Správa - Štátna školská inšpekcia

sporadická. Ponuka aktivít vo voľnom čase a záujmových krúžkov bola rozmanitá, prevažne
prispôsobená celkovým podmienkam škôl. Žiaci zväčša neprejavili o ne dostatočný záujem.
Podmienky výchovy a vzdelávania
Personálne podmienky boli hodnotené v SOU ako priemerné, v učilišti ako veľmi dobré. Málo
vyhovujúcu (68,56 %) úroveň odbornej a pedagogickej spôsobilosti
učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetoch ovplyvnilo predovšetkým neodborné vyučovanie
dejepisu, ale najmä informatiky, čo výrazne poznačilo i nízku kvalitu vyučovania tohto predmetu.
Vyššia úroveň odbornosti bola vo vyučovaní odborných predmetov (83,71 %). Vo vzťahu k počtu
žiakov a vzdelávacím programom priestorové podmienky vyhovovali. Počet vybudovaných
odborných učební i dielní pre praktické vyučovanie bol prevažne optimálny. V 1 škole boli
priestory dielní značne zastarané, v niektorých SOU chýbali šatne pre žiakov. Pracovné
podmienky učiteľov ovplyvnil stav i nedostatok kabinetov. Široké možnosti pre voľnočasové
aktivity zabezpečovali dobre vybavené telocvične a športové areály. Vonkajšie i vnútorné
priestory najmä starších budov, vrátane sociálnych zariadení, si vyžadujú opravy. Vybavenosť
škôl názornými učebnými pomôckami, výpočtovou a didaktickou technikou na teoretickom
vyučovaní bola vcelku dostatočná. Podstatným negatívnym zistením bolo ich nevyužívanie
predovšetkým vo vyučovaní všeobecnovzdelávacích predmetov. Efektivitu výučby znižovali
chýbajúce alebo neaktuálne učebnice a učebné texty, zastarané a opotrebované učebné
pomôcky, čo niektorí vyučujúci riešili ich svojpomocným doplnením. Materiálno-technické
vybavenie pracovísk odborného výcviku bolo rôzne. Kým v odbore kamenár bolo veľmi dobré,
technické vybavenie pracovísk odbornej praxe v nadstavbovom štúdiu v odbore strojárstvo málo
vyhovujúce. Normatív základného vybavenia dielní a pracovísk odborného výcviku sa neplnil
v odbore mechanik strojov a zariadení, autoopravár a stolár. Psychohygienické podmienky
negatívne ovplyvnili časté zaraďovania nultých hodín, v menšej miere nedodržanie dĺžky
prestávok. Požiadavky dochádzajúcich žiakov boli pri tvorbe rozvrhu rešpektované. Stravovací
a pitný režim bol vo všetkých školách zabezpečený.
Riadenie školy
Prevažne reálne formulovali školy v koncepčných zámeroch predstavy o svojom smerovaní.
Ciele vymedzené so zreteľom na regionálne podmienky a požiadavky trhu práce orientovali
hlavne na skvalitňovanie odbornej prípravy žiakov a materiálno-technických podmienok,
na zvýšenie odbornosti vyučovania i na spoluprácu s profesijnými organizáciami a firmami.
Niektorým SOU v stanovených zámeroch chýbalo určenie priorít i konkrétna stratégia ich
dosiahnutia. Vo väčšine škôl súlad a nadväznosť dlhodobého a krátkodobého plánovania
neboli dostatočne zreteľné a prehľadné. Často nejednoznačné a nekonkrétne vytýčené ciele
a úlohy ročného plánu, najmä pre oblasť výchovy a vzdelávania, negatívne ovplyvňovali úroveň
krátkodobého plánovania. Odborné a pedagogické riadenie celkove bolo priemerné.
Nedostatky vo výkone štátnej správy v 1. stupni sa okrem 1 SOU v Košickom kraji prejavili
vo všetkých kontrolovaných školách, výrazne závažné boli v školách Trnavského kraja.
Neefektívna organizačná štruktúra v 2 kontrolovaných subjektoch nezaistila nadväznosť
teoretickej a praktickej prípravy žiakov, ani jej účinnú koordináciu. Značne odlišné delegovanie
kompetencií na jednotlivé metodické orgány sa odrazilo v kvalitatívne rozdielnej úrovni ich
činností. Pozitívnym zistením boli pomerne široké profesionálne aktivity učiteľov, ich zapájanie sa
do realizácie rozvojových projektov, ale i podpora odborného rastu pedagógov zo strany vedenia
škôl. Vnútorný systém kontroly bol často formálny, chýbala efektívna spätná väzba, opatrenia
boli ukladané ojedinele. Výsledky hospitačnej činnosti sa nevyužívali pre skvalitňovanie
výchovno-vzdelávacieho procesu a rovnako málo analyzovali učitelia výchovno-vzdelávacie
výsledky žiakov s cieľom skvalitniť proces vyučovania. Systematická pozornosť nebola venovaná
pedagogickej dokumentácii, plneniu učebných osnov a ich úpravám. Kontrolnú funkciu si neplnili,
alebo len málo účinne plnili, predmetové komisie. Vnútorná kontrola v 3 školách Trnavského kraja
bola nevyhovujúca. Zväčša náležite fungoval informačný systém, jeho koordinácia bola
premyslená a kontakty s verejnosťou optimálne zabezpečené. Absentovala aktívna komunikácia
s niektorými rodičmi, hoci školy prevažne vyvíjali dostatočné úsilie na zlepšenie vzájomne
prospešnej spolupráce. Učebné plány s úpravami vykonanými prevažne v povolenom rozsahu
boli vcelku dodržiavané na dobrej úrovni, ale dôvody zmeny počtu hodín v predmetoch neboli
zvyčajne prerokované v predmetových komisiách, ani odsúhlasené vo vedení školy. Zistené
Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2007/2008
28