SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

R E V U E
a my sme na Harmony prestali ïalej pracova (už nebol
dôvod).
Problém s KDE bol teda vyriešený, ale nevyriešil sa
sám od seba. Museli sme neochvejne zastáva slobodu
a ukáza odhodlanie, že na udržanie našej slobody sme
ochotní vynaloži obrovskú snahu.
n ROZHOVOR S Bernhardom Rosenkraenzerom
(bero@redhat.com)
u PCR: Ak chce používate¾ ma úplne slobodný operaèný
systém, môže použi GNU/Linux alebo niektorý systém
BSD. Prichádzajú však mnohé ïalšie alternatívy,
konkrétne GNU/Hurd a Atheos. Aký názor máte na tieto
systémy?
w RS: Najdôležitejšie je používa slobodný operaèný
systém a v òom slobodné programy, aby ste sa o svoju
slobodu nepripravili. Ktorý operaèný systém používa ,
to nie je až taká dôležitá otázka.
u PCR: V týchto dòoch sa objavujú mnohé embedded riešenia,
založené na GNU/Linux. Napríklad Agenda Computing
predáva lacný PDA, založený na GNU/Linux. Vnímate to
ako pozitívny fakt?
w RS: Áno, ve¾mi. Na druhej strane tieto systémy potrebujú
ešte ve¾a práce, pokým budú pripravené na slobodu
v oblasti handheldov.
u PCR: Ste toho názoru, že softvér v špecifických zariadeniach
(napr. v mobiloch) by tiež mal by slobodný?
w RS: Nad týmto problémom som uvažoval už
nieko¾kokrát. Ak je poèítaè súèas ou takého produktu,
ktorý sa navonok ako poèítaè neprejavuje (napr. hodinky,
mikrovlnná rúra) a nedajú sa naò inštalova programy,
potom sa tu ani otázka slobodného softvéru nevynára.
Nikto nedistribuuje proprietárne softvérové balíky,
ktoré by ste si mali inštalova do mikrovlnnej rúry,
takže tu niet problému so slobodou.
Len èo sa však toto zariadenie prejavuje navonok
ako poèítaè, ako napr. PDA a èoskoro – ak už aj nie hneï
– mobily, potom sa vynárajú záležitosti týkajúce sa
poèítaèov a softvéru, a softvér musí by slobodný.
Dnes existuje ešte jeden prípad zariadení, keï by
softvér mal by slobodný, ale z iného dôvodu: v prípade,
že toto zariadenie dokáže komunikova so sie ou.
Dôvodom je, že takéto zariadenie by mohlo ma zadné
dvierka alebo by vás mohlo špehova . Jediný spôsob,
akým sa používatelia môžu presvedèi , že zariadenie je
dôveryhodné, spoèíva v možnosti preskúma , zmeni
a preinštalova softvér v tomto zariadení.
Pozrite si stránku www.spyinteractive.com, tam nájdete
o tomto probléme viac. Èasto sa tento problém
objavuje pri sie ových TV prijímaèoch, ale rovnako sa
týka aj mikrovlnných rúr, ak tie vedia komunikova so
sie ou.
u PCR: Má filozofia Free Software nieèo spoloèné s komunistickým
svetonázorom?
w RS: Medzi našou komunitou a Sovietom nie je skoro
nijaká podobnos . My kladieme dôraz na slobodu,
decentralizáciu a dobrovo¾nú spoluprácu. To nie sú veci,
ktorými by Soviet zostal v povedomí ¾udí. Práveže skôr
proprietárny softvér pripomína éru Sovietu. Podrobnejšie
vysvetlenie nájdete na http://www.gnu.org/
philosophy/why-free.html.
Naši neprajníci nás nazývajú komunistami, lebo sa
¾ahšie oponuje voèi komunizmu než voèi našim skutoèným
náh¾adom.
u PCR: Vïaka za interview.
Ü
Linux sa stal jeho primárnym operaèným systémom v roku
1994, keï ho zohnal v ktoromsi poèítaèovom obchode ako
súpravu 75 inštalaèných diskiet. Keïže vïaka zábavkám
monopolných telekomunikaèných spoloèností nemal v tom
èase pripojenie na internet, musel ís ažkou cestou a rieši
si všetky problémy sám (èo sa, samozrejme, nezaobišlo bez
èítania zdrojových textov).
V roku 1998 Bernhard koneène získal pripojenie na
internet. Obzrel si vtedy nový Red Hat Linux 5.2 a zistil, že
v òom stále chýba množstvo vecí, ktoré si on spravil poèas
rokov 1994 – 1998 vo svojej inštalácii Linuxu. Uvo¾nil teda
svoju vlastnú verziu BeroLinux 1.0. Onedlho boli tieto
zmeny pripojené k distribúcii Mandrake, ktorú však
Bernhard neskôr opustil, keï dostal ponuku na prácu od
firmy Red Hat.
Teraz je Bernhard vývojárom v Red Hate; spravuje 150
balíkov v Red Hat Linuxe a 164 balíkov v Powertools.
Takisto spravil poèiatoèný port Red Hat Linuxu na S/390.
Jeho momentálne projekty sú: oblas Red Hat Contrib, KDE
bez X, QGtkWidget (pre interoperabilitu KDE a GNOME).
Bernhard súhlasil, že sa s nami porozpráva o licenciách,
pretože je vlastníkom servera www.shared-source.com, kde
píše o posledných aktivitách Microsoftu v oblasti uvo¾òovania
zdrojových textov.
u PCR: O èom je celý program shared source? Preèo
nemôžeme poveda , že shared source je open source?
w Bero: Shared source je posledný marketingový nástroj
Microsoftu. Mnoho ¾udí zis uje, že open source produkty,
ako operaèný systém Linux, webový server Apache èi prostredia
GNOME a KDE, sú èasto lepšie a vyvíjajú sa podstatne
rýchlejšie než ich proprietárne alternatívy.
Microsoft na tento fakt zareagoval vyhlásením, že bude
svoje produkty uvo¾òova pod novým typom licencie, tzv.
shared source.
Microsoft tvrdí, že shared source má všetky výhody
open source, a pritom nemá isté vlastnosti, ktoré sú
pod¾a Microsoftu v modeli open source nevýhodné.
Ak sa však pozriete na podrobnosti skryté za shared
source, je zrejmé, že sa toto tvrdenie nemôže sta skutoènos
ou.
Open source, jednoducho povedané, dáva každému právo
vidie kompletný zdrojový kód (èitate¾ný kód, ktorý sa
používa na vytvorenie aplikácie), modifikova ho, redistribuova
ho v modifikovanej aj v nemodifikovanej forme.
Shared source na druhej strane dáva iba vybraným
ve¾kým spoloènostiam právo pozera si èasti zdrojového
kódu, ktorý však nesmie by modifikovaný ani kompilovaný
(t. j. prevedený do spustite¾nej podoby, ktorú vie
preèíta poèítaè, a nie programátor). Takisto nesmie by
redistribuovaný, èi už v modifikovanej, alebo nemodifikovanej
forme. Dokonca aj za týchto podmienok daná spoloènos
musí za takéto licencovanie plati . (Poznámka
redaktora: O tom, ktoré spoloènosti takýto prístup k zdrojovým
textom získajú, rozhoduje Microsoft.)
Microsoft tvrdí, že shared source zaistí interoperabilitu,
tak ako to robí open source. No ak chcete (pri open source)
napísa nový textový procesor, môžete jeho kompatibilitu
s existujúcimi formátmi súborov zabezpeèi napríklad tak,
že si prezriete, prípadne skopírujete èasti kódu z iných
(open source) editorov. Ibaže vzh¾adom na to, že len vybraná
skupina zákazníkov (Microsoftu) dostane prístup
k zdrojovému kódu, nemôžete ani pomyslie na to, že by
ste sa mohli pozrie na kód, ktorý zais uje prácu so súbormi
v programe Microsoft Word. Ak nie ste ve¾ká firma, do
úzkej skupiny spoloèností s udelenou shared source licenciou
sa nedostanete. Microsoft vám len tak z nièoho niè
nedá prístup k zdrojovým kódom relevantných èastí
Wordu 2000, ak by ste im povedali: „Ideme napísa nový textový
procesor pre Linux, a keïže chceme by èo najkompatibilnejší
s vašimi produktmi, prosím, pošlite nám zdrojový kód
Microsoft Wordu, aby sme mohli zabezpeèi , že vieme bez
problémov importova a exportova súbory Word.“
Reverzné inžinierstvo s úèelom zabezpeèi interoperabilitu
považuje za korektnú èinnos dokonca aj zákon
DMCA (Digital Millennium Copyright Act – pozn. redaktora),
ale Microsoft sa aj pri shared source všemožne
snaží reverzné inžinierstvo potlaèi . Vlastníctvo široko
používaných súborových formátov a èo najväèšie
znemožnenie interoperability s potenciálnou konkurenciou
sú k¾úèové èasti pokusov Microsoftu rozšíri ich „takmermonopol“
na iné trhy.
Ak to zhrniem, tzv. shared source je pokus (Microsoftu)
prinúti firmy, aby sa pozerali na kód bez toho, aby
z neho mali nejaký úžitok – môžu h¾ada potenciálne
problémy, ale nemôžu ich opravi , dokonca ani na svoje
osobné použitie. Ïalšou výhodou pre Microsoft je, že
¾udia, ktorí nepoznajú podrobnosti, si spoja open source
a shared source a budú si myslie , že Microsoft chce dobre
spolupracova s komunitou, zatia¾ èo robia presný opak.
Je zaujímavé poznamena , že Microsoft dáva všetky
svoje èlánky o shared source do biznis sekcií (a nie do
vývojárskych èastí, napr. MSDN) svojich webov. Predpokladám,
že je to preto, že technicky zdatní ¾udia by si
okamžite všimli tieto nedostatky – a hneï by zistili, že
shared source im neprináša žiadne výhody.
u PCR: Ak tomu teda správne rozumiem, môžem zaplati
Microsoftu, aby mi dovolil h¾ada chyby v ich zdrojovom
kóde, posla im o tom bugreport a oni mi dovolia kúpi si
upgrade s opravami, ktoré som im poslal?
w Bero: Áno, ba ešte horšie. Zaplatíte Microsoftu, aby
vám dovolil h¾ada chyby v jeho zdrojových kódoch,
posiela im bugreporty a návrhy na riešenie – a oni
(Microsoft) vám dovolia kúpi si upgrade, ktorý môže, ale
nemusí ma opravy, ktoré ste navrhli.
Shared source pravdepodobne Microsoftu zabezpeèí
lepšie bugreporty od držite¾ov (shared source) licencií
(informácia „Aplikácia xyz padá, pretože èas v xyz.c
v riadku 123 vracia nesprávny výsledok“ je ove¾a cennejšia
ako informácia „Pokia¾ bežali programy xyz a abc,
poèítaè spadol s tvrdením, že nastala vážna chyba 0e na
0f38:edfa“). Zákazníci Microsoftu však z toho nijaké výhody
nemajú.
Open source softvér pomáha pestova komunitu
používate¾ov, ktorá umožòuje aplikácii rás , napríklad
posielaním záplat, ktoré opravujú existujúce chyby a pridávajú
nové funkcie, a v neposlednom rade aj poskytovaním
lepšej spätnej väzby. Shared source však nemôže
uspie v budovaní komunity, pretože neponúka motív.
Väèšina ¾udí sa nebude ob ažova študovaním kódu, ak
vedia, že by mohli kód opravi , ale nemôžu opravu
použi , pretože nemajú právo tento kód modifikova . Tí
„skalní“ záujemcovia, ktorí by aj napriek tomu chceli preskúma
zdrojový kód, budú odpísaní, pretože ich firma
nedostane shared source licenciu, èi už preto, že nie sú
dos ve¾kí, alebo preto, že robia na konkurenènom produkte.
Bez práva modifikova kód (alebo bez práva ma èo
i len prístup ku kompletnému kódu) nemôžete dokonca
ani len opravi nájdené chyby na vaše osobné použitie.
26 PC REVUE 8/2001