1 Psychoanalýza: S. Freud: Nadvedomie ... - teologia.iskra.sk

Pozitívne posilnenie (úsmev, ocenenie alebo zvláštne potešenie) môže zvýšiť
pravdepodobnosť opakovaného výskytu správania v budúcnosti, kým negatívne posilnenie
(zamračenie, kritika alebo odňatie privilégií, napríklad sledovanie televízie) má tendenciu
znižovať možnosť, že sa správanie znovu objaví.
Platí teda všeobecný princíp, že organizmus má tendenciu opakovať správanie, po ktorom
nasledoval príjemný zážitok a neopakovať správanie, po ktorom nasledovala nepríjemná
skúsenosť - teda tendenciu vyhľadávať odmenu a vyhýbať sa trestu.
Skinner vysvetlil širokú paletu správania použitím princípov operantného podmieňovania.
Hoci ich neuplatňoval v správaní detí, mnohí jeho nasledovníci poukázali na hodnotu tohto
prístupu pri porozumení vývinu, ale aj zmeny správania.
Záujem, vyvolávaný domácimi nedorozumeniami a obťažovaním dieťaťa rodičmi a
súrodencami, často funguje ako pozitívne posilnenie a môže zvýšiť agresivitu dieťaťa.
Podobne sa zistilo, že potrestanie takéhoto správania (takzvaným „time out“) krátkym
obdobím izolácie od rodinných príslušníkov, môže pomôcť znížiť agresívnu aktivitu dieťaťa.
Operantné podmieňovanie bolo začlenené do mnohých praktických programov, ktoré
pomáhajú učiteľom a rodičom pri modifikácii správania detí.
Takmer v každej triede nájdeme hyperaktívne dieťa - dieťa, ktoré má ťažkosti „obsedieť“,
dávať pozor na učiteľa, dokončiť zadané školské úlohy atď. Medikomentózna terapia môže
vyvolať nežiadúce vedľajšie účinky (potlačenie rastu, zvýšenie krvného tlaku) a v 30-50 %
prípadov je terapia liekmi neefektívna.
Alternatívou je použitie princípov operantného učenia na kontrolu takéhoto typu detí.
Daniel O´Leary s kolegami (1976) vybral skupinu deviatich detí pre terapeutický program
prebiehajúci desať týždňov a porovnal ju so skupinou ôsmych neliečených, ale rovnako
hyperaktívnych detí.
Obe skupiny boli žiakmi 3. - 5. triedy základnej školy.
Primárna liečba pozostávala z programu zloženého na domáckej odmene. Program mal päť
súčastí:
1. stanovenie denných cieľov pre každé dieťa v triede,
2. odmeňovanie detí za snahu dosiahnuť tieto ciele,
3. hodnotenie správania zodpovedajúceho stanoveným cieľom na konci každého dňa,
4. zasielanie dennej spravodajskej kartičky rodičom o dennom pokroku detí,
5. odmeňovanie dieťaťa rodičom za pozitívnu zmenu a vzťahu k určeným cieľom.
Na zhodnotenie efektívnosti rodičov v roli terapeutov sa zvolili dve kritéria pred a počas
liečby. Bola zavedená hodnotiaca škála miery nepozornosti, úzkosti, problémov v správaní a
hyperaktivity preukázanej u dieťaťa.
Pre každé dieťa bola tiež osobitne skonštruovaná osembodová hodnotiaca škála správania
podľa miery závažnosti štyroch alebo piatich problémov v správaní každého dieťaťa.
Výsledky boli jasné“ v porovnaní s neliečenými deťmi deti zo skupiny s operantnou terapiou
preukázali výrazné zlepšenie na oboch typoch škál. Učiteľmi boli hodnotené ako menej
hyperaktívne, s nižším výskytom problémov v správaní.
6