Správa - Štátna školská inšpekcia

Podmienky výchovy a vzdelávania
Personálne podmienky dosiahli celkove priemernú úroveň. Odborná a pedagogická
spôsobilosť učiteľov bola na 1. stupni 94,17 %, na 2. stupni 80,68 %, v špeciálnych triedach
na 1. stupni 48,57 % a na 2. stupni 61,20 %. V školách naďalej pretrvával nedostatok učiteľov
cudzích jazykov, špeciálnych pedagógov a vyučovanie predmetov dejepis, zemepis, občianska,
technická, hudobná a výtvarná výchova učiteľmi bez odbornej spôsobilosti. Na základe uvedenej
skutočnosti možno konštatovať, že jedným z dôvodov neodborného vyučovania bolo dopĺňanie
úväzku učiteľov bez aprobácie na daný predmet, hlavne v školách s jednou triedou v ročníku.
Priestorové podmienky boli dobré. Školy v spolupráci so zriaďovateľom získavali prostriedky
na zrekonštruovanie budov a úpravy školských areálov, športovísk aj cez rôzne projekty.
Vonkajšie areály s ihriskami boli udržiavané, slúžili aj na oddych a relaxáciu. V niektorých, najmä
vidieckych školách, neboli vybudované odborné učebne pre prírodovedné predmety a cudzie
jazyky, chýbali telocvične. Priestory školských knižníc boli optimálne vybudované v 162 školách.
Využívali sa vo vyučovacom čase najmä v predmete slovenský jazyk a literatúra, podstatne
menej v ostatných predmetoch a v mimovyučovacom čase. V niektorých školách boli školské
knižnice zriadené v nevyhovujúcich priestoroch. Knižničnú zbierku mali umiestnenú v triedach,
kabinetoch alebo vo vitrínkach na chodbe. Na realizáciu čitateľských aktivít využívali priestory
mestských a vidieckych knižníc. Materiálno-technické podmienky boli celkove na dobrej úrovni.
Dobré vybavenie škôl (65 %) výpočtovou technikou umožňovalo efektívne využívanie výukových
CD nosičov a internetu vo vyučovacom procese. Vyučovanie prírodovedných predmetov
negatívne ovplyvňovalo vybavenie kabinetných zbierok zastaranými učebnými pomôckami.
Knižničné a učebnicové fondy sa postupne dopĺňali a aktualizovali v závislosti od finančných
možností. Školy prevažne akceptovali a zabezpečovali psychohygienické podmienky na dobrej
úrovni. Podporovali dodržiavanie pitného režimu i mliečneho programu. V 34 % škôl nedodržali
pri tvorbe rozvrhu hodín predpísaný počet hodín v jednom slede, dĺžku vyučovacích hodín
a prestávok.
Riadenie školy
Koncepčné zámery a ciele výchovy a vzdelávania prevažnej väčšiny škôl vychádzali z analýzy
výchovno-vzdelávacích výsledkov, vnútorných, vonkajších a regionálnych podmienok.
Zameriavali sa na skvalitňovanie vyučovacieho procesu, vyučovania cudzích jazykov a rozvíjania
kompetencií žiakov v IKT. V tretine škôl sa vyskytli nedostatky v oblasti plánovania. Stanovené
ciele boli nereálne, všeobecné a formálne vzhľadom na personálne a regionálne podmienky.
Riaditelia väčšiny škôl podporovali uplatňovanie demokratických princípov riadenia prenesením
kompetencií na vedúcich metodických orgánov a na učiteľov. Pozitívom v činnosti metodických
orgánov v takmer 80 % škôl bolo cielené plánovanie rozvíjania čitateľskej gramotnosti.
V mnohých školách však metodické orgány plánované zámery do konkrétnych aktivít
nerozpracovali a oblasť rozvíjania čitateľskej gramotnosti mala iba formálny charakter.
Nedostatkom v činnosti metodických orgánov bolo aj prijímanie neúčinných opatrení
na odstránenie nedostatkov a ich príčin vo výchovno-vzdelávacom procese. Kontrola plnenia
prijatých opatrení bola nedôsledná, alebo sa nerealizovala. Učitelia nedodržiavali metodické
pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, nevyhodnocovali výsledky vedomostných testov
a previerok, vypracovávali len štatistický prehľad chýb. V polovici škôl pretrvával formálny prístup
riaditeľov ku kontrolnej činnosti a podceňovanie významu spätnej väzby. Hospitačnú činnosť
vykonávali sporadicky, jej hodnotenie neviedlo k zmene kvality práce učiteľov. Informačný
systém škôl bol účinný a prehľadný. Väčšina škôl svoje aktivity prezentovala prostredníctvom
internetových stránok a zákonným zástupcom žiakov pravidelne poskytovala informácie
o výchovno-vzdelávacích výsledkoch. Zvolené varianty učebných plánov v školách väčšinou
dodržiavali. Nedostatky sa vyskytli takmer v tretine škôl v dodržaní týždenného počtu hodín
vyučovacích predmetov a v delení tried na skupiny pri vyučovaní cudzích jazykov, laboratórnych
prác, praktických cvičení, telesnej výchovy. Učebné osnovy sa prevažne plnili, čiastočne sa
neplnili zo slovenského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, matematiky, technickej a telesnej
výchovy, prírodovedných predmetov. Vzdelávacie štandardy s exemplifikačnými úlohami
využívali učitelia pri tvorbe písomných previerok na získavanie spätnej väzby o vedomostiach
žiakov, menej v oblasti kontroly plnenia vyučovacích cieľov. Pedagogickú dokumentáciu viedli
v školách prevažne na dobrej úrovni, systematicky a prehľadne na predpísaných tlačivách.
Nedostatky boli zistené pri zapisovaní výchovných opatrení do katalógových listov,
Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2007/2008
12