Správa - Štátna školská inšpekcia

a geografických poznatkov žiakov. Na niektorých hodinách absentovalo priebežné hodnotenie
žiackych vedomostí a zhodnotenie skupinovej či samostatnej práce. Pozitívom vyučovania
výchovných predmetov (výtvarná, hudobná, telesná, informatická výchova) boli záujem, aktivita
a prejav spontánnej radosti žiakov z činnosti, aj keď výsledky niektorých činností nedosahovali
vždy požadovanú kvalitu. Učitelia zväčša premyslene organizovali vyučovacie hodiny striedaním
skupinovej a individuálnej práce. Ojedinele sa vyskytli nedostatky v uplatňovaní odbornej
terminológie. Všetky hospitované hodiny náboženskej výchovy a náboženstva prebiehali
v pokojnej, až rodinnej klíme. Stanovené vzdelávacie a výchovné ciele boli primerané veku
žiakov, korešpondovali so schválenými učebnými osnovami. Žiaci prezentovali kladné postoje
k predmetu, disponovali dostatočnou bázou biblických poznatkov. Motiváciu zvyšovala pozitívna
pochvala učiteľmi i vopred stanovené kritériá hodnotenia. Učitelia často zaraďovali metódu
zážitkového učenia, hodnotovú orientáciu žiakov formovali v duchu náboženských tradícií, menej
sa zameriavali na rozvoj verbálnych zručností.
Vyučovacie hodiny na 2. stupni boli kvalitatívne rozdielne. K ich pozitívam patrili kultivovaná
komunikácia a dobrá interakcia, dôveryhodná a podnecujúca atmosféra. Vo vyučovaní sa
objavovali v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom častejšie internet, využívanie
multimediálnych programov a e-learningová forma vzdelávania. Učitelia formovali hodnotovú
orientáciu a emocionálne postoje žiakov. Dominovali výklad a práca s učebnicou
bez podnetnejšej motivácie. Chýbalo zadávanie diferencovaných úloh. Najviac nedostatkov sa
vyskytovalo v organizácii vyučovacích hodín, najmä v kontrolno-diagnostickej časti. Práca
s integrovanými žiakmi bola menej efektívna, absentovalo využitie vhodných metód, foriem
a špeciálnych postupov pri práci. Pretrvával pasívny postoj žiakov k učeniu, prevažne zo sociálne
znevýhodneného a výchovne málo podnetného prostredia. Učitelia vo všeobecnosti na vyučovaní
menej využívali hodnotenie či sebahodnotenie žiakov. Na hodinách slovenského jazyka
a literatúry učitelia zadávaním tvorivých úloh motivovali a vzbudzovali záujem žiakov
o preberané učivo. Častejšie uplatňovali zážitkové učenie. Pravidelne zaraďovali rôzne čitateľské
aktivity. Prevažovala práca s učebnicovými textami, realizovalo sa čítanie a diskusia
k prečítanému, dramatizácia textu. Žiaci vyjadrovali hlavnú myšlienku, alebo tvorili krátku
charakteristiku textu, vysvetľovali vzťahy, porovnávali podobnosť a odlišnosť dvoch a viacerých
informácií. Na hodinách sa ojedinele vyskytovali tvorba vhodného nadpisu a podnadpisov,
grafické zobrazenie textu, dva súvislé texty s podobným obsahom a práca s viacerými zdrojmi.
Verbálna interpretácia a reflexia obsahu textu žiakmi boli na dobrej úrovni. V malej miere sa
využívali individuálne či skupinové projekty žiakov. V oblasti rozvíjania čitateľskej gramotnosti
sa zistili nedostatky v jazykovom i písomnom prejave žiakov. Problémy s interpretáciou textu mali
najmä žiaci so slabším prospechom a žiaci s poruchami učenia. Na hodinách slovenského
jazyka v ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským žiaci v nižších ročníkoch 2. stupňa prejavovali
záujem o učenie sa i komunikáciu, vo vyšších ročníkoch mal ich záujem klesajúcu tendenciu.
Čitateľské zručnosti a komunikácia žiakov boli priemerné, v písomnom prejave menej
vyhovujúce. Prínosom hodín cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky a ruský jazyk) bolo
využitie multimediálnych programov zameraných na jazykovú aktivitu a na fonetickú zručnosť
v jazyku. Uplatňované metódy a formy práce, ako mechanická práca s učebnicou, neúčinná
motivácia a spätná väzba, neviedli k rozvíjaniu komunikačných jazykových kompetencií. Úroveň
vedomostí žiakov sa zisťovala v 9. ročníkoch testami. Z anglického jazyka písalo testy
3 281 a z nemeckého jazyka 1 475 žiakov. Dosiahnutá priemerná úspešnosť z anglického jazyka
bola 59,4 %, čo predstavuje málo vyhovujúcu úroveň. Priemernú úroveň (77,8 %) žiaci dosiahli
v daných tematických okruhoch a jazykových funkciách (71,8 %), málo vyhovujúcu úroveň
(57,7 %) v jazykových prostriedkoch a v rečových zručnostiach (56,2 %). Celková úspešnosť
v nemeckom jazyku bola 45,6 %, čo predstavuje nevyhovujúcu úroveň. Málo vyhovujúcu úroveň
(53,6 %) dosiahli žiaci v rečových zručnostiach a nevyhovujúcu (44,3 %) v jazykových
prostriedkoch. Žiaci nemali osvojené a upevnené gramatické pravidlá, ich slovná zásoba bola
nedostatočná. Kvalitu vyučovania cudzích jazykov ovplyvnila odborná a pedagogická
spôsobilosť učiteľov cudzích jazykov, v anglickom jazyku bola 63,51 %, v nemeckom 80,81 %.
Uplatňovanie inovatívnych metód a foriem vo vyučovaní maďarského jazyka a literatúry
pomáhalo žiakom v aktívnom učení sa, podnecovalo záujem o predmet a podporovalo ich
individuálny rozvoj. Efektivitu vyučovania zvyšovalo aktuálne využitie medzipredmetových
vzťahov, vhodných učebných pomôcok a didaktickej techniky. Nedostatky pretrvávali
v pravopisných zručnostiach a v písomnom prejave žiakov. K podstatným pozitívam hodín
Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2007/2008
10