnosti však veľa obcí využíva možnosti vybudovania vodovodu<br />
a kanalizácie z prostriedkov EÚ,<br />
• komunikačná infraštruktúra; ide tu o pokrytie mobilnými operátormi, o možnosť<br />
pripojenia na internet, o digitálne vysielanie televízie a pod.<br />
S priestorovou dimenziou úzko súvisí dimenzia sociálna. Sociálna dimenzia sa týka<br />
obyvateľov príslušnej obce. Je vyjadrená počtom obyvateľov, hustotou osídlenia, vekovou<br />
štruktúrou, profesijnou a vzdelanostnou štruktúrou, národnostným a etnickým zložením<br />
obyvateľstva, ich náboženskou príslušnosťou, sociálnym statusom, záujmami, migráciou<br />
obyvateľstva a pod. Do sociálnej dimenzie môžeme zaradiť aj príbuzenské vzťahy<br />
s <strong>pre</strong>važujúcim typom rodiny, susedské, priateľské a národnostné vzťahy. Možno tu zaradiť<br />
ochotu a schopnosť občanov podieľať sa na formovaní komunálnej politiky, ako aj<br />
kvalitu manažmentu obce. Sociálna dimenzia zakladá požiadavky na budovanie bytov,<br />
škôl, zdravotníckych zariadení, domov s opatrovateľskou službou, infraštruktúry, na zabezpečenie<br />
bezpečnosti obyvateľstva, atď.<br />
Základom ekonomickej dimenzie obce je majetok obce a zároveň právo vlastného<br />
hospodárenia, vyjadrené vo forme rozpočtu obce. Majetok využívajú obce <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
na plnenie samosprávnych funkcií, na verejnoprospešné účely, ale aj na podnikanie. Rozpočet<br />
obce je základným finančným nástrojom obce. Vyjadruje zvrchovanosť obce roz-<br />
433
hodovať o príjmoch a výdavkoch obce, o výške miestnych daní, o investičných aktivitách,<br />
o podpore športu a kultúry v danej obci, o výške výdavkov <strong>pre</strong> školské zariadenia, a to<br />
tak o vlastných, ako aj súkromných a cirkevných, o výdavkoch na opatrovateľskú službu<br />
a na ďalšie sociálne účely, o výdavkoch na tvorbu a ochranu životného prostredia a pod.<br />
Ekonomická dimenzia sa spája s ekonomickým potenciálom územia obce a obsahuje<br />
odvetvovú a sektorovú štruktúru ekonomiky, štruktúru vlastníckych foriem, veľkostnú<br />
štruktúru podnikov, priestorové rozmiestnenie výrob a služieb, pracovný potenciál, nezamestnanosť<br />
a jej štruktúru, finančné, informačné a poradenské služby.<br />
3. Ciele a nástroje komunálnej politiky<br />
Podľa E. Žárskej a kol. ciele komunálnej politiky vychádzajú z priorít rozvoja obce.<br />
Majú svoju vlastnú špecifikáciu, ale zároveň by mali byť koordinované s cieľmi národohospodárskej<br />
politiky, príp. regionálnej politiky. Ako autorka ďalej uvádza, obec má na<br />
jednej strane právo regulovať rozvoj daného územia, a na druhej strane má aj povinnosť<br />
zabezpečovať kvalitatívne rastúce potreby občanov, osobitne v sociálnych službách. Zároveň<br />
má obec utvárať ekonomické podmienky <strong>pre</strong> podnikateľské aktivity, zabezpečovať<br />
racionálne využívania územia procesom lokalizácie, organizácie územného rozvoja, disponovať<br />
so stavebnými pozemkami, s poľnohospodárskou a s lesnou pôdou v katastri.<br />
Môže pritom slobodne vstupovať do vzťahov s inými obcami, s podnikateľskou sférou<br />
a štátom. Obec sa stáva integrujúcim činiteľom s cieľom účelného rozvoja územia. Tým<br />
nadobúda úlohu koordinátora. Úlohu koordinátora realizuje využívaním rozmanitých<br />
foriem nakladania so svojím majetkom a s rozpočtovým hospodárením obcí, čo je obsahom<br />
činností vyplývajúcich z výkonu samosprávy. Ide o formy riadenia a usmerňovania<br />
rozvoja obce, a to tak vo vzťahu k podnikateľským subjektom, ako aj k formovaniu<br />
ekonomickej základne obcí. Rozsah týchto aktivít závisí od objemu vlastných zdrojov<br />
a schopnosti mobilizovať potenciálne (osobitne finančné) zdroje obcí, podnikateľov<br />
a občanov. [8, s. 48 - 49].<br />
A. Belajová a E. Balážová uvádzajú, že ciele komunálnej politiky by mali byť vymedzené<br />
jasne a identifikovateľné do oblasti riešenia zamestnanosti a hospodárskej oblasti,<br />
do sociálnej oblasti, do environmentálnej oblasti a do oblasti spolupráce s inými obcami<br />
(interkomunálna spolupráca). Ciele majú byť formulované reálne vo väzbe na existujúce<br />
rozvojové zdroje, ktorými disponuje samospráva alebo môže v budúcnosti disponovať.<br />
Nedosiahnuteľne formulované ciele vzbudzujú nedôveru občanov ku komunálnej politike.<br />
[1, s. 154].<br />
Na dosiahnutie cieľov komunálnej politiky musia obce využívať nástroje komunálnej<br />
politiky. A. Belajová a E. Balážová definujú dva typy nástrojov, a to ekonomické<br />
a mimoekonomické. Z ekonomických nástrojov to môžu byť finančné nástroje (miestne<br />
dane a poplatky), cenové nástroje (cena za <strong>pre</strong>nájom, za služby) a príspevky na rozvojové<br />
programy obyvateľov i podnikateľov. Mimoekonomické nástroje môžu mať charakter<br />
administratívnych nástrojov (programové dokumenty, všeobecne záväzné nariadenia,<br />
stanoviská k umiestneniu ekonomických aktivít), infraštruktúrnych nástrojov (občianska<br />
vybavenosť, sociálna infraštruktúra, ako sú byty, sociálne zariadenia, športoviská,<br />
434
vzdelávacie zariadenia), informačných nástrojov (budovanie poradenských a informačných<br />
centier, komunálny marketing). [1, s. 157].<br />
Rovnako aj E. Žárska rozlišuje dva druhy nástrojov komunálnej politiky, a to ekonomické<br />
a mimoekonomické. [8, s. 49 – 51]. K ekonomickým nástrojom radí finančné<br />
nástroje a majetok obce. Finančné nástroje zakladajú priamy ekonomický vzťah podnikateľských<br />
subjektov, neziskových inštitúcií a občanov k obci. Tieto nástroje majú buď<br />
obligatórny charakter, alebo sa využíva ich podporný, motivačný vplyv. Využívanie majetku<br />
obce ako nástroja sa realizuje prostredníctvom <strong>pre</strong>nájmu nehnuteľností, <strong>pre</strong>dajom,<br />
vložením do obchodnej spoločnosti, zárukou za úver. Mimoekonomické nástroje autorka<br />
člení na administratívne, legislatívne, programové, informačné a komunikačné.<br />
Administratívnymi nástrojmi obce usmerňujú ekonomické činnosti v obci, a to najmä<br />
vydávaním záväzných stanovísk k investičnej činnosti, k využitiu miestnych zdrojov,<br />
k začiatku podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb, k zámerom činnosti<br />
podnikateľských subjektov, ktoré sa týkajú záujmov obyvateľov a obce. K legislatívnym<br />
nástrojov patria nariadenia v rámci pôsobnosti obce, teda právne akty schválené orgánom<br />
samosprávy (tzv. všeobecne záväzné nariadenia). Programové (plánovacie) nástroje<br />
riešia sociálno-ekonomický a územno-technický rozvoj obce (plány hospodárskeho<br />
a sociálneho rozvoja, plány územného rozvoja, koncepcie a stratégie rozvoja). Informačné<br />
a komunikačné nástroje sa <strong>pre</strong>sadzujú formou informačných a poradenských centier,<br />
komunálnych marketingov, e-governmentom, budovaním mestských informačných systémov,<br />
oddeleniami public relations, obecnými kanceláriami a pod. K nástrojom zabezpečovania<br />
a usmerňovania rozvoja obce patrí aj medziobecná spolupráca. Jej základom<br />
je komunikácia obce s inými obcami, združenie s inou obcou s cieľom realizovať určitú<br />
aktivitu.<br />
4. Druhy komunálnej politiky<br />
Jednotlivé druhy komunálnej politiky E. Žárska a kol. nazýva súčasťami komunálnej<br />
politiky, od ktorých sa odvíjajú ciele, obsah plánovacích dokumentov, ako aj voľba a spôsoby<br />
použitia jednotlivých nástrojov. Jednotlivé súčasti politiky nie je možné vnímať tak,<br />
že jedny sú viac, druhé menej dôležité. Všetky musia byť objektom záujmu a činnosti<br />
obce. Priorita riešenia určitej oblasti však závisí od jej aktuálneho stavu, od potrieb občanov,<br />
od potrieb trvalo udržateľného rozvoja obce v jeho ekonomickej, sociálnej, ekologickej,<br />
demografickej dimenzii. [8, s. 54]. E. Žárska a kol. uplatňuje takéto členenie<br />
komunálnej politiky [8, s. 55]:<br />
• finančná politika (zameraná na získavanie finančných zdrojov, uplatňovanie<br />
finančných nástrojov na rozvoj, dosahovanie finančnej stability a rozpočtovej<br />
solventnosti),<br />
• majetková politika (zameraná na zveľaďovanie majetku, využívanie majetku na<br />
samosprávnu činnosť, verejnoprospešné služby a podnikateľskú činnosť),<br />
• podnikateľská politika (zameraná na zvyšovanie konkurencieschopnosti, pod-<br />
435
poru tvorby podnikateľských kapacít na dosahovanie ekonomického rastu<br />
a tvorbu pracovných miest),<br />
• sociálna politika (zameraná na rozvoj ľudského potenciálu, zabezpečovanie sociálnej<br />
spravodlivosti v rozdeľovaní a v ochrane ohrozených skupín obyvateľstva),<br />
• ekologická politika (zameraná na zachovanie a zlepšovanie kvality zložiek životného<br />
prostredia, na dosahovanie ekologickej stability územia),<br />
• informačná politika (zameraná na komunikáciu s občanmi a subjektmi pôsobiacimi<br />
na území obce, informovanie verejnosti, <strong>pre</strong>zentáciu a propagáciu obce).<br />
Podľa cieľov komunálnej politiky môžeme vymedziť tieto druhy komunálnej politiky:<br />
rozvojová politika, sociálna politika, podnikateľská politika, majetková politika,<br />
politika zamestnanosti a hospodárska politika, rozpočtová politika, environmentálna<br />
politika, politika spolupráce s inými obcami, podnikateľskou sférou a štátom.<br />
Podľa odvetví možno komunálnu politiku členiť na politiku civilnej ochrany obyvateľstva,<br />
politiku verejného poriadku a bezpečnosti, politiku ochrany životného prostredia,<br />
politiku zabezpečenia miestnej hromadnej dopravy, bytovú politiku, politika kultúry,<br />
politiku športového vyžitia, politiku cestovného ruchu a rekreácie, politiku sociálnej<br />
starostlivosti, politiku zdravotnej starostlivosti, školskú politiku, politiku pamiatkovej<br />
starostlivosti a pod.<br />
Podľa foriem (<strong>pre</strong>javov) môžeme komunálnu politiku deliť na otvorenú a uzavretú.<br />
Za otvorenú komunálnu politiku považujeme politiku, ktorá v čo najväčšej miere berie<br />
do úvahy názory, podnety, námety obyvateľov danej obce. Zákon o obecnom zriadení<br />
taxatívne stanovuje, ktoré dokumenty musia byť <strong>pre</strong>d schválením zverejnené na verejné<br />
pripomienkovanie (napr. návrh všeobecne záväzných nariadení, návrh rozpočtu, záverečný<br />
účet, územný plán). Mnohé obce a najmä väčšie mestá však dávajú občanom<br />
možnosť vyjadriť sa aj k iným dokumentom a najmä k projektom, ktoré sa pripravujú na<br />
realizáciu tak, aby bolo možné zapracovať pripomienky občanov už do projektovej dokumentácie.<br />
Takáto možnosť je daná obyvateľom prostredníctvom „otázok a odpovedí“ na<br />
webovej stránke obce, alebo aj prostredníctvom sociálnych sietí. V súčasnosti už mnohé<br />
mestá ponúkajú občanom možnosť komunikovať s úradom elektronicky (možnosť prihlásiť<br />
psa, požiadať o vydanie stanoviska a pod.), usporadúvajú dni otvorených dverí,<br />
organizujú podujatia <strong>pre</strong> študentov zamerané na konkrétnu oblasť života v obci, čo tiež<br />
prispieva k otvorenosti komunálnej politiky.<br />
436
Záver<br />
Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných nepriamo, tzv. zastupiteľskou<br />
demokraciou, ktorá je v súčasnosti najbežnejšou formou vlády, t. j. prostredníctvom<br />
nimi volených <strong>pre</strong>dstaviteľov. Komunálnu politiku potom tvoria zástupcovia občanov,<br />
volení v komunálnych voľbách. Vynára sa tu však otázka: Vedia si občania dobre vybrať?<br />
Hoci každý občan má právo voliť a byť volený, nízka účasť v komunálnych voľbách svedčí<br />
o nezáujme obyvateľov o komunálnu politiku, neuvedomujúc si, že takto prichádzajú<br />
o možnosť ovplyvniť dianie v danej obci alebo meste. A to nielen tým, že sa nezúčastňujú<br />
priamo na voľbách, ale aj tým, že mnohí odborne zdatní ľudia nemajú záujem kandidovať<br />
v komunálnych voľbách. Občania však majú možnosť uplatniť sa aj v priamej demokracii,<br />
a to prostredníctvom verejných zhromaždení, referenda a petícií, a tým majú<br />
aj možnosť participovať na komunálnej politike priamo.<br />
Odlišnosť uplatňovania komunálnej politiky v každej obci je daná priestorovou,<br />
sociálnou a ekonomickou dimenziou, <strong>pre</strong>tože každá obec pôsobí v inom priestore, má<br />
inú štruktúru obyvateľstva a iné finančné a majetkové možnosti na zabezpečenie potrieb<br />
obyvateľov obce a <strong>pre</strong> rozvoj svojho územia. V tomto kontexte je komunálna politika<br />
umením volených <strong>pre</strong>dstaviteľov využiť všetky územné zvláštnosti, skĺbiť ich s ľudským<br />
potenciálom daného územia, s ich potrebami a záujmami, využiť majetkové možnosti<br />
obce tak, aby v konečnom dôsledku bola zvýšená ekonomická sila obce, ktorú obec<br />
využije na zveľadenie svojho majetku v podobe nových investícií za účelom zlepšenia<br />
životných podmienok a zvýšenia spokojnosti obyvateľov obce.<br />
Literatúra<br />
[1] BELAJOVÁ, A. – BALÁŽOVÁ, E.: Ekonomika a manažment územnej samosprávy.<br />
Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2004. s. 150, 151, 154, 157.<br />
ISBN 80-8069-458-3.<br />
[2] GACK, P. – RUDEL, G.: Kommunale Politik gestalten. Bamberg/München: Petra-<br />
Kelly-Stiftung, 2007. s. 5. ISBN 978-3-00-020413-5.<br />
[3] HAMALOVÁ, M. – BELAJOVÁ, A.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava:<br />
Merkury, spol. s r.o., 2010. s. 14, 21, 22, 23. ISBN 978-80-89458-11-0.<br />
[4] KALIGA, S. N. – LEHMANN, Y.: Kommunalpolitik verstehen. Berlin: Friedrich-<br />
Ebert-Stiftung, 2008. s. 8. ISBN 978-3-86872-021-1.<br />
[5] KONEČNÝ, S. – KONEČNÝ, B.: Otvorená komunálna politika. Teória a prax. Bratislava:<br />
Mayor, s.r.o., 2009. s. 39, 40. 177-225. ISBN 978-80-969133-3-6.<br />
[6] KOVÁČOVÁ, E.: Verejná správa na Slovensku. Úlohy a postavenie územnej samosprávy.<br />
Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politic-<br />
437
kých vied a medzinárodných vzťahov, Katedra politológie, 2010. s. 78. ISBN 978-80-<br />
557-0101-1.<br />
[7] STAROŇOVÁ, K. – SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E.: Verejná politika a miestna samospráva:<br />
Štyri princípy stravovania. Bratislava: Pre Ústav verejnej politiky, FSEV UK<br />
vydal Adin, s.r.o., 2006. s. 26. ISBN 80-89244-13-0.<br />
[8] ŽÁRSKA, E. a kol.: Komunálna ekonomika a politika. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2007. s. 12, 13, 48, 49, 50, 51, 54, 55. ISBN 978-80-225-2293-9.<br />
[9] Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[10] Zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
Kontakt<br />
Ing. Jana Rosičová<br />
<strong>pre</strong>dnostka<br />
Mestský úrad mesta Snina<br />
Strojárska 2060/95<br />
069 01 Snina<br />
E-mail: <strong>pre</strong>dnosta@snina.sk<br />
438
Analýza štruktúry študijného programu Verejná správa na<br />
VŠEMvs v Bratislave<br />
Abstrakt<br />
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.<br />
Vývoju uceleného študijného programu realizovaného dištančnou formou musí<br />
<strong>pre</strong>dchádzať starostlivá príprava vzdelávacích cieľov, učebných aktivít a metód hodnotenia.<br />
Cieľom príspevku je analyzovať pripravenosť študijného programu Verejná správa I.<br />
stupeň na realizáciu dištančnej formy vzdelávania.<br />
Kľúčové slová: dištančné vzdelávanie, štruktúra študijného programu, zamýšľané<br />
ciele výuky, učebné aktivity, metódy hodnotenia<br />
Analysis of the structure SEMPA`s Public management study<br />
program in Bratislava<br />
Abstract<br />
Developing a com<strong>pre</strong>hensive distance study program`s curriculum must be <strong>pre</strong>ceded<br />
by careful <strong>pre</strong>paration of learning objectives, learning activities and assessment methods.<br />
Aim of this article is to analyze the <strong>pre</strong>paredness of Public Administration (bachelors degree)<br />
study program for implementation of distance learning.<br />
Keywords: distance learning, structure of study program, intended learning outcomes,<br />
learning activities, assessment methods<br />
Úvod<br />
Podľa G. Rumblea je vyšší stupeň kontroly kľúčom k úspešnému riadeniu dištančného<br />
vzdelávania. [1]. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že v prípade dištančných kurzov<br />
je iba veľmi málo miesta na improvizáciu a ich prispôsobenie tak, ako je tomu v prípade<br />
<strong>pre</strong>zenčnej formy vzdelávania. Cieľom <strong>pre</strong>dloženého príspevku je analýza štruktúry<br />
študijného programu Verejná správa I. stupeň ako východiska <strong>pre</strong> implementáciu dištančnej<br />
formy vzdelávania na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy<br />
v Bratislave.<br />
1. Prehľad literatúry<br />
Analýza štruktúry študijného programu vychádza v súlade s teóriou konštruktivistického<br />
usporiadania z <strong>pre</strong>dpokladu, že v štruktúrovanom študijnom programe sú vo<strong>pre</strong>d<br />
definované ciele výučby, učebné aktivity a metódy hodnotenia, pričom tieto sú aj<br />
vzájomne <strong>pre</strong>viazané. Jednotlivé komponenty študijného programu a ich <strong>pre</strong>viazanosť<br />
možno znázorniť schémou 1.<br />
439
S c h é m a 1<br />
Previazanosť komponentov študijného programu<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Správne formulované zamýšľané výsledky (ciele) vyučovacieho procesu by mali byť<br />
konzistentné, primerané, vyjadrené v pojmoch výkonov študentov, jednoznačné, kontrolovateľné<br />
a merateľné. [2, s. 51]. Jednotlivé vlastnosti zamýšľaných cieľov možno bližšie<br />
špecifikovať nasledujúcim spôsobom:<br />
• konzistentnosť; podriadenosť nižších cieľov vyšším. Cieľ témy je podriadený<br />
cieľu tematického celku, tento zasa cieľu vyučovacieho <strong>pre</strong>dmetu, kompetenciám<br />
absolventa, poslaniu a cieľom vysokej školy (schéma 2);<br />
• primeranosť; súlad požiadaviek vyjadrených cieľmi s možnosťami a schopnosťami<br />
študentov i učiteľov, s reálnymi podmienkami vyučovacieho procesu.<br />
V kontexte vysokoškolských študijných programov možno zdôrazniť, že nároky<br />
na študentov by sa mali v priebehu štúdia zvyšovať, t.j. ciele na prvom stupni<br />
štúdia by mali byť menej náročnejšie ako na druhom stupni štúdia a uvedená<br />
skutočnosť by mala byť zohľadnená aj v rámci jednotlivých ročníkov zvoleného<br />
stupňa štúdia, resp. v rámci počtu kreditov pridelených konkrétnemu <strong>pre</strong>dmetu;<br />
• vyjadrenie v pojmoch výkonov študentov; pri kontrole výsledkov vyučovacieho<br />
procesu nebudeme zisťovať, či učiteľ oboznámil študentov s ..., ale či študenti<br />
dokážu vysvetliť ... Inak povedané, cieľ má opisovať konečný stav, ktorý má byť<br />
dosiahnutý, t. j. zmeny vo vedomostiach, v zručnostiach, v postojoch študentov.<br />
V tejto súvislosti je nutné v prvom rade deklarovať, či vyžadované výsledky učenia<br />
majú byť kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru, t. j. či je naším<br />
cieľom iba zvýšiť požadované množstvo znalostí, alebo aj <strong>pre</strong>hĺbiť pochopenie,<br />
ako aj to, či majú byť dosiahnuté deklaratívne alebo funkčné znalosti;<br />
440
• jednoznačnosť; formulácia cieľa takými slovami, ktoré nepripúšťajú viacvýznamový<br />
výklad ich zmyslu ani učiteľmi, ani študentmi. Pri formulácii cieľa je nutné<br />
výkon študenta opísať aktívnymi alebo tiež činnostnými slovesami a treba<br />
mať na zreteli, že existujú viaceré úrovne osvojenia si učiva (napr. zapamätanie<br />
informácií, ich aplikácia a pod.). [3, s. 337]. K formulácii jednoznačných cieľov<br />
možno využiť niektorú z taxonómií študijných cieľov;<br />
• kontrolovateľnosť, merateľnosť; určenie cieľa tak, aby umožnil porovnať dosiahnuté<br />
výsledky s vytýčenými cieľmi a rozhodnúť, do akej miery sa ciele dosiahli.<br />
Vyžadované ciele učenia by <strong>pre</strong>to nemali byť formulované vágne (pochopiť, naučiť,<br />
<strong>pre</strong>dstaviť, oboznámiť, poskytnúť).<br />
S c h é m a 2<br />
Previazanosť komponentov študijného programu<br />
Aktivity<br />
(Activities)<br />
Výsledky <strong>pre</strong>dmetu<br />
(Course Outcomes)<br />
Ciele témy v rámci <strong>pre</strong>dmetu<br />
(Unite objectives)<br />
Poslanie a ciele vysokej školy<br />
(University Mission)<br />
Kompetencie absolventa študijného<br />
programu<br />
(Program Competencies)<br />
Hodnotenie<br />
(Assessments)<br />
441<br />
Aktivity<br />
(Activities)<br />
Výsledky <strong>pre</strong>dmetu<br />
(Course Outcomes)<br />
Ciele témy v rámci <strong>pre</strong>dmetu<br />
(Unite objectives)<br />
Hodnotenie<br />
(Assessments)<br />
Prameň: Palloff, R. - Pratt, K.: Assessing the Online Learner: Resources and Strategies<br />
for Faculty. San Francisco: Jossey-Bass, 2009. s. 276. ISBN 978-0-470-46013-9.
Medzi aktivity na dosiahnutie deklaratívnych znalostí zaraďujeme najmä aktivity<br />
s jednosmerným tokom informácií od učiteľa k študentovi (napríklad <strong>pre</strong>dnáška). Medzi<br />
aktivity zamerané na dosiahnutie funkčných znalostí zaraďujeme najmä aktívne formy<br />
výučby, t. j. metódy so zapojením študenta, a teda zobojsmernením informačného toku<br />
medzi učiteľom a študentom (riešenie problémov, prípadových štúdií a pod.). [4, s.108].<br />
Výsledky hodnotenia majú zásadný vplyv na budúcu kariéru študentov. Je <strong>pre</strong>to dôležité,<br />
aby sa hodnotenie vykonávalo profesionálne, bez ohľadu na okolnosti,a aby sa do<br />
úvahy brali informácie, ktoré sú k dispozícii o testovaní a procese skúšania. Hodnotenie<br />
poskytuje vysokým školám tiež cenné informácie o efektivite výučby a podpore študentov.<br />
Postupy na hodnotenie študentov by mali [5, s. 16]:<br />
• byť navrhnuté tak, aby umožňovali meranie zamýšľaných študijných výsledkov<br />
a ďalších cieľov študijného programu,<br />
• byť vhodné <strong>pre</strong> daný účel, buď ako diagnostické, formatívne alebo sumatívne,<br />
• mať jasné a zverejnené kritériá známkovania,<br />
• vykonávať ľudia, ktorí rozumejú významu hodnotenia v študijnom raste študentov<br />
na dosiahnutie vedomostí a zručností spojených s ich plánovanou kvalifikáciou,<br />
• ak je to možné, nespoliehať sa na rozhodnutie jednotlivých skúšajúcich,<br />
• vziať do úvahy všetky možné dôsledky skúšobného poriadku,<br />
• mať jasné pravidlá týkajúce sa absencie študentov <strong>pre</strong> chorobu a ďalšie poľahčujúce<br />
okolnosti,<br />
• zabezpečiť, že hodnotenie sa bude vykonávať bezpečne v súlade s postupmi definovanými<br />
na vysokej škole,<br />
• byť <strong>pre</strong>dmetom administratívneho overovania a kontroly na zabezpečenie<br />
správnosti postupov.<br />
Okrem toho by študenti mali byť jasne informovaní o stratégii hodnotenia, ktorá sa<br />
používa v ich programe, aké skúšky alebo iné metódy hodnotenia sa na nich budú aplikovať,<br />
čo sa bude od nich očakávať a mali by ovládať kritériá, ktoré sa budú používať na<br />
posudzovanie ich výkonnosti.<br />
Medzi metódy overenia deklaratívnych znalostí zaraďujeme napríklad testy s uzatvorenými<br />
otázkami (MCQ), ústne skúšanie alebo písomné skúšanie s otvorenými otázkami.<br />
[4, s. 197].<br />
Medzi metódy overenia funkčných znalostí zaraďujeme napríklad <strong>pre</strong>zentácie (ústne<br />
alebo postery), individuálne alebo skupinové projekty. [4, s. 218].<br />
442
2. Výskumné metódy<br />
V súvislosti s analýzou štruktúry študijného programu boli formulované nižšie uvedené<br />
výskumné otázky.<br />
1. Existujú vo<strong>pre</strong>d definované zamýšľané výsledky študijného programu (<strong>pre</strong>dmetu)<br />
jednotlivých tém?<br />
2. Sú jednotlivé zamýšľané výsledky správne formulované?<br />
Za správne formulované sa v zmysle teoretických poznatkov považujú ciele,<br />
ktoré sú konzistentné, primerané, vyjadrené v pojmoch výkonov študentov,<br />
jednoznačné, kontrolovateľné a merateľné.<br />
Podľa Bloomovej revidovanej taxonómie cieľov sa <strong>pre</strong>dpokladá, že správne<br />
formulované ciele výučby nesmerujú iba k zapamätaniu si učiva, ale aj k jeho<br />
porozumeniu, aplikácii, analýze, hodnoteniu a k tvorivému uplatneniu získaných<br />
poznatkov. Pre účely tejto štúdie sme <strong>pre</strong>dpokladali, že zapamätanie učiva<br />
a jeho porozumenie re<strong>pre</strong>zentujú deklaratívne znalosti, zatiaľ čo aplikácia, analýza,<br />
hodnotenie a tvorivé uplatnenie získaných poznatkov re<strong>pre</strong>zentujú funkčné<br />
znalosti.<br />
Predpokladá sa, že ciele jednotlivých <strong>pre</strong>dmetov sa líšia v nadväznosti na:<br />
• ročník štúdia; <strong>pre</strong>dpokladá sa, že v nižších ročníkoch <strong>pre</strong>važuje podiel<br />
<strong>pre</strong>dmetov, ktorých cieľom je <strong>pre</strong>dovšetkým zapamätanie a porozumenie,<br />
zatiaľ čo vo vyšších ročníkoch <strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktorých cieľom<br />
je <strong>pre</strong>dovšetkým aplikácia, analýza, hodnotenie a tvorivé uplatnenie získaných<br />
poznatkov;<br />
• počet kreditov; <strong>pre</strong>dpokladá sa, že v <strong>pre</strong>dmetoch s nižším počtom kreditov<br />
<strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktorých cieľom je <strong>pre</strong>dovšetkým aplikácia,<br />
analýza, hodnotenie a tvorivé uplatnenie získaných poznatkov;<br />
• zaradenie <strong>pre</strong>dmetu medzi povinné <strong>pre</strong>dmety (PP), povinne voliteľné <strong>pre</strong>dmety<br />
(PVP) a voliteľné <strong>pre</strong>dmety (VP); <strong>pre</strong>dpokladá sa, že v <strong>pre</strong>dmetoch so<br />
zaradením medzi PVP a VP <strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktorých cieľom<br />
je <strong>pre</strong>dovšetkým aplikácia, analýza, hodnotenie a tvorivé uplatnenie získaných<br />
poznatkov;<br />
• <strong>pre</strong>dpokladá sa, že ciele jednotlivých tém a <strong>pre</strong>dmetov sú konzistentné<br />
s profilom absolventa študijného programu.<br />
3. Existujú vo<strong>pre</strong>d definované učebné aktivity?<br />
4. Možno prostredníctvom deklarovaných učebných aktivít dosiahnuť zamýšľané<br />
výsledky?<br />
443
5. Existujú vo<strong>pre</strong>d definované postupy hodnotenia študentov?<br />
6. Napĺňajú postupy hodnotenia študentov štandardy formulované normami a<br />
smernicami na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského<br />
vzdelávania?<br />
Predpokladá sa, že postupy sú v súlade s normami a smernicami na zabezpečovanie<br />
kvality, ak:<br />
• sú študenti jasne informovaní o stratégii hodnotenia (prostredníctvom informačného<br />
listu <strong>pre</strong>dmetu),<br />
• sú postupy hodnotenia navrhnuté tak, aby umožňovali meranie zamýšľaných<br />
študijných výsledkov a ďalších cieľov študijného programu,<br />
• sú postupy hodnotenia študentov bezpečné (t.j. ak hodnotenie vykonávajú<br />
viacerí nezávislí hodnotitelia a hodnotenie je anonymné).<br />
Predpokladá sa, že metódy hodnotenia jednotlivých <strong>pre</strong>dmetov sa líšia v nadväznosti<br />
na:<br />
• počet kreditov; <strong>pre</strong>dpokladá sa, že v <strong>pre</strong>dmetoch s nižším počtom kreditov<br />
<strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktoré sú hodnotené inak ako písomnou alebo<br />
ústnou skúškou;<br />
• zaradenie <strong>pre</strong>dmetu medzi povinné <strong>pre</strong>dmety (PP), povinne voliteľné <strong>pre</strong>dmety<br />
(PVP) a voliteľné <strong>pre</strong>dmety (VP); <strong>pre</strong>dpokladá sa, že v <strong>pre</strong>dmetoch so<br />
zaradením medzi PVP a VP <strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktoré sú hodnotené<br />
inak ako písomnou alebo ústnou skúškou.<br />
Výskum bol realizovaný vyčerpávajúcim šetrením 52 informačných listov, ktoré tvorili<br />
prílohu Akreditačného spisu VŠEMvs v Bratislave.<br />
Ciele jednotlivých <strong>pre</strong>dmetov boli skúmané prostredníctvom činných slovies. Tie<br />
boli zaradené do jednotlivých kategórií revidovanej Bloomovej taxonómie cieľov podľa<br />
ich príbuznosti vo význame a následne <strong>pre</strong>hľadne zobrazené vo frekvenčných a v kontingenčných<br />
tabuľkách a v grafoch. Vzhľadom na skutočnosť, že počet položiek vo viacerých<br />
bunkách kontingenčných tabuliek bol nižší ako 5, nebola využitá iná, ako grafická<br />
analýza dát.<br />
Z vykonaných analýz bol vynechaný 8-kreditový povinný <strong>pre</strong>dmet Bakalárska práca,<br />
v ktorom neboli k dispozícii údaje o cieľoch a metódach hodnotenia.<br />
444
3. Výsledky<br />
1. Existujú vo<strong>pre</strong>d definované zamýšľané výsledky študijného programu (<strong>pre</strong>dmetu)<br />
jednotlivých tém?<br />
Zamýšľané výsledky študijného programu sú formulované v akreditačnom<br />
spise VŠEMvs v Bratislave v kontexte teoretických vedomostí, praktických<br />
schopností a zručností, doplňujúcich tieto vedomosti, schopnosti a zručnosti.<br />
Keďže jednotlivé ciele nie sú kvantifikované, <strong>pre</strong>dpokladá sa <strong>pre</strong> ďalší výskum,<br />
že podiel teoretických vedomostí a praktických zručností má byť u absolventa<br />
bakalárskeho stupňa štúdia rovnaký.<br />
Zamýšľané výsledky <strong>pre</strong>dmetu sú obsahom informačných listov <strong>pre</strong>dmetov.<br />
Zamýšľané výsledky jednotlivých tém nie sú v informačných listoch <strong>pre</strong>dmetov<br />
formulované.<br />
2. Sú jednotlivé zamýšľané výsledky správne formulované?<br />
Ako už bolo spomínané, za správne formulované sú považované ciele, ktoré<br />
sú vyjadrené v pojmoch výkonov študentov. Až 45 % z formulovaných cieľov<br />
smeruje k výkonom učiteľa (charakterizovať, objasniť, opísať, poskytnúť, poukázať,<br />
<strong>pre</strong>dstaviť, <strong>pre</strong>zentovať, priniesť, pripraviť, prispieť, rozšíriť, rozvíjať, rozvinúť,<br />
sprístupniť, sprostredkovať, uviesť, vyložiť, vysvetliť, zdôrazniť, zoznámiť,<br />
zvýšiť), a nie k výkonom študenta.<br />
Pokiaľ sa týka <strong>pre</strong>dpokladu, že v nižších ročníkoch <strong>pre</strong>važuje podiel <strong>pre</strong>dmetov,<br />
ktorých cieľom je <strong>pre</strong>dovšetkým zapamätanie a porozumenie bolo zistené,<br />
že zapamätanie a porozumenie, ako cieľ <strong>pre</strong>dmetu štúdia <strong>pre</strong>važuje v 1.<br />
ročníku štúdia (92 %), v 3. ročníku štúdia (76 %) a až následne v 2. ročníku<br />
štúdia (75 %).<br />
Obdobná situácia je aj v prípade aplikácie, analýzy, hodnotenia a tvorivého<br />
uplatnenia získaných poznatkov, keď uvedené ciele <strong>pre</strong>važujú najmä v 2. ročníku<br />
(25 %) a až následne v 3. ročníku (23 %) a v 1. ročníku štúdia (8 %). Uvedený<br />
trend možno <strong>pre</strong>zentovať grafom 1.<br />
445
G r a f 1<br />
Prehľad cieľov <strong>pre</strong>dmetov študijného programu Verejná správa I. stupeň v nadväznosti<br />
na ročník štúdia<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
1 2 3<br />
446<br />
Tvorivos<br />
Hodnotenie<br />
Anal za<br />
Aplikácia<br />
Porozumenie<br />
Zapamätanie<br />
Pokiaľ sa týka <strong>pre</strong>dpokladu, že v <strong>pre</strong>dmetoch s nižším počtom kreditov <strong>pre</strong>važuje<br />
podiel <strong>pre</strong>dmetov, ktorých cieľom je <strong>pre</strong>dovšetkým aplikácia, analýza, hodnotenie a tvorivé<br />
uplatnenie získaných poznatkov, bolo zistené (viď graf 2), že aplikácia, analýza, hodnotenie<br />
a tvorivé uplatnenie získaných poznatkov ako cieľ <strong>pre</strong>dmetu štúdia <strong>pre</strong>važuje pri<br />
2-kreditových <strong>pre</strong>dmetoch (33 %), pri 6-kreditových <strong>pre</strong>dmetoch (20%), pri 4-kreditových<br />
<strong>pre</strong>dmetoch (14 %) a pri 3-kreditových <strong>pre</strong>dmetoch (0 %). Ak by sme za <strong>pre</strong>dmety<br />
s nižším počtom kreditov považovali všetky <strong>pre</strong>dmety s počtom kreditov menším ako 6,<br />
tak deklarované ciele pokrývajú aplikáciu, analýzu, hodnotenie a tvorivé uplatnenie získaných<br />
poznatkov v celkovom rozsahu 55 % a zapamätanie a porozumenie až v 61,7 %.<br />
G r a f 2<br />
Prehľad cieľov <strong>pre</strong>dmetov študijného programu Verejná správa I. stupeň v nadväznosti<br />
na počet kreditov<br />
2 3 4 6<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Ro ník<br />
Tvorivos<br />
Hodnotenie<br />
Anal za<br />
Aplikácia<br />
Porozumenie<br />
Zapamätanie<br />
Po et kreditov
V nadväznosti na zaradenie <strong>pre</strong>dmetu medzi povinné <strong>pre</strong>dmety (PP), povinne voliteľné<br />
<strong>pre</strong>dmety (PVP) a voliteľné <strong>pre</strong>dmety (VP) bolo zistené, že u PVP a VP je zapamätanie<br />
a porozumenie deklarované až v 47 % cieľov, zatiaľ čo aplikácia, analýza, hodnotenie<br />
a tvorivé uplatnenie získaných poznatkov iba v 40 % <strong>pre</strong>dmetov.<br />
Vychádzajúc z formulovaného <strong>pre</strong>dpokladu, že podiel teoretických vedomostí<br />
a praktických zručností má byť u absolventa bakalárskeho stupňa štúdia rovnaký, môžeme<br />
konštatovať, že formulované ciele jednotlivých <strong>pre</strong>dmetov nie sú konzistentné s profilom<br />
absolventa študijného programu. Ako vyplýva z grafu 3, podiel cieľov zapamätanie<br />
a porozumenie zo všetkých stanovených cieľov činí až 75,2 %.<br />
G r a f 3<br />
Prehľad cieľov <strong>pre</strong>dmetov študijného programu Verejná správa I. stupeň vyjadrených<br />
v synonymách podľa revidovanej Bloomovej taxonómie cieľov<br />
Zapamätanie<br />
Porozumenie<br />
Aplikácia<br />
Anal za<br />
Hodnotenie<br />
Tvorivos<br />
Ch ba 2<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
1<br />
0<br />
0<br />
9<br />
19<br />
Odpovede na otázku č. 3: Existujú vo<strong>pre</strong>d definované učebné aktivity? a otázku č. 4:<br />
Možno prostredníctvom deklarovaných učebných aktivít dosiahnuť zamýšľané výsledky?<br />
neboli objasnené, keďže <strong>pre</strong>dložené informačné listy <strong>pre</strong>dmetov v študijnom programe<br />
Verejná správa I. stupeň neobsahovali aktivity, pomocou ktorých majú byť vytýčené ciele<br />
dosiahnuté.<br />
5. Existujú vo<strong>pre</strong>d definované postupy hodnotenia študentov?<br />
Informačné listy <strong>pre</strong>dmetov v študijnom programe Verejná správa I. stupeň<br />
obsahujú informácie o priebežnom a záverečnom hodnotení.<br />
6. Napĺňajú postupy hodnotenia študentov štandardy formulované normami<br />
a smernicami na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského<br />
vzdelávania?<br />
447<br />
85
Možno jednoznačne konštatovať, že deklarované postupy hodnotenia nespĺňajú<br />
štandardy formulované normami a smernicami na zabezpečovanie<br />
kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania. Z <strong>pre</strong>dložených<br />
informačných listov nie je možné posúdiť, aký je podiel priebežného a záverečného<br />
hodnotenia na celkovom hodnotení študentov. Taktiež nie je možné zistiť,<br />
aké konkrétne postupy budú zvolené <strong>pre</strong> hodnotenie. Metódy hodnotenia sú<br />
označené iba názvami, ako sú aktívna účasť, diskusia, domáce zadanie na PC,<br />
<strong>pre</strong>zentácia, priebežné hodnotenie, seminárna práca, samostatná práca, test, písomná<br />
alebo ústna skúška, písomná skúška, záverečný test, seminárna práca,<br />
pričom nie sú bližšie špecifikované, a ani nie je určené, dosiahnutie ktorého<br />
z vytýčených cieľov má byť prostredníctvom nich merané. Informácie o bezpečnosti<br />
postupu hodnotenia nie sú k dispozícii.<br />
Ako vyplýva z grafu 4, najviac využívanou metódou priebežného hodnotenia je aktívna<br />
účasť (44) a najviac využívanou metódou záverečného hodnotenia (viď graf 5) je<br />
písomná alebo ústna skúška (31).<br />
G r a f 4<br />
Metódy priebežného hodnotenia<br />
aktívna ú as<br />
diskusia<br />
domáce zadania na PC<br />
<strong>pre</strong>zentácia<br />
priebe né hodnotenie<br />
samostatná práca<br />
seminárna práca<br />
test<br />
ch ba<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
1<br />
1<br />
1<br />
1<br />
3<br />
4<br />
7<br />
7<br />
Ak za podobnú metódu záverečného hodnotenia považujeme aj písomnú skúšku (5)<br />
a záverečný test (5) možno konštatovať, že hodnotenie <strong>pre</strong>dmetov je <strong>pre</strong>važne sústredené<br />
do skúškového obdobia.<br />
448<br />
44
G r a f 5<br />
Metódy záverečného hodnotenia<br />
hodnotenie bakalárskej práce<br />
písomná alebo ústna skú ka<br />
písomná skú ka<br />
seminárna práca<br />
závere ná správa z odbornej praxe<br />
závere n test<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
ch ba<br />
1<br />
1<br />
2<br />
5<br />
5<br />
Z grafu 6 vyplýva, že seminárna práca sa ako metóda záverečného hodnotenia využíva<br />
iba v 20 % pri 4-kreditových <strong>pre</strong>dmetoch.<br />
G r a f 6<br />
Metódy záverečného hodnotenia v závislosti od kreditov<br />
3 4 6<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
6<br />
449<br />
31<br />
Seminárna práca<br />
Závere n test<br />
Písomná skú ka<br />
Písomná alebo ústna skú ka<br />
Po et kreditov<br />
Podľa grafu 7 je <strong>pre</strong>važujúcou formou hodnotenia u voliteľných <strong>pre</strong>dmetov a u povinne<br />
voliteľných <strong>pre</strong>dmetov písomná alebo ústna skúška (81,8 %), resp. písomná alebo<br />
ústna skúška spolu so záverečným testom (69,2 %).
G r a f 7<br />
Metódy záverečného hodnotenia v závislosti od zaradenia <strong>pre</strong>dmetu<br />
PP PVP VP<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Záver<br />
450<br />
Seminárna práca<br />
Závere n test<br />
Písomná skú ka<br />
Písomná alebo ústna skú ka<br />
Zaradenie<br />
Ak vychádzame z už spomínaného <strong>pre</strong>dpokladu, že v štruktúrovanom študijnom<br />
programe sú vo<strong>pre</strong>d definované ciele výučby, učebné aktivity a metódy hodnotenia, pričom<br />
tieto sú aj vzájomne <strong>pre</strong>viazané, vedie nás vykonaná analýza k nižšie uvedeným<br />
odporúčaniam.<br />
• Je vhodné vyvolať diskusiu o napĺňaní profilu absolventa študijného programu<br />
s cieľom znížiť rozsah deklaratívnych vedomostí na úkor funkčných vedomostí.<br />
• Prepracovať informačné listy <strong>pre</strong>dmetov. Informačné listy by mali obsahovať<br />
informácie o cieľoch <strong>pre</strong>dmetu, o jednotlivých témach a ich cieľoch, o učebných<br />
aktivitách, prostredníctvom ktorých majú byť deklarované ciele dosiahnuté,<br />
o metódach hodnotenia, vrátane ich priradenia k deklarovaným cieľom, ďalej<br />
kritériá hodnotenia výkonu študenta a spôsoby dosiahnutia bezpečnosti hodnotenia.<br />
• Je vhodné vyvolať diskusiu o zaťažení študentov s cieľom optimalizovať ciele,<br />
aktivity a metódy hodnotenia, a to najmä u povinne voliteľných <strong>pre</strong>dmetov,<br />
u voliteľných <strong>pre</strong>dmetov a u <strong>pre</strong>dmetov s nižším počtom kreditov.<br />
Nad rámec riešených problémov bolo zistené, že v rámci ďalších <strong>pre</strong>dpisov by<br />
VŠEMvs v Bratislave mala formálne upraviť pravidlá týkajúce sa absencie študentov <strong>pre</strong>
chorobu a ďalšie poľahčujúce okolnosti, ako aj spôsob administratívneho overovania<br />
a kontroly na zabezpečenie správnosti postupov hodnotenia.<br />
Možno <strong>pre</strong>to konštatovať, že vytvorenie konzistentnej štruktúry študijného programu<br />
Verejná správa je aktuálnou výzvou a implementácia dištančnej formy vzdelávania je<br />
príležitosťou na túto výzvu odpovedať.<br />
Poznámka: Príspevok je výstupom z projektu dištančného vzdelávania na Vysokej škole<br />
ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.<br />
Literatúra<br />
[1] RUMBLE, G.: The management of distance learning systems. Paris: UNESCO: International<br />
Institute for Educational Planning, 1992.<br />
[2] TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-322-8.<br />
[3] PALLOFF, R. - PRATT, K.: Assessing the Online Learner: Resources and Strategies<br />
for Faculty. San Francisco: Jossey-Bass, 2009. ISBN 978-0-470-46013-9.<br />
[4] BIGGS, J. - TANG, C.: Teaching for Quality Learning at University. New York: Open<br />
University Press, 2009. ISBN 978-0-335-22126-4.<br />
[5] Normy a smernice na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského<br />
vzdelávania. Helsinky: ENQA, 2009. ISBN 952-5539-04-0.<br />
Kontakt<br />
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.<br />
Katedra marketingu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: zoltan.rozsa@vsemvs.sk<br />
451
Celoživotné vzdelávanie ako súčasť odborného rastu<br />
zamestnancov<br />
Abstrakt<br />
Mgr. Monika Rózsová<br />
Vplyvom vedecko-technického rozvoja, neustále sa vyvíjajúcich technológií, výrobných<br />
postupov a na<strong>pre</strong>dovania v oblasti vedy, sú v súčasnej dobe teoretické poznatky<br />
a praktické skúsenosti získané počas prípravy na výkon povolania často <strong>pre</strong>konané či<br />
zatienené inými požadovanými znalosťami, a to nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj<br />
celej spoločnosti. To je dôvod, <strong>pre</strong>čo sa vzdelávanie musí stať celoživotným procesom<br />
a nemalo by skončiť na určitom stupni. Celoživotné vzdelávanie plní celý rad úloh, ktoré<br />
prispievajú k tomu, aby naša spoločnosť na<strong>pre</strong>dovala vo vývoji, a aby človek, ktorý sa<br />
neustále vzdeláva, bol schopný reagovať na požiadavky trhu práce.<br />
Kľúčové slová: vzdelávanie, vzdelanie, nezamestnanosť, mobilita, flexibilita, osobnostný<br />
rast<br />
Lifetime education as a part of the professional growth of<br />
employees<br />
Abstract<br />
Due to the impact of the scientific and technological development, as nell as constantly<br />
envolving technologies, manufacturing processes, and the achievements in the scientific<br />
field, theoretical knowledge and practical experience gained in the profession <strong>pre</strong>paration<br />
are often exceeded or overshadowed by other required knowlegle, not only from the employer<br />
point of view but from the whole society. That is the reason why the education must<br />
become a lifetime proces and it should not finish at the certain level. Lifelong education<br />
fulfills a variety of tasks which contributes in achieving developments for our society, and<br />
a person who is constantly studying should be able to react on the requirements of the labor<br />
market.<br />
Keywords: learning, education, unemployment, mobility, flexibility, personal growth<br />
Úvod<br />
Vstup do nového tisícročia prináša veľké zmeny do systému tvorby bohatstva a kvality<br />
života ľudskej spoločnosti. Základom ekonomiky v krátkej budúcnosti nebude už<br />
pôda či suroviny, ale vedomosti, multikultúra, intelektuálne produkty a intelektuálny kapitál.<br />
Vzdelávanie by pri <strong>pre</strong>zieravom riadení štátu malo teda patriť v najbližšej budúcnosti<br />
k prioritám. V krajinách EÚ je pod pojmom „celoživotné vzdelávanie“ označované<br />
452
vzdelávanie počas celého života. Vzdelávanie sa stáva celoživotným procesom a nekončí<br />
získaním len určitého typu a stupňa vzdelania. Hlavným dôvodom je vplyv vedeckotechnického<br />
rozvoja, jeho rýchle na<strong>pre</strong>dovanie a potreba získavania nových znalostí,<br />
ktoré sú „nadstavbou“ nad dosiahnutým stupňom vzdelania.<br />
1. Podstata celoživotného vzdelávania<br />
Hlavnými súčasťami vzdelávania je vzdelávanie občanov v <strong>pre</strong>dproduktívnom, produktívnom<br />
a poproduktívnom veku. Základom <strong>pre</strong>dproduktívneho vzdelávania je vzdelávanie<br />
v školskom systéme v školách a v školských zariadeniach, kde žiaci a študenti<br />
získavajú stupeň vzdelania absolvovaním základnej, strednej alebo vysokej školy. Jeho<br />
podstatným prvkom je vysokokvalitné základné vzdelávanie <strong>pre</strong> všetkých. Základné<br />
vzdelanie je nasledované prvotným odborným vzdelávaním, ktoré má poskytnúť mladým<br />
ľuďom nové zručnosti. Dnešná spoločnosť je založená na vedomostiach. Súčasne sa<br />
mladí ľudia majú naučiť, ako sa učiť a osvojovať si pozitívny vzťah k učeniu. Celoživotné<br />
vzdelávanie ďalej zahŕňa vzdelávanie v produktívnom veku. Vo veľkej miere ide o profesionálne<br />
odborné vzdelávanie, vrátane vzdelávania v nezamestnanosti a vzdelávania<br />
v poproduktívnom veku života. Tieto subsystémy celoživotného vzdelávania sú relatívne<br />
samostatné a umožňujú ľuďom začať a ukončiť vzdelávanie v každom veku života, voliť si<br />
druh a odbor štúdia a opätovne sa k štúdiu vrátiť.<br />
2. Dopad celoživotného vzdelávania na nezamestnanosť<br />
Vzdelávanie je tiež jedným zo spôsobov ako <strong>pre</strong>dísť strate zamestnania, či uplatneniu<br />
sa na trhu práce. Vzdelávacia politika je <strong>pre</strong>to zameraná na dlhodobo strategické<br />
investovanie do vzdelania a do profesií, ktoré sú potrebné <strong>pre</strong> trh práce v súčasnosti i <strong>pre</strong><br />
trh práce v blízkej budúcnosti. Vzdelávanie v nezamestnanosti <strong>pre</strong>dstavuje osobitnú skupinu<br />
vzdelávacích programov v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, ktorého cieľom<br />
je, prostredníctvom cielene pripravovaných odborných kurzov ponúkaných rôznymi<br />
vzdelávacími ustanovizňami, uľahčiť jednotlivcovi, aby získal späť prácu alebo o prácu<br />
neprišiel. Na rozdiel od ostatných druhov vzdelávania, vzdelávanie v nezamestnanosti<br />
je spravidla zamerané na konkrétne voľné pracovné miesto a vzdelávanie pracovníkov,<br />
ktorým hrozí strata zamestnania, sa zameriava na rekvalifikáciu pracovníkov.<br />
Všeobecne je dokázané, že existuje vzťah medzi úrovňou vzdelania ľudí a počtom<br />
nezamestnaných. Čím vyššia je úroveň dosiahnutého vzdelania jednotlivca, tým vyššia<br />
je šanca na pracovnom trhu získať zamestnanie a zároveň tým nižšie je riziko, že sa stane<br />
dlhodobo nezamestnaným. Vplyv vzdelania na socioekonomický profil spoločnosti je<br />
výrazný. Uvedenú skutočnosť si možno lepšie <strong>pre</strong>dstaviť na konkrétnom prípade vybraných<br />
dvoch krajov, a to na porovnaní ukazovateľov vzdelanostnej úrovne a stavu nezamestnanosti.<br />
Samozrejme, stupeň vzdelania nie je jediný ukazovateľ, ktorý vplýva na<br />
výšku nezamestnanosti, ale je jedným z dôležitých.<br />
Vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja nastal<br />
priaznivý vývoj. Znižuje sa podiel obyvateľstva s ukončeným základným vzdelaním,<br />
453
astie podiel obyvateľstva, ktoré dosiahlo najmä stredoškolské vzdelanie. Obyvateľstvo<br />
s ukončeným vysokoškolským vzdelaním sa koncentruje najmä do miest vysokého školstva.<br />
Viac než polovicu z celkového počtu obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho<br />
kraja tvorí ekonomicky aktívne obyvateľstvo.<br />
Roky<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Štruktúra obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja podľa vzdelanosti<br />
(v tis. osôb)<br />
Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva<br />
Základné alebo<br />
bez vzdelania<br />
Učňovské<br />
454<br />
Úplné<br />
stredné<br />
Vysokoškolské<br />
Spolu<br />
2001 20,4 137,4 112,3 26,6 296,7<br />
2002 15,0 130,0 121,7 26,6 293,3<br />
2003 20,4 124,3 122,8 27,3 294,8<br />
2004 17,8 120,3 126,3 30,4 294,8<br />
2005 14,8 114,8 126,4 39,2 295,2<br />
2006 13,6 122,7 121,9 43,0 301,2<br />
2007 13,2 123,5 116,3 41,7 294,6<br />
2008 12,9 122,9 120,8 42,7 299,3<br />
Prameň: ŠÚ SR. Bratislava, 2010.<br />
Vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva Prešovského samosprávneho kraja sa zvyšuje<br />
podiel obyvateľstva s ukončeným základným vzdelaním alebo bez vzdelania, znižuje<br />
sa podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré dosiahlo učňovské vzdelania a iba<br />
mierne rastie podiel obyvateľstva, ktoré dosiahlo stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie.<br />
Vysoký podiel obyvateľov so základným vzdelaním alebo bez vzdelania má dosť<br />
podstatný vplyv na mieru nezamestnanosti.
T a b u ľ k a 2<br />
Štruktúra obyvateľov Prešovského samosprávneho kraja podľa vzdelanosti<br />
(v tis. osôb)<br />
Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva<br />
Základné<br />
alebo bez<br />
vzdelania<br />
Učňovské<br />
455<br />
Úplné<br />
stredné<br />
Vysokoškolské<br />
Spolu<br />
2001 27,2 155,8 148,3 34,8 366,2<br />
2002 21,3 161,5 149,6 32,2 364,5<br />
2003 31,5 154,3 146,2 31,5 363,6<br />
2004 43,8 143,4 149,0 37,6 373,8<br />
2005 45,6 139,3 151,4 37,4 373,7<br />
2006 39,3 137,4 162,0 38,7 377,2<br />
2007 31,9 135,0 163,0 45,7 375,6<br />
2008 31,8 133,9 159,3 49,8 374,8<br />
Prameň: ŠÚ SR. Bratislava, 2010.<br />
Na začiatku sledovaného obdobia boli za vysokou mierou nezamestnanosti hlavne<br />
zmeny <strong>pre</strong>biehajúce v zbrojárskej výrobe, nakoľko patrila v Trenčianskom samosprávnom<br />
kraji k najsilnejším odvetviam hospodárstva. Vysoký podiel ekonomicky aktívneho<br />
obyvateľstva a nízka schopnosť ekonomicky tvoriť nové pracovné miesta sa <strong>pre</strong>mietli do<br />
nárastu miery nezamestnanosti. Od roku 2006 možno konštatovať, že sa zvýšil dopyt po<br />
pracovnej sile a miera nezamestnanosti klesla na súčasnú úroveň 4,7 %.<br />
T a b u ľ k a 3<br />
Miera nezamestnanosti v Trenčianskom samosprávnom kraji (%)<br />
Pracujúci<br />
Spolu<br />
z toho:<br />
Roky<br />
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008<br />
13,4 11,3 9,2 8,6 8,1 7,1 5,7 4,7<br />
muži 13,5 11,5 9,0 8,3 7,4 7,0 5,1 3,9<br />
ženy 13,5 11,1 9,4 9,0 9,0 7,1 6,4 5,5<br />
Prameň: ŠÚ SR. Bratislava, 2010.<br />
Na začiatku sledovaného obdobia bola miera nezamestnanosti v kraji veľmi vysoká,<br />
štatistika nad 20 % bola alarmujúca. Prílevom nových investícií, podnikmi postavenými<br />
na tzv. zelenej lúke, sa nezamestnanosť postupne znižovala, a to na súčasnú mieru
13,0 %. Aj napriek zníženiu o viac ako 10 % je to číslo stále veľmi vysoké aj v porovnaní<br />
s inými krajmi v SR.<br />
T a b u ľ k a 4<br />
Miera nezamestnanosti v Prešovskom samosprávnom kraji (%)<br />
Pracujúci<br />
Spolu<br />
z toho:<br />
456<br />
Roky<br />
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008<br />
22,7 20,1 20,4 22,9 21,5 18,1 13,8 13,0<br />
Muži 23,5 20,8 20,5 22,4 20,9 16,6 12,7 10,8<br />
Ženy 21,7 19,3 20,1 23,5 22,2 20,1 15,2 15,9<br />
Prameň: ŠÚ SR. Bratislava, 2009.<br />
3. Dopad celoživotného vzdelávania na konkurencieschopnosť<br />
Rast národného blahobytu a konkurenčnej schopnosti jednotlivých krajín sú závislé<br />
od ľudskej pracovnej sily, od vzdelania človeka a jeho schopnosti prijímať a ďalej rozvíjať<br />
nové vedomosti a novú techniku. Vôľa ľudí vedomostne rásť, neustále sa učiť, je jedným<br />
z najdôležitejších výrobných faktorov. Vzdelávanie je kľúčovým prvkom personálnych<br />
systémov. Úsilie manažérov vedie hlavne k súčasnému a tiež aj budúcemu zvyšovaniu<br />
výkonnosti zamestnancov a ich schopností. Prostredie sa rýchlo mení, a ak chce firma<br />
dosiahnuť úspech, práve ľudský kapitál je významným priestorom, kde sa ešte možno<br />
odlíšiť.<br />
Ľudia s vyšším vzdelaním sú schopní nielen meniť miesto svojho zamestnania , ale<br />
aj odvetvie (pracovný odbor), prípadne vstupovať na pracovisko s nižšími, resp. inými<br />
kvalifikačnými požiadavkami. Ak budeme abstrahovať od nezamestnanosti absolventov<br />
škôl, je zrejmé, že zvýšená kreativita sa získava tak v školských zariadeniach, ako aj<br />
v <strong>pre</strong>dchádzajúcom pracovnom procese.<br />
Významných prvkom v tejto situácii je práve vzdelávanie dospelých, ktorého cieľom<br />
by malo byť nielen doplňovanie vzdelania ako celoživotného procesu, ale aj podpora pri<br />
zmene profesie a rekvalifikácia. Súčasne to podporí aj vstup ďalších skupín obyvateľov<br />
medzi tzv. kreatívnych. Vzdelávanie dospelých by malo pomôcť riešiť nedostatky vzdelania,<br />
ktoré vyplynuli zo vzdelávania uskutočneného počas prvotnej prípravy <strong>pre</strong>d vstupom<br />
do zamestnania. Umožňuje to zmenu orientácie a doplnenie vzdelania tam, kde sa<br />
v minulosti nevytvorili podmienky na plnohodnotné vzdelanie.<br />
4. Dopad celoživotného vzdelávania na osobnosť človeka<br />
Súčasťou politiky vzdelávania je <strong>pre</strong>vencia <strong>pre</strong>d sociálnym vylučovaním niektorých<br />
sociálnych skupín (imigrantov, občanov s neukončeným základným vzdelaním, občanov<br />
vyšších vekových skupín a pod.). Preto sa veľký dôraz kladie na dodržiavanie základných
práv všetkých občanov, a to bez ohľadu na vek, bydlisko, materinský jazyk a finančné<br />
možnosti. Rovnosť príležitostí vzdelávania <strong>pre</strong> všetkých a rešpektovanie ťažkostí, ktoré<br />
prináša vyšší vek, sa <strong>pre</strong>mieta do vzdelávacích programov na získanie gramotnosti dospelých,<br />
na získanie základných zručností a na vzdelávacie programy tzv. „druhej šance“.<br />
Je to priebežný proces stimulovania a povzbudzovania jednotlivca, aby si osvojoval<br />
všetky poznatky, hodnoty, zručnosti a vedomosti, ktoré bude potrebovať počas svojho<br />
života, a aby ich s dôverou, tvorivosťou a potešením aplikoval na všetky úlohy, situácie<br />
a podmienky. Je obvyklým javom, že ľudia majú v priebehu pracovného života niekoľko<br />
zamestnaní, resp. musia meniť zamestnanie v krátkom časovom období, ale aj za účelom<br />
skvalitňovania musia rozširovať svoje základné poznatky. Záujmové vzdelávanie <strong>pre</strong>dstavuje<br />
istú formu <strong>pre</strong>žitia voľného času a financuje si ho účastník vzdelávania.<br />
Literatúra<br />
[1] BRDEK, M. – JÍROVÁ, J.: Sociální politika v zemích EU a ČR. Praha: Codex Bohemia,<br />
1998.<br />
[2] RIEVAJOVÁ, E. a kol.: Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2006. ISBN 80-225-2263-5.<br />
[3] URAMOVÁ, M.: Trh práce a jeho nedokonalosti. Banská Bystrica: EF UMB, 2004.<br />
ISBN 80-8083-011-8.<br />
[4] VARCHOLOVÁ, T.: Manažérska analýza. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-<br />
NÓM, 2001. ISBN 80-225-1478-0.<br />
[5] VINCÚR, P.: Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: Sprint vfra 2000.<br />
ISBN 80-88848-65-2.<br />
[6] Dostupné na internete: ŠÚ SR http://www.statistics.sk .<br />
Kontakt<br />
Mgr. Monika Rózsová<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: monika.rozsova@vsemvs.sk<br />
457
Nová éra civilizácie – výzva na zmenu hospodárskeho<br />
poriadku<br />
Abstrakt<br />
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.<br />
Končí druhá vlna civilizácie. Budúcnosť nemôže byť pokračovaním minulosti, ale<br />
jeho diskontinuitou. Kapitalizmus nemá humánny cieľ, a <strong>pre</strong>to je bez perspektívy. Problémom<br />
je jeho budúca paradigma. Vo veku intelektuálneho kapitálu nemôžu byť jeho<br />
vlastníkmi finančníci (akcionári), ale viac práv musíme dať ľuďom, ktorí v podniku pracujú.<br />
Vyzývavý je návrh modelu „ekonomickej demokracie“, založený na systéme zamestnaneckej<br />
samosprávy.<br />
Kľúčové slová: civilizácia, kapitalizmus, intelektuálny kapitál, vlastníci, finančníci,<br />
ekonomická demokracia, zamestnanecká samospráva<br />
Abstract<br />
New era of the civilisation - challenge for change<br />
of economic system<br />
It is ending the second wave of the civilization. The future cannot be the continuation<br />
of the past, but its dicsontinuity. The capitalism lacks the human target and is without<br />
perspective. The problem its future paradigm. In the era of intellectual capital cannot be<br />
its owners financiers (shareholders) but we must give more rights to people working in an<br />
enterprise. The provocative is a proposal of the „economic democracy“ model based on the<br />
system of the employee´s self – government.<br />
Keywords: civilization, capitalism, intellectual capital, owners, financiers, economic<br />
democracy, employee´s self – goverment<br />
Úvod<br />
Nachádzame sa na konci jednej cesty vývoja ľudskej spoločnosti, t. j. druhej vlny<br />
civilizácie a pripravujeme sa na zajtrajšok, t. j. na život v tretej vlne civilizácie. Žijeme<br />
vo veľmi zložitej dobe, keď mnohé veci, ktoré patrili nášmu bytiu, miznú, kým nové sa<br />
ešte nezrodili a nezaujali svoju pozíciu. V týchto podmienkach sme zároveň svedkami<br />
obrovského kvasu tvorivého myslenia a hľadania východísk a alternatív.<br />
Treba si zároveň uvedomiť a brať na zreteľ to, o čom píše Ch. Handy, ktorý je považovaný<br />
za najväčšieho britského filozofa podnikateľstva a pôsobí ako profesor na London<br />
Business School, a ktorý hovorí, že „nemôžeme sa dívať na budúcnosť ako na pokračovanie<br />
minulosti. Veci, ktoré vás dostali tam, kde ste, sú zriedkakedy totožné s vecami, ktoré<br />
458
vás na tomto mieste môžu udržať. Na budúcnosť musíme hľadieť ako na rad diskontinuít<br />
a naučiť sa pokladať túto skutočnosť za samozrejmú“. [7, s. 38].<br />
Na to pokračuje: „Jedinou možnosťou ako dať budúcnosti zmysel, a to v organizáciách,<br />
v spoločnosti i vo vašom vlastnom živote, je vziať budúcnosť do vlastných rúk,<br />
a nielen na ňu reagovať.“ Odvoláva sa pritom na spisovateľa G. B. Shawa, ktorý kedysi<br />
napísal, že rozumný človek reaguje na svet, zatiaľ čo nerozumný sa snaží svet prinútiť,<br />
aby reagoval na neho. Spisovateľ z toho vyvodzoval, že všetok pokrok (autor článku dodáva,<br />
že i všetky katastrofy) je výsledkom snahy nerozumných ľudí, ktorí sa pokúšajú<br />
svet zmeniť. [7, s. 39].<br />
Civilizácia potrebuje nový hospodársky poriadok<br />
Pri formovaní obrazu o našej budúcnosti sa vynára kardinálny problém, ktorým sa<br />
už dlhšie zaoberajú mnohí odborníci a politici, a tým je budúca paradigma kapitalizmu.<br />
Túto otázku si kladie aj R. Gibson, editor citovanej knihy „Nový obraz budúcnosti“,<br />
ktorý píše: „A ako je to s kapitalizmom samým? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite,<br />
ako sme sa niekedy domnievali. Mnohé hlasy sa dnes pýtajú, kam nás vlastne kapitalizmus<br />
vedie? Alebo, <strong>pre</strong>čo sa tam tak dychtivo rútime? A aký má tento <strong>pre</strong>tek dôsledky <strong>pre</strong><br />
naše životy, <strong>pre</strong> naše miestne spoločenstvo, <strong>pre</strong> naše životné prostredie? Sú to nepohodlné<br />
otázky, <strong>pre</strong>tože žijeme v nepohodlnej dobe. Keď sa dívame do budúcnosti, ani trocha nie<br />
sme si istí tým, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme“. [7, s. 20].<br />
J. A. Schumpeter, známa osobnosť ekonomických dejín, charakterizuje kapitalizmus<br />
vo svojej knihe „Capitalism, Socialism and Democracy“ (New York, Harper, 1942) ako<br />
inherentne efektívny, stabilný a dynamický systém. Na otázku, či tento <strong>pre</strong>žije, odpovedal,<br />
že si to nemyslí. Toto tvrdenie zdôvodňoval v zásade tým, že veľký úspech kapitalizmu<br />
vyústi do sociálnych, politických a kultúrnych podmienok, ktoré spôsobia jeho<br />
zánik. Ako jednu z príčin uvádza, že prosperita dosiahnutá kapitalizmom vyvolá zmeny<br />
v triednej štruktúre spoločnosti, ktorá ju urobí zraniteľnejšou. [1, s. 216, s. 218].<br />
Šesťdesiat rokov po vyjdení Schumpeterovej knihy G. Grass, spisovateľ a nositeľ Nobelovej<br />
ceny za literatúru v roku 1999, v interview povedal:<br />
„...Som človek, ktorý... vie, že mu nemôže byť nič sväté, ani neoliberálny kapitalizmus,<br />
ktorý po páde komunizmu ako keby sa odtrhol z reťaze a je <strong>pre</strong>svedčený, že je neomylný....<br />
Začal v mene nového diktátu globalizácie... šalieť a inšpiruje sa vo vykorisťovaní<br />
19. storočia. Komunizmus.... sa uvaril vo vlastnej šťave. To isté čaká kapitalizmus, ktorý<br />
<strong>pre</strong>žíva proces sebazáhuby, sebadeštrukcie.... Je to šokujúce, lebo nevieme, čo príde po<br />
kapitalizme“. [4, s. 2].<br />
Slobodný trh je súčasťou slobody života spoločnosti, ale i veľmi dôležitý nástroj jej<br />
ekonomickej prosperity. Všetky iné jeho alternatívne riešenia dosiaľ neuspeli. Kapitalizmus<br />
založený na trhu zaznamenal úspech, ale ukázal i vážne slabiny a negatíva. Kapitalizmus<br />
v terajšej podobe zlyhal.<br />
459
M. Rocard, bývalý francúzsky <strong>pre</strong>miér a líder Socialistickej strany uvádza, že životná<br />
úroveň od dôb rímskeho impéria po Veľkú francúzsku revolúciu sa horko-ťažko<br />
zdvojnásobila. Dnes je 150 – krát vyššia. Trhový systém dosiahol ohromujúci úspech po<br />
druhej svetovej vojne, keď počas 30 rokov zaznamenal súvislý a rýchly hospodársky rast.<br />
Existovala plná a dlhodobá zamestnanosť vo vyspelých štátoch a nebola žiadna finančná<br />
a hospodárska kríza, pritom životná úroveň sa zvýšila takmer desaťnásobne.<br />
Autor súčasne tvrdí, že kapitalizmus je krutý. Poukazuje zvlášť na jeho počiatky, keď<br />
ľudia boli nútení pracovať 17 hodín denne, a to bez dní voľna a bez dôchodku... Vďaka<br />
niektorým postupným opatreniam sa nehumánnosť systému čiastočne zmäkčila. Pokiaľ<br />
ide o nedávnu krízu, vidí jej prameň v <strong>pre</strong>pade kúpnej sily stredných a nižších tried<br />
a v krachu špekulatívnych bublín vyvolaných nenásytnosťou bohatých vrstiev, túžiacich<br />
po ešte väčšom množstve peňazí.<br />
Vyslovuje však názor, že ak sa kapitalizmus ponechá len na trh, taký systém je nestabilný.<br />
Preto potrebujeme takú jeho paradigmu, v ktorej si môžu prilepšiť takmer všetci.<br />
[8, s. 7].<br />
O potrebe zmeny kapitalizmu sa vyjadril už dávnejšie L. Thurow, známy profesor na<br />
Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), ktorý napísal: „Kapitalistický systém<br />
v podobe, v akej sa uplatňoval po druhej svetovej vojne, dospel k prirodzenému<br />
koncu svojej cesty...<br />
V súčasnej dobe nevieme dosť dobre, čo bude fungovať. Aj naďalej to bude kapitalizmus,<br />
bude to však kapitalizmus veľmi odlišného typu. Nikto <strong>pre</strong>sne nevie, čo funguje vo<br />
svete ovládanom inteligenciou na rozdiel od sveta, ktorý bol ovládaný parným strojom.<br />
Nikto <strong>pre</strong>sne nevie, čo funguje vo svete s možnosťou okamžitej globálnej komunikácie...“.<br />
Najnovším nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje kapitalizmus, nie je žiadny iný „izmus“.<br />
Je ním akýsi rozklad v okrajových častiach štátov, ktorý skôr či neskôr <strong>pre</strong>nikne<br />
až k ich jadru. V súvislosti s týmto ekonomickým rozkladom poukazuje na Katalánsko,<br />
Baskicko a iné krajiny a na to, že budeme mať niektoré chudobné a niektoré bohaté ekonomiky,<br />
čo sa nemôže v dlhodobej perspektíve osvedčiť. [7, s. 223, s. 229 - 230].<br />
Fakty ukazujú, že vo svete vznikli a existujú veľké sociálne rozdiely medzi občanmi<br />
v jednotlivých štátoch, a to aj v bohatých, ako aj medzi štátmi samotnými. Podľa názoru<br />
bývalého <strong>pre</strong>zidenta Svetovej banky z roku 2003 nemôže byť v poriadku, že 80 % obyvateľov<br />
má k dispozícii 20 % svetovej produkcie a 20 % bohatších obyvateľov disponuje<br />
80 % hrubého svetového produktu. V správe OSN z decembra 2006 sa uvádza, že 2 %<br />
ľudí majú viac majetku než polovica ľudstva. Táto tendencia postupuje razantne smerom<br />
k väčšej nerovnosti v rámci štátov i v globálnom meradle.<br />
Niektorí vedúci svetoví <strong>pre</strong>dstavitelia sú <strong>pre</strong>to <strong>pre</strong>svedčení, že <strong>pre</strong>trvávanie týchto<br />
nerovností a nezabezpečenie širokej účasti občanov na hospodárskom raste povedie<br />
k sociálnym otrasom, ba dokonca k násiliu.<br />
460
R. J. Shiller, profesor ekonómie na University of Yale, cituje ekonómov A. Alesina<br />
a R. Perottiho, ktorí potvrdili, že i pri zohľadnení niekoľkých ďalších faktorov majú<br />
krajiny s vysokou nerovnosťou tendenciu vykazovať väčšiu sociálnu nestabilitu, meranú<br />
napríklad počtom politicky motivovaných atentátov, či počtom ľudí zabitých v súvislosti<br />
s vnútroštátnym masovým násilím. [12].<br />
N. Ferguson, historik, ktorý <strong>pre</strong>dnáša na Harvardovej univerzite, vymenúva tri faktory,<br />
ktoré v poslednom storočí viedli k organizovanému uplatňovaniu smrtiaceho násilia.<br />
Boli to etnické konflikty, rozpadávajúce sa ríše a ekonomická nestabilita. Všetky tri<br />
podmienky sú podľa neho dnes splnené. Hospodársku nestabilitu spája dnes s finančnou<br />
krízou, ktorá má ničivé politické dôsledky. Na základe toho tvrdí, že vek vzbury vo svete<br />
sa už začal. [2].<br />
Mnohí autori z rôznych oblastí spoločenského života spájajú genézu poslednej hospodárskej<br />
krízy <strong>pre</strong>dovšetkým s nehumánnosťou existujúceho modelu trhového hospodárstva,<br />
a teda so súčasnou paradigmou kapitalizmu.<br />
Podnetné úvahy o tom <strong>pre</strong>dkladá Japonec D. Ikeda, <strong>pre</strong>zident Soka Gakkai International,<br />
ktorý píše:<br />
„Hlavná príčina krízy má svoj pôvod v divokej dominancii špekulatívnych finančných<br />
aktív, ktorých rozsah sa odhaduje rôzne, a to až na štvornásobok kumulatívnej<br />
hodnoty HDP sveta. Finančné trhy, ktorých skutočnou funkciou je podporovať a umožňovať<br />
iné ekonomické aktivity, sa postavili do centra diania. Díleri a obchodníci, ktorí<br />
cieľavedomo sledujú zárobok a zisk, často bez ohľadu na dôsledky <strong>pre</strong> iných, stali sa<br />
oslavovanými hviezdami tejto éry. Bezuzdné lakomstvo terajšieho kapitalizmu je jasne<br />
<strong>pre</strong>ukázateľný fenomén...<br />
Najhlbším koreňom krízy je nezdravá orientácia na abstraktný a nepodstatný jav<br />
bohatstva, t. j. na peniaze. Je to patológia tvoriaca základ danej civilizácie“. [3, s. 10].<br />
Podľa autora finančne zameraná globalizácia vytvorila vo veľkom rozsahu takýchto<br />
ľudí. Vo väčšej či v menšej miere stali sme sa všetci homo oconomicus, neschopným<br />
uznať nejakú inú hodnotu ako peňažnú... Taký človek je produktom vektora, ktorý je<br />
vnútornou hodnotou kapitalizmu. O čo v „čistejšej“ forme kapitalizmus kážeme, o to<br />
silnejšie... sme prinútení sledovať tento vektor. [3, s. 13 -14].<br />
Zároveň pripomína, že <strong>pre</strong>vaha monetárnych záujmov zvýrazňuje negatívne stránky<br />
kapitalizmu. Preto je zrejmé, že viera v slobodnú konkurenciu a trh, ktoré mali riešiť<br />
všetky problémy, stratili dôveru.<br />
Napokon zdôrazňuje, že ľudia majú právo žiť v mieri a v ľudských podmienkach. Je<br />
neprijateľné, aby sa základy ľudského živobytia mali narušiť a zničiť v dôsledku „cunami“,<br />
ktoré sa nemôže <strong>pre</strong>dvídať a ktorého pôvod je mimo sféry ich kontroly. Verí však, že<br />
k zabráneniu ďalšieho zhoršenia situácie zosilnia vlády koordináciu fiškálnej a monetárnej<br />
politiky, využívajúc na to svoj um a podniknú rýchle a primerané opatrenia. [3, s. 5, s. 10].<br />
461
Postoj národa ku kapitalizmu, najmä k jeho extrémnym modelom, dokumentuje so<br />
zreteľom na jeho kultúru na príklade Ruska, ako o tom napísal v podnetnom, ale v polemickom<br />
i u nás publikovanom článku V. Jerofejev, spisovateľ žijúci v Moskve, ktorý<br />
má podtitulok „Prečo Rusi nemajú radi kapitalizmus?“. Autor zdôvodňuje svoju tézu<br />
nasledujúco:<br />
„Kapitalizmus nemal v Rusku šťastie. Klasická ruská literatúra ho držala pod prudkou<br />
paľbou pohŕdania a hnevu od samého zrodu. Prvé dekréty o návrate k súkromnému<br />
vlastníctvu v 90. rokoch inteligencia nadšene privítala. Ale keď sa začalo so šokovou<br />
terapiou a znovuzrodená paradigma kapitalizmu dostala výrazné zločinecké zafarbenie,<br />
nadšenie hneď vyprchalo. Väčšina ruského obyvateľstva omráčeného liberálnymi reformami<br />
zaplakala za socializmom“.<br />
Príčinu, <strong>pre</strong>čo Rusi nemajú radi kapitalizmus, zakladá autor na historickom vysvetlení<br />
a spája ju s pravoslávnou morálkou národa, ktorý sa na život díva ako na hriešny<br />
a ovládaný mocou diabla. Odovzdanosť a odmietnutie filozofie úspechu a súkromnej<br />
iniciatívy sú podľa neho srdcom tradičnej ruskej ideológie.<br />
Hoci zdôvodnenie negatívneho postoja národa vychádzajúceho z daného etického<br />
základu je v zásade pravdivé, uvedená argumentácia nevystihuje náležite hlavný dôvod<br />
jeho odporu proti kapitalizmu. Podľa môjho súdu nesmeruje uvedené odmietavé stanovisko<br />
k tomuto ekonomickému systému ako celku, ale len voči jeho istej odrode, t. j. proti<br />
liberálnemu, resp. fundamentalistickému trhovému hospodárstvu, v ktorom absentuje<br />
humánna podstata a ktorý je v Rusku spájaný so zločinnosťou. Veď sám autor napokon<br />
tvrdí, že Rusko ubránilo budúcnosť kapitalizmu, ale s tým rozdielom, že do jedného uzla<br />
sa zviazali tri sily, t.j. štát, cirkev a kapitalizmus. [5, s. 28].<br />
Významný prínos k novému poňatiu kapitalizmu, ktorý obsahuje racionálne jadro,<br />
<strong>pre</strong>dkladá Ch. Handy. Tvrdí:<br />
„Komunizmus mal určitý cieľ, ktorým bola ideálna <strong>pre</strong>dstava rovnosti a prosperity <strong>pre</strong><br />
všetkých..., nemal však mechanizmus potrebný na dosiahnutie tohto cieľa. Kapitalizmus je<br />
naproti tomu mechanizmom, ale javí sa mi tak, že chýba mu cieľ. Ide v ňom o to, aby sme<br />
zbohatli (iba niektorí – pozn. M. S.), alebo patrí k životu aj niečo iné ? Zdá sa totiž, že keď<br />
získame peniaze, len zriedkakedy nám to stačí...Samotné srdce kapitalizmu je napadnuté<br />
zhubným nádorom. Nemá cieľ, <strong>pre</strong> ktorý by sa ľudia mohli nadchnúť“. [7, s. 43 - 44].<br />
Autor <strong>pre</strong>to odporúča, aby v prvom štádiu vytvárania nového obrazu kapitalizmu<br />
sa dôsledne ujasnilo, k čomu toto všetko je a komu to má slúžiť. Odpoveď, že to slúži<br />
tým, ktorí to financujú, teda akcionárom..., nie je vôbec postačujúca, a to z praktického<br />
i z morálneho hľadiska. Musíme mať na pamäti, že novým zdrojom bohatstva je inteligencia...,<br />
čiže rozum a schopnosť ľudí.<br />
Kto vo veku intelektuálneho kapitálu vlastní kapitál ? Akcionári to nie sú..., ani byť<br />
nemôžu. Vlastníkmi intelektu sú kľúčoví zamestnanci podniku. Vlastniť iných ľudí skutočne<br />
nikdy nemôžeme...<br />
462
To znamená, že model, ktorý vychádza z toho, že podnik je vlastníctvom ľudí, ktorí<br />
ho financujú, a že ľudia, ktorí v ňom pracujú, sú len nástrojmi týchto vlastníkov, nezodpovedá<br />
dnešnému veku a rozhodne nebude dostatočný <strong>pre</strong> budúcnosť...<br />
Právo musíme zmeniť tak, aby sa finančníci stali len finančníkmi, a nie vlastníkmi...<br />
Mali by mať právo požadovať primeraný výnos zo svojich peňazí... Musíme súčasne totiž<br />
<strong>pre</strong>hodnotiť, do akej miery môžu nové aktíva hovoriť do vlastníctva a do <strong>pre</strong>vádzky<br />
podniku. Potrebujeme spravodlivejšiu rovnováhu moci. Musíme dať viac práv ľudom,<br />
ktorí v podniku pracujú... V ekonomike zajtrajška, v ktorej inteligencia bude majetkom,<br />
budeme musieť dohliadnuť tiež na to, aby každý mal právo vlastniť časť toho majetku<br />
a bohatstva, ktoré prinesie. [7, s. 43 - 44].<br />
O reálnosti hodnotenia mnohými odborníkmi negatívnych atribútov doterajšej paradigmy<br />
trhového hospodárstva a na ňom založeného tzv. čistého kapitalizmu a návrhov<br />
na jeho zmeny svedčia aj vyjadrenia vysokých politických <strong>pre</strong>dstaviteľov niektorých vyspelých<br />
štátov (napríklad <strong>pre</strong>zidenta Francúzska a nemeckej kancelárky), ktorí po zrážke<br />
s finančnou krízou prišli s programom „umiernenia kapitalizmu,“ čo nemožno pokladať<br />
len za nejaký ich <strong>pre</strong>dvolebný fígeľ. Iní zase hovoria o potrebe modernizácie kapitalistického<br />
systému.<br />
Na margo takého programu J. W. Müller, profesor politológie na Princetonskej univerzite,<br />
napísal: „Nie je to absurdná myšlienka. Existuje dlhá a vážená tradícia katolíckeho<br />
sociálneho myslenia. Vziať tento odkaz vážne by vyžadovalo oveľa rozsiahlejšie<br />
<strong>pre</strong>tvorenie kapitalizmu, než o akom sú pripravení uvažovať chýrni kresťanskí demokrati,<br />
vrátane výrazne širšieho <strong>pre</strong>rozdelenia vlastníctva a mechanizmov, ktoré by mohli<br />
zabezpečiť podiel pracujúcich na manažmente“. [6].<br />
O tom, že požiadavka na „umiernenie“ kapitalizmu nie je len výplodom nejakých<br />
„profesoríkov“ alebo dokonca blúznivcov, ale že je to nástojčivá potreba, svedčia i návrhy<br />
odborárov v Nemecku, aby zamestnanci automobiliek (Opel, Daimler, Volkswagen) sa<br />
podieľali na ich akciovom kapitáli, a aby sa stali spoluvlastníkmi firiem, čím by sa zväčšili<br />
ich spolurozhodovacie práva.<br />
S odvážnou teoretickou <strong>pre</strong>dstavou o novom hospodárskom systéme budúcnosti<br />
prišiel D. Schweickart, profesor filozofie na Loeyola University v Chicagu vo svojej knihe<br />
z roku 2002, ktorá vyšla v slovenčine v roku 2010 pod názvom „Po kapitalizme ekonomická<br />
demokracia“. Autor ponúka v tomto ohľade vlastný teoretický príspevok, označovaný<br />
ako kontraprojekt.<br />
Podľa neho „...existuje vytúžený hospodársky poriadok, ktorý zachováva základnú<br />
silu kapitalizmu, ale eliminuje jeho fundamentálne slabosti.“ Nazýva ho „...príznačne<br />
ekonomická demokracia, <strong>pre</strong>tože rozširuje demokraciu do oblastí života, ktoré sa dosiaľ<br />
pokladali za <strong>pre</strong>kročenie všetkých limitov“. [13, s. 17].<br />
Základnými piliermi, resp. znakmi tohto modelu ekonomickej demokracie sú tri<br />
piliere, resp. znaky, keď druhý je spoločný s kapitalizmom. Sú nimi:<br />
463
• zamestnanecká samospráva,<br />
• trh tovarov a služieb,<br />
• spoločenská kontrola investícií.<br />
Rozhodujúcou črtou daného modelu je zamestnanecká samospráva podnikov, ktorá<br />
má dva zásadné prvky:<br />
• ruší sa súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, pričom sa tieto považujú<br />
za kolektívne vlastníctvo spoločnosti. Každý podnik kontrolujú tí, ktorí v ňom<br />
pracujú. Väčšina z podnikov má volené zamestnanecké rady;<br />
• ruší sa námezdná práca. Príjmy pracujúcich <strong>pre</strong>dstavujú podiely na zisku a nie<br />
mzdy, či platy. Tieto však nebudú rovnaké. [13, s. 18, s. 73 - 74].<br />
Teória nástupníckeho ekonomického systému vo vzťahu k terajšiemu modelu kapitalizmu<br />
je výsledkom dlhodobého výskumu autora, a to jednak kapitalizmu, ktorý<br />
označuje za krutý a <strong>pre</strong>dátorský systém, a jednak skúseností z uplatňovania prvkov zamestnaneckej<br />
samosprávy v niektorých kapitalistických štátoch (napríklad v družstvách<br />
v Taliansku a vo Švédsku, Mondragónsky „experiment“ v Španielsku) a v bývalých socialistických<br />
krajinách (juhoslovanský experiment, čínsky „socializmus“).<br />
Pokiaľ ide o kardinálnu otázku historických úspechov a empirických skúseností so<br />
životaschopnosťou nových štruktúr podnikov na báze ekonomickej demokracie, autor<br />
ich hodnotí takto: „V tomto ohľade nájdeme množstvo dôkazov založených na tisíckach<br />
príkladov, poukazujúcich na to, že participácia robotníkov na ekonomickom rozhodovaní<br />
a spravodlivé rozdeľovanie zisku smerujú k podpore produktivity a že samosprávne<br />
riadenie podnikov je v drvivej väčšine úspešnejšie ako v kapitalistických náprotivkoch“.<br />
[13, s. 85 - 86].<br />
Zamestnanecká samospráva je staronový model, ktorý má svoje <strong>pre</strong>dnosti, ale nie<br />
je ani bez problémov. Je to však prijateľný systém budúcnosti, ktorý si vyžaduje ďalšie<br />
skúmanie a <strong>pre</strong>dovšetkým experimentovanie.<br />
„Nedoneseným“ prvkom modelu ekonomickej demokracie sú najmä myšlienky týkajúce<br />
sa spoločenskej kontroly investícií, konkrétne regionálnej a komunálnej alokácie<br />
centrálne nahromadených fondov, ktorými sa tu nezaoberáme. Koniec koncov samotný<br />
autor pripúšťa pri tejto téme „trocha priestoru na pochybnosti“, keď píše: „Keďže nikdy<br />
nebol uvedený do praxe taký investičný mechanizmus, ako som ho opísal v knihe, nemožno<br />
sa vyjadriť o tejto inštitúcii jednoznačne. V tomto prípade nejestvujú ani ekonomické<br />
štúdie“. [13, s. 88].<br />
Autor napokon konštatuje, s čím možno súhlasiť, že „kontraprojekt“ ako sebavedomý<br />
projekt, je ešte vždy v plienkach, a to napriek tomu, že jeho korene siahajú hlboko do minulosti.<br />
Ak chceme zaznamenať úspech, musí sa nevyhnutne hlbšie a dôkladnejšie analyzovať<br />
daná problematika a musia sa zaangažovať do tohto zápasu milióny ľudí“. [13, s. 37 - 38].<br />
464
V tejto súvislosti tiež poznamenáva, čo je takisto pravdivé, že výzva na vytvorenie<br />
nového ekonomického poriadku „...nemusí byť úspešná, <strong>pre</strong>tože sily vystupujúce proti<br />
nej majú stále veľkú moc. Je však jasné, že vízie siahajúce za kapitalizmus sú najlepšou<br />
nádejou <strong>pre</strong> naše ciele a zároveň zárukou, že sa taký pokus uskutoční“. [13, s. 36].<br />
Záver<br />
D. Schweickart píše: „Keď si zalistujete v článkoch, ktoré v tom čase (t. j. na začiatku<br />
90. rokov - pozn. M. S.) napísali ekonómovia a politickí stratégovia zainteresovaní<br />
do hospodárskej rekonštrukcie východného bloku..., zistíte, že za významnú reformnú<br />
agendu pokladali otázky samosprávy.“ Z ďalšieho tvrdenia autora možno však usúdiť, že<br />
lídri týchto krajín nerešpektovali tieto návrhy, že neboli „normálni“ a spoliehali sa len na<br />
„grandiózne experimenty“ privatizácie, deregulácie a na voľnú ruku trhu. A historická<br />
príležitosť sa tak stratila. [13, s. 21 - 22].<br />
Toto hodnotenie postojov a počinov vtedajších <strong>pre</strong>dstaviteľov sa naplno vzťahuje<br />
i na česko-slovenských a neskôr i na slovenských politických a vládnych samovládcov<br />
a siaha až po dnešok. Vzťahuje sa teda na tých, ktorí nastúpili a realizujú ekonomickú<br />
reformu bez akejkoľvek koncepcie a dlhodobejšieho výhľadu.<br />
Podobne ako v iných reformujúcich sa štátoch, dali sa aj naše vládnuce garnitúry<br />
opantať za podpory „cynických rád“ niektorými sebavedomými západnými, najmä americkými<br />
ekonómami chimérou trhového liberalizmu, v dôsledku čoho sa u nás dostala<br />
do po<strong>pre</strong>dia hŕstka privatizérov a tunelárov na úkor uspokojenia potrieb slovenského<br />
národa a súčasne sa poslal na vedľajšiu koľaj inštitút štátu. Pritom sa hrdíme, že sme<br />
kresťanským štátom.<br />
Pre súčasnosť a budúcnosť SR platí to, čo nazval J. A. Schumpeter procesom „kreatívnej<br />
deštrukcie“. Vo všeobecnosti to znamená, že staré a nereformovateľné systémy treba<br />
rušiť a nahradiť ich novými. Týka sa to <strong>pre</strong>dovšetkým <strong>pre</strong>hnitej paradigmy liberálneho<br />
trhového hospodárstva a kapitalizmu. Jeho novú koncepciu musíme však vymodelovať<br />
a postupne ju konštituovať. Táto úloha je <strong>pre</strong> nás o to naliehavejšia, že o tvári tretej vlny<br />
civilizácie sa u nás síce už dávnejšie hovorí, ale len hovorí. Pritom vládne orgány a akademické<br />
inštitúcie v podstate nič v tomto smere nepodnikajú.<br />
465
Literatúra<br />
[1] Die ökonomischen Lehren von Marx, Keynes, Schumpeter (prof. M. Timmermann-editor).<br />
Stuttgart: Verlag W. Kohlhammer, 1987.<br />
[2] FERGUSON, N.: Svet práve vstúpil do veku vzbury. In: Sme, 28. 5. 2009.<br />
[3] IKEDA, D.: Toward Humanitarian Competition: A New Current in History. Tokyo:<br />
Soka Gakki International, 2009.<br />
[4] JANÍK, B.: Literatúra svet nezmení. In: Národná obroda, 9.3.2002. s.II.<br />
[5] JEROFEJEV, V.: Tajné spomienky na sladký život. In: Sme, 27.6.2009.<br />
[6] MÜLLER, J.: Sľubný pôvab opatrnej viery. In: Sme, 11.7.2009.<br />
[7] Nový obraz budoucnosti (Rowan Gibson-editor) Praha: Management Press, 2007.<br />
[8] ROCARD, M.: Pochmúrna budúcnosť čaká ten „zlý“ kapitalizmus. In: Hospodárske<br />
noviny, 5. 8. 2009.<br />
[9] SEDLÁK, M.: Manažment. Bratislava: Iura Edition, 2009.<br />
[10] SEDLÁK, M.: Výzvy na humanizáciu kapitalizmu. In: Kultúra, č. 18, 2009.<br />
[11] SEDLÁK, M.: The Absence of Ethias in Business and the Necessity to Humanize<br />
Current Capitalis Paradigm. In: Ivanička, K. et al.: Overcoming Crisis – Creation of<br />
the New Model for Socio-Economic Development of Slovakia. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2010.<br />
[12] SHILLER, R. J.: Nerovnosť a jej kritici. In: Hospodárske noviny, 23.-25. 3. 2007.<br />
[13] SCHWEICKART, D.: Po kapitalizme ekonomická demokracia. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
Spolku slovenských spisovateľov, 2010.<br />
Kontakt<br />
prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: mikulas.sedlak@vsemvs.sk<br />
466
Stručné zamyslenie nad vybranými funkciami právneho<br />
poriadku Slovenskej republiky<br />
Abstrakt<br />
JUDr. Robert Seidner<br />
V príspevku sa autor sústreďuje na rámcové teoreticko-právne úvahy bezprostredne<br />
súvisiace s pojmami „právo“ a „právny poriadok“, a to tak z hľadiska ich vnútornej štruktúry,<br />
vzájomných väzieb, ako aj vonkajších vzťahov. Súčasťou príspevku je aj niekoľko<br />
stručných zamyslení nad vybranými funkciami právneho poriadku, <strong>pre</strong>dovšetkým nad<br />
ochrannou funkciou, ktorá plní nezastupiteľné miesto v rôznych právnych odvetviach<br />
(napr. ústavné právo, trestné právo, občianske právo, pracovné právo, atď.) pri ochrane<br />
osôb a majetku.<br />
Kľúčové slová: právny poriadok, právo, ochranná funkcia, fyzická osoba, právnická<br />
osoba, majetok<br />
Brief reflection on the selected functions of the legal system<br />
of the Slovak Republic<br />
Abstract<br />
In the processed article the author concentrates on the theoretical framework and legal considerations<br />
directly related with the terms of „law“ and „legal system“, both in terms of their<br />
internal structure, interactions, as well as external relations. Part of the paper is also some brief<br />
reflection on the selected functions of the legal system in particular protective function that performs<br />
an irreplaceable role in a variety of legal branches (e.g. constitutional law, criminal law,<br />
civil law, labour law, etc.) to protect persons and property.<br />
Keywords: legal system, law, protective function, individual person, legal entity, property<br />
1. Stručne k pojmom „právo“ a „právny poriadok“ a ich obsahu<br />
Spoločenské vzťahy sú regulované na základe rôznych faktorov (napr. sociologických,<br />
ekonomických, psychologických, geografických, etických, atď.). Osobitný význam<br />
v tomto kontexte plní „právo“, ktoré možno inter<strong>pre</strong>tovať z rôznych hľadísk.<br />
V širšom slova zmysle <strong>pre</strong>dstavuje „právo“ kumulovanú skupinu pravidiel správania<br />
sa, ktorá je vyžadovaná a akceptovaná majoritnou časťou spoločnosti.<br />
Naopak, v užšom slova zmysle, môžeme „právo“ vnímať ako určitý systém, ktorý má<br />
vnútornú štruktúru postavenú v zásade na normatívnom princípe, tzn. jeho parciálne<br />
467
časti sa vzťahujú na určitú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu, ale neurčitého<br />
počtu (tzv. „pozitívne právo“), resp. jeho iné oblasti sú budované autonómne od akejkoľvek<br />
legislatívy, keďže nie sú determinované orgánmi verejnej moci, ale výlučne samotnou<br />
prirodzenosťou ľudskej existencie (tzv. „prirodzené právo“).<br />
Synonymum pojmu „pozitívne právo“ je vyjadrené v pojme „objektívne právo“.<br />
V oboch prípadoch ide o označenie takého práva, ktoré má status platnosti (účinnosti)<br />
v rámci určitého územia a v určenom časovom období, pričom v ich zmysle sa tvorí bazálna<br />
systémová konštrukcia vychádzajúca z toho, že určité správanie sa je členom spoločnosti<br />
povolené, prikázané alebo zakázané, resp. dochádza ku klasifikovaniu správania<br />
sa ako právneho alebo protiprávneho, a v prípade, ak správanie sa vykazuje znaky protiprávnosti,<br />
pozitívne (objektívne) právo ustanovuje <strong>pre</strong> túto situáciu aplikáciu príslušnej<br />
sankcie (trestu).<br />
Na druhej strane antonymum pojmu pozitívne (objektívne) právo je obsiahnuté<br />
v pojme „subjektívne právo“. To umožňuje jednotlivým členom spoločnosti (ak sú<br />
oprávnení, pozn.) správať sa v určitej situácii individuálnym spôsobom, avšak v súlade<br />
s pozitívnym (objektívnym) právom.<br />
Právo možno vo všeobecnosti označiť ako „systém systémov“, ktorý kategorizuje,<br />
systematizuje a ovplyvňuje spoločenské vzťahy na rôznom základe, a to z hľadiska historickej<br />
genézy ľudstva už od jeho vzniku.<br />
Neexistencia práva by znamenala chaos s ohľadom na správanie sa členov spoločnosti<br />
(spoločenských skupín), a teda aj destabilizáciu spoločenských vzťahov a hodnôt<br />
osobitného významu (napr. rovnosť, sloboda alebo spravodlivosť).<br />
Nezastupiteľnosť a nenahraditeľnosť práva ako „správcu“ správania sa subjektov<br />
spoločenských vzťahov je nespochybniteľná aj z toho dôvodu, že samotný vzťah „najvýznamnejších“<br />
spoločenských hodnôt je v zásade nekomplementárny, tzn. v prostredí<br />
spoločnosti, ktorej formu a obsah dotvára ľudské správanie sa za podmienok a pravidiel<br />
stanovených právom, <strong>pre</strong>trváva večný „konflikt“ týchto hodnôt.<br />
V tejto súvislosti M. Kuril poukazuje napr. na skutočnosť, že historický exkurz a skúsenosti<br />
s bývalým totalitným štátom v Československu potvrdili, že rovnosť dominujúca<br />
na úkor slobody a spravodlivosti má za následok obmedzovanie základných demokratických<br />
princípov, slobôd a súkromného vlastníctva a vedie k legalizácii policajného štátu,<br />
v ktorom sú hodnoty slobody a spravodlivosti nahradené vykorisťovaním a zastrašovaním.<br />
[1, s. 17].<br />
Autori právnych vied definujú pojem „právo“ osobitným spôsobom; väčšina znakov<br />
spojených s týmto pojmom sú však totožné alebo blízko príbuzné.<br />
Podľa A. Gerlocha <strong>pre</strong>dstavuje právo fenomén, ktorý je svojou podstatou značne<br />
zložitý, mnohovýznamový a mnohorozmerný. Autor poukazuje na skutočnosť, že právo<br />
možno chápať vo viacerých rovinách, napr. v rovine informačnej ako „nositeľa“ infor-<br />
468
mácií <strong>pre</strong> adresátov právnych noriem, v rovine mocenskej ako „prostriedok“ realizácie<br />
štátnej politiky, v rovine normatívnej ako „systém“ pravidiel regulujúcich ľudské správanie,<br />
prípadne v rovine sociálnej ako „systém“ spoločenských vzťahov, ktoré podmieňujú<br />
obsah spoločenských pravidiel. [2, s. 19].<br />
Niektorí ďalší autori <strong>pre</strong>cizujú pojem „právo“ v zásade obdobným spôsobom. J. Prusák<br />
uvádza, že špecifické znaky práva oproti neprávnym normám sú určené najmä „štátnym<br />
donútením“, „štátom stanovenou a uznanou formou práva“ a „monizmom práva“.<br />
Úlohou normatívnych systémov v spoločnosti, konštatuje ďalej autor, ktoré vychádzajú<br />
z hodnôt spoločnosti a ktoré regulujú správanie sa ľudí, je integrácia skupiny (spoločnosti),<br />
ktorú si vyžaduje jej existencia. Bez potrebného stupňa integrácie by došlo k dezintegrácii,<br />
k rozpadu a napokon k zániku skupiny (spoločnosti). Právo a iné normatívne<br />
systémy integrujú spoločnosť tým, že vyjadrujú a chránia určité potreby a hodnoty, bez<br />
ktorých nie je možná ich existencia, vývoj a prosperita. [3, s. 17].<br />
Odborná literatúra sa rovnako zaoberá aj definovaním pojmu „právny poriadok“.<br />
Podľa M. Večeřu je právny poriadok tvorený sústavou prameňov práva, pričom ide o formy,<br />
ktoré obsahujú právne normy a ktoré dodávajú pravidlám v nich obsiahnutých charakter<br />
práva. Výlučne také pravidlo správania sa, ktoré má štátom (resp. v medzinárodnom<br />
práve spoločenstvom štátov) uznanú formu prameňa práva, je právnou normou. [4,<br />
s. 75].<br />
V zmysle uvedeného možno konštatovať, že pojmy „právo“ a „právny poriadok“<br />
majú určitý spoločný základ. Výkon a ochrana práva sa realizuje na základe a za podmienok,<br />
ktoré sú určené právnym poriadkom. Právny poriadok vzniká až na určitom<br />
stupni vývoja štátu, ktorý charakterizuje niekoľko imanentných znakov. Právny poriadok<br />
možno medzi ne zaradiť. Právny poriadok ako inštitucionálny prostriedok realizácie<br />
„práva“ plní viacero významných funkcií, spomedzi ktorých má osobitný význam<br />
ochranná funkcia.<br />
Štát a právo natoľko úzko spolu súvisia, vzájomne sa podmieňujú, že právna veda<br />
musí viac či menej venovať pozornosť aj otázkam štátu. Právo tvoria orgány štátu a na<br />
druhej strane sú štátne orgány a iné štátne organizácie, ich funkcie a vzájomné vzťahy<br />
i vzťahy k obyvateľstvu ustanovené právom. Štát je teda právnou formou organizácie<br />
spoločnosti – právnou inštitúciou. [5, s. 10].<br />
2 . Niektoré funkcie právneho poriadku<br />
Právny poriadok <strong>pre</strong>dstavuje základný normatívny systém, ktorý plní z hľadiska<br />
správania sa subjektov, ktoré sú jeho účastníkmi, pomerne veľké množstvo rôznorodých<br />
funkcií. Pojem „funkcia“, domnievame sa, je potrebné chápať ako obsahový ekvivalent<br />
k pojmu „úloha“. Ak teda zvažujeme, aké sú bazálne funkcie právneho poriadku, v zásade<br />
môžeme usudzovať, že vymedzujeme jeho najvýznamnejšie úlohy.<br />
Kategorizácia funkcií právneho poriadku môže byť rôznorodá. Skôr zastávame názor,<br />
že nie je možné niektorú z nich priorizovať, a to na úkor inej, keďže uvažujeme<br />
469
o právnom poriadku ako celku (tzn. ako o určitom systéme), a nie o jeho parciálnych<br />
častiach (v niektorých právnych odvetviach sa určité funkcie pritom môžu uplatňovať<br />
intenzívnejšie ako niektoré ostatné funkcie, napr. ochranná funkcia je osobitne významná<br />
v pracovnoprávnej legislatíve, <strong>pre</strong> ktorú je typické nerovnaké právne postavenie<br />
zamestnávateľa a zamestnanca vyjadrené vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,<br />
pozn.).<br />
Uvedená ochranná funkcia disponuje pravdepodobne najextenzívnejším „záberom“<br />
v rámci jednotlivých druhov právnych vzťahov (pracovnoprávne, sociálnoprávne, občianskoprávne,<br />
trestnoprávne, atď.), keďže v rôznej miere je vlastná všetkým odvetviam<br />
právneho poriadku SR, a to vrátane Ústavy SR ako základného právneho <strong>pre</strong>dpisu právneho<br />
poriadku SR, pokiaľ ide napr. o ochranu základných ľudských práv a slobôd.<br />
Považujeme za dôležité poznamenať, že ochranná funkcia by mala byť vnímaná<br />
v širších súvislostiach. Okrem platného práva, z ktorého je odvoditeľná, totiž musí vyplývať<br />
aj z niektorých univerzálnych hodnotových princípov demokratických právnych<br />
poriadkov, akými sú napr. rovnosť, spravodlivosť, solidarita, sloboda a pod. Na skutočnosť,<br />
že v tomto prípade nejde o právne pojmy, ale skôr o základné spoločenské hodnoty,<br />
poukazujú rôzni autori. [6, s. 51].<br />
Významnou úlohou právneho poriadku je aj jeho socializačná funkcia, v zmysle ktorej<br />
sa jednotliví členovia spoločnosti (alebo skupiny v spoločnosti) „vychovávajú“ takým<br />
spôsobom, aby ich správanie sa v spoločenských (právnych) vzťahoch nebolo v rozpore<br />
s obsahom právneho poriadku. Socializačná funkcia by teda mala eliminovať také správanie<br />
sa členov spoločnosti, ktoré nie je v súlade so samotným znením právneho poriadku.<br />
Na druhej strane by mala členov spoločnosti podporovať v „ pozitívnych stereotypoch“<br />
správania sa, ktoré sú celospoločensky <strong>pre</strong>dpokladané a akceptované.<br />
Ďalšia funkcia, <strong>pre</strong>ventívna, je v právnom poriadku rovnako neopomenuteľná. Jej<br />
význam spočíva v tom, že umožňuje <strong>pre</strong>dchádzať a neutralizovať konfliktné situácie, ktoré<br />
môžu vznikať medzi jednotlivými členmi spoločnosti alebo skupinami v spoločnosti,<br />
dokonca v niektorých prípadoch medzi spoločnosťami navzájom ako celkami.<br />
Preventívna funkcia sa môže uplatňovať už v rámci základných zásad rôznych<br />
právnych <strong>pre</strong>dpisov, a to bez ohľadu na to, či základné zásady sú právne záväzné (napr.<br />
v trestnoprávnej legislatíve), alebo nemajú status právnej záväznosti (napr. v pracovnom<br />
zákonodarstve).<br />
Základné zásady právneho odvetvia majú totiž obdobný význam ako funkcie právneho<br />
poriadku. V oboch prípadoch ide o akcentovanie určitých významných úloh, ktoré<br />
sú súčasťou normatívneho systému štátu.<br />
Viacerí autori sa problematike <strong>pre</strong>ventívnej funkcie vo svojich dielach venujú a poukazujú<br />
na skutočnosť, že dynamickým zmenám v spoločnosti sa musí prispôsobovať aj<br />
<strong>pre</strong>ventívna funkcia právneho poriadku, resp. príslušného právneho odvetvia.<br />
470
Podľa M. Kurila by sa napr. v rámci základných zásad Zákonníka práce mohlo zvážiť<br />
v budúcnosti <strong>pre</strong>ventívne upozornenie, že aj keď diskrimi nácia de iure nie je trestným<br />
činom, pri niektorých jej formách môže de facto dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty<br />
trestného činu v kontexte niektorého z ustanovení Trestného zákona (napr. genocídium,<br />
podpora a propagácia skupín smeru júcich k potlačeniu základných práv a slobôd, hanobenie<br />
národa, rasy a <strong>pre</strong>svedčenia a pod.). [7, s. 194].<br />
Iná autorka, J. Záhorčáková, poukazuje napr. na nevyužitý potenciál mediácie (ako<br />
mimosúdneho riešenia sporov) v pracovnoprávnych vzťahoch a zaoberá sa otázkou, či<br />
by bolo možné mediáciu aplikovať ako určitý „<strong>pre</strong>ventívny“ a „alternatívny“ právny inštitút<br />
na riešenie sporov z pracovnoprávnych vzťahov. [8, s. 424 a nasl.].<br />
Právny poriadok plní popri uvedených funkciách aj regulatívnu úlohu, prostredníctvom<br />
ktorej sa zaručuje transparentnosť, stabilita a zabezpečenie poriadku v spoločenských<br />
(právnych) vzťahoch. Regulatívna funkcia vytvára všeobecne uplatniteľné vzory<br />
správania sa členov spoločnosti. Zároveň ponúka generálne návody, akým spôsobom by<br />
sa mali riešiť potenciálne konflikty medzi členmi spoločnosti, skupinami v spoločnosti,<br />
prípadne spoločnosťami ako celkami. Cieľom regulatívnej funkcie je aj definovať individuálne<br />
a spoločenské záujmy, vyvažovať ich, resp. stabilizovať.<br />
Z konštrukcie právneho poriadku možno identifikovať tiež integračnú funkciu, ktorá<br />
je základným <strong>pre</strong>dpokladom integrity spoločnosti. Táto funkcia získava globalizáciou<br />
európskej spoločnosti, napr. na úrovni EÚ, postupne nadnárodný rozmer, ktorý však na<br />
úrovni národnej, ako aj supranacionálnej, možno chápať v zásade jednotne, keďže jeho<br />
cieľom je dosiahnutie stavu, kedy normatívny systém štátu bude garantovať kompaktnosť<br />
a súdržnosť spoločnosti, a to nielen v súčasnom chápaní, ale i smerom do budúcnosti<br />
(ďalší rozvoj spoločnosti).<br />
Funkcie právneho poriadku nie je možné obmedziť výhradne na tie, ktoré v príspevku<br />
uvádzame, keďže plnenie jeho úloh je zabezpečované aj v zmysle niektorých ďalších<br />
funkcií (napr. racionalizačná, výchovná, funkcia sociálnej kontroly, atď.).<br />
Literatúra<br />
[1] KURIL, M.: Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch. Bratislava: APZ, 2009.<br />
180 s. ISBN 978-80-8054-475-1.<br />
[2] GERLOCH, A.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čeněk, 2004. 343 s. ISBN 80-86473-85-6.<br />
[3] PRUSÁK, J.: Teória práva. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2001. 331 s. ISBN 80-<br />
7160-146-2.<br />
[4] VEČEŘA, M. a kol: Teória práva. Bratislava: Eurokódex, 2008. 343 s. ISBN 978-80-<br />
89363-21-6.<br />
471
[5] OTTOVÁ, E. - VACULÍKOVÁ, N.: Úvod do štúdia práva. Bratislava: Právnická fakulta<br />
UK, 1998. 101 s. ISBN 80-7160-106-3.<br />
[6] KURIL, M.: Všeobecné teoreticko-právne východiská. In: Cibák, Ľ. - Kuril, M.: Zásada<br />
rovnakého zaobchádzania pri výkone závislej práce. Bratislava: VŠEMvs, 2010.<br />
318 s. ISBN 978-80-970272-7-8.<br />
[7] KURIL, M.: K niektorým hodnotovým princípom pracovného práva v znení vybraných<br />
základných zásad Zákonníka práce. In: <strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého<br />
seminára „Aktuálne trendy v manažmente verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs,<br />
2011. s. 191-206. ISBN 978-80-89458-15-8.<br />
[8] ZÁHORČÁKOVÁ, J.: Právna ochrana zamestnanca <strong>pre</strong>d diskrimináciou v pracovnoprávnych<br />
vzťahoch (stručná analýza relevantných právnych inštitútov). In:<br />
<strong>Zborník</strong> z medzinárodného vedeckého seminára „Aktuálne trendy v manažmente<br />
verejnej správy“. Bratislava: VŠEMvs, 2011. s. 419-435. ISBN 978-80-8137-001-4.<br />
Kontakt<br />
JUDr. Robert Seidner<br />
Katedra súkromnoprávnych vied<br />
Akadémia Policajného zboru v Bratislave<br />
Sklabinská 1<br />
835 17 Bratislava<br />
E-mail: r.seidner@brossforpartners.sk<br />
472
Explicitná charakteristika podnikateľskej stratégie<br />
Abstrakt<br />
prof. Štefan Slávik<br />
Stratégia sa stala bežnou súčasťou podnikového manažmentu a slovníka manažérov.<br />
Napriek tomu však rôzne inter<strong>pre</strong>tácie tohto pojmu vyvolávajú rozpaky a nedorozumenia.<br />
Rozbor charakteristík podnikateľskej stratégie publikovaných vo významných vedeckých<br />
časopisoch a v pozoruhodných knihách vedie k štandardizácii kľúčových zložiek<br />
stratégie, k formulovaniu stratégie v neštandardnom kontexte a k charakteristike<br />
stratégie ex post. Analýza konceptov podnikateľskej stratégie je zavŕšená ich súhrnnou<br />
a prierezovou charakteristikou.<br />
Kľúčové slová: podnikateľská stratégia, štandardizované vyjadrenie stratégie, neštandardný<br />
kontext stratégie, stratégia ex post<br />
Abstract<br />
Explicit characteristic of business strategy<br />
Strategy has become common part of business management and vocabulary of managers.<br />
Despite the fact, various inter<strong>pre</strong>tations of this concept evoke confusions and misunderstandings.<br />
An analysis of business strategies characteristics published in important scientific<br />
journal and prominent books aims to standardization of key items of strategy, formulation<br />
of strategy in nonstandard context and ex post characteristic of strategy. Analysis of business<br />
strategy concepts is toped with com<strong>pre</strong>hensive and cross-sectional characteristic.<br />
Keywords: business strategy, standard ex<strong>pre</strong>ssion of strategy, non-standard context of<br />
strategy, ex post strategy<br />
Úvod<br />
Stratégia pôvodne ako významný fenomén vo vojne, v politike a v diplomacii <strong>pre</strong>nikla<br />
aj do sveta hospodárstva, podnikania a verejného života. Široké používanie tohto<br />
pojmu v podnikateľskej praxi často hraničí s jeho nadužívaním a následnou devalváciou.<br />
V kombinácii s nejednoznačným výkladom jeho obsahu potom vedie k nedorozumeniam<br />
a k nesprávnym rozhodnutiam. Otázka, čo je to stratégia, alebo čo je obsahom<br />
stratégie, vyvoláva aj u akademikov odpovede, ktoré sú nezriedka formálne aj obsahovo<br />
povrchné, alebo sú natoľko odlišné, že čitateľa skôr roztrpčia, ako usmernia. Dokonca aj<br />
štandardné učebnice strategického manažmentu nepodávajú na túto tému dostatočne<br />
vyčerpávajúce vysvetlenia a charakterizujú stratégiu príliš všeobecne, čo potom spôsobuje<br />
značné problémy pri formulovaní konkrétnych stratégií, keď sa tvorca stratégie nemôže<br />
oprieť o explicitné a primerane podrobné vzory formálneho obsahu stratégií, ktoré<br />
473
y mu dodali istotu, že postupuje správnym spôsobom. Učebnicové charakteristiky spája<br />
spoločná <strong>pre</strong>dstava o stratégii ako pláne na dosiahnutie cieľa; v pláne je zdôraznený spôsob<br />
dosahovania cieľov ako jadra stratégie či hlavná strategická otázka. Ciele sa dosahujú<br />
kľúčovými, kritickými, a teda strategickými spôsobmi.<br />
1. Štandardizácia základných zložiek stratégie<br />
Charakteristiky stratégií pochádzajúce z článkov vo vedeckých časopisoch, alebo<br />
ktoré nepochádzajú zo štandardných učebníc, sú zvyčajne konkrétnejšie a jednoznačnejšie<br />
odkrývajú obsah stratégie. A. Karnani sa snaží vystihnúť podstatu stratégie v tom,<br />
že ju považuje za súbor vzájomne <strong>pre</strong>viazaných rozhodnutí o [1]:<br />
• odvetví (oblasti), v ktorej bude podnik konkurovať,<br />
• zdrojoch jeho konkurenčnej výhody,<br />
• úžitku, ktorý ponúka svojim zákazníkom<br />
• a o organizačnom usporiadaní potrebnom na uskutočnenie stratégie.<br />
Všetky tieto rozhodnutia sú zložité a kontroverzné. Skutočnou podstatou stratégie<br />
sú podľa neho protirečivé voľby a kompromisy.<br />
Aj C. Markides sa spočiatku uchyľuje k všeobecným vyjadreniam, keď píše, že stratégia<br />
musí rozhodnúť, akú hru chceme hrať, a potom určiť, ako hrať túto hru dobre. [2].<br />
Potom však konkretizuje, že rozhodovanie o hre sa koncentruje na dve dimenzie, a to<br />
kto sú zákazníci a čo im ponúknuť. Napokon dospieva k názoru, že stratégia spočíva<br />
v nachádzaní odpovedí na tri <strong>pre</strong>pojené otázky:<br />
• Kto bude môj cieľový zákazník?<br />
• Aké produkty a služby by som mal ponúkať?<br />
• Ako by som mal ponúkať tieto výrobky a služby mojim cieľovým zákazníkom<br />
účinným a inovatívnym spôsobom?<br />
A. Karnani aj C. Markides sa len nejednoznačne vyjadrujú o časových súvislostiach<br />
a originalite stratégie. G. Hamel a C. K. Prahalad naopak zdôrazňujú, že podstatou dobrej<br />
stratégie je vytvoriť [3]:<br />
• nové trhy,<br />
• nové produkty,<br />
• nové odvetvia<br />
• a nové „biele miesta“.<br />
474
To ich vedie k názoru, že stratégia by mala byť skôr o súťaži <strong>pre</strong> odvetvia budúcnosti<br />
než o súťaži <strong>pre</strong> trhový podiel v odvetviach dneška. Každý podnik by sa mal pripraviť<br />
na neznámu budúcnosť. Buď sa pokúsi vytvoriť novú budúcnosť sám alebo vytvára podmienky,<br />
ktoré by mu umožnili využiť budúcnosť, keď sa otvorí. Podnik to môže urobiť<br />
dvomi spôsobmi. Po prvé, ak má odpovede na otázky: Kto? (zákazník), Čo? (produkt)<br />
Ako? (technológia, <strong>pre</strong>daj) vo svojom terajšom odvetví, tak ich musí opakovane revidovať<br />
a neustále hľadať nové odpovede. Správne vykonávané strategické plánovanie by<br />
malo neustále spochybňovať a hľadať nové odpovede na tieto otázky. Po druhé, podnik<br />
sa môže starať o existujúce podnikania a súčasne sa snažiť vytvárať odvetvia budúcnosti.<br />
Je však vysoko pravdepodobné, že nebude jediný, kto príde s inováciami. Vo väčšine prípadov<br />
to najlepšie, čo môže urobiť, je byť pripravený na využitie výhody, ktorú prináša<br />
inovácia, ktorú vyvinul niekto iný.<br />
D. J. Collis a M. G. Rukstad považujú za dobre vyjadrenú stratégiu, ak obsahuje tieto<br />
tri kritické zložky [4]:<br />
1. cieľ, ktorý by mal byť jediný a <strong>pre</strong>sný a ktorý bude hýbať podnikom, napr. počas<br />
nasledujúcich piatich rokov;<br />
2. oblasť (sféra, odbor, pole pôsobnosti), ktorá môže byť vymedzená zákazníkom<br />
alebo ponúkaným tovarom, geografickou polohou a rozsahom vertikálnej integrácie;<br />
3. výhodu, ktorá má vonkajšiu podobu v poskytovaní hodnoty <strong>pre</strong> zákazníka<br />
a vnútornú štruktúru, ktorá sa skladá z unikátnych činností alebo zložitej kombinácie<br />
činností, ktoré umožňujú podniku poskytnúť hodnotu <strong>pre</strong> zákazníka.<br />
Tvorivou časťou formulovania takto charakterizovanej stratégie je nájdenie<br />
strategickej zóny (strategic sweet spot), ktorá zosúlaďuje podnikové schopnosti<br />
s potrebami zákazníka takým spôsobom, ktorý konkurenti nedokážu <strong>pre</strong>konať<br />
v danom meniacom sa externom kontexte vymedzenom faktormi, ako sú technológia,<br />
odvetvové demografie a regulácia.<br />
J. Magretta sa síce primárne zaoberal témou podnikateľských modelov, ale popritom<br />
výstižne ukázal, ako na tej istej základni, na rovnakom podnikateľskom modeli môžu<br />
vyrastať odlišné stratégie, ktoré sú (mali by byť) unikátne v týchto zložkách [5]:<br />
• trh<br />
• pozícia<br />
• technológia<br />
• produkt<br />
• služby<br />
• zákazníci.<br />
475
Podnikateľský model maloobchodnej siete Wal-Mart bol rovnaký ako model obdobného<br />
podniku Kmart, ale jeho stratégia bola unikátna. Trh <strong>pre</strong>dstavoval odlišný trhový segment,<br />
iný druh zákazníkov a inú geografickú lokalitu. Odlišná pozícia spočívala v založení<br />
<strong>pre</strong>dajní správnej veľkosti v malých, bezvýznamných mestách, ktoré každý ignoroval, pričom<br />
najbližšie obchody boli vzdialené niekoľko hodín jazdy autom. Boli stanovené nižšie<br />
ceny, priestor sa zrazu obsadil, a tak sa <strong>pre</strong>ventívne zabránilo vstupu nových konkurentov<br />
na limitovaný trh, ľudia jednoducho zostali nakupovať doma. Odlišnosť pozície zvýraznila<br />
aj ponuka značkových tovarov za nižšie ceny starostlivo vybranej skupine zákazníkov. Pre<br />
produkt bol typický iný prístup k podpore <strong>pre</strong>daja a cenotvorbe, poskytoval iný druh hodnoty<br />
(úžitku). Kým konkurenti ponúkali lokálne a druhoradé značky a dočasné cenové akcie,<br />
Wal-Mart ponúkal celoštátne renomované značky za trvale nízke ceny. Od technológie<br />
sa požadovali rast efektívnosti a znižovanie nákladov prostredníctvom inovácie nákupu,<br />
logistiky a informačného manažmentu. Podnikateľský model výrobcu a <strong>pre</strong>dajcu na mieru<br />
zostavených personálnych počítačov značky Dell je výrazne originálny, ale závažnú úlohu<br />
zohrávali aj strategické rozhodnutia, ktoré a týkali:<br />
• zákazníkov,<br />
• produktov<br />
• a služieb.<br />
Podnikateľský model Dell zostáva rovnaký, ale jeho aplikácia (de facto podnikateľská<br />
stratégia) na územné trhy, zákazníkov, produkty a služby sa mení.<br />
D. C. Hambrick a J. W. Frederickson si počínajú pri stanovení obsahu dobrej stratégie<br />
pomerne priamočiaro a navrhujú, aby mala päť častí [6]:<br />
1. Pole pôsobnosti: Kde budeme činní?<br />
2. Prostriedok: Ako sa tam dostaneme?<br />
3. Odlišnosť: Ako zvíťazíme na trhu?<br />
4. Postup: Aká bude naša rýchlosť a postupnosť krokov?<br />
5. Ekonomická logika: Ako získame naše výnosy?<br />
Na rozdiel od <strong>pre</strong>dchádzajúcich stratégií sa objavujú aj prvky dynamiky konania<br />
podniku a kladenie si závažných otázok explicitným spôsobom, aký bude ekonomický<br />
dôsledok takto sformulovanej stratégie.<br />
Prienik doteraz uvedených charakteristík stratégie možno zhrnúť do otázok, ktorých<br />
odpovede by mali dostatočne vyjadrovať obsah stratégie, a to:<br />
Kde? V akom odvetví, v ktorom segmente, na akom území, v akej pozícii podnik<br />
pôsobí?<br />
476
Kto? Kto je zákazník?<br />
Čo? Aké potreby, aké výrobky a služby uspokojujú potreby zákazníka? Aký úžitok sa<br />
poskytuje zákazníkovi?<br />
Ako? Akým spôsobom sa produkty a služby utvárajú a <strong>pre</strong>dávajú, na akých technológiách<br />
sú založené, v akom organizačnom usporiadaní fungujú, v čom spočíva ich<br />
výnimočnosť?<br />
Tieto otázky sú kladené v prítomnom, ale mali by byť kladené najmä v budúcom<br />
čase. Odpovede na ne pomáhajú zostavovať, nie však úplne vyčerpávajúco naplniť rôzne<br />
typologické koncepty podnikateľských stratégií. Ich zmysel spočíva vo formálnej štandardizácii<br />
základných zložiek stratégie a konania podniku podľa určitého parametra<br />
v určitom rozpätí, čo zasa umožňuje porovnávať obsahovo rozdielne varianty stratégie<br />
a zvyšovať zrozumiteľnosť stratégií.<br />
2. Stratégia v neštandardnom kontexte<br />
Popri už uvedených charakteristikách stratégie, ktoré vykazujú značnú mieru súladu<br />
a podobnosti, sa objavujú formulácie, ktoré opisujú stratégie vo vybraných a v špeciálnych<br />
kontextoch, napr. stratégie vo vysokorýchlostných odvetviach, v dynamickom<br />
a v zložitom prostredí, stratégie malých a začínajúcich podnikov alebo stratégie <strong>pre</strong> nachádzanie<br />
nových podnikateľských príležitostí, ktoré, navyše, zvýrazňujú vlastnosti dobrej<br />
stratégie.<br />
B. W. Wirtz a kol. sa rozhodli špecifikovať dimenzie stratégie vo vysokorýchlostných<br />
odvetviach, <strong>pre</strong> ktoré uvádzajú tieto parametre [7]:<br />
• výrobkovú diferenciáciu (odlišnosť výrobkov a služieb),<br />
• imidžovú diferenciáciu (výnimočnosť v dôsledku subjektívneho vnímania),<br />
• špecializáciu (koncentráciu na úzky trhový segment),<br />
• <strong>pre</strong>aktivitu (ne<strong>pre</strong>stajné vyhľadávanie príležitostí a ich skoré zachytávanie),<br />
• replikáciu (<strong>pre</strong>sun znalostí a kompetencií z jedného ekonomického prostredia<br />
do iného),<br />
• rekonfiguráciu (tvorbu nových znalostí a kompetencií v podniku),<br />
• kooperáciu (prístup k externým zdrojom prostredníctvom kooperačných dohôd).<br />
Vzhľadom na výnimočnosť prostredia sa v porovnaní s <strong>pre</strong>dchádzajúcimi charakteristikami<br />
stratégie objavujú nové zložky, ktoré zvýrazňujú potrebu nielen tradične vnímanej<br />
adaptácie (<strong>pre</strong>aktivita), ale sofistikovanej prispôsobivosti (replikácia, rekonfigurácia)<br />
na rýchlu zmenu prostredia.<br />
477
K. M. Eisenhardt a D. N. Sull <strong>pre</strong> búrlivé až chaotické podnikateľské prostredie odporúčajú<br />
formulovať stratégiu ako súbor niekoľkých kľúčových strategických procesov<br />
a niekoľkých jednoduchých pravidiel. [8]. Úlohou stratégie je úspešne zachytiť pominuteľné<br />
príležitosti. Kľúčové strategické procesy by mali umiestniť podnik tam, kde je<br />
tok príležitostí najrýchlejší a najhlbší. Procesmi môžu byť napríklad výrobkové inovácie,<br />
partnerstvá, akvizície, odčleňovanie (spin out), starostlivosť o zákazníka alebo vstup na<br />
nový trh. Pravidlá pripravujú podnik na orientáciu v chaose a poskytujú mu určitú šablónu<br />
na zachytávanie najlepších príležitostí. Pravidlá konania regulujú spôsob uskutočňovania<br />
kľúčových procesov. Pravidlá ohraničenia umožňujú manažérom rýchlo triediť<br />
príležitosti. Upriamujú pozornosť na zákazníkov, územie alebo technológie. Pravidlá<br />
priority môžu byť kritériami alokácie zdrojov medzi konkurujúcimi si príležitosťami.<br />
Pravidlá načasovania pomáhajú synchronizovať podnik so vznikajúcimi príležitosťami<br />
a koordinovať vnútropodnikové zložky, aby ich včas zachytili. Tempo zmien je jednou<br />
z najdôležitejších vlastností, ktorá odlišuje nové stratégie od tradičných. Pravidlá odchodu<br />
slúžia na zbavovanie sa včerajších príležitostí, ktorých potenciál bol len zdanlivý,<br />
alebo ich podnik nedokáže kapacitne alebo odborne zvládnuť.<br />
Pri výskume podnikateľských stratégií malých a začínajúcich podnikov N. M. Carter<br />
a kol. použili na ich opis tieto parametre [9]:<br />
• trhovú citlivosť; vyjadruje rozsah a hĺbku ohlasu na zmeny vyskytujúce sa na<br />
trhu,<br />
• technológiu; utvára možnosti inovácie procesov alebo produktov,<br />
• produktovú odlišnosť (výnimočnosť); podmieňuje ponuku atraktívnych výrobkov,<br />
ktoré rozširujú zákazníkom možnosť výberu; je to spôsob, ako odlíšiť podnik<br />
od iných konkurentov,<br />
• príťažlivosť miesta; zdôrazňuje príťažlivosť umiestnenia (lokalizácie) a usporiadania<br />
podniku,<br />
• služby; poskytované služby, ktoré s<strong>pre</strong>vádzajú, dopĺňajú alebo nahrádzajú základné<br />
produkty, sú ďalším zdrojom odlišnosti,<br />
• cenu; odchýlky cenovej hladiny od cenových hladín konkurentov sú vonkajším<br />
<strong>pre</strong>javom konkurencieschopnosti.<br />
Je zrejmé, že uvedený spôsob charakterizovania stratégie nie je výlučný len <strong>pre</strong> malé<br />
a začínajúce podniky a možno ho aplikovať na stratégiu akýchkoľvek podnikov. Na tejto<br />
charakteristike možno oceniť explicitné parametre, ktoré sa dajú škálovať, a potom<br />
umožnia zachytávať rozdiely medzi variantmi stratégie.<br />
W. Ch. Kim a R. Mauborgne stratégiu zobrazujú na grafe, ktorý na vodorovnej osi<br />
zaznamenáva faktory, ktoré <strong>pre</strong>dstavujú základ konkurenčného konania v odvetví. [10, s.<br />
39]. Konkurenti ich považujú za dôležité a investujú do nich. Sú to kľúčové konkurenč-<br />
478
né faktory. Zvislá os zaznamenáva úroveň ponuky, ktorú dostávajú zákazníci v každom<br />
konkurenčnom faktore. Vysoká úroveň znamená, že podnik ponúka z hľadiska príslušného<br />
faktora viac, a teda do tohto faktora aj viac investuje. Vysoká úroveň v prípade<br />
ceny znamená vyššiu cenu. Veľkosti konkurenčných faktorov spolu vytvárajú strategický<br />
profil (hodnotovú krivku) odvetvia alebo aj konkrétneho podniku podľa toho, čo re<strong>pre</strong>zentujú.<br />
Tento profil je koncentrovaným vyjadrením stratégie a má slúžiť na nachádzanie<br />
zvrchovanej stratégie vo voľnom strategickom priestore, tzv. stratégie modrých oceánov.<br />
Dobrá stratégia by potom mala mať tieto tri vlastnosti [10, s. 50]:<br />
• jasné zameranie (dôraz na niekoľko konkurenčných faktorov, nie na všetky),<br />
• odlišnosť (odlišný profil od priemerného profilu odvetvia),<br />
• pôsobivý slogan (výstižná a krátka charakteristika podstaty stratégie, navyše,<br />
komunikačne zrozumiteľná a príťažlivá).<br />
Stratégia teda pozostáva z obsahu, ktorý identifikuje zásadné podmienky existencie<br />
a úspechu podniku a súčasne im prideľuje aj kvalitatívne vlastnosti.<br />
Uvedené charakteristiky nemajú spoločné vodidlo, sú však dôkazom toho, že aj<br />
štandardizované parametre podnikateľskej stratégie je potrebné v špeciálnych prípadoch<br />
doplniť o situačné faktory, a tak dospieť k výstižnému a realistickému obrazu stratégie.<br />
3. Charakterizovanie stratégie ex post<br />
Dobrým príkladom môže byť aj schéma, ktorá opisuje stratégie konkurentov podľa<br />
toho, ako reálne konajú. Konkrétne konanie podnikov, ktoré dokáže opísať vonkajší pozorovateľ,<br />
je <strong>pre</strong>javom ich stratégie, dokonca <strong>pre</strong>javom o to cennejším a objektívnejším,<br />
že opisuje realizovanú, a nie plánovanú stratégiu. A. A. Thompson, jr., A. J. Strickland a J.<br />
E. Gamble stanovili niekoľko parametrov, vrátane ich škálovania, na základe ktorých by<br />
sa dala opísať súperova stratégia. [11, s. 80]. Je to:<br />
• strategická oblasť - lokálna, regionálna, národná, medzinárodná, globálna,<br />
• strategický zámer - dominantný vodca, <strong>pre</strong>vziať odvetvové vodcovstvo, byť medzi<br />
odvetvovými vodcami (prvých 5), dostať sa medzi prvých 10, zlepšiť pozíciu o jedno<br />
alebo dve miesta, <strong>pre</strong>konať niektorého súpera, zachovať pozíciu, len <strong>pre</strong>žiť,<br />
• trhový podiel - agresívna expanzia prostredníctvom akvizície a interného rastu,<br />
expanzia prostredníctvom interného rastu (zvýšenie trhového podielu na úkor<br />
súperov), expanzia pomocou akvizície, udržať súčasný podiel na trhu (rast v súlade<br />
s rastom odvetvia), vzdať sa podielu, ak je nutné dosiahnuť krátkodobý zisk<br />
(<strong>pre</strong>feruje sa ziskovosť, nie objem),<br />
• konkurenčná pozícia - stále silnejúca, dobre bránená (zachovanie súčasnej pozície),<br />
priemerná, <strong>pre</strong>sun do inej pozície (pokus o <strong>pre</strong>chod zo slabšej do silnejšej),<br />
slabnúca, odchod na iné pozície s lepšou obranou,<br />
479
• strategické postavenie - <strong>pre</strong>važne ofenzívne, <strong>pre</strong>važne defenzívne, kombinované,<br />
riskantne agresívne, konzervatívne sledovateľské,<br />
• konkurenčná stratégia - nákladové vodcovstvo, špecializácia (špičkové produkty,<br />
jednoduché výrobky, územná, zákaznícka a iná), diferenciácia (kvalita, služby,<br />
technológia, rozpätie výrobkovej línie, renomé značky a iné).<br />
Výhodou charakteristiky stratégie, ktorá je odvodená od opisu konania podnikov,<br />
je, že ju možno uskutočniť bez dôverného poznania vnútorného prostredia podniku,<br />
že nevyžaduje komplikované analýzy a na jej vystihnutie postačuje primerane odborná<br />
znalosť odvetvových pomerov.<br />
R. Simons si nedal za úlohu definovať obsah stratégie, ale otázkami, ktorými testuje<br />
tzv. EKG stratégie, tak v skutočnosti robí a vníma stratégiu v trochu inej štruktúre než<br />
<strong>pre</strong>dchádzajúci akademici. Kladie sedem otázok [12]:<br />
1. Kto je váš primárny zákazník?<br />
2. Ako vaše kmeňové hodnoty vychádzajú v ústrety akcionárom, zamestnancom<br />
a zákazníkom?<br />
3. Aké kritické faktory výkonu sledujete? (Koľko a ktoré ukazovatele?)<br />
4. Aké strategické medze ste nastavili?<br />
5. Ako vytvárate kreatívne napätie?<br />
6. Ako sú vaši zamestnanci zaviazaní k vzájomnej pomoci?<br />
7. Aké strategické neistoty vám nedajú v noci zaspať?<br />
Všíma si nielen kmeňové parametre, ako sú zákazník, úžitky <strong>pre</strong> záujmové skupiny,<br />
výkonové parametre a ich medze, ale aj podmienky vzniku stratégie (kreatívne napätie,<br />
strategické neistoty) a jej implementácie (spolupráca zamestnancov).<br />
J. Collins, ktorý skúmal dôvody a podmienky udržania dlhodobej úspešnosti podnikov,<br />
zistil, že všetky good to great podniky (teda tie, ktoré boli dobré a stali sa skvelými)<br />
dospeli k nejakému veľmi jednoduchému konceptu, ktorý použili ako základ <strong>pre</strong> všetky<br />
svoje rozhodnutia, a uvedomenie si tohto konceptu sa časovo zhodovalo s ich <strong>pre</strong>lomovými<br />
výsledkami. [13, s. 97 - 127]. Nazval ho koncept ježka a je založený na hlbokom<br />
pochopení priesečníka troch kruhov:<br />
1. V čom môžete byť najlepší na svete? Nie je to plán, ako byť najlepší, je to pochopenie,<br />
v čom možno byť najlepší.<br />
2. Čo poháňa váš ekonomický motor? Je to prienik do podstaty a pochopenie podnikateľského<br />
modelu.<br />
480
3. Za čo ste skutočne zapálený? Mali by sme robiť iba tie veci, <strong>pre</strong> ktoré sa vieme<br />
nadchnúť. Good to great podniky stanovujú svoje ciele a stratégie na základe<br />
hlbokého pochopenia konceptu ježka. Podniky, s ktorými boli porovnávané,<br />
stanovujú ciele a stratégie na základe siláctva, teda neprimeraných ambícií, a nie<br />
toho, čo môžu a dokážu.<br />
Koncept ježka síce bezprostredne necharakterizuje stratégiu, ale mieri do jej základov.<br />
Hľadá zdroje výnimočnej odlišnosti, ktorá nie je samoúčelná, <strong>pre</strong>tože od konceptu<br />
sa očakávajú ekonomické výsledky, hľadá teda aj zdroje zárobku, a tieto dva zdroje,<br />
resp. vlastnosti sú podmienené tretím zdrojom či vlastnosťou, ktorou sú hlboké, úprimné<br />
a odhodlané ašpirácie. Tá akoby spájala účelnosť, hospodárnosť a motiváciu konania<br />
podniku a jeho ľudí do jedného celku v dlhodobom časovom horizonte.<br />
Záver<br />
Ako vyplýva z <strong>pre</strong>skúmanej literatúry, existuje toľko charakteristík stratégie, koľko<br />
je ich autorov. Zrejme nemá zmysel vytvárať ďalšiu charakteristiku ako prienik <strong>pre</strong>dchádzajúcich.<br />
V celom súbore definícií sú však viditeľné určité odlišnosti, ktoré umožňujú<br />
rozdeliť vnímanie stratégie do niekoľkých skupín, hoci konkrétne charakteristiky stratégie<br />
od rôznych autorov môžu mať vlastnosti patriace do viacerých skupín, a to:<br />
• stratégia je považovaná za nástroj a spôsob na dosahovanie cieľov. Je to hlavný<br />
plán podniku alebo akčný plán. Za kľúčový spôsob dosahovania cieľov sa často<br />
považuje rozvíjanie a upevňovanie konkurenčnej výhody;<br />
• stratégia ako súbor konkrétnych vecných parametrov, ktorými sú najmä produkt,<br />
potreby, zákazník, trh, zdroje, technológia, kľúčové strategické procesy<br />
a iné;<br />
• stratégia ako spôsob konania podniku, ktorý sa môže vyjadriť ako dynamika,<br />
rýchlosť, originalita, unikátnosť, odlišnosť, inovatívnosť, súlad, súdržnosť, integrácia,<br />
adaptácia, citlivosť, vnímavosť, jasné zameranie, ambícia a iné;<br />
• stratégia ako postoj, ktorý môže byť aktívny, pasívny, reaktívny, ofenzívny, defenzívny,<br />
agresívny, opatrný, utiahnutý, oportunistický, vnútený, sledovateľský,<br />
adaptačný, priekopnícky, vyčkávací, dodržiavajúci pravidlá, nedodržiavajúci<br />
pravidlá, chaotický, spontánny a pod.;<br />
• stratégia ako miera vecí a udalostí, ktoré sú veľké, hlavné, zásadné, kritické, neopakovateľné,<br />
<strong>pre</strong>kvapujúce, osudové, dlhodobé a pod.<br />
Literatúra<br />
[1] KARNANI, A.: Controversy: The essence of strategy. In: Business Strategy Review.<br />
Winter, 2008, Vol. 19, Issue 4.<br />
481
[2] MARKIDES, C.: Strategy as balance. In: Business Strategy Review. Autumn, 2008,<br />
Vol. 19, Issue 3.<br />
[3] HAMEL, G. – PRAHALAD, C. K.: Competing for the Future. Harvard Business<br />
School Press, 1996.<br />
[4] COLLIS, D. J. – RUKSTAD, M. G.: Can You Say What Your Strategy Is? In: Harvard<br />
Business Review, April 2008.<br />
[5] MAGRETTA, J.: Why business models matter. In: Harvard Business Review. May<br />
2002.<br />
[6] HAMBRICK, D. C. – FREDERICKSON, J. W.: Are You Sure You Have a Strategy?<br />
Academy of Management Executive, November 2001.<br />
[7] WIRTZ, B. W. – MATHIEU, A. – SCHILKE, O.: Strategy in high–velocity environments.<br />
In: Long Range Planning, Vol. 40, No. 3, June 2007.<br />
[8] EISENHARDT, K. M. – SULL, D. N.: Strategy as simple rules. In: Harvard Business<br />
Review, January 2001.<br />
[9] CARTER, N. M. – MILLER, B. D.: New Venture Strategies: Theory Development<br />
with an Empirical Base. In: Strategic Management Journal, Vol. 15, 1994.<br />
[10] KIM, W. Ch. – MAUBORGNE, R.: Strategie modrého oceánu. Praha: Management<br />
Press, 2005.<br />
[11] THOMPSON, A. A. Jr. – STRICKLAND III, A. J. – GAMBLE, J. E.: Crafting and<br />
executing strategy. Text and readings. 15th edition. Boston – New York: McGraw-<br />
Hill/Irwin, 2007.<br />
[12] SIMONS, R.: Stress–Test Your Strategy. The 7 Questions to Ask. In: Harvard Business<br />
Review, November 2010.<br />
[13] COLLINS, J.: Z dobrého skvelé. Good to Great. Bratislava: Eastone Books, 2006.<br />
Kontakt<br />
prof. Štefan Slávik<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu a verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: stefan.slavik@vsemvs.sk<br />
482
Znalosti boli, sú a budú hlavným zdrojom ekonomického<br />
úspechu organizácií<br />
Abstrakt<br />
Ing. Katarína Stachová, PhD. - Ing. Zdenko Stacho<br />
Znalosti boli, sú a budú hlavným zdrojom ekonomického úspechu organizácií. To,<br />
či si tento fakt uvedomujú aj organizácie pôsobiace v SR, sme zisťovali prieskumami zameranými<br />
na identifikovanie súčasnej úrovne riadenia ľudských zdrojov v organizáciách<br />
pôsobiacich v Slovenskej republike, ktoré sme uskutočnili na Katedre manažmentu na<br />
Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave v ostatných dvoch<br />
rokoch.<br />
Kľúčové slová: znalosti, zdroj ekonomického úspechu organizácie, zdieľanie znalostí,<br />
talent manažment, organizácie pôsobiace v Slovenskej republike<br />
Knowledge was, is and will be the crucial source of economic<br />
success of organisations<br />
Abstract<br />
Knowledge was, is and will be the crucial source of economic success of organisations.<br />
Whether organisations operating in Slovak Republic realize this fact was subject of our<br />
researches focused on identification of current level of human resources management in<br />
organisations operating in Slovak Republic which we conducted at the Department of Management<br />
of School of Economic and Management in Public Administration in Bratislava<br />
within last two years.<br />
Keywords: knowledge, source of economic success of organisation, knowledge sharing,<br />
talent management, organisations operating in Slovak Republic<br />
Úvod<br />
To, že znalosti boli, sú a budú hlavným zdrojom ekonomického úspechu organizácií<br />
definoval už <strong>pre</strong>d viac ako päťdesiatimi rokmi P. Drucker. Dnes, v dobe, kedy skutočná<br />
hodnota organizácie v niektorých odvetviach závisí viac od intelektuálneho kapitálu než<br />
od iných výrobných faktorov, možno toto jeho tvrdenie nielen opätovne potvrdiť, ale<br />
aj niekoľkonásobne umocniť. Za účelom zistenia, či sa aj manažmenty v organizáciách,<br />
pôsobiacich v SR, správajú a konajú podľa uvedenej skutočnosti, sme na Katedre manažmentu<br />
na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave uskutočnili<br />
dva prieskumy, a to v rokoch 2010 a 2011.<br />
483
Kvalitu a kvantitu získavaných, zdieľaných a uchovaných znalostí v najväčšej miere<br />
ovplyvňuje manažment organizácie, a to tým, akú hodnotu samotným znalostiam pridelí.<br />
V mnohých organizáciách sa však, žiaľ, stáva, že zamestnanci informácie, a teda ani<br />
znalosti nemajú, <strong>pre</strong>tože nie sú ochotní zdieľať ich medzi sebou. Je to hlavne v takých<br />
prípadoch, keď sú informácie a znalostí chápané ako prostriedok na zabezpečenie moci.<br />
Keď však organizácia príde o zamestnanca, ktorý disponuje potrebnými znalosťami, stojí<br />
ju to nemalé finančné náklady a hlavne čas, aby jeho miesto plnohodnotne obsadila. Aj<br />
z tohto dôvodu je potrebné, aby organizácie venovali veľkú pozornosť tak ne<strong>pre</strong>tržitému<br />
vzdelávaniu zamestnancov, ako aj zabezpečeniu, aby kľúčové znalosti a informácie, ktoré<br />
jednotliví zamestnanci majú, ostali v organizácii aj po ich odchode. Jednou z možností<br />
je, že organizácia sa venuje talent manažmentu, v rámci ktorého by malo byť prioritne zabezpečené<br />
práve odovzdávanie kľúčových znalostí od starších, často už odchádzajúcich<br />
zamestnancov, teda mentorov, ich mladším kolegom, t.j. ich nástupcom. Zabezpečenie<br />
kontinuálneho <strong>pre</strong>nosu znalostí je <strong>pre</strong> organizáciu dôležité nielen z dôvodu uchovania<br />
informácií, ale taktiež z dôvodu pozitívneho motivovania svojich zamestnancov. Takto<br />
zvyšuje odhodlanie nových zamestnancov učiť sa a získať nové informácie a skúsenosti,<br />
znižuje ich stres, a to či už zo strachu, že po odchode nadriadeného, resp. kolegu budú<br />
musieť vykonávať náplň jeho práce, ktorú tak podrobne nepoznajú, alebo z pocitu istoty,<br />
že organizácia s nimi počíta aj do budúcnosti.<br />
1. Charakteristika analyzovaných organizácií<br />
Súčasný stav získavania, zdieľania a uchovávania znalostí sme sa snažili zistiť formou<br />
dvoch dotazníkových prieskumov, ktorých sa v roku 2010 zúčastnilo 239 organizácií<br />
a v roku 2011 340 organizácií. V oboch prieskumoch bolo hlavnou podmienkou, kladenou<br />
na organizácie, aby ich veľkosť bola minimálne 50 zamestnancov, z čoho vyplýva že<br />
v prieskume sa zúčastnili stredné a veľké organizácie pôsobiace v SR. Súhrnnú veľkostnú<br />
štruktúru organizácií obsahuje graf 1, z ktorého vyplýva, že najväčšie zastúpenie mali<br />
v oboch prieskumoch organizácie s počtom zamestnancov od 50 do 300.<br />
G r a f 1<br />
Veľkostná štruktúra analyzovaných organizácií<br />
Prameň: Autori.<br />
484
Rozdelenie analyzovaných organizácií podľa ich sídla uvádza graf 2 a formu vlastníctva<br />
analyzovaných organizácií graf 3.<br />
G r a f 2<br />
Rozdelenie analyzovaných organizácií podľa ich sídla<br />
Autori.<br />
Prameň: Autori.<br />
Poznámka: Rozdelenie sídla organizácií pri vyhodnocovaní prieskumu sme zvolili takto:<br />
organizácie sídliace priamo v Bratislave, organizácie sídliace na západnom<br />
Slovensku (Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj,<br />
Trenčiansky samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj), organizácie<br />
sídliace na strednom Slovensku (Žilinský samosprávny kraj a Banskobystrický<br />
samosprávny kraj), organizácie sídliace na východnom Slovensku (Prešovský<br />
samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj), organizácie sídliace a pôsobiace<br />
v celej SR.<br />
G r a f 3<br />
Forma vlastníctva analyzovaných organizácií<br />
Prameň: Autori.<br />
Dotazníky, ktoré oslovené organizácie vypĺňali, obsahovali otázky zo všetkých oblastí<br />
riadenia ľudských zdrojov a taktiež z oblasti organizačnej a inovatívnej kultúry. Pre<br />
potreby zhodnotenia, či a ako analyzované organizácie získavajú, zdieľajú a uchovávajú<br />
znalosti, využijeme odpovede organizácií na tieto tri otázky:<br />
485
• Ako <strong>pre</strong>bieha vzdelávanie vo Vašej organizácii?<br />
• Do akej miery sú znalosti v organizácii zdieľané?<br />
• Realizujete aktivity súvisiace s riadením talentov vo Vašej organizácii (ako napr.<br />
identifikáciu, získavanie, riadenie, rozvoj talentovaných zamestnancov)?<br />
2. Získavanie znalostí v analyzovaných organizáciách<br />
Získavať znalostí možno mnohými spôsobmi. V príspevku sa zameriame na získavanie<br />
znalostí a informácií v rámci vzdelávania zamestnancov, ktoré <strong>pre</strong> nich zabezpečuje<br />
organizácia. Základným cieľom vzdelávania zamestnancov je, ako uvádza A. Kachaňáková,<br />
prostredníctvom cieľavedomého permanentného formovania pracovného potenciálu<br />
vytvoriť podmienky na efektívne plnenie úloh organizácie. [2, s. 120]. Súčasné trendy<br />
vo vzdelávaní zamestnancov smerujú pod vplyvom zosilňujúceho tlaku neustálej zmeny<br />
prostredia k tomu, aby vzdelávanie zamestnancov viedlo k zvýšeniu výkonnosti celej<br />
organizácie. Z toho vyplýva potreba zmeny z náhodného, resp. neplánovaného vzdelávania,<br />
(t.j. vzdelávania, kedy sa potrebné kurzy vykonávajú až na podnet potreby získať<br />
danú vedomosť, resp. skúsenosť) k celostnému prístupu ku vzdelávaniu, k tzv. učiacej<br />
sa organizácii, v ktorej cieľom je dosiahnutie permanentného vzdelávania zameraného<br />
na zvýšenie výkonnosti ihneď, ale aj v dlhšom časovom horizonte, na základe neustále<br />
<strong>pre</strong>biehajúcej spätnej väzby so zameraním sa na ,,pohyblivé ciele“, t.j. na učenie sa za<br />
chodu.<br />
Z prieskumov vykonaných v organizáciách pôsobiacich v SR vyplynulo, že k učiacej<br />
sa organizácii v roku 2010 úspešne smerovalo 9% respondentov a v roku 2011 12<br />
% respondentov (graf 4). Negatívne vyznieva skutočnosť, že v roku 2010 sa viac ako<br />
50 % respondentov nachádzalo v oblasti vzdelávania na úplnom začiatku, keďže svoje<br />
vzdelávacie aktivity obmedzovali len na povinné školenia, ktoré vyplývajú zo zákona<br />
a odborných <strong>pre</strong>dpisov, a na neplánované kurzy, ktoré sa realizujú až vo chvíli vzniknutej<br />
potreby; v roku 2011 ich počet dokonca vzrástol na viac ako 60 %.<br />
G r a f 4<br />
Priebeh vzdelávania v dotazovaných organizáciách<br />
Prameň: Autori.<br />
486
3. Zdieľanie znalostí v analyzovaných organizáciách<br />
Zdieľanie znalostí je <strong>pre</strong> organizácie v súčasnej dobe neustálych inovácií nevyhnutnosťou.<br />
Zamestnanci, ktorí znalosti a skúsenosti majú, by mali byť v organizácii považovaní<br />
za odborníkov a vedenie spoločnosti by o týchto zamestnancoch malo vedieť.<br />
[4, s. 38] Organizácie by mali týchto zamestnancov stimulovať k odovzdávaniu znalostí<br />
a skúseností, <strong>pre</strong>tože len tak zabezpečia, aby súčasné znalosti, ktoré v organizácii sú, vyprodukovali<br />
nové znalosti.<br />
Za účelom zistenia, či a do akej miery analyzované organizácie zdieľajú znalosti<br />
v rámci organizácie, sme im položili otázku: ,,Do akej miery sú znalosti v organizácii<br />
zdieľané?“ Z vykonaných prieskumov zhodne vyplynulo, že v organizáciách sa v najväčšej<br />
miere zdieľajú znalosti, ktoré sú nevyhnutne potrebné <strong>pre</strong> prácu (graf 5). Až za<br />
uvedeným variantom sa ocitla odpoveď, že vedomosti sú skôr zdieľané, a len menej ako<br />
20% organizácií označilo, že vedomosti sú u nich úplne zdieľané.<br />
G r a f 5<br />
Miera, v ktorej sú znalosti v organizácii zdieľané<br />
Prameň: Autori<br />
4. Uchovávanie znalostí v analyzovaných organizáciách<br />
Ak chce organizácia efektívne využiť znalostný potenciál, ktorý v organizácii má,<br />
je veľmi dôležité, aby bol zabezpečený kontinuálny <strong>pre</strong>nos znalostí, a to hlavne vnútri<br />
organizácie a najneskôr v čase, kedy zamestnanec organizáciu opúšťa. [3, s. 26]. V tomto<br />
čase by mal byť v organizácii nástupca, ktorý už má ,,kritické“ znalosti nevyhnutné <strong>pre</strong><br />
prácu na danej pozícii. Keďže jednou z možností, ako tento kontinuálny <strong>pre</strong>nos znalostí<br />
v organizácii zabezpečiť je talent manažment, vybrali sme z dotazníka práve odpovede<br />
organizácií na otázku: ,,Realizujete aktivity súvisiace s riadením talentov vo Vašej organizácii<br />
(ako napr. identifikáciu, získavanie, riadenie, rozvoj talentovaných zamestnancov)?<br />
V prípade, že organizácie sa talent manažmentom nezaoberajú, zaujímal nás dôvod. Získané<br />
odpovede znázorňuje graf 6.<br />
487
G r a f 6<br />
Dôvody, <strong>pre</strong>čo sa organizácie nezaoberajú talent manažmentom<br />
Prameň: Autori.<br />
Z oboch prieskumov vyplynulo, že riadením talentov na základe stanovenej stratégie<br />
talent manažmentu sa venuje približne len 15% dotazovaných organizácií. Ostatné<br />
organizácie sa talent manažmentu venujú buď na základe intuície, alebo sa mu nevenujú<br />
vôbec. Pozitívne vyznieva skutočnosť, že kým v roku 2010 sa talent manažmentom vôbec<br />
nezaoberalo 74 % organizácií, v roku 2011 ich už bolo o 14 % menej, a to 60 %. Dôvody,<br />
<strong>pre</strong>čo sa ním organizácie nezaoberajú, sú zastúpené takmer v rovnakom percente v organizáciách<br />
v oboch rokoch, avšak skutočnosť, že v súčasnej dobe je v analyzovaných<br />
organizáciách pôsobiacich v SR až tretina manažérov, ktorí uviedli že talent manažment<br />
nepovažujú za dôležitý, vyznieva tragicky.<br />
Záver<br />
Cieľom každého manažmentu organizácie by mala byť snaha aktívne vytvárať, šíriť<br />
a využívať znalosti ako zdroj <strong>pre</strong> organizáciu. [1, s. 164]. Z prieskumov, ktorými sme sa<br />
snažili zistiť, na akej úrovni sú v rámci tejto problematiky organizácie pôsobiace v SR,<br />
nám vyplynuli výsledky, ktoré vyznievajú veľmi negatívne. Už pri získavaní znalostí formou<br />
vzdelávania zabezpečovaného organizáciou majú tieto organizácie významné nedostatky,<br />
ktoré sa následne <strong>pre</strong>javujú aj pri zdieľaní znalostí. Keďže veľké percento organizácií<br />
zabezpečuje svojim zamestnancom len povinné a <strong>pre</strong> prácu nevyhnutné školenia,<br />
zamestnanci väčšinou ťažia zo znalostí, ktoré získali v <strong>pre</strong>došlom profesijnom živote<br />
a pri vzdelávaní, ktoré si zabezpečujú mimo organizáciu, a <strong>pre</strong>to tieto znalosti považujú<br />
za svoje a nezdieľajú ich ďalej, čo vyplynulo z odpovedí na druhú analyzovanú otázku.<br />
V rámci nej len malé percento organizácií uviedlo, že znalosti sú v ich organizácii zdieľané<br />
úplne. Z poslednej otázky zameranej na talent manažment už len logicky vyplynulo<br />
nízke percento organizácií, ktoré sa mu venujú na základe stratégie, keďže len v organizáciách,<br />
v ktorých sú zamestnanci ochotní a vedení k zdieľaniu znalostí, možno sa zameriavať<br />
na talent manažment.<br />
Z uskutočnenej analýzy vyplýva, že hoci P. Drucker už <strong>pre</strong>d viac ako päťdesiatimi<br />
rokmi poukázal na hlavný zdroj ekonomického úspechu organizácie, ktorými znalosti<br />
nepochybne sú, mnohí súčasní ,,manažéri“ na toto zistenie ešte len čakajú. Otázkou ostáva,<br />
dokedy im majitelia organizácií, v ktorých pracujú, dajú čas.<br />
488
Literatúra<br />
[1] ARMSTRONG, M.: Řízení lidských zdrojů 10. vydání, Praha: Grada Publishing,<br />
2007. s. 164. ISBN 978-80-247-1407-3.<br />
[2] KACHAŇÁKOVÁ, A. – NACHTMANNOVÁ, O. – JONIAKOVÁ, Z.: Personálny<br />
manažment. 1. vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2008. s. 120. ISBN 978-80-8078-<br />
192-7.<br />
[3] URBANCOVÁ, H. - KÖNIGOVÁ, M.: Role of Knowledge Continuity, Experience<br />
and Competencies in Process of Delegation. In: Scientia Agriculturae Bohemica,<br />
2010. s. 26. ISSN 1211-3174.<br />
[4] URBANCOVÁ, H. - KÖNIGOVÁ, M.: Control and Its Role in the Process of Ensuring<br />
Knowledge Continuity. In: Journal of Modern Accounting and Auditing. USA.<br />
David Publishing, 2010. s. 38. ISSN 1548-6583.<br />
Kontakt<br />
Ing. Katarína Stachová, PhD.<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: katarina.stachova@vsemvs.sk<br />
Ing. Zdenko Stacho<br />
Katedra manažmentu<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: zdenko.stacho@vsemvs.sk<br />
.<br />
489
Modernizácia štátu – strategický faktor ekonomického<br />
a sociálneho rozvoja<br />
Abstrakt<br />
prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.<br />
Cieľom príspevku je prispieť k <strong>pre</strong>konávaniu zásadných dezinter<strong>pre</strong>tácií vo vymedzovaní<br />
charakteru a funkcií štátu, ktoré sa formovali pod vplyvom trhového fundamentalizmu.<br />
Argumentuje modernizáciu štátu ako dlhodobý trend takej jeho adaptácie na historicky<br />
podmienené zmeny, ktorá umožňuje pozitívny posun v ekonomickom a v sociálnom<br />
rozvoji spoločnosti. V tomto zmysle kriticky hodnotí deformujúce pôsobenie doterajšej<br />
podoby globalizácie na fungovanie štátu, polemizuje s plošnou argumentáciou odbúravania<br />
sociálneho štátu a načrtáva možné smerovanie modernizácie štátu zodpovedajúce<br />
civilizačným výzvam 21. storočia.<br />
Kľúčové slová: modernizácia štátu, globalizácia, sociálny štát<br />
Modernization of state – strategic factor of economic and<br />
social development<br />
AbstractObjective of this paper is contribute to overcoming fundamental misinter<strong>pre</strong>tations<br />
in defining the nature and functions of the state, which were formed under the influence<br />
of market fundamentalism. Paper argues state modernization as a long-term trend of<br />
adaptation to historically conditioned changes, which allows a positive shift in the economical<br />
and social development of society. In this sense is the paper critical to the heretofore distorting<br />
effects of globalization on the functioning of the state, polemizes with argumentation<br />
for common degradation of the welfare state and outlines possible scope for the modernization<br />
of state relevant to the challenges of 21st century.<br />
Keywords: state modernization, globalization, social state<br />
Úvod<br />
Skúsenosti z riešenia našich najvýznamnejších výskumných úloh v prvej dekáde 21.<br />
storočia, najmä projektu Vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, projektu APVV<br />
zameraného na otázky globalizácie a konkurencieschopnosti, ako aj z najnovších analýz<br />
<strong>pre</strong>biehajúcej globálnej ekonomickej krízy ukázali, že pod vplyvom <strong>pre</strong>vládajúceho neoliberálneho<br />
prúdu a s ním spojeného trhového fundamentalizmu došlo v teórii i praxi<br />
k hrubým dezinter<strong>pre</strong>táciám vo vymedzovaní charakteru a funkcií štátu v ekonomike<br />
a spoločnosti. Paradoxne sa tak dialo a sčasti ešte aj deje v čase, keď reálny rozporuplný<br />
vývoj <strong>pre</strong>chodu civilizácie do postindustriálnej etapy naliehavo vyžaduje nie odbúravanie,<br />
či minimalizáciu štátu, ale naopak, modernizačné <strong>pre</strong>hĺbenie a prispôsobenie jeho<br />
490
funkcií novým historickým výzvam a podmienkam.<br />
Analýzy usilujúce sa o objektívnu identifikáciu príčin, ktoré vygenerovali globálnu<br />
krízu ako nový mnohorozmerný krízový jav ukazujú, že jednou z kľúčových otázok relevantných<br />
nielen <strong>pre</strong> ich pochopenie, ale aj <strong>pre</strong> účinnosť krízových a pokrízových adaptačných<br />
procesov, je zreálnenie ponímania charakteru a funkcií štátu v ekonomike a spoločnosti.<br />
Politickoekonomický prístup odhaľuje systémový, civilizačný rozmer krízy, čo<br />
v kontexte s teóriou systémov znamená, že ide o krízu transformácie, ktorá vyžaduje<br />
zmenu systému. Je zrejmé, že dezinter<strong>pre</strong>tácie poňatia štátu a jeho funkcií a ich deformácie<br />
v praxi <strong>pre</strong>dstavujú jednu z bázických oblastí, vyžadujúcich zásadné zmeny.<br />
1. Modernizácia štátu ako historicky podmienený proces<br />
Analýzy historickej retrospektívy vývojových metamorfóz štátu 1 vedú k záveru, že štát<br />
je potrebné chápať a skúmať ako dynamický historicky podmienený jav, ďalej identifikovať kľúčové<br />
medzníky jeho kvalitatívnych zmien generovaných celkovým vývinom civilizácie, konkrétne<br />
historickými determinantmi v rámci jej jednotlivých etáp, dobovo <strong>pre</strong>vládajúcimi ideológiami<br />
a záujmami vládnucich aktérov a elít, ako aj spektrom národnoštátnej diverzity.<br />
V rámci zložitého a rozporuplného historického stvárňovania podôb štátu sa <strong>pre</strong>sadzuje<br />
dlhodobý trend jeho modernizácie ako funkčnej adaptácie jeho charakteru a funkcií<br />
na meniace sa faktory historickej podmienenosti, ktorá umožňuje pozitívne civilizačné<br />
posuny vývoja spoločnosti. Ako podstatnú črtu modernizácie štátu možno pozorovať<br />
jeho rastúcu angažovanosť v ekonomike, v kvalite a v udržateľnosti života. Dokumentuje<br />
to fakt, že minimálne za „posledných 10 rokov môžeme sledovať zvyšovanie úlohy štátu<br />
v hospodárstve (najmä vyspelých krajín)“. [10, s. 21].<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Celkové vládne výdavky ako percento HDP v bežných cenách v rokoch 1913 - 1999<br />
1913 1938 1950 1973 1999<br />
Francúzsko 8,9 23,2 27,6 38,8 52,4<br />
Nemecko 17,7 42,4 30,4 42,0 47,6<br />
Holandsko 8,2* 21,7 26,8 45,5 43,8<br />
Veľká Británia 13,3 28,8 34,2 41,5 39,7<br />
aritmetický priemer 12,0 29,0 29,8 42,0 45,9<br />
USA 8,0 19,8 21,4 31,1 30,1<br />
Japonsko 14,2 30,3 19,8 22,9 38,1<br />
Prameň: Maddison, A.: The World Economy: A millennial perspective OECD. 2001.<br />
Poznámka: * rok 1910.<br />
1 Jej závery sú zhrnuté v stati Šikula, M.: Minimalizácia alebo modernizácia štátu? In: Ekonomický<br />
časopis, č. 8, 2011, roč. 59. ISSN 0013-3035.<br />
491
V kontexte globálnej krízy sa ako jedno z kľúčových východísk jej <strong>pre</strong>konávania<br />
ukazuje nielen určité prinavrátenie, či obnova suverenity štátov odňatej hyperglobalizáciou,<br />
ale aj koordinované a vzájomne zlaďované rozvíjanie ich združenej suverenity až po<br />
subsidiárne účelné <strong>pre</strong>nesenie časti ich suverenity na modernizované globálne inštitúcie.<br />
Modernizácia štátu sa stala mimoriadne náročnou, zodpovednou a nekončiacou úlohou<br />
na<strong>pre</strong>dovania civilizácie. V tomto kontexte sa vymedzovanie štátu ako „silného“ a „slabého“<br />
javí ako zjednodušené, až zavádzajúce. Podstatné je to, či je funkčný vo vzťahu ku<br />
konkrétnym historickým podmienkam, a či sa včas a adekvátne prispôsobuje ich zmenám.<br />
História i súčasnosť ukazujú, že popri sebe môžu existovať dobre, resp. lepšie a horšie,<br />
či zle fungujúce štáty. Je zrejmé, že to, čo sa zjednodušene nazýva zlyhávaním štátu,<br />
je v skutočnosti viac zlyhávaním konkrétnej politiky, prostredníctvom ktorej sa funkcie<br />
štátu realizujú. Nám <strong>pre</strong>to nejde o všeobecné, či učebnicové 2 vymedzovanie funkcií štátu,<br />
ale o identifikáciu meniacich sa podmienok, ktoré a v čom menia nároky na konkrétne<br />
prispôsobovanie jeho funkcií, resp. spôsobu ich realizácie v súlade s civilizačným pokrokom.<br />
História bohato dokumentuje skutočnosť, že nové etapy a epochy prinášajú aj<br />
nové možnosti, úlohy i problémy a iné zase ustupujú do úzadia, alebo sa strácajú. Tým<br />
sa relativizujú nielen v minulosti úspešné i neúspešné koncepcie hospodárskej politiky,<br />
ale často vzniká aj potreba určitého mixu medzi nimi a inováciou obsahu a foriem ich<br />
realizácie. Inými slovami, to čo sa osvedčilo v určitých podmienkach, nemusí byť automaticky<br />
účinné v nových, zmenených podmienkach a opačne.<br />
Z hľadiska hlavných etáp vývoja civilizácie zaostríme analytickú pozornosť na rozhranie<br />
industriálnej a post inudstriálnej, resp. <strong>pre</strong>dglobalizačnej a globalizačnej etapy.<br />
Skúsenosti z Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov a vývoja po 2. svetovej vojne <strong>pre</strong>svedčivo<br />
ukázali zlyhanie liberálnych koncepcií a do centra pozornosti postavili plnú zamestnanosť<br />
a vyváženejší vzťah medzi trhom a štátom. Štát sa stal dôležitým ekonomickým<br />
aktérom nielen ako subjekt určujúci „pravidlá hry“, ale aj ako systémovo cielene zasahujúci<br />
pri dolaďovaní ekonomického cyklu, výraznejšie využívajúci nástroje fiškálnej<br />
politiky najmä v štruktúre daní, s dôrazom na progresivitu, sociálne a investičné výdaje<br />
z rozpočtu a ich rastúci podiel na HDP, atď. Dochádzalo i k rozširovaniu štátneho sektora<br />
a vo viacerých krajinách tieto procesy nadobudli charakter formovania štátu blahobytu<br />
a v niektorých prípadoch sa aplikovalo aj tzv. indikatívne plánovanie. Hoci povojnová<br />
obnova významne stimulovala ekonomický rast, na jeho rekordných tempách a zamestnanosti<br />
v 50. a 60. rokoch sa nesporne <strong>pre</strong>javil pozitívny vplyv aktívneho pôsobenia ekonomických<br />
funkcií štátu. V súčasnosti, zvlášť v podmienkach malej krajiny, je reálny manévrovací<br />
priestor štátu primárne podmienený zásadnými inštitucionálnymi zmenami,<br />
ktoré postupujúca globalizácia vnáša do postavenia a do funkcií štátu. Preto je potrebné<br />
<strong>pre</strong>hĺbiť argumentáciu zásadného rozlíšenia <strong>pre</strong>dglobalizačnej a globalizačnej etapy.<br />
2 Ako všeobecné učebnicové vymedzenie možno uviesť nasledujúce funkcie: bezpečnostnú (vnútornú<br />
a vonkajšiu, alokačnú, menovú a fiškálnu politika), redistribučnú (sociálne politiky, zdravotníctvo,<br />
vzdelanie) stabilizačnú a regulačnú (legislatívna).<br />
492
2. Vplyv globalizácie na fungovanie štátu<br />
V <strong>pre</strong>dglobalizačnom období si spoločensko-hospodársky vývoj vynútil sformovanie<br />
moderného štátu ako stabilne územne ukotveného mocenského celku s centrálnou<br />
mocou. Jeho podstatnou črtou bol dôraz na vlastnú teritoriálnu integritu a lojalitu ku<br />
geografickému priestoru, ktorý kontroloval, reguloval, a v ktorom rozvíjal a uplatňoval<br />
hospodársky nacionalizmus v zmysle spoločného zdieľania hospodárskeho priestoru občanmi<br />
štátu a <strong>pre</strong>sadzovania spoločenských noriem s ekonomickým obsahom na jeho<br />
teritóriu (porovnaj [2, 6]).<br />
Zároveň sa však postupne začali <strong>pre</strong>sadzovať tendencie, ktoré priamo alebo sprostredkovane<br />
formovali podmienky <strong>pre</strong> obmedzovanie vplyvu štátu na ekonomický a sociálny<br />
rozvoj. Prejavilo sa to v súvislosti s Veľkou hospodárskou krízou, s vývojom v bankovom<br />
a vôbec vo finančnom sektore, so vznikom a zánikom bretton-woodskeho systému.<br />
Ďalekosiahle zmeny vo fungovaní svetovej ekonomiky, ktoré sa začali v 70. rokoch,<br />
boli východiskom formovania podmienok a príčin globálnej krízy. Rozpad bretton-woodskeho<br />
systému v roku 1971 bol dôsledkom dlhodobejšej kumulácie nerovnováhy svetovej<br />
ekonomiky a jednou z najdôležitejších súčastí <strong>pre</strong>vratných zmien, ktoré dali 70.<br />
rokom pečať <strong>pre</strong>lomového obdobia. Ďalej to bol súbeh ropnej a potravinovej krízy, čo<br />
vyvolal nákladový typ inflácie, ktorá v spojení s vyčerpaním povojnovej obnovy a stagnáciou<br />
vy ústila do bez<strong>pre</strong>cedentného procesu, t. j. stagflácie. Pre adaptačné procesy,<br />
ktorými priemyselne vyspelé trhové ekonomiky na to reagovali bolo charakteristické,<br />
že popri krátkodobých neinvestičných, resp. investične nenáročných racionalizačných<br />
opatreniach alebo rozpočtových dotáciách kompenzujúcich enormný nárast cien ropy,<br />
realizovali aj strednodobé reštrukturalizačné opatrenia prostredníctvom inovačných investícií.<br />
Tento proces viedol k masovej obnove fixného kapitálu na kvalitatívne vyššej<br />
technologickej úrovni a k vystupňovaniu inovačnej konkurencie. Rozvinuté štáty vstúpili<br />
do etapy postindustriálneho rozvoja. Štruktúra ich ekonomík sa začala posúvať od priemyslu<br />
k službám. Pod vplyvom technologicko-inovačnej revolúcie sa nie len ekonomický<br />
rast stal menej náročným na prácu, čo generovalo štrukturálnu nezamestnanosť, ale<br />
vytvorili sa aj technické podmienky <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>konávanie obmedzení času a priestoru <strong>pre</strong><br />
celoplanetárne rozvíjanie ekonomických aktivít. Na to, aby sa táto možnosť mohla reálne<br />
využívať, bolo potrebné odstrániť <strong>pre</strong>kážky, ktoré <strong>pre</strong>dstavovali rôzne formy regulácie<br />
vonkajších ekonomických vzťahov uplatňovaných jednotlivými štátmi.<br />
Transnacionálne korporácie (TNK) a finančné kruhy vyspelých kapitalistických štátov,<br />
<strong>pre</strong>dovšetkým USA, <strong>pre</strong>to začali vy víjať enormný tlak, aby v záujme riešenia problémov<br />
rastu a obnovenia jeho vysokých temp programovo realizovali ďalekosiahlu dereguláciu<br />
a liberalizáciu, a tak vytvorili potrebný priestor <strong>pre</strong> rozvoj globalizácie, ktorá mala<br />
mať <strong>pre</strong> všetkých blahodarné účinky. Pod týmto tlakom dochádza k „dobrovoľnému“<br />
odpútavaniu ekonomickej moci od štátov, ktoré sa vzdávajú podstatnej časti regulácie<br />
a kontroly vonkajších ekonomických vzťahov, otvárajú svoje ekonomiky <strong>pre</strong> „bezbariérové“<br />
rozvíjanie ekonomických aktivít TNK a finančného kapitálu na svojom teritóriu.<br />
V kombinácii s technologickými inováciami, najmä v oblasti informačných a komuni-<br />
493
kačných technológií (IKT) tak došlo k zásadným zmenám v charaktere vnútroštátnej<br />
a medzinárodnej deľby práce, ktoré sa transformovali na globálnu deľbu práce. Na <strong>pre</strong>lome<br />
70. a 80. rokov sa <strong>pre</strong> ekonomické využívanie produktívneho potenciálu technologickej<br />
revolúcie stal rámec štátnych celkov príliš úzky. TNK ako hlavní aktéri globalizácie<br />
<strong>pre</strong>sadili neoliberálnu paradigmu odstraňovania bariér globálnej optimalizácie<br />
ich ekonomických procesov v podobe deregulácie v rámci štátnych celkov a liberalizácie<br />
v medzinárodných súradniciach. Tento koncept bol viac ako tri desaťročia smerodajný.<br />
Jeho praktická realizácia generovala výrazný rast svetovej ekonomiky, najmä vplyvom<br />
mohutného nárastu aktivít TNK a extrémne asymetrickej expanzie finančného sektora.<br />
Tento proces bol však od začiatku vnútorne protirečivý v tom, že „odbúravanie“ dôležitých<br />
aspektov, najmä kontrolnej a regulačnej funkcie štátu na národnej úrovni, nebolo<br />
primerane vyvažované na medzinárodnej úrovni.<br />
Z hľadiska menších a hospodársky slabších štátov malo odpútanie ekonomickej<br />
moci niekoľko zásadných dôsledkov. Uvádzame ich nižšie.<br />
• Rozsiahla liberalizácia a deregulácia spôsobili, že teritoriálne integrovaný<br />
priestor štátu bol priamo vsadený do globálnych ekonomických súradníc, čím<br />
sa fakticky na minimum zredukovala úloha a vplyv štátu vo vonkajších ekonomických<br />
vzťahoch.<br />
• Došlo k s<strong>pre</strong>tŕhaniu väzieb medzi teritóriom štátu, <strong>pre</strong>sne vymedzenom jeho<br />
hranicami, a ekonomickým priestorom, ktorý sa v zásade od neho odpútal<br />
a v <strong>pre</strong>važnej miere sa vymanil spod jeho reálneho regulačného a kontrolného<br />
pôsobenia. Globalizované <strong>pre</strong>línanie a zauzlenie vlastníckych vzťahov výrazne<br />
relativizuje, či dokonca spochybňuje otázku, čo je a čo nie je na území štátu<br />
a mimo jeho územia národným bohatstvom.<br />
• Odpútanie ekonomického priestoru a ekonomickej moci od teritória štátu výrazne<br />
oslabilo zodpovednosť podnikateľských subjektov vo vzťahu k úlohám<br />
a problémom sociálnej sféry, ktorá zostala v podstate pripútaná k územiu štátu.<br />
Narušili sa aj väzby medzi mechanizmami demokracie pripútanými k štátne ukotvenému<br />
celku a medzi faktickou ekonomickou mocou, ktorá sa od teritória štátu odpútala.<br />
[8, s. 31 - 32].<br />
494
3. Globálna kríza a potreba inštitucionálnej adaptácie<br />
Globálna kríza veľmi názorne ukázala, že dozrel čas na zásadnú adaptáciu funkcií<br />
štátu na jednej strane a na <strong>pre</strong>hĺbenie a rozvinutie regulačných a kontrolných funkcií<br />
zreorganizovaných medzinárodných inštitúcií na strane druhej.<br />
Z adaptačných nárokov reálneho <strong>pre</strong>konávania tejto krízy vyplýva naliehavá potreba<br />
zásadných inštitucionálnych zmien najmä v týchto smeroch:<br />
• namiesto jednostranného, trhovým fundamentalizmom <strong>pre</strong>sadzovaného odbúravania<br />
štátu, je nevyhnutné účelne prispôsobiť a vzhľadom na podstatne zmenené<br />
podmienky redefinovať konkrétnu náplň, či spôsob realizácie funkcií štátu<br />
adekvátne súčasným výzvam;<br />
• postupné formovanie <strong>pre</strong>dpokladov mnohoúrovňového globálneho vládnutia:<br />
- spoluprácou, koordinovaným a spoločným postupom štátov vytvárať vyvažujúcu<br />
silu vo vzťahu k TNK a kreovať funkčný celosvetový i regionálny<br />
integrovaný systém inštitúcií globálneho vládnutia,<br />
- v rámci štátnych celkov rozširovať a <strong>pre</strong>hlbovať (na princípe subsidiarity)<br />
podmienky <strong>pre</strong> aktívnu participáciu a zodpovednosť regiónov a lokalít za<br />
svoj rozvoj;<br />
• postupný <strong>pre</strong>chod od riadenia, od vlády k vládnutiu či spravovaniu (from government<br />
to the governance). Government akcentuje vládu, politický systém<br />
v kontexte monopolu štátu. Governance sa chápe ako vládnutie, ako spravovanie,<br />
správa vecí verejných. Odráža uznanie limitov toho, čo môže byť pod nátlakom<br />
vynútené, ale zároveň <strong>pre</strong>dpokladá široké uplatňovanie participatívnosti<br />
a <strong>pre</strong>dstavuje vytváranie politík a poskytovanie služieb ako základnú kooperatívnu<br />
činnosť medzi rôznymi inštitúciami, ktoré musia nejako spolupracovať<br />
na dosiahnutí svojich cieľov 3 ;<br />
• postupný <strong>pre</strong>chod k celostnému prístupu ku kritériám rozvoja, do ktorých bude<br />
zakódované <strong>pre</strong>konávanie hlavných rozporov civilizácie, reálne reflektujúcich<br />
podmienky a <strong>pre</strong>dpoklady kvality a udržateľnosti rozvoja (Sarkozyho konferencia,<br />
Paríž, október 2009).<br />
Uvedené zmeny majú <strong>pre</strong>vratný charakter a ďalekosiahle dôsledky, ktoré generujú<br />
podstatné obsahové a úrovňové posuny vo funkciách štátu nielen vo vonkajších ekonomických<br />
vzťahoch, ale aj vo fungovaní celej ekonomiky. V ich kontexte je potrebné<br />
argumentovať modernizačnú efektívnostnú transformáciu štátu smerom k celostnému<br />
vládnutiu a k spravovaniu vecí verejných, adekvátnemu výzvam 21. storočia.<br />
3 Nádejným smerom rozvíjania Governance je uplatňovanie tzv. štvorpartity v škandinávskych krajinách.<br />
Na užitočnosť jej perspektívneho využitia v našich podmienkach sme poukázali v Stratégii<br />
rozvoja slovenskej spoločnosti. [8].<br />
495
Viaceré zásadné systémové závery vedúce k zmysluplnému chápaniu úlohy štátu odvodil<br />
z rozsiahlej a hlbokej analýzy príčinných súvislostí globálnej ekonomickej krízy J.<br />
Stiglitz. Vo svojej najnovšej knihe s príznačným názvom „Vo voľnom páde" s podtitulom<br />
„Od zlyhania trhov k novému usporiadaniu svetovej ekonomiky", prináša zhrnutie svojej<br />
nekompromisnej kritickej analýzy teoretických východísk i hospodársko-politickej praxe<br />
konceptu trhového fundamentalizmu. [9]. Zdôrazňuje, že súčasná kríza vyvrátila ilúzie, že<br />
voľné a neobmedzené trhy sú efektívne, že vlastné zlyhanie rýchlo samy korigujú a že štát<br />
sa má obmedziť len na nevyhnutné úlohy, <strong>pre</strong>tože regulácia brzdí inovačnú silu ekonomiky.<br />
Nadväzne formuluje mimoriadne závažný záver, že „kapitalizmus“ a komunizmus sú asi<br />
<strong>pre</strong>č, ale existujú rôzne druhy trhového hospodárstva a súťaž medzi nimi pokračuje“. [9,<br />
s. 10]. Upozorňuje na aktuálnosť prístupu J. M. Keynesa, v ktorom je trh v centre úspešnej<br />
ekonomiky, ale sám osebe nemôže správne fungovať. Štát musí hrať dôležitú úlohu nielen<br />
vtedy, keď je potrebné ekonomiku zachraňovať, keď trhy zlyhajú, ale reguláciou trhov ich<br />
zlyhaniam aj <strong>pre</strong>dchádzať. Snahou riešiť krízu zvýhodnením finančných inštitúcií sa zmenili<br />
aj pravidlá fungovania samotného kapitalizmu, <strong>pre</strong>tože sa tým dlhodobo, alebo úplne<br />
vyradil z činnosti sankčný mechanizmus trhu a vytvoril sa „náhradný kapitalizmus“ s nejasnými<br />
pravidlami, ale s <strong>pre</strong>dvídateľnými dôsledkami – ďalšou krízou v budúcnosti. [9, s. 369<br />
- 340].<br />
Zdanlivo <strong>pre</strong>vratný, ale v skutočnosti logický koncept prístupu k ponímaniu štátu a jeho<br />
funkcií, avšak z hľadiska nového usporadúvania štruktúry a fungovania svetovej ekonomiky<br />
<strong>pre</strong>dložil D. Rodrik vo svojej najnovšej knihe „Paradox globalizácie". [7]. Jej ústrednú myšlienku<br />
výstižne vyjadruje jej podtitul „Prečo nemôžu globálne trhy, štáty a demokracia koexistovať".<br />
Zdôrazňuje evidentný, ale dnešnou hyperglobalizáciou <strong>pre</strong>hliadaný a ignorovaný<br />
fakt, že legitimizácia vládnutia sa v súčasnosti opiera a v dohľadnej budúcnosti bude opierať<br />
o demokraciu a jej mechanizmy ukotvené v rámci národných štátov. Preto záver vyjadrený<br />
v podtitule nazval fundamentálnou politickou trilémou a znázornil ju v tejto podobe schémy<br />
1. [7, s. 201].<br />
S c h é m a 1<br />
Fundamentálna politická triléma<br />
496
Riešenie zdôvodňuje <strong>pre</strong>chodom od hyperglobalizácie k umiernenej ukotvenej globalizácii,<br />
ktorá by sa realizovala na základe demokratických participatívnych princípov 4 .<br />
4. Smerovanie k znalostne sociálnej modernizácii štátu<br />
Mimoriadne závažným problémom modernizácie štátu v kontexte dlhodobo udržateľného<br />
ekonomického a sociálneho rozvoja je kríza sociálneho štátu a <strong>pre</strong>dpoklady jej<br />
modernizačného <strong>pre</strong>konávania. V povojnovom období sa v Európe a ani v USA v postrooseveltovskej<br />
dobe nereštauroval čistý trh v pôvodnej podobe. Prvých 25 rokov po 2.<br />
svetovej vojne bolo obdobím vôbec najdlhšieho a najdynamickejšieho ne<strong>pre</strong>rušovaného<br />
rastu priemyselných štátov. To na jednej strane vytváralo relatívne priaznivé podmienky<br />
<strong>pre</strong> sociálnu sféru, ale na druhej strane rozvoj sociálnej sféry nesporne tiež pozitívne<br />
vplýval na hospodársky rast. Vo väčšine štátov západnej Európy sa postupne rozvíjal<br />
európsky sociálny model v rôznych modifikáciách, ktoré mali v značnej miere podobné<br />
hlavné prvky a líšili sa skôr v ich dávkovaní. [4, s. 132]. V USA sa postupne začal formovať<br />
neoliberálny model, ktorý sa plne <strong>pre</strong>sadil od 80. rokov. Do polovice 90. rokov bola<br />
v súťaži ekonomickej výkonnosti medzi sociálnym a neoliberálnym modelom meranej<br />
rastom produktivity úspešnejšia EÚ 5 .<br />
Od polovice 90. rokov pod vplyvom súbehu hlbokých zmien nastal zvrat v kľúčových<br />
podmienkach, ktoré ohrozili sociálny model a, naopak, otvorili nebývalý priestor neoliberálnemu<br />
modelu. Predovšetkým to bol postupný <strong>pre</strong>chod vyspelých štátov do prvej fázy postindustriálneho<br />
vývoja, keď 50 %-ný podiel sekundárneho sektora na celkovej pracovnej sile bol<br />
v závere industriálnej éry vystriedaný vyše 70 %-ným podielom terciárneho sektora.<br />
4 Ide o nasledujúcich sedem princípov:<br />
1. trh musí byť hlboko ukotvený v systéme vládnutia, trhy však samy seba negenerujú, neregulujú,<br />
nestabilizujú a nerobia sa udržateľnými. Trhy a vlády (štát) treba chápať ako dve strany<br />
mince;<br />
2. demokratické vládnutie a politické komunity sú <strong>pre</strong>važne organizované v rámci národných<br />
štátov; pravdepodobne tak v bezprostrednej budúcnosti zostanú. Efektívnosť a legitimizácia<br />
globalizácie sa má riešiť cestou posilňovania, nie okyptenia demokratických procedúr v rám ci<br />
štátov;<br />
3. k prosperite nevedie „jedna cesta“; dnešné inštitúcie sú len podmnožinou potenciálnych inštitucionálnych<br />
možností. Jadro inštitucionálnej infraštruktúry sa musí budovať na národnej<br />
úrovni, na ktorej sa rozvíjajú inštitúcie, ktoré naviac vyhovujú konkrétnym krajinám;<br />
4. krajiny majú právo podporovať svoje vlastné sociálne usporiadanie, reguláciu a inštitúcie. Medzinárodné<br />
dohody môžu byť dôležitým prínosom, ale ich úlohou je posilňovať integritu domáceho<br />
demokratického procesu, a nie aby ho nahrádzali;<br />
5. krajiny nemôžu mať právo vnucovať ich inštitúcie iným. Ochranu vlastných hodnôt a regulácie<br />
treba ostro odlišovať od ich vnucovania iným;<br />
6. účelom medzinárodného ekonomického usporiadania musí byť budovanie pravidiel fungovania<br />
a manažovania <strong>pre</strong>pojenia (interface) medzi národnými inštitúciami. Akcent na podstatnú<br />
riadiacu funkciu národných štátov vo svetovej ekonomike neznamená vzdať sa medzinárodných<br />
pravidiel. Ide však o to, aby multilaterálny režim umožnil národom najlepšie sledovať ich<br />
vlastné hodnoty, rozvojové ciele a prosperovať v rám ci vlastného sociálneho usporiadania;<br />
7. nedemokratické krajiny nemôžu počítať s rovnakými prvkami a privilégia mi medzinárodného<br />
ekonomického poriadku ako demokratické. [7, s. 237 – 245].<br />
5 Od začiatku povojnovej éry, keď úroveň produktivity západnej Európy nedosahovala ani polovicu<br />
úrovne USA, EÚ do polovice 90. rokov prakticky <strong>pre</strong>konala náskok USA, keď zaostávanie v produktivite<br />
znížila na púhych 5 %. [4, s. 133].<br />
497
V adaptácii na tieto nové podmienky získali USA <strong>pre</strong>d EÚ značný <strong>pre</strong>dstih v uplatňovaní<br />
znalostných faktorov a v ich intenzívnom využívaní americkými TNK v <strong>pre</strong>biehajúcej<br />
globalizácii. Prechod USA na znalostne neoliberálny model im umožnil od polovice 90.<br />
rokov výrazne, konkrétne štvornásobne, zrýchliť rast integrálnej produktivity, a to z 0,1 na<br />
0,4 %, pričom v EÚ sa, naopak, tento rast spomalil z 0,5 % na 0,2 %. [4, s. 134].<br />
Tento aspekt vývoja <strong>pre</strong>dstavuje jednu z hlavných príčin krízy európskeho sociálneho<br />
modelu. Spočíva v tom, že nové civilizačné trendy postindustriálneho vývoja<br />
objektívne menia štruktúru ekonomiky, zvyšujú nároky na výdavky na vzdelanie a na<br />
jeho <strong>pre</strong>dlžovanie, na sociálnu sféru, kvalitu života, zdravie, na ozdravovanie a ochranu<br />
životného prostredia a na to, že ich podiel na celkových výdavkoch sa bude ďalej<br />
zvyšovať, a to bez ohľadu na to, či sa budú vynakladať solidárnym alebo trhovým spôsobom.<br />
Kombinácia oboch príčin spôsobila, že fungovanie sociálneho modelu v EÚ<br />
začalo vážne ohrozovať rozpor medzi <strong>pre</strong>dbiehaním jeho výdavkov <strong>pre</strong>d rastom jeho<br />
výkonnosti. Navyše, USA prorastovou makroekonomickou politikou, oslabovaním<br />
kurzu dolára posilňovali exportnú a antimportnú konkurencieschopnosť zvýrazňovanú<br />
nízkym zdaňovaním a nízkou sociálnou ochranou práce. Tento trend podporovali<br />
aj MMF, SB a OECD. Proti sociálnemu štátu sa sformovala ucelená doktrína známa<br />
ako Parížsky konsenzus 6 . [1]. V rámci nej sa <strong>pre</strong>sadzovali najmä dve argumentačné<br />
línie. Prvá ignorovala objektívny rast nákladov na nové civilizačné výzvy a ako hlavný<br />
problém ťažkostí financovania verejných služieb zveličene zdôrazňovala plytvanie<br />
a zneužívanie sociálnych systémov. Riešením by malo byť ich obmedzenie a <strong>pre</strong>chod<br />
na trhový režim cestou privatizácie. Druhá línia sa sústredila na zdôvodňovanie znižovania<br />
daní ako hlavného spôsobu urýchľovania hospodárskeho rastu. K ich zásadnej<br />
relativizácii a spochybneniu významne prispeli empirickými analýzami M. Pick<br />
[4, 5] a K. Aiginger. [1].<br />
Z nich vyplynulo, že plytvanie reálne <strong>pre</strong>dstavuje len malú časť, možno jednu<br />
desatinu zvyšovania výdavkov 7 . Taktiež spochybnili výhodnosť súkromných sociálnych<br />
služieb <strong>pre</strong>d solidárnymi, keď z výsledkov analýz vyplynulo, že v súkromných<br />
systémoch sú väčšie riziká, sú nákladnejšie a menej dostupné 8 . Ako výrazne zveličený<br />
6 Vedecké zdôvodnenie mala poskytovať nová politicko-ekonomická paradigma, ktorou sa odvrhol<br />
keynesovský koncept, v ktorom bol v centre pozornosti agregátny dopyt, pričom hrali dôležitú úlohu<br />
vládne výdaje a namiesto určujúceho teoretického konceptu nastúpil monetarizmus M. Friedmana<br />
a ekonómia strany ponuky, v ktorých hlavnú úlohu mali peniaze, inflácia a agregátna ponuka.<br />
Úloha štátu sa zredukovala len na odstraňovanie <strong>pre</strong>kážok efektívnej alokácie kapitálu a práce, teda<br />
na rušivú činnosť odborov, na minimalizáciu zákonov sociálnej ochrany, na znižovanie demotivujúcich<br />
daní a na to, aby sa v záujme <strong>pre</strong>konávania nahromadených problémov a obnovy rastu<br />
prostredníctvom dôslednej deregulácie a liberalizácie vzdal štát ekonomickej moci v prospech globálnych<br />
trhových síl.<br />
7 Prieskumy ukázali, že dobrovoľná nezamestnanosť sa podieľala na celkovej nezamestnanosti asi<br />
jednou pätinou a s ňou spojené sociálne dávky <strong>pre</strong>dstavovali len asi 0,2 % HDP. Podobne, okolo 0,2<br />
% HDP, <strong>pre</strong>dstavovalo plytvanie liekmi poistencami zdravotného poistenia. [4, s. 111].<br />
8 Súkromné penzijné systémy majú neistú budúcu kúpnu silu penzií, režijné náklady pohltia okolo<br />
30 % poistného oproti 3-5 % v solidárnych systémoch a sú <strong>pre</strong> chudobných pridrahé. Súkromné<br />
zdravotníctvo je podstatne nákladnejšie ako solidárne (v USA napr. zhruba dvojnásobne). Aj sebadômyselnejšie<br />
systémy úverov na štúdium pri spoplatnení vysokoškolského štúdia nevyhnutne<br />
vedú k určitej príjmovej selekcii prístupu k vzdelaniu, a teda k diskriminácii. [4, s. 111].<br />
498
a idealizovaný sa ukázal vplyv znižovania daní ako najvýznamnejšieho faktora urýchľovania<br />
rastu. Analýzy ukázali, že je to vysoko nákladný a málo účinný spôsob. Znižovanie<br />
celkovej miery zdanenia prispieva k hospodárskemu rastu <strong>pre</strong>važne extenzívne<br />
a mnohonásobne menej ako je prínos znalostných faktorov rastu produktivity. 9 Analýzy<br />
na jednej strane <strong>pre</strong>svedčivo spochybnili zveličený vplyv plytvania sociálneho<br />
systému a stimulujúceho znižovania daní na rast ekonomiky, ale na druhej strane potvrdili<br />
aj spomalenie rastu produktivity, hospodárskeho rastu a oslabovanie relatívnej<br />
konkurencieschopnosti EÚ, ohrozujúce dlhodobé základy jej sociálneho modelu 10 .<br />
5. Modernizácia štátu a jej globálne súradnice<br />
Rozpor medzi <strong>pre</strong>dstihom rastu výdavkov sociálneho štátu a neadekvátnou výkonnosťou<br />
jeho ekonomiky zdanlivo opodstatňoval <strong>pre</strong>chod k neoliberálnemu modelu.<br />
Hlbší štruktúrovanejší pohľad „dovnútra“ európskeho sociálneho modelu síce potvrdzuje<br />
jeho viaceré všeobecné črty v jednotlivých krajinách, ale hlavne odhaľuje výrazné<br />
národnoštátne špecifiká a navodzuje hľadanie odpovede na otázku minimalizácie,<br />
či modernizácie sociálneho štátu. Kríza európskeho sociálneho modelu a pokusy o jej<br />
<strong>pre</strong>konanie viedli k sformovaniu štyroch relatívne homogénnych nástupníckych modelov<br />
11 a súťaže nielen medzi nimi, ale aj vo vzťahu k znalostne liberálnemu modelu USA.<br />
Nástupnícke modely sa z pôvodného modelu vytvárali rozdielnymi, až protichodnými<br />
reformami a prístupmi k hodnoteniu úlohy a sily sociálneho štátu, charakterizovaného<br />
mierou <strong>pre</strong>rozdeľovania <strong>pre</strong>dovšetkým <strong>pre</strong> sociálnu a zdravotnú ochranu.<br />
Komparatívna analýza 12 <strong>pre</strong>svedčivo ukázala, že ekonomicky a sociálne najúspešnejším<br />
je od polovice 90. rokov znalostne-sociálny model vyvinutý v Dánsku, vo Fínsku a vo<br />
Švédsku, založený na solidárnom rozvíjaní znalostnej modernizácie ekonomiky a spoločnosti.<br />
Krízu sociálneho modelu vplývajúcu z <strong>pre</strong>dbiehania výdavkov <strong>pre</strong>d výkonnosťou<br />
<strong>pre</strong>konal tento model aktívne zvyšovaním výkonnosti znalostnou cestou. Jadro úspechu<br />
spočívalo v politike drahej práce a v reštrukturalizácii výdavkov verejných rozpočtov,<br />
a to výrazným zvýšením výdavkov na znalosti (výskum a vzdelanie), ktoré v roku 2001<br />
dosiahli 11 % HDP a boli o 4 – 5 percentuálnych bodov vyššie ako v ostatných modeloch.<br />
Zároveň sa vzdal svojho sociálneho nadštandardu. Najvýraznejšiu reštrikciu medzi<br />
9 Z výsledkov analýz vyplynulo, že zníženie miery zdanenia o jedno percento v pomere k HDP môže<br />
prispieť k jeho zvýšeniu o menej ako 0,1 %. Podstatne viac, takmer päťnásobne, však prispieva<br />
k zvyšovaniu chudoby. Zníženie celkovej miery <strong>pre</strong>rozdeľovania HDP (súčet zdanenia a schodku<br />
verejného rozpočtu) o jedno percento spôsobuje zvýšenie miery chudoby o viac než 0,4 %. [4,<br />
s. 136].<br />
10 Od začiatku 70. rokov do polovice 90. rokov sa dlhodobo zvyšovala miera <strong>pre</strong>rozdeľovania HDP,<br />
a to zo 41 % na 46 %, a bola naviac dofinancovaná zvýšením schodkov rozpočtov z 3 % na 5 %; tým<br />
sa príjmy z oboch zdrojov <strong>pre</strong> potreby solidárneho financovania celkovo zvýšili o 7 % v pomere<br />
k HDP. Od polovice 90. rokov nastal zvrat. Zvyšovanie zloženej daňovej kvóty sa zastavilo a schodky<br />
sa do roku 2000 škrtmi znížili o 4 %. [5, s. 698].<br />
11 Výstižne ich vymedzil M. Pick ako znalostne-sociálny model (Dánsko, Fínsko, Švédsko), zadržovací<br />
model (Nemecko Francúzsko, Taliansko), hybridný model (Veľká Británia) a ultraliberálny doháňací<br />
model (ČR, Maďarsko, Poľsko), pričom v rámci neho ešte ako jeho radikálnejší variant označil<br />
skupinu pobaltských štátov a SR. [5, s. 701-705].<br />
12 Priekopnícku zásluhu na nej má M. Pick, ktorý jej zásadné výsledky v ucelenej podobe publikoval<br />
v časopise Politická ekonomie, č. 5, 2006.<br />
499
porovnávanými modelmi však nepoužil len na pasívne <strong>pre</strong>konávanie deficitu, ale hlavne<br />
na modernizačnú reštrukturalizáciu ekonomiky. Zachoval silný sociálny štát s vysokou<br />
mierou <strong>pre</strong>rozdeľovania HDP, ktoré je však vysoko funkčné. Znalostne-sociálny model<br />
je tak založený v značnej miere na solidarite, bez sociálnych bariér a ku komparatívnym<br />
výhodám sociálneho modelu, k motivačnej účinnosti trhu a sociálnej súdržnosti pridal<br />
ešte komparatívnu výhodu založenú na intelektualizovanej relatívne drahej práci. Predstihuje<br />
ostatné nástupnícke modely, ako aj neoliberálne znalostný model USA nielen<br />
v produktivite práce, ale aj v integrálnej produktivite výrobných faktorov, čo je rozhodujúce<br />
<strong>pre</strong> dlhodobo udržateľnú výkonnosť a <strong>pre</strong> konkurencieschopnosť. Novšie analýzy<br />
ukázali, že tento vývoj pokračuje aj po roku 2000 a že znalostne-sociálny model úspešne<br />
obstál v teste v reálnom živote 13 . Je úspešnejší aj vo vzťahu k <strong>pre</strong>važne trhovou cestou<br />
rozvíjanej modernizácii neoliberálne znalostného modelu USA, a to napriek tomu, že<br />
tento podporuje výkonnosť výrazným oslabovaním domácej meny, tlakom na znižovanie<br />
daní a sociálnej ochrany práce, ako aj podporou domáceho dopytu schodkovými<br />
rozpočtami.<br />
Perspektívnosť a konkurencieschopnosť znalostne-sociálnej modernizácie štátu <strong>pre</strong>verila<br />
aj globálna ekonomická kríza. Škandinávske štáty s najvyššou mierou <strong>pre</strong>rozdeľovania<br />
dosahujú najnižšie rozpočtové deficity.<br />
T a b u ľ k a 2<br />
Podiel daní a príjmov vlády na HDP vybraných krajín (rok 2009)<br />
Krajina<br />
Podiel celkových<br />
príjmov vlády<br />
(aj nedaňových)<br />
na HDP<br />
Podiel daní<br />
(bez sociálneho<br />
poistenia) na HDP<br />
500<br />
Deficity rozpočtov<br />
krajín za rok 2009<br />
k HDP<br />
Španielsko 34,7 % 18,7 % -11,2 %<br />
Portugalsko 41,6 % 22,2 % -9,4 %<br />
Írsko 34,1 % 21,5 % -14,3 %<br />
Grécko 36,9 % 19,3 % -13,5 %<br />
Nemecko 44,3 % 23,6 % -3,3 %<br />
Francúzsko 48,1 % 24,9 % -7,6 %<br />
Dánsko 55,8 % 47,1 % -2,8 %<br />
Fínsko 53,2 % 29,9 % -2,4 %<br />
Švédsko 55,7 % 35,9 % -0,8 %<br />
Prameň: Government Finance Statistics. Eurostat, 2010/1.<br />
13 Aj po roku 2000 škandinávske krajiny pokračovali v uplatňovaní znalostne-sociálneho modelu.<br />
Podľa údajov Eurostatu v roku 2004 mali naďalej výrazne o 3 – 4 percentuálne body vyšší podiel<br />
výdavkov na znalostné faktory (vzdelanie, výskum a vývoj a IKT) ako bol priemer EÚ15 a dlhodobo<br />
si udržujú pozície na po<strong>pre</strong>dných miestach globálnej konkurencieschopnosti. Potvrdil to aj IMD<br />
World Competitiveness Yearbook 2008.
V kontexte globálnej krízy sa ako jedno z kľúčových východísk jej <strong>pre</strong>konávania<br />
a ako <strong>pre</strong>dpoklad vytvárania podmienok dlhodobo udržateľného ekonomického a sociálneho<br />
rozvoja ukazuje určité prinavrátenie, či obnova suverenity štátov odňatej hyperglobalizáciou.<br />
Nie je to teda odbúravanie sociálneho štátu, ale jeho znalostne sociálna<br />
modernizácia.<br />
Literatúra<br />
[1] AIGINGER, K.: Towards a nex Europe an Model of a Reformid Welfare State: Alternative<br />
for the USA Model. Economic Suvey of Europe. European Economic Commission<br />
UN, No. 1, 2005.<br />
[2] DEEPAK, N.: Governing Globalisation: Issues and Institutions. New York: Oxford<br />
University Press, 2002.<br />
[3] MADDISON, A.: The World Economy: A millenial perspective OECD. 2001.<br />
[4] PICK, M.: Stát blahobytu, nebo kapitalismus? Jihlava: Grimmus, 2011.<br />
[5] PICK, M.: Hospodářská a sociální výkonnosť modelů europskeho sociálního<br />
státu v soutěži s USA. In: Politická ekonomie, č. 5, 2006, roč. LI<br />
V. ISSN 0032-3233.<br />
[6] REICH, R.: The Future of Succes. New York: Vintage, 2002.<br />
[7] RODRIK, D.: The Globalization Paradox. Why Global Markets, States and Democracy<br />
can‘t coexist. New York: Oxford University Press, 2011.<br />
[8] Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti. Bratislava: Veda, 2010.<br />
[9] STIGLITZ, J.: : Im Freien Fall. Vom Versagen der Märkte zur Neuord nung der Wel- Welwirtschaft.<br />
München: Siedler Verlag, 2010.<br />
[11] ŠIKULA, M.: Minimalizácia alebo modernizácia štátu? In: Ekonomický časopis, č.<br />
8, 2011, roč. 59. ISSN 0013-3035.<br />
[10] ŽIDEK, L.: Dejiny světového hospodářství. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství<br />
Aleš Čenek, s. r. o.,2007.<br />
Kontakt<br />
prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.<br />
riaditeľ<br />
Ekonomický ústav SAV<br />
Šancová 56<br />
811 05 Bratislava<br />
E-mail: milan.sikula@savba.sk<br />
501
Preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi<br />
Abstrakt<br />
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.<br />
V príspevku poukazujeme na genézu vývoja správneho súdnictva. Porovnávame<br />
súčasný stav a perspektívy súdneho <strong>pre</strong>skúmavania správnych rozhodnutí v niektorých<br />
vybraných krajinách Európskej únie. Zamýšľame sa nad optimálnym modelom a načrtávame<br />
niektoré nedoriešené otázky. Zvýrazňujeme myšlienku vytvorenia samostatných<br />
správnych súdov a navrhujeme riešenia v niektorých problémových otázkach, ktoré sa<br />
vyskytujú v praktickej činnosti správnych orgánov.<br />
Kľúčové slová: rozhodnutie, žaloba, kasácia, dvojinštančnosť, Najvyšší správny súd,<br />
Správny poriadok, Občiansky súdny poriadok<br />
Legal review of decisions of the public administration bodies<br />
by the courts<br />
Abstract<br />
The restoriation of the system of the administrative jurisdiction during the ČSR period<br />
already and ist transformation to the legal of the Slovak Republic by the constituion<br />
.That´s why the article gives proposals de lege ferenda how to ensure the proper activity of<br />
the administrative jurisdiction. The last part of this article deals with further legal arrangement<br />
is desribed area in coherence with the novelization of the civil procedural cod and<br />
with <strong>pre</strong>pared Law on court na justices.<br />
Keywords: decision, action, cassation, double-instance, Su<strong>pre</strong>me administrative court,<br />
Act of administrative proceeding, Act of civil proceeding<br />
Kontrola vykonávaná súdmi vyjadruje ústavnoprávny vzťah medzi výkonnou a súdnou<br />
mocou. Do úvahy prichádza súdna kontrola zákonnosti normatívnych správnych<br />
aktov a súdna kontrola zákonnosti individuálnych správnych aktov.<br />
Jedným zo základných atribútov ústavného súdnictva je kontrola ústavnosti normatívnych<br />
aktov prostredníctvom rozhodovacej činnosti ústavného súdu ako štátneho<br />
orgánu súdneho typu. Táto kontrola vyplýva priamo z Ústavy SR. [1].<br />
V príspevku sa budeme zaoberať súdnou kontrolou individuálnych správnych aktov,<br />
<strong>pre</strong>tože tento druh kontroly verejnej správy <strong>pre</strong>dstavuje pri zabezpečovaní ochrany<br />
subjektívnych práv občanov dôležitú a nezastupiteľnú úlohu. Samotné rozhodovanie<br />
o individuálnych právach a oprávnených záujmoch fyzických osôb, ktorého výsledkom<br />
sú individuálne správne akty, patrí do okruhu činnosti každého demokratického štátu.<br />
502
Sú to citlivé otázky, a to vzhľadom na postoje občana k štátu v tých prípadoch, ak sú takéto<br />
rozhodnutia s rozpore s platnými právnymi normami, prípadne ich obchádzajú, čo<br />
nevedie k <strong>pre</strong>hlbovaniu vzťahu občana k nášmu právnemu poriadku. To má negatívny<br />
vplyv na formovanie jeho mravného postoja k štátu. [2].<br />
Ak chceme poukázať na súčasný stav a perspektívy <strong>pre</strong>skúmavania individuálnych<br />
správnych aktov prostredníctvom súdov, je potrebné poukázať na súčasný stav a perspektívy<br />
rozvoja správneho súdnictva v SR, a to najmä vysvetliť názory na vymedzenie<br />
samotného pojmu správne súdnictvo.<br />
V starších odborných prácach sa pod správnym súdnictvom rozumie <strong>pre</strong>nikanie<br />
verejnej správy do súdnictva, a to tradičnými metódami. Vymedzuje sa to ako judicializácia<br />
správy. Niektorí <strong>pre</strong>dstavitelia administratívneho práva v období prvej Československej<br />
republiky, ako napríklad J. Hoetzel, vymedzujú správne súdnictvo ako inštitúciu,<br />
ktorá zaručuje „dobrú aplikáciu noriem správneho práva“. [3].<br />
V odbornej literatúr 80. rokov minulého storočia sa vykryštalizovali dva názory na<br />
vymedzenie správneho súdnictva. Prvý ho chápal ako osobitný druh súdnictva na riešenie<br />
sporov vznikajúcich v oblasti administratívnoprávnych vzťahov v súvislosti s rozhodovaním<br />
správnych orgánov. Druhý pertraktovaný názor vymedzuje správne súdnictvo<br />
ako určité rozdvojenie medzi súdnou kontrolou správy a na druhej strane nachádzanie<br />
práva vo veciach správnych.<br />
Na základe skúseností vybraných členských krajín EÚ môžeme zhodnotiť organizačné<br />
a inštitucionálne usporiadanie správneho súdnictva a porovnať ho s našou právnou<br />
úpravou.<br />
Osobitne by sme chceli poukázať na ČR, ktorá má najbližšie k historickému a tradičnému<br />
vývoju v SR. Zásadný <strong>pre</strong>lom nastal prijatím zákona č. 150/2002 Zb. o súdnom<br />
správnom poriadku, ktorý reglementuje procesné otázky pri výkone správneho súdnictva,<br />
a zároveň s účinnosťou od l. januára 2003 kreuje Najvyšší súd SR.<br />
Súdy v správnom súdnictva rozhodujú o:<br />
• žalobách proti rozhodnutiam vydaným v oblasti verejnej správy,<br />
• ochrane proti nečinnosti správneho orgánu,<br />
• ochrane <strong>pre</strong>d nezákonným zásahom správneho orgánu,<br />
• kompetenčných žalobách,<br />
• volebných veciach,<br />
• veciach politických strán a hnutí.<br />
503
Vecná príslušnosť je daná krajským súdom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.<br />
Proti rozhodnutiu krajského súdu môže byť podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhoduje<br />
Najvyšší správny súd. V paragrafe 103 sú taxatívne vymenované dôvody <strong>pre</strong> podávanie<br />
kasačných sťažností. Kasačnú sťažnosť možno podať len z dôvodu tvrdenia:<br />
• nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom posúdení právnej otázky súdom<br />
v <strong>pre</strong>dchádzajúcom konaní;<br />
• vady konania spočívajúcej v tom, že skutková podstata, z ktorej správny orgán<br />
v napadnutom rozhodnutí vychádzal, nemá oporu v spisoch alebo je s nimi<br />
v rozpore, alebo pri jej zisťovaní bol porušený zákon v ustanoveniach o konaní<br />
<strong>pre</strong>d správnym orgánom takým spôsobom, že to mohlo ovplyvniť súd, ktorý<br />
vo veci rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu mal zrušiť. Za<br />
takúto vadu konania sa považuje aj ne<strong>pre</strong>skúmateľnosť správneho orgánu <strong>pre</strong><br />
nezrozumiteľnosť;<br />
• zmätočné konanie <strong>pre</strong> súdom spočívajúce v tom, že neboli rešpektované podmienky<br />
konania. Vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bolo nesprávne<br />
zloženie súdu, poprípade bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku<br />
trestného činu sudcu;<br />
• ne<strong>pre</strong>skúmateľnosť spočívajúca v nezrozumiteľnosti alebo v nedostatku dôvodov<br />
rozhodnutia, prípadne v inej vade konania <strong>pre</strong>d súdom, keď mohla mať<br />
takáto vada za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej;<br />
• nezákonnosť rozhodnutia o odmietnutí návrhu alebo o zastavení konania.<br />
Konanie <strong>pre</strong>d Najvyšším správnym súdom je jednoinštančné. Procesný postup je<br />
reglementovaný už v spomenutom zákone o súdnom správnom poriadku.<br />
V modifikovanej podobe pôsobí správny súd aj v Poľsku. Je to takzvaný Vrchný<br />
správny súd so sídlom vo Varšave a desať detašovaných pracovísk tohto súdu. Na rozdiel<br />
od ČR tu platí tzv. generálna klauzula pri <strong>pre</strong>skúmavaní správnych rozhodnutí.<br />
ČR nadviazala na tradíciu Najvyššieho správneho súdu, ktorý bol konštituovaný<br />
zákonom č. 3/1918 Zb. Je potrebné však jednoznačne uviesť, že Najvyšší správny súd<br />
z obdobia prvej Československej republiky nie je pri plnení základných funkcií a cieľov<br />
totožný. Poslaním správneho súdu bolo <strong>pre</strong>skúmavať rozhodnutia správnych orgánov,<br />
a to vtedy, keď sa niekto domnieval, že bol poškodený rozhodnutím alebo opatrením<br />
týchto orgánov.<br />
Ak Najvyšší správny súd ne základe zistenia skutkového stavu dospel k záveru, že<br />
žaloba je opodstatnená, zrušil rozhodnutie správneho orgánu. Uplatňoval sa tu teda tzv.<br />
kasačný princíp, to znamená, že správny orgán znovu rozhodoval o <strong>pre</strong>dmetnej veci<br />
a správny súd nemohol vo veci rozhodnúť.<br />
504
Napriek veľkému množstvu sťažností, ktoré riešil Najvyšší správny súd, bola kvalita<br />
rozhodovacej činnosti na dobrej úrovni, hoci lehota na vybavovanie sa <strong>pre</strong>dlžovala.<br />
Čo však treba považovať za pozitívum správneho súdu, je skutočnosť, že <strong>pre</strong>skúmaval<br />
výroky správnych orgánov, pokiaľ išlo o výklad textov právnych <strong>pre</strong>dpisov. Nezastupiteľnú<br />
úlohu správny súd plnil najmä v inter<strong>pre</strong>tovaní právnych noriem, ktoré obsahovali<br />
správnu úvahu. [4].<br />
Vo Veľkej Británii existuje dôsledné oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej<br />
moci. Rozhodnutia správnych orgánov <strong>pre</strong>skúmavajú všeobecné súdy. Charakteristické<br />
je tu uplatňovanie tzv. comment law, to znamená dôsledné odlíšenie materiálnych a procesných<br />
práv, teda iné, na aké sme zvyknutí v kontinentálnom systéme.<br />
Samotná procedúra sa uskutočňuje tzv. súdnou žalobou. Odvolanie spravidla v prvej<br />
fáze realizujú administratívne tribunály ako orgány kvázi súdneho typu. Až v prípade<br />
druhej fázy to rieši príslušný súd.<br />
Vo Francúzsku je správne súdnictvo súčasťou výkonnej moci. Pôsobí tu systém<br />
správnych súdov. Na ich čele je Štátna rada, ktorá vo výnimočných prípadoch plní úlohy<br />
prvostupňového orgánu. Ako príklad možno uviesť žaloby na zrušenie dekrétom vydaných<br />
<strong>pre</strong>dstaviteľmi ústrednej štátnej správy, spory týkajúce sa funkcionárov a úradníkov<br />
osobitného význam.<br />
Základným článkom v systéme správneho súdnictva sú administratívne tribunály.<br />
Sú to vlastne všeobecné správne súdy. Po reforme v roku l987 boli zriadené odvolacie<br />
správne súdy. Štátna rada posudzuje aj žiadosti iných správnych súdov o posúdenie zákonnosti<br />
správnych aktov, spory o zákonnosť normatívnych správnych aktov.<br />
V Nemecku existuje nezávislý systém správnych súdov. Existuje tu tzv. trojinštančná<br />
sústava správnych súdov. Prvú inštanciu tvoria tzv. miestne tribunály, odvolací súd<br />
a Spolkový správny súd. Spolkový správny súd ako najvyšší orgán len v závažných prípadoch<br />
pôsobí ako odvolacia inštancia. Do jeho kompetencie spadajú <strong>pre</strong>važne administratívne<br />
konflikty, ktoré vzniknú medzi jednotlivými republikami. Zaujímavosťou je, že<br />
vzhľadom na tradíciu môžu byť trojčlenné senáty doplnené aj o tzv. laikov.<br />
Na základe uvedeného možno správne súdnictvo rozdeliť do štyroch základných<br />
kategórií. Je to:<br />
• správne súdnictvo, ktoré sa vykonáva v rámci všeobecných súdov, prostredníctvom<br />
vytvorených špecializovaných senátov,<br />
• správne súdnictvo, ktoré vykonávajú špecializované správne súdy ako nezávislé<br />
orgány; môžu byť jednostupňové, viacstupňové,<br />
• správne súdnictvo, ktoré vykonávajú správne súdy, ktoré sú súčasťou výkonnej<br />
moci,<br />
505
• správne súdnictvo, ktoré vykonávajú všeobecné súdy.<br />
V podmienkach SR máme tzv. integrované správne súdnictvo, vykonávané špecializovanými<br />
senátmi, ktoré boli konštituované pri krajských súdoch a pri Najvyššom súde<br />
SR, teda v rámci všeobecného súdnictva.<br />
Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných<br />
náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu,<br />
ktorý napáda vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie<br />
dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu.<br />
Daná problematika je upravená v Občianskom súdnom poriadku. Uplatňuje sa systém<br />
dvojstupňového <strong>pre</strong>skúmavania správnych rozhodnutí. Osobitne by bolo vhodné<br />
prijať právny <strong>pre</strong>dpis, ktorý bude upravovať konanie <strong>pre</strong>d špecializovanými senátmi. Zároveň<br />
sa bude treba zamyslieť nad nasledujúcim okruhmi otázok:<br />
• či nie je vhodnejšie kreovanie správneho súdu, v nadväznosti na historické tradície;<br />
• či je vhodné dvojinštančné súdne <strong>pre</strong>skúmavanie, alebo či sa vrátiť len k jednoinštančnému<br />
súdnemu <strong>pre</strong>skúmavaniu, či je odôvodnené vzhľadom na počty<br />
prípadov, ktoré v odvolacom konaní <strong>pre</strong>d súdmi boli zrušené. Problémom je, že<br />
v podstate tak ide o štvorinštančné konanie pri rozhodovaní správneho orgánu.<br />
Sme toho názoru, že v tých prípadoch, v ktorých bolo vykonané dvojstupňové<br />
správne konanie, postačuje tak, ako v <strong>pre</strong>dchádzajúcom období len jednostupňové<br />
<strong>pre</strong>skúmanie správneho rozhodnutia. Iná situácia je v prípadoch, ak rozhodnutie<br />
správneho orgánu nie je <strong>pre</strong>skúmateľné v rámci verejnej správy, ale<br />
druhostupňovým orgánom v rámci podaného odvolania je spravidla Najvyšší<br />
súd (napríklad rozhodnutie Rady <strong>pre</strong> vysielanie a retransmisiu). V týchto prípadoch<br />
je opodstatnené dvojstupňové súdne <strong>pre</strong>skúmanie;<br />
• či je potrebné reglementovať samostatným zákonom procesný postup <strong>pre</strong>skúmavania<br />
správnych rozhodnutí súdmi;<br />
• či je potrebné osobitne kreovať špecializované senáty, a to senát <strong>pre</strong> sociálnu<br />
problematiku, senát <strong>pre</strong> stavebné a územné konanie, <strong>pre</strong> problematiku životného<br />
prostredia, daňové konanie a pod.<br />
V rámci súdneho <strong>pre</strong>skúmania správnych rozhodnutí sa diskusia upriamuje na<br />
oprávnenie špecializovaného senátu na výkon správneho súdnictva uložiť povinnosť<br />
správnemu orgánu vo veci rozhodnúť v stanovenej lehote. Fyzická alebo právnická osoba,<br />
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným<br />
príslušným právnym <strong>pre</strong>dpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby<br />
súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Orgán verejnej<br />
správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu <strong>pre</strong>dložiť<br />
súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. Súd rozhodne o návrhu bez pojednávania<br />
506
uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť<br />
ukladá, <strong>pre</strong>dmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu<br />
ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Ak správny orgán<br />
nedodrží lehotu uvedenú v uznesení súdu, môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak<br />
je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 331 eur, a to aj opakovane.<br />
Niektorí odborníci kritizujú toto oprávnenie s poukázaním na nerešpektovanie trojdelenia<br />
moci v štáte. Znamená to vlastne zásah do činnosti verejnej správy, najmä uložením<br />
povinnosti vo veci konať a rozhodnúť, ako aj oprávnenie uloženia peňažnej sankcie.<br />
Sme toho názoru, že tradičné trojdelenie moci v štáte je už <strong>pre</strong>konané v konzervatívnom<br />
chápaní. Predmetné ustanovenie nezasahuje do výkonnej zložky moci v štáte, <strong>pre</strong>tože<br />
nie je priamym zásahom do rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Naopak, správne<br />
súdy by mali výraznejšie uplatňovať toto oprávnenie vo vzťahu k verejnej správe, <strong>pre</strong>tože<br />
v ostatnom čase sa <strong>pre</strong>hlbuje nečinnosť správnych orgánov, nerešpektujú sa lehoty na vydanie<br />
rozhodnutia, ktoré sú stanovené právnymi normami. Osobitne je to najvypuklejšie<br />
v rámci rozhodovacej činnosti územnej samosprávy, pri tzv. delegovanej štátnej správe,<br />
kde vydanie niektorých druhov rozhodnutí trvá viac ako pol roka.<br />
Ak by sme mali zhodnotiť súčasný stav <strong>pre</strong>skúmavania individuálnych správnych<br />
aktov orgánov verejnej správy špecializovanými senátmi všeobecných súdov, sme toho<br />
názoru, že súčasný stav nie je optimálny. Chceme <strong>pre</strong>dovšetkým zdôrazniť, že správne<br />
orgány rozhodnú podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov, ale pri <strong>pre</strong>skúmavaní rozhodnutí súdmi sa postupuje podľa Občianskeho súdneho<br />
poriadku. Diferenciačné črty medzi správnym konaní spochybňujú objektívnosť<br />
a kvalitu rozhodovacej činnosti súdov.<br />
Sme toho názoru, že najvhodnejším modelom by bolo zriadené osobitného Najvyššieho<br />
správneho súdu, ako je tomu v ČR. Programové vyhlásenie vlády <strong>pre</strong>dpokladá<br />
aj zriadenie tohto typu súdu. Na jeho prijatie sa však vyžaduje ústavná väčšina v Národnej<br />
rade SR.<br />
Taktiež bude vhodné, aby sa správne súdy dopĺňali odborníkmi z verejnej správy,<br />
<strong>pre</strong>tože ide o veľmi rozsiahlu problematiku (daňové konanie, colné konanie, územné<br />
a stavebné konanie, veci sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a pod).<br />
507
Literatúra<br />
[1] ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Martin: Matica slovenská,<br />
1997. s. 252 a nasl.<br />
[2] HÁCHA, E. - HOETZEL, J. - LASKOVKA, K.: Slovník veřejného práva. Brno,<br />
1938.<br />
[3] PÍTROVÁ, L. - POMAHAČ, R.: Evropské správní soudnictví. Praha: C. H. Beck,<br />
l998. s. 106 a nasl.<br />
[4] ŠKULTÉTY, P.: Správne súdnictvo. In: <strong>Zborník</strong> zo seminára Najvyššieho súdu SR,<br />
správneho kolégia a Právnickej fakulty UK. Bratislava: Vydavateľstvo Právnickej fakulty<br />
UK, 2006.<br />
Kontakt<br />
prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc.<br />
Katedra práva<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava<br />
E-mail: peter.skultety@vsemvs.sk<br />
508
Finančná analýza ako zázemie <strong>pre</strong> konkurencieschopnosť<br />
samosprávy<br />
Abstrakt<br />
prof. Ing. Nora Štangová, CSc. - PhDr. Agneša Víghová<br />
Záväzné zmeny a vývoj verejného sektora kladú nové požiadavky na oblasť výkonov,<br />
poskytovania služieb, aj na konkurencieschopnosť. Jednou z podmienok je dobrá informačná<br />
sústava, ktorá je podkladom <strong>pre</strong> uskutočnenie finančnej analýzy ako základu <strong>pre</strong><br />
úspešné riadenie, a tým postavenie plnohodnotného miesta ktorejkoľvek organizácie vo<br />
verejnom sektore.<br />
Kľúčové slová: verejný sektor, samospráva, informačná sústava, finančná analýza,<br />
súvaha, príjmy, výdavky, náklady<br />
Abstract<br />
Financial analysis as a base for competitiveness<br />
self-government<br />
Major changes and developments of the public sector puts new requirements on the<br />
performance, provision of services and competitiveness. One of the conditions is a good<br />
information system, which is the basis for converting the financial analysis as a basis for<br />
successful management and advocacy by a full point to any public sector organizations.<br />
Keywords: public sector, self-government, information system, financial analysis, balance,<br />
revenue, expenses, cost<br />
Úvod<br />
V súčasnom období rýchleho vývoja techniky, technológie, vďaka moderným informačným<br />
technológiám dochádza k zmenám v prostredí, a to v širšom ponímaní. Tieto<br />
zmeny majú stále kratšie intervaly uskutočnenia a stále väčšiu intenzitu. [5, s. 35]. Organizácie<br />
nemôžu ignorovať tento vývoj, <strong>pre</strong>tože by mohol poskytnúť výhodu tým, ktorí<br />
tento vývoj budú akceptovať. Konkurencia sa globalizuje a stále narastá. . [5, s. 61]. Tento<br />
proces je príčinou tlaku na krajiny a organizácie, ktoré v nich existujú. Týmto zmenám je<br />
potrebné venovať náležitú pozornosť, nakoľko zmena znamená iniciačnú udalosť, ktorá<br />
bude ovplyvňovať nielen podnikateľské prostredie, ale aj verejný sektor a jeho postavenie.<br />
1. Verejný sektor z pohľadu informačnej sústavy<br />
Vstupom SR do EÚ spôsob vedenia účtovníctva verejného sektora musí spĺňať nové<br />
kritériá, kladené na finančné výkazníctvo. Transformácia účtovníctva, ktorá sa začala<br />
prijatím zákona o účtovníctve č. 431/ 2002 Z.z. a opatrením Ministerstva financií SR č.<br />
509
24501/ 2003 – 92, kladie nové požiadavky na oblasť poskytovania verného a pravdivého<br />
obrazu o stave majetku a záväzkov, o finančnej situácii a o používaní verejných prostriedkov,<br />
a aj o základných atribútoch <strong>pre</strong> konkurencieschopnosť tejto sféry. Keď vychádzame<br />
zo skutočnosti, že je potrebné sledovať vynakladané prostriedky, pridelené z rozpočtu, je<br />
dôležitá aj ekonomická spôsobilosť, ktorá je vyjadrená hlavne finančnou analýzou. Ekonomická<br />
spôsobilosť je základom <strong>pre</strong> vytváranie konkurencie medzi subjektmi verejnej<br />
správy, ale aj vo vzťahu k podnikateľskej sfére. Konkurenciu tu chápeme ako súťaž v oblasti<br />
ponuky a dopytu po službách, ktoré budú poskytované plnohodnotne, porovnateľne<br />
so súkromnou sférou z hľadiska plnenia cieľov, ale možno lacnejšie a dostupnejšie <strong>pre</strong><br />
rôzne vrstvy obyvateľstva. Všade tam, kde existuje konkurencia, dochádza k zlepšovaniu<br />
vzťahu medzi veľkosťou nákladov a produkovaným úžitkom. [1, s. 130] (napr. slobodná<br />
voľba lekára, slobodná voľba školy). Financovanie verejnej správy súvisí s výkonom a výsledkom<br />
– úžitkom, pričom sledovanie úžitku je zložitý proces, ktorý brzdí tendenciu<br />
verejného sektora vedúcu k neefektívnosti.<br />
Našu pozornosť sústredíme na municipalitu, teda samosprávu, ktorá je súčasťou verejného<br />
sektora. Územná samospráva je re<strong>pre</strong>zentantom spoločenstva občanov, ich záujmov<br />
a <strong>pre</strong>ferencií [9 s. 21]. Je vybavená kompetenciami, právomocami a zodpovednosťou<br />
pri zabezpečovaní úloh na lokálnej úrovni.<br />
Začlenenie municipality do územnej štruktúry vyplýva zo zabezpečenia verejných<br />
statkov, ktoré municipalita zabezpečuje [9, s. 29]:<br />
• subjektmi v rámci hospodárstva municipality<br />
• na báze súkromného sektora<br />
• na báze partnerstva (PPP – public private partnership)<br />
• cez neziskové mimovládne organizácie.<br />
V každom prípade však by mal byť systém zabezpečovania verejných statkov uskutočňovaný<br />
racionálne, kontrolovateľne, so sledovaním ekonomickej relácie vstupov a výstupov<br />
vynaložených výdajov, okrem napr. metodológie „ 3E“ alebo inputovo-outputových<br />
metód a ďalších hodnotení vo výstupoch, ktoré sú <strong>pre</strong>dmetom procesu kontroly<br />
ako sekvenčnej funkcie riadenia. [8, s. 180]. Dôležitá je vnútorná finančná analýza,<br />
ktorá informuje o hospodárení municipality, o celkovej finančnej situácii. Predstavuje<br />
významný nástroj riadenia, a to aj z hľadiska konkurencieschopnosti plniť požiadavky<br />
klientov z pohľadu kvality poskytovaných služieb.<br />
Cieľom finančnej analýzy je [6, s. 25]:<br />
• zhodnotenie doterajšej finančnej situácie,<br />
• získanie informácie <strong>pre</strong> seba, aj <strong>pre</strong> vonkajšie subjekty,<br />
• stanovenie budúceho vývoja.<br />
510
V konečnom dôsledku finančnou analýzou municipality možno identifikovať silné<br />
a slabé stránky finančného hospodárenia. Informácie z finančnej analýzy sú dôležité, nakoľko<br />
sa tu hospodári hlavne s verejnými finančnými prostriedkami. Finančná analýza<br />
v municipalite je problematickejšia a komplikovanejšia a sústreďuje sa hlavne na analýzu<br />
hospodárenia.<br />
2. Informačné zdroje ako konkurenčná výhoda<br />
V súčasnej globálnej ekonomike je schopnosť pracovať s informáciami priamo konkurenčnou<br />
výhodou. Organizácia, ktorá pozná svoju vnútornú situáciu, vytvára si vhodné<br />
informačné zdroje a z nich silné znalostné zázemie, ktoré jej ukáže vlastné možnosti<br />
a posilní jej konkurenčné postavenie. Jednou z metód je finančná analýza.<br />
Finančná analýza vyhodnocuje údaje z účtovných výkazov [9, s. 216] a je dôležitým<br />
<strong>pre</strong>dpokladom <strong>pre</strong> využívanie návratných zdrojov, resp. je podkladom <strong>pre</strong> rozhodovanie<br />
o alokácii zdrojov. Poskytuje reálne informácie o postavení municipality. Finančná analýza<br />
vychádza z konkrétnych dát. Informácie a dáta nie sú totožným pojmom. Z rôznych<br />
dát – údajov môže užívateľ znalý veci vyťažiť informácie. [6, s. 55]. Informácie, ktoré sú<br />
obsiahnuté v dátach, sú <strong>pre</strong>kryté rušivými vplyvmi, ktoré môžu ich využitím byť sťažené<br />
alebo úplne znemožnené. Informácie majú význam len vtedy, ak sú využívané. Informačný<br />
systém je súbor činností, ktoré zabezpečujú zber, spracovanie, <strong>pre</strong>nos, uchovanie<br />
a <strong>pre</strong>dkladanie informácií. [2, s. 17]. Základnými úlohami informačného systému (IS)<br />
sú evidovanie dokladov, príprava rozhodnutí, porovnanie a kontrola, riadenie činností.<br />
Základné odbory IS možno rozdeliť na ex post a ex ante. Ex post odbory sú účtovníctvo,<br />
výsledné kalkulácie, štatistika, operatívna evidencia, rozbory. Ex ante odbory sú rozpočtovníctvo,<br />
plánovanie, <strong>pre</strong>dbežné kalkulácie.<br />
Na úrovni samosprávy má finančná analýza určité špecifiká, nakoľko jej <strong>pre</strong>dmetom<br />
je bežné hospodárenie, investičná činnosť a financovanie a hospodárenie s majetkom.<br />
[9, s. 25]. Je dôležitým nástrojom riadenia za <strong>pre</strong>dpokladu, že analýza by mala odhaľovať<br />
pozitívne a negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú hospodárenie a zároveň určiť smery odstraňovania<br />
negatívnych faktorov a podpory vplyvu pozitívnych faktorov.<br />
Finančná analýza sa zameriava na vyhodnotenie silných a slabých stránok príslušnej<br />
samosprávy a súčasne je <strong>pre</strong>pojená s analýzou príjmových a výdavkových tokov, ktoré<br />
určuje rozpočet. [9, s. 216].<br />
Základné informačné zdroje <strong>pre</strong> finančnú analýzu samosprávnej organizácie uvádza<br />
obrázok 1.<br />
511
O b r á z o k 1<br />
Základné informačné zdroje organizácie v samospráve<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
Základná štruktúra výkazu o plnení rozpočtu vychádza z dikcie zákona o rozpočtových<br />
pravidlách územnej samosprávy.<br />
Rozpočet obsahuje [7, s. 60].:<br />
• príjmy a výdavky, ktoré majú vzťah k činnosti samosprávy,<br />
• finančné vzťahy k obecnému resp. regionálnemu verejnému sektoru,<br />
• finančné vzťahy k podnikateľským subjektom,<br />
• finančné vzťahy k celkovej rozpočtovej sústave (k štátnemu rozpočtu, podiely<br />
na daniach, dotácie na <strong>pre</strong>nesený výkon štátnej správy),<br />
• finančné vzťahy k ostatným subjektom (bankám, poisťovniam, atď.).<br />
Súvaha je výkaz, pri ktorom sledujeme v účtovníctve samosprávy stav majetku<br />
a zdrojov [4, s. 81].<br />
Výška majetku (aktíva) zodpovedá zdrojom (pasíva), z ktorých tento majetok samospráva<br />
získala. Podľa súvahy určenej <strong>pre</strong> samosprávu sa strana aktív člení na:<br />
• neobežný majetok; doba použiteľnosti je vyššia ako jeden rok<br />
• obežný majetok; doba použiteľnosti je najviac jeden rok.<br />
Pasíva obsahujú zdroje krytia:<br />
• vlastné a cudzie (záväzky).<br />
512
Výkaz ziskov a strát je <strong>pre</strong>hľadné usporiadanie výnosov a nákladov v peňažnom vyjadrení<br />
tak, aby bol zrejmý výsledok hospodárenia. [10, s. 242].<br />
Na úrovni samosprávy má finančná analýza svoje špecifiká, nakoľko jej <strong>pre</strong>dmetom<br />
je bežné hospodárenie [9, s. 24], investičná činnosť a jej financovanie a tiež hospodárenie<br />
s majetkom. Analýza by mala odhaľovať pozitívne a negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú<br />
hospodárenie samosprávnej jednotky a zároveň určiť smery, ktoré by v budúcnosti<br />
zabránili vplyvu hrozieb a posilnili vplyv pozitívnych faktorov. Pre potreby finančnej<br />
analýzy rozlišujeme dva prístupy [10, s. 286]:<br />
• fundamentálny, ktorý sa zameriava na vyhodnocovanie <strong>pre</strong>dovšetkým kvantitatívnych<br />
údajov o organizácii, pričom základnou metódou analýzy je odborný<br />
odhad hodnotiteľa,<br />
• technický, kde sa využívajú matematické, matematicko – štatistické a iné algoritmizované<br />
metódy hodnotenia, pričom podľa úrovne obťažnosti a náročnosti<br />
príslušných metód ich rozlišujeme na elementárne a vyššie metódy.<br />
Ak vychádzame z účtovných výkazov, môžeme ďalej realizovať napr. analýzu trendov,<br />
ktorá zisťuje, ako sa konkrétna položka v účtovnom výkaze zmenila oproti minulému<br />
obdobiu, či percentuálnu vertikálnu analýzu, ktorá vyjadruje podiel jednotlivých<br />
účtovných položiek v účtovných výkazoch v percentuálnom vyjadrení.<br />
Podľa §16, ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy<br />
obsahuje záverečný účet samosprávy najmä:<br />
• údaje o plnení rozpočtu v členení na príjmy a výdavky v súlade s platnou rozpočtovou<br />
klasifikáciou,<br />
• bilanciu aktív a pasív,<br />
• <strong>pre</strong>hľad o stave a vývoji dlhu,<br />
• údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti,<br />
• <strong>pre</strong>hľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov,<br />
• údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti,<br />
• hodnotenie plnenia programov obce a programov vyššieho územného celku.<br />
Z uvedeného je zrejmé, že <strong>pre</strong>hľad o finančnom hospodárení vyžaduje komplexné<br />
zhodnotenie všetkých aspektov vyplývajúcich z výkazníctva, účtovníctva i rozpočtovníctva.<br />
Okrem štandardných, zákonom <strong>pre</strong>dpísaných postupov a rozborov finančného<br />
hospodárenia existujú aj iné možnosti, ako si samosprávna jednotka môže zreálniť obraz<br />
o svojej finančnej pozícii, s cieľom získať čo najlepšie východiskové informácie <strong>pre</strong> riadenie<br />
vzhľadom na konkurencieschopnosť.<br />
513
3. Skrátená finančná analýza prostredníctvom vybraných ukazovateľov<br />
v modelovej samospráve<br />
Pre ilustráciu boli vybrané pomerové ukazovatele analýzy hospodárenia organizačnej<br />
jednotky samosprávy, ktoré sú následne aplikované v konkrétnych podmienkach<br />
modelovej samosprávy. [6, s. 78]. Ako ukážka bola vybraná nasledujúca sústava ukazovateľov:<br />
• ukazovateľ autarkie, ktorý odráža vzájomný pomer príjmov a výdavkov:<br />
príjmy/výdavky x 100<br />
• ukazovateľ finančnej sebestačnosti, ktorý vypovedá o miere samostatnosti vo<br />
finančnom hospodárení samosprávy, a možno ho vyjadriť ako:<br />
vlastné príjmy/celkové príjmy x 100<br />
• ukazovateľ finančnej závislosti, ktorý vyjadruje pomer cudzích príjmov rozpočtu<br />
k celkovým príjmom rozpočtu. Jeho hodnotu možno zistiť aj odpočítaním<br />
hodnoty finančnej sebestačnosti od hodnoty 100:<br />
cudzie príjmy/celkové príjmy x 100<br />
• vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúcim príjmom samosprávy sú daňové príjmy,<br />
a to <strong>pre</strong>dovšetkým výnos podielovej dane z príjmov fyzických osôb, môže<br />
byť <strong>pre</strong> samosprávu zaujímavý aj ukazovateľ daňovej sebestatočnosti, ktorý vyjadruje<br />
pomer daňových príjmov k bežným príjmom:<br />
daňové príjmy/bežné príjmy x 100.<br />
Uvedené ukazovatele sú iba ukážkou zo širokého spektra možností finančnej analýzy,<br />
ktoré môže samospráva využívať <strong>pre</strong> skvalitnenie rozhodovania v procese riadenia<br />
smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.<br />
Tabuľka 1 <strong>pre</strong>zentuje údaje, ktoré sú vypočítané z reálne dosiahnutých príjmov a výdavkov<br />
modelovej samosprávy za obdobie 3 rokov (<strong>pre</strong>d zohľadnením dopadov finančnej<br />
krízy).<br />
514
P.č.<br />
1.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Vybrané ukazovatele z finančnej analýzy modelovej samosprávnej organizácie<br />
ukazovateľ<br />
merná<br />
hodnota<br />
autarkia: %<br />
515<br />
obdobie<br />
1 2 3<br />
• bežná 102,26 115,68 113,37<br />
• kapitálová 83,56 58,71 81,37<br />
• celková 99,87 109,22 106,53<br />
2. finančná<br />
sebestačnosť<br />
3. finančná<br />
závislosť<br />
4. daňová<br />
sebestačnosť<br />
Prameň: Interné materiály samosprávy.<br />
% 41,70 65,75 72,82<br />
% 58,30 34,25 27,18<br />
% 33,55 60,10 61,67<br />
Z takto <strong>pre</strong>zentovaných ukazovateľov s využitím trendového prístupu môže samospráva<br />
získať množstvo užitočných informácií, ktoré budú naznačovať jej vývoj z hľadiska<br />
alokovania disponibilných zdrojov do programov, v ktorých bude zabezpečené fungovanie<br />
a rozvoj samosprávy a zároveň konkurencieschopnosť pri plnení služieb v plnej<br />
kvalite a primeraných nákladoch. Bežná autarkia má priaznivejšie hodnoty ako kapitálová,<br />
čo je však do istej miery spôsobené aj tým, že samospráva má povinnosť zostavovať<br />
svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný, resp. <strong>pre</strong>bytkový. Ukazovateľ finančnej sebestačnosti<br />
rastie, pričom samospráva rozhoduje o použití objemu vlastných príjmov relatívne samostatne.<br />
Cieľom pri tomto ukazovateli však logicky nemôže byť stopercentná finančná<br />
sebestačnosť, nakoľko to v modeli kombinovaného financovania územnej samosprávy<br />
v SR ani nie je možné. Všetky tri ostatné ukazovatele navzájom súvisia a vyjadrujú finančnú<br />
či daňovú silu, navyše, v <strong>pre</strong>počte na jedného obyvateľa. Ich nárast zodpovedá<br />
trendom rastúcej zodpovednosti územnej samosprávy za čoraz širšie spektrum verejných<br />
statkov a služieb, ale zároveň vypovedá aj o zodpovednosti pri zabezpečovaní vlastnej<br />
príjmovej základne. Vývoj finančných ukazovateľov je nielen odrazom finančného<br />
potenciálu samosprávy, ale aj odrazom rozširovania možností výstupov.
Záver<br />
Uvedené skutočnosti svedčia o potrebe kvalitnej informačnej sústavy v samospráve,<br />
ktorá poskytuje podklad <strong>pre</strong> finančné riadenie, čím sa napĺňajú požiadavky modernej<br />
samosprávy, ktorá má obstáť z hľadiska nákladov aj výkonov v súčasnom období konkurencie<br />
vo všetkých oblastiach služieb. Nakoľko sa to bude dariť v praxi, ukážu budúce obdobia,<br />
ktoré budú vo fungovaní organizácií samospráv vystavované narastajúcemu tlaku<br />
hodnotenia aj v tejto oblasti.<br />
Literatúra<br />
[1] BEŇOVÁ, E. - CIBÁKOVÁ, V. - PLAVČAN, P.: Úvod do teórie verejného sektora.<br />
1. vydanie. Bratislava: Merkury, spol. s r. o., 2005/2006. 145 s. ISBN 80-89143-24-<br />
5.<br />
[2] CSIKÓSOVÁ, A. - KAMENÍKOVÁ, K. - TEPLICKÁ, R.: Informačná sústava podniku.<br />
Košice: ES/AMS, 2004. ISBN 80-8073-205-1.<br />
[3] CRAINER, S.: Moderní management. Základné myšlenkové směry. 1. vydanie.<br />
Praha: Management Press, 2000. ISBN 80-7261-019-8.<br />
[4] FABIAN, Š.: Rozpočtovníctvo a účtovníctvo verejnej správy, obcí, VÚC a nimi zriadených<br />
rozpočtových a príspevkových organizácií. Bratislava: Súvaha. 2005. ISBN<br />
80-88727-02-8.<br />
[5] HUSSEY, D. E.: Jak reorganizovať firmu. Praha: Computer Press, 2000. ISBN 80-<br />
7226-351-X.<br />
[6] KRAFTOVÁ, I.: Finanční analýza municipální firmy. Praha: C. H. Beck, 2002. ISBN<br />
80-7179-778-2.<br />
[7] MITAĽOVÁ, J. - MOLITORIS, P.: Právno-ekonomické aspekty rozpočtov vo verejnej<br />
správe. 2006. ISBN 80-7097-653-5.<br />
[8] OCHRANA, F.: Manažérske metódy ve veřejném sektoru. Praha: Eko<strong>pre</strong>ss, s. r. o.,<br />
2002. ISBN 80-86119-51-3.<br />
[9] PEKOVÁ, J.: Hospodaření a finance územní samosprávy. Praha: Management Press,<br />
2004. ISBN 80-7261-086-4.<br />
[10] ŠLOSÁROVÁ, A. a kol.: Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura Edition, 2006.<br />
ISBN 80-8078-070-6.<br />
[11] Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
516
Kontakt<br />
prof. Ing. Nora Štangová, CSc.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: nora.stangova@vsemvs.sk<br />
PhDr. Agneša Víghová<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: agnesa.vighova@vsemvs.sk<br />
517
Abstrakt<br />
Vybrané projekty cezhraničnej spolupráce<br />
Slovenskej republiky a Rakúska<br />
Ing. Silvia Švecová, PhD.<br />
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko v programovom<br />
období rokov 2007 – 2013 podporuje regionálnu spoluprácu v rôznych oblastiach, a to či<br />
už pri budovaní infraštruktúry alebo v oblasti dopravy, vzdelávania, kultúry a v mnohých<br />
ďalších oblastiach. Cieľom príspevku je na vybraných projektoch cezhraničnej spolupráce<br />
vysvetliť, ako funguje daný program od jeho prípravy až po konkrétnu realizáciu.<br />
Kľúčové slová: cezhraničná spolupráca, regióny, budovanie štruktúr, vzdelávanie,<br />
implementácia, evaluácia<br />
Selected cross-border cooperation projects between<br />
Slovak Republic and Austria<br />
Abstract<br />
Cross-border cooperation program between the Slovak Republic and Austria in the<br />
programming period 2007 - 2013 supports regional cooperation in various fields, whether<br />
in building of infrastructure or in transport, education, culture and many others. The aim<br />
of the paper is to explain on the selected crossborder projects how the program works from<br />
its <strong>pre</strong>paration to its implementation.<br />
Keywords: cross-border cooperation, regions, structure building, education, implementation,<br />
evaluation<br />
Úvod<br />
V rámci integračných procesov v Európe vznikali mnohé iniciatívy a programy<br />
Európskeho spoločenstva, cieľom ktorých bolo podporovať nielen samotné integračné<br />
procesy, ale najmä rovnovážny rozvoj regiónov a <strong>pre</strong>konávať aj národné hranice. Medzi<br />
najväčšie a zároveň najznámejšie patrí nepochybne Iniciatíva INTERREG a program<br />
PHARE, ktoré sa postupne transformovali a ich nástupcom sa stali Operačné programy<br />
cezhraničnej spolupráce medzi susediacimi krajinami. Cieľom príspevku je bližšie<br />
uviesť tento Operačný program medzi Slovenskou republikou a Rakúskom na dvoch<br />
vybraných projektoch, na realizácii ktorých sa za slovenskú stranu podieľa Vysoká škola<br />
ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave a tiež <strong>Centrum</strong> <strong>pre</strong> rozvoj regiónov<br />
a aplikovaného výskumu.<br />
518
1. Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko<br />
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko <strong>pre</strong> obdobie rokov<br />
2007-2013 má tri prioritné osi. Prvou je učiaci sa/znalostný región a ekonomická konkurencieschopnosť<br />
s cieľom vybudovať cezhraničnú inovatívnu a vzdelanostnú ekonomiku<br />
založenú na kultúrnom dedičstve a na sociálnej inklúzii. Druhá os je zameraná na<br />
dostupnosť a na trvalo udržateľný rozvoj najmä v oblasti rozvoja prirodzenej atraktivity<br />
regiónu, jeho prístupnosti a infraštruktúry na princípe environmentálnej udržateľnosti,<br />
a tretia os sa týka technickej pomoci pri riadení operačného programu počas celej doby<br />
jeho trvania. [1, s. 54 - 62].<br />
O b r á z o k 1<br />
Strom cieľov rakúsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce v rokoch 2007-2013<br />
Prameň: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-<br />
2013. Bratislava, Viedeň: Österreichisches Institut für Raumplanung (ÖIR)-<br />
Consulting Associates (CA), Regional Consulting International. 2007. s. 147.<br />
Strategickým cieľom Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika<br />
– Rakúsko v programovom období rokov 2007-2013 je vybudovať po všetkých<br />
stránkach atraktívny metropolitný región v prihraničnej oblasti, ktorý sa nachádza v blízkosti<br />
dvoch hlavných miest, a to Bratislavy a Viedne. Takáto vzájomná blízkosť dvoch<br />
hlavných miest pozdĺž hraníc medzi starými a novými členskými štátmi v EÚ nemá obdobu,<br />
a nepochybne ponúka obrovský rozvojový potenciál na vybudovanie ekonomicky<br />
silného, vzdelanostného regiónu. V okolí oboch hlavných miest sa koncentrujú vysoké<br />
519
školy, vedeckovýskumné inštitúcie, je tu taktiež vyššia hustota obyvateľstva s vysokoškolským<br />
vzdelaním a HDP na obyvateľa je výrazne vyšší ako je národný priemer.<br />
Rakúsko-slovenský prihraničný región je tvorený 12 regiónmi NUTS III. Na rakúskej<br />
strane je to Weinviertel, Wiener Umland-Nordteil, Wiener Umland – Südteil,<br />
Nordburgenland, Viedeň ako hlavné pohraničné regióny a Waldviertel, Mostviertel-Eisenwurzen,<br />
Sankt-Pölten, Niederösterreich-Süd, Mittelburgenland ako susedné regióny.<br />
Na slovenskej strane sú to Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj ako hlavné regióny.<br />
Pre lepšie znázornenie ich uvádzame na obrázku 2. [2, s. 17].<br />
O b r á z o k 2<br />
Rakúsko-slovenský prihraničný región<br />
Prameň: European Commission: Regional Policy. Slovensko. Cross-border cooperation.<br />
[7.10.2011]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/regional_policy/atlas<br />
2007/slovakia/crossborder/sk01_en.htm.<br />
Výber projektov cezhraničnej spolupráce je založený na vo<strong>pre</strong>d stanovených minimálnych<br />
formálnych a na výberových kritériách tak, aby vytvorili transparentný a funkčný<br />
systém, s cieľom poskytnúť cezhraničnému regiónu dobrú protihodnotu za peniaze.<br />
Až po splnení formálnych kritérií sa pristúpi k hodnoteniu podľa výberových kritérií,<br />
aby sa zistil súlad s cieľmi programu, zrelosť projektu, ako aj súlad s princípmi efektívnosti<br />
a udržateľnosti. [1, s. 70 - 71].<br />
2. Vybrané projekty cezhraničnej spolupráce – TwinRegion a Pumako<br />
Oba vyššie spomínané projekty sme si nevybrali náhodou, nakoľko na oboch projektoch<br />
participuje Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
a tiež občianske združenie <strong>Centrum</strong> <strong>pre</strong> rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu. Na<br />
520
ich realizácii sa podieľajú pracovníci oboch inštitúcií. Ide o projekty druhej tematickej<br />
priority, ktorou je dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj, t.j. skupina aktivít 2.2, zameraná<br />
na trvalo udržateľný územný rozvoj a na kvalitnú regionálnu správu.<br />
2.1 TwinRegion<br />
Realizácia Projektu TwinRegion sa začala 1. februára 2011 a jeho trvanie je naplánované<br />
na 18 mesiacov, t. j. do 31. júla 2012. Hlavným cieľom projektu je posilnenie<br />
medziobecnej spolupráce v regióne Viedeň - Bratislava. Projekt možno rozdeliť do<br />
troch balíkov aktivít, pričom prvým je zmapovanie súčasného stavu v oblasti územného<br />
plánovania a miestneho ekonomického rozvoja v oblasti TwinRegionu Viedeň<br />
a Bratislava a jeho porovnanie so svetovými trendmi v týchto oblastiach. Druhým balíkom<br />
aktivít je vytvorenie spoločných štandardov, metodiky a on-line nástroja (tzv.<br />
score-card) na hodnotenie výsledkov politík a formou workshopov naučiť príslušných<br />
pracovníkov samospráv tento nástroj používať. Realizáciou odborných a vzdelávacích<br />
podujatí, ktoré sú súčasťou tretej skupiny aktivít, sa sleduje cieľ projektu, ktorým je<br />
už spomínané posilnenie spolupráce miest v oblasti metropolitného regiónu Viedeň<br />
a Bratislava a tiež odborníkov v relevantných oblastiach. Treba zdôrazniť, že do spolupráce<br />
by boli po prvýkrát zapojené mestá v spádovej cezhraničnej oblasti Viedne<br />
a Bratislavy (TwinRegion).<br />
Vedúcim partnerom projektu je na slovenskej strane <strong>Centrum</strong> <strong>pre</strong> rozvoj regiónov<br />
a aplikovaného výskumu (CRR) a rakúskym partnerom projektu je <strong>Centrum</strong> <strong>pre</strong> výskum<br />
verejnej správy (KDZ).<br />
Strategickí partneri projektu v Rakúsku, ktorí sa podieľajú na vyššie spomínaných<br />
aktivitách projektu, sú mesto Viedeň, a to oddelenie magistrátu 18, Územné plánovanie<br />
a rozvoj, Hospodárska agentúra Viedeň a Zväz rakúskych miest (ÖStB). Strategickými<br />
partnermi v SR sú mesto Bratislava - oddelenie územného plánovania, Únia miest Slovenska<br />
(ÚMS) a tiež Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave.<br />
Cieľovú skupinu projektu tvoria spolupracovníci a vedúci zamestnanci dotknutých<br />
miest a obcí v projektovom regióne, <strong>pre</strong>dnostne z oblasti územného plánovania a miestneho<br />
ekonomického rozvoja, ako aj vedúci <strong>pre</strong>dstavitelia politiky a verejnej správy.<br />
Implementácia projektu od jeho začiatku <strong>pre</strong>bieha ne<strong>pre</strong>tržite a doteraz boli zrealizované<br />
dva odborné workshopy za účasti odborníkov, ako aj <strong>pre</strong>dstaviteľov verejnej<br />
správy oboch krajín. Prvý odborný seminár sa konal vo Viedni (6. júna 2011) s cieľom<br />
vypracovať silné stránky a výzvy TwinRegionu a <strong>pre</strong>diskutovať potenciály a zábrany spolupráce.<br />
Účastníkom sa <strong>pre</strong>zentoval základný obsah projektu a následne prvé pracovné<br />
výsledky štúdie TwinRegionu, v ktorej sa analyzuje stavu aktuálnej spolupráce v regióne<br />
Viedeň - Bratislava, ako aj základná myšlienka spolupráce s odporúčaniami aktivít v modeloch<br />
a oblastiach v TwinRegione. Ťažisko sa kládlo na <strong>pre</strong>dstavenie najlepších medzinárodných<br />
príkladov (best practices). V dvoch paralelných skupinách sa definovali silné<br />
521
stránky a výzvy projektového regiónu, a to raz z pohľadu rakúskych partnerov projektu<br />
a raz z pohľadu slovenských partnerov projektu. Na základe <strong>pre</strong>zentácie Európskeho<br />
metropolitného regiónu, Mníchov sa prítomní pokúsili identifikovať spoločné oblasti<br />
spolupráce a ťažiskové témy <strong>pre</strong> región projektu.<br />
Druhý odborný workshop sa konal v Bratislave (28. septembra 2011) a jeho cieľom<br />
bolo <strong>pre</strong>zentovať pripravovanú štúdiu a identifikovať perspektívne oblasti spolupráce<br />
a spoločne s prítomnými expertmi/-kami a odborníkmi/-čkami <strong>pre</strong>diskutovať rôzne aspekty<br />
spolupráce (využitie, účinky, brzdiace faktory). Na základe praktických skúseností<br />
<strong>pre</strong>zentovaných <strong>pre</strong>dstaviteľkou Znalostného regiónu FrankfurtRheinMain sa identifikovali<br />
faktory, ktoré ponúka znalostná ekonomika obciam, mestám a obyvateľom a diskutovalo<br />
sa, či je TwinRegion Viedeň - Bratislava znalostným regiónom.<br />
Odborná štúdia k uvedenej problematike je takmer hotová a pripravuje sa ďalší odborný<br />
workshop vo Viedni za účasti spomínaných <strong>pre</strong>dstaviteľov. Ďalším krokom bude<br />
vytvorenie hodnotiaceho on-line nástroja, tzv. score-card, ako aj vyškolenie pracovníkov<br />
samospráv na jeho používanie. [4].<br />
2.2 Pumako – spolupráca v manažmente verejnej správy<br />
Projekt Pumako sa začal realizovať dňa 1. októbra 2011 a jeho trvanie je naplánované<br />
na 27 mesiacov, t. j. do 31. decembra 2013. Hlavným partnerom projektu je Vysoká<br />
škola FH-Campus so sídlom vo Viedni, rakúskymi partnermi projektu sú <strong>Centrum</strong> <strong>pre</strong><br />
výskum verejnej správy a konzultačná spoločnosť HILL-AMC Consulting z Viedne. Jediným<br />
slovenským partnerom projektu je Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej<br />
správy v Bratislave.<br />
Cieľom projektu je vytvorenie a realizácia cezhraničného kurzu manažmentu verejnej<br />
správy <strong>pre</strong> 100 účastníkov, pričom sa zvláštny dôraz bude klásť na interkultúrne<br />
učenie sa s ohľadom na rozdielne špecifiká oboch krajín v manažmente verejnej správy.<br />
Predmetný kurz bude pozostávať z jedného všeobecného modulu a z piatich odborných<br />
modulov. Popri všeobecných témach a úvodných informáciách o verejnej správe a národných<br />
špecifikách (modul 0) sa budú <strong>pre</strong>jednávať témy so vzťahom k regiónom, relevantné<br />
<strong>pre</strong> regionálny rozvoj regiónu Viedeň - Bratislava (moduly 1-5) v oblastiach<br />
demografického vývoja, kvality života, trhu práce, infraštruktúry a mobility, ekonomického<br />
rozvoja, vzdelávania, životného prostredia a krízového manažmentu. Interkultúrne<br />
porozumenie sa posilní práve prostredníctvom spoločného absolvovania kurzu, návštevou<br />
základného jazykového kurzu (nemecký jazyk – slovenský jazyk) a exkurziami.<br />
Cieľovou skupinou sú nositelia rozhodnutí v komunálnej politike, vo verejnej správe<br />
projektového regiónu spolu mestá a obce v regióne, nositelia rozhodnutí v regionálnej<br />
politike a vo verejnej správe v projektovom regióne, projektoví manažéri lokálnej<br />
verejnej správy v projektovom regióne, ale aj pokročilí študenti oboch vysokých škôl.<br />
Plánované sú aj exkurzie a <strong>pre</strong>zentácie prípadových štúdií v <strong>pre</strong>dmetných oblastiach, na<br />
ktorých budú participovať mestá a obce projektového regiónu.<br />
522
Uvedený projekt je zatiaľ vo svojej prvej fáze a jeho výsledky budú slúžiť ako podklad<br />
<strong>pre</strong> následné vypracovanie podkladových materiálov <strong>pre</strong> budúci spoločný medzinárodný<br />
študijný program v oblasti manažmentu verejnej správy. [5].<br />
Záver<br />
Oba projekty sú podporované z prostriedkov európskych fondov <strong>pre</strong> regionálny<br />
rozvoj (EFRE) v rámci programu ETZ-Creating the Future-Slovensko-Rakúsko na roky<br />
2007-2013. Ašpirujú na úspešnú realizáciu s cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu<br />
v dotknutom regióne, ako aj priniesť výsledky v podobe fungujúceho, úspešného, ekonomicky<br />
silného a vzdelanostného regiónu v zmysle Operačného programu cezhraničnej<br />
spolupráce SR – Rakúsko.<br />
O b r á z o k 3<br />
Logo<br />
Prameň: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013.<br />
Implementačný manuál. Inštrukcie <strong>pre</strong> žiadateľov a prijímateľov. Viedeň:<br />
MA27 - Riadiaci orgán a Spoločný technický sekretariát CBC Slovenská<br />
republika-Rakúsko 2007-2013, s.157. 2011.<br />
523
Literatúra<br />
[1] Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Bratislava,<br />
Viedeň: Österreichisches Institut für Raumplanung (ÖIR)-Consulting Associates<br />
(CA), Regional Consulting International. 2007. s. 147.<br />
[2] Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Implementačný<br />
manuál. Inštrukcie <strong>pre</strong> žiadateľov a prijímateľov. Viedeň: MA27 - Riadiaci<br />
orgán a Spoločný technický sekretariát CBC Slovenská republika-Rakúsko<br />
2007-2013, 2011. s. 157.<br />
[3] European Commission: Regional Policy. Slovensko. Cross-border cooperation.<br />
[7.10.2011]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/regional_policy/atlas 2007/<br />
slovakia/crossborder/sk01_en.htm.<br />
[4] Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Projektová<br />
žiadosť TwinRegion. Interný materiál.<br />
[5] Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. Projektová<br />
žiadosť Pumako. Interný materiál.<br />
Kontakt<br />
Ing. Silvia Švecová, PhD.<br />
Katedra verejnej správy<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: silvia.svecova@vsemvs.sk<br />
524
Rámce regulačnej politiky v Slovenskej republike<br />
Abstrakt<br />
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.<br />
K významným problémom trhových ekonomík patrí problematika monopolov<br />
a najmä ich regulácia. Preto považujeme za potrebné venovať sa jej aj v podmienkach<br />
Slovenskej republiky. Ide o pomerne komplikovanú a zložitú oblasť, ktorá má napomáhať<br />
vytváranie zdravého konkurenčného prostredia, zabezpečiť nediskriminačný a transparentný<br />
výkon činností v sieťových odvetviach, ktoré znížia riziká porušovania pravidiel<br />
hospodárskej súťaže. Okrem iného Slovenská republika musí aj v tejto oblasti regulovať<br />
a uplatňovať platné smernice EÚ. Cieľom príspevku je poukázať na všeobecnú charakteristiku<br />
prirodzených monopolov, jej základné rámce, význam a podstatu, uviesť úlohy<br />
regulačnej politiky v Slovenskej republike v súčasnosti na obdobie rokov 2012 - 2016.<br />
Kľúčové slová: konkurencia, prirodzený monopol, regulačná politika, sieťové odvetvia<br />
Frameworks of regulation policy in Slovak Republic<br />
Abstract<br />
Problems on monopolies and their regulation belong to significant tasks of market<br />
economy. Hence, we consider important to pay attention to these problems also in Slovak<br />
Republic conditions. It is a complex area that has to help creating healthy competitive environment<br />
and provide indiscriminate and transparent performance of activities in network<br />
industries that decrease risks of violating rules of economic competition. Moreover, Slovak<br />
Republic has to regulate and follow valid EU rules. The aim of the article is to point out<br />
general characteristics of natural monopolies, their basic frames, significance and base and<br />
introduce tasks of regulation policy in Slovak Republic at <strong>pre</strong>sent for the period of years<br />
2012 – 2016 in selected network industries.<br />
Keywords: competition, natural monopoly, regulation policy, network industries<br />
Úvod<br />
Vo všetkých vyspelých ekonomikách má významnú úlohu regulačná politika. Má<br />
napomáhať vytváranie zdravého konkurenčného prostredia, zabezpečiť nediskriminačný<br />
a transparentný výkon činností v sieťových odvetviach, ktoré znížia riziká porušovania<br />
pravidiel hospodárskej súťaže. Jej úlohou je zabezpečiť efektívny rozvoj, bezpečnú a spoľahlivú<br />
<strong>pre</strong>vádzku v sieťových odvetviach, vytváranie podmienok <strong>pre</strong> zvyšovanie konkurencie<br />
na príslušných trhoch, chrániť spotrebiteľov <strong>pre</strong>d monopolistickým správaním sa<br />
regulovaných podnikov. Príslušnou inštitúciou a právnou normou má chrániť aj záujmy<br />
525
podnikateľov a investorov tým, že im poskytne príležitosť na dosiahnutie primeranej<br />
návratnosti svojich investícií a <strong>pre</strong> regulované firmy vytvorí náležití stimuly k tomu, aby<br />
fungovali účinne a efektívne.<br />
1. Prirodzený monopol, regulačná politika a jej základné rámce<br />
Problém identifikácie, determinácie a následne i regulácie prirodzených monopolov<br />
patrí k tradičným problémom spojeným s klasickou oblasťou analýzy konkurencie.<br />
Všeobecne sa pod prirodzeným monopolom rozumie taká štruktúra trhu, resp. odvetvia,<br />
kedy sú dosahované veľké úspory z rozsahu výroby práve pri existencii jedinej<br />
firmy, resp. malého počtu firiem, pravda, ak tieto síce operujú na rovnakých produktových<br />
trhoch, ale s oddelenou lokalizáciu svojho pôsobenia. Charakteristická je tu nízka<br />
úroveň marginálnych nákladov. Priemerné celkové náklady takejto firmy sa kontinuálne<br />
v priebehu obdobia uspokojovania daného dopytu znižujú. Tradičným problémom regulácie<br />
sú komplikácie spojené so skutočnosťou, že určenie regulovanej ceny na úrovni<br />
hraničných nákladov by viedlo k stratám v hospodárení takejto firmy v účtovnom<br />
ponímaní. Regulácia takýchto firiem, resp. odvetví, je vždy hľadaním kompromisného<br />
riešenia medzi hospodárskou politikou štátu, resp. protimonopolnými autoritami alebo<br />
špeciálnymi regulačnými agentúrami a firmami takejto štruktúry, ktorého cieľová funkcia<br />
sa definuje ako stav, kedy jediná firma zabezpečuje dopyt po výstupe na konkurenčnej<br />
úrovni alebo v jej blízkosti, a zároveň tento systém jednej firmy umožňuje dosiahnuť<br />
čo najvyššiu mieru technickej efektívnosti. Pritom v období po druhej svetovej vojne, na<br />
rozdiel od <strong>pre</strong>dchádzajúceho viac-menej tradičného vymedzenia problému regulácie, je<br />
problematickou nielen voľba vhodného regulačného režimu (ak taký existuje), ale i určenie,<br />
do akej miery môžu byť tieto regulované firmy, charakterizované ako prirodzený<br />
monopol, pripustené do konkurencie na iných neregulovaných trhoch (klasický problém<br />
krížového subvencovania a pod.). [18, s. 31].<br />
Vytvárať a podporovať prostredie blízke konkurenčnému prostrediu má teda aj regulačná<br />
politika, resp. regulácia v sieťových odvetviach. Jej úlohou je ďalej podpora pôsobenia<br />
trhových síl, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmov držiteľov licencií na dosiahnutie<br />
primeranej návratnosti investícií a zabezpečovanie spoľahlivej, hospodárnej<br />
a kvalitnej dodávky tovarov a služieb.<br />
Regulačná politika je spojená, pochopiteľne, s existenciou prirodzených monopolov.<br />
Žiada sa <strong>pre</strong>to uviesť niektoré ich problémy.<br />
Klasická definícia prirodzeného monopolu, ktorej autorom je P. Samuelson znie:<br />
„Prirodzený monopol je podnik alebo odvetvie, ktorých priemerné náklady na jednotku<br />
produkcie klesajú v celom rozsahu výstupu, ako napríklad v miestnom rozvode elektriny.<br />
V tejto situácii jediný podnik, monopol, môže ponúkať produkt daného odvetvia efektívnejšie,<br />
než ako by sa o to usilovalo niekoľko podnikov“.<br />
V prirodzenom monopole priemerné náklady monopolistu klesajú tým viac, čím<br />
vyššia je jeho produkcia (úspory z rozsahu). Vznik a existencia prirodzeného monopo-<br />
526
lu sú dané technologicko-ekonomickými podmienkami. Prirodzeným monopolom sa<br />
chápe len tá časť podnikania, kde monopolný dodávateľ je schopný trvalo uspokojovať<br />
dopyt po určitom produkte, či službe lepšie a pri nižších nákladoch, než by ju mohlo<br />
zabezpečovať viac vzájomne si konkurujúcich dodávateľov.<br />
Prirodzený monopolom je napríklad celý sektor energetiky a všetky v ňom pôsobiace<br />
podniky, ale charakter prirodzeného monopolu má <strong>pre</strong>nos a rozvod elektrickej<br />
energie, nie však výroba elektrickej energie, <strong>pre</strong>tože túto činnosť možno reorganizovať<br />
tak, aby umožnila vznik konkurenčného prostredia s viacerými vzájomne si konkurujúcimi<br />
subjektmi. Regulácia sa teda môže uskutočniť len v odvetviach, ktoré majú skutočný<br />
charakter prirodzeného monopolu.<br />
Odvetvie považujeme za prirodzený monopol vtedy, ak v ňom pôsobí len jeden podnik,<br />
a to aj napriek tomu, že neexistujú, resp. boli odstránené administratívne <strong>pre</strong>kážky<br />
na vstup do odvetvia. Ak v odvetví pôsobí len jeden výrobca, avšak len vďaka existencii<br />
exkluzívnej licencie, ktorá bráni vstupu ďalších konkurentov na trh, ide o administratívny<br />
monopol. Ak si v odvetví konkuruje viac podnikov, resp. ak si začnú konkurovať po<br />
odstránení administratívnych bariér, odvetvie nie je prirodzeným monopolom.<br />
Za charakteristické znaky, ktoré pripisujú danému odvetviu charakter prirodzeného<br />
monopolu, považujeme [1]:<br />
• charakter produkcie tzv. sieťových odvetví vytvára prirodzený monopol z dôvodu,<br />
že s najnižšími nákladmi dokáže najlepšie uspokojiť celý dopyt jediný<br />
subjekt,<br />
• <strong>pre</strong> niektoré odvetvia je typická neskladovateľnosť produktov, ako napríklad<br />
v energetike, a z toho vyplýva potreba centralizácie riadenia pri poskytovaní<br />
kapacitných rezerv a uspokojovaní segmentov nerovnomernej spotreby,<br />
• nízka cenová elasticita dopytu po výrobkoch a službách s charakterom verejných<br />
statkov; to odráža ich nízky stupeň substituovateľnosti a ich nevylúčiteľnosť zo<br />
spotreby,<br />
• vysoká kapitálová náročnosť, celková dynamika rastu kapitálových nákladov,<br />
ako aj rozsah reprodukcie kapitálu sú vyššie ako v iných odvetviach,<br />
• možnosť prostredníctvom aplikácie, napr. systému štátnych franšíz, dosiahnuť<br />
plné pokrytie všetkých spotrebiteľov istým druhom tovarov alebo služieb, ktoré<br />
by inak nemuseli vertikálne integrované prirodzené monopoly poskytovať.<br />
Je veľmi zložité jednoznačne určiť, ktoré z uvedených znakov sú prioritné pri zdôvodňovaní<br />
prirodzene monopolného charakteru istého odvetvia. Predpokladáme, že<br />
práve prvý uvedený znak, sieťový charakter <strong>pre</strong>vádzkujúcich podnikov a odvetví, je rozhodujúci<br />
a najlepšie vystihuje charakter daného odvetvia ako odvetvia s nevyhnutnou<br />
štruktúrou prirodzeného monopolu. Mnohé odvetvia nevýrobnej povahy (zdravotníc-<br />
527
tvo, školstvo) sú štátom regulované a často aj priamo zabezpečované vzhľadom na špecifické<br />
spoločenské fungovanie a potreby.<br />
V hospodárskej politike vyspelých trhových ekonomík, ale aj v prostredí tranzitných<br />
ekonomík, došlo a neustále dochádza k zmenám v poňatí regulácie odvetví produkcie.<br />
Absencia regulácie takýchto odvetví vyúsťuje do významného rozsahu spoločenských<br />
strát prosperity a výkonnosti.<br />
Hlavnými zdrojmi týchto strát sú najmä [2]:<br />
• tradičné prístupy boli a často aj dnes sú založené len na regulácii cien a ziskov.<br />
To však v krátkom čase vedie k umelému zvyšovaniu nákladov a k nadmerným<br />
investíciám v podnikoch, ktoré <strong>pre</strong>vádzkujú tieto odvetvia s charakterom prirodzeného<br />
monopolu. Tento jav je založený na <strong>pre</strong>dpoklade, že regulačný orgán<br />
dokáže skutočne objektívne a <strong>pre</strong>sne posúdiť opodstatnenosť každej investície<br />
a jej nevyhnutné náklady, ako aj sledovať všetky parametre vývoja nákladov<br />
daných podnikov. Alternatívou k takémuto poňatiu regulácie je regulácia pomocou<br />
korigovania princípu maximalizácie zisku špecifickým mechanizmom<br />
odvodov, skonštruovaným na základe elasticity dopytu alebo naturálnych objemov<br />
výroby. Problémom je v však zabezpečenie dostatočnej flexibility tak na<br />
strane regulačného úradu, ako aj na strane výrobcu;<br />
• podniky a spoločnosť s výsadným postavením často vynakladajú veľké finančné<br />
čiastky na zabezpečenie „náklonnosti" regulačnej byrokracie v snahe ovplyvniť<br />
politické rozhodovacie procesy a verejnú mienku a <strong>pre</strong>svedčiť ich o správnosti<br />
<strong>pre</strong>trvávania privilegovaného prirodzeného monopolu;<br />
• aj keby tieto špecifické odvetvia prirodzeného monopolu fungovali z nákladového<br />
a cenového hľadiska celkove uspokojivo, ich veľkostné charakteristiky a vplyv<br />
v ekonomike, ako aj eventuálne veľký <strong>pre</strong>bytok likvidných finančných zdrojov,<br />
nezriedka láka ich manažmenty k pokusom o prienik na neregulované trhy. Je<br />
však ťažké odhadnúť tieto vplyvy na deformáciu konkurenčného prostredia.<br />
Prirodzené monopoly majú kľúčový význam <strong>pre</strong> udržanie stabilného dlhodobého<br />
hospodárskeho rastu. Často sa pritom vedú spory, či je lepší štátny alebo súkromný prirodzený<br />
monopol. Prívrženci štátneho vlastníctva tvrdia, že privatizáciou prirodzených<br />
monopolov by spoločnosť stratila možnosť ich kontroly, čo by sa mohlo <strong>pre</strong>javiť v raste<br />
bohatstva úzkej skupiny ich majiteľov na úkor ostatných subjektov. Podľa zástancov privatizácie<br />
prirodzených monopolov sú uvedené riziká väčšie, ak prirodzené monopoly<br />
vlastní štát. Riziká možno eliminovať vhodným spôsobom regulácie. [3].<br />
528
2. Základné ciele regulačnej politiky v Slovenskej republike, jej inštitucionálny<br />
a právny rámec<br />
Cieľom regulačnej politiky je uplatňovanie takých regulačných nástrojov pri jej aplikácii<br />
príslušným úradom, ktoré zabezpečia nediskriminačný a transparentný výkon činností<br />
v sieťových odvetviach a ktoré znížia riziká porušovania pravidiel hospodárskej<br />
súťaže zneužitím dominantného postavenia na trhu. Týmito nástrojmi má úrad chrániť<br />
koncových odberateľov energií a zabezpečovať spoľahlivú, kvalitnú a bezpečnú dodávku<br />
energií a ochranu oprávnených záujmov držiteľov povolení na vykonávanie činností<br />
v sieťových odvetviach.<br />
Základnými cieľmi regulačnej politiky v SR sú:<br />
• zabezpečenie nediskriminačného a transparentného výkonu činností v sieťových<br />
odvetviach,<br />
• znižovanie rizík porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zneužitím dominantného<br />
postavenia na trhu s tovarom a službami tak, aby sa chránili práva<br />
oprávnených odberateľov a domácností,<br />
• zabezpečenie spoľahlivej hospodárskej a kvalitnej dodávky tovarov a služieb,<br />
• efektívny rozvoj, bezpečná a spoľahlivá <strong>pre</strong>vádzka energetických, vodovodných<br />
a kanalizačných sietí,<br />
• zabezpečenie nediskriminačných a spravodlivých podmienok <strong>pre</strong> všetky subjekty<br />
na trhoch s elektrinou a plynom,<br />
• vytváranie podmienok <strong>pre</strong> zvyšovanie konkurencie na trhoch s elektrinou a plynom<br />
zlepšením účinnosti fungovania trhov a ich integráciou s trhmi EÚ,<br />
• ochrana spotrebiteľov energií a vody uplatňovaním takých spôsobov cenovej regulácie,<br />
ktoré budú motivovať regulované subjekty znižovať náklady a zvyšovať<br />
ekonomickú efektívnosť podnikania v regulovaných činnostiach,<br />
• ochrana oprávnených záujmov držiteľov povolení na vykonávanie činností<br />
v sieťových odvetviach, ako aj opatrenia na dosiahnutie primeranej návratnosti<br />
ich investícií,<br />
• aktualizovaním metód regulácie dosiahnuť zníženie nákladov na regulované<br />
činnosti pri udržaní kvality dodávky,<br />
• použitím regulačných nástrojov motivovať podnikateľské subjekty k investíciám<br />
do progresívnych technológií, rozvoj ktorých je súčasťou energetickej politiky<br />
štátu,<br />
• súlad so zámermi energetickej politiky vlády SR.<br />
529
Prostredníctvom regulácie sa okrem regulácie cien a vydávania povolení na vykonávanie<br />
regulovaných činností rozhoduje o tom, aké podmienky budú udelené pri vykonávaní<br />
regulovaných činností. Regulovanie má za úlohu tiež vydávať súhlas na výstavbu,<br />
rekonštrukciu alebo na zrušenie objektov a zariadení, ktoré umožňujú vykonávať<br />
regulované činnosti, ďalej rozhodovať o prístupe do sietí a vykonávať štátny dohľad nad<br />
podnikaním regulovaných subjektov.<br />
Regulované činnosti možno vykonávať len na základe a v rozsahu povolenia vydaného<br />
Úradom <strong>pre</strong> reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Úrad v udelenom povolení určí<br />
regulovanému subjektu podmienky vykonávania regulovanej činnosti v zmysle štátnej<br />
regulácie v sieťových odvetviach. [4].<br />
Výkon regulačnej činnosti <strong>pre</strong>šiel od vzniku SR zásadnými zmenami. Významným<br />
míľnikom bol v tejto oblasti rok 2001. Dovtedy bola regulačná činnosť vykonávaná jednotlivými<br />
ministerstvami, pričom rozhodnutia v oblasti kontroly a ochrany hospodárskej<br />
súťaže vykonával Protimonopolný úrad SR (PMÚ SR). Ministerstvo financií SR (MF<br />
SR) ceny navrhovalo vláde SR na základe návrhu regulovaného subjektu. Subjekt <strong>pre</strong>dložil<br />
cenový návrh Ministerstvu hospodárstva SR (MH SR) a to ho po posúdení postúpilo<br />
MF SR. Vzhľadom na to, že sa rozhodnutia vlády o regulovaných cenách riadili skôr<br />
politickými ako ekonomickými kritériami, nikdy sa nepodarilo dosiahnuť úhradu ekonomicky<br />
oprávnených nákladov a primeraného zisku. Tieto rozhodnutia a aj významné<br />
krížové dotácie deformovali ceny, a tým aj informácie o skutočných cenách <strong>pre</strong> spotrebiteľov.<br />
Dôsledkami takéhoto postupu vlády boli nadmerná plynofikácia, budovanie nadmerných<br />
kapacít výroby elektriny, energeticky náročné výroby, odpájanie odberateľov<br />
tepla od centrálnych zdrojov výroby tepla a nedostatočné <strong>pre</strong>nosové kapacity a znížená<br />
bezpečnosť dodávky energií konečným spotrebiteľom z dôvodu nedostatočných príjmov<br />
regulovaných subjektov.<br />
Potreba novej koncepcie regulácie, ktorá by vytvárala rovnováhu medzi záujmami<br />
spotrebiteľov a monopolov a zároveň by podporovala poskytovanie kvalitných tovarov<br />
a služieb, viedla k prijatiu zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach<br />
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzalo sa z rovnakých princípov a sledovali<br />
sa rovnaké ciele ako pri tvorbe podobných noriem v štátoch s rozvinutou trhovou<br />
ekonomikou. Tento zákon upravuje [5]:<br />
• <strong>pre</strong>dmet, rozsah a spôsob regulácie v sieťových odvetviach,<br />
• zriadenie, postavenie a pôsobnosť ÚRSO,<br />
• podmienky výkonu regulovaných činností, práva a povinnosti regulovaných<br />
subjektov,<br />
• pravidlá fungovania trhu s elektrinou a plynom,<br />
• správne delikty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.<br />
530
Novela zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov z roku 2007 (zákon č. 107/2007 Z. z.) reaguje na zistenia z aplikácie<br />
zákona v praxi a upravuje najmä pôsobnosť ÚRSO v cenovom konaní. Hlavným zámerom<br />
bolo zosúladiť kompetencie v oblasti energetiky, plynárenstva a teplárenstva s kompetenčným<br />
zákonom a upraviť aj inštitucionálne zabezpečenie a podmienky <strong>pre</strong> prístup do sústavy<br />
<strong>pre</strong> cezhraničné <strong>pre</strong>nosy elektriny v súlade s príslušným nariadením EÚ.<br />
Novelizovaný zákon č. 107/2007 Z. z. o regulácii upravuje [6]:<br />
• zriadenie, postavenie a pôsobnosť ÚRSO,<br />
• vymedzuje funkcie <strong>pre</strong>dsedu a pod<strong>pre</strong>dsedu úradu,<br />
• ustanovuje Radu <strong>pre</strong> reguláciu,<br />
• ustanovuje podmienky cenového konania,<br />
• podmienky vykonávania regulovaných činností a práva a povinnosti regulovaných<br />
subjektov,<br />
• pravidlá <strong>pre</strong> fungovanie trhu s elektrinou a plynom,<br />
• konanie vo veciach podľa tohto zákona,<br />
• správne delikty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.<br />
Táto novela zaviedla možnosť schvaľovať nielen maximálnu cenu, ale aj minimálnu<br />
cenu. Zaviedla aj nový spôsob určenia ceny, a to využitím trhových opatrení, ako sú najmä<br />
akcie. ÚRSO pri elektrine určoval cenu za systémové služby, ktorá bola <strong>pre</strong> všetkých<br />
odberateľov rovnaká. Podľa schválenej novely ÚRSO môže <strong>pre</strong> odberateľov s vyrovnaným<br />
odberom určiť individuálne ceny. [7].<br />
ÚRSO sa podieľa na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych <strong>pre</strong>dpisov týkajúcich<br />
sa regulácie činností v sieťových odvetviach a spolupracuje s regulačnými orgánmi<br />
členských štátov EÚ v oblasti svojej pôsobnosti. Ustanovuje pravidlá a postupy na<br />
zverejňovanie informácií o cenách tovarov a služieb a o podmienkach ich dodávky. Medzi<br />
úlohy, ktoré úrad plní, patrí aj sledovanie úrovne dosiahnutej transparentnosti trhu<br />
a efektivity hospodárskej súťaže na trhu s tovarom a so službami, ktorých dodanie alebo<br />
poskytovanie je <strong>pre</strong>dmetom regulácie, a prijíma opatrenia na zlepšenie a na podporu<br />
konkurenčného prostredia. [8].<br />
Úrad disponuje možnosťou vyňať subjekt alebo činnosť z regulácie, ak pominuli<br />
dôvody na reguláciu. To <strong>pre</strong>dpokladá, že pôsobenie trhových síl postačuje na zachovanie<br />
účelu sledovaného reguláciou. ÚRSO zabezpečuje transparentnú, nediskriminačnú<br />
a efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach. Dôraz pritom kladie na ochranu<br />
spotrebiteľa a taktiež na účinné fungovanie trhu s tovarom a so službami v sieťových<br />
odvetviach.<br />
531
ÚRSO určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na pripojenie a prístup<br />
do <strong>pre</strong>nosovej sústavy, distribučnej sústavy, <strong>pre</strong>pravnej siete, distribučnej siete a za prístup<br />
do zásobníka. Určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na tvorbu cien<br />
za [9]:<br />
• výrobu elektriny, <strong>pre</strong>nos elektriny, distribúciu elektriny a dodávku elektriny,<br />
• <strong>pre</strong>pravu plynu, distribúciu plynu, dodávku plynu a uskladňovanie plynu,<br />
• poskytovanie podporných a systémových služieb na vyrovnanie sústavy alebo<br />
vyváženie siete,<br />
• výrobu, distribúciu a dodávku tepla,<br />
• výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom, odvedenie<br />
a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou,<br />
• poskytovanie služieb, ktoré súvisia s využitím hydroenergeticého potenciálu<br />
vodného toku a s úpravou, dodávkou a odberom povrchových vôd a odberom<br />
energetickej vody z vodných tokov.<br />
3. Sieťové odvetvia v ekonomike Slovenskej republiky a ich charakteristika<br />
Už samotný názov sieťové odvetvia naznačuje, že podnikať v tomto sektore môžu<br />
iba subjekty, ktoré majú prístup k tzv. sieťam zabezpečujúcim tovary alebo služby. Pojem<br />
sieťové odvetvia zahŕňa subjekty, ktoré sú spojené sieťami v akejkoľvek podobe a ktoré<br />
sa vyznačujú sieťovou organizačno-technologickou štruktúrou. Technologický proces<br />
v sieťovom odvetví <strong>pre</strong>bieha priestorovo a časovo na rozsiahlom území na sieťach rôznej<br />
konštrukcie. Často pokrýva územie celého štátu a nezriedka <strong>pre</strong>sahuje i jeho hranice.<br />
Budovanie takto rozsiahlej siete si vyžaduje nemalé investície. Hlavným a základným<br />
<strong>pre</strong>dpokladom fungovania sieťového odvetvia je teda sieť. [10, s. 7].<br />
Sieť <strong>pre</strong>dstavuje súbor bodov a spojovacích línií vytvorených s cieľom <strong>pre</strong>nosu energie,<br />
informácií alebo hmotných objektov. Každý z bodov môže byť počiatočným uzlom,<br />
z ktorého tok vychádza, koncovým uzlom, do ktorého tok ústi, alebo uzlom, ktorý zohráva<br />
úlohu sprostredkovateľa, t. j. slúži na <strong>pre</strong>nos, skladovanie, zosilnenie, koordináciu,<br />
smerovanie toku a pod. Medzi takto definované sieťové odvetvia možno potom zaradiť<br />
elektroenergetiku, plynárenstvo, tepelnú energetiku, zásobovanie vodou a odvádzanie<br />
odpadových vôd, dopravu, poštové služby a elektronické komunikácie. Jednotlivé prvky<br />
siete je nutné rozmiestniť proporcionálne na celom území, pričom musí byť zachovaná<br />
ich priestorová, časová a funkčná kompatibilita, a to nielen vnútri siete, ale aj medzi sieťami<br />
rovnakého charakteru navzájom. V sieťach je <strong>pre</strong>to nevyhnutná štandardizácia.<br />
Sieťové odvetvia sú považované za strategicky dôležité časti národného hospodárstva,<br />
pričom štát má eminentný záujem kontrolovať tieto odvetvia. Sú existenčne dôležité<br />
<strong>pre</strong> zabezpečenie plynulého chodu výroby v krajine. Dôležitou črtou sieťových odvetví<br />
532
je všeobecný charakter potreby výkonov sieťových odvetví a univerzálnosť vzájomných<br />
väzieb so všetkými odvetviami národného hospodárstva, so všetkými časťami štátu i so<br />
zahraničím. Produkcia väčšiny sieťových odvetví má nehmotný charakter (elektroenergetika,<br />
tepelná energetika, doprava, pošta, elektronické komunikácie, odvádzanie odpadových<br />
vôd). To znamená, že nie je možné vytvárať zásoby produkcie a výkyvy v dopyte<br />
je nutné kryť tvorbou kapacitných rezerv. [11, s. 13 - 15].<br />
Pre sieťové odvetvia sú typické produkty s nízkou zastupiteľnosťou. Dopyt po výkonoch<br />
sieťových odvetví je závislý od dopytu po ostatných výrobných faktoroch a vyznačuje<br />
sa veľkou variabilitou v čase aj v priestore. Prevádzka sieťových odvetví je spravidla<br />
ne<strong>pre</strong>tržitá. Dopyt v niektorých sieťach rastie progresívne v závislosti od počtu účastníkov,<br />
resp. uzlov siete (doprava, pošta, elektronické komunikácie), <strong>pre</strong>tože každý nový<br />
účastník, resp. uzol zvyšuje potenciálnu efektívnosť (užitočnosť) siete u všetkých <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />
účastníkov. Fixné náklady na vybudovanie a <strong>pre</strong>vádzku siete sú pomerne<br />
vysoké, pričom každý ďalší účastník siete prispieva k zníženiu priemerných nákladov. To<br />
vedie k dosahovaniu úspor z rozsahu.<br />
Rozvinuté siete umožňujú poskytovanie viacerých (hlavne komplementárnych) produktov.<br />
Rozširovanie sortimentu má za následok dosahovanie tzv. úspor zo sortimentu.<br />
Spájanie viacerých sietí do jednej siete vedie k dosahovaniu úspor zo siete. Sieť ako základný<br />
prvok sieťových odvetví determinuje špecifiká, medzi ktoré patria kompatibilita<br />
a štandardy, sieťové externality, viazanosť účastníka v sieti a náklady na <strong>pre</strong>stup do inej<br />
siete, alebo značné úspory z rozsahu. Dosahovanie úspor z rozsahu stimuluje vytváranie<br />
rozsiahlych sietí, pričom zvyšovanie počtu účastníkov siete nielenže v niektorých sieťach<br />
zvyšuje ich užitočnosť, ale môže prinášať aj pozitívne externality ostatným účastníkom<br />
siete.<br />
V SR patria sieťové odvetvia do kategórie prirodzených monopolov. K hlavným<br />
identifikačným faktorom sieťových odvetví možno zaradiť [12, s. 67]:<br />
• všeobecný charakter potreby výkonov sieťových odvetví,<br />
• vysokú investičnú náročnosť,<br />
• nutnú kompatibilitu a štandardizáciu,<br />
• produkty s nízkou zastupiteľnosťou,<br />
• variabilitu dopytu v priestore aj v čase,<br />
• nutnosť ne<strong>pre</strong>tržitej <strong>pre</strong>vádzky,<br />
• dosahovanie významných úspor z rozsahu, sortimentu a zo siete,<br />
• sieťové externality, viazanosť účastníka v sieti a náklady na <strong>pre</strong>stup do inej siete.<br />
533
Legislatívny poriadok SR zaraďuje medzi sieťové odvetvia elektroenergetiku, plynárenstvo,<br />
zásobovanie teplom a vodné hospodárstvo. Vzhľadom na obmedzenosť rozsahu<br />
príspevku neuvádzame podrobne úlohy regulačnej politiky v uvedených sieťových odvetviach.<br />
Záver<br />
Účelné fungovanie trhu s tovarmi a službami v sieťových odvetviach v podmienkach<br />
SR možno zabezpečiť len pomocou efektívnej regulácie vykonávanej na základe kvalitnej<br />
a účinnej regulačnej politiky v kontexte s právnym poriadkom SR pri rešpektovaní právnych<br />
aktov SR. Jednotné podmienky <strong>pre</strong> celý vnútorný trh, správne, <strong>pre</strong>hľadné a účinné<br />
postupy a podmienky <strong>pre</strong> pripojenie, prístup do národnej sústavy, postupy a podmienky<br />
<strong>pre</strong> tvorbu cien sú hlavnými myšlienkami, na základe ktorých je regulačná politika koncipovaná.<br />
Poznámka: Príspevok je súčasťou riešenia výskumného projektu VEGA č. 1/0414/09<br />
„Nový rozmer hospodárskej a sociálnej politiky v znalostnej ekonomike“.<br />
Literatúra<br />
[1] TOKÁROVÁ, M.: Prirodzený monopol, verejné statky a regulácia, prínosy a zápory<br />
regulácie. In: Dialógy o ekonomike a riadení, č. 1, roč. I, 1999.s. 28-33. ISSN 1335-<br />
4582.<br />
[2] TOKÁROVÁ, M.: Vplyv nedostatočne konkurenčných trhových štruktúr na výkonnosť<br />
ekonomiky. In: Ekonomický časopis, č. 8, 2003, roč. 51. s. 913 - 930. ISSN<br />
0013-3035.<br />
[3] SOTNÍK, A.: Demonopolizácia prirodzených monopolov. In: Profit, január 1999.<br />
[4] Regulačná politika (online). Úrad <strong>pre</strong> reguláciu sieťových odvetví. (Cit. 28. marec<br />
2006). Dostupné na internete: htp://urso.gov.sk/phpDokumenty/doc/Regulacna<br />
Politika_300 62005.pdf.<br />
[5] Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení<br />
niektorých zákonov. [online]. [cit. 2011.4.12]. Dostupné na internete: .<br />
[6] Zákon č. 107/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 o regulácii<br />
v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [cit. 2011.4.12]. Dostupné<br />
na internete: <br />
[7] VECHTER, J.: Komentár k novelizácii zákona o regulácii v sieťových odvetviach. In:<br />
Manažment, mzdy a financie, č. 7 - 8, 2007, roč. 14. s. 273 - 297. ISSN 1335-9568.<br />
534
[8] Úrad <strong>pre</strong> reguláciu sieťových odvetví, [online]. [cit. 2011.4.9]. Dostupné na internete:<br />
.<br />
[9] Úrad <strong>pre</strong> reguláciu sieťových odvetví. [online]. [cit. 2011.4.10]. Dostupné na internete:<br />
.<br />
[10] ZVIEBOVÁ, D.: Sieťové odvetvia v ekonomike SR. Bratislava: Vydavateľstvo EKO-<br />
NÓM, 2005. ISBN 80-225-1972-3.<br />
[11] FIALA, P.: Síťová ekonomika. In: Automa, č. 7, 2005. ISSN 1210-9592.<br />
[12] SEDLÁKOVÁ, J.: Vymedzenie a špecifiká sieťových odvetví. In: Pošta, telekomunikácie<br />
a elektronický obchod, č. 2, roč. 1, 2006. ISSN 1336-8281.<br />
[13] Aká bude regulačná politika 2012 - 2016? [online]. In energia. sk, 2011. [cit.<br />
13.6.2011]. Dostupné na internete: .<br />
[14] Regulačná politika na nastávajúce regulačné obdobie 2012 - 2016. [online]. [cit.<br />
2011.6.2]. Dostupné na internete: .<br />
[15] LIPKOVÁ, B.: Liberalizácia sieťový priemyselných odvetví v EÚ. In: Almanach: Aktuálne<br />
otázky svetovej politiky a ekonomiky, č. 1, 2008, roč. 3. s. 128 - 140. ISSN<br />
1337-0715.<br />
[16] JOSKOW, P. L.: Regulation of natural monopolies. [online]. 2005. 186 s. [cit.<br />
2011.03.28]. Dostupné na internete: .<br />
[17] MATUSKÝ, J.: História regulácie sieťových odvetví vo svete a na Slovensku. [online].<br />
[cit. 2011.04.19]. Dostupné na internete: .<br />
[18] TOKÁROVÁ, M.: Protimonopolná politika. 2. vydanie. Bratislava: Sprint dva, 2008.<br />
ISBN 978-80-890-85-98-9.<br />
Kontakt<br />
doc. Ing. Mária Tokárová, PhD.<br />
Katedra ekonómie a financií<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: maria.tokarova@euba.sk<br />
535
Abstrakt<br />
Socioekonomický rozvoj európskych regiónov<br />
Ing. Zlata Vaľovská, PhD.<br />
Príspevok sa zameriava na skúmanie úrovne socioekonomického rozvoja regiónov<br />
Európskej únie. Viacrozmerný pohľad na úroveň rozvoja európskych NUTS2 regiónov<br />
umožňuje osobitá kalkulácia „socioekonomického indexu“ na báze údajov čerpaných z<br />
databázy Eurostat-u v roku 2008, pričom regionálny rozvoj je skúmaný prostredníctvom<br />
vybraných indikátorov o úrovni ekonomickej vyspelosti, o vzdelanostnej úrovni a o očakávanej<br />
dĺžke života. Výsledky analýz poukazujú na evidentné rozdiely európskych regiónov<br />
nielen na úrovni sumárneho indexu, ale i všetkých jeho troch čiastkových indexov.<br />
Kľúčové slová: ekonomický rozvoj, vzdelanie, očakávaná dĺžka života, NUTS2<br />
Socio-economic development of European regions<br />
Abstract<br />
The paper is focused to the investigation of the level of socio-economic development<br />
within EU NUTS2 regions. The multidimensional point of view is taken into account with<br />
a „index of socio-economic development“ calculation on the base of data from Eurostat<br />
database in 2008. The regional development is examined through selected indicators of<br />
economic level, education level and life expectancy. The results of analyses confirmed significant<br />
differences across NUTS2 European regions not only in the terms of the index of<br />
socio-economic development but also its three sub-indices.<br />
Keywords: economic development, education, life expectancy, NUTS2 region<br />
Úvod<br />
<strong>Rozvoj</strong> ľudstva je nielen o zabezpečení ekonomického rastu krajiny, ale aj o naplnení<br />
ďalších relevantných cieľov, ktoré si vyžadujú <strong>pre</strong>mostenie viacerých aspektov, a to či už<br />
sociálneho, environmentálneho, odvetvového, resp. štrukturálneho. Problematikou skúmania<br />
životnej úrovne obyvateľstva sa už v roku 1984 venovali C. E. Ferrans a M. Powers,<br />
ktorí sa pokúsili zmerať kvalitu života obyvateľstva prostredníctvom indexu kvality života,<br />
resp. „Quality of Life Index (QLI)“. Uvedený indikátor zohľadňuje viaceré aspekty<br />
kvality ľudského života, ako je zdravotný, psychologický (duševný), sociálny a ekonomický,<br />
resp. rodinné zázemie. V súvislosti s ekonomickým rastom, ktorý je jedným z determinantov<br />
rozvoja krajiny, vzrastá záujem ekonómov o <strong>pre</strong>skúmanie úlohy sociálneho<br />
kapitálu a jeho relevantnosti v rozvoji krajiny. Zaujímavé štúdie nachádzajúce sa na hraniciach<br />
politických vied a sociológie, ktoré zahŕňajú relevantné úvahy o ekonomickom<br />
raste, možno nájsť v literatúre uvedenej pod. [1]. Významným prínosom do diskusie<br />
536
o vzťahu medzi sociálnym kapitálom a ekonomickým rastom je publikácia [2], ktorá<br />
vysvetľuje regionálne disparity v ekonomickej a v inštitucionálnej (vládnej) výkonnosti.<br />
Zaujímavými prácami, ktoré sa venujú ľudskému kapitálu a jeho vplyvu na ekonomický<br />
rast, sú diela [3] až [8]. Teoretické ťažisko rozvoja ľudského kapitálu, ktorý je jednou<br />
z relevantných tém súčasnosti, vychádza z <strong>pre</strong>dpokladu, že ľudské schopnosti majú rôzne<br />
funkčné rozmery, vyžitím ktorých možno dosiahnuť prosperitu, a <strong>pre</strong>to sú najlepším<br />
indikátorom blahobytu. Relevantný posun v analýze ľudského rozvoja <strong>pre</strong>dstavuje doplnenie<br />
atribútov jednotlivcov o funkčný rozmer ľudských schopností (napríklad príjem,<br />
vzdelanie, zdravie, či rozmer dostupných príležitostí).<br />
1. Kvantifikácia ľudského rozvoja<br />
Prvým pokusom o kvantifikáciu ľudských schopnosti bol v roku 1990 UNDP Human<br />
Development Report (HDR), ktorý prostredníctvom socioekonomických indikátorov<br />
zachytil zložitosť ľudského života a dostal ho do merateľnej roviny. I keď vo všeobecnosti<br />
<strong>pre</strong>vláda názor o simplifikácii prístupu merania úrovne ľudského rozvoja indexom ľudského<br />
rozvoja (HDI), ktorý zohľadňuje ekonomickú a sociálnu stránku prostredníctvom<br />
troch komponentov, a to HDP, očakávanej dĺžky života a vzdelanostnej úrovne, vzhľadom<br />
na absenciu údajov na medzinárodnej úrovni, ktoré by umožnili vzájomnú komparáciu<br />
jednotlivých území, je naďalej medzinárodne uznávaným indikátorom. V súvislosti<br />
s vyššie uvedeným je však nutné spomenúť, že s kritikou nedostatkov indexu ľudského<br />
rozvoja sú spojené aj pokusy o jeho modifikáciu, napr. vytvorenie nového indikátora<br />
očakávanej dĺžky života Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), a to tzv. „Disability-adjusted<br />
life expectancy“ (DALE), ktorý odzrkadľuje len obdobie života <strong>pre</strong>žité<br />
v plnom zdraví, čo znamená počet rokov <strong>pre</strong>žitý v stave, ktorý možno charakterizovať<br />
ako ekvivalent „plného zdravia“. Na absenciu merania politickej slobody a príjmovej nerovnosti<br />
upozorňuje T. N. Srinivasan a iní. Rozšíreniu indexu o etický rozmer sa venuje<br />
H. A. Dar, ktorý zachytáva aj socioekonomické zmeny, ako slobodu, dôveru, environmentálne<br />
položky a inštitút rodiny. [10]. V súčasnosti sa v odbornej literatúre môžeme<br />
stretnúť s mnohými „pokusmi“ o vytvorenie súhrnného indexu, ktorý by reflektoval socioekonomickú<br />
úroveň krajín sveta a zabezpečil by tak ich porovnateľnosť. Jedným z nich<br />
je aj indikátor „Socioeconomic development index“ (SEDI), ktorý je komponovaný z 58<br />
<strong>pre</strong>menných, ktoré odrážajú dva základné atribúty krajiny, a to sociálnu (demografická<br />
štruktúra, zamestnanosť, vzdelanie, zdravie, infraštruktúru a iné) a ekonomickú stránku<br />
(priemyselná výroba, stavebný priemysel, poľnohospodárstvo, fiškálna politika).<br />
Na margo uvedených nedostatkov HDI je nutné upozorniť, že i napriek existencii<br />
možných modifikácií a skvalitneniu jeho vypovedacej schopnosti doplnením o rôzne<br />
rozmery, je jeho kalkulácia vzhľadom na priestorovú viazanosť a údajovú absenciu<br />
obťažná. A <strong>pre</strong>to i tento relatívne simplifikovaný pohľad na úroveň ľudského rozvoja<br />
a publikovanie správy Human Development Report vplýva na myslenie a <strong>pre</strong>svedčenie<br />
rozvíjajúcich sa krajín kreovať a zverejňovať vlastné národné indexy a modifikovať svoje<br />
politiky. Kalkulácia rôznych indikátorov na národnej úrovni však vzhľadom na priestorovú<br />
viazanosť a dostupnosť údajov znižuje ich vypovedaciu schopnosti v rámci komparácie<br />
na medzinárodnej úrovni.<br />
537
2. Socioekonomický pohľad na regióny Európskej únie<br />
V nasledujúcej časti sa zameriame komparáciu úrovne socioekonomického rozvoja<br />
krajín EÚ na úrovni NUTS2 regiónov. Kvantifikácia socioekonomickej úrovne európskych<br />
NUTS2 regiónov je realizovaná prostredníctvom osobitej kalkulácie výpočtu<br />
sumárneho „indexu socioekonomického rozvoja“ (SEI), ktorý vychádza z metodiky výpočtu<br />
indexu ľudského rozvoja používanej do roku 2010.<br />
Agregovaný index socioekonomického rozvoja ako miera úrovne socioekonomického<br />
rozvoja európskych regiónov je konštruovaný na základe troch vybraných ukazovateľov.<br />
Je to x1 - ekonomická vyspelosť (HDP na obyvateľa v PPS USD), x2 - zdravie<br />
obyvateľstva (očakávaná dĺžka života), x3 – vzdelanostná úroveň (% -ny podiel osôb vo<br />
veku od 25 rokov, ktorí dosiahli vyššie stredoškolské vzdelanie).<br />
Čiastkový indikátor je definovaný nasledujúco: I ij<br />
538<br />
X ij – min k(x ik)<br />
max k(x ik) – min k(x ik)<br />
kde i = 1,2, ... 3 index ukazovateľa, j = 1,2, ... 265 index NUTS2 regiónu. Výsledný<br />
1 3<br />
index socioekonomického rozvoja teda je aritmetickým priemerom z I : tAI = I<br />
ij 3 ∑i=<br />
1 ij.<br />
Údaje sú čerpané z medzinárodných databáz Eurostat-u, Svetovej banky (SB), ako<br />
aj zo správ UNDP HDR. Vzhľadom na nedostupnosť údajov je údajová základňa tvorená<br />
údajmi 265 NUTS2 regiónov EÚ v roku 2008, pričom z analýz boli vylúčené dva<br />
nemecké regióny (Brandenburg – Nordost a Brandenburg – Südwest) a štyri francúzske<br />
regióny (Guadeloupe, Martinique, Guyane, Réunion). Pokladáme za podstatné uviesť,<br />
že v analýzach je <strong>pre</strong>zentovaný simplifikovaný pohľad, skúmanie socioekonomického<br />
rozvoja je zúžené a je re<strong>pre</strong>zentované vybranými špecifikovanými indikátormi. Napríklad<br />
zvýšenie vypovedacej schopnosti súhrnného indexu v oblasti vzdelania by mohlo<br />
obsahovať aj zohľadnenie gramotnosti, priemernej, či očakávanej dĺžky vzdelania a iné,<br />
čo však vzhľadom na absenciu dostupných údajov na NUTS2 úrovni nie je možné.<br />
Graf 1 <strong>pre</strong>zentuje vzťah ekonomickej vyspelosti krajín EÚ meranej HDP na obyvateľa<br />
v parite kúpnej sily a úrovňou ľudského rozvoja (HDI). Je zrejmé, že krajiny situované<br />
v dolnom kvadrante sú typické nielen nízkou úrovňou ekonomickej vyspelosti, ale aj<br />
úrovňou ľudského rozvoja, čo sa v konečnom dôsledku odráža aj v kvalite života obyvateľstva.<br />
K takýmto krajinám patria novo asociované krajiny v roku 2007 a 2004, a to<br />
Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Maďarská republika, Malta, Estónsko,<br />
Cyprus, SR, ČR a Slovinsko. Všetky krajiny sú umiestnené <strong>pre</strong>važne pod odhadnutým<br />
regresným modelom, čo svedčí o nízkej úrovni ľudského rozvoja jednotlivých krajín.<br />
Najvyššia ekonomická vyspelosť v rámci novo asociovaných krajín (EÚ12) je typická<br />
<strong>pre</strong> Cyprus (24 400 USD na obyvateľa v PPS), ktorý mal v roku 2008 po ČR a Slovinsku<br />
porovnateľnú úroveň ľudského rozvoja s Estónskom (HDI = 0,809). Naopak, ČR bola<br />
v danom roku síce z hľadiska ľudského kapitálu najviac rozvinutá (HDI = 0,841), avšak<br />
svojou ekonomickou vyspelosťou je v rámci skupiny krajín EÚ12 na 3. mieste. SR sa<br />
úrovňou HDP (HDP 18 100 USD na obyvateľa v PPS), ako aj úrovňou ľudského rozvoja<br />
(HDI = 0,815) približuje Malte a Estónsku. Opačná situácia je charakteristická <strong>pre</strong> kra-
jiny asociované v roku 2007, a to <strong>pre</strong> Rumunsko a Bulharsko, ktoré svojimi hodnotami<br />
v obidvoch aspektoch obsadzujú nielen v rebríčku EÚ12, ale aj v rebríčku EÚ27 posledné<br />
miesta. V roku 2008 bol HDP na obyvateľa v PPS v Bulharsku na úrovni 10 900 USD<br />
a v Rumunsku na úrovni 11 700 USD. Nižšia kvalita života sa odzrkadľuje aj v nízkej<br />
úrovni rozvoja ľudského kapitálu, o čom svedčia aj ich najnižšie hodnoty indexu ľudského<br />
rozvoja (HDI = 0,741 v Bulharsku a HDI = 0,764 v Rumunsku).<br />
Je zrejmé, že krajiny pôvodnej EÚ (EÚ15) v roku 2008 dosahujú vyššiu úroveň socioekonomického<br />
rozvoja. Najvyššia ekonomická vyspelosť je viditeľná v Luxembursku (HDP<br />
70 000 USD na obyvateľa v PPS), ktoré možno považovať za pozitívneho „outliera“.<br />
G r a f 1<br />
Vzťah ekonomickej vyspelosti krajín Európskej únie a úrovne ľudského rozvoja<br />
v roku 2008<br />
Prameň: HDR a vlastné výpočty.<br />
Úroveň ľudského rozvoja je však v tejto krajine evidentne nižšia ako v ostatných krajinách<br />
(HDI=0,850). Rozvinutejšími krajinami sú v danom roku takmer všetky krajiny<br />
s výnimkou Rakúska (HDI=0,849) a Portugalska (HDI=0,791). I keď Taliansko a Grécko<br />
spolu s Portugalskom sú z hľadiska ekonomickej vyspelosti v rámci tejto skupiny krajín<br />
najmenej vyspelé, úroveň ich ľudského rozvoja je vyššia ako v Luxembursku.<br />
Ako už bolo uvedené vyššie, index ľudského rozvoja má svoju priestorovú obmedzenosť.<br />
Porovnanie úrovne ľudského rozvoja na medzinárodnej úrovni je možné len na<br />
úrovni krajín. Avšak viditeľné rozdiely sú oveľa viditeľnejšie na regionálnych úrovniach<br />
v rámci jednotlivých krajín. Preto sme sa v rámci analýz zamerali na vyššie uvedenú<br />
539
modifikáciu indexu a porovnali sme úroveň socioekonomického rozvoja v roku 2008 na<br />
úrovni NUTS2 prostredníctvom indexu SEI.<br />
Tabuľka 1 <strong>pre</strong>zentuje zoradenie NUTS2 regiónov z hľadiska súhrnného indexu SEI,<br />
ktorý odráža nielen úroveň ekonomickej vyspelosti NUTS2 regiónov meranou indexom<br />
ekonomickej vyspelosti, ale aj úroveň sociálneho rozvoja, ktorá je <strong>pre</strong>zentovaná indexom<br />
zdravia a vzdelania obyvateľstva. Vzhľadom na obmedzený rozsah príspevku v nasledujúcej<br />
tabuľke uvádzame päť najviac a päť najmenej socioekonomických rozvinutých<br />
NUTS2 regiónov.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Index socioekonomického rozvoja regiónov NUTS2 v roku 2008 - usporiadanie<br />
podľa súhrnného indexu SEI a jeho komponenty<br />
Prameň: Eurostat a vlastné výpočty.<br />
V posledných rokoch je ústrednou témou práve otázka neustále sa <strong>pre</strong>hlbujúcich<br />
regionálnych disparít, a to nielen v oblasti ekonomickej, ale aj sociálnej. Najviac rozvinutými<br />
krajinami v daných oblastiach sú práve NUTS2 regióny Rakúska (Salzburg,<br />
Steiermark, Kärnten, Tirol, Vorarlberg, Wien, Oberösterreich), Nemecka (Oberbayern,<br />
Hamburg, Darmstadt, Schwaben, Stuttgart, Karlsruhe, Freiburg) a región hlavného mesta<br />
ČR (Praha), ktoré sú umiestnené na prvých 15-tich miestach v rebríčku NUTS2. Posledných<br />
15 miest v rebríčku socioekonomického rozvoja patrí podľa NUTS2 regiónom<br />
Portugalska (Algarve, Centro, Norte, Alentejo, Região Autónoma da Madeira), Bulharska<br />
(Severozapaden, Yuzhen tsentralen, Severen tsentralen, Yugoiztochen, Severoiztochen),<br />
Rumunska (Nord-Est, Sud-Vest Oltenia), Maďarska (Dél-Dunántúl), pričom osobité postavenie<br />
má práve Malta a Cyprus.<br />
540
Výsledky analýz potvrdzujú existenciu výrazných diferencií v rámci jednotlivých<br />
komponentov agregovaného indexu SEI, čo potvrdzuje aj graf 2. Vzhľadom na rozsah<br />
súboru 265 NUTS2 regiónov sme sa zamerali na regióny NUTS2 ČR, SR, Maďarska<br />
a Poľska (V4). Graf 2 zobrazuje vzájomnú komparáciu krajín z hľadiska parciálnych<br />
komponentov indexu socioekonomického rozvoja.<br />
G r a f 2<br />
Vzájomná komparácia krajín V4 podľa parciálnych indexov<br />
Prameň: Eurostat a vlastné výpočty.<br />
Najrozvinutejším regiónom v rámci krajín V4 je český NUTS2 región Jihovýchod,<br />
ktorý v roku 2008 dosahoval hodnotu SEI 0,732, pričom v rebríčku 265 NUTS2 obsadil<br />
32. miesto. Je nutné podotknúť, že prvé miesta obsadzujú práve NUTS2 regióny ČR a SR.<br />
Druhé miesto v rebríčku patrí slovenskému NUTS2 Bratislavský samosprávny kraj, ktorý<br />
sa však úrovňou vzdelania, ako aj ekonomickej vyspelosti od najrozvinutejšie regiónu<br />
výrazne odlišuje. Zatiaľ čo index vzdelania NUTS2 Jihovýchod je 0,956, v Bratislavskom<br />
samosprávnom kraji je index vzdelania výrazne nižší (index vzdelania = 0,770). V roku<br />
2008 bol percentuálny podiel obyvateľov, ktorí dosiahli vyššie stredoškolské vzdelanie<br />
v Bratislavskom samosprávnom kraji 63,7 % a v českom regióne Jihovýchod 76,5 %. Výrazný<br />
rozdiel je viditeľný aj v úrovni ekonomickej vyspelosti. Kým Bratislavský samosprávny<br />
kraj svojou úrovňou HDP (HDP na obyvateľa v PPS 41 800 USD) dosahuje<br />
hodnotu ekonomickej vyspelosti 0,781, český región Jihovýchod je charakteristický výrazne<br />
nižšou ekonomickou úrovňou (HDP na obyvateľa v PPS 18 400 USD) a indexom<br />
ekonomickej vyspelosti 0,531. Očakávaná dĺžka života v regióne Jihovýchod je 78 rokov,<br />
čo reflektuje aj vyššiu úroveň indexu zdravia 0,707. V regióne Bratislavský samosprávny<br />
kraj je odhadovaná očakávaná dĺžka života obyvateľstva v roku 2008 takmer 77 rokov.<br />
541
Medzi ďalšie najrozvinutejšie NUTS2 regióny patria české regióny Severovýchod (SEI<br />
= 0,723), Střední Čechy (SEI = 0,722), Jihozápad (SEI = 0,719), Střední Morava (SEI<br />
= 0,706), Moravskoslezsko (SEI = 0,685) a slovenský región západné Slovensko (SEI =<br />
0,671). Vzhľadom na metodiku výpočtu agregovaného SEI je evidentné, že v rámci jednotlivých<br />
oblastí socioekonomického rozvoja existujú medzi spomenutými regiónmi výrazné<br />
diferencie.<br />
I keď slovenským NUTS2 regiónom stredné a východné Slovensko patria v európskom<br />
rebríčku nízke priečky [160. miesto (SEI = 0,624) a 162. miesto (SEI = 621)], je<br />
nutné podotknúť, že práve tieto regióny sa vyznačujú vyššou úrovňou vzdelania, čo potvrdzujú<br />
aj ich výrazne vyššie hodnoty indexov vzdelania (stredné Slovensko má hodnotu<br />
indexu vzdelania 0,933 a východné Slovensko 0,958). Ich výrazne nižšie umiestnenie<br />
v európskom SEI rebríčku je spôsobené práve nízkou úrovňou očakávanej dĺžky života<br />
a ekonomickej vyspelosti.<br />
Najnižšou úrovňou socioekonomického rozvoja v rámci NUTS2 regiónov V 4 sa vyznačujú<br />
regióny Maďarska a Poľska. Posledných 10 miest v rebríčku patrí štyrom maďarským<br />
(Közép-Dunántúl, Észak-Magyarország, Észak-Alföld, Dél-Dunántúl) a šiestim<br />
poľským NUTS2 regiónom (Swietokrzyskie, Zachodniopomorskie, Podlaskie, Lódzkie,<br />
Warminsko-Mazurskie, Lubelskie). I keď je ich vzdelanostná úroveň porovnateľná<br />
s ostatnými NUTS2 regiónmi V4, výrazné rozdiely sú viditeľné najmä v oblasti ekonomickej<br />
vyspelosti a v očakávanej dĺžke života. Najnižšia úroveň HDP je typická <strong>pre</strong> dva<br />
maďarské regióny, a to Észak-Magyarország a Észak-Alföld, v ktorých v roku 2008 pripadlo<br />
na jedného obyvateľa 10 000 USD v PPS.<br />
Záver<br />
Prezentovaná viacrozmerná komparatívna analýza krajín poukazuje na fakt, že medzinárodne<br />
uznávaný index ľudského rozvoja je agregovaným ukazovateľom úrovne ľudského<br />
rozvoja krajín a zakrýva disparity v jednotlivých oblastiach ľudského rozvoja, a to<br />
vo vzdelanostnej úrovni krajín, v očakávanej dĺžke života a v úrovni dosahovaného HDP<br />
na obyvateľa. Vzhľadom na jeho priestorovú viazanosť sme sa <strong>pre</strong>to kalkuláciou indexu<br />
socioekonomického rozvoja pokúsili bližšie priblížiť regionálnu úroveň socioekonomickej<br />
vyspelosti krajín EÚ. Signifikantné disproporcie v rámci regionálneho hodnotenia<br />
sú evidentné nielen v dosahovanej úrovni HDP na obyvateľa, v očakávanej dĺžke života,<br />
ale obzvlášť v indexe vzdelanostnej úrovne. Pre novo asociované NUTS2 regióny, v rámci<br />
ktorých má špecifické postavenie aj región V4, je varovným signálom nízky index<br />
ekonomickej vyspelosti a očakávanej dĺžky života. Multidimenzionálnosť medziregionálnych<br />
disparít výrazne ovplyvňuje najmä úroveň sociálneho a ekonomického rozvoja<br />
regiónov.<br />
Je nesporné, že vzájomné približovanie sa NUTS2 regiónov novej EÚ bude náročný<br />
a dlhodobý proces. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu nielen v európskom, ale<br />
aj vo svetovom priestore možno očakávať, že konvergencia regiónov z hľadiska ekonomickej<br />
vyspelosti sa výrazne spomalí, čo sa, samozrejme, <strong>pre</strong>mietne do ďalších oblastí<br />
542
ľudského rozvoja, a to do vzdelanosti a do očakávanej dĺžky ľudského života. Vzájomná<br />
<strong>pre</strong>pojenosť súčasných problémov európskych regiónov (Grécko, Taliansko, Portugalsko<br />
a Španielsko), ktorej dopady na ostatné regióny EÚ sú viditeľné, si <strong>pre</strong>to vyžaduje osobitú<br />
pozornosť.<br />
Výsledky realizovaných analýz sú bezprostredne viazané na krajiny a regióny rozšírenej<br />
EÚ, čo ovplyvňuje aj vypovedaciu schopnosť výpočtu nami konštruovaného indexu<br />
socioekonomického rozvoja. Snahou príspevku však okrem vysvetlenia vzťahu medzi<br />
ekonomickou vyspelosťou a úrovňou sociálneho rozvoja bolo poukázať na možnú použiteľnosť<br />
indexu pri medzinárodnej komparácii krajín na regionálnej úrovni. Jeho použiteľnosť<br />
z hľadiska geografického priestoru by si však vyžadovala osobitnú kalkuláciu.<br />
Vzhľadom na absenciu údajovej základne na regionálnej úrovni však možno očakávať,<br />
že modifikácia indexu o ďalšie rozmery bude obťažná.<br />
Literatúra<br />
[1] TEMPLE, J.: The new growth evidence. In: Journal of Economic Literature, Vol. 37.<br />
p. 112-156. ISSN 0022-0515.<br />
[2] PUTNAM, R. - LEONARDI, R. - NANETTI, R. Y.: Making democracy work. Princeton,<br />
New Jersey: Princeton University Press, 1993. ISBN 9781400820740.<br />
[3] FUKUYAMA, F.: Social capital and the global economy. In: Foreign Affairs. Vol. 74.<br />
p. 89-103.<br />
[4] GRANATO, J. - INGLEHART, R. - LEBLANK, D.: The effect of cultural values on<br />
economic development: theory, hypotheses, and some empirical tests. In: American<br />
Journal of Political Science. Vol. 40. p. 607 - 631. ISSN 0092-5853.<br />
[5] HELLIWELL, J. F. – PUTNAM, R. D.: Economic Growth and Social Capital in Italy.<br />
In: Eastern Economic Journal, Vol. 21. p. 295 - 307. ISSN 0094-5056.<br />
[6] ZAK, P. J. – KNACK, S.: Trust and growth. In: The Economic Journal, Vol. 111. p.<br />
295-321. ISSN 0013-0133.<br />
[7] DURLAUF, S. N.: Bowling alone: a review essay. In: Journal of Economic Behaviour<br />
and Organisation, Vol. 47. p. 259-273. ISSN 0167-2681.<br />
[8] FRANCOIS, P.: Social capital and economic development. London: Routledge,<br />
2002. p. 133. ISBN 0415271339.<br />
[9] SRINVASAN, T. N.: Human Development: A New Paradigm or Reinvention of the<br />
Wheel? In: The American Economic Review, Vol. 84, No. 2. p. 238-243. ISSN 0002-<br />
8282.<br />
[10] DAR, H. A.: On making human development more human. In: International Journal<br />
of Social Economics, Vol. 31, No. 11/12. p. 1071-1089. ISSN 0306-8293.<br />
543
Kontakt<br />
Ing. Zlata Vaľovská, PhD.<br />
Fakulta verejnej správy<br />
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach<br />
Popradská 66<br />
041 32 Košice<br />
E-mail: zlata.valovska@upjs.sk<br />
544
Malé a stredné podnikanie a spoločensky zodpovedné<br />
podnikanie<br />
Abstrakt<br />
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.<br />
Príspevok uvádza výsledky opakovaného prieskumu o spolupráci malých a stredných<br />
podnikateľov s <strong>pre</strong>dstaviteľmi miest a obcí, realizovaného v rámci 6. subčiastkovej<br />
úlohy výskumného projektu „Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní“, riešenej<br />
v období rokov 2009 - 2011. Navrhuje možný smer efektívnejšej kooperácie malého<br />
a stredného podnikania s miestnou samosprávou v rámci uvažovaného projektu<br />
„Zodpovedné malé a stredné podniky na Slovensku“.<br />
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, spoločensky zodpovedné podnikanie, stakeholder<br />
Abstract<br />
Small and medium-sized entre<strong>pre</strong>neurship and<br />
corporate social responsibility<br />
The paper deals with the results of a survey on the collaboration of small medium-sized<br />
entre<strong>pre</strong>neurs with the re<strong>pre</strong>sentatives of municipalities (towns and villages), carried out in<br />
the frame of the 6th subproject of the research „Regional disparities in small and mediumsized<br />
enterprises“, in 2009 – 2011. It includes the proposal of a possible direction of a more<br />
effective collaboration of SME´s with local self-government, envisaged for a project „Accountable<br />
small and medium-sized enterprises in Slovakia“.<br />
Keywords: small and medium-sized enterprises and accountable enteprising, stakeholder<br />
Úvod<br />
V roku 2009 v rámci šiestej subčiastkovej úlohy výskumného projektu „Regionálne<br />
disparity v malom a strednom podnikaní“ riešenej v období rokov 2009 – 2011 na Vysokej<br />
škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave (VŠEMvs) pod vedením<br />
Dr. h. c. prof. mpx. prof. Ing. Vladimíra Gozoru, PhD. sme realizovali pilotný prieskum<br />
k problematike spolupráce podnikateľských subjektov so zreteľom na maloobchod s orgánmi<br />
miestnych samospráv. Prieskum realizovali študenti VŠEMvs v Bratislave na<br />
vzorke 420 respondentov. O cieľoch a výsledkoch pilotného prieskumu sme informovali<br />
v príspevku „Miestna samospráva a nezávislý maloobchod v prvej dekáde 21. storočia“<br />
publikovanom v <strong>Zborník</strong>u príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie VŠEMvs<br />
545
v novembri 2009. Zo záveru pilotného prieskumu vyplynula správnosť zamerania výskumného<br />
projektu, ako aj fakt nízkej miery kooperácie samospráv a podnikateľov. Dospeli<br />
sme k názoru, že prieskumom deklarovaná nízka miera spolupráce podnikateľov<br />
a samospráv vytvára iba v malej miere podmienky vhodné <strong>pre</strong> tvorbu zdravého podnikateľského<br />
(marketingového) prostredia. V rámci riešenia ďalšej etapy šiestej subčiastkovej<br />
úlohy výskumného projektu „Regionálne disparity v malom a strednom podnikaní“ sme<br />
v roku 2011 na vzorke 656 opýtaných podnikateľov/mikropodnik, malý podnik, stredný<br />
podnik realizovali výskum s obdobným zameraním, technikou a spracovaním výskumu<br />
ako v roku 2009, avšak s ďalšou otázkou o intenzite komunikácie podnikateľov s <strong>pre</strong>dstaviteľmi<br />
obce, mesta v rámci ich podnikateľskej aktivity.<br />
Výsledky realizovaného prieskumu v roku 2011 v podstate s malým rozdielom kopírovali<br />
výsledky z roku 2009. Pri výbere lokality <strong>pre</strong>dajne či <strong>pre</strong>vádzky sa podnikatelia<br />
riadili vlastnými skúsenosťami a iba v 2,4 % prípadoch odporučeniami miestnych<br />
inštitúcií. Situácia je totožná vo všetkých nami skúmaných obciach a mestách, pričom<br />
72,3 % zo skúmaných <strong>pre</strong>vádzok obchodu a služieb je lokalizovaných v centre mesta či<br />
obce. Z údajov možno dedukovať, že stále chýba obciam a mestám jednak vypracovaný<br />
plán, <strong>pre</strong>dstava o rozmiestňovaní služieb <strong>pre</strong> obyvateľov, návštevníkov, podnikateľov na<br />
nimi spravovanom území, jednak nedisponujú možnosťami (legislatívnymi, ekonomickými),<br />
ak majú víziu, ktorou by upravovali podnikanie. Harmonizácia určitej lokality<br />
obce, mesta s charakterom podnikania je viac ako dôležitá <strong>pre</strong> tvorbu imidžu miesta, <strong>pre</strong><br />
tvorbu vhodných podmienok ďalšieho rozvoja obce, mesta.<br />
Prieskum uskutočnený v roku 2011 sme rozšírili/ obohatili o otázku: S <strong>pre</strong>dstaviteľmi<br />
obce, mesta v rámci Vašej podnikateľskej aktivity komunikujete:<br />
• pravidelne, ako ...<br />
• nepravidelne, ako ...<br />
• vôbec, <strong>pre</strong>čo ...<br />
Otázku sme položili <strong>pre</strong>to, lebo sa domnievame, že bez komunikácie <strong>pre</strong>dstaviteľov<br />
mesta s podnikateľmi nemožno uvažovať o produktívnej spolupráci. Výsledky odpovedí<br />
na položenú otázku uvádzame v tabuľke 1.<br />
T a b u ľ k a 1<br />
Otázka Počet odpovedí %<br />
Pravidelne, ako 44 6,7<br />
Nepravidelne, ako 92 14<br />
Vôbec, <strong>pre</strong>čo 64 9,8<br />
Neoznačilo ani jednu odpoveď 456 69,5<br />
Spolu 656 100<br />
Prameň: Vlastný prieskum. Marec - apríl 2011.<br />
546
Za pravidelnú komunikáciu s <strong>pre</strong>dstaviteľmi obce, mesta respondenti (malí a strední<br />
podnikatelia) označili:<br />
• svoju účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, a to plnením úlohy poslanca<br />
danej inštitúcie, člena niektorej z komisií,<br />
• svoje priateľstvo s <strong>pre</strong>dstaviteľmi obce, resp. vykonávanie niektorých činností<br />
<strong>pre</strong> obec, mesto,<br />
• poskytovanie sponzorských darov, resp. sponzorovanie akcií poriadaných obcou,<br />
mestom,<br />
• vzťahy plynúce so vzťahu nájomníka priestorov vlastnených obcou, mestom,<br />
• alebo „obhajobou“ svojich práv rôznymi formami komunikácie.<br />
Za nepravidelnú komunikáciu považovali respondenti realizáciu objednávok <strong>pre</strong>dstaviteľov<br />
mesta „tak často ako potrebuje obec“, resp. vybavovanie vlastných, individuálnych<br />
žiadostí súvisiacich s podnikaním.<br />
Odpoveď na otázku: Vôbec nekomunikujete/ <strong>pre</strong>čo?, vyznačilo 9,8 % respondentov.<br />
Avšak ak k tejto skupine opytovaných priradíme i skupinu 456 podnikateľov, ktorí<br />
ne<strong>pre</strong>javili akúkoľvek snahu, resp. odmietli odpovedať na otázku anketára, môžeme<br />
ich priradiť ku skupine vôbec nekomunikujúcich. A počet 520 opýtaných, čo je 79,3 %<br />
z celku, signalizuje viac ako výrazne, že ich nezáujmom sa treba zaoberať, venovať mu<br />
pozornosť.<br />
Malí a strední podnikatelia <strong>pre</strong>dsa okrem toho, že plnia potreby a želania svojich<br />
zákazníkov, sú výrazným prvkom society v obciach a mestách. V podstate vo vzťahu<br />
k obci, mestu sú jedným z jej stakeholderov a z hľadiska teórie a praxe marktingu miesta<br />
- mesto, obec sú aj jedným zo stakeholderov malého a stredného podniku.<br />
Východisko z uvedenej situácie by bolo možné možno hľadať v širšej realizácii myšlienky<br />
Corporate Social Responsibility (CSR), teda v spoločensky zodpovednom podnikaní<br />
(SZP) malých a stredných podnikateľov a <strong>pre</strong>dstaviteľov miestnej samosprávy.<br />
K tejto úvahe nás vedie fakt o nevyhnutnej kooperácii oboch zainteresovaných aktérov,<br />
ako aj skutočnosť, že na úrovni Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) je už v súčasnosti<br />
vypracovaný projekt „Podpora spoločensky zodpovedného podnikania v SR“, na základe<br />
ktorého bude vytvorený „Návrh národnej stratégie podpory spoločensky zodpovedného<br />
podnikania v SR“.<br />
Ide <strong>pre</strong>dovšetkým o projekt Nadácie Pontis a Národnej agentúry <strong>pre</strong> rozvoj malého<br />
a stredného podnikania (NAPRMSP) s podporou Európskej komisie (EK) s názvom<br />
„Zodpovedné malé a stredné podniky na Slovensku“, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie<br />
a informovanosť vo všetkých regiónoch a <strong>pre</strong>svedčiť podnikateľov, že SZP môže zvýšiť<br />
ich konkurencieschopnosť.<br />
547
Malé a stredné podniky a spoločensky zodpovedné podnikanie<br />
Téma sociálna zodpovednosť podniku je <strong>pre</strong>dmetom záujmu a výskumu vedeckých<br />
pracovníkov od polovice 20. storočia, keď vznikli intelektuálne základy tzv. stakeholderovskej<br />
teórie. V roku 2001 EK publikovala dokument, tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje<br />
podstatu SZP. V zmysle textov Zelenej knihy je SZP definované ako „dobrovoľné integrovanie<br />
sociálnych a ekonomických záujmov do každodenných finančných záležitostí<br />
a interakcií s firemnými stakeholdermi“. Spoločenská zodpovednosť podnikania (podľa<br />
Nadácie Integra) je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k trvalo<br />
udržateľnému ekonomickému rozvoju a zároveň k zlepšeniu kvality života zamestnancov,<br />
ich rodín, rovnako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku.<br />
Projekty realizácie prvkov SZP sú v slovenskom podnikateľskom prostredí známe<br />
najmä vďaka podnikateľskej praxi veľkých transnacionálnych korporácií (TNK), ktoré<br />
ju ako jednu zo svojich proklamovaných priorít začali realizovať po svojom vstupe na<br />
slovenský trh v 90. rokoch 20. storočia.<br />
Podľa E. Freemana existujú tri základné typy moci stakeholdera, ktoré treba brať do<br />
úvahy. Je to volebná moc, ekonomická moc a politická moc. Individuálny stakeholder je<br />
schopný uplatňovať viac ako jeden typ moci, a tým núti firmu aby menila správanie sa.<br />
Podnikanie musí obsahovať aj harmonizáciu záujmu a moci stakeholderov, <strong>pre</strong>to<br />
treba skúmať želania a plniť záujmy každej skupiny stakeholderov čo najlepšie. Z hľadiska<br />
vzťahov k podniku sú stakeholderi rozčlenení na kľúčových (primárnych) a druhotných<br />
(sekundárnych) stakeholderov.<br />
Podľa W. C. Fredericka skupinu primárnych stakeholderov tvoria zamestnanci,<br />
vlastníci, zákazníci, dodávatelia, konkurenti, maloobchod/veľkoobchod, veritelia. Do<br />
skupiny sekundárnych stakeholderov sa zaraďujú miestne spoločenstvá, aktivisti verejnosti,<br />
médiá, podpora podnikania (obchodné asociácie), zahraničné vlády, štát a miestne<br />
zastupiteľstvá, verejnosť.<br />
Podstatu záujmov a moci stakeholderov uvádza tabuľka 2.<br />
548
T a b u ľ k a 2<br />
Stakeholder Podstata záujmu -<br />
- stakeholderi si želajú<br />
Sekundárni<br />
stakeholderi<br />
Miestne<br />
spoločenstvá<br />
Aktivisti<br />
verejnosti<br />
Médiá<br />
Podpora<br />
podnikania<br />
(obchodné<br />
asociácie)<br />
- zamestnanie miestnych obyvateľov<br />
vo firme<br />
- zabezpečenie ochrany životného<br />
prostredia v danej<br />
lokalite<br />
- zabezpečenie rozvoja lokality<br />
- monitorovanie činnosti a politiky<br />
firmy, aby boli v súlade<br />
s právnymi a etickými normami<br />
a aby chránili záujmy<br />
verejnosti<br />
- priebežne informovať verejnosť<br />
o všetkých otázkach<br />
týkajúcich sa zdravia, blahobytu,<br />
ekonomického postavenia<br />
obyvateľstva<br />
- monitorovať činnosť firmy<br />
- poskytovať informácie a výsledky<br />
výskumu, ktoré môžu<br />
pomôcť firme, alebo priemyselnému<br />
odvetviu orientovať<br />
sa v meniacom sa prostredí<br />
Zahraničné vlády - ekonomický rozvoj<br />
- sociálny rozvoj<br />
Štát a miestne<br />
zastupiteľstvá<br />
Verejnosť<br />
- zvýšenie príjmov prostredníctvom<br />
daní<br />
- ekonomický rozvoj<br />
- ochranu sociálnych hodnôt<br />
- minimalizáciu rizík<br />
- prosperitu spoločnosti<br />
549<br />
Podstata moci - stakeholder<br />
ovplyvňuje firmu<br />
prostredníctvom<br />
- vydávanie alebo, naopak,<br />
zrušenie licencií a povolení<br />
- lobistického tlaku na vládu,<br />
aby regulovala politiku a postupy<br />
firmy pri využívaní<br />
pôdy alebo pri nakladaní<br />
s odpadom<br />
- získania širokej podpory verejnosti<br />
zverejnením problému<br />
- lobistickým tlakom na vládu,<br />
aby regulovala činnosť firmy<br />
- šírenia informácií o udalostiach,<br />
ktoré majú vplyv na<br />
verejnosť, osobitne o tých,<br />
ktoré majú negatívne dôsledky<br />
- využitia svojich zamestnancov<br />
a zdrojov na pomoc<br />
firmám v podnikaní a pri<br />
rozvojových aktivitách<br />
- právnej alebo skupinovej<br />
politickej podpory, ktorú si<br />
jednotlivé firmy môžu sami<br />
dovoliť<br />
- povolení na podnikanie<br />
- regulačných opatrení<br />
- regulačných opatrení, licencií<br />
a povolení<br />
- moci povoľovať alebo nepovoľovať<br />
priemyselnú činnosť<br />
- podporovania aktivistov<br />
- tlaku na vládu, aby prijala<br />
určité opatrenia<br />
- kritiky alebo chvály jednotlivých<br />
firiem<br />
Prameň: Frederick,W.C.-Davis,K. - Post,J.E.: Business and Society:Corporate strategy,<br />
Public Policy, Ethics. New York: McGraw-Hill Publishing Co., 1988. s. 87.
Rozsah zodpovednosti organizácie je daný vlastne (neriešenými) problémami prichádzajúcimi<br />
do firmy <strong>pre</strong>dstaviteľmi vonkajšieho marketingového prostredia. Riešenie<br />
problému je v zodpovednosti firmy.<br />
Záver<br />
Rozdiely medzi regiónmi v účasti malých a stredných podnikov na tvorbe podnikateľského<br />
prostredia a vo vytváraní vhodného marketingového prostredia <strong>pre</strong>dstaviteľmi miestnych samospráv<br />
sú, ako ukázali prieskumy realizované v roku 2009 a v roku 2011, zanedbateľné. Malí<br />
a strední podnikatelia nemajú zväčša potrebu participovať výraznejším spôsobom na vytváraní<br />
vhodného marketingového/podnikateľského prostredia v lokalite, v ktorej pôsobia. Malí<br />
a strední podnikatelia si zatiaľ dobre možno neuvedomujú, že <strong>pre</strong>dstavitelia miest a obcí sú ich<br />
sekundárnymi stakeholdermi, ktorí významnou mierou ovplyvňujú ich úspešnosť. Predstavitelia<br />
obcí a miest možno nie sú vybavení zatiaľ potrebnými nástrojmi, ktorými by vedeli a mohli<br />
vytvárať vhodné podnikateľské/marketingové prostredie, ktoré sú z hľadiska svojho statusu povinní<br />
tvoriť, nielen <strong>pre</strong> podnikateľov, ale tým, že ho skvelo vytvoria, vytvoria i vhodné prostredie<br />
<strong>pre</strong> obyvateľov i návštevníkov obce, mesta. Očakávaná realizácia projektu „Zodpovedné malé<br />
a stredné podniky na Slovensku“ by mohla prispieť k pozitívnej zmene daného stavu.<br />
Literatúra<br />
[1] DZUREKOVÁ, M.: Zodpovedne aj k zamestnancom. In: Strategie, jún 2011. s. 18 -<br />
19. ISSN 1335-2016.<br />
[21] FREDERICK, W. C.- DAVIS, K.- POST, J. E.: Business and Society: Corporate strategy,<br />
Public Policy, Ethics. New York: McGraw-Hill Publishing Co., 1988, s. 87.<br />
[3] FREEMAN, E.: Strategia Management: A Stakeholder Approach. Marshfield: MA.<br />
Pitman, 1984.<br />
[4] ŠTOFILOVÁ, J.: Spoločenská zodpovednosť v podnikoch služieb. In: <strong>Zborník</strong> abstraktov<br />
z medzinárodnej vedeckej konferencie „Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska“.<br />
Bratislava: VŠEMvs, 2010. ISBN 978-80-89458-14-1.<br />
[5] VIESTOVÁ, K.: Sociálna, spoločenská zodpovednosť, obchodu, obchodného podniku<br />
na začiatku 21. storočia. In <strong>Zborník</strong> k projektu VEGA č. 1/3760/06. Bratislava,<br />
2006. ISBN 80-225-2243-0.<br />
Kontakt<br />
prof. Ing. Kristína Viestová, CSc.<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: viestova@vsemvs.sk<br />
550
Skúšobná doba ako právny inštitút sui generis<br />
(legislatívne osobitosti v Slovenskej republike a v ďalších<br />
vybraných krajinách)<br />
Abstrakt<br />
Mgr. Jana Záhorčáková<br />
Autorkou spracovaný príspevok sa zaoberá osobitosťami právnej úpravy skúšobnej<br />
doby, a to tak z hľadiska vnútroštátneho práva SR, ako aj s ohľadom na právne úpravy<br />
niektorých iných krajín z európskeho i mimokontinentálneho právneho prostredia. Súčasťou<br />
príspevku je viacero úvah de lege lata a de lege ferenda, ktoré so zvoleným <strong>pre</strong>dmetom<br />
skúmania bezprostredne súvisia. Na základe viacerých vedeckých metód, <strong>pre</strong>dovšetkým<br />
metódy analýzy, syntézy a komparácie získaných poznatkov sa autorka venuje<br />
rôznym teoretickoprávnym, ale tiež aplikačným problémom, ktoré možno s osobitným<br />
zreteľom na právnu úpravu skúšobnej doby v legislatívach rôznych krajín identifikovať.<br />
Kľúčové slová: pracovný pomer, skúšobná doba, Zákonník práce, zamestnanec, zamestnávateľ,<br />
pracovnoprávne vzťahy<br />
Probationary period as legal institute sui generis (legislative<br />
specialities in the Slovak Republic and in some other choosen<br />
countries)<br />
Abstract<br />
In the processed paper the author deals with the specificities of the legislation with special<br />
regard to the probationary period, firstly, from the view of national law of the Slovak<br />
Republic, secondly, from the perspective of the legislation in some other and choosen countries<br />
in the european and as well as off-continental legal environment. Parts of the paper<br />
are several de lege lata and de lege ferenda considerations, which are directly related to the<br />
subject of scientific research. On the basis of the various scientific methods, especially the<br />
method of analysis, synthesis and comparison, the author pays attention to the different<br />
jurisprudence issues, same to certain application problems, that is possible to indentify in<br />
the legislations of the examined countries.<br />
Keywords: employment relation, probationary period, Labour code, employee, employer,<br />
labour relations<br />
Namiesto úvodu<br />
Som u zamestnávateľa zamestnaná už dva mesiace. Pred niekoľkými dňami som zistila,<br />
že som tehotná, mám to potvrdené aj od lekára, ktorý mi vydal o tom lekársku správu.<br />
Zákonník práce mi však nezaručuje ochranu <strong>pre</strong>d skončením pracovného pomeru<br />
zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe v prípade tehotenstva. Hľadám <strong>pre</strong>to spôsob,<br />
551
ako by som mohla tehotenstvo <strong>pre</strong>d zamestnávateľom utajiť, resp. chcela by som, aby<br />
moje tehotenstvo vyšlo najavo až po skončení skúšobnej doby. Potom už nebudem môcť<br />
dostať výpoveď. Samozrejme, je <strong>pre</strong> mňa „výhodnejšie” zachovať sa takýmto spôsobom,<br />
keď už právna úprava nie je na mojej strane.<br />
552<br />
Užívateľka internetového portálu práce<br />
Najlepšie je dohodnúť pracovný pomer so zamestnancom aj so skúšobnou dobou.<br />
Môžeš s ním potom ľahko a kedykoľvek skončiť pracovný pomer, aj keby si bol s jeho prácou<br />
spokojný. Väčšina zamestnancov aj tak nevie, že skúšobná doba v pracovnej zmluve<br />
nemusí byť dohodnutá. Jednoducho mu oznám, že ak skúšobnú dobu nebude mať v pracovnej<br />
zmluve dohodnutú, potom bude jeho pracovná zmluva neplatná.<br />
Užívateľ internetového portálu práce<br />
Placuit in omnibus rebus praecipuam esse iustitiae aequitatisque quam stricti iuris<br />
rationem. (Vo všetkých veciach by mala mať <strong>pre</strong>dnosť spravodlivosť a slušnosť <strong>pre</strong>d<br />
prísnym chápaním práva).<br />
1. Teoretické vymedzenie pojmu „skúšobná doba“<br />
Marcus Tullius Cicero (106 – 43 p. n. l.)<br />
Pod pojmom „skúšobná doba“ pracovná legislatíva označuje právny inštitút, ktorý je voliteľnou<br />
(nepodstatnou) náležitosťou pracovnej zmluvy, tzn. jej prípadné opomenutie nemá<br />
žiadny vplyv na platnosť pracovnej zmluvy. Dojednanie o skúšobnej dobe <strong>pre</strong>dstavuje vyjadrenie<br />
konsenzu oboch účastníkov o tom, že po určitú dobu sa nimi založený pracovnoprávny<br />
vzťah bude riadiť určitými hmotnoprávnymi osobitosťami, ktoré skúšobná doba so sebou<br />
prináša, napr. pokiaľ ide o podmienky skončenia pracovného pomeru (v skúšobnej dobe sa<br />
nekončí pracovný pomer výpoveďou, ale iba písomným oznámením, pozn.).<br />
Skúšobná doba je z legislatívneho hľadiska formulovaná dispozitívne, keďže zákon<br />
určuje jej maximálne rozsahy. Na druhej strane však nie je vylúčené, že účastníci sa dohodnú<br />
na rozsahu inom (kratšom), než je stanovený zákonom. Skúšobnú dobu možno<br />
dohodnúť iba pri zakladaní pracovného pomeru. Je neprípustné, aby sa na nej zamestnanec<br />
so zamestnávateľom dohodli po vzniku pracovného pomeru, ktorý nastáva v okamihu,<br />
keď zamestnanec nastúpi do práce. Aplikačná prax prináša situácie, kedy je skúšobná<br />
doba neraz dohodnutá až po vzniku pracovného pomeru. Túto skutočnosť možno do<br />
určitej miery pripisovať tomu, že požiadavka, aby skúšobná doba bola dohodnutá ešte<br />
<strong>pre</strong>d vznikom pracovného pomeru, nevyplýva výslovne zo zákona.<br />
Už zo samotného adjektíva „skúšobná“ vyplýva, že tento špecifický časový priestor<br />
je zriadený za konkrétnym „skúšobným“ účelom, v priebehu ktorého si účastníci pracovného<br />
pomeru môžu verifikovať, či sú s obsahom a realizáciou pracovného pomeru<br />
spokojní, a v prípade ak nie, môžu ho skončiť pomerne rýchlo bez výraznejších hmotnoprávnych<br />
<strong>pre</strong>kážok.
Počas plynutia skúšobnej doby sa zamestnanec oboznamuje s novým pracovným<br />
prostredím, posudzuje, do akej miery je schopný zvládnuť závislú prácu podľa pokynov<br />
zamestnávateľa, dôslednejšie sa stotožňuje s obsahovou náplňou práce, či s miestom výkonu<br />
práce, ako aj s členmi pracovného kolektívu. Zamestnávateľ sa v priebehu skúšobnej<br />
doby v zásade zameriava na posúdenie pracovných a ľudských kvalít zamestnanca, na<br />
jeho schopnosti a zručnosti nevyhnutne potrebné <strong>pre</strong> výkon práce. Pre obidvoch účastníkov<br />
by malo byť rovnako dôležité, aby obdobie skúšobnej doby využili čo najintenzívnejšie<br />
a vzájomné <strong>pre</strong>dstavy o pracovnom pomere konfrontovali s realitou.<br />
Skúšobná doba, vzhľadom na osobitný právny režim, ktorý poskytuje, má tendenciu<br />
byť zneužívaná. To znamená, že <strong>pre</strong>dovšetkým pod „tlakom“ zamestnávateľa je spravidla<br />
dohodnutá v maximálnom rozsahu, hoci nie vždy je to potrebné. Zákonník práce<br />
na tento problém nijako neupozorňuje. Možno by stálo za uváženie a uvádzame to ako<br />
legislatívne odporúčanie, aby bola v zákone určitým spôsobom vyjadrená požiadavka na<br />
„primeranosť rozsahu skúšobnej doby“.<br />
Pojem „skúšobná doba“ v zásade nie je v pracovných legislatívach jednotlivých krajín<br />
explicitne definovaný.Nie je tomu tak v slovenskom, ani v českom Zákonníku práce,<br />
dokonca ani vo väčšine pracovnoprávnych <strong>pre</strong>dpisoch krajín EÚ, či mimo EÚ, keďže<br />
všeobecne sa <strong>pre</strong>dpokladá zrejmosť jeho obsahového významu. U rôznych autorov vedy<br />
pracovného práva, napriek uvedenej skutočnosti, možno zaznamenať individuálne definovanie<br />
tohto pojmu, a to s tým, že viaceré kľúčové znaky sa cyklicky opakujú.<br />
Podľa Schmieda možno skúšobnú dobu charakterizovať ako už tradičný inštitút pracovného<br />
práva, ktorého účelom je umožniť obom účastníkom pracovného pomeru, aby<br />
bezprostredne odo dňa jeho vzniku mali možnosť vzájomne si overiť, či z pohľadu zamestnávateľa<br />
sa zamestnanec v pracovnom pomere najmä úspešne zapracuje a osvedčí<br />
pri výkone dohodnutej práce, a z pohľadu zamestnanca <strong>pre</strong>dovšetkým to, či mu vyhovuje<br />
charakter dohodnutej práce, a tiež pracovné a ostatné podmienky u zamestnávateľa.<br />
[1, s. 165].<br />
M. Kuril poukazuje na to, že v prípade skúšobnej doby ide <strong>pre</strong> účely pracovnej legislatívy<br />
o taký zákonom stanovený a osobitnými pravidlami regulovaný časový úsek,<br />
v priebehu ktorého si obaja účastníci, t. j. zamestnanec aj zamestnávateľ, môžu zvážiť,<br />
či majú alebo nemajú záujem, aby pracovný pomer medzi nimi pokračoval aj po jeho<br />
uplynutí. [2, s. 30].<br />
Možnosť dohodnutia skúšobnej doby medzi zamestnancom a zamestnávateľom<br />
v pracovnej zmluve zdôrazňuje aj L. Jouza. Podľa neho si tým zamestnanec overí pracovné<br />
podmienky a spôsob práce u zamestnávateľa, naopak, zamestnávateľ sa môže <strong>pre</strong>svedčiť<br />
o pracovných kvalitách zamestnanca. [3, s. 70].<br />
H. Barancová <strong>pre</strong>zentuje skúšobnú dobu ako súčasť pracovného pomeru. Jej hlavným<br />
účelom je, aby si účastníci pracovného pomeru vzájomne overili, či im bude pracovný<br />
pomer vyhovovať. [4, s. 194].<br />
553
Skúšobná doba podľa J. Mintála <strong>pre</strong>dstavuje osobitný časový úsek, ktorý by mal slúžiť<br />
na lepšie vzájomné spoznanie zamestnanca a zamestnávateľa pri praktickom vykonávaní<br />
práce. Účastníci pracovného pomeru si môžu počas tejto doby overiť v praxi, či<br />
dohodnuté podmienky výkonu práce zodpovedajú ich <strong>pre</strong>dstavám. [5].<br />
Dohodnutie skúšobnej doby podľa L. Brádlerovej smeruje k určeniu časového limitu<br />
<strong>pre</strong> rozhodnutie účastníkov pracovného pomeru po získaní vzájomných informácií<br />
(o osobe zamestnanca, jeho <strong>pre</strong>dpokladoch <strong>pre</strong> výkon práce, o pracovných podmienkach,<br />
atď.) v pracovnom pomere zotrvať alebo pracovný pomer zrušiť. [6, s. 70].<br />
M. Galvas skúšobnú dobu definuje ako zvláštne časové obdobie od vzniku pracovného<br />
pomeru trvajúce vymedzenú dobu. Počas tohto obmedzeného časového obdobia<br />
majú obidve strany možnosť overiť si, či im dohodnutý pracovný pomer bude vyhovovať.<br />
[7, s. 253].<br />
V zahraničnej literatúre napr. I. Werker skúšobnú dobu vymedzuje ako skúšobné<br />
obdobie, v priebehu ktorého zamestnávateľ posúdi a vyhodnotí, či je zamestnanec vyhovujúci<br />
<strong>pre</strong> <strong>pre</strong>biehajúci pracovný pomer. [8].<br />
2. Právna úprava skúšobnej doby v Slovenskej republike<br />
Súčasná právna úprava zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších<br />
<strong>pre</strong>dpisov (ďalej len „Zákonník práce“), po rozsiahlej novelizácii účinná od 1.<br />
septembra 2011, aj napriek rozšíreniu a doplneniu ustanovenia § 45 o skúšobnej dobe<br />
ponecháva vymedzeniu skúšobnej doby relatívne kogentný charakter, a to v zmysle<br />
<strong>pre</strong>cizovania jej hornej hranice, čo účastníkom zakladajúcim pracovný pomer umožňuje<br />
dohodnúť sa i na skúšobnej dobe kratšej ako maximálnej zákonom <strong>pre</strong>dpísanej.<br />
Dohoda o škúšobnej dobe je na rozdiel od obligatórnych (podstatných) náležitostí<br />
dohodnutých a uvedených v pracovnej zmluve (druh práce a jeho stručná charakteristika,<br />
deň nástupu zamestnanca do práce, miesto výkonu práce zamestnanca<br />
a mzdové podmienky zamestnanca alebo odkaz na príslušnú kolektívnu zmluvu, kde<br />
sú mzdové podmienky upravené, pozn.) fakultatívnou náležitosťou pracovnej zmluvy<br />
(podobne ako napr. dĺžka výpovednej doby, pracovný čas, výmera dovolenky, výplatné<br />
termíny, ďalšie hmotné výhody zamestnanca v prípade jeho vyslania na pracovnú<br />
cestu a pod.).<br />
Zákonník práce v § 45 vymedzuje skúšobnú dobu v trvaní nie dlhšom ako 3 mesiace,<br />
vo výnimočných prípadoch u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti<br />
štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca,<br />
ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, v trvaní najviac<br />
6 mesiacov<br />
Skúšobná doba musí byť dohodnutá pod sankciou neplatnosti písomne v pracovnej<br />
zmluve najneskôr v deň nástupu do práce. [9, s. 315].<br />
554
V situácii, ak zamestnávateľ a zamestnanec neuzatvorili pracovný pomer formou<br />
písomnej pracovnej zmluvy, alebo ak už pracovný pomer vznikol, následne (písomne ani<br />
ústne) nie je možné skúšobnú dobu dohodnúť. [10, s. 71].<br />
Podobne nie je prípustná dohoda o skúšobnej dobe ani pri periodicky uzatváraných<br />
pracovných pomeroch na dobu určitú. Skúšobnú dobu dohodnutú na časový interval<br />
kratší ako 3 mesiace nemožno dodatočne <strong>pre</strong>dlžovať napriek súhlasnému stanovisku<br />
oboch subjektov pracovného pomeru, a v opačnom prípade, ak by bola dohodnutá skúšobná<br />
doba dlhšia ako 3 mesiace, malo by to za následok jej neplatnosť len v rozsahu<br />
nad maximálnu zákonnú 3-mesačnú dĺžku (tzv. relatívna neplatnosť právneho úkonu,<br />
pozn.). Trvanie skúšobnej doby možno <strong>pre</strong>dĺžiť v zásade len o čas <strong>pre</strong>kážok na strane<br />
zamestnanca.<br />
Existuje jediná zákonom stanovená výnimka, kedy pri vzniku pracovného pomeru<br />
nie je povolené dohodnutie skúšobnej doby, a to v situácii, keď pracovnú zmluvu uzatvára<br />
zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorý<br />
sa <strong>pre</strong> zamestnávateľa pripravoval na budúce povolanie a úspešne absolvoval maturitnú<br />
alebo záverečnú skúšku.<br />
Novela Zákonníka práce v súvislosti so skúmanou problematikou skúšobnej doby<br />
prináša niekoľko zmien, a to <strong>pre</strong>dovšetkým možnosť dohodnúť dĺžku skúšobnej doby<br />
v kolektívnej zmluve v trvaní najviac 6 mesiacov, u členov štatutárneho orgánu, vedúcich<br />
zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo vedúcich<br />
zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti týchto zamestnancov v trvaní najviac 9<br />
mesiacov.<br />
V kolektívnej zmluve tiež možno dohodnúť, že skúšobná doba sa nebude <strong>pre</strong>dlžovať<br />
o čas <strong>pre</strong>kážok v práci na strane zamestnanca.<br />
Považujeme za dôležité poznamenať, že pôvodná verzia návrhu novely uvažovala<br />
o zavedení možnosti <strong>pre</strong>dĺženia skúšobnej doby o čas <strong>pre</strong>kážok v práci tak na strane<br />
zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Zákonodarca v konečnom dôsledku zredukoval<br />
možnosť <strong>pre</strong>dĺženia skúšobnej doby o čas <strong>pre</strong>kážok v práci výhradne na strane<br />
zamestnanca, a prípadné ďalšie objektívne príčiny, vrátane času <strong>pre</strong>kážok na strane zamestnávateľa<br />
dôvodné <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>dĺženie skúšobnej doby, umožnil vymedziť v kolektívnej<br />
zmluve.<br />
Podľa nášho názoru nie je podstatné, na strane koho <strong>pre</strong>kážky vo vykonávaní práce<br />
vzniknú, avšak samotný fakt, že skúšobnú dobu nemožno <strong>pre</strong>dĺžiť o <strong>pre</strong>kážky v práci<br />
vzniknuvšie na strane zamestnávateľa, má za následok stratu opodstatnenia skúšobnej<br />
doby počas pozastaveného výkonu práce. Preto navrhujeme ustanovenie o <strong>pre</strong>dĺžení<br />
skúšobnej doby doplniť aj o čas <strong>pre</strong>kážok na strane zamestnávateľa.<br />
Skúšobná doba je špecifickým časovým obdobím, v priebehu ktorého, ako sme už<br />
naznačili v <strong>pre</strong>dchádzajúcom, je prípustná eventualita <strong>pre</strong>dčasného skončenia pracovného<br />
pomeru. Právna úprava § 72 Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru<br />
555
v skúšobnej dobe umožňuje obom účastníkom pracovného pomeru, zamestnancovi<br />
aj zamestnávateľovi, <strong>pre</strong>d uplynutím skúšobnej doby skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek<br />
dôvodu alebo bez povinnosti uviesť dôvod, a to formou jednostranného právneho<br />
úkonu (nevyžaduje sa <strong>pre</strong>jav vôle druhého účastníka, pozn.), ktorý má formu<br />
písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru. Písomné oznámenie by malo<br />
byť príslušnému subjektu doručené aspoň tri dni <strong>pre</strong>d samotným dňom skončenia<br />
pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty však nemá za následok zneplatnenie<br />
právneho úkonu, môže viesť len k uloženiu poriadkovej pokuty orgánom vykonávajúcim<br />
dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych <strong>pre</strong>dpisov (inšpekcia práce). Zamestnávateľ<br />
môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer aj v prípade, že sa zamestnanec<br />
počas plynutia skúšobnej doby súčasne nachádza v ochrannej dobe (napr.<br />
z dôvodu choroby alebo úrazu a pod.), a tiež počas trvania <strong>pre</strong>kážky v práci na strane<br />
zamestnanca, čím v osobitných prípadoch <strong>pre</strong>dĺženie skúšobnej doby nadobúda charakter<br />
neopodstatnenosti.<br />
V porovnaní s <strong>pre</strong>dchádzajúcou právnou úpravou novela Zákonníka práce zavádza<br />
inštitút skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do<br />
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, s ktorou možno skončiť pracovný<br />
pomer len vo výnimočných prípadoch, ktoré sa nevzťahujú na jej tehotenstvo, resp.<br />
materstvo. Výhradne písomná forma súvisiaceho právneho úkonu musí obsahovať adekvátne<br />
odôvodnenie, v opačnom prípade je skončenie pracovného pomeru neplatné.<br />
V prípade, že žiadny zo subjektov pracovného pomeru v priebehu plynutia skúšobnej<br />
doby nemá v úmysle skončiť pracovný pomer, zámer pokračovať v pracovnom<br />
pomere aj po skončení skúšobnej doby nie je potrebné <strong>pre</strong>zentovať žiadnym <strong>pre</strong>javom<br />
vôle. Pracovný pomer trvá naďalej, menia sa len zákonné podmienky, za ktorých<br />
možno pracovný pomer skončiť, v zmysle zvýšenej právnej ochrany a právnej istoty<br />
subjektov.<br />
Keďže súčasné pracovnoprávne <strong>pre</strong>dpisy vymedzujú skúšobnú dobu, nie skúšobnú<br />
lehotu, posledným dňom 3-mesačnej alebo inej (kratšej) dohodnutej skúšobnej doby<br />
pripadajúcim na deň pracovného pokoja (sobota, nedeľa, sviatok) skúšobná doba skutočne<br />
skončí, ne<strong>pre</strong>dlžuje sa o najbližší nasledujúci pracovný deň, ako by to bolo v prípade<br />
lehoty.<br />
3. Skúšobná doba vo vybraných krajinách nielen Európskej únie<br />
Modely skúšobnej doby konštituované v pracovných legislatívach krajín s dominanciou<br />
európskeho kontinentálneho právneho systému (krajiny kontinentálnej Európy,<br />
Japonsko, niektoré krajiny Afriky, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu), systému<br />
common law (angloamerický právny systém rozšírený vo Veľkej Británii, Írsku, Kanade,<br />
USA, Austrálii, Novom Zélande, atď.), ale aj krajín s nedemokratickými právnymi systémami,<br />
vykazujú značné odlišnosti korelujúce s historickým vývojom právnych štruktúr,<br />
štátnym zriadením, regionálnymi tradíciami a zvykmi.<br />
556
Právny inštitút skúšobnej doby dokonca ani z hľadiska práva EÚ v súčasnosti nepodlieha<br />
unifikácii v zmysle jednotného normatívneho spracovania. Jednotlivé členské<br />
štáty EÚ upravujú priebeh skúšobnej doby a ďalšie s ním súvisiace aspekty pracovného<br />
pomeru individuálnym spôsobom.<br />
Na spomínané špecifiká a diferencie poukážeme v nasledujúcej časti príspevku a <strong>pre</strong><br />
porovnanie uvedieme príklady právnych úprav trvania skúšobných dôb niektorých vybraných<br />
krajín Európy i sveta.<br />
Súčasná právna úprava českého Zákoníka práce, ktorý po rozsiahlej novelizácii nadobudol<br />
účinnosť v januári 2007, v § 35 vymedzuje dohodnutú skúšobnú dobu, ktorá nesmie<br />
byť dlhšia ako 3 po sebe nasledujúce mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru,<br />
alebo odo dňa menovania na pracovné miesto vedúceho zamestnanca. Skúšobnú dobu<br />
možno dohodnúť písomnou formou (inak je neplatná) najneskôr v deň nástupu do práce,<br />
alebo najneskôr v deň menovania. Po vzniku pracovného pomeru alebo so spätnou<br />
platnosťou už nie je možné skúšobnú dobu dohodnúť, resp. takáto dohoda by nenadobudla<br />
platnosť. Trvanie skúšobnej doby sa dodatočne <strong>pre</strong>dlžuje výlučne o čas <strong>pre</strong>kážok<br />
v práci (na strane zamestnanca, ako aj zamestnávateľa), <strong>pre</strong> ktoré zamestnanec nemohol<br />
prácu vykonávať.<br />
Jedno z relatívne (naj)dlhších skúšobných období stanovuje austrálsky pracovnoprávny<br />
<strong>pre</strong>dpis FWA (Fair Work Act). Maximálna skúšobná doba <strong>pre</strong> všetky kategórie<br />
zamestnancov je 1 rok. FWA v skutočnosti nedefinuje žiadnu zákonnú skúšobnú dobu,<br />
ale minimálnu pracovnú dobu (chápanú ako odpracované obdobie zamestnanca u zamestnávateľa),<br />
po uplynutí ktorej je zamestnanec chránený <strong>pre</strong>d neoprávnenou výpoveďou<br />
zo strany zamestnávateľa. Minimálna pracovná doba v tomto zmysle sa člení na 1<br />
rok, ak zamestnávateľ je malý podnik (s menej ako 15 zamestnancami) a 6 mesiacov, ak<br />
zamestnávateľ nie je malý podnik (s 15 a viac zamestnancami).<br />
Veľká Británia v ERA (Employment Rights Act) podobne vymedzuje skúšobnú dobu<br />
v trvaní 1 roka, a to ako obdobie, počas ktorého (ak bol u zamestnávateľa ne<strong>pre</strong>tržite zamestnaný)<br />
môže zamestnanec dostať výpoveď bez možnosti uplatnenia práva na ochranu<br />
<strong>pre</strong>d neoprávnenou výpoveďou zo strany zamestnávateľa.<br />
Grécko je ďalším štátom, v ktorom sa prvých maximálne 12 mesiacov od vzniku<br />
pracovného pomeru na dobu neurčitú považuje za skúšobné obdobie, počas ktorého<br />
môže byť pracovný pomer ktorýmkoľvek z účastníkov skončený bez odôvodnenia a bez<br />
odstupného, ak nie je v pracovnej zmluve dohodnuté inak.<br />
Nový Zéland je krajinou s pomerne vysokým stupňom právnej ochrany zamestnancov.<br />
Zákon o pracovnoprávnych vzťahoch (Employment Relations Act) <strong>pre</strong>dpisuje v prípade,<br />
že sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodnú na skúšobnej dobe, povinnosť<br />
uviesť túto skutočnosť v písomnej forme pracovnej zmluvy. Skúšobná doba pritom nesmie<br />
<strong>pre</strong>kročiť 90 dní. Zaujímavým sa ukazuje, že dohoda o skúšobnej dobe žiadnym spôsobom<br />
neovplyvňuje možnosť uplatnenia právnych ochranných prostriedkov zamestnanca<br />
557
v prípade podozrenia z neoprávneného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo<br />
strany zamestnávateľa, ktorým môže byť osobná sťažnosť adresovaná zamestnávateľovi<br />
alebo návrh na súdne konanie (žaloba).<br />
Zákonník práce Ruskej federácie stanovuje skúšobnú dobu <strong>pre</strong> všetkých zamestnancov<br />
nie dlhšiu ako 3 mesiace. Výnimku tvoria zamestnanci na niektorých manažérskych<br />
a finančných úradníckych pozíciách, <strong>pre</strong> ktorých sa skúšobná doba <strong>pre</strong>dlžuje na maximálne<br />
6 mesiacov.<br />
Podľa švédskeho EPA (Employment Protection Act) možno uzavrieť pracovnú<br />
zmluvu na skúšobnú dobu, ktorá nesmie <strong>pre</strong>siahnuť 6 mesiacov. V prípade, že zamestnávateľ<br />
alebo zamestnanec nemá záujem pokračovať v pracovnom pomere po uplynutí<br />
skúšobnej doby, oznámenie o skončení pracovného pomeru musí byť druhej zmluvnej<br />
strane doručené najneskôr ku dňu uplynutia skúšobnej doby. V prípade neexistencie<br />
uvedeného oznámenia sa pracovný pomer automaticky stáva pracovným pomerom na<br />
dobu neurčitú.<br />
Vo Fínsku zamestnávateľ so zamestnancom môže dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní<br />
maximálne 4 mesiace od nástupu do zamestnania. Ak zamestnávateľ poskytuje špecifické<br />
pracovné školenia <strong>pre</strong> zamestnanca trvajúce ne<strong>pre</strong>tržite po dobu viac ako 4 mesiacov,<br />
môže byť dohodnutá skúšobná doba nie dlhšia ako 6 mesiacov. V prípade pracovného<br />
pomeru na dobu určitú, kratšiu ako 8 mesiacov, môže byť dohodnutá skúšobná doba,<br />
ktorej trvanie nesmie <strong>pre</strong>kročiť 50 % doby trvania pracovného pomeru. Počas skúšobnej<br />
doby môže byť pracovný pomer jednou zo strán zrušený, avšak nesmie byť zrušený z diskriminačných<br />
dôvodov (vek, pohlavie, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, národnostný<br />
alebo etnický pôvod, národnosť, sexuálna orientácia, jazyk, náboženstvo, názory,<br />
<strong>pre</strong>svedčenie, rodinné väzby, odborová činnosť, politická činnosť, alebo iná porovnateľná<br />
situácia), alebo z dôvodov, ktoré sú inak nevhodné s ohľadom na účel skúšobnej doby.<br />
Nórske pracovnoprávne <strong>pre</strong>dpisy ustanovujú možnosť dohodnutia najviac 6-mesačnej<br />
skúšobnej doby v písomnej pracovnej zmluve. Skúšobná doba môže byť <strong>pre</strong>dĺžená<br />
o dobu zodpovedajúcu neprítomnosti zamestnanca v práci, avšak len v prípade, že bol<br />
o tejto možnosti zamestnanec informovaný v čase prijímania do zamestnania. Právo <strong>pre</strong>dĺžiť<br />
trvanie skúšobnej doby sa nevzťahuje na čas neúčasti zamestnanca na pracovnom<br />
procese spôsobenej zamestnávateľom. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ so zamestnancom<br />
pracovný pomer skončiť len z dôvodov (uvedených v písomnom oznámení<br />
doručenom zamestnancovi <strong>pre</strong>d uplynutím skúšobnej doby) súvisiacich s odbornou<br />
spôsobilosťou a spoľahlivosťou zamestnanca na daný druh práce. Zákonodarca je oprávnený<br />
vydať nariadenie o možnosti dohodnutia dlhšej ako 6-mesačnej skúšobnej doby<br />
aplikovateľnej na určité skupiny zamestnancov.<br />
Podľa švajčiarskeho Občianskeho zákonníka (Code of Obligation) môže ktorýkoľvek<br />
z účastníkov skončiť pracovný pomer počas prvého mesiaca od nástupu do zamestnania.<br />
Všeobecná skúšobná doba môže byť písomnou dohodou, pracovnou zmluvou<br />
alebo kolektívnou zmluvou dohodnutá na maximálne 3 mesiace.<br />
558
V Taliansku ťažiskovými <strong>pre</strong> vymedzenie skúšobnej doby sú kolektívne zmluvy,<br />
avšak zákonnou hranicou trvania skúšobnej doby je 6 mesiacov. Štandardná skúšobná<br />
doba <strong>pre</strong> nemanažérske pracovné pozície je 3 mesiace.<br />
Francúzsky Zákonník práce špecifikuje všeobecnú skúšobnú dobu (dohodnutú<br />
v pracovnej zmluve) <strong>pre</strong> bežných zamestnancov v maximálnom trvaní 2 mesiace, <strong>pre</strong><br />
riadiacich zamestnancov a technické pracovné pozície v trvaní 3 mesiace a <strong>pre</strong> manažérov<br />
v trvaní 4 mesiace. Uvedené skúšobné doby možno jedenkrát <strong>pre</strong>dĺžiť na základe vo<strong>pre</strong>d<br />
uzavretej dohody stanovujúcej podmienky <strong>pre</strong>dĺženia. Celkové trvanie skúšobnej<br />
doby, vrátane <strong>pre</strong>dĺženia, nesmie <strong>pre</strong>siahnuť dvojnásobok všeobecnej skúšobnej doby, t.j.<br />
v prípade bežných zamestnancov 4 mesiace, u riadiacich a technických zamestnancov 6<br />
mesiacov a pri manažérskych postoch 8 mesiacov.<br />
V Španielsku je maximálna dĺžka skúšobnej doby štandardne stanovená v súlade<br />
s ustanoveniami kolektívnych zmlúv. V prípade neexistencie kolektívnej zmluvy podľa<br />
španielskej pracovnej legislatívy (Estatuto de los trabajadores) dĺžka skúšobnej doby<br />
nesmie <strong>pre</strong>kročiť 6 mesiacov u zamestnancov s technickou kvalifikáciou, alebo 2 mesiace<br />
<strong>pre</strong> ostatných zamestnancov. U zamestnávateľov zamestnávajúcich menej než 25<br />
zamestnancov, skúšobná doba nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace <strong>pre</strong> zamestnancov bez<br />
technickej kvalifikácie.<br />
Nemecký Občiansky zákonník upravuje skúšobnú dobu ako obdobie trvajúce najviac<br />
6 mesiacov, počas ktorého môže byť pracovný pomer skončený s výpovednou dobou<br />
2 týždňov.<br />
Všeobecná skúšobná doba v zmysle maďarského Zákonníka práce je 30 dní. Môže<br />
byť však <strong>pre</strong>dĺžená na maximálne 3 mesiace, a to jednak na základe dohody medzi zmluvnými<br />
stranami, alebo ak tak ustanovuje kolektívna zmluva.<br />
Podľa slovinskej pracovnej legislatívy (The Employmnet Relationship Act) skúšobná<br />
doba (dohodnutá v pracovnej zmluve) nesmie trvať dlhšie ako 6 mesiacov a môže byť<br />
<strong>pre</strong>dĺžená v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas skúšobnej doby môže dať<br />
zamestnanec výpoveď so 7-dňovou výpovednou dobou. Zaujímavé je, že zamestnávateľ<br />
nesmie počas skúšobnej doby skončiť so zamestnancom pracovný pomer, s výnimkou<br />
závažných dôvodov <strong>pre</strong> skončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže skončiť so<br />
zamestnancom pracovný pomer až po uplynutí skúšobnej doby, keď vyhodnotí zamestnanca<br />
ako nespôsobilého na výkon práce.<br />
Srbské pracovnoprávne <strong>pre</strong>dpisy stanovuje najviac 6-mesačnú skúšobnú dobu, ktorú<br />
možno dohodnúť v pracovnej zmluve a počas ktorej môže ktorákoľvek zo strán skončiť<br />
pracovný pomer s povinnosťou oboznámiť so zámerom druhú stranu minimálne 5<br />
dní vo<strong>pre</strong>d.<br />
Nedávna novelizácia Zákonníka práce v Rumunsku (v marci 2011, pozn.) priniesla<br />
pomerne výrazné zmeny týkajúce sa právneho inštitútu skúšobnej doby. Predmetný<br />
Zákonník práce ponúka široké spektrum skúšobných dôb. Pre manažérske pracov-<br />
559
né pozície je stanovená skúšobná doba v trvaní maximálne 120 dní (oproti 90 dňom<br />
v <strong>pre</strong>dchádzajúcej právnej úprave), <strong>pre</strong> zamestnancov vo vedúcich pozíciách je to 90 dní<br />
(oproti <strong>pre</strong>dchádzajúcim 30 dňom). Okrem toho, osobitné pravidlá s ohľadom na dĺžku<br />
skúšobnej doby platia <strong>pre</strong> určité kategórie zamestnancov. Pre osoby so zdravotným postihnutím<br />
je to maximálne 30 dní, <strong>pre</strong> vysokoškolských absolventov maximálne 6 mesiacov.<br />
Maximálna skúšobná doba 5 dní <strong>pre</strong> nekvalifikovaných zamestnancov zakotvená<br />
v <strong>pre</strong>dchádzajúcom <strong>pre</strong>dpise bola z novelizovaného ustanovenia odstránená. V priebehu<br />
alebo na konci skúšobnej doby môže ktorákoľvek zo strán skončiť pracovný pomer písomným<br />
oznámením bez dôvodu a <strong>pre</strong>dchádzajúceho upozornenia. Nezmenené zostalo<br />
ustanovenie determinujúce zákonné skúšobné obdobie <strong>pre</strong> zamestnancov v pracovnom<br />
pomere na dobu určitú, a to takto: 5 pracovných dní, ak je pracovná zmluva uzavretá na<br />
obdobie kratšie ako 3 mesiace, 15 pracovných dní od 3 do 6 mesiacov trvania pracovného<br />
pomeru, 30 pracovných dní <strong>pre</strong> viac ako 6 mesiacov trvajúci pracovný pomer, a 45<br />
pracovných dní v prípade zamestnancov manažmentu v pracovnom pomere na určitú<br />
dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.<br />
Niektoré krajiny determinujú okrem hornej hranice aj spodnú (minimálnu) hranicu<br />
<strong>pre</strong> dĺžku skúšobnej doby. Je to napr. Belgicko a Luxembursko. Luxemburský Zákonník<br />
práce stanovuje spodnú hranicu skúšobnej doby na 2 týždne, horná hranica je 6 mesiacov.<br />
Výnimku tvoria zamestnanci, ktorých hrubá mzda dosiahne určitú, inou normou<br />
<strong>pre</strong>dpísanú úroveň. Pri prijímaní takých zamestnancov je skúšobná doba maximálne<br />
12-mesačná.<br />
V Belgicku sa ďalej rozlišujú robotnícke zamestnania. Tu je minimálna skúšobná<br />
doba 7 dní, maximálna 14 dní, <strong>pre</strong> úradnícke zamestnania je skúšobná doba stanovená<br />
na minimálne 1 mesiac a maximálna dĺžka skúšobnej doby je buď 6 mesiacov alebo 12<br />
mesiacov v závislosti od výšky ročnej mzdy: 6 mesiacov, keď ročná mzda je nižšia ako 36<br />
355 eur, alebo 12 mesiacov, ak ročná mzda je vyššia ako 36 355 eur (platné od 1. januára<br />
2010, pozn.).<br />
Občiansky zákonník Holandského kráľovstva kodifikuje 2-mesačnú maximálnu<br />
hranicu <strong>pre</strong> skúšobnú dobu, ak pracovná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú alebo<br />
na viac ako 2-ročnú dobu určitú, a 2- mesačné maximum, ak pracovná zmluva je uzatvorená<br />
na dobu kratšiu ako 2 roky.<br />
Súdna prax v Holandskom kráľovstve striktne sleduje hranicu prípustných rozsahov<br />
skúšobných dôb a často je v judikatúre označovaná ako „rigidná doba“. Je zrejmé, že akákoľvek<br />
dohoda, ktorá by skúšobnú dobu <strong>pre</strong>dlžovala, je neplatná, a rovnako je vylúčený<br />
aj prípad, aby <strong>pre</strong>kročenie rozsahu skúšobnej doby (napr. na 3 mesiace) malo za následok<br />
jej automatickú transformáciu smerom dole na prípustné 2 mesiace. [11, s. 71].<br />
V Brazílii, podľa pracovnoprávnych noriem zlúčených do Consolidation of Labour<br />
Laws, skúšobná doba v pracovnej zmluve zakladajúcej pracovný pomer nesmie byť dlhšia<br />
ako 90 dní.<br />
560
Federálny zákon Spojených arabských emirátov o riadení pracovnoprávnych vzťahov<br />
indikuje skúšobnú dobu ne<strong>pre</strong>sahujúcu 6 mesiacov, počas ktorej zamestnávateľ bez<br />
<strong>pre</strong>dchádzajúceho upozornenia a bez nároku na odstupné môže so zamestnancom skončiť<br />
pracovný pomer. Pri opätovne uzatvorenom pracovnom pomere medzi zamestnancom<br />
a tým istým zamestnávateľom skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť.<br />
V čínskom pracovnom práve sa maximálne dĺžky skúšobnej doby líšia v závislosti<br />
od doby trvania pracovného pomeru, a to nasledujúco: skúšobná doba je maximálne 1<br />
mesiac, ak pracovný pomer bol uzatvorený na určitú dobu v trvaní od 3 mesiacov do 1<br />
roka, maximálne 2 mesiace pri pracovnom pomere v trvaní viac ako 1 rok a najviac 3<br />
roky, a maximálne 6 mesiacov, ak pracovný pomer bol uzatvorený na viac ako 3 roky<br />
a na dobu neurčitú. V prípade uzatvorenia pracovného pomeru na dobu kratšiu ako 3<br />
mesiace nie je možné dohodnúť žiadnu skúšobnú dobu.<br />
Krajinami s jednou z najdlhších skúšobných dôb, a to v trvaní až 24 mesiacov, sú<br />
Cyprus a Tunisko, skúšobnú dobu stanovenú na maximálne 12 mesiacov má napr. Grécko,<br />
Alžírsko, Peru, Madagaskar, naopak, v niektorých krajinách sveta normy vo sfére<br />
pracovného práva žiadnym spôsobom nekonkretizujú dĺžku skúšobnej doby. Takými sú<br />
napr. Japonsko, Mexiko, Čile, Južná Afrika, Zambia, Namíbia, Srí Lanka, Thajsko, Singapur,<br />
Malajzia, Kanada (na úrovni federácie).<br />
Záver<br />
V prípade, ak je dohodnutá v pracovnej zmluve skúšobná doba, zamestnanec, ktorý<br />
u zamestnávateľa nastupuje do práce, môže sa ocitnúť vo zvláštnom právnom režime,<br />
ktorý <strong>pre</strong> účely a na obdobie skúšobnej doby kreuje Zákonník práce. Skúšobná doba<br />
nemôže byť dohodnutá po vzniku pracovného pomeru, ak sa účastníci na nej dohodli,<br />
musí začať plynúť dňom, ktorý je označovaný ako deň nástupu zamestnanca do práce.<br />
Rozsah skúšobnej doby ustanovuje Zákonník práce relatívne kogentným spôsobom, čo<br />
znamená, že účastníci pracovného pomeru sa môžu dohodnúť na individuálnej dĺžke<br />
skúšobnej doby, ale výlučne v rozsahu kratšom alebo takom, ako je zákonom stanovené<br />
maximum.<br />
Skúšobná doba má nepochybné opodstatnenie nielen <strong>pre</strong> zamestnanca, ale aj <strong>pre</strong><br />
zamestnávateľa, a to <strong>pre</strong>dovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že obe zmluvné strany by<br />
mali tento časový úsek využiť intenzívne a dôsledne, aby starostlivo a komplexne vzájomne<br />
<strong>pre</strong>skúmali, či schopnosti a spôsobilosť zamestnanca plniť pracovné úlohy, resp.<br />
riadenie pracovného procesu zo strany zamestnávateľa, zodpovedajú očakávaniam, ktoré<br />
do uzatvoreného pracovného pomeru vložili.<br />
Zmeny v právnej úprave skúšobnej doby môžu byť celospoločensky vnímané pomerne<br />
senzitívne, a to najmä <strong>pre</strong>to, že ide o právny inštitút, ktorý rozhodujúcim spôsobom môže<br />
ovplyvniť po určitú dobu právne postavenie účastníkov pracovného pomeru. Smerom do<br />
budúcnosti, domnievame sa, je dôležité, aby sa právna úprava skúšobnej doby stabilizovala<br />
a aby zákonodarca nezvažoval úpravu jej znenia takmer pri každej novele Zákonníka práce.<br />
561
Literatúra<br />
[1] HŮRKA, P. a kol.: Zákoník práce a související ustanovení občanského zákoníku<br />
s podrobným komentářem k 1.9.2008. Olomouc: ANAG, 2008. 943 s. ISBN 978-80-<br />
7263-481-1.<br />
[2] KURIL, M.: Stručné zamyslenie nad niektorými oblasťami pripravovanej novely<br />
Zákonníka práce a súvisiacimi právnymi <strong>pre</strong>dpismi. In: Aktuálne otázky pracovnej<br />
a sociálnej legislatívy. Bratislava: Právnická fakulta UK v Bratislave, 2011. s. 28-41.<br />
ISBN 978-80-7160-319-1.<br />
[3] JOUZA, L.: Co chcete vědet ze Zákoníku práce. Plzeň: ORKAM, 1996. 291 s.<br />
[4] BARANCOVÁ, H. - SCHRONK, R.: Pracovné právo. Bratislava: Iura Edition, 2000.<br />
451 s. ISBN 80-88715-73-3.<br />
[5] MINTÁL, J.: Skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Dostupné na<br />
internete: www.poradca.sk ku dňu 4. septembra 2011.<br />
[6] BRÁDLEROVÁ, L. a kol.: Zákoník práce. Komentář. Praha: PROSPEKTRUM, 1994.<br />
357 s. ISBN 80-7175-016-6.<br />
[7] GALVAS, M. a kol.: Pracovní právo. Brno: MU, 2004. 671 s. ISBN 80-7239-173-9.<br />
[8] WERKER, I.: The Six Minute Probationary Employee. Dostupné na internete: www.<br />
werkerlaw.com ku dňu 12. septembra 2011.<br />
[9] BARANCOVÁ, H. - SCHRONK, R.: Pracovné právo. Bratislava: Sprint vfra, 2004.<br />
648 s. ISBN 80-89085-28-8.<br />
[10] THURZOVÁ, M.: Zákonník práce. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2010. 367 s. ISBN<br />
978-80-89122-62-2.<br />
[11] KURIL, M.: K niektorým právnym inštitútom pracovného pomeru z hľadiska holandskej<br />
legislatívy. In: Bezpečnostní teorie a praxe, No. 3, 2009. s. 65-74. ISSN<br />
1801-8211.<br />
[12] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[13] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým<br />
sa mení a dopĺňa Zákonník práce (posledná novela účinná od 1. septembra 2011,<br />
pozn.)<br />
[14] Zákon č. 262/2006 Sb. Zákoník práce ve znění pozdějších předpisů.<br />
[15] Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
[16] Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov.<br />
562
[17] Dostupné na internete: www.coe.int, www.ilo.org, www.eur-lex.eu, www.justice.gov.<br />
sk, www.eures.sk, www.profesia.sk, www.porada.sk, www.trhprace.sk, www.job.sk.<br />
Kontakt<br />
Mgr. Jana Záhorčáková<br />
Fakulta práva<br />
Paneurópska vysoká škola<br />
Tomášikova 20<br />
821 02 Bratislava<br />
E-mail: jana.zahorcakova@uninova.sk<br />
563
Abstrakt<br />
Problematika rozvoja cestovného ruchu<br />
v okrese Humenné<br />
Mgr. Anna Židová – Ing. Marián Židó<br />
V príspevku je uvedená komplexná analýza stavu cestovného ruchu v okrese Humenné.<br />
Pre jej spracovanie sme využili tzv. „tvrdé“, čiže objektívne dáta, ale aj „mäkké“<br />
dáta, ktoré sme získavali zo subjektívnych názorov a postojov obyvateľov k danej problematike.<br />
Zlúčením oboch skupín dát sme získali obraz o celkovom stave cestovného<br />
ruchu v okrese a detailne ho spracovali prostredníctvom SWOT analýzy. Na základe výsledkov<br />
SWOT analýzy sme navrhli základné smery rozvoja cestovného ruchu v okrese<br />
Humenné.<br />
Kľúčové slová: dotazník, respondent, cestovný ruch, SWOT analýza, potenciál<br />
The issue of tourism development in district Humenné<br />
Abstract<br />
In submitted contribution is set out a complex analysis of state of the tourism in<br />
district Humenné. For its processing, we used the so-called “hard” or objective data, but<br />
also “soft” data that we gathered from the subjective opinions and attitudes of citizens on<br />
this issue. Combining both groups of data, we get a picture of the state of tourism in the district<br />
and we in detail processed it to the SWOT analysis. Based on the results of the SWOT<br />
analysis, we proposed basic directions of tourism development in the district Humenné.<br />
Keywords: questionnaire, respondent, tourism, SWOT analysis, potential<br />
Úvod<br />
Okres Humenné všeobecne nepatrí k turistami vyhľadávaným a k vysoko navštevovaným<br />
okresom v SR. Ešte stále čaká na svoje objavenie. Z tohto dôvodu sme si za<br />
cieľ príspevku stanovili zistiť, ako je v skutočnosti vnímaný potenciál cestovného ruchu<br />
v okrese Humenné. Pre získanie čo naj<strong>pre</strong>snejších údajov sme využili dotazníkovú metódu.<br />
Cieľom vyhodnotenia dotazníkov bolo zistiť, ako a či vôbec vnímajú respondenti<br />
potenciál okresu Humenné v cestovnom ruchu, či poznajú nejaké lokality cestovného<br />
ruchu v tomto okrese, a ako vnímajú jednotlivé <strong>pre</strong>dpoklady cestovného ruchu v okrese<br />
Humenné.<br />
564
1. Charakteristika skupín zúčastnených v prieskume<br />
Dotazníky boli adresované trom re<strong>pre</strong>zentatívnym skupinám. Prvú skupinu re<strong>pre</strong>zentujú<br />
starostovia obcí okresu Humenné, druhú skupinu obyvatelia, ktorí majú trvalý<br />
pobyt v okrese a tretiu skupinu re<strong>pre</strong>zentujú obyvatelia, ktorí nemajú trvalý pobyt<br />
v okrese Humenné.<br />
1.1 Starostovia obcí okresu Humenné<br />
Prvú skupinu tvorili starostovia obcí okresu Humenné, ktorých sme oslovili z dôvodu,<br />
že oni by najlepšie mali poznať obec a taktiež situáciu v cestovnom ruchu v obci,<br />
v ktorej sú starostami. Taktiež sme <strong>pre</strong>dpokladali, že budú najkompetentnejší v poskytovaní<br />
informácií o cestovnom ruchu v ich obci, v širšom okolí, prípadne aj v okrese<br />
Humenné. Dotazník sme rozposlali 61 starostom obcí (okrem vojenského obvodu Valaškovce).<br />
Vyplnený dotazník zaslalo späť 43 starostov, čo <strong>pre</strong>dstavuje 70 %-nú návratnosť.<br />
Starostov obcí sme oslovili s prosbou o vyplnenie dotazníka mnohokrát, ale aj tak nám<br />
niektorí neodpovedali, alebo odpovedali veľmi stručne. Myslíme si, že by im malo viac<br />
záležať na zviditeľnení ich obce práve z hľadiska rozvoja cestovného ruchu.<br />
Pokiaľ ide o ďalšie charakteristiky dotazníka, na jeho vypĺňaní sa zúčastnilo viac<br />
mužov ako žien. Mužov bolo 23 (53 %) a žien 20 (47%). Až 62 % starostov bolo vo veku<br />
od 46 - 60 rokov. Z vekovej skupiny 15 - 25 rokov sme nemali ani jedného respondenta<br />
a vekovú skupinu 26 - 35 rokov zastupovali iba dvaja respondenti. Pokiaľ ide o vzdelanie,<br />
63 % starostov dosiahlo stredoškolské vzdelanie s maturitou a 35 % vysokoškolské.<br />
S ukončeným základným vzdelaním nebol ani jeden respondent a iba jeden respondent<br />
dosiahol stredoškolské vzdelanie bez maturity.<br />
1.2 Obyvatelia s trvalým pobytom v okrese Humenné<br />
Ďalšou skupinou, v ktorej sme robili prieskum o cestovnom ruchu v okrese Humenné,<br />
boli ľudia, ktorí majú trvalý pobyt v obciach okresu Humenné. Tento prieskum sme<br />
realizovali aj online formou, takže získavanie informácií nebolo až také náročné, ako<br />
v prípade starostov obcí. Túto skupinu sme si vybrali <strong>pre</strong>to, lebo ju považujeme za jeden<br />
z najdôležitejších článkov <strong>pre</strong> uskutočňovanie cestovného ruchu v okrese Humenné.<br />
Väčšina otázok bola totožná s otázkami, na ktoré odpovedali starostovia obcí.<br />
Dotazník vyplnilo spolu 400 obyvateľov s trvalým pobytom v okrese Humenné.<br />
Z toho bolo 219 žien (55 %) a 181 mužov (45 %). Najviac respondentov bolo vo vekovej<br />
skupine 15 - 25 rokov, až 64 %. Druhou najpočetnejšou bola veková skupina 26 - 35<br />
rokov (17 %). Najmenej zastúpená bola skupina nad 60 rokov (1 %). Na prvý pohľad sa<br />
možno zdá, že ostatné vekové skupiny nie sú dostatočne početne zastúpené, ale keďže sa<br />
na cestovnom ruchu najviac zúčastňuje ekonomicky aktívne obyvateľstvo, dotazník sme<br />
adresovali v najväčšej miere práve tejto skupine obyvateľstva v okrese Humenné.<br />
Štruktúra respondentov podľa vzdelania bola nasledujúca: najviac respondentov<br />
dosiahlo stredoškolské vzdelanie s maturitou (45 %) a vysokoškolské vzdelanie (44 %).<br />
565
Ostatné typy vzdelania boli zastúpené takto: základné vzdelanie (6 %) a stredoškolské<br />
vzdelanie bez maturity (5 %).<br />
1.3 Obyvatelia, ktorí nemajú trvalý pobyt v okrese Humenné<br />
Tretiu skupinu, ktorá sa zúčastnila na vypĺňaní dotazníka, tvorili obyvatelia, ktorí<br />
nemajú trvalý pobyt v okrese Humenné. Tento dotazník sme im dali vyplniť z dôvodu,<br />
aby sme zistili názor na okres Humenné aj od obyvateľov, ktorí nežijú v okrese Humenné.<br />
Ich totiž považujeme za potenciálnych účastníkov cestovného ruchu v okrese Humenné.<br />
Dotazník sme aplikovali výlučne online formou, takže sa nám podarilo získať informácie<br />
aj zo vzdialenejších okresov SR.<br />
Na vypĺňaní dotazníka sa zúčastnilo spolu 200 respondentov zo 45 okresov SR.<br />
Z toho bolo 141 žien (70 %) a 59 mužov (30 %). Najviac respondentov, až 66 %, bolo vo<br />
vekovej skupine od 15 - 25 rokov. Druhou najpočetnejšou skupinou bola skupina od 26<br />
- 35 rokov (16 %), treťou bola veková skupina od 46 - 60 rokov (12 %). Najmenej zastúpené<br />
boli vekové skupiny 36 - 45 rokov (5 %) a nad 60 rokov (1 %). Až 73 % respondentov<br />
dosiahlo vysokoškolské vzdelanie a 24 % stredoškolské vzdelanie s maturitou, najnižší<br />
počet respondentov (3 %) dosiahol základné alebo stredoškolské vzdelanie bez maturity.<br />
Zo všetkých opýtaných navštívilo okres Humenné 59 % respondentov, pričom najnavštevovanejšie<br />
obce v počte 10 boli: s veľkým <strong>pre</strong>dstihom mesto Humenné, nasleduje<br />
obec Kamenica nad Cirochou, Lackovce, Brekov, Udavské, Jasenov, Kamienka, Ľubiša,<br />
Modrá nad Cirochou a Ptičie.<br />
2. Spracovanie dotazníkov<br />
Takmer všetky cieľové skupiny mali rovnaké otázky. O čosi menej otázok mali respondenti,<br />
ktorí nemajú trvalý pobyt v okrese Humenné, a to z dôvodu, že k niektorým<br />
otázkam by sa nevedeli vyjadriť, nakoľko nežijú v okrese Humenné. Ako už bolo uvedené,<br />
cieľom dotazníkov bolo zistiť, či má okres, ako aj samotné mesto Humenné, dostatočný<br />
potenciál <strong>pre</strong> rozvoj cestovného ruchu. Súčasne bolo potrebné zistiť, aká je situácia<br />
v propagácii v médiách, ktoré faktory by bolo potrebné v okrese Humenné zmeniť, aby<br />
sa zvýšila kvalita cestovného ruchu, v ktorom ročnom období má okres Humenné viac<br />
možností <strong>pre</strong> rozvoj cestovného ruchu, resp. nakoľko im je známy projekt Vtáčie údolie,<br />
a aký je ich názor na realizáciu tohto projektu.<br />
Úlohou dotazníka bolo ďalej zistiť, či sa v okrese Humenné nachádza dostatok zariadení<br />
materiálno-technickej základne a ktorú lokalitu cestovného ruchu by respondenti<br />
odporučili navštíviť účastníkom cestovného ruchu. Respondentov, ktorí nemajú trvalý<br />
pobyt v okrese Humenné, sme sa pýtali, či navštívili niektoré obce a lokality v okrese<br />
Humenné; v prípade kladnej odpovede išlo o konkrétne miesta. Na základe odpovedí<br />
všetkých troch skupín sme zostavili rebríček TOP 10 lokalít cestovného ruchu v okrese<br />
Humenné. Výsledky sú uvedené v grafe 1.<br />
566
G r a f 1<br />
Top 10 lokalít cestovného ruchu v okrese Humenné<br />
Prameň: Vlastné spracovanie na základe dotazníka.<br />
Legenda: 1- kaštieľ v Humennom, 2 - Brekovský hrad, 3 - Jasenovský hrad, 4 - skanzen<br />
v Humennom 5 - mesto Humenné, 6 - Ski park Chlmec, 7 - Areál pohody<br />
v Brestove, 8 - Rekreačná oblasť Bystrá, 9 - NPR Humenský Sokol, 10 - Rybník<br />
CAPRIO v Lackovciach, 11 - Rybníky Slovenská Volová<br />
Tento rebríček TOP 10 lokalít cestovného ruchu v okrese Humenné sme spracovali<br />
na základe bodového ohodnotenia z parciálnych rebríčkov podľa jednotlivých skupín<br />
respondentov. Najviac bodov získal kaštieľ v Humennom (28), ďalej sa umiestnili Brekovský<br />
hrad (25) a Jasenovský hrad (24), nasleduje skanzen v Humennom (21) a samotné<br />
mesto Humenné (18), v rebríčku sa umiestnil aj jediný re<strong>pre</strong>zentant zimnej rekreácie<br />
Ski park Chlmec (17), na ďalšej priečke skončil Areál pohody v Brestove (9). Ďalej nasleduje<br />
Rekreačná oblasť Bystrá (6). O <strong>pre</strong>dposlednú priečku sa delia NPR Humenský Sokol<br />
a Rybník CAPRIO v Lackovciach (5). Na poslednom mieste skončili Rybníky Slovenská<br />
Volová (4).<br />
V rebríčku je pestré zastúpenie rôznych lokalít cestovného ruchu. Niektoré sa môžu<br />
využívať celoročne, iné skôr slúžia letnej rekreácii. V rebríčku sa však nachádza iba jeden<br />
zástupca zimnej rekreácie.<br />
3. Skutočný obraz o stave cestovného ruchu v okrese Humenné<br />
Každý starosta či obyvateľ z okresu Humenné vedel odporučiť nejakú lokalitu cestovného<br />
ruchu v tomto okrese, ale aj napriek tomu si nemyslia, že sa v okrese Humenné<br />
nachádza nejaký potenciál <strong>pre</strong> rozvoj cestovného ruchu. Percentuálne vyjadrenie bolo<br />
567
takmer rovnaké, a to tak u starostov, ako aj u obyvateľov s trvalým pobytom v okrese<br />
Humenné. Iba 35 % si myslí, že okres Humenné má určitý potenciál v cestovnom ruchu,<br />
zvyšných 65 % v tomto okrese potenciál nevidí.<br />
Mesto Humenné obstálo o niečo lepšie, ale ani tu sa podľa respondentov nenachádza<br />
dostatočný potenciál. Odpovede sa už však líšili, <strong>pre</strong>tože 47 % starostov si myslí, že<br />
mesto Humenné má určitý potenciál <strong>pre</strong> rozvoj cestovného ruchu, ale pri obyvateľoch<br />
s trvalým pobytom táto hodnota dosiahla iba 27 %. Na základe spracovania <strong>pre</strong>dpokladov<br />
cestovného ruchu v okrese Humenné si myslíme, že okres Humenné má potenciál<br />
<strong>pre</strong> rozvoj cestovného ruchu. Tento potenciál sa však nemôže rozvíjať bez správneho<br />
marketingu či propagácie.<br />
Pokiaľ ide o ročné obdobia, v ktorých má okres Humenné priaznivejšie podmienky<br />
<strong>pre</strong> rozvoj rekreácie a cestovného ruchu, starostovia aj obyvatelia s trvalým pobytom<br />
v okrese Humenné sa zhodli v 88 % v prospech rozvoja letnej rekreácie. Tento vysoký<br />
percentuálny podiel sa odzrkadľuje aj v TOP 10 lokalitách cestovného ruchu v okrese<br />
Humenné, <strong>pre</strong>tože zo všetkých lokalít sa v rebríčku umiestnil iba jeden re<strong>pre</strong>zentant<br />
zimnej rekreácie, a to Ski park Chlmec.<br />
Môžeme povedať, že hoci sa v okrese Humenné nachádza viac re<strong>pre</strong>zentantov zimnej<br />
rekreácie, Ski park Chlmec je jediným fungujúcim, <strong>pre</strong>tože snehové podmienky sú<br />
v okrese Humenné z roka na rok problematickejšie. Iba tento park využíva možnosti<br />
umelého zasnežovania. Z tohto dôvodu je najviac navštevovaný obyvateľmi z okolitých<br />
okresov.<br />
Rovnako úplná zhoda nastala aj v tom, že až 77 % respondentov si myslí, že sa<br />
v okrese Humenné nenachádza dostatok zariadení materiálno-technickej základne <strong>pre</strong><br />
cestovný ruch. Chýba im dostatok športovísk, cyklistických a turistických chodníkov,<br />
informačných stredísk a iných zariadení. Je samozrejmé, že najviac takýchto zariadení sa<br />
nachádza práve v okresnom meste Humenné. Niektoré obce však tiež ponúkajú svojim<br />
obyvateľom rôznu paletu takýchto zariadení. Podľa nášho názoru nie je problém s kvantitou,<br />
ale s kvalitou a propagáciou týchto zariadení.<br />
Nedostatočnú propagáciu nielen materiálno-technickej základne, ale aj celého okresu<br />
či mesta Humenné, chápu respondenti ako závažný problém. Všetky tri skupiny ju<br />
považujú za nedostatočnú, a to až 98 % respondentov, ktorí nemajú trvalý pobyt v okrese<br />
Humenné, 90 % respondentov s trvalým pobytom v okrese Humenné a 65 % opýtaných<br />
starostov.<br />
Tretina respondentov považuje propagáciu za nevyhovujúcu. S nedostatočnou propagáciou<br />
sme sa stretli aj pri písaní tohto príspevku, <strong>pre</strong>tože sa nám nepodarilo nájsť<br />
komplexné informácie o cestovnom ruchu v okrese Humenné. V súčasnosti, keď hlavným<br />
prostriedkom na získavanie informácií sa stal internet, by bolo potrebné spracovať<br />
propagačný materiál o lokalitách, ktoré umožňujú cestovný ruch a online formou ho<br />
sprístupniť všetkým záujemcom.<br />
568
Nedostatočná propagácia nie je jediným problémom, ktorý by bolo potrebné riešiť,<br />
aby sa zlepšila kvalita cestovného ruchu. Respondenti si myslia, že aj zlepšenie poskytovaných<br />
služieb by mohlo prispieť k rozvoju cestovného ruchu v okrese Humenné. S infraštruktúrou,<br />
ktorú je potrebné zdokonaliť, aby sa okres Humenné stal viac atraktívnym<br />
a dostupnejším <strong>pre</strong> účastníkov cestovného ruchu, nebolo spokojných 28 % respondentov.<br />
Znižovanie cien považuje za dôležitý faktor rozvoja cestovného ruchu len 6 % respondentov.<br />
Podľa nášho názoru by kvalitu cestovného ruchu podstatne zvýšilo zakladanie<br />
tzv. klastrov, ktoré sa tešia veľkej popularite už aj v SR, avšak nie v okrese Humenné,<br />
či v regióne Horného alebo Dolného Zemplína. Nielen my, ale aj respondenti zastávajú<br />
názor, že zrealizovanie projektu zameraného na cestovný ruch by pritiahlo nových návštevníkov<br />
do okresu Humenné.<br />
S realizáciou projektu Vtáčie údolie, ktorého výstavba sa mala začať v roku 2009,<br />
a ktorý by do okresu Humenné pritiahol okolo 300 000 návštevníkov, by súhlasilo 90<br />
% respondentov. Aj v tomto prípade nastal problém s propagáciou, <strong>pre</strong>tože iba štvrtina<br />
obyvateľov, ktorí nemajú trvalý pobyt v okrese Humenné, vedela o spomínanom projekte.<br />
Projekt Vtáčie údolie by pomohol zlepšiť kvalitu cestovného ruchu, taktiež by ponúkol<br />
nové pracovné miesta, a tak znížil mieru nezamestnanosti nielen v okrese Humenné, ale<br />
aj v celom regióne. Súčasťou spomínaného projektu je aj vzdelávacie centrum, prostredníctvom<br />
ktorého by sa zvýšila vzdelanostná štruktúra v rôznych oblastiach, hlavne v cestovnom<br />
ruchu.<br />
Privítali by sme, ak by sa projekt Vtáčie údolie rozbehol, ale netreba zabúdať ani na<br />
lokality, ktoré sú už teraz účastníkom cestovného ruchu v okrese Humenné dostupné.<br />
Tieto lokality je potrebné zatraktívniť, a tak zvýšiť záujem návštevníkov z ostatných oblastí<br />
SR a zo zahraničia.<br />
Napriek tomu, že sme dotazník dali vyplniť trom rôznym skupinám obyvateľov, názory<br />
na cestovný ruch v okrese Humenné sú veľmi podobné, miestami až rovnaké. Preto<br />
si myslíme, že nielen tento dotazník, ale aj príspevok priniesli skutočný obraz o stave<br />
cestovného ruchu v okrese Humenné.<br />
4. SWOT analýza<br />
Zlúčením skupiny objektívnych dát, ktoré tvorí komplexná analýza <strong>pre</strong>dpokladov<br />
cestovného ruchu v okrese Humenné a subjektívnych názorov a postojov obyvateľov,<br />
ktoré nám poskytli respondenti dotazníkového šetrenia, sme získali celkový obraz o stave<br />
cestovného ruchu v okrese Humenné, ktorý sme spracovali do SWOT analýzy. Výsledkom<br />
SWOT analýzy sú navrhované smery rozvoja cestovného ruchu v okrese Humenné.<br />
569
T a b u ľ k a 1<br />
SWOT analýza<br />
Príležitosti<br />
+ priame vlakové spojenie s Bratislavou,<br />
Prahou, Poľskom<br />
+ blízkosť Poľska a Ukrajiny<br />
+ ľahšia dostupnosť územia po vstupe do<br />
Schengenu<br />
+ rozvoj zahraničnej spolupráce<br />
+ obnovenie kontaktu s partnerskými<br />
mestami a obcami<br />
+ príchod zahraničných investorov<br />
+ vplyv zahraničných subjektov na kvalitu<br />
služieb<br />
+ existencia projektu Vtáčie údolie<br />
+ rastúci trend v rozvoji agroturizmu<br />
a vidieckeho turizmu<br />
+ získanie financií <strong>pre</strong> projekty cestovného<br />
ruchu zo štrukturálnych fondov<br />
570<br />
Ohrozenia<br />
– značná vzdialenosť z vyspelejších<br />
regiónov a štátov do danej lokality<br />
– neexistujúce diaľničné <strong>pre</strong>pojenie<br />
so zvyškom SR<br />
– migrácia obyvateľov do zahraničia<br />
– lepšia úroveň cestovného ruchu<br />
v okolitých regiónoch a štátoch<br />
– nutnosť udržania ekologickej stability<br />
– nezrealizovanie projektu Vtáčie<br />
údolie<br />
– narušenie štatútu ekologického<br />
regiónu v dôsledku aktivít v cestovnom<br />
ruchu<br />
– nedostatok atraktivít <strong>pre</strong> účastníkov<br />
cestovného ruchu
Silné stránky:<br />
Prírodné zdroje:<br />
+ ekologicky čisté prostredie<br />
+ existencia CHKO, PP, NPR, PR, CHVÚ<br />
+ účasť Kyjovského pralesa v UNESCO<br />
+ atraktívnosť vidieckej krajiny<br />
+ neobjavené územia<br />
Kultúrno-historické dedičstvo:<br />
+ zachovávanie tradícií<br />
+ organizovanie rôznych festivalov a slávností<br />
+ zachovanosť a tradície vidieka<br />
+ veľké množstvo vojenských a židovských<br />
cintorínov<br />
+ dostatočné množstvo kultúrno-historických<br />
pamiatok<br />
Ľudské zdroje:<br />
+ zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva<br />
+ lacná pracovná sila<br />
Služby a marketing:<br />
+ nízke ceny<br />
+ používanie jednotnej meny<br />
+ dostatok priestoru <strong>pre</strong> podnikanie v cestovnom<br />
ruchu<br />
+ existencia inštitúcií na podporu podnikania<br />
Prameň: Vlastné spracovanie.<br />
571<br />
Slabé stránky:<br />
Prírodne zdroje:<br />
– zatiaľ nevyužitý potenciál Vihorlatských<br />
vrchov<br />
– nevyužité minerálne pramene<br />
– nedostatočné množstvo turistických chodníkov<br />
– nevyužitý prírodný potenciál <strong>pre</strong> budovanie<br />
turistických a cyklistických chodníkov<br />
Kultúrno-historické dedičstvo:<br />
– nedostatok financií na obnovu pamiatok<br />
– chátranie kultúrnych pamiatok<br />
– chátrajúce vojenské a židovské cintoríny<br />
– nedostatočná informovanosť o kultúrnych<br />
pamiatkach<br />
Ľudské zdroje:<br />
– vysoká nezamestnanosť<br />
– odchod ľudí za prácou do zahraničia<br />
– nedostatok kvalifikovaných pracovných síl<br />
v oblasti cestovného ruchu<br />
– lacná pracovná sila<br />
– nízka vzdelanostná úroveň na vidieku<br />
– jazyková negramotnosť<br />
Služby a marketing:<br />
– nedostatočná propagácia územia<br />
– slabé označenie turistických atrakcií<br />
– nedostatočná úroveň poskytovaných služieb<br />
– nepostačujúci štandard v cestovnom ruchu<br />
– vysoký podiel jednodňových návštevníkov<br />
– nulový podiel zahraničných investícií do<br />
cestovného ruchu<br />
– chýbajúce klastre cestovného ruchu,<br />
– chýbajúca značka/logo územia<br />
– chýbajúce dopravné <strong>pre</strong>pojenie autobusovou<br />
dopravou hlavne cez víkendy<br />
Materiálno-technická základňa:<br />
– zaostávajúca technická infraštruktúra<br />
– nedostatok cestovných kancelárií<br />
– nedostatok náučných, turistických a cyklistických<br />
chodníkov<br />
– nevyužitý potenciál v agroturistike<br />
– nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy<br />
hlavne na vidieku
5. Navrhované smery rozvoja cestovného ruchu v okrese Humenné<br />
Na základe spracovanej SWOT analýzy možno zadefinovať tieto základné smery<br />
rozvoja cestovného ruchu v okrese Humenné:<br />
• vidiecky cestovný ruch a agroturistika (využitie starých poľnohospodárskych<br />
družstiev),<br />
• hipoturistika (využitie starých poľnohospodárskych dvorov a družstiev),<br />
• zážitkový cestovný ruchu (využitie letiska v Kamenici nad Cirochou <strong>pre</strong> vyhliadkové<br />
lety, paraglajding a i.),<br />
• športovo-turistický cestovný ruch (vybudovanie cyklistických, turistických<br />
a náučných chodníkov hlavne v oblasti CHKO Vihorlat),<br />
• kultúrno-poznávací cestovný ruch (spoznávanie turistických atrakcií, napr.<br />
TOP 10 lokalít cestovného ruchu, ktoré sme získali od respondentov dotazníka,<br />
a mnohé ďalšie, ako sú archeologické nálezy, návšteva múzeí, účasť na festivaloch<br />
a slávnostiach a i.),<br />
• rekreačný cestovný ruch (zlepšenie kvality rekreačných oblastí, hlavne rekreačnej<br />
oblasti Hubková a rekreačnej oblasti Laborec),<br />
• poľovnícky a lovecký cestovný ruch (športový rybolov, športová streľba a i.),<br />
• kongresový cestovný ruch (vďaka blízkosti hraníc možno tu uskutočňovať kongresy<br />
a workshopy s medzinárodnou účasťou),<br />
• kúpeľný a liečebný cestovný ruch (využitie objavených minerálnych prameňov),<br />
• ekoturizmus (nová forma cestovného ruchu, územie okresu Humenné hlavne<br />
v oblastiach Vihorlatských vrchov, ktoré je ekologicky čisté a nenarušené).<br />
Záver<br />
Celková situácia v cestovnom ruchu v okrese Humenné síce nie je priaznivá, ale<br />
okres Humenné by v žiadnom prípade z hľadiska cestovného ruchu nemal zostať na<br />
pokraji záujmu. Na možnosť jeho rozvoja poukazujú vyššie uvedené navrhované smery,<br />
ktoré sme vypracovali na základe SWOT analýzy. Od kompetentných osôb, t. j. od starostov,<br />
od poslancov mestského zastupiteľstva a aj obecných zastupiteľstiev, ako aj podnikateľov<br />
by situácia si vyžadovala kreativitu, odvahu, ale aj schopnosť získať finančné zdroje<br />
na realizáciu príťažlivej aktivity v niektorom z týchto smerov. Príkladom by mohlo byť<br />
vytvorenie tzv. klastrov, ktoré by propagovali okres Humenné ako celok, alebo realizácia<br />
spomínaného projektu Vtáčie údolie.<br />
572
Literatúra<br />
[1] BALÁŽ, Š.: Humenné a okolie. Humenné: Balada, 2004.<br />
[2] BALÁŽOVÁ, E. et al: Cestovný ruch a samospráva. Nitra: Municipalia, 2007. ISBN<br />
978-80-8069-862-1.<br />
[3] KLAMÁR, R.: Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. Prešov: Katedra<br />
geografie a regionálneho rozvoja PU v Prešove. In: Geografické práce č.12, 2007.<br />
ISBN 978-80-8068-604-8.<br />
[4] NOVACKÁ, Ľ. et. al.: Sprievodca a delegát v cestovnom ruchu. Bratislava: Vydavateľstvo<br />
EKONÓM, 2007. ISBN 978-80-225-2342-4.<br />
[5] Regionálna rozvojová agentúra Humenné: Koncepcia rozvoja cestovného ruchu<br />
Horného Zemplína.<br />
[6] SLÁVIK, Š.: Strategický manažment. Bratislava: Sprint dva, 2009. ISBN 978-80-<br />
89393-08-4.<br />
[7] TOUŠEK, V. et. al.: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství<br />
Aleš Čeňek, s. r. o, 2008. ISBN 978-80-7380-114-4.<br />
[8] ŽIDÓ, M.: Marketingová stratégia podniku. Diplomová práca. Bratislava: Katedra<br />
podnikovohospodárska, FPM EU v Bratislave, 2010.<br />
[9] ŽIDOVÁ, A.: Problematika rozvoja cestovného ruchu v okrese Humenné. Diplomová<br />
práca. Prešov: Katedra geografie a regionálneho rozvoja PU v Prešove, 2011.<br />
Kontakt<br />
Mgr. Anna Židová<br />
Katedra geografie a regionálneho rozvoja<br />
Fakulta humanitných a prírodných vied<br />
Prešovská univerzita v Prešove<br />
Ul. 17. novembra 1<br />
081 16 Prešov<br />
E-mail: zidovaanna@gmail.com<br />
Ing. Marián Židó<br />
Katedra malého a stredného podnikania<br />
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava 214<br />
E-mail: marian.zido@gmail.com<br />
573
574
School of Economics and Management<br />
in Public Administration in Bratislava<br />
Rector - responsible re<strong>pre</strong>sentative of the school: prof. Ing. Viera Cibáková, CSc.<br />
Address:<br />
Železničná 14<br />
821 07 Bratislava<br />
Slovak Republic<br />
ISBN 978-80-970802-1-1
Change language