SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
R E V U E<br />
Prichádzajú <strong>na</strong> to, že v podstate ich osud závisí od<br />
milosti a nemilosti amerických firiem – používajú softvér,<br />
ktorý si nemôžu dovoli ma legálne. Tak je to,<br />
samozrejme, aj u nás. Hlavne v Južnej Amerike sa vlády<br />
rozhodli ís <strong>na</strong> vec trošku i<strong>na</strong>k, možno by sme si mali<br />
zobra príklad. Rozhodli sa totiž, že budú používa slobodný<br />
softvér. Upgrade ich nestojí prakticky niè (resp.<br />
smiešnu sumu v porov<strong>na</strong>ní s upgrade proprietárneho<br />
softvéru – náklady sú väèšinou len <strong>na</strong> realizáciu toho<br />
upgrade, ktorý sa prakticky môže vyko<strong>na</strong> centrálne po<br />
sieti s využitím kryptografie <strong>na</strong> zaruèenie bezpeènosti).<br />
Okrem toho pridanie nového poèítaèa je väèšinou len<br />
cenou hardvéru, èiže môžeme poveda , že sa takýto<br />
softvér ve¾mi dobre „škáluje“ <strong>na</strong> viac poèítaèov za menej<br />
peòazí. Nie je to však zïaleka len o peniazoch – vlády<br />
majú zaruèené, že im tam tie americké firmy nedodali<br />
nijaký sledovací softvér. Jed<strong>na</strong>k ušetria množstvo<br />
peòazí (za vybavenie jednej kancelárie proprietárnymi<br />
systémami zaplatia asi to¾ko ako za roèný plat admi<strong>na</strong>,<br />
ktorý môže obsluhova ove¾a viac kancelárií, prípadne<br />
ove¾a viac inštitúcií). V prípade, že nejakú vlastnos<br />
v slobodnom softvéri nemajú, zaplatia si tím programátorov,<br />
ktorý im problém vyrieši – ešte stále to vyjde<br />
nieko¾konásobne lacnejšie ako proprietárne riešenie.<br />
A teda sú si v podstate sami sebe pánmi. Ešte ïalej sa<br />
dostalo <strong>na</strong>príklad Mexiko, ktoré dodalo do škôl nieko¾ko<br />
tisíc poèítaèov. Tie sú však pripojené <strong>na</strong> sie a vo¾né<br />
výpoètové cykly sa využívajú v gigantickom Beowulf<br />
klastri, takže si mexické univerzity môžu dovoli<br />
vý<strong>sk</strong>um, <strong>na</strong> ktorý by i<strong>na</strong>k potrebovali superpoèítaèe<br />
a tie si z pochopite¾ných dôvodov Mexiko dovoli<br />
nemôže. Namiesto lamentovania <strong>na</strong>d tým, aký je softvér<br />
drahý a èo ten slobodný všetko nevie, sa <strong>na</strong> to pozreli<br />
reálne, zobrali si kalkulaèku a výsledok bol jasný.<br />
HODNOTA SLOBODNÉHO SOFTVÉRU.<br />
Keï je nieèo zadarmo, nez<strong>na</strong>mená to automaticky, že to<br />
nemá žiadnu hodnotu. Pravý opak je pravdou – hlavne<br />
v oblasti free softvéru. Ktosi povedal, že softvér je ako sex<br />
– je <strong>na</strong>jlepší, keï je zadarmo. Aj keï pôvodná myšlienka<br />
znela <strong>sk</strong>ôr ironicky, myslím si, že je doslova pravdivá<br />
(hlavne v tej softvérovej èasti). David A. Wheeler sa rozhodol<br />
zmera rozsah typickej distribúcie systému<br />
GNU/Linux a pomocou existujúcich ekonomických modelov<br />
vypoèíta , ko¾ko by vývin takého gigantického projektu<br />
stál v proprietárnom modeli. Celú štúdiu môžete nájs<br />
<strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.dwheeler.com/sloc/redhat71-v1/<br />
redhat71sloc.html.<br />
Pán Wheeler zobral distribúciu Red Hat Linux 7.1 –<br />
presnejšie zdrojové texty tejto distribúcie – a spoèítal<br />
poèet riadkov kódu. Potom odstránil automaticky generovaný<br />
kód (<strong>na</strong>pr. automaticky vygenerované lexikálne<br />
a<strong>na</strong>lyzátory) a duplikátne súbory a <strong>na</strong> výsledky použil<br />
model COCOMO <strong>na</strong> výpoèet ceny vývoja a potrebného<br />
èasu. Zistil, že 50,36 % kódu je pod GPL. Za týmto kódom<br />
<strong>na</strong>sledujú licencie MIT (8,28 %) a LGPL (7,64 %).<br />
Poèet fyzických riadkov kódu je ešte zaujímavejší. Pri<br />
spomí<strong>na</strong>nej distribúcii Red Hat Linux 7.1 je to viac ako 30<br />
miliónov riadkov kódu. Microsoft Windows 3.1 má údajne<br />
3 milióny riadkov, Windows 95 15 miliónov<br />
a Windows NT 5.0 20 miliónov. Systém Solaris of firmy<br />
Sun (okolo roku 2000) má 7-8 miliónov riadkov. Systém<br />
letovej kontroly vesmírnych lodí NASA má 420-tisíc riadkov<br />
kódu <strong>na</strong> lodi a 1,4 milió<strong>na</strong> riadkov <strong>na</strong> Zemi.<br />
Aká je teda hodnota tohto systému? Pod¾a spomí<strong>na</strong>ného<br />
modelu COCOMO by vývoj trval 7955,75 èlovekorokov<br />
(teda ak by <strong>na</strong> òom robilo tisíc ¾udí, trval by im<br />
vývoj asi 7,9 roka). Pán Wheeler už za nás vypoèítal aj<br />
to, èo by to stálo. Pod¾a štatistík je momentálne priemerný<br />
plat programátora 56 286 USD za rok, priemerný<br />
overhead je 2,4 (iné náklady za programátora – auto,<br />
mobil, poèítaè, elektri<strong>na</strong>, zdravotná starostlivos ...).<br />
Z toho nám vychádza ce<strong>na</strong> za vývoj celého Red Hat<br />
Linuxu 7.1: 1 074 713 481 USD. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že<br />
Red Hat Linux zïaleka nie je <strong>na</strong>jväèšia distribúcia, SuSE<br />
Linux sa už dodáva <strong>na</strong> DVD (zdrojové texty Red Hat<br />
Linuxu 7.1 sa dodávajú <strong>na</strong> dvoch CD). Debian GNU/Linux<br />
je tiež ove¾a väèší ako Red Hat.<br />
Samozrejme, tieto výsledky netreba chápa zle – sú<br />
adaptáciou proprietárneho modelu vývoja <strong>na</strong> open source<br />
vývoj, v ktorom sa jed<strong>na</strong> a tá istá èas kódu aj<br />
nieko¾kokrát do roka úplne prepíše, zlepší a opraví,<br />
prièom pôvodný model ráta s presnou a<strong>na</strong>lýzou a cieleným<br />
programovaním.<br />
GNU/LINUX A SERVERY. Systém GNU/Linux sa<br />
<strong>na</strong>jèastejšie používa <strong>na</strong> serverových systémoch. Dôvodov<br />
je nieko¾ko:<br />
l stabilita<br />
l unixové jadro<br />
l dostupnos kvalitného serverového softvéru<br />
l dostupnos kvalitných vývojových nástrojov<br />
Samozrejme, netreba opomí<strong>na</strong> systémy BSD, ktoré<br />
sú v mnohých oblastiach ešte kvalitnejšie (samotný<br />
Microsoft používa FreeBSD v serverovej farme Hotmail).<br />
GNU/LINUX NA DESKTOPE. Sám som donedáv<strong>na</strong><br />
neveril, že aj toto bude niekedy možné. Po tom, èo<br />
som sa stal èlenom vývojového tímu projektu KDE<br />
a preložil KDE 1.x do slovenèiny, sa toho zaèalo meni<br />
pomerne ve¾a. V momentálnych a budúcich verziách systémov<br />
GNU/Linux už nebude problém s podporou slovenèiny<br />
vïaka novým XFree86-4.1, èo je zásluhou hlavne<br />
pá<strong>na</strong> Toma<strong>na</strong> a Sta<strong>na</strong> Medunu. Po kúpe firmy StarDivision<br />
firmou Sun Microsystems sa uvo¾nili zdrojové texty balíka<br />
StarOffice, ktorý sa momentálne vyvíja pod názvom<br />
OpenOffice, už netreba <strong>na</strong>rieka , že tu nie je kvalitný office.<br />
Tento je dokonca slobodný. Nové Koffice 1.1, ktoré má<br />
vyjs v auguste, je tiež krásne – v posledných beta verziách<br />
je vyriešený import formátov Microsoft Office<br />
a problém nie je ani so slovenèinou – vïaka Stanovi<br />
Višòov<strong>sk</strong>ému sa k vám celý balík koffice bude prihovára<br />
po sloven<strong>sk</strong>y. Pridajme k tomu nízku cenu a možnos<br />
sie ovej práce (jeden výkonný Xserver a kopu 486 terminálov)<br />
a máme tu de<strong>sk</strong>topové riešenie, ktorému <strong>sk</strong>utoène<br />
niè nechýba.<br />
ZÁVER. Ak ste sa teda dopracovali až sem, budem<br />
rád, ak systém GNU/Linux vy<strong>sk</strong>úšate. Kde ho zoh<strong>na</strong> ?<br />
Najnovšie verzie môžete, samozrejme, stiahnu z internetu<br />
(presné adresy nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>www</strong>.linux.<strong>sk</strong> alebo<br />
<strong>www</strong>.linux.org). Tým z vás, ktorí nemajú rýchlu linku <strong>na</strong><br />
nieko¾ko imidžov, odporúèam použi niektorú z „<strong>na</strong>pa-<br />
¾ovacích služieb“, kde si posledné CD s vaším vybratým<br />
Linuxom môžete objed<strong>na</strong> (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.burncd.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.<br />
vypalcd.cz, <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong>). V prípade, že nechcete<br />
niè inštalova , vy<strong>sk</strong>úšajte SuperRescue CD, ktoré staèí<br />
<strong>na</strong>bootova (chce to však menšiu z<strong>na</strong>los Unixu, hádam<br />
vám s tým niektorý z priate¾ov pomôže). V prípade, že<br />
máte miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (nepotrebujete ani vlastnú partíciu),<br />
odporúèal by som vám Linux Mandrake alebo ktorúko¾vek<br />
inú distribúciu.<br />
Keïže <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u už existujú firmy po<strong>sk</strong>ytujúce profesionálnu<br />
technickú podporu alebo firmy, ktoré vás do<br />
tajov Linuxu zaškolia, vydávajú sa knižky s linuxovou<br />
tematikou, je to lacné a priate¾<strong>sk</strong>é, nevidím dôvod, preèo<br />
by sa slobodný softvér a open source vývojový model<br />
nemohol uplatni aj u nás. Chce to len... chcie .<br />
Na doplnenie pripájame exkluzívne rozhovory s dvoma top<br />
osobnos ami pôsobiacimi v oblasti slobodného softvéru<br />
a open, resp. shared source.<br />
Ü<br />
24 PC REVUE 8/2001
Change language