07.06.2015 Views

SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SetDlgItemTex - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

E D I T O R I A L<br />

Šéfredaktor:<br />

Zástupcovia:<br />

Hlavný sekretár:<br />

Administratíva:<br />

Technický servis:<br />

Spolupracovníci:<br />

DTP:<br />

Inzercia:<br />

Rediguje:<br />

Web:<br />

Osvit:<br />

Tlaè:<br />

Internet pripojenie:<br />

Adresa redakcie:<br />

E-mail:<br />

Http:<br />

Vydavate¾stvo:<br />

Predplatné:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) -md<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) -om<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) -po<br />

Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) -ja<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Alica Èinèárová (acincarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý (vklimov<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Jozef Meèiar (jmeciar@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Martin Užák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

tel.: 07/524 93 494, mobil: 0903 223 621<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

ui42 (<strong>www</strong>.ui42.com)<br />

eM·Ha PREPRESS<br />

TeLeM Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš<br />

GTS Slovakia, EuroTel<br />

PC REVUE, Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: 02/524 93 494<br />

02/524 44 110<br />

fax: 02/524 93 508<br />

redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

PERFEKT, a.s., Karpat<strong>sk</strong>á 7<br />

811 05 Bratislava<br />

tel.: 02/524 99 783<br />

fax: 02/524 99 788<br />

Adria<strong>na</strong> Kovácsová<br />

tel.: 02/524 99 783<br />

Èíslo 8 l August 2001 l IX. roèník<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel l Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je<br />

49,- Sk l Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia l Redakcia<br />

si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených<br />

príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor<strong>sk</strong>ých práv<br />

Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. l Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335-0226 l Tlaè: z dodaných<br />

reprodukèných materiálov l Rozširuje: PrNS, a. s.<br />

Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma PrNS, a. s., každá pošta<br />

a doruèovate¾. Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS,<br />

a. s., vývoz tlaèe, Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava.<br />

Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukcia<br />

èlánkov možná len so súhlasom redakcie.<br />

Filozofova o internete ako o „fenoméne modernej doby“ sa mi zdá opakovaním toho, èo už<br />

bolo tisíckrát povedané. To, že èoraz viac zasahuje do nášho pracovného aj súkromného<br />

života, to, že prináša obrov<strong>sk</strong>é výhody a nové možnosti, ako aj nové nebezpeèenstvá, je témou<br />

už nielen odborných, ale èoraz viac aj „mimobranžových“ médií. Nad tým, ako využi internet<br />

pri svojom podnikaní, špekulujú ve¾ké koncerny, ale aj „jednoèlovekové“ firmy. O tom,<br />

ako zmení <strong>na</strong>še myslenie a sociálne správanie, sa zamýš¾ajú filozofi, demografi a sociológovia.<br />

Všade vidie obrov<strong>sk</strong>ú s<strong>na</strong>hu niekam ho zaškatu¾kova , zaradi , opísa , jednoducho spoz<strong>na</strong><br />

. Zdá sa to jednoduché, veï väèši<strong>na</strong> z nás si dennodenne vybavuje elektronickú poštu,<br />

prezerá vybrané stránky, vieme, èo kde máme h¾ada , sem-tam si cez web nieèo objednáme,<br />

stiahneme hudbu èi nový ovládaè, „preklepneme“ obchodného partnera atï. Pravdou však<br />

je, že to, èo vidíme, je len vonkajšia stránka internetu, ktorá <strong>na</strong>vyše odráža iba jeho súèasný<br />

stav. Málokto si trúfne odhadnú , èo sa bude dia s internetom o desa a viac rokov. Ak sa<br />

niekedy s ob¾ubou spomí<strong>na</strong> rozhlas a TV ako médiá, ktoré boli akýmisi predchodcami internetu,<br />

ako potom bude vyzera jeho následník? Isteže, nebol by problém popusti uzdu fantázii<br />

a „vliez do kapusty“ autorom sci-fi. Prekvapujúce však je, že my nielenže nevieme reálne<br />

odhadnú budúcu podobu internetu, my celkom nepoznáme ani mechanizmy a súvislosti,<br />

<strong>na</strong> ktorých funguje ten súèasný. Keby to bola pravda, nestalo by sa to, èo minulý rok, keï<br />

s ve¾kým rámusom sp¾asla bubli<strong>na</strong> okolo .com spoloèností. Vtedy staèilo ma dobrú ideu, spojenú<br />

s webom, pár investorov, da si <strong>na</strong> zaèiatok názvu firmy „e“, prida trochu toho marketingového<br />

„dresingu“ – a šup s tým <strong>na</strong> burzu! Bolo neuverite¾né sledova , ko¾ko investorov<br />

pod¾ahlo presvedèeniu, že internet bude druhý Klondike. Veï koniec koncov aj bol, ale iba<br />

dovtedy, kým rástli akcie nových e-spoloèností. Potom bolo treba už len vystihnú správny<br />

moment <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>oèenie z vlaku. Bohužia¾, nie všetci to stihli a padajúca laví<strong>na</strong> potom stiahla<br />

so sebou aj ostatné „kamenné“ IT spoloènosti, nielen tie virtuálne. Nechcem sa hra <strong>na</strong><br />

múdreho generála po bitke, ale nepochopím, ako si mohli všetky tie ve¾ké „ikony“ svetového<br />

IT priemyslu myslie , že rekordné predaje potrvajú donekoneè<strong>na</strong>, že èi už masoví spotrebitelia,<br />

alebo ve¾ké podniky budú donekoneè<strong>na</strong> kupova a spotrebúva , resp. investova a upgradova<br />

. Zdá sa mi, že málo poz<strong>na</strong>jú svojich zákazníkov, ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie,<br />

ale to nie je v tejto branži <strong>na</strong>priek èastým opaèným proklamáciám niè nové. Okrem<br />

toho sa v niektorých momentoch príliš preceòovali možnosti a potenciál internetu, prive¾a sa<br />

oèakávalo od internetovej reklamy, od obchodovania cez internet – èi už smerom <strong>na</strong> koncového<br />

zákazníka, alebo medzi spoloènos ami. Teraz sledujeme, ako prví provideri free pripojenia<br />

<strong>na</strong> internet èi mailserverov konèia s po<strong>sk</strong>ytovaním týchto služieb zadarmo, lebo im to<br />

jednoducho fi<strong>na</strong>nène nevychádza. Sledujeme, ako niektoré portály rušia vo¾né SMS brány,<br />

svetové on line médiá zaèí<strong>na</strong>jú spoplatòova spravodajstvo, komentáre atï. Jednoducho za<br />

všetko treba plati . Spomeòme si <strong>na</strong> geniálny nápad Napstera, ktorý sa doteraz <strong>na</strong> ahuje<br />

s hudobnými vydavate¾stvami. Jednoducho nie každý pokus o pridanie „e“ do svojho podnikania<br />

je úspešné. Nie každý obchodný model sa <strong>na</strong> internete presadí. Ve¾akrát som debatoval<br />

s kamarátmi, kolegami èi obchodnými partnermi z <strong>na</strong>šej branže o tom, ako zarobi <strong>na</strong><br />

internete peniaze, ako úspešne presadi nejaký projekt, ako to celé vlastne funguje, a výsledkom<br />

nekoneèných debát bolo <strong>sk</strong>onštatovanie, že jednoduché a všeobecne platné riešenia<br />

neexistujú. Dá sa azda zhrnú a podèiarknu len pár postrehov èi zákonitostí. Platí <strong>na</strong>príklad,<br />

že v niektorých oblastiach je priestor len pre jedného ve¾kého hráèa (Amazon, eBay,<br />

Yahoo, AOL atï.), ostatní síce tiež majú právo <strong>na</strong> existenciu, ale budú v jeho tieni len<br />

živori . Konsolidácia trhu medzi po<strong>sk</strong>ytovate¾mi pripojenia, služieb a obsahu, ktorá prebieha<br />

vo svete, príde èo<strong>sk</strong>oro aj k nám. Príjmy z reklamy <strong>na</strong> webe sú obmedzené a zí<strong>sk</strong>ajú ich<br />

väèšinou len ve¾kí hráèi, ktorí dokážu <strong>na</strong>toèi dostatoèné množstvo videní bannerov. Hoci<br />

možnosti internetu sú možno, aspoò obrazne, nekoneèné, fi<strong>na</strong>nèné možnosti jeho<br />

používate¾ov, peòaženky spotrebite¾ov èi rozpoèty podnikov sú obmedzené. Bezmedzná je aj<br />

¾ud<strong>sk</strong>á invencia, obmedzené sú však možnosti <strong>na</strong> jej úspešnú realizáciu. Neobmedzené sú<br />

pokusy o preko<strong>na</strong>nie všetkých bezpeènostných opatrení a bariér, obmedzené sú prostriedky <strong>na</strong><br />

ich potlaèenie. Neobmedzené sú s<strong>na</strong>hy, aby všetko, èo je <strong>na</strong> internete, bolo zadarmo, vo¾ne<br />

prístupné pre každého, obmedzené sú prostriedky, ako tomu zabráni . Neobmedzená je<br />

potreba da všetko zmysluplné – obsah, služby, možnosti – <strong>na</strong> web, obmedzené sú možnosti<br />

urobi to cenovo dostupným pre každého. Neobmedzené sú požiadavky <strong>na</strong> vyššie prenosové<br />

rýchlosti, väèšiu priepustnos , obmedzené sú fi<strong>na</strong>nèné možnosti, kto to všetko zaplatí. Takto<br />

by som mohol pokraèova ïalej, jedno však zostáva zrejmé: internet predstavuje ve¾mi dy<strong>na</strong>mické<br />

prostredie, ktoré ešte zïaleka nemáme zmapované a nevieme ho zatia¾ celkom zmysluplne<br />

využi . Je len <strong>na</strong> nás objavi a využi tie dobré vlastnosti, ubráni sa pred tými negatívnymi<br />

a to, èo zostane, môžete necha konkurencii...<br />

Zaujímavé èítanie augustového èísla vám želá


O B S A H<br />

42<br />

REVUE<br />

TESTOVALI SME:<br />

33 mikroprocesorov Intel & AMD<br />

4 Novinky<br />

13 Budúcnos IT – mobilita, internet a služby / Reportáž<br />

z Open View Forum 2001<br />

14 Softvérový gigant mení kurz a <strong>na</strong>pí<strong>na</strong> plachty /<br />

Reportáž z CA World 2001<br />

19 Psychovolkmeny / Nástroje <strong>na</strong> zvýšenie duševnej aktivity<br />

a osobný rast<br />

20 Compaq konèí a platformou Alpha, štafetu preberá Intel<br />

22 Téma: O slobodnom softvéri a open source,<br />

rozhovor s Richardom Stallmanom<br />

a Berhardom Rosenkraenzerom<br />

28 Telekomunikaèné zariadenia / Preh¾ad trhu<br />

HARDWARE<br />

42 Testovali sme: 33 mikroprocesorov<br />

48 Canon MV 400<br />

49 Sony Mavica CD-300<br />

50 UMAX Cappucino / Poèítaè do kancelárie „z inej planéty“<br />

52 Multifunkèné zariadenia Brother<br />

54 MGE Pulsar ellipse / Záložné zdroje nielen s atraktívnym<br />

dizajnom<br />

55 Canon PowerShot Pro90IS / 3,3 megapixela a 10× zoom<br />

v „kompaktnom“ balení<br />

56 Logitech Cordless MouseMan Optical / Bez gu¾ôèky i drôtu<br />

57 Olympus E100RS<br />

59 Olympus C-700UZ<br />

SOFTWARE<br />

60 Borland Kylix / Rýchly vývoj aplikácií pre Linux<br />

63 Norton Ghost 2001<br />

65 Microsoft Train Simulator / Simulátor prevádzky vlaku<br />

66 Gamesy: Operation Flashpoint / GamesNews<br />

68 Microsoft MapPoint / Nástroj <strong>na</strong> zobrazenie a a<strong>na</strong>lýzu údajov<br />

v mape<br />

69 Windows XP eXPo / Za oponou nového operaèného<br />

systému<br />

73 discreet edit 6.0<br />

75 Sharewarové okienko<br />

82 RegRun II / Štart systému pod¾a vašich pravidiel...<br />

83 Windows X-treme 2001 / Kvalitný tweakovací program<br />

zo Sloven<strong>sk</strong>a<br />

84 DesignCAD 3000 / Konštruujeme po novom<br />

85 Connectix Virtual Game Station / Emulátor hernej konzoly<br />

PlayStation<br />

86 Abstract Web Studio / Vytvárame rýchlo nielen WWW stránky<br />

INFOWARE<br />

87 Symmetrix InfoMover / Úspora èasu, nákladov a zdrojov<br />

pri prenose a zdie¾aní údajov<br />

88 Novinky<br />

92 SharePoint Portal Server<br />

94 Alteon Websystems / Webové prepí<strong>na</strong>èe a akcelerátory<br />

96 Oracle 9i uvo¾nená <strong>na</strong> komerèné použitie / Reportáž<br />

INTERNET<br />

98 Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 8. èas<br />

99 Na potulkách svetom WWW<br />

LINUX<br />

100 Samba / 6. èas<br />

101 Linux News<br />

101 WvDial – rýchle pripojenie <strong>na</strong> internet<br />

SERVIS<br />

102 Vírusový radar<br />

103 Poradòa<br />

104 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy<br />

106 Tipy a triky pre Windows<br />

107 DVD okienko<br />

108 Active Directory / 5. èas<br />

121 Burza<br />

PROGRAMUJEME<br />

28<br />

109 Delfinárium / 10. èas : Spä k databázam I.<br />

110 Assembler pod Windows / 8. èas : Písmo – dokonèenie<br />

112 ASP a databázy / 7. èas<br />

114 C++ pod Windows / 13. èas : Dialógy V.<br />

116 Java pod lupou / 12. èas : Vstup a výstup údajov<br />

118 Malé ve¾ké databázy II. / 2. èas<br />

120 Delphi v praxi / 54. èas : Triky pre Windows II.<br />

PREH¼AD TRHU:<br />

Telekomunikaèné zariadenia<br />

Klasické a mobilné telefóny, ústredne a modemy<br />

2 PC REVUE 8/2001


N O V I N K Y<br />

<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><br />

Výber zo spravodajstva v titulkoch (19. 6. – 19. 7. 2001)<br />

n Toshiba predstaví nový PDA s WinCE<br />

n Fujitsu predstaví 128-procesorový server<br />

n Maïar<strong>sk</strong>o odkladá tender <strong>na</strong> predaj licencií UMTS<br />

n Nokia a Sonera zaèí<strong>na</strong>jú pilotné testovanie technológie<br />

multimediálnych správ <strong>na</strong> živej sieti<br />

n Výbor Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu neodsúhlasil zákaz<br />

spamov<br />

n V USA rozširujú poèet území, <strong>na</strong> ktorých aj v tuneloch<br />

èi metre mobilným telefónom nevypadáva signál<br />

n VisorPhone o 200 USD lacnejší<br />

n EuroTel po<strong>sk</strong>ytuje SMS Chat už viac ako rok<br />

n Licenciu FWA v ÈR dostanú všetci traja záujemcovia<br />

n Do formuly 1 vstúpi nová stajòa Pa<strong>na</strong>sonic TOYOTA<br />

Racing<br />

n EuroTel má 70 % zákazníkov <strong>na</strong> Easy kartách<br />

n Red Hat predstavil Linux pre Itanium<br />

n Nextra odteraz súèas ou Telenor Business Solutions<br />

n Mobily 3G so zvukom 3D<br />

n Compaq: predaje klesajú, poèet prepustených stúpa<br />

n Stiahnutie chybných mobilov bude Sony stá 12 mld.<br />

jenov<br />

n Francúz<strong>sk</strong>o má 33 mil. užívate¾ov mobilných telefónov<br />

n IBM: MS je voèi open source arogantný<br />

n Platené záplaty z Oraclu...<br />

n Pentagon vyvíja high-tech zapáchajúce bomby<br />

n Supervodièe – nádej pre expresné posielanie šifier<br />

n Microsoft SQL Server je v „miliardovom klube“<br />

n Makroprocesing je k¾úèom k e-businessu<br />

n 42 miliónov èipových kariet Visa<br />

n Nepríjemná diera v Cisco IOS<br />

n Globtel spúš a mobilný chat<br />

n Hrajte SMS Hru a pôjdete <strong>na</strong> Seychely<br />

n Diera v implementácii SSH protokolu v produktoch<br />

Cisco<br />

n LLP systémovým integrátorom spoloènosti Ariba<br />

n Macromedia Generator 2 – generátor flash animácií<br />

n Napster v novej verzii sa zatia¾ nestretol so záujmom<br />

n Alcatel chce preda väèšinu svojich výrobných<br />

prevádzok<br />

n Nokia prepustí tisíc pracovníkov<br />

n Pozor: vaša interaktív<strong>na</strong> TV vás sleduje!<br />

n ST dokonèia tento rok digitalizáciu <strong>na</strong> východe<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

n Populárne hry aj <strong>na</strong> displeji mobilu<br />

n Energetické podniky podpísali zmluvy o vstupe do<br />

Transtelu<br />

n Èe<strong>sk</strong>ý Telecom znižuje ceny<br />

n Prvý pevný di<strong>sk</strong> so 40 GB <strong>na</strong> platòu<br />

n Linuxové mraèná <strong>na</strong>d Redmondom<br />

n Globe Internet a GlobePowerNet sa sporia<br />

o vlastníctvo domén<br />

n Štvorica webových sídiel Microsoftu pod¾ahla<br />

n Technológia mobilných telefónov dokáže odhali aj<br />

utajené bombardéry<br />

n Solárne lietadlo NASA by mohlo <strong>na</strong>hradi vesmírne<br />

satelity<br />

n Microsoft oèakáva až 30-percentný rast predaja vo<br />

východnej Európe<br />

n Adobe PageMaker 7.0 <strong>na</strong> trhu<br />

n Pomer paušálu a taríf budú ST ïalej meni<br />

n Prezentácia cez dátový projektor bez PC<br />

n E-mailový vírus si h¾adá cestu k mobilom v Japon<strong>sk</strong>u<br />

n eTel RSL Group kupuje COM Austria AG<br />

n Nízka z<strong>na</strong>los UMTS <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

n Komentár: Preèo je Microsoft ostražitý voèi open source?<br />

n Štúdia: softvérový priemysel štátov východnej Európy<br />

n Zmarí Ximian plány Microsoftu?<br />

n Poèet užívate¾ov mobilov asi presiahne do konca<br />

roka <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u poèet užívate¾ov pevných<br />

telefónnych liniek<br />

n Tichá di<strong>sk</strong>ová mechanika so softsonickým motorom<br />

n HP v tichosti uviedol svoj prvý notebook s Athlonom 4<br />

n KAUZA: Nový pohyb v procese s Microsoftom, sudca<br />

Jackson odvolaný z prípadu<br />

Úplné znenie týchto správ a mnoho ïalších noviniek<br />

nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Denne pribúda 10 – 20<br />

nových správ.<br />

l Microsoft zmenil licenèné podmienky pre výrobcov. Pod¾a<br />

nových podmienok Microsoft umožní výrobcom odstráni<br />

ikonky prehliadaèa Internet Explorer (IE) a vstupy zo štartovacieho<br />

menu a umožní odstránenie prístupu používate¾a<br />

<strong>na</strong> IE v novom systéme Windows XP. Obdobné garancie sa<br />

budú vz ahova aj <strong>na</strong> Windows 98, Windows Me a Windows<br />

2000. Rozhodnutiu Microsoftu predchádzal verdikt súdu,<br />

ktorý koncom jú<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èil poèí<strong>na</strong>nie softvérového gigantu<br />

vo veci upevòovania si monopolného postavenia v operaèných<br />

systémoch <strong>na</strong> báze Intelu za nezákonné<br />

l V Las Vegas sa stretli hackeri a poèítaèoví administrátori.<br />

Las Vegas sa stal druhý júlový týždeò symbolom sveta IT –<br />

nezávisle od seba sa v „mekke hazardu“ rozhodli usporiada<br />

odborné školenia poèítaèoví administrátori aj hackeri.<br />

Obrancovia a útoèníci. Bezpeènostní experti školili sie ových<br />

administrátorov, ako ochráni k¾úèové systémy pred nežiaducim<br />

<strong>na</strong>rušením zvonku, a hackeri si vymenili kódy,<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, <strong>na</strong>uèili sa nové triky a v mnohých prípadoch sa<br />

po prvý raz osobne stretli. Poèítaèová bezpeènos sa teší<br />

obrov<strong>sk</strong>ej pozornosti zo strany vlád, firiem a používate¾ov<br />

internetu <strong>na</strong> celom svete. Napriek tomu, že v Las Vegas ide<br />

o dve rozlièné podujatia, úèastníci majú mnoho spoloèného:<br />

niektorí z administrátorov sa totiž pred istým èasom<br />

zúèastnili <strong>na</strong> seminári, kde prednášali o spôsoboch a možnostiach<br />

hackovania vlastných systémov v presvedèení, že<br />

poz<strong>na</strong>nie vlastných slabín je <strong>na</strong>jlepšou obranou.<br />

l Európania s on line prístupom menej pozerajú TV, ale èítajú<br />

noviny. V súèasnosti, keï dvaja z piatich Európanov majú prístup<br />

<strong>na</strong> internet, tradièné cesty h¾adania informácií sa menia.<br />

Zdá sa, že novou situáciou <strong>na</strong>jviac utrpela televízia, pretože<br />

èím viac èasu trávia užívatelia internetu <strong>na</strong> sieti, tým menej<br />

pozerajú TV, ktorej sledovanos medzi ¾uïmi s on line prístupom<br />

klesla o 10 až 15 percent. Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšieho prie<strong>sk</strong>umu,<br />

ktorý zverejnila a<strong>na</strong>lytická spoloènos Forrester<br />

Group. Medzi tými, ktorí používajú internet menej ako pol<br />

roka, <strong>na</strong> prvom mieste síce nie je spravodajstvo, ktoré cez<br />

internet h¾adajú, ale jeho podiel sa zvyšuje úmerne s rastúcou<br />

dåžkou internetových <strong>sk</strong>úseností, takže užívatelia s dlhšou ako<br />

dvojroènou <strong>sk</strong>úsenos ou uprednostòujú on line spravodajstvo<br />

v 35 až 37 percentách. Forrester sa domnieva, že ak nechcú<br />

by aj vydavatelia tlaèených médií nemilo prekvapení, mali by<br />

sa spoji s televíznymi producentmi a inzerentmi a ponúknu<br />

užívate¾om internetu komplexnejšie služby.<br />

l Apple konèí s výrobou Cube. Ani nie rok od uvedenia poèítaèov<br />

Power Mac G4 Cube <strong>na</strong> trh Apple oficiálne oznámil,<br />

že konèí s ich výrobou. Dôvodom sú slabé predaje, ktoré<br />

v prvom tohtoroènom štvr roku dosiahli iba 12 000 kusov<br />

oproti 29 000 v predchádzajúcom kvartáli, èo je až trikrát<br />

menej, než sa oèakávalo. Apple zároveò informoval, že<br />

s ich znovuuvedením èi upgradovaním zatia¾ nepoèíta. Poèítaè<br />

Cube mal odštartova výrobu radu PC urèených pre<br />

profesionálov a fajnšmekrov, ale zistilo sa, že trh pre tento<br />

druh produktov je dos obmedzený.<br />

l USA.net zavádza poplatky za e-mail. Emailová spoloènos<br />

USA.net informovala o pláne spoplatòova doteraz bezplatné<br />

emailové služby. Dôvodom je spomalenie ekonomiky<br />

v krajine. Svojím užívate¾om ponechá 30 dní <strong>na</strong> to, aby previedli<br />

svoje emailové kontá a uložené správy <strong>na</strong> nový servis,<br />

prièom tí, ktorí si ho predplatia do konca júla, zaplatia jednorazový<br />

roèný poplatok 29,99 USD, èo je o 20 USD menej<br />

než ostatní, ktorí tak urobia ne<strong>sk</strong>ôr. USA.net je zatia¾ <strong>na</strong>jväèšou<br />

spoloènos ou, ktorá sa k podobnému kroku odhodlala.<br />

Nasleduje tak internetového providera Juno Online<br />

Services a NetZero, ktorý od zaèiatku roka zúžil bezplatný<br />

servis <strong>na</strong> 40 hodín mesaène.<br />

l Intel Pentium 4 už <strong>na</strong> frekvencii 1,8 GHz. Spoloènos Intel<br />

uviedla procesor Intel Pentium 4 s frekvenciou 1,8 GHz, ako<br />

aj s frekvenciou 1,6 GHz. V <strong>na</strong>jbližšej dobe zaènú výrobcovia<br />

poèítaèov po celom svete predstavova systémy založené <strong>na</strong><br />

týchto nových mikroprocesoroch. Verzia s taktovacou frekvenciou<br />

2 GHz je plánovaná už <strong>na</strong> koniec tohto štvr roka.<br />

Procesor Pentium 4 <strong>na</strong> 1,8 GHz dosiahol <strong>na</strong>jvyšší výkonový<br />

výsledok medzi de<strong>sk</strong>topovými procesormi <strong>na</strong> svete,<br />

v benchmarkovom teste SPECint*_base2000 zí<strong>sk</strong>al <strong>sk</strong>óre<br />

596. Navyše v teste SPECfp*_base2000 zí<strong>sk</strong>al procesor<br />

Pentium 4 <strong>na</strong> 1,8 GHz <strong>sk</strong>óre 618.<br />

Procesor Intel Pentium 4 <strong>na</strong> 1,8 GHz vyrábaný 0,18-mikrónovou<br />

technológiou spoloènos ou Intel je už teraz k dispozícii.<br />

V objemoch po 1000 kusoch stojí 1,8 GHz verzia<br />

562 dolárov a 1,6 GHz verzia stojí 294 dolárov.<br />

l Znížia mobily 3G krimi<strong>na</strong>litu? Vïaka modernej bezdrôtovej<br />

mobilnej technológii tretej generácie (3G) môžu mobily<br />

v budúcnosti zauja miesto hlavných pomocníkov v boji<br />

s krimi<strong>na</strong>litou. Brit<strong>sk</strong>á legislatíva totiž umožòuje polícii<br />

a bezpeènostným službám požadova pri vyšetrovaní osôb<br />

podozrivých zo spáchania trestných èinov alebo z ich prípravy<br />

všetky komunikaèné dáta vrátane dát z ich osobných<br />

mobilných telefónov. Ich súèas ou je tiež možnos s presnos<br />

ou 10 metrov lokalizova , odkia¾ osoba, <strong>na</strong>chádzajúca<br />

sa <strong>na</strong> území Ve¾kej Británie, telefonuje. Experti sa domnievajú,<br />

že to môže z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zásadný obrat vo vyšetrovacej<br />

praxi, hoci mobilní operátori vyhlásili, že informácie tohto<br />

charakteru po<strong>sk</strong>ytnú iba po vydaní súdneho príkazu.<br />

l Ko¾ko stojí bezplatné pripojenie <strong>na</strong> sie v <strong>sk</strong>utoènosti? Správa<br />

sa internetový provider Juno ako hye<strong>na</strong> alebo ide o hlboké<br />

nedorozumenie? Po preèítaní podmienok <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie bezplatného<br />

pripojenia <strong>na</strong> internet sa zdá, že platí <strong>sk</strong>ôr prvé tvrdenie.<br />

Spoloènos garantuje užívate¾ovi menšie práva než väzòom<br />

v Alcatraze. Ak sa totiž rozhodnete ponuku Ju<strong>na</strong> prija , vaše<br />

PC sa stane rukojemníkom záujmov a snáh programátorov<br />

tejto spoloènosti. Hneï <strong>na</strong> zaèiatku užívate¾ odovzdá providerovi<br />

kontrolu <strong>na</strong>d poèítaèom tým, že mu Juno do osobného<br />

PC automaticky <strong>na</strong>inštaluje <strong>na</strong>jmenej jeden program. Tento<br />

záhadný softvér oz<strong>na</strong>èujú ako „komunikaèný“ a Juno ho opisuje<br />

ako „nezávislý od operácií po<strong>sk</strong>ytovanej služby“. To však<br />

nie je všetko. Juno tiež požaduje, aby prístup k poèítaèu<br />

užívate¾a mali aj ostatné spoloènosti, s ktorými provider spolupracuje.<br />

Zdá sa, že Juno odštartoval široký marketingový<br />

prie<strong>sk</strong>um, ktorého výsledky môžu pomôc nejednej IT spoloènosti<br />

pri plánovaní ïalších investícií èi rozšírení po<strong>sk</strong>ytovaných<br />

služieb. Usilovným zberom informácií a ich a<strong>na</strong>lýzou nebude<br />

problém <strong>na</strong>príklad zisti , ko¾ko predplatite¾ov Ju<strong>na</strong> využíva<br />

AOL a ko¾ko MSN. A provider si <strong>na</strong> „bezplatnom“ pripojení<br />

postaví dobre vynášajúci biznis – <strong>na</strong> úkor svojich zákazníkov.<br />

A akoby to nebolo už aj tak dos zlé, Juno si vyhradilo aj právo<br />

spusti niektoré programy <strong>na</strong> PC, hocikedy sa mu zachce,<br />

a šetrièu obrazovky da <strong>na</strong>príklad podobu inzercie – ako i<strong>na</strong>k,<br />

pod¾a výberu šikovného providera.<br />

l DISKSTOR: prvý di<strong>sk</strong> s rozhraním USB <strong>na</strong> osobné použitie.<br />

Spoloènos Seagate uviedla <strong>na</strong> trh mechaniku Di<strong>sk</strong>Stor, èo<br />

je nová externá di<strong>sk</strong>ová jednotka s pripojením <strong>na</strong> rozhranie<br />

USB a s trvalou rýchlos ou prenosu dát až 12 Mb/s.<br />

Di<strong>sk</strong>Stor je kompletovaný s plnofunkèným programovým<br />

vybavením ACDSee <strong>na</strong> správu fotografií a programovým<br />

vybavením <strong>na</strong> správu dát Datakeeper pre bezpeèné, za chodu<br />

vykonávané zálohovanie dôležitých súborov a programov.<br />

Di<strong>sk</strong>Stor, ktorý je vybavený di<strong>sk</strong>ovými mechanikami<br />

Seagate s kapacitou 20 alebo 40 GB, prináša používate¾om<br />

ïalšiu pamä ovú kapacitu bez potreby otvára ich poèítaèe.<br />

Americké ceny pre tieto výrobky sú 269 USD pre Di<strong>sk</strong>-<br />

Stor 20 a 349 USD pre Di<strong>sk</strong>Stor 40.<br />

l Štúdia: Aká je realita a budúcnos videa <strong>na</strong> objednávku?<br />

Na rozdiel od televízie šírenie videa cez internet je tým<br />

neekonomickejšie, èím je väèší poèet divákov.<br />

Mnohé americké spoloènosti, ako <strong>na</strong>príklad Qwest Communications,<br />

ktorá sa špecializuje <strong>na</strong> vysokorýchlostné internetové<br />

pripojenia cez optické káble, stále dôraznejšie expandujú<br />

do oblasti „video <strong>na</strong> objednávku“ (video-on-demand –<br />

VOD), èo je služba, ktorá zákazníkom umožní zostavi si vlastný<br />

televízny program. Stlaèením tlaèidla si jednoducho zvolia<br />

film èi televíznu reláciu, <strong>na</strong> ktorú majú momentálne chu , bez<br />

oh¾adu <strong>na</strong> to, èi ju televízne spoloènosti do programu zaradili<br />

alebo nie. Napriek tomu, že reklamné kampane už odštartovali,<br />

experti sa domnievajú, že <strong>sk</strong>utoènú expanziu služby<br />

treba vidie v horizonte až desiatich a viac rokov v závislosti od<br />

dostupnej kapacity prenosu dát po internete.<br />

Spoloènosti MCI WorldCom, Williams Communications,<br />

Sprint a Qwest sú schopné po<strong>sk</strong>ytnú kapacitu okolo 500<br />

gigabitov za sekundu (Gb/s). Väèši<strong>na</strong> používate¾ov internetu je<br />

schopná stiahnu si video a pozrie si ho v programoch ako<br />

RealPlayer alebo Windows Media Player, len v malom okienku<br />

(7,6 × 7,6 cm), prièom rýchlos prekres¾ovania neprevyšuje<br />

20 obrázkov za sekundu a kvalita obrazu je chabá. Avšak<br />

aj <strong>na</strong> túto (ne)kvalitu potrebuje každý používate¾ pripojenie<br />

s prenosovou rýchlos ou <strong>na</strong>jmenej 300 kilobitov za sekundu.<br />

Rýchlejšie pripojenie (500 kb/s) obraz zlepší <strong>na</strong> úroveò VHS,<br />

ale až 750 kb/s garantuje kvalitu DVD. Potia¾ je všetko v poriadku.<br />

Èo sa však stane, ak <strong>na</strong>príklad CNN odvysiela 30-<br />

sekundový šot z dôležitého vyhlásenia prezidenta Busha,<br />

o ktorý v rov<strong>na</strong>kom èase prejaví záujem povedzme 100 000<br />

4 PC REVUE 8/2001


N O V I N K Y<br />

divákov <strong>na</strong> internete? Dokonca aj pri <strong>na</strong>jnižšom<br />

rozlíšení spotrebujú kapacitu 30 Gb/s.<br />

I<strong>na</strong>k povedané: jeden poèítaèový obrázok<br />

s rozmermi 7,6 × 7,6 cm spotrebuje 6 percent<br />

celkovej kapacity v celej Severnej Amerike.<br />

Takže kým televízia môže v rov<strong>na</strong>ký moment<br />

bez problémov „obhospodarova “ 20<br />

miliónov divákov, internet môže <strong>na</strong> kolená<br />

položi chabých 100 000 používate¾ov VOD.<br />

Ide však len o teóriu, lebo v praxi VOD nedistribuuje<br />

iba jeden server. Pomáhajú mu rôzne<br />

lokálne spoloènosti s distribuènými sie ami<br />

(Content Delivery Network – CDN), ako<br />

<strong>na</strong>príklad Akamai èi iBeam, ktoré zá až spôsobenú<br />

simultánnym „útokom“ používate¾ov<br />

rozložia do nieko¾kých CDN stránok distribuujúcich<br />

kópiu prezidentovho vyhlásenia.<br />

Avšak aj CDN majú svoje limity, takže osvedèili<br />

sa <strong>na</strong>jmä tam, kde je užívanie internetu<br />

populárne.<br />

Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov do roku 2005 vzrastie<br />

popularita VOD v porov<strong>na</strong>ní so súèasnos ou<br />

o 175 percent, prièom poèet používate¾ov<br />

s vysokorýchlostným pripojením v Severnej<br />

Amerike by mal dosiahnu 20 až 30 miliónov<br />

a záujem o VOD by mal pohlti až 45<br />

percent celkovej kapacity prenosov po internete.<br />

Pod¾a údajov a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti<br />

IDC však kapacita internetu rastie závratnou<br />

rýchlos ou, takže by sa mohlo zda , že záujemcovia<br />

o VOD v blízkej budúcnosti obavy<br />

ma nemusia. Nie je to však celkom pravda,<br />

lebo zefektívnenie cien za zavedenie nových<br />

optických káblov si vyžiada ve¾kú dávku<br />

odhodlania zo strany internetových providerov.<br />

Ide o to, že zavedenie novej kapacity,<br />

ktorá bude slúži iba <strong>na</strong> jediný úèel – služby<br />

VOD – ich bude stá viac, než zí<strong>sk</strong>ajú <strong>na</strong><br />

poplatkoch za službu.<br />

l Poèítaèové hry <strong>na</strong> prenájom. Fa<strong>na</strong>tici poèítaèových<br />

hier už nemusia odchádza od poèítaèov:<br />

po prvý raz v histórii obchodníci ponúkajú<br />

on line prenájom streamovaných verzií<br />

poèítaèových hier. Používatelia s vysokorýchlostným<br />

pripojením <strong>na</strong> internet majú možnos<br />

cez Electronics Boutique a Microplay vy<strong>sk</strong>úša<br />

si <strong>na</strong> tri dni akéko¾vek hráè<strong>sk</strong>e dobrodružstvo,<br />

ktoré ich nestojí viac ako 4,95 USD,<br />

prièom výška poplatku sa im odpoèíta z ceny<br />

škatu¾ovej verzie, ak si ju kúpia. Zavedenie<br />

požièiavacích služieb súvisí s úsilím výrobcov<br />

hier rozšíri poèet on line predplatite¾ov,<br />

pretože <strong>na</strong> rozdiel od filmov, hudobných nosièov<br />

èi spravodajstva takmer každá v súèasnosti<br />

predávaná poèítaèová hra obsahuje aj<br />

on line zložku, ktorá po pripojení <strong>na</strong> internet<br />

z<strong>na</strong>ène rozširuje hracie možnosti, a tým aj<br />

pôžitok z hry. Poèítaèové hry sú okrem por<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jpredávanejším elektronicky šíreným produktom.<br />

Pod¾a a<strong>na</strong>lytických spoloèností by sa<br />

tržby v tejto oblasti mali do piatich rokov vyšplha<br />

zo súèasných 120 miliónov USD <strong>na</strong><br />

závratnú 1,1 mld. USD.<br />

l Zomrel zakladate¾ Usenet. Jeden z k¾úèových<br />

hráèov internetu, zakladate¾ Usenet a<br />

<strong>sk</strong>velý programátor Jim Ellis, zomrel vo svojich<br />

45 rokoch doma v Pensylvánii.<br />

História Usenet sa zaèala v roku 1979,<br />

keï sa Jim spoloène s èerstvým absolventom<br />

Duke university Tomom Truscottom zaèali<br />

zaobera myšlienkou prepojenia viacerých<br />

poèítaèov s cie¾om zdie¾ania informácií a vzájomnej<br />

komunikácie. Obaja páni viac-menej<br />

vychádzali zo svojich <strong>sk</strong>úseností z ARPANETu.<br />

V tom èase sa stretli so Stevom Bellovinom,<br />

ktorý <strong>na</strong>písal potrebný softvér. Ten bol<br />

potom použitý <strong>na</strong> prepojenie Duke university<br />

s univerzitou v Južnej Karolíne. Toto už<br />

bola prvá verzia toho, èo dnes poznáme pod<br />

názvom Usenet. Softvér bol pomerne primitívny,<br />

jednoducho kontroloval èasovú známku<br />

súborov v presne definovaných adresároch,<br />

prièom pri zmene odoslal modifikované<br />

súbory „<strong>na</strong> druhú stranu“.<br />

Pravdepodobne prvou di<strong>sk</strong>usnou <strong>sk</strong>upinou<br />

bola NET.chees... (Jim bol fa<strong>na</strong>tickým<br />

hráèom šachu.) O rok ne<strong>sk</strong>ôr, v januári 1980,<br />

Jim predstavil projekt svetu prostredníctvom<br />

pä stránkového dokumentu s názvom<br />

Invitation to a General Access Unix Network.<br />

Pôvodný softvér bol schopný obslúži len<br />

nieko¾ko di<strong>sk</strong>usných príspevkov denne. Preto<br />

zaèiatkom roku 1981 dvojica vysokoškol<strong>sk</strong>ých<br />

študentov, Mark Horton a Matt Glickman,<br />

vyvinula kvalitatívne lepší a výkonnejší<br />

systém. Koncom roku 1981 bolo pripojených<br />

viac než 150 poèítaèov, bolo dostupných<br />

zhruba 50 di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín a priemerný<br />

poèet odoslaných príspevkov sa<br />

pohyboval v pásme 40 – 60 za deò. V roku<br />

1986 sa zrodil nový názov Usenet. Dnes má<br />

Usenet viac než 50 000 di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín.<br />

l Siemens ME45 vie posiela aj obrázky a melódie.<br />

Spoloènos Siemens predstavila <strong>na</strong> výstave<br />

CommunicAsia v Singapure nový mobilný<br />

telefón ME45. Ide o prvý mobilný telefón<br />

Siemens, ktorý podporuje zasielanie obrázkov<br />

a tónov pod¾a nového štandardu Enhanced<br />

Messaging Service (EMS, ktorý umožòuje posielanie<br />

obrázkov, zvonení, melódií a textov<br />

medzi kompatibilnými telefónmi od rôznych<br />

výrobcov. Okrem toho ponúka ME45 flexibilnú<br />

správu pamäte a GPRS.<br />

Variabilná správa pamäte umožní prideli<br />

pamä <strong>na</strong>jèastejšie používaným funkciám.<br />

Užívate¾ sa tak môže rozhodnú <strong>na</strong>príklad<br />

medzi 500 miestami v telefónnom<br />

zoz<strong>na</strong>me alebo väèším poètom uložených<br />

SMS správ.<br />

Ako v súèasnosti jediný telefón je ME45<br />

schopný prenáša vïaka integrovanému<br />

protokolu GPRS dáta a e-maily z internetu<br />

ve¾kou rýchlos ou do notebooku alebo<br />

osobného poèítaèa. S pomocou zdoko<strong>na</strong>leného<br />

organizéra, jednoduchej synchronizácie<br />

s programom Microsoft Outlook a inteligentného<br />

zadávania textu (T9) nie je prístup<br />

k informáciám a ich spracovanie problémom.<br />

Ako telefón pre aktívnych ¾udí je<br />

ME45 chránený proti prachu, nárazom<br />

a striekajúcej vode. S hmotnos ou iba 99<br />

gramov je ve¾mi malý a ¾ahký. S pomocou<br />

bezdrôtovej technológie OTA (Over-the-Air)<br />

<strong>na</strong> s ahovanie súborov cez SMS je výber<br />

individuálnych zvonení, šetrièov obrazovky<br />

a obrázkov ve¾mi jednoduchý.<br />

l Nový update pre 3DStudio MAX 4. Spoloènos<br />

Discreet uvo¾nila <strong>na</strong>jnovšiu aktualizáciu<br />

vizualizaèného programu 3DS Max.<br />

Vo¾ne stiahnute¾ný update s poradovým èíslom<br />

4.2 sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> oficiálnej webovej<br />

stránke spoloènosti a ponúka zlepšenia celého<br />

produktu, ktoré garantujú vyššiu kvalitu,<br />

stabilitu a celkovú prevádzku. Z technických<br />

zlepšení treba spomenú zvýšenie<br />

efektívnosti práce s pamä ou, zvýšenie produktivity<br />

v moduloch a funkciách: Track-<br />

View, TrackBar, Particles, RPF, ActiveShade,<br />

6 PC REVUE 8/2001


Skin, Custom Attributes, Render Elements, Subdivision Surfaces<br />

(HSDS, Meshsmooth), Parameter Wiring, Groups<br />

a PolyObjects.<br />

l Mobilný iPAQ. Spoloènos Compaq predstavila novú technológiu<br />

pre populárny model iPAQ Pocket PC, ktorý podporuje<br />

bezdrôtový prenos dát aj hlasu. Zákazníci tak budú môc<br />

<strong>na</strong> jednom prístroji prehliada obsah internetu, riadi svoju<br />

elektronickú poštu, odosiela a prijíma textové správy (SMS)<br />

a využíva všetky funkcie mobilného telefónu. Produkt je vo<br />

fáze vývoja a mal by by k dispozícii pred koncom roka.<br />

iPAQnet Mobile Email<br />

teraz obsahuje bezdrôtové<br />

riadenie kalendára pre<br />

produkty iPAQ Pocket PC<br />

aj pre notebooky Compaq.<br />

Zákazníci môžu pomocou<br />

bezdrôtového prístupu<br />

prijíma alebo odmieta<br />

notifikácie o stretnutiach,<br />

usporiada stretnutie,<br />

pozýva úèastníkov,<br />

kontrolova konflikty èasových<br />

plánov a vyh¾adáva<br />

informácie o spolupracovníkoch<br />

v podnikových<br />

adresároch. Flexibilitu<br />

platformy iPAQ Pocket PC výrazne rozširujú prídavné balíky<br />

Expansion Packs, ktoré umožòujú zákazníkom pridáva nové<br />

funkcie cez PC karty alebo cez karty CF (CompactFlash).<br />

l Microsoft odstránil Smart Tags z Windows XP. Microsoft vyòal<br />

technológiu Smart Tags z operaèného systému Windows XP,<br />

hoci testovacie verzie a aj prehliadaè IE 6 ju obsahovali.<br />

Softvérový gigant to zdôvodnil tým, že zakomponovanie technológie<br />

tak, aby stihol predstavi WinXP do 25. októbra, ako<br />

s¾úbil, by nestihol. Faktom však zostáva, že pôvodný zámer<br />

Microsoftu sa nestretol so všeobecnými sympatiami. Oponenti<br />

firmu obvinili zo zavádzania starých taktík s cie¾om<br />

zí<strong>sk</strong>a väèšiu kontrolu <strong>na</strong>d užívaním internetu, pretože Windows<br />

využíva 92 percent osobných PC <strong>na</strong> celom svete.<br />

Smart Tags umožòovala Microsoftu, aby pri zadaní k¾úèového<br />

slova presmeroval užívate¾a <strong>na</strong> akúko¾vek stránku pod¾a<br />

výberu Microsoftu. Takže <strong>na</strong>príklad, ak užívate¾ èítal èlánok<br />

o cestovaní, slovné spojenie „letecké spojenie“ mohlo obsahova<br />

linku <strong>na</strong> leteckú spoloènos alebo cestovnú kanceláriu,<br />

<strong>na</strong> ktorú chce Microsoft upriami jeho pozornos .<br />

A<strong>na</strong>lytici sa <strong>na</strong>jviac obávali toho, že Smart Tags by exkluzívne<br />

prelí<strong>na</strong>la obsah webových stránok so softvérom<br />

Microsoftu, v tomto prípade Office XP a Windows XP, takže<br />

spoloènos by ¾ahko presmerovávala užívate¾ov <strong>na</strong> ïalšie<br />

svoje produkty, ako <strong>na</strong>príklad MSN.<br />

l Miliardová kampaò Microsoftu <strong>na</strong> Windows XP. Microsoft<br />

informoval, že spolu s Intelom a ïalšími poèítaèovými<br />

výrobcami a predajcami investuje do promokampane <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>jnovší operaèný systém Windows XP miliardu USD (!).<br />

Polovicu sumy „zatiahnu“ giganty Microsoft a Intel, èo je<br />

pravdepodobne viac, než sa pôvodne plánovalo, pretože<br />

ešte v máji zástupcovia softvérového gigantu informovali<br />

o „stovkách miliónov“. Promo <strong>na</strong> Windows XP, ktoré odštartuje<br />

25. októbra, a hraciu konzolu Xbox, ktorej debut je<br />

<strong>na</strong>plánovaný <strong>na</strong> 8. november, bude iba Microsoft stá viac<br />

ako 700 miliónov USD. Koneèné rozhodnutie padlo, keï<br />

Microsoft ukonèil rokovania so 600 partnermi vrátane<br />

Kliknite si: <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong><br />

obchodníkov a výrobcov. Intel sa nechal poèu , že <strong>na</strong> Pentium<br />

4 vyèlení <strong>na</strong>jmenej 300 miliónov USD.<br />

A<strong>na</strong>lytici nie sú v názoroch <strong>na</strong> to, ako WinXP ovplyvní predaje<br />

PC za posledný kvartál, jednotní. Èas z nich sa domnieva,<br />

že signifikantný vplyv trh zaz<strong>na</strong>mená už v 3. štvr roku, iní<br />

sú menej optimistickí. Napríklad IDC tvrdí, že predaje poèítaèov<br />

v USA budú každoroène klesa o 6,3 percenta. Microsoft<br />

však verí, že nový operaèný systém predaje znova <strong>na</strong>štartuje.<br />

Tézu o tom, že 3. kvartál bude pre èakanie <strong>na</strong> WinXP<br />

výrazne slabší, odmietli aj obchodníci. Niektorí z nich dokonca<br />

iniciatívne ponúkajú z¾avy <strong>na</strong> upgradovanie WinXP pre<br />

poèítaèe zakúpené po 1. júni. Takže <strong>na</strong>príklad upgradovanie<br />

v Gateway vyjde <strong>na</strong> 15 USD, zatia¾ èo v Dell Computer bez<br />

z¾avy <strong>na</strong> 39 USD.<br />

l Pripojte sa <strong>na</strong> internet cez elektrickú zásuvku! Technológia<br />

umožòujúca pripojenie poèítaèov a ïalších elektronických<br />

zariadení cez existujúcu elektrickú sie sa stala realitou.<br />

Skupi<strong>na</strong> 90 technologických firiem – medzi nimi aj Cisco<br />

Systems, Intel, RadioShack, Motorola a Hewlett-Packard –<br />

ukonèila vývoj nového štandardu, ktorý predstavuje bežný<br />

spôsob pripojenia PC <strong>na</strong> sie cez štandardné elektrické zásuvky<br />

v stene. Na jeho vývoji pracovali rok a výslednú podobu<br />

urèila technológia málo známej spoloènosti Intellon. Jej prednos<br />

ou je aj <strong>sk</strong>utoènos , že používatelia môžu prepoji jednotlivé<br />

zariadenia a internetový prístup zdie¾a spoloène.<br />

Mnohé spoloènosti už zaèali demonštrova výhody novej<br />

technológie <strong>na</strong> vlastných produktoch. Napríklad Motorola<br />

a SonicBlue, výrobca populárnych MP3 prehrávaèov Rio,<br />

ukázali, ako ich majitelia budú môc zastrèi káble od PC<br />

zaplneného <strong>na</strong>hrávkami MP3 do zástrèky v obývaèke, prehrávaè<br />

MP3 zasa v pracovni a poèúva muziku v oboch miestnostiach.<br />

Motorola by èo<strong>sk</strong>oro mala predstavi svoj prvý káblový<br />

modem podporujúci nový štandard. Rýchlos dátového<br />

prenosu sa odhaduje <strong>na</strong> 14 megabitov za sekundu, hoci niektorí<br />

experti sa domnievajú, že v priemere nepresiahne<br />

8 megabitov za sekundu.<br />

l Pozor: vaše auto sleduje GPS! Istý Amerièan zažaloval<br />

požièovòu áut, ktorá bez jeho vedomia do vozidla <strong>na</strong>montovala<br />

technológiu GPS (Global Positioning System), <strong>na</strong><br />

základe ktorej zistila, že šofér tri razy prekroèil rýchlos ,<br />

a vymerala mu pokutu 450 USD. A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú,<br />

že proces môže vnies jasno do regúl oh¾adom <strong>na</strong>rušenia<br />

súkromia zo strany spoloèností ochraòujúcich svoj majetok<br />

za použitia <strong>na</strong>jmodernejších technológií.<br />

Zariadenia GPS používajú americké požièovne už od<br />

polovice 90. rokov. Ide o systém po<strong>sk</strong>ytujúci vodièovi aktívnu<br />

pomoc pri h¾adaní správnej cesty alebo jej alter<strong>na</strong>tív.<br />

Najnovšie sa však k zariadeniam pridáva aj systém monitorujúci<br />

pohyb auta, ktorý pomáha pri h¾adaní, ak ho niekto<br />

ukradne. Ale beztrestne monitorova vodièa? O pravidlách<br />

bude musie rozhodnú súd.<br />

l Americké ministerstvo obrany sa pripravuje <strong>na</strong> vojnu v kybernetickom<br />

priestore. Ak sa v budúcnosti dvaja technologicky<br />

rov<strong>na</strong>ko vyspelí oponenti nezhodnú a vznikne medzinárodný<br />

konflikt, televízne stanice nebudú prenáša pozem<strong>sk</strong>é<br />

a vzdušné masakre. Preèo? Politici a verejnos už nechcú<br />

krv a <strong>na</strong>vyše poèítaèové vírusy sú relatívne lacnou zbraòou.<br />

Nejde o sci-fi. Pentagon poèítaèové zbrane už použil poèas<br />

vojny v Perz<strong>sk</strong>om zálive (1991), keï pomocou elektronických<br />

signálov znefunkènil iracké poèítaèe vzdušnej obrany,<br />

takže nemohli útoèi <strong>na</strong> nepriate¾<strong>sk</strong>é letky. Aj poèas vojny<br />

v Kosove americká armáda zvažovala možnos elektronického<br />

vypumpovania Miloševièových bankových kont, ale<br />

politici od toho <strong>na</strong>koniec upustili. Hrozila im totiž séria súdnych<br />

procesov. Srbi sa však nezastavili a vandalizovali<br />

webové stránky NATO.<br />

Kybernetické zbrane revolucionizujú vojnu v 21. storoèí<br />

rov<strong>na</strong>ko, ako to urobili lietadlá v predchádzajúcom storoèí.<br />

Kým sa tak stane, Pentagon a zákonodarcovia musia vyrieši<br />

nieko¾ko prekážok: Ako sa bráni proti vírusom neznámeho<br />

útoèníka, ako si by istý, že za útokom nestojí osamelý hacker,<br />

ale vláda iného štátu? A ako zladi použitie ofenzívnych<br />

PC zbraní s etikou boja a pravidlami ochraòujúcimi civilné<br />

obyvate¾stvo? A<strong>na</strong>lytici tvrdia, že súèasný arzenál PC zbraní<br />

USA pozostáva z logických bômb, poèítaèových èervov<br />

a programov schopných monitorova a kradnú dáta. Na<br />

druhej strane Pentagon zostáva voèi rov<strong>na</strong>kým typom zbraní<br />

zranite¾ný, pretože 95 percent jeho komunikácie prebieha<br />

cez neklasifikované, komerèné siete. Aj z tohto dôvodu<br />

požiadal americký Kongres o <strong>na</strong>vàšenie rozpoètových pro-


N O V I N K Y<br />

STV 2: premiéra – 27. 8. o 22.10<br />

repríza – 1. 9. o 11.40<br />

striedkov <strong>na</strong> rok 2002 o 500 percent –<br />

z 3,1 mil. USD <strong>na</strong> viac ako 18 mil. USD.<br />

l Bezdrôtové klávesnice nie sú zabezpeèené<br />

proti hackerom ...tí dokážu preèíta všetky <strong>na</strong><br />

nich <strong>na</strong>písané heslá – tak znie varovanie<br />

nemeckej spoloènosti špecializujúcej sa <strong>na</strong> IT<br />

bezpeènos Daten-Treuhand, ktorá testovala<br />

bezdrôtovú klávesnicu od Logitechu a zverejnila<br />

aj jednoduchý hacker<strong>sk</strong>ý postup. Staèí<br />

pripoji ju k PC, <strong>na</strong>dviaza spojenie a potom<br />

stlaèi akéko¾vek tlaèidlo <strong>na</strong> klávesnici. Prvý<br />

súbor kódov, ktorý si vymení prijímaè s klávesnicou,<br />

je prakticky nechránený a po<strong>sk</strong>ytuje<br />

hackerom jedineènú možnos odhali ich.<br />

Situáciu zhoršuje takisto <strong>sk</strong>utoènos , že obe<br />

si útok hackera vôbec nevšimne. Hacker iba<br />

potrebuje ma rov<strong>na</strong>ký model prijímaèa od<br />

rov<strong>na</strong>kého výrobcu ako jeho obe .<br />

l Za americký prezident<strong>sk</strong>ý nervák môže PC<br />

spred 50 rokov. Ani sa tomu veri nechce:<br />

14. jú<strong>na</strong> oslávil predchodca dnešných PC<br />

UNIVAC I (Universal Automatic Computer)<br />

50. výroèie „<strong>na</strong>rodenia“. Zatia¾ èo pred 50<br />

rokmi mal prvý komerèný poèítaè hmotnos<br />

15 ton, jeho súèasní <strong>na</strong>sledovníci sú ¾ahší,<br />

rýchlejší, doko<strong>na</strong>lejší a ove¾a krajší. UNI-<br />

VAC I však položil základy multimiliardového<br />

biznisu. Bol tiež neuverite¾ne drahý<br />

(1,6 milió<strong>na</strong> USD), neuverite¾ne pomalý<br />

(0,008 MHz), neuverite¾ne ve¾ký (zaberal<br />

viac ako 31 m 2 ) a zároveò neuverite¾ne<br />

malý (jeho maximál<strong>na</strong> kapacita dosahovala<br />

12 MB). UNIVAC I bol taký ve¾ký, že jeho<br />

obsluha si èasto prenášala stôl a stolièky do<br />

útrob jeho jadra, kde sa im lepšie pracovalo,<br />

pretože jadro malo klimatizáciu….<br />

Napriek všetkým nedostatkom bol o poèítaè<br />

záujem. Jedným z prvých zákazníkov<br />

bola spoloènos General Electric, ktorá ho<br />

využívala pri vyplácaní miezd. V priebehu<br />

<strong>na</strong>sledujúcich rokov si gigantický PC kúpilo<br />

ïalších 46 firiem, medziiným aj americká<br />

armáda.<br />

Ale to, èo robí UNIVAC I nezabudnute¾ným,<br />

je fakt, že ide o prvý PC, ktorý <strong>na</strong><br />

seba sústredil pozornos stovák miliónov<br />

¾udí. V roku 1952 totiž správne odhadol<br />

ví azstvo Dwighta D. Eisenhowera v prezident<strong>sk</strong>ých<br />

vo¾bách. Televíz<strong>na</strong> stanica CBS to<br />

však neodvysielala <strong>sk</strong>ôr, ako sa zavreli volebné<br />

miestnosti. Keby boli reportéri k volebným<br />

odhadom rov<strong>na</strong>ko <strong>sk</strong>eptickí aj vlani,<br />

mohol Bush junior oslavova svoje víazstvo<br />

ove¾a <strong>sk</strong>ôr a s menšími nervami.<br />

l Compaq v 2. štvr roku predstihol Palm.<br />

Napriek tomu, že Palm zostáva jednotkou<br />

medzi výrobcami handheldov a v druhom<br />

kvartáli predal viac produktov než Compaq<br />

a jeho ïalší rivali, <strong>na</strong>jvyšší priemer v predajných<br />

cenách patrí Compaqu. Jeho handheldové<br />

zariadenia iPaq výrazne posilnia tržby<br />

spoloènosti už v tomto štvr roku. Vyplýva to<br />

z a<strong>na</strong>lýzy spoloènosti Gartner, ktorá sa opiera<br />

o rastúcu popularitu handheldových zariadení<br />

<strong>na</strong> podnikate¾<strong>sk</strong>om trhu, ktorého základy<br />

síce postavil Palm, ale handheldy s Pocket PC<br />

od Microsoftu sú stále úspešnejšie. Gartner<br />

predpokladá, že Palm vyexpeduje výrazne<br />

menej handheldov než v rov<strong>na</strong>kom období<br />

vlani, zatia¾ èo Compaq si polepší. Poèas druhého<br />

štvr roka 2000 Palm expedoval 1,18<br />

milió<strong>na</strong> zariadení, prièom ich poèet v tomto<br />

roku nepresiahne 622 000. Klesne aj priemerná<br />

ce<strong>na</strong> jeho produktov: z 262 USD <strong>na</strong><br />

209 USD. Naopak, Compaq vyexpeduje do<br />

500 000 handheldov, prièom priemerná ce<strong>na</strong><br />

sa udrží <strong>na</strong> 500 USD. Tržby Palmu sa dajú<br />

oèakáva <strong>na</strong> hranici 145 mil. USD, Compaq<br />

môže poèíta s 200 až 250 mil. USD.<br />

l HP PSC 750 – multifunkèné zariadenie do<br />

domácnosti. Spoloènos Hewlett-Packard<br />

predstavila novú plochú kombinovanú (allin-one)<br />

tlaèiareò/<strong>sk</strong>ener/kopírku, ktorá<br />

produkuje farebný aj èiernobiely text a grafiku<br />

vo fotografickej kvalite v rámci všetkých<br />

svojich funkcií, teda tlaèenie, kopírovanie<br />

a <strong>sk</strong>enovanie. Má jednoduché ovládanie<br />

a okrem bežných funkcií dokáže vygenerova<br />

potlaè <strong>na</strong> trièká èi vlajky s použitím, ale<br />

aj bez použitia osobného poèítaèa. Tlaèiareò/<br />

<strong>sk</strong>ener/kopírka HP PSC 750 je v súèasnosti<br />

<strong>na</strong>jmenšie ploché zariadenie tohto typu<br />

spoloènosti HP, prièom je oproti svojmu<br />

predchodcovi menšie o celú tretinu. Dizajn<br />

riešenia HP PSC 750 umožòuje <strong>sk</strong>enovanie<br />

a kopírovanie èohoko¾vek vrátane trojrozmerných<br />

objektov. HP PSC 750 obsahuje<br />

modernú technológiu farebnej tlaèe, ktorá<br />

precízne umiestòuje a <strong>na</strong>náša miniatúrne<br />

kvapky atramentu, prièom produkuje profesionálne<br />

výsledky, ktoré sú <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie<br />

od originálov. Rozlíšenie farebnej tlaèe 2400<br />

× 1200 dpi je dostatoèné aj pre ve¾mi nároènú<br />

tlaè. Rýchlos èiernobielej tlaèe dosahuje<br />

úroveò 11 strán za minútu, pri farebnej<br />

tlaèi je to 8,5 strany.<br />

HP PSC 750 po<strong>sk</strong>ytuje vysokú kvalitu <strong>sk</strong>enovania<br />

pri optickom rozlíšení 600 × 1200<br />

dpi, 9600 dpi vyššom rozlíšení a 36-bitovú<br />

håbku. Zároveò obsahuje softvér <strong>na</strong> optické<br />

rozlišovanie z<strong>na</strong>kov (OCR), ktorý umožòuje<br />

editova zo<strong>sk</strong>enované textové dokumenty.<br />

Tlaèiareò/<strong>sk</strong>ener/kopírka HP PSC 750<br />

by mala prís <strong>na</strong> trh koncom jú<strong>na</strong> 2001<br />

a jej maloobchodná ce<strong>na</strong> by sa mala pohybova<br />

okolo 11 990 Sk bez DPH.<br />

l Pripojte sa <strong>na</strong> vaše PC <strong>na</strong> dia¾ku cez PDA<br />

alebo mobil …umožòuje to program Omni<br />

2.0 od spoloènosti AlertWire, ktorá tiež<br />

ponúka mesaènú testovaciu prevádzku<br />

zadarmo. Po jej <strong>sk</strong>onèení už používatelia<br />

zaplatia každý mesiac 9,95 USD. Ako<br />

dokáže Omni 2.0 vtes<strong>na</strong> rozsiahly dokument<br />

vo Worde alebo Exceli <strong>na</strong> malièkú LCD<br />

obrazovku mobilu podporujúceho WAP?<br />

Namiesto kopírovania súboru program optimalizuje<br />

informácie z dokumentu, ku ktorým<br />

sa používate¾ potrebuje dosta , a upravuje<br />

ich pod¾a špecifikácie príslušného handsetu.<br />

Napríklad ak disponujete Palmom, dostanete<br />

dáta v takej podobe, aby pasovali <strong>na</strong> displej<br />

Palmu. Ak ste pokyn zadali z mobilu,<br />

dostanete informácie formátované pre<br />

menšiu obrazovku mobilu. Registrovaní<br />

používatelia budú môc použi akýko¾vek<br />

bezdrôtový preh¾adávaè <strong>na</strong> priame pripojenie<br />

k stolným PC a dosta sa tak k emailovým<br />

schránkam, súborom, kancelár<strong>sk</strong>ym aplikáciám<br />

a administratívnym funkciám.<br />

Z DOMOVA<br />

RNDr. Daniel Dobrota, predseda predstavenstva<br />

a generálny riadite¾ SOFTIP, a. s., s chuou<br />

zaèal odkrajova z ïalšej desa roènice...<br />

Jozef Jurkoviè, Country Ma<strong>na</strong>ger Oracle<br />

Sloven<strong>sk</strong>o, pri uvítacom príhovore<br />

l Let <strong>na</strong> desa roèný SOFTIP. Nevšedný let<br />

kozmickou loïou PROMETEUS mohli zaži<br />

všetci úèastníci osláv 10. výroèia založenia<br />

spoloènosti SOFTIP. Pozvanie <strong>na</strong> oslavu prijalo<br />

takmer 500 výz<strong>na</strong>mných zákazníkov,<br />

partnerov a hostí, ktorých svojou talk show<br />

pobavil Boris Filan a jeho hostia. Celý slávnostný<br />

veèer sa niesol v príjemnej kozmickej<br />

atmosfére a nechýbali ani kozmické<br />

špeciality.<br />

l Oracle9i už aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoloènos<br />

Oracle Sloven<strong>sk</strong>o predstavila novú databázu<br />

Oracle9i Database. Tento nový produkt sa<br />

zaèal celosvetovo predáva 14. jú<strong>na</strong>, ale testovanie<br />

beta verzií sa realizovalo už v minulom<br />

roku. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong> testovaní zúèastnila<br />

iba jediná spoloènos , a to Tatra<br />

banka. Databázový softvér Oracle9i prináša<br />

zákazníkom vyše 400 nových funkcií a novú<br />

technológiu clusteringu, ktorá zabezpeèuje<br />

vysokú bezpeènos údajov i vyšší výkon.<br />

Pod¾a predstavite¾ov spoloènosti Oracle<br />

Sloven<strong>sk</strong>o je Oracle9i momentálne jediným<br />

databázovým systémom pracujúcim <strong>na</strong> technológii<br />

clusteringu, ktorý umožòuje spúš a<br />

Oracle E-Business Suite, PeopleSoft, SAP,<br />

Siebel a ïalšie balíky aplikácií <strong>na</strong> viacerých<br />

spojených poèítaèoch.<br />

Ohlásenie produktu vyzdvihuje aj prínos<br />

sedemmesaèného beta programu, v rámci<br />

ktorého vyše 450 zákazníkov a partnerov<br />

otestovalo svoje aplikácie <strong>na</strong> softvéri Oracle9i<br />

Database. Pod¾a slov predstavite¾ov Tatra<br />

banky, ktorá sa ako jediná zúèastnila testovacieho<br />

programu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, prejde banka<br />

po ukonèení testov s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos<br />

ou práve <strong>na</strong> databázový systém 9i.<br />

l 10. výroèie Hewlett-Packard Slovakia. Dòa<br />

14. 6. 2001 sa v priestoroch divadla West<br />

u<strong>sk</strong>utoènil divadelný veèer pre V.I.P. hostí<br />

spoloènosti Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o.<br />

Pod moderátor<strong>sk</strong>ou taktovkou Zdeny Studenkovej<br />

privítalo hostí praž<strong>sk</strong>é divadelné<br />

predstavenie pod názvom Štika k obìdu.<br />

Súèas ou spoloèen<strong>sk</strong>ého veèera bolo i odovzdanie<br />

sponzor<strong>sk</strong>ého šeku Nadácii<br />

Markíza v hodnote 100 000 Sk, ktorý z rúk<br />

generálneho riadite¾a HP Ing. Mila<strong>na</strong> Prypoòa,<br />

MBA prevzala Ja<strong>na</strong> Hospodárová.<br />

Novú desa roènicu z<strong>na</strong>èky HP <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

privítal generálny riadite¾ slávnostným rezom<br />

torty.<br />

l SOFOS je autorizovaným servisným centrom<br />

monitorov AOC. Novým autorizovaným<br />

servisným centrom monitorov AOC je od<br />

1. 6. 2001 SOFOS, s. r. o.<br />

Pre bežných používate¾ov sú dôležité<br />

tieto <strong>sk</strong>utoènosti: záruka je 3 roky <strong>na</strong> prácu<br />

aj náhradné súèiastky, nemusia ma nijaký<br />

doklad o zakúpení – v tomto prípade platí<br />

záruka 3 roky odo dòa výroby, ak majú<br />

doklad o zakúpení, platí záruka 3 roky odo<br />

dòa kúpy.<br />

l Interlan Funky night. Posledný júnový piatok<br />

sa zapíše do histórie funky hudby <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u bratislav<strong>sk</strong>ým koncertom trojlístka<br />

<strong>sk</strong>upín Delegation – Monkey Business –<br />

Kool & The Gang. Celý veèer sa niesol<br />

v z<strong>na</strong>mení revivalu tohto hudobného štýlu<br />

v troch príbuzných podobách, hoci každá<br />

z kapiel predviedla funky v trochu inom<br />

poòatí. Všetci, èo sa v ten veèer v Inchebe<br />

stretli, neo¾utovali. Èo malo hlasivky, ruky<br />

a nohy, spievalo, tlie<strong>sk</strong>alo a tancovalo.<br />

Treba pochváli organizáciu koncertu,<br />

okrem nevyhnutných prestojov medzi vystúpeniami<br />

a možno nie príliš dobrej akustiky<br />

zvládli usporiadatelia všetko <strong>na</strong> spokojnos<br />

divákov. Hlavným sponzorom tohto podujatia<br />

bola IT spoloènos Interlan.<br />

l Letný kurz e-Solutions. V dòoch 12. – 26.<br />

augusta 2001 sa v Bratislave u<strong>sk</strong>utoèní dvojtýždòový<br />

letný kurz pre 20 vybraných študentov<br />

z celej Európy. Organizátorom tejto odbornej<br />

akcie, zameranej <strong>na</strong> oblas e-biznisu,<br />

je medzinárodná študent<strong>sk</strong>á organizácia<br />

BEST a jej lokálne zastúpenie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

BEST každoroène pripravuje približne 50 letných<br />

kurzov, zameraných <strong>na</strong> oblas vedy<br />

a techniky, <strong>na</strong> ktorých sa zúèastòujú študenti<br />

z technických univerzít z celej Európy.<br />

Cie¾om letného kurzu e-Solutions, garantovaného<br />

Sloven<strong>sk</strong>ou technickou univerzitou<br />

v Bratislave, je oboznámi študentov<br />

so základmi e-biznisu, firemných riešení,<br />

databáz, operaèných systémov a pod.<br />

V rámci akademickej èasti letného kurzu sa<br />

u<strong>sk</strong>utoènia aj prezentácie e-biznis riešení<br />

firiem zapojených do projektu.<br />

Na spestrenie programu a propagáciu<br />

Sloven<strong>sk</strong>a a Bratislavy absolvujú úèastníci<br />

nieko¾ko prechádzok po Bratislave a jej<br />

pamätihodnostiach, víkend strávia v prostredí<br />

Vysokých Tatier. Na vzájomné spoz<strong>na</strong>nie<br />

rôznych európ<strong>sk</strong>ych kultúr sa u<strong>sk</strong>utoèní<br />

tematický veèer, spojený s ochutnávkou<br />

špecialít typických pre tieto krajiny,<br />

podobný veèer bude slúži <strong>na</strong> oboznámenie<br />

zahranièných participantov so Sloven<strong>sk</strong>om<br />

a jeho kultúrou. Viac informácií o BESTe<br />

a pripravovanej akcii nájdete <strong>na</strong> http://<br />

<strong>www</strong>.BEST.eu.org/bratislava<br />

8 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

n REPORTÁŽ: OpenView Forum 2001<br />

Budúcnos IT<br />

mobilita, internet a služby<br />

HP OpenView Business Unit predstavuje<br />

softvérovú divíziu spoloènosti HP, ktorá sa<br />

zameriava <strong>na</strong> oblas správy elektronických<br />

služieb a IT infraštruktúry. Vïaka tomu je<br />

spoloènos HP 15. <strong>na</strong>jväèšou softvérovou<br />

spoloènos ou <strong>na</strong> svete s obratom viac ako<br />

miliarda USD. Zaujímavé je, že tejto divízii<br />

sa ako jednej z mála s pôsobnos ou v oblasti<br />

internetu v USA vyhli ekonomické<br />

problémy. Za posledný rok totiž dosiahla<br />

nárast obratu až o 40 %. Dôvodom je pod¾a<br />

viacerých a<strong>na</strong>lytikov reálny poh¾ad divízie<br />

OpenView <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>m internetu v novej<br />

ekonomike, ako i správne <strong>na</strong>èasovanie príchodu<br />

nových produktov <strong>na</strong> trh. Riešenia<br />

divízie OpenView sa pritom zameriavajú<br />

<strong>na</strong> široké spektrum spoloèností – od relatívne<br />

malých až po tie <strong>na</strong>jväèšie.<br />

Každoroène sa <strong>na</strong> zaèiatku leta koná<br />

stretnutie vývojárov, partnerov a používate¾ov<br />

<strong>na</strong> stretnutí pod názvom OpenView<br />

Forum, ktorej garantom je OpenView<br />

Forum Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l (<strong>www</strong>.ovforum.org)<br />

a divízia HP OpenView Business Unit.<br />

Tohto roku sa podujatie ko<strong>na</strong>lo v americkom<br />

New Orleans. Jeho ústredným motívom<br />

bola v súlade s globálnou stratégiou<br />

firmy HP orientácia <strong>na</strong> služby po<strong>sk</strong>ytované<br />

prostredníctvom internetu (e-services).<br />

Pod¾a predstavite¾ov firmy HP bude už<br />

budúci rok pre spoloènosti pracujúce v IT<br />

priemysle zlomový. Kritériom úspešnosti<br />

firiem v tejto branži pod¾a HP bude schopnos<br />

ich transformácie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

spektra elektronických služieb pre<br />

svojich zákazníkov. Divízia OpenView sa<br />

pritom zameriava <strong>na</strong> tvorbu infraštruktúry<br />

pod oz<strong>na</strong>èením Always-On s možnosou<br />

jednoduchej realizácie takýchto služieb.<br />

Novinkou ohlásenou <strong>na</strong> konferencii bola<br />

nová modulár<strong>na</strong> štruktúra správy elektronických<br />

služieb, umožòujúca integráciu<br />

riešení od viacerých nezávislých dodávate¾ov.<br />

Môže ís o služby založené <strong>na</strong> štandardoch<br />

Java, J2EE, XML, podporovaná je<br />

aj technológia .NET. Nové produkty Open-<br />

View dokážu realizova správu v heterogénnom<br />

prostredí – v platformách Windows,<br />

HP Unix, Linux, Sun Solaris, AIX atï.<br />

Patty Azzarello, viceprezidentka HP a generál<strong>na</strong><br />

riadite¾ka HP OpenView Business<br />

Unit<br />

Základnou koncepciou novej produktovej<br />

rodiny je princíp tzv. building-block,<br />

ktorý umožòuje postupné budovanie systému<br />

správy služieb pod¾a potrieb zákazníka.<br />

Jej základom je integrovaná zbernica a jednotlivé<br />

<strong>na</strong>dväzujúce moduly <strong>na</strong> tvorbu,<br />

sprístupnenie, zabezpeèenie a používanie<br />

elektronických služieb. Táto koncepcia<br />

poèíta aj s využitím moderných prvkov, ako<br />

sú <strong>na</strong>pr. siete 2,5 (GPRS) i tretej generácie.<br />

Konkrétne nové produkty ohlásené <strong>na</strong><br />

konferencii sa zameriavajú predovšetkým<br />

<strong>na</strong> prepojenie mobilných zariadení <strong>na</strong><br />

internet. Ide hlavne o využitie mobilných<br />

telefónov èi mobilných poèítaèov pripojených<br />

<strong>na</strong> internet v automobilovom priemysle,<br />

medicíne, ale i v domácnostiach.<br />

Na konferencii boli prezentované aj tlaèiarne<br />

z<strong>na</strong>èky HP s priamym pripojením<br />

<strong>na</strong> internet – teda bez pripojeného poèítaèa.<br />

Takéto tlaèiarne dokážu vytlaèi výsledok<br />

vašej práce <strong>na</strong> každom mieste<br />

s prístupom <strong>na</strong> internet. Ïalšie nové produkty<br />

reagujú <strong>na</strong> novú úlohu IT – ide<br />

<strong>na</strong>pr. o produkty <strong>na</strong> optimalizáciu vz a-<br />

hov so zákazníkom, uschovávanie a správu<br />

ve¾kého množstva údajov.<br />

Pod¾a reakcie zákazníkov priamo <strong>na</strong><br />

konferencii OpenView Forum tieto nové<br />

produkty umožòujú jednoduchšie <strong>na</strong>sadenie<br />

a okamžité použitie s dôrazom <strong>na</strong> možnos<br />

škálovania riešenia. Viacero nových<br />

produktov sa zameriava <strong>na</strong> zlepšenú správu<br />

aplikácií (kontrola <strong>na</strong>d aplikáciou, proaktív<strong>na</strong><br />

identifikácia možného problému<br />

a návrh riešenia problému), správu výkonu<br />

(vyhodnocuje sa využitie subsystému<br />

a automatické <strong>na</strong>stavenie jeho výkonu),<br />

správu siete (poh¾ad <strong>na</strong> hardvérové i softvérové<br />

komponenty siete) a správu uschovávania<br />

ve¾kých objemov dát. Zjednodušilo<br />

a zjednotilo sa aj pomenovanie produktov.<br />

Z prednášky generálnej riadite¾ky<br />

OpenView Business Unit sa úèastníci<br />

dozvedeli, že nová architektúra vychádza<br />

zo zákazníckeho poh¾adu <strong>na</strong> spôsob správy<br />

služieb. „Nespokojní zákazníci sa dnes<br />

už nes ažujú – jednoducho odchádzajú<br />

ku konkurencii,“ zaznelo v jej prednáške.<br />

Rok 2001 je pre OpenView a jej produkty<br />

výzvou s koneèným cie¾om dosiahnu<br />

pozíciu HP ako celosvetového lídra pre<br />

správu internetu.<br />

Predstavitelia OpenView tiež vyhlásili,<br />

že momentálne v oblasti mobilnej komunikácie<br />

USA zaostávajú za Európou. Viacero<br />

špièkových aplikácií divízie Open-<br />

View je preto <strong>na</strong>sadených práve v Európe,<br />

ktorá vlastne pre<strong>sk</strong>oèila etapu v USA stále<br />

populárnych pagerov. Štvrti<strong>na</strong> softvérovej<br />

produkcie OpenView vïaka tomu smeruje<br />

do Európy. V USA sa v podstate etapa radikálneho<br />

nástupu mobilnej komunikácie<br />

práve zaèí<strong>na</strong>.<br />

Celkový poèet doterajších inštalácií produktov<br />

softvérovej rodiny OpenView je<br />

celosvetovo viac než 135 000. Ide hlavne<br />

o inštalácie vo ve¾kých korporáciách, ako<br />

sú <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>pr. AT&T, Bell Atlantic, Kodak,<br />

Boeing alebo Mitsubishi, ale používajú sa<br />

aj v menších a stredných firmách. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

sa dodávkami takýchto riešení<br />

okrem firmy Hewlett-Packard (prostredníctvom<br />

svojej konzultaènej divízie HP Consulting)<br />

zaoberajú aj tri ïalšie firmy – Datanet<br />

systems, S&T Slovakia a Tempest.<br />

Na budúci rok sa konferencia Open-<br />

View Forum bude ko<strong>na</strong> v Seattli. V Európe<br />

sa každoroène koná obdobná akcia<br />

pod názvom OpenView Universe/Symposium,<br />

ktorá sa tohto roku u<strong>sk</strong>utoèní v novembri<br />

v Monte Carle.<br />

Ondrej Macko, New Orleans, LA<br />

Štruktúra technológie Alway-On <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie elektronických služieb<br />

8/2001 PC REVUE 13


R E V U E<br />

Po New Orleanse sa<br />

hostite¾<strong>sk</strong>ým mestom<br />

7. roèníka stretnutia<br />

partnerov a zákazníkov<br />

spoloènosti Computer<br />

Associates (CA) stalo florid<strong>sk</strong>é<br />

Orlando. CA World (CAW),<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jväèšie<br />

podujatie svojho druhu<br />

<strong>na</strong> svete, je súèasne<br />

konferenciou, školiacim<br />

seminárom, ale aj výstavou<br />

pre používate¾ov, zákazníkov<br />

a partnerov. Pre novinárov<br />

a a<strong>na</strong>lytikov je to príležitos<br />

bližšie spoz<strong>na</strong> aktuálnu<br />

pozíciu firmy, jej stratégiu,<br />

ponuku produktov a vyhliadky<br />

do budúcnosti.<br />

už tradiène otvára spoluzakladate¾ a v súèas-<br />

predseda predstavenstva spoloènosti<br />

CAWnosti<br />

Computer Associates Charles B. Wang, ktorý sa oproti<br />

minulému roku vzdal funkcie výkonného riadite¾a (CEO)<br />

v prospech druhého muža CA, ktorým je Sanjay Kumar.<br />

Wang síce <strong>na</strong>vonok odišiel z dennodennej exekutívy, ale<br />

aj <strong>na</strong>ïalej spolu s Kumarom predstavujú zohratú dvojicu,<br />

ktorá drží vedenie spoloènosti pevne vo svojich rukách.<br />

Tento postreh zdôrazòujem zámerne vzh¾adom <strong>na</strong> okolnosti,<br />

ktorým je CA v súèasnosti vystavené. Ale poïme<br />

pekne po poriadku.<br />

n REPORTÁŽ: CA World 2001<br />

Softvérový gigant<br />

mení kurz a <strong>na</strong>pí<strong>na</strong> plachty<br />

Predseda predstavenstva spoloènosti Computer Associates<br />

Charles B. Wang<br />

Výkonný riadite¾ (CEO) a prezident Sanjay Kumar<br />

Pri téme inovácia Kumar nezabudol zdôrazni , že CA<br />

bude v tomto roku slávi 25 rokov svojej existencie, èím<br />

sa nemôže pochváli každá spoloènos v IT branži, prièom<br />

celá história CA je poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná nepretržitou inováciu<br />

jed<strong>na</strong>k produktov, ale aj samotnej spoloènosti, modelu,<br />

<strong>na</strong> ktorom funguje.<br />

Koncentrácia <strong>na</strong> e-biznis riešenia sa opiera o stratégiu<br />

3 × 6: 3 úrovne riadenia (infraštruktúry, informácií a procesov)<br />

a 6 k¾úèových oblastí (enterprise ma<strong>na</strong>gement,<br />

bezpeènos , storage riešenia, transformácia a integrácia<br />

e-biznis riešení, knowledge ma<strong>na</strong>gement a portálové<br />

riešenia, prediktív<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýza a vizualizácia). Pre každú<br />

oblas a úroveò riadenia má CA dedikované riešenie,<br />

pozostávajúce z produktov a služieb postavených okolo<br />

nich. V súèasnosti má CA v portfóliu okolo 1000 produktov<br />

(!), ktoré sú zo<strong>sk</strong>upené okolo 4 hlavných z<strong>na</strong>èiek:<br />

Unicenter, Jasmine, eTrust a BrightStor.<br />

K jednotlivým rodinám produktov poèas konferencie<br />

uvádzalo CA informácie o nových verziách èi zlepšeniach.<br />

CA je však v súèasnosti vystavené tlaku nielen zo strany<br />

stagnujúceho IT trhu, ale aj z radov vlastných akcionárov,<br />

ktorí kritizujú vrcholový ma<strong>na</strong>žment za nedostatoènú<br />

efektívnos riadenia, nové úètovacie praktiky, prepúš<br />

anie zamest<strong>na</strong>ncov, autoritatívne riadenie èi premrštené<br />

kompenzácie.<br />

PRÍPAD WYLY<br />

Ve¾ká èas otázok <strong>na</strong> brífingoch, ako aj èas k¾úèového<br />

vystúpenia <strong>na</strong> otváracom ceremoniáli bola poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná<br />

prípadom Wyly. Sam Wyly je texa<strong>sk</strong>ý miliardár a investor,<br />

ktorý vyhlásil vojnu ma<strong>na</strong>žmentu CA s cie¾om presvedèi<br />

akcionárov, aby prevzali kontrolu <strong>na</strong>d spoloènos ou,<br />

dosadili nový ma<strong>na</strong>žment a jeho samého spravili predsedom<br />

správnej rady. Wylyho vz ah k CA je špeciálny, sprostredkoval<br />

totiž CA predaj dvoch spoloèností – Sterling<br />

Software minulý rok za 4 miliardy USD a University<br />

Computing v roku 1987 za 840 miliónov – a teraz je<br />

nespokojný s návratnos ou svojich investícií. Wyly<br />

obviòuje ma<strong>na</strong>žment CA z „chronického zavádzania<br />

zákazníkov a zamest<strong>na</strong>ncov“ a z používania úètovných<br />

trikov <strong>na</strong> umelé zlepšovanie hospodár<strong>sk</strong>ych výsledkov.<br />

Vedenie CA oz<strong>na</strong>èuje za autokratické štruktúry. Navrhuje<br />

rozdelenie CA do štyroch samostatných spoloèností<br />

s vlastným CEO, z ktorých každá by sa sústreïovala <strong>na</strong><br />

jednu z k¾úèových oblastí: storage, bezpeènos , systems<br />

ma<strong>na</strong>gement a knowledge ma<strong>na</strong>gement. Súèasné vedenie<br />

CA však <strong>na</strong>mieta, že <strong>na</strong>vrhovaná štruktúra by zbytoène<br />

<strong>sk</strong>omplikovala obchodné procesy smerom k zákazní-<br />

NOVÁ STRATÉGIA<br />

IT priemysel prežíva v súèasnosti dos komplikované obdobie,<br />

zákazníci investujú prostriedky do IT ve¾mi opatrne,<br />

preto aj IT spoloènosti musia prispôsobova svoju ponuku<br />

zmeneným podmienkam. Kumar v tomto kontexte vyzdvihol<br />

4 k¾úèové prvky stratégie CA: nový biznis model spoloènosti,<br />

prispôsobené portfólio produktov, neustálu technologickú<br />

inováciu a koncentráciu <strong>na</strong> e-biznis riešenia.<br />

Nový biznis model, resp. cenová politika CA má umožni<br />

zákazníkom vybra si taký model, ktorý bude lepšie<br />

vyhovova ich potrebám, èi to bude jednorazová platba,<br />

predplatenie licencií, mesaèné poplatky za používanie,<br />

alebo poplatky závislé od obchodných výsledkov.<br />

Rov<strong>na</strong>ko aj niektoré nové vlastnosti produktov<br />

umožòujú zákazníkom nekupova hneï ve¾ké komplexné<br />

riešenia, ale zostavi si riešenie z viacerých menších komponentov,<br />

prispôsobené pod¾a aktuálnej potreby.<br />

Štruktúra riešení Unicenter<br />

14 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

kom, ale aj medzi samotnými zamest<strong>na</strong>ncami CA.<br />

Argumentujú, že je lepšie prezentova zákazníkom jednotnú<br />

frontovú líniu, jedného silného partnera ako viacero<br />

menších. Na stranu vedenia sa pridávajú viacerí a<strong>na</strong>lytici,<br />

ktorí uvádzajú, že zákazníci h¾adajú a potrebujú<br />

riešenia <strong>na</strong> jednotlivé biznis problémy, a nie súpravu<br />

nezávislých nástrojov, z ktorých si budú musie sami<br />

po<strong>sk</strong>lada svoje riešenie.<br />

Wyly <strong>na</strong>páda aj nový biznis model CA, ktorý umožòuje<br />

zaz<strong>na</strong>menáva a úètova predaj softvéru po celý èas trvania<br />

kontraktu so zákazníkom <strong>na</strong>miesto jednorazového<br />

zaúètovania, keï sa kontrakt uzavrie.<br />

Na augustovom stretnutí akcionárov (29. 8. 2001) by<br />

sa malo rozhodnú , èi investori podporia súèasný<br />

ma<strong>na</strong>žment CA alebo prijmú Wylyho plán. Pomer síl je<br />

zatia¾ neistý, hoci <strong>na</strong> stranu súèasného vedenia CA sa pridal<br />

Walter Haefner, švajèiar<strong>sk</strong>y miliardár a <strong>na</strong>jväèší akcionár<br />

CA s 21-percentným podielom. Súèasná správ<strong>na</strong><br />

rada a vedenie kontrolujú ïalších 8 percent. Wyly vlastní<br />

2 milióny akcií v CA, èo je menej ako 1 percento z vydaných<br />

akcií; <strong>na</strong> to, aby presadil svoj plán, potrebuje <strong>na</strong><br />

svoju stranu zí<strong>sk</strong>a akcionárov, ktorí kontrolujú viac ako<br />

51 % akcií. Väèšinou, keï je investor nespokojný so spôsobom,<br />

akým ma<strong>na</strong>žment vedie spoloènos , jednoducho<br />

predá svoj podiel v spoloènosti, Sam Wyly je však iný. Ani<br />

úèastníkov CAW nenechal <strong>na</strong> pokoji, keï v miestnych<br />

novinách, ktoré sme dostávali v hoteli, nechal uverejni<br />

celostranový inzerát so svojou výzvou. Rov<strong>na</strong>ko neštandardným<br />

krokom bol „prie<strong>sk</strong>um“ ním <strong>na</strong>jatej agentúry<br />

medzi zamest<strong>na</strong>ncami CA, ktorým za po<strong>sk</strong>ytnutie odpovedí<br />

<strong>na</strong> jednoduché otázky oh¾adom ich spokojnosti s vedením,<br />

ktoré zabrali pár minút, ponúkal 100 dolárov...<br />

A akoby toho nebolo dos , vrcholové vedenie CA bolo<br />

viackrát kritizované za vysoké kompenzácie vo výške<br />

viac ako miliardy dolárov, ktoré si nechali minulý rok<br />

vyplati , hoci hodnota akcií poklesla rov<strong>na</strong>ko ako príjmy<br />

spoloènosti. Za tento fiškálny rok, ktorý sa <strong>sk</strong>onèil<br />

31. marca, Wang dostal plat 1 milión dolárov, Kumar<br />

900 000 a viceprezident Russell Artzt 750 000 USD, rov<strong>na</strong>ký<br />

ako za predchádzajúce dva roky. Každý z troch<br />

však dostal tento rok kompenzáciu za prínos a cestovné<br />

menej ako 31 000 USD, èo je dramatický rozdiel oproti<br />

tomu, èo dostali vo fiškálnom roku 1999. Wang si vtedy<br />

odniesol viac ako 650 miliónov, Kumar 326 miliónov<br />

a Artzt 108 miliónov ako dlhodobú kompenzáciu. Takýto<br />

<strong>sk</strong>ok treba pripísa <strong>na</strong> konto novému spôsobu úètovania<br />

kontraktov, ktorý pri jeho zí<strong>sk</strong>aní zaúètuje <strong>na</strong>miesto<br />

jednorazového celkového príjmu každý rok po dobu<br />

trvania kontraktu viac menších príjmov. Výška kompenzácie<br />

je zvyèajne úzko prepojená s návratnos ou hodnoty<br />

akcií, a tak pre nový obchodný model spoloènos<br />

vykázala stratu. Pod¾a hovorcu CA nie je v pláne vyplati<br />

kompenzácie vedeniu ani retroaktívne. A ani v budúcom<br />

roku by vrcholové vedenie pod¾a <strong>na</strong>jnovšieho<br />

vyhlásenia nemalo dosta žiadne bonusy.<br />

Napriek tejto <strong>sk</strong>utoènosti aj Wang, aj Kumar vyzerali<br />

spokojne a optimisticky. Ironickými poznámkami <strong>na</strong> adresu<br />

Wylyho sa s<strong>na</strong>žili celú situáciu z¾ahèi , bolo však evidentné,<br />

že im súèasný stav nie je ve¾mi po chuti (komu by<br />

aj bol...). Vystúpenie Kumara však bolo ve¾mi presvedèivé,<br />

vykreslenie súèasnej pozície firmy, <strong>na</strong>èrtnutie stratégie,<br />

prijatých opatrení, vyhliadky do budúcnosti atï. pôsobili<br />

rozumne, zodpovedne, logicky aj vizionár<strong>sk</strong>y.<br />

Na presvedèenie akcionárov by mala zapôsobi aj nová<br />

ve¾kolepá reklamná kampaò bežiaca v televízii, spracovaná<br />

<strong>na</strong> motív rím<strong>sk</strong>eho imperátora reèniaceho v Koloseu,<br />

ktorá vyvoláva pocit sily a stability. Rov<strong>na</strong>ko v <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

tlaèových médiách bola spustená ve¾ká<br />

inzertná kampaò a ani <strong>na</strong>èasovanie CAW asi nemohlo by<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> prebiehajúce udalosti lepšie.<br />

PRODUKTY<br />

Unicenter TNG 3.0<br />

Nová verzia systému<br />

Unicenter s poradovým<br />

èíslom 3.0 <strong>na</strong> správu<br />

podnikovej infraštruktúry<br />

prináša radikálne<br />

nový modulárny dizajn,<br />

architektúru a cenovú<br />

politiku. Výz<strong>na</strong>mným<br />

prvkom je transformácia<br />

Unicentra do vzájomne<br />

sa dopåòajúcej<br />

rodiny integrovaných,<br />

modulárnych riešení, èo v preklade z<strong>na</strong>mená, že k¾úèové<br />

funkèné komponenty pôvodného Unicentra môžu by<br />

teraz dodávané ako samostatné produkty, fokusované <strong>na</strong><br />

špecifické oblasti. Jednotlivé prvky Unicentra môžu by<br />

rov<strong>na</strong>ko bezproblémovo integrované spä do jedného<br />

komplexného riešenia. To umožòuje zjednoduši cenovú<br />

politiku a sprístupni toto riešenie aj menším zákazníkom,<br />

ktorí si ho môžu postupne dopåòa pod¾a potreby.<br />

Táto nová filozofia by pre CA mala prinies väèšiu penetráciu<br />

v celom spektre trhových segmentov a nové<br />

obchodné príležitosti a partnerstvá.<br />

Nová verzia podporuje všetky k¾úèové platformy od<br />

mobilných zariadení typu PDA až po mainframy<br />

a umožòuje ma<strong>na</strong>žova všetky IT zdroje a aplikácie potrebné<br />

pre e-business. Zabudovaná inteligencia, nové<br />

vizualizaèné prvky a možnos perso<strong>na</strong>lizácie výz<strong>na</strong>mne<br />

urých¾ujú <strong>na</strong>sadenie, zjednodušujú využívanie a generujú<br />

rýchlejšiu návratnos investícií.<br />

Do novej verzie pribudol modul <strong>na</strong> monitorovanie<br />

riešení ako WebLogic (BEASystems), WebSphere (IBM) èi<br />

Oracle 9i Application server. Portfólio riešení Unicentra<br />

pozostáva z 25 individuálnych a interoperabilných produktov,<br />

ktoré zabezpeèujú správnu funkènos a výkon<br />

všetkých dôležitých aspektov e-business infraštruktúry,<br />

ktorá zahàòa servery, sie , databázy, weby, aplikácie<br />

a koncové zariadenia.<br />

Štúdia 30 stredných až väèších zákazníkov CA preukázala<br />

pod¾a IDC, že využitie Unicentra môže za tri roky<br />

používania vygenerova návratnos investícií vo výške<br />

viac ako 663 %.<br />

eTrust<br />

Rodi<strong>na</strong> bezpeènostných<br />

produktov pod z<strong>na</strong>èkou<br />

eTrust obsahuje technológie<br />

<strong>na</strong> autentifikáciu,<br />

autorizáciu, kryptovanie,<br />

firewall, ochranu<br />

pred vírusmi, kontrolu<br />

obsahu, detekciu prienikov<br />

do systému, a<strong>na</strong>lýzu<br />

bezpeènostnej politiky,<br />

centralizovaný auditing,<br />

riešenie bezpeènosti <strong>na</strong><br />

úrovni de<strong>sk</strong>topu a adresárový fault-tolerant server pre<br />

podnikové chrbticové siete èi správu verejných k¾úèov<br />

rešpektujúcich právne úpravy jednotlivých krajín.<br />

V súèasnosti obsahuje portfólio eTrust spolu 17 produktov,<br />

z ktorých <strong>na</strong> CAW boli tri ohlásené ako nové a 12<br />

z nich sa dostalo do novej verzie. CA všetky produkty<br />

pod¾a ich charakteru zatriedila do troch logických <strong>sk</strong>upín<br />

pod jednou spoloènou z<strong>na</strong>èkou: eTrust Internet Access<br />

Solution Set, eTrust Defence Solution Set a eTrust Ma<strong>na</strong>gement<br />

Solution Set.<br />

BrightStor<br />

Nová obchodná z<strong>na</strong>èka bude spája všetky produkty<br />

a technológie pre ma<strong>na</strong>žment<br />

storage riešení,<br />

doteraz dodávaných<br />

pod oz<strong>na</strong>èením ARCserve<br />

a LifeGuard Vantage,<br />

ktoré sa budú predáva<br />

priamo alebo prostredníctvom<br />

VAR (Value Add<br />

Reseller) kanála. Portfólio<br />

produktov pod touto<br />

z<strong>na</strong>èkou obsahuje riešenia<br />

pre distribuované<br />

platformy, ako Windows, Unix, Linux, mainframové platformy,<br />

ako OS/390, z/OS, z/OS, VM a VSE, a sie ové storage<br />

architektúry, ako SAN a NAS.<br />

Novinkou v portfóliu je Enterprise Backup pre NT<br />

a UNIX, ktorý bol pôvodné vyvíjaný pod kódovým<br />

oz<strong>na</strong>èením Cheetah. Okrem iného sa vyz<strong>na</strong>èuje vysokou<br />

rýchlos ou zálohovania: až 1,56 TB/hod.<br />

Jasmine<br />

Jasmine ii (inteligent infrastructure) je inteligentná integrovaná<br />

platforma, ktorá výrazne zrých¾uje vývoj aplikácií<br />

pre B2B, B2C, ASP (Application Service Provider) a obchodné<br />

burzy, prièom podporuje XML, EJB, Java a ïalšie<br />

internetové štandardy. Uvedená <strong>na</strong> trh bola <strong>na</strong> minuloroènom<br />

CAW, keï sa okolo nej krútila väèši<strong>na</strong> e-biznis<br />

vyhlásení.<br />

Na tohtoroènom CAW sme sa toho o nej ve¾a nedozvedeli,<br />

iba to, že bude premenovaná <strong>na</strong> Jasmine a stane sa<br />

modulárnejšou.<br />

ZMENA PRÍSTUPU<br />

Nový modulárny dizajn produktov, spreh¾adnenie produktového<br />

portfólia, fokusovanie <strong>na</strong> k¾úèové oblasti<br />

a nový model spoplatòovania by mali prispie k zlepšeniu<br />

obchodných výsledkov CA. Prispôsobovanie sa<br />

potrebám zákazníkov, zmeny v architektúre riešení smerujúce<br />

k vyššej flexibilite a prvé aktivity CA otvárajúcej<br />

svoju monolitickú proprietárnu architektúru s cie¾om<br />

upúta pozornos komunity vývojárov v prostredí Java,<br />

XML a open source <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú dôležitú zmenu filozofie<br />

firmy.<br />

Computer Associates Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l je tretia až štvrtá<br />

<strong>na</strong>jväèšia softvérová spoloènos <strong>na</strong> svete (pod¾a<br />

toho, ako sa porovnáva), má 18 000 zamest<strong>na</strong>ncov<br />

a trhovú kapitalizáciu okolo 20 miliárd USD. Jej konkurenciou<br />

sú spoloènosti ako BMC Software, Compaq<br />

Computer, Compuware, Hewlett-Packard, IBM, Informix<br />

ako nová divízia IBM, Microsoft a ïalšie. Napriek<br />

tomu, že spoloènos sa <strong>na</strong>chádza uprostred výz<strong>na</strong>mnej<br />

zmeny svojho predajného modelu a pôsobí v ob ažnom<br />

makroekonomickom prostredí, má k dispozícii zázemie,<br />

zdroje a stratégiu, ako toto obdobie úspešne preko<strong>na</strong><br />

.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u patria k zákazníkom CA spoloènosti ako<br />

Duslo Ša¾a, VSŽ US Stell, Volkswagen Bratislava èi <strong>na</strong>jnovšie<br />

Ministerstvo obrany SR, <strong>na</strong> ktorom beží pilotný<br />

projekt <strong>na</strong>sadenia niektorých bezpeènostných produktov<br />

a pod¾a ktorého by mali pokraèova obdobné ministerstvá<br />

v susedných krajinách.<br />

Martin Drobný, Orlando, FL<br />

16 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

Psychovolkmeny<br />

n NÁSTROJE NA ZVÝŠENIE DUŠEVNEJ AKTIVITY<br />

A OSOBNÝ RAST<br />

Odborníci odhadujú, že<br />

využívame len 3 až 5 percent<br />

mozgovej kapacity. Je pre nás<br />

teda využívanie celkovej kapacity<br />

mozgu nedosiahnute¾né<br />

alebo je možné pootvori<br />

dvierka do týchto neprebádaných<br />

konèín?<br />

ROZMÝŠ¼A , POZNÁVA A TVORI . Vzdelávanie<br />

sa postupne mení dokonca aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Objem<br />

uèiva v školách by sa mal zmenši o 30 až 40 percent a má<br />

ho <strong>na</strong>hradi pestovanie zruènosti a komunikácie. Jeden zo<br />

spolutvorcov projektu Milénium, dekan Pedagogickej<br />

fakulty Miron Zeli<strong>na</strong>, tvrdí: „Nie je umením pamäta si nejaké<br />

informácie. Umením je rozmýš¾a , poznáva a tvori .“<br />

UÈENIE. V podvedomí sa ukladajú všetky informácie,<br />

ktoré vnímame zmyslami. Tieto informácie, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>uèená látka, sa však do vedomia neuvo¾òujú vždy tak,<br />

ako by sme si priali. Závažným faktorom, ktorý limituje<br />

schopnosti, je stres, pretože sa prispôsobujú duševnému<br />

rozpoloženiu. Dokonca aj zí<strong>sk</strong>ané poz<strong>na</strong>tky môžu by<br />

podvedome vytlaèené z pamäti spolu s nepríjemnými<br />

pocitmi, ktoré ich zí<strong>sk</strong>avanie zanechalo.<br />

STAV UVO¼NENIA. Prostriedkom <strong>na</strong> rozvíjanie<br />

výkonnosti je uvo¾nenie. Dosiahnu sa dá dýchacími<br />

alebo relaxaènými cvikmi a výborným pomocníkom je aj<br />

relaxaèná hudba. Neurotechnológia priniesla stimulaèný<br />

prístroj – psychovolkmen. Svetelno-zvuková stimulácia<br />

zraku a sluchu <strong>na</strong>ladí mozog <strong>na</strong> požadovanú frekvenciu,<br />

zodpovedajúcu jeho režimu pri uvo¾není.<br />

NAPROGRAMUJTE SI VLASTNÉ SEDE-<br />

NIE CEZ PSYCHOVOLKMEN. Okuliare s kombináciou<br />

èervených a zelených diód využívajú výhodu vzájomného<br />

vz ahu medzi farbou a duševným stavom: zelená<br />

<strong>na</strong> relaxáciu a èervená <strong>na</strong> stimuláciu. Ich kombinácie vyvolávajú<br />

príjemné pocity. ¼udia s vyvinutou predstavivos ou<br />

si môžu pripada ako vo virtuálnej realite – vidia cez zavreté<br />

vieèka okrem pestrých farieb konkrétne obrazce, ktoré<br />

sprevádzajú rôzne druhy zvukových frekvencií. Dekodér<br />

v prístroji tlmoèí informáciu uloženú <strong>na</strong> špeciálne pripravených<br />

AudioStrobe CD do presných vzorcov pulzujúceho<br />

svetla, zosynchronizovaných s relaxaènou hudbou. Sedenia<br />

sú zamerané <strong>na</strong> relaxáciu, uèenie, dobíjanie energie, vizualizáciu<br />

alebo privolanie spánku.<br />

Použitie psychovolkmenu by mali pre vizuálnu stimuláciu,<br />

podobnú blikaniu televízora, konzultova s lekárom<br />

¾udia, ktorí mali epileptický záchvat alebo vážny úraz hlavy.<br />

Postupným používaním sa pocity používate¾a menia.<br />

Záleží <strong>na</strong> schopnosti prispôsobi sa frekvenciám svetla<br />

a zvuku. Pri pravidelnom používaní je možné dosiahnu<br />

aj stavy ve¾mi blízke meditácii. Stimulácia je však predprogramovaná.<br />

Keby ste mali záujem aktívne ju ovplyvni<br />

, môžete to vy<strong>sk</strong>úša v kombinácii s biofeedback<br />

prístrojom. Výrobca je dokonca <strong>na</strong>to¾ko ve¾korysý, že si<br />

z jeho stránky môžete zadarmo stiahnu nové verzie vnútorného<br />

operaèného systému, editovacieho softvéru<br />

a ïalšie sedenia. Prístroj má dostatoènú pamä , môže<br />

poja až 100 programov a štyri druhy audiovån <strong>na</strong>raz.<br />

V používate¾<strong>sk</strong>om – manuálnom – režime môžete experimentova<br />

so zme<strong>na</strong>mi v <strong>sk</strong>utoènom èase v rýchlosti frekvencie,<br />

výške zvuku a vo¾bou medzi synchrónnou a asynchrónnou<br />

stimuláciou.<br />

BLIŽŠÍ POH¼AD NA ŠTRUKTÚRU SEDE-<br />

NÍ. Jednotlivé sedenia vo vašom prístroji pozostávajú<br />

zo segmentov. Každá èas obsahuje rôzne parametre,<br />

ktoré sú definované pre zaèiatok a koniec sedenia.<br />

Napríklad môže by daná èas dlhá 30 sekúnd a s frekvenciou<br />

zaèí<strong>na</strong>júcou sa <strong>na</strong> 10,0 Hz a konèiacou <strong>na</strong> 20,0<br />

Hz. To je parameter LFO (low frequency oscillator).<br />

Frekvencia potom automaticky rovnomerne vystúpi<br />

poèas 30 sekúnd po tejto krivke. Segmenty môže meni<br />

mnoho ïalších doplòujúcich parametrov, <strong>na</strong>príklad hodnoty<br />

farebného jasu – tie sa môžu pohybova od 0 (nijaký)<br />

po 15 (maximálny jas) –, výška a druh alebo modulácia<br />

zvuku, bi<strong>na</strong>urálny efekt, synchronizácia okuliarov<br />

a vytrácanie alebo zosilòovanie svetla a zvuku.<br />

Príklad znázornený <strong>na</strong> obrázku je typická situácia, keï<br />

frekvencia „vy<strong>sk</strong>oèí“ z jednej frekvencie do inej, úroveò<br />

sa vyrovná krivke ïalšieho segmentu a potom <strong>sk</strong>oèí do<br />

tretej frekvencie. Takisto sa môže <strong>na</strong>stavi jas svetla (dva<br />

nezávislé farebné „<strong>sk</strong>oky“), výška zvuku a bi<strong>na</strong>urál<strong>na</strong><br />

frekvencia. Segmenty môžu by vložené až v sto programoch,<br />

ktoré sa ukladajú do knižníc. Každý segment môže<br />

ma iné audiovlny, výšku tónu a ostatné atribúty. Dåžka<br />

programu môže by vïaka dostatoènému miestu v pamäti<br />

takmer ¾ubovo¾ná.<br />

OTVORENIE A ÚPRAVA SEDENIA. Hlavný<br />

poh¾ad <strong>na</strong> Proteus Session Editor (PSE). Po vybraní programu<br />

sa otvorí spodná èas ok<strong>na</strong>. Viaceré<br />

dôležité informácie sú zobrazené <strong>na</strong><br />

spodnej èasti obrazovky: dåžka práve<br />

oz<strong>na</strong>èeného segmentu, názov a celkový<br />

èas programu.<br />

VYTVÁRANIE NOVÉHO<br />

PROGRAMU. Relaxaèné programy<br />

sa pohybujú prevažne v hladinách alfa<br />

a théta. Somatické sedenia zvyèajne stimulujú mozog zo<br />

strednej úrovne hladiny beta (14 Hz) „prebudeného“<br />

stavu cez sériu frekvenèných <strong>sk</strong>okov smerom dole do<br />

hlbokej delty (3 Hz) a v závere sa znova vrátia do frekvenèného<br />

pásma beta. Programy <strong>na</strong> uèenie využívajú<br />

<strong>na</strong>jmä frekvenciu spodnej alfy okolo 8 Hz.<br />

Transformaèné programy, urèené <strong>na</strong> preko<strong>na</strong>nie strachu,<br />

pomoc pri odvykaní od fajèenia alebo <strong>na</strong>dmerného<br />

prejedania, sa obyèajne zaèí<strong>na</strong>jú v bete (16 Hz), klesajú do<br />

alfy (12 Hz) a ïalej zvo¾<strong>na</strong> až <strong>na</strong> dno hladiny théta (4 Hz).<br />

Ku koncu frekvencia stúpne zo 4 Hz <strong>na</strong> 10 Hz a pomaly sa<br />

konèí. Program <strong>na</strong> dobíjanie energie <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>úma frekvencie<br />

od 7,83 Hz do 33 Hz a spä do 18 Hz. Každá frekvencia<br />

prebieha v synchrónnom režime (oèi a uši pulzujú<br />

súhlasne) po dobu 10 sekúnd a potom v striedavom režime<br />

(stimulácia sa strieda medzi pravým a ¾avým okom<br />

a uchom a <strong>na</strong>opak) poèas <strong>na</strong>sledujúcich 10 sekúnd, kým sa<br />

presunie do ïalšej frekvencie. Pomocou PAUSE je možné<br />

dlhšie zosta vo frekvenciách, v ktorých sa cítite dobre<br />

alebo ktoré vás vizuálne fascinujú. Na konci je 4-minútová<br />

integraèná fáza, ktorá <strong>na</strong>vracia do bdelého stavu.<br />

PROGRAMOVANIE. Program by mal ma aspoò<br />

dva segmenty, to umožní vytvori „jemný“ zaèiatok i koniec.<br />

Keï upravujete frekvenciu LFO (LiteFrame a audiofrekvencie),<br />

LF # 1 (èervený jas), LF # 2 (zelený jas), výška<br />

( v HZ) a èas (minúty: sekundy: desatiny sekúnd), môžete si<br />

tiež vybra dodatoèné parametre pre každý segment, ktoré<br />

používa zvuková tabu¾ka. Po uložení ste pripravený <strong>na</strong>hra<br />

si svoj nový program do prístroja <strong>na</strong> testovanie.<br />

NAHRÁVANIE SEDENIA. Sedenia sa <strong>na</strong>hrávajú<br />

pomocou Session Mangr. Oz<strong>na</strong>èíte ¾avým tlaèidlom sedenie,<br />

ktoré chcete <strong>na</strong>hra do prístroja, a zadáte Add to List.<br />

Názvy programov, ktoré chcete prenies , sa zobrazia<br />

v prázdnom prieèinku <strong>na</strong> pravej strane ok<strong>na</strong>. Potom jednoducho<br />

kliknite <strong>na</strong> Send Session Data (Proteus musí by<br />

v režime DL – download) a prenos sa u<strong>sk</strong>utoèní. Session<br />

Ma<strong>na</strong>ger sa tiež používa <strong>na</strong> vytváranie „albumov“ pod¾a<br />

vašich predstáv a potrieb. Ve¾kos sedení sa zobrazuje<br />

vpravo dole. Hodnoty sú v bajtoch, maximum je okolo<br />

20 000 <strong>na</strong> album.<br />

AUDIO WAVEFORM EDITOR. K dispozícii sú 4<br />

základné druhy audiovån ako „stavebné bloky“: sine /èistý<br />

tón, <strong>na</strong>jlepší pre bi<strong>na</strong>urálny efekt), triangle (trošku komplexnejší),<br />

square (dobrý <strong>na</strong> dobíjanie energie) a sawtooth<br />

(ozajstný „budík“). Na dosiahnutie nezvyèajných stereoefektov<br />

môžete <strong>sk</strong>ombinova bi<strong>na</strong>urálny efekt a aj pulzujúci<br />

zvuk. Bi<strong>na</strong>urálne efekty sú vždy v rovnováhe s frekvenciou<br />

LFO. To z<strong>na</strong>mená, že ak <strong>na</strong>stavíte výšku tónu = 200 Hz<br />

(¾avé ucho) a LFO = 10 Hz, vyrovnávajúca frekvencia (pravé<br />

ucho) sa bude rov<strong>na</strong> 210 Hz a bijúcej frekvencii = 10 Hz.<br />

ZASTAVENIE NA CESTE. Psychovolkmeny<br />

a neurotechnológie vo všeobecnosti nesú v sebe posolstvo<br />

nového možného vz ahu k vlastnému životu, dokazujú,<br />

že èlovek môže by pánom svojho vedomia a tým<br />

ovplyvòova svoj osud. Zastavenie a zme<strong>na</strong> uhla poh¾adu<br />

môžu prospie <strong>na</strong> ceste k múdrosti.<br />

Lucie Meisnerová<br />

8/2001 PC REVUE 19


R E V U E<br />

Compaq konèí s platformou Alpha,<br />

štafetu preberá Intel<br />

Posledný júnový týžden svetovými médiami preble<strong>sk</strong>la<br />

správa o tom, že Compaq opúš a procesorovú<br />

platformu Alpha, ktorej ïalší osud za nezverejnených<br />

podmienok prenecháva Intelu, a nový rad svojich<br />

budúcich serverov už bude stava len <strong>na</strong> 64-bitovej architektúre<br />

Intelu s oz<strong>na</strong>èením IA-64, z ktorej vychádza aj<br />

nedávno uvedený procesor Itanium.<br />

Z oficiálneho oznámenia Compaqu vyplýva nieko¾ko<br />

k¾úèových záverov:<br />

l Vytvorenie nového radu serverov Compaq postavených<br />

výhradne <strong>na</strong> architektúre IA-64 a podporujúcich enterprise<br />

operaèné systemy sa u<strong>sk</strong>utoèní do roku 2004.<br />

l Compaq dokonèí vývoj <strong>na</strong>sledujúcej generácie procesorov<br />

Alpha (EV7), ktorá umožní posilnenie výkonu súèasných<br />

Alpha serverov. Procesor novej generácie EV7<br />

Alpha bude uvedený koncom budúceho roku alebo <strong>na</strong><br />

zaèiatku roku 2003.<br />

l Vývoj generácie procesorov Alpha EV8, ktoré mali prís<br />

<strong>na</strong> trh v roku 2005, bude zastavený.<br />

l Compaq preportuje svoje podnikové operaèné systémy,<br />

vývojové nástroje a technológie Tru64 Unix, Open VMS<br />

a NonStop Kernel <strong>na</strong> architektúru IA-64, èo umožní plynulý<br />

prechod aplikácií z platformy Alpha <strong>na</strong> IA-64 jednoduchou<br />

rekompiláciou aplikácií.<br />

l Compaq <strong>na</strong> platforme IA-64 bude podporova okrem toho<br />

aj operaèné systémy Windows 2000 a Linux.<br />

l Nové systémy NonStop Himalaya budú aj <strong>na</strong>ïalej postavené<br />

<strong>na</strong> báze procesorov MIPS, kým nebudú k dispozícii<br />

prvé dodávky systémov <strong>na</strong> platforme Itanium, èo<br />

sa oèakáva v roku 2004 (pôvodne mali systémy Non-<br />

Stop Himalaya prejs do roku 2003 <strong>na</strong> platformu Alpha).<br />

l Compaq prevedie technológiu mikroprocesorov Alpha a<br />

kompilátorov, èas vývojových nástrojov a ¾ud<strong>sk</strong>ých<br />

zdrojov <strong>na</strong> spoloènos Intel.<br />

l Prvé servery ProLiant <strong>na</strong> báze procesora Itanium Compaq<br />

predstaví v 3. štvr roku roku 2001.<br />

Pod¾a podpísanej dohody Compaq prevedie vývojové<br />

nástroje, kompilátory, inžinier<strong>sk</strong>e zdroje a licencie k procesoru<br />

Alpha <strong>na</strong> Intel. V <strong>na</strong>jbližších rokoch ponúkne Intel<br />

zamest<strong>na</strong>nie nieko¾kým stovkám mikroprocesorových<br />

inžinierov, kompilátorových odborníkov a ïalších<br />

zamest<strong>na</strong>ncov, ktorí sa podie¾ali <strong>na</strong> vývojových prácach.<br />

Èas inžinierov zostane v spoloènosti Compaq pracova<br />

<strong>na</strong> súèasnom vývoji ïalšej generácie mikroprocesora<br />

Alpha a po <strong>sk</strong>onèení projektu prejdú do Intelu. Od presunu<br />

technológie a zdrojov z Compaqu do Intelu sa oèakáva<br />

urýchlenie vývoja ïalších generácií procesora Itanium.<br />

Rozhodnutie Compaqu, že vo všetkých svojich highend<br />

serveroch bude perspektívne využíva výhradne èipy<br />

Itanium od Intelu a po dvoch rokoch ukonèí vývoj procesorov<br />

Alpha, prinieslo <strong>na</strong> trhu dramatický pohyb, ktorého<br />

výsledkom je, že konkurenti Intelu <strong>na</strong> poli 64-bitových<br />

èipov sa scvrkli <strong>na</strong> dvojicu: Sun Microsystems so svojím<br />

UltraSparcom a Power od IBM, pretože HP s PA-RISC-om<br />

ohlásilo svoj odchod, resp. ukonèenie vývoja už pred<br />

dvoma rokmi. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že serverový biznis <strong>na</strong><br />

platforme Alpha bol až <strong>na</strong> štvrtom mieste so z<strong>na</strong>èným<br />

odstupom za konkurenciou, rozhodnutie prinieslo<br />

Compaqu urèité uvo¾nenie zdrojov a možnos výraznejšie<br />

sa presadi <strong>na</strong> platforme, ktorá bude <strong>na</strong> trhu prevláda<br />

<strong>na</strong>sledujúcich 15-20 rokov.<br />

Pre Intel je tento krok výz<strong>na</strong>mný vïaka príchodu<br />

dôležitého know-how okolo procesora Alpha, ktoré<br />

využije pri ïalšom vývoji IA-64, ako aj možnosti zí<strong>sk</strong>a do<br />

svojich radov <strong>sk</strong>úsených odborníkov od Compaqu (hoci<br />

Sun a IBM majú rov<strong>na</strong>kú príležitos zamest<strong>na</strong> ich).<br />

Rov<strong>na</strong>ko tak Intel odvedie pozornos Compaqu, ako svetovej<br />

jednotky v PC serveroch, od koketovania s inými<br />

procesorovými platformami. Transakcia by mohla<br />

pomôc Intelu aj v tom, že Compaq je silný aj v kompilátoroch,<br />

ktoré zohrávajú pri dosahovaní maximálneho<br />

výkonu èipov stále dôležitejšiu úlohu. Jed<strong>na</strong> z predností,<br />

ktorá môže Itanium výrazne obohati , je symetrický<br />

multi-threading, proces umožòujúci èipom paralelne pracova<br />

<strong>na</strong> viacerých úlohách, ktorý mal debutova v èipoch<br />

Alpha EV8. Ale symetrický multi-threading podobne ako<br />

VLIW, ktorý je súèas ou èipov Itanium, je bez kompilátorov<br />

umožòujúcich využi paralelne pracujúce èasti mikroprocesora<br />

<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong>niè. Intel sa preto vyjadril, že jednou<br />

z jeho priorít je èo <strong>na</strong>jrýchlejšie <strong>na</strong>štartovanie práce kompilaèného<br />

tímu odborníkov s cie¾om pripravi operaèné<br />

systémy Tru64, OpenVMS a NonStop Himalaya od<br />

Compaqu pre Itanium. Dôvodom záujmu je <strong>sk</strong>utoènos ,<br />

že zákazníkom je jedno, aký èip používajú, ale nie je im<br />

jedno, s akým operaèným systémom pracujú. Èasovú tieseò<br />

obe spoloènosti vyriešili tak, že Compaq urýchli vývoj<br />

èipov Alpha EV6 a EV7, ktoré uzavrú líniu èipov Alpha,<br />

prièom tím špecialistov pracujúci <strong>na</strong> vývoji EV8 sa bude<br />

<strong>na</strong>miesto toho venova Itaniu. Compaq vïaka tomu bude<br />

môc unifikova všetky svoje produkty okolo jedinej procesorovej<br />

platformy. Verzie systémov Tru64 a OpenVMS<br />

pre IA-64 by mali by hotové do roku 2003, verzia systému<br />

NonStop Himalaya o rok ne<strong>sk</strong>ôr.<br />

Prechod z Alphy <strong>na</strong> Itanium však prinesie pre Compaq<br />

viac programovania a dlhšie testovanie. Veï prechod z platformy<br />

MIPS <strong>na</strong> èipy Alpha v high-end serveroch Tandem si<br />

vyžiadal <strong>na</strong>jmenej pä rokov, prièom prvé Tandemy <strong>na</strong> báze<br />

Alpha sa <strong>na</strong> trhu pôvodne ešte len mali objavi v roku 2003.<br />

A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že tieto okolnosti vyústia do<br />

rastu dy<strong>na</strong>miky <strong>na</strong> trhu a vo vz ahoch medzi ve¾kými<br />

dodávate¾mi RISC, kde zostali už iba Sun a IBM. V nevýhodnej<br />

pozícii sa ocitá <strong>na</strong>jmä Sun, pretože musí sám vyvíja aj<br />

servery, aj èipy, <strong>na</strong> rozdiel od jeho rivalov, ktorí sa sústredia<br />

už „iba“ <strong>na</strong> servery. Domnievajú sa však takisto, že<br />

Sunu sa tento pohyb nedotkne <strong>sk</strong>ôr než v rokoch 2003 –<br />

2004, prièom aj tento termín závisí od toho, ako rýchlo si<br />

dokážu technológie Compaqu nájs cestu k Itaniu. Unixové<br />

servery od HP, ktoré sú <strong>na</strong> trhu od roku 1999, vyhovujú<br />

èipom Itanium druhej generácie už teraz bez problémov a<br />

ich posledný model RISC servera od HP s oz<strong>na</strong>èením PA-<br />

RISC 8900 by sa mal <strong>na</strong> trh dosta až v roku 2004.<br />

Compaq kúpil technológiu Alpha v roku 1998 ako<br />

súèas akvizície Digitalu a rad fault-tolerant systémov<br />

NonStop Himalaya v roku 1997 pri kúpe Tandemu.<br />

Procesory Alpha boli síce úspešné, ale Compaq dospel k<br />

názoru, že investova do ich vývoja 250 miliónov USD<br />

roène sa neoplatí. Ušetrené peniaze umožnia spoloènosti<br />

investova do tých oblastí, od ktorých si s¾ubuje rýchlejšiu<br />

návratnos . Niè sa však nemení <strong>na</strong> tom, že Compaq<br />

ešte do konca leta zdoko<strong>na</strong>lí rad high-end AlphaServerov<br />

GS o 1 GHz èip Alpha, a ohrozený zatia¾ nie je ani úmysel<br />

koncom budúceho roka predstavi nový systém <strong>na</strong> báze<br />

procesora budúcej generácie EV7 Alpha, ako aj nový systém<br />

NonStop Himalaya <strong>na</strong> báze MIPS.<br />

Martin Drobný<br />

20 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

O slobodnom softvéri<br />

a open source<br />

JURAJ BEDNÁR<br />

HISTÓRIA. Hnutie slobodného softvéru založil<br />

Richard Stallman, kedysi odborný pracovník <strong>na</strong> MIT.<br />

Pohyboval sa v akademickej komunite, kde bolo zdie¾anie<br />

softvéru aj zdrojových textov samozrejmos ou, každý<br />

videl do všetkého a mohol všade opravova chyby. Potom<br />

však prišla tlaèiareò s proprietárnymi ovládaèmi. Všetko<br />

by bolo v poriadku, ibaže sa èasto zasekla a spapala<br />

papier. Keïže v tom èase sa <strong>na</strong> tlaèenie dos dlho èakalo<br />

a ¾udia, èo chceli tlaèi , stáli vo fronte, bolo dôležité, aby<br />

takáto chyba zbytoène nebrzdila tlaè. Staèila jednoduchá<br />

zme<strong>na</strong> – prepísa ovládaè tak, aby chybu odhalil a informoval<br />

o tom toho, kto práve tlaèí niekde z terminálovej<br />

miestnosti. Ten mohol prís a fyzicky opravi problém<br />

s papierom. Bohužia¾, takémuto riešeniu bolo odzvonené<br />

ešte <strong>sk</strong>ôr, ako sa stihlo realizova . Dôvod bol jednoduchý<br />

– zdrojové kódy ovládaèa neboli prístupné. Pán Stallman<br />

sa však dopoèul, že <strong>na</strong> istej univerzite majú zdrojové<br />

kódy, a preto sa rozhodol, že podnikne dobrodružnonáuèno-prehováraciu<br />

výpravu, aby sa <strong>na</strong> MIT mohlo zase<br />

poriadne, rýchlo a spo¾ahlivo tlaèi . Univerzita zdrojové<br />

kódy <strong>sk</strong>utoène vlastnila. Podpísali však famóznu NDA<br />

(Non-Disclosure-Agreement), takže im aj tak nemohli<br />

pomôc . V MIT nemali právo modifikova ovládaèe k svojej<br />

tlaèiarni, ten, kto ich mal, ich MIT nemohol po<strong>sk</strong>ytnú<br />

pre NDA – a tak sa stalo, že <strong>na</strong> MIT mali tlaèiareò, ktorá<br />

tlaèila, ale musel pri nej niekto permanentne stá .<br />

Odvtedy sa postupne zaèali èasy meni , zdrojové kódy<br />

a právo modifikova ich boli èoraz zriedkavejšie záležitosti.<br />

Pán Stallman sa rozhodol, že to takto nenechá, a podal<br />

výpoveï v MIT. Založil projekt GNU (ktorý z<strong>na</strong>mená GNU’s<br />

Not UNIX – GNU nie je UNIX, èo je famóz<strong>na</strong> rekurzív<strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>ratka). Spoèiatku žil z <strong>na</strong>sporených peòazí a ne<strong>sk</strong>ôr zaèal<br />

univerzitám predáva pá<strong>sk</strong>y so svojím softvérom – èiže<br />

zaèal <strong>na</strong> òom zarába . Vymyslel licenciu GNU/GPL, ktorá<br />

zabezpeèuje práva používate¾a softvéru <strong>na</strong> jeho modifikovanie<br />

a pod., zároveò však zaruèuje, že nikto takýto softvér<br />

nevezme a nezaène ho s pár proprietárnymi zme<strong>na</strong>mi predáva<br />

bez práv, ktoré s ním prišli. Ne<strong>sk</strong>ôr pán Stallman<br />

založil Free Software Foundation (Nadáciu slobodného softvéru).<br />

Keï mal už <strong>sk</strong>oro hotový celý systém GNU (chýbalo<br />

už len jadro), prišiel fín<strong>sk</strong>y študent Linus Torvalds a <strong>na</strong>písal<br />

Linux. V tento deò vzniklo nieèo, èo by sa pod¾a správnosti<br />

malo <strong>na</strong>zýva GNU/Linux (systém GNU s jadrom Linuxu).<br />

Keïže sú však ¾udia leniví, volajú to jednoducho: Linux.<br />

PRINCÍPY SLOBODNÉHO SOFTVÉRU.<br />

Slobodný softvér vám pod¾a definície z Nadácie slobodného<br />

softvéru zaruèuje tieto práva:<br />

l Právo nula je právo spúš a program <strong>na</strong> akýko¾vek úèel,<br />

akýmko¾vek spôsobom chcete.<br />

l Právo jed<strong>na</strong> je právo pomôc si sám zmenou programu,<br />

aby vám èo <strong>na</strong>jlepšie vyhovoval.<br />

l Právo dva je právo pomôc svojmu priate¾ovi distribuovaním<br />

kópií tohto programu.<br />

l Právo tri je právo pomôc vybudova komunitu publikovaním<br />

zdoko<strong>na</strong>lenej verzie, takže ostatní môžu využi<br />

vašu prácu.<br />

Ak máte všetky tieto slobody, program je pre vás slobodný<br />

softvér. No a teraz sa poïme pozrie <strong>na</strong> licenciu<br />

GNU/GPL, ktorá vyvolala taký rozruch. Pán Ballmer<br />

z Microsoftu <strong>na</strong>zval softvér pod touto licenciou „rakovinou,<br />

ktorá sa <strong>na</strong>lepí <strong>na</strong> všetko, èoho sa dotkne“. Táto licencia<br />

má totiž takú vlastnos , že akýko¾vek program odvodený<br />

od GNU/GPL je automaticky pod touto licenciou. Èiže<br />

v podstate žiad<strong>na</strong> firma nemôže legálne zobra zdrojové<br />

texty, prida pár vecí a zobra vám tieto štyri základné slobody.<br />

GNU/GPL však nezabraòuje predávaniu softvéru<br />

a rov<strong>na</strong>ko neinfikuje ani výstup, ktorý za pomoci týchto<br />

programov spravíte (<strong>na</strong>pr. ak <strong>sk</strong>ompilujete svoj program<br />

kompilátorom gcc, ktorý je pod GNU/GPL, licenciu výstupného<br />

súboru to nijako neovplyvní). GNU/GPL teda zabezpeèuje,<br />

že ak slobody dostávate, využívate ich, nemôžete<br />

pri odvodenej práci (èiže modifikovanom programe) tieto<br />

slobody nikomu inému zobra . Je tu ešte jed<strong>na</strong> ve¾mi podstatná<br />

vec: zmeny nemusíte šíri , môžete si ich ponecha<br />

<strong>na</strong> vašom vlastnom poèítaèi a nikomu ich neda . To je vaše<br />

právo. Ak ich šírite, šírite ich so všetkými slobodami.<br />

BSD-LIKE LICENCIE. V prípade, že sa vám tento<br />

aspekt GNU/GPL licencie nepáèi, môžete používa systém<br />

alebo programy pod tzv. BSD-like licenciou. Takto sú licencované<br />

systémy FreeBSD, NetBSD a OpenBSD. Prakticky<br />

hovoria, že si môžete so softvérom robi všetko, ak necháte<br />

v zdrojovom texte copyrightové hlásenie; samozrejme,<br />

rov<strong>na</strong>ko ako GNU/GPL pozbavujú autora kódu akejko¾vek<br />

zodpovednosti za prípadné škody. Ve¾a ¾udí oponuje tejto<br />

èasti licencií slobodného softvéru argumentom, že takéto<br />

nieèo si <strong>na</strong>pr. banka nemôže nikdy dovoli <strong>na</strong>sadi . Treba<br />

poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že väèši<strong>na</strong> proprietárneho softvéru má licenciu,<br />

ktorá autorovi ukladá zodpovednos len do výšky ceny<br />

softvéru. Takže ak používate webový server za dvestotisíc<br />

korún a niekto vám cez tento softvér vykradne bankové<br />

konto a vy budete ma škodu <strong>na</strong>pr. dve miliardy korún,<br />

autor vám vráti tých dvestotisíc korún.<br />

SLOBODNÝ SOFTVÉR A KOMERCIA. Pojmy<br />

slobodný softvér a komerèný softvér sa však vonkoncom<br />

pBezec->;<br />

("%d", nSkok<br />

->GetPos()]);<br />

<strong>SetDlgItemTex</strong><br />

(IDC_STATIC);<br />

nevyluèujú. Red Hat Linux alebo Linux Mandrake – všetko<br />

komerèné produkty, ktoré sú zároveò slobodné. Komerèný<br />

softvér je jednoducho softvér, ktorý sa vyrába <strong>na</strong> úèel<br />

zi<strong>sk</strong>u. To je celkom prirodzené a dokonca ani GNU/GPL<br />

nezakazuje predávanie softvéru. To, èo väèši<strong>na</strong> ¾udí myslí<br />

pod pojmom komerèný softvér, by sa malo <strong>na</strong>zýva správnejším<br />

termínom proprietárny softvér – ten vyjadruje, že<br />

vám softvér nedáva všetky štyri základné slobody.<br />

Ako teda zarobi <strong>na</strong> komerènom slobodnom softvéri?<br />

Existuje viac možností, <strong>na</strong>pr. garancia záruky, dokumentácia,<br />

technická podpora, riešenia <strong>na</strong> mieru. Dokonca si<br />

firma alebo aj èlovek, ktorému chýba nejaká vlastnos<br />

v jeho programe, môže zaplati programátora, aby mu ju<br />

dorobil. Slobodný softvér a komercia sa teda v zásade<br />

vôbec nevyluèujú.<br />

Zaèiatkom devä desiatych rokov niekto <strong>na</strong>šiel spôsob,<br />

ako robi vedecké merania spo¾ahlivosti softvéru. Zobral<br />

nieko¾ko súprav porov<strong>na</strong>te¾ných programov, ktoré robili<br />

rov<strong>na</strong>kú èinnos – úplne rov<strong>na</strong>kú èinnos – v rôznych systémoch,<br />

pretože to boli základné unixové utilitky – ich<br />

èinnos v podstate imituje rov<strong>na</strong>kú vec, pretože <strong>na</strong>sledujú<br />

špecifikáciu POSIX. Èiže robili to isté, ale <strong>na</strong>písali ich<br />

rôzni ¾udia a kód bol vnútri iný, pretože boli písané oddelene.<br />

Test prebiehal tak, že do týchto utilitiek sa strkali<br />

náhodné dáta a testovalo sa, ktorá si svoju úlohu splní.<br />

Najlepšie z toho vyšiel softvér GNU. Proprietárne programy<br />

boli všetky menej spo¾ahlivé. Svoje výsledky teda<br />

publikovali a o pár rokov spravili úplne nové meranie<br />

s novými verziami programov. Programy GNU z toho<br />

vyšli ešte lepšie ako predtým, pretože väèšinu chýb<br />

okamžite opravili, zatia¾ èo proprietárne programy sa<br />

nepohli z miesta.<br />

OPEN SOURCE VÝVOJOVÝ MODEL. A tu<br />

sa dostávame k Ericovi Raymondovi a jeho dielu The<br />

Cathedral and the Bazaar. Pán Raymond opísal vývojový<br />

model okolo slobodného softvéru a s nieko¾kými ïalšími<br />

¾uïmi založili Open Source Initiative. Mysleli si, že anglický<br />

termín Free Software (èo môže z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> slobodný<br />

softvér, ale väèši<strong>na</strong> ¾udí si to prekladá ako softvér, ktorý<br />

je zadarmo) je príliš mätúci. Títo páni sa rozhodli, že<br />

budú certifikova softvérové licencie <strong>na</strong> základe podobných<br />

pravidiel ako Free Software Foundation, ale budú<br />

mu dáva nálepku open source softvér. Rozdiel medzi<br />

opensourcistami a slobodným softvérom je pomerne<br />

malý, ale aj tak: open source hnutie sa zameriava len <strong>na</strong><br />

jednu výhodu slobodného softvéru: <strong>na</strong> lepší vývojový<br />

model, ktorý produkuje kvalitnejší kód ako proprietárne<br />

programy. Definícia open source softvéru je pomerne<br />

jemnejšia a spadajú pod òu aj niektoré licencie, ktoré FSF<br />

neklasifikuje ako slobodný softvér. Tam sa však rozdiely<br />

konèia a oba ,,tábory’’ v podstate <strong>na</strong> vývoji softvéru spolupracujú.<br />

FREEWARE, SHAREWARE A SLOBODNÝ<br />

SOFTVÉR. Je dôležité rozlíši medzi slobodným softvérom<br />

a softvérom pod licenciami freeware a shareware.<br />

Shareware je proprietárny program s iným modelom<br />

fi<strong>na</strong>ncovania (vy<strong>sk</strong>úšaj a kúp), ktorý vám nepo<strong>sk</strong>ytuje iné<br />

slobody ako slobodu nula. Freeware môžete používa ako<br />

len chcete, ale nemáte zdrojové kódy a nemáte právo ho<br />

modifikova . Niektoré freewarové licencie nedovo¾ujú<br />

predávanie takéhoto softvéru. Preto treba dôrazne rozlíši<br />

pojmy freeware, shareware a slobodný softvér. Prvé<br />

dva termíny oz<strong>na</strong>èujú v podstate proprietárny softvér,<br />

ktorý je zadarmo, prichádza však bez slobôd.<br />

PORUŠUJÚ FREESOFTVÉRISTI COPY-<br />

RIGHTY? Mnoho ¾udí si myslí, že tým, že si autori<br />

myšlienok o slobodnom softvéri a ich prívrženci myslia,<br />

že softvér by mal by zadarmo, modifikovate¾ný a pod., sa<br />

dopúš ajú trestnej èinnosti šírením pirát<strong>sk</strong>ych kópií<br />

a reverse-engineeringom. Treba však poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že<br />

opak je pravdou – myšlienky tohto hnutia sa zakladajú<br />

<strong>na</strong> copyrightovom práve a celý princíp je zabezpeèený<br />

licenène. Namiesto obchádzania tohto práva ho teda<br />

využívajú vo svoj prospech.<br />

V tejto súvislosti mi <strong>na</strong>padol výrok Richarda<br />

Stallma<strong>na</strong>. Spomí<strong>na</strong>l, že copyrightové právo v USA<br />

nevzniklo, aby chránilo vydavate¾ov pred stratou peòazí.<br />

Malo chráni koncových klientov pred kupovaním okopírovaných<br />

myšlienok. Teda aby sa nestalo to, že si niekto<br />

kúpi pä kníh od rôznych vydavate¾ov, ktoré majú len<br />

poprehadzované kapitoly a iný obal. Copyrightové právo<br />

malo teda podpori šírenie myšlienok a informácií, nie im<br />

bráni . Aj keï sa toto právo odvtedy nezmenilo, momentálne<br />

slúži <strong>na</strong> úplne iné úèely.<br />

ÈO NA TO SVET? Vo svete sa postupne zaèí<strong>na</strong>jú<br />

zobúdza hlavne vlády niektorých chudobnejších krajín.<br />

22 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

Prichádzajú <strong>na</strong> to, že v podstate ich osud závisí od<br />

milosti a nemilosti amerických firiem – používajú softvér,<br />

ktorý si nemôžu dovoli ma legálne. Tak je to,<br />

samozrejme, aj u nás. Hlavne v Južnej Amerike sa vlády<br />

rozhodli ís <strong>na</strong> vec trošku i<strong>na</strong>k, možno by sme si mali<br />

zobra príklad. Rozhodli sa totiž, že budú používa slobodný<br />

softvér. Upgrade ich nestojí prakticky niè (resp.<br />

smiešnu sumu v porov<strong>na</strong>ní s upgrade proprietárneho<br />

softvéru – náklady sú väèšinou len <strong>na</strong> realizáciu toho<br />

upgrade, ktorý sa prakticky môže vyko<strong>na</strong> centrálne po<br />

sieti s využitím kryptografie <strong>na</strong> zaruèenie bezpeènosti).<br />

Okrem toho pridanie nového poèítaèa je väèšinou len<br />

cenou hardvéru, èiže môžeme poveda , že sa takýto<br />

softvér ve¾mi dobre „škáluje“ <strong>na</strong> viac poèítaèov za menej<br />

peòazí. Nie je to však zïaleka len o peniazoch – vlády<br />

majú zaruèené, že im tam tie americké firmy nedodali<br />

nijaký sledovací softvér. Jed<strong>na</strong>k ušetria množstvo<br />

peòazí (za vybavenie jednej kancelárie proprietárnymi<br />

systémami zaplatia asi to¾ko ako za roèný plat admi<strong>na</strong>,<br />

ktorý môže obsluhova ove¾a viac kancelárií, prípadne<br />

ove¾a viac inštitúcií). V prípade, že nejakú vlastnos<br />

v slobodnom softvéri nemajú, zaplatia si tím programátorov,<br />

ktorý im problém vyrieši – ešte stále to vyjde<br />

nieko¾konásobne lacnejšie ako proprietárne riešenie.<br />

A teda sú si v podstate sami sebe pánmi. Ešte ïalej sa<br />

dostalo <strong>na</strong>príklad Mexiko, ktoré dodalo do škôl nieko¾ko<br />

tisíc poèítaèov. Tie sú však pripojené <strong>na</strong> sie a vo¾né<br />

výpoètové cykly sa využívajú v gigantickom Beowulf<br />

klastri, takže si mexické univerzity môžu dovoli<br />

vý<strong>sk</strong>um, <strong>na</strong> ktorý by i<strong>na</strong>k potrebovali superpoèítaèe<br />

a tie si z pochopite¾ných dôvodov Mexiko dovoli<br />

nemôže. Namiesto lamentovania <strong>na</strong>d tým, aký je softvér<br />

drahý a èo ten slobodný všetko nevie, sa <strong>na</strong> to pozreli<br />

reálne, zobrali si kalkulaèku a výsledok bol jasný.<br />

HODNOTA SLOBODNÉHO SOFTVÉRU.<br />

Keï je nieèo zadarmo, nez<strong>na</strong>mená to automaticky, že to<br />

nemá žiadnu hodnotu. Pravý opak je pravdou – hlavne<br />

v oblasti free softvéru. Ktosi povedal, že softvér je ako sex<br />

– je <strong>na</strong>jlepší, keï je zadarmo. Aj keï pôvodná myšlienka<br />

znela <strong>sk</strong>ôr ironicky, myslím si, že je doslova pravdivá<br />

(hlavne v tej softvérovej èasti). David A. Wheeler sa rozhodol<br />

zmera rozsah typickej distribúcie systému<br />

GNU/Linux a pomocou existujúcich ekonomických modelov<br />

vypoèíta , ko¾ko by vývin takého gigantického projektu<br />

stál v proprietárnom modeli. Celú štúdiu môžete nájs<br />

<strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.dwheeler.com/sloc/redhat71-v1/<br />

redhat71sloc.html.<br />

Pán Wheeler zobral distribúciu Red Hat Linux 7.1 –<br />

presnejšie zdrojové texty tejto distribúcie – a spoèítal<br />

poèet riadkov kódu. Potom odstránil automaticky generovaný<br />

kód (<strong>na</strong>pr. automaticky vygenerované lexikálne<br />

a<strong>na</strong>lyzátory) a duplikátne súbory a <strong>na</strong> výsledky použil<br />

model COCOMO <strong>na</strong> výpoèet ceny vývoja a potrebného<br />

èasu. Zistil, že 50,36 % kódu je pod GPL. Za týmto kódom<br />

<strong>na</strong>sledujú licencie MIT (8,28 %) a LGPL (7,64 %).<br />

Poèet fyzických riadkov kódu je ešte zaujímavejší. Pri<br />

spomí<strong>na</strong>nej distribúcii Red Hat Linux 7.1 je to viac ako 30<br />

miliónov riadkov kódu. Microsoft Windows 3.1 má údajne<br />

3 milióny riadkov, Windows 95 15 miliónov<br />

a Windows NT 5.0 20 miliónov. Systém Solaris of firmy<br />

Sun (okolo roku 2000) má 7-8 miliónov riadkov. Systém<br />

letovej kontroly vesmírnych lodí NASA má 420-tisíc riadkov<br />

kódu <strong>na</strong> lodi a 1,4 milió<strong>na</strong> riadkov <strong>na</strong> Zemi.<br />

Aká je teda hodnota tohto systému? Pod¾a spomí<strong>na</strong>ného<br />

modelu COCOMO by vývoj trval 7955,75 èlovekorokov<br />

(teda ak by <strong>na</strong> òom robilo tisíc ¾udí, trval by im<br />

vývoj asi 7,9 roka). Pán Wheeler už za nás vypoèítal aj<br />

to, èo by to stálo. Pod¾a štatistík je momentálne priemerný<br />

plat programátora 56 286 USD za rok, priemerný<br />

overhead je 2,4 (iné náklady za programátora – auto,<br />

mobil, poèítaè, elektri<strong>na</strong>, zdravotná starostlivos ...).<br />

Z toho nám vychádza ce<strong>na</strong> za vývoj celého Red Hat<br />

Linuxu 7.1: 1 074 713 481 USD. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že<br />

Red Hat Linux zïaleka nie je <strong>na</strong>jväèšia distribúcia, SuSE<br />

Linux sa už dodáva <strong>na</strong> DVD (zdrojové texty Red Hat<br />

Linuxu 7.1 sa dodávajú <strong>na</strong> dvoch CD). Debian GNU/Linux<br />

je tiež ove¾a väèší ako Red Hat.<br />

Samozrejme, tieto výsledky netreba chápa zle – sú<br />

adaptáciou proprietárneho modelu vývoja <strong>na</strong> open source<br />

vývoj, v ktorom sa jed<strong>na</strong> a tá istá èas kódu aj<br />

nieko¾kokrát do roka úplne prepíše, zlepší a opraví,<br />

prièom pôvodný model ráta s presnou a<strong>na</strong>lýzou a cieleným<br />

programovaním.<br />

GNU/LINUX A SERVERY. Systém GNU/Linux sa<br />

<strong>na</strong>jèastejšie používa <strong>na</strong> serverových systémoch. Dôvodov<br />

je nieko¾ko:<br />

l stabilita<br />

l unixové jadro<br />

l dostupnos kvalitného serverového softvéru<br />

l dostupnos kvalitných vývojových nástrojov<br />

Samozrejme, netreba opomí<strong>na</strong> systémy BSD, ktoré<br />

sú v mnohých oblastiach ešte kvalitnejšie (samotný<br />

Microsoft používa FreeBSD v serverovej farme Hotmail).<br />

GNU/LINUX NA DESKTOPE. Sám som donedáv<strong>na</strong><br />

neveril, že aj toto bude niekedy možné. Po tom, èo<br />

som sa stal èlenom vývojového tímu projektu KDE<br />

a preložil KDE 1.x do slovenèiny, sa toho zaèalo meni<br />

pomerne ve¾a. V momentálnych a budúcich verziách systémov<br />

GNU/Linux už nebude problém s podporou slovenèiny<br />

vïaka novým XFree86-4.1, èo je zásluhou hlavne<br />

pá<strong>na</strong> Toma<strong>na</strong> a Sta<strong>na</strong> Medunu. Po kúpe firmy StarDivision<br />

firmou Sun Microsystems sa uvo¾nili zdrojové texty balíka<br />

StarOffice, ktorý sa momentálne vyvíja pod názvom<br />

OpenOffice, už netreba <strong>na</strong>rieka , že tu nie je kvalitný office.<br />

Tento je dokonca slobodný. Nové Koffice 1.1, ktoré má<br />

vyjs v auguste, je tiež krásne – v posledných beta verziách<br />

je vyriešený import formátov Microsoft Office<br />

a problém nie je ani so slovenèinou – vïaka Stanovi<br />

Višòov<strong>sk</strong>ému sa k vám celý balík koffice bude prihovára<br />

po sloven<strong>sk</strong>y. Pridajme k tomu nízku cenu a možnos<br />

sie ovej práce (jeden výkonný Xserver a kopu 486 terminálov)<br />

a máme tu de<strong>sk</strong>topové riešenie, ktorému <strong>sk</strong>utoène<br />

niè nechýba.<br />

ZÁVER. Ak ste sa teda dopracovali až sem, budem<br />

rád, ak systém GNU/Linux vy<strong>sk</strong>úšate. Kde ho zoh<strong>na</strong> ?<br />

Najnovšie verzie môžete, samozrejme, stiahnu z internetu<br />

(presné adresy nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>www</strong>.linux.<strong>sk</strong> alebo<br />

<strong>www</strong>.linux.org). Tým z vás, ktorí nemajú rýchlu linku <strong>na</strong><br />

nieko¾ko imidžov, odporúèam použi niektorú z „<strong>na</strong>pa-<br />

¾ovacích služieb“, kde si posledné CD s vaším vybratým<br />

Linuxom môžete objed<strong>na</strong> (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.burncd.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.<br />

vypalcd.cz, <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong>). V prípade, že nechcete<br />

niè inštalova , vy<strong>sk</strong>úšajte SuperRescue CD, ktoré staèí<br />

<strong>na</strong>bootova (chce to však menšiu z<strong>na</strong>los Unixu, hádam<br />

vám s tým niektorý z priate¾ov pomôže). V prípade, že<br />

máte miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (nepotrebujete ani vlastnú partíciu),<br />

odporúèal by som vám Linux Mandrake alebo ktorúko¾vek<br />

inú distribúciu.<br />

Keïže <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u už existujú firmy po<strong>sk</strong>ytujúce profesionálnu<br />

technickú podporu alebo firmy, ktoré vás do<br />

tajov Linuxu zaškolia, vydávajú sa knižky s linuxovou<br />

tematikou, je to lacné a priate¾<strong>sk</strong>é, nevidím dôvod, preèo<br />

by sa slobodný softvér a open source vývojový model<br />

nemohol uplatni aj u nás. Chce to len... chcie .<br />

Na doplnenie pripájame exkluzívne rozhovory s dvoma top<br />

osobnos ami pôsobiacimi v oblasti slobodného softvéru<br />

a open, resp. shared source.<br />

Ü<br />

24 PC REVUE 8/2001


u ROZHOVOR S Richardom Stallmanom<br />

Richard Stallman je predsedom, vedúcou osobnos ou Free<br />

Software Foundation a zakladate¾om projektu GNU. Okrem<br />

toho je autorom mnohých aplikácií, ktoré používame denne<br />

– a bez obmedzení.<br />

u PCR: Projekt GNU a Free Software Foundation ve¾mi usilovne<br />

pracujú <strong>na</strong> vývoji operaèného systému kompletne<br />

založeného <strong>na</strong> slobodnom softvéri. Akú zmenu do nášho<br />

života vlastne prináša softvérová sloboda?<br />

w RS: Slobodný softvér z<strong>na</strong>mená, že vy, používatelia,<br />

máte v rukách plnú moc vybra si a riadi softvér, ktorý<br />

chcete používa . Pri neslobodnom softvéri má túto moc<br />

v rukách vlastník programu.<br />

Najjednoduchšie sa celá záležitos vysvetlí <strong>na</strong> príklade<br />

kuchár<strong>sk</strong>eho receptu. Poèítaèový program sa ve¾mi podobá<br />

<strong>na</strong> kuchár<strong>sk</strong>y recept: každý program je vlastne zoz<strong>na</strong>mom<br />

krokov, ktoré sa musia vyko<strong>na</strong> , aby<br />

sme dospeli k istému výsledku.<br />

¼udia, ktorí používajú recepty (èiže spravidla<br />

tí, ktorí varia), si ich èasto <strong>na</strong>vzájom<br />

požièiavajú a vymieòajú. Neraz si pritom<br />

recept aj upravia, <strong>na</strong>príklad pridajú menej<br />

soli èi, <strong>na</strong>opak, viac húb, prípadne spravia aj<br />

väèšie zmeny. Ak si recept upravíte a uvaríte<br />

pod¾a neho nieèo svojim priate¾om,<br />

môžete oèakáva , že vás poprosia: „Mohol<br />

by si mi da ten recept?“ Vtedy vy svoju verziu<br />

receptu zapíšete a dáte ju záujemcovi<br />

k dispozícii.<br />

¼udia, ktorí používajú programy, to robia<br />

podobne: <strong>na</strong>vzájom si programy po<strong>sk</strong>ytujú,<br />

upravujú a šíria modifikované verzie. Neslobodný<br />

softvér má však „majite¾a“, ktorý<br />

sa vám v práve spomí<strong>na</strong>ných èinnostiach<br />

s<strong>na</strong>ží zabráni .<br />

Neslobodný softvér nerešpektuje vašu<br />

slobodu. Ak nie ste spokojní s èinnos ou<br />

takéhoto programu, nemôžete si ho upravi<br />

ani <strong>na</strong>ja programátora, aby vám ho upravil pod¾a vašich<br />

predstáv. Nemáte možnos ani len zisti , èo tento program<br />

robí v <strong>sk</strong>utoènosti. (Èo ak má tento program nedokumentované<br />

zadné dvierka alebo špehuje používate¾ovu<br />

èinnos ? Na túto otázku nikto nevie odpoveda .) A ak urobíte<br />

kópiu takéhoto programu pre svojho priate¾a, budete<br />

oz<strong>na</strong>èený za „piráta“ a strèia vás do basy. Len si zvážte,<br />

o èo tu ide: pomoc kolegovi je morálne ekvivalentná<br />

<strong>na</strong>padnutiu lode! Takýto prístup k morálke je perverzný.<br />

Slobodný softvér vám umožòuje neobmedzene ho<br />

používa , upravova pod¾a vlastných predstáv a potrieb.<br />

Môžete neobmedzene spolupracova s ostatnými používate¾mi<br />

tohto programu, èi už pri jeho používaní,<br />

alebo úpravách.<br />

u PCR: Aký je rozdiel medzi hnutiami Free Software a Open<br />

Source a èo majú spoloèné?<br />

w RS: Povedané v <strong>sk</strong>ratke, slobodný softvér je politická<br />

filozofia, zatia¾ èo open source je metodológia vývoja<br />

softvéru.<br />

Pod¾a hnutia Free Software má softvér rešpektova<br />

vašu slobodu pomáha sám sebe a iným ¾uïom, teda<br />

požiadavka <strong>na</strong> slobodu je u nás etickým imperatívom.<br />

Open source tvrdí, že je vhodné, ak vám softvér dovo¾uje<br />

pomôc sebe a iným ¾uïom, teda pre nich je to praktická<br />

záležitos . Tieto dve hnutia majú dostatoène ve¾a spoloèného,<br />

aby mohli z èasu <strong>na</strong> èas spolupracova , ale spomenutý<br />

filozofický nesúlad je zásadný.<br />

u PCR: Apple vyvíja systém Darwin, ktorý je v podstate<br />

založený <strong>na</strong> BSD a tvorí jadro ich MacOS X. Darwin je otvorený<br />

kód (open source), ale vy ho nepovažujete za slobodný<br />

softvér. Preèo?<br />

w RS: V licencii, pod ktorou Apple vyvíja svoj systém<br />

Darwin – Apple Public Source License – chýba možnos ,<br />

ktorá je pod¾a nás jednou zo základných možností pre<br />

slobodný softvér: možnos urobi si vlastnú modifikovanú<br />

verziu programu, ktorú budete v praxi používa , bez<br />

zverejòovania jej zdrojových textov.<br />

Pri slobodnom softvéri si môžete program upravi<br />

a používa jeho upravenú verziu. Môžete upravenú verziu<br />

tohto programu zverejni , ale nikto vás nenúti. Rozhodnutie<br />

je <strong>na</strong> vás.<br />

Apple však aj tak používa svoju APSL len pre menej<br />

zaujímavé èasti MacOS, konkrétne pre tie èasti, ktoré sú<br />

viac èi menej ekvivalentné softvéru, ktorý už v GNU/<br />

Linux máme a ktoré by ani s lepšou licenciou neboli pre<br />

Slobodný svet ve¾kým prínosom. Skutoène zaujímavé<br />

èasti MacOS sú stále tajné – nie sú pod open source.<br />

[Poz<strong>na</strong>menávam, že ak používam súslovie Slobodný<br />

svet èiže svet, v ktorom sa používa výluène slobodný softvér,<br />

používam úmyselne rov<strong>na</strong>ké súslovie, ktoré poèas<br />

studenej vojny oz<strong>na</strong>èovalo nekomunistický svet.<br />

Prirov<strong>na</strong>nie je zámerné.]<br />

u PCR: Microsoft ohlásil svoj shared source. Je to pre<br />

Microsoft krok vzad èi vpred?<br />

w RS: Je to ve¾mi malý krôèik. Iba popredné spoloènosti<br />

a univerzity si môžu dovoli podpísa NDA (Non-<br />

Disclosure Agreement, dohovor o po<strong>sk</strong>ytnutí sprístupnených<br />

informácií tretej strane – pozn. redaktora), aby zí<strong>sk</strong>ali<br />

prístup k zdrojovým textom. Zí<strong>sk</strong>ajú tak isté výhody,<br />

ale za cenu, že zradia svojich spoloèníkov. Pre obyèajného<br />

používate¾a sa nezmení vôbec niè.<br />

u PCR: Myslíte si, že idea slobodného softvéru prežije alebo<br />

nás pohltia softvérové spoloènosti a proprietárny softvér?<br />

w RS: V kampani o slobodu závisí výsledok od verejnosti.<br />

Závisí od vašich èitate¾ov (pán Stallman myslí teraz konkrétne<br />

<strong>na</strong> èitate¾ov PCR – pozn. redaktora). Ak bude <strong>na</strong> slobode<br />

nástoji dostatoène ve¾a ¾udí, sloboda má šancu<br />

zví azi .<br />

R E V U E<br />

u PCR: Èo to z<strong>na</strong>mená, keï je softvér slobodný a zároveò<br />

komerèný (teda vyrábaný pre zi<strong>sk</strong>)? Funguje táto kombinácia?<br />

w RS: Softvér je slobodný, ak licencia <strong>na</strong>ò rešpektuje isté<br />

špecifické slobody. Softvér je komerèný, ak je prepojený<br />

s biznisom, èo spravidla z<strong>na</strong>mená, že ide aj o zi<strong>sk</strong>, ale to<br />

nie je jediná možnos , ako môže by softvér s biznisom<br />

prepojený. Tieto podmienky sú vzájomne nezávislé. Ak sú<br />

splnené obe, potom je taký softvér slobodný a komerèný.<br />

Prvý slobodný komerèný softvérový balík v modernom<br />

hnutí Free Software bol Ghostscript. Ten bol vyvinutý<br />

s cie¾om po<strong>sk</strong>ytnú GNU systému interpreter PostScriptu,<br />

no zároveò pre svojho autora predstavoval základ úspešného<br />

biznisu, a to viac než 10 rokov. GNU kompilátor ADA<br />

je takisto slobodný komerèný softvér – jeho vývojári<br />

založili spoloènos Ada Core Technologies, ktorej jedinou<br />

èinnos ou je po<strong>sk</strong>ytovanie podpory pre GNU Ada.<br />

Rozsiahle èasti GNOME (GNU grafické de<strong>sk</strong>topové prostredie)<br />

vyvíjali spoloènosti ako Ximian a RedHat, takže<br />

tie sú tiež komerèné.<br />

MySQL je ïalším príkladom slobodného komerèného<br />

softvéru.<br />

u PCR: Aký máte názor <strong>na</strong> softvér, ktorý je<br />

sám slobodný, ale <strong>na</strong>pr. vyžaduje pre svoju<br />

kompiláciu neslobodný kompilátor?<br />

w RS: To je komplikovaná situácia. Program<br />

sám osebe je slobodný, ale keïže nemôže<br />

beža <strong>na</strong> slobodnej platforme, je v Slobodnom<br />

svete nepoužite¾ný.<br />

Situácia sa však môže zmeni . Ak niekto<br />

vytvorí slobodný kompilátor, ktorý by vedel<br />

tento program <strong>sk</strong>ompilova , ten istý program<br />

by sa stal v Slobodnom svete použite¾ným,<br />

a to bez toho, že by sa akoko¾vek<br />

zmenil.<br />

V prvých dòoch existencie projektu GNU,<br />

ešte predtým, než som <strong>na</strong>písal GNU C kompilátor,<br />

všetky <strong>na</strong>še programy sa <strong>na</strong>chádzali<br />

v tejto neveselej situácii. Všetky boli slobodným<br />

softvérom, ale bez neslobodného kompilátora<br />

C jazyka sa nedali spusti . Vedel<br />

som však, že táto situácia sa po èase zmení,<br />

lebo som tak èi tak musel pre systém GNU <strong>na</strong>písa C kompilátor.<br />

u PCR: Napríklad keï Borland uviedol svoj Kylix pre<br />

GNU/Linux, môžeme oèakáva softvér, ktorý sám bude slobodný,<br />

ale nebude možné <strong>sk</strong>ompilova ho slobodnými kompilátormi.<br />

Je tento softvér pod¾a vás <strong>na</strong>ozaj slobodný?<br />

w RS: Je to slobodný softvér, ale nie je použite¾ný v slobodnom<br />

operaènom systéme, nie je prístupný ¾uïom,<br />

ktorí trvajú <strong>na</strong> svojej slobode.<br />

u PCR: Svojho èasu tu boli problémy s Qt a KDE, ešte v èase,<br />

keï Qt nebol slobodný softvér. Je tento problém dnes definitívne<br />

za <strong>na</strong>mi?<br />

w RS: KDE bolo (a stále je) slobodné GUI de<strong>sk</strong>topové prostredie,<br />

ktoré bolo závislé od neslobodnej knižnice Qt.<br />

Neslobodná knižnica je to isté ako neslobodný kompilátor<br />

– ak program <strong>na</strong> svoj beh potrebuje niektorý z týchto<br />

dvoch prostriedkov, môže by v prísnom zmysle slova slobodný,<br />

ale do Slobodného sveta nezapadá.<br />

GUI de<strong>sk</strong>top je nieèo, èo v GNU/Linuxe chýbalo a èo je<br />

ve¾mi potrebné. Práve preto bol problém s KDE taký<br />

dôležitý. My sme z toho dôvodu rozbehli dve paralelné<br />

s<strong>na</strong>hy <strong>na</strong> riešenie:<br />

l GNOME, nový GUI de<strong>sk</strong>top, ktorý nezávisel od Qt<br />

l Harmony, slobodná náhrada za Qt<br />

Vývojári Qt <strong>na</strong>koniec odpovedali <strong>na</strong> tieto s<strong>na</strong>hy zmenou<br />

licencie pre Qt. Qt je dnes k dispozícii pod GNU GPL<br />

8/2001 PC REVUE 25


R E V U E<br />

a my sme <strong>na</strong> Harmony prestali ïalej pracova (už nebol<br />

dôvod).<br />

Problém s KDE bol teda vyriešený, ale nevyriešil sa<br />

sám od seba. Museli sme neochvejne zastáva slobodu<br />

a ukáza odhodlanie, že <strong>na</strong> udržanie <strong>na</strong>šej slobody sme<br />

ochotní vy<strong>na</strong>loži obrov<strong>sk</strong>ú s<strong>na</strong>hu.<br />

n ROZHOVOR S Bernhardom Rosenkraenzerom<br />

(bero@redhat.com)<br />

u PCR: Ak chce používate¾ ma úplne slobodný operaèný<br />

systém, môže použi GNU/Linux alebo niektorý systém<br />

BSD. Prichádzajú však mnohé ïalšie alter<strong>na</strong>tívy,<br />

konkrétne GNU/Hurd a Atheos. Aký názor máte <strong>na</strong> tieto<br />

systémy?<br />

w RS: Najdôležitejšie je používa slobodný operaèný<br />

systém a v òom slobodné programy, aby ste sa o svoju<br />

slobodu nepripravili. Ktorý operaèný systém používa ,<br />

to nie je až taká dôležitá otázka.<br />

u PCR: V týchto dòoch sa objavujú mnohé embedded riešenia,<br />

založené <strong>na</strong> GNU/Linux. Napríklad Agenda Computing<br />

predáva lacný PDA, založený <strong>na</strong> GNU/Linux. Vnímate to<br />

ako pozitívny fakt?<br />

w RS: Áno, ve¾mi. Na druhej strane tieto systémy potrebujú<br />

ešte ve¾a práce, pokým budú pripravené <strong>na</strong> slobodu<br />

v oblasti handheldov.<br />

u PCR: Ste toho názoru, že softvér v špecifických zariadeniach<br />

(<strong>na</strong>pr. v mobiloch) by tiež mal by slobodný?<br />

w RS: Nad týmto problémom som uvažoval už<br />

nieko¾kokrát. Ak je poèítaè súèas ou takého produktu,<br />

ktorý sa <strong>na</strong>vonok ako poèítaè neprejavuje (<strong>na</strong>pr. hodinky,<br />

mikrovlnná rúra) a nedajú sa <strong>na</strong>ò inštalova programy,<br />

potom sa tu ani otázka slobodného softvéru nevynára.<br />

Nikto nedistribuuje proprietárne softvérové balíky,<br />

ktoré by ste si mali inštalova do mikrovlnnej rúry,<br />

takže tu niet problému so slobodou.<br />

Len èo sa však toto zariadenie prejavuje <strong>na</strong>vonok<br />

ako poèítaè, ako <strong>na</strong>pr. PDA a èo<strong>sk</strong>oro – ak už aj nie hneï<br />

– mobily, potom sa vynárajú záležitosti týkajúce sa<br />

poèítaèov a softvéru, a softvér musí by slobodný.<br />

Dnes existuje ešte jeden prípad zariadení, keï by<br />

softvér mal by slobodný, ale z iného dôvodu: v prípade,<br />

že toto zariadenie dokáže komunikova so sie ou.<br />

Dôvodom je, že takéto zariadenie by mohlo ma zadné<br />

dvierka alebo by vás mohlo špehova . Jediný spôsob,<br />

akým sa používatelia môžu presvedèi , že zariadenie je<br />

dôveryhodné, spoèíva v možnosti pre<strong>sk</strong>úma , zmeni<br />

a preinštalova softvér v tomto zariadení.<br />

Pozrite si stránku <strong>www</strong>.spyinteractive.com, tam nájdete<br />

o tomto probléme viac. Èasto sa tento problém<br />

objavuje pri sie ových TV prijímaèoch, ale rov<strong>na</strong>ko sa<br />

týka aj mikrovlnných rúr, ak tie vedia komunikova so<br />

sie ou.<br />

u PCR: Má filozofia Free Software nieèo spoloèné s komunistickým<br />

svetonázorom?<br />

w RS: Medzi <strong>na</strong>šou komunitou a Sovietom nie je <strong>sk</strong>oro<br />

nijaká podobnos . My kladieme dôraz <strong>na</strong> slobodu,<br />

decentralizáciu a dobrovo¾nú spoluprácu. To nie sú veci,<br />

ktorými by Soviet zostal v povedomí ¾udí. Práveže <strong>sk</strong>ôr<br />

proprietárny softvér pripomí<strong>na</strong> éru Sovietu. Podrobnejšie<br />

vysvetlenie nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.gnu.org/<br />

philosophy/why-free.html.<br />

Naši neprajníci nás <strong>na</strong>zývajú komunistami, lebo sa<br />

¾ahšie oponuje voèi komunizmu než voèi <strong>na</strong>šim <strong>sk</strong>utoèným<br />

náh¾adom.<br />

u PCR: Vïaka za interview.<br />

Ü<br />

Linux sa stal jeho primárnym operaèným systémom v roku<br />

1994, keï ho zoh<strong>na</strong>l v ktoromsi poèítaèovom obchode ako<br />

súpravu 75 inštalaèných di<strong>sk</strong>iet. Keïže vïaka zábavkám<br />

monopolných telekomunikaèných spoloèností nemal v tom<br />

èase pripojenie <strong>na</strong> internet, musel ís ažkou cestou a rieši<br />

si všetky problémy sám (èo sa, samozrejme, nezaobišlo bez<br />

èítania zdrojových textov).<br />

V roku 1998 Bernhard koneène zí<strong>sk</strong>al pripojenie <strong>na</strong><br />

internet. Obzrel si vtedy nový Red Hat Linux 5.2 a zistil, že<br />

v òom stále chýba množstvo vecí, ktoré si on spravil poèas<br />

rokov 1994 – 1998 vo svojej inštalácii Linuxu. Uvo¾nil teda<br />

svoju vlastnú verziu BeroLinux 1.0. Onedlho boli tieto<br />

zmeny pripojené k distribúcii Mandrake, ktorú však<br />

Bernhard ne<strong>sk</strong>ôr opustil, keï dostal ponuku <strong>na</strong> prácu od<br />

firmy Red Hat.<br />

Teraz je Bernhard vývojárom v Red Hate; spravuje 150<br />

balíkov v Red Hat Linuxe a 164 balíkov v Powertools.<br />

Takisto spravil poèiatoèný port Red Hat Linuxu <strong>na</strong> S/390.<br />

Jeho momentálne projekty sú: oblas Red Hat Contrib, KDE<br />

bez X, QGtkWidget (pre interoperabilitu KDE a GNOME).<br />

Bernhard súhlasil, že sa s <strong>na</strong>mi porozpráva o licenciách,<br />

pretože je vlastníkom servera <strong>www</strong>.shared-source.com, kde<br />

píše o posledných aktivitách Microsoftu v oblasti uvo¾òovania<br />

zdrojových textov.<br />

u PCR: O èom je celý program shared source? Preèo<br />

nemôžeme poveda , že shared source je open source?<br />

w Bero: Shared source je posledný marketingový nástroj<br />

Microsoftu. Mnoho ¾udí zis uje, že open source produkty,<br />

ako operaèný systém Linux, webový server Apache èi prostredia<br />

GNOME a KDE, sú èasto lepšie a vyvíjajú sa podstatne<br />

rýchlejšie než ich proprietárne alter<strong>na</strong>tívy.<br />

Microsoft <strong>na</strong> tento fakt zareagoval vyhlásením, že bude<br />

svoje produkty uvo¾òova pod novým typom licencie, tzv.<br />

shared source.<br />

Microsoft tvrdí, že shared source má všetky výhody<br />

open source, a pritom nemá isté vlastnosti, ktoré sú<br />

pod¾a Microsoftu v modeli open source nevýhodné.<br />

Ak sa však pozriete <strong>na</strong> podrobnosti <strong>sk</strong>ryté za shared<br />

source, je zrejmé, že sa toto tvrdenie nemôže sta <strong>sk</strong>utoènos<br />

ou.<br />

Open source, jednoducho povedané, dáva každému právo<br />

vidie kompletný zdrojový kód (èitate¾ný kód, ktorý sa<br />

používa <strong>na</strong> vytvorenie aplikácie), modifikova ho, redistribuova<br />

ho v modifikovanej aj v nemodifikovanej forme.<br />

Shared source <strong>na</strong> druhej strane dáva iba vybraným<br />

ve¾kým spoloènostiam právo pozera si èasti zdrojového<br />

kódu, ktorý však nesmie by modifikovaný ani kompilovaný<br />

(t. j. prevedený do spustite¾nej podoby, ktorú vie<br />

preèíta poèítaè, a nie programátor). Takisto nesmie by<br />

redistribuovaný, èi už v modifikovanej, alebo nemodifikovanej<br />

forme. Dokonca aj za týchto podmienok daná spoloènos<br />

musí za takéto licencovanie plati . (Poznámka<br />

redaktora: O tom, ktoré spoloènosti takýto prístup k zdrojovým<br />

textom zí<strong>sk</strong>ajú, rozhoduje Microsoft.)<br />

Microsoft tvrdí, že shared source zaistí interoperabilitu,<br />

tak ako to robí open source. No ak chcete (pri open source)<br />

<strong>na</strong>písa nový textový procesor, môžete jeho kompatibilitu<br />

s existujúcimi formátmi súborov zabezpeèi <strong>na</strong>príklad tak,<br />

že si prezriete, prípadne <strong>sk</strong>opírujete èasti kódu z iných<br />

(open source) editorov. Ibaže vzh¾adom <strong>na</strong> to, že len vybraná<br />

<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zákazníkov (Microsoftu) dostane prístup<br />

k zdrojovému kódu, nemôžete ani pomyslie <strong>na</strong> to, že by<br />

ste sa mohli pozrie <strong>na</strong> kód, ktorý zais uje prácu so súbormi<br />

v programe Microsoft Word. Ak nie ste ve¾ká firma, do<br />

úzkej <strong>sk</strong>upiny spoloèností s udelenou shared source licenciou<br />

sa nedostanete. Microsoft vám len tak z nièoho niè<br />

nedá prístup k zdrojovým kódom relevantných èastí<br />

Wordu 2000, ak by ste im povedali: „Ideme <strong>na</strong>písa nový textový<br />

procesor pre Linux, a keïže chceme by èo <strong>na</strong>jkompatibilnejší<br />

s vašimi produktmi, prosím, pošlite nám zdrojový kód<br />

Microsoft Wordu, aby sme mohli zabezpeèi , že vieme bez<br />

problémov importova a exportova súbory Word.“<br />

Reverzné inžinierstvo s úèelom zabezpeèi interoperabilitu<br />

považuje za korektnú èinnos dokonca aj zákon<br />

DMCA (Digital Millennium Copyright Act – pozn. redaktora),<br />

ale Microsoft sa aj pri shared source všemožne<br />

s<strong>na</strong>ží reverzné inžinierstvo potlaèi . Vlastníctvo široko<br />

používaných súborových formátov a èo <strong>na</strong>jväèšie<br />

znemožnenie interoperability s potenciálnou konkurenciou<br />

sú k¾úèové èasti pokusov Microsoftu rozšíri ich „takmermonopol“<br />

<strong>na</strong> iné trhy.<br />

Ak to zhrniem, tzv. shared source je pokus (Microsoftu)<br />

prinúti firmy, aby sa pozerali <strong>na</strong> kód bez toho, aby<br />

z neho mali nejaký úžitok – môžu h¾ada potenciálne<br />

problémy, ale nemôžu ich opravi , dokonca ani <strong>na</strong> svoje<br />

osobné použitie. Ïalšou výhodou pre Microsoft je, že<br />

¾udia, ktorí nepoz<strong>na</strong>jú podrobnosti, si spoja open source<br />

a shared source a budú si myslie , že Microsoft chce dobre<br />

spolupracova s komunitou, zatia¾ èo robia presný opak.<br />

Je zaujímavé poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že Microsoft dáva všetky<br />

svoje èlánky o shared source do biznis sekcií (a nie do<br />

vývojár<strong>sk</strong>ych èastí, <strong>na</strong>pr. MSDN) svojich webov. Predpokladám,<br />

že je to preto, že technicky zdatní ¾udia by si<br />

okamžite všimli tieto nedostatky – a hneï by zistili, že<br />

shared source im neprináša žiadne výhody.<br />

u PCR: Ak tomu teda správne rozumiem, môžem zaplati<br />

Microsoftu, aby mi dovolil h¾ada chyby v ich zdrojovom<br />

kóde, posla im o tom bugreport a oni mi dovolia kúpi si<br />

upgrade s opravami, ktoré som im poslal?<br />

w Bero: Áno, ba ešte horšie. Zaplatíte Microsoftu, aby<br />

vám dovolil h¾ada chyby v jeho zdrojových kódoch,<br />

posiela im bugreporty a návrhy <strong>na</strong> riešenie – a oni<br />

(Microsoft) vám dovolia kúpi si upgrade, ktorý môže, ale<br />

nemusí ma opravy, ktoré ste <strong>na</strong>vrhli.<br />

Shared source pravdepodobne Microsoftu zabezpeèí<br />

lepšie bugreporty od držite¾ov (shared source) licencií<br />

(informácia „Aplikácia xyz padá, pretože èas v xyz.c<br />

v riadku 123 vracia nesprávny výsledok“ je ove¾a cennejšia<br />

ako informácia „Pokia¾ bežali programy xyz a abc,<br />

poèítaè spadol s tvrdením, že <strong>na</strong>stala váž<strong>na</strong> chyba 0e <strong>na</strong><br />

0f38:edfa“). Zákazníci Microsoftu však z toho nijaké výhody<br />

nemajú.<br />

Open source softvér pomáha pestova komunitu<br />

používate¾ov, ktorá umožòuje aplikácii rás , <strong>na</strong>príklad<br />

posielaním záplat, ktoré opravujú existujúce chyby a pridávajú<br />

nové funkcie, a v neposlednom rade aj po<strong>sk</strong>ytovaním<br />

lepšej spätnej väzby. Shared source však nemôže<br />

uspie v budovaní komunity, pretože neponúka motív.<br />

Väèši<strong>na</strong> ¾udí sa nebude ob ažova študovaním kódu, ak<br />

vedia, že by mohli kód opravi , ale nemôžu opravu<br />

použi , pretože nemajú právo tento kód modifikova . Tí<br />

„<strong>sk</strong>alní“ záujemcovia, ktorí by aj <strong>na</strong>priek tomu chceli pre<strong>sk</strong>úma<br />

zdrojový kód, budú odpísaní, pretože ich firma<br />

nedostane shared source licenciu, èi už preto, že nie sú<br />

dos ve¾kí, alebo preto, že robia <strong>na</strong> konkurenènom produkte.<br />

Bez práva modifikova kód (alebo bez práva ma èo<br />

i len prístup ku kompletnému kódu) nemôžete dokonca<br />

ani len opravi nájdené chyby <strong>na</strong> vaše osobné použitie.<br />

26 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

Rov<strong>na</strong>ko nemáte ako zariadi , že sa oprava<br />

v <strong>na</strong>sledujúcej verzii inkriminovaného<br />

softvéru <strong>sk</strong>utoène objaví. Ba ak aj spravíte<br />

záplatu, ktorá nájdený problém opraví,<br />

nemôžete ju vy<strong>sk</strong>úša , pretože nemáte<br />

prístup k úplnému zdrojovému kódu, aby<br />

ste si aplikáciu <strong>na</strong>novo <strong>sk</strong>ompilovali.<br />

Moderný softvér je taký komplikovaný, že<br />

bez rekompilácie zdrojového kódu a<br />

spúš ania ho v debuggeri väèšinou ani<br />

nemôžete chybu nájs , nieto ešte pre òu<br />

spravi záplatu. Ak chcete, aby sa ¾udia<br />

pozerali <strong>na</strong> váš zdrojový kód a boli ochotní<br />

opravova ho, musíte im da nejakú<br />

motiváciu, <strong>na</strong>pr. právo používa modifikovaný<br />

zdrojový kód. Open source vám toto<br />

právo dáva, shared source nie.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti musím varova každého<br />

pred èítaním kódu, ktorý je uvo¾nený pod<br />

shared source. Ak sa èo i len pozriete <strong>na</strong><br />

taký kód, vydávate sa <strong>na</strong> milos<br />

Microsoftu. Èítanie èasti kódu je ako èítanie<br />

knihy. Nemusíte si to ani uvedomova ,<br />

ale zí<strong>sk</strong>ate z neho isté myšlienky a štýl.<br />

Toto dáva Microsoftu šancu obvini vás<br />

z kradnutia kódu v ktoromko¾vek z vašich<br />

budúcich projektov.<br />

u PCR: A èo s bezpeènos ou v tomto prístupe<br />

– je porov<strong>na</strong>te¾ná s open source bezpeènos<br />

ou?<br />

w Bero: Existujú dva druhy bezpeènostných<br />

problémov v softvéri: problémy spôsobené<br />

zlým kódom a problémy spôsobené<br />

„zadnými dvierkami“, èo sú v podstate<br />

zámerné bezpeènostné problémy s cie¾om<br />

da ¾uïom, ktorí o nich vedia, prístup<br />

k poèítaèu, <strong>na</strong> ktorom taký softvér beží.<br />

Èo sa týka prvého typu bezpeènostných<br />

problémov, shared source prináša<br />

oproti tradiènému proprietárnemu softvéru<br />

štýlu „nedovolíme nikomu pozrie sa<br />

do kódu“ malú výhodu – keï sa viac ¾udí<br />

pozerá <strong>na</strong> kód, je pravdepodobnejšie, že<br />

sa problémy nájdu. Stále sa to však ani<br />

len nepribližuje výhodám open source –<br />

s open source softvérom môže ktoko¾vek<br />

(<strong>na</strong>pr. hociktorý systémový administrátor,<br />

ktorý chce použi nejaký open source<br />

softvér) daný kód prezrie , opravi bezpeènostné<br />

problémy a uisti sa, že každý<br />

môže potrebnú opravu zí<strong>sk</strong>a . Pri shared<br />

source musia uvedomelí používatelia,<br />

ktorým záleží <strong>na</strong> bezpeènosti, stále èaka ,<br />

kým Microsoft uvo¾ní service pack èi<br />

update, dokonca ak aj sami problém <strong>na</strong>šli<br />

a vedia si ho svojpomocne opravi .<br />

Voèi druhému druhu chýb (zámerné<br />

zadné dvierka) nepo<strong>sk</strong>ytuje shared source<br />

žiadnu ochranu. Držite¾ shared source<br />

licencie nemá žiadnu možnos , ako zisti ,<br />

èi kód, ku ktorému má prístup, je taký istý<br />

ako kód, ktorý sa v Microsofte <strong>sk</strong>utoène<br />

použije pri kompilácii príslušnej aplikácie,<br />

a nemá ani (legálne) právo <strong>sk</strong>ompilova<br />

si aplikáciu z kódu, ku ktorému má<br />

prístup.<br />

Open source prakticky neumožòuje<br />

implementovanie zadných dvierok; keïže<br />

ktoko¾vek môže kód vidie , dvierka by<br />

boli ve¾mi rýchlo objavené a odstránené.<br />

¼udia, ktorí by boli zodpovední za pridanie<br />

zadných dvierok, by takto ve¾mi rýchlo<br />

vyšli <strong>na</strong>javo.<br />

Microsoft tvrdí, že vývojový model<br />

open source je ve¾mi nebezpeèný, ale<br />

v tomto sám sebe odporuje. Argumentuje,<br />

že ak sa môže hocikto pozera <strong>na</strong><br />

zdrojový kód, každý môže nájs bezpeènostné<br />

problémy a zneuži ich. Je to však<br />

nedomyslená argumentácia. Ak je totiž<br />

kód otvorený, každý (<strong>na</strong>príklad systémoví<br />

administrátori, ktorí kód chcú použi ) si<br />

tento kód môže prezrie a uisti sa, že<br />

v òom nie sú bezpeènostné problémy.<br />

Shared source je však ove¾a problematickejší<br />

– ak ste držite¾om licencie,<br />

môžete nájdené bezpeènostné problémy<br />

zneuži <strong>na</strong> cracknutie systémov, ktoré <strong>na</strong><br />

takom kóde bežia. Ale ak chcete niekomu<br />

zabráni v crackovaní systémov tým, že si<br />

<strong>sk</strong>ontrolujete kód (presne tak, ako to<br />

robia mnohí prispievatelia open source),<br />

nemôžete si ho opravi , pretože nemáte<br />

právo ho modifikova .<br />

Takisto preèo by Microsoft postavil<br />

svoj vlastný TCP/IP stack <strong>na</strong> open source<br />

BSD TCP/IP stacku, ak by svojej kritike <strong>na</strong><br />

open source <strong>na</strong>ozaj verili?<br />

Jediné bezpeènostné riziko s open<br />

source softvérom je, že je jednoduché pre<br />

hocikoho zobra open source produkt,<br />

prida zadné dvierka a distribuova takúto<br />

modifikovanú verziu. Tomuto riziku<br />

však môžete zabráni inštalovaním dobrého<br />

a známeho softvéru, ako <strong>na</strong>príklad<br />

balíkov s GPG (digitálnym) podpisom od<br />

dôveryhodnej entity, ako <strong>na</strong>pr. Red Hat<br />

alebo od iných linuxových distribútorov.<br />

Nemyslite si však, že v iných (nie open<br />

source) systémoch tento problém neexistuje.<br />

Moja vlastná mašinka bero.org beží<br />

kompletne <strong>na</strong> open source softvéri, založenom<br />

<strong>na</strong> Red Hat Linuxe 7.1. Ak je<br />

open source softvér taký nebezpeèný,<br />

pokojne <strong>na</strong> tejto stránke môžete zmeni<br />

moje tvrdenia o open source.<br />

u PCR: Myslíte si, že GNU GPL chráni práva<br />

originálneho vývojára?<br />

w Bero: Urèite. GNU GPL chráni aj práva<br />

originálneho vývojára, aj práva používate¾ov.<br />

Bežné nepochopenie GNU GPL je, že ak<br />

dáte kód k dispozícii pod GNU GPL, vzdávate<br />

sa svojho copyrightu <strong>na</strong>ò. To však<br />

nie je pravda. Osoba alebo organizácia,<br />

ktorá <strong>na</strong>písala kód pod GPL, stále vlastní<br />

copyright <strong>na</strong> kód a môže si s ním robi<br />

èoko¾vek, èo chce, vrátane uvo¾nenia rov<strong>na</strong>kého<br />

kódu alebo modifikovanej verzie<br />

pod inými licenciami.<br />

GPL jednoducho hovorí, že ostatné<br />

organizácie alebo osoby, ktoré používajú<br />

kód alebo jeho modifikované verzie,<br />

nesmú redistribuova kód pod inou licenciou.<br />

GPL dokonca povo¾uje realizáciu<br />

lokálnych zmien bez publikovania modifikovanej<br />

verzie alebo zdrojového kódu<br />

tejto zmeny.<br />

V <strong>sk</strong>utoènosti niektoré firmy sú od<br />

tejto vlastnosti GPL závislé v niektorých<br />

èastiach ich biznis modelu, <strong>na</strong>pr. firma<br />

TrollTech uvo¾nila vynikajúcu widget<br />

knižnicu Qt pod GPL – ostatné GPL aplikácie<br />

ju (a jej modifikované verzie) môžu<br />

používa , èo umožnilo existenciu de<strong>sk</strong>topového<br />

prostredia KDE. ¼udia, ktorí chcú<br />

použi Qt v proprietárnom softvéri, to<br />

môžu urobi za poplatok.<br />

Ïalšie nepochopenie GPL vzniká spravidla<br />

medzi ¾uïmi, ktorí si v <strong>sk</strong>utoènosti<br />

licenciu nepreèítali alebo ktorí chcú zámerne<br />

rozširova strach, neistotu a pochybnosti<br />

o open source softvéri (èasto<br />

oz<strong>na</strong>èované ako FUD èiže Fear, Uncertainty<br />

and Doubt – èo je bežná marketingová<br />

stratégia, používaná autormi proprietárneho<br />

softvéru). Toto nepochopenie<br />

spoèíva v tom, že pod¾a týchto ¾udí klauzula<br />

„odvodený kód musí by uvo¾nený<br />

pod GPL“ sa týka dát, ktoré boli uložené<br />

alebo upravované pomocou softvéru GPL.<br />

To však nie je pravda. Na rozdiel od <strong>na</strong>pr.<br />

licenèného dohovoru Microsoft Hotmail<br />

a passport.com si GPL nerobí nárok <strong>na</strong><br />

žiadne dáta vyprodukované, spracované<br />

alebo uložené nieèím, èo spadá pod túto<br />

licenciu.<br />

Ïalším èastým nepochopením je, že<br />

všetok open source softvér je pod GPL. To<br />

tiež nie je pravda – v súèasnosti existuje<br />

21 schválených open source licencií.<br />

Navyše Free Software Foundation má<br />

zoz<strong>na</strong>m 15 licencií slobodného softvéru<br />

kompatibilných s GPL a 22 GPL nekompatibilných<br />

licencií slobodného softvéru.<br />

(Definícia slobodného softvéru je ve¾mi<br />

podobná definícii open source softvéru.)<br />

Niektoré z týchto licencií nezdie¾ajú<br />

ten aspekt GPL, že každý odvodený kód<br />

musí by pod tou istou licenciou (to je<br />

<strong>na</strong>príklad dôvod, preèo Microsoft mohol<br />

legálne vybudova ich TCP/IP stack ako<br />

odvodeninu originálneho kódu BSD, ktorý<br />

je pod open source BSD licenciou).<br />

Napríklad <strong>na</strong>jzákladnejšie èasti každej<br />

distribúcie Linuxu, ako <strong>na</strong>pr. GNU C<br />

knižnica (glibc) alebo X Window System<br />

(XFree86), sú uvo¾nené pod menej reštriktívnymi<br />

licenciami (ako <strong>na</strong>pr. licencie<br />

LGPL alebo BSD), a to dovo¾uje programátorom<br />

písa pre Linux aj „ne-opensource“<br />

kód.<br />

u PCR: Ïakujem za rozhovor.<br />

Juraj Bednár<br />

Poznámka: Microsoft neodpovedal...<br />

Bol by som nerád, keby po preèítaní týchto<br />

interview mal vzniknú dojem, že som si <strong>na</strong><br />

Microsoft zasadol a chcem ho v tomto èísle <strong>na</strong><br />

celej èiare zotrie . Naopak, kontaktoval som<br />

Microsoft a ponúkol som im možnos urobi<br />

rov<strong>na</strong>ké inteview, v ktorom by mohli reagova<br />

<strong>na</strong> kritiku, ktorá sa <strong>na</strong> nich <strong>na</strong>jmä zo strany<br />

Bernharda Rosenkraenzera ozývala. Microsoft<br />

spoèiatku súhlasil, ale <strong>na</strong> konkrétne položené<br />

otázky v interview mi už neodpovedal, hoci<br />

som ich nieko¾kokrát urgoval poèas celého<br />

jú<strong>na</strong>. Nechávam <strong>na</strong> èitate¾ov, aby si urobili<br />

o tom vlastný názor.<br />

8/2001 PC REVUE 27


R E V U E<br />

n PREH¼AD TRHU: Klasické a mobilné telefóny, ústredne a modemy<br />

Telekomunikaèné<br />

zariadenia<br />

V tejto èasti preh¾adu sa<br />

budeme venova zariadeniam<br />

<strong>na</strong> komunikáciu, prièom sme<br />

sem zahrnuli klasické<br />

a bezdrôtové telefónne<br />

prístroje, mobilné telefóny,<br />

telefónne ústredne a modemy.<br />

Vo všeobecnosti ide teda<br />

o zariadenia, ktoré nám<br />

umožòujú v okamihu preko<strong>na</strong><br />

stovky a tisíce kilometrov<br />

a by v kontakte so svojimi<br />

partnermi èi známymi.<br />

Klasické telefónne prístroje nás <strong>na</strong>priek ich dnes už<br />

historickému pôvodu budú sprevádza pri práci<br />

alebo doma urèite ešte dlho. Penetrácia mobilných telefónov<br />

v <strong>na</strong>šej krajine neustále rastie. Na Sloven<strong>sk</strong>u je<br />

v súèasnosti približne 1,3 milió<strong>na</strong> mobilných užívate¾ov.<br />

Penetrácia mobilnej komunikácie predstavuje okolo 21 %,<br />

prièom do konca roka by mala vzrás zhruba <strong>na</strong> 30 %.<br />

V èasti telefónnych ústrední predstavíme niektoré modely,<br />

ktoré spoja vašu kanceláriu so svetom. Modemy sa<br />

používajú dnes predovšetkým v súvislosti s pripojením<br />

<strong>na</strong> internet, umožòujú aj priame dátové prepojenie<br />

medzi zdrojovým a cie¾ovým miestom. V tomto preh¾ade<br />

vo forme recenzií predstavíme aj tzv. doh¾adovacie systémy,<br />

ako i èoraz ob¾úbenejšie GSM brány.<br />

KLASICKÉ, ISDN A BEZDRÔTOVÉ<br />

TELEFÓNY<br />

Bez telefónu si svoj život asi nevieme ani predstavi .<br />

Princíp telefonovania sa od zaèiatkov jeho používania<br />

v zásade nezmenil, výrazne sa však zmenila kvalita telefonovania<br />

a dostupné služby. Dnešné telefóny, používané<br />

hlavne v kanceláriách, predstavujú zariadenie, ktoré<br />

dokáže podrža prichádzajúci hovor, môžete telefonova<br />

bez pomoci rúk alebo presmerova hovor. Niektoré telefónne<br />

prístroje majú integrovaný LCD displej. Na òom sa<br />

obyèajne zobrazuje volané èíslo, doba trvania hovoru, pri<br />

zložení zase dátum a èas. Používajú sa aj telefónne<br />

prístroje kombinované so záz<strong>na</strong>mníkom buï s <strong>na</strong>hrávaním<br />

<strong>na</strong> mikrokazetu, alebo do pamäte vo forme digitalizovaného<br />

hlasu.<br />

Na niektorých miestach <strong>na</strong>šej krajiny je možné voli<br />

telefónne èíslo len pomocou pulznej vo¾by (každá èíslica<br />

z volaného èísla predstavuje sled impulzov, zatia¾ èo pri<br />

tónovej vo¾be každá èíslica predstavuje tón príslušnej<br />

frekvencie). Pre tieto lokality je dôležité, aby vybraný<br />

telefón dokázal prepí<strong>na</strong> medzi tónovou a pulznou<br />

vo¾bou, a to <strong>na</strong>jlepšie stlaèením tlaèidla <strong>na</strong> klávesnici<br />

telefónneho prístroja. To vám aj <strong>na</strong> miestach s pulznou<br />

vo¾bou pomôže pri volaní <strong>na</strong> telefónnu ústredòu s ovládaním<br />

v tónovej vo¾be.<br />

28 PC REVUE 8/2001<br />

Na paneloch dnešných telefónov sa èasto <strong>na</strong>chádzajú<br />

tlaèidlá <strong>na</strong> vo¾bu <strong>na</strong>jfrekventovanejších telefónnych èísel<br />

pomocou jedného tlaèidla, resp. dvoch tlaèidiel. Kapacita<br />

pamäte telefónnych èísel v prípade klasických telefónov<br />

z nášho preh¾adu sa pohybuje od nieko¾kých desiatok až<br />

do 100 miest. Najvyššie poèty pamätí však dosahujú telefóny,<br />

ktoré využívajú osobný poèítaè. Špecialitou týchto<br />

telefónov je èipová karta <strong>na</strong> identifikáciu volajúceho<br />

s možnos ou pridelenia jeho práv. Ceny bežných telefónov<br />

sa v <strong>na</strong>šom preh¾ade pohybujú od 690 Sk do 1500 Sk<br />

bez DPH, telefóny s podporou poèítaèa stoja okolo<br />

4000 Sk bez DPH.<br />

Okrem prístrojov s tlaèidlovou klávesnicou sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

vyrábajú aj keramické telefóny v retroštýle s rotaènou<br />

klávesnicou. Tie vynikajú <strong>sk</strong>ôr dizajnér<strong>sk</strong>ym riešením<br />

ako bohatstvom technických funkcií. Ich ce<strong>na</strong> býva<br />

vyššia, ako je to pri bežných telefónoch, a sú urèené do<br />

reprezentaèných priestorov. Ich ce<strong>na</strong> sa pohybuje od<br />

3000 Sk až do 5000 Sk bez DPH.<br />

Problematiku ISDN, ako i vybraných produktov pre<br />

tento systém sme detailne rozobrali v PC REVUE è. 6/<br />

2001. Na tomto mieste preto len struène spomenieme<br />

preh¾ad niektorých zariadení pre ISDN. Ešte prednedávnom<br />

sa ceny telefónov pre ISDN pohybovali <strong>na</strong> úrovni 10-<br />

tisíc korún. Najlacnejší telefón ISDN dnes kúpite v predajniach<br />

Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií v cene od 2700 Sk<br />

bez DPH. Drahšie telefóny majú integrovaný bohatý telefónny<br />

zoz<strong>na</strong>m vrátane me<strong>na</strong> a telefónneho èísla osoby,<br />

prípadne digitálny záz<strong>na</strong>mník.<br />

Bezdrôtové telefóny predstavujú istý kompromis medzi<br />

mobilitou a možnos ou komunikácie po pevnej linke.<br />

Takéto telefónne systémy využijete predovšetkým v kanceláriách.<br />

Obyèajne ide o zariadenia, ktoré sa dodávajú vo<br />

forme základnej jednotky s jednou alebo viacerými mobilnými<br />

jednotkami. Niektoré systémy umožòujú komunikáciu<br />

medzi mobilnou a základnou jednotkou. Tieto<br />

volania, prirodzene, nie sú tarifikované. Pokia¾ ide o zariadenia<br />

s viacerými mobilnými jednotkami, aj v tomto<br />

prípade je obyèajne možná komunikácia medzi nimi<br />

<strong>na</strong>pr. vo forme trojstrannej komunikácie.<br />

Vlastná komunikácia medzi jednotkami a základòou<br />

sa vykonáva v pásme vysielania CTO (30 – 40 MHz) alebo<br />

TELEFÓNY<br />

ÈO BY STE MALI VEDIE PRI KÚPE<br />

n Plánujete v budúcnosti prejs <strong>na</strong> sie ISDN alebo<br />

zostanete pri klasickej linke?<br />

n Budete používa telefón so šnúrou, umiestnený <strong>na</strong><br />

stole, <strong>na</strong> stene, alebo potrebujete mobilné riešenie?<br />

n Potrebujete telefón s pokroèilými funkciami alebo<br />

štandardný aparát, prípadne telefón ako dekoratívny<br />

prvok?<br />

n Potrebujete telefón so záz<strong>na</strong>mníkom, MP3 prehrávaèom,<br />

digitálnym asistentom?<br />

n Ak musíte používa pulznú vo¾bu, podporuje vybraný<br />

telefón prepí<strong>na</strong>nie pulze/tone pomocou klávesnice?<br />

n Pri bezdrôtových telefónoch potrebujete komunikova<br />

<strong>na</strong>raz medzi viacerými úèastníkmi?<br />

DECT/GAP (1800 MHz). Vyššie frekvenèné pásmo zais uje<br />

kvalitnejší prenos hlasu a lepšie zabezpeèuje hovor voèi<br />

odpoèúvaniu, tieto prístroje sú však drahšie.<br />

Jednotlivé mobilné jednotky sú <strong>na</strong>pájané z batérie,<br />

výdrž v pohotovostnom režime je od stoviek hodín do<br />

desiatok dní, èo závisí aj od typu použitej batérie.<br />

Dobíjanie zais uje obyèajne základná jednotka. V štandardnej<br />

dodávke používate¾ èasto dostáva základnú jednotku<br />

a jednu mobilnú jednotku. Pokia¾ sa podporuje viac<br />

mobilných jednotiek, treba ich dokúpi . Jednotlivé<br />

prístroje sa odlišujú hlavne tým, èi je umožnená komunikácia<br />

medzi mobilnými èas ami a základovou stanicou,<br />

akým spôsobom sa spracovávajú odkazy, integráciou displeja<br />

a klávesnice.<br />

MOBILNÉ TELEFÓNY<br />

Mobilné telefóny zažili <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u výz<strong>na</strong>mný úspech.<br />

Mobilní operátori dokázali podchyti ve¾mi široké vrstvy<br />

obyvate¾stva. Tento úspech má viacero dôvodov, jedným<br />

z nich je aj ponuka mobilných telefónov za symbolické<br />

ceny. Pri troche zjednodušenia totiž možno konštatova ,<br />

že existujú dve základné <strong>sk</strong>upiny používate¾ov mobilných<br />

telefónov. Jednou z nich je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá je spokojná aj<br />

s ve¾mi jednoduchým telefónom; èasto sú to používatelia,<br />

ktorí si vyberajú mobilný telefón po prvýkrát. Hlavné je,<br />

aby sa z neho dalo telefonova , ostatné funkcie nie sú až<br />

také dôležité. Ïalšími sledovanými vlastnos ami sú predovšetkým<br />

èo <strong>na</strong>jnižšia ce<strong>na</strong>, ïalej malá hmotnos , dobrý<br />

dizajn a dostatoèná výdrž <strong>na</strong> batérie. Èasto sa takéto<br />

mobilné telefóny ponúkajú aj v nápadných farebných<br />

vyhotoveniach, zameraných <strong>na</strong> mladšiu vekovú kategóriu.<br />

Ostatné pokroèilé vlastnosti telefónu majú u týchto<br />

používate¾ov nižšiu prioritu. Pre týchto používate¾ov je<br />

v ponuke akciových mobilných telefónov dostatoène široký<br />

výber prístrojov za cenu od 90 do 1000 Sk bez DPH,<br />

ktorý od priameho predajcu nikdy nedosiahnete. Na predaj<br />

takýchto telefónov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u preto domi<strong>na</strong>ntným<br />

spôsobom vplýva <strong>sk</strong>utoènos , èi sa telefón dostane do<br />

akcie, alebo nie. Pod¾a informácií od dovozcov je proces<br />

výberu mobilného telefónu do akcie nároèný, predchádza<br />

ho detailné testovanie.<br />

Druhú ve¾kú <strong>sk</strong>upinu tvoria nároènejší používatelia,<br />

ktorí majú už pomerne presnú predstavu o vybavení<br />

mobilných telefónov. Za pokroèilejšie funkcie integrované<br />

v takýchto mobilných telefónov sú používatelia ochotní<br />

zaplati vyššiu sumu, <strong>na</strong>d 10 –15-tisíc korún. Najèastejšie


R E V U E<br />

ide o ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>e mobilné telefóny alebo reprezentaèné<br />

telefóny.<br />

Ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>e telefóny vynikajú množstvom integrovaných<br />

funkcií, <strong>na</strong> druhej strane nemusia patri nevyhnutne<br />

do <strong>sk</strong>upiny <strong>na</strong>j¾ahších prístrojov. Ich hmotnos by však<br />

nemala presahova istú hranicu, povedzme 150 g, a telefón<br />

by sa mal pohodlne zmesti do vrecka saka alebo<br />

dám<strong>sk</strong>ej kabelky. Nevyhnutnos ou ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>eho telefónu<br />

je ve¾ký a kvalitný displej, aby bolo umožnené ovládanie<br />

väèšieho množstva funkcií. Ideálne je, ak sa <strong>na</strong> displej<br />

zmestí pä riadkov textu, vítané sú aj grafické symboly<br />

(piktogramy).<br />

Správny ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>y telefón by mal podporova viac<br />

spôsobov zvonenia, ako i viac kategórií v telefónnom<br />

zoz<strong>na</strong>me (priatelia, kolegovia, obchodní partneri). S využitím<br />

funkcie CLIP sa rozhoduje o tom, ako sa bude telefón<br />

správa – aký vyzváòací tón sa použije, resp. niektoré<br />

hovory možno v istých chví¾ach presmerova <strong>na</strong> kolegov.<br />

Od ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>eho telefónu sa vyžadujú aj profily<br />

zvonenia. Existuje profil <strong>na</strong>pr. pre porady s di<strong>sk</strong>rétnym<br />

vibrovaním, profil do hluèného prostredia so silným zvonením<br />

a pod.<br />

Telefónny zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> telefóne by mal by èo <strong>na</strong>jväèší,<br />

s možnos ou jednoduchej editácie. Dobré ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>e telefóny<br />

vedia k jednému menu priradi viac telefónnych èísel<br />

(domov, do práce, mobil, pevná linka), ako i zapisova si<br />

ïalšie informácie k jednotlivým osobám (adresa, mail,<br />

poznámka, fax a pod.). Ako je známe, existuje aj priestor <strong>na</strong><br />

telefónny zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> èipovej karte (od 100 do 250 záz<strong>na</strong>mov<br />

pod¾a typu karty). Obidva zoz<strong>na</strong>my je možné èasto<br />

používa súèasne, resp. realizova medzi nimi presuny.<br />

Ïalšou vlastnos ou špièkového ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>eho telefónu<br />

je kalendár s oz<strong>na</strong>èením poznámok a termínov k jednotlivým<br />

dòom. Na <strong>na</strong>plánované termíny by mal <strong>na</strong>dväzova<br />

systém zvukového alebo vibraèného upozoròovania.<br />

Softvérová výbava <strong>na</strong>jvyspelejších ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>ych telefónov<br />

sa blíži k výbave známej z vreckových poèítaèov.<br />

MOBILNÉ TELEFÓNY<br />

ÈO BY STE MALI VEDIE PRI KÚPE<br />

n Orientujete sa <strong>na</strong> nízku <strong>na</strong>dobúdaciu cenu alebo<br />

rozšírené vybavenie a vysokú funkcio<strong>na</strong>litu mobilného<br />

telefónu?<br />

n Je pre vás dôležitá podpora pre WAP?<br />

n Plánujete pripoji sa k sieti GPRS po jej spustení <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u?<br />

n Chcete synchronizova svoje údaje v poèítaèi s údajmi<br />

v mobilnom telefóne?<br />

n Sú pre vás dôležité hry v mobilnom telefóne?<br />

n Existuje pre vybraný telefón vami zvolená doplnková<br />

výbava?<br />

n Poznáte vplyv mobilného telefónu <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>é zdravie<br />

a viete o príslušných parametroch mobilného telefónu?<br />

Aby bol zabezpeèený kvalitný prenos zvuku, používa<br />

sa technológie prenosu EFR (enhanced full rate), ktorá sa<br />

niekedy oz<strong>na</strong>èuje aj ako SuperSound.<br />

Ïalšou vlastnos ou dobrého ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>eho telefónu je<br />

možnos prenáša okrem hlasu aj údaje. Preto je dôležitá<br />

otázka integrácie interného modemu do telefónu. Tento<br />

modem je možné využi zatia¾ len pri prenose údajov<br />

s rýchlos ou 9600 kb/s. Pokroèilejšie systémy <strong>na</strong> pripojenie<br />

mobilného telefónu <strong>na</strong> internet v akceptovate¾nej<br />

úrovni sa zatia¾ <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u neprevádzkujú, situácia by<br />

sa však mala zmeni už <strong>na</strong> jeseò tohto roka s oèakávaným<br />

príchodom technológie GPRS. Ak sa tak stane, bude dôležité,<br />

èi telefón podporuje protokol GPRS.<br />

Na spojenie mobilného telefónu a poèítaèa sa <strong>na</strong>jèastejšie<br />

používa špeciálny kábel alebo infraèervený port. Pri<br />

bezdrôtovom spojení sa v budúcnosti poèíta s použitím<br />

systému Bluetooth, ktorý oproti infraèervenému portu<br />

rozširuje povolenú vzdialenos prepojovaných zariadení<br />

a odstraòuje nevyhnutnos priamej vidite¾nosti medzi<br />

zariadeniami. Väèši<strong>na</strong> výrobcov mobilných telefónov<br />

potvrdzuje pripravenos <strong>na</strong> tento protokol <strong>na</strong>pr. pomocou<br />

zásuvných modulov. Spojenie mobilného telefónu<br />

a poèítaèa je výhodné <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> synchronizáciu údajov.<br />

Najèastejšie je podporovaná synchronizácia údajov<br />

s takými systémami, ako je Microsoft Outlook alebo Lotus<br />

Notes.<br />

Medzi ïalšie funkcie mobilných telefónov patrí možnos<br />

hlasového vytáèania èísel (využijete <strong>na</strong>pr. pri šoférovaní)<br />

alebo vlastný hlasový záz<strong>na</strong>mník s možnos ou zaz<strong>na</strong>menávania<br />

poznámok v dåžke nieko¾kých minút.<br />

Hlavnou úlohou tzv. reprezentaèného telefónu je prezentova<br />

svojho majite¾a. Obyèajne ide o mimoriadne elegantný<br />

prístroj alebo prístroj s extrémne nízkou hmotnos<br />

ou a malými rozmermi. Pomer výkonu a integrovaných<br />

funkcií k cene mobilného telefónu je však nižší ako<br />

v predchádzajúcom prípade. Do tejto kategórie v istom<br />

zmysle patria aj telefóny pripravené <strong>na</strong> používanie<br />

v extrémne nároènom prostredí alebo odolávajúce mimoriadne<br />

hrubému zaobchádzaniu (niekedy sa takéto telefóny<br />

oz<strong>na</strong>èujú aj ako Outdoor). Tie bývajú vyhotovené vo<br />

väèších rozmeroch a hmotnosti a používajú sa v niektorých<br />

špeciálnych zamest<strong>na</strong>niach alebo športoch.<br />

V poslednom èase pridávajú viacerí výrobcovia k svojim<br />

mobilným telefónom celú plejádu hier. Do tejto<br />

kategórie patrí aj možnos použitia vlastných vyzváòacích<br />

melódií, výme<strong>na</strong> ikon alebo obrázkov v mobilnom<br />

telefóne.<br />

K mobilným telefónom existuje ve¾mi široké príslušenstvo.<br />

Populárnymi sa stali výmenné alebo náhradné<br />

kryty, pestrofarebné alebo decentné, dostupné sú puzdrá<br />

z pravej alebo syntetickej kože, textilné s priesvitnou fóliou<br />

a pod. V poslednom èase sa objavili aj plyšové puzdrá,<br />

ktoré znázoròujú figúrky z niektorých filmov. Ponuka<br />

batérií zahrnuje rozlièné typy pod¾a ceny a dosahovanej<br />

doby prevádzky. Dostupné sú aj doplnkové antény <strong>na</strong><br />

8/2001 PC REVUE 29


R E V U E<br />

zvýšenie kvality príjmu, súpravy <strong>na</strong> zabudovanie do auta,<br />

sie ové <strong>na</strong>bíjaèe a súpravy so slúchadlami.<br />

O vplyve mobilných telefónov <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>é zdravie sme<br />

podrobne informovali v PC REVUE è. 11/2000. Vtedy sme<br />

detailne rozobrali parameter SAR, ktorý udáva silu škodlivého<br />

žiarenia, ako i jednotlivé limity, platné pre jednotlivé<br />

regióny sveta. V tomto èlánku sme uviedli aj nieko¾ko<br />

spôsobov, ako sa bráni týmto vplyvom. Nedávno sa <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u objavila možnos použitia špeciálnej súèasti<br />

antény mobilného telefónu, ktorá údajne po<strong>sk</strong>ytuje<br />

ochranu pred škodlivým žiarením, v cene 690 Sk aj s DPH.<br />

Bližšie informácie sú <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.protector.<strong>sk</strong>.<br />

V prípade mobilných telefónov sme v tabu¾ke uviedli<br />

ceny vrátene DPH (<strong>na</strong> rozdiel od všetkých ostatných prípadov),<br />

uvedené parametre boli zis ované ku dòu 28.<br />

jú<strong>na</strong> 2001.<br />

GSM brá<strong>na</strong> GB 200<br />

GSM brá<strong>na</strong> je zariadenie, ktoré vám môže ušetri poplatky<br />

za telefonické spojenie. Asi všetci vieme, že telefonovanie<br />

z mobilného telefónu <strong>na</strong> pevnú linku a opaène<br />

nie je práve <strong>na</strong>jlacnejšie. Zariadenie, ktoré sa <strong>na</strong>zýva<br />

GSM brá<strong>na</strong>, dokáže realizova telefonický hovor hlavne<br />

vo firemnom <strong>na</strong>sadení tak, že sa hovor do mobilnej<br />

siete u<strong>sk</strong>utoèní s využitím mobilného operátora.<br />

GSM brá<strong>na</strong> GB 200 je zariadenie, do ktorého sa vkladajú<br />

maximálne dve SIM karty. Na prednom paneli<br />

zariadenia sa <strong>na</strong>chádzajú štyri sig<strong>na</strong>lizaèné diódy, ktoré<br />

informujú o <strong>na</strong>pájaní, realizácii hovoru cez jednu alebo<br />

druhú èipovú kartu a sig<strong>na</strong>lizujú problém. Okrem <strong>na</strong>pájania<br />

zo siete cez priložený adaptér je možné použi aj<br />

záložné <strong>na</strong>pájanie z batérie 12 V. Základom GB 200 je<br />

GSM modul z<strong>na</strong>èky Ericsson, ktorý podporuje technológiu<br />

Supersound.<br />

Pomocou ovládacieho programu sa potom dajú <strong>na</strong>stavi<br />

smery, ktoré sú pri realizácii telefonického hovoru prostredníctvom<br />

tejto brány možné. Je výhodné, ak použijete<br />

karty obidvoch mobilných operátorov pôsobiacich<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Používate¾<strong>sk</strong>ý program umožòuje<br />

<strong>na</strong>stavenie, ktoré zaistí, aby sa pri výbere volaného úèastníka<br />

použila práve tá karta, pri ktorej je volanie výhodnejšie.<br />

Vtedy sa totiž vyberie SIM karta tak, aby bolo volanie<br />

realizované v rámci vlastnej siete operátora.<br />

Takisto je výhodné, ak sa použijú karty s <strong>na</strong>jvyšším<br />

programom, pri ktorých sa ce<strong>na</strong> volania pohybuje (ale<br />

až po prevolaní paušálu) okolo 1 Sk bez DPH. Ide o program<br />

EuroTel Tempo 1000 alebo Globtel 1000. Pri takýchto<br />

cenách sa vám oplatí porozmýš¾a <strong>na</strong>d realizáciou<br />

hovorov pomocou GSM brány aj mimo volania do mobilných<br />

sietí èi volaní do zahranièia pomocou prenosu<br />

hlasu cez internet.<br />

TELEFÓNNE ÚSTREDNE<br />

ÈO BY STE MALI VEDIE PRI KÚPE<br />

n Aký je poèet vstupných a výstupných liniek s výh¾adom<br />

aspoò <strong>na</strong> tri roky dopredu?<br />

n Budete používa sie ISDN pri telefonickom styku?<br />

n Chcete integrova telefonickú sie s poèítaèovou<br />

sie ou?<br />

n Budete požadova rozširujúce funkcie, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> priamy<br />

prístup ku koncovému používate¾ovi pomocou<br />

tónovej vo¾by?<br />

n Akým spôsobom budete vyhodnocova prevádzkové<br />

náklady?<br />

n Plánujete používa moduly, ako je GSM brá<strong>na</strong> alebo<br />

systémy <strong>na</strong> telefonovanie pomocou internetu?<br />

n Aké možnosti inštalácie, servisu a podpory vám<br />

ponúka predajca?<br />

TELEFÓNNE ÚSTREDNE<br />

Telefón<strong>na</strong> ústredòa je zariadenie, ktoré zais uje telefonický<br />

styk firmy s vonkajšou verejnou telefónnou sie ou<br />

alebo medzi zamest<strong>na</strong>ncami vnútri firmy. Pomocou telefónnej<br />

ústredne dokážu používatelia <strong>na</strong> vnútorných linkách<br />

komunikova <strong>na</strong>vzájom, prijíma hovory z verejnej<br />

siete a telefonova do verejnej siete. Výber správnej telefónnej<br />

ústredne pre podnik úzko súvisí so správnym<br />

odhadnutím poètu liniek pripojite¾ných <strong>na</strong> verejnú sie<br />

a poètu vnútorných liniek (niekedy oz<strong>na</strong>èovaných aj ako<br />

klapky), <strong>na</strong> ktoré sú pripojení jednotliví zamest<strong>na</strong>nci vo<br />

firme. Prirodzene, tento odhad musí odráža rast firmy<br />

v budúcnosti a možnos škálova zakúpenú telefónnu<br />

ústredòu.<br />

V súvislosti s ISDN môže by zaujímavá podpora tejto<br />

siete buï priamo, alebo èasto prostredníctvom doplnkových<br />

modulov. Telefónne ústredne obyèajne umožòujú<br />

realizova viacúèastnícku telekonferenciu, takisto je k dispozícii<br />

správa volajúcemu o neprítomnosti volaného,<br />

oznámenie volanému o prichádzajúcom volaní poèas<br />

jeho hovoru, hlasová pošta vnútri firmy, konzultácia<br />

èakajúceho hovoru, volanie pod¾a me<strong>na</strong> úèastníka, radenie<br />

èakajúcich hovorov do frontu a pod.<br />

Dôležité sú aj také vlastnosti telefónnej ústredne, èi je<br />

možné pristupova <strong>na</strong> urèené klapky pomocou tónovej<br />

vo¾by priamo z verejnej telefónnej siete (oz<strong>na</strong>èované ako<br />

DSIA), ïalej možnos príjmu vonkajšieho hovoru z ktorejko¾vek<br />

vnútornej linky (oz<strong>na</strong>èované ako TAFAS) alebo sig<strong>na</strong>lizácia<br />

volaní pri zloženom mikrotelefóne (oz<strong>na</strong>èované<br />

ako OHCA).<br />

GB 200 však môže fungova aj pri použití jednej SIM<br />

karty, prièom sa všetky hovory do mobilnej siete realizujú<br />

cez túto kartu.<br />

GB 200 je možné objed<strong>na</strong> v dvoch vyhotoveniach.<br />

Jed<strong>na</strong>k je to variant GB 200 171, ktorý je z h¾adi<strong>sk</strong>a koncového<br />

používate¾a zdrojom samostatnej telefónnej<br />

linky. Na zariadenie je možné pripoji dva telefónne<br />

prístroje (ide o paralelne prepojené linky) a <strong>na</strong>pája sa<br />

z vonkajšieho zdroja. Súèas ou príslušenstva je aj anté<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> zlepšenie kvality príjmu GSM signálu. Koncový používate¾<br />

potom po <strong>na</strong>stavení GSM brány prichádza do<br />

kontaktu len s klasickým telefónom, pomocou ktorého<br />

môže vola èísla presne tak ako pri volaní z bežnej linky.<br />

Druhý variant GB 200 271 sa používa <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong> poboèkovú linku podnikovej telefónnej ústredne.<br />

V podnikovom <strong>na</strong>sadení treba èasto sledova náklady<br />

<strong>na</strong> telefonovanie jednotlivých úèastníkov. Ve¾a ústrední<br />

má podporu tohto systému zabudovanú a niekedy sa<br />

náklady vyhodnocujú pomocou pripojeného poèítaèa.<br />

Ako doplnkový modul sa používa aj dverový telefón,<br />

pomocou ktorého sa riadi prístup ¾udí do firmy.<br />

K telefónnym ústredniam sa po<strong>sk</strong>ytujú aj špeciálne<br />

koncové telefóny. Napríklad môže ís o digitálnu operátor<strong>sk</strong>ú<br />

konzolu, tzv. systémový telefón, jednotky s ve¾kým<br />

displejom <strong>na</strong> zobrazenie stavu telefónnej ústredne<br />

a pod.<br />

Medzi telefónne ústredne je možné poèíta aj zariadenia<br />

s podporou mobilných jednotiek, ktoré sú obyèajne<br />

v pásme DECT spojené so základnou jednotkou. V poslednom<br />

èase sa presadzujú takéto riešenia aj <strong>na</strong> báze siete<br />

ISDN.<br />

Inštalácia telefónnej ústredne sa v porov<strong>na</strong>ní s minulos<br />

ou síce zjednodušila, ale aj tak ju vykonávajú obyèajne<br />

špecializované firmy. Keïže v tomto prípade ide o väèšiu<br />

investíciu, je potrebné dobre vybra predajcu. Všimnite<br />

si jeho vedomosti o ústredni a preverte si možnosti<br />

odbornej inštalácie. Bude pre vás výhodné, ak je predajca<br />

blízko vašej lokality.<br />

Ïalším podporným modulom ústredne je GSM brá<strong>na</strong>.<br />

Tá dokáže pri volaní do mobilných sietí výrazne ušetri<br />

náklady, pretože sa pri výbere spôsobu telefonovania<br />

vyberie práve ten, ktorý je pre vybranú sie <strong>na</strong>jlacnejší. Je<br />

zrejmé, že pri volaní z práce <strong>na</strong> mobilné telefóny z pevnej<br />

linky nie je ten <strong>na</strong>jlacnejší spôsob. Lacnejšie je vola<br />

z mobilného telefónu, musíte však <strong>na</strong> to myslie . GSM<br />

brá<strong>na</strong> je zariadenie, ktoré vám pomôže pri automatickom<br />

výbere èísel, ktoré sa budú vola pomocou mobilného<br />

telefónu a ktoré sa budú realizova pomocou pevnej linky.<br />

V tomto prípade sa GSM brá<strong>na</strong> správa ako telefónny<br />

prístroj, ktorý v prípade odchádzajúceho volania sprostredkuje<br />

hovor s využitím kariet mobilných operátorov.<br />

GSM brá<strong>na</strong> GB 200 okrem realizácie telefonického<br />

spojenia slúži aj <strong>na</strong> riadenie pripojených zariadení,<br />

resp. hlásenie alarmu podobne, ako je to pri doh¾adovacom<br />

zariadení GB 050 (recenzia je v tomto èísle). Aj<br />

v tomto prípade je možné ovláda 8 výstupných zariadení<br />

a hlási alarmy z 8 signálov.<br />

GSM bránu GB 200 je možné <strong>na</strong>stavova s využitím<br />

osobného poèítaèa pripojeného pomocou sériovej linky<br />

alebo v zapojení s poboèkovou ústredòou použitím inej<br />

telefónnej klapky v rámci ústredne. Pri pripojení k poèítaèovej<br />

sieti je možné pomocou ïalšieho softvérového<br />

vybavenia prenáša aj SMS správy medzi všetkými poèítaèmi<br />

v sieti.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 18 870 Sk<br />

Výrobca: LEVEL, ÈR<br />

Zapožièal: Data, s. r. o.<br />

Záruka: 1 rok<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Podpora sietí: 900/1800 MHz<br />

GSM rozhranie: modul Ericsson<br />

Poèet riadených výstupov: 8<br />

Poèet alarmových vstupov: 8<br />

Vkladanie SIM karty: do puzdra<br />

Napájanie: 12 VDC<br />

Vo¾ba èísla: pulzná i tónová<br />

Sig<strong>na</strong>lizácia kvality GSM signálu: pomocou monitorovania s využitím PC<br />

Rozmery (š × v × h): 160 × 50 × 230 mm<br />

30 PC REVUE 8/2001


R E V U E<br />

Rozhodovanie má <strong>na</strong> starosti softvér, ktorý obyèajne<br />

môžete prispôsobova . GSM brá<strong>na</strong> potom obsahuje v istej<br />

forme modifikovaný mobilný telefón s aktiváciou. Èasto<br />

je možnos použitia len jednej èipovej karty, a preto si<br />

musíte vybra správneho po<strong>sk</strong>ytovate¾a. Je vhodné orientova<br />

sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššie programy – konkrétne EuroTel<br />

Tempo 1000 alebo Globtel 1000. Neexistuje jednoz<strong>na</strong>èný<br />

návod, ktorý z týchto programov vybra , pretože celkové<br />

poplatky úzko súvisia so spôsobom vašej prevádzky. Pre<br />

program Eurotel Tempo 1000 hovorí jednotná ce<strong>na</strong> volania<br />

(1 Sk/min. bez DPH) do všetkých sietí (avšak pozor –<br />

ce<strong>na</strong> platí až po prevolaní paušálu), sekundová tarifikácia<br />

po jednej minúte. Pre program Globtel 1000 zase hovorí<br />

30-sekundová tarifikácia už od zaèiatku spojenia, nižšia<br />

ce<strong>na</strong> pri volaní do siete Globtel (0,45 Sk/min. bez DPH),<br />

pri volaní <strong>na</strong> pevnú sie 0,95 Sk/min., pri volaní do siete<br />

EuroTel je to však 1,95 Sk/min.).<br />

Celková úspora <strong>na</strong> telefónnych poplatkoch oproti realizácii<br />

všetkých hovorov prostredníctvom pevnej linky<br />

závisí zase od štruktúry hovorov. Všeobecne platí, že èím<br />

väèší je telefónny úèet, tým vyššiu úsporu dosiahnete.<br />

Odhadujeme však, že väèšie firmy môžu dosiahnu aj viac<br />

ako 50-percentnú úsporu. V takomto prípade sa GSM<br />

brá<strong>na</strong> zaplatí do nieko¾kých mesiacov.<br />

V <strong>na</strong>šom preh¾ade uvádzame nieko¾ko vybraných GSM<br />

brán, urèených <strong>na</strong> pripojenie k telefónnej ústredni.<br />

Podrobnejšie informácie o týchto brá<strong>na</strong>ch nájdete aj<br />

v inzertnej èasti. Pripomeòme, že GSM brány typu z<strong>na</strong>èky<br />

Ateus sú predstavené <strong>na</strong> internetovej adrese <strong>www</strong>.<br />

2n.cz, ïalšie typy sú <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> serveri <strong>www</strong>.mobil.<strong>sk</strong>. Vo<br />

vloženom èlánku tiež predstavujeme GSM bránu, ktorá je<br />

zdrojom telefónnej linky a možno ju použi aj bez ústredne.<br />

Navyše v tejto bráne je možné použi dve èipové<br />

Dia¾kové ovládanie<br />

cez GSM<br />

karty. K predstaveniu GSM brány pre sie ISDN sa ešte vrátime<br />

v <strong>na</strong>jbližšom èísle.<br />

Ïalšou možnos ou <strong>na</strong> redukciu prevádzkových nákladov<br />

je použitie spôsobu VoIP, o ktorom sme podrobnejšie<br />

písali v PC REVUE è. 5/2001. V princípe ide o použitie<br />

internetu <strong>na</strong> prenos hlasu. Tento systém sa výz<strong>na</strong>mne<br />

používa <strong>na</strong> telefonovanie do zahranièia, kde úspora dosahuje<br />

okolo 20 až 30 % v porov<strong>na</strong>ní s nákladmi telefonovania<br />

pomocou verejnej telefónnej siete.<br />

MODEMY<br />

Modemy slúžia predovšetkým <strong>na</strong> prístup k internetu<br />

a dátové prepojenie medzi vzdialenými miestami. Budeme<br />

sa zaobera modemami pre a<strong>na</strong>lógovú sie a sie<br />

ISDN. Na záver spomenieme aj GSM terminály. V <strong>na</strong>šom<br />

preh¾ade sa však nebudeme zaobera modemami xDSL,<br />

podobne routery ISDN považujeme <strong>sk</strong>ôr za sie ové prvky.<br />

Klasické a<strong>na</strong>lógové modemy sa dnes vyrábajú výhradne<br />

pre rýchlos 56 kb/s. V <strong>sk</strong>utoènej prevádzke sa však<br />

takáto rýchlos dosiahne len výnimoène, typická pripojovacia<br />

rýchlos je asi 33,6 kb/s predovšetkým z dôvodov<br />

kvality liniek a prepojovacích ústrední. Tieto modemy sa<br />

vyrábajú v internom alebo externom vyhotovení. Pri<br />

internom vyhotovení musíte pri inštalácii poèítaè rozobra<br />

, nemáte však starosti s prepojovacími káblami a osobitným<br />

<strong>na</strong>pájaním. Výhodou externého vyhotovenia je<br />

to, že takéto modemy môžete ¾ahko použi aj s viacerými<br />

poèítaèmi (myslíme v rozliènom èase).<br />

V prípade interného vyhotovenia sa takmer výhradne<br />

používajú karty s rozhraním PCI, ktoré sa <strong>na</strong>chádza prakticky<br />

v každom dnes používanom poèítaèi.<br />

Pri externom vyhotovení sa používajú pripojenia <strong>na</strong><br />

sériový port a port USB. V súvislosti so sériovým portom<br />

Ukážka používate¾<strong>sk</strong>ého programu a urèenie èasového<br />

harmonogramu<br />

Ïalšie zariadenie, ktoré slúži <strong>na</strong> dia¾kové riadenie zariadení<br />

a sig<strong>na</strong>lizáciu alarmov aj s využitím GSM signálu je<br />

Mobilar. Ide o pôvodný sloven<strong>sk</strong>ý výrobok, ktorý <strong>na</strong>vyše<br />

umožòuje riadenie zariadení pod¾a èasového harmonogramu<br />

alebo aj z ruèného ovládania.<br />

Dodávku tvorí samotné zariadenie, pomocou ktorého<br />

je možné ovláda štyri externé zariadenia a sníma údaje<br />

zo štyroch vstupov. Ïalej je to kábel <strong>na</strong> spojenie s poèítaèom<br />

a kábel <strong>na</strong> spojenie s mobilným telefónom.<br />

Dodané zariadenie bolo pripravené <strong>na</strong> spoluprácu s mobilnými<br />

telefónmi z<strong>na</strong>èky Siemens. Výrobca je pripravený<br />

po<strong>sk</strong>ytnú riešenie pre akýko¾vek telefón s podporou<br />

normy GSM 07.07 pre SMS AT príkazy. Napájanie zariadenia<br />

Mobilar zais uje externý <strong>na</strong>pájací zdroj, ktorý sa pripája<br />

<strong>na</strong> konektor k pripojeniu <strong>na</strong> sériový port poèítaèa.<br />

Zariadenie sa uplatní <strong>na</strong> stráženie priestorov firiem,<br />

domácností, spí<strong>na</strong>nie kúrenia, indikáciu neoprávneného<br />

prístupu, požiaru a pod. Vstupné a výstupné konektory<br />

sú vybavené <strong>sk</strong>rutkou a umožòujú pripojenie káblov do<br />

priemeru 2,5 mm.<br />

Programovanie zariadenia je možné pomocou pripojenia<br />

<strong>na</strong> sériový port osobného poèítaèa. Nastavovanie <strong>na</strong><br />

dia¾ku s využitím siete GSM je možné z externého mobilného<br />

telefónu, Mobilar však možno ovláda len z urèeného<br />

telefónneho prístroja. Pripojené externé zariadenia sa ovládajú<br />

pomocou zopnutia výstupného relé, maximálny spí<strong>na</strong>cí<br />

prúd je pritom až 5 A. Vstupy sa snímajú v binárnej<br />

forme (zopnutý, rozopnutý) a hlásenia sa oz<strong>na</strong>mujú vo<br />

forme SMS správ cez mobilnú sie .<br />

Pri programovaní z osobného poèítaèa máte možnos<br />

ruène ovláda jednotlivé zariadenia jednoducho kliknutím<br />

myši <strong>na</strong> príslušnú položku v ovládacom programe.<br />

Pri programovaní èasového harmonogramu je možné<br />

využi tri po sebe <strong>na</strong>sledujúce periódy vo forme zopnutia<br />

od-do s možnos ou ich denného opakovania.<br />

Pri <strong>na</strong>stavovaní vstupov má používate¾ možnos<br />

zada minimálnu dobu trvania vstupného signálu<br />

(vhodné <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> filtrovanie zarušených signálov) a telefónne<br />

èíslo, kam sa má zasla varovná SMS správa.<br />

Zadané èíslo mobilného telefónu zároveò je èíslo predvoleného<br />

mobilného telefónu, z ktorého sa realizuje<br />

externé ovládanie zariadenia Mobilar. Z iného telefónu<br />

riadenie v predvolenom stave nie je možné. Varovná<br />

SMS správa má formu „Poplach <strong>na</strong> vstupe : x“, kde x je<br />

èíslo vstupu (1 až 4).<br />

MODEMY<br />

ÈO BY STE MALI VEDIE PRI KÚPE<br />

n Budete používa a<strong>na</strong>lógovú linku alebo pripojenie<br />

ISDN?<br />

n Dokáže vybraný (a<strong>na</strong>lógový) modem pracova aj <strong>na</strong><br />

menej kvalitných linkách a obsahuje opravné algoritmy?<br />

n Potrebujete interné alebo externé vyhotovenie?<br />

n Máte vyjasnenú situáciu oh¾adne homologizácie<br />

modemov?<br />

n Budete používa modem aj <strong>na</strong> prenos hlasu?<br />

n Plánujete používa modem <strong>na</strong> cestách pri pripojení<br />

s notebookom?<br />

n Akú formu zobrazenia prevádzkového stavu modemu<br />

preferujete?<br />

existujú modely s podporou rýchlosti 460,8 kb/s. To z<strong>na</strong>mená,<br />

že sériové rozhranie urèite nebude obmedzujúcim<br />

èlenom pri dátovej komunikácii.<br />

Pri notebookoch sa používa riešenie modemu vo<br />

forme PC Card (staršie oz<strong>na</strong>èenie PCMCIA). To vám umožní<br />

osta v kontakte s internetom aj <strong>na</strong> cestách.<br />

Všetky modemy z nášho preh¾adu podporujú aj faxové<br />

prenosy, typickou podporovanou rýchlos ou je 14,4 kb/s.<br />

Viaceré modemy sú schopné prenáša aj hlas a môžete<br />

ich použi ako náhradu telefónneho prístroja, <strong>na</strong>pr. aj so<br />

záz<strong>na</strong>mníkom. Obyèajne treba použi slúchadlá s mikrofónom<br />

alebo externý mikrofón a reproduktor, existujú<br />

však aj modely s integrovanou výbavou <strong>na</strong> prenos hlasu.<br />

Pri a<strong>na</strong>lógových modemoch sa takmer výhradne<br />

používa sig<strong>na</strong>lizácia prevádzkového stavu pomocou LED<br />

Po zopnutí sledovaného vstupu sa okrem vyslania<br />

SMS môže vyko<strong>na</strong> urèený program <strong>na</strong> osobnom poèítaèi<br />

alebo zopnú urèený výstup <strong>na</strong> zariadení Mobilar.<br />

Pri dia¾kovom programovaní z povoleného telefónu<br />

(využíva sa overenie s pomocou funkcie CLIP) sa odošle<br />

jednoduchá správa vo forme „xxxx“, kde x je èíslo vstupu,<br />

ktoré chceme zopnú (1 až 4). Pokia¾ sa opakovane<br />

pošle taká istá SMS, zariadenie sa vypne. Zaslaním SMS<br />

vo forme „0000“ Mobilar vyšle SMS s informáciou<br />

o aktuálnom stave všetkých vstupov a výstupov.<br />

Mobilar tak predstavuje jednoduchšie a relatívne<br />

lacné zariadenie <strong>na</strong> ovládanie zariadení buï dia¾kovo,<br />

ruène, alebo s využitím èasového harmonogramu.<br />

Zároveò dokáže sig<strong>na</strong>lizova zmenu <strong>na</strong> pripojených vstupoch.<br />

V prípade, ak chcete použi dia¾kové ovládanie<br />

a stráženie, musíte pri celkových nákladoch poèíta ešte<br />

s mobilným telefónom, ktorý bude k zariadeniu Mobilar<br />

pripojený pomocou prepojovacieho kábla. Výhodou je<br />

pripravenos výrobcu zmeni funkciu prístroja tak, aby<br />

zodpovedali presne vašim požiadavkám.<br />

Zariadenie zapožièal: INCA<br />

Záruka: 18 mesiacov<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 1990 Sk<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Vonkajšie rozmery (š × v × h): 70 × 30 × 130 mm<br />

Hmotnos : 0,25 kg bez externého zdroja<br />

Komunikaèná linka: RS 232 s <strong>na</strong>pájaním<br />

Poèet výstupov: 4<br />

Parametre výstupného relé: zopí<strong>na</strong>nie zdroja 220 V/5 A<br />

Poèet vstupov: 4<br />

Režim : TTL<br />

Maximálne <strong>na</strong>pätie <strong>na</strong> vstupe: 5,5 V<br />

Napájací zdroj: 9 až 2 V/300 mA<br />

8/2001 PC REVUE 31


R E V U E<br />

diód. Tie informujú o dosiahnutej rýchlosti, pripojení<br />

<strong>na</strong> linku, prenose údajov a pod.<br />

Výhodou modemov s pamä ou ROM typu<br />

Flash je to, že si používatelia sami môžu aktualizova<br />

obsah firmware v modeme. Z<strong>na</strong>mená to, že<br />

si <strong>na</strong>pr. z internetovej adresy výrobcu alebo predajcu<br />

stiahnu èas kódu a ten sa zavedie do<br />

modemu. Takto si môžu aktualizova vlastnosti<br />

modemu <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> nové protokoly, opravy niektorých<br />

problémov a pod.<br />

Pri výbere a<strong>na</strong>lógového modemu <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet sa oplatí zisti si, aký typ modemu<br />

používa váš po<strong>sk</strong>ytovate¾ internetových<br />

služieb. Platí nepísané pravidlo, že <strong>na</strong>jlepšie si<br />

<strong>na</strong>vzájom rozumejú modemy od tej istej firmy,<br />

<strong>na</strong>jlepšie rov<strong>na</strong>kého typového oz<strong>na</strong>èenia (aj keï<br />

platia všeobecné protokoly).<br />

Modemy ISDN sme podrobne rozobrali v PC<br />

REVUE è. 6/2001, tu sa preto obmedzíme len <strong>na</strong><br />

struèné konštatovanie, že tieto modemy podporujú<br />

rýchlos 64 alebo 128 kb/s pod¾a poètu<br />

súèasne pripojených kanálov. Táto rýchlos je<br />

garantovaná a stabilná. Èasto sa podporuje aj<br />

dy<strong>na</strong>mické pripájanie druhého kanála pod¾a<br />

využitia prvého kanála (s touto vlastnos ou však<br />

radšej opatrne).<br />

Modemy ISDN sú drahšie ako klasické modemy,<br />

bývajú však lepšie vybavené. Súèas ou <strong>na</strong>jvyspelejších<br />

riešení býva LCD displej, ktorý sa dá<br />

využi aj pri hlasovej komunikácii (<strong>na</strong>pr. podpora<br />

CLIP). Aj v tomto prípade bývajú interné a externé<br />

modemy. Externé sa pripájajú pomocou portu<br />

USB alebo sériového portu s podporou rýchlosti<br />

460,8 kb/s. Aj v tomto prípade sa objavujú riešenia<br />

s pripojením pomocou PC Card, ktoré<br />

využijete v notebookoch. V takýto prípadoch je<br />

výhodné obstara si kartu, ktorá obsahuje tak<br />

a<strong>na</strong>lógové, ako i ISDN pripojenie. Je to univerzálne<br />

riešenie, pomocou ktorého neostanete vo<br />

svete za<strong>sk</strong>oèení.<br />

Pri použití modemu ISDN v súvislosti s klasickým<br />

telefónom alebo a<strong>na</strong>lógovým faxom je<br />

výhodné, ak modem priamo obsahuje aj a<strong>na</strong>lógový<br />

port. Niektoré modemy ISDN obsahujú aj<br />

dva porty <strong>na</strong> pripojenie a<strong>na</strong>lógových zariadení.<br />

GSM terminály sú zariadenia, ktoré vám<br />

pomôžu prenáša predovšetkým hlas, SMS, ale aj<br />

dáta z mobilných zariadení – notebookov alebo<br />

vreckových poèítaèov. Vyrábajú sa predovšetkým<br />

v podobe formátu PC Card (PCMCIA II), modulov<br />

<strong>na</strong> zabudovanie alebo typu Springboard <strong>na</strong> spoluprácu<br />

s vreckovým poèítaèom typu Visor. Ceny<br />

týchto zariadení sa pohybujú od 9- do 20-tisíc Sk<br />

bez DPH.<br />

Dôležitou otázkou pri výbere modemu alebo<br />

iného komunikaèného zariadenia je jeho homologizácia.<br />

Pod¾a platného právneho stavu totiž<br />

nie je možné pripoji komunikaèné zariadenie<br />

bez homologizácie <strong>na</strong> verejnú telekomunikaènú<br />

sie , aj keï je to technicky možné.<br />

ZÁVER<br />

Tak a sme <strong>na</strong> konci letných preh¾adov, ktoré sa<br />

týkali zariadení <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinové použitie a zariadení<br />

<strong>na</strong> komunikáciu. Veríme, že aj pomocou týchto<br />

údajov èi pomocou špecializovanej inzercie<br />

v týchto èíslach sa vám podarí vybra si to správne<br />

riešenie pre vás.<br />

Spracoval Ondrej Macko<br />

Doh¾adovací systém GB 050<br />

Jedným zo zaujímavých využití mobilného telefónu a siete<br />

GSM je aj systém GB 050 <strong>na</strong> zabezpeèenie stráženia objektov,<br />

resp. dia¾kové ovládanie zariadení. Tento systém je<br />

schopný po<strong>sk</strong>ytova informácie o <strong>na</strong>rušení stráženého<br />

objektu v predvolenom spôsobe pomocou SMS správ alebo<br />

s využitím internetu èi faxového spojenia. S jeho pomocou<br />

tiež môžete <strong>na</strong> dia¾ku zapnú nejaké zariadenie (<strong>na</strong>pr. kúrenie<br />

v chate), prièom povel môžete zada opä pomocou SMS<br />

správy èi s využitím niektorej SMS brány <strong>na</strong> internete.<br />

ZÁKLADNÝ PRINCÍP. Základom tohto systému je<br />

mobilný telefón Ericsson A1018s, ktorý má <strong>na</strong> svojej batérii<br />

pripevnený špeciálny modul. Ten zais uje <strong>na</strong>pájanie celého<br />

systému, snímanie vonkajších vstupov a <strong>na</strong>stavovanie<br />

výstupov. Je to vlastne èier<strong>na</strong> škatu¾ka s konektorovým<br />

výstupom. Výrobca dodáva k tomuto zariadeniu<br />

aj <strong>na</strong>pájací zdroj, ktorý zásobuje energiou<br />

mobilný telefón aj prídavný modul. Používate¾<br />

potom dostáva SMS správy <strong>na</strong> vlastný mobilný<br />

telefón a je tak neustále informovaný o stave<br />

stráženého objektu. Dokonca môže ma zvukovú<br />

informáciu, èo sa v sledovanom objekte deje.<br />

Celý systém je, prirodzene, nezávislý od vonkajšej<br />

elektrickej energie – po jej výpadku<br />

dokáže pracova <strong>na</strong> batériu z mobilného telefónu<br />

ešte asi 12 hodín.<br />

Na tento doh¾adovací systém je možné pripoji<br />

vstupy zo šiestich meracích miest.<br />

Rov<strong>na</strong>ko je možnos použi šes výstupov, platia<br />

však isté obmedzenia pri súèasnom použití<br />

plného poètu vstupov i výstupov. Pokia¾ je niektorý<br />

výstup <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu logická nula, nemožno<br />

ho používa ako vstup.<br />

PRENOS INFORMÁCIÍ. Ako sme už spomenuli,<br />

prioritným spôsobom komunikácie medzi systémom GB<br />

050 sú SMS. Pri prenose informácií sa používa formát XXPIN<br />

Povel Hodnota. Keïže povel obsahuje aj PIN kód, nemôže<br />

systém ovláda , kto pozná èíslo mobilného telefónu v systéme<br />

GB 050. Sledom z<strong>na</strong>kov XX sa sig<strong>na</strong>lizuje, že ide o<br />

povel pre systém GB 050. Na prenos povelov do systému sa<br />

preto môžu použi aj SMS brány dostupné <strong>na</strong> internete,<br />

ktoré s ob¾ubou k vašej pôvodnej správe pridávajú vlastné<br />

texty pred alebo za pôvodný text.<br />

MONTÁŽ A OVLÁDANIE. Pred prvým použitím<br />

musíte do systému vloži SIM kartu, ktorá má aktivované<br />

posielanie SMS. Ïalej sa musí zosynchronizova PIN <strong>na</strong><br />

karte a PIN v systéme – musia by rov<strong>na</strong>ké a rôzne od<br />

pôvodného kódu 0000. Potom musíte systém GB 050 pripoji<br />

<strong>na</strong> vstupy a výstupy. Ak budete chcie realizova túto<br />

èinnos sami, potrebujete elementárne elektrotechnické<br />

vzdelanie. Pre každý výstup treba použi jeden tranzistor,<br />

diódu a reléový výstup. Mali by ste ïalej vedie aj spájkova<br />

súèiastky. Pri vstupe potrebujete len kontakt, ktorý<br />

pripája sledované miesto k elektrickej nule systému GB<br />

050. Keby vám to robilo problém, obrá te sa <strong>na</strong> niektorú<br />

dielòu.<br />

Programovanie GB 050 je možné realizova aj pomocou<br />

poèítaèa pri prepojení sériovým káblom. Kábel i príslušný<br />

softvér sa predáva ako príslušenstvo.<br />

TESTOVANIE. Prístroj sme testovali v redakcii pri<br />

použití jedného vstupu a jedného výstupu. Zariadenie pracovalo<br />

pod¾a opisu výrobcu. Celé ovládanie je jednoduché,<br />

musíte ma však niekde poz<strong>na</strong>èený formát jednotlivých riadiacich<br />

príkazov. Zaujímavou aplikáciou je meranie <strong>na</strong>pätia<br />

<strong>na</strong> vstupe a vyslanie <strong>na</strong>meranej hodnoty vo forme SMS.<br />

Takto je možné <strong>na</strong>pr. dia¾kovo zisti hodnotu teploty<br />

v miestnosti. Keby ste použili systém GB 050 <strong>na</strong> stráženie<br />

automobilu so systémom GPS, bolo by možné pomocou<br />

tohto systému vysla koordináty aktuálnej polohy automobilu.<br />

Pri monitorovaní logických vstupov sa v prípade alarmu<br />

dá <strong>na</strong>stavi aj tzv. alarmový text, ktorý dostanete vo<br />

forme SMS pri aktívnom alarme.<br />

Na škatu¾ke <strong>na</strong> batérii mobilného telefónu je umiestnená<br />

LED dióda, ktorá informuje o prevádzkovom stave systému.<br />

Po tom, èo zosynchronizujete PIN kód SIM karty a interný<br />

PIN kód a vykonáte reset prístroja, zaène pomaly a pravidelne<br />

blika . Je to sig<strong>na</strong>lizácia, že zariadenie je pripravené<br />

<strong>na</strong> èinnos .<br />

Zabudované funkcie sú dostatoène pripravené <strong>na</strong> komplexné<br />

stráženie objektu. Môžete si <strong>na</strong>pr. necha zapnú<br />

mikrofón <strong>na</strong> doh¾adovacom systéme a ma tak informáciu,<br />

èo sa tam <strong>na</strong>ozaj deje. Okrem toho, že môžete necha posiela<br />

SMS správy <strong>na</strong> mobilný telefón, je možnos oz<strong>na</strong>mova<br />

poplach aj pomocou pevnej telefónnej linky. V takomto prípade<br />

sa generuje <strong>na</strong> telefón v pevnej sieti varovný tón.<br />

Výhodné je, že pri aktivovaní jednotlivých èísel nemusíte<br />

použi medzinárodný formát (+421-), ale systém si tento<br />

formát doplní sám. Prirodzene, môžete necha posiela jednotlivé<br />

SMS aj do zahranièia.<br />

Niektoré funkcie prístroja sú presne prispôsobené <strong>na</strong><br />

podmienky mobilných telefónov v ÈR (<strong>na</strong>pr. automatické<br />

povinné volanie pri použití programu GO v Eurotel ÈR).<br />

Na prevádzku <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pod¾a nášho názoru<br />

postaèuje použitie niektorého programu predplatených<br />

kariet Easy alebo Prima, samozrejme, s aktivovanými<br />

službami <strong>na</strong> posielanie SMS.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9800 Sk bez DPH<br />

(vrátane mobilného telefónu)<br />

Výrobca: LEVEL, ÈR<br />

Zapožièal: Data, s. r. o.<br />

Technické parametre pod¾a výrobcu<br />

Funkcie: sig<strong>na</strong>lizácia alarmu, dia¾kové ovládanie pomocou <strong>na</strong>stavenia logických<br />

výstupov, odposluch miestnosti, posielanie pripravených SMS, vyžiadanie <strong>na</strong>meranej<br />

hodnoty<br />

GSM sie : 900/1800 MHz<br />

Vstupy: 6 vstupov, logická nula – 0 ÷ 0,8 V, logická jed<strong>na</strong> – 5 ÷ 12 V<br />

Výstupy: 6 výstupov, logická nula – max. 0,8 V, prúd 1 mA, logická jed<strong>na</strong> –<br />

3,5 ÷ 5 V, prúd 0,3 mA<br />

Vonkajšie <strong>na</strong>pájanie: jednosmerne 10 ÷ 16 V, špièkový odber 350 mA<br />

Typický odber pri <strong>na</strong>bitej batérii: 14 mA<br />

Maximál<strong>na</strong> doba dobíjania: 2 hodiny<br />

Rozmery (š × v × h): 70 × 110 × 30 mm<br />

Hmotnos : 190 g<br />

Prevádzková teplota: + 5 °C ÷ + 40 °C<br />

32 PC REVUE 8/2001


34 PC REVUE 8/2001<br />

Klasické telefóny<br />

Výrobca Typové Poèet Kapacita Integrovaný Typ Opakované Tlaèidlo vyp- Tlaèidlo Flash Zobrazovanie Regulácia Hlasitý Ce<strong>na</strong> Poznámka Ïalšie informácie<br />

oz<strong>na</strong>èenie tlaèidiel <strong>na</strong> pamäte <strong>na</strong> displej èíselnice volanie nutia mikrote- <strong>na</strong> prácu s dátumu hlasitosti posluch bez DPH [Sk]<br />

priamu vo¾bu telefónne èísla (kapacita) lefónu (Mute) tel. ústredòou a èasu zvonenia<br />

INCA STOPTEL II 0 100 l tlaèidlová l (16 l l l l 3999 telefónny prístroj <strong>www</strong>.inca.<strong>sk</strong><br />

posledných)<br />

<strong>na</strong> èip. kartu so<br />

záz<strong>na</strong>mom hovorov<br />

INCA UNITEL 0 100 l tlaèidlová l (16 l l l l l 3999 riadiaci tele- <strong>www</strong>.inca.<strong>sk</strong><br />

posledných)<br />

fónny prístroj<br />

INCA UNITEL NX 0 100 l tlaèidlová l l l l l l 3999 T-mail, doplnky <strong>www</strong>.inca.<strong>sk</strong><br />

pre nepoèujúcich<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TS5CX-W 0 0 l tlaèidlová l l l l l l 690 <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TS10CW 4 10 l tlaèidlová l l l l l l 990 <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TS15 16 10 l tlaèidlová l l l l l l 1290 <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TS17 16 10 l tlaèidlová l l l l l l 1690 <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-MTS32 3 10 l tlaèidlová l l l l l l 2990 <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.<strong>sk</strong><br />

Siemens Euroset 2005 3 10 l tlaèidlová l l l l l l 696 <strong>www</strong>.siemens.<strong>sk</strong><br />

Siemens Euroset 2020 10 20 l tlaèidlová l l l l l l 1455 funkcia CLIP <strong>www</strong>.siemens.<strong>sk</strong><br />

Siemens Euroset 2015 16 32 l tlaèidlová l l l l l l 1477 <strong>www</strong>.siemens.<strong>sk</strong><br />

(5 posledných)<br />

TESLA Liptov<strong>sk</strong>ý Hrádok UP91 0 0 l rotaèná l l l l l l 5000 <strong>www</strong>.teslalh.<strong>sk</strong><br />

TESLA Stropkov Isn 2862 0 10 l tlaèidlová l l l l l l 830 <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

TESLA Stropkov Isn 1862 0 10 l tlaèidlová l l l l l l 840 zemiace tlaèidlo <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

TESLA Stropkov Ksn 2862 3 10 l tlaèidlová l l l l l l 940 LED <strong>na</strong> prítom- <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

nos linky<br />

TESLA Stropkov Ksn 2772 3 0 l tlaèidlová l l l l l l 985 LED <strong>na</strong> prítom- <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

nos linky<br />

TESLA Stropkov CS 20/K 0 0 l rotaèná l l l l l l 2926 <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

TESLA Stropkov CS 20/K 0 0 l rotaèná l l l l l l 3929 <strong>www</strong>.tesla.<strong>sk</strong><br />

R E V U E<br />

ISDN<br />

Výrobca Oz<strong>na</strong>èenie Technický Možnos Displej Poèet Kapacita Kapacita Pamä <strong>na</strong> Integrovaný Regulácia Služby Hlasité Ce<strong>na</strong> bez Poznámka<br />

štandard bezdrôtovej tlaèidiel <strong>na</strong> pamäte <strong>na</strong> telefónneho opakované odkazovaè hlasitosti telefonovanie DPH [Sk]<br />

komunikácie rýchlu vo¾bu priamu vo¾bu zoz<strong>na</strong>mu volanie (kapacita) zvonenia<br />

Ascom Eurit 30 ISDN l 2-riadkový 6 12 150 9 l l 5 420<br />

alfanumerický<br />

Ascom Eurit 40 ISDN l 8-riadkový 16 600 10 24 min l l 10 298<br />

alfanumerický<br />

Siemens Profiset 30isdn ISDN l 1-riadkový numerický 8 12 0 5 l 4 stupne CLIP, CLIR, l 2 700 * zjednodušené det<strong>sk</strong>é<br />

(12 z<strong>na</strong>kov) HOLD volanie, núdzové<br />

volanie<br />

Siemens Profiset 51isdn ISDN l 2-riadkový alfa- 16 16 127 10 l 8 stupòov všetky l 4 876<br />

numerický (24 z<strong>na</strong>kov)<br />

Siemens Gigaset 2060 DECT/GAP/ISDN 8 mobilných len <strong>na</strong> mobilných 0 závisí od závisí od závisí od l l všetky závisí od 5 267<br />

èastí slúchadlách mob. èasti mob. èasti mob. èasti mob. èasti<br />

Siemens Gigaset 3075 isdn DECT/GAP/ISDN 8 mobilných len <strong>na</strong> mobilných 0 závisí od závisí od závisí od 35 min l všetky závisí od 9 577 integrovaný ISDN<br />

èastí slúchadlách mob. èasti mob. èasti mob. èasti mob. èasti modem<br />

Siemens T-View ISDN l 2-riadkový alfa- 6 12 127 10 10 min 8 stupòov všetky l 36 671 videotelefón<br />

numerický (24 z<strong>na</strong>kov)<br />

TESLA Stropkov Protit ISDN l l 0 10 0 l l l CLIP, CLOR, MSN, l 4 000* zápisník<br />

HOLD, 3PTY, AOC, CW,<br />

MCID, UUS, CFU, CFB<br />

* ce<strong>na</strong> pod¾a aktuálneho cenníka Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, i<strong>na</strong>k je predajná ce<strong>na</strong> vyššia


R E V U E<br />

GSM BRÁNY<br />

prepojenie poboèkovej<br />

ústredne so sie ou GSM<br />

GSM brány sú zariadenia, ktoré umožòujú z bežnej<br />

poboèkovej ústredne prepája hovory priamo do siete<br />

GSM a umožni tak telefonovanie za <strong>na</strong>jvýhodnejšiu<br />

cenu. Podrobnejšie porov<strong>na</strong>nie nákladov jednotlivých<br />

operátorov i vyèíslenie úspor, resp. návratnosti investície<br />

je možné nájs <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

Osvedèené GSM brány z<strong>na</strong>èky MobilGate èe<strong>sk</strong>ého<br />

výrobcu TENcom sú urèené predovšetkým pre<br />

zákazníkov, ktorí požadujú maximálnu kvalitu<br />

prenosu hlasu a 100 % prevádzkovú spo¾ahlivos .<br />

Všetky GSM brány MobilGate sú postavené <strong>na</strong><br />

kvalitných komponentoch, základom je priemyselný<br />

GSM modul Ericsson. Kvalitný hlasový kodek<br />

s podporou EFR po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>jvyššiu kvalitu hlasu<br />

s maximálnym potlaèením echa.<br />

Mechanická konštrukcia brán MobilGate je vhodná<br />

pre montáž <strong>na</strong> stenu, ale aj do 19” racku. Kompaktná<br />

hliníková <strong>sk</strong>rinka je dostatoène robustná a zabezpeèuje<br />

primerané chladenie. Všetky brány sú<br />

schopné nepretržitej 24-hodinovej prevádzky bez<br />

vplyvu <strong>na</strong> kvalitu hlasu alebo spo¾ahlivos spojenia.<br />

Súèas ou dodávky každej brány je <strong>na</strong>pájací zdroj,<br />

externá zi<strong>sk</strong>ová anté<strong>na</strong> a montážny materiál.<br />

Brány MobilGate sú certifikované TÚ SR a spåòajú<br />

všetky predpísané podmienky <strong>na</strong><br />

používanie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

MobilGate 900<br />

Najjednoduchšia GSM brá<strong>na</strong><br />

je urèená <strong>na</strong> pripojenie k poboèkovej<br />

ústredni cez a<strong>na</strong>lógové<br />

rozhranie CO, ako „štát<strong>na</strong><br />

linka”. Výhoda takéhoto riešenia je v 100 % kompatibilite<br />

s ¾ubovo¾nou poboèkovou ústredòou.<br />

Brá<strong>na</strong> dokáže posiela 16 kHz tarifikaèné impulzy,<br />

ktoré umožòujú presne zisti dåžku hovoru a po<br />

spracovaní vhodným softvérom je možné urobi<br />

rozúètovanie prevádzky.<br />

Okrem hlasovej komunikácie brá<strong>na</strong> dovo¾uje prenos<br />

SMS pomocou aplikácie pre OS Windows,<br />

ktorá je k dispozícii bezplatne.<br />

Súèas ou dodávky je GSM brá<strong>na</strong>, <strong>na</strong>pájací zdroj,<br />

externá anté<strong>na</strong> a príslušenstvo pre montáž <strong>na</strong> stenu.<br />

MobilGate E+M<br />

GSM brá<strong>na</strong> je urèená <strong>na</strong> pripojenie<br />

k poboèkovej ústredni<br />

cez prieèkové rozhranie so<br />

sig<strong>na</strong>lizáciou E+ M. Toto<br />

riešenie zabezpeèuje vysokú<br />

kvalitu prenosu hlasu (4-vodièové pripojenie) s úplnou<br />

elimináciou echa. Výhodou sig<strong>na</strong>lizácie E+M je presne<br />

definované prihlásenie a záver, èo umožòuje presné<br />

úètovanie nákladov. V prípade prichádzajúceho volania<br />

je možná prevo¾ba <strong>na</strong> konkrétnu poboèku.<br />

Brány E+M sa dodávajú aj vo vyhotovení <strong>na</strong> montáž<br />

do 19” racku, 8 brán zaberie 3U.<br />

MobilGate ISDN Twin<br />

GSM brá<strong>na</strong> ISDN Twin je urèená<br />

<strong>na</strong> pripojenie k poboèkovej<br />

ústredni ako NT alebo TE cez<br />

rozhranie BRI. Táto brá<strong>na</strong> má<br />

ve¾ké množstvo doplnkových<br />

funkcií, ktoré umožòujú prispôsobenie aj tým <strong>na</strong>jnároènejším<br />

používate¾om. Najzaujímavejšie vlastnosti:<br />

l least cost routing l automatická spojovate¾ka l<br />

prenos èísla volajúceho (CLIP) l obmedzenie prichádzajúcich<br />

hovorov zo siete GSM (možnos zadefinova<br />

<strong>sk</strong>upinu oprávnených užívate¾ov) l presná<br />

tarifikácia (aj sekundová tarifikácia pod¾a EuroTelu)<br />

Súèas ou dodávky je softvér pre Windows, urèený<br />

<strong>na</strong> ma<strong>na</strong>žment brány. Dovo¾uje aj vzdialený prístup<br />

k bráne cez ISDN.<br />

Brány ISDN sa dodávajú aj vo vyhotovení <strong>na</strong> montáž do<br />

19” racku, 8 brán (16 hlasových kanálov) zaberie 3U.<br />

MobilGate 900<br />

28 990 Sk<br />

MobilGate 900 dualband 29 990 Sk<br />

MobilGate EM<br />

28 990 Sk<br />

MobilGate EM dualband 29 990 Sk<br />

MobilGate ISDN<br />

66 990 Sk<br />

Dodávate¾: SUNTEQ, s. r. o.<br />

Bojnická cesta 35, 971 04 Prievidza<br />

tel.: 046-5430754, fax: 046-5439144<br />

http://<strong>www</strong>.sunteq.<strong>sk</strong>, e-mail: info@sunteq.<strong>sk</strong><br />

asdfg<br />

ISDN USB Porte /<br />

ISDN USB Porte<br />

Plus<br />

Nový model<br />

ISDN<br />

modemu<br />

od Microcomu.<br />

Postavený je <strong>na</strong> rýchlej<br />

zbernici USB a tým pádom<br />

dátový tok nie je obmedzený ako pri sériovom<br />

porte. Je urèený primárne <strong>na</strong> dátové prenosy, ale<br />

pomocou priloženého softvéru je schopný pracova<br />

ako telefón s <strong>na</strong>dštandardnými službami. Modem<br />

je <strong>na</strong>pájaný zo zbernice USB a obsahuje konektory<br />

pre mikrofón a slúchadlo.<br />

• Pripojenie a odpojenie bez reštartu PC<br />

• Telefónne funkcie cez mikrofón a slúchadlá<br />

• Podporuje Multilink PPP (128 kb/s, oba B kanály)<br />

• Podporuje simuláciu COM portov pre aplikaèné<br />

programy<br />

ISDN USB Porte Plus<br />

Drahšie vyhotovenie USB ISDN modemu Microcom<br />

novej generácie. Okrem spomenutých vlastností<br />

model Plus obsahuje dva a<strong>na</strong>lógové výstupy <strong>na</strong><br />

pripojenie a<strong>na</strong>lógových zariadení (fax, telefón...).<br />

Napájaný je z externého zdroja pre funkciu a<strong>na</strong>lógovej<br />

èasti aj pri vypnutom poèítaèi.<br />

Microcom ISDN Porte /<br />

Microcom ISDN Porte Plus<br />

Microcom ISDN Porte / Porte Plus je externá verzia<br />

ISDN modemu. Vïaka sériovému portu je možné<br />

modem pripoji i k starším poèítaèom a pristupova<br />

k internetu cez ISDN linku. Tento modem ocenia<br />

hlavne tí používatelia, ktorí chcú <strong>na</strong> ISDN komunikáciu<br />

využi sériový port svojho poèítaèa.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é výhody:<br />

• Sériový kábel pre oba typy COM portov<br />

• PPP, ML PPP, BOD, Call Bumping<br />

• CAPI 2.0 pre MS Windows 95, 98, ME, NT 4.0<br />

a 2000<br />

• Indikácia stavu – LED<br />

• Plug &Play<br />

K zariadeniu Microcom ISDN Porte Plus je možné<br />

pripoji a súèasne využíva 2 a<strong>na</strong>lógové zariadenia<br />

(<strong>na</strong>pr. telefón a fax). Modem je výborným riešením<br />

pre tých, ktorí chcú kvalitný externý ISDN modem<br />

s možnos ou pripojenia 2 a<strong>na</strong>lógových zariadení.<br />

Microcom ISDN Porte Inter<strong>na</strong>l<br />

Microcom ISDN Porte Inter<strong>na</strong>l je interný ISDN modem<br />

s garantovanou prenosovou rýchlos ou 128<br />

kb/s. Modem je pasív<strong>na</strong> karta, ktorá sa inštaluje do<br />

vo¾ného PCI slotu a urèená je pre poèítaèe s operaèným<br />

systémom MS Windows. Prednosti tejto karty<br />

ocenia hlavne tí, ktorí chcú ISDN prístup k internetu<br />

za <strong>na</strong>jpriaznivejšiu cenu.<br />

Používate¾<strong>sk</strong>é výhody:<br />

• Ve¾mi priaznivá ce<strong>na</strong><br />

• PPP, ML PPP, BOD, Call Bumping<br />

• CAPI 2.0 pre MS Windows 95, 98, ME, NT 4.0<br />

a 2000<br />

• Využitie PCI zbernice<br />

• Jednoduchá inštalácia<br />

8/2001 PC REVUE 35


36 PC REVUE 8/2001<br />

Bezdrôtové telefóny<br />

Výrobca Typové oz<strong>na</strong>èenie Technický Poèet pripoji- Poèet miest Digitálny Displej <strong>na</strong> Opakovanie Doba Možnos hla- Klávesnica Hlasitý Ce<strong>na</strong> bez Poznámka<br />

štandard – te¾ných mo- <strong>sk</strong>ráteného záz<strong>na</strong>mník mobilnom posledne pohotovostného sovej komuni- aj <strong>na</strong> základ- telefón <strong>na</strong> DPH [Sk]<br />

pásmo bilných èastí volania (kapacita) slúchadiel volaných režimu/hovoru kácie so základ- nej stanici základnej<br />

vysielania (slúchadiel) èísiel nou stanicou stanici<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TC167SK CTO 1 10 l l 1 30 dní/8 hodín l l l 2431<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TC187SK CTO 1 10+10 l l 1 30 dní/8 hodín l l l 3244 montáž aj <strong>na</strong> stenu, podsvietená klávesnica<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TCD951CX DECT 6 20 l l 10 130 hod./12 hod. l l l 4199<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TCD961CX DECT 6 20 15 minút l 10 130 hod./12 hod. l <strong>na</strong> ovládanie l 6190<br />

záz<strong>na</strong>mníka<br />

Siemens Gigaset 100 DECT 1 10 l l 1 100 hod./10 hod. l l l 3250<br />

Siemens Gigaset 3010 Clasic DECT/GAP 6 10 l l 5 100 hod./10 hod. l l l 4645 možnos použitia batérie s vyššou výdržou<br />

Siemens Gigaset 3015 Clasic DECT/GAP 6 10 15 minút l 5 100 hod./10 hod. l <strong>na</strong> ovládanie len odposluch 6241 možnos použitia batérie s vyššou výdržou<br />

záz<strong>na</strong>mníka hovoru<br />

Siemens Gigaset 2030 DECT/GAP 6 100+10 10 minút l 5 70 hod./7 hod. l l l 8969 možnos použitia batérie s vyššou výdržou<br />

R E V U E<br />

Mobilné telefóny<br />

Výrobca Typové Rozmery Hmotnos Pohotovostný Maximálny Ve¾kos Podpora Kapacita Poèet Vlastné Hlasový Profily Integrované Ce<strong>na</strong> Ce<strong>na</strong> Poznámka<br />

oz<strong>na</strong>èenie (vך×h) [mm] [g] režim (max.} èas hovoru displeja WAP pamäte èísel zvonení melódie záz<strong>na</strong>mník prevádzky hry vrátane zistená<br />

[hod] [min] v telefóne DPH [Sk] <strong>na</strong> stránke<br />

Alcatel OT 302 109×45×22 112 165 285 5×15 zn. l 0 17 2 l 4 3 6 600 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Ericsson A1018s 130×49×27 163 100 210 3 riadky l 99 12 l l l l 4 309 <strong>www</strong>.globtel.<strong>sk</strong><br />

Ericsson A2618s 131×51×25 140 110 270 4×14 zn. l 99 19 4 l 6 3 6 273 <strong>www</strong>.ericsson.<strong>sk</strong><br />

Ericsson R320s 130×51×15 100 135 420 5×14 zn. l 99 18 4 l 6 2 11 058 <strong>www</strong>.ericsson.<strong>sk</strong><br />

Ericsson T28s 94×50×15 83 70 258 3×14 zn. l 99 18 4 l 6 2 13 518 <strong>www</strong>.ericsson.<strong>sk</strong> 10 e-mailov<br />

Motorola T2288 130×47×27 140 135 210 5x15 zn. l 0 11 l l l l 2 190 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> posielanie melódie<br />

Motorola T180 130×47×27 140 135 210 2×12 zn. l 0 11 l l l l 2 690 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Motorola V.2288 137×50×27 140 135 210 5×15 zn. l 0 11 l l l l 3 499 <strong>www</strong>.globtel.<strong>sk</strong> vstavané stereo FM rádio, vymenite¾né kryty,<br />

posielanie melódie<br />

Motorola Timeport 250 130×46×24 97 150 210 5×18 zn. l 300 12 l l/3 min. l l 12 990 <strong>www</strong>.globtel.<strong>sk</strong> trojpásmový, vlastný odkazovaè, diár s možnos ou<br />

1000 udalostí, posielanie melódie<br />

Motorola V.50 83×43×26 72 140 210 5×18 zn. l 100 12 l l/3 min. l l 19 500 <strong>www</strong>.motorola.<strong>sk</strong> záz<strong>na</strong>mnik 3 min., posielanie melódie<br />

Nokia 5110 130×47×28 137 270 300 3×11 zn. l 0 30 l l 4 3 5 900 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Nokia 3210 124×50×17 151 260 270 3×13 zn. l 0 38 2 l 4 3 7 500 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> odosielanie obrázkov<br />

Nokia 3310 113×42×22 133 260 270 48×84 bodov l 0 35 + 7 7 l 5 + 1 4 8 800 <strong>www</strong>.globtel.<strong>sk</strong> odosielanie obrázkov, chat, šetriè displeja<br />

Nokia 6210 130×47×9 114 260 270 96×60 bodov l 500 35 + 5 l l 5 + 2 3 15 900 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> kalendár s možnos ou 220 poznámok, rozdelenie<br />

zoz<strong>na</strong>mu<br />

Nokia 8210 101×44×17 79 250 200 48×84 bodov l 250 35 + 5 l l 5 + 1 3 18 900 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> kalendár s 50 poznámkami, rozdelenie zoz<strong>na</strong>mu<br />

Nokia 8850 100×44×17 91 250 200 48×84 bodov l 250 35 + 5 l l 5 + 1 3 34 700 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> kalendár s 50 poznámkami, rozdelenie zoz<strong>na</strong>mu<br />

Nokia 3330 113×48×22 133 260 270 84×48 l 100 35 + 7 l l 5 + 2 5 <strong>www</strong>.nokia.<strong>sk</strong> odosielanie obrázkov, chat, šetriè displeja<br />

Nokia 9210 158×56×27 230 230 350 84×48 l tisícky programo- l l 6 + ïalšie 4 <strong>www</strong>.nokia.<strong>sk</strong> fax, e-mail, internet, word, sheet, powerpoint,<br />

vate¾né<br />

možnos inštalovania ïalších aplikácií<br />

Nokia 6250 142×50×23 147 336 600 96×60 l 250 35+5 l l 5 + 4 3 <strong>www</strong>.nokia.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic GD52 118×41×22 99 150 180 5×16 zn. l 50 21 l l l l 7 900 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic GD90 118×42×16 88 95 200 3×16 zn. l 100 20 l l l l 10 700 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Pa<strong>na</strong>sonic GD93 120×45×16 80 170 200 6×16 zn. l 100 24 l l l l 12 900 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong><br />

Siemens C35i 118×46×21 110 180 300 101×54 bodov l 100 20 1 l 7 l 7 700 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> 30 poznámok<br />

Siemens M35i 118×47×22 125 180 300 101×54 bodov l 100 20 1 l 7 l 9 400 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> 30 poznámok, odolný voèi vode, prachu a otrasom<br />

Siemens S35i 118×46×21 99 220 360 101×80 bodov l 100 40 1 l 7 4 14 200 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> integrovaný kalendár<br />

Siemens SL45 105×44×17 88 200 240 7 riadkov l 50+500 42 l l 7 l 28 500 <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong> MP3 prehrávaè <strong>na</strong> 45 min. hudby, organizér,<br />

synchronizácia s Outlook 2000


R E V U E<br />

MODEMY PRE<br />

PRENOSNÉ POÈÍTAÈE<br />

komunikácia cez GSM, JTS, ISDN<br />

Belgická firma OPTION Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l N.V. je <strong>na</strong>jväèším<br />

európ<strong>sk</strong>ym výrobcom produktov pre dátovú<br />

komunikáciu cez GSM. Hlavným produktom sú<br />

karty PCMCIA, urèené pre všetky typy prenosných<br />

poèítaèov. Tieto karty umožòujú dátové prenosy<br />

cez GSM, a<strong>na</strong>lógové i digitálne pevné linky JTS.<br />

Pre stolové PC a pre poèítaèe bez PCMCIA slotu<br />

existuje riešenie pre sériové rozhranie – tzv. softmodemy.<br />

OPTION SoftRadius<br />

Softvérové riešenie komunikácie medzi poèítaèom<br />

a mobilným telefónom je výhodné <strong>na</strong>jmä pre nízku<br />

cenu a jednoduché<br />

pripojenie k poèítaèu cez<br />

sériové rozhranie RS232<br />

alebo USB.<br />

Toto riešenie je nevyhnutné<br />

pre telefóny, ktoré nemajú<br />

zabudovaný modem,<br />

ale dá sa použi aj<br />

v prípade, ak výrobca nedodáva<br />

k mobilnému telefónu vhodný prepojovací<br />

kábel, resp. ovládaèe. Dodávaný softvér umožòuje<br />

okrem prenosu dát a faxov aj komfortnú prácu<br />

s krátkymi správami SMS a telefónnym zoz<strong>na</strong>mom<br />

v prostredí MS Windows. Dodáva sa vo verzii<br />

pre Windows 9x / NT4 / 2000 / CE a pre MacOS.<br />

Kompatibilné telefóny: Ericsson 600 / 700 / 800 /<br />

A1018 / T10 / T18, T28 / R310, Nokia 5110 / 6110<br />

/ 6150 / 7110 / 6210, Siemens S10 / S25 / SCM35,<br />

Motorola Timeport/V.36xx.<br />

Balenie obsahuje CD so softvérom pre všetky platformy<br />

a všetky typy telefónov a 1 ks kábla pre zvolený<br />

typ telefónu.<br />

Ceny (kábel GSM + softvér):<br />

SoftRadius pre Win CE 3999 Sk<br />

SoftRadius pre Win 9x/NT 3999 Sk<br />

SoftRadius USB<br />

5990 Sk<br />

OPTION<br />

GSM Ready<br />

Tento názov je spoloèný<br />

pre všetky PCMCIA modemové<br />

karty firmy OP-<br />

TION. Všetky karty sú<br />

kompatibilné s celým radom<br />

mobilných telefónov<br />

a okrem toho po<strong>sk</strong>ytujú<br />

aj ïalšie možnosti<br />

komunikácie – a<strong>na</strong>lógový a/alebo ISDN modem.<br />

Všetky karty obsahujú tzv. firmware alebo riadiaci<br />

program v pamäti flash, ktorú je možné prepísa<br />

a tak upgradova modem, <strong>na</strong>pr. pri zmene mobilného<br />

telefónu alebo pri rozšírení funkcií.<br />

Èisto hardvérové riešenie zabezpeèuje 100 % kompatibilitu<br />

a nezávislos od operaèného systému.<br />

Modemy OPTION sa vyz<strong>na</strong>èujú ve¾mi nízkym príkonom<br />

a prepracovaným power ma<strong>na</strong>gementom,<br />

takže sú optimálne aj pre <strong>na</strong>jmenšie poèítaèe triedy<br />

palmtop.<br />

Dodávaný softvér umožòuje okrem prenosu dát<br />

a faxov aj komfortnú prácu s krátkymi správami<br />

SMS a telefónnym zoz<strong>na</strong>mom v prostredí MS<br />

Windows. Modemy sú dodávané s rôznymi prepojovacími<br />

káblami (20 druhov) pre väèšinu mobilných<br />

telefónov <strong>na</strong>jznámejších z<strong>na</strong>èiek (Nokia,<br />

Ericsson, Pa<strong>na</strong>sonic, Siemens).<br />

Ceny (vrátane kábla GSM):<br />

GSM only<br />

3999 Sk<br />

GSM + a<strong>na</strong>log 33K 4790 Sk<br />

GSM + a<strong>na</strong>log 56K 9990 Sk<br />

GSM + ISDN + 56K 16 990 Sk<br />

Dodávate¾: SUNTEQ, s. r. o.<br />

Bojnická cesta 35, 971 04 Prievidza<br />

tel.: 046-5430754, fax: 046-5439144<br />

http://<strong>www</strong>.sunteq.<strong>sk</strong>, e-mail: info@sunteq.<strong>sk</strong><br />

asdfg<br />

FAST Plus 56K /<br />

FAST Plus 56K<br />

Security<br />

Nová vlajková<br />

loï firmy<br />

Microcom:<br />

modem<br />

<strong>na</strong>vrhnutý<br />

pre <strong>na</strong>jnároènejšie aplikácie<br />

s maximálnym zabezpeèením. Bezpeènos<br />

prenosu dát je výz<strong>na</strong>mne zvýšená vïaka call-backu <strong>na</strong><br />

úrovni modemu. Vstavaný On-line Help umožòuje<br />

ve¾mi pohodlnú konfiguráciu i <strong>na</strong> dia¾ku. Vynikajúce<br />

technické parametre a výkon predurèujú modem <strong>na</strong><br />

použitie vo vysoko nároèných aplikáciách. Kvalitné<br />

vyhotovenie a Plug & Play z neho robia ideálny<br />

modem pre profesionálov. Modem podporuje<br />

pevné linky 2w, 4w (model Security) s asynchrónnym<br />

i synchrónnym (model Security) prenosom dát.<br />

V modeli Security je priamo zabudované kódovanie<br />

pod¾a štandardu DES, èo ho robí <strong>na</strong>jlepším riešením<br />

pre aplikácie pracujúce s citlivými údajmi – banky,<br />

broker<strong>sk</strong>é domy a pod.<br />

De<strong>sk</strong>Porte<br />

56K Voice<br />

Faxmodem<br />

Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56K<br />

Voice je výz<strong>na</strong>mnou súèas ou portfólia komunikaèných<br />

produktov firmy Microcom. Ide o model<br />

pre sériový port s možnos ou prijíma a odosiela<br />

faxy a zaz<strong>na</strong>menáva telefónne hovory. Najnovšia<br />

technológia sa tu spája s kvalitou Microcom. Tento<br />

modem obsahuje všetky funkcie, ktoré sú nevyhnutné<br />

pre chod kancelárie: modem, fax, e-mail a telefón,<br />

reproduktor a mikrofón môžete pripoji ku vstavaným<br />

konektorom.<br />

De<strong>sk</strong>Porte Pocket<br />

Novší model externého modemu pre sériový port<br />

poèítaèa. Nemá implementované hlasové funkcie, je<br />

urèený <strong>na</strong> dátové prenosy – internet. Modem je<br />

plne Plug & Play, má prepracovanú linkovú èas pre<br />

vysokú ochranu proti prepätiu <strong>na</strong> linke, vykazuje<br />

vysokú stabilitu aj <strong>na</strong> menej kvalitných telefónnych<br />

linkách. Modem je vyrobený v kompaktnom designe<br />

pre úsporu miesta <strong>na</strong> pracovnom stole.<br />

USB 56K<br />

Travel/S<br />

USB modem so zlepšenou<br />

ochranou proti prepätiu<br />

<strong>na</strong> linkovej èasti. Prekonáva obmedzenie sériového<br />

portu, nie je závislý od zdroja – <strong>na</strong>pájanie<br />

z USB, ve¾kos kreditnej karty. Vhodný <strong>na</strong> použitie<br />

k de<strong>sk</strong>top PC i k notebooku, už nepotrebujete dva<br />

modemy.<br />

8/2001 PC REVUE 37


38 PC REVUE 8/2001<br />

Telefónne ústredne<br />

Výrobca Typové oz<strong>na</strong>èenie Poèet vstup- Poèet vý- Poèet vstup- Poèet vý- Systém Použite¾nos Kontrola DSIA TAFAS OHCA Správa Oznámenie Ce<strong>na</strong> bez DPH<br />

ných liniek stupných li- ných liniek stupných s ISDN prevádzkových o neprítomnosti o èakaní [Sk]<br />

(štand.) niek (štand.) (max.) liniek (max.) nákladov<br />

Alcatel Alcatel 4200E 2 4 36 128 ISDN štandard l l l l l l 38 278<br />

Billion Electric Profesio<strong>na</strong>l ISDN TA 128 2 5 2 5 ISDN štandard volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne 8 800<br />

Dray Tek isdnVigor 204 2 4 2 4 ISDN štandard volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne volite¾ne 8 400<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-T206 2 6 2 6 Hybridný l l volite¾ne l l l l 8 990<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TA308 4 8 6 24 Hybridný l volite¾ne volite¾ne l l l l 14 990<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TA606 6 8 6 24 Hybridný l volite¾ne volite¾ne l l l l 21 990<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TD612 3 12 3 12 Digitálny štandard volite¾ne volite¾ne l l * l * l * 24 990<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TD816 4 8 Superhybridný volite¾ne volite¾ne volite¾ne l l * l * l * 26 990<br />

Pa<strong>na</strong>sonic KX-TD1232 12 32 12/24 32/128 Syperhybridný volite¾ne volite¾ne volite¾ne l l * l * l * 51 990<br />

Siemens Gigaset 2060isdn 2 3 2 8 ISDN štandard l l l l l l 7 300<br />

Siemens HICOM 150E 2 64 4×ISDN BRA ISDN štandard l l l l volite¾ne l 48 000<br />

* treba použi systémový telefón<br />

R E V U E<br />

Modemy<br />

Výrobca Typové oz<strong>na</strong>èenie V.90 Flash ROM V.34 Podpora hlasu Rýchlos Vyhotovenie Pripojenie Mikrofón Reproduktor Èipová súprava Ïalšie informácie Ce<strong>na</strong> bez DPH<br />

faxového<br />

[Sk]<br />

prenosu [b/s]<br />

Data D-com 56k inter<strong>na</strong>l / Lucent l l l cez zvukovú kartu 14 400 interné PCI l l Lucent <strong>www</strong>.dcom.<strong>sk</strong> 1 350<br />

Data D-com 56k exter<strong>na</strong>l / Lucent l l l l 14 400 externé sériové l l Lucent <strong>www</strong>.dcom.<strong>sk</strong> 2 710<br />

Microcom De<strong>sk</strong>Porte 56k Voice l l l l 14 400 externé sériové l l Rockwell <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 3 732<br />

Microcom De<strong>sk</strong>Porte Pocket l l l l 14 400 externé sériové l l Lucent <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 3 488<br />

Microcom USB 56K Travel/S l l l l 14 400 externé USB l l Lucent <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 3 163<br />

Microcom USB 56K Inter<strong>na</strong>l/L l l l cez zvukovú kartu 14 400 interné PCI l l Lucent <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 1 618<br />

Microcom InPorte Voice l l l l 14 400 interné PCI l l Rockwell <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 1 374<br />

Microcom FAST Plus 56K l l l l 14 400 externé sériové l l Motorola/Rockwell <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 9 992<br />

Microcom FAST Plus 56K Security l l l l 14 400 externé sériové l l Motorola/Rockwell <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 19 992<br />

Microcom TravelCard 56K l l l l 14 400 interné PC Card l l Lucent <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 4 382<br />

Microcom TravelCard 56K/LAN l l l l 14 400 interné PC Card l l Lucent <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 9 992<br />

OPTION GSM Cellular Only l l l l 14 400 interné type II PCMCIA l l neuvedená <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 3 999<br />

OPTION GSM Ready 336 l l l l 14 400 interné type II PCMCIA l l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 4 790<br />

OPTION GSM Ready 336 + GSM kábel l l l l 14 400 interné type II PCMCIA l l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 8 790<br />

OPTION GSM Ready 56K l l l l 14 400 interné type II PCMCIA l l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 5 990<br />

OPTION GSM Ready 56K + GSM kábel l l l l 14 400 interné type II PCMCIA l l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 9 990<br />

ZyXEL Omni 56K l l l l 14 400 externé sériové l l ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 4 220<br />

ZyXEL Omni 56K Plus l l l l 14 400 externé sériové + USB l l ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 5 580<br />

ZyXEL Omni 56K USB l l l l 14 400 externé USB l l ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 3 570<br />

ZyXEL U-90E l l l l 14 400 externé sériové l l ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 8 450<br />

l – funkcia je podporovaná<br />

l – funkcia nie je podporovaná


R E V U E<br />

GSM MODEMY<br />

pre mobilné kancelárie, telemetriu,<br />

vzdialený prístup, POS aplikácie<br />

GSM modemy obsahujú rádiovú GSM èas a po<br />

vložení SIM karty operátora umožòujú prenáša<br />

hlas, SMS, faxy a dáta.<br />

Pod¾a vyhotovenia sú urèené pre notebooky a palmtopy<br />

– <strong>na</strong>jèastejšie vo formáte PC card. Externé terminály<br />

s rozhraním RS232 sú pripojite¾né k stolovým<br />

PC, serverom, POS terminálom alebo technologickým<br />

zariadeniam a dodávajú sa aj vo forme<br />

modulov <strong>na</strong> zabudovanie do iných zariadení.<br />

Najèastejšie aplikácie sú v oblasti merania, vzdialeného<br />

prístupu, zberu dát a pod., ale stále èastejšie<br />

ich využívajú bežní používatelia prenosných<br />

poèítaèov <strong>na</strong> cestách <strong>na</strong> pripojenie do internetu<br />

alebo do firemnej poèítaèovej siete.<br />

OPTION GlobeTrotter<br />

Triband GSM/GPRS card<br />

Prvý GPRS modem vo formáte PC card <strong>na</strong> svete<br />

prináša belgická firma OPTION. Po prvýkrát majú<br />

mobilní používatelia poèítaèov možnos by trvale<br />

pripojení v sieti bez, potreby <strong>na</strong>dväzova spojenie<br />

a sledova jeho dåžku –<br />

technológia GPRS bude<br />

dostupná v krátkom<br />

èase aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u. Tento<br />

modem pracuje<br />

aj v sie ach s technológiou<br />

GSM a <strong>na</strong>vyše<br />

podporuje všetky<br />

pásma 900/1800/1900,<br />

takže je použite¾ný <strong>na</strong> celom svete. GlobeTrotter má<br />

implementované všetky služby GSM – hlas, SMS,<br />

dáta, fax. V modeme je vložená SIM karta plug-in.<br />

Modem má zabudovanú výsuvnú anténku a je možné<br />

pripoji aj externú zi<strong>sk</strong>ovú anténu.<br />

GlobeTrotter podporuje prenos dát <strong>na</strong>raz až v 5<br />

timeslotoch, èo umožòuje maximálnu prenosovú<br />

rýchlos až 115 kb/s.<br />

GlobeTrotter je dodávaný s aplikáciou WCM <strong>na</strong> jednoduchú<br />

prácu s telefónnym zoz<strong>na</strong>mom, správami<br />

SMS a podporuje priame prepojenie s MS Outlook.<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 000 Sk (bez DPH)<br />

Záruka: 1 rok<br />

predpokladaná ce<strong>na</strong>, dodávky od septembra 2001<br />

GSM modemy<br />

Ericsson<br />

sú urèené <strong>na</strong> zabudovanie<br />

do iných zariadení. Štandardne<br />

sú vybavené rozhraním<br />

RS232. Na svoju<br />

èinnos potrebujú externý <strong>na</strong>pájací<br />

zdroj, externú anténu a SIM kartu,<br />

typ plug-in.<br />

Modemy GM 12 a GM22 sú urèené len pre hlasovú<br />

prevádzku a prenos SMS. Ich <strong>na</strong>jèastejšiou aplikáciou<br />

je telemetria, SMS servery, GSM brány, zabezpeèovacie<br />

systémy, sledovanie vozidiel a pod.<br />

Modem GM25 má implementované aj služby<br />

dáta a fax, ktoré je možné použi aj <strong>na</strong> vzdialený<br />

prístup do siete, pripojenie POS terminálov, remote<br />

control a pod.<br />

GM12 (hlas, SMS)<br />

11 900 Sk<br />

GM22 (hlas, SMS)<br />

11 900 Sk<br />

GM25 (hlas, SMS, dáta, fax) 15 990 Sk<br />

GSM modemy<br />

Siemens<br />

sa dodávajú vo vyhotovení<br />

<strong>na</strong> zabudovanie alebo ako<br />

samostatný terminál. Štandardne<br />

sú vybavené rozhraním<br />

RS232. Na svoju èinnos<br />

potrebujú externý <strong>na</strong>pájací<br />

zdroj, externú anténu a SIM kartu, typ plug-in.<br />

Modem TC35 má implementované služby hlas,<br />

dáta a SMS, ktoré je možné použi <strong>na</strong> vzdialený<br />

prístup do siete, pripojenie POS terminálov, remote<br />

control a pod.<br />

TC35 modul<br />

9390 Sk<br />

TC35 terminál<br />

11 590 Sk<br />

Dodávate¾: SUNTEQ, s. r. o.<br />

Bojnická cesta 35, 971 04 Prievidza<br />

tel.: 046-5430754, fax: 046-5439144<br />

http://<strong>www</strong>.sunteq.<strong>sk</strong>, e-mail: info@sunteq.<strong>sk</strong><br />

asdfg<br />

De<strong>sk</strong>Porte 56K Inter<strong>na</strong>l/L<br />

Microcom De<strong>sk</strong>Porte<br />

56K Inter<strong>na</strong>l/L je<br />

interná faxmodemová<br />

karta, ktorá sa<br />

inštaluje do PCI slotu<br />

poèítaèa. Okrem<br />

prenosu dát (príjem<br />

rýchlos ou až 56 000<br />

b/s) a odosielania<br />

a prijímania faxov<br />

umožòuje v kombinácii<br />

so zvukovou<br />

kartou kvalitnú telefonickú<br />

komunikáciu<br />

s komfortnou obsluhou pomocou priloženého<br />

programového vybavenia.<br />

In Porte Voice<br />

Microcom InPorte Voice je interná faxmodemová<br />

karta, ktorá sa inštaluje do PCI slotu poèítaèa.<br />

Okrem prenosu dát (príjem rýchlos ou až 56 000<br />

b/s) a odosielania a prijímania<br />

faxov umožòuje<br />

zaz<strong>na</strong>menáva<br />

telefónne hovory,<br />

pomocou vstavaných konektorov<br />

pre mikrofón a slúchadlá<br />

a priloženého softvéru ju môžete použi ako<br />

komfortný a<strong>na</strong>lógový telefón. Má dvojstupòovú<br />

ochranu proti prepätiu <strong>na</strong> linke.<br />

Microcom TravelCard<br />

Rad produktov Microcom TravelCard rieši problém<br />

mobilnej kancelárie. Je ideálnym riešením pre všetkých<br />

používate¾ov notebookov, ktorí potrebujú i <strong>na</strong><br />

cestách prístup k internetu, faxova , vykonáva<br />

bankové operácie alebo pristupova k firemnej sieti.<br />

Momentálne sú k dispozícii tieto varianty:<br />

• TravelCard 56K<br />

• TravelCard LAN<br />

• TravelCard 56K/LAN<br />

• TravelCard ISDN<br />

• TravelCard 56K/ISDN<br />

• TravelCard LAN 10 Combo<br />

Všetky modemy Microcom sú homologizované<br />

<strong>na</strong> pripojenie do sloven<strong>sk</strong>ej telekomunikaènej siete.<br />

Každé balenie modemu Microcom k Vám prichádza<br />

s certifikátom, ktorý homologizáciu potvrdzuje.<br />

Všetky modemy Microcom k Vám prichádzajú so<br />

zárukou 12 mesiacov, ktorú si môžete predåži<br />

<strong>na</strong> 36 mesiacov tým, že si modem zaregistrujete<br />

elektronicky <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong>/<br />

Všetky modemy Microcom k Vám prichádzajú s ponukou<br />

poistenia proti prepätiu. Ide o jednoduchú<br />

a rýchlu formu poistenia, ktoré vybavuje náš<br />

zamest<strong>na</strong>nec – ide teda o rýchly a pre zákazníka<br />

minimálne za ažujúci proces. Poistenie sa vz ahuje<br />

<strong>na</strong> požiar, výbuch, ble<strong>sk</strong>, pád lietadiel, prepätie,<br />

indukciu a <strong>sk</strong>rat. Poistenie modemov zabezpeèuje<br />

pois ovòa Union. Informácie o poistení nájdete<br />

v každom modeme Microcom, cenové relácie<br />

a bližšie informácie o prihláške a celom procese nájdete<br />

<strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong>/.<br />

8/2001 PC REVUE 39


40 PC REVUE 8/2001<br />

Modemy<br />

Výrobca Typové oz<strong>na</strong>èenie Max. rýchlos Flash ROM Vyhotovenie Pripojenie Dy<strong>na</strong>mické Poèet Sig<strong>na</strong>lizácia Èipová súprava Ïalšie informácie Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk]<br />

pripojenie a<strong>na</strong>lógových stavu<br />

druhého kanála terminálov<br />

3Com U.S.Robotics ISDN Pro TA 128 l externé USB l 2 LED neuvedené <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong> 5 700<br />

Dray Tek isdnVigor 128 128 l externé USB l 0 LCD neuvedené <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong> 3 000<br />

Microcom ISDN Porte Inter<strong>na</strong>l 128 l interné PCI l 0 l neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 2 480<br />

Microcom ISDN USB Porte 128 l externé USB l 0 LED neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 3 976<br />

Microcom ISDN Porte Exter<strong>na</strong>l 128 l externé sériové l 0 LED neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 6 252<br />

Microcom ISDN USB Porte Plus 128 l externé USB l 2 LED neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 6 707<br />

Microcom ISDN Porte Plus Exter<strong>na</strong>l 128 l externé sériové l 2 LED neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 7 846<br />

Microcom TravelCard ISDN 128 l interné PC Card l 0 l neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 9 341<br />

Microcom TravelCard 56K/ISDN 128 l interné PC Card l 0 l neuvedené <strong>www</strong>.fincom.<strong>sk</strong> 13 976<br />

OPTION GSM Ready 56K/ISDN 128 l interné PC Card l 0 l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 12 490<br />

OPTION GSM Ready 56K/ISDN/GSM 128 l interné PC Card l 0 l Rockwell <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong> 16 990<br />

Stolmann* TA+USB 128 l externé USB l 0 LCD neuvedené <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong> 2 400<br />

Stolmann* TA+RS232 128 l externé sériové l 0 LCD neuvedené <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong> 3 400<br />

ZyXEL Omni.net USB 128 l externé USB l 0 LED ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 4 120<br />

ZyXEL Omni.net plus 128 l externé sériové l 2 LED ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 5 700<br />

ZyXEL Omni.net USB plus 128 l externé USB l 1 LED ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 6 130<br />

ZyXEL Omni.net D 128 l externé sériové l 0 LED ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 6 450<br />

ZyXEL Omni.net LCD plus 128 l externé USB + sériové l 2 LCD ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 8 700<br />

ZyXEL Omni TA 128 128 l externé 2× sériové l 2 LED ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 11 360<br />

ZyXEL Omni.net LCD + M 128 l externé sériové l 2 + V.90 modem LCD ZyXEL <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong> 16 760<br />

* nepodporuje protokoly X.75, V.110, V.120<br />

R E V U E<br />

GSM terminály<br />

Výrobca Typové Frekvenèné pásmo Prenos Prenos Prenos Kódovanie Hlasová komunikácia Rozmery Hmotnos Anté<strong>na</strong> Externá anté<strong>na</strong> Komunikaèné Ce<strong>na</strong> bez Ce<strong>na</strong> zistená<br />

oz<strong>na</strong>èenie hlasu dát [bit/s] SMS hlasu (vך×h) [mm] [g] rozhranie DPH [Sk] <strong>na</strong> stránke<br />

Ericsson GM12 GSM900 l l l HR, FR, EFR audio vstup/výstup 153×64×23 125 - konektor SMA RS232 11 900 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

Ericsson GM22 GSM900/1800 l l l HR, FR, EFR audio vstup/výstup 106×50×10 60 - konektor SMB sériové 3.3V 11 900 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

Ericsson GM25 GSM900/1800 l 14 400 l HR, FR, EFR audio vstup/výstup 106×50×10 60 - konektor SMB sériové 3.3V 15 990 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

Handsping VisorPhone GSM900/1800 l 14 400 l HR, FR, EFR externá hlasová súprava 60×50×13 85 pevná - - 19 900 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

Nokia CardPhone 2 GSM900/1800 l n × 14 400 HSCSD l FR externá hlasová súprava 124×54×10 58 otoèná, odpojite¾ná PCMCIA / COM 15 990 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

OPTION FirstFone GSM900 l 14 400 l FR externá hlasová súprava 124×54×10 65 otoèná, odpojite¾ná konektor MMCX PCMCIA / COM 14 490 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

OPTION Globetrotter GSM900/1800, PCS1900 l n × 14400 GPRS l FR externá hlasová súprava 90×54×5 45 výklopná, odpojite¾ná konektor MMCX PCMCIA / COM 20 000 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

alebo cez zvukovú kartu<br />

Siemens TC35 GSM900/1800 l 14 400 l HR, FR, EFR audio vstup/výstup 54×36×7 20 - miniatúrny sériové 2.6V 9 390 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

koaxiálny konektor<br />

Siemens TC35termi<strong>na</strong>l GSM900/1800 l 14 400 l HR, FR, EFR externá hlasová súprava 110×65×27 200 - konektor FME RS232 11 590 <strong>www</strong>.mobile.<strong>sk</strong><br />

GSM brány<br />

Typové oz<strong>na</strong>èenie Frekvenèné pásmo Typ GSM terminálu Prenos hlasu Prenos SMS Tarifikácia impulzov Poplachová sluèka Ce<strong>na</strong> bez DPH Poznámka<br />

a volanie <strong>na</strong> predvolené èísla<br />

Mobilegate 900U GSM900 Ericsson GM12 l l 16 kHz impulzy volite¾ne 28 990<br />

Mobilegate 900UD GSM900/1800 Ericsson GM22 l l 16 kHz impulzy volite¾ne 29 990<br />

Mobilegate 900EM GSM900 Ericsson GM12 l l pod¾a dåžky spojenia volite¾ne 29 990<br />

Mobilegate 900EMU GSM900/1800 Ericsson GM22 l l pod¾a dåžky spojenia volite¾ne 30 990<br />

Mobilegate ISDN1V GSM900/1800 Ericsson GM22 l l AoC alebo pod¾a dåžky spojenia volite¾ne 52 990 podpora jednej linky, možný upgrade<br />

Mobilegate ISDN2V GSM900/1800 Ericsson GM22 l l AoC alebo pod¾a dåžky spojenia volite¾ne 66 990 podpora dvoch liniek


R E V U E<br />

8/2001 PC REVUE 41


H A R D W A R E<br />

TESTOVALI SME:<br />

33 mikroprocesorov<br />

Súboj mikroprocesorov AMD a Intel v „priamom prenose“!<br />

Už tradiène v lete vám prinášame komplexný poh¾ad<br />

<strong>na</strong> situáciu s procesormi pre stolné poèítaèe.<br />

Podobne ako v minulých rokoch<br />

ani tentoraz však nepôjde len o strohú<br />

prezentáciu výkonnostných schopností<br />

jednotlivých typov mikroprocesorov, ale<br />

ponúkneme vám aj struèný preh¾ad<br />

<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších zmien,<br />

ktoré sa v tejto oblasti<br />

od predchádzajúceho<br />

testu udiali, èi výh¾ad<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližšie obdobie.<br />

POH¼AD NA TRH. Najdôležitejšie<br />

momenty, ktoré ovplyvnili situáciu <strong>na</strong><br />

trhu s mikroprocesormi pre stolné poèítaèe<br />

v uplynulých dvanástich mesiacoch,<br />

sú zhrnuté v chronologickom poradí<br />

v tabu¾ke. V nej nájdete – podobne ako<br />

v minulom roku – zoz<strong>na</strong>m všetkých mikroprocesorov<br />

uvedených <strong>na</strong> trh za spomí<strong>na</strong>né<br />

obdobie.<br />

I: Ko¾ko je vlastne segmentov?<br />

Všeobecne sa pri debatách o mikroprocesoroch<br />

akosi automaticky predpokladá,<br />

že jestvuje iba jeden trh s mikroprocesormi,<br />

a to s mikroprocesormi pre osobné<br />

poèítaèe. Toto zjednodušenie je však<br />

ve¾mi nepresné, a tak sa pokúsime odpoveda<br />

<strong>na</strong> predchádzajúcu otázku. Z už<br />

spomenutého h¾adi<strong>sk</strong>a je potrebné zavies<br />

èlenenie <strong>na</strong> mikroprocesory pre<br />

osobné poèítaèe, notebooky, pracovné<br />

stanice, servery a nepoèítaèové zariadenia.<br />

I keï toto èlenenie vyzerá <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad ako dostatoèné, postupom èasu<br />

zavádzali jednotliví výrobcovia (<strong>na</strong>jmä<br />

Intel) ïalšie subkategórie, aby po<strong>sk</strong>ytli<br />

používate¾om i výrobcom poèítaèových<br />

systémov presnejšiu špecifikáciu vhodnosti<br />

<strong>na</strong>sadenia daného mikroprocesora.<br />

Kategória mikroprocesorov do osobných<br />

poèítaèov sa v súèasnosti èlení <strong>na</strong> ïalšie<br />

segmenty:<br />

l mikroprocesory pre výkonné osobné<br />

poèítaèe,<br />

l mikroprocesory pre poèítaèe orientované<br />

<strong>na</strong> cenu,<br />

l mikroprocesory pre pracovné stanice,<br />

l mikroprocesory pre viacprocesorové<br />

pracovné stanice.<br />

Spomenuté èlenenie vychádza z materiálov<br />

spoloènosti Intel, prièom podobne<br />

je táto oblas èlenená aj u <strong>na</strong>jväèšieho<br />

konkurenta, ten však používa „jednoduchšie“<br />

èlenenie s tromi <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mi.<br />

Mikroprocesory uvedené od ostatného testu mikroprocesorov<br />

II: Novinky<br />

V tomto roku sme sa prevratných noviniek<br />

v oblasti mikroprocesorov pre osobné<br />

poèítaèe nedoèkali. Intel „vyrukoval“<br />

s Pentiom 4 (PCR è. 3/2001, s. 17) ešte<br />

pred koncom minulého roka a AMD s treou<br />

generáciou Athlonov (266 MHz systémová<br />

zbernica) rov<strong>na</strong>ko. V tomto roku<br />

tak pokraèovala „iba“ <strong>na</strong>háòaèka za<br />

vyššou frekvenciou. Kompletný zoz<strong>na</strong>m<br />

noviniek uvedených od vlaòajšieho testu<br />

vám ponúkame v tabu¾ke, o ïalších faktoch<br />

bude reè ne<strong>sk</strong>ôr. Navyše sa obaja<br />

rivali sústredili <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> súboj v segmente<br />

mikroprocesorov pre notebooky a servery,<br />

kde predstavili celý rad noviniek.<br />

III: Megahertzová voj<strong>na</strong><br />

Už letmý poh¾ad <strong>na</strong> tabu¾ku, v ktorej<br />

podobne ako v minulom roku uvádzame<br />

zoz<strong>na</strong>m noviniek medzi mikroprocesormi<br />

uvedenými <strong>na</strong> trh za posledných dvanás<br />

mesiacov, dáva tuši , že v tomto roku už<br />

nie je súboj medzi Intelom a AMD o <strong>na</strong>jrýchlejšie<br />

taktovaný mikroprocesor taký<br />

urputný. Na prvý poh¾ad to vyzerá, ako<br />

keby si každý výrobca bol vedomý svojich<br />

kvalít. Pravdou však bude <strong>sk</strong>ôr to, že<br />

obaja sú si dôkladne vedomí svojich<br />

momentálnych technologických možností.<br />

Intel „zabrzdil“ Pentium III <strong>na</strong><br />

1 GHz s odôvodnením, že technologicky<br />

nie je možné túto bariéru preko<strong>na</strong> . AMD<br />

dostalo Athlon <strong>na</strong> 1,4 GHz a do konca<br />

roka s¾ubuje 1,7 GHz bez zmeny technológie.<br />

V prvej polovici roka sa Intel sústredil<br />

<strong>na</strong> presadzovanie Pentia 4 a posun<br />

jeho pracovnej frekvencie aktuálne <strong>na</strong><br />

1,8 GHz a do konca roka <strong>na</strong> 2 GHz. V druhom<br />

polroku bude pravdepodobne dominova<br />

„vynovené“ Pentium<br />

III – Tualatin, ktorý sa v èase<br />

realizácie tohto testu už<br />

objavil v Japon<strong>sk</strong>u v 1,13 GHz<br />

variante. Gigahertzový súboj<br />

sa však <strong>na</strong> doterajších troch<br />

boji<strong>sk</strong>ách podarilo dvakrát<br />

vyhra AMD. V prvom prípade<br />

predstihol Athlon o pár<br />

dní Pentium III (v dostupnosti to však<br />

bolo jednoz<strong>na</strong>èné ví azstvo AMD). V notebookových<br />

mikroprocesoroch to Intel<br />

AMD po viac ako roku oplatil. AMD však<br />

opä razantne kontrovala, keï v júli<br />

uviedla 1 GHz verziu mikroprocesora<br />

Duron! Intel sa <strong>na</strong>teraz utešuje tým, že<br />

momentálne disponuje 400-megahertzovým<br />

ná<strong>sk</strong>okom pred AMD. Konkurent<br />

opláca tvrdením, že hodinová frekvencia<br />

mikroprocesora automaticky nez<strong>na</strong>mená<br />

jeho vyššiu výkonnos . Aká je realita pri<br />

poh¾ade <strong>na</strong> výkonnos , to dokumentuje aj<br />

náš test.<br />

IV: Cenová voj<strong>na</strong><br />

To, èo sme v predchádzajúcom roku<br />

zažili v oblasti zvyšovania pracovných<br />

frekvencií, prišlo v tomto roku v oblasti<br />

vývoja cien. Ohlásenia nových cien prichádzali<br />

ako loptièky v tenise, tvrdé podania<br />

boli <strong>na</strong>sledované zdrvujúcimi retur<strong>na</strong>mi.<br />

Páèilo sa to <strong>na</strong>jmä používate¾om, ktorí<br />

si mohli dopria výkonné mikroprocesory<br />

za ceny, ktoré v porov<strong>na</strong>ní s vlaòajškom<br />

patrili <strong>sk</strong>ôr do oblasti low-end. Keïže<br />

vývoj bol v oboch firmách porov<strong>na</strong>te¾ný<br />

a komplexnejšími informáciami disponujeme<br />

z tábora AMD, budeme trend prezentova<br />

<strong>na</strong> príklade mikroprocesorov<br />

Athlon a Duron. Okrem poklesu cien je<br />

možné zo zostaveného grafu, v ktorom je<br />

zachytený cenový vývoj, vyèíta aj<br />

množstvo ïalších zaujímavých informácií,<br />

poèí<strong>na</strong>júc rýchlos ou inovaèných cyklov<br />

(respektíve životnos ou jednotlivých<br />

modelov mikroprocesorov) až po trend<br />

vývoja cien nových modelov, modelov <strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>lonku životnosti, rov<strong>na</strong>ko si možno<br />

Dátum Výrobca Oz<strong>na</strong>èenie Frekvencia Frekvencia Puzdro<br />

uvedenia jadra FSB<br />

2. 7. 2001 Intel Pentium 4 1800 MHz 4×100 MHz PGA-423<br />

2. 7. 2001 Intel Pentium 4 1600 MHz 4×100 MHz PGA-423<br />

2. 7. 2001 Intel Celeron 900 MHz 100 MHz FC-PGA<br />

6. 6. 2001 AMD Athlon C 1400 MHz 2×133 MHz SocketA<br />

6. 6. 2001 AMD Athlon 1400 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

6. 6. 2001 AMD Duron 950 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

21. 5. 2001 Intel Celeron 850 MHz 100 MHz FC-PGA<br />

23. 4. 2001 Intel Pentium 4 1700 MHz 4×100 MHz PGA-423<br />

2. 4. 2001 AMD Duron 900 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

22. 3. 2001 AMD Athlon C 1330 MHz 2×133 MHz SocketA<br />

22. 3. 2001 AMD Athlon C 1200 MHz 2×133 MHz SocketA<br />

22. 3. 2001 AMD Athlon C 1130 MHz 2×133 MHz SocketA<br />

22. 3. 2001 AMD Athlon C 1000 MHz 2×133 MHz SocketA<br />

22. 3 .2001 AMD Athlon 1300 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

8. 1. 2001 AMD Duron 850 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

3. 1. 2001 Intel Celeron 800 MHz 100 MHz FC-PGA<br />

20. 11. 2001 Intel Pentium 4 1500 MHz 4×100 MHz PGA-423<br />

20. 11. 2001 Intel Pentium 4 1300 MHz 4×100 MHz PGA-423<br />

13. 11. 2000 Intel Celeron 766 MHz 100 MHz FC-PGA<br />

13. 11. 2000 Intel Celeron 733 MHz 100 MHz FC-PGA<br />

16. 10. 2000 AMD Athlon 1200 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

16. 10. 2000 AMD Duron 800 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

5. 9. 2000 AMD Duron 750 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

14. 8. 2000 AMD Athlon 1100 MHz 2×100 MHz SocketA<br />

* 31. 6. 2000 Intel Pentium III 1130 MHz 133 MHz PGA-423<br />

* procesor bol stiahnutý<br />

42 PC REVUE 8/2001


H A R D W A R E<br />

utvori predstavu o cenových rozdieloch<br />

mikroprocesora v èase jeho „životnosti“.<br />

Pohrajme sa trocha s èíslami, výsledky za<br />

to <strong>sk</strong>utoène stoja! Doslova dych<br />

vyrážajúci je priepastný rozdiel medzi<br />

ce<strong>na</strong>mi, za ktoré boli <strong>na</strong>jvýkonnejšie mikroprocesory<br />

predávané v minulom roku<br />

a za aké sa predávajú v súèasnosti. Kým<br />

v èase uvedenia stál 1 GHz Athlon 1299<br />

USD, dnes <strong>na</strong>jvýkonnejší 1,4 GHz Athlon<br />

s 266 MHz zbernicou stojí 253 dolárov, èo<br />

predstavuje pokles pod hranicu 20 %<br />

pôvodnej ceny. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké<br />

porov<strong>na</strong>nie v oblasti mikroprocesorov<br />

pre lacné systémy, zistíme, že tu je vývoj<br />

podstatne miernejší. Pri uvedení 700 MHz<br />

verzie Duronu bola jeho ce<strong>na</strong> 199 dolárov,<br />

pri <strong>na</strong>jnovšom 950 MHz Durone bola<br />

uvádzacia ce<strong>na</strong> 122 dolárov, èo predstavuje<br />

61,3 % z ceny pôvodne <strong>na</strong>jvýkonnejšieho<br />

modelu. Ešte pomalšie je tempo<br />

pádu cien v prípade „výbehových“ modelov<br />

mikroprocesorov, teda mikroprocesorov,<br />

ktoré sa v oficiálnom cenníku výrobcu<br />

objavili poslednýkrát. V prípade<br />

Duronu poklesla ce<strong>na</strong> „výbehového“<br />

modelu za rok <strong>na</strong> 81 %, v prípade Athlonu<br />

<strong>na</strong> 52 %! Doslova rekordérom v poklese<br />

ceny je Athlon s pracovnou frekvenciou<br />

1 GHz, ktorý pri uvedení <strong>na</strong> trh stál už<br />

spomenutých 1299 dolárov a v súèasnosti<br />

je jeho oficiál<strong>na</strong> ce<strong>na</strong> 169 dolárov, teda<br />

13 % tej pôvodnej. Navyše tento mikroprocesor<br />

prešiel hneï dvoma „generaènými“<br />

úpravami, ktoré z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li výrazné<br />

zlepšenie procesora z poh¾adu jeho<br />

výkonnosti. Naj<strong>sk</strong>ôr Socket A vystriedal<br />

Slot A a ne<strong>sk</strong>ôr 266 MHz zbernica 200<br />

MHz; v súèasnosti sú teda v predaji dve<br />

verzie tohto mikroprocesora – z druhej<br />

a tretej generácie Athlonov. Spomí<strong>na</strong>né<br />

èísla sú však výsledkom pomerne dlhodobého<br />

vývoja, a keïže sme nemali k dispozícii<br />

údaje za rov<strong>na</strong>ké obdobie aj od<br />

Intelu, porov<strong>na</strong>li sme pády cien mikroprocesorov<br />

oboch spoloèností v tomto<br />

roku. Pri mikroprocesoroch pre výkonné<br />

systémy zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l <strong>na</strong>jväèší pokles cien<br />

v rámci rodín mikroprocesorov model<br />

Athlon 1200 (200 MHz FSB), ktorý v èase<br />

realizácie testu stál 32,5 % z toho, èo <strong>na</strong><br />

zaèiatku roka, v Inteli dominovalo Pentium<br />

4 s pracovnou frekvenciou 1,5 GHz,<br />

ktoré kleslo ešte o viac ako percento<br />

nižšie – <strong>na</strong> 31,2 %. Spomedzi Pentií III za<br />

rov<strong>na</strong>ké obdobie <strong>na</strong>jviac zlacnela 1 GHz<br />

verzia, ktorá v porov<strong>na</strong>ní so zaèiatkom<br />

roka stojí iba 41,5 %. Medzi lacnými mikroprocesormi<br />

je v Inteli rekordérom 800<br />

MHz verzia Celeronu, ktorá sa prepadla<br />

<strong>na</strong> 43,5 % pôvodnej ceny, v AMD potom<br />

Duron s rov<strong>na</strong>kou pracovnou frekvenciou,<br />

ktorý však „dosiahol“ ešte hlbšie –<br />

37,6 %!<br />

Netreba by a<strong>na</strong>lytikom <strong>na</strong> to, aby sme<br />

si už pri letmom poh¾ade <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né<br />

èísla èi graf uvedomili, že obaja výrobcovia<br />

s ce<strong>na</strong>mi už ve¾mi manipulova nemôžu<br />

(teda smerom dolu; opaèným smerom<br />

to asi <strong>sk</strong>úša nebudú...). Pozrime sa<br />

však <strong>na</strong> súvislosti tejto druhej fázy súboja<br />

Intelu a AMD o pozície <strong>na</strong> mikroprocesorovom<br />

trhu. Extrémne zlacòovanie procesorov<br />

doviedlo obe spoloènosti takmer<br />

do èervených èísel (pod¾a posledných ekonomických<br />

výsledkov vykazujú operatívne<br />

straty). Ïalším motívom k zníženiu<br />

tempa poklesu cien síce niektorí publicisti<br />

pridávajú aj momentálnu recesiu<br />

celého odvetvia IT, pravdou však bude<br />

<strong>sk</strong>ôr to, že ceny sa priblížili k možným<br />

minimám a obe spoloènosti tak pri <strong>na</strong>rábaní<br />

s ce<strong>na</strong>mi musia by obozretnejšie.<br />

V: Podiel <strong>na</strong> trhu<br />

Kým ešte pred rokom mohli v súvislosti<br />

s prienikom spoloènosti AMD panova<br />

pochybnosti, dnes je celkom jasné, že <strong>na</strong><br />

trhu s mikroprocesormi sú v súèasnosti<br />

dvaja majoritní hráèi. Samozrejme, obraty<br />

ani poèty mikroprocesorov vyrobených<br />

v AMD ešte ani zïaleka nedosahujú èísla<br />

Intelu, kto však môže dnes s urèitos ou<br />

poveda , ako bude situácia vyzera o pár<br />

rokov? No vrá me sa do súèasnosti. Za<br />

uplynulý rok trhový podiel Intelu klesol<br />

<strong>na</strong> 70 %, AMD sa podarilo „<strong>na</strong>rás “ <strong>na</strong><br />

25 % a ostatní výrobcovia (IBM, VIA,<br />

Motorola) si medzi sebou rozdelili ostávajúcich<br />

5 %. Aj <strong>na</strong>priek poklesu trhového<br />

podielu sa však Intelu podarilo preda<br />

viac mikroprocesorov pre stolné poèítaèe<br />

ako o rok <strong>sk</strong>ôr. Pochopite¾ne, tempo rastu<br />

už nie je také závratné ako pred dvoma èi<br />

tromi rokmi a zdá sa, že aj tu si budú<br />

musie výrobcovia a predajcovia zvyknú<br />

<strong>na</strong> jednociferné vyjadrenie tempa rastu.<br />

Niet pochýb, že obaja ahúni tohto odvetvia<br />

sú pevne v sedle a že ich ne¾útostný<br />

megahertzový súboj priniesol osoh obom,<br />

tak èi o<strong>na</strong>k, momentálne je <strong>na</strong> tom zrejme<br />

lepšie AMD, ktorá zí<strong>sk</strong>ava body už<br />

nielen <strong>na</strong> svojich tradièných trhoch, teda<br />

v regiónoch, kde je jedným z rozhodujúcich<br />

kritérií ce<strong>na</strong>. O tom, že AMD rastie aj<br />

v oèiach popredných IT firiem, svedèí <strong>sk</strong>utoènos<br />

, že kým v uplynulých rokoch ste<br />

poèítaè s týmto mikroprocesorom mohli<br />

kúpi iba od lokálnych firiem, dnes je jedinou<br />

ve¾kou firmou, ktorá je orientovaná<br />

výhradne <strong>na</strong> mikroprocesory Intelu Dell<br />

(pod¾a informácií, ktoré sa nám podarilo<br />

zí<strong>sk</strong>a tesne pred uverejnením tohto<br />

materiálu, to však nemusí by <strong>na</strong>vždy).<br />

Posledné správy z IT i polovodièového<br />

priemyslu tešia iba ak spotrebite¾ov<br />

(pokraèujúce znižovanie cien), v kriku<br />

okolo èervených èísel však akosi zanikla<br />

jed<strong>na</strong> informácia: kým Intelu sa ani v druhom<br />

štvr roku nepodarilo <strong>na</strong>štartova trh<br />

s Pentiami 4 v súlade so svojimi vlaòajšími<br />

predstavami (a to už s ce<strong>na</strong>mi urobil<br />

<strong>na</strong>ozaj ve¾a), AMD má dôvod <strong>na</strong> spokojnos<br />

. Jej predaj sa v druhom kvartáli<br />

v porov<strong>na</strong>ní s prvým zvýšil o 4,5 %. Keïže<br />

predaje Intelu za rov<strong>na</strong>ké obdobie stagnovali,<br />

AMD je opä o krok bližšie k <strong>na</strong>pl-<br />

8/2001 PC REVUE 43


H A R D W A R E<br />

neniu firemnej vízie, pod¾a ktorej chce<br />

dosiahnu 50-percentný podiel <strong>na</strong> trhu<br />

s mikroprocesormi! Páni od Intelu sa<br />

zatia¾ usmievajú, rov<strong>na</strong>ko sa však správali<br />

pred pár rokmi, keï AMD hovorilo o plánoch<br />

dosiahnu 20-percentný podiel <strong>na</strong><br />

trhu. Vtedy sa vizionárom zo spoloènosti<br />

zápasiacej o holú existenciu vysmieval<br />

kdekto, dnes ich mnohí berú ove¾a<br />

vážnejšie.<br />

VI: Je ešte šanca pre menších?<br />

I keï po preèítaní predošlej èasti by to<br />

mohlo vyznieva tak, že <strong>na</strong> trhu jestvujú<br />

iba Intel a AMD, nie je to tak. Trhové<br />

podiely ïalších spoloèností sú však ve¾mi<br />

malé. Ešte v minulom roku sa dávali<br />

pomerne ve¾ké šance úspechu spoloènosti<br />

VIA Technologies, ktorá sa mala sta<br />

tretím silným výrobcom mikroprocesorov.<br />

Na úspech ju predurèovalo <strong>na</strong>jmä<br />

prevzatie výroby mikroprocesorov Cyrix a<br />

vývojár<strong>sk</strong>ych tímov už zmienenej spoloènosti<br />

a spoloènosti IDT. Katalyzátorom<br />

úspechu jej mikroprocesorov mala by<br />

schopnos dodáva nielen mikroprocesory,<br />

ale aj èipové súpravy (podobne ako<br />

v prípade Intelu a AMD). Výrazný úspech<br />

sa však neko<strong>na</strong>l, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že<br />

<strong>na</strong> poli èipových súprav je VIA úspešná. Aj<br />

<strong>na</strong>priek úpravám a neustálemu zlepšovaniu<br />

nie sú jej <strong>na</strong>jnovšie „Cyrixy“ („krížené“<br />

s mikroprocesormi WinChip) pre<br />

používate¾ov dostatoène atraktívnou<br />

alter<strong>na</strong>tívou Celeronov, pre ktoré sú priamymi<br />

konkurentmi (využívajú rov<strong>na</strong>kú<br />

päticu). S oh¾adom <strong>na</strong> posledné zmeny<br />

v oblasti vývoja mikroprocesorov v tejto<br />

spoloènosti je možné, že mikroprocesory<br />

VIA Technologies sa stanú alter<strong>na</strong>tívou<br />

<strong>sk</strong>ôr pre výrobcov notebookov (to je však<br />

s oh¾adom <strong>na</strong> postavenie Intelu a odlišnos<br />

puzdier jeho mobilných mikroprocesorov<br />

<strong>sk</strong>ôr želaním VIA Technologies)<br />

alebo „nepoèítaèových“ zariadení (webpady,<br />

minipoèítaèe, web-TV). Ani v druhej<br />

zo spomenutých oblastí však nebude ma<br />

VIA <strong>na</strong> ružiach ustlané. Konkurenciu<br />

v tejto kategórii predstavujú nielen mikroprocesory<br />

spoloènosti Natio<strong>na</strong>l Semiconductor,<br />

ktorá má u výrobcov týchto<br />

zariadení slušnú pozíciu, ale aj èoraz<br />

aktívnejšia Transmeta s mikroprocesormi<br />

Crusoe, ktorá si okrem trhu s notebookmi<br />

robí zálu<strong>sk</strong> aj <strong>na</strong> tento segment. Pod¾a<br />

posledného vývoja bude teda súboj<br />

o tento segment trhu minimálne rov<strong>na</strong>ko<br />

pútavý ako v oblasti mikroprocesorov pre<br />

stolné poèítaèe. Nateraz je <strong>na</strong> òom domi<strong>na</strong>ntná<br />

spoloènos Natio<strong>na</strong>l Semiconductor,<br />

tá si totiž, ako predchádzajúci<br />

vlastník Cyrixu, ponechala projekt vývoja<br />

mikroprocesora MediaGX, ktorý bol<br />

prvým komerène dostupným mikroprocesorom<br />

typu System on Chip (PCR è.<br />

1/1999, s. 30). A do konca tohto roka by sa<br />

mal v sériovej výrobe objavi jeho <strong>na</strong>sledovník,<br />

vyvíjaný pod kódovým názvom<br />

Geode. Plány <strong>na</strong> tomto segmente mal<br />

pred èasom aj Intel, <strong>na</strong>teraz však svoje<br />

aktivity zmrazil. Vlastným riešením disponuje<br />

aj IBM, ale ani táto spoloènos<br />

zatia¾ do tohto segmentu nejde nijako<br />

razantne. Ktovie, èi váhavos spoloèností<br />

pramení v „úspechoch“ doterajších pokusov<br />

alebo neúspešnos pokusov vo váhavosti<br />

firiem.<br />

VII: Èo nás èaká?<br />

Vývoj <strong>na</strong> trhu s mikroprocesormi by<br />

nám v <strong>na</strong>jbližšom období nemal pripravi<br />

žiadne väèšie prekvapenie. Tak Intel, ako<br />

aj AMD hovoria o posilòovaní postavenia<br />

<strong>na</strong> trhu. Kým Intel má <strong>na</strong> zreteli posilòovanie<br />

<strong>na</strong>jmä v smere ïalšieho rozširovania<br />

portfólia (v súvislosti s Itaniom), v AMD ide<br />

v prvom rade o ïalšie odhryznutie z koláèa<br />

trhového podielu. Pochopite¾ne, prostriedkom<br />

budú nové modely mikroprocesorov.<br />

V AMD majú v plánoch jasno – do konca<br />

roka sa doèkáme nových verzií Athlonov<br />

s pracovnými frekvenciami do 1,73 GHz,<br />

rýchlejších Duronov, v prípade ktorých sa<br />

hovorí o posune k hranici 1,2 GHz (ak AMD<br />

udrží doterajší trend uvádzania, tak to<br />

vyjde presne). Ïalšie plány AMD sú spojené<br />

s mikroprocesormi pre notebooky<br />

a mikroprocesormi pre viacprocesorové<br />

pracovné stanice a menšie servery. V prípade<br />

Intelu nás èaká rozriešenie otázky,<br />

ako dopadne Pentium 4 (niektorí a<strong>na</strong>lytici<br />

sa domnievajú, že príchod Windows XP by<br />

ich predaj mohol pomôc zvýši ), èi do akej<br />

miery uspeje „vynovené“ Pentium III<br />

Tualatin v súboji s Athlonom èi Celeron<br />

s Duronom. Pri poh¾ade <strong>na</strong> frekvencie,<br />

ktoré výrobcovia plánujú dosiahnu do<br />

konca roka, je zaujímavé, že kým pri<br />

výkonných mikroprocesoroch bude AMD<br />

zaostáva za Intelom (1,73 Athlon verzus<br />

2 GHz Pentium 4), v oblasti mikroprocesorov<br />

pre lacné poèítaèe by to malo by<br />

<strong>na</strong>opak, Celeron bude za Duronom zaostáva<br />

(tak ako po celý rok).<br />

ŠTARTOVÉ POLE. Všeobecný preh¾ad<br />

máme za sebou a môžeme sa pusti<br />

do samotného testu. Napokon sme doò<br />

zaradili iba mikroprocesory vhodné <strong>na</strong><br />

konštrukciu nových poèítaèov. Aj <strong>na</strong>priek<br />

<strong>sk</strong>utoènosti, že <strong>na</strong> trhu sú ešte vždy<br />

dostupné mikroprocesory urèené pre päticu<br />

Socket 7, tie sme do testu nezaradili,<br />

pretože sme ich už testovali viackrát,<br />

<strong>na</strong>vyše v tejto kategórii sme už nový prírastok<br />

nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li, a tak by toto testovanie<br />

nemalo zmysel. Rov<strong>na</strong>ko sme netestovali<br />

mikroprocesory v „slotovom“ vyhotovení,<br />

ktoré ostávajú doménou serverov.<br />

Z uvedených dôvodov sa teda v teste<br />

nestretnete so všetkými mikroprocesormi,<br />

ktoré sú dostupné <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, ale iba<br />

s tými „modernejšími“, urèenými pre<br />

bežné stolné poèítaèe. Tie je dnes možné<br />

rozdeli medzi troch výrobcov – AMD,<br />

Intel a VIA Technologies. Bohužia¾, zástupcov<br />

posledne menovanej firmy sa nám<br />

podobne ako v minulom roku do testu<br />

zí<strong>sk</strong>a nepodarilo. Spolu sme teda mali<br />

v teste pä typov mikroprocesorov – dva<br />

dodalo AMD a o trojicu sa postaral Intel.<br />

V oboch prípadoch sme vïaka pochopeniu<br />

firiem, ktoré oboch výrobcov <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu zastupujú, mali možnos otestova<br />

kompletný sortiment modelov. Z ponuky<br />

AMD sme vïaka spoloènosti Agem, ktorá<br />

ju u nás zastupuje, testovali osem modelov<br />

mikroprocesora Duron, päticu Athlonov<br />

s frekvenciou systémovej zbernice<br />

200 MHz a štvoricu Athlonov podporujúcich<br />

266 MHz systémovú zbernicu. Z ponuky<br />

mikroprocesorov Intel sme vïaka<br />

pochopeniu spoloèností Asbis a Westech<br />

mali možnos otestova sedem Celeronov,<br />

päticu Pentií III a štvoricu Pentií 4.<br />

Celkovo sme teda „prevetrali“ tridsa tri<br />

mikroprocesorov. Z nich sme podobne ako<br />

v minulom roku vytvorili dve <strong>sk</strong>upiny. Do<br />

prvej sme zaradili mikroprocesory urèené<br />

<strong>na</strong> stavbu lacných poèítaèov, teda Celerony<br />

a Durony (spolu 15 mikroprocesorov).<br />

Do druhej potom mikroprocesory<br />

urèené <strong>na</strong> stavbu výkonných poèítaèov<br />

a pracovných staníc, teda Athlony, Pentiá<br />

III a Pentiá 4 (spolu 18 mikroprocesorov).<br />

NA ÈOM SME TESTOVALI. Definitívne<br />

preè sú èasy, keï sme mohli<br />

výkon mikroprocesorov porovnáva priamo<br />

– v jednej základnej do<strong>sk</strong>e, s rov<strong>na</strong>kými<br />

komponentmi. Situácia <strong>na</strong> trhu sa za<br />

ostatné dva roky zmenila tak dramaticky,<br />

že pre každú platformu jestvuje nieko¾ko<br />

variantov. My sme sa pre objektívnos<br />

rozhodli mikroprocesory otestova <strong>na</strong> systémoch,<br />

ktoré by nám zaruèili èo <strong>na</strong>jväèšiu<br />

porov<strong>na</strong>te¾nos výsledkov. Samozrejmos<br />

ou bolo <strong>na</strong>sadenie rov<strong>na</strong>kých<br />

komponentov, tu sme sa rozhodli pre tie<br />

isté ako v minulomesaènom teste základných<br />

dosiek pre platformu Intel – pevný<br />

di<strong>sk</strong> Maxtor, CD-ROM mechanika Acer,<br />

grafická karta ManLi GeForce 2MX400<br />

a v úlohe operaènej pamäte sme využili<br />

DDR modul Apacer s kapacitou 128 MB<br />

(pri testovaní platforiem Socket A<br />

a FCPGA). Pri výbere základnej do<strong>sk</strong>y pre<br />

prvú z platforiem Intelu (Pentium III<br />

44 PC REVUE 8/2001


Výrobca AMD AMD AMD AMD AMD AMD AMD AMD Intel Intel Intel Intel Intel Intel Intel<br />

Typ Duron 600 Duron 650 Duron 700 Duron 750 Duron 800 Duron 850 Duron 900 Duron 950 Celeron 633 Celeron 667 Celeron 700 Celeron 733 Celeron 766 Celeron 800 Celeron 850<br />

Ziff-Davis 1024×768/16<br />

CPUmark 55,5 59,1 62,5 65,9 69,2 72,3 75,3 78,4 43,4 46,9 48,7 50,0 54,2 58,3 56,2<br />

FPUmark 3300,0 3570,0 3845,0 4120,0 4400,0 4670,0 4950,0 5230,0 3370,0 3550,0 3730,0 3900,0 4060,0 4220,0 4530,0<br />

Business Graphics 281,0 290,0 312,0 334,0 347,0 364,0 379,0 394,0 240,0 250,0 258,0 268,0 286,0 304,0 320,0<br />

High-End Graphics 813,0 870,0 924,5 979,0 1030,0 1090,0 1140,0 1190,0 703,0 739,0 756,0 795,0 847,5 900,0 945,0<br />

WinStone 99 27,1 27,4 28,1 28,8 29,3 30,3 30,8 31,6 26,1 26,4 26,8 27,1 27,6 29,0 29,5<br />

CC WinStone 2001 31,5 32,0 32,7 33,1 33,5 33,9 34,2 34,7 23,7 23,9 24,3 25,2 25,5 27,8 28,7<br />

Sisoft Sandra 2001 PE<br />

CPU 1686,0 1827,0 1967,0 2107,0 2250,0 2384,0 2529,0 2674,0 1700,0 1794,0 1884,0 1971,0 2064,0 2153,0 2288,0<br />

FPU 813,0 882,0 955,0 1028,0 1087,0 1162,0 1226,5 1291,0 847,0 889,0 934,0 976,0 1026,0 1073,0 1139,0<br />

Multimedia Integer 3267,0 3540,0 3812,5 4085,0 4361,0 4618,0 4900,5 5183,0 3411,0 3598,0 3780,0 3954,0 4140,0 4319,0 4593,0<br />

Multimedia FPU 4105,0 4448,0 4794,0 5140,0 5479,0 5810,0 6164,0 6518,0 4174,0 4404,0 4625,0 4838,0 5065,0 5283,0 5614,0<br />

CPU - MEM 465,5 470,9 476,8 482,8 476,3 474,1 476,8 479,5 239,0 259,0 261,0 260,0 247,0 321,0 303,0<br />

FPU - MEM 611,3 609,0 593,3 577,7 625,2 622,9 619,4 616,0 294,0 310,0 309,0 309,0 296,0 409,0 370,0<br />

Madonion 1024×768/16<br />

3Dmark 2000 2846,0 2923,0 2940,5 2958,0 2972,0 2985,0 2995,5 3006,0 2757,0 2795,0 2830,0 2868,0 2890,0 2975,0 3010,0<br />

BAPCO Sysmark<br />

System Overall 128,0 133,0 140,0 147,0 153,0 157,0 162,0 167,0 117,0 120,0 124,0 128,0 130,0 145,0 150,0<br />

Internet Content Creation 128,0 134,0 141,5 149,0 156,0 161,0 167,0 173,0 119,0 121,0 125,0 130,0 132,0 148,0 154,0<br />

Office productivity 128,0 133,0 139,0 145,0 150,0 154,0 158,5 163,0 116,0 118,0 120,0 128,0 128,0 143,0 147,0<br />

8/2001 PC REVUE 45<br />

Výrobca AMD AMD AMD AMD AMD AMD AMD AMD AMD Intel Intel Intel Intel Intel Intel Intel Intel Intel<br />

Typ Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Athlon Pentium III Pentium III Pentium III Pentium III Pentium III Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4<br />

900 950 1000 1100 1200 C 1000 C 1130 C 1200 C 1330 667 733 866 933 1000 1300 1400 1500 1700<br />

Ziff-Davis 1024×768/16<br />

CPUmark 84,3 88,3 92,2 99,1 106,6 94,8 102,5 110,6 120,8 62,7 67,5 78,3 82,7 87,2 83,5 85,7 89,3 95,4<br />

FPUmark 4950,0 5225,0 5500,0 6050,0 6600,0 5490,0 6040,0 6590,0 7320,0 3540,0 3910,0 4620,0 4970,0 5330,0 4650,0 4750,0 4930,0 5410,0<br />

Business Graphics 409,0 426,5 444,0 470,0 503,0 451,0 480,0 516,0 546,0 305,0 332,0 377,0 402,0 420,0 315,0 329,0 340,0 375,0<br />

High-End Graphics 1190,0 1240,0 1290,0 1290,0 1490,0 1320,0 1420,0 1550,0 1680,0 836,0 905,0 1050,0 1120,0 1200,0 921,0 940,0 1095,0 1210,0<br />

WinStone 99 31,6 31,8 32,4 33,5 34,3 34,1 34,8 36,3 37,1 28,2 31,0 32,2 33,2 34,1 30,4 31,1 32,5 33,7<br />

CC WinStone 2001 36,6 37,1 37,8 38,2 39,2 38,3 38,8 40,6 42,6 29,1 30,6 33,7 34,8 35,0 32,1 33,2 34,5 36,1<br />

Sisoft Sandra 2001 PE<br />

CPU 2534,0 2677,0 2820,0 3120,0 3375,0 2786,0 3105,0 3361,0 3714,0 1796,0 1975,0 2336,0 2514,0 2693,0 2423,0 2578,0 2794,0 3065,0<br />

FPU 1223,0 1298,0 1373,0 1490,0 1648,0 1357,0 1498,0 1659,0 1811,0 893,0 983,0 1158,0 1253,0 1342,0 1532,0 1683,0 1763,0 1955,0<br />

Multimedia Integer 4907,0 5181,5 5456,0 6010,0 6548,0 5446,0 5957,0 6537,0 7266,0 3602,0 3964,0 4688,0 5048,0 5416,0 5122,0 5418,0 5797,0 6300,0<br />

Multimedia FPU 6170,0 6518,5 6867,0 7540,0 8246,0 6849,0 7735,0 8230,0 9150,0 4407,0 4850,0 5736,0 6175,0 6626,0 6302,0 6730,0 7211,0 7804,0<br />

CPU - MEM 476,3 480,1 483,8 483,8 483,8 567,0 576,7 583,2 596,2 337,0 321,0 350,0 331,0 350,0 1400,0 1420,0 1420,0 1440,0<br />

FPU - MEM 589,3 593,9 598,6 602,0 611,3 696,0 709,9 762,1 701,8 396,0 377,0 428,0 384,0 428,0 1450,0 1456,0 1460,0 1460,0<br />

Madonion 1024×768/16<br />

3Dmark 2000 3018,0 3025,5 3033,0 3046,0 3058,0 3056,0 3071,0 3083,0 3096,0 3022,0 3049,0 3096,0 3110,0 3121,0 3077,0 3098,0 3105,0 3135,0<br />

BAPCO Sysmark<br />

System Overall 180,0 186,5 193,0 203,0 214,0 201,0 210,0 223,0 238,0 149,0 159,0 178,0 185,0 195,0 151,0 159,0 172,0 175,0<br />

Internet Content Creation 178,0 185,0 192,0 204,0 213,0 201,0 211,0 224,0 239,0 150,0 160,0 181,0 186,0 198,0 160,0 168,0 183,0 184,0<br />

Office productivity 182,0 187,5 193,0 202,0 214,0 200,0 209,0 222,0 238,0 149,0 159,0 175,0 185,0 192,0 148,0 153,0 176,0 178,0<br />

H A R D W A R E


H A R D W A R E<br />

a Celeron) sme zvolili ví aznú do<strong>sk</strong>u z minulomesaèného<br />

testu – QDI Advance 12,<br />

a to aj preto, že je založená <strong>na</strong> èipovej<br />

súprave VIA KT266, podporujúcej pamäte<br />

DDR. A práve tie by mali predstavova<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejší variant aj pre systémy založené<br />

<strong>na</strong> platforme AMD (èi je tento náš<br />

odhad správny, to sa ukáže už o mesiac<br />

v teste základných dosiek pre platformu<br />

AMD). Na realizáciu tohto testu sme si<br />

vybrali základnú do<strong>sk</strong>u Chaintech 7VJD2.<br />

Tre ou testovanou platformou boli mikroprocesory<br />

Intel Pentium 4, pre ne sme<br />

vybrali základnú do<strong>sk</strong>u Abit TH7-RAID,<br />

ktorá je novinkou <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, a to aj<br />

preto, aby sme ju mohli porov<strong>na</strong> so<br />

základnými do<strong>sk</strong>ami, ktoré boli testované<br />

v predchádzajúcom èísle. Samozrejme,<br />

v prípade systému <strong>na</strong> test mikroprocesorov<br />

Pentium 4 bola použitá pamä<br />

RDRAM.<br />

ÈÍM SME TESTOVALI. Podobne<br />

ako v minulom roku sme realizovali celý<br />

rad testov; základnou výbavou <strong>na</strong> overenie<br />

výkonnosti mikroprocesora ostali<br />

testy Ziff-Davis WinBench a Sisoft Sandra.<br />

Zmeny <strong>na</strong>stali pri testovaní mikroprocesorov<br />

v aplikáciách, kde sme <strong>na</strong> rozdiel od<br />

minuloroèného testu použili štandardné<br />

benchmarky <strong>na</strong>miesto proprietárnych testov.<br />

Základom tejto èasti testu sa stali<br />

Bapco Sysmark 2000 (výkon v kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

aplikáciách a aplikáciách <strong>na</strong> tvorbu<br />

internetového obsahu), Ziff-Davis Business<br />

WinStone 2001 (kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie),<br />

Winstone Content Creation 2001<br />

(tvorba internetového obsahu) a 3Dmark<br />

2000 (výkonnos pri hraní 3D hier a práci<br />

s 3D aplikáciami). Z poh¾adu objektívnosti<br />

hodnotenia musím pripomenú , že nové<br />

inštrukcie mikroprocesorov Pentium 4<br />

z <strong>na</strong>mi používaných testov využívajú jedine<br />

SiSoft Sandra a testy WinStone 2001.<br />

VÝSLEDKY TESTOV. Kompletné<br />

výsledky vrátane <strong>na</strong>meraných hodnôt<br />

opä zverejníme <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom serveri<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, v tabu¾kovej podobe<br />

vám ponúkame výber testov, ktoré <strong>na</strong>jviac<br />

odrážajú priamy výkon mikroprocesorov:<br />

Ziff-Davis CPUmark, Ziff-Davis FPUmark,<br />

SiSoft Sandra Multimédiá CPU a SiSoft<br />

Sandra Multimédiá FPU, ku ktorým sme<br />

pridali výsledky testov prenosovej kapacity<br />

pamä ového subsystému SiSoft Sandra<br />

– CPU/Pamä a SiSoft Sandra – FPU/Pamä .<br />

Výkonnos mikroprocesorov v aplikáciách<br />

reprezentujú testy Business WinStone<br />

a Content Creation WinStone. Celkové<br />

výsledky a hodnoty jednotlivých èiastkových<br />

indexov nájdete v závereènej tabu¾ke,<br />

v ktorej sú nielen výsledky mikroprocesorov<br />

pod¾a zaradenia do kategórií,<br />

ale aj komplexné porov<strong>na</strong>nie výkonnosti<br />

bez oh¾adu <strong>na</strong> kategórie.<br />

VYHODNOTENIE. Naj<strong>sk</strong>ôr sa pozrime,<br />

ako dopadol súboj v „nižšej“ kategórii,<br />

teda medzi mikroprocesormi AMD<br />

Duron a Intel Celeron. V tejto kategórii<br />

mikroprocesory AMD dokázali celkom jednoz<strong>na</strong>ène<br />

výkonnostnú prevahu, ktorá<br />

však nevyplýva iba zo <strong>sk</strong>utoènosti, že<br />

AMD v nej disponuje vyššími pracovnými<br />

frekvenciami. Nami testovaným maximom<br />

pre Duron je 950 MHz, kým pre<br />

Celeron „iba“ 850 MHz. Durony však obsadili<br />

prvých pä prieèok a pred <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

Celeron sa dostal aj o 100 MHz nižšie<br />

taktovaný Duron! O tom, že nejde iba<br />

o náhodu, svedèí aj <strong>sk</strong>utoènos , že medzi<br />

Durony sa dokázali vklini iba dva Celerony,<br />

všetky ostatné zaostali aj za <strong>na</strong>jslabším<br />

600 MHz Duronom.<br />

V kategórii mikroprocesorov pre výkonné<br />

poèítaèe sme oèakávali pomerne<br />

vyrov<strong>na</strong>ný súboj medzi Athlonmi a Pentiami<br />

4, ktoré pod¾a stratégie Intelu majú<br />

<strong>na</strong>hradi Pentiá III. V <strong>na</strong>šom teste sa <strong>na</strong>pokon<br />

ukázalo, že pre súèasné aplikácie sú<br />

nové mikroprocesory Intelu <strong>sk</strong>utoène<br />

luxusom. Problém nie je ani tak v tom, že<br />

aplikácie nedisponujú podporou nových<br />

inštrukcií, ale <strong>sk</strong>ôr v tom, že aj pri meraní<br />

„hrubého“ výpoètového výkonu sa iba<br />

ažko vyrovnávajú s konkurenciou pracujúcou<br />

<strong>na</strong> frekvenciách nižších neraz aj<br />

o viac ako 400 MHz. Pentium 4 a <strong>na</strong> òom<br />

založená architektúra je však doslova<br />

excelentná z poh¾adu priepustnosti pamä<br />

ového subsystému, ktorá je viac ako<br />

dvojnásobná v porov<strong>na</strong>ní so systémami<br />

AMD využívajúcimi pamäte DDR a takmer<br />

pä násobná v porov<strong>na</strong>ní so systémami<br />

pracujúcimi s Pentiami III a pamä ami<br />

DDR. Ani táto výhoda však <strong>na</strong>pokon nepomohla<br />

Pentiu 4 k celkovému ví azstvu.<br />

Ako-tak tento ná<strong>sk</strong>ok staèil <strong>na</strong> ví azstvo<br />

pri porovnávaní systémového výkonu, kde<br />

však 1,7 GHz Pentium 4 uhájilo prvenstvo<br />

iba o 8 bodov pred 1,33 GHz Athlonom<br />

podporujúcim 266 MHz systémovú zbernicu.<br />

Pozrime sa teda <strong>na</strong> výsledky. Celkovým<br />

ví azom je <strong>na</strong>pokon AMD Athlon<br />

s pracovnou frekvenciou 1,33 GHz, za ktorým<br />

zhruba so 6-percentnými odstupmi<br />

<strong>na</strong>sledujú 1,2 GHz Athlon a 1,7 GHz<br />

Pentium 4.<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> celkové výsledky bez<br />

rozdielu kategórií nájdeme nieko¾ko zaujímavých<br />

momentov. Okrem predpokladaných<br />

rozdielov výkonnosti medzi jednotlivými<br />

generáciami Celeronov èi Athlonov<br />

nás <strong>na</strong>jviac zaujal prienik „lowendových“<br />

Duronov. Dva <strong>na</strong>jvýkonnejšie varianty<br />

tohto procesora si totiž dokázali poradi<br />

nielen s Celeronmi, ale aj s výkonnými<br />

mikroprocesormi Pentium III, kde sa dokázali<br />

vklini medzi 866 a 933 MHz varianty<br />

tohto mikroprocesora. Do výkonnostnej<br />

rezervy medzi 866 a 733 MHz Pentiá III sa<br />

vmestili ïalšie tri Durony s pracovnými<br />

frekvenciami 850, 800 a 750 MHz.<br />

ZÁVER. Je za <strong>na</strong>mi ïalší ve¾ký test<br />

mikroprocesorov, ponuka <strong>na</strong> trhu sa<br />

nám opä rozrástla a rozhodovanie pri<br />

nákupe je opä ažšie ako pred rokom.<br />

My zasa dúfame, že náš test vám pomôže<br />

pri h¾adaní toho vášho optimálneho<br />

riešenia.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

46 PC REVUE 8/2001


H A R D W A R E<br />

Canon MV 400<br />

Spoloènos Canon Európa nedávno oznámila uvedenie<br />

nového radu videokamier MV400, ktoré sú vybavené prvým<br />

celosvetovo rozšíreným záz<strong>na</strong>movým systémom. Nový rad<br />

zahrnuje tieto modely: MV400 a MV400i; MV430 a MV430i;<br />

MV450 a MV450i. (Modely MV400i, MV430i a MV450i sú<br />

opatrené a<strong>na</strong>lógovým a DV vstupom/výstupom, zatia¾ èo<br />

modely MV400, MV430 a MV450 iba DV výstupom.)<br />

K¼ÚÈOVÉ VLASTNOSTI MODELOV. Modely<br />

s rozmermi 57 × 102 × 134 mm sú vybavené kompaktným<br />

objektívom s 10-násobným optickým zoomom a<br />

stabilizátorom obrazu (200-násobný digitálny zoom) CCD<br />

s kapacitou 540 000 pixelov. Videokamery MV400, vyzbrojené<br />

malým objektívom s 10-násobnou transfokáciou,<br />

umožòujú ïalšie 200-násobné digitálne priblíženie –<br />

to zodpovedá rozsahu zoomu 48 až 9600 mm (opticky 480<br />

mm) vo formáte 35 mm filmu. Flexibilný LCD monitor<br />

(<strong>na</strong>táèame ho do mnohých polôh pod¾a potreby) s uhloprieèkou<br />

2,5" a s vysokým rozlíšením je umiestnený <strong>na</strong><br />

boku videokamery. Programom riadená automatická<br />

expozícia (AE) slúži <strong>na</strong> dosiahnutie kvalitných výsledkov<br />

<strong>na</strong>hrávania i pri ob ažných svetelných podmienkach<br />

– postaèí minimálne osvetlenie 2 luxy. V ponuke sú<br />

režimy: Automatika, Šport, Portrét, Bodové osvetlenie,<br />

Piesok & sneh a Nízke osvetlenie. Pre väèšinu interiérových/exteriérových<br />

záberov je vhodný špeciálny Easy<br />

Green Mode, obsiahnutý v modeli MV400. Ten istý<br />

model je vybavený aj funkciou Dabovanie – zvuky, ktorá<br />

u¾ahèí produkciu vlastných filmov.<br />

ROZŠÍRENÉ FUNKCIE MV430(I) A MV<br />

450(I). Slot karty MultiMedia-Card – obe videokamery<br />

– MV430(i) a MV450(i) – sú vybavené slotom Multi-<br />

MediaCard (MMC) a 8 MB kartou MMC. Videokamery<br />

okrem zachytávania statických snímok <strong>na</strong> DV pá<strong>sk</strong>u<br />

dovo¾ujú používa kartu MMC <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie, ukladanie a<br />

vyh¾adávanie statických snímok – 43 v režime Jemný a až<br />

78 v režime Štandardný. Slot zároveò zlepšil komunikáciu<br />

s PC pomocou adaptéra PC karty a èítaèky karty bez nutnosti<br />

pripojova sa <strong>na</strong> poèítaè káblom DV.<br />

Kompatibilita s pamä ovou kartou SD – videokamery<br />

MV430(i) a MV450(i) sú prvými modelmi Canon, ktoré<br />

akceptujú novú pamä ovú kartu SD (Secure Digital). SD<br />

predstavuje ïalšiu generáciu pamä ového média so zabudovanou<br />

funkciu ochrany autor<strong>sk</strong>ých práv. Nová karta<br />

rov<strong>na</strong>ko umožòuje rýchly prístup pre prácu s ve¾kými<br />

objemami dát, ako sú pohyblivé obrázky, a aj rozširovanie<br />

záz<strong>na</strong>movej kapacity.<br />

Systém Progressive Photo – stará sa o kvalitu digitálneho<br />

záz<strong>na</strong>mu. Odstránilo sa ním rozmazanie obrazu v dôsledku<br />

èasového one<strong>sk</strong>orenia.<br />

ŠPECIÁLNE VLASTNOSTI MODELU MV<br />

450(I). Predåžená doba <strong>na</strong>hrávania – zabráni nepríjemnej,<br />

no èastej situácii: v <strong>na</strong>jdôležitejších okamihoch sa obyèajne<br />

minie pá<strong>sk</strong>a. Predåžená doba <strong>na</strong>hrávania ponúka dvojnásobnú<br />

kompresiu obrazových dát v režime ESP a trojnásobnú<br />

kompresiu v režime ELP. V režime ELP tak <strong>na</strong>pr. dosahuje<br />

80-minútová pá<strong>sk</strong>a DV kapacitu v dåžke 4 hodín, èo je<br />

3× viac ako v štandardnom režime.<br />

Zlepšený držiak príslušenstva – ani taký <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad zanedbate¾ný detail nesmie ujs <strong>na</strong>šej pozornosti.<br />

Držiak poslúži pri inštalácii volite¾ného príslušenstva<br />

(<strong>na</strong>pr. videolampa VL-3 a smerový stereofónny mikrofón<br />

DM-50), jeho priamom <strong>na</strong>pájaní a pri výmene dát.<br />

Osvetlené ovládacie tlaèidlá – ovládacie tlaèidlá, situované<br />

<strong>na</strong>d LCD obrazovkou, môžu by osvetlené, èo zjednodušuje<br />

ich obsluhu za nedostatoèného svetla. Na výber<br />

máme tri farby osvetlenia: modrú, zelenú a tyrkysovú.<br />

Delené zobrazovanie – funkcia umožòuje prehráva<br />

snímky <strong>na</strong> LCD paneli rozdelenom do 4, 9 alebo až 16 samostatných<br />

obrazoviek. Alter<strong>na</strong>tívne je videokamera schopná<br />

zobrazi rad po sebe idúcich snímok. Používatelia môžu<br />

vybera snímky <strong>na</strong> zobrazovanie buï ruène, alebo pomocou<br />

vopred <strong>na</strong>programovaných rýchlostí posunu: rýchlo, stredne<br />

a pomaly.<br />

Nový <strong>na</strong>pájací akumulátor BP-535 s vysokou kapacitou<br />

– kapacita akumulátora, ktorý náš prístroj poháòa,<br />

nie je ani zïaleka dostatoèná. Aj preto Canon predstavil<br />

pod obchodným oz<strong>na</strong>èením BP-535 nový <strong>na</strong>pájací akumulátor<br />

so zväèšenou kapacitou. Akumulátor po<strong>sk</strong>ytuje<br />

záz<strong>na</strong>movú kapacitu 9 hodín 30 minút bez nutnosti<br />

dobíjania.<br />

Kontakt: http://<strong>www</strong>.canon.<strong>sk</strong><br />

Martin Kováè<br />

48 PC REVUE 8/2001


H A R D W A R E<br />

Sony Mavica CD-300<br />

Už v minulom roku predstavila spoloènos<br />

Sony digitálny fotoaparát, ktorý<br />

miesto klasickej pamä ovej karty využíval<br />

<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m fotografií 80 mm CD-R médium.<br />

Model Mavica CD1000, ktorého<br />

recenziu ste si mohli preèíta v PC REVUE<br />

è. 1/2001 (s. 50), dostal koncom mája<br />

tohto roka dvojicu „<strong>na</strong>sledovníkov“ –<br />

modely Mavica CD200 a CD300, ktoré v<br />

porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom<br />

prinášajú nieko¾ko zlepšení, ale aj optimalizáciu<br />

niektorých parametrov s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> cenu. My sme mali možnos otestova<br />

výkonnejší z nových modelov.<br />

DODÁVKA. Vo výbave modelu MVC<br />

CD-300 nájdete okrem fotoaparátu batériu<br />

Info-Lithium s kapacitou 8500 Ah,<br />

sie ový zdroj fungujúci aj ako <strong>na</strong>bíjaèka,<br />

80 mm médium CD/RW, programové<br />

vybavenie, káble (video a USB), príruèku<br />

používate¾a a <strong>na</strong>dstavec umožòujúci<br />

premeni 80 mm CD <strong>na</strong> klasické 120 mm.<br />

Programové vybavenie sa dodáva <strong>na</strong> dvojici<br />

CD-ROM nosièov. Na prvom je ovládaè<br />

potrebný <strong>na</strong> pripojenie fotoaparátu k<br />

poèítaèu a programové vybavenie umožòujúce<br />

prácu s fotoaparátom ako externou<br />

CD-R èi CD-RW mechanikou (Easy CD<br />

Creator) a, samozrejme, aj èítanie CD-R a<br />

CD RW di<strong>sk</strong>ov v bežných CD mechanikách<br />

(Direct CD). Na druhom nosièi sú<br />

aplikácie <strong>na</strong> spracovanie snímok (MGI<br />

PhotoSuite) a videosekvencií (MGI VideoWave)<br />

od MGI Software pre Windows<br />

i MacOS.<br />

KONŠTRUKCIA. MVC-CD300 pripomí<strong>na</strong><br />

starší model, prístroj má rov<strong>na</strong>kú<br />

koncepciu a v porov<strong>na</strong>ní s inými prístrojmi<br />

tejto triedy je o poz<strong>na</strong>nie väèší,<br />

to je však daò za použitie netradièného<br />

záz<strong>na</strong>mového média. V porov<strong>na</strong>ní so<br />

starším modelom <strong>na</strong> prvý poh¾ad vidno<br />

odlišnosti. V prvom rade sa prístroj odlišuje<br />

použitým objektívom, miesto 10×<br />

zoomu je tentoraz použitý objektív Carl<br />

Zeiss Vario-So<strong>na</strong>r s 3× zoomom, ktorý je<br />

doplnený 2× digitálnym zoomom. Prepracované<br />

je aj rozmiestnenie ovládacích<br />

prvkov (o tom ne<strong>sk</strong>ôr) a „ubudol“ h¾adáèik<br />

a <strong>na</strong> prístroji nenájdete ani stavový<br />

displej. Ich absenciu však celkom isto<br />

nepocítite, 2,5" LCD displej (umiestnený<br />

<strong>na</strong> veku CD-RW mechaniky) je totiž dostatoène<br />

priestranný a kvalitný <strong>na</strong> to,<br />

aby po<strong>sk</strong>ytol nielen informácie o aktuálnom<br />

<strong>na</strong>stavení, ale aj viac ako uspokojivé<br />

zobrazenie. Druhou <strong>na</strong>jpodstatnejšou<br />

zmenou je <strong>na</strong>hradenie CD-R mechaniky<br />

mechanikou CD-RW, ktorá umožòuje aj<br />

reálne mazanie <strong>na</strong>snímaných obrázkov<br />

(pri CD-R sa zmazaním snímky iba zruší<br />

prístup k nej) a viacnásobné využitie jedného<br />

média. Mechanika pracuje v režime<br />

multisession, a tak je <strong>na</strong> médium<br />

možné kedyko¾vek pridáva ïalšie snímky.<br />

Mechaniku možno využi aj v úlohe<br />

externej „<strong>na</strong>pa¾ovaèky“ <strong>na</strong> zálohovanie<br />

súborov z PC. Zaujímavo je riešený ble<strong>sk</strong>,<br />

ktorý <strong>na</strong> prvý poh¾ad nie je možné nájs ,<br />

Sony Mavica CD300 je pokraèovate¾om<br />

firemného experimentu v implementácii<br />

CD mechaník do digitálnych fotoaparátov.<br />

Prednos ou je výborný objektív, 3,3-miliónový<br />

snímaè, prepracované ovládanie,<br />

ce<strong>na</strong> pamä ového média (80 mm CD-R<br />

dnes kúpite aj pod 50 Sk) èi možnos<br />

využi prístroj ako externú USB <strong>na</strong>pa¾ovaèku.<br />

Nevýhodami sú menšia pohotovos ,<br />

väèšie rozmery i hmotnos .<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

v prípade potreby sa totiž vyklopí z oblúka<br />

<strong>na</strong>d objektívom. Keby vám jeho<br />

služby nepostaèovali, môžete CD300-ku<br />

dovybavi externým ble<strong>sk</strong>om, pre ktorý<br />

disponuje upevòovacou „ko¾ajnièkou“.<br />

OVLÁDANIE. S oh¾adom <strong>na</strong> koncepciu<br />

prístroja i jeho predchodcu je ovládanie<br />

optimálne. V porov<strong>na</strong>ní s MVC-CD1000<br />

by som dokonca neváhal použi termín preh¾adnejšie<br />

a jednoduchšie.<br />

Ovládacie<br />

prvky sú totiž sústredené<br />

<strong>na</strong> hornej a<br />

zadnej strane prístroja<br />

a ich usporiadanie<br />

i obsadenie<br />

jednotlivými funkciami<br />

sadne do ruky<br />

(<strong>sk</strong>ôr oboch). Na hornej<br />

strane prístroja<br />

ostala spúš , prepí<strong>na</strong>è<br />

funkcií a vypí<strong>na</strong>è.<br />

Na zadnej strane<br />

je umiestnených<br />

ostávajúcich štrnás ovládacích prvkov.<br />

Novinkou je prvok oz<strong>na</strong>èovaný v dokumentácii<br />

Jog Dial. Ten sa využíva <strong>na</strong> plynulé<br />

<strong>na</strong>stavovanie parametrov alebo výber predefinovaných<br />

hodnôt. K zvýšeniu preh¾adnosti<br />

ovládania prispela aj úprava<br />

menu, ktoré je <strong>na</strong> rozdiel od ostatných<br />

fotoaparátov Sony, ktoré som mal doposia¾<br />

možnos testova , v „rozbalenej“<br />

forme, a tak po prechode <strong>na</strong> ïalšiu položku<br />

automaticky vidíte dostupné vo¾by<br />

(u predchodcov bolo potrebné jedno<br />

stlaèenie ovládaèa <strong>na</strong>vyše). Vcelku je<br />

prístroj s oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že<br />

zapisuje <strong>na</strong> CD-R médiá, pomerne rýchly<br />

(štart prístroja 6 sekúnd, zápis snímky v<br />

maximálnom rozlíšení do formátu TIFF 2<br />

Výrobca/Typ<br />

Sony/ Mavica CD300<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong><br />

34÷102 / F2,0÷2,5<br />

Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie<br />

50 cm / 4 cm / l<br />

Optický/digitálny zoom 3× / 2×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Krytka<br />

Ble<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektor<br />

v / 4 / l<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD /3,3<br />

Rozlíšenia 2048 × 1536, 2048 × 1365,<br />

1600 × 1200, 1280 × 1024,<br />

640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

2 / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD / výklopný /otoèný<br />

2,5" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD/CD-R/CD-RW l / l / l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 143 × 92 × 94<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami v gramoch) 650 / 726<br />

Preddefinované režimy expozície 7<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície / krok ±2 EV / 1/3<br />

Priorita Clony/Èasu/Nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej farby Režimov/Ruène<br />

3 / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotografovanie<br />

l<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

l<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l<br />

Videoklipy/So zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 5×<br />

Špeciálne funkcie<br />

l<br />

Dodaná pamä /Typ média / Kapacita<br />

CD-RW / 156 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

Info Lithium<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, Video<br />

Softvér<br />

MGI PhotoSuite, MGI VideoWave,<br />

Easy CD Creator, Direct CD<br />

Iné –<br />

sekundy). Niekedy sa však <strong>na</strong> tieto èasy<br />

spo¾ahnú nemožno, obèas si mechanika<br />

„postaví hlavu“ a trvá jej to dlhšie. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že sme testovali vzorku,<br />

je možné, že vo finálnej verzii sa tento<br />

nedostatok neobjaví.<br />

KVALITA SNÍMOK. Spojenie 3,3-<br />

miliónového snímaèa, kvalitnej optiky a<br />

množstva funkcií zaruèuje, že aj tento<br />

model bude pokraèovate¾om v šírení dobrého<br />

me<strong>na</strong> spoloènosti Sony v oblasti<br />

kvality snímok. Snímky sú dostatoène<br />

jasné i farebne verné. Profesionáli ocenia<br />

možnos ukladania snímok do formátu<br />

TIFF, ostatným možno uèaruje širšia podpora<br />

špeciálnych režimov (èiernobiele<br />

snímky, efekty a <strong>na</strong>jmä snímanie videosekvencií<br />

v nieko¾kých rozlíšeniach).<br />

ZÁVER. Mavica CD300 je zaujímavý fotoaparát<br />

a poteší <strong>na</strong>jmä používate¾ov,<br />

ktorí nepotrebujú ve¾mi pohotový prístroj<br />

<strong>na</strong> fotografovanie v teréne. Vïaka rozmerom,<br />

hmotnosti i ïalším parametrom ho<br />

možno charakterizova ako štúdiový.<br />

Proti bežnému používaniu v teréne hovoria<br />

aj niektoré operácie s pamä ovým<br />

médiom. Jeho inicializácia èi fi<strong>na</strong>lizácia sú<br />

totiž „obrady“, pri ktorých sa odporúèa,<br />

aby bol fotoaparát v pokoji. O nieèo<br />

lepšia je odolnos <strong>na</strong> otrasy pri bežnej<br />

prevádzke, i keï problém môže vzniknú ,<br />

ak pri ukladaní snímky fotoaparátom<br />

prudko pohnete (poèas testovania sa mi<br />

podarilo znièi jedno médium CD-RW). Zo<br />

všeobecnejšieho poh¾adu je zaujímavé, že<br />

Sony sa s<strong>na</strong>ží masívnejšie presadzova<br />

alter<strong>na</strong>tívne pamä ové médium práve v èase,<br />

keï sú už všetky médiá bežne dostupné<br />

v porov<strong>na</strong>te¾nej kapacite (128 MB a<br />

viac). Jediným argumentom v prospech<br />

tohto riešenia ostáva ce<strong>na</strong> média, ktorá<br />

umožòuje archivova snímky podobne<br />

ako klasický film – <strong>na</strong> pôvodnom nosièi.<br />

Pri cene médií CD-R (<strong>na</strong>jmä tých nez<strong>na</strong>èkových)<br />

sa mi takéto riešenie zdá perspektívne.<br />

No kým v èase uvedenia MVC-<br />

CD1000 bolo takéto riešenie pomerne<br />

atraktívne, je otázne, ako dlho ním ostane,<br />

ak sa „polovodièovým“ pamä ovým<br />

médiám podarí kapacitu médií CD-R a CD-<br />

RW preko<strong>na</strong> .<br />

Hodnotenie:<br />

J Ovládanie<br />

J Kvalita snímok<br />

L Citlivos <strong>na</strong> otrasy<br />

J Hmotnos a rozmery<br />

Ceny:<br />

MVC-CD300: 54 464 Sk (bez DPH)<br />

66 990 Sk (s DPH)<br />

CD-R médiá (5 kusov): 1290 Sk (s DPH)<br />

CD-RW médiá (3 kusy): 1390 Sk (s DPH)<br />

Zapožièal: Sony Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

8/2001 PC REVUE 49


H A R D W A R E<br />

UMAX Cappucino<br />

n Poèítaè do kancelárie „z inej planéty“<br />

Po vyslovení pojmu poèítaè si každý predstaví nie práve <strong>na</strong>jlepšie<br />

vyzerajúcu sivú škatu¾u, ktorá sídli <strong>na</strong> väèšine pracovných<br />

stolov. O tom, že nie vždy to musí by pravda, sme<br />

sa mohli presvedèi už <strong>na</strong> minuloroènom CeBite. Práve tam<br />

sa po prvý raz v hojnom poète objavili tvarovo i farebne<br />

zaujímavé koncepty. Aj <strong>na</strong>priek úsiliu výrobcov o zmenu<br />

však väèši<strong>na</strong> z nich vychádzala z „klasického“ poèítaèa.<br />

Doslova prelomová zme<strong>na</strong> prišla až v tomto roku, keï<br />

viacerí výrobcovia poèítaèov predstavili koncepty miniatúrnych<br />

stolových poèítaèov, vychádzajúcich z konceptu<br />

Booksize PC. Ten sa <strong>na</strong> zaèiatku devä desiatych rokov<br />

nepresadil. Dnes však technológie pokroèili a výrobcovia<br />

sa pokúsili <strong>sk</strong>åbi vysoký výkon kancelár<strong>sk</strong>ych poèítaèov<br />

so zaujímavým dizajnom. O tom, že sa to niektorým<br />

podarilo, sa mohli presvedèi návštevníci tohtoroèného<br />

Cofaxu. Práve tam mal európ<strong>sk</strong>u premiéru poèítaè UMAX<br />

Cappucino, ktorý vám predstavíme v tejto recenzii.<br />

DODÁVKA. Už samotná škatu¾a, v ktorej sa Cappucino<br />

dodáva, pôsobí nezvyèajne, a to aj <strong>na</strong>priek <strong>sk</strong>utoènosti,<br />

Obr. 1<br />

50 PC REVUE 8/2001<br />

že obal je strohý biely. Vo svojom vnútri ukrýva jednotku<br />

poèítaèa, <strong>na</strong>pájací zdroj, di<strong>sk</strong>etovú mechaniku, kábel <strong>na</strong><br />

pripojenie k telefónnej linke, príruèku používate¾a, struèný<br />

návod <strong>na</strong> upgrade a CD-ROM s ovládaèmi jednotlivých<br />

zariadení. Softvérová výbava zahàòa operaèný systém<br />

Windows, prièom konkrétnu verziu si môže<br />

používate¾ vybra pri nákupe (k dispozícii sú Windows 98<br />

SE, Windows ME a Windows 2000).<br />

TECHNOLÓGIE. Kým povieme nieèo o konfigurácii<br />

a konštrukcii tohto výnimoèného poèítaèa, nedá nám<br />

nespomenú to, èo ho robí jedineèným. Už prvý poh¾ad<br />

<strong>na</strong> poèítaè dáva tuši , že pri jeho konštrukcii sa vývojári<br />

nechali inšpirova kategóriou notebookov. S oh¾adom<br />

<strong>na</strong> zvýšenie jeho konkurenènej schopnosti pri porovnávaní<br />

s klasickými stolnými poèítaèmi i s oh¾adom <strong>na</strong><br />

to, že niektoré technológie notebookov tento poèítaè<br />

nepotrebuje, však vývojári siahli po zaujímavej kombinácii<br />

technológií a komponentov používaných v notebookoch<br />

a stolných poèítaèoch. Cappucino je z tohto<br />

poh¾adu zostavené ideálne: všade, kde bol rozdiel v<br />

cene prijate¾ný, boli použité komponenty pre notebooky,<br />

v prípade, že bol cenový rozdiel výrazný, boli <strong>na</strong>sadené<br />

„klasické“ de<strong>sk</strong>topové komponenty. V Cappucine<br />

teda ved¾a seba nájdeme notebookový pamä ový modul<br />

SO-DIMM, 2,5" pevný di<strong>sk</strong>, CD-ROM mechaniku, externú<br />

di<strong>sk</strong>etovú mechaniku a de<strong>sk</strong>topovú èipovú súpravu s<br />

integrovanou grafikou a sie ovým adaptérom èi mikroprocesor<br />

(pätica FCPGA s podporou všetkých verzií Celeronov<br />

a Pentií III).<br />

KONFIGURÁCIA. Pozrime sa <strong>na</strong> konkrétnu konfiguráciu,<br />

v ktorej k nám Cappucino dorazilo <strong>na</strong> test.<br />

Základom je èipová súprava Intel i810E, prièom sú v<br />

maximálnej miere využité v nej integrované adaptéry<br />

(grafický, sie ový aj zvukový). BIOS pochádza od spoloènosti<br />

American Megatrends Inc. Do systému bol zabudovaný<br />

mikroprocesor Intel Celeron s pracovnou frekvenciou<br />

700 MHz (66 MHz FSB), 64 MB operaènej pamäte.<br />

Videosubsystém je optimalizovaný <strong>na</strong> prácu s 2D grafikou<br />

a je doplnený 4 MB videopamäte, podporuje maximálne<br />

rozlíšenie 1280 × 1024 bodov pri 24-bitových farbách<br />

a simultánne zobrazenie <strong>na</strong> VGA i TV výstup.<br />

Di<strong>sk</strong>ový subsystém bol založený <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u s<br />

kapacitou 10 GB (Fujitsu), CD-ROM mechanike CR-176<br />

(oba sú integrované v základnej jednotke). K dispozícii<br />

je aj 3,5" di<strong>sk</strong>etová mechanika, ktorá je však externá a k<br />

poèítaèu sa pripája prostredníctvom paralelného portu.<br />

Obr. 2<br />

ROZŠÍRITE¼NOS . Je samozrejmé, že miniaturizácia<br />

vyžaduje isté obete. V prípade Cappuci<strong>na</strong> je cenou,<br />

ktorú za malé rozmery zaplatíte, jeho obmedzená rozšírite¾nos<br />

, a to nielen v porov<strong>na</strong>ní s klasickým stolným<br />

poèítaèom, ale aj notebookom. Poèítaè totiž z celkom<br />

zrejmého dôvodu nedisponuje slotmi umožòujúcimi<br />

integráciu klasických rozširujúcich kariet (AGP, PCI, ISA) a<br />

pravdepodobne z cenových dôvodov ani rozhraním PC<br />

Card, ktoré je zvyèajné pri notebookoch. Aj <strong>na</strong>priek tomu<br />

však výkon Cappuci<strong>na</strong> v budúcnosti budete môc zvýši .<br />

Máte totiž možnos zmeni mikroprocesor, rozšíri pamä<br />

(výmenou modulu), vymeni pevný di<strong>sk</strong> a CD-ROM<br />

mechaniku za mechaniku DVD. Pochopite¾ne, niektoré<br />

zariadenia môžete pripoji ako externé (ïalší pevný di<strong>sk</strong>,<br />

CD-R alebo CD/RW mechaniku) prostredníctvom USB.<br />

Možnosti a <strong>na</strong>jmä vplyv upgrade sme vy<strong>sk</strong>úšali a ich<br />

efektivitu máte vïaka výsledkom testov možnos posúdi<br />

aj vy. Druhou možnos ou je poèka si <strong>na</strong> ïalšiu generáciu<br />

tohto zariadenia, ktorá pravdepodobne bude disponova<br />

rozhraním Fire-Wire, väèším poètom portov USB a<br />

možno aj CD-R èi CD-RW mechanikou (minimálne ako<br />

volite¾né príslušenstvo).<br />

DIZAJN A ROZHRANIA. Od technológií a komponentov<br />

použitých pri konštrukcii Cappuci<strong>na</strong> je odvodený<br />

nielen dizajn, ale aj implementované rozhrania, preto<br />

sme opis oboch zahrnuli do spoloènej èasti. Celková dizajnér<strong>sk</strong>a<br />

koncepcia Cappuci<strong>na</strong> je podriadená jeho minimálnym<br />

rozmerom, detailné poh¾ady <strong>na</strong> jednotlivé èasti<br />

prístroja vám priblíži obrázok è. 1. Prednému panelu


H A R D W A R E<br />

Obr. 3<br />

dominuje CD-ROM mechanika, v strede <strong>na</strong>d òou je pod<br />

tmavým plexi<strong>sk</strong>lom ukrytý senzor portu IrDA (ten pri<br />

de<strong>sk</strong>topoch nájdete <strong>sk</strong>utoène iba zriedka), <strong>na</strong>pravo od<br />

neho regulátor hlasitosti a <strong>na</strong> vrchnej strane krytu sú<br />

umiestnené tlaèidlo <strong>na</strong> zapnutie a vypnutie poèítaèa a<br />

dvojica LED diód, ktoré indikujú zapnutie prístroja a èinnos<br />

pevného di<strong>sk</strong>u (obrázok v¾avo hore). Na pravom<br />

boku sú umiestnené otvory, ktorými <strong>na</strong>sáva vzduch<br />

pomocný ventilátor (zais uje ochladzovanie vnútorného<br />

priestoru) a štvorica konektorov PS/2 pre klávesnicu, PS/2<br />

pre myš, S-video a C-video výstupy (obrázok vpravo<br />

hore). Na rov<strong>na</strong>kom zábere vidie aj mohutný otvor<br />

slúžiaci <strong>na</strong> prívod vzduchu pre ventilátor chladièa mikroprocesora.<br />

Zadný panel je rezervovaný konektorom rozhraní<br />

umožòujúcim pripojenie periférnych zariadení:<br />

VGA, sériový port, paralelný port, telefón<strong>na</strong> linka a dvojica<br />

portov USB (obrázok v¾avo dole). Všetky ostatné<br />

konektory sú umiestnené <strong>na</strong> ¾avom boku prístroja (obrázok<br />

vpravo dole). Poèí<strong>na</strong>júc konektorom <strong>na</strong> pripojenie<br />

<strong>na</strong>pájacieho zdroja cez konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel<br />

(alebo reprodebnièiek), mikrofónneho vstupu až po<br />

konektor LAN. Dizajnér<strong>sk</strong>e riešenie je vcelku vydarené a<br />

umocòuje ho ešte <strong>sk</strong>utoènos , že prístroj sa dodáva vo<br />

viacerých farebných odtieòoch. Rozmiestnenie konektorov<br />

periférnych zariadení je možné s oh¾adom <strong>na</strong> rozmery<br />

prístroja považova za optimálne, i keï pri ich<br />

plnom využití sa Cappucino premení <strong>na</strong> ježka.<br />

POH¼AD POD POKRIEVKU. Keïže sme v redakcii<br />

zvedaví a prakticky všetci máme slabos pre miniatúrne<br />

elektronické zariadenia, je logické, že sme využili<br />

príležitos a <strong>na</strong>zreli sme Cappucinu doslova a do písme<strong>na</strong><br />

pod pokrievku. Výsledkom <strong>na</strong>šej „exkurzie“ je séria<br />

zaujímavých obrázkov, ktoré, dúfame, oceníte aj vy. Našu<br />

exkurziu sme zaèali postupom, ktorý sa uvádza v príruèke<br />

opisujúcej upgrade poèítaèa, trocha netradiène <strong>na</strong><br />

spodnej strane (obrázok è. 2). Práve tam je možné vybra<br />

CD-ROM mechaniku (obrázok v¾avo hore), prièom spôsob<br />

je ve¾mi podobný ako pri niektorých notebookoch. Po jej<br />

vybratí zí<strong>sk</strong>ate prístup k pamä ovému modulu SO-DIMM<br />

(obrázok vpravo hore), jeho výmenu zvládne aj menej<br />

<strong>sk</strong>úsený používate¾ (obrázok v¾avo dole). My sme v rozoberaní<br />

pokraèovali (obrázok vpravo dole), a tak sme sa<br />

pozreli aj <strong>na</strong> spodnú stranu do<strong>sk</strong>y plošných spojov. Tu<br />

sme <strong>na</strong>šli iba zopár súèiastok a modul modemu (<strong>na</strong> zábere<br />

vpravo hore), <strong>na</strong>jviac nás upútal priestor pripravený<br />

pre ïalšiu dvojicu portov USB (<strong>na</strong> zábere vpravo dole).<br />

Ïalšie komponenty, ktoré je možné vymeni , sú ukryté v<br />

hornej èasti (obrázok è. 3). Do tohto priestoru sa dostaneme<br />

od<strong>sk</strong>rutkovaním dvoch <strong>sk</strong>rutiek a demontážou horného<br />

krytu. Privíta vás poh¾ad <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> a chladiè<br />

umiestnený <strong>na</strong> mikroprocesore (obrázok hore). Chladiè je<br />

možné demontova uvo¾nením ïalšej trojice <strong>sk</strong>rutiek a<br />

sme pri pätici s mikroprocesorom (druhý obrázok). Pevný<br />

di<strong>sk</strong> je prichytený štvoricou di<strong>sk</strong>ov, po ich demontáži a<br />

odpojení od minikonektora IDE máme doko<strong>na</strong>lý výh¾ad<br />

<strong>na</strong> hornú stranu do<strong>sk</strong>y plošných spojov (tretí obrázok).<br />

Pri tomto poh¾ade sme si nemohli nevšimnú vo¾né pozície<br />

umožòujúce implementáciu konektorov rozhrania<br />

Fire-Wire (v strede hore ved¾a konektora LAN).<br />

TEPLO. Každý, kto sa zaoberá elektronikou a pokúšal<br />

sa o miniaturizáciu zariadenia, celkom isto vie, že jednou<br />

z ve¾kých prekážok je vznikajúce zostatkové teplo. V prípade<br />

Cappuci<strong>na</strong> sa vývojári aj v tejto oblasti inšpirovali<br />

riešením používaným pri notebookoch. Chladiè mikroprocesora<br />

je zložený z troch èastí – tenkého pásika zo<br />

špeciálneho mäkkého kovu, ktorý po pri<strong>sk</strong>rutkovaní<br />

doko<strong>na</strong>le pri¾ne k povrchu mikroprocesora, medenej doštièky<br />

(vo funkcii tepelného mostíka) a chladiaceho profilu.<br />

Až do posledne menovanej èasti je osadený výkonný<br />

13 500-otáèkový ventilátor. O úèinnosti tohto spôsobu<br />

chladenia svedèia teploty <strong>na</strong>merané jednotlivými senzormi<br />

zabudovanými v systéme. Kým teplota <strong>na</strong>meraná snímaèom<br />

oz<strong>na</strong>èeným Board (umiestneným pri èipovej<br />

súprave) sa pohybovala <strong>na</strong> hranici 48 °C (± 4 °C) a teplota<br />

<strong>na</strong>meraná snímaèom oz<strong>na</strong>èeným Power bola <strong>na</strong> úrovni<br />

42 °C (± 4 °C), teplota mikroprocesora (snímaè CPU) bola<br />

<strong>na</strong> úrovni 38 °C (±2 °C). Spomenuté hodnoty boli <strong>na</strong>merané<br />

pri použití mikroprocesora Celeron 700.<br />

VÝKON. Cappucino prešlo <strong>na</strong>šou štandardnou zostavou<br />

testov. Okrem výkonnosti zostavy dodanej <strong>na</strong> test vám v<br />

tabu¾ke ponúkame aj výkony <strong>na</strong>mi „upgradovaného“ systému.<br />

Pre takéto testovanie sme sa rozhodli <strong>na</strong>jmä preto, že v<br />

èase, keï sme mali Cappucino v redakcii, mali sme vïaka<br />

realizácii testu mikroprocesorov k dispozícii aj kompletný<br />

sortiment mikroprocesorov Intel. Doplni testované komponenty<br />

o pamä ový modul SO-DIMM s kapacitou 128 MB<br />

tiež nebol problém, a tak sa výnimoène dozviete nielen<br />

výkon základnej verzie, ktorú sme dostali <strong>na</strong> otestovanie (v<br />

tabu¾ke oz<strong>na</strong>èená ako Cappucino), ale aj verzie osadenej<br />

mikroprocesorom Pentium III 1 GHz a 64 MB operaènej<br />

pamäte (v tabu¾ke oz<strong>na</strong>èená ako Cappucino-P1) a verzie s<br />

rov<strong>na</strong>kým mikroprocesorom a 128 MB operaènej pamäte (v<br />

tabu¾ke oz<strong>na</strong>èená ako Cappucino-P2).<br />

Z výsledkov <strong>na</strong>šich testov vyplýva, že Cappucino<br />

môže by <strong>na</strong>sadené v úlohe bežného kancelár<strong>sk</strong>eho poèítaèa<br />

aj so slabším mikroprocesorom (otestovali sme aj<br />

Celeron 633), v úlohe „stredne výkonného“ kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

poèítaèa (ideálnou vo¾bou aj s oh¾adom <strong>na</strong> cenu je<br />

Celeron 800 a 128 MB RAM), ale aj výkonného kancelár<strong>sk</strong>eho<br />

poèítaèa Pentium III 1 GHz, 128 MB pamäte a DVD<br />

mechanika (takéto riešenie však už nieèo stojí).<br />

ZÁVER. Cappucino predstavuje zaujímavú možnos <strong>na</strong>jmä<br />

pre používate¾ov, ktorí sa so svojím poèítaèom èasto<br />

presúvajú, pritom však nepotrebujú pracova <strong>na</strong> cestách,<br />

ale staèí im prenáša poèítaè medzi domovom a prácou,<br />

prípadne viacerými pracovi<strong>sk</strong>ami. Príjemným zistením je<br />

nielen výkon, ale aj ce<strong>na</strong>, ktoré sú <strong>na</strong> úrovni porov<strong>na</strong>te¾nej<br />

s oèakávaniami spájanými s kategóriou kancelár<strong>sk</strong>ych<br />

poèítaèov. S oh¾adom <strong>na</strong> cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu nie je<br />

„stratou“ ani nižšia rozšírite¾nos tohto typu poèítaèa.<br />

Hodnotenie:<br />

J Rozmery<br />

J Prenosnos<br />

Ce<strong>na</strong> od: 39 990 Sk bez DPH (49 188 Sk s DPH)<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Zostava Cappucino Cappucino C2 Vý az testu Cappucino P1 Cappucino P2 Telegrafia TLG-990<br />

C700 MHz C700 MHz PC 4/2001 PIII 1GHz PIII 1 GHz<br />

/64 MB /128 MB /64 MB /128 MB<br />

SYSMark2000/Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] + 87 91 137 99 110 163<br />

SYSMark2000/Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] + 87 91 140 95 107 186<br />

ZD Winstone 99/Business Winstone 99 [<strong>sk</strong>óre] + 19,4 21,2 29,1 23 25,4 29<br />

Content Creation Winstone 2000 [<strong>sk</strong>óre] + 23 25,1 19,7 31,2 34,2 34<br />

ZD WinBench 99/Business Graphics WinMark 99 + 151 162 353 190 212 320<br />

ZD WinBench 99/High-End Graphics WinMark 99 + 560 620 1020 821 910 891<br />

ZD 3D WinBench 99/3D WinMark + 254 310 1050 480 523 900<br />

ZD WinBench 99/CPUmark 99 + 44 44 71 78 78 86<br />

ZD WinBench 99/FPU WinMark + 3730 3730 4090 5310 5310 4810<br />

ZD WinBench 99/Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] + 2150 2159 2280 2180 2185 5460<br />

ZD WinBench 99/High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] + 7210 7214 3925 7240 7242 17700<br />

SiSoftSandra 2001/priepustnos CPU [MB/s] + 184 184 409 282 287 1473<br />

SiSoftSandra 2001/ priepustnos FPU [MB/s] + 206 206 473 316 318 1483<br />

ZD WinBench 99/CD-ROM WinMark + 1200 1200 1070 1250 1250 1400<br />

Výkon celkovo + 113 118 164 146 154 261<br />

Výkon/Ce<strong>na</strong> + 230 – – 688 – 261<br />

8/2001 PC REVUE 51


H A R D W A R E<br />

Multifunkèné zariadenia Brother<br />

Multifunkèné zariadenia sme ako <strong>sk</strong>upinu zariadení <strong>na</strong><br />

prácu v <strong>sk</strong>upinovom <strong>na</strong>sadení bližšie predstavili v preh¾ade<br />

v predchádzajúcom èísle. Struène povedané, ide o produkty,<br />

ktoré sú schopné plni viaceré funkcie, <strong>na</strong>jèastejšie je<br />

to tlaè údajov z osobného poèítaèa, kopírovanie dokumentov<br />

a <strong>sk</strong>enovanie. V tomto èlánku bližšie predstavíme dve<br />

zariadenia tohto typu od firmy Brother.<br />

n BROTHER HL-P2500<br />

Ide o zariadenie urèené predovšetkým ako výkonná laserová<br />

tlaèiareò. Tá sa k poèítaèu pripája pomocou paralelného rozhrania<br />

alebo portu USB. HL-P2500 je založená <strong>na</strong> laserovej<br />

tlaèiarni Brother HL-1240, ktorú sme už v PC REVUE predstavili.<br />

Tlaèiareò s ve¾kokapacitným zásobníkom <strong>na</strong> papier<br />

sa <strong>na</strong>chádza v spodnej èasti zariadenia. Takisto je tu podávaè<br />

<strong>na</strong> manuálne vkladanie papiera. Vo vrchnej èasti sa <strong>na</strong>chádza<br />

Namerané výsledky sú uvedené v priloženej tabu¾ke. Ako<br />

vidie z <strong>na</strong>meraných údajov, tlaèiareò v podstate potvrdila<br />

výrobcom deklarované hodnoty rýchlosti tlaèe.<br />

Výhodou zariadenia HL-P2500 je ve¾ké množstvo<br />

doplnkových funkcií, ako je tlaè viacerých strán <strong>na</strong><br />

jeden hárok papiera alebo možnos plagátovej tlaèe.<br />

V ovládaèi tlaèiarne je možné <strong>na</strong>stavi dva stupne šetrenia<br />

tovaru tonera (hustota tlaèe 50 % a 75 % voèi stavu<br />

bez šetrenia).<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 19 635 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> spotrebného materiálu (bez DPH): valec (kapacita 20 000<br />

strán): 5930 Sk, toner (kapacita 6000 strán pri pokrytí 5 %):<br />

3620 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> za vytlaèenie jednej strany pri pokrytí 5 % (bez DPH):<br />

5930/20 000 + 3620/6000 = 0,9 Sk<br />

Dodávate¾: Columbex<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Technické údaje pod¾a výrobcu<br />

priechodový <strong>sk</strong>ener (len <strong>na</strong> vo¾né listy papiera) a používate¾<strong>sk</strong>ý<br />

panel. Skener spolu s tlaèiaròou vytvárajú digitálny<br />

kopírovací stroj. Dokumenty, ktoré sa majú kopírova alebo<br />

<strong>sk</strong>enova , sa vkladajú do podávaèa umiestneného <strong>na</strong> zadnej<br />

stra-ne, prechádzajú cez <strong>sk</strong>ener a uschovávajú sa v zásobníku<br />

v prednej èasti HL-P2500. Do vstupného zásobníka<br />

môžete <strong>na</strong>raz umiestni 30 strán. Pomocou používate¾<strong>sk</strong>ého<br />

panela volíte požadovanú èinnos , poèet želaných kópií a k<br />

dispozícii sú aj ïalšie vo¾by. Sem patrí <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>enovanie<br />

vstupného dokumentu a súèasné umiestnenie súboru s <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanou<br />

podobou do elektronickej pošty. Systém pracuje<br />

tým spôsobom, že každá stra<strong>na</strong> predstavuje samostatný<br />

súbor vo formáte TIFF, ktorý sa umiestòuje ako<br />

príloha elektronickej správy. Potom postaèuje vyplni<br />

elektronickú adresu odosielate¾a a dokument odosla .<br />

Používate¾<strong>sk</strong>ý panel obsahuje aj LCD displej, <strong>na</strong> ktorom sa<br />

zobrazuje aktuál<strong>na</strong> èinnos (<strong>na</strong>pr. printing, scanning) a<br />

èíslo práve realizovanej kópie. Okrem toho sa <strong>na</strong> paneli<br />

<strong>na</strong>chádzajú prvky <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu problému pri spracovaní<br />

údajov a nedostatku tonera.<br />

Pri kopírovaní dokumentov je možné voli poèet kópií a<br />

<strong>na</strong>stavova aj mierku kopírovania (zväèšova i zmenšova ).<br />

Pri <strong>sk</strong>enovaní dokumentov sa používa vlastné prostredie,<br />

ktoré umožòuje meni jas a kontrast <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrazu,<br />

takisto je možné obraz invertova alebo otáèa .<br />

Skenovacie prostredie tiež slúži ako ma<strong>na</strong>žér v minulosti<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných obrazov. K dispozícii je aj systém <strong>na</strong> rozpoznávanie<br />

textu (OCR) od firmy Xerox, z<strong>na</strong>ky zo sloven<strong>sk</strong>ej<br />

abecedy však nie sú podporované. Tento problém môžete<br />

rieši <strong>na</strong>pr. dokúpením iného OCR programu.<br />

Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme sa sústredili hlavne <strong>na</strong> preverenie<br />

funkcie zariadenia HL-P2500 ako tlaèiarne pre<br />

osobné poèítaèe. Realizovali sme s ním testy, ktoré už<br />

tradiène vykonávame pri testovaní laserových tlaèiarní.<br />

Spôsob tlaèe: laserový, èierny<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi<br />

Rýchlos tlaèe: 12 strán za minútu<br />

Kapacita buffera: 4 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 20 MB<br />

Tlaèový jazyk: PCL 5e<br />

Rozhranie: LPT a USB<br />

Procesor: MB86833, 66 MHz<br />

Podpora operaèných systémov: Windows 3.1x, 9x, NT 4.0, 2000, Mac OS<br />

Poèet strán <strong>na</strong> jeden hárok: 1, 2, 4, 9, 16 a 25<br />

Plagátová tlaè: jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> je zložená zo strán 5 × 5<br />

Ïalšie funkcie: vodoz<strong>na</strong>ky<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 250 listov, možnos pripojenia doplnkového<br />

podávaèa s kapacitou 250 listov<br />

Kopírovanie<br />

Rozlíšenie: fyzicky 300 × 300, softvérové rozlíšenie 600 dpi<br />

Rýchlos kopírovania: 10 strán za minútu<br />

Poèet kópií: max. 250<br />

Mierka: pevne <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> 50 %, 71 %, 87 %, 122 %, 141 % alebo<br />

200 %, v manuálnom režime <strong>na</strong>stavite¾ná po 1 % od 50 % po 200 %<br />

Kapacita automatického podávaèa: 30 strán<br />

Skenovanie<br />

Technológia: CIS<br />

Rozlíšenie: optické 300 × 300, softvérové rozlíšenie 600 dpi<br />

Kapacita automatického podávaèa: 30 strán<br />

Softvérová podpora: samostatné prostredie, ovládaè typu Twain, Xerox<br />

Textbridge OCR<br />

Hrúbka papiera: 64 ÷ 105 g/m 2 , pri manuálnom podávaèi do 158 g/m 2<br />

Spotreba el. energie: pri prevádzke < 80 W, pri režime spánku < 10 W<br />

Rozmery (š × v × h): 360 × 337 × 413 mm<br />

Hmotnos : 12 kg<br />

n BROTHER MFC-9750<br />

Ïalšie zariadenie MFC-9750 predstavuje plnohodnotný<br />

stolný kopírovací stroj, takisto je to laserová tlaèiareò a<br />

<strong>sk</strong>ener. Na rozdiel od predchádzajúceho zariadenia je<br />

MFC-9750 pripravené aj <strong>na</strong> kopírovanie z viazaných<br />

dokumentov. Originál predlohy sa kladie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lenenú plochu,<br />

veko kopírovacieho stroja obsahuje aj automatický<br />

podávaè <strong>na</strong> vo¾né listy.<br />

S kopírovacím strojom sa pracuje ve¾mi pohodlne,<br />

môžete ním kopírova aj väèšie objemy dokumentov.<br />

MFC-9750 podporuje aj triedenie viacerých kópií. To oceníte<br />

<strong>na</strong>jmä pri kopírovaní viacerých strán vo viacerých<br />

kópiách, vo výsledku môžete zí<strong>sk</strong>a zoradené kópie (táto<br />

funkcia môže vyžadova rozšírenie pamäte).<br />

V hornej èasti zariadenia sa <strong>na</strong>chádza LCD displej,<br />

ktorý zobrazuje prevádzkový stav multifunkèného zariadenia.<br />

Pomocou používate¾<strong>sk</strong>ého panela je možné meni<br />

mierku buï manuálne, alebo v predvolených krokoch.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa dá z predného panela voli kontrast kópií a<br />

formát papiera. Ïalej je tu tlaèidlo <strong>na</strong> okamžité <strong>sk</strong>onèenie<br />

52 PC REVUE 8/2001


Namerané hodnoty pri testovaní Brother HL-P2500 a MFC-9750<br />

H A R D W A R E<br />

Model tlaèiarne Doba tlaèe Doba tlaèe Doba tlaèe 50 strán Rýchlos tlaèe Doba tlaèe 50 kópií Rýchlos tlaèe Doba realizácie Rýchlos kopírovania<br />

prvej strany [s] fotografie A4 [s] z MS Word [m:ss] [strany/min.] z MS Word [m:ss] [strany/min.] 50 kópií [m:ss] [strany/min.]<br />

HL-P2500 20 26 4:32 11.0 4:25 11.3 5:03 9.9<br />

MFC-9750 20 26 4:34 10.9 4:24 11.4 4:28 11.2<br />

Aj v tomto prípade sme zariadenie testovali, tentoraz<br />

sme testy zamerali hlavne <strong>na</strong> èas urèenú <strong>na</strong> kopírovanie<br />

dokumentov. Kopírovanie jednej strany ve¾kosti A4 pri zvolení<br />

50 kópií nám trvalo 4 minúty a 28 sekúnd (rýchlos<br />

kopírovania je 11,2 strany za minútu). To považujeme za<br />

potvrdenie údajov výrobcu. Pri ïalšom pokuse sme kopírovali<br />

50 rozlièných strán, každú raz. Na realizáciu takéhoto<br />

50-stránkového dokumentu sme potrebovali 6 minút a dve<br />

sekundy. V tomto prípade treba poèíta aj s dobou <strong>na</strong><br />

zavádzanie originálu do kopírovacieho stroja a rýchlos<br />

kopírovania je v tomto prípade 9,9 strany za minútu.<br />

Údaje <strong>na</strong>merané pri testovaní tlaèiarne sú uvedené v<br />

tabu¾ke. Ako z týchto údajov vidie , rýchlos tlaèiarne<br />

je prakticky totožná. Aj v tomto prípade sme testovali<br />

tlaèiareò pri pripojení pomocou portu USB, pri pripojení<br />

pomocou portu LPT sa doba tlaèe – hlavne väèších<br />

dokumentov – predåži. V ovládaèi tlaèiarne je možné<br />

<strong>na</strong>stavi jeden stupeò šetrenia tonera (hustota 50 %).<br />

MFC-9750 je multifunkèné zariadenie, ktoré dokáže <strong>sk</strong>utoène<br />

fungova ako kopírovací stroj a dá sa použi ako<br />

laserová tlaèiareò a <strong>sk</strong>ener.<br />

Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 34 900 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> spotrebného materiálu (bez DPH): valec (kapacita 20 000<br />

strán): 5930 Sk, toner (kapacita 6000 strán pri pokrytí 5 %):<br />

3620 Sk<br />

Ce<strong>na</strong> za vytlaèenie jednej strany pri pokrytí 5 %(bez DPH):<br />

5930/20000 + 3620/6000 = 0,9 Sk<br />

Dodávate¾: Columbex<br />

Záruka: 12 mesiacov<br />

Ondrej Macko<br />

tlaèe, ako i vo¾ba poètu strán <strong>na</strong> jeden hárok (1, 2 alebo<br />

4). Na prednom paneli sa tiež <strong>na</strong>chádza priestor <strong>na</strong><br />

umiestnenie kancelár<strong>sk</strong>ych sponiek, ako to býva <strong>na</strong> väèších<br />

kopírovacích strojoch.<br />

Tlaèiareò sa k poèítaèu pripája pomocou portu USB<br />

alebo sériovým portom. Aj v tomto prípade sa v spodnej<br />

èasti <strong>na</strong>chádza zásobník papiera, ktorý môže po<br />

rozšírení obsahova 500 listov. To je výhodné jed<strong>na</strong>k<br />

preto, že sem <strong>na</strong>raz vložíte celý balík papiera, a jed<strong>na</strong>k<br />

vám takáto zásoba postaèí <strong>na</strong> dlhší èas. MFC-9750 je<br />

možné použi aj ako <strong>sk</strong>ener, jeho vlastnosti a softvérové<br />

vybavenie sú totožné so <strong>sk</strong>enerom z modelu P2500.<br />

Technické parametre pod¾a výrobcu<br />

Rýchlos kopírovania: 12 strán za minútu èiernobielo<br />

Rozlíšenie: fyzické 300 × 300 dpi, softvérové<br />

rozlíšenie 600 dpi<br />

Kapacita vstupného podávaèa: 50 listov<br />

Mierka kopírovania: <strong>na</strong>stavite¾ná po 1 % v rozsahu od 25 % do 400 %,<br />

predvolené hodnoty sú 25 %, 50 %, 71 %, 75 %, 78 %, 87 %, 93 %, ïalej<br />

120 %, 125 %, 141 %, 150 %, 200 % a 400 %<br />

Poèet kópií: max. 99<br />

Ïalšie funkcie: možnos kopírovania viazaných dokumentov, triedenie, <strong>na</strong>stavenie<br />

kontrastu, <strong>na</strong>stavenie vo¾by <strong>na</strong> kopírovanie textu a fotografických<br />

dokumentov, kopírovanie 2 alebo 4 strán originálu <strong>na</strong> jednu stránku kópie,<br />

plagátová tlaè (originál je zložený z max. 9 strán)<br />

Kapacita vstupného buffera: 4 MB, rozšírite¾ná <strong>na</strong> 20 MB<br />

Kapacita zásobníka papiera: 250 listov, rozšírite¾ná ïalším zásobníkom<br />

<strong>na</strong> 500 listov, manuálny podávaè <strong>na</strong> hrubší papier (do 158 g/m 2 )<br />

Rýchlos tlaèe: 12 strán za minútu<br />

Rozlíšenie: 600 × 600 dpi<br />

Tlaèový jazyk: PCL 4<br />

Podporované operaèné systémy: Windows 3.1x, 9x, NT 4.0, Mac OS<br />

Rozhranie: LPT a USB<br />

Rozmery (š × v × h): 492 × 429 × 456 mm<br />

Max. formát <strong>na</strong> kopírovanie: 377 × 360 mm<br />

Hmotnos : 17 kg<br />

Spotreba: stand-by < 60 W, režim spánku < 14 W<br />

8/2001 PC REVUE 53


H A R D W A R E<br />

MGE Pulsar ellipse<br />

n Záložné zdroje nielen s atraktívnym dizajnom<br />

V tomto èísle predstavíme záložné zdroje od francúz<strong>sk</strong>ej<br />

firmy MGE UPS Systems. Používate¾a <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujme<br />

ich netradièné riešenie dizajnu. Jednotky MGE totiž<br />

môžete použi aj ako podstavec pod monitor do hmotnosti<br />

25 kg a UPS vám tak vlastne vôbec neprekáža. Na<br />

druhej strane ho môžete používa aj vo zvislej polohe.<br />

Všetky tvary jednotiek sú oblé, farebné vyhotovenie je v<br />

modrej alebo sivej farbe. Uvedený tvar umožnilo použitie<br />

nových typov plochých batérií.<br />

V redakcii sme testovali zariadenia Pulsar ellipse 300,<br />

650 S, 800 S a 1200 S, ako i jednotku Pulsar ellipse premium<br />

800 USB. Èíselné oz<strong>na</strong>èenie súvisí s maximálnym<br />

výkonom jednotiek. Záložné zdroje Pulsar ellipse sa vyrábajú<br />

tak s <strong>na</strong>pojením <strong>na</strong> sériový port, port USB, ako i bez<br />

pripojenia <strong>na</strong> poèítaè. V <strong>na</strong>šom prípade bola jednotka Pulsar<br />

elipse 300 bez pripojenia <strong>na</strong> poèítaè, 650S, 800S a 1200S s<br />

pripojením <strong>na</strong> sériový port a 800 USB s pripojením <strong>na</strong> port<br />

USB. Jednotky Pulsar ellipse sú typu standby passive, Pulsar<br />

ellipse premium typu standby active.<br />

ZADNÝ PANEL. Na zadnom paneli záložných zdrojov<br />

Pulsar ellipse sa <strong>na</strong>chádza vstup <strong>na</strong> pripojenie sie ového<br />

<strong>na</strong>pätia, nieko¾ko výstupných chránených a nechránených<br />

zásuviek. Okrem toho je tu poistka, konektor <strong>na</strong> komunikáciu<br />

s poèítaèom a dva konektory <strong>na</strong> ochranu dátových liniek.<br />

Chránené zásuvky sú po výpadku alebo ve¾kom poklese<br />

sie ového <strong>na</strong>pätia <strong>na</strong>ïalej urèitý èas zásobované elektrickou<br />

energiou z batérie. K týmto zásuvkám sa pripájajú kritické<br />

zariadenia, ako je poèítaè, monitor, modem a pod. Nechránené<br />

zásuvky sa po poruche sie ového <strong>na</strong>pájania nezálohujú<br />

z batérie, pripojené zariadenia sú chránené len voèi prepätiu.<br />

Sem sa preto pripájajú také zariadenia, ako sú tlaèiarne,<br />

<strong>sk</strong>enery, plottery, CD prehrávaèe a pod. Tieto zariadenia majú<br />

totiž dos ve¾kú spotrebu a <strong>na</strong> druhej strane ich výpadok nespôsobí<br />

stratu údajov. Záložné zdroje MGE je možné objed<strong>na</strong><br />

so zásuvkami typu USE (bežné) alebo IEC (poèítaèové).<br />

Všetky testované zdroje boli vybavené zásuvkami typu IEC.<br />

Zariadenia pripojené <strong>na</strong> nechránené zásuvky sú energiou<br />

zásobované stále, nezávisle od stavu prepí<strong>na</strong>èa <strong>na</strong><br />

prednom paneli. Chránené zásuvky sa pripájajú a odpájajú<br />

pod¾a zapnutia alebo vypnutia sie ového prepí<strong>na</strong>èa<br />

<strong>na</strong> prednom paneli záložného zdroja.<br />

Ochra<strong>na</strong> dátových liniek chráni zariadenia pripojené<br />

<strong>na</strong> sie ové alebo telefónne/faxové vedenie (pod¾a vyhotovenia)<br />

voèi nebezpeènému prepätiu.<br />

PROGRAMOVATE¼NÉ ZÁSUVKY. Záložný zdroj<br />

Pulsar ellipse 1200 a všetky modely Pulsar ellipse premium<br />

obsahujú <strong>na</strong>miesto nechránených výstupov zásuvky<br />

s programovate¾nou funkciou – tzv. PowerShare.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, že <strong>na</strong> týchto výstupoch môžete <strong>na</strong>stavi presné<br />

výstupné <strong>na</strong>pätie, povolený prah a dobu zálohovania.<br />

Po uplynutí doby sa tieto zásuvky prestanú zásobova<br />

a celá kapacita batérie sa venuje <strong>na</strong>jkritickejšiemu<br />

zariadeniu pripojenému ku chráneným zásuvkám.<br />

PREDNÝ PANEL. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza<br />

zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a systém troch LED diód, ktoré informujú o<br />

prevádzkovom stave UPS. Je tu LED <strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizáciu prevádzky<br />

<strong>na</strong> batérie, ïalej sig<strong>na</strong>lizácia pre aženia a opotrebenia batérie.<br />

Všetky tieto stavy sú sprevádzané aj zvukovým alarmom.<br />

Test batérie sa vykonáva automaticky a jeho výsledok vyhodnocuje<br />

zariadenie samo bez zásahu používate¾a.<br />

Batérie týchto záložných zdrojov sú vymenite¾né používate¾om.<br />

Postaèuje <strong>na</strong> to jednoduchý <strong>sk</strong>rutkovaè, ktorým<br />

sa odstránia boèné držiaky. Batérie sú olovené a bezúdržbové.<br />

Všetky opisované záložné zdroje je možné zapnú<br />

aj za stude<strong>na</strong>, teda spusti prevádzku pripojených zariadení<br />

aj bez sie ového <strong>na</strong>pájania, len cez záložnú batériu.<br />

SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE.<br />

Na spoluprácu s poèítaèom sa k týmto<br />

jednotkám dodáva správcov<strong>sk</strong>ý softvér<br />

Perso<strong>na</strong>l Solution-Pack. Ten je po inštalácii<br />

v operaènom systéme Windows Me/98<br />

alebo 2000 dosiahnute¾ný priamo z riadiaceho<br />

panela operaèného systému. Používate¾<br />

má k dispozícii informácie o aktuálnom<br />

stave <strong>na</strong>bitia batérie, ako i dobe, poèas ktorej bude<br />

zásobova aktuálnu zá až elektrickou energiou podobne,<br />

ako je to pri notebooku. V samotnom <strong>na</strong>stavení používate¾<br />

okrem iného urèuje, pri akom stave vybitia batérie sa má<br />

vyko<strong>na</strong> korektné ukonèenie behu operaèného systému a<br />

aplikácií. Prekvapila nás ïalšia široká ponuka pri konfigurácii<br />

celého <strong>na</strong>stavenia, ako i grafické vyjadrenie záz<strong>na</strong>mu o<br />

prevádzke. Dôležitá môže by <strong>na</strong>pr. možnos posielania<br />

varovných správ o stave UPS elektronickou poštou. Správcov<strong>sk</strong>ý<br />

systém podporuje aj operaèný systém Windows<br />

NT/95, Netware, SCO Unixware, Macintosh a Linux. K dispozícii<br />

sme mali aj pripravovanú verziu tohto systému s<br />

podporou slovenèiny.<br />

TESTY. Aj s týmito záložnými zdrojmi sme vyko<strong>na</strong>li testy,<br />

ktoré už takmer tradiène realizujeme v <strong>na</strong>šej redakcii.<br />

Ide o zálohovanie zostavy zloženej z poèítaèa s operaèným<br />

systémom Windows 98, monitora s vypnutým šetrièom<br />

obrazovky a modemu ISDN. Celkový odber tejto<br />

zostavy je okolo 1 A. V priloženej tabu¾ke sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

doby, ktoré sme <strong>na</strong>merali od prerušenia dodávky<br />

sie ového <strong>na</strong>pätia po ukonèenie zásobovania elektrickou<br />

energiou zo záložného zdroja. Pri <strong>na</strong>šich pokusoch sme<br />

<strong>na</strong>jprv nechali všetky zdroje <strong>na</strong>bíja 24 hodín. Pod¾a údajov<br />

výrobcu dosahujú záložné jednotky maximálnu kapacitu<br />

až po troch mesiacoch prevádzky. Výsledky <strong>na</strong>šich<br />

testov preto treba považova za orientaèné. Pri testoch<br />

sme rozpojili komunikáciu medzi poèítaèom a záložným<br />

zdrojom. Tento krok sme realizovali preto, že pripojený<br />

softvér zabezpeèuje korektné ukonèenie práce operaèného<br />

systému a aplikácií. Rozpojením komunikácie sme<br />

sa teda zamerali <strong>na</strong> test plnej kapacity batérie. Pri normálnej<br />

komunikácii sa vykoná korektné ukonèenie práce<br />

poèítaèa pri poklese kapacity batérie <strong>na</strong> hodnotu minimálne<br />

30 %. Pod túto kapacitu sme sa v <strong>na</strong>stavení softvéru<br />

nedokázali dosta .<br />

Rozdiel <strong>na</strong>meraný pri jednotke Pulsar ellipse premium<br />

800 USB a Pulsar ellipse 800 S si vysvet¾ujeme tým, že<br />

my sme zariadenie <strong>na</strong>bíjali len 24 hodín a neboli v prevádzke<br />

3 mesiace. Pod¾a údajov výrobcu by mali by hodnoty<br />

obidvoch jednotiek rov<strong>na</strong>ké.<br />

ZÁVER. Domnievame sa, že záložné zdroje MGE vytvoria<br />

ïalší priestor <strong>na</strong> výber dobrých UPS. Vynikajú<br />

<strong>na</strong>jmä svojím dizajnom, ïalej pokroèilým programovým<br />

vybavením a kvalitou vyhotovenia. Dodávate¾ po<strong>sk</strong>ytuje<br />

pre všetky opisované záložné zdroje dvojroènú záruku,<br />

poèas ktorej sa vymieòa kus za kus.<br />

Doba zásobovania<br />

Testovaný model<br />

elekrickou energiou<br />

záložného zdroja<br />

[mm:ss]<br />

Pulsar ellipse 300 8:03<br />

Pulsar ellipse 650 S 17:32<br />

Pulsar ellipse 800 S 20:57<br />

Pulsar ellipse premium 800 USB 26:12<br />

Pulsar ellipse 1200 S 38:44<br />

Ceny (bez DPH):<br />

Pulsar ellipse 300: 4001 Sk<br />

Pulsar ellipse 650: 7598 Sk<br />

Pulsar ellipse 800: 8487 Sk<br />

Pulsar ellipse 1200: 12 529 Sk<br />

Pulsar ellipse premium 800: 9053 Sk<br />

Dodávate¾: Assor CH, s. r. o.<br />

Záruka: 24 mesiacov<br />

Ondrej Macko<br />

Vybrané technické údaje pod¾a výrobcu<br />

Pulsar ellipse 300<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: osobný poèítaè a monitorom 15 až 17 palcov<br />

Typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení: 15 – 20 minút<br />

Výkon (VA/W): 300/195<br />

Poèet chránených výstupných zásuviek (pre IEC): 3<br />

Poèet nechránených zásuviek (pre IEC): 1<br />

Bez komunikácie s poèítaèom<br />

Rozmery vo zvislej polohe (š × v × h) [mm]: 78 × 245 × 252<br />

Hmotnos : 3,5 kg<br />

Pulsar ellipse 650 S<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: profesionálne pracovné stanice<br />

Typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení: 15 minút<br />

Výkon (VA/W): 650/450<br />

Poèet chránených výstupných zásuviek (pre IEC): 3<br />

Poèet nechránených zásuviek (pre IEC): 2<br />

Komunikácia s poèítaèom pomocou sériového portu<br />

Rozmery vo zvislej polohe (š × v × h) [mm]: 78 × 303 × 309<br />

Hmotnos : 6,3 kg<br />

Pulsar ellipse 800 S<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: grafické pracovi<strong>sk</strong>á<br />

Typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení: 15 minút<br />

Výkon (VA/W): 800/520<br />

Poèet chránených výstupných zásuviek (pre IEC): 3<br />

Poèet nechránených zásuviek (pre IEC): 2<br />

Komunikácia s poèítaèom pomocou sériového portu<br />

Rozmery vo zvislej polohe (š × v × h) [mm]: 78 × 303 × 309<br />

Hmotnos : 6,3 kg<br />

Pulsar ellipse 1200 S<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: dve alebo tri pracovné stanice, server pre pracovné<br />

stanice<br />

Typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení: 15 – 20 minút<br />

Výkon (VA/W): 1200/780<br />

Poèet chránených výstupných zásuviek (pre IEC): 3<br />

Poèet programovate¾ných zásuviek PowerShare (pre IEC): 2<br />

Komunikácia s poèítaèom pomocou sériového portu<br />

Rozmery vo zvislej polohe (š × v × h) [mm]: 78 × 348 × 354<br />

Hmotnos : 9,6 kg<br />

Pulsar ellipse premium 800 USB<br />

Odporúèané <strong>na</strong>sadenie: server alebo <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> serverov<br />

Typický èas zálohy v odporúèanom <strong>na</strong>sadení: pre jeden server 30 minút, pre<br />

dva servery 10 minút<br />

Výkon (VA/W): 800/520<br />

Poèet chránených výstupných zásuviek (pre IEC): 3<br />

Poèet programovate¾ných zásuviek PowerShare (pre IEC): 2<br />

Komunikácia s poèítaèom pomocou portu USB<br />

Rozmery vo zvislej polohe (š × v × h) [mm]: 130 × 320 × 340<br />

Hmotnos : 10 kg<br />

54 PC REVUE 8/2001


Canon PowerShot Pro90 IS<br />

n 3,3 megapixela a 10× zoom v „kompaktnom“ balení<br />

Ïalším predstavovaným modelom z ponuky<br />

digitálnych fotoaparátov spoloènosti<br />

Canon je prístroj, ktorý <strong>na</strong> tohtoroènom<br />

Cofaxe zí<strong>sk</strong>al ocenenie Poèítadlo. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s modelom IXUS 300, recenzovaným<br />

v júnovom èísle, ide o prístroj urèený<br />

pre odlišnú cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu.<br />

DODÁVKA. Podobne ako v prípade<br />

ïalších výz<strong>na</strong>mných výrobcov aj dodávka<br />

digitálneho fotoaparátu od Canonu obsahuje<br />

množstvo doplnkov. Ani pri testovanom<br />

modeli to nie je i<strong>na</strong>k, a tak spolu s<br />

fotoaparátom zí<strong>sk</strong>ate pamä ovú kartu<br />

Compact Flash s kapacitou 16 MB a obalom,<br />

Li-Ion batériový modul, sie ový<br />

zdroj, ktorý funguje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka<br />

batérie, dia¾kové ovládanie, prepojovacie<br />

káble USB a C-video, krytku objektívu, popruh,<br />

programové vybavenie (<strong>na</strong> dvoch<br />

CD-ROM) a príruèku používate¾a.<br />

Softvérová výbava tohto prístroja je<br />

rozdelená <strong>na</strong> dva CD-ROM di<strong>sk</strong>y. Na<br />

prvom sú okrem ovládaèa programy<br />

Canon Utilities ZoomBrowser EX (prezeranie<br />

snímok) Canon Utilities PhotoStich<br />

(spracovanie snímok), Canon Utilities RemoteCapture<br />

(ovládanie expozície z poèítaèa),<br />

ArcSoft PhotoImpression (editácia<br />

snímok) a ArcSoft VideoImpression (editácia<br />

videosekvencií). Na druhom CD-ROM<br />

nájde používate¾ ob¾úbený grafický nástroj<br />

Adobe Photoshop LE.<br />

PARAMETRE. Už pri prvom poh¾ade<br />

<strong>na</strong> tabu¾ku, v ktorej sú uvedené technické<br />

parametre, je zrejmé, že tento kompaktný<br />

prístroj je výnimoèný „súèasnou“<br />

implementáciou 10× zoomu a 3,3-megapixelového<br />

snímaèa. Takúto kombináciu<br />

sme ešte nemali možnos testova . Je pochopite¾né,<br />

že prístroj s 10× zoomom disponuje<br />

optickým stabilizátorom, vïaka<br />

Výrobca/Typ<br />

Canon PowerShot Pro90 IS<br />

Objektív a ble<strong>sk</strong><br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> * 37÷370 / F2,7<br />

Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie<br />

1 m / 10 CM / l<br />

Optický/digitálny zoom 10× / 2×, 4×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Krytka<br />

Ble<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektor<br />

i / 4 / l<br />

Rozlíšenie<br />

Typ snímaèa/Poèet prvkov (v mil.) CCD /3,3<br />

Rozlíšenia 1856 × 1392, 1024 × 768,<br />

640 × 480, 320 × 240<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / l<br />

Ïalšie parametre<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD/výklopný/otoèný<br />

1,8" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 126,5 × 84 × 139<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami v gramoch) 680 / 735<br />

Preddefinované režimy expozície 7<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2EV / 1/3<br />

Priorita clony/èasu/nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej – manuálne farby/ruène 4 / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 50, 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotenie<br />

l<br />

Dávka s rôznou expozíciou*<br />

l<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l<br />

Videoklipy / So zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 4×<br />

Špeciálne funkcie<br />

l<br />

Obsah dodávky<br />

Dodaná pamä /Typ média/Kapacita<br />

CFI / 16 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

Li-Ion pack<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, Video<br />

SoftvérCanon Utilities, PhotoImpression,<br />

VideoImpression, Adobe Photoshop<br />

ktorému je minimalizované riziko expozície<br />

„pohnutých“ snímok. Keby vám tento<br />

rozsah nestaèil, prístroj podporuje aj digitálny<br />

zoom, ktorý je možné <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong><br />

hodnoty 2× a 4×. Kombináciou digitálneho<br />

a optického zoomu tak môžete<br />

zí<strong>sk</strong>a pri digitálnych fotoaparátoch<br />

„nevídaný“ 40× zoom, samozrejme, za<br />

cenu nižšieho rozlíšenia. Prístroj nedisponuje<br />

klasickým optickým h¾adáèikom, ten<br />

je <strong>na</strong>hradený mikro-LCD displejom. Na<br />

rozdiel od iných prístrojov tejto koncepcie<br />

však disponuje optickou korekciou.<br />

Lenže toto riešenie má aj svoje nevýhody,<br />

pretože v elektronickom h¾adáèiku sa<br />

predsa len ažšie posudzuje håbka ostrosti<br />

(nižšie „prekreslenie“ detailov). Zabudovaný<br />

ble<strong>sk</strong> ponúka dostatoèný svetelný<br />

výkon <strong>na</strong> bežné fotografovanie, v prípade<br />

nároènejších podmienok je však k dispozícii<br />

konektor umožòujúci pripojenie<br />

externého ble<strong>sk</strong>u (Canon Speedlite 220<br />

EX, 420EX alebo 550EX). Svetelnos objektívu<br />

je <strong>na</strong> priemernej úrovni, postaèujúci<br />

je aj rozsah citlivostí (50 ÷ 400 ISO). Pri<br />

práci s automatikou je však k dispozícii<br />

iba rozsah 50 ÷ 100.<br />

Podobne ako v júni recenzovaný IXUS<br />

aj PowerShot Pro90 IS má integrovaný<br />

radiè USB, ani v tomto prípade však<br />

nezodpovedá špecifikácii Storage Class, a<br />

preto <strong>na</strong> prenos snímok medzi fotoaparátom<br />

a poèítaèom možno využi iba dodané<br />

programové vybavenie.<br />

OVLÁDANIE. Pätnás prvkov je rozdelených<br />

do troch logických <strong>sk</strong>upín,<br />

jed<strong>na</strong> sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> hornej hrane<br />

prístroja, druhá <strong>na</strong> ¾avej èasti tela a<br />

posledná <strong>na</strong> zadnom paneli prístroja. Èlenenie<br />

je logické, niektoré prvky sú však<br />

zdvojené. Ovládanie a <strong>na</strong>stavovanie parametrov<br />

tak priamo, ako aj prostredníctvom<br />

menu je zvládnute¾né pomerne<br />

rýchlo a èlenenie menu je dostatoène<br />

preh¾adné. Nezvyèajne je riešené ovládanie<br />

zoomu. Na tento úèel slúži krúžok<br />

priamo <strong>na</strong> objektíve, jeho reakcia je však<br />

mierne one<strong>sk</strong>orená a treba si <strong>na</strong>ò privyknú<br />

. Naopak, výborným riešením je výklopný<br />

a otoèný LCD displej. Ten nielenže<br />

umožòuje fotografovanie aj v menej<br />

prirodzených polohách, ale má aj<br />

praktický výz<strong>na</strong>m – chráni displej pred<br />

poškodením pri preprave (pochopite¾ne,<br />

ak ho používate¾ dá do pôvodnej polohy).<br />

FUNKCIE. PowerShot Pro90 IS je aj v<br />

oblasti funkcií vybavený viac ako štandardne.<br />

Nechýba možnos priamej vo¾by<br />

režimu v závislosti od snímanej scény<br />

(Panoráma, Portrét, Krajinka, Noèná scé<strong>na</strong>,<br />

Èiernobiela, Stitch Assist a Film).<br />

Pokroèilejší fotografi privítajú možnos<br />

ruèného <strong>na</strong>stavovania parametrov prostredníctvom<br />

menu (expozícia, cilivos ), k<br />

dispozícii sú aj režimy s prioritou clony,<br />

uzávierky alebo ruèného <strong>na</strong>stavenia.<br />

Meni je možné aj spôsob režimu ostrenia<br />

(plošné, so zdôrazneným stredom, bodové),<br />

ako aj režim manuálneho ostrenia.<br />

H A R D W A R E<br />

KVALITA SNÍMOK. Podobne ako<br />

s fotoaparátmi v májovom teste aj s týmto<br />

prístrojom sme realizovali snímky v<br />

exteriéri i interiéri, za dobrých i horších<br />

svetelných podmienok a pri rôznych<br />

typoch osvetlenia, s automatikou i ruèným<br />

<strong>na</strong>stavením. Mierne problémy mala<br />

automatika pri prechodoch medzi jednotlivými<br />

typmi osvetlenia (slneèné svetlo –<br />

žiarovka – žiarivka), kde <strong>na</strong>jmä snímky<br />

pri osvetlení žiarovkou vychádzali mierne<br />

do modra. Po manuálnom <strong>na</strong>stavení<br />

korekcie teploty bielej <strong>na</strong> zodpovedajúcu<br />

hodnotu však bolo všetko v poriadku. Výsledné<br />

fotografie sú pri použití zodpovedajúceho<br />

režimu dostatoène prekreslené i<br />

farebne sýte. Za horších svetelných podmienok<br />

by sme však odporúèali prechod<br />

<strong>na</strong> manuálne <strong>na</strong>stavenie citlivosti, pretože<br />

v automatickom režime pracuje prístroj<br />

iba s obmedzeným rozsahom, v dôsledku<br />

èoho sú exponované snímky tmavšie.<br />

Možnosti 10× zoomu oceníte <strong>na</strong>jmä<br />

pri fotografovaní detailov, ku ktorým sa<br />

nemôžete priblíži <strong>na</strong> potrebnú vzdialenos<br />

. Rov<strong>na</strong>ko kladne možno hodnoti<br />

výsledky pri práci v režime makro.<br />

ZÁVER. Canon PowerShot Pro90IS je<br />

kvalitný prístroj, ktorý má èo ponúknu<br />

nároènejšiemu používate¾ovi. Na výbornej<br />

úrovni je ovládanie prístroja (s výnimkou<br />

zoomu), doplnková výbava i kvalita<br />

snímok. Škoda, že sa tento fotoaparát<br />

nezúèastnil nášho májového testu, celkom<br />

isto by bol prehovoril do poradia <strong>na</strong><br />

popredných pozíciách.<br />

Hodnotenie:<br />

J 10× zoom, stabilizácia<br />

J LCD displej<br />

L Ovládanie zoomu<br />

L USB nezodpovedá Storage Class<br />

Ce<strong>na</strong>: 44 939 Sk bez DPH<br />

55 276 Sk s DPH<br />

Zapožièal: Canon Slovakia<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

8/2001 PC REVUE 55


H A R D W A R E<br />

Logitech Cordless MouseMan Optical<br />

n Bez gu¾ôèky i drôtu!<br />

Poèítaèových myší je <strong>na</strong> trhu nepreberné množstvo a<br />

neustále pribúdajú ïalšie. Hitmi minulých rokov boli bezdrôtové<br />

a optické myši. Celkom logicky sa teda oèakávalo<br />

uvedenie ich „krížencov“ – bezdrôtových optických<br />

myší. Sen mnohých používate¾ov <strong>na</strong>plnilo úsilie vývojárov,<br />

spomedzi ktorých bol <strong>na</strong>júspešnejší tím spoloènosti<br />

Logitech. Práve táto spoloènos totiž <strong>na</strong> CeBite predstavila<br />

myš, ktorá spája obe spomí<strong>na</strong>né technológie a ašpiruje<br />

<strong>na</strong> „titul“ novinka roka medzi myšami. Od oficiálneho<br />

predstavenia modelu už nejaký èas uplynul, stojí za to<br />

pozrie sa <strong>na</strong> vlastnosti a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jej technické riešenie.<br />

DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Myš sa dodáva v<br />

balení urèenom <strong>na</strong> pultový predaj, èo z<strong>na</strong>mená nielen<br />

pekný dizajn škatule, ale aj prítomnos dvojice ceruzkových<br />

batérií (zabezpeèujú <strong>na</strong>pájanie myši), prijímaèa,<br />

redukcie USB/PS/2 a CD-ROM s ovládaèom. V porov<strong>na</strong>ní<br />

s inými myšami je potrebné do tela myši <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vloži<br />

pribalené batérie. Miesto myši pripojíte k portu USB<br />

alebo PS/2 prijímaè. Po štarte poèítaèa <strong>na</strong>inštalujete ovládaè<br />

a môžete myš zaèa používa .<br />

MODROSIVÁ DÁMA. Myš Logitech Cordless<br />

MouseMan Optical je <strong>na</strong> prvý poh¾ad odlišná od iných<br />

myší. Nemá „chvostík“ a <strong>na</strong> jej tele nájdete výrazné logo<br />

výrobcu, trojicu tlaèidiel a kolie<strong>sk</strong>o. Kolie<strong>sk</strong>o a dvojica<br />

tlaèidiel sú umiestnené klasicky, prièom kolie<strong>sk</strong>o je,<br />

samozrejme, využite¾né aj ako štvrté tlaèidlo. Tretie<br />

tlaèidlo je umiestnené <strong>na</strong> ¾avom boku myši a je urèené <strong>na</strong><br />

ovládanie palcom. Myš je urèená používate¾om, ktorí toto<br />

zariadenie ovládajú pravou rukou. Jej riešenie je nenápadné,<br />

elegantné a ergonomické.<br />

HUSÁRSKY KÚSOK – SKÅBENIE TECH-<br />

NOLÓGIÍ. V úvode èlánku sme spomenuli, že o spojenie<br />

bezdrôtovej a optickej myši sa pokúšalo viacero<br />

tímov, cesta k úspechu však nebola ani jednoduchá, ani<br />

krátka. Aby sme pochopili zložitos cesty, pozrime sa<br />

aspoò <strong>na</strong> to, ako vývojári „rozlú<strong>sk</strong>li“ <strong>na</strong>jtvrdší oriešok pri<br />

konštrukcii tejto myši a ponúkli používate¾om spojenie<br />

výhod, ktoré im ponúka kombinácia bezdrôtovej a optickej<br />

myši. Najväèším problémom bezdrôtových myší je ich<br />

spotreba. Keïže nie sú pripojené k poèítaèu, musia si<br />

svoj zdroj „nosi “ so sebou, každá takáto myš má preto<br />

vlastnú batériu. Zásoba energie v batérii je však obmedzená,<br />

a tak výrobcovia do bezdrôtových myší implementovali<br />

riadenie spotreby. Ak je myš v neèinnosti, jej<br />

spotreba klesne takmer <strong>na</strong> nulu (režim podobný notebookovému<br />

režimu suspend), keï òou pohnete, aktivuje<br />

sa prívod energie do jej obvodov. Pri optickej bezdrôtovej<br />

myši sa však vynára úplne nový problém. Miesto<br />

mechanickej sústavy sa totiž <strong>na</strong> detegovanie pohybu<br />

používa optická sústava (LED – fotodióda), ktorej LED<br />

dióda nepretržite osvet¾uje podklad. V momente, keï<br />

myšou pohnete, je pohyb zaregistrovaný fotodiódou.<br />

Práve spotreba LED diódy je kritická pre životnos batérií,<br />

ktoré musia by zabudované v tele myši. Vývojárom<br />

Logitechu sa ako prvým podarilo nájs riešenie minimalizácie<br />

spotreby „svietiacej“ LED. Výsledný efekt zabezpeèili<br />

nieko¾kostupòovou reguláciou spotreby. Ak myš<br />

stojí v pokoji <strong>na</strong> podložke, svieti nižším jasom, pri pohybe<br />

sa jej jas nieko¾konásobne zvýši. Tento mechanizmus<br />

používajú aj iné optické myši a aj <strong>na</strong>priek drobným úpravám,<br />

ktoré v tomto smere v Logitechu u<strong>sk</strong>utoènili, toto<br />

riešenie nepostaèuje. Myš teda dostala inteligenciu a<br />

dokáže svoju spotrebu riadi aj v závislosti od dåžky<br />

neèinnosti. Po istom èase prestane LED svieti nepretržite<br />

a zaène blika . Ak je neèinnos dlhšia, myš „spomalí“ blikanie<br />

(asi <strong>na</strong> dva záble<strong>sk</strong>y za sekundu) a v tomto režime<br />

zotrvá, až pokým òou nepohnete – vtedy sa rozsvieti.<br />

Celý mechanizmus úspory energie implementovaný v<br />

tejto myši má ešte jedno zlepšenie. Iba náhodou som si<br />

všimol, že pri prechode z jednej podložky <strong>na</strong> druhú (môj<br />

pracovný stôl je èierny a obèas <strong>na</strong> òom ostane hárok<br />

papiera) sa mení intenzita osvetlenia podkladu. Chví¾u<br />

som pátral a zistil som, že Logitech v tlaèovej správe pri<br />

uvedení tohto typu myši uviedol, že spotreba myši je<br />

závislá aj od farby podložky. Takisto som zistil, že pre<br />

túto myš sa odporúèa použitie svetlej podložky.<br />

KOZMETICKÁ ÚPRAVA. Nie som puntièkár ani<br />

lakomec, ale po <strong>na</strong>písaní èasti o riešení <strong>na</strong>pájania mi<br />

zišlo <strong>na</strong> um riešenie, ktoré by mohlo v kombinácii s uvedeným<br />

po<strong>sk</strong>ytnú používate¾om ešte väèší komfort pri<br />

používaní tejto myši. Okrem komfortu by celkom isto prinieslo<br />

aj ekonomický a ekologický efekt. Moja úprava by<br />

sa dotkla <strong>na</strong>pájania: miesto klasických batérií by som<br />

použil akumulátor, do tela prijímaèa by som zabudoval<br />

„parkovaciu plochu“ pre myš a inteligentnú <strong>na</strong>bíjaèku.<br />

Pri odchode od poèítaèa, alebo ak by vám ovládaè myši<br />

oznámil kritický pokles <strong>na</strong>pätia batérie, by staèilo myš<br />

„zaparkova “ a tá by si potrebnú energiu doplnila.<br />

Používate¾ovi by tak odpadli starosti s výmenou batérií.<br />

Pri <strong>na</strong>dobúdacej cene myši by sa toto „zlepšenie“ celkom<br />

isto stratilo, používate¾ovi by odpadli pravidelné výdavky<br />

<strong>na</strong> nákup batérií a u¾avilo by sa aj životnému prostrediu.<br />

S oh¾adom <strong>na</strong> možnosti súèasných akumulátorov by<br />

postaèoval aj <strong>na</strong>pevno zabudovaný akumulátor, èo by<br />

opä znížilo výrobné náklady.<br />

ZÁVER. Novinka od Logitechu sa po mojom pracovnom<br />

stole „preháòala“ viac ako dva mesiace. Na tento èas<br />

<strong>na</strong>hradila moju IntelliMouse Explorer, z poh¾adu funkènosti<br />

<strong>na</strong> úplnú spokojnos . Rov<strong>na</strong>ko kladne sa môžem<br />

vyjadri aj k spotrebe, a teda aj k výdrži myši pri práci<br />

<strong>na</strong> batérie. Výrobca udáva, že <strong>na</strong> jednu súpravu batérií<br />

vydrží myš v prevádzke tri mesiace (samozrejme, myslí<br />

sa klasické kancelár<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie). Aj <strong>na</strong>priek <strong>sk</strong>utoènosti,<br />

že myš som testoval kratší èas, než uvádza výrobca,<br />

myslím, že myš pracovala predsa len intenzívnejšie ako u<br />

„bežného používate¾a“, veï za poèítaèom trávim denne<br />

viac ako 8 hodín (vrátane víkendov). Mierne výhrady si<br />

však neodpustím k ovládaèu myši. Ten síce po<strong>sk</strong>ytuje<br />

dostatoèné možnosti priradi jednotlivým ovládacím prvkom<br />

<strong>na</strong> myši vlastný výz<strong>na</strong>m, neplatí to však úplne.<br />

Ovládaè totiž neumožòuje predefinova výz<strong>na</strong>m stlaèenia<br />

kolie<strong>sk</strong>a. To by nebola tragédia, keby kolie<strong>sk</strong>o nemalo<br />

štandardne priradenú ponuku WebWheel (ponuka povelov,<br />

ktoré využijete pri práci s internetovým prehliadaèom<br />

– spä , h¾ada ...). Keïže však už tri roky používam<br />

myši z radu IntelliMouse, nechcel som sa ani <strong>na</strong><br />

Logitechu vzda automatického rolovania po stlaèení<br />

kolie<strong>sk</strong>a. S rolovaním obsahu súvisí aj moja druhá výèitka.<br />

Po otoèení kolie<strong>sk</strong>om (je jedno, ktorým smerom) dôjde<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr k posunutiu obsahu ok<strong>na</strong> opaèným smerom a až<br />

po tomto „zakopnutí“ sa obsah vydá správnym smerom.<br />

Kým moja prvá výhrada môže by pre niektorých<br />

používate¾ov nepodstatná, druhá nie. V oboch spomenutých<br />

prípadoch však ide o problém, ktorý je riešite¾ný<br />

úpravou dodaného ovládaèa, a tak neostáva iba dúfa , že<br />

Logitech èasom dodá zlepšenú verziu ovládaèa. Ïalším, tentoraz<br />

nezanedbate¾ným mínusom myši je jej ce<strong>na</strong> – tá sa<br />

takmer rovná cene optickej a bezdrôtovej myši a už tie<br />

samy osebe nie sú lacné. Tu však možno <strong>na</strong> obranu uvies ,<br />

že Logitech Cordless MouseMan Optical je výnimoèná<br />

novinka a takéto riešenia nikdy lacné neboli ani nebudú.<br />

Hodnotenie:<br />

J Celková koncepcia<br />

J Inteligentné riadenie spotreby<br />

J Dosah<br />

L Ovládaè<br />

L Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 2813 Sk bez DPH (3460 Sk s DPH)<br />

Dodávate¾: I.M. Computer<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

56 PC REVUE 8/2001


H A R D W A R E<br />

Olympus E100RS<br />

Spoloènos Olympus v tomto roku uviedla<br />

<strong>na</strong> náš trh nový modelový rad, ktorý je<br />

<strong>na</strong> rozdiel od „klasického“ radu C oz<strong>na</strong>èovaný<br />

písmenom E. Spomenutá zme<strong>na</strong> písme<strong>na</strong><br />

v oz<strong>na</strong>èení nového radu jasne<br />

<strong>na</strong>povedá, že jednotlivé modely v òom<br />

budú „extra“. Nateraz sú v òom dostupné<br />

dva modely, z ktorých ste sa už v rámci<br />

testu uverejneného v máji tohto roku<br />

mali možnos oboznámi s modelom E10,<br />

ktorý predstavuje cenovo dostupný variant<br />

digitálnej zrkadlovky, ktorá disponuje<br />

profesionálnou kvalitou výstupov.<br />

Spoloène s týmto modelom bol predstavený<br />

aj dnes recenzovaný model, ktorého<br />

<strong>na</strong>jväèšou prednos ou má by ve¾ká operatívnos<br />

a schopnos fotografova rýchle<br />

deje. Pozrite sa prostredníctvom <strong>na</strong>šej<br />

recenzie <strong>na</strong> to, èo tento „rýchlopalný“<br />

kúsok prináša!<br />

DODÁVKA. V prípade tohto modelu dodáva<br />

Olympus okrem fotoaparátu pamäovú<br />

kartu SmartMedia s kapacitou 8 MB<br />

(podporuje však aj karty CompactFlash),<br />

štvoricu NiMH akumulátorov, <strong>na</strong>bíjaèku,<br />

káble (USB a video), dia¾kový ovládaè, remienok,<br />

krytku objektívu, príruèku používate¾a<br />

(aj v elektronickej verzii), katalóg<br />

príslušenstva a záruènú kartu. Programové<br />

vybavenie sa dodáva <strong>na</strong> jednom<br />

CD-ROM nosièi a pri tomto modeli ho tvoria<br />

programy Camedia Master vo verzii<br />

2.5 a Photo Impact.<br />

PARAMETRE. Ako obyèajne kompletné<br />

technické údaje o prístroji nájdete v tabu¾ke.<br />

K jednotlivým podstatným detailom<br />

sa však vrátime v rámci <strong>na</strong>sledujúceho<br />

textu, prièom trocha nezvyèajne <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom<br />

mieste zhodnotíme aj ich prínos.<br />

KONŠTRUKCIA. Už prvý poh¾ad <strong>na</strong><br />

tento prístroj dáva tuši , že ide o mimoriadny<br />

kúsok. V predåženom tele, ktoré sa<br />

nápadne podobá <strong>na</strong> telá používané v modelovom<br />

rade C-30XX, sa <strong>sk</strong>rýva objektív s<br />

10× optickým transfokátorom. Ak sa však<br />

<strong>na</strong> prístroj pozriete zo zadnej strany, je<br />

od C-3030-ky <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie. Vrá me sa<br />

však k objektívu; 10× zoom použili v<br />

Olympuse už v modeli C-2100, <strong>na</strong> rozdiel<br />

od neho však objektív E100RS disponuje<br />

vyššou svetelnos ou (F 2,8 ÷ 3,5). Objektív<br />

je zostavený z trinástich šošoviek, rozdelených<br />

do desiatich <strong>sk</strong>upín. A v prípade,<br />

že by vám 10× zoom nestaèil, môžete<br />

využi 2,7× digitálny zoom, s ktorého<br />

pomocou dosiahnete celkový 27× zoom.<br />

V súvislosti s digitálnym zoomom ma <strong>na</strong><br />

tomto prístroji èakali hneï dve príjemné<br />

prekvapenia. Prechod z optického <strong>na</strong><br />

digitálny zoom je <strong>na</strong> displeji prístroja sig<strong>na</strong>lizovaný.<br />

Úsek indikátora, ktorý zobrazuje<br />

„digitálnu“ èas , je èervený, vïaka<br />

èomu si používate¾ prechod z optického<br />

<strong>na</strong> digitálny zoom má možnos uvedomi .<br />

Druhým, ove¾a príjemnejším zistením je<br />

kvalita snímok exponovaných s digitálnym<br />

zoomom. Pri aplikácii tejto funkcie je<br />

totiž obvyklé, že dochádza k zhoršeniu<br />

E100RS je výnimoèný fotoaparát nielen<br />

vïaka 10× zoomu, ale aj implementovanej<br />

funkcii pre-capture a podpore snímania<br />

videa v rozlíšení 640 × 480 bodov<br />

pri snímkovej frekvencii 30 snímok za<br />

sekundu. Cenou za tieto vlastnosti je<br />

však implementácia snímaèa disponujúceho<br />

„iba“ 1,3 miliónom snímacích<br />

bodov, ten však nie je obmedzením,<br />

pokia¾ vystaèíte s tlaèenými výstupmi<br />

v maximálnom formáte klasickej<br />

poh¾adnice.<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

kvality snímok, v prípade E100RS podobne<br />

ako pri modeli C1 však <strong>sk</strong>ôr dochádza<br />

k nárastu šumu, prièom kvalita sa výz<strong>na</strong>mne<br />

nezhoršuje. Keïže ide o druhý<br />

prístroj Olympusu, ktorý v tejto oblasti<br />

prekonáva schopnosti starších modelov,<br />

<strong>na</strong>padá mi jediné vysvetlenie: vývojári<br />

zrejme prišli <strong>na</strong> nejaké zlepšenie.<br />

AKO VYHRA PRETEKY S ÈA-<br />

SOM. Každý, kto sa pokúsil fotografova<br />

dy<strong>na</strong>mické deje, si po vyvolaní fotografií<br />

neraz povzdychne: „Preèo som<br />

nestisol tú spúš <strong>sk</strong>ôr?!“ S týmto digitálom<br />

sa vám nieèo také nemôže sta .<br />

Kúzelníkom, ktorý to umožní, je funkcia<br />

pre-capture. V podstate ide o zdoko<strong>na</strong>lenie<br />

funkcie kontinuálneho fotografovania.<br />

Kým spomenutý režim obyèajne umožòuje<br />

zachyti sériu snímok po stlaèení<br />

spúšte, nový variant umožòuje zachytenie<br />

snímok ešte pred stlaèením spúšte!<br />

Toto technické riešenie, <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

zložité, je v <strong>sk</strong>utoènosti jednoduché: staèí<br />

implementova medzi snímaè a pamäovú<br />

kartu vyrovnávaciu pamä s dostatoènou<br />

kapacitou. Do nej sú informácie<br />

ukladané priebežne (v pevne zadanom<br />

èasovom odstupe), v momente stlaèenia<br />

spúšte sa uloží posledná snímka a následne<br />

sú všetky snímky <strong>na</strong>chádzajúce sa<br />

vo vyrovnávacej pamäti zapísané <strong>na</strong> pamä<br />

ovú kartu. V menu prístroja si môžete<br />

zvoli , ko¾ko snímok bude „snímaných“<br />

pred stlaèením spúšte, prièom dostupný<br />

rozsah od jednej do pä snímok je<br />

viac ako postaèujúci. O tom, že túto funkciu<br />

prepracovali v Olympuse doko<strong>na</strong>le,<br />

svedèí aj <strong>sk</strong>utoènos , že je podporovaná aj<br />

v režime sekvenèného snímania. V òom<br />

pri využití maximálnych možností môžete<br />

„zí<strong>sk</strong>a “ pä snímok pred stlaèením<br />

Výrobca/Typ<br />

Olympus/E 100RS<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong><br />

38÷380 / F2,8(3,5) ÷ F8<br />

Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie 60 cm / 10 cm / l<br />

Optický/digitálny zoom 10× / 2,7×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Krytka<br />

Ble<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektor<br />

i / 4 / l<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 1,5<br />

Rozlíšenia 1368 × 1024, 1280 × 960,<br />

1024 × 768, 640 × 480<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD/výklopný otoèný<br />

2,5" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 108 × 83 × 142<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 503 / 603<br />

Preddefinované režimy expozície<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície / krok ±2EV / 1/3<br />

Priorita Clony/Èasu/ Nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej – Režimov/Ruène<br />

5 / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400<br />

Kontinuálne fotenie<br />

l<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

l<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l<br />

Videoklipy/So zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 5×<br />

Špeciálne funkcie<br />

Optický stabilizátor<br />

Dodaná pamä /Typ média/Kapacita<br />

SM / 8 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne)<br />

4× Ni-Mh<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, Video<br />

Softvér<br />

Camedia Master 2,5, PhotoImpression<br />

Iné –<br />

8/2001 PC REVUE 57


H A R D W A R E<br />

spúšte a desa po òom! Spolu teda <strong>na</strong><br />

jedno stlaèenie spúšte zí<strong>sk</strong>ate 15 záberov,<br />

vïaka èomu sa potenciálne riziko „zlého“<br />

záberu výrazne znižuje. Aby bol obraz<br />

o schopnostiach prístroja doko<strong>na</strong>lý, dodám,<br />

že E100RS dokáže <strong>na</strong>sníma 7,5<br />

snímky za sekundu, a to v maximálnom<br />

rozlíšení!<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> uvedené technické<br />

informácie, uvedomíme si, že fotoaparát<br />

bude disponova výbornými vlastnos ami<br />

aj v režime záz<strong>na</strong>mu videa, kde si okrem<br />

režimu 640 × 480 bodov, obvyklého pri<br />

digitálnych fotoaparátoch so snímkovou<br />

frekvenciou 15 snímok za sekundu, môžete<br />

dopria rov<strong>na</strong>ké rozlíšenie s frekvenciou<br />

30 snímok za sekundu, èo je dokonca<br />

viac, než ponúka video! Pochopite¾ne, k<br />

dispozícii je aj videorežim s rozlíšením<br />

320 × 240 bodov.<br />

OVLÁDANIE. Už som spomenul, že<br />

E100RS sa zo zadného poh¾adu ve¾mi podobá<br />

modelom C-30XX, v tejto èasti<br />

prístroja totiž nájdeme presne tie isté<br />

ovládacie prvky v rov<strong>na</strong>kom usporiadaní.<br />

No konštruktéri sa pri tvorbe dizajnu<br />

nechali inšpirova aj modelom C-2100,<br />

z ktorého pochádza rozmiestnenie ovládacích<br />

prvkov <strong>na</strong> hornom paneli prístroja.<br />

Okrem usporiadania ovládacích prvkov<br />

boli zo spomenutých prístrojov prevzaté<br />

aj jednotlivé funkcie. Na zjednodušenie<br />

obsluhy pribudol reset, vïaka ktorému má<br />

používate¾ možnos poèas práce s prístrojom<br />

prejs k <strong>na</strong>staveniam prístroja preddefinovaným<br />

výrobcom. Na výdrž batérie<br />

má vplyv implementácia režimu sleep,<br />

ktorým síce disponujú aj iné digitálne fotoaparáty,<br />

v prípade nových modelov<br />

Olympusu je však po stlaèení ¾ubovo¾ného<br />

ovládacieho prvku prístroj pripravený <strong>na</strong><br />

fotografovanie, prièom sú zachované <strong>na</strong>stavenia<br />

u<strong>sk</strong>utoènené pri predchádzajúcom<br />

zapnutí. Vcelku táto koncepcia výrazne<br />

zvyšuje pohotovos prístroja, èo bola<br />

doposia¾ vždy slabšia stránka digitálnych<br />

fotoaparátov.<br />

Aj keï E100RS doko<strong>na</strong>le sadne do ruky<br />

a väèši<strong>na</strong> ovládacích prvkov je dostupná<br />

prstami pravej ruky (palec, ukazovák), <strong>na</strong><br />

ovládanie budete potrebova obe ruky už<br />

aj s oh¾adom <strong>na</strong> hmotnos prístroja.<br />

V súvislosti s ovládaním musím spomenú<br />

nielen jednoduché prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi režimami, ktoré už nie je ukryté v<br />

menu, ale aj premyslenú indikáciu expozície.<br />

V prípade, že je expozícia chybná (indikácia<br />

funguje už pri poloviènom zatlaèení<br />

spúšte), hodnota <strong>na</strong> displeji je zobrazená<br />

èervenou farbou a pre zjednodušenie<br />

orientácie obsluhy je pridaná aj indikácia<br />

orientácie odchýlky (pri preexponovaní<br />

je zobrazená šípka hore, pri podexponovaní<br />

šípka dolu).<br />

KVALITA SNÍMOK. Aj v tejto oblasti<br />

sa Olympus „pochlapil.“ Prístroj disponuje<br />

snímaèom s 1,5 miliónom snímacích<br />

bodov (1,3 milió<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène využívaných).<br />

Pri poh¾ade <strong>na</strong> technické parametre<br />

a <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> schopnosti prístroja<br />

v režime kontinuálneho fotografovania a<br />

v režime Pre-capture je zrejmé, preèo sa<br />

vývojári pre takýto snímací prvok rozhodli.<br />

Ešte pred èasom sa o jednomegapixelových<br />

digitálnych fotoaparátoch vravelo<br />

ako o alter<strong>na</strong>tíve, ktorá nedisponuje dostatoène<br />

kvalitným výstupom. Po posledných<br />

úpravách tejto kategórie snímaèov<br />

je, zdá sa, všetko i<strong>na</strong>k. Keï som porovnával<br />

fotografie zhotovené pri teste digitálnych<br />

fotoaparátov v roku 1999 s fotografiami<br />

<strong>na</strong>snímanými „novými“ 1,3 – megapixelovými<br />

prístrojmi (Olympus C-1 a<br />

E100RS), nemohol som si nevšimnú vyššiu<br />

kvalitu pri nových prístrojoch. Na nej sa<br />

pravdepodobne podie¾ajú doko<strong>na</strong>lejšie<br />

kompresné algoritmy i technické zlepšenia<br />

snímaèov. Výrazne sa znížila úroveò<br />

šumu a zlepšila kvalita tlaèených výstupov<br />

(pri tlaèi do rozmeru zodpovedajúceho<br />

poh¾adnici).<br />

So snímaèom pravdepodobne súvisí aj<br />

ïalšia príjemná vlastnos recenzovaného<br />

prístroja, týkajúca sa citlivosti. Pri väèšine<br />

dnešných fotoaparátov je možné meni citlivos<br />

. Pri zvýšení citlivosti je možné fotografova<br />

aj za horších svetelných podmienok s<br />

krátkymi expoziènými èasmi, obyèajne to<br />

však z<strong>na</strong>mená zhoršenie kvality snímok<br />

vplyvom zvýšenia úrovne šumu. Pri Olympuse<br />

E100RS je rozdiel medzi snímkami<br />

exponovanými s citlivos ou 100 a 400 ISO<br />

takmer nepostrehnute¾ný.<br />

ZÁVER. Olympus E100RS je <strong>sk</strong>utoèným<br />

rýchlikom medzi digitálnymi prístrojmi,<br />

okrem „rýchlej“ expozície je tento prístroj<br />

aj ve¾mi dobrou „videokamerou“.<br />

Jeho silnými zbraòami sú implementácia<br />

funkcie pre-capture a 10× optický zoom.<br />

Prvá zo spomenutých funkcií je totiž<br />

zbraòou, ktorá môže by rozhodujúca<br />

v súboji digitálnej a klasickej fotografie.<br />

I keï uvedené tvrdenie môže vyznie<br />

dos odvážne, pamätajte, že <strong>na</strong>jrevoluènejšie<br />

zmeny sú zvyèajne <strong>na</strong> prvý poh¾ad<br />

nie vždy badate¾né, a to je prípad tejto<br />

funkcie. S klasickým fotoaparátom totiž<br />

nemáte šancu zachyti okamih <strong>sk</strong>ôr, ako<br />

stlaèíte spúš , ale o tom by vedel hovori<br />

každý fotoamatér, ktorému ušiel jedineèný<br />

moment. Skutoène silnou zbraòou<br />

môže by táto funkcia pre profesionálnych<br />

fotografov zaoberajúcich sa <strong>na</strong>príklad<br />

športom.<br />

Tento model je však pod¾a môjho názoru<br />

prelomový a som <strong>sk</strong>utoène zvedavý,<br />

ako rýchlo sa podarí výrobcom digitálnych<br />

fotoaparátov (vrátane Olympusu) implementova<br />

10× zoom, vysokokapacitnú<br />

vyrovnávaciu pamä a funkciu pre-capture<br />

do „bežných“ dvoj- èi trojmegapixelových<br />

prístrojov.<br />

Hodnotenie:<br />

J 10× zoom, indikácia digitálneho zoomu<br />

J Rýchlos snímania i prístroja<br />

Ce<strong>na</strong>: 64 959 Sk (bez DPH)<br />

79 900 Sk (s DPH)<br />

Zapožièal: Olympus C&S<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

58 PC REVUE 8/2001


H A R D W A R E<br />

Olympus C-700UZ<br />

Zdá sa, že tento rok sú hitom èíslo jeden<br />

digitálne fotoaparáty so snímaèmi s menším<br />

rozlíšením a prístroje s 10× optickým<br />

zoomom. Do druhej z menovaných<br />

<strong>sk</strong>upín patrí <strong>na</strong>jnovší kompakt spoloènosti<br />

Olympus, ktorý je už dostupný aj <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šom trhu a používate¾ovi ponúka viac<br />

než spomenutý 10× zoom.<br />

DODÁVKA. V prípade tohto modelu<br />

okrem fotoaparátu zí<strong>sk</strong>ate pamä ovú<br />

kartu SmartMedia s kapacitou 8 MB, dvojicu<br />

lítiových batérií, káble (USB a video),<br />

remienok, krytku objektívu, príruèku<br />

používate¾a (aj v elektronickej verzii),<br />

katalóg príslušenstva a záruènú kartu.<br />

Programové vybavenie sa dodáva <strong>na</strong> jednom<br />

CD-ROM nosièi, <strong>na</strong> ktorom nájdete<br />

program Camedia Master vo verzii 2.5.<br />

KONŠTRUKCIA. Aj <strong>na</strong>jnovší kompakt<br />

z dielne Olympusu síce aží z rov<strong>na</strong>kého<br />

„ideologického“ základu ako modely<br />

C-20xx a C-30xx, už <strong>na</strong> prvý poh¾ad sú tu<br />

však badate¾né výrazné odlišnosti. Aj<br />

<strong>na</strong>priek tomu, že pri poh¾ade z prednej<br />

strany pôsobí tento model strohým dojmom,<br />

upúta <strong>na</strong> nej mierne vysunutý<br />

objektív a pod¾a môjho názoru gýèová<br />

nálepka (to je však vec vkusu). Konštrukcia<br />

prístroja je doslova lekciou z úèelnosti<br />

a jednoduchosti, èo používate¾ pri práci<br />

s týmto prístrojom isto ocení. Na hornej<br />

strane ostala spúš , ovládaè zoomu,<br />

výklopný ble<strong>sk</strong> (s dosahom úctyhodných<br />

5,5 metra), tlaèidlo <strong>na</strong> jeho vysunutie a<br />

prepí<strong>na</strong>è funkcií. V porov<strong>na</strong>ní s ostatnými<br />

kompaktmi chýba stavový displej, pri<br />

práci s prístrojom vám však chýba nebude,<br />

všetky potrebné informácie sú zobrazované<br />

<strong>na</strong> displeji i v elektronickom<br />

h¾adáèiku (mikro LCD). Pri elektronickej<br />

náhrade h¾adáèika je príjemným a <strong>sk</strong>utoène<br />

zriedkavým riešením integrácia optickej<br />

korekcie. LCD displej je zabudovaný<br />

<strong>na</strong> zadnom paneli a má o nieèo menšiu<br />

uhloprieèku, ako mali Olympusy doposia¾<br />

(1,5" oproti 1,8"). Disponuje však vyšším<br />

rozlíšením, vïaka èomu po<strong>sk</strong>ytuje kvalitný<br />

obraz. Príjemným prekvapením sú rozmery<br />

prístroja, ktoré ani v <strong>na</strong>jmenšom<br />

nedávajú tuši , že <strong>na</strong>jsilnejšou zbraòou<br />

tohto fotoaparátu je 10× zoom (momentálne<br />

je C-700UZ <strong>na</strong>jmenším digitálom s<br />

touto vlastnos ou <strong>na</strong> trhu!). Po zapnutí<br />

prístroja a vysunutí objektívu do pracovnej<br />

polohy je to však už zrejmé. Posuv<br />

objektívu je pomerne svižný, z minima<br />

do maxima prejde za necelých šes sekúnd,<br />

a to aj vrátane priebežného ostrenia.<br />

OVLÁDANIE. Podobne ako už recenzované<br />

modely radov C-20xx a C-30xx aj<br />

sedemstovka doko<strong>na</strong>le sadne do ruky. Na<br />

rozdiel od predchodcov si však s jej ovládaním<br />

poradíte aj jednou rukou! Pritom<br />

<strong>na</strong> tento štýl ovládania si prakticky netreba<br />

privyka . Ukazovákom je dostupná<br />

spúš a ovládaè zoomu, palcom obslúžite<br />

ostávajúce tlaèidlá (spolu 11), umiestnené<br />

Olympus Camedia C700Ultra Zoom je<br />

prelomový digitálny kompakt, je totiž<br />

prvým prístrojom tejto kategórie s 10×<br />

zoomom, nedisponuje síce optickou stabilizáciou<br />

a CCD prvok má „iba“ 2,1<br />

milió<strong>na</strong> snímacích bodov, používate¾a<br />

však celkom iste osloví prepracované<br />

ovládanie, výborná expozièná logika a<br />

univerzálnos . Ak k tomu pridáme cenu<br />

a prispôsobenie viacerým <strong>sk</strong>upinám<br />

používate¾ov, je zrejmé, že v strednej<br />

triede bude tento prístroj patri k hitom<br />

tohto roku.<br />

CHARAKTERISTIKA<br />

Výrobc /Typ<br />

Olympus/Camedia 700 Ultra Zoom<br />

Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong><br />

38÷380 / F2,8÷3,5<br />

Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie<br />

10 cm / 60 cm / l<br />

Optický/digitálny zoom 10× / 2,7×<br />

Ochra<strong>na</strong> objektívu<br />

Krytka<br />

Ble<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektor<br />

v / 4 / l<br />

Typ snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 2,1<br />

Rozlíšenia 1600 × 1200, 1280 × 1024,<br />

1024 × 768, 640 × 180<br />

Stupne kompresie/bez kompresie<br />

3 / l<br />

Optický h¾adáèik/s korekciou<br />

l / l<br />

LCD/výklopný/otoèný<br />

1,5" / l / l<br />

Stavový displej<br />

l<br />

Rozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / l<br />

Vnútorná pamä<br />

l<br />

Podporované médiá – CF/SM/MS/SD<br />

l / l / l / l<br />

Mikrofón<br />

l<br />

Rozmery (mm) 107,5 × 76 × 77,5<br />

Hmotnos (bez batérií/s batériami – v gramoch) 317 / 417<br />

Preddefinované režimy expozície 4<br />

Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ± 2 EV / 1/3<br />

Priorita Clony/Èasu/Nezávisle<br />

l / l / l<br />

Vyváženie bielej – Režimov/Ruène<br />

4 / l<br />

Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400, 800<br />

Kontinuálne fotenie<br />

l<br />

Dávka s rôznou expozíciou<br />

l<br />

Hlasový komentár snímok (dåžka)<br />

l<br />

Videoklipy/So zvukom<br />

l / l<br />

Zväèšenie pri prezeraní 3×<br />

Špeciálne funkcie<br />

l<br />

Dodaná pamä /Typ média/Kapacita<br />

SM / 16 MB<br />

Batérie (v dodávke/volite¾ne) 4×<br />

Zdroj/<strong>na</strong>bíjaèka<br />

l / l<br />

Káble<br />

USB, Video<br />

Softvér Camedia Master 2.5<br />

Iné –<br />

<strong>na</strong> zadnom paneli. Azda jediné, <strong>na</strong> èo<br />

využijete ¾avú ruku, je ovládanie funkèného<br />

prepí<strong>na</strong>èa a podpora pri fotografovaní<br />

(s oh¾adom <strong>na</strong> chýbajúcu stabilizáciu<br />

sa hodí každá opora). Zme<strong>na</strong>mi prešlo aj<br />

menu, ktoré je prepracované tak z<br />

grafickej, ako aj obsahovej<br />

stránky. Skutoènou lahôdkou<br />

je jeho prispôsobovanie<br />

momentálne zvolenému<br />

režimu (<strong>na</strong>jmenej funkcií<br />

v režime Auto, <strong>na</strong>jviac<br />

v P). Každý používate¾ tak<br />

dostáva vlastný prístroj!<br />

Ak vystaèíte s automatickým<br />

režimom, máte možnos<br />

<strong>na</strong>stavi iba rozlíšenie<br />

snímok, dátum a formátovanie<br />

pamä ovej karty.<br />

V preddefinovaných režimoch<br />

(krajinka, šport, portrét) pribudnú aj<br />

možnosti <strong>na</strong>stavova niektoré parametre<br />

prístroja, kompletné <strong>na</strong>stavenie je však<br />

prístupné až v režimoch P a A/S/M.<br />

Ïalšou zvláštnos ou sedemstovky je<br />

možnos „<strong>na</strong>programova “ výz<strong>na</strong>m niektorých<br />

klávesov. Prístroj ponúka každému<br />

„typu“ používate¾a to¾ko, ko¾ko je<br />

schopný (èi ochotný) zvládnu . Koncepcia<br />

ovládania je príjemná a ja som si <strong>na</strong> òu<br />

privykol ve¾mi rýchlo. Odvtedy, èo som<br />

recenzoval sedemstovku, sa mi s redakènou<br />

tritisíckou pracuje o nieèo horšie. Nuž,<br />

<strong>na</strong> dobré sa privyká ¾ahko...<br />

KVALITA SNÍMOK. Nová Camedia<br />

pokraèuje v tradícii aj v tejto oblasti, a<br />

tak dobré snímky nie sú prekvapením.<br />

Toto tvrdenie platí nielen pri dobrých<br />

svetelných podmienkach, ale aj v „zložitejších“<br />

situáciách. Rozsah použite¾nosti<br />

prístroja zvyšuje rozsah citlivosti<br />

(ISO až 800). Pritom ani pri <strong>na</strong>stavení tohto<br />

parametra <strong>na</strong> maximum nie je v snímkach<br />

badate¾ná zvýšená úroveò šumu. Toto<br />

zlepšenie má pravdepodobne <strong>na</strong> svedomí<br />

CCD prvok. Pri porovnávaní snímok<br />

exponovaných C-700-kou s <strong>na</strong>stavením<br />

ISO 800 so snímkami exponovanými modelom<br />

C-2040 s citlivos ou ISO 400 sa zdajú<br />

viac „zašumené“ snímky z C-2040. Minimálne<br />

rov<strong>na</strong>ko dobre možno hodnoti<br />

aj farebné podanie snímok.<br />

ZÁVER. V tomto èísle sa stretli recenzie<br />

dvoch digitálnych fotoaparátov Olympus,<br />

ktoré som robil s mesaèným odstupom.<br />

V závere tej prvej som vyslovil otázku,<br />

ktorá po uvedení tohto modelu do<br />

istej miery stratila opodstatnenie. Olympus<br />

ako prvý dokázal, že 10× zoom je bez<br />

problémov možné „vtes<strong>na</strong> “ aj do kompaktov!<br />

Camedia C-700 Ultra Zoom je<br />

prístroj, ktorý ponúka používate¾ovi širokú<br />

paletu funkcií za viac ako rozumnú<br />

cenu. Pochopite¾ne, niè nie je zadarmo, a<br />

tak je jasné, že konštruktéri pre to, aby<br />

mohli do prístroja pri zachovaní priaznivej<br />

ceny implementova už spomenuté<br />

množstvo funkcií a 10× zoom, museli<br />

pristúpi ku kompromisom. Tie sú však<br />

pre používate¾a <strong>na</strong>ozaj bezbolestné, èi už<br />

ide o CCD snímaè, menší LCD displej, alebo<br />

absenciu stabilizátora. Ani jedno pri<br />

práci s prístrojom nijako dramaticky nepocíti.<br />

Na absenciu stabilizátora si totiž<br />

po èase zvykne a s výnimkou expozície z<br />

idúceho automobilu si môže dovoli <strong>sk</strong>utoène<br />

všetko aj bez neho. V prípade snímaèa<br />

s 2,1 miliónom bodov už niet o<br />

èom pochybova , snímky sú totiž v rozlíšení,<br />

ktoré postaèuje <strong>na</strong> tlaè až do formátu<br />

20 × 25 cm a to postaèí aj menej<br />

nároènému profesionálovi! Ak k tomu<br />

pridám zdoko<strong>na</strong>lenie ovládania, za ktoré<br />

si pod¾a môjho názoru v Olympuse zaslúžia<br />

absolutórium (neviem, èím ho ešte<br />

možno zlepši ), a spomenutú cenu, je<br />

jasné, èím si ma prístroj zí<strong>sk</strong>al. Aj<br />

<strong>na</strong>priek silným stránkam si však neodpustím<br />

jednu kritickú poznámku. Prístroj<br />

v prípade, že mu „dôjdu“ batérie,<br />

ponechá vysunutý objektív. To nie je <strong>na</strong>jpríjemnejšie,<br />

<strong>na</strong>jmä ak nemáte poruke<br />

náhradnú sadu batérií a èaká vás cesta,<br />

pri ktorej chcete prístroj uloži do batožiny.<br />

Myslím, že tento drobný defekt<br />

je softvérovo odstránite¾ný. Uvidíme,<br />

ako rýchlo sa s ním v Olympuse vyrov<strong>na</strong>jú.<br />

Hodnotenie:<br />

J Univerzálnos<br />

J Ovládanie<br />

J Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 36 504 Sk (bez DPH)<br />

44 900 Sk (s DPH)<br />

Zapožièal: Olympus C&S<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

8/2001 PC REVUE 59


S O F T W A R E<br />

Borland Kylix<br />

n Rýchly vývoj aplikácií pre Linux<br />

Operaèný systém Linux v poslednom èase prežíva silný<br />

boom a okrem serverovej platformy, kde je de facto nekorunovaným<br />

krá¾om, má výrazné ambície zauja podobne<br />

silnú pozíciu aj v oblasti de<strong>sk</strong>topov. Ako je známe z<br />

histórie, nevyhnutným predpokladom rozšírenia operaèného<br />

systému je dostatok aplikácií, ktoré budú <strong>na</strong>plno<br />

Obr. 1 Takto to vyzerá pri editácií<br />

využíva jeho výhody. Tradièný vývoj programov v Linuxe<br />

(a vlastne v každom Unixe) je pomerne nároèný<br />

a neve¾mi intuitívny, èo sa stáva prí ažou v okamihu,<br />

keï treba v pokia¾ možno èo <strong>na</strong>jkratšom èasovom rozpätí<br />

vyvinú rozsiahlejšie korporatívne riešenie, vyžadujúce<br />

podporu databáz, internetu, sie ovú interoperabilitu<br />

a pod. Odpoveïou <strong>na</strong> tieto požiadavky je èarovné<br />

slovko RAD (Rapid Application Development). Nástroje<br />

RAD umožòujú výrazne rýchlejší, vizuálny vývoj aplikácií<br />

s menšími nákladmi <strong>na</strong> ich tvorbu a následnú<br />

údržbu.<br />

Firma Borland, tradièný producent vysoko výkonných<br />

vývojových nástrojov, ktorá svojho èasu spôsobil doslova<br />

revolúciu v programovaní aplikácií pre Windows uvedením<br />

RAD nástroja Delphi a ktorá má „<strong>na</strong> svedomí“ aj ïalšie dva<br />

kvalitné nástroje, C++Builder a JBuilder, prichádza dnes s<br />

novým produktom Kylix, ktorý je prvým <strong>sk</strong>utoène profesionálnym<br />

vizuálnym nástrojom RAD pre operaèný systém<br />

Linux a hovorí sa, že jeho uvedenie bude ma podobný efekt<br />

ako spomí<strong>na</strong>ný príchod prvej verzie Delphi.<br />

Kylix sa dodáva v dvoch vyhotoveniach, De<strong>sk</strong>top Developer<br />

a Server Developer. Obe sú funkène podobné, verzia<br />

Server <strong>na</strong>vyše obsahuje nástroje a komponenty <strong>na</strong> vývoj<br />

aplikaèných modulov pre webový server Apache a <strong>na</strong>tívne<br />

ovládaèe SQL pre databázy Oracle a DB2. Èasom sa doèkáme<br />

ešte tretej verzie, ktorá bude umožòova vývoj programov<br />

pod licenciou GNU/GPL a bude k dispozícii zadarmo. Skalní<br />

linuxáci zrejme tak <strong>sk</strong>oro neopustia tradiènú kombináciu<br />

vi–gcc, ale pre tých ostatných to bude vítaná pomôcka.<br />

INŠTALÁCIA. Pred <strong>na</strong>inštalovaním Kylixu treba splni<br />

nieko¾ko požiadaviek. V systéme musí by prítomná<br />

knižnica glibc 2.2+ (alebo opravená verzia glibc 2.1.2 –<br />

príslušný patch je <strong>na</strong> inštalaènom CD), linuxové jadro verzie<br />

2.2 a vyššej, knižnice libjpeg 6.2+ a libgtk.so 1.2+<br />

a X server kompatibilný s X11R6, teda typicky XFree86. Na<br />

otestovanie, èi systém spåòa uvedené požiadavky, je <strong>na</strong><br />

CD k dispozícii program borpretest.<br />

Inštaláciu Kylixu môže spusti superpoužívate¾ (root) i<br />

bežný používate¾. Oboje má svoje výhody i nevýhody,<br />

koneèná vo¾ba v zásade závisí od toho, èi budeme<br />

používa Kylix v tíme alebo sami. Kylix dokáže využi<br />

databázu balíkov RPM (ale len pri inštalovaní superpoužívate¾om),<br />

hoci sa pri jeho inštalácii nepoužívajú štandardné<br />

nástroje, ako rpm, kpackage a pod.<br />

Pred inštaláciou je potrebné pripoji CD mechaniku a<br />

potom už staèí len spusti inštalaèný <strong>sk</strong>ript (spustením<br />

súboru setup.sh, nie tradièným make install). Inštalácia<br />

prebieha v grafickom prostredí, ako prvý krok sa vyžaduje<br />

súhlas s licenènými podmienkami. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

dialógu je možné vybra , kam sa bude systém inštalova<br />

(v ponuke je nieko¾ko vopred pripravených možností,<br />

ako <strong>na</strong>pr. /usr/kylix, /usr/bin/kylix a pod.), v ktorom<br />

adresári sa vytvoria symbolické linky a èo všetko sa má<br />

inštalova (hlavné programové súbory, help súbory, databázové<br />

ovládaèe dbExpress, knižnica Internet Components<br />

a komponenty tretích strán). Odhadovaný objem úplnej<br />

inštalácie je 165 MB. Inštalátor tiež dokáže vytvori položky<br />

menu v de<strong>sk</strong>topových prostrediach KDE a GNOME,<br />

ale pre ich aktiváciu je nevyhnutné reštartova X server.<br />

NA ÈO SA HODÍ? V Kylixe možno vytvára <strong>na</strong>tívne<br />

32-bitové linuxové aplikácie, urèené <strong>na</strong> beh v grafickom<br />

prostredí X Windows i v štandardnom prostredí<br />

textovej konzoly, zdie¾ané objektové knižnice (s príponou<br />

.so), databázové aplikácie, aplikácie urèené <strong>na</strong> beh v prostredí<br />

webového servera (ako stand-alone CGI programy<br />

èi ako moduly servera Apache), ako aj nové komponenty,<br />

použite¾né pri vývoji ïalších aplikácií.<br />

Na rozdiel od Delphi èi C++Buildera, ktoré využívajú<br />

hierarchickú komponentovú knižnicu VCL (Visual Component<br />

Library) <strong>na</strong> vývoj v Linuxe <strong>na</strong>vrhla firma Borland<br />

novú, portabilnú knižnicu CLX (Component Library for<br />

Cross Platform). Komponenty tejto knižnice sú však prak-<br />

60 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Obr. 2 A takto zase pri ladení<br />

ticky totožné s komponentmi VCL, takže sa v nich vývojári<br />

zvyknutí <strong>na</strong> Delphi ve¾mi rýchlo zorientujú.<br />

Kylix obsahuje podporu pre prácu s databázami vo<br />

forme nevizuálnych i vizuálnych databázových komponentov<br />

(ktoré sú súèas ou knižnice CLX) a výkonného<br />

rozhrania dbExpress sprístupòujúceho množstvo databázových<br />

systémov. Súèas ou inštalácie sú <strong>na</strong>tívne ovládaèe<br />

pre databázové systémy MySQL, InterBase, Oracle a DB2.<br />

Pre nenároèné aplikácie možno použi jednoduchú XML<br />

databázu MyBase.<br />

Na prácu s internetom je v ponuke nieko¾ko jednoduchších<br />

komponentov pracujúcich s protokolmi TCP a<br />

UDP, predovšetkým však programátor dostane k dispozícii<br />

rozsiahlu súpravu Indy (Internet Direct), ktorá obsahuje<br />

neuverite¾né množstvo klient<strong>sk</strong>ych a serverových komponentov,<br />

implementujúcich bežné i menej bežné internetové<br />

protokoly a služby, ako <strong>na</strong>príklad FTP, POP3, Finger,<br />

DayTime a mnoho ïalších. Súèas ou súpravy Indy je<br />

aj nieko¾ko pomocných komponentov, urèených <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> kódovanie/dekódovanie dát do/z kódu Base64 èi<br />

UU alebo výpoèet kontrolného súètu MD5. Na vývoj webových<br />

modulov do servera Apache je v serverovej verzii<br />

Kylixu prítomná knižnica NetCLX.<br />

VÝVOJOVÉ PROSTREDIE. Vzh¾ad Kylixu je okrem<br />

drobných detailov prakticky totožný s prostredím<br />

Delphi/C++Builder (obr. 1). Hlavné okno sa <strong>na</strong>chádza pri<br />

hornom okraji obrazovky a obsahuje riadok s menu,<br />

panely nástrojov a paletu komponentov. Po ¾avej strane<br />

nájdeme okno Object Inspector, ktoré obsahuje zoz<strong>na</strong>m<br />

vlastností aktuálne vybraného komponentu. Jednotlivým<br />

vlastnostiam tu možno priradi poèiatoèné (design-time)<br />

hodnoty. Vlastnosti sa zobrazujú v abecednom poradí<br />

alebo zo<strong>sk</strong>upené do tematických okruhov. Filtrovaním<br />

možno zobrazi vybranú podmnožinu vlastností.<br />

Dvojité kliknutie <strong>na</strong> vlastnos , ktorej hodnotou je iný<br />

komponent, spôsobí zvýraznenie tohto komponentu <strong>na</strong><br />

formulári.<br />

V centrálnej èasti obrazovky sa <strong>na</strong>chádzajú formuláre<br />

a okná s ich zdrojovým kódom. Každý formulár predstavuje<br />

okno, ktorým sa výsledná aplikácia prezentuje používate¾ovi.<br />

Výhodou nástrojov RAD je, že tieto formuláre<br />

možno „<strong>na</strong>kresli “ – z palety komponentov staèí <strong>na</strong> a-<br />

ha potrebné prvky, rozmiestni ich <strong>na</strong> formulári a <strong>na</strong>stavi<br />

ich vlastnosti v inšpektore objektov. Pri umiestòovaní<br />

komponentov <strong>na</strong> formulári sú k dispozícii nástroje <strong>na</strong><br />

ich vzájomné zarovnávanie a <strong>na</strong> dosiahnutie pravidelného<br />

vzh¾adu je možné zapnú pomyselnú mriežku.<br />

Nakresli formulár, bohužia¾, nestaèí, programátor<br />

musí dodefinova správanie jednotlivých komponentov a<br />

ich vzájomnú interakciu. Nehovoriac o aplikáciách bez<br />

grafického rozhrania, pri ktorých treba prakticky celý<br />

program <strong>na</strong>písa „ruène“. Na prácu so zdrojovým kódom<br />

slúži ïalšie okno. To obsahuje dve èasti – editor kódu<br />

(Code Editor) a prehliadaè kódu (Code Explorer). Editor disponuje<br />

bohatou paletou funkcií: okrem štandardných editaèných<br />

schopností po<strong>sk</strong>ytuje automatické odsadzovanie,<br />

farebné zvýraznenie syntaxe, automatické dopåòanie èlenov<br />

a metód objektových premenných, zobrazovanie<br />

poètu a typov parametrov zapisovaných funkcií, kódové<br />

šablóny, ktoré sa po stlaèení príslušnej klávesovej <strong>sk</strong>ratky<br />

rozvinú <strong>na</strong> úsek kódu. Po ukázaní myšou <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný<br />

identifikátor sa v tooltipe zobrazí poèas editácie jeho<br />

deklarácia a poèas ladenia jeho hodnota. Podržaním klávesu<br />

Ctrl sa identifikátor, <strong>na</strong>d ktorým je kurzor myši,<br />

zmení <strong>na</strong> hyperlink, ktorý po kliknutí zobrazí miesto deklarácie<br />

tohto identifikátora. V pravom hornom rohu<br />

ok<strong>na</strong> možno nájs dve šípky, známe z webových prehliadaèov,<br />

pomocou ktorých sa dá prechádza históriou editovaných<br />

oblastí zdrojového kódu. Okno so zdrojovým<br />

kódom, pochopite¾ne, slúži aj <strong>na</strong> editáciu zdrojových<br />

súborov, ktoré nepatria žiadnemu formuláru.<br />

V prehliadaèi kódu sa zobrazuje stromová štruktúra<br />

práve editovaného kódu – deklarované triedy, ich èleny<br />

a metódy, globálne i lokálne premenné a konštanty a<br />

použité jednotky (deklarované klauzulou Uses). Okno Code<br />

Explorera je štandardne dokované, možno ho však „vytiahnu<br />

“ a ma <strong>na</strong> obrazovke samostatne, nezávisle od<br />

ok<strong>na</strong> so zdrojovým kódom.<br />

Okrem formulárov je v Kylixe možné vytvori dva špeciálne<br />

komponentové kontajnery. Rámec je zo<strong>sk</strong>upenie<br />

komponentov, ktoré možno následne používa v iných formulároch<br />

– rámec sa potom správa ako samostatný komponent.<br />

Druhým typom kontajnera je okno Data Module, do<br />

ktorého možno umiestni nevizuálne databázové komponenty.<br />

Tradiène sa tieto komponenty umiestòovali do bežných<br />

formulárov, a hoci sa poèas behu aplikácie nezobrazovali,<br />

poèas návrhu <strong>na</strong> formulári takpovediac „prekážali“.<br />

Kylix patrí do kategórie dvojcestných nástrojov, èo z<strong>na</strong>mená,<br />

že každá zme<strong>na</strong> vo vizuálnom návrhu formulára alebo<br />

iného kontajnera sa okamžite premietne do zdrojového kódu<br />

a to isté platí aj <strong>na</strong>opak. Programátor si teda v niektorých<br />

prípadoch môže vybra , kde bude zmeny realizova .<br />

Súbory a formuláre práve vyvíjanej aplikácie sú ako<br />

prakticky v každom prostredí združené do projektu.<br />

8/2001 PC REVUE 61


S O F T W A R E<br />

V rámci každého projektu možno samostatne <strong>na</strong>stavova<br />

jeho vlastnosti, ako <strong>na</strong>príklad parametre pre prekladaè a<br />

linker, cesty k používaným knižniciam a pod. Na zobrazenie<br />

štruktúry projektu slúži okno Project Browser, ktoré<br />

obsahuje triedy, jednotky a globálne symboly (typy, premenné,<br />

funkcie) celého projektu v stromovom diagrame.<br />

Projekty možno zo<strong>sk</strong>upova do <strong>sk</strong>upín, <strong>na</strong> zobrazovanie a<br />

organizáciu obsahu projektových <strong>sk</strong>upín a samotných<br />

projektov je k dispozícii okno Project Ma<strong>na</strong>ger. Posledným<br />

oknom, ktoré v rámci vývojového prostredia stojí<br />

za zmienku, je To-Do List, do ktorého si vývojár poèas<br />

práce <strong>na</strong> projekte môže z<strong>na</strong>èi , èo treba ešte urobi a v<br />

ktorom module.<br />

Vývojové prostredie si používate¾ môže prispôsobi<br />

pod¾a svojich predstáv – preusporiada medzi sebou<br />

menu, panely nástrojov a paletu komponentov, definova<br />

vlastné zloženie tejto palety, <strong>na</strong>stavi vlastnosti prostredia,<br />

mapovanie klávesových <strong>sk</strong>ratiek, emuláciu iných<br />

prostredí, vlastnosti editora, definíciu farebného zvýrazòovania<br />

syntaxe, spôsob ošetrenia vý<strong>sk</strong>ytu systémových<br />

signálov a ve¾a iných parametrov. Niektoré okná<br />

možno zadokova /oddokova (znie to hrozne, ale docking/undocking<br />

sa v tomto výz<strong>na</strong>me do slovenèiny prekladá<br />

dos ažko). Programátor si môže do menu programu<br />

prida vlastné externé nástroje. Stav prostredia je<br />

možné pomenova a uloži , vïaka èomu možno používa<br />

rôzne rozloženia okien v závislosti od vykonávanej èinnosti<br />

(editácia, ladenie a pod.).<br />

PREKLAD A LADENIE. Kylix je urèený <strong>na</strong> vývoj<br />

programov v jazyku Object Pascal, èo je dos prekvapujúce,<br />

pretože k operaèným systémom <strong>na</strong> báze Unixu (èo<br />

Linux rozhodne je) neodmyslite¾ne patrí jazyk C (prípadne<br />

C++). Je takisto známe, že prekladaè gcc je všeobecne<br />

jeden z <strong>na</strong>jkvalitnejších prekladaèov vôbec. Firma Borland<br />

však zrejme stavila <strong>na</strong> výnimoèný úspech Delphi a<strong>na</strong><br />

<strong>sk</strong>utoènos , že <strong>na</strong> rýchly vývoj aplikácií je zrejme jazyk<br />

Pascal vhodnejší. Èi sa rozhodla správne, to ukáže èas.<br />

Prekladaè zdrojového kódu v Kylixe je ve¾mi kvalitný,<br />

ako je to ostatne v Borlande zvykom. Je vysoko pravdepodobné,<br />

že je totožný s tým z Delphi, samozrejme, s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> špecifiká Linuxu. Výsledné programy sú schopné<br />

využíva inštrukcie MMX, SIMD i 3DNow!. Pod¾a potreby je<br />

možné parametre prekladu aj linkovania upravova .<br />

Nevyhnutnou fázou vývoja projektu je ladenie (obr. 2).<br />

Ladiacim nástrojom v Kylixe prakticky niet èo vytknú . Je<br />

možné program krokova , zis ova a modifikova stav<br />

premenných (explicitne zadaných do ok<strong>na</strong> Watches alebo<br />

lokálnych pre práve vykonávanú funkciu), sledova stav<br />

zásobníka volaných funkcií (Call Stack), registre procesora<br />

a disassemblovaný kód. Na ¾ubovo¾né miesto kódu<br />

možno vklada body prerušenia (breakpoints), nepodmienené<br />

i viazané <strong>na</strong> urèitú podmienku (hodnota výrazu,<br />

poèet prechodov a pod.). V okamihu zastavenia programu<br />

v niektorom z týchto bodov možno definova správanie<br />

programu. V samostatnom okne sa poèas ladenia<br />

zobrazuje zoz<strong>na</strong>m bežiacich procesov a threadov a v<br />

ïalšom okne zoz<strong>na</strong>m modulov, ktoré sú <strong>na</strong>tiahnuté v<br />

pamäti. Integrovaný debugger je schopný pripoji sa aj k<br />

už bežiacemu procesu.<br />

Aplikácie, ktoré sú výsledkom úsilia programátora,<br />

používajú nieko¾ko zdie¾aných knižníc, takže pre ich<br />

úspešné spustenie mimo prostredia Kylixu je nevyhnutné<br />

<strong>na</strong>stavi premennú prostredia LD_LIBRARY_PATH.<br />

OBSAH ŠKATULE. Škatu¾a, v ktorej sa Kylix dodáva,<br />

je výrazne menšia oproti posledným verziám<br />

„okenných“ produktov Borlandu a obsahuje tri cédeèká:<br />

hlavné inštalaèné, CD s doplnkovými nástrojmi (Companion<br />

tools – free/trial/demo verzie produktov tretích<br />

strán) a evaluation verziu SuSE Linux 7.0 (bez podpory, <strong>na</strong><br />

jedinom cédeèku). Všetky tri CD sú uložené v netradièných<br />

elegantných okrúhlych obaloch.<br />

Dokumentácia pozostáva z troch príruèiek: Quick Start<br />

(nenároèný úvod do Kylixu), Developer’s Guide (kompletná<br />

programátor<strong>sk</strong>á príruèka) a Object Pascal Language Guide<br />

(referenèná príruèka k jazyku Object Pascal). Všetky tri<br />

knihy sa, ako je to vo firme Borland tradíciou, <strong>na</strong>chádzajú<br />

aj <strong>na</strong> inštalaènom CD vo formáte PDF. Posledným<br />

užitoèným doplnkom je plagát s objektovou hierarchiou<br />

knižnice komponentov.<br />

ZHODNOTENIE. Kylix je perfektný! To iste <strong>na</strong>padne<br />

každého programátora, ktorý má <strong>sk</strong>úsenosti s vývojom<br />

aplikácií pre akýko¾vek UNIX-like operaèný systém. Je<br />

neodškriepite¾ne prvým profesionálnym nástrojom RAD<br />

pre Linux, a keïže s úspechom kopíruje svojich windowsových<br />

súrodencov, množstvo programátorov nebude<br />

ma <strong>na</strong>jmenšie problémy zaèa ho používa . Plánuje sa<br />

dokonca verzia Kylixu pre Windows, ktorá bude používa<br />

rov<strong>na</strong>kú knižnicu CLX, dá sa preto oèakáva , že mnohé<br />

softvérové firmy budú svoje produkty vyvíja súèasne pre<br />

oba operaèné systémy.<br />

Podrobnejší poh¾ad však odhalí aj nieko¾ko malých<br />

mušiek. Kylix obèas pôsobí dojmom miernej nedokonèenosti.<br />

Okná, ktoré používa, nemajú jednotný vzh¾ad –<br />

niektoré majú korektný vzh¾ad v súlade s použitým<br />

window ma<strong>na</strong>gerom, niektoré tvrdošijne preberajú<br />

<strong>na</strong>stavenia z KDE a niektoré majú úplne neidentifikovate¾ný<br />

vzh¾ad, už vôbec nehovoriac o systéme help, ktorého<br />

okná, menu a písmo pôsobia dojmom z<strong>na</strong>ènej zastaranosti.<br />

Pravdepodobnou príèinou tejto nejednotnosti je<br />

používanie rôznych grafických knižníc, to však <strong>na</strong> ospravedlnenie<br />

nestaèí.<br />

Poèas recenzovania ne<strong>na</strong>stali nijaké výrazné problémy.<br />

Práca s Kylixom bola bezproblémová – žiadne chyby,<br />

žiadne pády programu, iba v jednom prípade sa „pokazil“<br />

kurzor myši, ale po opätovnom spustení bolo všetko<br />

v poriadku. Subjektívne program pôsobil o nieèo menej<br />

svižným dojmom ako <strong>na</strong>príklad C++Builder vo Windows,<br />

to mu však nijako neuberá <strong>na</strong> použite¾nosti.<br />

Najväèšou nevýhodou Kylixu tak zostáva jeho ce<strong>na</strong>. Za<br />

verziu De<strong>sk</strong>top Developer prípadný záujemca momentálne<br />

zaplatí 11 180 Sk a za verziu Server Developer až 96 410<br />

Sk. Pozor však, ce<strong>na</strong> verzie De<strong>sk</strong>top je súèas ou obmedzenej<br />

ponuky a platí iba do 25. 8. 2001. V rov<strong>na</strong>kom<br />

termíne môžu majitelia Delphi 6 Professio<strong>na</strong>l alebo<br />

Enterprise zakúpi verziu Server za 74 630 Sk.<br />

Zástancom filozofie Open Source asi nebude príliš po<br />

vôli, že <strong>na</strong>jlepší vývojový nástroj pre ich milovaný operaèný<br />

systém nie je zadarmo. Na druhej strane však <strong>na</strong><br />

vývoj jednoduchších a/alebo nekomerèných programov<br />

vždy bude možné použi základnú verziu Kylixu (keï<br />

bude k dispozícii) a pokroèilejšie databázové a internetové<br />

komponenty prítomné vo vyšších verziách využijú<br />

profesionálne vývojové firmy a tým nemalá ce<strong>na</strong> Kylixu<br />

až tak prekáža nebude.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

De<strong>sk</strong>top Developer*: 11 180 Sk<br />

Server Developer: 96 410 Sk<br />

Server Developer* (pre majite¾ov Delphi 6<br />

Professio<strong>na</strong>l/Enterprise): 74 630 Sk<br />

* – platí do 25. 8. 2001<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý<br />

Systémové požiadavky<br />

l Intel Pentium/200 MHz (odporúèa sa Pentium II/400 MHz)<br />

l 64 MB RAM (odporúèa sa 128 MB)<br />

l mechanika CD-ROM<br />

l 175 MB priestoru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u<br />

l VGA a lepšie rozlíšenie<br />

l myš alebo iné „ukazovadlo“<br />

Podporované distribúcie:<br />

l Red Hat 6.2 a vyššie<br />

l Mandrake 7.2 a vyššie<br />

l SuSE 7.0 a vyššie<br />

62 PC REVUE 8/2001


Norton Ghost 2001<br />

S O F T W A R E<br />

Klonovaniu di<strong>sk</strong>ov, ako i tvorbe komplexnej<br />

zálohy údajov sa venuje viac<br />

programov. Spomeòme <strong>na</strong>pr. Powerquest<br />

DriveImage alebo Micro House ImageCast<br />

Deluxe. Jedným z takýchto riešení je však<br />

aj program Norton Ghost od firmy<br />

Symantec. Tento program momentálne<br />

prichádza <strong>na</strong> trh vo verzii 2001.<br />

URÈENIE PROGRAMU. Primárnym<br />

urèením tohto programu je tvorba<br />

obrazu údajov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (tzv. image).<br />

Pomocou image sa dá jednoducho vytvori<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná konfigurácia <strong>na</strong> iných<br />

poèítaèoch. Pritom je možné vytvori image<br />

originálneho di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> inom di<strong>sk</strong>u v zapojení<br />

<strong>na</strong> jednom poèítaèi (<strong>na</strong>pr. v konfigurácii<br />

master-slave), <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> inom<br />

poèítaèi pri prepojení pomocou paralelného<br />

alebo USB portu, <strong>na</strong> výmenných<br />

médiách alebo v poèítaèovej sieti.<br />

Proces klonovania je výhodný vtedy,<br />

ak <strong>na</strong>pr. potrebujeme vytvori opakovanú<br />

konfiguráciu <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch v podniku.<br />

Ak uvažujeme, že úplná inštalácia<br />

operaèného systému Microsoft Windows<br />

98 a kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Microsoft<br />

Office 97 trvá asi jeden a pol hodiny a<br />

takýto proces treba vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong> 30 poèítaèoch<br />

vo firme, potrebujeme <strong>na</strong> to bez<br />

prestávky takmer dva celé dni. Pomocou<br />

systémov <strong>na</strong> klonovanie obsahu di<strong>sk</strong>ov sa<br />

tento proces výrazne <strong>sk</strong>ráti, operaèný<br />

systém aj s kancelár<strong>sk</strong>ym systémom <strong>na</strong><br />

Prostredie <strong>na</strong> tvorbu image di<strong>sk</strong>u<br />

pevný di<strong>sk</strong> dostanete pod¾a <strong>na</strong>šich testov<br />

zhruba do 15 minút. Podmienkou, prirodzene,<br />

je, že <strong>na</strong> všetkých poèítaèoch je<br />

rov<strong>na</strong>ké hardvérové vybavenie. Ak to tak<br />

nie je, treba poèíta s ïalším èasom <strong>na</strong><br />

inštaláciu doplnkových ovládaèov a <strong>na</strong>stavenie<br />

operaèného systému.<br />

Norton Ghost sa dá použi aj pri tvorbe<br />

archívu obsahu di<strong>sk</strong>u. To sa vám<br />

vyplatí <strong>na</strong>pr. pri experimentovaní s <strong>na</strong>stavením<br />

operaèného systému alebo pri<br />

realizácii nejakého vážnejšieho zásahu <strong>na</strong><br />

pevnom di<strong>sk</strong>u. Pokia¾ máte vytvorenú<br />

zálohu, nie je problém vráti sa kedyko¾vek<br />

k pôvodnému obsahu. Pritom sa<br />

však v <strong>na</strong>jnovšej verzii dajú obnovova<br />

vybrané súbory alebo zvolené adresáre,<br />

resp. je možné obnovi obsah celého pevného<br />

di<strong>sk</strong>u.<br />

NOVINKY. V novej verzii programu<br />

Norton Ghost pribudlo nieko¾ko ve¾mi<br />

užitoèných funkcií. Predovšetkým je to<br />

priama podpora CD/RW mechaník programom<br />

Ghost, a tak je možné vytvára<br />

zálohy <strong>na</strong> CD-R èi CD-RW médiá. V minulosti<br />

ste totiž museli vytvori zálohy<br />

predpísanej ve¾kosti <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u a odtia¾ ich prenies <strong>na</strong> CD-RW<br />

médiá. Ghost 2001 je tiež plne kompatibilný<br />

s operaèným systémom Windows<br />

2000 a Windows Millennium. V súvislosti<br />

s rastom popularity Linuxu podporuje<br />

Ghost 2001 aj tento operaèný systém<br />

a jeho súborový systém EXT2. Novinkou<br />

je aj možnos pridávania ïalších<br />

súborov do vytvorenej zálohy priamo v prostredí<br />

Windows.<br />

Norton Ghost 2001, samozrejme,<br />

zvládne funkcie, ktoré sú pri klonovacích<br />

systémoch dnes už bežné – <strong>na</strong>pr. možnos<br />

klonovania di<strong>sk</strong>ov rozlièných ve¾kostí,<br />

ochra<strong>na</strong> zapamätaných údajov proti<br />

neželanému použitiu alebo kontrola vytvoreného<br />

image súboru kontrolným súètom.<br />

Pod¾a údajov výrobcu pomocou <strong>na</strong>jvyššieho<br />

stupòa kompresie sa môže dosiahnu<br />

až 70 % úspora oproti originálnej<br />

ve¾kosti tohto súboru bez kompresie.<br />

Konkrét<strong>na</strong> efektivita kompresie závisí od<br />

štruktúry údajov.<br />

PRÁCA S PROGRAMOM. Proces<br />

tvorby zálohy programom Ghost 2001<br />

prebieha stále mimo operaèného systému<br />

Windows. Po <strong>na</strong>inštalovaní programu sa<br />

pritom vytvorí špeciál<strong>na</strong> štartovacia di<strong>sk</strong>eta.<br />

Pri tvorbe tejto di<strong>sk</strong>ety si používate¾<br />

vyberá, èi bude <strong>na</strong> uschovanie zálohy<br />

používa CD-RW mechaniku alebo<br />

prepojenie pomocou paralelného èi USB<br />

portu, resp. èi sa použije sie ové pripojenie.<br />

Po vytvorení štartovacej di<strong>sk</strong>ety sa<br />

poèítaè z tohto média <strong>na</strong>štartuje a pokraèuje<br />

sa tvorbou zálohy.<br />

Pri tvorbe zálohy si používate¾ volí spôsob<br />

kompresie údajov (bez kompresie,<br />

nízka alebo vysoká kompresia). Pokia¾ sú<br />

cie¾ovým médiom vymenite¾né médiá<br />

8/2001 PC REVUE 63


S O F T W A R E<br />

Grafické prostredie <strong>na</strong> prácu s image<br />

(<strong>na</strong>pr. CD-RW), môže sa <strong>na</strong> toto médium<br />

<strong>na</strong>inštalova aj štartovací program, pomocou<br />

ktorého je možné obnovi obsah di<strong>sk</strong>u<br />

aj pri celkovej havárii operaèného systému.<br />

Na prácu s vytvorenými zálohami je<br />

vytvorené grafické prostredie, ktoré pripomí<strong>na</strong><br />

prehliadaè súborov operaèného<br />

systému Windows. Pomocou tohto programu<br />

môžete obnovova súbory <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u, takisto je možné pridáva<br />

ïalšie súbory do archívu alebo ich vymazáva<br />

.<br />

Špecialitou programu Ghost sú doplnkové<br />

funkcie. Ide <strong>na</strong>pr. o program Gdi<strong>sk</strong>,<br />

ktorý <strong>na</strong>hradzuje programy Fdi<strong>sk</strong> a Format.<br />

Gdi<strong>sk</strong> umožòuje lepšiu správu sekcií<br />

(partícií) di<strong>sk</strong>u alebo formátovanie di<strong>sk</strong>u<br />

za behu. Dobre je prepracovaná aj práca<br />

klonovania v sieti. Pritom sa vytvorí<br />

image súbor, klient<strong>sk</strong>é poèítaèe sa <strong>na</strong>štartujú<br />

z bootovate¾ných di<strong>sk</strong>iet s príslušnými<br />

ovládaèmi, èím je možné spojenie<br />

klient-server. Zo servera sa spustí proces<br />

klonovania a to <strong>na</strong>pr. súèasne <strong>na</strong> všetky<br />

klient<strong>sk</strong>e stanice.<br />

VÝSLEDKY TESTOVANIA. V <strong>na</strong>šom<br />

testovaní sme program Ghost <strong>na</strong>jprv<br />

použili <strong>na</strong> tvorbu image di<strong>sk</strong>u s celkovou<br />

kapacitou súborov 1,58 GB. V tomto prípade<br />

bol <strong>na</strong> poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný operaèný<br />

systém Windows Me, Office 2000,<br />

program Photoshop 6.0, CorelDRAW 10 a<br />

výsledok asi polroènej práce s poèítaèom.<br />

Image sme vytvárali <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u pripojenom<br />

k tomu istému poèítaèu. Celková doba <strong>na</strong><br />

tvorbu image bola 11 minút a 41 sekúnd.<br />

Pod¾a hlásenia programu bola rýchlos<br />

tvorby zálohy okolo 200 MB/min. Kapacita<br />

vytvoreného image sa zhodovala s kapacitou<br />

súborov.<br />

Pri ïalšej <strong>sk</strong>úške sme vytvárali image<br />

di<strong>sk</strong>u s celkovou kapacitou súborov 4,2 GB<br />

a použili sme <strong>na</strong>jvyššiu mieru kompresie.<br />

Výsledný súbor mal kapacitu 2,4 GB a <strong>na</strong><br />

jeho tvorbu sme potrebovali 22 minút a<br />

20 sekúnd. Pod¾a hlásenia programu bola<br />

rýchlos zápisu 163 MB/min.<br />

VYHODNOTENIE. Program Ghost<br />

sa dá s výhodou využi vo väèších podnikoch,<br />

hlavne pri klonovaní poèítaèov.<br />

Domnievame sa, že tento program <strong>na</strong>dobudne<br />

svoj výz<strong>na</strong>m aj v súvislosti s balíkom<br />

Office XP. Ako už viete, tento systém<br />

sa viaže <strong>na</strong> povinnú registráciu. Norton<br />

Ghost 2001 v tomto prípade tvorí asi<br />

<strong>na</strong>jjednoduchšiu cestu, ako si obnovi už<br />

zaregistrovaný balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií<br />

po havárii pevného di<strong>sk</strong>u, prípadne<br />

po požiadavke <strong>na</strong> kompletné preinštalovanie<br />

operaèného systému. Produkt sa<br />

predáva ako Perso<strong>na</strong>l <strong>na</strong> osobné použitie<br />

alebo <strong>na</strong> firemné použitie <strong>na</strong> viacerých<br />

poèítaèoch ako multilicencia. Multilicencia<br />

sa pritom uplatòuje od poètu poèítaèov<br />

10 a viac.<br />

Požiadavky <strong>na</strong> použitie programu:<br />

operaèný systém Windows 95/98/Me/NT/2000<br />

a hardvérové požiadavky zodpovedajúce<br />

použitému systému<br />

Ce<strong>na</strong> bez DPH: Norton Ghost 2001 Perso<strong>na</strong>l<br />

2400 Sk, pri multilicencii <strong>na</strong>d 10 poèítaèov<br />

1100 Sk.<br />

Výrobca: Symantec<br />

Zapožièal: Virklis, ÈR<br />

Ondrej Macko<br />

64 PC REVUE 8/2001


Microsoft Train Simulator<br />

n Simulátor prevádzky vlaku<br />

Innsbruck – St. Anton a legendárny Flying<br />

Scotsman. V predvolenom spôsobe je ovládanie<br />

týchto vlakov o nieèo u¾ahèené a ich<br />

pohnutie z<strong>na</strong>mená jednoduchšiu sekvenciu.<br />

V lokomotíve <strong>na</strong>jprv zaradíte smer<br />

rýchlosti (vpred, vzad), <strong>na</strong>stavíte prietok pary,<br />

odbrzdíte lokomotívu i vozne, pridáte<br />

režim zvýšenie trenia proti preklzovaniu<br />

Poh¾ad z kabíny vlaku Amtrak spolu s doplnkovými informaènými ok<strong>na</strong>mi<br />

kolies (tzv. Sander) a pomaly sa pohnete.<br />

Hneï potom vyradíte režim Sander, upravíte<br />

prietok pary a potom sa s<strong>na</strong>žíte<br />

dodržova cestovný poriadok, stara sa o<br />

pohodlie cestujúcich (<strong>na</strong>pr. nebrzdi príliš<br />

prudko), hlavne nezasta <strong>na</strong> trati, ale zastavi<br />

<strong>na</strong> zastávke. Až pri simulátore si uvedomíte,<br />

že zastavi nieko¾kotonový kolos idúci<br />

rýchlos ou vyše 100 km/h chce dos ve¾a<br />

predvídavosti ale aj detailnú z<strong>na</strong>los ovládacích<br />

prvkov. V prípade núdze môžete<br />

experimentova aj so záchrannou brzdou<br />

alebo tzv. kontra parou.<br />

Pokia¾ si to chcete ešte viac s aži , môžete<br />

si k tomto všetkému prida starostlivos<br />

o dostatoèný tlak pary pridávaním paliva<br />

pod kotol, ako i o dostatoènú zásobu<br />

vody. Pritom musíte sledova viacero ukazovate¾ov,<br />

<strong>na</strong>pr. farbu dymu vychádzajúceho<br />

z komí<strong>na</strong> a pod. V predvolenom spôsobe<br />

celú starostlivos o paru preberá poèítaè.<br />

Výhodou pri prvých <strong>sk</strong>úsenostiach<br />

s týmto programom je, že výz<strong>na</strong>m jednotlivých<br />

ovládaèov spolu s ich použitím<br />

sa zobrazuje v špeciálnom okne. Prirodzene,<br />

musíte vedie po anglicky. Podobne to<br />

platí aj o animovaných sprievodcoch.<br />

Z ïalších súprav spomeòme dva elektrické<br />

vlak <strong>na</strong> tratiach v Japon<strong>sk</strong>u, americký<br />

vlak spoloènosti Amtrak <strong>na</strong> trati z Washingtonu<br />

D. C. do Philadelphie alebo nákladný<br />

vlak prevádzkovaný v prostredí<br />

Skalistých hôr. Prevádzka <strong>na</strong> <strong>na</strong>jmodernejšom<br />

vlaku spoloènosti Amtrak je vlastne<br />

úplne jednoduchá, priamo v kabíne máte<br />

všetky informácie o trati, disponujete spojením<br />

so stanicami. Automatizácia je<br />

dotiahnutá až do takej miery, že ak príliš<br />

prekraèujete stanovenú rýchlos , automaticky<br />

sa spustí záchranná brzda. Pravdu<br />

povediac, prevádzka <strong>na</strong> starých parných<br />

lokomotívach je predsa len zaujímavejšia.<br />

Ako to býva pri simulátoroch od firmy<br />

Microsoft zvykom, celé prostredie je detailné,<br />

nájdete tu automobily chodcov, zvieratá,<br />

rastliny a pod. Ve¾mi dobre je zvládnutý<br />

aj zvukový sprievod hry. Je pre vás<br />

výhodou, ak vlastníte dobrú reproduktorovú<br />

zostavu (susedia sa budú teši trochu<br />

menej). Na grafickej karte by ste pri<br />

použití tohto programu nemali šetri .<br />

Ïalším z radu simulátorov je nástroj <strong>na</strong><br />

simulovanie vlaku. Program stavia <strong>na</strong> popularite<br />

vlakov – model vlaku je stále ve¾mi<br />

èastým darèekom pre deti. Koho z chlapcov<br />

by nezaujímalo, èi má vlak vôbec volant?<br />

Train Simulator však nie je hraèkou, ovládanie<br />

jednotlivých vlakov je <strong>sk</strong>utoène detailné.<br />

Súèas ou dodávky sú dve CD médiá a ilustrovaný<br />

opis výz<strong>na</strong>mu jednotlivých klávesov<br />

<strong>na</strong> klávesnici ako i výz<strong>na</strong>m sig<strong>na</strong>lizaèných<br />

zariadení <strong>na</strong> tratiach.<br />

Vybra si môžete zo šiestich vlakových<br />

súprav – od parných cez dieselové až po<br />

<strong>na</strong>jmodernejšie elektrické lokomotívy s<br />

bohatou elektronickou výbavou. Moderné<br />

lokomotívy majú relatívne jednoduché<br />

ovládanie, uvies do chodu parný stroj sa<br />

vám však podarí až po dlhších <strong>sk</strong>úsenostiach.<br />

Train Simulator obsahuje podrobného<br />

animovaného sprievodcu <strong>na</strong> ovládanie<br />

všetkých troch kategórií vlakov.<br />

Spolu s výberom vlaku si volíte aj trasu,<br />

<strong>na</strong> ktorej tento vlak premával alebo ešte<br />

premáva. Train Simulator vám <strong>na</strong>jprv ponúkne<br />

pre<strong>sk</strong>úmanie trasy, potom si môžete<br />

vybra niektorú z pripravených úloh. Tieto<br />

úlohy majú tri rozlièné stupne ob ažnosti a<br />

dobu trvania od 10 minút až po tri hodiny.<br />

Úlohy spoèívajú jed<strong>na</strong>k v dodržaní stanovených<br />

rýchlostných limitov, premávke v<br />

nároènom poèasí, je tu aj výme<strong>na</strong> lokomotívy,<br />

resp. doplnenie pomocnej lokomotívy,<br />

<strong>na</strong>kladanie vozòov a pod. Do cesty vám<br />

ïalej môžu vstupova zvieratá, èasté sú aj<br />

prechodné opravy trate. Každá chyba pri<br />

plnení úloh je zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná a <strong>na</strong> záver<br />

dostávate certifikát o splnení úloh.<br />

Pri ceste môžete tra sledova z kabíny<br />

strojvodcu, prièom sú podporované<br />

poh¾ady <strong>na</strong> jednotlivé strany. Rov<strong>na</strong>ko si<br />

môžete vybra poh¾ad z pozície pasažiera<br />

(len pri osobných vlakoch), poh¾ad z vtáèej<br />

perspektívy alebo z pozície pozorovate¾a<br />

mimo vlaku. Navyše môžete <strong>na</strong>stavova<br />

mierku a uhly poh¾adu.<br />

Train Simulator obsahuje dva parné<br />

vlaky – luxusný Orient Express <strong>na</strong> trati<br />

Zobrazenie vlaku z poh¾adu pozorovate¾a mimo vlaku<br />

Train Simulator je hra urèená vekovej<br />

kategórii <strong>na</strong>d 3 roky, horný vek používate¾ov<br />

však nie je urèený. Veï v každom<br />

dospelom èloveku sa <strong>sk</strong>rýva trochu die a a.<br />

Požiadavky <strong>na</strong> použitie: multimediálne PC<br />

s procesorom minimálne Pentium II 266 MHz,<br />

grafická karta so 4 MB video RAM a videoakcelerátorom,<br />

32 MB RAM (odporúèa sa 64<br />

MB), 500 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> pevnom<br />

di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> minimálnu inštaláciu, 1,8 GB <strong>na</strong><br />

úplnú inštaláciu. Operaèný systém Microsoft<br />

Windows 9x, Me alebo 2000 (Windows NT nie<br />

je podporovaný).<br />

Ce<strong>na</strong>: 2478 Sk s DPH<br />

Zapožièal: Microsoft Slovakia<br />

Ïalšie informácie:<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com/games/trainsim<br />

Ondrej Macko


S O F T W A R E<br />

GAMESY<br />

Recenzia: Operation Flashpoint<br />

Dlho oèakávaný poèin z èe<strong>sk</strong>ých „luhù a hájù“ je koneène<br />

tu a aj moja trochu one<strong>sk</strong>orená recenzia je dôkazom<br />

toho, že som sa od hrania tejto bomby jednoducho nemohol<br />

odtrhnú . Studená voj<strong>na</strong>, SpetzNatz, M16, M21, to je<br />

len chabý výpoèet pojmov, ktoré budem v rezencii <strong>sk</strong>loòova<br />

v rôznych pádoch.<br />

Je ažké písa o hre, o ktorej vie polovica hernej komunity<br />

takmer všetko. O to ažšie je kritizova výtvor, ktorý<br />

má by World Class Number: One a pochádza z èe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ých<br />

ruèièiek. Napriek tomu sa však o to pokúsim.<br />

Pozrieme sa teda <strong>na</strong> klady, ale aj zápory Flashpointu.<br />

Nejde ani tak o to, èo v hre je, ako o to, èo od nej oèakávate.<br />

Množstvo preview, obrázkov a ïalších materiálov<br />

bolo k dispozícii už dva roky pred vydaním hry. Neustále<br />

odsúvanie a zverejòovanie nových a nových možností<br />

hry minimálne moju malièkos privádzalo do neuverite¾ného<br />

oèakávania. V deò ohlásenia GOLD verzie a poèas<br />

následného lisovania v Rakú<strong>sk</strong>u som už bol takmer v<br />

extáze, z ktorej ma vyvádzalo len nikdy sa nekonèiace<br />

<strong>sk</strong>úškové obdobie (zdravím spolutrpiacich <strong>na</strong> EU-BA FHI).<br />

Až prišiel ten deò, keï sa FP usídlil <strong>na</strong> mojom di<strong>sk</strong>u.<br />

Nebudem vás <strong>na</strong> ahova a poviem to rovno. Hra je<br />

geniál<strong>na</strong> a aj po dòoch hrania, a teda opadnutia poèiatoènej<br />

eufórie mám rov<strong>na</strong>ký názor. Preèo? V hlavnom<br />

menu je okrem možnosti <strong>na</strong>stavenia, editora a ïalších<br />

možnos vybra si kampaò èi jednotlivé misie. Ako pravý<br />

militantný typ teda zaènete kampaò, <strong>na</strong> zaèiatku ktorej si<br />

musíte vytvori urèitý profil. Ten sa <strong>sk</strong>ladá z vašej prezývky,<br />

výzoru, ktorý bude reálne fungova aj v hre (!), a<br />

ïaších drobností. Po tomto zaregistrovaní už možno<br />

vkroèi rovno do kampane. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že v hre<br />

nie je ani jed<strong>na</strong> renderovaná animácia, všetky sú vytvorené<br />

„inengine“ spôsobom. Prvú animáciu máte možnos<br />

zhliadnu hneï <strong>na</strong> zaèiatku, kde je <strong>na</strong>èrtnutý príbeh roku<br />

1985. Súostrovie štyroch ostrovov <strong>na</strong> hranici Varšav<strong>sk</strong>ej<br />

zmluvy a NATO je pod hrozbou ru<strong>sk</strong>ej infiltrácie. NATO<br />

má <strong>na</strong> súostroví len jedinú základòu, <strong>na</strong> ktorej, samozrejme,<br />

praktikujete vy. Už po cviènom tréningu ste<br />

informovaní, že Rusi zaútoèili <strong>na</strong> neïalekú dedinu. A už<br />

jed<strong>na</strong> udalos strieda druhú. Žiad<strong>na</strong> zo strán Železnej<br />

opony sa neodvážila použi atómové zbrane, preto sa<br />

ohni<strong>sk</strong>o tretej svetovej vojny rozpútalo priamo pri vašom<br />

zadku. Záleží len <strong>na</strong> vás, èi hrozbu atómového ohòostroja<br />

odvrátite alebo jej pod¾ahnete. Faktom je to, že sa zaèí<strong>na</strong><br />

boj impéria proti impériu a vy ste priamo UPROSTRED.<br />

Ako radový americký vojak máte cenu vyšúchaných<br />

nohavíc róm<strong>sk</strong>eho veksláka. Skrátka, vaša smr niè<br />

nez<strong>na</strong>mená. Ak však zostanete živí, máte šancu zmeni<br />

budúcnos . Hra sa zaèí<strong>na</strong> príjemným tutorialom (a ` la<br />

Half-Life: Opposing Force), kde sa <strong>na</strong>uèíte používa vlastné<br />

telo a perfektnú M16 (áno, to je tá èier<strong>na</strong>, ve¾ká, americká,<br />

èasto s vrhaèom granátov). Odteraz podliehate<br />

veleniu vášho <strong>na</strong>driadeného a musíte plni jeho rozkazy.<br />

V prvom rade je to odvrátenie hrozby v spomí<strong>na</strong>nej neïalekej<br />

dedine. Keï už som pri tých misiách, tak si nieèo<br />

povedzme aj o nich. Sú jednoducho ohromujúce. Urèite<br />

každý z vás poèul, že Flashpoint disponuje obrov<strong>sk</strong>ou<br />

rozlohou prostredia, ktoré presahuje stovky kilometrov<br />

štvorcových. To dáva možnos vytvára misie, ktoré doteraz<br />

nikto nikde a v nièom nevytvoril. Obrov<strong>sk</strong>é presuny,<br />

preh¾adávanie lesa, to všetko tu uvidíte. Budete uteka<br />

pred nepriate¾om, budete ho pozorova cez ïalekoh¾ad<br />

<strong>na</strong> vzdialenos nieko¾ko kilometrov a následne posiela<br />

duo vrtu¾níkov AH Cobra, budete sa potichu zakráda pri<br />

transportéri BVP a budete sa modli , aby ste prežili. Od<br />

poèiatoèných misií, kde rozkazy prijímate, prejdete k<br />

misiám, kde rozkazy vydávate. Pod vašu správu pribudne<br />

nieko¾ko vojakov a s vaším komandom dostanete jasné<br />

úlohy; bude len <strong>na</strong> vás, ako ich splníte.<br />

Priblížite sa od južného lesa a frontálne zaútoèíte alebo<br />

vyleziete <strong>na</strong> <strong>sk</strong>alu <strong>na</strong> severozápade a vydáte ostre¾ovaèom<br />

príkaz zabi všetko, èo prejavuje z<strong>na</strong>ky pohybu? Je to len <strong>na</strong><br />

vás. Okrem toho je tu k dispozícii ohromujúci vozidlový<br />

park z roku 1985. Tak ako ho poznáte z vojen<strong>sk</strong>ých prehliadok<br />

za starých èervených èias, tak sa s ním stretnete aj<br />

tu. Mi-24, UAZ, BVP, V3S, T72 a ïalšie <strong>sk</strong>ratky vám urèite<br />

nieèo hovoria a niektoré z týchto vozidiel ani dnes nie je<br />

problém stretnú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich cestách (OK, stretnú T72 asi<br />

menší problém bude). Teraz si predstavte, že všetky dôverne<br />

známe vehikle sa ocitnú <strong>na</strong> vašej obrazovke a budete ich<br />

môc vo¾ne používa pri vašich militaristických poèinoch.<br />

Vrcholom je asi zaradenie civilných vozidiel, ako je klasický<br />

èervený traktor Zetor èi staré Škody 120. Riadenie týchto<br />

chu oviek je samozrejmos ou. O tom, že precíznos autorov<br />

išla <strong>na</strong>ozaj z<strong>na</strong>ène ïaleko, svedèia aj detailne vyhotovené<br />

palubné do<strong>sk</strong>y, zodpovedajúce <strong>sk</strong>utoènosti (môžem potvrdi<br />

pre Zetor, BVP, UAZ, Škodu a ïalšie). Pre americkú stranu<br />

platí to isté. M1A2 Abrams, Jeep, BlackHawk, Cobra,<br />

A10, APC a ïalšie je možné tiež používa . Zbrane sú priam<br />

lahôdkou a ich výber sa urèuje pred misiou. Od klasickej<br />

americkej M16 môžete prejs k východnému AK47 (zastúpený<br />

takisto verziou z èe<strong>sk</strong>ej zbrojovky) èi preorientova sa<br />

<strong>na</strong> Light-Antitank-Weapon, ostre¾ovaèku M21 èi jej východnú<br />

verziu Dragunov. Zbrane sú graficky aj zvukovo spracované<br />

výborne a ich používanie vás bude <strong>na</strong>påòa blahom.<br />

Pri strie¾aní z ostre¾ovaèky sa okrem vzdialenosti simuluje<br />

dokonca aj gravitácia a vietor, ktoré pôsobia <strong>na</strong> gu¾ku. Ako<br />

správny vojak musíte <strong>na</strong>rába s nejakou tou „bižutériou”,<br />

ktorá opä siaha od dymovníc cez granáty rôzneho typu až<br />

po noèné videnie a ïalekoh¾ad.<br />

Postava hráèa nezostáva poèas celej hry rov<strong>na</strong>ká. Tie<br />

sa obmieòajú a èasto hráme za postavu, ktorú sme opustili<br />

pred piatimi misiami. Zahráte si teda nielen za velite¾a<br />

èaty, ale aj velite¾a tanku, príslušníka BlackOps (èier<strong>na</strong><br />

kukla a tlmený Hekler&Koch sú samozrejmos ou) a<br />

ïalších. Ich štýl hry sa, samozrejme, líši, a teda nebude<br />

možné používa rov<strong>na</strong>ké taktiky vo všetkých prípadoch.<br />

Terén je lahoda sama, už som sa tu rozplýval <strong>na</strong>d urèitými<br />

vychytávkami, no je to <strong>na</strong>ozaj nieèo úžasné. Obrov<strong>sk</strong>é<br />

presuny konvojov <strong>na</strong> pä desiat kilometrov sú preto obrov<strong>sk</strong>ými<br />

presunmi konvojov <strong>na</strong> pä desiat kilometrov. Pri terénoch<br />

sa však vy<strong>sk</strong>ytuje prvý výraznejší nedostatok, akási<br />

daò za tento terén. Je ním neefektné pôsobenie tanku a<br />

ïalšej ažkej techniky <strong>na</strong> budovy. Efekt Abramsu teda <strong>na</strong><br />

budove vyzerá asi tak, že tá akosi mierne „sp¾asne“ a nedá<br />

sa do nej vojs . Reálny efekt je, samozrejme, úplne iný a ako<br />

prvé to udrie do oèí. No ak sa ocitnete v poriadnom tankovom<br />

boji, ani vás ne<strong>na</strong>padne otáèa sa a sledova , èi práve<br />

vybuchnutý projektil rozbil okno alebo kurník. V súvislosti s<br />

obrov<strong>sk</strong>ým terénom je tu ïalší problém, ktorý neberiem do<br />

úvahy pri hodnotení hry: zvýšené hardvérové požiadavky.<br />

Zobrazi dvesto stromov a do toho množstvo pohybujúcich<br />

sa objektov už trochu dá zabra . Fakt je asi taký, že èím viac<br />

pamäte RAM máte, tým ste <strong>na</strong> tom lepšie. Osobne som si pre<br />

Flashpoint dokúpil 256 MB <strong>na</strong>vyše k existujúcim 128 MB. A<br />

tak mi to ide plynule <strong>na</strong> P3 566@850, GeForce2 MX. Mnohí<br />

však vravia, že hra sa <strong>na</strong> pomalších poèítaèoch nedá hra .<br />

Osobne to považujem za hlúpos . Množstvo úrovní detailov,<br />

rozlíšení dávajú ve¾ké možnosti. Nehovoriac o tom, že engine<br />

sa od vydania dema zrýchlil <strong>na</strong>jmenej o 50 %.<br />

Autentické zvuky v hre zabezpeèujú plnohodnotný zážitok,<br />

<strong>na</strong>príklad pri rozpumpovaní ru<strong>sk</strong>ého ažkého gu¾ometu<br />

PK <strong>na</strong> plné obrátky. Pokrikovanie vojakov, ich ru<strong>sk</strong>é výkriky<br />

a podobne... No krása. V <strong>na</strong>šich konèinách sa predáva hra v<br />

èe<strong>sk</strong>ej verzii, v ktorej sú dôležité dialógy <strong>na</strong>hovorené v èeštine,<br />

prièom v boji figurujú jednoduché prvky angliètiny.<br />

Osobne túto verziu považujem za horšiu. Uprednostòujem<br />

anglickú verziu z toho dôvodu, že sa dravá anglièti<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />

rozdiel od ležérne <strong>na</strong>hovorenej èeštiny poèúva v FP o poz<strong>na</strong>nie<br />

lepšie. Hudba v hre nie je príliš poèute¾ná, každopádne<br />

ihneï ako sa zaène, uvedomíte si vojen<strong>sk</strong>é melódie. Od jednoduchých<br />

bubnov až po live gitary... Niet èo vytýka .<br />

Samostatnou kapitolou je asi editor úrovní, v ktorých<br />

si môžete vytvára misie a pridáva ich do adresára pre<br />

multiplayer alebo singleplayer misie. V tomto èase sa už<br />

<strong>na</strong> internete pohybujú stovky nových a originálnych<br />

misií, z ktorých sa vám mnoho urèite zapáèi. Ve¾kú databázu<br />

misií a informácií o FP je možné nájs <strong>na</strong> nekomerènej<br />

http://<strong>www</strong>.axleonline.com, ktorá je updatovaná<br />

nieko¾kokrát denne a je dlhodobým zdrojom „chu oviek“<br />

do FP. Ak však zatúžite vytvori aj vy nejakú vojen<strong>sk</strong>ú<br />

epizódu, nie je to problém. Na internete je množstvo<br />

materiálu aj k tejto problematike.<br />

Dúfam, že už vidíte, že Flashpoint je revolúcia. Jednoducho<br />

nieèo úplne nové. Na základe použitého enginu je<br />

možné vytvára technicky nepredstavite¾né a nikdy ne<strong>na</strong>programované<br />

misie. Blížia sa ïalšie veci, podobné Flashpointu<br />

(Battlefield 1942), no Flashpoint jednoducho bude prvý.<br />

Flashpoint: Cold War Crisis totiž založil úplne nový žáner!<br />

P.S.: A tento šperk <strong>na</strong> hernom nebi sa predáva za neuverite¾ných<br />

999 Sk!<br />

Výrobca: Bohemia Interactive Studio<br />

Distribútor: Bohemia Interactive<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: Bohemia Interactive PIII 770 MHz,<br />

128 MB RAM<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: áno<br />

Typ: action<br />

Verdikt: výborná hra za <strong>sk</strong>velú cenu<br />

Distribútor v SR: digital media trade<br />

Media klub PC REVUE<br />

Kód: CD82001-131<br />

66 PC REVUE 8/2001<br />

Zollino (zollino@gamesweb.<strong>sk</strong>)


GAMESY<br />

„GamesNews“<br />

S O F T W A R E<br />

BLACK & WHITE<br />

Èier<strong>na</strong> a Biela sa rozširuje alebo, i<strong>na</strong>k povedané, <strong>sk</strong>velá<br />

hra Black & White od Lionhead Studios dospela k svojmu<br />

prvému add-on. Záležitos sa má tak, že Lionhead má <strong>na</strong><br />

stránke zoz<strong>na</strong>m s¾úbených oficiálnych downloadov a<br />

tieto 3 multiplayerové mapy sú prvou položkou v pláne.<br />

Spustite si ich alebo sa vám <strong>na</strong>èítajú pri spustení hry,<br />

teda ak budete súèasne pripojení. Èo nás ešte èaká? Budú<br />

to tancujúce postavy, chatovací add-on, futbal a ïalšie.<br />

Predajom sa vývoj hry ne<strong>sk</strong>onèil a autori nás chcú pravidelne<br />

obdarova , podobne ako Epic Games s Unrealom,<br />

všetko rýchlo, kvalitne a zadarmo. Ale Unreal Tour<strong>na</strong>ment<br />

má okrem peknej grafiky s Black & White málo spoloèného,<br />

tak sa vrá me k téme – odporúèam add-on.<br />

Výrobca: Lionhead Studios<br />

Distribútor: EA<br />

Minimál<strong>na</strong> konfigurácia: PII-300, 64 MB RAM<br />

Odporúèaná konfigurácia: PIII-500, 128 MB RAM<br />

3D karta: áno<br />

Multiplayer: áno<br />

Typ: stratégia<br />

Distribútor v SR: digital media trade<br />

PLANETSIDE<br />

Práve hra Planetside by mala prinies zlom <strong>na</strong> poli on line<br />

hier, a to konkrétne novým žánrom. Máme tu rôzne on line<br />

RPG svety, ale 3D akcie nie. Na ploche s rozlohou 8 × 8 km<br />

si to budú medzi sebou rozdáva tisícky hráèov, ale nie ako<br />

individualisti, ale ako tímy. Každý tím bude ma <strong>na</strong> starosti<br />

svoje krá¾ovstvo, ktoré bude bráni . Hra sa <strong>na</strong>neš astie prekladá<br />

<strong>na</strong> budúci rok, a tak sa jej v tomto roku ešte nedoèkáme.<br />

Sony kúpilo Verant, preto vzh¾adom <strong>na</strong> slabé parametre<br />

PlayStation 2 to nebude PS2 only hra, ale PC only hra.<br />

Verant Interactive, tvorca populárneho MMORPG Everquest,<br />

uvo¾nil nové obrázky z pripravovanej hry Planetside.<br />

Autori sa v nej opä zameriavajú <strong>na</strong> on line hranie<br />

cez internet, tentoraz však nie v podobe RPG, ale firstperson<br />

strie¾aèky.<br />

Svet Planetside bude rozdelený <strong>na</strong> tri ríše, tie budú zložené<br />

z nieko¾kých kontinentov (každý bude ma rozmery<br />

okolo 8 × 8 km) a tie sa budú ïalej deli . Vy ako hráè sa pridáte<br />

k niektorej ríši, budete jej pomáha bráni jej územia a,<br />

<strong>na</strong>opak, zabera nepriate¾<strong>sk</strong>é. Na základe vašich bojových<br />

výsledkov budete povyšovaní, èo opä pomôže vašej ríši.<br />

Systém hodností sa bude zložito prepoèítava <strong>na</strong> peniaze,<br />

za ktoré si budete môc pre svoju ríšu <strong>na</strong>kupova nové zbrane,<br />

vozidlá atï. Jednoducho <strong>na</strong> vás èaká prepracovaný svet,<br />

v ktorom sa bude môc <strong>na</strong>raz zúèastni až 3000 hráèov. Ako<br />

sa zdá, krá¾om <strong>na</strong> poli MMOFPS sa zatia¾ stane práve pripravovaná<br />

multiplayer akcia Tribes 2. Dokonèenie Planetside je<br />

totiž plánované až <strong>na</strong> koniec roka.<br />

Výrobca: Verant<br />

Distribútor: Sony Online Entertainment<br />

Typ: 3D Action<br />

Termín: apríl 2002<br />

Distribútor v SR: digital media trade<br />

CROSS GATE<br />

Zaujímavo vyzerajúca hra Cross Gate od Enix, z ktorej<br />

môžete vidie obrázok, je poctivým RPG-èkom vychádzajúcim<br />

z úspechu Diabla. Pokia¾ ste Diablo nedrvili, nemá cenu,<br />

aby ste pokraèovali v èítaní, pretože vám týchto nieko¾ko<br />

riadkov aj tak niè neprinesie. Vy ostatní, ktorí ste Diablo<br />

hrali a tento žáner vám nie je španiel<strong>sk</strong>ou dedinou, èítajte,<br />

prosím, ïalej. Táto fantasy hra (áno, presne tak, plno kúzelníkov,<br />

pohádzaných meèov a màtvych) si pre vás pripravila<br />

vyše 60 rôznych povolaní a až 80 vlastností. No, ve¾mi slušná<br />

zábava <strong>na</strong> nieko¾ko nocí. Pokia¾ máte radi fantasy strihnuté<br />

Orientom, <strong>sk</strong>oète si 26. júla do Japon<strong>sk</strong>a a kúpte si ju.<br />

Výrobca: Enix<br />

Distribútor: Virgin Interactive<br />

Typ: RPG<br />

Termín: júl 2001<br />

Distribútor v SR: digital media trade<br />

BATTLE REALMS<br />

Fantasy realtime stratégia Battle Realms od Liquid<br />

Entertainment patrila k <strong>na</strong>jväèším prekvapeniam výstavy<br />

E3 a dnes je jedným z <strong>na</strong>joèakávanejších kú<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong><br />

jeseò. Na screenshotoch vás zaujme výborná grafika,<br />

ponášajúca sa <strong>na</strong> dizajn hier a la Diablo. Pod¾a prezentácií<br />

a ukážkových nezverejnite¾ných diem pôjde o <strong>sk</strong>utoène<br />

zaujímavú hru, ktorú si zahráme možno už v septembri.<br />

Výrobca: Liquid Entertainment<br />

Distribútor: Crave Entertainment<br />

Typ: RTS<br />

Termín: september 2001<br />

Distribútor v SR: digital media trade<br />

WIN (win@gamesweb.<strong>sk</strong>)<br />

8/2001 PC REVUE 67


S O F T W A R E<br />

Microsoft MapPoint<br />

n Nástroj <strong>na</strong> zobrazenie a a<strong>na</strong>lýzu údajov v mape<br />

Ako už samotný názov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, urèením<br />

tohto programu je práca s mapami. Na<br />

takúto èinnos Microsoft ponúka samostatné<br />

riešenie Microsoft AutoRoute (verziu<br />

2001 sme predstavili v PC REVUE è. 5/2001).<br />

AutoRoute predstavuje elektronickú mapu,<br />

kde sa zadáva štart a cie¾ cesty a program<br />

urèuje viacero možností trasy spolu s<br />

doplnkovými informáciami (cenou cesty,<br />

dåžkou trvania, slovným opisom cesty,<br />

vyh¾adaním zaujímavostí v urèenom okruhu,<br />

podporou systému GPS a pod.). Je to<br />

teda program, ktorý sa používa <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong><br />

osobnú potrebu pri plánovaní cesty.<br />

MapPoint obsahuje všetky uvedené funkcie<br />

programu AutoRoute a pridáva k tomu<br />

ïalšie funkcie, zamerané <strong>sk</strong>ôr a kategóriu<br />

„biznis“ používate¾ov. Ide o využitie existujúceho<br />

systému máp <strong>na</strong> názorné zobrazenie<br />

a lepšiu a<strong>na</strong>lýzu údajov.<br />

V mnohých firmách sa používa systém<br />

vyhodnocovania výkonnosti poboèiek.<br />

Tieto poboèky môžu by <strong>na</strong>pr. vo<br />

viacerých krajinách alebo v rámci jednej<br />

krajiny vo viacerých mestách. MapPoint<br />

pritom pomôže pretransformova údaje<br />

z èíselnej formy do vizuálnej podoby,<br />

prièom vyhodnocované informácie sú<br />

zobrazené názorne v mape. Takýto spôsob<br />

je ve¾mi efektný, preh¾adný a umožòuje<br />

aj ¾ahšie sledova trendy vývoja.<br />

Aby sme údaje zobrazili, potrebujeme<br />

ich ma nejakým spôsobom pripravené.<br />

MapPoint dokáže spolupracova s viacerými<br />

programami, <strong>na</strong>pr. Microsoft Excel,<br />

Access, Outlook a viacerými typmi databáz.<br />

Údaje z takýchto programov sa dajú<br />

importova do prostredia MapPoint pomocou<br />

sprievodcu.<br />

Pri testovaní tohto programu sme sa<br />

rozhodli spolupracova s programom<br />

Microsoft Excel, prièom sme použili verziu<br />

XP (2202). Vytvorili sme tabu¾ku, ktorá<br />

obsahuje údaje o predaji fiktívnej<br />

firmy vo vybraných mestách <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Je vhodné, ak excelov<strong>sk</strong>á tabu¾ka<br />

obsahuje špeciálnu hlavièku, v ktorej sa<br />

<strong>na</strong>chádzajú oz<strong>na</strong>èenia ståpcov vo forme<br />

„zrozumite¾nej“ pre MapPoint. Ide o<br />

texty, ako je <strong>na</strong>pr. Country, Region, City,<br />

Address a pod. Vo vytváranej tabu¾ke<br />

musí by minimálne jeden ståpec taký,<br />

ktorý oz<strong>na</strong>èuje demografické umiestnenie.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade sme vytvorili tabu¾ku,<br />

ktorá mala nieko¾ko ståpcov. Prvý<br />

ståpec oz<strong>na</strong>èoval názvy vybraných sloven<strong>sk</strong>ých<br />

miest a oz<strong>na</strong>èili sme ho záhlavím<br />

City. Ïalšie predstavovali predaj fiktívnej<br />

firmy v týchto mestách v rokoch<br />

2000 a 2001 a plán <strong>na</strong> rok 2002. Názvy<br />

sloven<strong>sk</strong>ých miest je možné písa s diakritikou<br />

alebo aj bez nej – MapPoint si s<br />

tým poradí automaticky. Aby sme spresnili<br />

automatické h¾adanie názvov miest,<br />

pridali sme za ståpec s oz<strong>na</strong>èením City<br />

ståpec Country, ktorý v každom prípade<br />

obsahoval položku Slovakia. Týmto sme<br />

vyriešili jednoz<strong>na</strong>ènos h¾adania miest,<br />

keïže èasto sa stáva, že rov<strong>na</strong>ké (alebo<br />

ve¾mi podobné) názvy miest sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

vo viacerých krajinách. Pripomeòme,<br />

že MapPoint dokáže pracova s údajmi<br />

vo vybranom (teda len v jednom) liste<br />

excelov<strong>sk</strong>ého zošita.<br />

Pripravený súbor vo formáte .xls sme<br />

následne pomocou sprievodcu importovali<br />

do programu MapPoint. V tomto<br />

programe sa zobrazí <strong>na</strong>èítaná tabu¾ka,<br />

overí sa, èi výz<strong>na</strong>m ståpcov zodpovedá<br />

Zobrazenie údajov o výsledku firmy <strong>na</strong> vybraných miestach <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u<br />

<strong>na</strong>šim predstavám, a ïalej sa vyberie<br />

spôsob, akým sa majú informácie zobrazi<br />

. Môžeme si vybra medzi koláèovými<br />

grafmi, špendlíkmi, ståpcovými grafmi a<br />

pod. Ku každému spôsobu existuje ešte<br />

viacero ïalších možností – <strong>na</strong>pr. v prípade<br />

zapichnutých špendlíkov môže<br />

úspešnos lokality predstavova farba<br />

špendlíka alebo ich poèet, prípadne ich<br />

ve¾kos .<br />

Microsoft MapPoint je pripravený <strong>na</strong><br />

spoluprácu s balíkom Microsoft Office XP.<br />

Podporuje systém Smart Tags, ktorým<br />

môžete jednoducho zobrazi vytvorené<br />

mapy v ¾ubovo¾nom programe z nového<br />

kancelár<strong>sk</strong>eho balíka. Najširšie je, prirodzene,<br />

podporovaný tabu¾kový procesor<br />

Microsoft Excel, do ktorého môžete exportova<br />

súbory vytvorené v MapPoint priamo<br />

<strong>na</strong> úrovni súborov. S využitím podpory<br />

ActiveX si môžete informácie v demografickej<br />

forme zobrazova aj z vlastných<br />

programov. Vytvorené mapy s údajmi je<br />

možné prostriedkami MapPoint umiestni<br />

<strong>na</strong> webové stránky.<br />

Ïalšou funkciou MapPoint je vytvorenie<br />

vlastnej lokality. Môže ís o kombináciu<br />

lokalít z programu MapPoint (vhodné<br />

<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> zobrazenie údajov z viacerých<br />

krajín <strong>na</strong> úrovni miest) alebo si vytvoríte<br />

úplne nové umiestnenia lokalít, ktoré sa v<br />

programe MapPoint ne<strong>na</strong>chádzajú.<br />

Spolu s balíkom prichádzajú aj niektoré<br />

vopred vyplnené údaje, ktoré sú<br />

urèené hlavne <strong>na</strong> sledovanie trendu<br />

vývoja rozlièných krajín. Tieto údaje<br />

pochádzajú od firmy Claritas a ide <strong>na</strong>pr.<br />

o údaje o poète obyvate¾stva v jednotlivých<br />

krajinách, tempe jeho rastu, hrubom<br />

národnom produkte a pod. Spolu je<br />

<strong>na</strong> výber 70 hodnôt o trendoch vývoja<br />

európ<strong>sk</strong>ych krajín. MapPoint sa ponúka v<br />

americkej a európ<strong>sk</strong>ej verzii. Európ<strong>sk</strong>a<br />

verzia sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> západe Islandom, <strong>na</strong><br />

severe Škandináviou, <strong>na</strong> juhu severnou<br />

èas ou Afriky a <strong>na</strong> východe Uralom.<br />

MapPoint je program, ktorý pomôže<br />

pri prezentáciách, a<strong>na</strong>lýzach vo firemnom<br />

<strong>na</strong>sadení.<br />

Požiadavky <strong>na</strong> použitie: PC s procesorom<br />

Pentium 133 MHz, 64 MB RAM, 255 MB<br />

vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciu programu,<br />

mechanika CD-ROM, grafická karta Super VGA<br />

(800×600), polohovacie zariadenie, operaèný<br />

systém Microsoft Windows 9x, Me, NT 4.0 s SP<br />

6, 2000. Program sa dodáva <strong>na</strong> dvoch CD<br />

médiách – jedno je inštalaèné, druhé dátové.<br />

Dátové CD musí by pri prevádzke programu<br />

v mechanike.<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 500 Sk bez DPH<br />

Zapožièal: Microsoft Slovakia<br />

Ïalšie informácie:<br />

<strong>www</strong>.microsoft.com/mappoint<br />

Ondrej Macko<br />

68 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Windows XP eXPo<br />

Za oponou nového operaèného systému<br />

Spoloènos Microsoft ohlásila uvedenie<br />

nového operaèného systému <strong>na</strong> 25. októbra<br />

tohto roka. Už dávnejšie sa pred týmto<br />

dátumom objavila <strong>sk</strong>úšobná (tzv. beta 1)<br />

verzia, v marci bola dokonèená verzia beta<br />

2 a <strong>na</strong> konci leta sa objaví verzia s oz<strong>na</strong>èením<br />

RTM, ktorá bude obsahova kód urèený<br />

do finálnej výroby. Skupine novinárov boli<br />

predstavené vlastnosti aktuálnej verzie<br />

operaèného systému už o nieèo <strong>sk</strong>ôr, a to<br />

<strong>na</strong> stretnutí v New Yorku. Presvedèili sme<br />

sa, že práce <strong>na</strong> tomto operaènom systéme<br />

<strong>sk</strong>utoène finišujú a Microsoft má reálny<br />

záujem o zapracovanie požiadaviek používate¾ov.<br />

Na prezentácii sa tak zúèastnili viacerí<br />

programátori firmy Microsoft, ktorých<br />

úlohou bolo transformova aj podnety od<br />

novinárov do výsledného kódu. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

èlánku vás oboznámime s funkciami<br />

verzie, ktorú sme mali možnos vy<strong>sk</strong>úša v<br />

USA, a <strong>na</strong> záver uvedieme nieko¾ko postrehov<br />

z nášho testovania v redakcii. Pripomeòme,<br />

že prvé podrobnejšie informácie o<br />

novom operaènom systéme sme, ako prví<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, priniesli už v PC REVUE è.<br />

5/2001.<br />

Tento operaèný systém bude dostupný v<br />

úplnej lokalizovanej verzii pre 34 jazykov<br />

Úvodná obrazovka s prihlasovaním používate¾ov<br />

(<strong>na</strong>pr. aj v èeštine) a používate¾<strong>sk</strong>é prostredie<br />

bude lokalizované do ïalších deviatich<br />

jazykov. V slovenèine bude Windows XP<br />

dostupný len s lokalizovaným používate¾<strong>sk</strong>ým<br />

prostredím (bez podpory niektorých<br />

technológií <strong>na</strong> rýchle h¾adanie informácií).<br />

Firma Microsoft má v súvislosti s Windows<br />

XP ambíciu prís so spo¾ahlivým a<br />

stabilným operaèným systémom. Vychádza<br />

pritom so zmenenej úlohy osobného<br />

poèítaèa, ktorý sa dnes stal v podstate<br />

univerzálnym komunikaèným a zábavným<br />

prostriedkom. Nový operaèný systém<br />

Windows XP spája líniu operaèných<br />

systémov urèených pre domácnosti a <strong>na</strong><br />

profesionálnu prácu. Zároveò s týmto<br />

operaèným systémom sa definitívne konèí<br />

éra systémov postavených <strong>na</strong> jadre systémov<br />

Windows 9x.<br />

Osobný poèítaè sa stal bežnou súèas ou<br />

domácností a èasto ho v takomto prostredí<br />

„zdie¾ajú“ viacerí používatelia. V takomto<br />

<strong>na</strong>sadení sa od neho oèakáva úplná podpora<br />

multimediálnych zariadení a vysoká<br />

výkonnos . Na druhej strane má ís o operaèný<br />

systém pre bežných používate¾ov s<br />

minimálnymi z<strong>na</strong>los ami z oblasti IT.<br />

Najèastejšie pripomienky používate¾ov<br />

súèasných operaèných systémov (zahrnujeme<br />

sem Windows 98/Me a 2000) pod¾a<br />

firmy Microsoft sú takéto:<br />

l Používate¾om robí problém nájs niektoré<br />

súbory <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Ide hlavne o<br />

súbory, ktoré boli zí<strong>sk</strong>ané z digitálnych<br />

fotoaparátov, kamier èi hudobných médií.<br />

l Osobný systém <strong>na</strong> poèítaèi pri práci<br />

„padá“. Èasto sa to stáva hlavne po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

niektorého nového programu<br />

alebo ovládaèa zariadenia. Nie všetky operaèné<br />

systémy umožòujú vráti sa ku konfigurácii<br />

pred <strong>na</strong>inštalovaním programu<br />

alebo ovládaèa.<br />

l Používatelia by radi zmazali niektoré<br />

súbory zo zaplneného di<strong>sk</strong>u. Obávajú sa<br />

však, že to spôsobí nefunkènos operaèného<br />

systému.<br />

l Domáci používatelia by ocenili možnos<br />

poèúvania hudobných médií. Samostatný<br />

CD prehrávaè však èasto nemajú k dispozícii<br />

a CD mechanika v poèítaèi je obyèajne<br />

obsadená iným (<strong>na</strong>pr. dátovým) médiom.<br />

l S osobným poèítaèom by mali ma možnos<br />

pracova viacerí používatelia úplne<br />

nezávisle. Každý by však mal ma svoje<br />

osobné prostredie a nemal by ma možnos<br />

zmeni konfiguráciu iného používate¾a. Ide<br />

<strong>na</strong>pr. o poèítaèe používané v domácnosti,<br />

kde predovšetkým deti dokážu úplne zmeni<br />

celkové <strong>na</strong>stavenie prostredia, <strong>na</strong>inštalova<br />

nebezpeèné programy atï.<br />

Nové prostredie systému Windows XP – všimnite si nový spôsob zobrazovania prieèinkov<br />

s obrázkami<br />

l Nastavenie poèítaèovej siete je príliš<br />

nároèné a ve¾mi zložito sa riešia aj prípadné<br />

problémy.<br />

l Systém podpory používate¾a by mal by<br />

jednoduchší. Je dos ob ažné poradi niekomu<br />

s riešením problému len pomocou telefónu.<br />

Súèasné vyh¾adávanie informácií v pomocníkovi<br />

je stále príliš zložité a zdåhavé.<br />

l Používatelia chcú ma jednoduchý prístup<br />

k <strong>na</strong>jèastejším aplikáciám a operáciám.<br />

Doteraz používaný systém ponuky<br />

štart je niekedy príliš komplikovaný. Pri<br />

viacerých <strong>na</strong>raz otvorených programoch sa<br />

stráca preh¾adnos aj v hlavnom paneli.<br />

Uvedené poz<strong>na</strong>tky vznikli <strong>na</strong> základe<br />

vyhodnotenia služieb hot-line firmy Microsoft,<br />

po<strong>sk</strong>ytovaných po celom svete,<br />

ïalej z pripomienok novinárov i ostatných<br />

používate¾ov. Nový operaèný systém<br />

sa má následne sústredi predovšetkým<br />

<strong>na</strong> vyriešenie uvedených problémov.<br />

Rov<strong>na</strong>kým spôsobom sa vyhodnocuje aj<br />

spätná väzba z používania <strong>sk</strong>úšobnej<br />

verzie beta 1 a beta 2 operaèného systému<br />

Windows XP. Microsoft pritom rozdal<br />

viac ako 15-tisíc kópií testovacích licencií<br />

tohto systému a výsledky <strong>sk</strong>úšok pod¾a<br />

predstavite¾ov firmy Microsoft sú:<br />

l Verzia beta 2 Windows XP je stabilnejšia<br />

ako operaèný systém Windows 2000<br />

l Na testovanej verzii beta 2 bežia aj niektoré<br />

aplikácie, ktoré nebežali pod Windows<br />

2000. Rov<strong>na</strong>ko Windows XP podporujú<br />

viacej hardvérových zariadení, ako<br />

to bolo v prípade Windows 2000.<br />

l Vyžaduje sa ešte vyššia forma <strong>na</strong>stavenia<br />

bezpeènosti v prípade internetového<br />

prehliadaèa. Ide predovšetkým o prenos<br />

údajov o používate¾ovi k po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi<br />

internetových stránok.<br />

l Používatelia požadujú ïalšie efekty pri<br />

<strong>na</strong>stavení vzh¾adu používate¾<strong>sk</strong>ého prostredia,<br />

žiadaná je aj podpora viacerých<br />

monitorov.<br />

Z týchto faktov bude vychádza finálny<br />

kód Windows XP.<br />

HARDVÉROVÉ POŽIADAVKY<br />

WINDOWS XP. Minimálne hardvérové<br />

požiadavky <strong>na</strong> použitie s Windows<br />

XP spåòa pod¾a firmy Microsoft každý v<br />

súèasnosti predávaný poèítaè. V prípade<br />

upgrade z existujúceho operaèného systému<br />

Windows postaèuje používaná hardvérová<br />

konfigurácia, odporúèa sa však<br />

kapacita RAM 128 MB. Pri kapacite pamäte<br />

64 MB sa operaèný systém síce dá <strong>na</strong>inštalova<br />

, ale použitie niektorých aplikácií<br />

bude výrazne obmedzené (<strong>na</strong>pr. rýchle prepí<strong>na</strong>nie<br />

medzi používate¾mi poèítaèa). Ak<br />

sa pozrieme <strong>na</strong> ceny modulov pamätí RAM<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, zistíme, že za modul s kapacitou<br />

64 MB zaplatíme do 1000 Sk, za 128<br />

MB modul do 1400 Sk a modul s kapacitou<br />

256 MB kúpite za menej ako 2800 Sk.<br />

Pripomeòme, že uvedené ceny sú orientaèné,<br />

ide o ceny pre koncového zákazníka<br />

bez DPH (23 %) a zis ovali sme ich v polovici<br />

júla. Domnievame sa, že investícia do<br />

128 MB nebude predstavova pre<br />

používate¾a vážnejšiu prekážku.<br />

Treba upozorni , že podporované sú<br />

len urèité vybrané možnosti upgrade zo<br />

staršieho operaèného systému. Ide jed<strong>na</strong>k<br />

o prechod Windows 98/SE/Me <strong>na</strong> Windows<br />

XP Home Edition alebo Windows<br />

XP Professio<strong>na</strong>l a ïalej prechod zo systému<br />

Windows NT 4.0/2000 <strong>na</strong> Windows<br />

XP Professio<strong>na</strong>l. Z<strong>na</strong>mená to, že prechod<br />

z Windows 3.1x, 95 a NT 3.51 èi starších<br />

operaèných systémov nie je podporovaný<br />

a operaèný systém sa <strong>na</strong> týchto poèítaèoch<br />

musí <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>novo – teda<br />

<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> bez operaèného systému.<br />

V tomto prípade je minimál<strong>na</strong> hardvérová<br />

konfigurácia pod¾a firmy Microsoft<br />

<strong>na</strong>sledujúca: osobný poèítaè s procesorom<br />

<strong>na</strong> frekvencii 233 MHz, pevný di<strong>sk</strong> s<br />

kapacitou 1,5 GB, grafická karta Super<br />

8/2001 PC REVUE 69


S O F T W A R E<br />

VGA (800 × 600), CD-ROM mechanika, klávesnica a myš. Minimál<strong>na</strong> kapacita RAM je<br />

64 MB, odporúèa sa však 128 MB. Zo <strong>sk</strong>úsenosti však môžeme poveda , že <strong>na</strong> takejto konfigurácii<br />

nebude práca rýchla a ani pohodlná. Odporúèame vám použi procesor s taktom<br />

<strong>na</strong>d 500 MHz, dobrú a rýchlu grafickú kartu. O kapacite RAM platí jednoduché<br />

pravidlo – èím viac, tým lepšie.<br />

VERZIE WINDOWS XP. Windows XP sa budú zatia¾ distribuova vo verziách<br />

Home a Professio<strong>na</strong>l. Verzia Home tvorí základ operaèného systému a je urèená hlavne<br />

domácim používate¾om. Verzia Professio<strong>na</strong>l obsahuje <strong>na</strong>vyše funkcie <strong>na</strong> správu systému<br />

(pridávanie <strong>sk</strong>upín používate¾ov, roaming profilov, off line prieèinky), podporu multiprocesorových<br />

systémov, vzdialených používate¾ov alebo kryptovanie súborov. V tejto<br />

verzii je dostupný aj multijazykový nástroj, ktorý umožòuje <strong>na</strong>stavi jazykovú podporu<br />

Usporiadanie tlaèidiel <strong>na</strong> hlavnom paneli<br />

pre všetky podporované mutácie vrátane kontroly pravopisu a gramatiky. Táto verzia<br />

bude dostupná predovšetkým <strong>na</strong> podnikové použitie.<br />

Na trh prídu ne<strong>sk</strong>ôr aj serverové verzie Windows XP s oz<strong>na</strong>èením Server Datacenter<br />

a Advanced Server. O detailných funkciách týchto verzií sme zatia¾ neboli informovaní.<br />

INŠTALÁCIA A AKTIVÁCIA. Inštalaèný program hneï v úvode svojej práce<br />

upozorní používate¾a <strong>na</strong> niektoré prípadné problémy a vygeneruje varovania. Z<strong>na</strong>mená<br />

to, že tieto informácie dostanete pred inštaláciou operaèného systému a máte možnos<br />

rozhodnú sa, èi ho za takýchto podmienok budete inštalova . Inštalaèný program pritom<br />

vypíše <strong>na</strong>pr. informácie o nedostupnosti ovládaèov pre niektoré zariadenia alebo<br />

nekompatibilite softvérových aplikácií. V prípade ovládaèov sa varovné hlásenie vygeneruje<br />

vtedy, ak sa príslušný ovládaè ne<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> inštalaènom médiu. Pri softvérových<br />

aplikáciách sa rozlišuje stav, keï aplikácia urèite nebude pracova , a stav, keï aplikácia<br />

nemusí (ale môže) korektne pracova . Na základe týchto informácií sa používate¾<br />

rozhodne o ïalšej inštalácii operaèného systému.<br />

Po <strong>sk</strong>onèení inštalácie sa bude vyžadova aktivácia produktu. Je to systém, ktorý<br />

zaviedol už balík Office XP. Na plnohodnotné používanie produktu nie je postaèujúce<br />

èíslo produktu z obalu CD, ale vyžaduje sa aj aktivaèné èíslo, ktoré sa vygeneruje <strong>na</strong><br />

základe tzv. inštalaèného èísla. Toto èíslo obsahuje èas informácií o produktovom èísle<br />

Windows XP a èas èísla identifikuje údaje o vašom hardvéri. Ide o základnú do<strong>sk</strong>u,<br />

grafickú do<strong>sk</strong>u, pevný di<strong>sk</strong>, typ a sériové èíslo procesora, mechaniku CD-ROM, SCSI a IDE<br />

radiè, ve¾kos pamäte, RAM, ale aj èíslo BIOS-u. V prípade notebookov sa zis uje možnos<br />

pripojenia dokovacej stanice. Pokia¾ sa takéto pripojenie zistí, ignoruje sa informácia o<br />

grafickej karte SCSI a IDE radièi. Bez aktivácie bude možné používa Windows XP len 30<br />

kalendárnych dní, po tejto dobe budú zobrazené len informácie o aktivácii. Iná práca s<br />

operaèným systémom nebude možná.<br />

Aktiváciu je možné realizova pomocou internetu (tento spôsob trvá len nieko¾ko<br />

sekúnd) alebo pomocou telefónu (vybavenie za menej ako 5 minút). Aktiváciu pomocou<br />

telefónu si vyžiadali používatelia. V tomto prípade máte totiž vyššiu kontrolu <strong>na</strong>d informáciami,<br />

ktoré odovzdávate aktivaènému stredi<strong>sk</strong>u. Microsoft tvrdí, že aj v prípade<br />

aktivácie prostredníctvom internetu je celý proces bezpeèný a žiadne informácie okrem<br />

inštalaèného èísla sa neprenášajú. Je to však otázka dôvery. Pravda je, že sa v tomto prípade<br />

nezadáva ani emailová adresa, ani meno používate¾a.<br />

Jednu kópiu Windows XP je možné aktivova len raz (<strong>na</strong> rozdiel od Office XP, ktorú je<br />

možné aktivova dvakrát – <strong>na</strong> stolný poèítaè a notebook). Microsoft v prípade aktivácie poèíta<br />

s istou výmenou niektorých súèastí poèítaèa (upgrade) poèas používania operaèného systému.<br />

Je však daný urèitý limit, ktoré súèiastky sa môžu vymeni a aká je minimál<strong>na</strong> doba<br />

medzi výme<strong>na</strong>mi tak, aby nebolo možné aktivova produkt <strong>na</strong> dva rozlièné poèítaèe <strong>na</strong>raz.<br />

Pokia¾ výmenu súèiastok realizujete v rámci týchto limitov, operaèný systém bude pracova<br />

bez nutnosti vykonávania opakovanej aktivácie. Presne limity výmeny súèastí neboli zatia¾<br />

presne stanovené. Neoficiálne správy hovoria o možnosti výmeny troch komponentov poèítaèa<br />

bez nutnosti reaktivácie operaèného systému.<br />

Nikto vám, prirodzene, nemôže bráni vymeni celý poèítaè a používa operaèný systém<br />

<strong>na</strong> novom poèítaèi. Ak ste <strong>na</strong>inštalovali a aktivovali operaèný systém Windows XP<br />

a následne vymeníte poèítaè, musíte realizova opakovanú aktiváciu operaèného systému<br />

<strong>na</strong> novom poèítaèi výhradne telefonicky. Zmenu poèítaèa pritom telefonicky ohlásite<br />

pracovníkovi v aktivaènom stredi<strong>sk</strong>u. V prípade Sloven<strong>sk</strong>a sa telefonická aktivácia<br />

realizuje <strong>na</strong> bezplatnom telefónnom èísle 0800-178 278 (pri volaní zo zahranièia je to<br />

platené èíslo +421-2-672 962 97).<br />

Z oblasti aktivácie bolo <strong>na</strong> predstavite¾ov firmy Microsoft smerovaných množstvo<br />

otázok. Zhrnutím ich odpovedí je to, že proces aktivácie je predovšetkým otázkou vzdelávania<br />

používate¾ov. Mnoho ¾udí doteraz ani netuší, že jednu verziu operaèného systému<br />

je možné legálne <strong>na</strong>inštalova pod¾a licenènej zmluvy len <strong>na</strong> jednom poèítaèi. Keïže<br />

doterajší „bežný“ spôsob inštalovania systému <strong>na</strong> viaceré poèítaèe s použitím jedného<br />

produktového èísla bude minimálne výrazne s ažený a sprevádzaný telefonickým kontaktom<br />

<strong>na</strong> aktivaèné stredi<strong>sk</strong>o, Microsoft verí v zníženie poètu <strong>na</strong>inštalovaných pirát<strong>sk</strong>ych<br />

kópií.<br />

Ešte pripomeòme, že používatelia, ktorí sú zahrnutí do tzv. Microsoft Volume<br />

Licensing (hlavne ve¾ké podniky), dostávajú verziu operaèného systému bez nutnosti<br />

opisovanej aktivácie. Do tohto programu je možné vstúpi zakúpením minimálne piatich<br />

licencií programu.<br />

Na záver tejto èasti ešte pripomeòme, že aktivácia a registrácia produktu sú dve rozlièné<br />

veci. Aktivácia je povinná, nezadávate pri nej žiadne osobné údaje. Registráciu v<br />

podstate nemusíte realizova (ale oplatí sa to) a zadávate pri nej svoje osobné údaje.<br />

PRACOVNÁ PLOCHA WINDOWS XP. Zmenenú pracovnú plochu si všimne<br />

každý používate¾ okamžite po spustení systému. Microsoft v novej verzii pristúpil <strong>na</strong><br />

zmenenú koncepciu položky Start. Tá obsahuje dva ståpce, pravý je pevný a ¾avý sa prispôsobuje<br />

používate¾ovi. V tomto ståpci sa objavujú položky pod¾a toho, èo používate¾<br />

<strong>na</strong>jviac využíva – môže to by textový editor, tabu¾kový procesor, grafický program a<br />

pod. Používate¾ má tak ve¾mi rýchly prístup k aplikáciám, s ktorými pracuje <strong>na</strong>jèastejšie.<br />

Výber týchto aplikácií je automatický pod¾a frekvencie ich spúš ania.<br />

Pravý ståpec ponuky Start obsahuje položky, ktoré sa kedysi <strong>na</strong>chádzali <strong>na</strong> pracovnej<br />

ploche (My Documents, My Pictures, My Music), ïalej je tu My Computer a My Network<br />

Places. Položky v tomto ståpci tak predstavujú centrálne miesto <strong>na</strong> prístup k vlastným<br />

súborom. Naplánované je aj rozšírenie o položku My Printers and Faxes.<br />

Okrem toho sa v pravom ståpci <strong>na</strong>chádza aj prístup <strong>na</strong> riadiaci panel, preh¾adávanie pomocníka<br />

a informácií, prístup k podpore a spúš anie programov pomocou vypísania názvu.<br />

Riadiaci panel je úplne prepracovaný a jednotlivé položky sú opä organizované<br />

logicky pod¾a tohto, èo chcete urobi . Tento spôsob zaviedol už operaèný systém<br />

Windows Me, riešenie vo Windows XP je ešte o nieèo logickejšie.<br />

Úlohovo orientované usporiadanie riadiaceho panela<br />

Samotná pracovná plocha je v predvolenom spôsobe pútavejšia a zaujímavejšia.<br />

Microsoft použil technológiu ClearType, ktorá bola použitá už v operaènom systéme<br />

Pocket PC <strong>na</strong> vreckových poèítaèoch. Výsledkom je jasnejší obraz a vyššia rozpoz<strong>na</strong>te¾nos<br />

písma <strong>na</strong> obrazovke. Ikony <strong>na</strong> pracovnej ploche môžete zarovnáva pod¾a<br />

mriežky, vybrané ikony sa dajú tiež uzamknú a zabráni tak ich neželaným pohybom.<br />

Jednotlivé dialógové okná majú svoje ohranièenia s efektmi textúry. Prirodzene, z<strong>na</strong>mená<br />

to mnoho pamäte i výpoètovej sily poèítaèa, a pokia¾ máte slabšiu hardvérovú<br />

výbavu, odporúèame vám od tohto efektu upusti .<br />

Novinkou je aj radenie otvorených aplikácií <strong>na</strong> hlavnom paneli. V tomto prípade sa<br />

aplikácie neradia ako doteraz chronologicky, ale logicky – t. j. aplikácie rov<strong>na</strong>kého typu<br />

máte <strong>na</strong> jednom mieste spolu. Tým sa odstraòuje problém so slabšou èitate¾nos ou tlaèidiel<br />

otvorených aplikácií v staršom operaènom systéme.<br />

Systémová lišta (pravá èas hlavného panela, kde sa <strong>na</strong>chádzajú ikony vybraných<br />

programov) je tiež modifikovaná. V starších verziách systému Windows sa stávalo, že<br />

do tohto ok<strong>na</strong> sa umiestnilo to¾ko ikon, že systémová lišta mala príliš ve¾ké rozmery a<br />

mohla prekáža zobrazeniu informácií o otvorených aplikáciách <strong>na</strong> hlavnom paneli. Vo<br />

verzii Windows XP môže používate¾ riadi , ktoré ikony budú zobrazené stále, ktoré budú<br />

vidite¾né len za istých okolností a ktoré nebudú zobrazené vôbec. Ikony nezobrazovaných<br />

programov sú dostupné po stlaèení dvojitej šípky, ktorá odde¾uje systémovú lištu<br />

od hlavného panela. Táto èas sa v novej verzii <strong>na</strong>zýva Notification area, <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý<br />

preklad tejto oblasti si ešte chví¾u poèkáme.<br />

Tvar pracovnej plochy môžete prispôsobova vlastným predstavám, <strong>na</strong>stavenie sa<br />

ukladá do súboru s názvom .theme. Rozlièné <strong>na</strong>stavenia sa <strong>na</strong>chádzajú aj <strong>na</strong> internete<br />

– vlastne ide o systém <strong>sk</strong>inov, ako ich poznáme <strong>na</strong>pr. z programu WinAmp.<br />

Pokia¾ sa vám nová podoba Windows XP nepáèi, môžete si <strong>na</strong>stavi vzh¾ad takmer <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie<br />

od starších verzií Windows vrátane hlavej ponuky, usporiadanej v jednom ståpci.<br />

OVLÁDAÈE. Windows XP bude obsahova širokú podporu ovládaèov multimediálnych<br />

zariadení. Týka sa to aj lacných prístrojov pochádzajúcich z Ïalekého východu.<br />

70 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Pod¾a vyjadrenia predstavite¾ov firmy Microsoft bude nižšie pokrytie ovládaèmi zariadení<br />

len pre <strong>sk</strong>enery, niektoré multifunkèné zariadenia a fotoaparáty pochádzajúce od<br />

menej známych firiem.<br />

Ovládaèe k zariadeniam, ktoré budú <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong> konci tohto leta, budú dostupné <strong>na</strong><br />

inštalaènom médiu. Firma Microsoft pritom zriadi aj vlastnú internetovú stránku s aktualizovanými<br />

ovládaèmi, kde sa budú <strong>na</strong>chádza ovládaèe <strong>na</strong>jnovších zariadení. Na rozdiel<br />

od minulosti táto databáza má by dôsledne aktualizovaná.<br />

Novinkou v prípade ovládaèov bude automatické rozpoz<strong>na</strong>nie problému s inštalovaným<br />

ovládaèom a zamedzenie stavu, ktorý v minulosti mohol vies až k zrúteniu operaèného<br />

systému. V stavovom riadku sa v tomto prípade zobrazí hlásenie o vypnutí<br />

ovládaèa a operaèný systém sa pokúsi nájs aktualizovaný ovládaè <strong>na</strong> internete.<br />

Z Windows Me si operaèný systém Windows XP vypožièal aj možnos zapamätania<br />

aktuálnej konfigurácie s možnos ou kedyko¾vek sa k nej vráti . Rov<strong>na</strong>ko je podporované<br />

aj automatické odpamätávanie konfigurácie vo vopred <strong>na</strong>stavených okamihoch.<br />

POUŽÍVATE¼SKÉ PROFILY. Urèite sa vám stalo, že <strong>na</strong> poèítaèi doma pracoval<br />

niekto iný a jednoducho ste ho <strong>na</strong>šli v úplne inej konfigurácii. Predovšetkým deti bývajú<br />

pri tejto èinnosti ve¾mi vy<strong>na</strong>liezavé. Nová verzia preto obsahuje podporu používate¾<strong>sk</strong>ých<br />

profilov. Hneï pri inštalácii operaèného systému máte možnos vybra si šes používate¾ov<br />

vášho systému. Niektorí používatelia majú pritom administrátor<strong>sk</strong>ý prístup (môžu <strong>na</strong>pr.<br />

meni práva iných používate¾ov), iní zase štandardný prístup k bežným funkciám operaèného<br />

systému a niektorým môžete <strong>na</strong>stavi len limitovaný prístup (<strong>na</strong>pr. nemôžu pridáva<br />

alebo odobera programy, dá sa riadi prístup <strong>na</strong> internet a pod.).<br />

Jednotliví používatelia Windows XP sa identifikujú svojím menom, heslom a môžete<br />

si necha zobrazova aj vlastnú fotografiu. K heslu sa dá pripoji aj pripomí<strong>na</strong>cia otázka,<br />

ktorá vám pomôže pri slabšej pamäti (vašej). Bez z<strong>na</strong>losti <strong>na</strong>staveného hesla nie je<br />

možné vstúpi do prostredia príslušného používate¾a.<br />

Novinkou je, že medzi používate¾mi môžete teraz prepí<strong>na</strong> úplne iným spôsobom ako<br />

doteraz. Napríklad máte rozpracovanú prácu, otvorený textový, tabu¾kový editor, pripravené<br />

elektronické správy <strong>na</strong> odoslanie. V tomto stave je možné prepnú používate¾<strong>sk</strong>é<br />

prostredie tak, že celý váš stav ostáva zapamätaný. Môžete tak prenecha poèítaè<br />

bez obáv svojmu potomkovi, ktorý sa prihlási pod svojím menom a tu si spustí svoje<br />

ob¾úbené hry, grafický editor a pod. Ne<strong>sk</strong>ôr je možné jedným povelom prepnú sa do<br />

stavu, v ktorom ste vaše prostredie zanechali. Teda máte všetku prácu presne v tom<br />

stave, v akom ste ju zachovali.<br />

Tento režim je však mimoriadne nároèný <strong>na</strong> kapacitu RAM a pod¾a <strong>na</strong>šich testov je<br />

ho možné použi v dostatoènej rýchlosti pri kapacite <strong>na</strong>d 128 MB. Prepí<strong>na</strong>nie sa realizuje<br />

pomocou úvodnej obrazovky systému Windows XP (tzv. Welcome screen). Na tejto<br />

obrazovke máte k dispozícii informáciu o poète otvorených aplikácií pre každého<br />

používate¾a, ako i poète došlých elektronických správ do programu Outlook Express.<br />

Celá manipulácia s profilmi je <strong>na</strong> rozdiel od minulosti ve¾mi jednoduchá a orientovaná<br />

<strong>na</strong> bežných používate¾ov.<br />

MULTIMEDIÁLNE FUNKCIE. V novej verzii operaèného systému sa nezabudlo<br />

ani <strong>na</strong> multimédiá. Windows XP tak priamo podporuje digitálne fotoaparáty<br />

alebo kamery, prièom súbory z týchto zariadení dokáže uklada do albumov. Následne<br />

je možná ich archivácia <strong>na</strong> CD médium, keïže Windows XP bude obsahova priamu<br />

podporu <strong>na</strong> viac ako 100 mechaník, a to vrátane <strong>na</strong>pa¾ovania. Pôjde o <strong>na</strong>pa¾ovanie<br />

podobnou formou ako v programe Easy CD od firmy Adaptec, bude však hlbšie zasadené<br />

do operaèného systému. Pritom bude postaèova presunú súbory <strong>na</strong> ikonu CD-<br />

RW <strong>na</strong>pa¾ovacej mechaniky v okne My Computer a súbory sa uložia <strong>na</strong> CD-R alebo CD-<br />

RW médium.<br />

Ako sme už uviedli, Windows XP bude podporova aj tvorbu albumov. Vlastne pôjde<br />

o samostatné prieèinky (v My Pictures), ktoré okrem svojho názvu budú používate¾a o<br />

svojom obsahu informova aj vo forme zmenšenej podoby prvých štyroch fotografií.<br />

Nemusíte teda nároène preh¾adáva všetky prieèinky, orientujete sa priamo pomocou<br />

ikony prieèinku. K ïalším funkciám patrí možnos jednoduchého vytlaèenia vybranej<br />

fotografie pomocou pravého tlaèidla myši, odoslanie fotografie pomocou elektronickej<br />

pošty (aj s možnou komprimáciou), publikácia <strong>na</strong> internetovej stránke a pod.<br />

Podobne to bude aj v prípade hudobných médií. Údaje z týchto médií bude možné<br />

<strong>na</strong>hra <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> a môžete si prehráva hudbu aj bez CD média vloženého v mechanike.<br />

Tieto súbory budú opä uschované vo vyhradených prieèinkoch (v My Music) a ich<br />

podoba v prehliadaèi bude obsahova titulnú podobu oz<strong>na</strong>èenia CD. Táto podoba sa pritom<br />

zí<strong>sk</strong>a z internetu, podobne budú k dispozícii aj názvy jednotlivých <strong>sk</strong>ladieb, meno<br />

interpreta a pod. V prípade vlastnej tvorby alebo nenájdeného CD máte možnos vytvori<br />

oz<strong>na</strong>èenie sami.<br />

Èerešnièkou <strong>na</strong> torte je podpora prenosu obrázkov do vreckových poèítaèov<br />

(Windows CE a Palm OS). Pod¾a aktuálnych informácií však Windows XP pravdepodobne<br />

nebude podporova prenos hudby vo formáte MP3. Windows XP nebude z dôvodu<br />

ochrany autor<strong>sk</strong>ých práv obsahova ani žiadny mechanizmus <strong>na</strong> ukladanie filmov, resp.<br />

ich <strong>na</strong>pa¾ovanie <strong>na</strong> DVD médiá. Nová verzia Windows Media Player 8.0 však bude obsahova<br />

mechanizmus <strong>na</strong> prehrávanie DVD médií.<br />

WINDOWS MEDIA PLAYER. Windows XP prichádza s novou verziou multimediálneho<br />

prehrávaèa Windows Media Player 8.0. Ide o centrálne miesto <strong>na</strong> prehrávanie<br />

digitálnych médií. Umožòuje sledova video a DVD, poèúva hudbu z audiozáz<strong>na</strong>mov<br />

alebo <strong>na</strong>ladi si niektoré z internetových rádií. V prípade DVD je dostupný režim s<br />

opakovaným prehrávaním vybraných scén a premietania filmu <strong>na</strong> celej obrazovke.<br />

Kopírovanie hudobných <strong>sk</strong>ladieb <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

Podobne si s jeho pomocou vytvoríte vlastné poradie prehrávania záz<strong>na</strong>mov, prípadne<br />

prenesiete hudbu z výmenných médií <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Táto verzia systému Windows<br />

Media Player podporuje populárne <strong>sk</strong>iny a môžete si jeho vzh¾ad prispôsobova vlastnej<br />

chuti.<br />

Na prehrávaè <strong>na</strong>dväzuje aj novšia verzia systému Windows Movie Maker. Ide o jednoduchší<br />

systém <strong>na</strong> tvorbu filmov, prièom sa podporuje zachytávanie obrazu z videokamery<br />

(hlavne digitálnej). Windows XP rozpozná pripojenie digitálnej videokamery k<br />

poèítaèu a ponúkne prácu so systémom Movie Maker. Rov<strong>na</strong>ko je možné ovládanie digitálnej<br />

kamery z poèítaèa, strih scén a pridávanie jednoduchých efektov medzi nimi.<br />

VÝKONNOS . Microsoft tvrdí, že Windows XP bude dosahova v konfigurácii s<br />

kapacitou 128 MB vyššiu výkonnos v porov<strong>na</strong>ní s operaèným systémom Windows<br />

98/SE a Me. Týka sa to nielen behu aplikácií, ale aj štartu operaèného systému a jeho<br />

prechodu do stavu šetriaceho energiu. Výkonnos Windows 2000 a XP má by približne<br />

rov<strong>na</strong>ká. Na prezentácii v New Yorku boli uvedené výsledky testov výkonnosti aplikácií<br />

<strong>na</strong> testovacích programoch, ktoré používame aj my v <strong>na</strong>šej redakcii pri testoch poèítaèov.<br />

Windows XP pritom dosahuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom hardvérovom vybavení vyššiu výkonnos<br />

v prípade testu Content Creation Winstone 2001 (aplikácie orientované <strong>na</strong> grafiku<br />

alebo multimédiá), v prípade testu Business Winstone 2001 (kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie) dosahuje<br />

rov<strong>na</strong>ké výsledky ako Windows 2000. Výsledky operaèného systému Windows 2000<br />

sú o nieèo lepšie v porov<strong>na</strong>ní s Windows XP v prípade testu Sysmark 2001 (práca s procesorom,<br />

pamä ou, grafickým subsystémom). Výsledky merania výkonnosti aplikácií<br />

bežiacich pod Windows 98 SE a ME boli v každom prípade horšie, ako to bolo v prípade<br />

Windows XP. Doba štartu operaèného systému Windows XP bola totožná s dobou<br />

štartu Windows Me.<br />

KOMPATIBILITA APLIKÁCIÍ. Operaèný systém Windows XP je vo verzii beta<br />

2 kompatibilný s viac ako 1000 aplikáciami používanými v súèasnosti. Zoz<strong>na</strong>m zahrnuje<br />

populárne programy, rôzne utility, grafické aplikácie, komunikaèné programy, vývojové<br />

prostredia, hry a pod. Na prezentácii bola <strong>na</strong> inovovanej verzii beta 2 spustená<br />

kedysi populár<strong>na</strong> dosov<strong>sk</strong>á hra Wolfstein, ktorá nebola kompatibilná s operaèným systémom<br />

Windows 9x.<br />

V prípade, že aplikácia nie je kompatibilná s Windows XP, existuje možnos <strong>na</strong>stavenia<br />

tzv. Compatibility Mode. Ide o režim, v ktorom nový operaèný systém emuluje<br />

niektorú staršiu verziu systému Windows a v tomto režime bude možné spustenie<br />

staršej aplikácie. Keïže sa tak <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u objavujú kódy aj predchádzajúcich operaèných<br />

systémov, úplná inštalácia Windows XP zaberie takmer 1 GB. Pri predchádzajúcich<br />

verziách operaèného systému sa obyèajne vystaèilo s kapacitou okolo 300 MB.<br />

INTERNETOVÝ PREHLIADAÈ. Windows XP prichádza s novou verziu internetového<br />

prehliadaèa Internet Explorer 6.0. Jednou z jeho nových vlastností je zaistenie<br />

väèšej bezpeènosti <strong>na</strong> internete. Nová verzia vás pritom upozorní <strong>na</strong> stav, keï informácie<br />

z vášho poèítaèa prechádzajú k po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi prehliadanej stránky, a máte možnos<br />

tomuto prenosu zabráni . Novinkou je aj panel Media Bar, ktorý umožòuje prehráva<br />

audio a video priamo v internetovom prehliadaèi. Pribudla možnos automatického<br />

prispôsobenia zobrazenia ve¾kého obrázka v prehliadaèi, zlepšená tlaè a posielanie elektronickej<br />

správy <strong>na</strong> jedno stlaèenie tlaèidla myši.<br />

Pri upgrade operaèného systému sa ponechá predvolený ten internetový prehliadaè,<br />

ktorý ste v minulosti používali. Ak to bol <strong>na</strong>pr. Netscape Navigator, ponechá sa po inštalácii<br />

tento prehliadaè. Jednoz<strong>na</strong>ène ide o reakciu <strong>na</strong> prebiehajúce súdne spory.<br />

Internet Explorer, ako i Windows XP mali pôvodne obsahova položku, ktorá sa <strong>na</strong>zýva<br />

Smart Tags. Ide o systém pokroèilého h¾adania vybraných informácií. Problémom<br />

však bolo to, že Smart Tags sa orientovali takmer výhradne <strong>na</strong> službu MSN a<br />

nezais ovali dostatoèný výber medzi po<strong>sk</strong>ytovate¾mi obsahu a webových stránok. Pod¾a<br />

8/2001 PC REVUE 71


S O F T W A R E<br />

oficiálneho oznámenia sa táto funkcia vo finálnom kóde<br />

Windows XP neobjaví. Vo verzii, ktorú sme testovali v<br />

USA, sa táto funkcia ešte <strong>na</strong>chádzala, ale bola v predvolenom<br />

stave vypnutá.<br />

ZLEPŠENÁ KOMUNIKÁCIA V TÍME. Komunikácia<br />

medzi pracovníkmi v tíme je asi tým<br />

<strong>na</strong>jdôležitejším prvkom, ktorý ovplyvòuje celkový výsledok.<br />

Microsoft preto zaviedol možnosti <strong>na</strong> zlepšenie tejto<br />

komunikácie. Predovšetkým môžete po sieti nájs kolegu,<br />

ktorý je práve pripojený, a zaèa s ním spolupracova .<br />

Môžete si s ním písa , ale prenáša aj hlas (ak máte zvukovú<br />

kartu a mikrofón) alebo obraz (ak máte aj kameru).<br />

Celý systém sa síce dos podobá <strong>na</strong> programy, ako je ICQ,<br />

NetMeeting alebo Lotus Sametime, <strong>na</strong>dväzujú však <strong>na</strong>ò<br />

aj ïalšie možnosti.<br />

Predstavte si, že pracujete <strong>na</strong>d pripravovanou prezentáciou<br />

a jednoducho neviete, ako <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>pr. efekty<br />

<strong>na</strong> výmenu snímkok v programe PowerPoint. Požiadate<br />

preto o pomoc kolegu pripojeného <strong>na</strong> internet (v inej<br />

kancelárii alebo aj v úplne inom meste), ktorý je práve<br />

pri poèítaèi v sieti a je vám ochotný poradi . Doteraz<br />

vám mohol pomôc telefonicky alebo pomocou elektronických<br />

správ. Èasto sa stáva, že tento systém nestaèí a<br />

kolegova podpora sa konèí slovami: „To by som musel<br />

vidie .“ Teraz to <strong>na</strong>ozaj môže aj vidie , môže si totiž do<br />

ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> svojom poèítaèi prenies presný obraz vašej pracovnej<br />

plochy. V tomto okne vidí celú vašu pracovnú plochu<br />

(obraz sa prispôsobí aktuálnym rozmerom ok<strong>na</strong>), ako<br />

aj vaše pohyby myšou a zadávanie príkazov.<br />

O tom, že niekto si vytvoril kópiu vašej pracovnej plochy<br />

<strong>na</strong> svojom poèítaèi, ste, prirodzene, informovaní a<br />

môžete tomu zabráni . Môže však <strong>na</strong>sta situácia, že ani<br />

pomocou „zrkadlenia“ obrazu <strong>na</strong> kolegovom poèítaèi a<br />

jeho rád nebudete schopní realizova požadovanú èinnos<br />

. Existuje potom možnos , že sa celé riadenie vášho<br />

poèítaèa prenesie <strong>na</strong> kolegov poèítaè a on vykoná za vás<br />

celú prácu. V tomto prípade musíte pred odovzdaním<br />

riadenia <strong>na</strong> iný poèítaè s takýmto režimom súhlasi .<br />

Pohyby myšou a zadávanie príkazov z poèítaèa sa v<br />

tomto prípade realizujú z kolegovho poèítaèa, ale vykonávajú<br />

sa <strong>na</strong> vašom poèítaèi.<br />

Túto èinnos bude možné použi aj <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytnutie<br />

odbornej pomoci od firmy Microsoft. Pomocou služby<br />

Remote Assistance (Vzdialená pomoc) vám bude schopný<br />

podporný personál pomôc s akýmko¾vek problémom.<br />

Pravdepodobne však pôjde o platenú službu.<br />

Okrem toho systém Windows XP posilòuje aj pripojenie<br />

vzdialených používate¾ov. Ide <strong>na</strong>pr. o obchodných<br />

cestujúcich, ktorí majú možnos pripoji sa k operaènému<br />

systému <strong>na</strong> mater<strong>sk</strong>om pracovi<strong>sk</strong>u a tu využíva<br />

všetky prostriedky. Vzdialený používate¾ má možnos<br />

zobrazi si <strong>na</strong> svojom notebooku pracovnú plochu poèítaèa<br />

v práci a využíva všetky dostupné prostriedky.<br />

Tak môže <strong>na</strong>pr. vstupova do databáz, tlaèi výsledky<br />

svojej práce <strong>na</strong> vzdialených tlaèiaròach a pod. Na<br />

ochranu pred neoprávneným prístupom obsahuje<br />

Windows XP Internet Connection Firewall.<br />

TESTOVANIE A VYHODNOTENIE. Systém<br />

Windows XP Professio<strong>na</strong>l sme si vo verzii beta 2 <strong>na</strong>inštalovali<br />

aj v <strong>na</strong>šej redakcii. Použili sme pritom poèítaè s<br />

Zobrazenie uložených hudobných <strong>sk</strong>ladieb vo forme<br />

titulných obrázkov<br />

procesorom AMD Athlon 800 MHz, 10 GB di<strong>sk</strong>om, grafickou<br />

kartou od firmy 3dfx a kapacitou RAM 128 MB.<br />

V podstate sa potvrdili všetky uvedené vlastnosti. Ako<br />

sme už upozornili, v USA sme mali možnos pracova s<br />

novšou verziou tohto systému, ktorá zatia¾ nebola distribuovaná<br />

medzi testovacích používate¾ov.<br />

O stabilite operaèného systému zatia¾ nemá výz<strong>na</strong>m<br />

hovori , keïže ide o testovaciu verziu – v <strong>sk</strong>utoènosti<br />

nám vo verzii beta 2 „padal“ predovšetkým prehliadaè<br />

Internet Explorer 6.0. Kapacitu RAM 128 MB treba <strong>sk</strong>utoène<br />

považova za minimum, poèas testovania sme pridali<br />

ïalší modul a zvýšili kapacitu <strong>na</strong> 256 MB. Pri takejto<br />

kapacite pracoval systém Windows XP o poz<strong>na</strong>nie rýchlejšie.<br />

Pri <strong>na</strong>šich testoch sme Windows XP inštalovali <strong>na</strong><br />

anglickú verziu Windows 98. Inštalaèný program nám<br />

pritom ohlásil, že nebude podporova systém špeciálnych<br />

nástrojov ku grafickej karte (3dfx toolbox) a niektoré<br />

nástroje z balíka Norton Utilities 2000. Poèas inštalácie<br />

sme sa pripojili <strong>na</strong> internet a stiahli sme si aktualizované<br />

ovládaèe. Inštalácia trvala 65 minút, èo je dos dlho, a<br />

vyžiadala si tri resety poèítaèa. Od okamihu zadania produktového<br />

èísla prebiehala inštalácia bez <strong>na</strong>šej úèasti. Po<br />

jej <strong>sk</strong>onèení sme produkt aktivovali pomocou internetu v<br />

priebehu nieko¾kých sekúnd.<br />

S <strong>na</strong>inštalovaným operaèným systémom sme pracovali<br />

asi 20 dní. Na zmenený spôsob práce s používate¾<strong>sk</strong>ým<br />

prostredím si musíte zvyknú . Vcelku sa s novým<br />

prostredím dá pohodlne pracova . Rýchly prístup k aplikáciám<br />

z ¾avého ståpca jednoz<strong>na</strong>ène zrých¾uje rutinnú<br />

prácu.<br />

Na poèítaè s operaèným systémom Windows XP sme<br />

pripojili aj nieko¾ko <strong>na</strong>jnovších zariadení, ktoré sme<br />

mali <strong>na</strong> recenziu. Windows XP sa vždy uspokojil s ovládaèmi<br />

pre Windows 2000. Z aplikácií sme <strong>sk</strong>úsili<br />

používa rodinu Office XP, grafický editor Adobe<br />

Photoshop 6.0 a CorelDRAW 10. Rov<strong>na</strong>ko sme <strong>na</strong>inštalovali<br />

nieko¾ko hier. S prevádzkou týchto aplikácií zo<br />

stránky spo¾ahlivosti neboli žiadne problémy. Keïže<br />

kód testova-nej beta verzie nebol ešte optimalizovaný<br />

<strong>na</strong> výkonnos , neprekvapilo nás, že prevádzka týchto<br />

aplikácií bola o nieèo pomalšia, ako je to v prípade<br />

Windows 2000.<br />

Najdôležitejšie charakteristiky Windows XP:<br />

l dôraz <strong>na</strong> stabilitu operaèného systému<br />

l jednoduchos používania<br />

l úlohovo orientovaná ponuka<br />

l zvýšená bezpeènos , hlavne pri prístupe<br />

<strong>na</strong> internet<br />

l povinná aktivácia produktu<br />

l úplná kompatibilita s aplikáciami pre starší<br />

operaèný systém<br />

l podpora vzdialených používate¾ov<br />

l zlepšené vyh¾adávanie informácií<br />

l nový prístup k systému pomocníka a systému<br />

podpory<br />

Dobrou správou je, že už táto testovacia verzia Office<br />

XP Professio<strong>na</strong>l <strong>sk</strong>utoène podporuje sloven<strong>sk</strong>é prostredie<br />

v <strong>na</strong>stavení regiónu a rov<strong>na</strong>ko nie je problém so sloven<strong>sk</strong>ou<br />

klávesnicou. Testovacia verzia je tak úplne pripravená<br />

<strong>na</strong> používanie, ako sa Windows <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u èasto<br />

používa – v angliètine, ale so sloven<strong>sk</strong>ou klávesnicou a<br />

sloven<strong>sk</strong>ým regionálnym <strong>na</strong>stavením.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií operaèný systém bude podporova<br />

port FireWire (IEEE 1394) a 802.11 (bezdrôtové<br />

prepojenie siete), podpora USB vo verzii 2.0 je zatia¾<br />

otáz<strong>na</strong>. Dos prekvapivo však Windows XP nebude podporova<br />

technológiu Bluetooth. Na <strong>na</strong>šu otázku v tejto<br />

súvislosti sme dostali odpoveï, že Windows XP nebude<br />

podporova žiadnu technológiu, ktorá nie je dostatoène<br />

vy<strong>sk</strong>úšaná používate¾mi. Je to však pri<strong>na</strong>jmenšom paradoxné,<br />

keïže pri zrode tejto technológie stála práve<br />

firma Microsoft. Z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a je budúcnos technológie<br />

Bluetooth ve¾mi otáz<strong>na</strong>.<br />

Windows XP pod¾a nášho názoru predstavuje kombináciu<br />

operaèného systému Windows 2000 a Me a pribudli<br />

aj funkcie z iných operaèných systémov (<strong>na</strong>pr.<br />

opisované prepí<strong>na</strong>nie používate¾ov je už dlhší èas<br />

dostupné aj v systéme Linux). Ako sme už spomí<strong>na</strong>li,<br />

Windows XP tak predstavuje zlúèenie operaèného systému<br />

pre domácnos a <strong>na</strong> profesionálne použitie.<br />

Domnievame sa, že Windows XP bude dobrým operaèným<br />

systémom a bude ma úspech – oslovuje totiž<br />

široký okruh používate¾ov, s<strong>na</strong>ží sa ich zí<strong>sk</strong>a jednoduchos<br />

ou používania a širokou podporou multimédií. Na<br />

druhej strane stoja hardvérové požiadavky – 128 MB<br />

pod¾a nášho názoru <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ urèite nie je<br />

štandard. Dobrá rada <strong>na</strong> záver – kúpte si moduly RAM,<br />

pokia¾ sú ešte lacné. Po príchode Windows XP <strong>na</strong> trh asi<br />

zdražejú.<br />

Ce<strong>na</strong> operaèného Windows XP a ani ce<strong>na</strong> upgrade<br />

zatia¾ nebola stanovená. Èe<strong>sk</strong>á verzia tohto operaèného<br />

systému by mala by <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong> koncu roka 2001, termín<br />

sloven<strong>sk</strong>ej lokalizácie nebol zatia¾ presnejšie stanovený.<br />

Ondrej Macko, New York<br />

72 PC REVUE 8/2001


discreet edit 6.0<br />

Približne po pol druha roku uvádza firma<br />

DISCREET <strong>na</strong> trh novú verziu strihového<br />

softvéru EDIT VERSION 6.0. V porov<strong>na</strong>ní s<br />

predošlou verziou EDIT V.5.0 prišlo k<br />

mnohým zmenám a zlepšeniam. Úplnú<br />

verziu EDIT V6., ktorá sa dostala <strong>na</strong> trh<br />

koncom marca, predchádzala prelease<br />

verzia EDIT 6.0 Release Condidate 1. a<br />

<strong>na</strong>sledujúca recenzia bude zameraná predovšetkým<br />

<strong>na</strong> òu. V porov<strong>na</strong>ní s úplnou<br />

verziou 6.0, ktorú som mal možnos tiež<br />

vy<strong>sk</strong>úša , nedošlo k zásadným zmenám.<br />

Hlavné rozdiely oproti verzii 5.0 sú:<br />

1. Vertical editing<br />

2. Zlepšená integrácia Combustionu<br />

a pokroèilejší softvér firmy DISCREET,<br />

ako sú SMOKE a FIRE<br />

3. Zlepšená sie ová spolupráca<br />

4. Zlepšená podpora výstupu<br />

pre Publishing a Webstreaming<br />

5. Došlo k rozšíreniu podporovaným<br />

VGA adaptérom z jedného DigiDe<strong>sk</strong>top<br />

<strong>na</strong> ïalšie dve Matrox Millennium<br />

G 400 a G 450<br />

6. Zlepšenie v module Capture a Logging<br />

7. Nová funkcia Nesting TimeLines<br />

(možnos vytvárania vložených<br />

èasových osí)<br />

K hlavným zmenám oproti verzii 5.0. došlo<br />

predovšetkým pri funkciách Vertical editing,<br />

èo v praxi z<strong>na</strong>mená, že èasová os je<br />

ve¾mi podobná väèšine strihových softvérov,<br />

a to tak, že v èasovej osi sú stopy vidite¾né<br />

smerom zhora dolu a prázdne miesta<br />

<strong>na</strong> nich sú prieh¾adné. Takže cez ne vidie<br />

<strong>na</strong> stopy položené nižšie. Pri jednotlivých<br />

klipoch <strong>na</strong> èasovej osi sa dá <strong>na</strong>stavi<br />

¾ubovo¾ná prieh¾adnos . Je tu možnos<br />

využitia funkcie Nesting TimeLines, èo v<br />

praxi z<strong>na</strong>mená vytváranie èasových subosí,<br />

ktoré sa dajú v nových èasových osiach<br />

používa ako jednotlivé klipy. Všetky zmeny<br />

v týchto èasových subosiach sú automaticky<br />

updatované do týchto klipov. Do oblasti<br />

noviniek patrí i možnos vyvolávania testovacích<br />

signálov (farebné pruhy, èier<strong>na</strong> a<br />

zvukové tóny), a to kliknutím pravým tlaèidlom<br />

myši do prázdneho miesta v stope.<br />

Ïalšie možnosti ponúka zlepšená funkcia<br />

MotionControl, kde je teraz väèšia<br />

možnos <strong>na</strong>stavenia zmien rýchlosti, a to<br />

pomocou percentuálneho <strong>na</strong>stavenia pomocou<br />

FPS (Frames Per Second) a pomocou<br />

funkcie Time Warp, èo z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>stavenie<br />

priebehu zmien rýchlosti pomocou kriviek a<br />

keyframov, a mnoho ïalších pomocných <strong>na</strong>stavení.<br />

K zmenám dochádza i v module titulkovaèa.<br />

Teraz je súèas ou softvérového<br />

balíka titulkovaè Insriber Title Motion 4.2,<br />

ktorý oproti titulkovaèu Insriber CG,<br />

použitému vo verzii 5.0, prináša ve¾a zmien.<br />

Okrem rollu a crawlu je možné text aj<br />

¾ubovo¾ne animova a používa grafické<br />

polygóny, vopred pripravova logá a širšie<br />

sú aj možnosti v oblasti editácie textu,<br />

grafiky a log.<br />

Takisto sa zlepšila funkcia Media Ma<strong>na</strong>gement<br />

<strong>na</strong> znovu<strong>na</strong>beranie materiálu<br />

vo väèšej kvalite po ukonèení Offlinu <strong>na</strong><br />

prechod <strong>na</strong> Online. Ïalej bola zdoko<strong>na</strong>lená<br />

funkcia multikamery, <strong>na</strong>pr. funkcia<br />

Multicam Effect, kde je možné v reálnom<br />

èase zobrazi nieko¾ko kamier <strong>na</strong>raz i <strong>na</strong><br />

výstupnom monitore a kliknutím <strong>na</strong> jednotlivé<br />

okienka vybera ten správny záber.<br />

Integrácia Combustionu teraz podporuje<br />

prenos stôp <strong>na</strong>vrstvených v EDITe<br />

vrátane efektov a prechodov, ktoré boli <strong>na</strong><br />

ne použité, <strong>na</strong>pr. prelí<strong>na</strong>èky, timewarpy,<br />

farebné korekcie atï. Aj Render Engine<br />

bol doplnený o Batch render a ve¾a možností<br />

výstupu <strong>na</strong> použitie pre web streaming<br />

a publishing (nové kodeky a možnos<br />

zasielania vyrenderovaného náh¾adu <strong>na</strong> zadané<br />

emailové adresy). Pridala sa aj možnos<br />

prehliadnu si materiál ešte pred vyrenderovaním<br />

v prehliadaèi modulu Export.<br />

Èo sa týka hardvérovej podpory, teraz<br />

je možnos používa ïalšie dva adaptéry<br />

VGA Matrox Millennium G 400 a G 450<br />

(zatia¾ len v konfigurácii s DigiSuitom LE)<br />

oproti predchádzajúcej verzii, kde bol<br />

podporovaný len jeden adaptér Matrox<br />

DigiDe<strong>sk</strong>top, ktorého ce<strong>na</strong> je nieko¾konásobne<br />

vyššia. Bohužia¾, vo verzii s úplným<br />

DigiSuitom alebo s Targami je stále<br />

jediným podporovaným adaptérom Digi-<br />

De<strong>sk</strong>top.<br />

V module Capture a Logging je teraz<br />

podporovaný i prechod cez nulový Timecode,<br />

èo predchádzajúca verzia neumožòovala.<br />

Je možné aj uchováva predvýber<br />

materiálu, tzv. Log List <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie <strong>na</strong>beranie<br />

atï.<br />

Súèas ou softvéru je i samostatný Logger,<br />

ktorý sa dá <strong>na</strong>inštalova i <strong>na</strong> iné stanice<br />

<strong>na</strong> výrobu Log Listu, aby ste predvýberkou<br />

materiálu nemuseli za ažova strihovú<br />

stanicu s Editom, <strong>na</strong> ktorej môžete<br />

zároveò pracova . Softvér i <strong>na</strong>ïalej podporuje<br />

rov<strong>na</strong>ký hardvér (vyjmúc rozšírenie<br />

o G 400 a G 450), èo sú Matrox, Digi-<br />

Suite a Targy. Softvér sa dodáva v dvoch<br />

verziách: EDIT 6.0 a 6.0 PLUS. Edit 6.0<br />

PLUS ponúka oproti klasickej verzii <strong>na</strong>vyše<br />

možnos vstupu a výstupu štyroch zvukových<br />

kanálov, multikameru, podporu<br />

VST Audio Pluginov a nekomprimovanú<br />

kvalitu obrazu (len vo verzii s úplným<br />

DigiSuitom). Možnos animovania a keyframovania<br />

v grafickej stope (opä len s<br />

úplným DigiSuitom). Softvér sa dodáva v<br />

balíku, kde okrem Editu nájdete aj spomí<strong>na</strong>ný<br />

Inscriber TitleMotion 4.2, ïalej Edit<br />

Logger, Boris FX 5, Vortex 3D, Volume 1 a<br />

2, Edit Tutorial a Demo Cd Combustion.<br />

Èasová os môže obsahova až 99<br />

videostôp, 1 grafickú stopu, 1 DVE stopu a<br />

až 500 zvukových stôp, ktoré sa dajú v<br />

reálnom èase prehráva . Systémovo sú<br />

podporované dva streamy videa v reálnom<br />

èase + 1 grafická stopa + 1 DVE<br />

stopa. Na zobrazenia viacerých stôp v<br />

S O F T W A R E<br />

reálnom èase treba niektoré prechody a<br />

triky vyrenderova , prípadne použi Time-<br />

Line Nesting (vložené èasové osi). Do èasovej<br />

osi sa klipy vkladajú pomocou funkcie<br />

Record alebo pomocou Drag´n Drop. Je<br />

možné voli funkciu Insert alebo Over-<br />

Record (takisto známe ako Ripple/Nonripple).<br />

Vo funkcii Insert (Ripple) sa pri<br />

vložení alebo vyhodení klipu èasová os<br />

patriène predlžuje alebo <strong>sk</strong>racuje. Pri<br />

použití OverRecord sa dåžka èasovej osi<br />

nemení, ale buï sa daným klipom premaže<br />

existujúca, alebo vznikne medzera.<br />

Keï sa vám poèas striedania nieèo nepodarí,<br />

netreba veša hlavu, pretože systém<br />

ponúka neobmedzený poèet Undo až do<br />

chvíle, keï bola èasová stopa vytvorená. A<br />

keï Undo nie je možné, tak ste dopredu<br />

upozornení výstrahou, že po použití tejto<br />

operácie už Undo možné nie je. Pri práci<br />

sa dá tiež použi trojbodové èi štvorbodové<br />

strihanie. Pri trojbodovom si zvolíte In<br />

a Out buï pri vstupnom materiáli, alebo v<br />

èasovej osi a pri tom druhom len In alebo<br />

Out (BackTimed Edit) a aplikujete Record.<br />

Pri štvorbodovom zvolíte In a Out pri<br />

vstunom materiáli i <strong>na</strong> èasovej osi a<br />

vstupný materiál je patriène zrýchlený<br />

alebo spomalený, aby sa vošiel medzi<br />

tieto body s tým, že vás bude informova ,<br />

o ko¾ko bude daný klip spomalený alebo<br />

zrýchlený. Ïalej je možné použi Pro-Style<br />

Editing, keï spustíte <strong>na</strong>hrávanie tlaèidlom<br />

Control + R a vstupný materiál sa<br />

vám spriahne s materiálom v èasovej osi<br />

a ïalším stlaèením tlaèidla Control + R<br />

dôjde k odstrihu (dá sa použi len v móde<br />

Over Record). Dåžky klipov v osi sa<br />

dajú upravova buï ahaním za strihové<br />

miesto v ¾ubovo¾nom smere (pozor <strong>na</strong><br />

mód Insert/OverRecord), alebo jednoduchým<br />

zadaním, o ko¾ko framov chceme<br />

predåži èi <strong>sk</strong>ráti zaèiatok alebo koniec<br />

8/2001 PC REVUE 73


S O F T W A R E<br />

klipu (Head/Tail). Na presúvanie klipu pri<br />

väèšom množstve (nejde to, bohužia¾, ako<br />

v Smoke a Fire i „<strong>na</strong> pre<strong>sk</strong>áèku“) sa dá<br />

použi funkcia známa <strong>na</strong>pr. z textových<br />

editorov – Copy (Ctrl + C), Paste (Ctrl +<br />

V), Cut (Ctrl + X) – alebo sa dajú presúva<br />

jednotlivé klipy pomocou Drag´n Drop.<br />

Podporované sú aj tzv. Lcuts, kde sa dá<br />

<strong>na</strong>raz trimova obraz so zvukom, i keï<br />

<strong>na</strong>príklad zvuky presahujú cez obraz. Sú<br />

tu aj funkcie Slip/Slide, kde sa dajú jednotlivé<br />

klipy prerolova buï medzi strihmi,<br />

alebo v èasovej osi (bohužia¾, oproti<br />

Smoke alebo Fire sa nedá táto funkcia<br />

voli pri viacerých klipoch <strong>na</strong>raz). Takisto<br />

sa dá použi funkcia Trim, známa z iných<br />

editaèných softvérov, kde možno pridáva<br />

okná pomocou jogovania alebo zadávaním<br />

èíselných hodnôt. Pre lepšiu preh¾adnos<br />

sa dá èasová os zväèšova a<br />

zmenšova pomocou Zoomu, a to nielen<br />

ve¾kos èasového meradla, ale i jednotlivé<br />

stopy smerom <strong>na</strong>hor a dolu (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong><br />

lepšie zobrazenie WaveFormu). Dá sa tiež<br />

<strong>na</strong>voli , aby jednotlivé klipy v osi mali<br />

rôzne farby. A tie, ktoré sú synchrónne,<br />

majú rov<strong>na</strong>kú farbu. Dá sa <strong>na</strong>voli aj Picon<br />

View tak, aby pri každom strihu bolo zobrazené<br />

prvé a posledné okno daného<br />

klipu. Pri každom strihu sú, samozrejme,<br />

pre väèšiu preh¾adnos zobrazené In a Out<br />

Timecody tak recordu, ako i vstupných<br />

materiálov, prípadne dåžka (duration)<br />

alebo informácie o efektoch, <strong>na</strong>pr. zmeny<br />

rýchlostí. Keï sa zvuková stopa stane<br />

asynchrónnou, sèervená a <strong>na</strong>vyše nám<br />

podá informáciu, o ko¾ko okien je v asynchróne.<br />

Na zvukové stopy sa dajú aplikova<br />

VST Pluginy, <strong>na</strong>pr. kompresie, ekvalizácie<br />

atï. (len vo verzii EDIT PLUS). Dá sa<br />

takisto <strong>na</strong>hráva Voice Over priamo do<br />

èasovej osi. Prechody aplikované <strong>na</strong> èasovej<br />

osi sú väèšinou realtimové, ako prelí<strong>na</strong>èky,<br />

stieraèky a iné efekty (renderované<br />

sú väèšinou len pluginy). Všetky efekty<br />

aplikované <strong>na</strong> jednotlivé klipy sú takisto<br />

realtimové, <strong>na</strong>pr. farebná korekcia, strobo<br />

a motion control (zme<strong>na</strong> rýchlosti). Je tu i<br />

nová funkcia TimeWarp, kde sa dá meni<br />

a animova rýchlos klipu pod¾a kriviek.<br />

Prechodové efekty sa aplikujú ve¾mi jednoducho.<br />

Buï sa dá <strong>na</strong>voli jeden defaultný<br />

a potom sa aplikuje stlaèením príslušného<br />

tlaèidla, alebo sa vyberie zo zoz<strong>na</strong>mu,<br />

<strong>na</strong>stavia sa jeho hodnoty a jednoducho<br />

sa myšou pretiahne <strong>na</strong> dané strihové<br />

miesto. Priebehy všetkých efektov sa dajú<br />

animova . Výborne je riešená integrácia<br />

èasovej osi s Boris FX a Combustion.<br />

Stopy <strong>na</strong>vrstvené v èasovej osi sa prenesú<br />

buï do Combustionu, alebo do Boris FX.<br />

Do Combustionu je teraz už možné prenies<br />

stopy i s ich atribútmi, ako <strong>na</strong>pr.<br />

prelí<strong>na</strong>èky, farebné korekcie a Motion<br />

Control za použitia tzv. Template Style<br />

Work Space. Všetky trikové a iné úpravy<br />

sa <strong>na</strong>stavia v Combustione a výsledok sa<br />

potom renderuje až v EDITe. Pri použití<br />

klasickej cesty Non Template Style Work<br />

Space sa atribúty neprenášajú, museli by<br />

sa v EDITe <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vyrenderova , ale zasa<br />

sa prenáša pôvodná dåžka klipu i s ich<br />

presahmi, tak ako to bolo pri predchádzajúcej<br />

verzii EDITu a Effectu a Paintu.<br />

Výsledok po úpravách v Combustione sa<br />

musí renderova priamo v Combustione.<br />

Na úpravy v Combustione sa dajú využíva<br />

i iné stanice, zapojené do siete s<br />

EDITom. Navrstvené stopy sa tiež dajú<br />

prenies do pluginu Boris FX, ktorý je tiež<br />

ve¾mi dobrým efektovým nástrojom.<br />

Myslím si, že Combustion je ove¾a zaujímavejší<br />

už len preto, že má mnoho funkcií<br />

a modulov zhodných s inými zariadeniami<br />

od Discreet, ako sú Flame, Infermo,<br />

Smoke a Fire.<br />

Ïalšia zaujímavá funkcia je TimeLine<br />

Nesting. Na výrobu komplexnejších trikov<br />

sa dá používa táto funkcia vložených<br />

èasových osí. Èasovú os možno presunú<br />

do binu ako klip a dá sa používa v iných<br />

èasových osiach ako klip alebo je takisto<br />

možné èas èasovej osi presunú do Sub-<br />

Timeline, <strong>na</strong>pr. keï potrebujeme prehráva<br />

v reálnom èase zložito <strong>na</strong>vrstvené<br />

Timeline, èas tejto TimeLine si presunieme<br />

do Sub-Time Line, kde sa vyrenderujú,<br />

a potom vo vyššej TimeLine sa <strong>na</strong> ne môžu<br />

aplikova ïalšie triky. Všetky zmeny<br />

v Sub-Timeline sa automaticky updatujú<br />

v ich hlavných Timeline (niektoré zmeny<br />

treba prerenderova , aby boli vidite¾né v<br />

reálnom èase, a nie len poèas scrubovania).<br />

Takmer všetky <strong>na</strong>stavenia v èasových<br />

osiach a samotné osi vrátane Sub-<br />

Timeline sa dajú prenies <strong>na</strong> pokroèilejšie<br />

zariadenia firmy Discreet, ako sú Smoke a<br />

Fire. Takže EDIT 6.0 je ve¾mi zaujímavý<br />

produkt <strong>na</strong> prípravu i zložitých Offlinov<br />

pre Smoke a Fire. Takisto väèši<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavení<br />

z titulkovaèa TitleMotion a z Combustionu<br />

je prenosná <strong>na</strong> tieto systémy firmy<br />

Discreet. Èo sa týka EDLiek, EDIT vie importova<br />

a exportova s väèšinou existujúcich<br />

formátov vrátane Loglistov.<br />

Èasovú os je možné vyrenderova do<br />

širokej škály výstupných formátov, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> vypálenie <strong>na</strong> CD alebo <strong>na</strong> prípravy<br />

<strong>na</strong> DVD, <strong>na</strong>pr. MPEG 1, MPEG2, QUICK<br />

TIME a mnoho iných kodekov. Èasovú os<br />

možno takisto vyrenderova ako sekvenciu<br />

obrázkov pre grafiku, <strong>na</strong>pr. TGA, TIFF,<br />

JPEG a pod. Ïalej je potom možné renderova<br />

do rôznych formátov pre webstreaming,<br />

ako sú WMV, ASF alebo MPEG 4. V<br />

tomto module sa dá <strong>na</strong>stavi i Batch<br />

Render a necha to všetko vyrenderova<br />

až po <strong>sk</strong>onèení práce. Pri Export module<br />

možno tiež vyvola funkciu Preview a ešte<br />

pred vlastným renderingom si môžete<br />

prezrie , ako asi bude výsledok vyzera .<br />

Modul Print To Tape: <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie<br />

zostrihaných Timeline (dokonèených<br />

zostrihov <strong>na</strong> kazetu).<br />

Na kazetu sa bude <strong>na</strong>hráva od Timecodu<br />

<strong>na</strong>staveného v TimeLine, takže si ho<br />

tam musíte patriène upravi . Nahráva sa<br />

dá v štyroch módoch.<br />

1. Insert – zvolíte si stopy, video a audio 1<br />

– 4, do ktorých chcete insertova , a<br />

môžete zaèa . Môžete insertova hoci len<br />

èas èasovej osi, oz<strong>na</strong>èenú medzi In a Out.<br />

Ak sa chcete presvedèi , èi všetko prebehne<br />

bez problémov, môžete použi funkciu<br />

Preview a systém vám predvedie všetko<br />

vrátane 20-sekundového prerollu (bohužia¾,<br />

ve¾kos prerollu sa nedá meni , takže<br />

ostáva iba èaka 20 sekúnd).<br />

2. Assemble – <strong>na</strong> kazetu od daného Timecodu<br />

<strong>na</strong>strihne a potom <strong>na</strong>hráva do všetkých<br />

možných stôp vrátane timecodovej.<br />

3. Blank Tape Mode – je možné <strong>na</strong>hráva<br />

<strong>na</strong> úplne novú, ne<strong>na</strong>èernenú kazetu.<br />

4. Crash – zaène <strong>na</strong>hráva v Assembli od<br />

miesta, kde bola kazeta <strong>na</strong>stavená, len s<br />

tým rozdielom, že sa ne<strong>na</strong>strihne a zaène<br />

používa <strong>na</strong>posledy <strong>na</strong>èítaný Timecod.<br />

V Menu Print To Tape sa dá tiež <strong>na</strong>stavi<br />

Leader Timeline – je to èasová os, ktorá slúži<br />

ako zavádzacia, <strong>na</strong>pr. test (farebné pruhy/ 1<br />

kHz tón – pí<strong>sk</strong>anie), táto èasová os sa vytvorí<br />

ve¾mi jednoducho. Vyrobí sa nová èasová<br />

os, klikne sa pravým tlaèidlom myši do<br />

prázdneho miesta vo videostope a z ponuky<br />

sa vyberie <strong>na</strong>pr. Bars 75 % alebo 100 %,<br />

prípadne èier<strong>na</strong> atï. Kliknutím do zvukovej<br />

stopy sa zvolí generátor zvukových tónov s<br />

¾ubovo¾nou frekvenciou. Ïalej sa dá <strong>na</strong>stavi<br />

Trailer Black. Tam sa <strong>na</strong>staví dåžka èiernej,<br />

ktorú EDIT <strong>na</strong>hrá za programom. Pri systéme<br />

s kartami Targa sa dá takisto zapnú<br />

funkcia Burn-In, ktorá <strong>na</strong>hrá Timecod i do<br />

obrazu. Žia¾, nedá sa ako pri ostatných<br />

zariadeniach firmy Discreet <strong>na</strong>hráva od<br />

nulového Timecodu (nie je povolený prechod<br />

cez nulový Timecode).<br />

Èo sa týka inštalácie, nedochádzalo k<br />

väèším problémom. Keï sa postupuje<br />

pod¾a inštalaèného materiálu, treba <strong>na</strong>inštalova<br />

:<br />

l Windows NT 4 + Servise Pack 6A pre<br />

Matrox alebo SP 5 pre Targa (ale ja som<br />

<strong>sk</strong>úšal len DigiSuite LE)<br />

l Internet Explorer 5.01 (je súèas ou inštalaèného<br />

CD)<br />

l ovládaè VGA (v mojom prípade Matrox<br />

G 450) – odporúèam používa tie <strong>na</strong> inštalaènom<br />

CD s Editom, pretože s novšie<br />

dodávanými priamo s G 450 sú problémy<br />

l Sie ové karty (ak ich budete používa )<br />

l Nakonfigurova di<strong>sk</strong>y v Di<strong>sk</strong> Administratore<br />

l DigiUtils 4.1 (ovládaèe pre DigiSuite)<br />

l Nainštalova ich update a ich SP1 (všetko<br />

nájdete <strong>na</strong> inštalaènom CD Editu)<br />

ZÁVER. Myslím si, že EDIT 6.0, zvláš<br />

verzia PLUS, je ve¾mi výkonný offlinový a<br />

onlinový nástroj a v kombinácii s Combustionom<br />

i ve¾mi výkonný nástroj <strong>na</strong> výrobu<br />

nároèných trikov. Výpoèty <strong>na</strong> dualprocesorovom<br />

systéme s dvoma Pentiami III <strong>na</strong> 1<br />

GHz a 1 GB RAM sú ve¾mi rýchle a rýchlos<br />

výpoètov sa takmer vyrovná zariadeniam <strong>na</strong><br />

platforme SiliconGraphic, ako sú Smoke a<br />

Fire od Discreet.<br />

Martin Suja<br />

Minimálne požiadavky pod¾a výrobcu<br />

Matrox DigiSuite + DigiDe<strong>sk</strong>top, Matrox DigiSuite LE<br />

+ DigiDe<strong>sk</strong>top (alebo Matrox Millennium G 400 a G<br />

450). Obrazová kvalita max. 500 KB/ frame alebo<br />

nekomprimovaná kvalita pri úplnom DigiSuite (samozrejme<br />

DualStream), alebo Pi<strong>na</strong>cle Targa 2000 DTX,<br />

2000 RTX a 2000 SDX + DigiDe<strong>sk</strong>top a ako option<br />

Pin<strong>na</strong>cle Abekus 3D DVE Board. Kvalita max. 470<br />

KB/frame (Dual Stream)<br />

Ako minimum sa odporúèa Dual Pentium III <strong>na</strong> 400 MHz,<br />

256 MB RAM Windows NT4 service pack 6A pre Matrox<br />

a SP5 pre Targa. Výrobca odporúèa používa Dual<br />

Monitor. Softvér, samozrejme, pracuje bez problémov<br />

s jedným procesorom a s jedným monitorom. Ale jeho<br />

výkon sa nedá využi <strong>na</strong>plno. Ja som ho dokonca<br />

vy<strong>sk</strong>úšal pod Windows 2000 a takisto fungoval.<br />

Moja konfigurácia bola Matrox DigiSuite LE + Matrox<br />

Millennium G450 Dual Pentium 3 <strong>na</strong> 1 GHz , 1 GB<br />

RAM, 150 GB Video Drive, 20 GB Audio Drive, 20 GB<br />

System/Data Drive (4 GB/16 GB Partition, pretože MT4<br />

dovo¾ujú max. 4 GB Partition <strong>na</strong> systém).<br />

74 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Sharewarové okienko<br />

Zaiste už mnohí z èitate¾ov vlastnia linku ISDN a<br />

spolu s modemom dostali nejaký program <strong>na</strong> telefonovanie<br />

èi faxovanie s využitím poèítaèa. Takisto<br />

nemožno pochybova o tom, že ste si už vy<strong>sk</strong>úšali aj niektorý<br />

zo širokej ponuky programov <strong>na</strong> internetové telefonovanie.<br />

Dnes by som rád v rámci pravidelnej rubriky o virtuálnych zariadeniach<br />

predstavil program PC-Telephone, ktorý predstavuje<br />

vydarenú kombináciu oboch spomí<strong>na</strong>ných virtuálnych telefónnych<br />

prístrojov. S jediným programom tak môžete obsiahnu všetky<br />

možné kombinácie telefónneho èi faxového spojenia z poèítaèa<br />

<strong>na</strong> druhý poèítaè alebo obyèajný telefónny èi faxový prístroj.<br />

Keï som v PCR è. 6/2001 predstavoval program Eye on site,<br />

netušil som, že v tom istom èase sa rodí obdobný – a treba poveda<br />

, že výkonnejší a lacnejší – sloven<strong>sk</strong>ý a<strong>na</strong>lóg tohto programu<br />

pod názvom PingTime. Som ve¾mi potešený možnos ou predstavi<br />

vám tento program. Predstavíme si aj užitoèný program Label<br />

Magic, urèený <strong>na</strong> tvorbu a tlaè štítkov èi nálepiek s èiarovým<br />

kódom. Použitie programu je vhodné <strong>na</strong>jmä pri oz<strong>na</strong>èovaní<br />

tovaru vyrábaného v menších sériách, resp. v prípade, keï sa<br />

obsah štítkov v závislosti od èasu, dátumu, série a podobne<br />

modifikuje, èo vyluèuje hromadnú tlaè jednotných štítkov štandardnou<br />

tlaèiaren<strong>sk</strong>ou technológiou. Pokia¾ stojíte pred úlohou<br />

jednotným spôsobom upravi èi konvertova väèšie množstvo<br />

obrázkov v rozumnom èase, použitie štandardných grafických<br />

editorov <strong>na</strong> realizáciu tejto transformácie súbor po súbore nie je<br />

<strong>na</strong>priek ich výkonnosti dobrá vo¾ba. Na takéto úèely je vhodnejší<br />

špecializovaný program, <strong>na</strong>pr. Advanced Batch Converter.<br />

Formát PDF netreba zaiste èitate¾om osobitne predstavova .<br />

Tento pôvodne interný formát aplikácie Adobe Acrobat sa dnes<br />

stáva ve¾mi populárnym aj vzh¾adom <strong>na</strong> existenciu freeware<br />

prehliadaèa (Adobe Acrobat Reader) pre Windows, resp. dostupnos<br />

obdobných prehliadaèov pre platformy MacOS, Linux a<br />

ïalších. Medzi základné výhody formátu PDF oproti formátu<br />

HTML možno zaradi <strong>na</strong>jmä <strong>sk</strong>utoènos , že vzh¾ad dokumentu<br />

nezávisí od typu prehliadaèa a zachováva pôvodné formátovanie,<br />

fonty a pod. Oproti súborom PostScript zase zabezpeèuje<br />

podporu hyperlinkov a má aj ïalšie výhody, <strong>na</strong>jmä èo sa týka<br />

jeho použitia v rámci webových stránok. Jednou z prekážok<br />

jeho širšieho používania je zaiste aj ce<strong>na</strong> originálneho programu<br />

<strong>na</strong> jeho vytváranie od firmy Adobe. Ïalší predstavený program<br />

pdf Factory je v tomto smere svojou výkonnos ou aj cenou<br />

vhodnou alter<strong>na</strong>tívou.<br />

Máte <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u ISO obraz CD-ROM média a potrebujete<br />

z neho zí<strong>sk</strong>a jeden jediný súbor a chcete sa vyhnú nutnosti<br />

<strong>na</strong>pa¾ova preto celé médium? Chcete vytvori zálohu pevného<br />

di<strong>sk</strong>u v momente, keï vám operaèný systém a všetky potrebné<br />

aplikácie fungujú, a vráti sa k nej v prípade núdze (a vyhnú<br />

sa tak potrebe kompletnej reinštalácie systému)? Ste poèítaèový<br />

správca a šéf od vás práve požaduje inštalova operaèný systém<br />

a nieko¾ko aplikaèných programov <strong>na</strong> 25 identických poèítaèoch<br />

a vy pri tom nechcete strávi mlados ? Potom je pre vás vhodným<br />

riešením program Undi<strong>sk</strong>er.<br />

PC-Telephone v3.5<br />

Opis: Všestranný nástroj pre Win9x/Me/NT/2000 <strong>na</strong> hlasovú,<br />

faxovú a dátovú komunikáciu cez linku ISDN a rôzne<br />

typy internetového/intranetového pripojenia<br />

Vlastnosti:<br />

n v prípade, že poèítaè je pripojený cez CAPI 2.0 kompatibilný<br />

modem ISDN, program umožòuje simulova všetky funkcie<br />

ISDN telefónneho aparátu a faxu, a teda realizova obojsmerné<br />

hlasové a faxové spojenie s druhým úèastníkom,<br />

vybaveným ¾ubovo¾ným typom telefónneho, resp. faxového<br />

prístroja (resp. poèítaèom s <strong>na</strong>inštalovaným programom obdobného<br />

druhu). Po predvolenom èase vyzváòania je možné<br />

prehra hlasový odkaz. Telefónny hovor je možné <strong>na</strong>hra do<br />

súboru. Samozrejmos ou je podpora všetkých dostupných<br />

doplnkových služieb, ako je <strong>na</strong>pr. CLIP/CLIR, presmerovanie<br />

hovorov, konferenèné hovory a pod. Telefónne aj faxové spojenia<br />

<strong>na</strong> predvolené èísla je možné vopred <strong>na</strong>èasova . O u<strong>sk</strong>utoènených<br />

aj zmeškaných hovoroch sa vedie záz<strong>na</strong>m.<br />

Program obsahuje prezeraè faxových správ <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa<br />

s možnos ou tlaèe. Doplòme ešte, že pri tomto druhu<br />

spojenia sa volaný úèastník identifikuje štandardným telefónnym<br />

èíslom a aj takto realizovaný telefón/fax je (samozrejme,<br />

za predpokladu, že poèítaè je zapnutý) dostupný po<br />

<strong>na</strong>volení príslušného telefónneho èísla<br />

n v prípade, že poèítaè je pripojený <strong>na</strong> linku ISDN a súèasne<br />

je pripojený <strong>na</strong> internet (resp. je <strong>na</strong> internet pripojený<br />

iným spôsobom – pevnou linkou alebo a<strong>na</strong>lógovým modemom<br />

cez obyèajnú telefónnu linku), program umožòuje<br />

komunikáciu cez internet/intranet s iným poèítaèom, vybaveným<br />

kompatibilným programom, prièom jednotliví úèastníci<br />

sú identifikovaní svojou adresou IP. V tomto zmysle<br />

môže program (za predpokladu, že všetky relevantné poèítaèe<br />

sú pripojené <strong>na</strong> lokálnu sie ) <strong>na</strong>hradi poboèkovú ústredòu.<br />

Program umožòuje využi výrobcom programu budovanú<br />

sie brán medzi internetom a telefónnymi linkami v 240<br />

krajinách <strong>na</strong> medzištátne telefónne a faxové spojenie za<br />

cenu internetového spojenia. Program sám umožòuje realizova<br />

funkciu brány medzi internetom a linkou ISDN, takže<br />

je možné prichádzajúci internetový hovor presmerova <strong>na</strong><br />

zvolené telefónne èíslo<br />

n program umožòuje realizova aj funkciu hlasovej pošty,<br />

ktorá umožòuje zanecha hlasový odkaz definovaným<br />

úèastníkom, resp. prijíma od nich odkazy, ktoré potom<br />

možno dia¾kovo prehráva (podobne, ako je to pri obyèajných<br />

telefónnych záz<strong>na</strong>mníkoch)<br />

n program umožòuje obojsmerný prenos binárnych súborov<br />

s možnos ou <strong>na</strong>èasovania prenosu<br />

Autor: Cydoor Technologies, Izrael<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná kópia obsahuje<br />

reklamného klienta a je funkène obmedzená<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.pc-telephone.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/pcteleph.exe<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 59 USD<br />

PingTime v1.20<br />

Opis: program pre Win9x/NT/2000 <strong>na</strong> kontrolu dostupnosti<br />

preddefinovaných internetových serverov<br />

Vlastnosti:<br />

n program umožòuje v <strong>na</strong>stavených èasových intervaloch<br />

(1 – 720 min.) vykonáva prostredníctvom protokolu PING<br />

kontrolu dostupnosti preddefinovaných adries IP; v prípade,<br />

ak sa <strong>na</strong> kontrolovanej adrese <strong>na</strong>chádza HTTP, FTP, SMTP alebo<br />

POP3 server, program umožòuje <strong>sk</strong>ontrolova aj jeho funkènos<br />

; pri zadávaní adries serverov je možné použi priamo<br />

adresu IP v èíselnom tvare alebo štandardný zápis URL, prièom<br />

je dostupná funkcia <strong>na</strong> jeho konverziu do èíselného tvaru<br />

n v prípade, že program zistí, že niektorý poèítaè z definovaného<br />

zoz<strong>na</strong>mu nie je dostupný, resp. <strong>na</strong> òom nefunguje<br />

niektorá z kontrolovaných služieb, upozorní správcu pomocou<br />

zobrazenia výstražného ok<strong>na</strong>, prehratím zvukového signálu<br />

zo súboru WAV, odoslaním emailovej správy <strong>na</strong> definovanú<br />

adresu, zaslaním SMS správy a/alebo spustením externého<br />

programu <strong>na</strong> vyriešenie vzniknutej situácie<br />

Bookmark Wizard – konvertor<br />

ob¾úbených položiek do HTML<br />

Ob¾úbené položky, v anglickom origináli Favorites, by<br />

mal poz<strong>na</strong> každý správny užívate¾ nielen operaèného<br />

systému, ale aj väèšiny dnešných programov, ktoré<br />

prácu s nimi umožòujú. Výhodou týchto položiek je<br />

zrýchlenie práce s èasto používanými súbormi, prístupu<br />

<strong>na</strong> pravidelne <strong>na</strong>vštevované servery, automatizácia<br />

obslužných èinností a podobne. Nasledujúce riadky sa<br />

budú venova zložke Ob¾úbené, ktorú nájdeme v rovnomennom<br />

menu <strong>na</strong>jpoužívanejšieho internetového<br />

prehliadaèa MS Internet Explorer. Nezriedka sa stáva<br />

(typickým príkladom je preinštalácia systému alebo<br />

samotného programu), že potrebujeme všetky èi niektoré<br />

zložky uloži <strong>na</strong> ïalšie použitie. Ako však <strong>na</strong> to?<br />

Okrem klasického <strong>sk</strong>opírovania zložky Ob¾úbené v adresári<br />

Windows <strong>na</strong> iné miesto sa ponúka vyspelejšie<br />

riešenie v podobe programu Bookmark Wizard.<br />

Hlavnou úlohou freewarovej aplikácie pochádzajúcej z<br />

ïalekého Estón<strong>sk</strong>a je vygenerovanie jediného súboru<br />

HTML, v ktorom budú obsiahnuté všetky vyselektované<br />

odkazy zo zložky Favorites.<br />

Práca s jednoduchým nástrojom prebieha v piatich<br />

základných krokoch formou èarodejníka, prièom kroky<br />

môžu, ale aj nemusia <strong>na</strong> seba <strong>na</strong>dväzova . Prvé okno je<br />

venované uvítacím informáciám s priamym prechodom<br />

<strong>na</strong> WWW stránku autorov. Na druhej karte<br />

vyberáme zdrojový adresár, z ktorého má generátor<br />

HTML èerpa – zvyèajné (už predvolené) <strong>na</strong>stavenie je v<br />

podobe Windows\Ob¾úbené položky a cie¾ový HTML<br />

súbor (boorkmark.htm). Tretia karta slúži <strong>na</strong> špecifikáciu<br />

názvu WWW stránky a výber typu písma.<br />

Zaškrtnutím políèka Show actual URL after site <strong>na</strong>me<br />

pripojíme k názvom, ktoré nám možno už ani niè<br />

nehovoria, WWW adresy. V predposlednom kroku<br />

vyberieme farby k odkazom (<strong>na</strong>vštívený, ne<strong>na</strong>vštívený,<br />

text) a <strong>na</strong>koniec webovú stránku vygenerujeme a<br />

testujeme v Internet Exploreri.<br />

Vo¾ba Options rozširuje možnosti èarodejníka o definovanie<br />

zložiek, ktoré sa majú pri generovaní ignorova<br />

, a tvorbu šablón – uložených <strong>na</strong>stavení s príponou<br />

BWS, <strong>na</strong> základe ktorých budeme v budúcnosti<br />

pracova .<br />

Aplikácia sa môže sta užitoènou pomôckou všade<br />

tam, kde treba nieèo generova alebo zálohova . Okrem<br />

jednoduchosti ovládania, ktoré musí zvládnu ¾avou<br />

zadnou aj úplný zaèiatoèník, kladne hodnotím aj nízke<br />

nároky <strong>na</strong> hardvér – program zaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u 630 KB,<br />

prièom základným operaèným systémom je akýko¾vek<br />

32-bitový Windows. Naopak, jedinou nevýhodou je nepodporovanie<br />

alter<strong>na</strong>tívnych prehliadaèov.<br />

Hodnotenie:<br />

J Užitoènos<br />

J Ce<strong>na</strong><br />

L Podporuje len MSIE<br />

Kontakt: <strong>www</strong>.moonsoftware.com<br />

Typ: freeware<br />

Martin Kováè<br />

8/2001 PC REVUE 75


S O F T W A R E<br />

n záz<strong>na</strong>my o kontrole sú protokolované v štruktúrovanom<br />

textovom súbore, èlenenom pod¾a èasu a kontrolovaných<br />

adries; kontrolný protokol je možné prezera priamo<br />

z prostredia programu, resp. z ¾ubovo¾ného externého<br />

textového prezeraèa<br />

n kontrolu vybraných serverov je možné doèasne pozastavi<br />

bez ich vymazania zo zoz<strong>na</strong>mu kontrolovaných serverov<br />

Autor: Miroslav Mrázik, SR<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia je obmedzená<br />

<strong>na</strong> sledovanie 2 adries<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.mms.ca<strong>na</strong>ris.<strong>sk</strong><br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/pingtime.zip<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 500 Sk + DPH<br />

Label Magic v1.20<br />

Opis: nástroj pre Win9x/NT/2000 <strong>na</strong> tvorbu nálepiek a štítkov<br />

s podporou èiarového kódu<br />

Vlastnosti:<br />

n program obsahuje WYSIWYG textovo-grafický editor<br />

umožòujúci vytvori èiernobiele alebo farebné nálepky,<br />

štítky èi cenovky definovaného rozmeru (k dispozícii je<br />

pravítko a mriežka s podporou imperiálnych aj metrických<br />

mier) obsahujúce rôzne položky – texty, geometrické<br />

útvary, obrázky alebo samotný èiarový kód; pri jednotlivých<br />

položkách je obyèajne podporovaná funkcia<br />

zoraïovania (do rohu alebo vertikálne, resp. horizontálne),<br />

rotácie (po 90 stupòoch) a transparentnosti (okrem<br />

samotného èiarového kódu)<br />

n podpora èiarového kódu v numerických formátoch<br />

UPC A, UPC E, UPC 2,5, EAN 13 a EAN 8, alfanumerických<br />

formátoch Code 39, Code 39 ext., Code 93, Code 128 a<br />

EAN 128, resp. špeciálnych formátov Postnet 5, 9 a 11<br />

n text, resp. èiarový kód sa môže vytvára z fixného alfanumerického<br />

re azca v kombinácii s po¾om generovaným<br />

<strong>na</strong> základe definovanej èíselnej postupnosti, aktuálneho<br />

èasu a/alebo dátumu, resp. údajov importovaných<br />

prostredníctvom textového súboru z iných aplikácií (Excel,<br />

Access a pod.)<br />

Autor: John Denny, Ichiku Software<br />

Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia je obmedzená <strong>na</strong> 15 dní<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.digitalcandle.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/lbmag120.exe<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 25 USD<br />

Advanced Batch Converter v3.1<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> konverziu rôznych formátov grafických<br />

súborov pre Win9x/Me/NT/2000<br />

Vlastnosti:<br />

n štandardná práca v grafickom prostredí (úprava a konverzia<br />

súbor po súbore), práca v dávkovom režime (<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

súborov <strong>na</strong>raz), resp. väèšinu funkcií je možné ovláda<br />

aj z príkazového riadka<br />

n import súborov vo viac ako 40 formátoch, zahàòajúcich<br />

štandardné bitmapové formáty (BMP, JPG, GIF, PNG a<br />

TIF), Windows formáty (CUR, ICO, EMF a WMF), Kodak<br />

Photo CD formát, Autode<strong>sk</strong> formáty PIC a CEL, Adobe<br />

Photoshop formáty PSD a PDD, Paint Shop Pro formát a<br />

mnoho ïalších<br />

n export do formátov BMP, JPG, GIF, PNG, PCX, TGA, PCC,<br />

TIF, ICO, WMF a EMF<br />

n podpora práce s pamä ovou schránkou; základné grafické<br />

operácie zahàòajú rotáciu, preklopenie, výrez,<br />

zmenu mierky a základné filtre<br />

Autor: Gold-Software, USA<br />

Štatút programu: shareware, 30-dòová <strong>sk</strong>úšobná doba<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.gold-software.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/abc31.zip<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 30 USD, resp. 40 EUR<br />

76 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

pdf Factory v1.00<br />

Opis: nástroj pre Win9x/Me a WinNT/2000 <strong>na</strong> tvorbu dokumentov<br />

vo formáte PDF<br />

Vlastnosti:<br />

n program funguje ako virtuálny tlaèiaren<strong>sk</strong>ý ovládaè,<br />

ktorý umožòuje spracova grafický/textový výstup z<br />

¾ubovo¾nej aplikácie Windows, vybavenej funkciou tlaèe;<br />

vytvorený dokument PDF obsahuje všetky informácie o<br />

použitých fontoch a formátovaní dokumentu, èo zabezpeèuje<br />

zhodnos jeho vzh¾adu s pôvodným dokumentom<br />

pri prezeraní, resp. tlaèi príslušným typom prehliadaèa;<br />

program vzh¾adom <strong>na</strong> princíp svojej práce umožòuje<br />

vytvori jeden spoloèný dokument PDF, obsahujúci výstupy<br />

z rôznych aplikácií<br />

n program po<strong>sk</strong>ytuje možnos prezrie dokument urèený<br />

<strong>na</strong> konverziu v preview okne, resp. ešte pred samotným<br />

uložením <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> <strong>sk</strong>ontrolova jeho vzh¾ad pri<br />

použití externého PDF prehliadaèa, ako aj posla ho<br />

e-mailom <strong>na</strong> urèenú adresu; je možné vylúèi zo spracovania<br />

nežiaduce strany, zmeni množinu použitých fontov<br />

a až takto upravený dokument uloži <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong><br />

vo formáte PDF<br />

n v kombinácii s programom FinePrint (od tých istých<br />

autorov) umožòuje aplikova vodotlaè, hlavièku, vytvára<br />

predlohu <strong>na</strong> tlaè brožúr a tlaèi 2, 4 èi 8 strán <strong>na</strong> jeden<br />

papier formátu A4<br />

n v príprave je podpora stredoeuróp<strong>sk</strong>ych a ázij<strong>sk</strong>ých<br />

fontov<br />

Autor: FinePrint Software, LLC<br />

Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia umiestòuje<br />

v spodnom riadku vytváraného dokumentu reklamný text<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.fineprint.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utiltext/fpp100.exe<br />

(Win9x/Me verzia), ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utiltext/fppnt100.exe<br />

(WinNT/2000 verzia)<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 39,95 USD<br />

Registrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

Undi<strong>sk</strong>er v1.0<br />

Opis: nástroj pre Win9x/Me/NT/2000 <strong>na</strong> tvorbu a manipuláciu<br />

s obrazmi CD-ROM di<strong>sk</strong>ov, pevných di<strong>sk</strong>ov, di<strong>sk</strong>iet,<br />

Iomega ZIP a iných výmenných médií<br />

Vlastnosti:<br />

n program umožòuje vytvori obraz di<strong>sk</strong>ového média, èo<br />

je súbor obsahujúci všetky informácie o pôvodom di<strong>sk</strong>u<br />

(boot sektor, FAT, adresárová štruktúra, súbory); z takto<br />

vytvoreného obrazu média potom možno vytvára<br />

¾ubovo¾né množstvo jeho identických kópií, resp. je<br />

možné <strong>na</strong> danom médiu obnovi jeho pôvodný stav; v<br />

prípade CD-ROM médií je potrebné <strong>na</strong> zápis dát použi<br />

príslušný typ <strong>na</strong>pa¾ovacieho programu<br />

n podpora súborových systémov FAT 12, FAT 16 a FAT 32<br />

(v príprave je aj NTFS), ako aj CD-ROM systémov ISO-9660,<br />

RockRidge ISO, Joliet ISO, El Torito (bootovate¾né CD-<br />

ROM) a Hybrid CD<br />

n podpora obrazov v štandardnom formáte IMA/IMG (vytvárané<br />

programom WinImage èi HD Copy Pro v3.0 a<br />

vyššie), XDF (IBM OS/2 formát), resp. CD-ROM obrazov<br />

vo formáte ISO a NRG (pochádzajúceho z programu<br />

Nero Burning ROM); v rámci podporovaných formátov<br />

je možné s obrazom <strong>na</strong>rába ako s archívom v niektorom<br />

z komprimaèných programov s podporou technológie<br />

drag and drop; je teda možné prezera a extrahova<br />

zvolené súbory <strong>na</strong> lokálny di<strong>sk</strong>, resp. iné di<strong>sk</strong>ové<br />

médium<br />

n je možné vytvára obrazy aj z poškodených médií a zachráni<br />

tak nepoškodené (menej poškodené) èasti adresárov<br />

a súborov.<br />

Autor: MinorMind Software, Ru<strong>sk</strong>o<br />

Štatút: shareware, 30-dòová <strong>sk</strong>úšobná doba<br />

Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.undi<strong>sk</strong>er.com<br />

Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/und<strong>sk</strong>10.zip<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 27 USD<br />

Peter Hubin<strong>sk</strong>ý<br />

Ïalšie recenzie<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe<br />

RUBRIKA GAMESY:<br />

Battle Realms – fantasy realtime stratégia<br />

Code<strong>na</strong>me: Outbreak – boj s nepriate¾<strong>sk</strong>ými<br />

mimozemš anmi<br />

BigWorld: Citizen Zero – on line RPG hra<br />

Planetside – on line strie¾aèka<br />

Cross Gate – fantasy strihnutá Orientom<br />

Asherons Call: Dark Majesty – datadi<strong>sk</strong><br />

rozširujúci možnosti hry EverQuest Shadows<br />

of Lucin<br />

F1 2001 – aktuálne vydanie pretekov<br />

Formuly 1<br />

Spider Man – nová akèná adventúra<br />

Max Payne – <strong>na</strong>jnovšie informácie<br />

Disciples 2 – pokraèovanie fantasy<br />

stratégie<br />

Jedi Outcast: Jedi Knight II - úspešná<br />

3D hra<br />

F1 Ma<strong>na</strong>ger – poh¾ad do zákulisia<br />

a mnohé ïalšie ….<br />

RUBRIKA SHAREWARE:<br />

LuraWave Smart Compress – prekoná<br />

LWF konkurenèný JPEG?<br />

Characteristica – náhradník za Mapu<br />

z<strong>na</strong>kov<br />

FreeAmp – MP3 aj pod Linuxom<br />

Cool Mouse 3.4 – využime <strong>na</strong>šu myš<br />

<strong>na</strong>plno<br />

Arles Image Web Page Creator – pracujme<br />

s obrázkami jednoduchšie<br />

Bookmark Wizard – konvertor ob¾úbených<br />

položiek do HTML<br />

He! 32-bit – èe<strong>sk</strong>ý HTML editor<br />

RadLight Player 3 – prehrávame a titulkujeme<br />

HTML NotePad – freewarový HTML editor<br />

Frigate – alter<strong>na</strong>tíva pre Windows<br />

Commander<br />

Bonzi Buddy – virtuálny priate¾ prichádza...<br />

MR Tech Systray – ovládajte Windows<br />

z panela úloh<br />

JASC Media Center Plus 3 – multimediálne<br />

súbory pod kontrolou<br />

Split the File, Splitter Upper – rozde¾ovanie<br />

a spájanie súborov hraèkou<br />

Active De<strong>sk</strong>top Wallpaper 1.1 – vytvorme<br />

si interaktívnu tapetu<br />

Melody – kvalitný audioprehrávaè<br />

UltraEdit 8.10 – textový editor pre programátorov<br />

Black Screen – uzamknite svoj de<strong>sk</strong>top<br />

a mnohé ïalšie ….<br />

8/2001 PC REVUE 77


S O F T W A R E<br />

Aj tento mesiac som si pre vás pripravil až 8 programov,<br />

ktoré vám azda u¾ahèia prácu <strong>na</strong> poèítaèi. Tým<br />

prvým je DoubleDe<strong>sk</strong>top, urèený <strong>na</strong> zdvojnásobenie<br />

kapacity pracovnej plochy. Background Scroller, tak sa volá druhý<br />

predstavovaný program, ktorý sa stará o to, aby sa vám nikdy<br />

neznudilo pozadie vašej pracovnej plochy a de<strong>sk</strong>topu. Pri prevode<br />

grafických formátov <strong>na</strong> starú dobrú textovú grafiku urèite<br />

využijete tretí recenzovaný program s názvom ASCII Pic. PAW-<br />

Clock je názov štvrtého programu, ktorý je šikovnou náhradou<br />

štandardných hodín vo Windows. Ak si chcete by istí, že vaše<br />

dáta boli <strong>na</strong>ozaj z poèítaèa odstránené, urèite siahnite po piatom<br />

recenzovanom programe s názvom NecroFile, ktorý vaše dáta<br />

vymaže definitívne. FreeMem je malièká, ale ve¾mi užitoèná utilitka,<br />

ktorá vám preèistí pamä RAM. V poradí siedmym recenzovaným<br />

programom je ConTEXT, kvalitný textový editor, vhodný<br />

aj pre programátorov. No a poslednou aplikáciou v tomto okienku<br />

je Cool Page, <strong>sk</strong>velý WYSIWYG editor stránok HTML pre zaèiatoèníkov.<br />

Medzi jeho výhody patrí jednoduché ovládanie a profesionálny<br />

výstup. To by bolo <strong>na</strong> tento mesiac všetko a mne neostáva<br />

niè iné než popria vám príjemné èítanie a požiada vás, aby<br />

ste mi <strong>na</strong>písali, ak poznáte nejaký dobrý program alebo ste nebodaj<br />

jeho autorom a chcete, aby sa tu objavil. Píšte <strong>na</strong> adresu mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>,<br />

rád prijmem vaše nápady a podnety.<br />

DoubleDe<strong>sk</strong>top<br />

Majitelia 15- a menejpalcových monitorov mi dajú za pravdu,<br />

že miesta <strong>na</strong> pracovnej ploche je niekedy až zúfalo málo.<br />

A to <strong>na</strong>jmä vtedy, ak máte otvorených 10 okien s internetovým<br />

prehliadaèom a ešte pár ïalších programov. No nejde<br />

len o ve¾kos pracovnej plochy, ale aj o jej preh¾adnos .<br />

Všeobecne platí, že èím viac otvorených okien, tým menší<br />

preh¾ad v nich máte. A práve pre takéto situácie je tu program<br />

DoubleDe<strong>sk</strong>top. Ako už jeho názov <strong>na</strong>povedá, jeho funkciou<br />

bude zdvojnásobenie de<strong>sk</strong>topu, teda pracovnej plochy.<br />

A ako to program robí? Celkom jednoducho, po svojom spustení<br />

vytvorí ešte jednu virtuálnu pracovnú plochu, ktorá je<br />

však vlastnos ami <strong>na</strong>vlas zhodná s tou originálnou. A vy sa<br />

potom medzi týmito dvoma plochami môžete prepí<strong>na</strong> a v<br />

každej nezávisle pracova . A musíte uz<strong>na</strong> , že <strong>na</strong> dva de<strong>sk</strong>topy<br />

sa toho už zmestí viac. Program sa ovláda jednoducho,<br />

po svojom spustení ho <strong>na</strong> paneli úloh zastupuje malá ikonka<br />

tvaru šípky, ktorá je zároveò aj prepí<strong>na</strong>èom medzi oboma<br />

de<strong>sk</strong>topmi. A èo sa týka <strong>na</strong>stavenia, môžete v prostredí programu<br />

<strong>na</strong>voli vzh¾ad oboch de<strong>sk</strong>topov, a to tak, že im <strong>na</strong>stavíte<br />

farbu textu pre ikony, ich pozadie, ako aj pozadie pracovnej<br />

plochy. Zaujímavým <strong>na</strong>stavením je aj <strong>sk</strong>rytie všetkých<br />

ikon <strong>na</strong> pracovnej ploche. A èo sa týka zjednodušenia<br />

ovládania, ponúkne vám program <strong>na</strong>definova klávesovú<br />

<strong>sk</strong>ratku, ktorá vás bude medzi oboma de<strong>sk</strong>topmi prepí<strong>na</strong> .<br />

Názov: DoubleDe<strong>sk</strong>top<br />

Ve¾kos : 209 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.fatfreesoft.com<br />

Background Scroller<br />

Používate <strong>na</strong> pozadí vašej pracovnej plochy obrázok <strong>na</strong> jej<br />

spestrenie? Je síce pravda, že táto drobnos vie systému<br />

trošku ubra <strong>na</strong> výkone, ale <strong>na</strong> druhej strane je potom<br />

pracovná plocha aspoò trochu prívetivejšia. Ale nech je<br />

<strong>na</strong> nej akýko¾vek dobrý obrázok, po èase (mne <strong>na</strong>príklad<br />

už po polhodine) sa pozeranie <strong>na</strong>ò tak èi tak znudí. Vtedy<br />

by bolo <strong>na</strong>jlepšie ho vymeni , ale to dá pomerne ve¾a<br />

práce, <strong>na</strong>vyše ak máte málo èasu, je to zbytoènos , ktorú<br />

aj tak nestihnete. Ale ak by ste predsa len chceli ma <strong>na</strong><br />

pracovnej ploche každú chví¾u iný obrázok, <strong>na</strong>inštalujte si<br />

program Background Scroller. Ten pracuje <strong>na</strong> jednoduchom<br />

princípe. Po spustení systému sa automaticky<br />

zapne a z vybraného zoz<strong>na</strong>mu obrázkov vždy za urèitý<br />

èas vyberie niektorý iný a ten zobrazí. Jednoduché riešenie<br />

a vaša pracovná plocha má vždy iný motív. Ovládanie<br />

je jednoduché, jediná podstatná vec, ktorú musíte spravi , je<br />

vybra obrázky, ktoré sa <strong>na</strong> pracovnej ploche majú strieda<br />

(žia¾, podporovaný je iba formát BMP). Program možno<br />

<strong>na</strong>stavi tak, aby sa obrázky zobrazovali náhodne alebo zaradom,<br />

prípadne ich možno rozdeli tak, aby pokryli celú plochu<br />

de<strong>sk</strong>topu. A <strong>na</strong>jdôležitejším <strong>na</strong>stavením je, samozrejme,<br />

frekvencia obmieòania obrázkov, tu máte možnos výberu v<br />

rozsahu 1 až 60 minút.<br />

Názov: Background Scroller<br />

Ve¾kos : 798 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.tomb.demon.nl<br />

ASCII Pic<br />

Pamätáte sa ešte <strong>na</strong> zlatú éru „osembitov“? Boli to veru<br />

èasy, staèilo len pár kilobajtov pamäte a pripadali sme si<br />

<strong>na</strong>jlepší <strong>na</strong> svete. A tie textové hry, jednoducho krása. Ich<br />

zábavnosti sa zrejme niè nevyrovná. A pamätáte si tú<br />

ASCII grafiku, ktorú potom zaèali využíva (a dodnes aj<br />

využívajú) rôzne hacker<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>upiny? Takáto textová grafika<br />

má jednoducho svoje èaro. Práve preto mi trošku nostalgicky<br />

pripadal program ASCII Pic, ktorý dokáže konvertova<br />

bitmapovú grafiku do klasickej textovej. A keïže ma<br />

výsledky jeho konverzie prekvapili kvalitou, rád by som<br />

vám ho priblížil. Ovládanie je ve¾mi jednoduché a je rozdelené<br />

do troch záložiek. V tej prvej vyberiete obrázok,<br />

ktorý chcete konvertova . Ten môže by vo formáte BMP<br />

alebo JPG a môže ma ¾ubovo¾né rozmery (pod¾a toho však<br />

bude ve¾ký aj výsledný obrázok v textovej podobe). V druhej<br />

záložke <strong>na</strong>stavujete vlastnosti konverzie, a to jej svetlos<br />

a ve¾kos výsledného obrázka v rozmedzí 10 – 190 %<br />

z originálnych rozmerov. V tretej záložke sa už <strong>na</strong>chádza<br />

len tlaèidlo, ktoré spustí konverziu. Ako som už spomí<strong>na</strong>l,<br />

Pre porov<strong>na</strong>nie – originálny obrázok a jeho textová<br />

podoba<br />

výsledok je viac ako dobrý, len nesmiete zabudnú <strong>na</strong>stavi<br />

pre výsledný súbor neproporciálne písmo (<strong>na</strong>príklad<br />

Courier) a zakáza automatické zalamovanie riadkov.<br />

Názov: ASCII Pic<br />

Ve¾kos : 200 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://w3.to/5679soft/<br />

PAWClock<br />

Nestaèia vám hodiny <strong>na</strong> paneli úloh, ktoré sú súèas ou<br />

Windows? Chceli by ste nejaké lepšie, s lepším vzh¾adom,<br />

prípadne funkciami? Èo takto <strong>na</strong>inštalova si hodiny s názvom<br />

PAWClock. Tie toho po<strong>sk</strong>ytujú aspoò o èosi viac. V<br />

prvom rade je to ich vynovený vzh¾ad. Hodiny totiž bežia vo<br />

vlastnom okne, ktoré môžete ma spustené v troch rôznych<br />

ve¾kostiach (stredná je 165 × 40 pixelov) a je vždy <strong>na</strong>vrchu<br />

pracovnej plochy. Ve¾mi podarené je aj <strong>na</strong>stavenie, že pozadie<br />

hodín sa mení pod¾a aktuálneho èasu, a tak je teda iné<br />

ráno, <strong>na</strong> obed, veèer a v noci (pozri obrázok). Hodiny sú <strong>sk</strong>inovate¾né,<br />

a teda ich vzh¾ad si môžete sami ¾ubovo¾ne meni ,<br />

aby sa vám neznudil. O to, aby sa zobrazoval presný èas, sa<br />

stará synchronizácia s atómovými hodi<strong>na</strong>mi, staèí ma pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet a hodiny si <strong>na</strong> váš povel samy zladia èas<br />

(vy len vyberiete èasové pásmo). A aké by to boli hodiny,<br />

Štyri rôzne podoby programu v závislosti od èasu<br />

keby nemali funkciu Alarm? Aj tú tu nájdete, dokonca v<br />

dvoch verziách. A tak vás môže program vo vybraný èas upozorni<br />

buï prehratím ¾ubovo¾ného zvuku, alebo vám otvorí<br />

nové okno s textom, ktorý si sami vložíte. Medzi ïalšie funkcie<br />

programu patrí <strong>na</strong>príklad režim jeho behu <strong>na</strong> celú obrazovku.<br />

V <strong>na</strong>staveniach nájdete štandardné <strong>na</strong>stavenia, ako<br />

<strong>na</strong>príklad záme<strong>na</strong> 24- a 12-hodinového režimu alebo blikanie<br />

dvojbodiek medzi hodi<strong>na</strong>mi, minútami a sekundami, prípadne<br />

už spomí<strong>na</strong>né prepí<strong>na</strong>nie medzi tromi ve¾kos ami<br />

programu. Ak teda potrebujete náhradu za klasické windowsov<strong>sk</strong>é<br />

hodiny, <strong>sk</strong>úste PAWClock.<br />

Názov: PAWClock<br />

Ve¾kos : 377 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.pawsoft.co.uk<br />

NecroFile<br />

Tento program vám pomôže zí<strong>sk</strong>a istotu, že dáta zmazané<br />

z vášho poèítaèa nikto nebude môc zneuži proti vám.<br />

Pretože hoci systém Windows tvrdí, že súbor bol odstránený<br />

a dokonca je vysypaný aj kôš, vaše súbory sú ešte<br />

stále <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a dajú sa ve¾mi ¾ahko obnovi . Preto existu-<br />

8/2001 PC REVUE 79


S O F T W A R E<br />

jú programy ako NecroFile, ktoré miesto,<br />

kde predtým boli súbory, prepíšu nezmyselnými<br />

dátami a zabránia tak nechcenému<br />

obnoveniu vašich súborov. Ovládanie<br />

programu je ve¾mi jednoduché. Po jeho<br />

spustení si <strong>na</strong>jprv vyberiete, èi chcete<br />

vyèisti celé vo¾né miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u alebo<br />

zmaza len vybraný súbor èi adresár. V<br />

tom prvom prípade potom vyberiete di<strong>sk</strong><br />

a kvalitu mazania (záleží <strong>na</strong> rýchlosti procesora).<br />

V druhom prípade, teda ak chcete<br />

zmaza len konkrétny súbor alebo adresár,<br />

vyberiete nežiadané dáta a potvrdíte.<br />

Obidva procesy sú však nároèné <strong>na</strong> èas a<br />

výkon poèítaèa a je ve¾mi dôležité, aby<br />

poèas práce programu žiad<strong>na</strong> iná aplikácia<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> neukladala dáta – mohli by sa<br />

strati , pretože NecroFile pracuje <strong>na</strong> princípe,<br />

že vo¾né miesto alebo neželaný<br />

súbor prepisuje nieko¾konásobne (pod¾a<br />

zvolenej úrovne bezpeènosti) náhodnými<br />

dátami. Takýmto prepisom znemožòuje<br />

obnovu pôvodných údajov. Operácia je<br />

èasovo nároèná, zato však môžete ma<br />

dobrý pocit, že vaše súbory sú <strong>na</strong>ozaj<br />

vymazané a že sa k nim nikto nedostane...<br />

Názov: NecroFile<br />

Ve¾kos : 1473 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download:<br />

http://members.aol.com/programmers<br />

FreeMem<br />

Aj dnes existujú programy, ktoré sú malé,<br />

ale výrazne vedia pomôc používate¾om.<br />

A presne medzi takéto utility sa radí aj<br />

FreeMem. Program má len smiešnych<br />

18 KB a nepotrebuje žiadnu inštaláciu.<br />

Jednoducho ho spustíte a on sa <strong>na</strong>konfiguruje<br />

a beží. Samozrejme, že od takej<br />

malej aplikácie nemôžete oèakáva zázraky,<br />

ale FreeMem si <strong>sk</strong>vele plní svoju<br />

úlohu, ktorou je uvo¾òovanie pamäte<br />

RAM, a to systémom, že všetky prebytoèné<br />

dáta z pamäte sa prenesú <strong>na</strong> pevný<br />

di<strong>sk</strong> do swapovacieho súboru a vo¾ná<br />

pamä RAM sa spojí do jedného súvislého<br />

celku. FreeMem sa ovláda ve¾mi jednoducho.<br />

Po spustení v jeho hlavnom okne<br />

vidíte aktuálny stav vy aženia pamäte,<br />

ako aj ve¾kos swapovacieho súboru.<br />

Potom si môžete vybra jednu z troch možností<br />

– buï spustíte manuálne defragmentáciu<br />

pamäte, alebo spustíte defragmentáciu<br />

a po jej <strong>sk</strong>onèení sa program sám vypne.<br />

Tre ou možnos ou je, že program sa usadí<br />

<strong>na</strong> paneli úloh a vždy, keï sa vyèerpá vo¾ná<br />

pamä , automaticky vykoná optimalizáciu.<br />

FreeMem je <strong>sk</strong>velá utilita, ktorá má <strong>na</strong> dnešnú<br />

dobu smiešnu ve¾kos , no pritom si výborne<br />

plní svoju úlohu.<br />

Názov: FreeMem<br />

Ve¾kos : 18 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: http://<strong>www</strong>.sunpoint.net/~akirjavainen/index.html<br />

ConTEXT<br />

Potrebujete kvalitný textový editor, v ktorom<br />

by ste si písali poznámky a súèasne<br />

by ste v òom mohli programova ? Vy<strong>sk</strong>úšajte<br />

ConTEXT. Sám som neveril, ale<br />

program ma svojou univerzálnos ou presvedèil.<br />

Veï posúïte sami – ConTEXT dokáže<br />

editova mnoho súborových formátov<br />

od obyèajného TXT cez RTF alebo<br />

Ú<br />

HTML, PHP, PHTML, PHP3, XML, ASM, CGI<br />

až po C, CPP, PAS, JS alebo SQL. V týchto<br />

mnohých formátoch program dokáže aj<br />

uklada . Ale èo ho robí zaujímavým pre<br />

programátorov, je fakt, že po zvolení typu<br />

dokumentu a povolení tejto funkcie je<br />

ConTEXT schopný rozlišova syntax a<br />

farebne odde¾ova text. Toto výrazne pomôže<br />

pri programovaní, ako aj pri orientácii<br />

v zdrojovom kóde. Navyše programu<br />

nerobí problém ma <strong>na</strong>raz otvorených aj<br />

20 súborov a vïaka záložkám v jeho hornej<br />

èasti nikdy nestratíte preh¾ad o tom,<br />

kde sa práve <strong>na</strong>chádzate a ktorý súbor<br />

editujete. Medzi špecifické vlastnosti<br />

programu patrí aj možnos vytvárania<br />

z<strong>na</strong>èiek v texte, akýchsi odkazov, vïaka<br />

ktorým sa v òom môžete rýchlejšie pohybova<br />

. Zaujímavá je aj možnos zmeny<br />

kódovania medzi normami DOS, UNIX a<br />

Macintosh. Ak èasto pracujete s tými istými<br />

dokumentmi, urèite vám príde vhod aj<br />

ponuka Favorites. Nemenej zaujímavá je<br />

možnos exportu dokumentov do formátu<br />

HTML alebo RTF. ConTEXT je ve¾mi dobrý<br />

editor, ktorý ocenia aj obyèajní používatelia<br />

vïaka jednoduchosti, ako aj programátori<br />

pre jeho <strong>sk</strong>velú prácu so syntaxou.<br />

Názov: ConTEXT<br />

Ve¾kos : 961 KB<br />

Licencia: freeware<br />

Download: <strong>www</strong>.fixedsys.com/context/<br />

Cool Page<br />

Pri svojich potulkách hlbi<strong>na</strong>mi internetu<br />

som <strong>na</strong>šiel editor HTML vhodný pre úplných<br />

zaèiatoèníkov, a keïže sa mi ve¾mi zapáèil,<br />

rád by som vám ho aspoò v <strong>sk</strong>ratke predstavil.<br />

V prvom rade by takýto program mal<br />

pracova systémom WYSIWYG a Cool Page<br />

tak <strong>na</strong>ozaj pracuje. V podstate celé vytváranie<br />

stránky HTML je založené <strong>na</strong> vkladaní<br />

objektov do stránky a ich následnej editácii.<br />

A nemyslite si, že takto sa dajú vytvára len<br />

jednoduché stránky. Ak sa s programom<br />

pohráte, dajú sa vytvori celkom pekné<br />

diela. Vklada môžete takmer èoko¾vek: text,<br />

obrázky, HTML kód, špeciálny objekt a<br />

mnoho ïalších vecí. Ovládanie programu je<br />

teda ve¾mi jednoduché, pri editácii sa mi<br />

ve¾mi páèila možnos vkladania objektov<br />

(ako <strong>na</strong>príklad appletov) systémom drag &<br />

drop. Editácia je <strong>na</strong>ozaj jednoduchá, <strong>na</strong>vyše<br />

výsledok je, ako aj následná kontrola potvrdila,<br />

WYSIWYG – teda to, èo vytvárate, je<br />

zhodné s tým, èo dostanete. Hotové dielo si<br />

môžete prezrie v móde Preview alebo ho<br />

rovno publikova . Trošku ma rušilo, že<br />

program priamo nedokáže otvori stránku<br />

HTML a že vie uklada len vo vlastnom súborovom<br />

formáte s príponou CPG. Ale <strong>na</strong>š<br />

astie je tu možnos exportu...<br />

Názov: Cool Page<br />

Ve¾kos : 2901 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.3dize.com<br />

Martin Turoò<br />

80 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

CDSpace Power+<br />

Predstavte si, že sa vám do rúk dostalo nejaké zaujímavé CD. Napríklad s hrou alebo hudbou.<br />

Máte ho len <strong>na</strong> istý èas a potom ho musíte vráti . Hra, samozrejme, bez CD nejde. Práve <strong>na</strong><br />

vyriešenie tohto problému je tu program CDSpace Power+. Po inštalácii program vytvorí virtuálnu<br />

CD-ROM mechaniku s oz<strong>na</strong>èením <strong>na</strong>jbližšieho vo¾ného písme<strong>na</strong> (<strong>na</strong>pr. E:). Prirodzene,<br />

nemusíte sa obmedzova len <strong>na</strong> jednu. Program ich dokáže vytvori až 22. Ïalším krokom je<br />

vytvorenie takzvaného obrazu CD (Image) ako pri <strong>na</strong>pa¾ovaní. Celé CD sa vlastne s pomocou<br />

programu <strong>na</strong>hrá <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> do jedného súboru so špeciálnym formátom. Takýchto obrazov<br />

môžete ma <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u aj viac. Posledným krokom je <strong>na</strong>stavenie, ktorý obraz má program <strong>na</strong>èíta<br />

do virtuálnej CD-ROM mechaniky. Èas programu s názvom LCD player sa spúš a vždy so<br />

štartom Windows. Pomocou neho môžete do virtuálnej CD-ROM mechaniky priebežne <strong>na</strong>èítava<br />

rôzne obrazy CD.<br />

Licencia: shareware/30 dní<br />

Ce<strong>na</strong>: 35 USD<br />

Kontakt: <strong>www</strong>.cdspace.com<br />

Teleport Pro<br />

Urèite sa vám už stalo, že ste <strong>na</strong>trafili <strong>na</strong> nejakú zaujímavú webovú stránku a chceli ste si ju<br />

stiahnu úplne celú. Ale nemali ste ako. Práve <strong>na</strong> to slúži program Teleport Pro. Je to profesionálny<br />

nástroj <strong>na</strong> s ahovanie webových stránok. S ahovanie webových stránok však nie je<br />

jeho jediná funkcia. Okrem toho dokáže vytvára ,,mirrory“ stránok so zachovaním štruktúry<br />

adresárov, stiahnu zo stránok iba súbory urèitého typu alebo ve¾kosti, preh¾adáva všetky<br />

stránky, <strong>na</strong> ktoré vedú odkazy z hlavnej, h¾ada <strong>na</strong> stránke k¾úèové slová (keywords) a urobi<br />

zoz<strong>na</strong>m stránok a súborov <strong>na</strong> serveri. Tento zoz<strong>na</strong>m sa vytvorí vždy po dokonèení alebo<br />

zastavení s ahovania. Potom si môžete stiahnuté stránky jednoducho pozera off line. Ak ste<br />

s ahovanie prerušili, mohlo sa sta , že niektoré súbory program nestihol stiahnu . Preto všetky<br />

linky, ktoré nestihol stiahnu , prepíše <strong>na</strong> svoj javascript. Ak <strong>na</strong> takéto linky kliknete, objaví<br />

sa vám okno so správou, že program Teleport Pro tento odkaz ešte nestiahol, a spýta sa vás,<br />

èi ho chcete vidie v on line režime. Ovládanie programu je ve¾mi jednoduché. Staèí spusti<br />

sprievodcu a zada mu cie¾ovú adresu a typy súborov, ktoré chcete s ahova . Samotné s ahovanie<br />

sa ovláda pomocou štyroch tlaèidiel: Start, Pause, Stop a Abort (podobne ako <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> CD prehrávaèi). Programov takéhoto typu nie je ve¾a, preto tento rozhodne vy<strong>sk</strong>úšajte.<br />

Licencia: shareware/40 použití<br />

Ce<strong>na</strong>: 39,95 USD<br />

Kontakt: http://<strong>www</strong>.tenmax.com<br />

Igor Kulman<br />

8/2001 PC REVUE 81


S O F T W A R E<br />

RegRun II<br />

n Štart systému pod¾a vašich pravidiel...<br />

Poznáte to – pri inštalovaní si nové aplikácie ve¾mi rady<br />

spravia vlastné konfiguraèné zmeny v systémových súboroch<br />

a vy sa potom nestíhate èudova , ko¾ko programov<br />

sa vám zrazu spúš a pri štarte a aký je váš systém zrazu<br />

pre ažený. Ak sa teda nechcete sta obe ou nechcených<br />

aplikácií, <strong>sk</strong>úste sa proti nim bráni a zí<strong>sk</strong>ajte preh¾ad o<br />

bežiacich aplikáciách pri štarte systému. V tomto vám<br />

ve¾mi pomôže program RegRunII.<br />

RegRun je v tomto odbore prelomová aplikácia.<br />

Dokáže kontrolova všetko, èo sa pri štarte systému deje,<br />

a tak vám ušetrí nielen výkon, ale aj èas a nervy pri<br />

Ïalej je to funkcia editovania systémových súborov,<br />

keï sa vám otvorí nové okno a v òom súbory Autoexec.bat,<br />

Config.sys, Win.ini, System.ini, Wininit.ini a Protocol.ini.<br />

Ïalej je to funkcia zobrazenia všetkých bežiacich<br />

procesov a DLL knižníc, ktoré sa práve používajú.<br />

Výhodou je, že ku každému bežiacemu procesu dostanete<br />

presnú informáciu o tom, ktoré DLL využíva a kde sú<br />

umiestnené. Registry Bookmark, tak sa volá ïalšia z funkcií<br />

programu a tá vám umožòuje editova špecifické<br />

miesta registrov, ktoré si vopred oz<strong>na</strong>èíte (preto aj názov<br />

Bookmark). Skvelou funkciou je Application Database,<br />

ktorá zhrnuje informácie o programoch a poradí vám, èi<br />

je daný program potrebný, èi spoma¾uje systém, alebo èi<br />

to dokonca nie je trój<strong>sk</strong>y kôò alebo vírus. Anti Replacement<br />

je názov ïalšej zaujímavej funkcie, ktorá vám<br />

Preh¾ad bežiacich procesov<br />

odha¾ovaní rôznych vírusov, èervov a trój<strong>sk</strong>ych koòov,<br />

ktoré sa možno spúš ajú vo vašom systéme pri každom<br />

štarte. Program v 14 záložkách monitoruje všetko, èo vo<br />

vašom systéme beží. V týchto záložkách nájdete <strong>na</strong>príklad<br />

obsah súboru Autoexec.bat, Win.ini alebo<br />

System.ini. Takisto tu nájdete aj aktívneho správcu procesov,<br />

ktorý vám zobrazuje práve bežiace procesy pre<br />

všetkých používate¾ov, ako aj pre aktívneho používate¾a.<br />

Tie tu potom môžete jednoducho odstavi .<br />

Ale tu sa možnosti programu ani zïaleka nekonèia. Pri<br />

prvom spustení <strong>na</strong>stavíte vlastnosti programu, ako je<br />

miera zabezpeèenia a ochra<strong>na</strong> dôležitých súborov. Ve¾mi<br />

užitoèný nástroj je aj Watch Dog, ktorý má za úlohu v<br />

pravidelných intervaloch sledova dôležité súbory a v prípade<br />

akejko¾vek nepovolenej zmeny vás upozorní <strong>na</strong><br />

možné nebezpeèenstvo. Ve¾mi zaujímavá možnos je aj<br />

previaza RegRun s vaším antivírusovým programom,<br />

ktorý potom dokáže program pri svojej práci využi .<br />

To¾ko k preh¾adu, ktorý program po<strong>sk</strong>ytuje, pozrime<br />

sa ešte <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytované funkcie, ktoré nie sú o niè menej<br />

zaujímavé. V prvom rade je to možnos prezerania log<br />

súboru programu, ktorý môže vyzera <strong>na</strong>príklad takto:<br />

Start check 28.06.2001 at:2:48:17<br />

End check<br />

at:2:48:18<br />

————————————————-<br />

Start check 28.06.2001 at:2:53:37<br />

End check<br />

at:2:53:38<br />

————————————————-<br />

Start check 28.06.2001 at:2:54:44<br />

End check<br />

at:2:54:45<br />

————————————————-<br />

Start check 28.06.2001 at:3:00:40<br />

End check<br />

at:3:00:40<br />

————————————————-<br />

Aplication Database v praxi<br />

po<strong>sk</strong>ytne zoz<strong>na</strong>m súborov, ktoré Windows pri svojom<br />

reštarte odstránia. Vy potom môžete tento zoz<strong>na</strong>m editova<br />

a súbory doò pridáva alebo ich odobera .<br />

RegRun II, samozrejme, dokáže vytvára aj správy<br />

(reports) o vašom systéme, a tak si <strong>na</strong>príklad môžete<br />

necha vytvori súbor, ktorý vás bude informova o tom,<br />

ktoré súbory boli pri štarte automatický spustené a ktoré<br />

boli pri spustení neúspešné. Program vám takisto môže<br />

vytvori report o <strong>na</strong>èítaných adresároch.<br />

Vcelku je RegRun II <strong>sk</strong>velý program s obrov<strong>sk</strong>ými<br />

možnos ami, èo sa týka preh¾adu o systéme a procesoch<br />

v òom prebiehajúcich. Po<strong>sk</strong>ytuje obrov<strong>sk</strong>é množstvo<br />

informácií a nieko¾ko ve¾mi hodnotných funkcií <strong>na</strong>vyše.<br />

Asi <strong>na</strong>jviac by sa mali vyzdvihnú funkcie Watch Dog a<br />

Application Database. Aj keï sa program trocha ažšie<br />

ovláda a treba si <strong>na</strong>ò zvyknú , rozhodne by ste ho mali<br />

vy<strong>sk</strong>úša .<br />

Názov: RegRun II<br />

Ve¾kos : 1441 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: <strong>www</strong>.greatis.com<br />

Martin Turoò<br />

82 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Windows X-treme 2001<br />

n Kvalitný tweakovací program zo Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Operaèný systém Windows <strong>sk</strong>rýva vo svojich útrobách mnoho <strong>na</strong>stavení a „pák“, vïaka<br />

ktorým je èasto možné zlepši jeho <strong>na</strong>stavenia alebo výkon. Tieto funkcie sú však len málokedy<br />

dokumentované a šanca, že ich v spleti všakovakých registrov a tajuplných súborov<br />

nájde bežný používate¾, je takmer nulová. O to viac potom potešia tweakovacie programy,<br />

ktoré takéto nedokumentované funkcie zbierajú a sprístupòujú. A jeden takýto program<br />

pochádza aj z dielne sloven<strong>sk</strong>ého programátora. Volá sa Windows X-treme a okrem tajných<br />

<strong>na</strong>stavení Windows ponúka ešte nieko¾ko ve¾mi zaujímavých vlastností.<br />

DOWNLOAD A INŠTALÁCIA. Download 2,3 MB ve¾kého inštalaèného súboru<br />

programu z jeho domov<strong>sk</strong>ej stránky prebehol rýchlo a ináè to nebolo ani s inštaláciou.<br />

Program si vytvorí v menu Štart vlastnú <strong>sk</strong>upinu a z nej je pripravený <strong>na</strong> spustenie<br />

bez potreby reštartu systému po dokonèení inštalácie.<br />

OVLÁDANIE A FUNKCIE PROGRAMU. Windows X-treme je v<strong>sk</strong>utku jednoduchý<br />

program, aspoò èo sa týka ovládania. Okno aplikácie je rozdelené do troch<br />

èastí, ktoré obsahujú ovládacie prvky. V tej hornej èasti nájdete štyri záložky (My Home<br />

Page, Tweaks, Nastavenia, Ostatné), ktoré obsahujú všetky funkcie programu. ¼avú èas<br />

Reštrikcie systému – ak chcete obmedzi niektoré možnosti <strong>na</strong>stavenia, tu je to<br />

správne miesto. Okrem iných <strong>na</strong>príklad môžete zakáza editor registrov, <strong>na</strong>stavenie<br />

obrazovky alebo ovládací panel.<br />

Prihlasovací dialóg – <strong>na</strong>ozaj zaujímavá možnos . Po jej zapnutí sa totiž štandardný<br />

prihlasovací dialóg do systému zmení jed<strong>na</strong>k z dizajnovej, ale aj z funkènej stránky. Ak<br />

totiž nezadáte platné heslo, nebudete vpustení do systému.<br />

OSTATNÉ. Aj táto záložka obsahuje ïalšie tri vo¾by, ktoré sa týkajú zálohovania<br />

osobných <strong>na</strong>stavení a vzh¾adu systému...<br />

Optimalizácia Windows – tento jednoduchý sprievodca sa pokúša za vás zoptimalizova<br />

váš systém a zrýchli tak jeho chod. Dodatoène môžete <strong>sk</strong>úsi aj optimalizáciu<br />

bootovania systému.<br />

Zálohovanie profilu – Windows je plný perso<strong>na</strong>lizovaných <strong>na</strong>stavení, a ak sa ani vám<br />

pri ïalšej reinštalácii nechce všetko <strong>na</strong>stavova odznova, môžete si cez túto ponuku<br />

zazálohova váš profil a zachova si tak osobné <strong>na</strong>stavenia, heslá, ale <strong>na</strong>príklad aj dokumenty<br />

èi elektronickú poštu.<br />

Zme<strong>na</strong> vzh¾adu prostredia – ak sa vám znudili pozadia, ikony a zvuky vo vašom poèítaèi,<br />

môžete si ich cez túto vo¾bu jednoducho zmeni , a to vo forme balíkov obsahujúcich všetky<br />

potrebné súbory. Takéto balíky nájdete <strong>na</strong> stránke autora, teda <strong>na</strong> <strong>www</strong>.softpae.<strong>sk</strong>.<br />

PRE KOHO? Dobrá otázka. Program by som odporúèal jed<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>úseným používate¾om,<br />

ako aj zaèiatoèníkom. Tí <strong>sk</strong>úsení ocenia niektoré <strong>na</strong>ozaj nezvyèajné zmeny,<br />

ktoré program do systému prinesie (prihlasovací dialóg), a tí menej <strong>sk</strong>úsení<br />

Preh¾adné okno programu<br />

Zme<strong>na</strong> vlastností prihlasovacieho dialógu do systému<br />

ok<strong>na</strong> tvorí submenu závislé od toho, ktorá horná záložka je práve aktív<strong>na</strong>. No a poslednú,<br />

tretiu èas ok<strong>na</strong> programu tvorí samotné pole s výberom <strong>na</strong>stavení a úprav systému.<br />

Ovládanie je vïaka tomuto rozdeleniu ve¾mi preh¾adné a orientova v òom sa<br />

dokáže <strong>na</strong>ozaj každý používate¾, ktorý udrží v ruke myš...<br />

Ako som už spomí<strong>na</strong>l, všetky <strong>na</strong>stavenia programu sú obsiahnuté v troch záložkách<br />

(nepoèítajúc záložku My Home Page, ktorá obsahuje informácie o programe a registrácii),<br />

ktoré by som vám teraz chcel bližšie opísa .<br />

TWEAKS. V tejto položke boli umiestnené možnosti a <strong>na</strong>stavenia priamo sa týkajúce<br />

zvýšenia výkonu. Nájdete tu možnos optimalizovania pracovnej plochy (resp. jej<br />

pozadia), ïalej možnos zoptimalizova Windows Explorer a poslednou možnos ou je<br />

hardvérové zoptimalizovanie, keï programu zadáte, aký typ procesora, pevného di<strong>sk</strong>u,<br />

CD-ROM a grafickej karty používate, a ten prispôsobí hardvérovú konfiguráciu <strong>na</strong> maximálny<br />

možný výkon.<br />

NASTAVENIA. Táto záložka obsahuje ešte submenu, a tak sa pustím priamo do<br />

jeho opisu...<br />

Windows Explorer – okrem iných <strong>na</strong>stavení tu <strong>na</strong>príklad môžete zakáza kontextové<br />

menu pracovnej plochy alebo ta<strong>sk</strong>baru èi zakáza pridania slova Zástupca pred vytvárané<br />

odkazy <strong>na</strong> súbory.<br />

Pracovná plocha – môžete tu vypnú Active De<strong>sk</strong>top, zakáza zmenu pozadia, odstráni<br />

ikonu Internet Explorera alebo ikonu Okolité poèítaèe, prípadne zakáza zobrazovanie<br />

všetkých ikon <strong>na</strong> pracovnej ploche.<br />

Internet Explorer – aj preò sa tu <strong>na</strong>šlo pár <strong>na</strong>stavení, tak <strong>na</strong>príklad znemožnenie<br />

zatvorenia ok<strong>na</strong> Internet Explorera, zákaz ukladania stránok alebo hesiel èi zablokovanie<br />

funkcie h¾ada .<br />

Ponuka Štart – tu môžete zakáza zobrazovanie položiek ako H¾ada , Odhlási ,<br />

Dokumenty, Vypnú alebo môžete zakáza akéko¾vek zmeny v štartovacej ponuke.<br />

zasa nebudú ma problém s programom pracova vïaka jeho jednoduchému ovládaniu.<br />

Tu je správne miesto, aby som pochválil aj nápoveï programu, ktorá je v<strong>sk</strong>utku<br />

<strong>sk</strong>velá a okrem kompletného opisu programu obsahuje aj niektoré ve¾mi zaujímavé<br />

tipy a triky, rov<strong>na</strong>ko ako pár návodov <strong>na</strong> riešenie problémov s hardvérom a softvérom.<br />

ZÁVER. Môj dojem z tohto programu je jednoz<strong>na</strong>ène kladný. Síce sa neradí medzi<br />

klasické tweakovacie utility, ktoré prinášajú stovky <strong>na</strong>stavení, ale aj tak má program<br />

èo ponúknu . Ve¾mi jednoducho sa ovláda a je podporovaný <strong>sk</strong>velou nápoveïou.<br />

Navyše obsahuje nieko¾ko <strong>na</strong>stavení, ktoré som ne<strong>na</strong>šiel v žiadnom inom tweakovacom<br />

programe, a to som ich mal <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>ozaj dos . Je síce pravda, že v neregistrovanej<br />

verzii sú niektoré <strong>na</strong>stavenia obmedzené alebo neprístupné, o to väèšia je však<br />

motivácia registrova si tento <strong>sk</strong>velý program. Najmä ak vám k nemu potom autor<br />

pridá cédeèko s mnohými ikonkami, motívmi pracovnej plochy a nieko¾kými desiatkami<br />

megabajtov užitoèných programov.<br />

Hodnotenie: Názov: Windows X-treme 2001<br />

J Jednoduchos<br />

Licencia: shareware<br />

J Originálne <strong>na</strong>stavenia Ce<strong>na</strong>: súkromne použitie: 149 Sk, firemné: 249 Sk bez DPH<br />

J Nápoveï<br />

Registrácia: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong><br />

J Sloven<strong>sk</strong>ý produkt<br />

Download: <strong>www</strong>.softpae.<strong>sk</strong><br />

L Niè<br />

Martin Turoò<br />

8/2001 PC REVUE 83


S O F T W A R E<br />

DesignCAD 3000<br />

n Konštruujeme po novom<br />

DesignCAD 3000 možno v struènosti charakterizova ako modernú 32-bitovú aplikáciu,<br />

urèenú <strong>na</strong> poèítaèové konštruovanie v 2D i 3D priestore. K hlavným výhodám produktu<br />

by malo patri objemové modelovanie, pripravenos <strong>na</strong> prácu s internetom, podpora<br />

Open DWG, DXF a možnos vytvárania aplikácií pre DesignCAD prostredníctvom<br />

populárnych a bohato podporovaných vývojových nástrojov Visual C++ a Visual Basic<br />

od spoloènosti Microsoft. Produkt sa šíri ako shareware s funkènými obmedzeniami a<br />

zaberie <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u 35 MB.<br />

OBOZNAMUJEME SA S PROGRAMOM. Po inštalácii a odkliknutí úvodnej<br />

obrazovky sa prenášame do používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania. Podobne ako v drvivej väèšine<br />

ostatných programov i tu nájdeme používate¾<strong>sk</strong>y definovate¾né menu, panely nástrojov,<br />

stavový riadok a pracovnú plochu.<br />

Ako sme už <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, DesignCAD si rozumie s rovinou i priestorom. Pracovná plocha<br />

zobrazuje 2D mód v èelnom a pôdorysnom poh¾ade, 3D priestor je definovaný klasickými<br />

súradnicami X, Y, Z a cez používate¾<strong>sk</strong>é osi. Èi už zaèí<strong>na</strong>me <strong>na</strong> èistom stole, alebo otvárame<br />

podporované typy súborov (DWG, HPGL, IGES, DXF a ïalšie), k dispozícii máme celú<br />

súpravu <strong>na</strong>jrôznejších nástrojov. Okrem kreslenia telies, èiar, oblúkov, práce s polygónmi,<br />

z<strong>na</strong>èkami bodov a <strong>na</strong>jrôznejšieho kótovania si aplikácia rozumie aj s vrstvami, pokrývaním<br />

textúrami, vo¾bou materiálu, rastrami, šrafovaním èi vkladaním textu. Neustále sa opakujúcu<br />

prácu môžeme urýchli zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ním a aplikáciou makier. Z <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

funkcií spomeniem aplikovanie booleov<strong>sk</strong>ých operácií <strong>na</strong> 3D povrchy, virtuálne vytváranie<br />

¾ubovo¾ných povrchov pomocou konštrukèných nástrojov, rozšírené kótovanie i v 3D,<br />

transformáciu 2D <strong>na</strong> 3D a animácie vo formáte AVI. O vyhladenie hrán sa stará antialiasing,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie funkcie autori preniesli do kontextového menu, vyvolávaného pravým tlaèidlom<br />

myši. Pripravenos <strong>na</strong> prácu s celosvetovou informaènou sie ou internet dokazujú<br />

položky <strong>na</strong> umiestòovanie návrhov priamo <strong>na</strong> WWW stránky prostredníctvom JPG, TIF a<br />

WRML, <strong>na</strong>èítanie a konverzia internetovej grafiky do DesignCAD a zasielanie projektov<br />

iným používate¾om priamo z rozhrania programu.<br />

Pri úpravách nemožno zabudnú ani <strong>na</strong> komunikáciu prostredníctvom technológie OLE<br />

(Object Linking and Embedding), vývojár<strong>sk</strong>e nástroje Developer´s kit <strong>na</strong> vytváranie špeciálnych<br />

vlastností a funkcií, automatický výpoèet matematických výrazov, vektorizáciu<br />

bitmáp, výstup vo vysokom rozlíšení pre tlaèiareò a prácu so <strong>sk</strong>enerom. Kniha symbolov<br />

urých¾uje vkladanie frekventovaných komponentov, samozrejmos ou je kvalitne prepracovaná<br />

nápoveï (aj on line verzia). Pri konštruovaní nám môže pomôc aj horizontálne/vertikálne<br />

pravítko, mriežka, používate¾<strong>sk</strong>y definované farby a zadávanie príkazov priamo do<br />

ok<strong>na</strong> Commands. Výsledné projekty ukladáme do <strong>na</strong>tívneho formátu DesignCAD (DC) rôznych<br />

verzií alebo exportujeme do DWG, DXF, IGS, RIB, WRL, WPG a WMF.<br />

NOVINKY V AKTUÁLNEJ VERZII. Nová verzia 300 priniesla celý rad noviniek<br />

a zlepšení. Ako prvé spomeniem zdoko<strong>na</strong>lené operácie s telesami. Tie sú zabezpeèené<br />

cez príkazy Exclusive Or (odobra prienik), ktorý odpoèíta objem spoloènej èasti<br />

dvoch telies od ich jednotlivých objemov, a Segregate (oddeli prienik) funkcia s podobným<br />

zameraním ako predchádzajúca, len s tým rozdielom, že vytvorený prienik ostáva<br />

<strong>na</strong> výkrese ako tretie samostatné teleso. Vo¾nos pri vytváraní modelov telies by mala<br />

zaisti funkcia oreza všeobecnú plochu – Slice by curved surface. Prehliadanie v režime<br />

Open GL je sprístupnené pre drôtený model, rýchle i hladké tieòovanie a <strong>sk</strong>rytie nevidite¾ných<br />

hrán. Vkladanie dverí a okien nám umožní vybra z nieko¾kých druhov komponentov,<br />

ktoré sa potom vkladajú do ¾ubovo¾nej jednoduchej èi dvojitej èiary. V prípade,<br />

že potrebujeme kresli 2D obrys v urèitej vzdialenosti, môžeme použi tzv. režim<br />

dvojitej èiary. Po kliknutí <strong>na</strong> príslušnú ikonu je každý objekt <strong>na</strong>kreslený dvojitou rovnobežnou<br />

èiarou. K dispozícii je aj aplikácia uzavretia <strong>na</strong> každý koniec dvojitej entity a<br />

prepí<strong>na</strong>nie polohy druhej èiary (stred, v¾avo, vpravo) pri kreslení. Vo¾ba automatického<br />

orezania Auto-trim odstraòuje prekrývajúce sa èasti dvojitých èiar, funkcia Trim multiple<br />

lines dovo¾uje orezanie viacerých èiar k jednej èiare.<br />

Do lišty nástrojov bola po novom pridaná iko<strong>na</strong> Fast Print (Current View) <strong>na</strong> rýchlu<br />

tlaè výkresu zobrazeného v aktuálnom okne. Tlaè sa aktivuje iba kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo.<br />

Dávková konverzia umožòuje konverziu viacerých súborov v rôznych formátoch (DWG,<br />

DXF, WMF...) do formátu DesignCAD-u. Zdoko<strong>na</strong>lenie volieb pri vytváraní rastrových<br />

obrázkov sa týka <strong>na</strong>jmä definovania ich ve¾kosti a typu. Vyberáme si medzi zobrazením<br />

drôtovým, s odfiltrovanými vnútornými hra<strong>na</strong>mi alebo tieòovaním, pri ve¾kosti urèujeme<br />

rozmery v pixeloch. Vytváraný i vytvorený rastrový obrázok sa dá rotova – èo sa v<br />

priestore bude urèite hodi – v plnom rozsahu 360 stupòov, prièom zadávame hodnoty<br />

uhla alebo jeho prírastku. Indikátor<br />

zachytenia automaticky<br />

zobrazuje miesto, kde je zachytenie<br />

dovolené, a poèas pohybu<br />

sleduje kurzor <strong>na</strong>d ostatnými<br />

objektmi a oblas ami. Zlepšený<br />

import a export formátov DWG<br />

a DXF zahàòa akceptovanie šrafovania<br />

(zachováva sa tým pôvodný<br />

vzor a mierka) a entitu<br />

bod. Poradie zobrazenia prekrývajúcich<br />

sa objektov dovo¾uje<br />

meni vzájomnú postupnos entít<br />

<strong>na</strong> displeji. Zmeny a realizujú<br />

cez príkazy Posunú dopredu,<br />

dozadu, pred a za.<br />

Nový príkaz Send (odosla ) zjednodušuje pripájanie výkresov ako prílohy k správe<br />

elektronickej pošty. Send automaticky spustí implicitného e-mailového klienta a pripojí<br />

príslušný súbor k telu správy. Na používate¾ovi zostalo už len dopísanie adresáta, názvu<br />

a sprievodného textu. K odoslaniu správy dôjde opä automaticky po pripojení sa <strong>na</strong><br />

internet (v èase tvorby správy môžeme by aj off line). Pokia¾ niektorý z pripravených<br />

súborov <strong>na</strong>koniec nebudeme chcie odosla , staèí správu vypusti zo zoz<strong>na</strong>mu.<br />

Príkaz Section Copy u¾ahèuje urèenie výberu oblasti, ktorú hodláme <strong>sk</strong>opírova . Po<br />

aktivovaní výberového rámca sa do schránky systému (clipboardu) <strong>sk</strong>opírujú všetky<br />

objekty obsiahnuté vnútri oblasti. Funkcia Chamfer – <strong>sk</strong>osi – umožòuje definova premenlivú<br />

håbku <strong>sk</strong>osenia, zlepšené šrafovanie by malo prispie ku kvalitnejšej práci s<br />

návrhom. Výrazná zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>stala pri vo¾be Vybra všetko, kde sa selektujú iba editovate¾né<br />

objekty. Pri úpravách sa tak zabránilo vykonávaniu neželaných zmien.<br />

Z palety ïalších nových editaèných funkcií spomeniem aspoò Cut Corner <strong>na</strong> orezanie<br />

rohu, Cut Edge zrezáva hranu <strong>na</strong> objekte v trojdimenzionálnom režime, mód Prechodu<br />

pomáha pri vytváraní animácie, zapí<strong>na</strong>nie ortogonálneho režimu a manipulácia s textom<br />

je efektívnejšia, produkt podporuje až dva manipulaèné body a nepravidelný tvar<br />

oblasti poh¾adu v šablóne plochy papiera. Pomenovaných šablón môže by odteraz viacero<br />

a ukladajú sa spolu s výkresom. Posledne menovaná vlastnos sa bude hodi <strong>na</strong>jmä<br />

vtedy, ak <strong>na</strong> projekte postupne pracuje viacero používate¾ov.<br />

ZÁVEREÈNÉ HODNOTENIE. Testovaný DesignCAD výrobcu Upperspace Corp.<br />

sa ukázal ako plnohodnotná aplikácia <strong>na</strong> modelovanie, aj keï komplexný AutoCAD predsa<br />

len ne<strong>na</strong>hradí. Na programe som ocenil <strong>na</strong>jmä intuitívne ovládanie, modifikovate¾né používate¾<strong>sk</strong>é<br />

rozhranie, rýchlos a široké možnosti kreslenia a úprav. Jeho využitie preto oèakávam<br />

pri menej nároèných úlohách v konštrukèných kanceláriách, pri ktorých sa kladie<br />

dôraz <strong>na</strong> presnos návrhu a rýchlos modelovania. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že program nemá problémy<br />

s komunikáciou cez internet a ne<strong>sk</strong>lamal ani pri importe/exporte <strong>na</strong>jpoužívanejších<br />

grafických formátov pre konštruovanie, kompatibilita s ostatnými nástrojmi je zaruèená.<br />

Hodnotenie:<br />

J Možnosti<br />

J Ovládanie<br />

J Podpora DWG, DXF a režimu Open GL<br />

L Ce<strong>na</strong><br />

Kontakt: <strong>www</strong>.designcad.com<br />

Typ: shareware, poplatok: 129 USD<br />

Martin Kováè<br />

84 PC REVUE 8/2001


S O F T W A R E<br />

Connectix Virtual Game Station<br />

n Emulátor hernej konzoly PlayStation<br />

Connectix Virtual Game Station<br />

Urèite ste niekedy zatúžili zahra si niektoré typické ,,playstationov<strong>sk</strong>é” hry <strong>na</strong> svojom<br />

poèítaèi. Práve <strong>na</strong> to je urèený program Connectix Virtual Game Station. Aj ja som po<br />

tom zatúžil a zoh<strong>na</strong>l si tento emulátor Sony PlayStation. Connectix Virtual GameStation<br />

dokáže emulova iba PlayStation 1, ale to urèite nebude nikomu prekáža , lebo <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u nie sú PlayStation 2 ani hry preò urèené ve¾mi rozšírené.<br />

DOWNLOAD A INŠTALÁCIA. Program sa dá stiahnu zo stránky výrobcu, ale aj<br />

z rôznych downloadových serverov. Program je zbalený do formátu .zip a má asi 1,08 MB.<br />

Program tvorí jeden súbor exe a jed<strong>na</strong> knižnica DLL. Po rozbalení archívu je program hneï<br />

použite¾ný. Staèí vloži do CD-ROM mechaniky hru pre PlayStation a spusti program.<br />

SKÚSENOSTI S POUŽÍVANÍM. Po vložení typického ,,playstationov<strong>sk</strong>é” CD<br />

s èiernym povrchom do mechaniky a spustení programu sa <strong>na</strong>jprv zobrazí úvodná obrazovka<br />

a potom sa spustí hra z CD ako po vložení do konzoly. Prv než zaènete hra , je<br />

potrebné <strong>na</strong>stavi ovládanie cez vo¾bu Edit/Preferences (obr. 1). V nej je možné <strong>na</strong>stavi<br />

ovládanie pre oboch hráèov, kvalitu textúr, hlasitos zvuku a svetlos obrazu.<br />

Najdôležitejšie je <strong>na</strong>stavenie ovládania. Tu majú výhody vlastníci joypadov. Hra s joypadom<br />

je ove¾a pohodlnejšia a jednoduchšia. Hra sa dá, samozrejme, i klávesnicou. Po<br />

<strong>na</strong>stavení ovládania (obr. 2) ho ešte treba uloži <strong>na</strong> Memory Card. Tá sa však vy<strong>sk</strong>ytuje<br />

iba pri konzolách PlayStation, takže ovládanie sa ukladá ako súbor vo formáte<br />

.mem. Teraz nám už niè nebráni pusti sa do hry. Ja som si cez tento emulátor vy<strong>sk</strong>úšal<br />

zahra hru Crash Bash V. Hranie bolo pohodlné a zábavné. Jediné, èo by som vytkol, je<br />

rozlíšenie. Všetky hry bežia <strong>na</strong> rozlíšení 640 × 480. To však nie je chyba emulátora.<br />

Všetky hry pre PlayStation sa vyrábajú v nižších rozlíšeniach, pretože televízor (<strong>na</strong><br />

ktorý sa konzola zvyèajne <strong>na</strong>pája) nezvládne vysoké rozlíšenia.<br />

ZÁVER. Connectix Virtual Game Station je schopný emulátor hernej konzoly Play-<br />

Station. Ak ste vždy túžili zahra si nejaké hry urèené iba pre PlayStation, urèite ho<br />

vy<strong>sk</strong>úšajte. Má jednoduchý a rýchly download aj inštaláciu, <strong>na</strong>vyše je zadarmo.<br />

Connectix VGS Preferences<br />

Igor Kulman<br />

8/2001 PC REVUE 85


S O F T W A R E<br />

Abstract Web Studio<br />

n Vytvárame rýchlo nielen WWW stránky<br />

Keïže internet je èoraz rozšírenejší, je len logické, že s<br />

pribúdajúcimi užívate¾mi pribúda aj poèet tých ¾udí,<br />

ktorí majú <strong>na</strong> internete vlastnú stránku. Je jedno, èi pod<br />

vlastnou doménou alebo <strong>na</strong> niektorom freehostingovom<br />

serveri, podstatné je, že títo užívatelia, môžu poveda :<br />

„Pozri si moju stránku <strong>na</strong> wéwéwé...“ Majú tak akúsi<br />

vlastnú prezentáciu. Nebudeme sa teraz rozpráva o ich<br />

kvalite, mnohé z nich sú horšie ako zlé. Radšej sa zamerajme<br />

<strong>na</strong> to, v akom programe boli stránky vytvárané.<br />

Dovolím si tvrdi , že asi ani jeden domáci užívate¾<br />

(samozrejme, ak nejde o profesionála) si nesadne za<br />

notepad a nevytvorí si vlastnú stránku. Bežní užívatelia<br />

potrebujú jednoduchý HTML editor, ktorý im po<strong>sk</strong>ytne<br />

urèitý komfort a potrebnú dávku funkcií. A keïže môj<br />

známy sa tiež rozhodol prezentova sa <strong>na</strong> internete a<br />

jeho <strong>sk</strong>úsenosti s vytváraním HTML sú takmer nulové,<br />

rozhodol som sa nájs HTML editor pre bežného používate¾a.<br />

Programov som <strong>na</strong>šiel viac, ale <strong>na</strong>jviac sa mi pozdával<br />

Abstract Web Studio. Ten som <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> adrese http://alexhtml.cjb.net.<br />

Zapáèil sa mi už samotný opis programu, a<br />

tak som sa rozhodol stiahnu jeho 2787 KB ve¾ký inštalaèný<br />

program. Ako sa ne<strong>sk</strong>ôr ukázalo, spravil som ve¾mi<br />

dobre.<br />

Prvé, èo ma prekvapilo, bol fakt, že pri spustení sa vám<br />

<strong>na</strong>miesto ok<strong>na</strong> programu <strong>na</strong>jprv objaví okno, ktoré sa vás<br />

spýta, èo chcete vlastne robi . A ako som už v podtitulku<br />

uviedol, program neslúži len <strong>na</strong> tvorbu WWW stránok.<br />

Poïme sa teda pozrie aspoò <strong>na</strong> niektoré vo¾by, ktoré<br />

nám program ponúka. Môžete sa rozhodnú , èi si želáte<br />

otvori už existujúci súbor z vášho di<strong>sk</strong>u alebo vytvori<br />

úplne nový súbor. Ïalej môžete použi ve¾mi jednoduchého<br />

sprievodcu a s jeho pomocou vytvori aspoò<br />

základnú podobu vašej WWW stránky. Existuje tu aj<br />

možnos vytvorenia stránky používajúcej frames (rámce).<br />

Ïalej je tu možnos otvori niektorý z vopred vyrobených<br />

Okno s možnos ami práce s aplikáciou<br />

dokumentov (template), ale túto možnos majú jedine<br />

registrovaní používatelia. Zaujímavou funkciou je zaradenie<br />

jednoduchého WYSIWYG editora WWW stránok<br />

ako osobitnej aplikácie. V nej môžete vytvori vizuálnu<br />

podobu stránky a tú potom dobrusova vo „ve¾kom editore“<br />

priamo cez zdrojový kód. A ako som už spomí<strong>na</strong>l, je<br />

tu aj pár možností, ktoré nesúvisia priamo s tvorbou<br />

WWW stránok, ale myslím si, že bežný domáci<br />

používate¾ ich privíta. Je to ve¾mi jednoduchý editor<br />

obrázkov, MP3 enkodér (èítate dobre, tento program je<br />

súèas ou editora), ako aj jednoduchá aplikácia <strong>na</strong> prácu<br />

so súbormi Real Audio.<br />

Vrá me sa však k editoru. Osobne neuznávam WYSI-<br />

WYG editory, a tak vám aj tu dopredu oznámim, že úprava<br />

stránky bude prebieha v prostredí zdrojového kódu.<br />

Na úpravy, ktoré si to vyžiadajú, je tu, samozrejme, pripravený<br />

malý WYSIWYG editor, ktorý som už spomí<strong>na</strong>l.<br />

Takto vyzerá editácia WWW stránky v programe<br />

Kedyko¾vek si môžete prezrie , ako bude vaša WWW<br />

stránka vyzera v prehliadaèi. Na to slúži funkcia<br />

náh¾adu, ktorú rýchlo spustíte pomocou klávesu F2.<br />

Užitoèná je aj informácia, ktorá vám zobrazuje, ako dlho<br />

sa bude stránka <strong>na</strong> ahova <strong>na</strong> linke s vami zvolenou prenosovou<br />

kapacitou.<br />

Èo sa týka editaèných možností, tie sú viac-menej<br />

štandardné, no nie je tu prive¾a funkcií, èo vzh¾adom <strong>na</strong><br />

zameranie programu hodnotím ako plus. Samozrejme,<br />

že do dokumentu, môžete vklada obrázky, bloky textu,<br />

tabu¾ky alebo hypertextové odkazy. Tam, kde je to<br />

potrebné (<strong>na</strong>príklad pri texte), zobrazí sa vám ïalšie<br />

dialógové okno, v ktorom spresníte <strong>na</strong>stavenia vkladaného<br />

objektu. Ïalšie úpravy sú možné priamo v zdrojovom<br />

kóde, ktorý je pre lepšiu orientáciu farebne zvýrazòovaný.<br />

Objektov však do HTML dokumentu môžete<br />

vklada ove¾a viac. Tak <strong>na</strong>príklad sú to súèasti formulára,<br />

zvuk <strong>na</strong> pozadie, komentár k stránke alebo rovno<br />

Java applet. Ïalej môžete vloži vodorovnú èiaru, zalomenie<br />

riadka, zarov<strong>na</strong>nie textu, zalomenie textu alebo<br />

dátum a èas. Všetko možno dodatoène editova priamo<br />

v dokumente.<br />

Program takisto obsahuje pár funkcií <strong>na</strong>vyše, ktoré<br />

pri vhodnom využití môžu <strong>sk</strong>rášli vašu WWW stránku.<br />

Je to <strong>na</strong>príklad efekt farebného prechodu <strong>na</strong> text. Vy len<br />

vyberiete dve okrajové farby a <strong>na</strong>píšete text a pekný<br />

efekt je <strong>na</strong> svete. Ïalej je tu Meta Tag Generator, ktorý<br />

vám umožní pohodlne vloži do stránky informácie<br />

<strong>na</strong>príklad o autorovi alebo o softvéri, v ktorom bola<br />

stránka vytvorená. Celkom zaujímavá je aj možnos<br />

vytvorenia zoz<strong>na</strong>mu adresárov a súborov z vybranej<br />

lokality.<br />

Osobne sa mi páèili ešte dve možnosti. Ak <strong>na</strong>príklad<br />

pracujete <strong>na</strong> viacerých stránkach <strong>na</strong>raz a potrebujete sa<br />

medzi nimi rýchlo prepí<strong>na</strong> , môžete ich zada ako stránky<br />

z rov<strong>na</strong>kého projektu, a tak vám program umožní<br />

pohybova sa medzi nimi ve¾mi rýchlo. A druhá funkcia,<br />

ktorá sa mi ve¾mi páèila a ktorá bola (aspoò pre mòa)<br />

maximálne efektív<strong>na</strong>, bola rozšírená schránka (clipboard).<br />

Oproti štandardnej schránke, známej z Windows,<br />

program ponúka tri takéto schránky, a tak si môžete<br />

uloži viacero údajov <strong>na</strong>raz.<br />

Vcelku sa mi program pozdával, aj keï mi chýbali<br />

niektoré funkcie. Na druhej strane je zasa pravda, že<br />

bežný (a málo <strong>sk</strong>úsený) používate¾ by sa v programe,<br />

ktorý by ho zavalil možnos ami, mohol cíti dezorientovaný,<br />

a preto sa mi Abstract Web Studio zdá tým lepším<br />

riešením. Navyše ponúka niektoré extra funkcie, z ktorých<br />

pár ve¾mi nesúvisí s vytváraním HTML stránok, ale<br />

myslím si, že aj tým sa používatelia potešia.<br />

A <strong>na</strong>koniec ešte jed<strong>na</strong> poznámka, vlastne <strong>sk</strong>ôr detail,<br />

ktorý som si <strong>na</strong> programe všimol a ktorý sa mi zapáèil.<br />

Iné aplikácie, ktoré nemáte zaregistrované, vkladajú <strong>na</strong><br />

každú stránku, ktorú vytvoria, svoju ikonku alebo aspoò<br />

nejaký text. Na moje potešenie som zistil, že Abstract<br />

Web Studio také niè (<strong>na</strong>š astie) nerobí.<br />

Názov: Abstract Web Studio<br />

Ve¾kos : 2787 KB<br />

Licencia: shareware<br />

Download: http://alexhtml.cjb.net<br />

Martin Turoò<br />

86 PC REVUE 8/2001


Symmetrix InfoMover<br />

Úspora èasu, nákladov a zdrojov pri prenose a zdie¾aní údajov<br />

V INFORMÁCIÁCH JE SILA. Správne informácie<br />

umožòujú podniku vstupova <strong>na</strong> trh pred konkurenciou,<br />

odkrýva a využíva nové šance, zvyšova trhový podiel,<br />

po<strong>sk</strong>ytova potrebné služby <strong>sk</strong>ôr a efektívnejšie ako ostatní.<br />

COMPAREX ponúka prostriedok, ktorý dokáže informáciu<br />

„uchopi “ a postara sa o jej rýchlu distribúciu <strong>na</strong> miesto<br />

urèenia. Je ním Symmetrix InfoMover. Rýchly prístup k<br />

aktuálnym údajom vedie k lepšie podloženým obchodným<br />

rozhodnutiam a po<strong>sk</strong>ytuje konkurenènú výhodu v podobe<br />

väèšieho produktívneho èasu – time to market.<br />

ORIGINÁLNE RIEŠENIE NA ZVÝŠENIE<br />

PRODUKTIVITY V PODNIKU. InfoMover predstavuje<br />

unikátne softvérové riešenie s vysokým výkonom,<br />

ktoré kombinuje možnos prenosu a zdie¾ania údajov a<br />

umožòuje otvorený prístup k informáciám v rámci výpoètového<br />

stredi<strong>sk</strong>a. InfoMover obojsmerne prenáša súbory<br />

medzi ¾ubovo¾nými kombináciami platforiem mainframe,<br />

UNIX alebo Windows NT. Namiesto siete využíva pamä ové<br />

systémy Symmetrix a jestvujúce kanálové pripojenia. Info-<br />

Mover takisto dovo¾uje unixovým systémom priamo èíta<br />

súbory mainframových poèítaèov cez kanály systémov Symmetrix,<br />

prièom eliminuje fyzický presun údajov a výz<strong>na</strong>mným<br />

spôsobom tak šetrí èas potrebný <strong>na</strong> prenos súborov.<br />

Systémy platforiem mainframe, UNIX a Windows NT<br />

môžu cez InfoMover pristupova k informáciám bez oh¾adu<br />

<strong>na</strong> to, kde boli vytvorené. K mission critical súborom, životne<br />

dôležitým pre obchodnú èinnos a fungovanie spoloènosti,<br />

ktoré sú umiestnené <strong>na</strong> mainframe, je možné jednoducho<br />

a rýchlo pristupova z prostredia otvorených systémov.<br />

Súbory, ktoré boli vytvorené v otvorených systémoch,<br />

sa môžu sprístupni <strong>na</strong> použitie v aplikáciách <strong>na</strong> mainframe,<br />

iných otvorených systémoch alebo Windows NT.<br />

InfoMover uvo¾òuje dôležité sie ové kapacity, èím<br />

šetrí èas, peniaze a zdroje. Výsledkom je rýchlejší time<br />

to market a lepšie využívanie príležitostí vïaka dostupnosti<br />

všetkých informaèných zdrojov.<br />

ZDIE¼ANIE INFORMÁCIÍ MEDZI PLAT-<br />

FORMAMI. InfoMover umožòuje bezproblémový presun<br />

informácií medzi heterogénnymi platformami s<br />

využitím progresívnych vlastností systémov Symmetrix<br />

<strong>na</strong> zjednodušenie vysokorýchlostného presunu medzi<br />

hostite¾<strong>sk</strong>ými poèítaèmi.<br />

Softvér InfoMover sa inštaluje <strong>na</strong> každú hostite¾<strong>sk</strong>ú<br />

platformu. Prenos súborov môže by iniciovaný tak zo<br />

zdrojového, ako aj z cie¾ového poèítaèa. Keïže InfoMover<br />

používa ako prostriedok prenosu extrémne rýchlu vyrovnávaciu<br />

pamä systémov Symmetrix a zdie¾ané vstupno/<br />

výstupné kanály, prenosy prebiehajú pri ve¾mi vysokých<br />

rýchlostiach.<br />

Na rýchlu a ¾ahkú implementáciu po<strong>sk</strong>ytuje InfoMover<br />

bežné rozhranie, podobné FTP. Ponúka aj nové pohodlné<br />

grafické používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie: to umožòuje prenosy<br />

súborov pohybom myši, zjednodušuje <strong>na</strong>stavenie, šetrí èas<br />

a minimalizuje chyby. Proces prenosu súborov, ktorý sa<br />

môže vyko<strong>na</strong> aj v dávkovom režime, sa môže uloži do<br />

súboru. Tento súbor sa môže v pôvodnom alebo v modifikovanom<br />

tvare využi <strong>na</strong> opakované prenosy súborov v<br />

budúcnosti. Výsledkom je vyššia efektívnos , nižšie náklady<br />

a rýchlejšie využívanie obchodných príležitostí.<br />

InfoMover podporuje prenosy súborov medzi platformami,<br />

aj keï sú informácie uložené <strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívnych<br />

zdrojoch. Pri použití softvéru InfoMover a di<strong>sk</strong>ových<br />

systémov Symmetrix sa súbory môžu prenáša z pamäových<br />

systémov CLARiiON, z magnetických pások <strong>na</strong><br />

mainframoch, ale aj z iných pamä ových systémov: platí<br />

to aj pre opaèný smer prenosu.<br />

InfoMover dovo¾uje aj zdie¾aný prístup <strong>na</strong> mainframové<br />

údaje z unixových systémov ich pripojením <strong>na</strong><br />

súbory systému MVS alebo OS/390 cez Network File<br />

System NFS. Na èítanie údajov z mainframového systému<br />

sa potom využívajú kanály systému Symmetrix, èím<br />

sa od¾ahèuje sie a zvyšuje sa jej dostupnos . O integritu<br />

údajov sa stará InfoMover agent, ktorý vykonáva bezpeènostnú<br />

kontrolu, uzamykanie a odomykanie súborov.<br />

Aj keï sa mainframové súbory javia ako lokálne<br />

súbory otvorených systémov, údaje a obslužné programy<br />

<strong>na</strong> ich správu zostávajú v mainframovom operaènom<br />

systéme.<br />

Prekladanie z<strong>na</strong>kov z EBCDIC do ASCII a <strong>na</strong>opak riadi<br />

server <strong>na</strong> platforme otvorených systémov. Takáto konverzia<br />

údajov zabezpeèuje správne prijímanie súborov v<br />

potrebnom formáte. InfoMover odstraòuje nutnos<br />

uklada údaje <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v pomocných súboroch <strong>na</strong><br />

cie¾ovom systéme: používatelia tak môžu údaje zapísa<br />

priamo do databázy alebo aplikácie.<br />

OD¼AHÈENÁ SIE . S rastom sietí a explóziou množstva<br />

údajov dramaticky pribúdajú požiadavky <strong>na</strong> informácie.<br />

Výsledný rast objemu prenášaných údajov má negatívny<br />

vplyv <strong>na</strong> celkovú kapacitu a efektivitu siete ako vysoko<br />

za ažovaného zdroja. InfoMover je unikátne riešenie,<br />

ktoré zlepšuje prenos súborov a umožòuje priamy prístup<br />

k údajom pri súèasnom od¾ahèení siete. Redukovaná prevádzka<br />

v sieti prináša možnos lepšie predvída a viac sa<br />

venova ïalším podnikovým cie¾om a obchodným požiadavkám.<br />

V rámci SAN ponúka InfoMover vysokú rýchlos vïaka<br />

konektivite Fibre Channel a progresívnej, mimoriadne pružnej<br />

switchingovej technológii, umožòujúcej mimoriadne<br />

ve¾ké presuny údajov <strong>na</strong> rastúcom poète platforiem. Pri<br />

viacnásobnom simultánnom prenose súborov možno dosiahnu<br />

prenosové rýchlosti vyjadrené v desiatkach MB/s<br />

pri všetkých typoch vstupno/výstupných kanálov: ESCON,<br />

SCSI, Ultra SCSI alebo Fibre Channel. Kapacita prenosu súborov<br />

je obmedzená výluène limitmi príslušného operaèného<br />

systému. Keïže takýto prenos súborov za ažuje procesory<br />

serverov iba minimálne, neovplyvòuje negatívne ostatné<br />

obchodné èinnosti.<br />

InfoMover je <strong>na</strong>júspešnejší softvér <strong>na</strong> rýchly prenos a<br />

zdie¾anie údajov v heterogénnom prostredí – šetrí èas,<br />

náklady a zdroje.<br />

Projekty pre nároèné heterogénne prostredie sú<br />

<strong>na</strong>jžiadanejšie spomedzi širokého portfólia riešení<br />

ponúkaných spoloènos ou COMPAREX Informaèné systémy.<br />

Implementácia softvéru InfoMover s využitím<br />

pamä ových systémov Symmetrix prináša vïaka svojej<br />

komplexnosti okamžitý synergický efekt:<br />

l zlepšuje výmenu informácií vo výpoètovom stredi<strong>sk</strong>u<br />

prostredníctvom zrýchlenia prenosu údajov,<br />

l <strong>sk</strong>racuje èasy obnovy v dátových <strong>sk</strong>ladoch,<br />

l umožòuje vysokú rýchlos prenosu údajov medzi<br />

platformami mainframe, UNIX a Windows NT,<br />

l dovo¾uje zdie¾anie súborov medzi platformami,<br />

l odstraòuje obmedzenia dávkového plánovania,<br />

l po<strong>sk</strong>ytuje Switched fabric konektivitu <strong>na</strong> malé aj<br />

ve¾ké vzdialenosti,<br />

l po<strong>sk</strong>ytuje bezpeènos a „uzamykanie“ súborov <strong>na</strong><br />

úrovni mainframových systémov.<br />

Kontakt: info@comparex<br />

Reklamný èlánok<br />

8/2001 PC REVUE 87


I N F O W A R E<br />

T E C H N O L Ó G I E A B I Z N I S<br />

l ITTT konferencia 2001 v Podban<strong>sk</strong>om.<br />

V dòoch 15. – 16. novembra 2001 sa v Hoteli<br />

Permon v Podban<strong>sk</strong>om u<strong>sk</strong>utoèní štvrtý<br />

roèník medzinárodnej odbornej konferencie<br />

Informaèné technológie tretieho tisícroèia v<br />

podnikate¾<strong>sk</strong>ej praxi (ITTT). Jej usporiadate¾om<br />

je spoloènos SOFTIP, a. s., Ban<strong>sk</strong>á<br />

Bystrica. Hlavným partnerom konferencie,<br />

ktorá si už zí<strong>sk</strong>ala zaslúžené miesto v kalendári<br />

výz<strong>na</strong>mných IT podujatí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, je<br />

už tradiène spoloènos Microsoft.<br />

Cie¾om štvrtého roèníka konferencie je<br />

stretnutie špièkových ma<strong>na</strong>žérov a odborníkov,<br />

pôsobiacich v informaèných technológiách,<br />

ako aj udržiavanie a posilòovanie<br />

tradície odborno-podnikate¾<strong>sk</strong>ého fóra,<br />

zameraného <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie <strong>na</strong>jnovších informácií<br />

strategického charakteru o súèasných<br />

trendoch aj budúcich víziách v oblasti<br />

informaèných technológií.<br />

Odborné fórum je rozdelené do dvoch<br />

sekcií, a to sekcie urèenej pre top ma<strong>na</strong>žérov<br />

a do sekcie pre ma<strong>na</strong>žérov informaèných<br />

systémov, vedúcich informatikov,<br />

správcov poèítaèových sietí a pod.<br />

Štvrtý roèník konferencie po<strong>sk</strong>ytne úèastníkom<br />

<strong>na</strong>jaktuálnejšie informácie z oblasti<br />

informaèných technológií (<strong>na</strong>pr. ASP – trendy<br />

a znižovanie nákladov, bezpeènos využívania<br />

ASP, ma<strong>na</strong>žér<strong>sk</strong>e informaèné systémy,<br />

využívanie produktov softvérového<br />

ma<strong>na</strong>žmentu v praxi, modelovanie a optimalizácia<br />

firemných procesov – BPR, technológie<br />

OLAP a datawarehouse, workflow<br />

technológie, internetové a intranetové technológie,<br />

e-commerce, e-banking, Microsoft<br />

Windows 2000 a pod. a ich využitie v podnikate¾<strong>sk</strong>ej<br />

praxi).<br />

Bližšie informácie: konferencia-ittt@softip.<strong>sk</strong>,<br />

048/436 23 12, 0905 524 454<br />

l Riešenie E-Procurement pre Shell. SAP AG<br />

a SAPMarkets, Inc., ohlásili, že <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Royal<br />

Dutch/Shell (ïalej len Shell) si vybrala<br />

riešenie od SAPMarkets ako základ globálne<br />

integrovaného riešenia pre e-procurement<br />

(elektronické obstarávanie). Shell,<br />

SAPMarkets a SAP AG budú tiež spolupracova<br />

<strong>na</strong> strategickom vývojovom projekte<br />

<strong>na</strong> synchronizáciu kmeòových dát z heterogénnych<br />

back-end systémov Shell. Táto<br />

výz<strong>na</strong>mná dohoda pre SAP a SAPMarkets<br />

aj ich spoloèný vývojový projekt boli ohlásené<br />

<strong>na</strong> medzinárodnej e-business konferencii<br />

SAPPHIRE 2001 v Orlande <strong>na</strong> Floride<br />

(12. – 15. jú<strong>na</strong> 2001). Shell podpísal dohodu,<br />

ktorá bude vies k licencovaniu SAP-<br />

Markets Enterprise Buyer (Professio<strong>na</strong>l<br />

Edition) a SAPMarkets MarketSet <strong>na</strong> globálne<br />

spreh¾adnenie ich obstarávacích aktivít.<br />

Shell bude používa e-procurement systém<br />

Enterprise Buyer vo všetkých svojich oblastiach<br />

podnikania. Navyše Shell bude<br />

používa MarketSet ako privátnu burzu <strong>na</strong><br />

integráciu obstarávacích aktivít cez petrochemickú<br />

burzu Trade-Ranger a <strong>na</strong> integráciu<br />

kmeòových dát, roztrúsených po celom<br />

svete v heterogénnych back-end systémoch.<br />

Enterprise Buyer a MarketSet sú spoloènými<br />

riešeniami od SAPMarkets a Commerce<br />

One.<br />

l Povolenie TÚ SR obmedzí prepájanie hovorov<br />

cez GSM brány. Priama komunikácia<br />

prostredníctvom GSM brán bude prípustná<br />

len medzi úèastníkmi operátorov mobilných<br />

sietí a vnútornými alebo vonkajšími telefónnymi<br />

stanicami poboèkovej ústredne prevádzkovate¾a.<br />

Vyplýva to z nového návrhu<br />

všeobecného povolenia <strong>na</strong> prevádzkovanie<br />

a zriaïovanie GSM brán, ktoré pripravil<br />

Telekomunikaèný úrad SR.<br />

Návrh povolenia obmedzuje aj priame<br />

volanie zo siete mobilného operátora prostredníctvom<br />

GSM brány a prepojovacieho<br />

zariadenia pevnej do verejnej telekomunikaènej<br />

siete a opaène. Prevádzkovate¾ brány<br />

ïalej nebude môc po<strong>sk</strong>ytnú možnos<br />

volania prostredníctvom GSM brány tretím<br />

osobám a sám im po<strong>sk</strong>ytova , predáva a<br />

sprostredkováva telekomunikaèné služby.<br />

Zo siete jedného mobilného operátora do<br />

siete druhého mobilného operátora nebude<br />

možné priamo vola bez prepojenia prostredníctvom<br />

pevnej verejnej telekomunikaènej<br />

siete Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, a. s.<br />

Prípravu návrhu všeobecného povolenia<br />

si vyžiadali legislatívne nedostatky v oblasti<br />

používania GSM brán, ktoré využívali niektorí<br />

ich majitelia <strong>na</strong> prepájanie hovorov<br />

bez zmluvy o prepojení s telekomunikaènými<br />

operátormi. Ukonèovanie hovorov v sieach<br />

mobilných operátorov spôsobovalo<br />

<strong>na</strong>príklad problémy so službou Clip, keï sa<br />

volanému úèastníkovi neobjavilo <strong>na</strong> displeji<br />

mobilného telefónu reálne èíslo volajúceho.<br />

Niektorí majitelia GSM brán prepájali<br />

do sietí mobilných operátorov aj hovory zo<br />

zahranièia, <strong>na</strong> èo však majú pod¾a záko<strong>na</strong><br />

oprávnenie len Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie.<br />

Takéto spojenia zároveò mohli v prípade<br />

ve¾kého objemu hovorov spôsobi pre a-<br />

ženie sietí mobilných operátorov. (Sita)<br />

l IDC: Po pomalom štarte sa eCommerce<br />

v strednej Európe rýchlo rozvíja. Pod¾a <strong>na</strong>jnovšej<br />

správy IDC týkajúcej sa rozvoja internetu<br />

v strednej Európe vy<strong>sk</strong>oèí celková hodnota<br />

eCommerce transakcií v <strong>sk</strong>upine krajín<br />

V4 (Èe<strong>sk</strong>á republika, Sloven<strong>sk</strong>o, Po¾<strong>sk</strong>o a Maïar<strong>sk</strong>o)<br />

zo 100 miliónov dolárov dosiahnutých<br />

v minulom roku <strong>na</strong> viac než 650 miliónov<br />

dolárov v roku 2001. Najvyšší nárast dosiahnu<br />

podnikové on line objednávky koncových<br />

produktov a služieb (B2B ‚end-use‘ eCommerce),<br />

prièom budú v roku 2001 tvori dve<br />

tretiny všetkých eCommerce transakcií. Elektronický<br />

nákup v rámci dodávate¾<strong>sk</strong>ého reazca<br />

(B2B ‚process-use‘ eCommerce) bude<br />

tvori pätinu všetkých transakcií a zvyšných<br />

100 miliónov dolárov bude vy<strong>na</strong>ložených <strong>na</strong><br />

spotrebite¾<strong>sk</strong>é výdavky (B2C eCommerce).<br />

V strednej Európe rov<strong>na</strong>ko dy<strong>na</strong>micky rastie<br />

aj používanie internetu. Ku koncu roku<br />

2000 sa pripojilo <strong>na</strong> web aspoò raz za<br />

mesiac zhruba 8 % populácie v regióne. IDC<br />

predpovedá, že tento údaj sa do roku 2005<br />

zvýši <strong>na</strong> 23 %. Je zrejmé, že v tomto regióne<br />

aj v budúcnosti zostane poèet používate¾ov<br />

<strong>na</strong> nižšej úrovni ako v ekonomicky vyspelých<br />

regiónoch sveta. Hlavným dôvodom tohto<br />

rozdielu je nízka úroveò využívania internetu<br />

v domácnostiach, èo súvisí s relatívne vysokými<br />

nákladmi <strong>na</strong> pripojenie, nízkou penetráciou<br />

domácich PC a s psychológiou stredoeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

spotrebite¾ov.<br />

V strednodobom horizonte bude oblas<br />

eCommerce <strong>na</strong>jviac ovplyvòovaná B2B<br />

segmentom. I keï v B2C segmente dochádza<br />

k pozoruhodnému rozvoju, <strong>na</strong>pr. tradièné<br />

ve¾ké predajné re azce si vytvárajú on<br />

line predajne, zostanú v <strong>na</strong>jbližšom období<br />

prekážky predovšetkým <strong>na</strong> strane dopytu,<br />

ktorý sa potýka s nízkymi príjmami, tradiènými<br />

nákupnými zvyklos ami a so stále<br />

nepreko<strong>na</strong>nými obavami z nedostatoènej<br />

bezpeènosti a di<strong>sk</strong>rétnosti informácií. Budúcnos<br />

v segmente predaja koncového<br />

tovaru a služieb podnikom je jasnejšia; príkladom<br />

môžu by poprední dodávatelia IT<br />

technológií. Ale <strong>na</strong>jväèší potenciál v strednej<br />

Európe pre nieko¾ko <strong>na</strong>jbližších rokov je<br />

ukrytý v segmente on line nákupov pre<br />

potreby dodávate¾<strong>sk</strong>ého re azca. Masívne<br />

priame zahranièné investície, ktoré v súèasnosti<br />

prúdia do strednej Európy, položili v<br />

regióne solídny základ pre vybudovanie<br />

systémov elektronického nákupu vo výrobe,<br />

predovšetkým v rýchlo rastúcom sektore<br />

automobilového priemyslu a elektroniky.<br />

l 3Com zvýšil svoj podiel <strong>na</strong> trhu s gigabitovým<br />

Ethernetom. Vý<strong>sk</strong>umná agentúra Cahners<br />

In-Stat z arizon<strong>sk</strong>ého Phoenixu oznámila,<br />

že spoloènos 3Com Corporation posilnila<br />

v prvom štvr roku kalendárneho roku<br />

2001 takmer o osem percent svoje vedúce<br />

postavenie <strong>na</strong> trhu s metalickým gigabitovým<br />

Ethernetom. Pod¾a údajov uvedených<br />

v správe ovláda 3Com v súèasnosti 35,7<br />

percenta trhu, èo je zhruba o desa percent<br />

viac než výrobca stojaci <strong>na</strong> druhom mieste<br />

a podstatne viac než ostatní konkurenti.<br />

3Com vykazuje konzistentný rast <strong>na</strong> tomto<br />

trhu už tri štvr roky za sebou.<br />

l Superzoz<strong>na</strong>m dal za doménu takmer<br />

milión. Predstavitelia portálu SZM tento<br />

týždeò informovali o <strong>na</strong>jväèšom doménovom<br />

obchode <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete.<br />

Zaèiatkom roka sa im podarilo kúpi prestížnu<br />

doménu szm.com, za ktorú zaplatili<br />

18 500 dolárov (približne 921-tisíc korún).<br />

Je to zïaleka <strong>na</strong>jvyššia suma, akú kedy sloven<strong>sk</strong>á<br />

firma do podobného obchodu<br />

investovala. Rokovania o predaji domény<br />

szm.com prebiehali nieko¾ko mesiacov a<br />

Superzoz<strong>na</strong>m o òu súperil s automobilkou<br />

Suzuki Motors Corporation. Záujem japon<strong>sk</strong>ej<br />

firmy vyh<strong>na</strong>l cenu z pôvodných 3000<br />

dolárov až <strong>na</strong> vyše šes násobok, sloven<strong>sk</strong>ej<br />

firme sa však <strong>na</strong>pokon podarilo v boji o<br />

doménu zví azi . Spoloènos SZM, s. r. o.,<br />

ktorá nedisponuje takzvaným „rizikovým<br />

kapitálom“ a je úplne v sloven<strong>sk</strong>ých rukách,<br />

mala k dispozícii fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> kúpu<br />

domény <strong>na</strong>jmä vïaka úspešnému predaju<br />

svojich služieb firmám v Spojených štátoch.<br />

Okrem portálových služieb totiž Superzoz<strong>na</strong>m<br />

po<strong>sk</strong>ytuje sloven<strong>sk</strong>ým aj zahranièným<br />

firmám aj ASP (Application Service<br />

Providing) webhosting, administráciu firemných<br />

serverov a <strong>na</strong>príklad aj vlastný softvér.<br />

l Compaq vedie v oblasti SAN. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu<br />

spoloènosti Gartner Dataquest<br />

(2000 Fibre Channel SAN components) je<br />

Compaq celosvetovou jednotkou pod¾a<br />

poètu dodaných portov Fibre Channel prepí<strong>na</strong>èov<br />

pre riešenie SAN (Storage Area<br />

Networks) za rok 2000.<br />

Compaq zí<strong>sk</strong>al podiel 26 % z celkového<br />

poètu 633 000 portov Fibre Channel prepí<strong>na</strong>èov<br />

dodaných v roku 2000. Pod¾a spoloènosti<br />

Gartner Dataquest vzrástol obrat<br />

<strong>na</strong> trhu s Fibre Channel SAN komponentmi<br />

o 157 %. Prie<strong>sk</strong>um tiež ukázal, že v minulom<br />

roku <strong>na</strong>stal výrazný prechod od riešení<br />

založených <strong>na</strong> optických rozboèovaèoch<br />

(Fibre Channel hub) k riešeniam založeným<br />

<strong>na</strong> optických prepí<strong>na</strong>èoch (Fibre Channel<br />

Switch).<br />

l Internet roaming od EuroWebu. Prenosný<br />

poèítaè si <strong>na</strong> služobné cesty berú dnes<br />

mnohí používatelia, problém však <strong>na</strong>stáva<br />

vo chvíli, keï sa chcú pripoji <strong>na</strong> internet.<br />

Ak volajú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>é prístupové èísla,<br />

poplatky <strong>na</strong>rastajú do astronomických<br />

výšok; objednáva si pripojenie cez miestneho<br />

po<strong>sk</strong>ytovate¾a vyžaduje dostatok èasu<br />

a z<strong>na</strong>los miestnych pomerov.<br />

Služba internetového roamingu KPNQwest<br />

Traveller, ktorú po<strong>sk</strong>ytuje EuroWeb Slovakia,<br />

jednoduchým spôsobom umožní pripoji sa<br />

<strong>na</strong> miestne prístupové èísla v zahranièí – a to<br />

prostredníctvom vyše 7000 prístupových<br />

bodov vo viac ako 150 krajinách sveta.<br />

Náklady poèas cestovania sa prudko<br />

znížia – platí sa len poplatok za telefonické<br />

spojenie v rámci príslušného mesta alebo<br />

88 PC REVUE 8/2001


I N F O W A R E<br />

krajiny, prièom za zabezpeèenie pripojenia do internetu sa úètuje<br />

výrazne nižší poplatok – od 1,30 Sk do 13 Sk za minútu pod¾a krajiny<br />

(vo väèšine Európy, USA a Ka<strong>na</strong>dy platí <strong>na</strong>jnižší z uvedených poplatkov).<br />

Zákazníci EuroWebu si môžu necha fakturova tieto poplatky <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u, ostatní záujemcovia môžu plati platobnou kartou<br />

Mastercard, Visa alebo American Express.<br />

Okrem minútového poplatku sa za službu Traveller neplatí ïalší<br />

poplatok, èiže platí sa len za po<strong>sk</strong>ytnutú službu. Používanie služby<br />

spríjemòuje aj program KPNQwest Dialer, ktorá obsahuje kompletný<br />

zoz<strong>na</strong>m prístupových èísel a aj poplatok za používanie<br />

každého z nich. Takže staèí, ak si zákazník vyberie krajinu a mesto,<br />

kde sa <strong>na</strong>chádza, a program sám <strong>na</strong>staví telefónne èíslo. Na záver<br />

tip pre cestovate¾ov: dopredu si overte, èi sa prostredníctvom svojho<br />

modemu dokážete pripoji v krajine, kam cestujete. Výber adaptérov<br />

pre elektrickú a telefónnu sie vám ponúka WWW stránka<br />

<strong>www</strong>.teleadapt.com, ale môžete si ich kúpi aj <strong>na</strong> mnohých medzinárodných<br />

leti<strong>sk</strong>ách.<br />

l Caldera vo východnej Európe. Pri svojej krátkej návšteve Varšavy<br />

koncom jú<strong>na</strong> prezentoval Ransom Love, CEO spoloènosti Caldera<br />

Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, svoj cie¾ urobi z Linuxu alter<strong>na</strong>tívnu platformu pre štandardné<br />

hardvérové vybavenie. Výhodou <strong>na</strong> strane Caldery je rastúca<br />

reputácia Linuxu a vzrastajúca pripravenos sveta biznisu akceptova<br />

takéto riešenie. V rámci návštevy vo Varšave boli ohlásené aj nové verzie<br />

niektorých produktov: OpenLinux Workstation, release 3.1, Open-<br />

Linux Server a Open UNIX 8.<br />

l 3COM A HP zjednodušujú bezdrôtovú konektivitu cez Bluetooth.<br />

V s<strong>na</strong>he zjednoduši ¾uïom prepájanie osobných elektronických<br />

zariadení spoloènosti 3Com Corporation a Hewlett-Packard Company<br />

oznámili, že bezdrôtové Bluetooth riešenie od 3Com bude<br />

zabudované do notebookov HP Omnibook a HP Pavilion. Toto<br />

riešenie je tiež kompatibilné s novou tlaèiaròou HP De<strong>sk</strong>jet 995c –<br />

prvou atramentovou tlaèiaròou so zabudovanou podporou Bluetooth.<br />

Bluetooth je otvorený, globálny štandard pre rádiové linky,<br />

ktorý umožòuje jednoduchšie bezdrôtovo prepája osobné poèítaèe,<br />

vreckové poèítaèe, mobilné telefóny, tlaèiarne i rad iných<br />

zariadení a sprostredkováva týmto zariadeniam prístup k sie ovým<br />

prostriedkom. 3Com 29. mája uviedol svoju bezdrôtovú Bluetooth<br />

PC kartu, založenú <strong>na</strong> novoprijatej špecifikácii 1.1. Táto špecifikácia<br />

obsahuje rad zlepšení pôvodnej špecifikácie 1.0 a jej hlavným<br />

cie¾om je zaisti kompatibilitu medzi Bluetooth produktmi bez<br />

oh¾adu <strong>na</strong> výrobcu. 3Com Wireless Bluetooth PC Card sa dodáva<br />

s radikálne jednoduchým softvérom Connection Ma<strong>na</strong>ger for Bluetooth<br />

a s inovatívne riešenou anténou. HP sa chystá ponúka túto<br />

PC kartu od zaèiatku júla ako súèas kompilácie produktov<br />

Bluetooth, ktorá ïalej zahàòa príslušenstvo k tlaèiaròam a karty<br />

CompactFlash Bluetooth tretích strán pre vreckové poèítaèe HP<br />

Jor<strong>na</strong>da.<br />

l Caldera spoplatnila každú kópiu svojho Linuxu. Doteraz bolo<br />

bežnou praxou, že Red Hat, SuSE a ïalšie spoloènosti predávajúce<br />

operaèný systém Linux umožòovali používate¾om inštalova kópiu<br />

zakúpeného softvéru <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný poèet poèítaèov, ktoré používali.<br />

Spoloènos Caldera Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l sa však rozhodla zavies licenèné<br />

certifikáty, ktoré bude spoplatòova každú inštaláciu.<br />

„Nepredpokladám, že rozhodnutie prijmú <strong>na</strong>ši klienti s nevô¾ou,“<br />

uviedol viceprezident spoloènosti John Harker. Nesúhlasné reakcie<br />

však nenechali <strong>na</strong> seba dlho èaka . A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že rozhodnutie<br />

Caldery súvisí s jej stratou 11,7 mil. USD za posledný kvartál.<br />

l Internetový smerovaè Cisco 7400. Spoloènos Cisco Systems uviedla<br />

nový smerovaè Cisco 7400 pre <strong>na</strong>sledujúce aplikácie:<br />

n Spojovanie širokopásmových služieb. Ako riešenie <strong>na</strong> kumuláciu<br />

klient<strong>sk</strong>ych širokopásmových pripojení je smerovaè Cisco 7400<br />

schopný zvládnu až 8000 klientov v jednej jednotke a až 320 000 klientov<br />

v jednom stojane. Smerovaè Cisco 7400 je urèený <strong>na</strong> integráciu<br />

služieb pre podporu používate¾ov využívajúcich rôzne médiá vrátane<br />

DSL, bezdrôtového pripojenia, ISDN a pre<strong>na</strong>jímaných liniek.<br />

n Customer Premises Equipment (CPE). Smerovaè Cisco 7400 využíva<br />

<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie IP služieb v rýchlostiach DS3 až OC3 patentovaného<br />

(Cisco) sie ového procesora Parallel eXpress Forwarding (PXF). Tieto<br />

integrované služby a hardvérové vlastnosti vytvárajú zo smerovaèa<br />

Cisco 7400 vhodnú internetovú gateway a integrálnu súèas Cisco<br />

AVVID – architektúry <strong>na</strong> prenos hlasu, videa a integrovaných dát.<br />

Pre používate¾ov smerovaèa Cisco 7400 budú takisto prínosom<br />

jeho sie ové služby pre gigabitový Ethernet až gigabitový Ethernet<br />

Layer 2-7, rov<strong>na</strong>ko ako jeho flexibilných 40 rozhraní <strong>na</strong> prepojenie<br />

WAN. Okrem toho základný ovládací nástroj pre Cisco 7400 <strong>na</strong><br />

báze HTML je integrovaný so Cisco Element Ma<strong>na</strong>ger Framework<br />

(CEMF) a ponúka zjednodušenú konfiguráciu a správu systému.<br />

l Skloplast beží <strong>na</strong> IS od spoloènosti Baan. Skloplast, a. s., Tr<strong>na</strong>va,<br />

výrobca <strong>sk</strong>leného vlák<strong>na</strong>, uviedol zaèiatkom tohto roku do rutinnej<br />

prevádzky nový podnikový IS, ktorého základom je systém od spoloènosti<br />

Baan.<br />

Nový informaèný systém je integrovaným riešením pre oblas<br />

plánovania a riadenia výroby, nákupu, predaja, <strong>sk</strong>ladov a fi<strong>na</strong>ncií.<br />

Systém využíva on line prepojenie so systémami automatizovaného<br />

riadenia technologických procesov a technológiu èiarového kódu<br />

pri riadení a optimalizácii materiálových tokov. Ide o vôbec <strong>na</strong>jkomplexnejšie<br />

<strong>na</strong>sadenie systému Baan <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ktoré bolo zrealizované<br />

za krátke obdobie necelých 8 mesiacov.<br />

l Autode<strong>sk</strong> uviedol <strong>na</strong> trh AutoCAD 2002. Autode<strong>sk</strong> zaèal dodáva<br />

prvé produkty zo svojho nového produktového radu AutoCAD<br />

2002. Ide o <strong>na</strong>jnovšiu generáciu jeho hlavného návrhár<strong>sk</strong>eho softvéru,<br />

ktorá zahàòa tri aplikácie <strong>na</strong> všeobecné <strong>na</strong>vrhovanie a štyri<br />

aplikácie prispôsobené potrebám jednotlivých odvetví. Vo všetkých<br />

odvetviach vrátane výroby, architektúry/strojárstva/stavebníctva<br />

(AEC) a geografických informaèných systémov (GIS) nový produktový<br />

rad AutoCAD 2002 zvyšuje produktivitu <strong>na</strong>vrhovania a ponúka<br />

nové spôsoby, ako v reálnom èase zdie¾a dáta vnútri projektových<br />

tímov. Na rozdiel od produktov, ktoré iba automatizujú prácu<br />

návrhára, zlepšujú nové tímové riešenia Autode<strong>sk</strong>u pracovné procesy<br />

zákazníkov tým, že rozširujú hodnotu digitálnych návrhových<br />

dát vnútri celej organizácie. Pomáhajú tak zlepši efektivitu pracovných<br />

procesov, zrýchli uvádzanie produktov <strong>na</strong> trh a zvýši zi<strong>sk</strong>ovos<br />

. Novými aplikáciami sú Autode<strong>sk</strong> Architectural De<strong>sk</strong>top 3.3,<br />

AutoCAD Mechanical 6, Autode<strong>sk</strong> Mechanical De<strong>sk</strong>top 6 a<br />

Autode<strong>sk</strong> OnSite 2. V súèasnosti sú už v predaji takisto produkty<br />

AutoCAD 2002, AutoCAD LT 2002 a Autode<strong>sk</strong> CAD Overlay 2002.<br />

Viac informácií môžete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> <strong>www</strong>.autode<strong>sk</strong>.com.<br />

l Nové iniciatívy Compaqu pre Linux. Spoloènos Compaq posilnila<br />

svoje postavenie v oblasti systémov Linux šiestimi strategickými iniciatívami<br />

pre komerèné podnikové riešenia <strong>na</strong> báze Linux. Patria k<br />

nim vysokovýkonné klastrovanie Beowulf, program <strong>na</strong> spoluprácu<br />

systémov Linux a UNIX, úèas v laboratóriu Linux, školenie a certifikácia<br />

systémových inžinierov, obohatenie otvoreného systému o<br />

klastrovaciu technológiu SSI a zastrešovanie vývoja aplikácií Linux<br />

pre príruèné zariadenia.<br />

n Prvou zo šiestich nových iniciatív je klastrovacie riešenie Beowulf<br />

pre serverovú platformu ProLiant, kde Compaq využíva svoje <strong>sk</strong>úsenosti<br />

z budovania vysokovýkonných klastrov pre technické úlohy<br />

8/2001 PC REVUE 89


I N F O W A R E<br />

<strong>na</strong> systémoch AlphaServer. Tento výz<strong>na</strong>mný<br />

pokrok umožòuje malým a ve¾kým podnikom<br />

budova „superpoèítaèové“ klastre v<br />

rozsahu od 16 do 512 alebo viac serverov<br />

(uzlov) pre nároèné aplikácie, <strong>na</strong>príklad v<br />

oblastiach ropného priemyslu a pohonných<br />

hmôt, leteckej prepravy, fi<strong>na</strong>ncovania èi<br />

biotechnológií.<br />

n Compaq ïalej rozširuje dlhodobé globálne<br />

spojenie so spoloènos ou Oracle<br />

Corporation pri ïalšom vývoji riešení pre<br />

Linux a bude sa podie¾a v rámci Oracle<br />

Linux Lab <strong>na</strong> optimalizovaní vývoja a výkonu<br />

základného operaèného systému. Oracle<br />

demonštroval novú technológiu Oracle 9i<br />

Real Application Cluster <strong>na</strong> serveroch Pro-<br />

Liant DL580 so systémom Linux.<br />

n Tre ou iniciatívou je Linux and Tru64 Affinity<br />

Program, ktorý umožòuje zákazníkom<br />

kombinova to <strong>na</strong>jlepšie z nenákladných<br />

otvorených riešení <strong>na</strong> báze Linux <strong>na</strong> serveroch<br />

ProLiant s <strong>na</strong>jrobustnejším a <strong>na</strong>j¾ahšie<br />

ovládate¾ným systémom UNIX <strong>na</strong> trhu, ktorým<br />

je Tru64 UNIX. Linux and Tru64 Affinity<br />

Program bude ponúka komplexné portfólio<br />

softvérových nástrojov a služieb, ktoré<br />

umožnia interoperabilitu aplikácií v kombinovaných<br />

prostrediach, ktoré využívajú<br />

Linux aj Tru64 UNIX.<br />

n Štvrtou novinkou je klastrovacia technológia<br />

Single System Image (SSI), ktorá zjednodušuje<br />

správu klastrovaných serverov. Compaq túto<br />

technológiu rozšíril <strong>na</strong> Linux a spolupracuje s<br />

linuxovou komunitou pri <strong>na</strong>sadzovaní technológií<br />

SSI <strong>na</strong> platforme Linux. SSI riadi viacnásobné<br />

servery ako jeden systém, èo administrátorom<br />

a používate¾om aplikácií zjednodušuje<br />

správu celého klastra.<br />

n Pre rastúci dopyt po kvalifikovaných systémových<br />

inžinieroch pre Linux zaèlenil Compaq do<br />

svojho programu Compaq Accredited Professio<strong>na</strong>ls<br />

Program (CAPP) aj certifikaènú úroveò<br />

Accredited Systems Engineer (ASE) pre Linux.<br />

Certifikaèné požiadavky boli zladené s požiadavkami<br />

partnerov Red Hat a SAIR.<br />

n Šiestou iniciatívou je sú až vo vývoji aplikácií<br />

pre príruèné zariadenia, ktorou sa<br />

Compaq s<strong>na</strong>ží motivova vývoj a rozširovanie<br />

aplikácií Linux <strong>na</strong> príruèných zariadeniach,<br />

ako <strong>na</strong>príklad Compaq iPAQ.<br />

Výhercovia sú aže budú vyhlásení <strong>na</strong> Linux<br />

World v auguste 2001.<br />

l Prelomový projekt spolupráce v oblasti<br />

SAN. Popredné firmy pôsobiace v oblasti<br />

pamä ových úložných systémov – Brocade<br />

Communications, Compaq, EMC, Hitachi<br />

Data Systems, IBM a McDATA – ohlásili nieko¾ko<br />

prelomových iniciatív, ktoré umožnia<br />

zákazníkom pamä ových úložných produktov<br />

využíva prvé kooperatívne sie ové úložné<br />

riešenia pozostávajúce z prvkov viacerých<br />

výrobcov, autorizované Asociáciou odvetvia<br />

sie ových úložných produktov (SNIA).<br />

n Šes spoloèností ukonèilo spoloènú autorizáciu<br />

dvoch riešení otvorených úložných<br />

sietí (SAN), umožòujúcich koexistenciu dátových<br />

zón obsahujúcich úložné produkty<br />

Compaq, EMC, Hitachi Data Systems a<br />

IBM, prepojených spoloènou architektúrou<br />

Fibre Channel.<br />

n Štyria výrobcovia úložných systémov podpísali<br />

dvojstranné dohody o spolupráci <strong>na</strong> zjednodušenie<br />

spoloènej podpory zákazníkov v<br />

prostrediach s produktmi rôznych výrobcov.<br />

Na základe spolupráce medzi šiestimi<br />

spoloènos ami SNIA tiež ohlásila nové<br />

Fórum podporovaných riešení, ktoré z týchto<br />

iniciatív bude vychádza .<br />

l Nová generácia vysokorýchlostného internetu<br />

cez satelit. Spoloènos Hughes Network<br />

Systems informovala o zámere zaèa po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

sie ových služieb z vesmíru. Ide o<br />

DirecWay, balík služieb cez satelit pre domácnosti<br />

a malé firmy, ktoré nemôžu využíva<br />

vysokorýchlostné pripojenie cez DSL<br />

alebo káblové modemy. Satelitnou cestou<br />

Hughes Network Systems zabezpeèí prenos<br />

dát, hlasu a videoobrazu, prièom sprostredkovate¾a<br />

mu budú robi nieko¾kí partner<strong>sk</strong>í<br />

provideri vrátane America Online, Earthlink,<br />

Juno Online a Pegasus Solutions. Rýchlos<br />

prenosu by mala by porov<strong>na</strong>te¾ná s<br />

rýchlos ou káblových modemov. Ce<strong>na</strong> by<br />

nemala prekroèi 800 USD: satelitný tanier<br />

stojí 500 USD, 200 USD stojí inštalácia<br />

zariadenia a mesaèný poplatok by sa mal<br />

pohybova od 60 do 70 USD.<br />

DirecWay nie je prvou satelitnou internetovou<br />

službou od Hughes. V minulosti spoloènos<br />

už predstavila službu DirecPC, ku<br />

ktorej zaèiatkom roka pridala dvojsmernú<br />

verziu, pretože pôvodná verzia ponúkala<br />

iba vysokorýchlostné downloadovanie, ale<br />

<strong>na</strong> uploady požadovala pomalšie volacie modemy.<br />

Pod¾a mnohých odborníkov satelitné<br />

internetové služby sú potenciálnou alter<strong>na</strong>tívou<br />

pre káblové modemy a DSL, ktoré v<br />

sieti v súèasnosti dominujú. A<strong>na</strong>lytici sa však<br />

domnievajú, že prístupy <strong>na</strong> sie cez satelit<br />

zostanú viac-menej okrajovou záležitos ou.<br />

l Nové investície IBM <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoloènos<br />

IBM realizuje v Bratislave projekt v<br />

hodnote 5 miliónov USD. Ide o predajné a<br />

servisné stredi<strong>sk</strong>o ibm.com, ktoré sa otvorilo<br />

19. jú<strong>na</strong> 2001, predstavuje novú medzinárodnú<br />

prevádzku pokrývajúcu celé Sloven<strong>sk</strong>o<br />

a štyri ïalšie krajiny tohto regiónu.<br />

Stredi<strong>sk</strong>o ibm.com využíva platformu<br />

elektronického podnikania spoloènosti IBM<br />

a je hlavným kontaktným miestom pre zákazníkov<br />

z tohto regiónu, ktorým po<strong>sk</strong>ytuje<br />

integrované možnosti elektronického obchodovania<br />

a nákupov. Keïže toto stredi<strong>sk</strong>o<br />

prepája stredi<strong>sk</strong>á telefonickej podpory a<br />

podpory cez internet Èe<strong>sk</strong>ej republiky, Maïar<strong>sk</strong>a,<br />

Po¾<strong>sk</strong>a a Slovin<strong>sk</strong>a so Sloven<strong>sk</strong>om,<br />

zákazníci si môžu vybra preferovaný spôsob<br />

komunikácie so spoloènos ou IBM. Prvé<br />

stredi<strong>sk</strong>o typu ibm.com v strednej a východnej<br />

Európe <strong>na</strong>sleduje príklad škót<strong>sk</strong>eho<br />

Greenocku a ír<strong>sk</strong>eho Dublinu, kde sa konsolidovalo<br />

13 stredí<strong>sk</strong> telefonickej podpory<br />

11 krajín.<br />

Týmto <strong>na</strong>jnovším projektom sa celkové<br />

investície spoloènosti IBM v Bratislave od<br />

roku 1995 vyšplhali <strong>na</strong>d 10 miliónov USD a<br />

toto mesto sa tak stáva domovom 150 pracovníkov<br />

pracujúcich vo viacerých medzinárodných<br />

prevádzkach spoloènosti IBM.<br />

Medzinárodné centrum ibm.com pôsobí v<br />

budove Polus Millennium Tower, kde sídli aj<br />

spoloènos IBM Sloven<strong>sk</strong>o.<br />

l Zakopané investície v optických kábloch?<br />

Telekomunikaèní operátori zakopali tisícky<br />

kilometrov optických káblov do zeme, ale<br />

niektorí a<strong>na</strong>lytici tvrdia, že sa tak sami uväznili<br />

v èiernej diere. Investovali miliardy dolárov<br />

do budovania sietí, ktoré využívajú iba<br />

èiastoène, lebo káblová prevádzka nie je<br />

dostatoène hustá. V dôsledku toho redukovali<br />

investície do zariadení, znížili ceny a<br />

sledovali, ako ich zi<strong>sk</strong> stále nerastie. V posledných<br />

mesiacoch sa však niektorí z<br />

výrobcov zariadení, ako Cisco Systems, Lucent<br />

Technologies a Nortel Networks a ïalší,<br />

rozhodli pre reorganizáciu, ktorá by<br />

mala obchod s operátormi znova <strong>na</strong>štartova<br />

. Niektorí a<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, že<br />

kapacita sietí je preplnená a výrobcovia<br />

jednoducho myslia dopredu, iní zasa poukazujú<br />

<strong>na</strong> ekonomické spomalenie a tvrdia,<br />

že z kapacity káblov v zemi sa využíva<br />

menej ako 5 percent. Zvyšok èaká <strong>na</strong> budúce<br />

aplikácie a nových internetových používate¾ov.<br />

Situácia pre operátorov je o to horšia,<br />

že pre po¾avujúcu premávku v sie ach<br />

museli ís dole s ce<strong>na</strong>mi. Napríklad spojenie<br />

s rýchlos ou 155 megabitov za sekundu<br />

medzi Los Angeles a New Yorkom stálo ešte<br />

minulý október 45 000 USD <strong>na</strong> mesiac. V marci<br />

to už bolo o 10 000 USD menej a v januári<br />

2002 by ce<strong>na</strong> mala klesnú <strong>na</strong><br />

24 500 USD. Toto rýchlostné pripojenie<br />

dokáže v štandardnom vyhotovení mesaène<br />

spracova až 42 miliónov telefonických<br />

minút, prièom súèasná optická technológia<br />

dokáže zvýši kapacitu až 10-násobne. Ani<br />

to však nepomáha v súboji s rastúcim poètom<br />

internetových užívate¾ov, ktorí uprednostòujú<br />

vysokorýchlostné pripojenia. Operátori<br />

sa preto sústreïujú <strong>na</strong> zlepšovanie sietí<br />

umožòujúce hovory <strong>na</strong> dlhé vzdialenosti s<br />

prenosovou rýchlos ou 10 gigabitov za<br />

sekundu, ktoré sú asi 39 000-krát rýchlejšie<br />

než štandardný 56 kb/s modem.<br />

l Baan predstavil novú generáciu informaèných<br />

systémov. Spoloènos Baan <strong>na</strong> tlaèovej<br />

besede v Bratislave predstavila novú generáciu<br />

internetových podnikových informaèných<br />

systémov. Nový rad riešení iBaan kombinuje<br />

súèasné produkty Baan s výz<strong>na</strong>mnými<br />

inováciami.<br />

Nové produkty sú urèené <strong>na</strong> vytváranie<br />

e-commerce riešení v podmienkach novej<br />

ekonomiky a ich úlohou je zabezpeèi bezproblémovú<br />

výmenu informácií vnútri podniku,<br />

ako aj za jeho hranicami. Základy<br />

týchto produktov sú postavené <strong>na</strong> osvedèených<br />

riešeniach vnútropodnikových procesov,<br />

ktoré dopåòajú o možnos postavi<br />

e-commerce riešenie <strong>na</strong> optimalizáciu vnútropodnikových<br />

a medzipodnikových procesov.<br />

Spoloènos Baan sa vo vývoji svojich<br />

produktov sústreïuje <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ve¾ké podniky<br />

pôsobiace vo výrobnom priemysle, èo<br />

<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predstavuje približne 5000<br />

firiem. Najvýz<strong>na</strong>mnejším lokálnym po<strong>sk</strong>ytovate¾om<br />

produktov Baan v <strong>na</strong>šom regióne<br />

je spoloènos Gemma Systems. Medzi <strong>na</strong>jväèších<br />

zákazníkov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u patria<br />

spoloènosti ako Skloplast Tr<strong>na</strong>va, Izomat<br />

Nová Baòa alebo Skloobal Nemšová.<br />

Štvrtý kvartál roku 2000 bol pre spoloènos<br />

Baan prvý zi<strong>sk</strong>ový po deviatich po sebe<br />

<strong>na</strong>sledujúcich stratových. Od akvizície u<strong>sk</strong>utoènenej<br />

v septembri 2000, keï sa stal Baan<br />

súèas ou spoloènosti Invensys Plc, do konca<br />

roku vzrástol objem predaja o vyše 37 % <strong>na</strong><br />

100 mil. USD, prevádzkový zi<strong>sk</strong> dosiahol 8<br />

mil. USD. Výnosy z licencií boli viac než trojnásobné<br />

a zvýšil sa zi<strong>sk</strong> z predaja nových<br />

aplikácií. Najvyšší rast výnosov z licencií sa<br />

zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v Severnej Amerike.<br />

l Caldera darovala univerzite v Nitre Unixware<br />

7. Spoloènos Caldera darovala<br />

Univerzite Konštantí<strong>na</strong> Filozofa v Nitre<br />

Unixware 7 Enterprise Edition, spolu s ostatnými<br />

user licenciami spolu pre 200 používate¾ov,<br />

ako aj XVision (Xserver softvér<br />

pre MS Windows, aby mohli s X Windows<br />

pracova aj ¾udia z PC bežiacich <strong>na</strong> MS Win)<br />

pre 100 používate¾ov. Pod¾a slov Doc. Ing.<br />

Mila<strong>na</strong> Turèániho, CSc., z Katedry informatiky<br />

sa bude dar využíva pri výuèbe operaèných<br />

systémov, databázových systémov a<br />

programovania v prostredí operaèného systému<br />

UNIX.<br />

l Fujitsu konsoliduje z<strong>na</strong>èku pre globálne<br />

riešenia v oblasti IT. Spoloènos Fujitsu<br />

Limited oznámila, že prevedie svoje zámor<strong>sk</strong>é<br />

dcér<strong>sk</strong>e spoloènosti so zameraním <strong>na</strong><br />

služby IT a poradenstvo – ICL a DMR Con-<br />

90 PC REVUE 8/2001


I N F O W A R E<br />

sulting – pod firemnú z<strong>na</strong>èku spoloènosti Fujitsu v rámci úsilia posilni<br />

svoju globálnu z<strong>na</strong>èku pre riešenia IT. Spoloènos Fujitsu patrí<br />

medzi tri špièkové <strong>sk</strong>upiny so zameraním <strong>na</strong> služby, je aktív<strong>na</strong> vo<br />

viac ako 50 krajinách a v službách a softvéri dosiahla obrat väèší<br />

ako 2 bilióny jenov (16,3 miliardy USD). Spoloènos Fujitsu sa s<strong>na</strong>ží<br />

ïalej upevni a posilni svoje vedúce postavenie zlepšením jednotlivých<br />

a spoloèných výhod spoloèností ICL a DMR Consulting pod<br />

spoloènou z<strong>na</strong>èkou Fujitsu.<br />

l Napriek tomu, že väèši<strong>na</strong> amerických vládnych webových stránok má<br />

cookies zakázané, realita je iná. Vyplýva to zo štúdie, ktorá bola<br />

vypracovaná <strong>na</strong> základe poz<strong>na</strong>tkov 51 inšpektorov, ktorí <strong>na</strong> 23<br />

vládnych webových stránkach <strong>na</strong>šli až 300 cookies. Poèas poslednej<br />

inšpekcie objavili aj 42 webových ploštíc, nevidite¾ných súborov<br />

mapujúcich profily návštevníkov stránok. Napriek tomu, že ide o<br />

zatia¾ <strong>na</strong>jobsiahlejšiu štúdiu, mnohí sa domnievajú, že zverejnené<br />

údaje predstavujú iba špièku ¾adovca. Medzi menovanými stránkami<br />

sa totiž ocitli aj stránky ministerstva vnútra, prièom nie je jasné,<br />

<strong>na</strong> èo traja prevádzkovatelia stránok zbierali a využívali osobné<br />

údaje, ako <strong>na</strong>príklad èísla sociálneho poistenia. Inšpektori odhadujú,<br />

že až 75 percent stránok štátnej správy nezodpovedá pravidlám,<br />

ktoré americká vláda prijala oh¾adom internetu minulý rok.<br />

l IT zamest<strong>na</strong>nci sa pripravujú protestova . Tvrdia, že sa cítia podvedení.<br />

Ide o inžinierov, ma<strong>na</strong>žérov, obchodných zástupcov, ale aj administratívnu<br />

zložku takých IT gigantov, ako sú Cisco Systems, Nortel,<br />

Intel a ïalší, od ktorých štát zo záko<strong>na</strong> požaduje zaplati tzv. alter<strong>na</strong>tívnu<br />

minimálnu daò (alter<strong>na</strong>tive minimum tax– AMT), ktorá sa celkovo<br />

vz ahuje <strong>na</strong> 1,5 milió<strong>na</strong> daòových poplatníkov. Výška požadovanej<br />

AMT u mnohých IT zamest<strong>na</strong>ncov predstavuje dvoj- až trojnásobok ich<br />

roèného príjmu, èo je nereálne zaplati . Ide o to, že mnohí z nich vlani<br />

investovali do akcií a cenných papierov, ktorých hodnota medzitým<br />

klesla. Daò im však vymerali <strong>na</strong> základe hodnoty, ktorú akcie mali v<br />

deò, keï boli kúpené. Zatia¾ nie je úplne jasné, ko¾kých zamest<strong>na</strong>ncov<br />

sa AMT týka, ale od zriadenia stránky ReformAMT.org sa ich prihlásilo<br />

viac ako 300, prièom väèšinu z nich tvorí stredná trieda Silicon<br />

Valley s roèným príjmom od 50 000 do 100 000 USD.<br />

l Caldera rozširuje 64-bitový produktový rad. Caldera Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l<br />

Inc. oznámila dostupnos preview verzie svojho OpenLinux Server<br />

64, èo je plnofunkèný s<strong>na</strong>pshot 64-bitového Linuxu pre systémy <strong>na</strong><br />

platforme Intel Itanium. Celková dostupnos OpenLinux Server 64 je<br />

plánovaná <strong>na</strong> koniec tretieho štvr roku 2001.<br />

Caldera OpenLinux Server 64 po<strong>sk</strong>ytuje linuxovú platformu triedy<br />

enterprise pre systémy s procesormi Intel Itanium.<br />

l Grafobal Skalica sa pripravuje <strong>na</strong> e-business. 7. jú<strong>na</strong> podpísal<br />

Grafobal migraèný kontrakt <strong>na</strong> mySAP.com. Tým sa stal jedným z<br />

prvých zákazníkov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ktorý sa pripravuje <strong>na</strong> e-podnikanie<br />

a využíva pri tom technologickú platformu mySAP.com. Ešte v<br />

tomto roku sa budú implementova komponenty business intelligence<br />

a následne sa plánuje implementácia CRM a e-commerce (B2B).<br />

V súèasnosti Grafobal využíva SAP <strong>na</strong> riadenie fi<strong>na</strong>ncií, controllingu,<br />

materiálového hospodárstva, <strong>sk</strong>ladov a výroby v Skalici a v èe<strong>sk</strong>om<br />

Slanom. Systémovým integrátorom a implementátorom projektu je<br />

spoloènos VARIAS. Spoloènos VARIAS sa bude podie¾a aj <strong>na</strong> implementácii<br />

jednotlivých produktov a aplikácií mySAP.com.<br />

l Prvé Autorizované školiace stredi<strong>sk</strong>o Compaq. V spoloènosti Tronet,<br />

a. s., <strong>na</strong> Plynáren<strong>sk</strong>ej ulici è. 5 v Bratislave bolo 12. jú<strong>na</strong> 2001 slávnostne<br />

otvorené Autorizované školiace stredi<strong>sk</strong>o Compaq pre technológie<br />

založené <strong>na</strong> platfome Intel, prvé svojho druhu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Nové<br />

školiace stredi<strong>sk</strong>o ponúka vzdelávací program pre zákazníkov a partnerov<br />

spoloènosti Compaq Computer Slovakia. Školenia sú súèas ou<br />

celosvetového korporaèného vzdelávacieho programu Compaq<br />

Accredited Professio<strong>na</strong>l Programme. Tento program, ktorý funguje od<br />

roku 1991, sa vypracoval <strong>na</strong> <strong>na</strong>júspešnejší certifikaèný vzdelávací program<br />

spomedzi vzdelávacích programov po<strong>sk</strong>ytovaných výrobcami<br />

hardvéru <strong>na</strong> celom svete. V rámci EMEA (Europe, Middle East, Africa)<br />

Compaq minulý mesiac zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l 10 000. absolventa tohto vzdelávacieho<br />

programu. V celosvetovom rozsahu má 50 000 absolventov,<br />

prièom <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je asi 150 absolventov tohto programu. V rámci<br />

Európy je asi 45 autorizovaných školiacich stredí<strong>sk</strong> Compaq.<br />

l UNICORN GROUP má <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u èo ponúknu . Èe<strong>sk</strong>á IT spoloènos<br />

UNICORN GROUP pred rokom zriadila poboèku aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u a v priebehu tohto krátkeho obdobia využili jej služby<br />

viaceré sloven<strong>sk</strong>é spoloènosti, ako <strong>na</strong>príklad Globtel, Alcatel<br />

Slovakia, Corinex, Gratex, IBM, Východosloven<strong>sk</strong>é energetické závody,<br />

Sloven<strong>sk</strong>é lieèebné kúpele a ïalšie.<br />

Zásadný výz<strong>na</strong>m pre úspech spoloènosti má sektor služieb, ktorý<br />

v roku 2000 tvoril až 78,5 % obratu. Zvyšok tvoril predaj produktov,<br />

prièom <strong>na</strong>jväèší podiel <strong>na</strong> príjmoch v tejto oblasti mal zákazkový<br />

vývoj softvéru, servis a zákaznícka podpora a služby spojené s<br />

predajom hardvéru a softvéru.<br />

l Nová akvizícia Nortel Networks – Alteon Websystems. Spoloènos<br />

Ty-Net Slovakia, s. r. o. usporiadala 27. 6. 2001 v hoteli Holiday<br />

Inn v Bratislave odborný seminár, zameraný <strong>na</strong> sie ové produkty<br />

firmy Nortel Networks. V rámci tejto akcie Ty-Net Slovakia uviedol<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh novú akvizíciu Nortel Networks – ALTEON WEB-<br />

SYSTEMS. Súèas ou prezentácie bola aj praktická ukážka <strong>na</strong>sadenia<br />

prepí<strong>na</strong>èa Alteon ACEDirector 4 v prostredí LAN. Seminár bol urèený<br />

pre partnerov, ktorí majú záujem o implementáciu progresívnych<br />

technológií bezpeènej a efektívnej komunikácie cez internet, ako aj<br />

riešenie problémov efektívneho využitia sie ovej infraštruktúry vo<br />

ve¾kých dátových centrách. Alteon Websystems (dnes súèas spoloènosti<br />

Nortel Networks) sa zaoberá vývojom content intelligent prepí<strong>na</strong>èov.<br />

l Allied Telesyn rozširuje svoju èinnos v Európe. Allied Telesyn Int.<br />

(<strong>www</strong>.alliedtelesyn.com) oznámil, že v priebehu roka 2001 rozšíri<br />

svoje zastúpenie v Európe o 25 %.<br />

Poèas tohto roka Allied Telesyn vstúpil <strong>na</strong> nové trhy otvorením<br />

poboèky vo Varšave, Mo<strong>sk</strong>ve a Lisabone a rozšíril svoje existujúce<br />

zastúpenia prostredníctvom novej, už tretej nemeckej kancelárie v<br />

Kolíne <strong>na</strong>d Rýnom. Ïalšieho rozšírenia sa doèkajú i poboèky v<br />

Talian<strong>sk</strong>u a Británii. Aby spoloènos Allied Telesyn zaistila podporu<br />

pre rastúce množstvo v Európe predaných výrobkov, otvorí špièkové<br />

multijazykové paneuróp<strong>sk</strong>e centrum zákazníckej podpory. Toto centrum,<br />

zais ujúce podporu pre koncových používate¾ov i predajcov,<br />

bude otvorené ešte tento rok v Amsterdame.<br />

n<br />

HOSPODÁRSKE VÝSLEDKY V SKRATKE<br />

Alcatel (oèakávania <strong>na</strong> rok 2001): zi<strong>sk</strong> 114,67 mil. Sk (za<br />

vlastné výrobky) a 1,45 mld. Sk (za služby), 1,47 mld. Sk<br />

(výroba), prevádzkový zi<strong>sk</strong> 235,35 mil. Sk, strata z fi<strong>na</strong>nèných<br />

operácií 61,13 mil. Sk (za rok 2000). 15%-ný nárast tržieb<br />

Baan (1. polovica fi<strong>na</strong>nèného roku): vzrast celkových tržieb <strong>na</strong><br />

103 miliónov USD (prvé 3 mesiace 2001), príjmy z predaja<br />

licencií 36 mil. USD, t. j. vzrast 45 % oproti minulému roku,<br />

zi<strong>sk</strong> 8 mil. USD<br />

Globtel (rok 2000): zi<strong>sk</strong> pred zdanením, úrokmi, odpismi a<br />

amortizáciou 1,738 mld. Sk – medziroèný nárast viac ako 74 %,<br />

celkové výnosy 4,608 mld. Sk (1. polrok 2001), zi<strong>sk</strong> pred<br />

zdanením, odpismi a úrokmi 2,715 mld. Sk, èistý zi<strong>sk</strong><br />

1,065 mld. Sk<br />

Motorola (za 2. Q): èistá strata 759 mil. USD, tržby – pokles<br />

o 19 % <strong>na</strong> 7,5 mld. USD.<br />

Oracle (4. fiškálny Q): èistý zi<strong>sk</strong> 855 mil. USD (8 % pokles),<br />

tržby 3,26 mld. USD<br />

8/2001 PC REVUE 91


I N F O W A R E<br />

SharePoint Portal Server<br />

pojenie vytvára používate¾om možnos<br />

perso<strong>na</strong>lizácie portálových informácií a<br />

služieb a využitia flexibilného notifikaèného<br />

systému. Výz<strong>na</strong>mné a<strong>na</strong>lytické spoloènosti<br />

z oblasti IT hodnotia trh s riešeniami<br />

Knowledge Ma<strong>na</strong>gement ako jeden<br />

z <strong>na</strong>jrýchlejšie sa rozvíjajúcich IT segmentov<br />

(odhad obratu riešení KM v roku 2006<br />

v celosvetovom rozsahu je <strong>na</strong> úrovni 7<br />

mld. USD). Vstup Microsoftu <strong>na</strong> tento trh<br />

vzbudil ve¾kú pozornos IT a<strong>na</strong>lytikov a<br />

od zaèiatku sa Microsoft SharePoint Portal<br />

Server 2001 pokladá za jedného z rozhodujúcich<br />

hráèov <strong>na</strong> trhu riešení KM.<br />

Koncept a architektúra riešenia Microsoft<br />

SharePoint Portal server 2001 je<br />

technológia umožòujúca vybudova webové<br />

portálové riešenie v organizácii za<br />

krátky realizaèný èas. Okrem typických<br />

webových portálových funkcií, ako sú<br />

preh¾adná organizácia a prezentácia informácií,<br />

perso<strong>na</strong>lizácia zobrazovaných<br />

informácií, rozšírené vyh¾adávacie funkcie,<br />

SPPS 2001 ponúka systémovým architektom<br />

možnosti <strong>na</strong> budovanie riešení<br />

ma<strong>na</strong>žmentu dokumentov a tímovej spolupráce.<br />

Práve tieto rozšírené funkcie SPPS<br />

2001 webového portálu spolu s úzkou<br />

integráciou <strong>na</strong> <strong>na</strong>jpoužívanejšie klient<strong>sk</strong>e<br />

aplikácie – internetové browsery a Microsoft<br />

Office (od verzie Office 2000 a vyššie)<br />

– robia z SPPS 2001 výkonné riešenie<br />

<strong>na</strong> vytváranie, ma<strong>na</strong>žovanie a zdie¾anie<br />

elektronických informácií v celej organizácii,<br />

ale takisto aj za jej hranicami v prípade<br />

vybudovania extranetu.<br />

Prvou zo základných funkcií SharePoint<br />

Portal Servera (ïalej SPPS) je integrácia rôznorodého<br />

dátového obsahu do jednotnej,<br />

zdie¾anej knižnice informácií, ktorá je prístupná<br />

cez viaceré prístupové technológie.<br />

SPPS dokáže preh¾adáva dokumenty Microsoft,<br />

textové formáty, HTML zdroje, databázy<br />

Lotus Notes (od verzie LN 4.6a vyššie),<br />

verejné zložky Microsoft Exchange, grafický<br />

formát TIFF (spolu s integrovaným OCR).<br />

SPPS umožòuje definova vlastné formáty<br />

<strong>na</strong> preh¾adávanie, èo z<strong>na</strong>mená prakticky<br />

neobmedzenú podporu dátových zdrojov<br />

pod¾a potrieb konkrétneho <strong>na</strong>sadenia a využitia.<br />

Obrázok è. 1 zobrazuje základnú<br />

architektúru SPPS pri integrácii rôznorodých<br />

dátových zdrojov vo väzbe <strong>na</strong> podporované<br />

klient<strong>sk</strong>e technológie.<br />

SPPS môže po<strong>sk</strong>ytova funkcie integrácie<br />

dátových zdrojov viacerými spôsobmi. V prvom<br />

prípade je knižnica dokumentov vytvorená<br />

dokumentmi, ktoré sú publikované cez<br />

SPPS a fyzicky sa <strong>na</strong>chádzajú v SPPS Web-<br />

Store úloži<strong>sk</strong>u. Druhý spôsob zahàòa nielen<br />

interne publikované dokumenty, ale aj<br />

externé úloži<strong>sk</strong>á, tak ako sú vymenované v<br />

predchádzajúcom texte. V prípade externých<br />

úloží<strong>sk</strong> SPPS nepresúva dáta do<br />

WebStoru, ale vytvára indexy s odkazmi <strong>na</strong><br />

externé úloži<strong>sk</strong>o. V tre om prípade SPPS<br />

zabezpeèuje len funkcie indexového stroja s<br />

prístupom k externým zdrojom. Typickým<br />

prípadom sú obrov<strong>sk</strong>é a rôznorodé dátové<br />

úloži<strong>sk</strong>a, ktoré je možné konzistentne sprístupni<br />

<strong>na</strong>pr. prostredníctvom „farmy“ SPPS<br />

indexových serverov. Špeciálnym prípadom<br />

je prepojenie viacerých plnohodnotných<br />

SPPS serverov do jednej, ale distribuovanej<br />

knižnice dokumentov.<br />

Druhou základnou funkciou SPPS je po<strong>sk</strong>ytovanie<br />

služieb webového dokumentového<br />

ma<strong>na</strong>žmentu. Dokumentový ma<strong>na</strong>žment<br />

je biznis proces, ktorý má v praktickom<br />

uplatnení množstvo funkèných foriem.<br />

SPPS rieši z problematiky dokumentového<br />

ma<strong>na</strong>žmentu dva základné procesy. Prvým<br />

je proces riadenej publikácie dokumentov v<br />

elektronickom prostredí. Integrovanou súèas<br />

ou publikaèného procesu je subsystém<br />

schva¾ovania dokumentov kompetentnými<br />

osobami, prípadne organizaènými zložkami.<br />

Schematicky sa dá proces schva¾ovania a<br />

publikovania zobrazi tak ako <strong>na</strong> obr. 2.<br />

SPPS v procese elektronického publikovania<br />

rieši problematiku kolízneho spracovania<br />

pomocou funkcií Check Out a Check In.<br />

Uveïme si typický príklad. Èitatelia majú k<br />

dispozícii prostredníctvom webového browsera<br />

urèitý dokument vo verzii 1.0. Oprávnený<br />

používate¾ s právom editácie dokumentu<br />

– v terminológii SPPS autor – sa rozhodne<br />

dokument aktualizova .<br />

Prostredníctvom funkcie Check Out si<br />

stiahne dokument <strong>na</strong> svoj poèítaè a vykoná<br />

aktualizáciu. V momente prevzatia dokumentu<br />

funkcia Check Out zabezpeèí kontrolu<br />

<strong>na</strong>d prípadnými verziami kolízií tak, že<br />

nedovolí, aby iný oprávnený autor mohol<br />

vyko<strong>na</strong> aktualizáciu a následnú publikáciu.<br />

Až do èasu publikovania novej verzie<br />

dokumentu autorom je dokument neprístupný<br />

pre ostatných autorov <strong>na</strong> aktívnu<br />

editáciu. Autor aktualizácie prostredníctvom<br />

funkcie Check In zabezpeèí opätovnú<br />

publikáciu dokumentu v rámci SPPS, ktorý<br />

je pre oprávnených používate¾ov dostupná<br />

<strong>na</strong> prípadné review. Po ukonèení zapracovania<br />

pripomienok k verzii autor prostredníc-<br />

Ako “SPPS“ pracuje<br />

Publikovanie <strong>na</strong> portále<br />

Obr. 1 Obr. 2<br />

Microsoft prednedávnom uviedol <strong>na</strong> trh<br />

svoje riešenie <strong>na</strong> budovanie systémov<br />

Knowledge Ma<strong>na</strong>gement, èím doplnil do<br />

svojej ponuky .NET serverov škálovate¾né<br />

riešenie <strong>na</strong> budovanie intranetových/<br />

extranetových portálov s integrovanými<br />

vyh¾adávacími službami, správou dokumentov<br />

a technológiami <strong>na</strong> tímovú spoluprácu.<br />

Výz<strong>na</strong>mnou èrtou Microsoft SharePoint<br />

Portal Server 2001 je integrácia s<br />

technológiou Digital Dashboard. Toto pre-<br />

Obr. 3<br />

Obr. 4<br />

Portál<br />

Architektúra Dashboardu<br />

92 PC REVUE 8/2001


I N F O W A R E<br />

tvom funkcie Publish zabezpeèí plnohodnotnú publikáciu dokumentu.<br />

SPPS stráži históriu verzií, ktorá je k dispozícii <strong>na</strong> <strong>na</strong>hliadnutie.<br />

Subsystém schva¾ovania zabezpeèuje proces autorizácie oprávnenou<br />

osobou ešte pred krokom publikácie dokumentov. Schva¾ovací proces<br />

je volite¾ne <strong>na</strong>stavite¾ný pre vybrané typy dokumentov, prièom<br />

schva¾ovací proces má tri varianty. Prvý variant je taký, že dokument<br />

má definovaného jedného schva¾ovate¾a. Po jeho autorizácii (vykonáva<br />

sa jednoduchým potvrdením vo¾by Schválené) je dokument<br />

automaticky publikovaný. Druhý variant rieši požiadavku, keï je<br />

definovaných viacero schva¾ovate¾ov, z ktorých aspoò jeden musí<br />

schváli dokument. Prvý zo schvalovate¾ov, ktorý autorizuje dokument,<br />

zabezpeèí jeho automatickú publikáciu. Tretí variant rieši<br />

stav, keï je potrebné zabezpeèi súèasnú autorizáciu dokumentu<br />

dvoma alebo viacerými používate¾mi. V tomto prípade je dokument<br />

publikovaný až potom, keï ho schváli posledný definovaný<br />

schva¾ovate¾.<br />

Druhým základným procesom, ktorý rieši SPPS v oblasti dokumentového<br />

ma<strong>na</strong>žmentu, je proces prístupu k dokumentom a<br />

spôsob prezentácie dokumentov. SPPS v tejto oblasti používa<br />

viacero pojmov – funkcia používate¾a, zložka, profil dokumentu,<br />

kategória dokumentov. Funkcia používate¾a je všeobecná pre celý<br />

SPPS, prièom pre dokumentový ma<strong>na</strong>žment je <strong>na</strong>jviac rozpracovaná.<br />

V procese inštalácie administrátor servera vytvára tzv.<br />

workspace, èo je z poh¾adu používania SPPS logicky uzavretý biznis<br />

systém. Môže to by celý intranet/extranet, prípadne<br />

¾ubovo¾ná jeho èas . Administrátor servera pridelí zvolenému<br />

používate¾ovi – alebo aj viacerým – funkciu koordinátora workspace.<br />

Odvtedy prevezme riadenie èinnosti v rámci workspace<br />

koordinátor, ktorý ïalej pride¾uje práva pre ostatných<br />

používate¾ov. Funkcie používate¾ov sme už spomí<strong>na</strong>li (autori,<br />

schva¾ovatelia, èitatelia). Iba funkcia autora má právo aktívne<br />

publikova v rámci workspace. Druhým dôležitým pojmom je<br />

zložka. SPPS pozná dva typy – štandardnú a rozšírenú. Štandardné<br />

zložky slúžia <strong>na</strong> preh¾adnú organizáciu dokumentov,<br />

koordinátor <strong>na</strong>d nimi pride¾uje práva pre autorov a èitate¾ov.<br />

Rozšírená zložka sa používa <strong>na</strong> zabezpeèenie funkcií Check Out,<br />

Check In a schva¾ovací proces. Tu sa pride¾ujú práva aj pre<br />

schva¾ovate¾ov a metódy schva¾ovania. Jed<strong>na</strong> zložka môže ma<br />

aplikovanú jednu metódu schva¾ovania. Systém zložiek a subzložiek<br />

vytvára preh¾adný „priestor“ pre autorov dokumentov s<br />

cie¾om zabezpeèi riadený prístup k publikovaniu. Systém<br />

zložiek však nie je príliš preh¾adný pre èitate¾ov dokumentov.<br />

Preto SPPS používa systém profilov dokumentov a kategórií.<br />

Každý publikovaný dokument musí by opísaný pomocou profilu.<br />

Profily sú ¾ubovo¾ne definovate¾né, prièom autor profilu môže<br />

urèi povinné položky, ktoré musia by vyplnené. Je užitoèné, keï<br />

je povinnou položkou aj kategória dokumentu. Kategórie slúžia<br />

<strong>na</strong> logické, vecne orientované zo<strong>sk</strong>upovanie dokumentov, ktoré<br />

sú v rôznych zložkách. Kategória neslúži <strong>na</strong> fyzické uloženie<br />

dokumentov ako zložka. Kategória obsahuje linky <strong>na</strong> dokumenty<br />

v zložkách, prièom kategória by mala obsahova linky <strong>na</strong> vecne<br />

príbuzné dokumenty. Èitatelia používajú kategórie <strong>na</strong> rýchle<br />

vyh¾adanie dokumentu pod¾a vecného zamerania. Profily dokumentov<br />

okrem opisu dokumentov zabezpeèujú aj zber tzv. metadát,<br />

ktoré potom používa indexový a vyh¾adávací systém SPPS <strong>na</strong><br />

presnú identifikáciu pri špecifickom h¾adaní, èím sa zabezpeèuje<br />

vysoká presnos nájdených dokumentov. Ve¾mi dôležitým komponentom<br />

SPPS v oblasti dokumentového ma<strong>na</strong>žmentu a kolaboratívnych<br />

procesov je notifikaèný subsystém. Ten zabezpeèuje<br />

informovanos používate¾ov o zmenách v obsahu workspace.<br />

Každý používate¾ má právo si <strong>na</strong>stavi notifikáciu <strong>na</strong>d každou<br />

zložkou a kategóriou. V prípade pribudnutia dokumentu (zložky,<br />

kategórie), jeho zmeny, prípadne odstránenia je používate¾<br />

upozornený <strong>na</strong> túto udalos , a to buï cez webové rozhranie,<br />

alebo volite¾ne cez e-mail. Notifikaèný systém zabezpeèuje okamžitú<br />

informovanos používate¾a o všetkých sledovaných zmenách,<br />

je používaný aj <strong>na</strong> notifikáciu schva¾ovate¾ov. Zaujímavou<br />

vlastnos ou tohto subsystému je to, že dokáže informova aj o<br />

zmenách v externom obsahu. V procese indexácie externého<br />

obsahu je notifikaèný subsystém aktívny a informuje aj o zmenách,<br />

ktoré <strong>na</strong>stali aj mimo SPPS obsahu. Typické webové rozhranie<br />

workspace SPPS je znázornené <strong>na</strong> obr. 3.<br />

Tretia základná funkcia SPPS je založená <strong>na</strong> technológii Digital<br />

Dashboard a Web Part Run-Time. Táto technológia umožòuje administrátorom<br />

a používate¾om SPPS vytvára vlastné perso<strong>na</strong>lizované<br />

obsahy informácií. Digital Dashboard je implementovaný aj v prostredí<br />

MS Exchange. Jeho základnou funkciou je integrácia rôznorodých<br />

dátových rozhraní, zdrojov a technológií do jednotného používate¾<strong>sk</strong>ého<br />

rozhrania. V prípade SPPS je webový browser. Web Part<br />

komponenty (sú základom Digital Dashboard) sú špecifické softvérové<br />

moduly založené <strong>na</strong> XML a <strong>sk</strong>riptovacích jazykoch. Web Part<br />

komponenty zabezpeèujú prepojenie medzi browserom a základnou<br />

technológiou dátového zdroja. Pre objasnenie uvedieme typický scenár.<br />

Browser môže obsahova Web Part, ktorý je len parametricky<br />

definovanou linkou k nejakému webovému obsahu (<strong>na</strong>pr. aktuálny<br />

kurzový lístok, kurz akcií a pod.). Ïalej môže by v browseri Web<br />

Part, ktorý zobrazuje emailovú schránku MS Exchange cez rozhranie<br />

Outlook. Takisto existujú Web Party pre MS Excel, MS SQL vrátane<br />

OLAP a A<strong>na</strong>lysis Services a množstvo Web Partov od tretích strán<br />

(<strong>na</strong>pr. reportovací systém SAP-u a iných systémov ERP). Microsoft<br />

ponúka on line dostupnú galériu Web Partov <strong>na</strong> vo¾né stiahnutie,<br />

vo¾ne k dispozícii je Digital Dashboard Resource Kit, ktorý umožòuje<br />

vyvíja vlastné Web Party. Web Party sú základom modularity a perso<strong>na</strong>lizácie<br />

SPPS, prièom ich kombinovanie je ve¾mi jednoduché a flexibilné.<br />

Základnú architektúru Digital Dashboard zobrazuje obr. 4.<br />

Systémové požiadavky SPPS: Windows 2000 SP1, Active<br />

Directory nie je podmienkou, ale je výhodou, pretože v rámci<br />

Active Directory je jednoduché transformova organizaènú štruktúru<br />

firmy do autentifikaèného a kompetenèného systému SPPS.<br />

SPPS integruje a využíva k¾úèové technológie Microsoft, medzi<br />

ktoré patria Windows, Digital Dashboards, Office, Internet Explorer,<br />

Exchange Server Web Storage System a Microsoft Search<br />

Service.<br />

Gabriel Fedorko<br />

Sumár základných funkènosti/výhod SPPS<br />

Jednoduchý prístup k obchodným informáciám<br />

l Indexovanie dôležitých obsahových zdrojov a typov, rešpektovanie<br />

bezpeènostných <strong>na</strong>stavení Windows, Exchange<br />

a Lotus Notes<br />

l Najlepšie výsledky z vyh¾adávania, vyh¾adávací algoritmus<br />

založený <strong>na</strong> pravdepodobnostnom vyhodnocovaní<br />

l Klasifikovanie podobných typov obsahu a možnos jeho<br />

ïalšieho zo<strong>sk</strong>upovania pomocou automatickej kategorizaènej<br />

technológie<br />

Integrácia s Microsoft Office a Windows<br />

l Integrácia obchodných procesov s dokumentmi pomocou<br />

technológií check-in, check-out, versioning a ïalšieho preposielania<br />

<strong>na</strong> základe schválenia jednotlivých dokumentov<br />

l Sledovanie histórie zmien v dokumente s možnos ou<br />

návratu k predchádzajúcim verziám<br />

l Možnos zapojenia sa do spolupráce <strong>na</strong>d dokumentmi aj<br />

¾uïom mimo organizácie za pomoci webového prehliadaèa<br />

ako alter<strong>na</strong>tívneho rozhrania<br />

Efektívny spôsob vybudovania a ïalšieho rozširovania<br />

intranetových portálov<br />

l Možnos vytvorenia perso<strong>na</strong>lizovaných Digital Dashboardov<br />

a ich zdie¾anie s ïalšími používate¾mi<br />

l Využívanie internetových a priemyselných štandardov, ako<br />

XML, WebDAV, ADO/OLEDB a CDO<br />

l Vývojári používajúci Visual Studio môžu využitím SPPS 2001<br />

prida funkcio<strong>na</strong>litu spolupráce aj do Active Server Pages a ADO<br />

8/2001 PC REVUE 93


I N F O W A R E<br />

Alteon Websystems<br />

n Webové prepí<strong>na</strong>èe a akcelerátory<br />

Celosvetový nárast poètu spoloèností závislých<br />

od obchodovania a komunikácie cez internet zvyšuje<br />

nároky <strong>na</strong> spo¾ahlivos , dostupnos , bezpeènos<br />

a rýchlos sie ovej infraštruktúry.<br />

Trendom telekomunikaèných operátorov<br />

je zlacòovanie šírky pásma <strong>na</strong> sie ach<br />

WAN vïaka neustále <strong>na</strong>rastajúcej konkurencii.<br />

Oproti tomu hodnota webových<br />

serverov a <strong>na</strong>jmä ich obsahu závratne<br />

stúpa, tak ako sa stávajú základnými podnikate¾<strong>sk</strong>ými<br />

nástrojmi. Pri klesajúcej cene<br />

prenosovej kapacity a raste výz<strong>na</strong>mu<br />

webových serverov závratne <strong>na</strong>rastá prevádzka<br />

<strong>na</strong> internete a poèet realizovaných<br />

webových transakcií. Dochádza tak<br />

zákonite k zahlteniu webových serverov<br />

a k problémom s výkonnos ou sietí. Táto<br />

situácia priviedla sie ových odborníkov k<br />

h¾adaniu nových spôsobov preko<strong>na</strong>nia<br />

<strong>na</strong>dmerného za aženia infraštruktúry.<br />

Možnos ou riešenia tohto problému je<br />

využitie dedikovaných inteligentných<br />

zariadení, ktoré sa dokážu vyrov<strong>na</strong> s<br />

enormným za ažením a buï ho rozloži ,<br />

alebo pomocou vyspelých technológií<br />

minimalizova . Týmito zariadeniami sú<br />

vyvažovaèe zá aže, webové prepí<strong>na</strong>èe a<br />

urých¾ovaèe bezpeèných transakcií a systémov<br />

web cache.<br />

Pokia¾ sa dátový paket dostane od používate¾a<br />

<strong>na</strong> webový server, musí prejs<br />

smerovaèom, ma<strong>na</strong>žérom šírky pásma,<br />

globálnym vyvažovaèom zá aže, firewallom<br />

a VPN serverom, lokálnym vyvažovaèom<br />

zá aže, urých¾ovaèom bezpeèných<br />

transakcií, prepí<strong>na</strong>èom druhej a tretej (až<br />

siedmej) sie ovej vrstvy, ktorý ju následne<br />

odovzdá sústave webových, dátových<br />

èi aplikaèných serverov.<br />

V prípade, že ide o nieko¾ko nezávislých<br />

zariadení v podobe samostatných,<br />

resp. nespolupracujúcich boxov, dochádza<br />

síce k urýchleniu transakcií, ale efektivita<br />

tohto urýchlenia je vzh¾adom <strong>na</strong><br />

ostatné parametre celého systému nízka.<br />

Druhá generácia týchto zariadení sa<br />

uberá cestou integrácie a zvyšovania spolupráce<br />

týchto zariadení. Tým je dosiahnuté<br />

zníženie poètu zásahov a eliminácia<br />

samostatných a nezávislých riadiacich<br />

bodov, èo zákonite z<strong>na</strong>mená zvýšenie efektivity<br />

celého systému.<br />

Pod¾a vý<strong>sk</strong>umov nezávislej spoloènosti<br />

Gartner Group by mal objem trhu týchto<br />

zariadení doslova explodova z tohtoroèných<br />

370 miliónov dolárov <strong>na</strong> 3,38 miliardy<br />

v roku 2003.<br />

Tento fakt <strong>na</strong>hráva do karát spoloènosti<br />

Alteon Websystems (dnes súèas<br />

spoloènosti Nortel Networks), ktorá sa<br />

zaoberá práve vývojom zariadení webových<br />

prepí<strong>na</strong>èov. Alteon Websystems je<br />

ve¾mi silný práve v oblasti prístupových<br />

prvkov k webovým serverom. Ich prednos<br />

ou je hlavne vysoký výkon a spo¾ahlivos<br />

, ktoré sú zaistené robustnou redundantnou<br />

konštrukciou. Tým je dané aj to,<br />

že spoloènos Alteon dnes zais uje 54 percent<br />

dodávok prepí<strong>na</strong>èov, pracujúcich so<br />

štvrtou až siedmou vrstvou OSI, prièom<br />

v gigabitovom vyhovotovení ide dokonca<br />

o 87-percentný podiel<br />

<strong>na</strong> trhu.<br />

Dátové centrá vzniknuté<br />

synergiou produktov<br />

Nortel Networks s<br />

novými produktmi zí<strong>sk</strong>anými<br />

akvizíciou spoloènosti<br />

Alteon Websystems<br />

(7,8 mld. USD) v roku<br />

1999 by mali by úzko<br />

prepojené s vysokovýkonnými<br />

systémami <strong>na</strong><br />

budovanie optických chrbticových<br />

sietí OPTera,<br />

ktoré dnes pod¾a DelOro<br />

prenášajú 75 % prevádzky <strong>na</strong> internete v<br />

USA a viac než 50 % v Európe.<br />

Najvýz<strong>na</strong>mnejšími používate¾mi produktov<br />

Alteon WebSystems sú <strong>na</strong>príklad<br />

Yahoo!, Excite@home, Buy.com, NTT,<br />

DLJDirect, CitySearch – Ticketmaster Online,<br />

Exodus Communications, Loudcloud,<br />

Digez, UUNet, PSInet, Cable&Wireless,<br />

Virgin, Global Crossing, ICG Communications,<br />

GTE Internet, Microsoft WebTV,<br />

NOKIA, Ericsson a ïalší.<br />

Èo teda presne robia tieto zariadenia?<br />

Webové prepí<strong>na</strong>èe sú vysokovýkonné zariadenia,<br />

ktoré zvládajú tieto sie ové úlohy:<br />

l Webový akcelerátor<br />

l Riadenie dátových tokov<br />

94 PC REVUE 8/2001


I N F O W A R E<br />

l Inteligentné prepí<strong>na</strong>èe 4. – 7. vrstvy<br />

OSI, zais ujúce rovnomerné a redundantné<br />

za ažovanie webových serverov<br />

l SSL akcelerátory<br />

l Webové optimalizované sie ové<br />

adaptéry<br />

Princípom fungovania týchto zariadení<br />

je konštantný monitoring <strong>sk</strong>upiny alebo<br />

<strong>sk</strong>upín webových serverov, ich zá až a<br />

momemtál<strong>na</strong> dostupnos . Navyše a<strong>na</strong>lyzujú<br />

obsah a štruktúru vykonávaných<br />

transakcií. Na základe týchto informácií<br />

potom zabezpeèujú optimálne rozloženie<br />

zá aže, maximálnu dostupnos a<br />

pomáhajú s riadením výkonu celej<br />

„webovej farmy“. Sú dokonca v kontakte<br />

aj priamo s aplikáciami, prièom vykonávajú<br />

koordináciu a riadenie stavu webových<br />

transakcií a relácií – èi už ide o<br />

technologickú vrstvu TCP, UDP, alebo<br />

SSL, prípadne logickú vrstvu, ako je<br />

<strong>na</strong>pr. práca s nákupným košíkom. Z toho<br />

vyplýva, že sú vo ve¾mi tesnom kontakte<br />

aj so sie ou, prièom podporujú<br />

všetky hlavné smerovacie protokoly pre<br />

WAN a LAN.<br />

Príkladom takejto technológie sú <strong>na</strong>príklad<br />

produkty radu Alteon XXX a iSD-<br />

SSL. Jednotlivé modely v danom rade<br />

sa viac-menej líšia iba priepustnos ou,<br />

škálovate¾nos ou a poètom jednotlivých<br />

portov.<br />

Konkrétnym príkladom prvého produktového<br />

radu je Alteon 180. Ide o 10/<br />

100/1000 Mb/s Ethernet webový prepí<strong>na</strong>è,<br />

pracujúci simultánne <strong>na</strong> druhej/tretej<br />

a štvrtej až siedmej vrstve OSI.<br />

Každý z ôsmich (10/100-TX/1000-SX)<br />

portov (plus jeden 1000-SX pre uplink)<br />

môže pracova plnou rýchlos ou, vnútorná<br />

priepustnos prepí<strong>na</strong>èa je tak úctyhodných<br />

8 gigabitov. To z<strong>na</strong>mená, že Alteon<br />

180 môže v priebehu jednej sekundy<br />

spracova až pä desiat miliónov (64-bajtových)<br />

paketov.<br />

Využitím aplikaène špecifických integrovaných<br />

obvodov (ASIC) pre každú èinnos<br />

a každý port sa docielil vysoký výpoètový<br />

výkon. Obvody ASIC sú špecificky<br />

programované pre jednotlivé typy operácií<br />

(<strong>na</strong>pr. filtrovanie adries, a<strong>na</strong>lýza a odovzdávanie<br />

webových relácií, sledovanie<br />

stavu TCP, UDP a IP, load balancing, riadenie<br />

šírky pásma a ïalšie). Alteon <strong>na</strong>vyše<br />

používa tzv. Virtual Matrix Architecture,<br />

keï každá èinnos môže využi výkon<br />

18 distribuovaných sie ových procesorov<br />

Alteon WebIC. Takýto systém sa tak<br />

nestáva úzkym hrdlom celého zariadenia<br />

a umožòuje jeho úplné využitie až do maximálnej<br />

priepustnosti sie ovej vrstvy.<br />

Navyše sú podporované tzv. Jumboframy<br />

(s ve¾kos ou až 9000 bajtov), ktoré<br />

(v spolupráci s ostatnými zariadeniami<br />

podporujúcimi tieto pakety, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

sie ový adaptér Alteon WebSystems<br />

ACEnic) môžu dramaticky zníži zá až a<br />

zvýši výkon serverov a zariadení založených<br />

<strong>na</strong> procesorovom spracovaní.<br />

Táto technológia <strong>na</strong>chádza využitie <strong>na</strong>príklad<br />

pri zálohovaní serverov, replikácii<br />

dát èi komunikácii medzi aplikaènými frontendmi<br />

a NFS servermi.<br />

Alteon 180 obsahuje aj inteligentné IP<br />

prepí<strong>na</strong>nie zais ujúce topologickú flexibilitu.<br />

Podporovaný je RIP v1, statická route<br />

a dve predvolené route s kontrolou<br />

dostupnosti. Updaty smerovania sú riešené<br />

pre jednotlivé porty, takže sa neposielajú<br />

nijaké zbytoèné dáta. Alteon 180 si<br />

„pamätá“ až 8000 adries IP a lokálnym<br />

sie am tak po<strong>sk</strong>ytuje priame IP prepí<strong>na</strong>nie.<br />

Medzi VLAN alebo IP subsie ami<br />

v prepí<strong>na</strong>nej sieti smeruje bez použitia<br />

ïalšieho smerovaèa.<br />

Pravidlá pre riadenie sie ovej prevádzky<br />

sú ve¾mi flexibilné. Administrátor<br />

môže <strong>na</strong>stavi odovzdávanie alebo vypúš<br />

anie paketov v závislosti od typu<br />

aplikácie, protokolu, adresy IP zdroja a<br />

cie¾a. Môže by vytvorených až 224 filtrovacích<br />

pravidiel, prièom <strong>na</strong> každom porte<br />

môžu by aktivované ich ¾ubovo¾né kombinácie.<br />

Pridaním softvéru WebOS môže Alteon<br />

180 sledova a vyvažova zá až aplikácií<br />

medzi nieko¾kými servermi pre aplikácie<br />

založené <strong>na</strong> TCP, UDP alebo IP. Toto riešenie<br />

je <strong>na</strong>vrhnuté <strong>na</strong> ¾ahkú správu, kontrolu<br />

a úètovanie dátových tokov medzi<br />

webovými prepí<strong>na</strong>èmi a servermi. Verzia<br />

8.0 systému WebOS rozširuje možnosti<br />

inteligentného riadenia závislého od<br />

obsahu tak, že obsahuje okrem iného:<br />

l Vysokovýkonné riadenie kapacity vrátane<br />

èlenenia class of service<br />

l Rozšírené prepí<strong>na</strong>nie závislé od obsahu,<br />

v závislosti od <strong>na</strong>stavenia prehliadaèa<br />

l Viac možností pri smerovaní prevádzky<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>jbližší server<br />

l Podporu BGP<br />

l Bezpeènú správu prepí<strong>na</strong>èa a sofistikovanú<br />

ochranu proti <strong>na</strong>padnutiu<br />

l Skriptovate¾ný monitoring stavu<br />

serverov<br />

l Podporu a odovzdávanie Type of<br />

Service (ToS)<br />

Riadenie a monitorovanie všetkých<br />

funkcií je možné cez rozhranie WWW,<br />

aplikácie SNMP, telnet alebo z konzoly.<br />

Riadiace rozhranie je integrované do HP<br />

OpenView 5.0 pod Unixom (HP-UX, Sun<br />

Solaris) a Windows NT.<br />

Produktový rad iSD-SLL sa zaoberá<br />

riadením SSL zabezpeèenej prevádzky.<br />

iSD-SLL môže urýchli spracovanie SSL 5<br />

až 250-krát. Oproti 3 až 8 reláciám za<br />

sekundu, bežne spracovaným serverom<br />

(v závislosti od konfigurácie a platformy),<br />

umožòuje spracova až 12 000 SSL<br />

relácií za sekundu. Takýto výkon je dosiahnutý<br />

tým, že samotné relácie SSL<br />

spracúva dedikované zariadenie, ktoré<br />

komunikuje priamo s webovým serverom<br />

<strong>na</strong> nezabezpeèenej úrovni – teda<br />

smerom od neho ïalej rýchlejšie. Bezpeènos<br />

prenosu nie je <strong>na</strong>rušená, pretože<br />

nezabezpeèené dáta sa pohybujú<br />

iba vnútri organizácie, ktorá je obyèajne<br />

zabezpeèená lepšie než štandardné SSL<br />

webové servery. iSD-SSL zais uje konzistentný<br />

obsah HTTP a HTTP-Secure, takže<br />

užívatelia obchodných stránok nebudú<br />

ohrození èastým problémom „stratených“<br />

nákupných košíkov èi prerušených<br />

bankových prevodov.<br />

Každá platforma iSD-SSL podporuje až<br />

250 certifikátov alebo k¾úèov a je kompatibilná<br />

s SSL 2.0 a 3.0. Funkcie ako<br />

výme<strong>na</strong> k¾úèov, šifrovanie a dešifrovanie<br />

sú interne riešené priamo v zariadení<br />

iSD-SSL.<br />

Pri vývoji rodiny iSD bolo cie¾om<br />

vytvori <strong>sk</strong>upinu zariadení, ktorá umožòuje<br />

vyladi tok paketov IP za použitia<br />

webového prepí<strong>na</strong>èa ako hlavnej jednotky<br />

riadenia prevádzky.<br />

Distribúcia v SR: Ty-Net Slovakia, s. r. o.<br />

Ïalšie informácie: http://alteon.tynet.<strong>sk</strong><br />

n<br />

8/2001 PC REVUE 95


I N F O W A R E<br />

n REPORTÁŽ<br />

Oracle 9i uvo¾nená <strong>na</strong> komerèné použitie<br />

Výz<strong>na</strong>mnou udalos ou v oblasti informaèných technológií v júni bola konferencia Oracle Open World<br />

v Berlíne (18. – 21. jú<strong>na</strong> 2001). Na tejto konferencii bola komerène uvedená nová databáza Oracle 9i.<br />

Oz<strong>na</strong>èenie 9i sa však netýka len novej databázy. Pod týmto oz<strong>na</strong>èením už existovala celá platforma<br />

pre vývoj a prevádzkovanie e-business aplikácií. Platforma obsahuje <strong>na</strong>príklad Oracle Application Server,<br />

Oracle Portal a podobne. Nová databáza 9i <strong>na</strong>hradí v tejto platforme doteraz používanú databázu Oracle<br />

8i. Dalo by sa teda poveda , že po komerènom uvedení novej databázy je už platforma Oracle 9i kompletná.<br />

Na konferencii v Berlíne sa zúèastnilo asi<br />

10 000 úèastníkov. Ak k tomu pripoèítame<br />

úèastníkov konferencií, ktoré sa paralelne<br />

ko<strong>na</strong>li v Madride, Miláne a Paríži, dostaneme<br />

sa k úctyhodnému èíslu 27 000 delegátov.<br />

Pre úèastníkov paralelných konferencií<br />

bol zaistený satelitný prenos <strong>na</strong>jdôležitejších<br />

prezentácií z Berlí<strong>na</strong>. Okrem k¾úèových<br />

prezentácií viceprezidentov firmy,<br />

ktoré sa týkali ekonomických výsledkov<br />

firmy, marketingovej stratégie, nových produktov<br />

a podobne, zaznelo ve¾a odborných<br />

prednášok so zameraním <strong>na</strong> novú databázu,<br />

aplikaèný server, portál, Javu, XML,<br />

e-business a mobilné platformy.<br />

Na prezentácie a prednášky <strong>na</strong>dväzovala<br />

ve¾mi zaujímavo vyriešená sekcia s názvom<br />

DEMOgrounds, v ktorej si každý mohol<br />

vy<strong>sk</strong>úša z platformy Oracle 9i práve to,<br />

èo ho zaujímalo, prípadne mohol svoje problémy<br />

konzultova s pracovníkmi firmy Oracle.<br />

Sekcia bola rozdelená pod¾a tém <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

boxov, každý s dvoma až štyrmi poèítaèmi.<br />

Boxy boli tematicky zamerané jed<strong>na</strong>k<br />

<strong>na</strong> databázu, ale aj <strong>na</strong> Application Server,<br />

XML, Javu, Oracle Cache, portály, Real Application<br />

Cluster, wireless aplikácie, e-biznis<br />

a podobne. Táto možnos bola ve¾mi lákavá,<br />

preto som ju nieko¾kokrát vy<strong>sk</strong>úšal. Napríklad<br />

v sekcii venovanej XML som zis oval,<br />

akým <strong>na</strong>jjednoduchším spôsobom je možné<br />

vygenerova výstup do súboru vo formáte<br />

XML. Na viacerých názorných slidoch mi bol<br />

vysvetlený princíp zaèlenenia XML do štruktúr<br />

novej databázy a zistil som aj „kúzelné<br />

slovíèko“ SYS_XMLGEN, ktoré sa pridá do<br />

SQL dopytu SELECT, aby nám databáza<br />

vygenerovala výstup údajov do súboru XML.<br />

Výstava riešení partner<strong>sk</strong>ých firiem. Na<br />

platforme Oracle má založené svoje produkty<br />

ve¾a výz<strong>na</strong>mných firiem. Neèudo, že<br />

mnohé z nich využili výstavné priestory v<br />

rámci podujatia OOW a prezentovali návštevníkom<br />

svoje riešenia. Úroveò expozícií<br />

jednotlivých vystavovate¾ov bola ve¾mi<br />

vysoká. Tu by sa mohli mnohému priuèi<br />

nielen organizátori, ale aj vystavovatelia<br />

<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých výstavách informaèných<br />

tehnológií, ako je <strong>na</strong>príklad COFAX. V stánkoch<br />

firiem sa v pravidelných intervaloch<br />

u<strong>sk</strong>utoèòovali odborné prednášky alebo<br />

populárne propagaène ladené vystúpenia,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie kúzelníkov.<br />

Vystúpenie výkonného riadite¾a spoloènosti<br />

Oracle Larryho Elliso<strong>na</strong>. Okrem komerèného<br />

uvedenia novej databázy <strong>na</strong>joèakávanejšou<br />

udalos ou podujatia bolo<br />

nepochybne vystúpenie výkonného riadite¾a<br />

spoloènosti Oracle Larryho Elliso<strong>na</strong>.<br />

Prakticky celé jeho vystúpenie sa týkalo<br />

novej databázy. V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou<br />

verziou 8i došlo k podstatnému<br />

nárastu výkonu a spo¾ahlivosti pri deklarovaných<br />

nižších nákladoch. Tento nárast <strong>na</strong>jlepšie<br />

charakterizujú strohé fakty:<br />

l nárast výkonu 5 ×<br />

l zlepšenie pomeru ce<strong>na</strong>/výkon 10 ×<br />

l zníženie ceny o 50 %<br />

l zvýšenie spo¾ahlivosti 10 ×<br />

Ellison neporovnával nárast výkonu novej<br />

databázy len s jej staršou verziou, jeho<br />

porov<strong>na</strong>nia sa, samozrejme, týkali aj konkurencie.<br />

Prvý porovnávací graf (obr. 3) je<br />

prevzatý z TPC a porovnáva výkon novej<br />

databázy Oracle 9i v porov<strong>na</strong>ní s IBM<br />

DB2 a Microsoft SQL Serverom. Pre laikov<br />

Systém tpmC Ce<strong>na</strong> za tpmC Databáza Oper. systém<br />

IBM/eServer xSeries 370 688,220 28.89 $ Microsoft SQL Server 2000 Windows 2000 Datacenter Server<br />

COMPAQ ProLiant 8500-700-192P 505,302 19.80 $ Microsoft SQL Server 2000 Windows 2000<br />

IBM Netfinity 8500R c/s 440,879 32.28 $ IBM DB2 UDB 7.1 Windows 2000<br />

IBM eServer xSeries 370 363,129 28.10 $ Microsoft SQL Server 2000 Windows 2000 Datacenter Server<br />

COMPAQ ProLiant 8500-X700-96P 262,243 20.24 $ Microsoft SQL Server 2000 Windows 2000<br />

Tab. 1 Top 5 Clustered TPC-C<br />

Organizácia sekcie DEMOgrounds<br />

Usporiadanie sekcie DEMOgrounds<br />

Systém tpmC Ce<strong>na</strong> za tpmC Databáza Oper. systém<br />

Compaq AlphaServer GS320 230,533 44.62 $ Oracle9i.9.0.1 Compaq Tru64 UNIX V5.1<br />

PRIMEPOWER 2000 222,772 43.42 $ SymfoWARE VLM 3.0 Sun Solaris 8<br />

IBM eServer pSeries 680 220,807 34.18 $ Oracle 8i v8.1.7.1 IBM AIX 4.3.3<br />

Bull Escala EPC2450 c/s 220,807 34.67 $ Oracle 8i 8.1.7 IBM AIX 4.3.3<br />

HP 9000 Superdome 197,024 43.25 $ Oracle 8i v8.1.7.1 HP UX 11.i 64-bit<br />

IBM eServer iSeries 400 163,775 51.58 $ IBM DB2 for AS/400 V4 R5 IBM OS/400 V4 R5<br />

Tab. 2 Top 10 Non-Clustered TPC-C<br />

malé vysvetlenie: Na zvislej osi grafu sú<br />

hodnoty v jednotkách tpmC. Je to poèet<br />

vyko<strong>na</strong>ných transakcií za minútu. Sú to<br />

pomerne zložité a<strong>na</strong>lytické transakcie.<br />

Samozrejme, èím väèšia hodnota sa<br />

dosiahne, tým je testovaná databáza<br />

rýchlejšia a výkonnejšia. To z<strong>na</strong>mená, že<br />

databáza Oracle 9i je schopná u<strong>sk</strong>utoèni<br />

za minútu až 230 533 zložitých a<strong>na</strong>lytických<br />

transakcií. Ak sa pozornejšie pozrieme<br />

<strong>na</strong> graf, zistíme, že hodnota pre IBM<br />

DB2 chýba. Pod¾a Elliso<strong>na</strong> firma IBM túto<br />

hodnotu zverejnila len pre AS/400, nie<br />

pre UNIX, resp. Windows NT/2000. Ellison<br />

položil nieko¾ko reèníckych otázok:<br />

„Preèo firma IBM nezverejnila výsledky<br />

testovania ich vlastnej databázy <strong>na</strong> svojom<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšom serveri?“ Ako vzápätí<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, <strong>na</strong> túto otázku sú dve<br />

možné odpovede. Prvá z nich je taká, že<br />

databáza IBM DB2 je rýchlejšia ako Oracle<br />

a druhá odpoveï je opaèná, že databáza<br />

IBM DB2 je v porov<strong>na</strong>ní s Oracle podstatne<br />

pomalšia. Možnos , že by databáza<br />

IBM DB2 bola v tomto teste rýchlejšia<br />

ako Oracle, však nemá logiku. Preèo by<br />

potom ¾udia z hardvérového oddelenia<br />

IBM demonštrovali výkon svojho nového<br />

servera <strong>na</strong> databáze konkurenènej firmy<br />

Oracle a výsledky testov svojej databázy<br />

by nezverejnili?<br />

Hodnota 57 015 transakcií za minútu<br />

zdanlivo stavia databázovú platformu<br />

Microsoft SQL Server 2000 do úlohy outsidera.<br />

Ak sa však pozrieme <strong>na</strong> stránky<br />

<strong>www</strong>.tpc.org (tab. 1), vidíme, že v absolútnom<br />

poradí aj v kategórii Clustered<br />

kra¾uje zdanlivý outsider z predchádzajúceho<br />

testu, databáza Microsoft SQL Server<br />

2000 <strong>na</strong> prvých miestach a databáza Oracle<br />

8i je v tabu¾ke 1 až <strong>na</strong> desiatom mieste s<br />

hodnotou 135.4. Ellison teda èerpal údaje z<br />

kategórie Non-Clustered.<br />

V tabu¾ke 2, z ktorej vychádza Ellisonom<br />

prezentovaný graf, je Microsoft SQL Server<br />

2000 <strong>sk</strong>utoène niekde vzadu s 57 015<br />

tpmC. O výsledku benchmarku databázy<br />

IBM DB2 sa môžeme len domnieva <strong>na</strong><br />

základe údaja 163.775 tpmC, ktorý je však<br />

dosiahnutý <strong>na</strong> systéme IBM eServer iSeries<br />

a AS/400. (Elissonov graf je pre systém IBM<br />

eServer pSeries, kde výsledok pre DB2 firma<br />

IBM pre UNIX, resp. Windows NT/2000<br />

neuvádza.)<br />

Vidíme, že pre klastrové servery dosahuje<br />

<strong>na</strong>jlepší výkon databáza Microsoft<br />

SQL Server 2000 a lídrom v tabu¾ke 2<br />

Non-Clustered je databáza Oracle 9i. Nie<br />

vždy je však ví azom ten, kto <strong>sk</strong>onèí prvý,<br />

96 PC REVUE 8/2001


I N F O W A R E<br />

otázka porov<strong>na</strong>nia databáz je postavená úplne i<strong>na</strong>k. Je<br />

lepšia a spo¾ahlivejšia architektúra klastrových serverov<br />

alebo architektúra Real Application Cluster?<br />

Porov<strong>na</strong>niu týchto dvoch architektúr sa, samozrejme,<br />

venoval aj Ellison. Architektúru, pri ktorej je databáza rozdelená<br />

medzi viac poèítaèov (<strong>na</strong>príklad databáza obyvate¾stva<br />

by bola rozdelená pod¾a poèiatoèného písme<strong>na</strong> priezvi<strong>sk</strong>a),<br />

oz<strong>na</strong>èil za ve¾mi výhodnú pre benchmarky, ale takáto<br />

architektúra sa pre reálne aplikácie príliš nehodí (obr. 2).<br />

Zobrazená architektúra je ve¾mi výhodná pre benchmarky,<br />

pretože údaje z ve¾kej databázy sú rozdelené do<br />

viacerých menších databáz, z èoho vyplýva kratšia doba<br />

prístupu. Takúto architektúru využíva <strong>na</strong>príklad IBM DB2<br />

<strong>na</strong> platformách UNIX a Windows, prípadne Microsoft<br />

SQL Server 2000 pre Windows. Pre reálne aplikácie však<br />

takáto architektúra nie je príliš vhodná, jediná reálne<br />

použite¾ná je databáza IBM DB2 pre Mainframe clusters.<br />

Tá istá databáza pre UNIX a Windows je pod¾a Elliso<strong>na</strong><br />

<strong>na</strong> beh reálnych aplikácií nepoužite¾ná. Toto tvrdenie<br />

podoprel <strong>sk</strong>utoènos ou, že pod òou nebežia také<br />

výz<strong>na</strong>mné aplikácie ako SAP, Peoplesoft ani Siebel.<br />

Obr. 1<br />

Problémy sú takisto so spo¾ahlivos ou. V prípade<br />

výpadku jedného uzla zaène <strong>na</strong>rasta poèet neúspešne<br />

ukonèených transakcií. Táto <strong>sk</strong>utoènos bola názorne<br />

demonštrovaná <strong>na</strong> grafe (obr. 3).<br />

Na snímke z Ellisonovej prezentácie je v ¾avej èasti<br />

grafu demonštrované, že pri výpadku jedného uzla v prípade<br />

databázy Oracle 9i poklesne výkon, ale všetky transakcie<br />

budú úspešne ukonèené. V pravej èasti grafu vidíme<br />

nárast poètu neúspešne ukonèených transakcií (èervená<br />

farba) pri použití databázovej platformy IBM DB2<br />

alebo Microsoft SQL Servera.<br />

V záujme objektívnosti som požiadal o vyjadrenie<br />

zástupcov obidvoch porovnávaných firiem – Oracle i<br />

Microsoft – k otázke, ktorá architektúra je rýchlejšia a<br />

spo¾ahlivejšia.<br />

Miroslav Komora, Senior Sales Consultant, Oracle Sloven<strong>sk</strong>o.<br />

„Oracle9iDB prináša zákazníkom vyše 400 nových<br />

vlastností, medzi ktorými kra¾uje Oracle9i Real Application<br />

Cluster (RAC). Ten prináša bezkonkurenènú škálovate¾nos a<br />

spo¾ahlivos pre <strong>na</strong>sadenie ¾ubovo¾ných aplikácií (SAP, People-<br />

Soft, Oracle alebo ktoréko¾vek iné). Toto neumožòuje žiad<strong>na</strong> iná<br />

databáza <strong>na</strong> OS Unix alebo Windows. Výhodami riešenia, ktoré<br />

ponúka Oracle, sú portabilnos <strong>na</strong> rôzne platformy a nízke<br />

náklady <strong>na</strong> prevádzku riešenia, pretože zákazník môže flexibilne<br />

pod¾a potreby rozširova konfiguráciu klastra, prípadne<br />

rozširova priepustnos prepojenia jednotlivých uzlov klastra,<br />

Obr. 2<br />

Obr. 3 Ellisonova prezentácia<br />

Obr. 4<br />

tzv. memory interconnect. V porov<strong>na</strong>ní s inými databázami<br />

vrátane MS SQL a IBM DB2 <strong>na</strong> OS Unix a Windows Oracle ako<br />

jediný podporuje architektúru shared everything, ktorá umožòuje<br />

beh ¾ubovo¾nej aplikácie bez potreby úpravy kódu, ve¾mi<br />

vysokú dostupnos (s pridávaním serverov sa zvyšuje), takmer<br />

lineárnu škálovate¾nos a ve¾mi jednoduchú správu. Pridanie<br />

poèítaèa do klastra s RAC a rekonfigurácia systému <strong>na</strong> rozdiel<br />

od konkurenèných riešení, postavených <strong>na</strong> architektúre shared<br />

nothing, trvá rádovo minúty, nie je potrebná rekonfigurácia<br />

databázy ani žiadnych komponentov. V prípade implementácie<br />

<strong>na</strong> rôznych geografických miestach je výhodné kombinova RAC<br />

s technológiou Oracle Data Guard, ktorá je v cene databázy. “<br />

Jiøí Burian, produktový ma<strong>na</strong>žér firmy Microsoft pre<br />

SQL Server: „...Riešenie typu Real Application cluster primárne<br />

vyžaduje ve¾mi rýchle spojenie medzi uzlami klastra,<br />

a preto nie je príliš vhodné pre bežné distribuované databázy<br />

<strong>na</strong> nieko¾kých geografických miestach. Riešenie použité v<br />

MS SQL Server 2000 je použite¾né aj pre pomalé spojenia<br />

uzlov klastra. Ïalšou otázkou je, ko¾ko uzlov je momentálne<br />

pri Oracle Real Application Clusteri možné spája dokopy a<br />

kto ponúka takéto hardvérové riešenie. Ak sa nemýlim,<br />

Compaq teraz ponúka 6 uzlov, Sun 4 a to je dos vzdialené<br />

32 uzlom, ktoré <strong>na</strong> slidoch prezentoval Larry Ellison. Použite¾nos<br />

distribuovaného klastrového riešenia <strong>na</strong> MS SQL serveri<br />

v praxi dokazujú stovky známych inštalácií aj uverejnené<br />

prípadové štúdie. Èo sa týka výkonu, sú prezentované<br />

slidy uèebnicovou ukážkou marketingu, bohužia¾, nie nášho.<br />

Rov<strong>na</strong>ký slide môžeme uverejni aj my (Microsoft), kde bude<br />

MS SQL Server dvakrát rýchlejší ako Oracle...“<br />

Z tabu¾ky Top 5 Clustered TPC-C vidíme, že <strong>na</strong>ozaj<br />

môžu, takže znovu vystupuje do popredia otázka: Ktorá<br />

architektúra je lepšia a spo¾ahlivejšia?<br />

Stopercentná spo¾ahlivos je v prípade databázy<br />

Oracle 9i dosiahnutá tým, že všetky poèítaèe pracujú <strong>na</strong>d<br />

jednou ve¾kou databázou (obr. 4).<br />

Takéto riešenie, samozrejme, umožòuje zákazníkom<br />

horizontálne škálova svoju databázovú vrstvu, tak ako<br />

rastie zá až jeho aplikácie, ktorá je spôsobená zvýšením<br />

poètu prístupov k údajom. Suma nákladov za pä poèítaèov<br />

s nižšším výkonom je podstatne nižšia ako ce<strong>na</strong> za<br />

jeden pä krát výkonnejší poèítaè. Môžeme dokonca aj<br />

podstatne zvýši výkon rozdelením tabu¾ky, ktorá obsahuje<br />

ve¾ké množstvo údajov, <strong>na</strong> viacero partícií. Ak databázová<br />

aplikácia pracuje s ve¾kým množstvom údajov, je<br />

výhodné uklada tieto údaje do viacerých oddielov<br />

tabu¾ky. V jednom èlánku som uvádzal príklad zberu<br />

údajov o hovoroch z telefónnych ústrední. Pri tejto aplikácii<br />

sa nám <strong>na</strong>hromadí za krátke obdobie ve¾ké<br />

množstvo záz<strong>na</strong>mov (aj milión denne). Pretože tieto<br />

údaje okrem operatívneho zis ovania zlomyse¾ných<br />

hovorov slúžia hlavne <strong>na</strong> mesaènú fakturáciu a vybavovanie<br />

prípadných ne<strong>sk</strong>orších reklamácií, je výhodné rozdeli<br />

tabu¾ku <strong>na</strong> viac logických oddielov (partícií), v<br />

<strong>na</strong>šom prípade bude jeden logický oddiel obsahova<br />

údaje o hovoroch za jeden kalendárny mesiac. Ïalšie<br />

zvýšenie výkonu dosiahneme použitím Cache Fusion.<br />

Cache Fusion využíva kolektívne cache pamäte všetkých<br />

uzlov klastra tak, aby uspokojili požiadavky databázy.<br />

Dopyty môže uspokoji buï lokál<strong>na</strong> cache, alebo ktoráko¾vek<br />

iná. To znižuje poèet di<strong>sk</strong>ových operácií di<strong>sk</strong>ových<br />

vstupov a výstupov. Aktualizaèné operácie si nevyžadujú<br />

di<strong>sk</strong>ové I/O operácie pri synchronizácii, pretože lokálny<br />

uzol si môže vyžiada požadovaný blok priamo z pamäte<br />

cache ktoréhoko¾vek uzla. Èasovo nároèné di<strong>sk</strong>ové I/O<br />

operácie sú vykonávané, len ak žiad<strong>na</strong> z kolektívnych<br />

pamätí cache neobsahuje potrebné dáta, a aj to len v<br />

prípade, ak aktualizaèná transakcia vykoná operáciu<br />

COMMIT, ktorá si vynúti zápis <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Táto implementácia<br />

efektívne rozširuje pracovné možnosti databázovej<br />

pamäte cache a znižuje di<strong>sk</strong>ové I/O operácie, èo výrazne<br />

zrých¾uje èinnos databázy. Oracle9i Cache Fusion priamo<br />

posiela dátové bloky z cache jedného uzla <strong>na</strong> cache<br />

ïalšieho uzla pri operáciách èítanie/èítanie, zápis/èítanie<br />

a zápis/zápis. Keïže úplná implementácia architektúry<br />

Cache Fusion v Oracle9i eliminuje latencie, spojené s<br />

koordináciou cache <strong>na</strong> úrovni di<strong>sk</strong>ov, aplikácie je teraz<br />

možné efektívne škálova bez oh¾adu <strong>na</strong> klastre. To z<strong>na</strong>mená,<br />

že po prvýkrát je možné s klastrom pracova ako<br />

so <strong>sk</strong>utoène škálovate¾ným jednotným systémom.<br />

Nová databáza Oracle 9i je teda komerène uvedená.<br />

Zatia¾ je k dispozícii pre Solaris a Linux. Verzie pre<br />

Windows sa doèkáme v <strong>na</strong>jbližších týždòoch (v èase publikovania<br />

tohto èlánku už môže by k dispozícii <strong>na</strong> OTN).<br />

Pod¾a <strong>na</strong>jnovších informácií v èase písania èlánku je už k<br />

dispozícii verzia Oracle 9i LITE pre Windows, Windows CE a<br />

mobilné platformy.<br />

¼uboslav Lacko, Berlín<br />

8/2001 PC REVUE 97


I N T E R N E T<br />

Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 8. èas<br />

V ôsmej èasti nášho/vášho seriálu by som vám rád predstavil<br />

štyri zaujímavé stránky, prièom každá je z iného<br />

súdka. Prvou je <strong>www</strong>.ubytujsa.<strong>sk</strong> – nevyhnutný pomocník<br />

v spleti ubytovacích zariadení <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Adresu druhého<br />

servera – <strong>www</strong>.ty.<strong>sk</strong> – by som odporúèal všetkým<br />

ženám, ktoré sú on line – ide totiž o žen<strong>sk</strong>ý magazín.<br />

Zachcelo sa vám trochu zábavy, prípadne kultúry? Tak sa<br />

rozhodne pozrite <strong>na</strong> stránky <strong>www</strong>.fajront.<strong>sk</strong> – web venovaný<br />

relaxaènej stránke života. A aby ste ani cez leto<br />

nestratili preh¾ad o novinkách vo svete IT, kliknite si <strong>na</strong><br />

adresu <strong>www</strong>.pc.<strong>sk</strong> – nájdete tam síce menej známy, ale<br />

obsahovo ve¾mi kvalitný spravodaj<strong>sk</strong>ý server zo sveta<br />

poèítaèov. Mne teda neostáva niè iné, len dúfa , že vás<br />

adresy zaujmú, a popria vám príjemný zvyšok leta.<br />

WWW.UBYTUJSA.SK<br />

August je ideálny èas <strong>na</strong> dovolenku pred <strong>na</strong>stávajúcim<br />

ažkým pracovným alebo škol<strong>sk</strong>ým rokom. Ak ste sa aj vy<br />

rozhodli, že si dožièíte relaxáciu, urèite ste ako jeden z hlavných<br />

problémov museli vyrieši otázku, kam za oddychom.<br />

A práve v tejto oblasti vám pomôže server Ubytujsa.<strong>sk</strong>.<br />

V preh¾adnej a dostatoène bohatej forme vám po<strong>sk</strong>ytne<br />

informácie o ubytovaní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Je len <strong>na</strong> vás, èi sa<br />

rozhodnete preh¾adáva možnosti ubytovania pod¾a lokalít,<br />

alebo si radšej zvolíte typ zariadenia, o ktorý máte záujem.<br />

Nechýba tu ani možnos vyh¾adávania ïalších zariadení<br />

potrebných <strong>na</strong> dovolenke, ako sú <strong>na</strong>príklad reštaurácie,<br />

bary, taxislužba èi požièovne áut. Pre cudzincov sú tu ešte<br />

informácie o každom sloven<strong>sk</strong>om kraji a aj celé stránky<br />

majú nemeckú a anglickú verziu. Z obsahu azda ešte spomeniem<br />

spravodaj<strong>sk</strong>ý servis UBYTOVINY, ktorý vám prináša<br />

novinky a informácie o cestovnom ruchu.<br />

To¾ko k obsahu, poïme sa teraz pozrie <strong>na</strong> dizajn. Ten je<br />

príjemný, ladený do svetlejších farieb a použité podkladové<br />

farby opticky rozde¾ujú stránku <strong>na</strong> nieko¾ko èastí. Logo je<br />

síce jednoduché, ale vystihuje podstatu stránky, <strong>na</strong>vyše je<br />

dobré. Musím pochváli aj reklamný banner, ktorý <strong>na</strong> internete<br />

stránky propaguje, aj ten je vyrobený kvalitne a nápadito.<br />

Èo sa mi však <strong>na</strong> stránkach páèilo, bol fakt, že už aj pri<br />

rozlíšení 800 × 600 pixelov boli prezerate¾né (pritom dnes<br />

môžeme rozlíšenie 1024 × 768 považova za minimum). S<br />

rýchlos ou <strong>na</strong>èítania stránky problém nemajú, urèite to<br />

súvisí aj s pripojením s rýchlos ou 1 Gb/s do SIX-u, ako aj s<br />

konfiguráciou servera, ktorý sa o stránky a ich beh stará. Je<br />

to Pentium III 700 MHz, 512 MB RAM s 2 × 20 GB pevným<br />

di<strong>sk</strong>om a systémom Lotus Domino Server 5. Vcelku vo mne<br />

server Ubytujsa.<strong>sk</strong> zanechal ve¾mi dobrý dojem, a ak si aj vy<br />

pri plánovaní dovolenky potrebujete vybra ubytovanie,<br />

urèite sa pozrite aj <strong>na</strong> túto adresu.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

WWW.TY.SK<br />

Kdesi som èítal štatistiku (týkala sa USA), že hoci je zastúpenie<br />

žien medzi užívate¾mi internetu slabšie, tak <strong>na</strong>príklad<br />

ženy minú v priemere o èosi viac pri nákupoch cez internet.<br />

Už dávno neplatí trend, že poèítaèe a internet sú len<br />

záležitos ou vedcov a <strong>na</strong>dšencov v malých tmavých miestnostiach.<br />

Internet sa stal dennou potrebou, zdrojom informácií,<br />

ale aj zábavy. A tak sa nemôžeme èudova , že aj <strong>na</strong><br />

Sloven<strong>sk</strong>u (kam, ako je známe, všetko prichádza one<strong>sk</strong>orene)<br />

sa objavujú prvé internetové stránky s obsahom urèeným<br />

èisto pre ženy. A takouto stránkou je aj TY.<strong>sk</strong>. Na<br />

stránkach tohto servera nájdete pre žen<strong>sk</strong>ý magazín už klasické<br />

novinky a tipy v móde a kozmetike, ïalej rady od psychológa<br />

alebo lekára, prípadne rady pre povolanie a kariéru.<br />

Nechýba ani rubrika zaoberajúca sa zá¾ubami, ako cestovanie,<br />

<strong>na</strong>kupovanie, a ani príbehy èitateliek. Okrem toho<br />

všetkého tu nájdete aj perlièky zo sveta bohatých a krásnych,<br />

ako aj di<strong>sk</strong>usné fórum a zoz<strong>na</strong>mku.<br />

Dizajn celého servera je ladený do tmavooranžovej<br />

farby, ktorá je pomerne svieža a hodí sa k filozofii servera,<br />

ktorý má by magazínom modernej ženy. Logo je zvolené<br />

vhodne – opä sa tu použila tá istá oranžová farba, spopred<br />

ktorej sa <strong>na</strong> vás usmieva mladá sleè<strong>na</strong>. Stránky sa možno<br />

práve pre jednoduchú grafiku <strong>na</strong> ahujú pomerne rýchlo,<br />

a to v ktorúko¾vek dennú alebo noènú hodinu. Ako sa mi<br />

podarilo zisti , server beží <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom AMD<br />

Duron 800 MHZ a použitým systémom je Linux v kombinácii<br />

s PHP. Všetky zástupkyne nežného pohlavia, pozor –<br />

<strong>na</strong>vštívte <strong>www</strong>.ty.<strong>sk</strong>, urèite tu nájdete zaujímavé èítanie.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

WWW.FAJRONT.SK<br />

Zameranie tohto servera asi <strong>na</strong>jlepšie vystihuje jeho pod<strong>na</strong>dpis<br />

„Web kultúry a oddychu“. A presne o tom celý fajront.<strong>sk</strong><br />

je. O zábave a kultúre. Preto tu nájdete také rubriky<br />

ako report s recenziami filmov, ïalej sú tu texty piesní,<br />

ale aj vtipy a zábavné SMS-ky <strong>na</strong> každý deò, ako aj<br />

rôzne texty dodávané èitate¾mi. Z umenia tu nájdete <strong>na</strong>príklad<br />

fotografie, <strong>na</strong>jmä akty, ale aj rôzne ïalšie obrázky<br />

èi texty. Ïalšou èas ou servera je download, kde nájdete<br />

niektoré užitoèné programy, ako aj obrázky <strong>na</strong> pracovnú<br />

plochu alebo zdrojové kódy. Nezabudlo sa ani <strong>na</strong> interaktivitu,<br />

a tak majú èitatelia k dispozícii chat alebo vox<br />

populi (hlas ¾udu), v ktorom môžu návštevníci vyjadri svoj<br />

názor <strong>na</strong> niektoré osoby. Samozrejme, že v zlom :-)...<br />

Takisto je tu nieko¾ko služieb <strong>na</strong>vyše, <strong>na</strong>príklad SMS brá<strong>na</strong><br />

alebo E-mail brá<strong>na</strong> urèite potešia.<br />

Dizajn servera dokazuje, že sa s ním tvorca stránok<br />

<strong>na</strong>ozaj pohral. Fajront <strong>na</strong>vštevujem pomerne dlho a vždy<br />

<strong>na</strong> òom nájdem nejaký nový grafický prvok. Hoci je to<br />

èasto len detail, svedèí to o tom, že dizajn servera sa<br />

neustále vyvíja. Podkladové krémové farby sa výborne<br />

hodia k použitej modrej a rôzne obrázky zakomponované<br />

do jednotlivých kategórií vhodne tematicky dopåòajú<br />

dizajn stránok. Aj rýchlos ich <strong>na</strong>èítania je pomerne dobrá<br />

– nikdy sa nestane, že by ste <strong>na</strong> zobrazenie stránky èakali<br />

viac ako 4 èi 5 sekúnd. O serveri, <strong>na</strong> ktorom sú stránky<br />

umiestnené, neviem, žia¾, nijaké detaily, ale aspoò vám<br />

poviem, že použitou platformou je opä Linux v kombinácii<br />

s PHP. Ak sa teda chcete zabavi rov<strong>na</strong>ko ako 3000<br />

iných návštevníkov denne, pozrite sa <strong>na</strong> <strong>www</strong>.fajront.<strong>sk</strong>.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

WWW.PC.SK<br />

Na tomto serveri nájdete denné spravodajstvo zo sveta<br />

poèítaèov a IT. Okrem klasických tém, ako sú recenzie<br />

softvéru a jednotlivých hardvérových komponentov alebo<br />

predstavovanie noviniek, tu nájdete aj pomerne široké<br />

zastúpenie sharewarových a freewarových programov<br />

v sekcii Download. Nechýba, samozrejme, ani poh¾ad <strong>na</strong><br />

internet, nové stránky a <strong>na</strong> svoje si prídu aj priaznivci ekonomiky.<br />

Okrem týchto spracovaných tém sa èitatelia<br />

môžu zapoji do ankiet alebo priamo pridáva svoje názory<br />

k jednotlivým èlánkom. Malé plus <strong>na</strong>vyše má odo mòa<br />

server aj za to, že zobrazuje odpoèítavanie dní do <strong>sk</strong>onèenia<br />

monopolu Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií :-) Samozrejme,<br />

že tu nechýbajú štandardné služby, ako je preberanie<br />

noviniek do emailovej schránky èi poradòa, SMS<br />

brá<strong>na</strong>, ale aj priestor <strong>na</strong> inzerciu èi pridružený on line<br />

obchod (zameraný <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> chladièe). Z obsahovej stránky<br />

je teda server vybavený ve¾mi dobre a sám ho denne<br />

používam ako zdroj èerstvých informácií.<br />

Použitie decentných odtieòov modrej, maximálne strohá<br />

(ale nerušiaca) a optimalizovaná grafika, pozerate¾ná od<br />

rozlíšenia 800 × 600 pixelov, tak by sa struène dal definova<br />

dizajn servera. Aj keï nie je žiadnym dizajnér<strong>sk</strong>ym<br />

ve¾dielom, treba mu uz<strong>na</strong> , že nepôsobí rušivo, k obsahu<br />

stránok sa hodí a hlavne ich neza ažuje zbytoènými dátami,<br />

èím neznižuje rýchlos ich <strong>na</strong>èítania. Tá je, mimochodom,<br />

pomerne slušná, teda zí<strong>sk</strong>anie kompletného obsahu je aj<br />

<strong>na</strong> klasickom a<strong>na</strong>lógovom 56 kb/s modeme otázkou len pár<br />

sekúnd. Aj pri tomto serveri je použitá overená kombinácia<br />

Linux + PHP a treba poveda , že za dobu, èo server sledujem<br />

(vyše roka), som zažil len jeden pád jeho databázy.<br />

PC.<strong>sk</strong> je alter<strong>na</strong>tívny zdroj informácií. Nie je síce taký<br />

známy ako iné servery, èo sa odráža aj <strong>na</strong> jeho návštevnosti,<br />

ale jeho bohatý a aj kvalitný obsah vám urèite<br />

po<strong>sk</strong>ytne zaujímavé èítanie zo sveta IT.<br />

Obsah: llllllllll<br />

Dizajn: llllllllll<br />

Origi<strong>na</strong>lita: llllllllll<br />

Martin Turoò<br />

98 PC REVUE 8/2001


I N T E R N E T<br />

Na potulkách svetom WWW<br />

WWW.LONELYPLANET.COM<br />

WWW.MAPQUEST.COM<br />

WWW.ANANOVA.CO.UK<br />

Ak sa ešte v druhej polovici prázdnin plánujete vyda <strong>na</strong><br />

dovolenku a nespoliehate sa <strong>na</strong> služby cestovných kancelárií,<br />

môže vám by užitoèným zdrojom informácií server,<br />

ktorý spravuje jedno z renomovaných vydavate¾stiev<br />

knižných sprievodcov.<br />

Aj tento web ocenia cestovatelia, tak ako <strong>na</strong>povedá<br />

názov, nájdete <strong>na</strong> òom mapy. Samozrejmos ou je práca s<br />

mapami vo viacerých rozlíšeniach, možnos vytvorenia itinerára<br />

cesty. Doslova lahôdkou je možnos „stiahnu “<br />

vybranú mapu trasy vo verzii pre Palm.<br />

Jedným z technologických divov sveta by celkom isto<br />

mohla by televízia, ktorá sa stala mediálnym fenoménom.<br />

Internet a poèítaèe zasiahli aj do tejto oblasti.<br />

O tom, že možnosti týchto technológií sa ani zïaleka<br />

nekonèia v úlohe pomocníkov, vás presvedèí tento server.<br />

Že by som koneène <strong>na</strong>šiel ten správny tip <strong>na</strong> TOM-a?<br />

WWW.SOPKY.COM<br />

WWW.VOLNY.CZ/VABARTOS/<br />

WWW.NEW7WONDERS.COM<br />

Ak patríte k tým, ktorých lákajú dobrodružstvá, možno sa<br />

necháte inšpirova <strong>na</strong> výber lokality pre svoju dovolenku<br />

<strong>na</strong> tomto serveri; ak nie, možno sa aspoò dozviete nieèo<br />

nové...<br />

K histórii druhej svetovej vojny neodmyslite¾ne patrí èe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>é<br />

pohranièné opevnenie. Stránka obsahuje nielen<br />

informácie o histórii jednotlivých stavieb, ale aj o ich<br />

súèasnosti, prípadne môže poslúži ako inšpirácia <strong>na</strong> výlet.<br />

Spomeniete si ešte <strong>na</strong> „klasických“ sedem divov sveta, ako<br />

sme sa ich uèili v škole? Server vám ponúka možnos<br />

zvoli si tých svojich sedem a pozrie sa <strong>na</strong> aktuálne poradie.<br />

Okrem priebežných výsledkov hlasovania je zaujímavý<br />

aj poèet hlasujúcich z jednotlivých štátov.<br />

WWW.WORLDOFFREEGAMES.COM<br />

WWW.PANPHOTO.COM<br />

WWW.BJPHOTO.COM<br />

Ak si <strong>na</strong>jlepšie oddýchnete pri hraní hier <strong>na</strong> poèítaèi,<br />

potom sa vám možno zíde tento server, kde nájdete<br />

množstvo hier, ktoré si môžete stiahnu zadarmo, archív<br />

je <strong>sk</strong>utoène bohatý, a tak staèí chví¾ku h¾ada ...<br />

Na webe je množstvo fotogalérií. Èo tak spríjemni si èas<br />

strávený v práci nejakou peknou panorámou? Okrem<br />

obrázkov tu nájdete aj množstvo tipov a odporúèaní, ako<br />

si <strong>na</strong> takéto dielko trúfnu vlastnými silami.<br />

Server British Jour<strong>na</strong>l Of Photography ponúka nielen ve¾a<br />

pekných obrázkov, ale <strong>na</strong>jmä informácií o fotografii<br />

a fotografovaní èi histórii fotografie a nových trendoch.<br />

8/2001 PC REVUE 99


L I N U X<br />

Samba / 6. èas<br />

SWAT – základné <strong>na</strong>stavenia / dokonèenie<br />

PRINTERS<br />

Tlaèiarne sú len obdobou Shares, preto v tomto okne<br />

využijeme obdobné postupy, ako sme už uviedli.<br />

STATUS<br />

V tejto sekcii môžeme kontrolova stav Samba servera. Tu<br />

môžeme vidie všetky aktuálne spojenia a otvorené súbory.<br />

Zároveò v tomto okne môžeme stopnú alebo reštarova<br />

Samba server.<br />

Na obrázku vidíme, že je aktívne spojenie z klienta mior<br />

z IP adresy 192.168.10.152, používate¾ oravmir pristupuje<br />

k aktívnemu prostriedku data a má otvorený súbor<br />

/home/samba/data/zasoby.sql.<br />

Takisto môžeme <strong>na</strong>stavi Refresh Interval alebo kliknutím<br />

<strong>na</strong> Auto Refresh zaktualizova status.<br />

VIEW<br />

V tomto okne môžeme vidie aktuálnu konfiguráciu súboru<br />

smb.conf:<br />

Kliknutím <strong>na</strong> Full View uvidíme detailné možnosti súboru<br />

smb.conf. Ako sme si už spomenuli, parametre, ktoré<br />

majú <strong>na</strong>stavenú default hodnotu, netreba uvádza v súbore<br />

smb.conf, preto postaèuje štandardné zobrazenie<br />

tohto súboru.<br />

PASSWORDS<br />

Ako je zrejmé z <strong>na</strong>sledujúceho obrázka, v tejto sekcii môžeme<br />

ma<strong>na</strong>žova používate¾ov Samby a ich heslá.<br />

Jednotlivých používate¾ov Samby však môžeme pridáva len<br />

za podmienky, že už existujú v danom operaènom systéme.<br />

Tak èo, páèi sa vám takéto grafické <strong>na</strong>stavovanie? Ale<br />

správny „guru“ predsa len neopustí príkazový riadok, a tak<br />

aj my budeme èastejšie pracova so súborom smb.conf.<br />

Premenné a sie ové <strong>na</strong>stavenia<br />

Verte èi neverte, správni machri (<strong>sk</strong>oro) nikdy neopúš ajú<br />

možnos priamej editácie konfiguraèného súboru<br />

smb.conf. To preto, lebo v òom dokážu <strong>na</strong>stavi také špecifické<br />

<strong>na</strong>stavenia, ktoré nijaká konfiguraèná utilita neurobí.<br />

Okrem základných <strong>na</strong>stavení má Samba aj ïalšie (spolu<br />

vyše 200), ktoré sa síce využívajú menej èasto, ale s nimi<br />

dokážeme Sambu dovies k vyšším métam.<br />

A preto si tentoraz povieme nieèo o premenných a sieových<br />

<strong>na</strong>staveniach.<br />

PREMENNÉ – VARIABLES<br />

Samba má kompletnú sadu premenných, ktoré charakterizujú<br />

Samba server a spojenie s klientmi. Každá z týchto premenných<br />

sa zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kom % – percento, <strong>na</strong>sledovaným<br />

malým alebo ve¾kým písmenom. Premenná môže by použitá<br />

len <strong>na</strong> pravej strane zápisu v konfiguraènom súbore, <strong>na</strong>pr.:<br />

path = /home/ftp/pub/%a<br />

%a urèuje operaèný systém klient<strong>sk</strong>eho poèítaèa (<strong>na</strong>pr.<br />

WinNT pre Windows NT, Win95 pre Windows 95 a 98<br />

alebo WfWg pre Windows for Workgroups).<br />

Takto môže Samba urèi jedineènú cestu do adresára<br />

pub pre klienta s Windows NT, inú pre klienta s Windows<br />

9x a inú pre klienta s Windows for Workgroup. Inými slovami,<br />

cesta, ktorú každý klient uvidí, závisí od operaèného<br />

systému klienta, <strong>na</strong>pr.:<br />

/home/ftp/pub/WinNT<br />

/home/ftp/pub/Win95<br />

/home/ftp/pub/WfWg<br />

Práve využitím premenných môžeme diferencova <strong>na</strong>stavenia<br />

pre každého klienta zvláš . Môžeme urèi , že janko<br />

bude ma iné <strong>na</strong>stavenie ako anka, klient s Unixom iné<br />

ako s Windows a pod.<br />

V tabu¾ke è. 1 sú uvedené <strong>na</strong>jdôležitejšie premenné<br />

Samby, ktoré sa delia ešte <strong>na</strong> premenné klienta, užívate¾a,<br />

zdie¾aných prostriedkov, servera a ostatné.<br />

Tabu¾ka è. 1 Premenné Samby<br />

Premenná<br />

Opis<br />

klient<strong>sk</strong>e premenné<br />

%a architektúra klienta, <strong>na</strong>pr. Samba, WfWg,<br />

WinNT, Win95 alebo UNKNOWN<br />

%I IP adresa klienta, <strong>na</strong>pr. 192.168.10.253<br />

%m NetBIOS meno klienta<br />

%M DNS meno klienta<br />

používate¾<strong>sk</strong>é premenné<br />

%g primár<strong>na</strong> <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pre %u<br />

%H domáci adresár pre %u<br />

%u aktuálne unixové meno používate¾a<br />

premenné prostriedkov<br />

%S aktuálne meno zdie¾aného prostriedku<br />

serverové premenné<br />

%h DNS host<strong>na</strong>me Samba servera<br />

%L NetBIOS meno Samba servera<br />

%v verzia Samby<br />

ostatné premenné<br />

%T aktuálny dátum a èas<br />

Tabu¾ka è. 2 Sie ové vo¾by<br />

Príklad použitia:<br />

Predstavme si, že máme sedem užívate¾ov Samby, ale jeden<br />

klient, nech sa volá mior, požaduje trochu rozdielne <strong>na</strong>stavenie<br />

sekcie [homes]. Pomocou premenných je tento problém<br />

¾ahko riešite¾ný. Upravíme sekciu [homes] takto:<br />

[homes]<br />

...<br />

include = /etc/conf.%m<br />

...<br />

Vo¾ba include z<strong>na</strong>mená, že sa má <strong>na</strong>èíta konfiguraèný<br />

súbor pre každý klient<strong>sk</strong>y poèítaè <strong>na</strong> základe NetBIOS<br />

me<strong>na</strong> (premenná %m). Ak je NetBIOS meno klient<strong>sk</strong>eho<br />

poèítaèa mior, a teda súbor conf.mior existuje v adresári<br />

/etc/, Samba ho <strong>na</strong>èíta.<br />

Pozor! Ak sú predchádzajúce konfiguraèné vo¾by v súbore<br />

conf.mior iné ako v hlavnom súbore smb.conf,<br />

budú prepísané. Podotýkam, že len tie predchádzajúce,<br />

teda iba tie, èo už Samba <strong>na</strong>èítala po riadok s položkou<br />

include. Ak budú potom definované rozdielne parametre,<br />

Samba uzná posledne definované.<br />

Èinnos include ukazuje obr. è. 1.<br />

Tu je dôležitá jed<strong>na</strong> vec. Ak neexistuje súbor s požadovaným<br />

menom – <strong>na</strong>pr. conf.ta<strong>na</strong> pre klienta ta<strong>na</strong>, Samba<br />

nevyhlási chybu a ani niè nevykoná. To umožòuje vytvori<br />

súbor iba pre klienta mior (conf.mior) <strong>na</strong>miesto toho, aby<br />

sme museli vytvára súbory aj pre ostatných klientov.<br />

Inými slovami – staèí iba ten súbor, kde chceme zmeni<br />

<strong>na</strong>stavenie pre konkrétneho klienta.<br />

Sie ové <strong>na</strong>stavenia – Networking Options<br />

Aj sie môžeme v Sambe vytvori <strong>na</strong> „svoj obraz“. Ak prevádzkujeme<br />

Sambu <strong>na</strong> viacsegmentovom poèítaèi (je pripojený<br />

k viacerým podsie am, teda má viac ako jednu<br />

sie ovú kartu) alebo chceme implementova urèitú bezpeènostnú<br />

politiku <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej sieti, musíme použi sie ové <strong>na</strong>stavenia.<br />

Jednotlivé sie ové <strong>na</strong>stavenia sú v tabu¾ke è. 2.<br />

Pre vysvetlenie jednotlivých sie ových <strong>na</strong>stavení si<br />

predstavme, že náš Samba server je pripojený do podsietí<br />

s adresami 192.168.10.* a 172.17.6.*.<br />

Predstavme si aj kúsok konfiguraèného súboru<br />

smb.conf (všimnite si, že som využil aj premenné!):<br />

[global]<br />

netbios <strong>na</strong>me = FORMULA<br />

server string = Samba %v <strong>na</strong> %L<br />

workgroup = CVICNA<br />

# sie ové <strong>na</strong>stavenia<br />

hosts allow = 192.168.10 172.17.6<br />

localhost<br />

hosts deny = 192.168.10.144<br />

interfaces =<br />

192.168.10.100/255.255.255.0<br />

172.17.6.110/255.255.255.0<br />

bind interfaces only = yes<br />

[data]<br />

path = /home/samba/data<br />

guest ok = yes<br />

obr. è. 1<br />

Vo¾ba Parametre Funkcia Default Sekcia<br />

hodnota<br />

hosts allow (allow hosts) zoz<strong>na</strong>m klientov špecifikuje poèítaèe, ktoré sa môžu pripoji k Sambe nie je Share<br />

hosts deny (deny hosts) zoz<strong>na</strong>m klientov špecifikuje poèítaèe, ktoré sa nemôžu pripoji k Sambe nie je Share<br />

interfaces zoz<strong>na</strong>m IP/ma<strong>sk</strong>a urèuje, s ktorými podsie ami bude Samba komunikova nie je Global<br />

kombinácií<br />

bind interface only boolean Ak je <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> yes, Samba sa zviaže len s tými nie je Global<br />

podsie ami, špecifikovanými vo vo¾be interfaces<br />

100 PC REVUE 8/2001


L I N U X<br />

Najprv si povieme nieèo o hosts allow a hosts deny.<br />

Zdá sa vám, že sme už o hosts allow a hosts deny rozprávali?<br />

Jasné, keï sme konfigurovali SWAT. Ale tentoraz<br />

nejde o systémové unixové – linuxové súbory. Toto je len<br />

zápis, ktorý má tú istú funkciu. A preèo nemôžeme využi<br />

rovno systémové súbory? No preto, lebo systémové súbory<br />

hosts allow a hosts deny <strong>na</strong>stavujú prístup k celému systému,<br />

ale my možno budeme chcie odlišné <strong>na</strong>stavenia.<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> hosts allow. Obsahuje IP adresu<br />

192.168.10. Nezdá sa vám, že chýba štvrté èíslo? Nechýba!.<br />

Tento zápis z<strong>na</strong>mená: všetky poèítaèe z podsiete<br />

192.168.10.* majú prístup, teda od adresy<br />

192.168.10.1 až po 192.168.10.254. To isté aj poèítaèe<br />

z podsiete 172.17.6.*.<br />

Ekvivalentne zápis pri hosts deny z<strong>na</strong>èí: poèítaè s adresou<br />

192.168.10.144 má prístup zakázaný.<br />

Môžeme sa zaèudova , preèo má poèítaè<br />

192.168.10.144 zakázaný prístup, keï má celá podsie<br />

192.168.10.* prístup povolený? Na základe známych pravidiel<br />

sa nesmú tieto zápisy <strong>na</strong>vzájom vyluèova , teda to,<br />

èo sa objaví v allow, nesmie sa objavi v deny.<br />

Takže súhrnný výz<strong>na</strong>m v hosts allow a hosts deny z<strong>na</strong>mená:<br />

všetky poèítaèe z podsiete 192.168.10.* okrem<br />

poèítaèa s adresou 192.168.10.144 majú povolený prístup.<br />

Zároveò všetky poèítaèe z podsiete 172.17.6.*<br />

majú prístup povolený. Poèítaèe z ostatných podsietí<br />

(aj keby boli fyzicky pripojené k Samba serveru) majú<br />

prístup zakázaný!<br />

Formáty zápisu v hosts allow a hosts deny<br />

Do týchto volieb môžeme používa okrem IP adresy alebo<br />

podsietí aj iné zápisy:<br />

l meno poèítaèa, <strong>na</strong>pr. web.mior.<strong>sk</strong><br />

l èasti domény, <strong>na</strong>pr. .ora.<strong>sk</strong>. prezentuje všetky poèítaèe<br />

zo subdomény ora.<strong>sk</strong><br />

l sie ové <strong>sk</strong>upiny, <strong>na</strong>pr. @printerhosts. Sú to <strong>sk</strong>upiny<br />

definované v NIS.<br />

l ALL – to je k¾úèové slovo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>júce VŠETCI<br />

l EXCEPT – <strong>na</strong>sledované jedným alebo viacerými me<strong>na</strong>mi,<br />

adresami IP, doménovými me<strong>na</strong>mi, podsie ami z<strong>na</strong>mená<br />

OKREM.<br />

Príklad:<br />

hosts allow = ALL EXCEPT 162.168.10.<br />

(pozor <strong>na</strong> tú poslednú bodku!)<br />

hovorí: Všetky poèítaèe okrem tých z podsiete<br />

192.168.10.* majú umožnený prístup.<br />

WvDial – rýchle pripojenie <strong>na</strong> internet<br />

Nedávno som mal malý problém s pripájaním cez ST<br />

Online <strong>na</strong> internet. Pritom pripájanie <strong>na</strong> iného po<strong>sk</strong>ytovate¾a<br />

bolo bez problémov. Na internet som sa totiž<br />

chcel pripája cez textovú konzolu (chcel som použi<br />

chat a pppd), ale nechcel som používa nejaký program<br />

bežiaci pod grafickým prostredím KDE. Až v konferencii<br />

Linux mi niekto poradil, nech vy<strong>sk</strong>úšam WvDial, ktorý je<br />

možné stiahnu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.worldvisions.ca/<br />

wvdial/index.html. Èo tento program teda dokáže???<br />

Po kompilácii zdrojových súborov spustite<br />

./wvdialcong <br />

ktorý vám zistí modem a jeho parametre a zapíše ich do<br />

konfiguraèného súboru. Zároveò urèí maximálnu rýchlos<br />

, ktorou sa dokáže modem pripoji . Tu však musím<br />

poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že wvdialconf musíte niekedy spusti viackrát,<br />

lebo obèas má problémy so zistením maximálnej<br />

možnej rýchlosti niektorých parametrov. Potom do<br />

novovytvoreného súboru dopíšte telefónne èíslo, <strong>na</strong><br />

ktoré sa modem bude pripája , a svoje používate¾<strong>sk</strong>é<br />

meno a heslo. Nakoniec tento súbor prekopírujte do<br />

adresára „/etc“ pod menom „wvdial.conf“. Ak chcete<br />

<strong>na</strong>stavi nejaké špecifické parametre (ak máte viac kont<br />

interfaces<br />

Samba štandardne komunikuje len s primárnym rozhraním,<br />

teda s tou sie ovou kartou, ktorá je v systéme <strong>na</strong>stavená<br />

ako prvá. Ak chceme, aby Samba komunikovala aj<br />

po ostatných sie ových kartách, musíme jej toto poveda<br />

v <strong>na</strong>stavení interfaces.<br />

Hodnoty, ktoré sa v tejto sekcii zadávajú, sú pár IP<br />

adresa/ma<strong>sk</strong>a, <strong>na</strong>pr.:<br />

interfaces = 192.168.10.100/255.255.255.0<br />

Môžeme, samozrejme, použi aj CIDR bitma<strong>sk</strong> formát,<br />

<strong>na</strong>pr.:<br />

interfaces = 192.168.10.100/24<br />

Bitma<strong>sk</strong>ové èíslo špecifikuje poèet prvých bitov, ktoré sa<br />

akceptujú v ma<strong>sk</strong>e. Napríklad èíslo 24 prezentuje prvých<br />

24 bitov, èo z<strong>na</strong>mená 255.255.255.0. Obdobne 16 z<strong>na</strong>èí<br />

255.255.0.0.<br />

alebo modemov), všetko môžete preh¾adne <strong>na</strong>stavi<br />

v tomto súbore. Ak váš server požaduje autentifikáciu<br />

PAP alebo CHAP, doplòte ešte do súborov /etc/ppp/papsecrets<br />

a /etc/ppp/chap-secrets riadky:<br />

meno * heslo<br />

Týmto riadkom zabezpeèíte, že pri prípadnej autentifikácii<br />

cez PAP alebo CHAP sa použije toto meno a heslo.<br />

Keby ste používali viac dial-up kont, hviezdièku <strong>na</strong>hraïte<br />

menom servera, <strong>na</strong> ktorý sa pripájate. Teraz už zostáva<br />

iba spusti wvdial a sledova , èo sa bude dia . Program si<br />

pre seba vyhradzuje jednu konzolu, <strong>na</strong> ktorú vypisuje<br />

priebeh komunikácie a hlásenia. Týmto spôsobom som<br />

zistil, že server <strong>na</strong> ST Online, ktorý sa stará o dial-up pripojenia,<br />

posiela požiadavku <strong>na</strong> meno a heslo, ale dvakrát<br />

za sebou pošle ako odpoveï „Authentication failed“ a až<br />

<strong>na</strong> tretí pokus sa prihlásenie podarí (doteraz neviem, kde<br />

je chyba, ak by niekto vedel, ozvite sa, prosím). Program<br />

sa okrem toho postará aj o <strong>na</strong>stavenie smerovania do<br />

internetu cez ifconfig a route, takže vám staèí pri každom<br />

pripojení zada ./wvdial a poèka si, kým sa spojenie <strong>na</strong>dviaže.<br />

Ako som <strong>na</strong> zaèiatku podotkol, tento program beží<br />

<strong>na</strong> textovej konzole, takže urèite ho uvítajú tí, ktorí majú<br />

starší poèítaè a nechcú alebo nemôžu použi nejaké grafické<br />

prostredie.<br />

Miroslav Ïulík<br />

bind interfaces only<br />

Táto vo¾ba môže by použitá <strong>na</strong> donútenie smbd a nmbd<br />

démonov, aby spracúvali SMB požiadavky iba z tých adries,<br />

ktoré sú definované v interfaces. nmbd proces sa normálne<br />

viaže <strong>na</strong> všetky adresy rozhrania (0.0.0.0) <strong>na</strong> portoch 137<br />

a 138, umožòujúc prija broadcasty zovšadia¾.<br />

Ak však zadáme<br />

bind interfaces only = yes<br />

obidva Samba démony budú ignorova všetky pakety vrátane<br />

broadcastov, ktoré budú prichádza z iných adries,<br />

ako sú definované v interfaces.<br />

Pozor! Ak používame bind interfaces only = yes, musíme<br />

do interfaces zapísa aj localhost adresu. I<strong>na</strong>k by<br />

nefungovalo smbpasswd!<br />

Tak <strong>na</strong>teraz by to staèilo, <strong>na</strong>budúce si povieme nieèo<br />

o úprave prístupových práv.<br />

Miroslav Oravec<br />

LINUX NEWS<br />

n Už sa to blíži – KDE 2.2 a Koffice 1.1. Posledné beta verzie,<br />

èo som <strong>sk</strong>úmal, boli jednoducho úžasné. Koffice mi už<br />

takmer vôbec nepadá (kword mi ešte nespadol) a vie<br />

importova /exportova MS Word. S importom HTML má<br />

trošku problémy, importuje zatia¾ len text. Krása však je, že<br />

podporuje slovenèinu! A to nehovorím len o tom, že vie<br />

písa diakritiku, ale dokonca zvládne aj spomí<strong>na</strong>ný import<br />

(a konverzie z windowsov<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kových sád) a tlaè.<br />

Vïaka Stanovi Višòov<strong>sk</strong>ému je KOffice 1.1 aj kompletne<br />

preložený do slovenèiny (okrem dokumentácie; ak má niekto<br />

chu pomôc s prekladom dokumentácie, ozvite sa<br />

mi!). Najviac zo všetkého ma potešil editor KWord, ktorý je<br />

<strong>sk</strong>utoèným klenotom medzi word procesormi. Je rámcovo<br />

orientovaný, takže pripomí<strong>na</strong> viac softvér <strong>na</strong> sadzbu textov<br />

ako textový procesor. Krás<strong>na</strong> je aj previazanos aplikácií<br />

office (môžete vytvori rámik s tabu¾kou, kliknete doò a<br />

menu sa vám zmení <strong>na</strong> KSpread). Pekný je aj interný formát<br />

KOffice aplikácií, ktorým je XML dokument a prípadné<br />

dáta (obrázky, tabu¾ky...) zabalený v .tar.gz súbore.<br />

Takže import a export je jednoduchý – staèí použi XML<br />

parser a správny stylesheet.<br />

n KDE 2.2 má kopec noviniek, jednou z <strong>na</strong>jhlavnejších je<br />

prerobený systém tlaèe. Krásny je aj nový prehliadaè<br />

Konqueror, ktorý ja osobne zaèí<strong>na</strong>m èoraz viac používa .<br />

Pekne renderuje HTML, XHTML a stylesheety, zvládne<br />

Javu, Javascript, rámce, Netscape pluginy a v podstate<br />

všetko, èo by ste od prehliadaèa pod Unixom èakali.<br />

A zvládne ešte viac! Projekt Reaktivate, ktorý vznikol <strong>na</strong><br />

nemeckom LinuxTag, umožòuje používanie windowsov<strong>sk</strong>ých<br />

komponentov ActiveX (s pomocou knižníc Wine).<br />

Takže už môžete používa vašu intranetovú aplikáciu<br />

v ActiveX, prípadne prehráva Shockwave filmy a pod.<br />

Ïalšou novinkou prehliadaèa Konqueror je jeho verzia<br />

Qt/Embedded, ktorá je urèená pre malé zariadenia a nepotrebuje<br />

kdelibs a dcopserver, takže zaberá ove¾a menej<br />

miesta (<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u aj v pamäti). Qt/Embedded je knižnica Qt,<br />

ktorá nepotrebuje X Window System (a teda môže fungova<br />

<strong>na</strong> framebufferi). Už sa teším, keï mi také nieèo pôjde<br />

pod mojou Agendou. Všetko je, samozrejme, pod<br />

GNU/GPL (a v poslednom èase už ani nepíšem o softvéri,<br />

ktorý nie je pod open source licenciou).<br />

n Pri KDE ešte ostaneme – firma Adobe spravila asi <strong>na</strong>jtrápnejší<br />

kúsok vo svojej histórii. Zaèala sa vyhráža autorovi<br />

programu KIllustrator cez nemeckú právnickú firmu<br />

(autor je zamest<strong>na</strong>ncom univerzity v Nemecku). Po tom,<br />

èo nemeckú aj americkú poboèku firmy Adobe zaplavili<br />

telefonáty od nespokojných klientov, ktorí si mysleli, že<br />

firma Adobe je jedným z <strong>na</strong>jlepších producentov grafického<br />

softvéru, a jej netolerantný postoj ich šokoval,<br />

nechcela od autora KIllustratora odškodné, ale žiadala<br />

len zmeni názov. To sa stalo a v Koffice 1.1 sa<br />

KIllustrator volá Kontour. Je mi úplne jasné, že Kontour<br />

zïaleka nemal <strong>na</strong> program od firmy Adobe a myslím, že<br />

ani dlho ma nebude, preto ma tento ich postoj za<strong>sk</strong>oèil,<br />

ba priam šokoval. Akoby toho nebolo dos , <strong>na</strong> konferencii<br />

DefCon <strong>na</strong> podnet firmy Adobe zatkli autora programu<br />

Advanced Ebook Preprocessor. Autor je ru<strong>sk</strong>ým obèanom<br />

a jeho firma ElcomSoft ponúka tento nástroj <strong>na</strong><br />

konverziu z formátu Adobe Ebook do Adobe PDF.<br />

Samozrejme, že pri tom zlomí ochranu formátu Ebook<br />

(ktorá je urèená <strong>na</strong> to, aby sa knihy nedali ¾ahko kopírova<br />

). Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že v Ru<strong>sk</strong>u platí zákon, pod¾a<br />

ktorého si môžete robi záložné kópie programov a vlastne<br />

akéhoko¾vek materiálu, <strong>na</strong> ktorý máte oprávnenie<br />

v akejko¾vek forme. Program teda ru<strong>sk</strong>é zákony neporušuje.<br />

Text vyhrážania sa firmy Adobe môžete nájs tu:<br />

http://<strong>www</strong>.elcomsoft.com/AEBPR/adobe1.txt. Firma<br />

Adobe však ešte pred zatknutím <strong>na</strong>písala aj ISP firmy<br />

ElcomSoft, firme Verio, a požiadala, aby túto firmu<br />

okamžite odpojili. Verio je americko-japon<strong>sk</strong>á spoloènos<br />

, ktorá sa aj v Ru<strong>sk</strong>u prekvapivo neriadi ru<strong>sk</strong>ými<br />

zákonmi. ElcomSoft teda prešiel k ru<strong>sk</strong>ému ISP. V dôsledku<br />

celej tejto kauzy obrov<strong>sk</strong>é internetové kníhkupectvo<br />

Barnes& Noble zastavilo predaj kníh vo formáte Adobe<br />

Ebook. Viac informácií o celej tejto kauze nájdete <strong>na</strong><br />

adrese http://<strong>www</strong>.netem.cz/article.php?sid=490.<br />

Prajem príjemný zvyšok mesiaca.<br />

Juraj Bednár<br />

8/2001 PC REVUE 101


S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

Po druhom reštarte:<br />

Podmienky <strong>na</strong> šírenie vírusov sa cez prázdniny a dovolenky o nieèo zhoršia. Autori<br />

vírusov aj ich obete si užívajú leto <strong>na</strong> dovolenkách èi prázdninách a nemajú èas <strong>na</strong><br />

hlúposti. Venujú sa „telesnu“. Skrátka uhorková sezó<strong>na</strong>. Ale keïže život je plný paradoxov,<br />

práve teraz pre vás Peter Kováè pripravil mimoriadne ve¾a a<strong>na</strong>lýz, a tak nebudem<br />

míòa vzácny priestor zbytoènými reèami. Ale keï sme už spomenuli tú letnú starostlivos<br />

o telo, k ob¾úbeným relaxaèným technikám programátorov patrí joga. Preto<br />

ak pozerám <strong>na</strong> kampaò, ktorú proti nej vedú páni z KDH, mám obavu o budúcnos<br />

sloven<strong>sk</strong>ého školstva. Ak dnes tvrdia, že neoddelite¾nou súèas ou jogy je hinduizmus,<br />

tak potom ne<strong>sk</strong>ôr asi dôjdu k záveru, že aj telocvik ako taký je neoddelite¾ne spätý s<br />

<strong>na</strong>cionálnym alebo inter<strong>na</strong>cionálnym socializmom. To len bude radosti v školách! A pre<br />

fa<strong>na</strong>tických vyznávaèov poèítaèového náboženstva iba malé upozornenie: Vonku je leto<br />

(prejavuje sa <strong>na</strong>jmä teplom a nefungujúcou klimatizáciou)! Skúste sa trochu pozrie do<br />

iných Windows (alebo Xov) ako normálne. Aj tie baby sú tam reálne, žiadne mpegy,<br />

jpegy èi DivXy. Naozaj, verte tomu, neklamem. A teraz hor´ sa <strong>na</strong> vírusy.<br />

WIN32/LASTWORD ÈERV<br />

Tento èerv je <strong>na</strong>písaný vo Visual Basicu. Šíri sa prostredníctvom súborov v prílohe správ<br />

elektronickej pošty v prostredí poštového klienta Microsoft Outlook. Po spustení súboru<br />

v prílohe sa èerv <strong>sk</strong>opíruje do adresára c:\windows\ pod jedným z <strong>na</strong>sledujúcich mien:<br />

Win_Update.exe, Posta_Update.exe, BiHNet.exe, Win32_Update.exe.<br />

Potom èerv rozpošle svoje kópie <strong>na</strong> všetky adresy kontaktov, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v<br />

adresári Outlooku. Predmet správy je vždy Vaz<strong>na</strong> informacija!, v tele sa <strong>na</strong>chádza jeden z<br />

<strong>na</strong>sledujúcich troch možných textov:<br />

Instalirajte ovu datoteku koja ce rijesiti problem TypeLib kod IE_5.0! U<strong>na</strong>prijed hvala!<br />

Postovani korisnice! Ovo je novi Update koji ce zastiti Vas kompjuter od internet crva! Da<br />

bi instalirali ovaj update molim pokrenite datoteku koja Vam je dosla uz attachment pod<br />

imenom<br />

Cijenjeni korisnice! Update koji Vam je dosao kao attachment sluzi kao patch da bi ste se<br />

zastitili od mnogobrojnih internet crva i virusa!<br />

Po rozposlaní svojich kópií sa èerv pokúša <strong>sk</strong>opírova do koreòových adresárov všetkych<br />

pevných di<strong>sk</strong>ov. Na di<strong>sk</strong>u vytvorí súbor c:\Windows\opome<strong>na</strong>.txt. Svoju aktiváciu po reštarte<br />

systému zabezpeèí vytvorením k¾úèa v systémovom registri umiestnenom v HKCU\<br />

Software\Microsoft\ Windows\CurrentVersion\Run\Lastword.<br />

Po reštarte systému zobrazuje okná so správami. Po prvom reštarte po infekcii:<br />

A po tre om reštarte:<br />

Pri prvom a druhom reštarte posiela <strong>na</strong> adresu gargamelaf@yahoo.com správu elektronickej<br />

pošty s predmetom Raport! a textom v tele ...inficirao sam jos jednog GAZDA!.<br />

Pri tre om reštarte je predmet správy rov<strong>na</strong>ký, ale text v tele sa zmení <strong>na</strong> ...jos jedan kompjuter<br />

je podlegao, ali ovaj put to je nesto drugo ;). Pri tomto tre om reštarte vymaže systémový<br />

súbor c:\windows\system.ini.<br />

VBS/BEAST.B<br />

Je to <strong>sk</strong>riptový vírus <strong>na</strong>písaný vo Visual Basic Scripte. Po spustení infikovaného súboru<br />

<strong>na</strong>padne všetky súbory s prípo<strong>na</strong>mi VBS a vbs <strong>na</strong> aktuálnom di<strong>sk</strong>u. V podadresári /SYS-<br />

TEM v adresári s <strong>na</strong>inštalovanými operaèným systémom WINDOWS vytvorí svoju kópiu s<br />

názvom W95inf32.vbs a zabezpeèí jej opätovnú aktiváciu vytvorením k¾úèa v systémovom<br />

registri v HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run\Beast.<br />

Vírus ne<strong>na</strong>páda súbory, ktorých posledným z<strong>na</strong>kom je “#”. Tento z<strong>na</strong>k slúži <strong>na</strong><br />

oz<strong>na</strong>èenie už <strong>na</strong>padnutých súborov a má zabráni ich viacnásobnému <strong>na</strong>padnutiu.<br />

Ak je 13. deò v mesiaci, vírus zobrazí <strong>na</strong>sledujúcu<br />

správu:<br />

Po jej zobrazení autor zamýš¾al spôsobi vypnutie<br />

poèítaèa, èo však vzh¾adom <strong>na</strong> chybu v kóde spôsobí<br />

oz<strong>na</strong>m o chybe. To¾ko augustový Radar. Vseptembri,<br />

ak sa dožijeme, si pohovoríme opä o vírusoch. A tak<br />

teda – do vírenia <strong>na</strong>budúce.<br />

P.S.: Pozdrav „do vírenia“ je pre túto rubriku typický. Nie je typický pre nikoho iného<br />

ako autorov tejto rubriky.<br />

A teraz <strong>na</strong>ozaj do vírenia!!!<br />

Miroslav Trnka a Peter Kováè<br />

inZine denne uverejòuje zaujímavé èlánky, názory, polemiky<br />

a fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:<br />

o Šéfredaktor Peter Piš anek obnovil svoju rubriku<br />

Listy Milanovi, v ktorých pravidelne glosuje politické, spoloèen<strong>sk</strong>é<br />

aj kultúrne udalosti doma a vo svete.<br />

o Aj rubrika ¼uboša Vodièku Mystická rukovä po krátkej<br />

prestávke pokraèuje v opisovaní vecí mystických, ako sú<br />

astrálne cestovanie, veštenie budúcnosti èi karma.<br />

o Je kámasútra lepšia ako virtuálny sex? A èo z toho<br />

patrí do výbavy moderného èloveka? Prekvapivú odpoveï<br />

h¾adajte v èlánku Rada Ondøejíèka.<br />

o Feministický èlánok Kataríny Mi<strong>na</strong>rovièovej o interrupciách<br />

aj o tabletke RU486 vyvolávajúcej potrat rozprúdil<br />

AUGUST 2001<br />

v inZine novú di<strong>sk</strong>usiu o ochrane ne<strong>na</strong>rodených detí.<br />

o Bojíte sa smrti? Váš strach možno zmierni trilógia esejí<br />

Zlaty Šramovej o magickej ceste do podsvetia, podsvetím a uzatvára ju posledná,<br />

<strong>na</strong>zvaná Znovuzrodenie.<br />

o „Nie sme kapela pre deti,“ tvrdí basgitarista <strong>sk</strong>upiny Offsipring Gregor K.<br />

v exkluzívnom rozhovore pre inZine.<br />

o Vkaždom z nás drieme zviera a primitív z doby kamennej. Ako sa to <strong>na</strong>jèastejšie<br />

prejavuje v práci èi v súkromí, prezrádza Ivan Kupka.<br />

o Pamätáte sa ešte <strong>na</strong> bratislav<strong>sk</strong>ý vysokoškol<strong>sk</strong>ý klub Véèko? V Retro rubrike, urèenej<br />

hlavne pamätníkom, spomí<strong>na</strong> <strong>na</strong> zlaté èasy Véèka hudobník Fedor Frešo. VRetro<br />

rubrike nájdete aj spomienky <strong>na</strong> ïalšie fenomény <strong>na</strong>šej mladosti, <strong>na</strong>príklad dovolenky<br />

<strong>na</strong> Balatone.<br />

o Balíte sa <strong>na</strong> dovolenku a rozmýš¾ate, aké knihy pribali ? S výberom vám pomôže<br />

v Literárnej kaviarni magazínu inZine Soòa Borušovièová.<br />

o Považujete kúpu kradnutých vecí za neprípustné porušovanie záko<strong>na</strong> alebo za<br />

prirodzený spôsob, ako sa vyrov<strong>na</strong> so sociálnou nespravodlivos ou? Nekompromisný<br />

názor Rada Ondøejíèka vyzýva k ostrej on line di<strong>sk</strong>usii.<br />

o Hitparáda mladých zaèí<strong>na</strong>júcich interpretov pod názvom Demovnica zvo¾nila<br />

cez leto tempo a <strong>na</strong> stránkach inZinu sa s òou môžete stretáva v dvojtýždòovej periodicite.<br />

inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong><br />

102 PC REVUE 8/2001


S E R V I S<br />

Poradòa<br />

333/8/2001<br />

Máme v škole jeden milý „kompík“. Profesorka si s ním nevie rady, tak som si spomenul <strong>na</strong> vás. Nejako<br />

nám nefunguje Explorer vo Windows. Skúšali sme: 3 Windowsy, 7 formátov, vymeni di<strong>sk</strong>, ramku,<br />

sie ovku, no zakaždým to isté. Chví¾u aha internet a potom vypíše správu, že nejaký lexplore má<br />

chybu, a vypne prehliadaè. Typ MB nemôžem nájs .<br />

Nestabilnos aplikácie môže by zapríèinená hardvérom alebo softvérom. Ak by boli nestabilné aj iné<br />

aplikácie, odporúèam Vám <strong>sk</strong>ontrolova chladenie procesora a zdroja. Takisto by ste mali <strong>sk</strong>ontrolova<br />

poèítaè <strong>na</strong>jnovším antivírusovým programom. Ak je nestabilný iba Internet Explorer (IE), odporúèam<br />

Vám <strong>na</strong>inštalova novšiu verziu Windows (ktorého je IE súèas ou) alebo <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>jnovšie<br />

opravy èi balíky s opravami (Service Pack) <strong>na</strong> Windows a IE, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> stránke<br />

http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows. Tam si vyberiete IE alebo verziu Vášho Windows. Po kliknutí <strong>na</strong><br />

download sa otvorí stránka so zoz<strong>na</strong>mom service packov. Pre IE 5.0 odporúèam <strong>na</strong>inštalova IE 5.01<br />

Service Pack 2 (SP2) a pre IE 5.5 SP1.<br />

-ja-<br />

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

334/8/2001<br />

Mám tri mesiace poèítaè Pentium II procesor Intel Celeron 667MHz, SDRAM 128 MB PC133 3Y.<br />

Program Windows Millennium Edition. Všetko mi ide bez chýb, mám problém s hrami, ktoré som kúpil<br />

bežne v predajniach alebo som si objed<strong>na</strong>l z èasopisu PC REVUE. Hru <strong>na</strong>inštalujem bežným spôsobom,<br />

keï kliknem <strong>na</strong> play alebo spusti , obrazovka stmavne, niè sa nedeje a po dlhšom èase je potrebné da<br />

reštart. Niektoré hry sa dali spusti , <strong>na</strong>pr. Tomb Raider, niektoré nie, <strong>na</strong>pr. Formula I. Systém som dal<br />

vymaza a <strong>na</strong>novo <strong>na</strong>inštalova znova program Windows ME. Teraz mi už nejde spusti žiad<strong>na</strong> hra.<br />

Mrzí ma to, lebo hry nie sú lacné, niektoré cez tisíc Sk, a neviem si pomôc . Za radu srdeène ïakujem.<br />

Izák Vladimír, Stromová 239, 962 33 Budèa (vizak@kiwwi.<strong>sk</strong>)<br />

V prvom rade musím spresni , že chyba nie je urèite v hrách, ale v poèítaèi. Po ïalšie Windows nie je<br />

program, ale operaèný systém.<br />

A teraz k potrebným informáciám. Z uvedenej konfigurácie viem maximálne, že <strong>na</strong> nej urèite<br />

pobeží Windows ME, ale treba uvies grafickú kartu. Bez toho môžem urèi toto:<br />

1. Èitate¾ nemá grafickú kartu novej generácie, resp. akcelerátor podporújuci túto hru.<br />

2. nemá <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe <strong>na</strong> grafickú kartu, odporúèam ich stiahnu z internetu z príslušnej<br />

stránky výrobcu.<br />

3. Win ME sa bije s nejakým hardvérom, ale <strong>sk</strong>ôr to bude druhá možnos . -rz -<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

335/8/2001<br />

Chcem si kúpi k ZK Sound Blaster Live 5.1 nejaké reproduktory, <strong>na</strong>pr. SoundWorks DTT2500, no nejako<br />

sa mi nedarí nájs predajcu. Mohli by ste mi poradi niekoho, kto to predáva (alebo aj iné reproduktory,<br />

vhodné pre túto kartu)? Roman Bielik (rbielik_zh@zsnp.<strong>sk</strong>)<br />

Sound Blaster a všetko príslušenstvo predáva <strong>na</strong>príklad autorizovaný distribútor Creative firma SOFOS<br />

(<strong>www</strong>.sofos.<strong>sk</strong>).<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

336/8/2001<br />

Mám jeden problém. Existuje softvérová možnos , ako otoèi obraz <strong>na</strong> monitore vertikálne aj horizontálne<br />

tak, aby aplikácie bežali rov<strong>na</strong>ko, ale zobrazovalo sa všetko dolu hlavou? Ide o to, že premietam<br />

obraz monitora <strong>na</strong> stenu, ale optika ho prevráti <strong>na</strong>opak a nechcem monitor upravova <strong>na</strong><br />

hardvérovej úrovni. Vïaka. Peter Mikloviè (miklovic@pobox.<strong>sk</strong>)<br />

Tá možnos , samozrejme, existuje, ale ide <strong>sk</strong>ôr o žartovné utilitky, ktoré dokážu vyvies z miery <strong>na</strong>jmä<br />

ne<strong>sk</strong>úsených používate¾ov. Nepochopil som dôvod <strong>na</strong>sadenia v prípade projektora! Ak projektor otoèí<br />

obraz, ide o chybu! Moderné projektory majú v setup menu položku <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie otoèenia obrazu<br />

pre možnos spätnej projekcie (premietanie <strong>na</strong> plátno zozadu). Ak sa zobrazuje obraz <strong>na</strong>opak, treba<br />

h¾ada chybu <strong>na</strong> strane projektora...<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

337/8/2001<br />

Vlastním zvukovú kartu Mediaforte Theatre X-treme 5.1 a aktívne reproduktory SurfSound SBA 254,<br />

500Watt PMPO v drevenom vyhotovení. Chcel by som k nim dokúpi samostatný subwoofer, alebo ak<br />

sa taký nedá kúpi , tak subwoofer + dva satelity. Uprednostnil by som drevené vyhotovenie. Ce<strong>na</strong> by<br />

sa mala pohybova okolo 4000 Sk. Mohli by ste mi nejaký vhodný odporuèi ? Spomí<strong>na</strong>né reproduktory<br />

majú tretí výstup, <strong>na</strong> ktorý by sa dal pripoji subwoofer. Nebolo by však lepšie pripoji subwoofer<br />

priamo <strong>na</strong> zvukovú kartu? Znášik Martin (martin.z<strong>na</strong>sik@post.<strong>sk</strong>)<br />

Odporúèam vám okrem SW dokúpi aj dva satelity + jeden centrálny reproduktor, i<strong>na</strong>k nevyužijete<br />

<strong>na</strong>plno možnosti Theatre 5.1. Satelity nemusia by supervýkonné a nemusia ma ve¾ký frekvenèný rozsah<br />

(nemusia prehráva nižšie frekvencie), pretože túto èas <strong>na</strong> seba preberá SW. Ideálne je použi<br />

všetky reproduktory rov<strong>na</strong>ké, aby bol reprodukovaný zvuk èo <strong>na</strong>jvyváženejší.<br />

Èo sa týka nášho odporúèania, preèítajte si preh¾ad poèítaèových reproduktorov v PCR è. 6/2001<br />

<strong>na</strong> strane 20. Dobré <strong>sk</strong>úsenosti mám so sústavami CSW (<strong>na</strong>príklad DTT2200), ktoré sú urèené pre SB<br />

Live! 5.1, a preto ich možno bez problémov použi aj vo vašom prípade s X-Treme 5.1. Samostatný<br />

subwoofer kúpite prakticky v ktoromko¾vek lepšom obchode s Hi-Fi technikou, no obávam sa, že 4000<br />

Sk bude dos málo...<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

338/8/2001<br />

Kúpil som si DVD prehrávaè PHILIPS DVD 612 a požièal som si <strong>na</strong>pálený film <strong>na</strong> CD vo formáte MPEG.<br />

Prehrávaè mi vypíše READING, ale film sa nespustí. Môžete mi poradi , v èom je problém? Za odpoveï<br />

Vám vopred ïakujem. Váš stály èitate¾ Zdeno<br />

Aby bolo CD možné prehráva <strong>na</strong> stolnom DVD, nestaèí <strong>na</strong>hra <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> MPEG súbor (v tomto smere<br />

sú poèítaèe benevolentnejšie). Di<strong>sk</strong> musí ma svoj formát, èo je vo vašom prípade formát MPEG-1,<br />

Video CD. Napa¾ovaný súbor musí by vopred pripravený vo zvolenom formáte (enkódovaný s presným<br />

dátovým tokom pre audio a video pod¾a normy MPEG-1/VCD). Ak je súbor vytvorený korektne,<br />

staèí ho pomocou bežného <strong>na</strong>pa¾ovacieho programu (odporúèam NERO alebo WinOnCD) <strong>na</strong>páli ako<br />

Video CD. Takto vytvorený di<strong>sk</strong> je možné prehráva <strong>na</strong> DVD, ale len ak dokáže èíta aj CD-R, prípadne<br />

CD-RW, èo by vo vašom prípade <strong>na</strong> DVD Philips nemal by problém (problémové sú <strong>na</strong>príklad DVD<br />

Pa<strong>na</strong>sonic, Toshiba, Sony).<br />

-jr-<br />

339/8/2001<br />

Vážená redakcia PC REVUE, obraciam sa <strong>na</strong> Vás s mojím problémom. Keïže mám prístup k dobrej<br />

zbierke filmov uložených vo formáte DivX, prípadne DVD filmov, potreboval by som poradi , akú kartu<br />

alebo aké doplnky potrebujem <strong>na</strong> kvalitné prehrávanie filmov bez toho, aby som musel komplexne<br />

meni zostavu svojho PC. Dôležité je, aby podporovali výstup <strong>na</strong> televízor.<br />

Moja zostava je: P II 350 MHz, MB – Intel 440BX, 64 MB RAM, TNT 16 MB on board, DVD/CD<br />

mechanika. Problém <strong>na</strong>stáva v tom, že grafická karta je implementovaná <strong>na</strong> matiènej do<strong>sk</strong>e, takže<br />

nemám vôbec AGP slot. Väèši<strong>na</strong> nových kariet s výstupom <strong>na</strong> TV je práve <strong>na</strong> AGP slot. V ponukách<br />

firiem som zistil, že majú k dispozícii DV (DV.go a DV.now.lite) a TV (ATI WONDER...) karty, ktoré sú<br />

pre PCI, ale neviem, aký je medzi nimi rozdiel a ktorú si vybra . Ktorú kartu by ste mi odporúèali zakúpi<br />

(konkrétny typ do cca 10 000 Sk)? Za Vašu radu vopred ïakujem. Mišo (prokom@prokom.<strong>sk</strong>)<br />

Váš problém nemá jednoduché riešenie. Potrebujete totiž upgradova systém: vymeni VGA a <strong>na</strong>jlepšie aj<br />

MB, pretože nová VGA bez AGP nebude ma výz<strong>na</strong>m (slabší výkon, nevhodný pre DVD). Problém s DVD a<br />

MPEG-1/2 videom sa dá vyrieši jednoducho: dokúpením MPEG/DVD dekodéra (<strong>na</strong>príklad Creative Dxr3<br />

alebo Real Magic Hollywood Plus – oba asi 4000 Sk). Karta má TV OUT výstup aj AC3 výstup pre digitálne<br />

audio, ale nerieši váš problém s DivX filmami, lebo prehráva len DVD a MPEG súbory...<br />

Preto bude <strong>na</strong>jjednoduchším riešením VGA konvertor. To je zariadenie, ktoré mení signál z VGA<br />

karty, urèený pre monitor, <strong>na</strong> PAL videosignál pre TV. Modelov je viac ako dos – od domácich za pár<br />

tisíc až po profesionálne za desa tisíce. Aktuálnu ponuku nájdete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> WWW.OPALMULTIME-<br />

DIA.SK. Minimum je 800 × 600 bodov. TV a videostrihové karty (ATI èi DV) váš problém neriešia. Nedokážu<br />

totiž väèšinou dosta výstup z požadovaného prehrávaèa alebo majú len vstupy bez možnosti<br />

výstupu (<strong>na</strong>príklad ATI Wonder TV).<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

340/8/2001<br />

Chcel by som sa Vás spýta , èi neviete poradi nejaký softvér <strong>na</strong> zo<strong>sk</strong>enovanie negatívu pomocou <strong>sk</strong>enera<br />

UMAX 2100U s dia<strong>na</strong>dstavcom, lebo filmy do fotoaparátov sú podfarbené <strong>na</strong>èerveno, a preto<br />

farby nie sú také, ako majú by . Ïakujem. Kosec (kriziv@post.<strong>sk</strong>)<br />

Odporúèam vy<strong>sk</strong>úša <strong>na</strong>príklad PhotoShop. Na vernejšie snímanie predlohy bude lepšie <strong>na</strong>stavi väèšiu<br />

farebnú håbku ako klasické RGB (24-bit). Váš <strong>sk</strong>ener, ak sa nemýlim, umožòuje 36-bitovú farebnú<br />

håbku. Snímanie negatívov a ich následný transfer do pozitívu je dos nároèný proces a nie každý program<br />

ho zvládne. Preto odporúèam Photoshop, ktorý vie pracova aj s vyššou farebnos ou ako rôzne<br />

sharewarové 24-bitové editory. V krajnom prípade je možné obrázky manuálne doupravova korekciou<br />

jednotlivých farebných zložiek RGB.<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

341/8/2001<br />

Chcem sa <strong>na</strong> Vás obráti s prosbou o pomoc. Ide o problém so softvérom pre grafickú kartu. Takže<br />

moja zostava: QDI kinetiz Z7B...via Apolo133, ATHLON 650, 128 RAM, 20 GB HDD SEAGATE Barracuda7200<br />

a ATI ALL IN WONDER rage128pro 16 MB. Ak mám <strong>na</strong> tejto zostave <strong>na</strong>inštalovaný WIN Me,<br />

všetko funguje v poriadku a korektne, aj keï sú ovládaèe alebo softvér staršie, <strong>na</strong>príklad priamo z<br />

CD, ktoré je dodávané ku karte. Ak však <strong>na</strong>inštalujem WIN 2000, zaènú sa problémy... nefunguje mi<br />

tuner ani teletext, ani ïalšie funkcie, ako videovstup a výstup...<br />

Skúšal som to rozbehnú klasicky ako pri ME, ale nešlo to, tak som <strong>sk</strong>úšal <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe a<br />

softvér, rôzne kombinácie poradia inštalácií... moja posledná inštalácia je takáto:<br />

Po <strong>na</strong>formátovaní di<strong>sk</strong>u som<br />

1. <strong>na</strong>inštaloval som WIN2000 CZ Professio<strong>na</strong>l<br />

2. servis pack <strong>na</strong> via chipset (4in1 v4.29) a zvukovku, ktorá je <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e<br />

3. <strong>na</strong>jnovší stabilný ovládaè pre moju graf. kartu (w2k_r128_5_13_01_192)<br />

4. servis pack1 <strong>na</strong> Win2000cz<br />

5. directX 8.0 pre W2kCZ<br />

6. video upgrade pre DX8... (DX80BDA)<br />

7. <strong>na</strong>jnovší multimedia center (MMC_7_1_noDVD)<br />

8. prehrávaè DVD (DVD_4_1)<br />

Samozrejme, všetky tieto ovládaèe a softvér pod W2k. No karta, èo sa týka grafiky, ide bez problémov,<br />

ale po spustení TV tunera mi <strong>na</strong> chví¾u zbehne úvodné okno a tvári sa to, akože sa otvára program,<br />

ale po 2 – 3 sekundách poèítaè zamrzne a nereaguje ani <strong>na</strong> CTRL + ALT + DEL, potom vyhodí modré<br />

okno s <strong>na</strong>sledujúcim hlásením:<br />

***STOP : 0x000000D1 (0xBEDA3004,0x0000002,0x00000000,0xBFED4056)<br />

DRIVER_IRQL_NOT_LESS_OR_EQUAL<br />

***Address BFED4056 base at BFEA4000, DateStamp 3a7027f ati2mtaa.sys<br />

Zahajuje se vypsání fyzické pamìti RAM<br />

Potom poèítaè reštartuje a kontroluje sa di<strong>sk</strong>. Niekedy to však prebehne bez modrej obrazovky...<br />

Jednoducho pustím tuner, poèítaè zamrzne a o 5 sekúnd sám reštartuje...<br />

Dúfam, že som môj problém opísal dos podrobne, ak by sa aj nedal vyrieši , staèí mi jednoduchý<br />

návod, ako pod W2000cz (alebo aj eng) rozbehám ten tuner a ïalšie funkcie karty. Za odpoveï ve¾mi<br />

srdeène ïakujem. Ing. Kornel Komlósi<br />

Problém bude s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnos ou v ATI a ich ovládaèoch. Sú tým povestné, že nefungujú<br />

dobre <strong>na</strong> novších OS. Odporúèam vy<strong>sk</strong>úša firemnú stránku ATI a poobzera sa po <strong>na</strong>jnovších ovládaèoch.<br />

Ak to nepomôže, odporúèam prejs <strong>na</strong> starší OS, <strong>na</strong>príklad Windows 98 SE. Je totiž dos pravdepodobné,<br />

že aj keï karta pobeží pod Win2000, prídete o niektoré funkcie (TV, capturing, teletext<br />

a podobne)...<br />

-jr-<br />

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br />

342/8/2001<br />

Mám zostavu Celeron 600 MHz, QDI Advance 10B s AC ‘97, 64 MB APACER RAM, HDD Seagate 4,3<br />

MB, Rendition V 2200, CD-ROM Teac 32×. Keï mám spustené prehrávanie súborov MP3 vo WinAmpe<br />

a potom spustím iný program, tak poèas jeho spúš ania mi hudba zadrháva. Za ažuje WinAmp až tak<br />

ve¾mi procesor alebo mám nieèo zle <strong>na</strong>stavené, prípadne je chyba v hardvéri? (Pozn.: Pri predchádzajúcej<br />

zostave s Pentiom 233 to nebolo až také zrete¾né.) S pozdravom jpl (jpl@<strong>na</strong>ex.<strong>sk</strong>)<br />

Pravdepodobne máte spustené nieèo, èo vám berie èas systémového výkonu a prejavuje sa ako zadrhávanie<br />

hudby. Píšete, že toto sekanie sa prejavuje pri spúš aní inej aplikácie. Nie je mi zrejmé, èi to pokraèuje<br />

alebo sa to stáva len pár sekúnd poèas loadingu. Ak je to len poèas <strong>na</strong>hrávania, ide o chví¾kové za aženie<br />

systému (<strong>na</strong>príklad pomalý di<strong>sk</strong>) a mohlo by to odstráni zvýšenie <strong>na</strong>stavenia vyrovnávacej pamäte v systéme.<br />

V druhom prípade treba postupne povypí<strong>na</strong> aplikácie, aby sa odhalila „brzda“...<br />

-jr-<br />

Za redakciu radili: Ján Andrejkoviè, Róbert Žittòan, Juraj Redeky<br />

8/2001 PC REVUE 103


M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

OPERATION FLASHPOINT<br />

Operácia Flashpoint je<br />

takticko-akèná vojnová<br />

hra s prvkami stratégie a<br />

simulátora. Bezprecedentná<br />

sloboda akcie<br />

obsahuje velenie družstvu<br />

vojakov, riadenie<br />

akéhoko¾vek dopravného<br />

prostriedku a tvorbu strategických rozhodnutí<br />

– to všetko vytvára úplne pohlcujúci<br />

efekt. Hra obsahuje nelineárnu kampaò (vyvíjajúcu<br />

sa pod¾a akcií hráèa), zabudovaný editor <strong>na</strong><br />

tvorbu vlastných misií i kampaní a nieko¾ko variantov<br />

boja pre viacerých hráèov. Jazyk: kompletne<br />

po èe<strong>sk</strong>y<br />

Objednávkový kód: CD72001-131<br />

Ce<strong>na</strong>: 1099 Sk<br />

EMPEROR: BATTLE FOR DUNE<br />

Nekoneèné pie<strong>sk</strong>y Duny sa<br />

vracajú! V hre pre jedného<br />

i viacerých hráèov predstavuje<br />

hra Emperor: Battle for<br />

Dune bez debaty tú <strong>na</strong>jlepšiu<br />

kombináciu úchvatnej 3D<br />

grafiky a perfektnej<br />

hrate¾nosti real-time stratégií. Vyberte si z troch<br />

rozdielnych strán a piatich pod<strong>sk</strong>upín a vytvorte<br />

alianciu pre cestu cez pä herných svetov. Poèas<br />

svojej cesty za zí<strong>sk</strong>aním trónu Impéria musíte<br />

dokáza , že dokážete vies svoje sily èi už v stratégiách<br />

týkajúcich sa celých planét, alebo i v umnej<br />

taktike v pozemných bitkách. Hra je <strong>na</strong> 4 CD. Pre<br />

prvé objednávky ako bonus Soundtrack.<br />

Objednávkový kód: CD72001-132<br />

Ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />

STUPID INVADERS<br />

Novinka<br />

Perfektná humorná<br />

adventúra <strong>na</strong> 4 CD,<br />

ktorá vás vtiahne do<br />

svojho príbehu. Budete<br />

ovláda postupne pä<br />

mimozemš anov (z nich<br />

je jeden hlúpejší ako ten<br />

druhý), ktorí sa s<strong>na</strong>žia<br />

uniknú nástrahám diabol<strong>sk</strong>ého<br />

Dr. S. Jazyk: kompletne po èe<strong>sk</strong>y<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1099 Sk<br />

CD82001-136<br />

GAME 4U PACK 2 – POD,<br />

CAESAR II, HEROES OF M&M 3<br />

Novinka<br />

Pack obsahujúci 3 kompletné<br />

PC hry: POD, CAESAR 2,<br />

HEROES OF M&M 3.<br />

POD – <strong>sk</strong>velé automobilové<br />

preteky.<br />

CAESAR 2 – staèí si len<br />

vybra <strong>na</strong>jlepší automobil,<br />

vyhovujúcu tra , stupeò obažnosti<br />

a vyjazdi si ten <strong>na</strong>jlepší èas. Hra je<br />

<strong>na</strong>bitá novým enginom, vytvoreným ví azným<br />

tímom Colin McRae.<br />

HEROES OF M&M 3 – fantasy stratégia.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

CD82001-135<br />

HEROES OF M&M 3 KOMPLET<br />

– GAME 4U<br />

Heroes of Might and Magic<br />

III Complete – fantasy stratégia<br />

v Game4U. Obsahuje<br />

datadi<strong>sk</strong>y Armageddon’s<br />

Blade a The Shadow of<br />

Death (v èeštine).<br />

Krá¾ Erathie bol zavraždený.<br />

Došlo k jeho vzkrieseniu ako bojovníka, ktorý<br />

vedie útok <strong>na</strong> svoje krá¾ovstvo. Ako Catherine<br />

(jeho dcéra) velíte hrdinom krajiny i príšerám. S<strong>na</strong>žíte<br />

sa obnovi vládu svojej rodiny. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ý.<br />

Obsahuje 2 CD. Inštalaèné, zdoko<strong>na</strong>lený tutorial,<br />

kompletné manuály vo formáte PDF, doko<strong>na</strong>lé<br />

poèeštenie vlastnej hry. Druhé CD je herné.<br />

Objednávkový kód: CD62001-129<br />

Ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

BALDUR’S GATE – GAME 4U<br />

Okrem vlastnej hry nájdete<br />

<strong>na</strong> CD aj kompletný<br />

èe<strong>sk</strong>ý manuál a<br />

úplnú textovú lokalizáciu<br />

celej hry. Do fantasy<br />

sveta Baldur’s Gate sa<br />

tak môžu vyda<br />

i hráèi, ktorým bol<br />

doposia¾ tento èarovný<br />

svet neprístupný. Naostrite meèe, pripravte<br />

kúzla a zoce¾te nervy, príbeh sa zaèí<strong>na</strong>…<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD62001-130<br />

KANADSKÉ ŽERTÍKY<br />

Chcete da vtipnú príuèku<br />

svojmu <strong>na</strong>štvanému<br />

kamarátovi, milo potresta<br />

ofuèanú sekretárku? Vedie<br />

váš kolega neustále<br />

nemiestne reèi? Dotiera <strong>na</strong><br />

vás mladší súrodenec? Ak sa im chcete prívetivo<br />

a neškodne pomsti za všetky útrapy, ktoré<br />

vám obèas spôsobujú, alebo si z nich <strong>na</strong>príklad<br />

len tak vystreli , ponúkame vám hojnos<br />

možností. Všetko sústredené <strong>na</strong> CD Ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>é<br />

žertíky, legraèní havì a veselé programy. Pre<br />

priaznivcov èierneho humoru je to hotový raj<br />

zlomyse¾ných žartíkov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD72001-133<br />

PC NA MAXIMUM<br />

Rozladenú gitaru vydrží<br />

poèúva len málokto. Ale<br />

pri nedoko<strong>na</strong>le vyladenom<br />

poèítaèi sedia mnohí z nás<br />

a ani si to nevšimnú. A to je<br />

škoda! Ponúkame vám jednoduché<br />

a lacné riešenie. Vylaïte si výkon<br />

vášho poèítaèa softvérom z CD PC<br />

<strong>na</strong> maximum. Váš poèítaè bude šliapa ako<br />

hodinky.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD72001-134<br />

ANGLICKO-SLOVENSKÝ,<br />

SLOVENSKO-ANGLICKÝ<br />

MULTIMEDIÁLNY SLOVNÍK<br />

Obsahuje 100 000<br />

výrazov s <strong>na</strong>hovorenou<br />

anglickou<br />

výslovnos ou.<br />

Slovník umožòuje<br />

automatický preklad<br />

textu z angliètiny do<br />

slovenèiny a <strong>na</strong>opak.<br />

Je urèený pre používate¾ov osobných poèítaèov<br />

s operaèným systémom Windows 95, 98 a Windows<br />

NT. Poèítaè by mal ma ¾ubovo¾nú zvukovú<br />

kartu, aby bolo možné prehráva výslovnos jednotlivých<br />

výrazov.<br />

Objednávkový kód: CD82000-66<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

ANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA<br />

EFEKTIVNÌ<br />

alebo Na slovíèka i<strong>na</strong>k.<br />

Nikdy nebola výuèba slovnej<br />

zásoby taká jednoduchá<br />

a efektív<strong>na</strong>, nikdy ste nerozširovali<br />

svoju zásobu tak<br />

rýchlo a isto. Novinka <strong>na</strong><br />

rok 2001 je zameraná<br />

práve <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jefektívnejšie zvládnutie slovnej<br />

zásoby. Dopomáhajú k tomu technológie z kurzov<br />

edície Landi – jazyky efektívne – Memoorganizér,<br />

Tréner výslovnosti, prekladové a <strong>na</strong>èúvacie<br />

testy, diktát, dva varianty ozvuèenia.<br />

Objednávkový kód:<br />

anglièti<strong>na</strong> –<br />

nemèi<strong>na</strong> –<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

CD32001-104A<br />

CD32001-104B<br />

DOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY<br />

Komplexný program urèený<br />

<strong>na</strong> výuèbu a precvièovanie<br />

angliètiny pre zaèiatoèníkov<br />

a stredne pokroèilých<br />

(1. diel) a pre stredne<br />

pokroèilých a pokroèilých<br />

študentov (2. diel). Vhodné<br />

pre poslucháèov jazykových kurzov i pre samoukov.<br />

(1. diel aj v nemeckej mutácii)<br />

Objednávkový kód:<br />

1. diel – CD52001-115A-1<br />

2. diel – CD52001-115A-2<br />

Dom. uèite¾ nem. – CD52001-115B<br />

Ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

Pri objednávke dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>:<br />

1699 Sk. Objednávkový kód: CD52001-115-2CD<br />

BLACK & WHITE<br />

Zistite, èi ste dobrí alebo<br />

zlí. Hráè sa vžije do úlohy<br />

božstva a vytvorí zviera,<br />

ktoré bude jeho personifikáciou<br />

vo svete ¾udí.<br />

Unikátny mix bož<strong>sk</strong>ej stratégie,<br />

RPG, silného príbehu<br />

a elementov tamagoèi.<br />

Má detailné grafické spracovanie a neuverite¾ne<br />

doko<strong>na</strong>lú umelú inteligenciu. Môžete pozorova<br />

dedinèanov, ako hrajú futbal, alebo ich<br />

donúti , aby sa k vám modlili.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 1699 Sk<br />

CD52001-116<br />

PC ELEKTRO<br />

Tento titul tvorí<br />

základ pre kompletnú<br />

knižnicu programov<br />

v oblasti elektrotechniky.<br />

Obsahuje viac ako<br />

1000 MB <strong>na</strong>južitoènejších<br />

elektrotechnických<br />

programov pre DOS, Windows<br />

a Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre každého<br />

amatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD42000-59<br />

HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRY<br />

Tento titul vám<br />

pomôže pri tréningu<br />

a upevnení úsudku,<br />

bystrosti, kreativity<br />

a komunikácie a tým<br />

aj vašich mozgových<br />

buniek. Obsahuje<br />

sférické hry, pamäové<br />

a èíselné hry, hádanie farebných kódov,<br />

krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky.<br />

Zábavná 3D <strong>sk</strong>ladaèka. Precviète si koncentráciu,<br />

vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry pre<br />

malých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábava<br />

pre celú rodinu. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ý<br />

Objednávkový kód: CD42000-54<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

ÈESKÝ VÝBÌR 4<br />

Èe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 je dvojcédeèko,<br />

<strong>na</strong> ktorom<br />

nájdete azda všetko,<br />

èo bolo v poslednom<br />

èase v èe<strong>sk</strong>ých krajinách<br />

vytvorené. To<br />

stojí za vašu pozornos<br />

. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textov<br />

a opismi programov. Programy sú výhradne<br />

od èe<strong>sk</strong>ých autorov alebo v èeštine. Pracujte<br />

a bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazykových<br />

bariér.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

CD22001-97<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001-3CD<br />

HUGO – CESTA KOLEM SVÌTA<br />

Cesta kolem svìta – hraj a<br />

uè sa zemepis.<br />

Hugo – Tajemný les – hraj<br />

a uè sa matematiku.<br />

Hugo – Putování èasem –<br />

hraj a uè sa s Hugom dejepis.<br />

Hugo – Dobrudružství<br />

v džungli – Èarodejnica Scylla uniesla<br />

Hugolínu a deti a <strong>sk</strong>rýva sa <strong>na</strong> ostrove Džunglí.<br />

Hry majú tri úrovne ob ažnosti a sú urèené<br />

de om od 6 do 12 rokov.<br />

Objednávkový kód:<br />

Cesta kolem svìta<br />

Tajemný les –<br />

Putování èasem –<br />

Dobrodružství –<br />

v džungli<br />

Ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

CD122000-85D<br />

CD122000-85A<br />

CD122000-85B<br />

CD122000-85C<br />

104 PC REVUE 8/2001


n Ïalšie CD tituly:<br />

PLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØ l objednávkový kód: CD12000-82 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

OSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍN l objednávkový kód: CD1099-30 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

HÁDANKY LEVA LEONA l objednávkový kód: CD1099-32 l ce<strong>na</strong>: 599 Sk<br />

TOMÍKOVO PODMOØSKÉ DOBRODRUŽSTVÍ l objednávkový kód: CD1099-33 l<br />

ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

LINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRY l objednávkový kód: CD42000-56 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

HAIR STUDIO l objednávkový kód: CD199-05 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

BIOLOGIE ÈLOVÌKA l objednávkový kód: CD72000-61 l ce<strong>na</strong>: 710 Sk<br />

ZEMÌPIS – SVÌT l objednávkový kód: CD72000-60 l ce<strong>na</strong>: 870 Sk<br />

KRONIKA ¼UDSTVA l objednávkový kód: CD12000-45 l ce<strong>na</strong>: 899 Sk<br />

POLDA III l objednávkový kód: CD42001-113 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

ARTOPEDIA l objednávkový kód: CD22001-96 l ce<strong>na</strong>: 799 Sk<br />

ANGLIÈTINA PLUS l objednávkový kód (anglièti<strong>na</strong>): CD12000-41 l<br />

objednávkový kód<br />

(nemèi<strong>na</strong>): CD122000-42 l ce<strong>na</strong>: 949 Sk<br />

ANGLICKY EFEKTIVNÌ l objednávkový kód (anglièti<strong>na</strong>): CD102000-76 l<br />

objednávkový kód<br />

(nemèi<strong>na</strong>): CD102000-76B l ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

DRUHÁ SVÌTOVÁ VÁLKA l objednávkový kód: CD72000-64 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

BOTANIKA A ZOOLOGIE l objednávkový kód: CD82000-65 l ce<strong>na</strong>: 870 Sk<br />

MODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌR l objednávkový kód: CD82000-68 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

GRAFIKA – SKRZ-NASKRZ 2 l objednávkový kód: CD12001-89 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

SEXUÁLNÍ VÝCHOVA l objednávkový kód: CD102000-75 l ce<strong>na</strong>: 1176 Sk<br />

OCHRANA RASTLÍN l objednávkový kód: CD112000-81 l ce<strong>na</strong>: 300 Sk<br />

EUROTRAN 2000 – Prekladaè anglických internetových stránok l objednávkový<br />

kód: 699-19 l ce<strong>na</strong>: 1169 Sk<br />

NEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICE l objednávkový kód: CD42000-51 l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

HRY A VŠE O MP3 l objednávkový kód: CD1299-36 l ce<strong>na</strong>: 379 Sk<br />

STALETÍ OBJEVÙ l objednávkový kód: CD122000-83 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

ANATOMIE...LIDSKÉ TÌLO l objednávkový kód: CD122000-84 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

HUDBA MP3: MP3 AUDIO CD BUDÚCNOSTI l objednávkový kód: CD1299-37 l<br />

ce<strong>na</strong>: 379 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2 l objednávkový kód: CD42000-53B l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

PRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA l objednávkový kód: CD22001-99 l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

SHAREWARE VÝBÌR 2100 l objednávkový kód: CD1299-35 l ce<strong>na</strong>: 375 Sk<br />

VALIBUK + CD ROMIK l objednávkový kód: CD12001-87 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

ASTRO 2001 – BALÍK l objednávkový kód: CD12001-91 l ce<strong>na</strong>: 499 Sk<br />

FYZIKA – ZEBRA PRO ŠKOLY l objednávkový kód: CD22001-93 l ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

CHEMIE II. – ZEBRA PRO ŠKOLY l objednávkový kód: CD22001-94 l ce<strong>na</strong>: 745 Sk<br />

ANGLICKÁ GRAMATIKA & KONVERZACE l objednávkový kód: CD22001-95 l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

BAR & COCTAILS l objednávkový kód: CD32001-102 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

SLOVNÍKY – FRANCÚZSKY, ŠPANIELSKY, TALIANSKY l objednávkový kód:<br />

francúzšti<strong>na</strong> – CD42001-105A, španielèi<strong>na</strong> – CD42001-105B, talianèi<strong>na</strong> – 42001-105C l<br />

ce<strong>na</strong>: 999 Sk<br />

KILOMETROVNÍK EURÓPY l objednávkový kód: CD42001-106 l ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

SLAVNÍ GENERÁLOVÉ 20. STOLETÍ l objednávkový kód: CD42001-111 l<br />

ce<strong>na</strong>: 1399 Sk<br />

POHÁDKA O MRÁZIKOVI, IVANOVI A NASTÌNCE l objednávkový kód: CD22001-<br />

98 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

KNIGHTS & MERCHANTS l objednávkový kód: CD42001-112 l ce<strong>na</strong>: 299 Sk<br />

M E D I A C L U B – C D – R O M<br />

LINGEA LEXICON l objednávkový kód Ang./sl. slovník: CD999-23 l<br />

objednávkový kód Nem./sl. slovník: CD999-23B l ce<strong>na</strong> za 1 ks: 799 Sk l<br />

objednávkový kód Ang. ve¾ký slovník: CD999-23 l objednávkový kód<br />

Nem. ve¾ký slovník: CD999-23D l ce<strong>na</strong> za 1 ks: 1999 Sk<br />

NEJLEPŠÍ SHAREWARE ROKU 2000 l objednávkový kód: CD12001-88 l<br />

ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

KRONIKA 20. STOLETÍ l objednávkový kód: CD32001-101 l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MS EXCEL 2000 l objednávkový kód: CD42001-108 l ce<strong>na</strong>: 1049 Sk<br />

FRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY, ITALSKY EFEKTÍVNÌ l objednávkový kód<br />

(francúzšti<strong>na</strong>): CD102000-78A l objednávkový kód (španielèi<strong>na</strong>): CD102000-78B<br />

l objednávkový kód (talianèi<strong>na</strong>): CD102000-78C l ce<strong>na</strong>: 698 Sk<br />

ZAK´S WORDGAMES l objednávkový kód: CD52001-117 l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

LANGMASTER MEAN CITY l objednávkový kód: CD52001-118 l ce<strong>na</strong>: 1799 Sk<br />

LANGUAGE TEACHER 9.0 l objednávkový kód: CD52001-119 l ce<strong>na</strong>: 2337 Sk<br />

MEMORARY ANGLIÈTINA l objednávkový kód: CD52001-120A l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

MEMORARY NEMÈINA l objednávkový kód: CD52001-120B l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

TALK TO ME – ANGLIÈTINA l objednávkový kód: CD52001-121A l ce<strong>na</strong>: 3 diely –<br />

každý po 2199 Sk<br />

TALK TO ME – NEMÈINA l objednávkový kód: CD52001-121B l ce<strong>na</strong>: 2 diely –<br />

každý po 1499 Sk<br />

LANGMASTER ENGLISH IN ACTION l objednávkový kód: CD52001-122 l ce<strong>na</strong>:<br />

3499 Sk (komplet), 899 Sk (jednotlivé tituly), 1999 Sk (2CD Royal Family)<br />

LANGMASTER THE HEINEMANN TOEFL l objednávkový kód: CD52001-123 l<br />

ce<strong>na</strong>: 3499 Sk (komplet balenie), 2299 Sk (jednotlivé tituly)<br />

EUROPLUS+ REWARD l objednávkový kód: CD52001-124 l ce<strong>na</strong>: 8499 Sk (komplet<br />

balenie), 3299 Sk (jednotlivé úrovne), 6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)<br />

LANGMASTER MILLENNIUM LINE l objednávkový kód: CD52001-125 l ce<strong>na</strong>:<br />

5799 Sk (komplet balenie), 2799 Sk (jednotlivé úrovne ako tzv. Pack), 3499 Sk (v spojení<br />

so slovníkom ako tzv. Kit), 1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)<br />

COLLINS COBUILD STUDENT´S DICTIONARY l objednávkový kód: CD52001-126<br />

l ce<strong>na</strong>: 1199 Sk<br />

GORDI V ØÍŠI HER l objednávkový kód: CD72000-62A l objednávkový kód (filmové<br />

dobrod.): CD72000-62B l objednávkový kód (kúzelné hraèky): CD72000-<br />

62C l objednávkový kód (zábavné poèty): CD72000-62D l objednávkový kód<br />

(logické hry): CD72000-62E l ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MS WORD 2000 – MIULTIMEDIÁLNA PRÍRUÈKA l objednávkový kód: CD62001-<br />

127 l ce<strong>na</strong>: 1049 Sk<br />

BALTÍK SGP 3 l objednávkový kód: CD52001-114 l ce<strong>na</strong>: 885 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ: KARETNÍ A HAZARDNÍ HRY l objednávkový kód: CD72001-135 l<br />

ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

HRÁÈÙV RÁJ: SPORTOVNÍ HRY l objednávkový kód: CD72001-136 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

KAMARÁD POÈÍTAÈ l objednávkový kód: CD62001-128 l ce<strong>na</strong>: 735 Sk<br />

MP3 NA PLNÝ PLYN l objednávkový kód: CD32001-103 l ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 1 r objednávkový kód: CD22001-92A r ce<strong>na</strong>: 592 Sk<br />

ÈESKÉ KLIPARTY 2 r objednávkový kód: CD22001-92B r ce<strong>na</strong>: 592 Sk<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 1060 Sk. Objednávkový kód: CD22001-92C<br />

STRATENÝ OSTROV r objednávkový kód: CD102000-77 r ce<strong>na</strong>: 699 Sk<br />

MULTIMEDIÁLNA KUCHÁRKA r objednávkový kód: CD12001-86 r ce<strong>na</strong>: 199 Sk<br />

AKCIA: Pri objednávke týchto dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 699 Sk. Objednávkový kód: CD42001-2CD<br />

Anotácie k týmto CD-ROM titulom nájdete v predchádzajúcich èíslach PC REVUE alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

CD-ROM tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.<br />

KNIHY<br />

FLASH 5 – dy<strong>na</strong>mické a interaktivní<br />

efekty<br />

Vydala: GRADA<br />

Autor: Patricia Hartman<br />

Poèet strán: 220<br />

Publikácia je postavená <strong>na</strong> od<strong>sk</strong>úšanej<br />

metóde zvládnutia základných<br />

operácií v novej aplikácii – tentoraz Flash<br />

5 od Macromedie. Flash 5 je urèený <strong>na</strong> vytváranie<br />

stránok WWW <strong>na</strong> trhu, èi už s animovanými obrázkami<br />

alebo iné s prezentáciami postavenými <strong>na</strong><br />

bežiacom videoklipe. Knižku využijete pri<strong>na</strong>jmenšom<br />

<strong>na</strong> zlepšenie vlastnej prezentácie v sieti WWW,<br />

ako aj v mnohých ïalších oblastiach, ktoré nejako<br />

súvisia s prezentáciou obsahu.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 268 Sk<br />

400K82001G<br />

WORD 2000 – podrobný prùvodce<br />

pokroèilého uživatele<br />

Vydala: GRADA<br />

Autori: Josef Pecinov<strong>sk</strong>ý, Rudolf<br />

Pecinov<strong>sk</strong>ý<br />

Poèet strán: 272<br />

Kniha je urèená pre tých, ktorí<br />

chcú pomocou Wordu vytvára<br />

doko<strong>na</strong>lé dokumenty. Nájdete tu množstvo praktických<br />

rád, návodov, postupov a vysvetlení.<br />

Autori predpokladajú, že èitate¾ už zvládol základy<br />

práce s Wordom (uloži dokument, sformátova<br />

písmo atï.), a nepriamo <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> publikáciu<br />

Word 2000 – podrobný prùvodce zaèí<strong>na</strong>jícího uživatele,<br />

ktorú vydala Grada v roku 1999.<br />

Objednávkový kód:<br />

Ce<strong>na</strong>: 335 Sk<br />

DELPHI – zaèí<strong>na</strong>me programova<br />

+ di<strong>sk</strong>eta<br />

Autor: Jan Pošta<br />

Vydal: BEN<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 176<br />

Kniha ponúka spôsob, ako zaèa<br />

programova priamo v Delphi. Jediné, èo treba<br />

ma , aby ste sa mohli pusti do èítania, je z<strong>na</strong>los<br />

Windows <strong>na</strong> používate¾<strong>sk</strong>ej úrovni. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />

rozsah však nie je možné opísa celé Delphi a prebra<br />

kompletne jazyk Pascal. Ve¾a vecí v tejto knihe<br />

je vysvetlených jednoducho, s dôrazom <strong>na</strong> praktickú<br />

použite¾nos . Výklad je doplnený množstvom<br />

riešených príkladov, di<strong>sk</strong>eta je súèas ou knihy.<br />

Uvedené knižné tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.<br />

POSTAVTE SI PC –<br />

11. aktualizované vydanie<br />

Autor: Zdenìk Vrátil<br />

Vydal: BEN<br />

Dodávate¾: ANIMA Košice<br />

Poèet strán: 200<br />

Kniha osloví predovšetkým vás,<br />

èo máte strach zo stavby PC.<br />

Problematika konštrukcie PC je tu rozdelená do 5<br />

základných èastí: vhodná vo¾ba konfigurácie<br />

osobných PC, problematika prípravy jednotlivých<br />

komponentov <strong>na</strong> zostavenie do celku, vlastná montáž<br />

PC a jeho oživenie, konfigurácia systému pomocou<br />

programu, oz<strong>na</strong>èovaného ako SETUP, problematika<br />

inštalácie programového vybavenia PC.<br />

401K82001G Objednávkový kód: 402K82001AN Objednávkový kód: 403K82001AN<br />

Ce<strong>na</strong>: 289 Sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 289 Sk<br />

8/2001 PC REVUE 105


S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

Zistenie vašej adresy IP. Ide o ve¾mi jednoduchý postup. V ponuke Štart kliknite <strong>na</strong><br />

Spusti . Vpíšte do po¾a text WinIPCFG.exe a potvrïte. Ak si želáte dozvedie sa viac, kliknite<br />

<strong>na</strong> tlaèidlo Ïalšie informácie.<br />

Nastavenie speakera. Chceli by ste úplne odstavi interný reproduktor, ktorý sa <strong>na</strong>chádza<br />

v poèítaèi, alebo ho, <strong>na</strong>opak, zapnú ? Iste, dá sa to aj manuálne, ale <strong>na</strong>èo otvára<br />

poèítaè, keï je to možné pohodlne aj cez registre? Kliknite <strong>na</strong> ponuku Štart -> Spusti a<br />

vpíšte regedit a potvrïte. Otvorí sa vám editor registra a v òom choïte do vetvy<br />

HKEY_CURRENT_USER, v nej potom do Control Panel a oz<strong>na</strong>ète položku Sound. V nej nájdite<br />

hodnotu s názvom Beep. Ak sa tam ne<strong>na</strong>chádza, jednoducho ju cez kontextové<br />

menu vytvorte. Nakoniec jej len priraïte hodnotu Yes, ak chcete ma reproduktor zapnutý,<br />

alebo No, ak ho chcete umlèa .<br />

Zakázanie LOG súboru pre ScanDi<strong>sk</strong>. ScanDi<strong>sk</strong>, ktorý sa spúš a po nekorektnom vypnutí<br />

systému alebo jeho páde, je sám osebe dobrý nástroj. Nechápem však, preèo o svojej èinnosti<br />

vytvára LOG súbor, ktorý sa nedá nijako odstráni cez <strong>na</strong>stavenia programu. Vlastne dá,<br />

ale trochu atypicky. Otvorte si adresár, kde máte operaèný systém, a v òom otvorte podadresár<br />

Command. V òom sa <strong>na</strong>chádza súbor Scandi<strong>sk</strong>.ini. Otvorte tento súbor v nejakom editore<br />

(notepad). V súbore sa posúvajte smerom <strong>na</strong>dol, až kým nenájdete èas pomenovanú<br />

[CUSTOM]. V nej sa <strong>na</strong>chádza re azec SaveLog=Append. Ten iba zmeòte <strong>na</strong> SaveLog=Off.<br />

Súbor následne uložte a hotovo – ScanDi<strong>sk</strong> odteraz nebude vytvára LOG súbor.<br />

Presná ve¾kos ok<strong>na</strong> prehliadaèa. Ak sa venujete tvorbe WWW stránok, urèite potrebujete<br />

pozrie si vaše diela pri rôznych rozlíšeniach, teda ve¾kostiach ok<strong>na</strong> prehliadaèa.<br />

Existujú programy, ktoré vám ve¾kos ok<strong>na</strong> dokážu zmeni <strong>na</strong> vami zadané rozmery, ale<br />

<strong>na</strong>èo ma zbytoène spustený ïalší program? Riešenie je ove¾a jednoduchšie. Staèí, ak do<br />

po¾a s adresou v prehliadaèi vložíte jeden z <strong>na</strong>sledujúcich riadkov a potvrdíte. Okno sa<br />

vám samo upraví <strong>na</strong> zadanú ve¾kos .<br />

javascript:resizeTo(640,480);<br />

javascript:resizeTo(800,600);<br />

javascript:resizeTo(1024,768);<br />

javascript:resizeTo(1152,874);<br />

javascript:resizeTo(1200,1024);<br />

javascript:resizeTo(1600,1200);<br />

javascript:resizeTo(1792,1344);<br />

javascript:resizeTo(1800,1400);<br />

javascript:resizeTo(1972,1600);<br />

Samozrejme, že môžete sami zada aj iné rozlíšenie. Tento trik funguje aj pre Internet<br />

Explorer, aj pre Netscape Navigator, pre oba však až od verzie 4.0+, pretože tento trik potrebuje<br />

podporu štandardu JavaScript 1.1 a ten majú oba prehliadaèe len od tejto verzie.<br />

Vyh¾adávanie v IE. Pomocu tohto triku môžete zmeni predvolený vyh¾adávaè v IE.<br />

Staèí iba spusti Editor registrov a nájs k¾úè HKEY_CUR-<br />

RENT_USER\Software\Microsoft\Internet<br />

V TOMTO ÈÍSLE:<br />

CD REVUE 7<br />

Prílohou tohto èísla PC REVUE je tento rok už<br />

tretie CD REVUE, ktoré <strong>na</strong>ša redakcia pre vás pripravila.<br />

Nájdete <strong>na</strong> òom elektronickú verziu PC REVUE è. 4 –<br />

7/2001 vo formáte PDF, výber vyše 100 MB shareware programov,<br />

antivírusové demoprogramy NOD32 a AVG, trial verzie programov<br />

Macromedia Director 8.5 Trial, Fireworks 4 Trial, Flash 5 Trial, Dreamweaver 4 Trial.<br />

Užitoèné budú pre vás urèite aj programy Go!Zilla, CD´n´GO Suite, WinAmp,<br />

ACDSee, WinZip 8.0, WinRar, Adobe AcrobatReader 5.0 a pre linuxákov PhatLINUX.<br />

A <strong>na</strong> pobavenie sme zaradili aj dve úspešné hry: Operation Flashpoint, Battle Isle<br />

4, ktorých recenzie ste mohli preèíta aj v PC REVUE.<br />

CD REVUE je súèas ou PC REVUE, ktoré v stánkoch kúpite za 95 Sk. Vložené CD<br />

REVUE budú ma aj tí predplatitelia, ktorí si ho objed<strong>na</strong>li spolu s roèným predplatným<br />

PC REVUE. Ostatní, ktorí si CD REVUE nepredplatili, ale zaujal ich jeho obsah, si<br />

ho budú môc dodatoène objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> adrese redakcie. Ce<strong>na</strong>: 50 Sk.<br />

S¾úbený darèek – CD <strong>na</strong>vyše, si predplatitelia nájdu v niektorom z <strong>na</strong>jbližších èísel<br />

PC REVUE.<br />

Explorer\SearchUrl a predvolenú hodnotu zmeni <strong>na</strong> adresu vyh¾adávaèa, v ktorej<br />

h¾adané slovo <strong>na</strong>hradíte hodnotou %1. Napríklad pre Altavistu je to http://<strong>www</strong>.altavista.com/cgi-bin/query?q=%s<br />

a pre Google http://<strong>www</strong>.google.com/search?q=%1.<br />

Inteligentné menu. Jed<strong>na</strong> z nových funkcií Internet Explorera 5 <strong>sk</strong>rýva ob¾úbené položky,<br />

ktoré ste už dlhší èas ne<strong>na</strong>vštívili. Ak to chcete vypnú , nájdite v Editore registrov vetvu<br />

HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Internet Explorer\Main, vytvorte v nej textovú<br />

hodnotu FavIntelliMenus a <strong>na</strong>stavte ju <strong>na</strong> NO.<br />

Odstránenie vo¾by Odhlási . Ak nechcete, aby sa vám v ponuke Štart zobrazovala vo¾ba<br />

Odhlási používate¾a... spus te Editor registrov a nájdite vetvu HKEY_CURRENT_USER/<br />

Software/Microsoft/Windows/CurrentVersion/Policies/Explorer. V nej vytvorte binárnu<br />

hodnotu NoLogOff. Jej hodnotu <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> 10 00 00 00. Ak budete chcie obnovi<br />

pôvodné <strong>na</strong>stavenie, <strong>na</strong>stavíte túto hodnotu <strong>na</strong> 00 00 00 00. Tento tip nemusí fungova ,<br />

ak máte <strong>na</strong>ištalovaný Internet Explorer 4 a vyšší.<br />

Odstránenie menu Dokumenty. Ak v ponuke Štart nepoužívate menu Dokumenty alebo<br />

vám len zbytoène prekáža, môžete ho jednoducho odstráni . Spus te Editor registrov a<br />

nájdite vetvu HKEY_CURRENT_USER/Software/Microsoft/Windows/CurrentVersion/Policies/Explorer.<br />

Vytvorte v nej dword hodnotu NoRecentDocsMenu a <strong>na</strong>stavte jej hodnotu<br />

<strong>na</strong> 1.<br />

True Color ikonky. Vo Windows 95 je podpora TrueColor ikoniek (16,7 milió<strong>na</strong> farieb)<br />

štandardne vypnutá. Jej zapnutie je možné v Editore registrov v k¾úèi HKEY_CUR-<br />

RENT_USER/Control Panel/De<strong>sk</strong>top/WindowMetric. V òom nájdite položku Shell Icon BPP<br />

(ak neexistuje, tak ju vytvorte ako novú textovú položku) a zmeòte jej hodnotu <strong>na</strong> 24 (pre<br />

256 farieb 8, pre HighColor 16 a pre TrueColor 24).<br />

Funkcie Rundll32.exe. Súbor Rundll32.exe obsahuje niektoré zaujímavé funkcie.<br />

Najlepšie ich využijete tak, že ich vpíšete do novovytvoreného zástupcu, ktorého umiestnite<br />

niekde <strong>na</strong> plochu.<br />

Formátovanie di<strong>sk</strong>iet – rundll32.exe shell32, SHFormatDrive<br />

Kopírovanie di<strong>sk</strong>iet – rundll32.exe di<strong>sk</strong>copy, Di<strong>sk</strong>CopyRunDll<br />

Vypnutie poèítaèa – rundll32.exe user.exe, ExitWindows<br />

Reštart poèítaèa – rundll32.exe user.exe, ExitWindowsExec<br />

Pripojenie do siete – rundll32.exe user.exe, wnetconnectdialog<br />

Odhlásenie zo siete – rundll32.exe user.exe, wnetdisconnectdialog<br />

Nastavenie pracovnej plochy – rundll32.exe de<strong>sk</strong>.cpl, InstallScreenSaver<br />

Pridanie adresára <strong>na</strong> plochu alebo to Tohto poèítaèa. Viete, že <strong>na</strong> plochu alebo do<br />

Tohto poèítaèa si môžete prida vlastnú položku, ktorá môže by premenovaná alebo<br />

menená. Ak nie, práve pre vás je tento trik.<br />

Spus te Editor registrov a nájdite vetvu [HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID]. Do nej pridajte<br />

položku s náhodným èíslom – <strong>na</strong>príklad {FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-ABCD1DE12345}.<br />

Ïalej pridávajte <strong>na</strong>sledujúce položky a hodnoty:<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-ABCD1DE12345}]<br />

@=’Moje menu’<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-<br />

ABCD1DE12345}\DefaultIcon]<br />

@=’c:\windows\mojaiko<strong>na</strong>.ico’<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-<br />

ABCD1DE12345}\InProcServer32]<br />

@=’shell32.dll’<br />

‘ThreadingModel’=’Apartment’<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-<br />

ABCD1DE12345}\Shell\Open My Menu\Command]<br />

@=“c:\windows\explorer /n /root,c:\MôjAdresár“<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-<br />

ABCD1DE12345}\ShellEx\PropertySheetHandlers\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-<br />

BFCF-ABCD1DE12345}]<br />

[HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-<br />

ABCD1DE12345}\ShellFolder]<br />

„Attributes“=hex:00,00,00,00<br />

@ z<strong>na</strong>mená, že hodnotu pridelíte položke s názvom predvolená.<br />

hex:00,00,00,00 z<strong>na</strong>mená, že hodnota nebude textová ako pri ostatných, ale binár<strong>na</strong> a<br />

bude ma hodnotu 00 00 00 00.<br />

Práve ste vytvorili nový systémový adresár. Teraz ho staèí len prida <strong>na</strong> plochu alebo<br />

do Tohto poèítaèa. To urobíte vytvorením <strong>na</strong>sledujúcich položiek:<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Expl<br />

orer\De<strong>sk</strong>top\NameSpace\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-ABCD1DE12345}]<br />

[HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Expl<br />

orer\MyComputer\NameSpace\{FD4DF9E0-E3DE-11CE-BFCF-ABCD1DE12345}]<br />

Martin Turoò, Igor Kulman<br />

106 PC REVUE 8/2001


S E R V I S<br />

ABYSS DVD<br />

FILM: Oceán v Karibiku blízko Kuby je svedkom tichej katastrofy.<br />

Vjeho útrobách prežije americká jadrová ponorka akési<br />

stretnutie tretieho druhu, ktoré sa jej stane osudným. Pri výpadku<br />

prúdu stratí orientáciu a po kolízii s ve¾kou <strong>sk</strong>alou zaparkuje<br />

<strong>na</strong> mor<strong>sk</strong>om dne. Na hladine sa v tých chví¾ach odohráva<br />

nieèo ako „doko<strong>na</strong>lá búrka“ a americké námorníctvo <strong>na</strong> záchranné<br />

práce nestaèí. Jedinou šancou <strong>na</strong> záchranu posádky<br />

ponorky sa tak stávajú pracovníci podmor<strong>sk</strong>ej vrtnej veže<br />

Deepcore. Ich šéf Bude Brigman (Ed Harris) z toho ve¾mi <strong>na</strong>dšený nie je a hlavne sa už<br />

nevie doèka tímu špièkových vojakov, potrebných <strong>na</strong> záchrannú operáciu, <strong>na</strong> èele s jeho<br />

manželkou Lindsey (Mary Elizabeth Mastrantoniová), s ktorou sa práve rozvádza.<br />

VYBAVENIE DVD: V s<strong>na</strong>živo animovanom menu sa dá okrem priamej vo¾by scén <strong>na</strong>trafi<br />

<strong>na</strong> 11 možností otitulkovania. Na prvom DVD sa <strong>na</strong>chádza film uvádzaný v kinách, a èo<br />

je <strong>na</strong>jdôležitejšie, jeho mladší brat z roku 1992 pod názvom Director´s cut. Sklamaní<br />

diváci, ktorí mali možnos vidie len pôvodné klišé závereèného happy endu, tak dostávajú<br />

možnos zhliadnu o 40 minút dlhšiu verziu, kde Cameron zobrazuje kladných mimozemš<br />

anov v úplne inom svetle. Film sa tak mení <strong>na</strong> vážne rozoberanie problému<br />

¾ud<strong>sk</strong>ého utrpenia, veèného vzájomného súperenia a života bez pravej lá<strong>sk</strong>y.<br />

Napriek tomu, že produkcia tohto DVD trvala <strong>sk</strong>oro dva roky, kvalita obrazu patrí k <strong>na</strong>jhorším,<br />

èo sa vôbec dostali <strong>na</strong> strieborný di<strong>sk</strong>. Obraz nie je a<strong>na</strong>morfický (prepis priamo z<br />

videa), a teda je menej ostrý a detailný. Ve¾mi nekvalitný je aj kontrast a celková digitalizácia.<br />

Kvalite VHS sa DVD Abyss <strong>na</strong>š astie nevyrovná, ale rozhodne k nej nemá ïaleko.<br />

Slabú kvalitu obrazu èiastoène supluje výborný zvuk Dolby Digital 5.1, remixovaný z<br />

pôvodného Dolby sterea. Aj keï neznie tak prepracovane a detailne ako súèasné filmy,<br />

má slušnú dy<strong>na</strong>miku a priestor.<br />

BONUSY DVD: Na bonusy je vyèlenený druhý di<strong>sk</strong>, ktorý sa svojím obsahom jednoz<strong>na</strong>ène<br />

radí medzi špièku vo svojej oblasti. Na druhej strane sú bonusové materiály pomerne<br />

nepreh¾adne zoradené a ažko sa v nich orientuje. Ale to je len taká drobná chybièka, <strong>na</strong><br />

ktorú pri tom množstve materiálu ani len nepomyslíte. Pri interaktívnej prechádzke podmor<strong>sk</strong>ou<br />

stanicou môžete <strong>na</strong>hliadnu za kulisy jednotlivých scén a necha sa okúzli finálnou podobou<br />

trikov. V oddelení Imaging Station objavíte kompletný text definitívnej verzie scenára<br />

a úplný storyboard filmu so 773 obrázkami. Ïalších nieko¾ko stoviek fotografií sa <strong>na</strong>chádza<br />

v obrazovej galérii. V šatni môžete vyrabova jednotlivé <strong>sk</strong>rinky obsahujúce podrobné dáta<br />

hercov a tvorcov filmu spoloène s ich filmografiou a u niektorých dokonca <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong><br />

poznámky týkajúce sa príbehu (filmovanie pod vodou, stavba kulís a pod.). Nasledujú zábery<br />

realizácie podmor<strong>sk</strong>ých trikov, dvadsa minútový zostrih trikových sekvencií, poslaný<br />

Akadémii pred nomináciami <strong>na</strong> Oscary, štyri fázy vzniku sekvencie s vodným chápadlom,<br />

práca s malými modelmi a mnoho ïalšieho. Na stene druhého oddelenia sú plagáty, za ktorými<br />

sa <strong>sk</strong>rýva nieko¾ko trialerov a teasrov. To <strong>na</strong>jlepšie som si nechal <strong>na</strong> záver. Okrem<br />

nieko¾kých krátkych rozhovorov Jamesa Camero<strong>na</strong> o filme sa <strong>na</strong> druhom di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>chádza<br />

hodinový dokument o <strong>na</strong>táèaní, ktorý je miestami <strong>na</strong>pí<strong>na</strong>vejší než samotný film.<br />

VERDIKT: Výborne <strong>na</strong>toèený film s pútavou atmosférou, ktorý aj <strong>na</strong>priek dátumu výroby<br />

pôsobí tak, ako keby vznikol len vèera. Bohužia¾, z obrazovej stránky je to¾ko oèakávané<br />

DVD viac než <strong>sk</strong>lamaním. Škoda, Abyss si to urèite nezaslúžil...<br />

Hodnotenie: lllll<br />

Peter Koneèný<br />

DVD okienko<br />

PIATY ELEMENT<br />

FILM: Chcete vedie , èo je to „piaty element“? Nuž, medzi elementmi<br />

existuje voda, zem, vzduch a oheò a k nim sa ešte pridá<br />

prekrás<strong>na</strong> Leeloo v majstrov<strong>sk</strong>om diele režiséra Luca Besso<strong>na</strong>.<br />

Píšeme rok 1914 a v Egypte práve jeden archeológ <strong>sk</strong>úma starobylý<br />

chrám – nájde tu kresbu zobrazujúcu nebezpeèenstvo hroziace<br />

¾udstvu každých 5000 rokov. Zrazu sa obloha zatemní a pred chrámom<br />

pristane obrov<strong>sk</strong>á vesmír<strong>na</strong> loï, z ktorej vystúpia ve¾kí železní<br />

mimozemš ania. Ako sa postupne dozvedáme, prišli <strong>na</strong> Zem<br />

zobra uchované štyri elementy (resp. kamene, ktoré ich reprezentujú), keïže už nie sú <strong>na</strong><br />

Zemi v bezpeèí. K¾úè od miestnosti, kde boli kamene uložené, je zverený kòazovi, ktorý<br />

pris¾úbi tento k¾úè tradova z generácie <strong>na</strong> generáciu, až kým nepríde èas elementy spoji , aby<br />

vytvorili zbraò proti Zlu.<br />

VYBAVENIE DVD: Na di<strong>sk</strong>u nájdeme widescreen prenos obrazu v aspekte 16:9. Obraz je<br />

kvalitný od zaèiatku až po koniec. Bohužia¾, zistil som z<strong>na</strong>ène nekvalitný pre<strong>sk</strong>ok z jedného<br />

„layera“ <strong>na</strong> druhý v 14. kapitole – film sa tu <strong>na</strong> sekundu zastaví a potom pokraèuje<br />

ïalej. Napriek krátkemu èasu pôsobí pre<strong>sk</strong>ok rušivo a násilne. Nechápem, preèo výrobca<br />

DVD nemohol tento tzv. layer-switch da medzi kapitoly. Zvuková stránka je štandard.<br />

Máme tu dve verzie filmu v angliètine – v Dolby Digital 5.1 a Dolby Surround 2.0. Ïalej<br />

sa <strong>na</strong> DVD <strong>na</strong>chádzajú maïar<strong>sk</strong>á (Dolby Surround 2.0) a èe<strong>sk</strong>á (takisto Dolby Surround<br />

2.0) audioverzia filmu. Vtitulkoch <strong>na</strong>šli zastúpenie jazyky švéd<strong>sk</strong>y, fín<strong>sk</strong>y, dán<strong>sk</strong>y, nór<strong>sk</strong>y,<br />

èe<strong>sk</strong>ý atï. No chýbajú tu anglické titulky, èo je ve¾ká škoda pre milovníkov filmov v origináli<br />

(pozeranie filmu v origináli s titulkami u¾ahèuje jeho porozumenie).<br />

BONUSY DVD: Bonusové materiály tohto di<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>lamali <strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> celej èiare. Vporov<strong>na</strong>ní<br />

s filmami ako Patriot alebo Gladiátor sa toto DVD môže iba hanbi . Divák tu dostane<br />

iba 15-minútový Making Of (The Elements), kde režisér Luc Besson rozpráva o výrobe<br />

filmu s obèasnými zábermi z <strong>na</strong>táèania. Besson sa tu venuje témam ako herci, efekty,<br />

kostýmy a hudba. Tým sme vlastne <strong>sk</strong>oro vyèerpali bonusy, keïže ïalej tu sú už iba textové<br />

filmografie Luca Besso<strong>na</strong> a biografie Brucea Willisa, Milly Jovovich a Garyho<br />

Oldma<strong>na</strong>. Chýbal mi tu teatrálny trailer alebo ïalšie interview s hercami. Navyše sa dá<br />

Making Of pozera iba v angliètine – bez možnosti zapnú si hocijaké titulky...<br />

VERDIKT: Estetické majstrov<strong>sk</strong>é dielo – tak by sa asi v krátkosti dal opísa Piaty element<br />

od Luca Besso<strong>na</strong>. Nielenže krása, ladnos a estetika sršia z kostýmov (mimochodom,<br />

<strong>na</strong>vrhoval ich sám ve¾ký Jean-Paul Gaultier), ale hudba, efekty a Bessonova vízia budúcnosti<br />

dopåòajú <strong>sk</strong>oro perfektný zážitok z filmu. Bohužia¾, nedá sa to poveda o DVD. Aj<br />

keï animované menu a viaceré jazyky sú fajn, nedokážu zakry absolútnu prázdnotu, ak<br />

èlovek èaká nejaké slušné bonusy. Pre milovníkov tohto filmu sa DVD asi oplatí, pretože<br />

kvalita zvuku, ako aj obrazu je neporov<strong>na</strong>te¾ne vyššia ako vo verzii VHS. Ak však h¾adáte<br />

dobrú zábavu a chcete vedie , preèo je DVD <strong>na</strong> západe také ob¾úbené, siahnite po<br />

nieèom inom...<br />

Hodnotenie: lllll<br />

Marek VOJTKO<br />

Mám <strong>na</strong> Vás pár otázok oh¾adom copyrightov SW. Neviete mi náhodou poradi ,<br />

ako si môžem prihlási autor<strong>sk</strong>é práva k softvérovým produktom a kde a ako sa<br />

majú prihlasova – registrova ? Prosím o pomoc, ako máme postupova po vytvorení<br />

<strong>na</strong>šich softvérových produktov, aby sme neprišli o vlastnícke práva k <strong>na</strong>šim programom.<br />

Ïakujem a prajem pekný deò. softcup@kiwwi.<strong>sk</strong><br />

V prípade ochrany softvéru nejde o ochranu vlastníctva porov<strong>na</strong>te¾nú s inými technickými<br />

výtvormi (SW nie je patentovate¾ný). Ochranu tu predstavuje „iba“ autor<strong>sk</strong>ý zákon,<br />

ktorý nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.zbierka.<strong>sk</strong>. Bohužia¾, keïže ste sa presne nevyjadrili, o aký typ<br />

ochrany máte záujem, je dos problematické to vyrieši takýmto spôsobom.<br />

Pokia¾ je mi známe, pri SW nejestvuje žiadny systém registrácie vlastníctva. Možno<br />

by ste sa mohli spýta <strong>na</strong> Úrade priemyselného vlastníctva. Pokia¾ vám ide o ochranu SW<br />

vyvinutého v rámci pracovného procesu (odcudzenie pracovníkmi), toto je riešené pracovným<br />

právom a èiastoène to upravuje autor<strong>sk</strong>ý zákon, prièom vymožite¾nos odškodnenia<br />

je zavislá od kvality pracovných zmlúv a existencie dokumentácie z priebehu vývoja<br />

produktov.<br />

Dúfam, že som Vám aspoò orientaène pomohol. V prípade, že <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> nejaký<br />

zaujímavý problém, dajte mi vedie . Táto téma ma celkom zaujala a rád by som ju v<br />

budúcnosti spracoval do materiálu uverejnite¾ného v <strong>na</strong>šom èasopise.<br />

Peter Orvi<strong>sk</strong>ý<br />

Pošta<br />

Rubriku pripravujeme<br />

v spolupráci<br />

s <strong>www</strong>.kinema.<strong>sk</strong><br />

Dovolím si Vám <strong>na</strong>písa len malý poz<strong>na</strong>tok k Editorialu. Kontrétne myslím èas o<br />

„prebranom systéme kreditov“ (zväèša <strong>na</strong>zývaný kreditový systém). Tento systém<br />

totiž neumožòuje vybera si predmety, tak ako by to väèši<strong>na</strong> ¾udí èakala. V koneènom<br />

dôsledku si musíte zapísa všetko to, èo aj študenti bez kreditového systému. I<strong>na</strong>k by<br />

vám nesedel poèet kreditov, ktoré sú potrebné, a teda z ponúkaného výberu si musíte<br />

zapísa všetko, prípadne prida nejaké predmety <strong>na</strong>vyše, ktoré boli aj predtým volite¾né.<br />

O rok vyšší roèník používal ešte ten starý systém, viem to porov<strong>na</strong> . Zme<strong>na</strong> nie je<br />

žiad<strong>na</strong>. V predposlednom odseku sa zamýš¾ate <strong>na</strong>d tým, ako dosiahnu , aby „tu bolo<br />

viac mozgov“. Odpoveï je jednoduchá. Staèí zmeni systém tak, aby sa <strong>na</strong>ozaj dal<br />

<strong>na</strong>zva „kreditovým“. Poznám ve¾a šikovných ¾udí, ktorí odišli od nás zo školy len pre<br />

<strong>na</strong>dmerný poèet zbytoèných a „zastaraných“ predmetov, ktoré prevažujú <strong>na</strong>d tými<br />

využite¾nými. Ostala ve¾ká èas tých, ktorí práve <strong>na</strong> školu nepatria – tak ako píšete,<br />

používajú aháky, nie sú schopní samostatne uvažova , chýba im inžinier<strong>sk</strong>y prístup...<br />

S pozdravom Ondrej Kr<strong>sk</strong>o, študent 2. roèníka FMFI UK<br />

8/2001 PC REVUE 107


S E R V I S<br />

Active Directory / 5. èas<br />

Ako vytvori jedného používate¾a v doméne Windows 2000, to urèite nemusíme opisova .<br />

Ak ich chcete vytvori viac, môžete to urobi tak, že si každého nového používate¾a „preklikáte“<br />

– èo je však nároèné <strong>na</strong> èas – alebo si vytvoríte jedného vzorového používate¾a,<br />

alebo použijete nástroje <strong>na</strong> hromadné vytváranie používate¾ov.<br />

POUŽITIE ŠABLÓNY. Šablónou rozumieme úèet používate¾a, ktorý budete<br />

používa ako vzor pri vytváraní ïalších úètov. Postup je <strong>na</strong>sledujúci: vytvoríte vzorový<br />

používate¾<strong>sk</strong>ý úèet (<strong>na</strong>príklad sablo<strong>na</strong>) a priradíte atribútom používate¾a hodnoty (cesty k<br />

domov<strong>sk</strong>ému adresáru, èísla telefónov atï.). Na vytvorenie ïalších úètov použijete predpripravený<br />

úèet sablo<strong>na</strong>. Jednoducho kliknete <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom a vyberiete vo¾bu<br />

Copy. Hodnoty niektorých atribútov sa do nového úètu prenesú, niektoré nie.<br />

Spomedzi atribútov, ktoré sa prenesú <strong>na</strong> novovytvorený úèet, vyberme aspoò nieko¾ko: spúš<br />

ací (logon) <strong>sk</strong>ript, cesta k domov<strong>sk</strong>ému adresáru, adresa, kraji<strong>na</strong>, PSÈ, <strong>na</strong>stavenia v Account<br />

options (expirácia hesla, možnos meni si heslo...). Tento spôsob použijete zrejme vtedy, keï<br />

nevytvárate používate¾ov v jednom èase, ale predpokladáte, že ich budete vytvára postupne.<br />

HROMADNÉ VYTVÁRANIE POUŽÍVATE¼OV. Na vytváranie väèšieho<br />

množstva používate¾ov môžete použi dva nástroje – csvde.exe a ldifde.exe.<br />

CSVDE.EXE – umožòuje importova používate¾ov z textového súboru do Active<br />

Directory. Súbor musí používa comma-separated value formát (odtia¾ názov csvde). Môže<br />

to by textový súbor vytvorený v aplikáciách ako Notepad, MS Word alebo MS Excel.<br />

Ako prvé treba vytvori zdrojový súbor. Vprvom riadku súboru zadáte zoz<strong>na</strong>m atribútov,<br />

ktoré chcete používate¾om definova . Atribúty sú oddelené èiarkami a nedávajú sa<br />

medzi ne medzery. Poradie atribútov nie je dôležité.<br />

Vdruhom riadku (a ïalších) budú hodnoty, ktoré sa atribútom priradia. Vždy jeden<br />

riadok pre jedného používate¾a. Ak používate¾ovi nechcete atribút definova , dáte jednoducho<br />

ïalšiu èiarku a pokraèujete v priraïovaní hodnôt. Pozrite <strong>na</strong>sledujúci príklad:<br />

DN,objectClass,sAMAccountName,userPrincipalName,displayName,userAc<br />

countControl,mail,mobile<br />

„cn=pokus1,ou=uziv,dc=firma,dc=<strong>sk</strong>“,user,pokus1,p1@firma.<strong>sk</strong>,prvy,51<br />

4,po1@firma.<strong>sk</strong>,544545<br />

„cn=pokus2,ou=uziv,dc=firma,dc=<strong>sk</strong>“,user,pokus2,p2@firma.<strong>sk</strong>,druhy,5<br />

12,,561110<br />

Vprvom riadku je zoz<strong>na</strong>m atribútov, ktoré budú definované pri vytváraní<br />

používate¾ov. Prvý riadok definuje používate¾a pokus1 a druhý riadok používate¾a pokus2.<br />

Samozrejme, poradie hodnôt v druhom a tre om riadku musí zodpoveda poradiu<br />

atribútov v prvom riadku. Ak niektorá hodnota obsahuje èiarky, treba ju celú vloži do<br />

úvodzoviek („cn=pokus1,ou=uziv,dc=firma,dc=<strong>sk</strong>“).<br />

Niektoré atribúty sú povinné (DN, objectClass, sAMAccountName, userPrincipalName,<br />

displayName), niektoré nie.<br />

Opíšme atribúty definované v tomto príklade:<br />

DN – distinguished <strong>na</strong>me, meno používate¾a (všeobecne objektu) spolu s celou cestou k<br />

organizaènej jednotke, v ktorej má by vytvorený. Vpríklade vytvárame používate¾ov v<br />

organizaènej jednotke ou=uziv, ktorá je vytvorená v doméne firma.<strong>sk</strong>.<br />

ObjectClass – typ objektu, v príklade user, teda používate¾<br />

SAMAccountName – meno kompatibilné s Windows NT (pokus1)<br />

UserPrincipalName – meno tvorené z prihlasovacieho me<strong>na</strong> používate¾a a domény, v<br />

ktorej je vytvorený, spojené z<strong>na</strong>kom @ (p1@firma.<strong>sk</strong>) – toto meno je možné použi pri<br />

prihlasovaní sa zo systému Windows 2000<br />

DisplayName – úplné meno používate¾a (prvy)<br />

UserAccountControl – používate¾ovo konto je povolené (pri hodnote 512) alebo nepovolené<br />

(disable, pri hodnote 514). Ak sa neuvedie, štandardné <strong>na</strong>stavenie (default) je 514<br />

Mail – emailová adresa používate¾a, v príklade nemá používate¾ druhy adresu definovanú<br />

Mobile – èíslo mobilného telefónu<br />

Organizaèná jednotka uziv musí by vytvorená pred importovaním používate¾ov.<br />

Samotný import vykonáte takto:<br />

C:\>csvde -i -f c:\users.txt (-i import, -f zo súboru, v tomto prípade ide o súbor<br />

users.txt, uložený v roote di<strong>sk</strong>u C)<br />

A takto by mal vyzera výstup:<br />

C:\>csvde -i -f c:\users.txt<br />

Connecting to „(null)“<br />

Logging in as current user using SSPI<br />

Importing directory from file „c:\users.txt“<br />

Loading entries...<br />

2 entries modified successfully.<br />

The command has completed successfully<br />

Na záver pridajme ešte zoz<strong>na</strong>m niektorých ïalších atribútov:<br />

GivenName<br />

first <strong>na</strong>me, meno<br />

Sn<br />

last <strong>na</strong>me, priezvi<strong>sk</strong>o<br />

Description<br />

TelephoneNumber<br />

WWWHomePage<br />

AccountExpires<br />

ProfilePath<br />

ScriptPath<br />

HomeDirectory<br />

StreetAddress<br />

Pager<br />

HomePhone<br />

poznámka<br />

telefón<br />

home WWW stránka<br />

expirácia konta<br />

cesta k profilu<br />

cesta ku <strong>sk</strong>riptu<br />

cesta k domov<strong>sk</strong>ému adresáru<br />

ulica<br />

èíslo pagera<br />

telefón domov<br />

Poznámka: Ak chcete zí<strong>sk</strong>a zoz<strong>na</strong>m všetkých atribútov, použite nástroj csvde <strong>na</strong> exportovanie<br />

objektov (csvde –f zoz<strong>na</strong>m.txt).<br />

Importova heslá nie je možné, èo z<strong>na</strong>mená, že používate¾om heslá nebudú priradené.<br />

Preto je vhodné importova používate¾ov s <strong>na</strong>staveným atribútom UserAccountControl<br />

<strong>na</strong> hodnotu 514. Používate¾<strong>sk</strong>é konto nebude použite¾né (bude uzamknuté) až dovtedy,<br />

kým ho administrátor „neodomkne“.<br />

LDIFDE.EXE – pri tomto nástroji sa importovanie robí zo súboru, v ktorom je jednému<br />

používate¾ovi priradený odsek. Vodseku vždy jeden riadok predstavuje jeden atribút. Na<br />

zaèiatku riadku je názov atribútu a za dvojbodkou a medzerou <strong>na</strong>sleduje jeho hodnota.<br />

Odseky treba oddeli vo¾nými riadkami. Pozrime si príklad:<br />

dn: CN=sablo<strong>na</strong>,OU=Obchod,DC=firma,DC=<strong>sk</strong><br />

changetype: add<br />

accountExpires: 9223372036854775807<br />

streetAddress: Ulica<br />

badPasswordTime: 0<br />

badPwdCount: 0<br />

codePage: 0<br />

info: poz<strong>na</strong>mky<br />

cn: sablo<strong>na</strong><br />

countryCode: 703<br />

c: SK<br />

description: poz<strong>na</strong>mka<br />

displayName: sablo<strong>na</strong><br />

dSCorePropagationData: 20010704110414.0Z<br />

dSCorePropagationData: 16010101000001.0Z<br />

mail: sablo<strong>na</strong>@firma.<strong>sk</strong><br />

facsimileTelephoneNumber: 444<br />

givenName: sablo<strong>na</strong><br />

instanceType: 4<br />

lastLogoff: 0<br />

lastLogon: 0<br />

l: mesto<br />

logonCount: 0<br />

distinguishedName: CN=sablo<strong>na</strong>,OU=Obchod,DC=firma,DC=<strong>sk</strong><br />

objectCategory: CN=Person,CN=Schema,CN=Configuration,DC=firma,DC=<strong>sk</strong><br />

objectClass: user<br />

objectGUID:: mfk4RmM2bU+Q44sb1ShALg==<br />

objectSid:: AQUAAAAAAAUVAAAAV2biYlQZDimKpzI/WgQAAA==<br />

homePhone: 111<br />

ipPhone: 555<br />

mobile: 333<br />

pager: 222<br />

physicalDeliveryOfficeName: kancelaria<br />

postalCode: 81101<br />

primaryGroupID: 513<br />

pwdLastSet: 126387182546218736<br />

<strong>na</strong>me: sablo<strong>na</strong><br />

sAMAccountName: sablo<strong>na</strong><br />

sAMAccountType: 805306368<br />

scriptPath: script.bat<br />

telephoneNumber: 02 11111<br />

co: SLOVAKIA (Slovak Republic)<br />

userAccountControl: 66048<br />

userPrincipalName: sablo<strong>na</strong>@firma.<strong>sk</strong><br />

uSNChanged: 17243<br />

uSNCreated: 17234<br />

whenChanged: 20010704110700.0Z<br />

whenCreated: 20010704110409.0Z<br />

Obidva nástroje môžete použi aj <strong>na</strong> exportovanie používate¾ov (a iných objektov) z<br />

databázy do súboru.<br />

Jozef Meèiar<br />

108 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

Delfinárium / 10. èas : Spä k databázam I.<br />

Sebakriticky musím priz<strong>na</strong> , že tento èlánok mal by <strong>na</strong>písaný<br />

už dávno a uverejnený hneï po tom, èo sme v Delfináriu<br />

zaèali rozobera databázy. Hoci sme si o nich nepovedali málo<br />

a hovorili sme aj o SQL, ani zïaleka sme nevyèerpali možnosti,<br />

ktoré nám Delphi v oblasti databáz po<strong>sk</strong>ytuje. Vtomto èlánku<br />

sa budem s<strong>na</strong>ži dobehnú všetko, èo sme zameškali.<br />

DATABÁZOVÝ PREHLIADAÈ. Vedeli ste, že<br />

program Database Explorer je <strong>na</strong>písaný v Delphi? Je však<br />

zarážajúce, že firma Inprise/Borland nepo<strong>sk</strong>ytla jeho zdrojové<br />

kódy, pretože tie by boli pre mnohých programátorov ve¾mi<br />

pouèné. Tento nástroj totiž obsahuje mnoho funkcií, ktoré by<br />

do svojich programov rád integroval nejeden vývojár databázových<br />

aplikácií. Podobný program si tentoraz <strong>na</strong>píšeme aj<br />

my. Nebude síce ani zïaleka obsahova všetky funkcie Database<br />

Explorera, <strong>na</strong> vzdelávacie ciele však bude úplne postaèujúci.<br />

Ukážeme si <strong>na</strong> òom, ako zisti názvy aliasov prítomných v<br />

systéme, ako o týchto aliasoch zí<strong>sk</strong>a bližšie informácie (cestu<br />

a súbor, <strong>na</strong> ktorý sa alias odvoláva), ako uloži do súboru dátovú<br />

množinu vygenerovanú dopytom SQL a podobne. Hneï <strong>na</strong><br />

úvod však musím podotknú , že sa nebudeme zaobera detailmi,<br />

ako je <strong>na</strong>príklad preklad chybových hlásení. Takmer<br />

všetky rutiny budú chránené blokom try...except èi try...fi<strong>na</strong>lly,<br />

ale možnými výnimkami sa hlbšie zaobera nebudeme.<br />

Samozrejme, pokia¾ si nájdete èas, niè vám nebráni, aby ste<br />

tieto úpravy urobili sami.<br />

Poïme teda <strong>na</strong> vec. Vytvorme novú aplikáciu, ktorej hlavný<br />

formulár <strong>na</strong>zveme MainWnd. Pridáme komponent TPanel,<br />

ktorého vlastnos Align <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> alTop. Potom pridáme<br />

komponent TComboBox, ktorý <strong>na</strong>zveme Aliasy. Jeho vlastnos<br />

Style <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> csDropDownList. Spodná èas formulára<br />

po<strong>sk</strong>ytne ubytovanie pre komponent TStatusBar, ktorého<br />

vlastnos SimpleText <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> true. Zoz<strong>na</strong>m tabuliek<br />

patriacich príslušnému aliasu bude zobrazova komponent<br />

TListBox, ktorý <strong>na</strong>zveme Tabulky, vlastnos Align <strong>na</strong>stavíme<br />

<strong>na</strong> alLeft. Keïže miesta <strong>na</strong> obrazovke nikdy nie je dos ,<br />

pridáme komponent TSplitter, ktorý nám umožní meni<br />

ve¾kos jednotlivých èastí hlavného ok<strong>na</strong>. Ak si teraz aplikáciu<br />

spustíme, zistíme, že komponent Tabulky môžeme bez problémov<br />

roz ahova èi zužova .<br />

Zrejme ste sa už dovtípili, že v ¾avej èasti ok<strong>na</strong> bude<br />

zoz<strong>na</strong>m tabuliek a v pravej èasti dáta, preto tam umiestnime<br />

komponent TDBGrid a jeho vlastnos Align <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong><br />

alClient. Chýba nám už len tabu¾ka a dátový modul, <strong>na</strong> ktorom<br />

bude komponent TTable sídli . Ten <strong>na</strong>zveme dmMain a<br />

tabu¾ku pomenujeme MainTable. Momentálne nebudeme<br />

<strong>na</strong>stavova žiadnu z jej vlastností, pretože tento úkon bude<br />

prebieha poèas behu programu. Samozrejme, nesmieme<br />

zabudnú prida komponent TDataSet, ktorý prepojíme s<br />

MainTable a komponentom TDBGrid. Základná kostra aplikácie<br />

je teda hotová, ostáva nám ju už len spojazdni .<br />

Prvá vec, ktorú náš program urobí, bude zistenie názvov<br />

všetkých aliasov prítomných v systéme. Túto operáciu<br />

je potrebné vyko<strong>na</strong> prv, než sa zobrazí hlavné okno, preto<br />

som kód umiestnil do obslužnej rutiny udalosti OnShow<br />

hlavného formulára:<br />

procedure TMainWnd.FormShow(Sender: TObject);<br />

begin<br />

Session.GetAliasNames(Aliasy.Items);<br />

Aliasy.ItemIndex:=0;<br />

end;<br />

Ako vidíme, všetko zariadi metóda GetAliasNames komponentu<br />

TSession. Tá si ako parameter vyžaduje objekt<br />

typu TStrings. Keïže vlastnos Items komponentu TComboBox<br />

je presne tohto typu, môžeme údaje vloži priamo<br />

do nej. Posledný riadok slúži <strong>na</strong> to, aby rozba¾ovací zoz<strong>na</strong>m<br />

po zobrazení ok<strong>na</strong> automaticky zobrazil prvú položku<br />

svojho zoz<strong>na</strong>mu. Mimochodom, ak bude Delphi protestova<br />

, že nepozná objekt Session, pridajte do klauzuly<br />

uses jednotku DBTables.<br />

Ïalším krokom je <strong>na</strong>èítanie zoz<strong>na</strong>mu tabuliek, <strong>na</strong> ktoré<br />

sa príslušný alias odvoláva. Tento úkon je potrebné vyko<strong>na</strong><br />

vždy vtedy, keï používate¾ vyberie z rozba¾ovacieho<br />

zoz<strong>na</strong>mu nový alias, preto kód umiestnime do obslužnej<br />

rutiny udalosti OnChange komponentu Aliasy. Kód je<br />

ve¾mi jednoduchý:<br />

procedure TMainWnd.AliasyChange(Sender: TObject);<br />

begin<br />

try<br />

Screen.Cursor:=crHourGlass;<br />

Session.GetTableNames(Aliasy.Text, ‘’,False,<br />

False, Tabulky.Items);<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Screen.Cursor:=crDefault;<br />

end;<br />

end;<br />

Hoci má táto ruti<strong>na</strong> iba pár riadkov, jej vykonávanie<br />

môže niekedy trva dos dlho. Kód som preto <strong>na</strong>písal tak,<br />

aby sa kurzor zmenil <strong>na</strong> presýpacie hodiny. Pokia¾ program<br />

spustíte, objavíte jednu malú chybièku: zoz<strong>na</strong>m tabuliek<br />

<strong>na</strong><strong>sk</strong>oèí až vtedy, keï rozba¾ovací zoz<strong>na</strong>m otvoríte a vyberiete<br />

niektorý z aliasov. Program však po spustení automaticky<br />

zobrazí v rozba¾ovacom zoz<strong>na</strong>me prvý alias, preto by<br />

mal automaticky zobrazi aj tabu¾ky, ktoré tomuto aliasu<br />

prináležia. Aby takéto nieèo bolo možné, musíme upravi<br />

obslužnú rutinu udalosti OnShow:<br />

procedure TMainWnd.FormShow(Sender: TObject);<br />

begin<br />

Session.GetAliasNames(Aliasy.Items);<br />

Aliasy.ItemIndex:=0;<br />

AliasyChange(Sender);<br />

end;<br />

Po tejto úprave už bude program pracova správne.<br />

Posledným krokom bude zobrazenie dát vybranej<br />

tabu¾ky (teda tabu¾ky, ktorú si vyberieme z boèného<br />

zoz<strong>na</strong>mu). Realizova ho bude obslužná ruti<strong>na</strong> udalosti<br />

OnClick komponentu Tabulky, ktorá vyzerá takto:<br />

procedure TMainWnd.TabulkyClick(Sender: TObject);<br />

begin<br />

try<br />

Screen.Cursor:=CrHourGlass;<br />

with dmMain.MainTable do<br />

begin<br />

Close;<br />

DatabaseName:=Aliasy.text;<br />

TableName:=Tabulky.Items[Tabulky.ItemIndex];<br />

Open;<br />

end;//with<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

Screen.Cursor:=crDefault;<br />

end;<br />

Procedúra pracuje <strong>na</strong> ve¾mi jednoduchom princípe: <strong>na</strong>jprv<br />

pomocou vlastnosti ItemIndex zistí, ktorý z prvkov<br />

komponentu Tabulky je vyz<strong>na</strong>èený, a potom ho priradí<br />

vlastnosti TableName komponentu TTable. Všimnite si, že<br />

<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr je potrebné tabu¾ku zatvori pomocou metódy<br />

Close, v opaènom prípade totiž nebudeme môc <strong>na</strong>stavi<br />

meno tabu¾ky. Prvá verzia programu je teda <strong>na</strong> svete.<br />

Žia¾, ešte nemáme dôvod <strong>na</strong> oslavy. Aplikácia síce bez<br />

problémov zobrazí tabu¾ky typu Paradox a MS Access, s<br />

tabu¾kami typu dBase však má problémy. Komponent totiž<br />

ignoruje príponu súboru, a preto mu automaticky priradí<br />

príponu DB, a to aj v tom prípade, že súbor je typu dBase,<br />

a teda má príponu DBF. Naš astie tento problém sa dá<br />

relatívne jednoducho vyrieši :<br />

procedure TMainWnd.TabulkyClick(Sender: TObject);<br />

var tmp:TStrings;<br />

DBFPath:string;<br />

begin<br />

tmp:=TStringList.Create;<br />

try<br />

Screen.Cursor:=CrHourGlass;<br />

with dmMain.MainTable do<br />

begin<br />

Close;<br />

DatabaseName:=Aliasy.text;<br />

TableName:=Tabulky.Items[Tabulky.ItemIndex];<br />

Session.GetAliasParams(Aliasy.Text,tmp);<br />

DBFPath:=Copy(tmp[0],Pos(‘=’,tmp[0])+1,<br />

Length(tmp[0])-Pos(‘=’,tmp[0])+1);<br />

DBFPath:= DBFPath + ‘\’ + TableName +<br />

‘.dbf’;<br />

if FileExists(DBFPath) then TableType:=ttdBase<br />

else TableType:=ttDefault;<br />

Open;<br />

end;//with<br />

fi<strong>na</strong>lly<br />

tmp.Free;<br />

Screen.Cursor:=crDefault;<br />

end;<br />

Nová verzia procedúry pracuje tak, že <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zistí, ako sa<br />

volá tabu¾ka, ktorú obsahuje vlastnos TableName, a potom k<br />

jej názvu pridá príponu DBF. Následne sa pokúsi zisti , èi takýto<br />

súbor existuje, a v závislosti od výsledku sa potom <strong>na</strong>staví<br />

vlastnos TableType. Ak <strong>na</strong>príklad vlastnos TableName obsahuje<br />

re azec „Orders“, procedúra k nemu pridá príponu DBF,<br />

èím vznikne re azec „Orders.DBF“. Ak takýto súbor <strong>na</strong>ozaj<br />

existuje, potom sa vlastnos TableType <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> ttdBase, v<br />

opaènom prípade sa <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> ttDefault.<br />

Základný princíp práce tejto procedúry je teda objasnený.<br />

Ruti<strong>na</strong> <strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzerá dos jednoducho, no v<br />

<strong>sk</strong>utoènosti je trochu zložitejšia, preto si ju teraz rozoberieme<br />

podrobnejšie. Aby sme vedeli zisti , èi súbor existuje,<br />

potrebujeme vedie jeho cestu (path) a názov. S názvom<br />

nie je problém, pretože ten vieme zisti z komponentu<br />

Tabulky. Horšie to bude s cestou, tú zatia¾ nepoznáme.<br />

Aby sme ju vedeli zisti , potrebujeme zavola<br />

metódu GetAliasParams komponentu TSession. Ako parameter<br />

jej odvzdáme alias a objekt typu TStringList, do ktorého<br />

procedúra vloží údaje. Tie sa v závislosti od rôznych<br />

databáz líšia, pre Paradox a dBase však platí, že vyplnený<br />

bude iba prvý riadok string listu, prièom ten bude obsahova<br />

cestu k súborom združeným pod daným aliasom.<br />

Tento riadok má tvar PATH=C:\NázovAdresára. Cestu teda<br />

máme, potrebujeme však odstráni re azec „PATH=“. To<br />

sa vykoná pomocou výrazu, ktorý síce vyzerá trochu krkolomne,<br />

ale pri troške námahy ho nie je problém pochopi :<br />

DBFPath:=Copy(tmp[0],Pos(‘=’,tmp[0])+1,<br />

Length(tmp[0])-Pos(‘=’,tmp[0])+1);<br />

Dovo¾te mi, aby som vás oboznámil s funkciou Copy. Jej<br />

úlohou je vyextrahova z re azca podre azec, prièom funkcia<br />

musí vedie , s ktorým z<strong>na</strong>kom re azca má zaèa . Potrebuje<br />

tiež poz<strong>na</strong> dåžku re azca, ktorý sa má vyextrahova . Prvým<br />

parametrom je re azec, s ktorým bude funkcia pracova .<br />

Druhým parametrom je zaèiatoèná pozícia a tretím parametrom<br />

je dåžka. My potrebujeme tú èas re azca, ktorá sa zaèí<strong>na</strong><br />

tesne za z<strong>na</strong>kom rovná sa. Zaèiatoènú pozíciu teda urèíme<br />

tak, že zistíme pozíciu z<strong>na</strong>ku rovná sa a pridáme jednotku.<br />

Presne to sa deje v druhom parametri:<br />

Pos(‘=’,tmp[0])+1<br />

Prvým parametrom funkcie Pos je podre azec, ktorý sa má<br />

vyh¾adáva v hlavnom re azci (prvý parameter). K výsledku<br />

funkcie potom prirátame jednotku, keïže my potrebujeme<br />

pracova s re azcom <strong>na</strong>chádzajúcim sa za z<strong>na</strong>kom rovná sa.<br />

Dåžku re azca, ktorý bude vyextrahovaný, urèíme ve¾mi jednoducho:<br />

vieme, kde sa zaèí<strong>na</strong> re azec, o ktorý máme záujem, a<br />

vieme aj to, kde sa celý re azec konèí. Dåžku vypoèítame tak,<br />

že od konca odrátame zaèiatok.<br />

NABUDÚCE. O mesiac budeme pokraèova v zlepšovaní<br />

databázového prehliadaèa. Okrem iného si ukážeme,<br />

ako uloži výsledky dopytu SQL do súboru. Teším sa <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>še stretnutie opä o mesiac.<br />

Ivan Zernovác ml.<br />

8/2001 PC REVUE 109


P R O G R A M U J E M E<br />

Assembler pod Windows / 8. èas<br />

PÍSMO – DOKONÈENIE<br />

SelectObject<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia SelectObject vyberie objekt do špecifikovaného kontextu zariadenia. Nový objekt<br />

<strong>na</strong>hradzuje predchádzajúci objekt toho istého typu.<br />

Syntax: HGDIOBJ SelectObject, HDC hdc, HGDIOBJ hgdiobj<br />

hdc HDC: Požadovaný kontext zariadenia<br />

hgdiobj HGDIOBJ: Identifikuje objekt, ktorý sa má vybra ; špecifikovaný objekt musí by<br />

vytvorený funkciou z tejto tabu¾ky:<br />

Objekt<br />

Bitmap<br />

Brush<br />

Font<br />

Pen<br />

Region<br />

Funkcie<br />

CreateBitmap, CreateBitmapIndirect, CreateCompatibleBitmap,<br />

CreateDIBitmap, CreateDIBSection<br />

CreateBrushIndirect, CreateDIBPatternBrush, CreateDIBPatternBrushPt,<br />

CreateHatchBrush, CreatePatternBrush, CreateSolidBrush<br />

CreateFont, CreateFontIndirect<br />

CreatePen, CreatePenIndirect<br />

CombineRgn, CreateEllipticRgn, CreateEllipticRgnIndirect,<br />

CreatePolygonRgn, CreateRectRgn, CreateRectRgnIndirect<br />

Výsledok funkcie: Pokia¾ zvolený objekt nie je oblas a funkcia sa <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti<br />

handle <strong>na</strong>hradzovaného objektu. Ak zvolený objekt je oblas a funkcia sa <strong>sk</strong>onèila úspešne,<br />

vráti jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: SIMPLEREGION – oblas sa <strong>sk</strong>ladá z jedného pravouholníka,<br />

COMPLEXREGION – oblas sa <strong>sk</strong>ladá z viacej než jedného pravouholníka,<br />

NULLREGION – oblas je prázd<strong>na</strong>. Pokia¾ dôjde k chybe a vybraný objekt nie je oblas ,<br />

vráti hodnotu NULL, i<strong>na</strong>k vráti GDI_ERROR. Táto funkcia vráti <strong>sk</strong>ôr zvolený objekt špecifikovaného<br />

typu. Aplikácia by mala vždy <strong>na</strong>hradi nový objekt pôvodným, implicitným<br />

objektom po tom, èo <strong>sk</strong>onèila s kreslením nového objektu. Aplikácia nemôže zvoli bitmapu<br />

do viac než jedného kontextu zariadenia súèasne.<br />

SetTextColor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia SetTextColor <strong>na</strong>stavuje farbu textu pre špecifikovaný kontext zariadenia <strong>na</strong> zadanú<br />

farbu. Implicitná farba textu pre kontext zariadenia je èier<strong>na</strong>. Funkcia dovo¾uje <strong>na</strong>stavi<br />

ako farbu textového výstupu ¾ubovo¾nú farbu RGB. Zvolená farba zostáva v platnosti<br />

dovtedy, kým nie je kontext zariadenia uvo¾nený alebo kým nie je <strong>na</strong>stavená iná farba<br />

textu.<br />

Syntax: COLORREF SetTextColor, HDC hdc, COLORREF crColor<br />

hdc HDC: Požadovaný kontext zariadenia<br />

crColor COLORREF: Farba textu; makro RGB vráti hodnotu COLORREF<br />

Výsledok funkcie: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti referencia predchádzajúcej<br />

farby textu. Vostatných prípadoch sa vráti hodnota CLR_INVALID. Na zí<strong>sk</strong>anie rozširujúcich<br />

chybových informácií použite funkciu GetLastError.<br />

SetBkColor<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia SetBkColor sa používa <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie farby pozadia. Táto funkcia sa používa pri výpisoch<br />

textov, prevodoch bitových máp z farebných <strong>na</strong> èiernobiele a ako farba medzier pier.<br />

Syntax: COLORREF SetBkColor, HDC hdc, COLORREF crColor<br />

hdc HDC: Požadovaný kontext zariadenia<br />

crColor COLORREF: Nová farba pozadia; makro RGB vráti hodnotu COLORREF; ak zariadenie<br />

nemôže farbu reprezentova priamo, použije sa <strong>na</strong>jbližšia<br />

Výsledok funkcie: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti predchádzajúca farba pozadia.<br />

SetBkMode<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia SetBkMode <strong>na</strong>stavuje súèasný režim pozadia. Režim pozadia udáva spôsob, ktorý<br />

Windows používa <strong>na</strong> kreslenie pozadia textov, medzier v èiarach a prevodu farebných<br />

bitových máp <strong>na</strong> monochromatické.<br />

Syntax: int SetBkMode, HDC hdc, int nMode<br />

hdc HDC: Požadovaný kontext zariadenia<br />

nMode int: Urèuje režim pozadia; môžu <strong>na</strong>sta dva stavy: buï OPAQUE, alebo TRANSPA-<br />

RENT (neprieh¾adný alebo prieh¾adný)<br />

Výsledok funkcie: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie vráti predchádzajúci režim pozadia.<br />

GRAFICKÉ OBJEKTY<br />

Rectangle<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia Rectangle kreslí pravouholník.<br />

Pravouholník bude vykreslený<br />

aktuálnym perom a vyplnený<br />

aktuálnym štetcom.<br />

Syntax: BOOL Rectangle, HDC<br />

hdc, int xLeft, int yTop, int xRight,<br />

int yBottom<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia,<br />

kam sa bude pravouholník<br />

kresli<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého<br />

horného rohu pravouholníka<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého<br />

horného rohu pravouholníka<br />

Obr. 1 Pravouholník<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu pravouholníka<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu pravouholníka<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. Vostatných<br />

prípadoch hodnota FALSE.<br />

Ellipse<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia Ellipse kreslí elipsu, ktorá<br />

je ohranièená daným pravouholníkom.<br />

V prípade, že je pravouholník<br />

štvorec, potom výsledkom<br />

bude kruh. Elipsa sa<br />

kreslí aktuálnym perom a vyplòuje<br />

aktuálnym štetcom.<br />

Syntax: BOOL Ellipse, HDC hdc,<br />

int xLeft, int yTop, int xRight,<br />

int yBottom<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia,<br />

kam sa bude elipsa kresli<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého<br />

horného rohu ohranièujúceho<br />

pravouholníka<br />

Obr. 2 Elipsa<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. Vostatných<br />

prípadoch hodnota FALSE.<br />

Arc<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia Arc kreslí eliptický oblúk, ktorý je ohranièený daným pravouholníkom s poèiatkom<br />

a koncom v daných bodoch. Oblúk sa kreslí smerom, ktorý možno <strong>na</strong>stavi pomocou<br />

funkcie SetArcDirection. Pri kreslení sa používa aktuálne pero. Poèiatoèné a koncové body<br />

nemusia leža <strong>na</strong> oblúku. Windows poèíta èiaru zo zadaného bodu k stredu ohranièujúceho<br />

pravouholníka a používa prienik oblúka s èiarou.<br />

110 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

Syntax: BOOL Arc, HDC hdc,<br />

int xLeft, int yTop, int xRight,<br />

int yBottom, int XStartArc, int<br />

YStartArc, int XEndArc, int<br />

YEndArc<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia,<br />

kam sa bude oblúk<br />

kresli<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého<br />

horného rohu ohranièujúceho<br />

pravouholníka<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y<br />

¾avého horného rohu ohranièujúceho<br />

pravouholníka<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x<br />

pravého dolného rohu ohranièujúceho<br />

pravouholníka Obr. 3 Eliptický oblúk<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu<br />

y pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

XStartArc int: Urèuje súradnicu x poèiatoèného bodu oblúka<br />

YStartArc int: Urèuje súradnicu y poèiatoèného bodu oblúka<br />

XEndArc int: Urèuje súradnicu x koncového bodu oblúka<br />

YEndArc int: Urèuje súradnicu y koncového bodu oblúka<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. Vostatných<br />

prípadoch hodnota FALSE.<br />

Existuje aj iný variant tejto funkcie – ArcTo. Funkcia ArcTo má rov<strong>na</strong>ké vstupné parametre<br />

ako Arc, s výnimkou toho, že po použití ArcTo sa súèasná pozícia presunie do koncového<br />

bodu oblúka.<br />

SetArcDirection<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Nie Nie gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia sa používa <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie smeru, ktorým bude Windows kresli oblúky a pravouholníky.<br />

Syntax: int SetArcDirection, HDC hdc, int ArcDirection<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia<br />

ArcDirection int: Urèuje nový smer kreslenia; parameter môže by buï AD_CLOCKWISE (v smere<br />

hodinových ruèièiek), alebo AD_COUNTERCLOCKWISE (proti smeru hodinových ruèièiek)<br />

Výsledok funkcie: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti starý smer kreslenia. Vostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota nula.<br />

Opakom funkcie SetArcDirection je GetArcDirection. Funkcia sa používa <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie aktuálneho<br />

smeru, teda vráti buï hodnotu AD_CLOCKWISE, alebo AD_COUNTERCLOCKWISE.<br />

Chord<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia sa používa <strong>na</strong> kreslenie<br />

tetivy elipsy. Pri kreslení sa používa<br />

aktuálne pero (PEN). Oblas<br />

ohranièená èiarovým segmentom<br />

a èas ou elipsy je vyplnená<br />

aktuálnym štetcom (BRUSH).<br />

Syntax: BOOL Chord, HDC hdc,<br />

int xLeft, int yTop, int xRight, int<br />

yBottom, int XRadial1, int YRadial1,<br />

int XRadial2, int YRadial2<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia,<br />

kam sa bude tetiva elipsy<br />

kresli<br />

Obr. 4 Tetiva elipsy<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého<br />

horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

XRadial1 int: Urèuje súradnicu x prvého radiálneho koncového bodu<br />

YRadial1 int: Urèuje súradnicu y prvého radiálneho koncového bodu<br />

XRadial2 int: Urèuje súradnicu x druhého radiálneho koncového bodu<br />

YRadial2 int: Urèuje súradnicu y druhého radiálneho koncového bodu<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. Vostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

Pie<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia sa používa <strong>na</strong> kreslenie<br />

kruhového výseku, resp. èasti<br />

elipsy. Obrazec sa kreslí aktuálnym<br />

perom (PEN) a vyplòuje<br />

sa aktuálnym štetcom (BRUSH).<br />

Koncové body nemusia leža<br />

<strong>na</strong> kružnici. Windows bude poèíta<br />

prieseèník èiar kreslených<br />

od stredu kruhu k daným koncovým<br />

bodom a použije ich prieseèník.<br />

Syntax: BOOL Pie, HDC hdc,<br />

int xLeft, int yTop, int xRight,<br />

int yBottom, int XRadial1, int<br />

YRadial1, int XRadial2, int YRadial2<br />

Obr. 5 Kruhový výsek<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

XRadial1 int: Urèuje súradnicu x poèiatoèného bodu kruhového výseku<br />

YRadial1 int: Urèuje súradnicu y poèiatoèného bodu kruhového výseku<br />

XRadial2 int: Urèuje súradnicu x koncového bodu kruhového výseku<br />

YRadial2 int: Urèuje súradnicu y koncového bodu kruhového výseku<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. Vostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

RoundRect<br />

Windows NT Win 95 Win32s Lib Include<br />

Áno Áno Áno gdi32.lib gdi32.inc<br />

Funkcia kreslí pravouholník definovaný<br />

zadanými súradnicami.<br />

Pravouholník sa kreslí aktuálnym<br />

perom (PEN) a vyplòuje<br />

aktuálnym štetcom (BRUSH).<br />

Rohy pravouholníka sú zaoblené<br />

pod¾a zadaných eliptických<br />

parametrov.<br />

Syntax: BOOL RoundRect, HDC<br />

hdc, int xLeft, int yTop, int xRight,<br />

int yBottom, int Width, int Height<br />

hdc HDC: Urèuje kontext zariadenia<br />

xLeft int: Urèuje súradnicu x ¾avého<br />

horného rohu ohranièujú-<br />

Obr. 6 Pravouholník so zaiblenými rohmi<br />

ceho pravouholníka<br />

yTop int: Urèuje súradnicu y ¾avého horného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

xRight int: Urèuje súradnicu x pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

yBottom int: Urèuje súradnicu y pravého dolného rohu ohranièujúceho pravouholníka<br />

Width int: Urèuje šírku elipsy, ktorá sa použije <strong>na</strong> kreslenie zaoblených rohov<br />

Height int: Urèuje výšku elipsy, ktorá sa použije <strong>na</strong> kreslenie zaoblených rohov<br />

Výsledok funkcie: BOOL: Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcie sa vráti hodnota TRUE. V ostatných<br />

prípadoch sa vráti hodnota FALSE.<br />

Literatúra<br />

[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing, Brno 1997.<br />

[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.<br />

[3] Petzold, Ch.: Programovaní ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.<br />

Slovník <strong>sk</strong>ratiek<br />

GDI (Graphic Device Interface) – rozhranie grafického zariadenia<br />

Peter Gašparoviè<br />

8/2001 PC REVUE 111


P R O G R A M U J E M E<br />

ASP a databázy / 7. èas<br />

Vpredchádzajúcej èasti sme preberali základy práce s tabu¾kami relaènej databázy.<br />

Zaèali sme vytvára cviènú aplikáciu s námetom webovej stránky strednej školy alebo univerzity.<br />

Aplikáciu sme pracovne <strong>na</strong>zvali Webová škola. Zaèali sme škol<strong>sk</strong>ými športovými<br />

klubmi a postupne sme sa prepracovali až k prihláškam, ktorými sa budú študenti <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>šu „cviènú“ webovú školu prihlasova . Preto bude dnešnou témou<br />

Vkladanie nových záz<strong>na</strong>mov do databázy priamo z formulára klientovej stránky HTML<br />

Keïže èasopis má v porov<strong>na</strong>ní s knihou alebo internetovými novi<strong>na</strong>mi tú nevýhodu, že<br />

v èase vyjdenia nového èísla bude staršie èíslo z novinových stánkov stiahnuté, pripomeniem<br />

pre tých, ktorí predošlú èas neèítali, návrh tabuliek pre <strong>na</strong>šu cviènú aplikáciu a príklad<br />

vloženia jedného záz<strong>na</strong>mu. Databáza zatia¾ obsahuje dve tabu¾ky:<br />

Tabu¾ka športových klubov:<br />

CREATE TABLE <strong>sk</strong>ol<strong>sk</strong>e_kluby<br />

(<br />

id_klubu INT,<br />

<strong>na</strong>zov VARCHAR (25),<br />

trener VARCHAR (25)<br />

);<br />

INSERT INTO <strong>sk</strong>ol<strong>sk</strong>e_kluby VALUES(1, ‘tenis’, ‘Lopticka Brano’);<br />

Tabu¾ka prihlášok študentov:<br />

CREATE TABLE prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

(<br />

meno VARCHAR (25),<br />

bydli<strong>sk</strong>o VARCHAR (25),<br />

id_klubu INT<br />

);<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES(‘Fes<strong>na</strong> Lenka’,’Tr<strong>na</strong>va’, 1);<br />

Ak sa pozornejšie pozrieme <strong>na</strong> tabu¾ku prihlášok študentov, zistíme, že tabu¾ka neobsahuje<br />

jednoz<strong>na</strong>èný identifikátor. Toto zjednodušenie sme zaviedli v predošlej èasti v<br />

s<strong>na</strong>he o èo <strong>na</strong>jväèšiu preh¾adnos príkladu k preberanej téme. Vtejto èasti sa budeme<br />

venova práve tejto tabu¾ke, takže je <strong>na</strong>èase zavies do tabu¾ky prihlášok študentov jednoz<strong>na</strong>èný<br />

(unikátny) identifikátor id_stud. Najjednoduchšie bude vymaza pôvodnú<br />

tabu¾ku príkazom:<br />

DROP TABLE prihla<strong>sk</strong>y_studentov;<br />

a následne vytvori novú tabu¾ku, ktorá obsahuje <strong>na</strong>vyše ståpec id_stud, príkazom:<br />

CREATE TABLE prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

(<br />

id_stud INT NOT NULL PRIMARY KEY,<br />

meno VARCHAR (25),<br />

bydli<strong>sk</strong>o VARCHAR (25),<br />

id_klubu INT<br />

);<br />

Skôr než to urobíme, je potrebné zamyslie sa <strong>na</strong>d spôsobom generovania a zadávania<br />

záz<strong>na</strong>mov do takto <strong>na</strong>vrhnutej tabu¾ky. Ak chceme umožni vkladanie nových záz<strong>na</strong>mov prostredníctvom<br />

webu prakticky komuko¾vek, <strong>na</strong>stáva urèitý problém s generovaním unikátneho<br />

identifikátora. Je jasné, že nemôžeme chcie od klienta, ktorý vypåòa formulár <strong>na</strong> HTML stránke,<br />

aby si sám zvolil svoje èíslo, hoci v urèitých špecifických prípadoch to možné je, <strong>na</strong>príklad<br />

ak použijeme ako unikátny identifikátor rodné èíslo. Vostatných prípadoch je potrebné, aby<br />

databázový server vygeneroval unikátny identifikátor automaticky.<br />

Postup generovania unikátneho identifikátora sa pre databázové servery mierne líši,<br />

preto si ukážeme postup pre Oracle 8i a Microsoft SQL Server 2000.<br />

Vdatabáze Oracle 8i sa <strong>na</strong> deklarovanie spôsobu generovania unikátneho identifikátora<br />

používa príkaz CREATE SEQUENCE, v <strong>na</strong>šom prípade konkrétne ho budeme zakaždým<br />

inkrementova o hodnotu jeden, èo deklarujeme príkazom:<br />

CREATE SEQUENCE id_stud INCREMENT BY 1;<br />

Pri vkladaní nového záz<strong>na</strong>mu unikátneho identifikátora je zaistené pomocou metódy<br />

id_stud.nextval<br />

Vložme teda do novovytvorenej tabu¾ky s deklarovaným spôsobom inkrementovania<br />

automatického identifikátora dva záz<strong>na</strong>my:<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

VALUES(id_stud.nextval, ‘Mrenka Jan’,’Plavecky Stvrtok’, 5);<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

VALUES(id_stud.nextval, ‘Fes<strong>na</strong> Lenka’,’Bratislava’, 3);<br />

Navrhnutý postup si ¾ahko overíme výpisom záz<strong>na</strong>mov pomocou príkazu<br />

SELECT * FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov;<br />

ID_STUD MENO BYDLISKO ID_KLUBU<br />

-------- --------------- ------------------------ ---------<br />

1 Mrenka Jan Plavecky Stvrtok 5<br />

2 Fes<strong>na</strong> Lenka Bratislava 3<br />

Na tomto jednoduchom príklade vidíme, že automatická inkrementácia unikátneho<br />

identifikátora pracuje presne tak, ako sme predpokladali. Aby sme mali istotu, že pridelený<br />

unikátny identifikátor bude <strong>sk</strong>utoène unikátny, <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vymažme jeden záz<strong>na</strong>m<br />

a následne iný záz<strong>na</strong>m pridáme. Vy<strong>sk</strong>úšajme si, èo vygeneruje <strong>na</strong>sledujúca sekvencia<br />

príkazov:<br />

DELETE FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov WHERE id_stud =2;<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

VALUES(id_stud.nextval, ‘Bystra Mirka’,’Bratislava’, 3);<br />

SELECT * FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov;<br />

Výsledkom bude tabu¾ka:<br />

ID_STUD MENO BYDLISKO ID_KLUBU<br />

---------- --------------- ------------------------- ---------<br />

1 Mrenka Jan Plavecky Stvrtok 5<br />

3 Bystra Mirka Bratislava 3<br />

Vidíme, že aj v takomto prípade bude pre nový záz<strong>na</strong>m pridelený aj nový identifikátor.<br />

Musíme, samozrejme, zaisti dostatoèný rozsah hodnôt dátového typu. Ak by sme použili<br />

<strong>na</strong>príklad typ bajt, po pridelení 256 hodnôt sa nám poèítadlo „pretoèí “ a dôjde k chybe.<br />

Môžeme si to aj <strong>sk</strong>úsi , aspoò si ukážeme, ako funguje cyklus v jazyku PL/SQL, ktorý sa<br />

používa <strong>na</strong> písanie uložených procedúr pre databázu Oracle 8i.<br />

CREATE TABLE pokus<br />

(<br />

id_stud NUMBER(2) NOT NULL PRIMARY KEY<br />

);<br />

CREATE SEQUENCE id_stud INCREMENT BY 1;<br />

BEGIN<br />

FOR ic IN 1..300 LOOP<br />

INSERT INTO pokus VALUES (id_stud.nextval);<br />

END LOOP;<br />

END;<br />

Takýto pokus môže dopadnú len s jediným výsledkom, ktorý nám databázový server<br />

okamžite oznámi:<br />

CHYBA <strong>na</strong> riadku 1:<br />

ORA-01438: hodnota je väèšia ako povo¾uje špecifikovaná presnos pre tento ståpec<br />

ORA-06512: <strong>na</strong> line 3<br />

Microsoft SQL Server 2000 využíva <strong>na</strong> inkrementovanie unikátneho identifikátora trochu<br />

iný postup. Tabu¾ku vytvoríme príkazom:<br />

CREATE TABLE prihla<strong>sk</strong>y_studentov<br />

(<br />

id_stud INT IDENTITY (1, 1) NOT FOR REPLICATION PRIMARY KEY,<br />

meno VARCHAR (25),<br />

bydli<strong>sk</strong>o VARCHAR (25),<br />

id_klubu INT<br />

);<br />

kde deklarujeme, že chceme generova hodnotu ståpca id_stud od poèiatoènej hodnoty<br />

1 s inkrementom 1.<br />

Vy<strong>sk</strong>úšajme si rov<strong>na</strong>ký postup <strong>na</strong> vloženie dvoch záz<strong>na</strong>mov výpisu a následné vymazanie<br />

jedného záz<strong>na</strong>mu a vloženie nového záz<strong>na</strong>mu. Sekvenciu príkazov ukonèíme opä<br />

výpisom tabu¾ky.<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES(‘Mrenka Jan’,’Plavecky Stvrtok’, 5);<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES(‘Fes<strong>na</strong> Lenka’,’Bratislava’, 3);<br />

SELECT * FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov;<br />

DELETE FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov WHERE id_stud =2;<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES(‘Bystra Mirka’,’Bratislava’, 3);<br />

SELECT * FROM prihla<strong>sk</strong>y_studentov;<br />

Z obidvoch výpisov vidíme, že aj v tomto prípade funguje pride¾ovanie unikátnych<br />

identifikátorov úplne spo¾ahlivo.<br />

ID_STUD MENO BYDLISKO ID_KLUBU<br />

---------- -------------- ----------------------- ---------------<br />

1 Mrenka Jan Plavecky Stvrtok 5<br />

2 Fes<strong>na</strong> Lenka Bratislava 3<br />

ID_STUD MENO BYDLISKO ID_KLUBU<br />

---------- -------------- ----------------------- ---------------<br />

1 Mrenka Jan Plavecky Stvrtok 5<br />

3 Bystra Mirka Bratislava 3<br />

Teraz, keï máme teoreticky aj prakticky zvládnuté aj generovanie unikátnych identifikátorov,<br />

nám už niè nebráni vytvori kód ASP stránky prihla<strong>sk</strong>a.asp, ktorý bude uklada<br />

údaje zí<strong>sk</strong>ané z formulára <strong>na</strong> klientovej stránke HTML do databázy.<br />

112 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

<br />

Meno:<br />

<br />

Bydli<strong>sk</strong>o:<br />

<br />

<br />

ID Klubu:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Obr. 1<br />

Klient (nádejný študent <strong>na</strong>šej Webovej školy) uvidí v okne svojho prehliadaèa takýto<br />

jednoduchý formulár. Vzáujme jednoduchosti budeme zadáva èíslo klubu pod¾a legendy<br />

(nie je súèas ou cvièného príkladu).<br />

Po jeho vyplnení a odoslaní tlaèidlom OK sa prostredníctvom metódy POST odošlú<br />

zadané údaje <strong>na</strong> stránku novy_student.asp Úlohou kódu <strong>na</strong> tejto stránke je pretransformova<br />

používate¾om zadané údaje z formulára do SQL príkazu INSERT INTO.<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

<br />

Na stránke som zatia¾ ponechal aj ladiaci výpis vygenerovaného SQL dopytu. Takže<br />

klient uvidí <strong>na</strong>sledujúcu stránku, ktorá potvrdí jeho prihlášku:<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES (id_stud.nextval, ‘Tomas Sivak’,<br />

‘Bratislava’, ‘3’);<br />

Vasa prihla<strong>sk</strong>a bola akceptova<strong>na</strong><br />

Takáto stránka síce poteší srdce vývojára, ale pre bežného klienta má len malú výpovednú<br />

hodnotu. Vete Vasa prihla<strong>sk</strong>a bola akceptova<strong>na</strong> síce rozumie, ale o záhadnom príkaze<br />

INSERT INTO prihla<strong>sk</strong>y_studentov VALUES (id_stud.nextval, ‘Tomas Sivak’,<br />

‘Bratislava’, ‘3’);<br />

bude iba tuši , že sa nejakým spôsobom týka práve jeho, aj keï presne nevie, èo ho v<br />

budúcnosti èaká. Takisto spôsob zadávania športových klubov pomocou èísel je potrebné<br />

doplni legendou. Prototyp mechanizmu <strong>na</strong> vkladanie údajov z klientovho formulára<br />

nám funguje, preto sa pustíme do jeho zlepšenia. Nové stránky budú uložené v súboroch<br />

prihla<strong>sk</strong>a1.asp a novy_student1.asp<br />

Súbor prihla<strong>sk</strong>a1.asp vznikne zo súboru prihla<strong>sk</strong>a.asp doplnením o kód <strong>na</strong> výpis<br />

legendy zoz<strong>na</strong>mu športových klubov:<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

Zoz<strong>na</strong>m sportovych klubov<br />

<br />

<br />

Kurzívou vyz<strong>na</strong>èené riadky sú vypísané pre orientáciu, aby bolo jasné, kam tento úsek<br />

kódu vloži . Kompletný zdrojový kód nájdete, samozrejme, <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

Nová verzia stránky novy_student1.asp potvrdí akceptovanie prihlášky študenta a<br />

vypíše zoz<strong>na</strong>m jeho kolegov v športovom klube vrátane ich ID èísel.<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

<br />

<br />

Takáto podoba stránky potvrdzujúcej akceptovanie <strong>na</strong>šej prihlášky má ove¾a vyššiu<br />

informaènú hodnotu:<br />

Prihla<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> studium <strong>na</strong> Webovej <strong>sk</strong>ole<br />

Prihla<strong>sk</strong>a bola akceptova<strong>na</strong><br />

Vasi kolegovia v sportovom klube<br />

3: Bystra Mirka – Bratislava<br />

101: Ferdi<strong>na</strong>nd Maly – Poprad<br />

103: Tomas Sivak – Bratislava<br />

Vtomto štádiu je už webová stránka školy presne v takej podobe, ako ju študenti<br />

chcú ma . Samozrejme, všetko sa dá zlepši , <strong>na</strong>príklad doplni databázu pohostinstiev<br />

a kaviarní v blízkom okolí, doplnenú o bodovací systém a podobne. Pedagógovia<br />

však nesporne v tomto štádiu usmernia webmasterov, že je potrebné doplni<br />

zoz<strong>na</strong>m uèebných predmetov, menoslov pedagogického zboru a podobné „zbytoèné“<br />

zlepšenia.<br />

Keïže sme <strong>na</strong>vodili atmosféru hlasovania, èi už o kvalite piva, prípadne o ob¾úbenosti<br />

pedagógov, v budúcom pokraèovaní seriálu si ukážeme, ako sa taká anketa spolu s grafickým<br />

vyhodnotením dá <strong>na</strong>programova .<br />

¼uboslav Lacko<br />

8/2001 PC REVUE 113


P R O G R A M U J E M E<br />

C++ pod Windows / 13. èas : Dialógy V<br />

V úvode by som sa ešte rád vrátil k jedenástej èasti. Nejako<br />

som sa vtedy nechal pri písaní „unies “, a preto bola táto<br />

èas pridlhá <strong>na</strong> to, aby sa celá zmestila do jedného èísla. Z<br />

toho dôvodu bol zdrojový kód k FAQ umiestnený <strong>na</strong> webe a<br />

z rov<strong>na</strong>kého dôvodu nebola v tejto èasti uverejnená domáca<br />

úloha (i keï jej riešenie sa možno objavilo v dvanástej èasti<br />

– neviem to urèite, keïže v èase písania tejto èasti ešte nevyšlo<br />

júlové èíslo). OK, <strong>na</strong>budúce sa budem „kroti “, aby k<br />

podobným problémom už nedošlo. A ešte jed<strong>na</strong> poznámoèka<br />

k jedenástej èasti. Vo výpise funkcie OnInitDialog sa<br />

vy<strong>sk</strong>ytla chybièka. Pri volaní funkcie AutoLoad mal by jej<br />

prvým parametrom názov ovládacieho prvku nie IDC_BUT,<br />

ale IDC_FOTO (ako bolo uvedené v poznámke). Tento problém<br />

tiež súvisel s domácou úlohou (kde bol jeho presný<br />

opis), každopádne sa za túto chybu ospravedlòujem.<br />

Obr. 1 Nová trieda pre dialóg<br />

WINDOWS COMMON CONTROLS. Ovládacie<br />

prvky, ktoré sme doteraz preberali, by sa dali <strong>na</strong>zva aj<br />

štandardné ovládacie prvky. Štandardné preto, lebo svojím<br />

spôsobom existovali už aj v starších verziách<br />

Windows (starších ako W95, resp. WNT 3.51). Ale keï<br />

prišli <strong>na</strong> trh „úžasné“ Windows 95 (a WNT 3.51), do rodiny<br />

ovládacích prvkov pribudli ïalší èlenovia. Väèši<strong>na</strong> z<br />

nich je len akýmsi rozšírením a doplnením tých štandardných,<br />

èi už o grafiku, alebo o nové metódy. Netreba ich<br />

však považova za nepotrebné, ve¾akrát môžu predstavova<br />

to pravé, èo vašu aplikáciu – presnejšie dialógy v nej –<br />

spreh¾adní a oživí. Všetky „spoloèné“ ovládacie prvky<br />

Windows sú v tab. 1 spolu s prislúchajúcou triedou knižnice<br />

MFC a krátkym opisom. Ak ste sa s niektorými doteraz<br />

nestretli, pre lepšie pochopenie väèšinu ovládacích<br />

prvkov uvedených v tab. 1 si môžete pozrie v helpe aj <strong>na</strong><br />

obrázkoch, èo aspoò trochu zo zaèiatku pomôže.<br />

PRÍKLAD. Keï už viete, ktoré sú spoloèné ovládacie<br />

prvky a ako vyzerajú, uvedieme si krátky príklad, <strong>na</strong> ktorom<br />

si ukážeme „programovanie“ tých <strong>na</strong>jrozšírenejších.<br />

Budú to: Animácia, Bežec, Zoz<strong>na</strong>m obrázkov, Prehliadaè<br />

zoz<strong>na</strong>mov a Strom. Poïme <strong>na</strong> to! Vytvorte nový projekt s<br />

vlastnos ami, ako mal BigDlg (SDI a Finish). Nazvite ho<br />

jednoducho Controls. Vytvorte dialóg, jeho ID nechajte<br />

IDD_DIALOG1, hlavièku zmeòte <strong>na</strong>: Spoloèné ovládacie<br />

prvky. Spus te Class Wizard a pridajte novú triedu pre<br />

dialóg: CSpolDlg (obr. 1). Ešte urobte „štandardné“<br />

operácie, do triedy poh¾adu pridajte obsluhu správy<br />

WM_LBUTTONDOWN, v jej obslužnej funkcii vyvolajte<br />

dialóg, zmeòte funkciu OnDraw a „includujte“ hlavièkový<br />

súbor dialógu (všetko ako v prípade BigDlg). Èiže <strong>na</strong><br />

zaèiatok zdrojového súboru triedy poh¾adu pridajte jednu<br />

direktívu include:<br />

#include “SpolDlg.h“<br />

Zmeòte kód vo funkcii OnDraw:<br />

void CControlsView::OnDraw(CDC* pDC)<br />

{<br />

pDC->TextOut(0, 0, “Kliknite tu ¾avým<br />

tlaèidlom <strong>na</strong> vyvolanie dialógu SpolDlg“);<br />

}<br />

Pomocou Class Wizardu <strong>na</strong>mapujte správu WM_LBUT-<br />

TONDOWN a zmeòte telo jej obslužnej funkcie:<br />

void CControlsView::OnLButtonDown(UINT nFlags,<br />

CPoint point)<br />

{<br />

CSpolDlg spolDlg;<br />

}<br />

spolDlg.DoModal();<br />

Nebolo by zlé v tejto fáze program <strong>sk</strong>ompilova a zlinkova<br />

a zachyti tak prvé chybièky.<br />

PRIDÁVANIE OVLÁDACÍCH PRVKOV. Po<br />

týchto „prípravných“ prácach môžeme zaèa pridáva jednotlivé<br />

ovládacie prvky. Ešte azda uvediem, že každý z<br />

pridávaných ovládacích prvkov má ove¾a viac funkcií a<br />

vlastností, ktorými ho môžeme ovláda , ako tie, ktoré si tu<br />

spomenieme. My tu však uvedieme len tie <strong>na</strong>jzákladnejšie,<br />

dôležité pri „klasickom“ používaní daného prvku. Ïalšie<br />

informácie zí<strong>sk</strong>ate ¾ahko v helpe. Umiestnenie jednotlivých<br />

ovládacích prvkov vidíte <strong>na</strong> obr. 2. Už nebudem podrobne<br />

rozpisova pridávanie vysvet¾ujúcich popisov k<br />

ovládacím prvkom, pri nich staèí vždy zmeni len hlavièku<br />

(Animácia, Bežec atï.).<br />

Obr. 2 Dialóg v „<strong>na</strong>sadení“<br />

Animácia: Aj keï sa to nezdá, animácia sa v programoch<br />

vy<strong>sk</strong>ytuje dos èasto (<strong>na</strong>pr. animované logo firmy,<br />

zobrazenie kopírovania súborov). Preto si prácu s òou<br />

opíšeme. Pod¾a obr. 7 z desiatej èasti vyberte ovládací<br />

prvok animácia (ID nechajte default) a pridajte ho <strong>na</strong> dialóg,<br />

prièom vytvorte štvorec s rozmermi približne 50 × 40<br />

(pod¾a rozmeru v pravej dolnej èasti stavového riadka<br />

VC++). Pod to umiestnite tlaèidlo, ktoré bude slúži <strong>na</strong><br />

spustenie animácie. ID tlaèidla zvo¾te IDC_PLAY a hlavièku:<br />

Spusti. Aby sme nejako mohli pristupova k tomuto<br />

ovládaciemu prvku (animácii), musíme ešte vytvori premennú,<br />

ktorá mu bude priradená (bude jeho èlen<strong>sk</strong>ou<br />

premennou). Spus te Class Wizard, v poli so zoz<strong>na</strong>mom<br />

Class Name vyberte CSpolDlg, kliknite <strong>na</strong> kartu Member<br />

Variables, v zoz<strong>na</strong>me vyberte IDC_ANIMATE a kliknite <strong>na</strong><br />

Add Variable. Dialóg vyplòte pod¾a obr. 3.<br />

Keï už ste v Class Wizarde, kliknite spä <strong>na</strong> kartu<br />

Message Maps a v rov<strong>na</strong>kej triede pridajte tlaèidlu<br />

Tab. 1 Spoloèné ovládacie prvky Windows (od W95)<br />

Názov (slov.) Názov (angl.) Trieda MFC Opis<br />

Animácia Animate, Animation CAnimateCtrl Zobrazí animáciu (AVI súbor). Môže ís max. o dvojprúdový AVI súbor, ne<strong>sk</strong>omprimovaný, resp. <strong>sk</strong>omprimovaný cez kompresiu RLE8.<br />

Ak obsahuje zvuky, sú ignorované.<br />

Zobrazenie dátumu Time picker, Date and Time picker CDateTimeCtrl Umožní používate¾ovi zmeni aktuálny dátum a èas v poèítaèi.<br />

Rozšírené pole so zoz<strong>na</strong>mom Extended Combo Box CComboEx Ako klasické pole so zoz<strong>na</strong>mom, ale môže zobrazi aj obrázky.<br />

Hlavièka Header CHeaderCtrl Tlaèidlo, ktoré slúži ako hlavièka, <strong>na</strong>príklad pre ståpec. (Excel: oz<strong>na</strong>èenie ståpcov A1, A2)<br />

Klávesová <strong>sk</strong>ratka Hotkey CHotKeyCtrl Klávesová <strong>sk</strong>ratka.<br />

Zoz<strong>na</strong>m obrázkov ImageList CImageList Zoz<strong>na</strong>m obrázkov (s rov<strong>na</strong>kými rozmermi), ktoré môžu by použité <strong>na</strong>pr. v prehliadaèi stromových štruktúr (strome) alebo v prehliadaèi<br />

zoz<strong>na</strong>mov.<br />

Prehliadaè zoz<strong>na</strong>mov List, List Control CListCtrl Umožòuje v jednom okne zobrazi obrázok a k nemu aj text. (Rozšírenie klasického zoz<strong>na</strong>mu)<br />

Kalendár Month Calendar CMonthCalCtrl Zobrazuje informácie o dátume.<br />

Indikátor priebehu Progress CProgressCtrl Zobrazuje priebeh nejakej operácie (<strong>na</strong>pr. kopírovanie dát, priebeh inštalácie).<br />

Viacúèelová lišta ReBar CRebarCtrl Lišta, <strong>na</strong> ktorej môžeme zobrazi viacero ovládacích prvkov (v <strong>sk</strong>utoènosti sú to „det<strong>sk</strong>é okná“ – child windows, v ktorých môžeme tieto<br />

ovládacie prvky zobrazi ), <strong>na</strong>pr. v IE horná lišta, kde môže by textové pole s adresou, tlaèidlá dopredu, dozadu a pod.<br />

Rozšírené textové pole RichEdit CRichEditCtrl Textové pole, podporujúce <strong>na</strong>pr. formátovanie textu a vkladanie objektov OLE.<br />

Bežec Slider CSliderCtrl Nieèo ako posuvník bez posúvacích šípok s možnos ou zobrazenia polohy.<br />

Èíselník Spin, Spin button CSpinButtonCtrl Dvojica šípok, obyèajne slúžiaca <strong>na</strong> pridávanie/uberanie z hodnoty.<br />

Stavový riadok Status Bar CStatusBarCtrl Okno zobrazujúce stavové „informácie“.<br />

Panel nástrojov ToolBar CToolBarCtrl Okno zobrazujúce nástroje.<br />

List, Karta Tab CTabCtrl Používa sa v dialógoch so záložkami (listami, kartami), <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavovanie vlastností pri ovládacích prvkoch (karta Styles, General atï.).<br />

Krátka nápoveï ToolTip CToolTipCtrl Nápoveï <strong>na</strong>pr. k niektorým tlaèidlám z panela nástrojov. Obyèajne text vo farebnom okienku, ktorý sa zobrazí, ak kurzor dlhšie stojí<br />

<strong>na</strong> jednom mieste.<br />

Strom Tree, Tree Control CTreeCtrl Umožòuje zobrazova text a obrázky v stromovom poradí (<strong>na</strong>pr. rodokmeò a pod.).<br />

114 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

Obr. 3 Èlen<strong>sk</strong>á premenná dialógu priradená<br />

ovládaciemu prvku IDC_ANIMATE<br />

IDC_PLAY obsluhu správy BN_CLICKED a kliknite <strong>na</strong> Edit<br />

Code. Pridajte kód do tejto funkcie, ako vidíte tu:<br />

void CSpolDlg::OnPlay()<br />

{<br />

// otvoríme súbor s animáciou<br />

m_ctrlAnimate.Open(“dillo.avi“);<br />

// prehráme animáciu<br />

m_ctrlAnimate.Play(0,0xFFFF,1);<br />

}<br />

Toto riešenie predpokladá, že v adresári projektu<br />

máte súbor dillo.avi. (je dostupný <strong>na</strong> MSDN Library CD 1<br />

ako súbor v projekte Cmnctrl1). Ak nemáte tento súbor,<br />

použite iný, musí však spåòa podmienky uvedené v tab. 1<br />

(podrobne pozri help). Skúste si <strong>na</strong> domácu úlohu prida<br />

tento súbor do zdrojov (nový zdroj <strong>na</strong>zvite, ako chcete)<br />

a potom zmeòte volanie funkcie Open. Je to jednoduché.<br />

Bežec: Zabudnite <strong>na</strong> posuvníky! Ak budete chcie<br />

urobi nieèo také, èo robili v BigDlg posuvníky IDC_ROC-<br />

NIK a IDC_PROSPECH, knižnica MFC vám ponúka lepšie<br />

riešenie. Je ním bežec (slider), ktorý je ¾ahšie „programovate¾ný“<br />

ako posuvníky. Pre jeho „spojazdnenie“ dokonca<br />

nemusíte mapova správy WM_HSCROLL a WM_VSCROLL<br />

(ak teda nechcete zobrazova pozíciu bežca). My si<br />

<strong>na</strong>programujeme bežec, ktorý sa bude pohybova po<br />

„<strong>sk</strong>okoch“, ktoré mu my urèíme, a svoju pozíciu nám<br />

bude ukazova rov<strong>na</strong>ko ako pri posuvníkoch, plus jeho<br />

relatívnu pozíciu budeme vidie aj <strong>na</strong> òom samotnom<br />

(tzv. Ticks). Pridajte pod tlaèidlo IDC_PLAY jeden posuvník<br />

a hneï ved¾a (<strong>na</strong>pravo) jeden popis (<strong>na</strong> ukázanie hodnoty,<br />

ktorej zodpovedá aktuál<strong>na</strong> pozícia bežca). Do ID bežca<br />

<strong>na</strong>píšte IDC_BEZEC, <strong>na</strong> karte Styles zaškrtnite vlastnosti<br />

Tick marks a Auto ticks. ID popisu zmeòte <strong>na</strong> IDC_STA-<br />

TIC_BEZEC.<br />

Pomocou Class Wizardu pridajte èlen<strong>sk</strong>ú premennú pre<br />

ovládací prvok Bezec, ktorá je typu integer, a <strong>na</strong>zvite ju<br />

m_nBezec (podobne ako pri animácii). Bude predstavova<br />

pozíciu bežca. Keïže chceme, aby sa bežec pohyboval po<br />

<strong>na</strong>mi urèených <strong>sk</strong>okoch (dajme tomu, že ich bude 10), pridajte<br />

(už nie pomocou Class Wizardu) ešte do tohto súboru<br />

súkromné statické (to je dôležité) pole nSkok premenných<br />

typu integer (samotné „<strong>sk</strong>oky“ <strong>na</strong>stavíme až v zdrojovom<br />

súbore).<br />

private:<br />

static int nSkok[10];<br />

Tým by boli úpravy hlavièkového súboru dokonèené.<br />

Ideme do zdrojového súboru dialógu. Na zaèiatok (za<br />

direktívy preprocesora) <strong>na</strong>plòte pole urèujúce bežcove<br />

„<strong>sk</strong>oky“. Napríklad takto:<br />

int nSkok[10]={10, 20, 30, 40, 50, 60, 70,<br />

80, 90, 100};<br />

Podobne ako pri posuvníkoch aj tu musíme zadeklarova<br />

ukazovate¾ <strong>na</strong> tento ovládací prvok a <strong>na</strong>stavi rozsah.<br />

Opä využijeme funkciu OnInitDialog, ktorá je <strong>na</strong> to <strong>na</strong>jvhodnejšia.<br />

Zmeòte jej telo takto:<br />

BOOL CSpolDlg::OnInitDialog()<br />

{<br />

CString strText;<br />

CSliderCtrl* pBezec=(CSliderCtrl*)<br />

GetDlgItem(IDC_BEZEC);<br />

pBezec->SetRange(0, 9);<br />

pBezec->SetPos(m_nBezec);<br />

strText.Format(“%d“, nSkok[pBezec-<br />

>GetPos()]);<br />

<strong>SetDlgItemTex</strong>t(IDC_STATIC_BEZEC, strText);<br />

}<br />

return CDialog::OnInitDialog();<br />

Aby sme v popise ved¾a bežca videli jeho presnú pozíciu,<br />

musíme <strong>na</strong>mapova obsluhu správy WM_HSCROLL a<br />

zmeni jej obslužnú funkciu takto:<br />

void CSpolDlg::OnHScroll(UINT nSBCode, UINT<br />

nPos, CScrollBar* pScrollBar)<br />

{<br />

// aby sa aktualizoval<br />

// popis pozície<br />

// i<strong>na</strong>k sa OnHScroll nemusí vola<br />

CString strText;<br />

CSliderCtrl* pBezec=(CSliderCtrl*)<br />

GetDlgItem(IDC_BEZEC);<br />

strText.Format(“%d“, nSkok[pBezec-<br />

>GetPos()]);<br />

<strong>SetDlgItemTex</strong>t(IDC_STATIC_BEZEC, strText);<br />

}<br />

Zoz<strong>na</strong>m obrázkov: Zoz<strong>na</strong>m obrázkov sám osebe ve¾kú<br />

funkciu neplní, jeho „sila“ a „užitoènos “ sa prejaví až v<br />

spojení s prehliadaèom zoz<strong>na</strong>mov a stromom. Do prehliadaèa<br />

obrázkov vkladáme ikony. Tieto ikony „ aháme“<br />

buï zo zdrojov (pod¾a ID), alebo priamo z di<strong>sk</strong>u (pozri<br />

vyššie dillo.avi) (pod¾a me<strong>na</strong>). My využijeme prvý spôsob.<br />

Vložte do zdrojov tri nové ikony (v Resources pravým<br />

tlaèidlom <strong>na</strong> Icon a Insert Icon). Ak máte nejaké vhodné<br />

<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, môžete ich pokojne importova . Ak nepatríte<br />

medzi graficky zdatných alebo sa vám nechce kresli nejaké<br />

perfektné ikony, vytvorte tri rozdielne ikony jednoducho<br />

tak, že každú vyplníte inou farbou. Pre jednoduchos<br />

zvo¾te „klasické“ výplne Red, Green, Blue a pod¾a toho<br />

<strong>na</strong>zvite aj ID týchto ikon: IDI_RED, IDI_GREEN, IDI_BLUE.<br />

Teraz máme tri ikony – èervenú, zelenú a modrú – v tvare<br />

štvorca. Keï máme ikony, musíme ich ešte nejako<br />

„<strong>na</strong>programova “. Pridajte jednu súkromnú premennú<br />

typu Zoz<strong>na</strong>m obrázkov do triedy dialógu:<br />

private:<br />

CImageList m_Zoz<strong>na</strong>mObr;<br />

Teraz dopíšte tento kód do funkcie OnInitDialog (pod<br />

volanie funkcie <strong>SetDlgItemTex</strong>t (alebo pred, ak chcete),<br />

podmienkou je, aby ste kód pridali pred volanie funkcie<br />

CDialog::OnInitDialog()).<br />

BOOL CSpolDlg::OnInitDialog()<br />

{<br />

// ...<br />

HICON hIkony[3];<br />

m_Zoz<strong>na</strong>mObr.Create(32, 32, ILC_COLOR4, 3,<br />

3);<br />

hIkony[0]=AfxGetApp()->LoadIcon(IDI_RED);<br />

hIkony[1]=AfxGetApp()->LoadIcon(IDI_GREEN);<br />

hIkony[2]=AfxGetApp()->LoadIcon(IDI_BLUE);<br />

for (int i=0; iSetImageList(&m_Zoz<strong>na</strong>mObr,<br />

LVSIL_SMALL);<br />

pList->InsertItem(0, “èervená“, 0);<br />

pList->InsertItem(1, “zelená“, 1);<br />

pList->InsertItem(2, “modrá“, 2);<br />

Pre obmenu textu v popise pod¾a vybranej položky zo<br />

zoz<strong>na</strong>mu je potrebné pomocou Class Wizardu <strong>na</strong>mapova<br />

správu prehliadaèa zoz<strong>na</strong>mov: LVN_ITEMCHANGED. Jej<br />

kód upravte takto:<br />

void CSpolDlg::OnItemchangedList1(NMHDR*<br />

pNMHDR, LRESULT* pResult)<br />

{<br />

CString strPolozka;<br />

int nVyber;<br />

NM_LISTVIEW* pNMListView =<br />

(NM_LISTVIEW*)pNMHDR;<br />

CListCtrl* pList = (CListCtrl*)<br />

GetDlgItem(IDC_LIST1);<br />

// iItem je èlen<strong>sk</strong>á premenná<br />

// štruktúry NM_LISTVIEW<br />

nVyber = pNMListView->iItem;<br />

strPolozka = pList->GetItemText(nVyber,<br />

0);<br />

<strong>SetDlgItemTex</strong>t(IDC_STATIC_LIST,<br />

strPolozka);<br />

}<br />

*pResult = 0;<br />

Strom: Juj, ako som písal v úvode, musím sa kroti J.<br />

Programovanie stromu bude uverejnené <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe:<br />

<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

DOMÁCA ÚLOHA. Doma si <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>programova<br />

aj iné spoloèné ovládacie prvky (èíselník, kalendár)<br />

a vy<strong>sk</strong>úšajte si ich rôzne <strong>na</strong>stavenia a vlastnosti. Skúste<br />

si sami (bez informácií z <strong>na</strong>šej webovej stránky) <strong>na</strong>programova<br />

strom len s pomocou helpu. Aj keï budete<br />

možno neúspešní, ve¾a sa <strong>na</strong>uèíte! Vytvorte si<br />

lepší zoz<strong>na</strong>m obrázkov, ktorý použite <strong>na</strong>miesto tu vytvoreného<br />

v prehliadaèi zoz<strong>na</strong>mov a pripojte ho aj k<br />

stromu.<br />

NABUDÚCE. O mesiac nemodálnymi dialógmi definitívne<br />

<strong>sk</strong>onèíme túto tému (veï už bolo <strong>na</strong>èase) a povieme<br />

si nieèo o tvorbe menu.<br />

Marek Šamaj<br />

8/2001 PC REVUE 115


P R O G R A M U J E M E<br />

Java pod lupou<br />

12. èas : Vstup a výstup údajov<br />

V dvanástom pokraèovaní seriálu sa oboznámime s triedami, ktoré Java po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> realizáciu<br />

vstupných a výstupných operácií. Na príklady, bohužia¾, tentoraz nezostalo miesto,<br />

nieko¾ko ukážkových programov však možno nájs <strong>na</strong> webe PC REVUE v sekcii Programujeme.<br />

TRIEDY FILE A FILEDESCRIPTOR. Trieda File <strong>na</strong>vzdory svojmu menu neslúži<br />

<strong>na</strong> reprezentáciu súborov, ale <strong>na</strong> abstraktnú, systémovo nezávislú reprezentáciu ciest k súborom<br />

a/alebo adresárom. Cesta sa <strong>sk</strong>ladá z nepovinného prefixu (<strong>na</strong>pr. \ v Unixe, C:\ alebo \\<br />

vo Windows) a z postupnosti mien adresárov. Posledné meno môže predstavova adresár<br />

alebo súbor. Odde¾ovaè adresárov je systémovo závislý a zí<strong>sk</strong>a ho možno zo statického èle<strong>na</strong><br />

separator (typu String), resp. separatorChar (typu char) triedy File. Ïalšie dva statické<br />

èleny, pathSeparator a pathSeparatorChar, obsahujú z<strong>na</strong>k odde¾ujúci zoz<strong>na</strong>m<br />

ciest (<strong>na</strong>príklad v premennej prostredia PATH). Cesta môže by absolút<strong>na</strong> i relatív<strong>na</strong> a môže<br />

obsahova špeciálne adresáre . a .. (t. j. aktuálny adresár a <strong>na</strong>dradený adresár).<br />

Konštruktory triedy File akceptujú jeden alebo dva re azcové argumenty, ktoré obsahujú<br />

cestu (pri dvoch argumentoch sa cesty jednoducho spoja – ak pracujeme so súbormi<br />

v nejakom adresári, môže by vïaka tomu cesta k adresáru a cesta ku konkrétnemu<br />

súboru uložená každá v samostatnej premennej). V tretej verzii konštruktora možno<br />

<strong>na</strong>miesto prvého z re azcov použi inštanciu triedy File.<br />

V deklarácii triedy File ïalej nájdeme nieko¾ko informaèných metód so samovysvet¾ujúcimi<br />

názvami: getName(), getParent(), getPath(), getAbsolutePath(), getCanonicalPath()<br />

a iné (kanonická cesta je cesta, ktorá neobsahuje adresáre . a ..). Pomocou<br />

metód canRead() a canWrite() môžeme zisti , èi má program právo <strong>na</strong> èítanie/zápis z/do<br />

súboru. Metódy exists(), isDirectory(), isFile(), isHidden() zis ujú, èi daná cesta<br />

existuje, èi reprezentuje adresár, resp. súbor a èi je <strong>sk</strong>rytá (<strong>sk</strong>rytá cesta má vo Windows <strong>na</strong>stavený<br />

atribút Hidden, v Unixe sa zaèí<strong>na</strong> bodkou). Metóda lastModified() vracia èas poslednej<br />

modifikácie daného objektu, length() zase jeho dåžku v bajtoch.<br />

Metóda delete() slúži <strong>na</strong> vymazanie súboru/adresára, re<strong>na</strong>meTo() <strong>na</strong> ich premenovanie.<br />

Nový adresár vytvoríme pomocou metód mkdir() alebo mkdirs(). Metódy list() a<br />

listFiles() po<strong>sk</strong>ytujú zoz<strong>na</strong>m všetkých súborov/adresárov, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú vo vybranom<br />

adresári (tento výber možno vhodne filtrova ), pomocou metód setLastModified() a<br />

setReadOnly() zmeníme èas poslednej modifikácie súboru èi <strong>na</strong>stavíme príz<strong>na</strong>k read-only.<br />

Statická metóda createTempFile() príde vhod, ak potrebujeme vytvára doèasné súbory; o<br />

ich automatické zmazanie po <strong>sk</strong>onèení programu sa postará metóda deleteOnExit().<br />

Trieda FileDescriptor je objektovým zapuzdrením tradièného súborového de<strong>sk</strong>riptora<br />

(celé èíslo, identifikujúce otvorený súbor <strong>na</strong> úrovni operaèného systému). Inštanciu triedy<br />

FileDescriptor možno zí<strong>sk</strong>a volaním metódy getFD() <strong>na</strong>d objektom niektorej z tried<br />

FileInputStream, FileOutputStream alebo RandomAccessFile (pozri ïalšie). Trieda<br />

obsahuje metódu valid(), ktorá zis uje platnos de<strong>sk</strong>riptora súboru, a metódu sync(),<br />

ktorá vynúti synchronizáciu systémových vyrovnávacích pamätí so záz<strong>na</strong>movým médiom.<br />

I/O TRIEDY. V Jave sa vstupné/výstupné operácie realizujú podobne ako v C/C++ pomocou<br />

prúdov (streams). Prúd je údajový tok, ktorý smeruje od zdroja údajov do programu<br />

(vstupný prúd), resp. z programu do spotrebièa údajov (výstupný prúd). Zdrojom/spotrebièom<br />

údajov môže by di<strong>sk</strong>ový súbor, konzola (= klávesnica/obrazovka), IPC rúra, sie ový soket a<br />

podobne. Výhodou prúdov je unifikovaný spôsob ich obsluhy. Koreòmi objektovej hierarchie<br />

I/O tried sú štyri abstraktné triedy: InputStream, OutputStream, Reader a Writer. Prvá<br />

dvojica predstavuje spoloèný základ pre bajtové prúdy (t. j. postupnos bajtov), druhá dvojica<br />

pre z<strong>na</strong>kové prúdy (postupnos z<strong>na</strong>kov).<br />

Trieda InputStream. Trieda InputStream obsahuje abstraktnú metódu read() v troch<br />

obmenách, ktorá slúži <strong>na</strong> èítanie bajtu alebo po¾a bajtov zo vstupného prúdu. Odvodené<br />

triedy túto metódu musia vhodne implementova . Ak v prúde nie sú k dispozícii žiadne<br />

údaje, volanie read() je blokujúce (okrem prípadu, keï sa dosiahne koniec prúdu).<br />

Pomocou metódy <strong>sk</strong>ip() možno urèitý poèet bajtov v prúde „pre<strong>sk</strong>oèi “. Metóda<br />

available() indikuje, èi sa v prúde <strong>na</strong>chádzajú nejaké nepreèítané dáta, a pomocou<br />

metód mark() a reset() si možno „poz<strong>na</strong>èi “ pozíciu v prúde a ne<strong>sk</strong>ôr sa k nej vráti .<br />

Túto funkènos však nemusí po<strong>sk</strong>ytova každý prúd. Poslednou metódou je close(),<br />

ktorá slúži <strong>na</strong> korektné ukonèenie práce s prúdom.<br />

Pozrime sa teraz <strong>na</strong> potomkov triedy InputStream. Trieda ByteArrayInputStream<br />

realizuje èítanie bajtov z bajtového po¾a. Trieda FileInputStream umožòuje sekvenène èíta<br />

bajty z di<strong>sk</strong>ového súboru. Argumentom jej konštruktora je cesta k súboru (typu String alebo<br />

File). Trieda ObjectInputStream slúži <strong>na</strong> deserializáciu objektov – táto téma je s oh¾adom<br />

<strong>na</strong> svoju zložitos mimo rozsahu seriálu. Pomocou triedy PipedInputStream možno vytvori<br />

rúru (pipe) <strong>na</strong> medziprocesovú (resp. medzithreadovú) komunikáciu. Druhú stranu rúry, èo<br />

musí by inštancia triedy PipedOutputStream, možno zada ako argument konštruktora<br />

alebo ako argument samostatnej metódy connect(). Trieda SequenceInputStream<br />

umožòuje zre azi dva a viac vstupných prúdov do jedného.<br />

Dôležitým potomkom triedy InputStream je trieda FilterInputStream, ktorá<br />

umožòuje pod¾a potreby filtrova iný vstupný prúd (ten sa jej pošle ako argument konštruktora).<br />

Samotná trieda FilterInputStream prepúš a všetky bajty bez zmeny,<br />

<strong>sk</strong>utoènými filtrami sú až jej potomkovia: trieda BufferedInputStream, ktorá obsahuje<br />

vyrovnávaciu pamä (buffer) a tým zefektívòuje èítanie údajov zo zdrojového<br />

prúdu, trieda PushbackInputStream, ktorej metódu unread() môžeme použi <strong>na</strong><br />

„vrátenie“ posledného <strong>na</strong>èítaného bajtu spä do prúdu, a predovšetkým trieda<br />

DataInputStream, pomocou ktorej možno èíta z prúdu primitívne javov<strong>sk</strong>é typy<br />

strojovo nezávislým spôsobom (existuje jednoz<strong>na</strong>èné mapovanie každého primitívneho<br />

typu <strong>na</strong> postupnos bajtov a <strong>na</strong>opak), prostredníctvom metód readBoolean(), readByte(),<br />

readUnsignedByte(), readShort(), readUnsignedShort(), read-<br />

Char(), readInt(), readLong(), readFloat(), readDouble() a readUTF().<br />

Uvedené triedy možno medzi sebou vhodne kombinova , takže ak chceme <strong>na</strong>príklad<br />

èíta hodnoty primitívnych typov zo súboru a využíva pritom vyrovnávaciu pamä ,<br />

použijeme <strong>na</strong>sledujúci zápis:<br />

FileInputStream f = new FileInputStream(“file.dat“);<br />

BufferedInputStream b = new BufferedInputStream(f);<br />

DataInputStream d = new DataInputStream(b);<br />

Každý ïalší prúd slúži ako wrapper (v sloven<strong>sk</strong>om preklade azda „zapuzdrovaè“) predchádzajúceho<br />

prúdu. S finálnym objektom d pracujeme štandardným spôsobom.<br />

Trieda OutputStream. Trieda OutputStream je výstupným náprotivkom triedy InputStream.<br />

Je takisto abstraktná a obsahuje k¾úèovú metódu write(), realizujúcu zápis<br />

bajtu alebo po¾a bajtov do výstupného prúdu, metódu flush() <strong>na</strong> vyprázdnenie prípadnej<br />

vnútornej vyrovnávacej pamäte a metódu close(), ktorá výstupný prúd uzavrie.<br />

Triedy odvodené od OutputStream sú poväèšine výstupnými ekvivalentmi potomkov triedy<br />

InputStream. Trieda ByteArrayOutputStream ako spotrebiè údajov využíva pole bajtov,<br />

ktoré sa dokáže dy<strong>na</strong>micky zväèšova . Pomocou metódy writeTo() možno toto pole<br />

odosla do iného prúdu a pomocou toByteArray() previes <strong>na</strong> samostatný objekt typu<br />

byte[]. Trieda FileOutputStream slúži <strong>na</strong> zápis bajtov do di<strong>sk</strong>ového súboru.<br />

Argumentom jej konštruktora môže by re azec, objekt triedy File alebo objekt triedy<br />

FileDescriptor. V prvom prípade možno pomocou dodatoèného argumentu špecifikova ,<br />

èi sa má súbor otvori v móde append (t. j. zapisované bajty sa budú pridáva <strong>na</strong> koniec už<br />

existujúceho súboru. Pomocou triedy ObjectOutputStream možno realizova serializáciu<br />

objektov. Na vytvorenie zápisovej zložky medziprocesovej komunikácie je k dispozícii trieda<br />

PipedOutputStream. K vytváraniu rúr <strong>na</strong> komunikáciu medzi threadmi sa ešte v seriáli vrátime<br />

pri rozprávaní o threadoch – <strong>na</strong> príklade budeme demonštrova , ako sa rúra vytvorí a ako<br />

sa cez òu posielajú údaje.<br />

Aj medzi výstupnými prúdovými triedami nájdeme „filtrovaciu“ triedu FilterOutputStream.<br />

Tá sama osebe prepúš a údaje bez zmeny. Medzi jej potomkov patrí trieda BufferedOutputStream,<br />

ktorá implementuje výstupný prúd s vyrovnávacou pamä ou, a takisto<br />

trieda DataOutputStream, pomocou ktorej možno do výstupného prúdu zapisova hodnoty<br />

primitívnych typov (v binárnom formáte) a re azcov – <strong>na</strong> to máme k dispozícii metódy writeBoolean(),<br />

writeByte(), writeShort(), writeChar(), writeInt(), writeLong(),<br />

writeFloat(), writeDouble(), writeBytes(), writeChars() a writeUTF().<br />

Poslednou filtrovacou triedou je PrintStream, vïaka ktorej môžeme realizova<br />

zápis hodnôt primitívnych typov (a re azcov) v ¾ud<strong>sk</strong>om, èitate¾nom tvare, prostredníctvom<br />

metód print() a println(). Druhá z metód ukonèuje výpis z<strong>na</strong>kom prechodu <strong>na</strong> nový riadok,<br />

èo je obyèajne ‘\n’. Na ilustráciu rozdielu medzi DataOutputStream a PrintStream:<br />

v prvom prípade sa èíslo 123 (nech je typu byte) zapíše do prúdu ako jeden bajt s hexadecimálnou<br />

hodnotou 0x7B, v druhom prípade ako tri ASCII z<strong>na</strong>ky 1, 2 a 3, teda tri hexadecimálne<br />

hodnoty 0x31, 0x32 a 0x33.<br />

Trieda Reader. Trieda Reader je prakticky totožná s triedou InputStream – je takisto<br />

abstraktná a obsahuje rov<strong>na</strong>ké metódy (s výnimkou metódy ready(), ktorá je však i<strong>na</strong>k ekvivalentná<br />

metóde available()), jediným rozdielom je, že táto trieda z prúdu èíta z<strong>na</strong>ky. Tie,<br />

ako vieme, majú rozsah 16 bitov, èo sú dva bajty. Trieda Reader preto plne podporuje všetky<br />

unikódové z<strong>na</strong>ky a nie je viazaná <strong>na</strong> vybrané osembitové kódovanie národných abecied.<br />

Trieda Reader má množstvo potomkov, èiastoène podobných potomkom triedy<br />

InputStream. Nájdeme tu tak triedu CharArrayNumber, ktorá ako zdroj údajov<br />

používa pole z<strong>na</strong>kov, triedu StringReader, ktorá podobným spôsobom èíta z<strong>na</strong>ky z<br />

objektu typu String, i triedu PipedReader, ktorá umožòuje èítanie z<strong>na</strong>kov z rúry IPC.<br />

Trieda InputStreamReader funguje ako most medzi bajtovými a z<strong>na</strong>kovými prúdmi.<br />

Argumentom jej konštruktora je inštancia niektorého vstupného prúdového typu, z ktorého<br />

sa bajty èítajú a prekladajú <strong>na</strong> z<strong>na</strong>ky pod¾a vybraného kódovania z<strong>na</strong>kov. Táto trieda<br />

sa využije pri èítaní z<strong>na</strong>kov zo štandardného vstupu, pretože statický èlen System.in<br />

je typu InputStream. Na zjednodušenie práce so súbormi je od triedy InputStream-<br />

Reader odvodená trieda FileReader, ktorá je v podstate spojením objektov typu<br />

InputStreamReader a FileInputStream.<br />

Z filtrovacích tried tu nájdeme triedu FilterReader, ktorá opätovne slúži len ako bázová<br />

trieda, a jej potomka PushbackReader, schopného prostredníctvom metódy unread()<br />

vráti posledný <strong>na</strong>èítaný z<strong>na</strong>k spä do prúdu. Ïalšia trieda BufferedReader obsahuje vnútornú<br />

vyrovnávaciu pamä , vïaka èomu môžeme <strong>na</strong>raz èíta celé riadky z<strong>na</strong>kov – <strong>na</strong> to slúži<br />

metóda readLine(). Od triedy BufferedReader je odvodená jej špeciál<strong>na</strong> verzia Line-<br />

NumberReader, ktorá prostredníctvom metódy getLineNumber() umožòuje zisti poradové<br />

èíslo aktuálneho riadka. Èíslovanie možno zmeni pomocou metódy setLineNumber().<br />

Trieda Writer. Posledná zo štvorice, trieda Writer, je z<strong>na</strong>kovým ekvivalentom triedy<br />

OutputStream. Obsahuje rov<strong>na</strong>ké metódy – menovite metódu write(), ktorá slúži <strong>na</strong><br />

zápis z<strong>na</strong>ku, po¾a z<strong>na</strong>kov alebo re azca do výstupného prúdu, a metódy flush() a<br />

close() <strong>na</strong> vyprázdnenie, resp. uzavretie prúdu.<br />

116 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

Medzi potomkami triedy Writer logicky nájdeme triedu CharArrayWriter, ktorá zapisuje<br />

z<strong>na</strong>ky do z<strong>na</strong>kového po¾a (s možnos ou posla toto pole do iného z<strong>na</strong>kového prúdu<br />

pomocou metódy writeTo() alebo ho konvertova <strong>na</strong> typ char[] pomocou metódy<br />

toCharArray()), podobnú triedu StringWriter, využívajúcu <strong>na</strong>miesto po¾a z<strong>na</strong>kov objekt<br />

typu String, ako aj triedu PipedWriter, ako protipól triedy PipedReader pri komunikácii<br />

prostredníctvom rúry. Prepojenie s bajtovými prúdmi zabezpeèuje trieda OutputStreamWriter,<br />

ktorá zapisované z<strong>na</strong>ky prekladá pomocou zvoleného kódovania <strong>na</strong> postupnos bajtov a<br />

tie posiela <strong>na</strong> zadaný bajtový prúd. Táto trieda nájde pre zmenu uplatnenie pri práci so štandardnými<br />

výstupnými prúdmi System.out a System.err. Od triedy OutputStreamWriter<br />

je odvodená trieda FileWriter, ktorá je spojením objektov typu OutputStreamWriter<br />

a FileOutputStream.<br />

Posledné tri triedy sú opä filtrovacie: trieda FilterWriter (ako základ pre tvorbu<br />

vlastných filtrov), trieda BufferedWriter, zahàòajúca vyrovnávaciu pamä , a <strong>na</strong>koniec<br />

trieda PrintWriter, ktorá má rov<strong>na</strong>kú funkciu ako trieda PrintStream, teda<br />

umožòuje prostredníctvom metód print() a println() zapisova do výstupného<br />

prúdu formátovanú reprezentáciu hodnôt primitívnych typov a re azcov.<br />

ÏALŠIE TRIEDY. Je len málo programov, ktoré poèas svojho behu nepracujú s di<strong>sk</strong>ovými<br />

súbormi. Triedy z predchádzajúcich odsekov, pomocou ktorých možno èíta a<br />

zapisova z/do súborov, umožòujú len sekvenèný prístup. Pomocou metód mark()/<br />

reset() a <strong>sk</strong>ip() toto obmedzenie možno aspoò èiastoène obís , ale pre pohodlnú<br />

prácu so súbormi tak, ako sme zvyknutí <strong>na</strong>príklad z C/C++, je to málo. Preto v Jave nájdeme<br />

samostatnú triedu RandomAccessFile, ktorá implementuje možnos práce so súborom,<br />

t. j. èítanie a zápis, formou náhodného prístupu. Slovko náhodný v tomto kontexte,<br />

pochopite¾ne, z<strong>na</strong>mená <strong>sk</strong>ôr ¾ubovo¾ný.<br />

Inštanciu triedy RandomAccessFile si možno predstavi ako virtuálne pole bajtov, z ktorého<br />

možno èíta a do ktorého možno zapisova údaje (aj za koniec súboru, lebo v takom prípade<br />

sa súbor zaène jednoducho predlžova ). Inštancia si pamätá aktuálnu pozíciu v súbore –<br />

tú, z ktorej sa bude <strong>na</strong>sledujúcou operáciou èíta alebo <strong>na</strong> ktorú sa bude zapisova .<br />

Argumenty konštruktora triedy RandomAccessFile sú dva: prvý typu String alebo<br />

File reprezentuje súbor, s ktorým sa bude pracova , druhý typu String udáva režim<br />

práce: „r“ z<strong>na</strong>mená èítanie, „rw“ je èítanie + zápis. Iné režimy neexistujú. Pri vytvorení<br />

inštancie sa súèasne vytvorí de<strong>sk</strong>riptor súboru, objekt typu FileDescriptor, ktorý<br />

možno zí<strong>sk</strong>a pomocou metódy getFD().<br />

Na univerzálne èítanie bajtov zo súboru slúžia metódy read() a readFully(). Prvá z nich<br />

sa správa presne tak isto ako metóda read() triedy InputStream. Druhá metóda<br />

readFully() sa od read() líši v tom, že èaká, kým nie je k dispozícii presne požadovaný<br />

poèet bajtov. Metóda <strong>sk</strong>ipBytes() umožòuje „pre<strong>sk</strong>oèi “ stanovený poèet bajtov.<br />

Univerzálny zápis bajtov do súboru má <strong>na</strong> starosti metóda write(), a<strong>na</strong>logická metóde<br />

write() triedy OutputStream. Na prácu s ukazovate¾om aktuálnej pozície slúžia metódy<br />

getFilePointer() (zistenie) a seek() (<strong>na</strong>stavenie). Zistenie a <strong>na</strong>stavenie dåžky súboru<br />

zabezpeèujú metódy length() a setLength(). Súbor sa uzavrie volaním metódy close().<br />

Metódy read() a write() sa <strong>na</strong> pohodlnú prácu príliš nehodia. Trieda RandomAccessFile<br />

preto obsahuje rov<strong>na</strong>ké metódy typu read***() a write***() ako triedy<br />

DataInputStream a DataOutputStream – pozri vyššie.<br />

V balíku java.io sa <strong>na</strong>chádza ešte jed<strong>na</strong> užitoèná trieda, StreamTokenizer, ktorá<br />

umožòuje parsing (toto slovo sa mi nedarí vhodne preloži – rozbor, a<strong>na</strong>lýzu?) vstupného údajového<br />

toku a jeho rozklad <strong>na</strong> postupnos tzv. tokenov. (Èitate¾ si azda spomenie <strong>na</strong> jednu z<br />

prvých èastí tohto seriálu, v ktorej bola reè o lexikálnych jednotkách Javy. Postupnos lexikálnych<br />

jednotiek v zdrojovom súbore je výborný príklad <strong>na</strong> postupnos tokenov.) Na bližšie oboznámenie<br />

sa s triedou StreamTokenizer však niet v seriáli miesta. V budúcnosti sa stretneme<br />

s používanejšou triedou StringTokenizer – tam bude k dispozícii aj príklad.<br />

VÝNIMKY A ROZHRANIA. Spoloèným predkom všetkých výnimiek deklarovaných v<br />

balíku java.io je trieda IOException, ktorá sig<strong>na</strong>lizuje, že došlo k nejakej, bližšie nešpecifikovanej<br />

chybe pri I/O operácii. Medzi jej potomkov patria triedy CharConversionException<br />

(chyba pri konverzii z<strong>na</strong>kov), EOFException (pri èítaní údajov zo súboru/prúdu sig<strong>na</strong>lizuje jeho<br />

koniec), FileNotFoundException (<strong>na</strong>stane pri pokuse o otvorenie neexistujúceho súboru),<br />

InterruptedIOException (pri ukonèení threadu vykonávajúceho I/O operáciu sig<strong>na</strong>lizuje jej<br />

prerušenie), ObjectStreamException (bázová trieda pre výnimky týkajúce sa serializácie<br />

objektov – sama osebe má množstvo ïalších potomkov), SyncFailedException (chyba pri<br />

synchronizácii poèas volania metódy sync()), UnsupportedEncodingException (pokus o<br />

použitie nepodporovaného kódovania z<strong>na</strong>kov) a <strong>na</strong>koniec UTFDataFormatException<br />

(vy<strong>sk</strong>ytne sa pri <strong>na</strong>èítaní neplatnej UTF-8 sekvencie zo vstupného prúdu; UTF-8 je jeden zo spôsobov<br />

kódovania šestnás bitových unikódových z<strong>na</strong>kov pomocou osembitových hodnôt).<br />

V balíku java.io možno nájs aj deklaráciu nieko¾kých rozhraní: DataInput obsahuje<br />

všetky tie read***() metódy, ktoré implementujú triedy DataInputStream a RandomAccessFile,<br />

podobne rozhranie DataOutput obsahuje všetky metódy write***(), implementované<br />

triedami DataOutputStream a RandomAccessFile. Obe rozhrania majú aj<br />

potomkov, ObjectInput a ObjectOutput, zahàòajúcich metódy pre èítanie a zápis objektov,<br />

polí a re azcov. Ïalšie rozhrania Serializable, Exter<strong>na</strong>lizable, ObjectInputValidation<br />

a ObjectStreamConstants sa týkajú serializácie objektov, no a posledné dve<br />

rozhrania FileFilter a File<strong>na</strong>meFilter obsahujú metódu accept() a používajú sa pri<br />

filtrovaní zoz<strong>na</strong>mu súborov v metódach list() a listFiles() triedy File.<br />

NABUDÚCE. V ïalšej èasti seriálu sa pozrieme <strong>na</strong> obsah balíkov java.net a<br />

java.util. Dovtedy dovidenia.<br />

Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý<br />

Vývoj cien komponentov (júl 2001)<br />

Procesory<br />

AMD Duron 750 MHz<br />

1 650 Sk<br />

AMD Duron 800 MHz<br />

2 230 Sk<br />

AMD Duron 850 MHz<br />

2 850 Sk<br />

AMD Duron 950 MHz<br />

4 599 Sk<br />

Athlon Thunderbird 900 (SocketA)<br />

3 699 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1 GHz (SocketA) 4 650 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1,1 GHz (SocketA) 4 990 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 4 490 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1 GHz (SocketA) 266 4 750 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 266 5 490 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1,3 GHz (SocketA) 266 6 950 Sk<br />

Athlon Thunderbird 1,4 GHz (SocketA) 266 8 990 Sk<br />

Intel Pentium 233 MMX<br />

1 980 Sk<br />

Intel Celeron 633A 128 cache PPGA 2 050 Sk<br />

Intel Celeron 667A 128 cache PPGA BOX 2 299 Sk<br />

Intel Celeron 700A 128 cache PPGA BOX 2 450 Sk<br />

Intel Celeron 733A 128 cache PPGA BOX 2 590 Sk<br />

Intel Celeron 766A 128 cache PPGA BOX 3 050 Sk<br />

Intel Celeron 800A 128 cache PPGA BOX 3 450 Sk<br />

Intel Celeron 850A 128 cache PPGA BOX 3 980 Sk<br />

Intel Pentium III 800 MHz 256 kB FCPGA 133 6 199 Sk<br />

Intel Pentium III 866 MHz 256 kB FCPGA 133 7 499 Sk<br />

Intel Pentium III 933 MHz 256 kB FCPGA 133 8 799 Sk<br />

Intel Pentium III 1 GHz 256 kB FCPGA 133 9 530 Sk<br />

Intel P4I 1,3 GHz + 2× 64 MB RIMM 11 590 Sk<br />

Intel P4I 1,4 GHz + 2× 64 MB RIMM 12 999 Sk<br />

Intel P4I 1,5 GHz + 2× 64 MB RIMM 16 399 Sk<br />

Intel P4I 1,7 GHz + 2× 128 MB RIMM 24 130 Sk<br />

Pevné di<strong>sk</strong>y<br />

MAXTOR DiaMax 15 GB<br />

3 220 Sk<br />

MAXTOR DiaMax 20 GB<br />

3 699 Sk<br />

MAXTOR DiaMax 30 GB<br />

4 090 Sk<br />

MAXTOR DiaMax 40 GB<br />

4 599 Sk<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 20 GB<br />

4 160 Sk<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 30 GB<br />

4 999 Sk<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 40 GB<br />

5 799 Sk<br />

MAXTOR DiaMaxPLUS 60 GB<br />

8 850 Sk<br />

IBM 30 GB 7200rpm<br />

5 599 Sk<br />

SAMSUNG 10 GB 5400rpm<br />

2 949 Sk<br />

SAMSUNG 20 GB 7200rpm<br />

3 970 Sk<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star, 20GB , 7200ot/min, 2MB 5 544 Sk<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star, 40 GB , 7200ot/min, 2MB 7 210 Sk<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star, 60 GB , 7200ot/min, 2MB 11 302 Sk<br />

IBM, De<strong>sk</strong>star, 75 GB , 7200ot/min, 2MB 15 442 Sk<br />

IBM 9,1 GB, 10000 ot/min, 4 MB cache 9 752 Sk<br />

IBM 18,3 GB, 10000 ot/min, 4 MB 10 957 Sk<br />

IBM 36,9 GB , 10000 ot/min, 4 MB 22 680 Sk<br />

IBM 9,1 GB , 7200 ot/min, 4 MB cache 7 895 Sk<br />

IBM 18,3 GB , 7200 ot/min, 4 MB cache 9 602 Sk<br />

IBM 36,9 GB , 7200 ot/min, 4 MB cache 17 084 Sk<br />

Toshiba 10 GB, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 1MB 6 140 Sk<br />

Toshiba 15 GB, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 7 193 Sk<br />

Toshiba 20 GB, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 8 304 Sk<br />

Toshiba 30 GB, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 13 041 Sk<br />

Western Digital, 10GB, ATA100, 9,5 ms, 2 MB 3 404 Sk<br />

Western Digital 20 GB, ATA100, 9,5 ms, 2 MB 4 094 Sk<br />

Seagate 5400 rpm, 10 GB, ATA100, 9 msec 3 588 Sk<br />

Seagate 5400 rpm, 20 GB, ATA100, 9 msec 4 130 Sk<br />

Seagate 5400 rpm, 30 GB, ATA100, 9 msec 4 590 Sk<br />

Seagate 5400 rpm, 40 GB, ATA100, 9 msec 5 280 Sk<br />

Ceny sú uvedené bez DPH a kalkulované pri kurze 48,846 Sk/USD<br />

Spracované dòa: 23. 7. 2001<br />

Seagate 7200 rpm, 20 GB, BARRACUDA<br />

Seagate 7200 rpm, 30GB, BARRACUDA<br />

Seagate 7200 rpm, 40GB, BARRACUDA<br />

4 890 Sk<br />

6 095 Sk<br />

7 075 Sk<br />

Grafické karty<br />

VGA ManLi GeForce 256 32 MB<br />

1 950 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 200 32 MB<br />

2 250 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 200 32 MB TV OUT 2 590 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 200 64 MB<br />

2 790 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 400 32 MB<br />

2 830 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 400 32 MB TV OUT 3 190 Sk<br />

VGA ManLi GeForce 400 64 MB<br />

3 130 Sk<br />

VGA ManLi GeForce2 32 MB GTS<br />

5 150 Sk<br />

VGA ManLi GeForce2 32 MB GTS TV OUT 6 290 Sk<br />

VGA HERCULES 3D Prophet 4000 XT 32 AGP 2 799 Sk<br />

Matrox Millenium G450 16 MB SDR DUAL HEAD 3 080 Sk<br />

Matrox Millenium G450 32 MB DDR DUAL HEAD 4 550 Sk<br />

ATI Xpert 2000 Pro 32 MB AGP<br />

2 399 Sk<br />

ATI RADEON 32 MB VE DDRAM<br />

4 090 Sk<br />

ATI All in Wonder PRO 128 AGP 16 MB 5 390 Sk<br />

ATI All in Wonder PRO 128 AGP 32 MB 7 390 Sk<br />

3DFX Voodoo3 3000, 350 MHz, 16MB 2 727 Sk<br />

Asus V7700 GeForce2 GTS DeLuxe, 32 MB, TV 10 989 Sk<br />

Asus V7700 GeForce2 GTS Pure, 32 MB 9 272 Sk<br />

Asus V7100 GeForce2 MX, 32 MB DDR, TV Out 6 293 Sk<br />

Asus V7100 GeForce2 MX Pure, 32 MB, retail 5 414 Sk<br />

Creative 3D Bl. GeForce 2 MX, 32 MB SDR, GPU 6 267 Sk<br />

Creative 3D Bl. GeForce 2 MX-200, 32 MB, GPU 5 211 Sk<br />

Creative 3D Bl. GeForce PRO, 64 MB DDR, 4x AGP 10 422 Sk<br />

Creative 3D Bl. GeForce 3, 64 MB DDR, GPU 21 549 Sk<br />

HIS GF2 MX-200, 32 MB SDR, 64 bit, AGP4× 2 940 Sk<br />

HIS GF2 MX-200, 64 MB SDR, 64 bit, AGP4× 3 504 Sk<br />

HIS GF2 MX-400, 32 MB SDR, 128 bit, AGP4× 3 761 Sk<br />

HIS GF2 MX-400, 64 MB SDR, 128 bit, AGP4× 4 109 Sk<br />

HIS GeForce2 Pro, 64 MB DDR, AGP4× 8 501 Sk<br />

Matrox Millenium G450 DualHead, 32 MB DDR 7 721 Sk<br />

Pamäte<br />

DIMM SDRAM 64 MB PC133 APACER<br />

DIMM SDRAM 128 MB PC133 APACER<br />

DIMM SDRAM 256 MB PC133 APACER<br />

DIMM SDRAM 512 MB PC133 APACER<br />

DIMM DDRAM 128 MB PC266 APACER<br />

DIMM DDRAM 256 MB PC266 APACER<br />

Zvukovky<br />

MEDIAFORTE X-TREME Theatre PCI + FM<br />

Radiolink MEDIAFORTE<br />

Sound ManLi ESS PCI<br />

Sound ManLi AvanceLogic PCI<br />

Sound ManLi YAMAHA ISA<br />

Sound Blaster 128 PCI PnP<br />

Sound Blaster Live!<br />

Sound Blaster PLAYER 5,1 AC-3 dekoder<br />

Sound Blaster Live! PLATINUM<br />

599 Sk<br />

949 Sk<br />

1 750 Sk<br />

4 750 Sk<br />

1 490 Sk<br />

2 750 Sk<br />

1 480 Sk<br />

770 Sk<br />

489 Sk<br />

395 Sk<br />

469 Sk<br />

779 Sk<br />

2 060 Sk<br />

2 899 Sk<br />

8 290 Sk<br />

Super ceny<br />

Sound ManLi CME8738 PCI 4 speaker 499 Sk<br />

pevný di<strong>sk</strong> Seagate 30 GB 5400rpm 3 899 Sk<br />

15" TFT monitor Relisys 17 990 Sk<br />

CD-ROM mechanika Teac 40× ATAPI 2 535 Sk<br />

17'' Daewoo CMC- 719B 0.28mm<br />

8 315 Sk<br />

Uverejòujeme výber z cenníkov <strong>na</strong>jväèších distribútorov, pretože <strong>na</strong>jvernejšie odrážajú vývoj<br />

cien nielen <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj <strong>na</strong> svetových trhoch. Ceny sú prepoèítané pre kategóriu koncových<br />

zákazníkov. Nemá však zmysel dožadova sa ich u predajcov, pretože sú len orientaèné<br />

a v rámci predajnej siete sa môžu z<strong>na</strong>ène líši .<br />

Výber sme robili z cenníkov firiem AGEM, ASBIS, SOFOS, BGS Distribution a IMC.<br />

8/2001 PC REVUE 117


P R O G R A M U J E M E<br />

Malé ve¾ké databázy II. / 2. èas<br />

Ak sme predošlú èas seriálu venovali tým, èo budú pracova s <strong>na</strong>šou „trojicou“ (Apache<br />

+ PHP + MySQL) <strong>na</strong> Windows, tentoraz si prídu <strong>na</strong> svoje linuxáci. Táto èas je venovaná<br />

inštalácii a sprevádzkovaniu Apaèa a „péhápéèka“ <strong>na</strong> tomto operaènom systéme. Už<br />

vopred musím upozorni , že je to pre linuxového zaèiatoèníka pomerne nároèná téma,<br />

kde inštalácia vo Windows bola oproti tomu zábava! Problém je v tom, že zatia¾ èo inštalácia<br />

vo WinXX bola pomerne jednoz<strong>na</strong>èná, v Linuxe je nieko¾ko možností. (Ale všetky<br />

vedú k rov<strong>na</strong>kému cie¾u!) Ale keïže všetky tri produkty boli vyvinuté <strong>na</strong>tívne pre<br />

linuxové (unixové) prostredie a až potom boli portované <strong>na</strong> platformu Windows, inštalácia<br />

v Linuxe sa nám odmení stabilnos ou a spo¾ahlivos ou, o ktorej vo Windows môžeme<br />

len sníva . Takže windowsáci si dajú dnes <strong>na</strong> pláži pohov. Linuxáci, ideme <strong>na</strong> to...<br />

TYPY INŠTALÁCIE. Aj zaèiatoèník v linuxovom svete, i<strong>na</strong>k prezývaný newbie,<br />

vie, že (<strong>sk</strong>oro) každý program v Linuxe je možné inštalova tromi spôsobmi:<br />

a) z vopred pripravených inštalaèných balíkov v príslušnom formáte používanej distribúcie,<br />

<strong>na</strong>pr. .RPM, .DEB a podobne<br />

b) inštalovaním už <strong>sk</strong>ompilovaných súborov – tzv. binárok<br />

c) kompiláciou zdrojových textov<br />

Zatia¾ èo prvé dve možnosti nám pomerne zväzujú ruky, lebo s hotovými balíkmi už nespravíme<br />

niè, vlastná kompilácia zdrojových kódov po<strong>sk</strong>ytuje nesmierne možnosti, ako zhotovi<br />

program pod¾a <strong>na</strong>šich požiadaviek, a to nielen použitím parametrov pri kompilácii, ale aj<br />

úpravou samotných zdrojových textov (pokia¾ to licenèná politika k zdrojovým textom dovo¾uje<br />

– èo býva v Linuxe <strong>sk</strong>oro vždy). My si ukážeme prvú a poslednú možnos .<br />

ZDROJE SÚBOROV. Najprv však konkrétne súbory musíme Skadia¾si zí<strong>sk</strong>a .<br />

Jednou z možností je stiahnu ich z internetu priamo od autorov, teda v <strong>na</strong>šom prípade<br />

<strong>www</strong>.apache.org, <strong>www</strong>.php.net a <strong>www</strong>.mysql.com.<br />

Iná možnos je použi zdroje programov, ako známe „èerstvé mäso“ – http://freshmeat.net<br />

alebo http://slashdot.org. Pre <strong>na</strong>šinca je asi <strong>na</strong>jlepšie využi cédeèká z ComputerPressu,<br />

pretože sa <strong>na</strong> nich <strong>na</strong>chádzajú už poèeštené programy. To sú také, kde <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong><br />

programátorov upravila originálne súbory, aby spo¾ahlivo zobrazovali aj èe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>é<br />

národné z<strong>na</strong>ky. Spravidla sa v názvoch takto upravených súborov <strong>na</strong>chádza <strong>sk</strong>ratka<br />

cs alebo cz. Ale ak sa vám nechce zbytoène h¾ada , môžete sa pozrie <strong>na</strong> moju stránku<br />

<strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>, kde nájdete potrebné súbory.<br />

INŠTALÁCIA BALÍKOV RPM. Výhodou inštalácie balíkov RPM je, že sa súbory<br />

nielen <strong>na</strong>kopírujú do pred<strong>na</strong>stavených adresárov, ale sa vytvoria aj potrebné linky a<br />

spúš acie <strong>sk</strong>ripty. Zároveò sa automaticky program spustí bez potreby resetu poèítaèa.<br />

(Tu je ve¾ký rozdiel oproti WinXX – poèítaè s Linuxom resetujeme len v <strong>na</strong>jhorších prípadoch!)<br />

Budeme potrebova tieto súbory – apache-1.x.y.rpm, php-3.x.y.rpm, php-mysql-<br />

3.x.y.rpm. Vieme, že písmená x a y <strong>na</strong>hrádzajú èísla verzií. Pre názornos uvediem príklad<br />

mojej inštalácie:<br />

l apache-1.3.12-4cs.i386.rpm – obsahuje všetky potrebné súbory http servera<br />

l apache-manual-1.3.12-4cs.i386.rpm – obsahuje dokumentáciu k serveru (v angliètine)<br />

l php-3.0.16-2cs.i386.rpm – obsahuje súbory PHP preprocesora<br />

l php-manual-3.0. 16-2cs.i386.rpm – obsahuje dokumentáciu k PHP (v angliètine)<br />

l php-mysql-3.0.16-2cs.i386.rpm – obsahuje moduly potrebné <strong>na</strong> spoluprácu s MySQL<br />

Tak ako všetko v Linuxe aj inštalácie balíkov RPM je možné urobi rôznymi spôsobmi. Je<br />

jedno, ktorý použijeme, všetky vedú k jednému správnemu cie¾u. Predpokladajme, že<br />

máme MySQL už <strong>na</strong>inštalované, lebo sme to už urobili dávno, a súbory Apache a PHP sme<br />

si <strong>sk</strong>opírovali niekam <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Prvá možnos je použi príkazový riadok (symbol # bude<br />

z<strong>na</strong>èi príkazový riadok Linuxu):<br />

# rpm -Uvh apache*.rpm<br />

# rpm -Uhv php*.rpm<br />

Druhá možnos je použi priamo ma<strong>na</strong>žér súborov Midnight Commander. Ten ve¾mi<br />

dobre spolupracuje s balíkmi RPM. Kurzor <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> požadovaný balík RPM, stlaèíme<br />

Enter, èím sa dostaneme k obsahu balíka. Presunieme kurzor <strong>na</strong> súbor s názvom IN-<br />

STALL a znovu stlaèíme Enter. Prebehne inštalácia balíka do potrebných adresárov a spustenie<br />

programov.<br />

Tre ou možnos ou je použitie vhodného ma<strong>na</strong>žéra RPM v prostredí X Windows, <strong>na</strong>pr.<br />

GnomeRPM v prostredí Gnome alebo kpackadge v KDE. Keïže tieto prostriedky sú ve¾mi<br />

intuitívne, nebudem ich tu opisova .<br />

INŠTALÁCIA ZO ZDROJOVÝCH TEXTOV. Už vieme, že všetky tri programy<br />

spolu súvisia, a preto ich treba vzájomne prepoji . Robí sa to hlavne v konfiguraèných<br />

súboroch, ale pri inštalácii zo zdrojových textov je potrebné vyko<strong>na</strong> urèité <strong>na</strong>stavenia<br />

kompilácie. Na to použijeme parametre v príkazovom riadku. Preto budeme pre<strong>sk</strong>akova<br />

z kompilácie Apache do kompilácie PHP a <strong>na</strong>spä , aby sme zabezpeèili požadované<br />

prepojenie. Samozrejme, po kompilácii sa ešte nevyhneme <strong>na</strong>staveniu v konfiguraèných<br />

súboroch.<br />

Zdrojové texty súborov sa spravidla <strong>na</strong>chádzajú <strong>sk</strong>omprimované vo formáte .tar.gz.<br />

Predpokladajme, že vlastníme zdrojové texty v súboroch:<br />

l apache_1.3.12.tar.gz – èo je balík súborov http servera, ktorý <strong>sk</strong>opírujeme <strong>na</strong>pr. do adresára<br />

/opt/apache (tento adresár si, samozrejme, môžeme ¾ubovo¾ne zvoli , je to len<br />

pomocný adresár)<br />

l php_3.0.16.tar.gz – èo je balík so súbormi PHP preprocesora, ktorý <strong>sk</strong>opírujeme do adresára<br />

/opt/php.<br />

Poïme spolu postupnými krokmi k cie¾u:<br />

1. Vobidvoch uvedených adresároch „starované“ balíky rozbalíme:<br />

# gzip -d *.gz<br />

# tar xf *.tar<br />

2. Vadresári /opt/apache pristúpime ku konfigurácii prekladu Apache, kde parametrom<br />

prefix stanovíme, kam chceme http server <strong>na</strong>inštalova . Pre náš príklad to môže by do<br />

adresára /opt/<strong>www</strong>:<br />

# ./configure —prefix=/opt/<strong>www</strong><br />

3. Prejdeme do adresára /opt/php a <strong>sk</strong>onfigurujeme preklad PHP. Keïže chceme databázovú<br />

podporu pre MySQL a zároveò spoluprácu s Apaèom, toto uvedieme v príslušných parametroch:<br />

# ./configure —with-mysql —with-apache_1.3.12 —e<strong>na</strong>ble-track-vars<br />

[Alter<strong>na</strong>tívou k príkazu ./configure je spustenie <strong>sk</strong>riptu ./setup, ktorý sa spýta <strong>na</strong> nieko¾ko<br />

otázok a <strong>na</strong> základe odpovedí potom spustí príkaz ./configure s príslušnými parametrami.]<br />

4. Po úspešnej konfigurácii spustíme kompiláciu PHP v adresári /opt/php:<br />

# make<br />

# make install<br />

5. Ak prebehla kompilácia PHP v poriadku, presunieme sa opä do adresára /opt/apache,<br />

kde dokonèíme konfiguráciu kompilácie Apache pre podporu s modulom PHP:<br />

# ./configure —prefix=/opt/<strong>www</strong> —activate-module=src/modules/php3/libphp3.a<br />

6. Vadresári /opt/php prekopírujeme:<br />

# cp php3.ini-dist /usr/local/lib/php3.ini<br />

èím vytvoríme súbor php3.ini.<br />

7. Pristúpime ku kompilácii Apaèa:<br />

# make<br />

# make install<br />

Vadresári /opt/<strong>www</strong> sa vytvorí adresárová štruktúra /bin, /sbin, /htdocs, /log. Nová binár<strong>na</strong><br />

verzia démo<strong>na</strong> httpd sa <strong>na</strong>chádza v adresári /sbin (inštalácia pomocou balíkov RPM môže<br />

vytvori inú adresárovú štruktúru). Touto novou verziou <strong>na</strong>hradíme starú verziu httpd.<br />

ZABEZPEÈENIE SPÚŠ ANIA DÉMONA HTTPD. Aby sme zabezpeèili<br />

automatické spúš anie démo<strong>na</strong> httpd vždy po štarte poèítaèa, vykonáme <strong>na</strong>sledujúce<br />

kroky, ktoré sú platné pre Red Hat Linux:<br />

Vytvoríme štartovací <strong>sk</strong>ript s názvom httpd. Jeho vzor je <strong>na</strong> výpise è. 1:<br />

#!/bin/sh<br />

# Source function library.<br />

. /etc/rc.d/init.d/functions<br />

# See how we were called.<br />

case „$1“<br />

in start)<br />

echo -n “Starting httpd: “<br />

daemon httpd<br />

echo<br />

touch /var/lock/subsys/httpd<br />

;;<br />

stop)<br />

echo -n “Shutting down http: “<br />

killproc httpd<br />

echo<br />

rm -f /var/lock/subsys/httpd<br />

rm -f /var/run/httpd.pid<br />

;;<br />

status)<br />

status httpd<br />

;;<br />

restart)<br />

$0 stop<br />

$0 start<br />

;;<br />

reload)<br />

echo -n “Reloading httpd: “<br />

killproc httpd -HUP<br />

echo<br />

;;<br />

*)<br />

echo “Usage: $0 {start|stop|restart|reload|status}“<br />

exit 1<br />

esac<br />

exit 0<br />

Tento <strong>sk</strong>ript uložíme do adresára /etc/rc.d/init.d.<br />

118 PC REVUE 8/2001


P R O G R A M U J E M E<br />

Do adresára /etc/rc3.d urobíme symbolickú linku s èíslom niekde <strong>na</strong> konci èíselného<br />

radu, <strong>na</strong>pr. S98apache, ktorá bude ukazova <strong>na</strong> súbor /etc/rc.d/init.d/httpd.<br />

Ako z výpisu vidie , èinnos httpd démo<strong>na</strong> je možné ovláda príkazmi:<br />

# /etc/rc.d/init.d/httpd start<br />

alebo<br />

# /etc/rc.d/init.d/httpd stop<br />

alebo restart, reload a status.<br />

Ak sme všetko vyko<strong>na</strong>li správne, môžeme pristúpi ku konfigurácii Apache, ktorá je<br />

ve¾mi obdobná ako v prostredí Windows.<br />

KONFIGURÁCIA APACHE. Opíšeme si jednotlivé úkony. Editujeme dobre známy<br />

súbor httpd.conf:<br />

l vyh¾adáme ServerType a <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> ServerType standalone;<br />

l urèíme meno nášho webového servera v položke ServerName, <strong>na</strong>pr. ServerName<br />

web.doma.<strong>sk</strong> (zmažeme z<strong>na</strong>k #);<br />

l nájdeme položku ServerRoot a <strong>na</strong>píšeme ServerRoot „/etc/httpd“;<br />

l <strong>sk</strong>ontrolujeme, èi máme <strong>na</strong>stavený Port 80;<br />

l ak chceme, aby server posielal hlásenia o problémoch <strong>na</strong> nejakú emailovú adresu,<br />

zadefinujeme položku ServerAdmin <strong>na</strong> niekto@niekde.kdesi, <strong>na</strong>pr. ServerAdmin<br />

mior@host.<strong>sk</strong>. Toto môžeme aj vynecha , pokia¾ hlásenia nepotrebujeme;<br />

l odpoznámkujeme (zmažeme z<strong>na</strong>k #):<br />

Obr. 5<br />

LoadModule php3_module /usr/lib/apache/libphp3.so<br />

AddModule mod_php3.c<br />

EncodeContentType application/x-httpd-php<br />

EncodeContentType application/x-httpd-php3<br />

EncodeContentType application/x-httpd-phps<br />

aby server Apache <strong>na</strong>tiahol potrebné moduly pre spoluprácu s PHP;<br />

l <strong>na</strong>stavíme, aby Apache správne obsluhoval stránky PHP. Nájdeme položku AddType<br />

application, kde dopíšeme:<br />

AddType application/x-httpd-php3 .phtml<br />

AddType application/x-httpd-php3 .php3<br />

AddType application/x-httpd-php3 .php<br />

Takto sme uviedli tri MIME typy, takže <strong>na</strong>še stránky môžu ma príponu .phtml, .php3<br />

alebo .php;<br />

l <strong>na</strong>stavíme, kde chceme ma uložené <strong>na</strong>še stránky, <strong>na</strong>pr. DocumentRoot<br />

„/home/httpd/html“;<br />

l do položky DirectoryIndex doplníme DirectoryIndex index.html index.php3 index.php.<br />

Zatia¾ staèí, súbor httpd.conf uložíme. Vadresári /etc vytvoríme súbor hosts, kde doplníme<br />

vetu:<br />

192.168.10.152 web.doma.<strong>sk</strong><br />

Tým sme <strong>na</strong>stavili preklad adries IP <strong>na</strong> doménové mená a <strong>na</strong>opak. Vprípade, že<br />

používame náš alebo využívame cudzí DNS server, toto vynecháme.<br />

KONFIGURÁCIA PHP. Pri konfigurácii PHP staèí editova súbor php3.ini, kde odpoznámkujeme<br />

položku:<br />

extension=mysql.so<br />

Tým sme stanovili, že v prípade potreby bude preprocesor kooperova s MySQL serverom.<br />

TEST SPOJENIA. Takže máme spolu <strong>sk</strong>ombinované Apache, PHP a MySQL. Aby<br />

sme mohli otestova vzájomnú súèinnos , pripravíme si ve¾mi jednoduchý testovací súbor<br />

s menom <strong>na</strong>pr. test.php3, ktorý bude obsahova iba tri riadky:<br />

<br />

Takto vytvorený súbor uložíme do adresára, kam je <strong>na</strong>stavená položka DocumentRoot,<br />

teda /home/httpd/html.<br />

Uložíme všetky otvorené súbory a vykonáme tieto kroky:<br />

a) <strong>na</strong>jprv overíme, èi máme spustené MySQL. Použijeme príkaz:<br />

# ps ax¦grep mysql<br />

Ak dostaneme nieèo podobné ako <strong>na</strong> výpise è. 2, mysql server beží:<br />

577 ? S 0:00 sh /usr/bin/safe_mysqld —user=mysql —datadir=/var/l<br />

609 ? S 0:00 /usr/sbin/mysqld —basedir=/ —datadir=/var/lib/mysql<br />

622 ? S 0:00 /usr/sbin/mysqld —basedir=/ —datadir=/var/lib/mysql<br />

623 ? S 0:00 /usr/sbin/mysqld —basedir=/ —datadir=/var/lib/mysql<br />

851 pts/0 S 0:00 grep mysql<br />

Vprípade neistoty, èi <strong>na</strong>ozaj funguje, <strong>sk</strong>úsime spojenie pomocou monitora mysql<br />

Ak mysql server nebeží, spustíme ho príkazom:<br />

# mysqld &<br />

a znova overíme jeho beh.<br />

Obr. 6<br />

b) podobne príkazom:<br />

# ps ax¦grep http<br />

overíme beh http démo<strong>na</strong>. Mali by sme dosta nieèo ako <strong>na</strong> výpise è. 3:<br />

572 ? S 0:00 httpd<br />

584 ? S 0:00 httpd<br />

585 ? S 0:00 httpd<br />

586 ? S 0:00 httpd<br />

587 ? S 0:00 httpd<br />

588 ? S 0:00 httpd<br />

589 ? S 0:00 httpd<br />

590 ? S 0:00 httpd<br />

591 ? S 0:00 httpd<br />

872 pts/0 S 0:00 grep httpd<br />

Takisto môžeme použi príkaz:<br />

# /etc/rc.d/init.d/httpd status<br />

ktorý vypíše status démo<strong>na</strong> httpd – výpis è. 4:<br />

httpd (pid 591 590 589 588 587 586 585 584 572) is running...<br />

Ak server httpd nebeží, spustíme ho príkazom:<br />

# /etc/rc.d/init.d/httpd start<br />

a overíme jeho beh.<br />

Môžeme prípadne preveri jeho funkènos zavolaním hlavnej stránky http://localhost/,<br />

prípadne http://web.doma.<strong>sk</strong>/ alebo IP adresou http://192.168.10.153 v niektorom z<br />

ob¾úbených prezeraèov. Dostaneme úvodnú obrazovku ako v predchádzajúcej èasti,<br />

alebo ak sme inštalovali poèeštenú verziu, dostaneme výsledok, ako je <strong>na</strong> obr. è. 5.<br />

c) do WWW prehliadaèa zadáme adresu k súboru test.php3, <strong>na</strong>pr.<br />

http://localhost/test.php3 alebo úplným menom servera http://web.doma.<strong>sk</strong>/test.php3.<br />

Ak vidíme nieèo také ako <strong>na</strong> obr. è. 6, vieme, že funguje Apache s PHP vrátane MySQL.<br />

A to bolo cie¾om nášho úsilia. Vtomto bode sa cesty priaznivcov Windows a milovníkov<br />

Linuxu opä stretávajú. Tak si ešte poležme niekde <strong>na</strong> pláži, poobzerajme pekné baby<br />

(dámy zase chalanov) a <strong>na</strong>zbierajme sily <strong>na</strong> tvorbu prvej oknoidnej databázovej aplikácie.<br />

Ak môžete, pozrite si predbežne nieèo o tvorbe HTML stránok (ale nemusíte).<br />

Miroslav Oravec<br />

8/2001 PC REVUE 119


P R O G R A M U J E M E<br />

Delphi v praxi / 5. èas : Triky pre Windows II.<br />

Pokraèujeme v trikoch pre Windows a ukážeme si opä<br />

zopár fintièiek, ktoré majú zmysel pri programovaní.<br />

Rozoberieme si tieto témy: zme<strong>na</strong> rozlíšenia, siedmy druh<br />

formulára, okno vlastností súboru, softvérová zme<strong>na</strong> hlasitosti,<br />

prehrávanie wav súborov, zmazanie samého seba a<br />

tvorba dávkových súborov, tvorba odkazov programu.<br />

ZAÈÍNAME. Naprogramova hru využívajúcu grafiku<br />

v trochu širšom ponímaní je bez príslušných komponentov<br />

priam nemožné. Zväèša tieto komponenty nerátajú so<br />

zmenou rozlíšenia poèas hry. Je pravda, že v Delphi sa<br />

ve¾a hier neurobilo, ale môže sa vám to zís . Obsluha je<br />

obsiahnutá v jednej procedúre.<br />

procedure Res(X, Y: DWord);<br />

var<br />

lpMode : TDeviceMode;<br />

begin<br />

EnumDisplaySettings(nil, 0, lpMode);<br />

lpMode.dmFields:= DM_PELSWIDTH or DM_PELSHEIGHT;<br />

lpMode.dmPelsWidth:= X;<br />

lpMode.dmPelsHeight:= Y;<br />

ChangeDisplaySettings(lpMode, 0);<br />

end;<br />

Vstupné velièiny X a Y urèujú dåžku osí obrazovky, èo<br />

z<strong>na</strong>mená, že rozlíšenie 800 × 600 zapíšeme tak, že <strong>na</strong><br />

horizontálnu os (os x) zapíšeme vyššie èíslo 800 a <strong>na</strong> vertikálnu<br />

os (os y) hodnotu 600. Celý proces má <strong>na</strong> svedomí<br />

príkaz ChangeDisplaySettings.<br />

Delphi nám štandardne ponúka vytvori šes druhov<br />

formulárov. Od formulára so záhlavím a možnos ou resize<br />

až po formulár bez záhlavia. Háèik je v tom, že ak chceme<br />

zmeni ve¾kos formulára poèas chodu, stretávame sa<br />

v niektorých prípadoch s problémom, ktorý je ošetrený<br />

jednoduchým zápisom.<br />

procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);<br />

begin<br />

SetWindowLong (Handle, GWL_STYLE, GetWindowLong<br />

(Handle, GWL_STYLE) AND NOT WS_CAPTION);<br />

ClientHeight:=Height;<br />

end;<br />

Ten <strong>na</strong>staví formulár tak, že je vytvorený bez záhlavia,<br />

ale s aktívnym okrajom umožòujúcim resize.<br />

Ïalší trik bude väèši<strong>na</strong> z vás definova ako úplne zbytoèný,<br />

ale je to takisto zásah do komunikácie s operaèným systémom.<br />

Každý z vás už neraz videl panel vlastností súboru,<br />

kde sa <strong>na</strong>chádzajú informácie, poènúc ve¾kos ou súboru, atribútmi,<br />

prípadne zmenou ikony a cesty zástupcov.<br />

procedure Vlastnosti (FileName:String);<br />

var<br />

shell: TShellExecuteInfo;<br />

begin<br />

FillChar(shell, SizeOf(shell), 0);<br />

shell.cbSize:= SizeOf (shell);<br />

shell.lpFile := PChar(fileName);<br />

shell.lpVerb := ‘properties’;<br />

shell.fMa<strong>sk</strong> := SEE_MASK_INVOKEIDLIST;<br />

ShellExecuteEx (@shell);<br />

end;<br />

Vytvorená procedúra Vlastnosti a jej príkazy sú poprepletané<br />

s knižnicou ShellApi, ktorú je potrebné zapísa do<br />

klauzuly uses. Jednoduchým použitím <strong>na</strong> správnom mieste<br />

sa dá vyvola toto dialógové okno. Napríklad aj takto:<br />

if Opendialog1.Execute then Vlastnosti(Opendialog1.FileName);<br />

Ïalších pár riadkov budeme venova softvérovej zmene<br />

hlasitosti, ktorá je možná nielen po kliknutí <strong>na</strong> ikonu v<br />

tray, ale aj vytvorením vlastného programu alebo utility.<br />

Tvorba prehrávaèov zvuku a videa si èasto vyžaduje<br />

zmenu hlasitosti. Tá je síce zakomponovaná v prehrávaèoch,<br />

ale nemusí vám vyhovova . Zme<strong>na</strong> hlasitosti tiež<br />

patrí ku komunikácii s operaèným systémom, preto si<br />

ukážeme, ako jednoducho sa dá takáto zme<strong>na</strong> vyko<strong>na</strong> .<br />

Všetko má <strong>na</strong> svedomí knižnica mmsystem, ktorú je<br />

potrebné dopísa do klauzuly uses. Použitím týchto funkcií<br />

jednoducho zistíme a zmeníme hlasitos .<br />

auxSetVolume( uDeviceID:cardi<strong>na</strong>l, dwVolume:cardi<strong>na</strong>l<br />

);<br />

auxGetVolume( uDeviceID:cardi<strong>na</strong>l,<br />

ipdwVolume:PdWord );<br />

Parameter uDeviceID udáva typ zariadenia, takzvaný<br />

ovládaè hlasitosti. Stupnica základných ovládaèov hlasitosti<br />

(identifikátorov) vyzerá takto:<br />

0 – wave 3 – vstupný zdroj<br />

1 – MIDI 4 – mikrofón<br />

2 – CD 5 – ovládanie hlasitosti<br />

Parametrom dwVolume <strong>na</strong>stavujeme hlasitos daného<br />

zariadenia a urèujeme kanál R-L. Zápis vyzerá dos nezrozumite¾ne,<br />

ale budem sa s<strong>na</strong>ži vysvetli vám to tak, aby ste to<br />

pochopili. Napríklad zápis 9000*65536+9000 by bolo dobré<br />

rozloži <strong>na</strong> 3 èasti a=9000 b=65536 c=+9000. Hodnota c<br />

urèuje kanály R-L a hodnota a hlasitos . Vtomto prípade<br />

musí však plati pravidlo a < 65536 / 2 a zároveò c < 65536<br />

/ 2, èiže ak za parameter dosadíme 32767*65536+32767,<br />

program <strong>na</strong>staví hodnotu <strong>na</strong> 50 % a intenzita hlasitosti<br />

oboch kanálov je v rovnováhe. Ak teraz zmeníme hodnotu c<br />

z 32767 <strong>na</strong> 0, prièom hodnota hlasitosti ostane pôvodná,<br />

poruší sa len rovnováha kanálov, a to tak, že bude zapnutý<br />

iba R – Right. Ak hodnotu c budeme zvyšova z 32 767 <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> 45 000, bude sa zvyšova hlasitos <strong>na</strong>d 50 % a zároveò<br />

sa nepatrne zaène zvyšova aj hlasitos L – Left kanála<br />

(lineárne). Pri aplikovaní zmeny <strong>na</strong> všetkých zariadeniach<br />

<strong>na</strong>raz odporúèam použi jednoduchý cyklus, <strong>na</strong>príklad:<br />

procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);<br />

var i, num :integer;<br />

begin<br />

num:=AuxGetNumDevs;<br />

for i:=0 to num do<br />

begin<br />

memo1.text:=inttostr(num);<br />

AuxSetVolume(i,9000*65536+9000);<br />

end;<br />

end;<br />

Vzápise sa nedá prehliadnu jed<strong>na</strong> pridaná funkcia –<br />

AuxGetNumDevs. Funkcia spätne vracia hodnotu, a to<br />

poèet zariadení, ktoré systém ponúka. Vprípade, ak je<br />

hodnota rovná nule, z<strong>na</strong>mená to, že zariadenia nie sú systémom<br />

po<strong>sk</strong>ytnuté alebo sa vy<strong>sk</strong>ytla chyba. Vpríklade je<br />

použitá malá hodnota dwVolume tak, že <strong>na</strong>stavovaný<br />

kanál zníži <strong>na</strong> ešte poèute¾nú hodnotu. Zme<strong>na</strong> hlasitosti<br />

pre súbory wav je možná aj pomocou iného zápisu, respektíve<br />

príkazu, používajúceho knižnicu mmsystem, a to<br />

waveOutSetVolume(0 , 9000 * 65536 + 9000);<br />

Ak som vo vás prebudil chu <strong>na</strong>programova prehrávaè<br />

audiosúborov, urèite sa vám hodí príkaz <strong>na</strong> prehrávanie súborov<br />

wav. Je pravda, že prehra takéto súbory je možné aj<br />

pomocou komponentov, ale preèo si komplikova život, keï<br />

staèí použi jeden príkaz a dosadi zopár parametrov?<br />

PlaySound(LPCSTR:pszSound, HMODULE:hmod,<br />

DWORD:fdwSound);<br />

Prvý parameter urèuje zvuk <strong>na</strong> prehranie. Pre hmod<br />

platí, že jeho hodnota je prázd<strong>na</strong> èiže nula. Tretí parameter<br />

fdwSound je zložený z dvoch parametrov:<br />

SND_FILENAME nám hovorí, že prvá pszSound hodnota<br />

je cesta k súboru.<br />

SND_ASYNC – zvuk je hraný hneï. Tento zápis využíva<br />

knižnicu mmsystem.<br />

PlaySound(PChar(‘D:\click.wav’), 0, SND_FILENAME<br />

+ SND_ASYNC);<br />

Možno ste niekedy <strong>sk</strong>úšali zmaza „sám seba“. Príkazom<br />

erase to nejde. Jednoducho vyhlási chybu. Položme si otázku:<br />

Je možné zmaza „sám seba“? Odpoveï znie: áno! Je potrebné<br />

vytvori dávkový súbor, ktorý po zavretí zmaže aplikáciu.<br />

(Listing nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>)<br />

Ako som už spomenul, procedúra vytvorí dávkový súbor,<br />

ktorého názov je pôvodný + del.bat, <strong>na</strong>príklad aplikaciadel.bat.<br />

Následne doò zapíše text:<br />

:try<br />

del „ meno súboru „<br />

if exist „ meno súboru „ try<br />

del „ meno dávkového súboru „<br />

Následne zaène proces: ak CreateProcess s príslušným<br />

<strong>na</strong>stavením <strong>na</strong> spustenie dávkového súboru je ukonèený,<br />

zavrie program, aby nebol chránený vlastným spustením<br />

proti vymazaniu.<br />

Jednou z hlavných tém v tomto èlánku je tvorba zástupcov<br />

<strong>na</strong> pracovnej ploche, zapísaná v jednej procedúre, kde<br />

využíva knižnice, ktoré je potrebné dopísa do klauzuly uses.<br />

ComObj, ActiveX, ShlObj, FileCtrl;<br />

Procedúra a jej sedem parametrov vyzerajú pomerne<br />

zložito, ale stojí za to nieèo si o nej poveda .<br />

procedure<br />

CreateLink(WorkingDirectory,FileName,Arguments:<br />

String;TargetLinkFile:WideString;Description,IconPath:String;<br />

IconIdex:Integer);<br />

var<br />

MyObject : IUnknown;<br />

MySLink : IShellLink;<br />

MyPFile : IPersistFile;<br />

begin<br />

MyObject := CreateComObject(CLSID_ShellLink);<br />

MySLink := MyObject as IShellLink;<br />

MyPFile := MyObject as IPersistFile;<br />

with MySLink do<br />

begin<br />

SetArguments (PChar(Arguments ));<br />

SetPath (PChar(FileName));<br />

SetWorkingDirectory(PChar(WorkingDirectory));<br />

SetDescription (Pchar (Description));<br />

SetIconLocation (Pchar (IconPath), IconIdex);<br />

end;<br />

If Not DirectoryExists(ExtractFileDir(TargetLinkFile))<br />

then<br />

CreateDir(ExtractFileDir(TargetLinkFile));<br />

MyPFile.Save(PWChar (TargetLinkFile),False);<br />

MySLink := Nil;<br />

MyPFile := Nil;<br />

MyObject := Nil;<br />

end;<br />

Procedúra vytvorí objekt MySLink:IShellLink využívajúci<br />

knižnicu shlObj, kde <strong>na</strong>staví pracovné prieèinky a cesty.<br />

Jednotlivé príkazy <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie parametrov, potrebné<br />

<strong>na</strong> vytvorenie odkazu, a ich funkcia:<br />

SetArguments – parameter súboru, SetPath – cesta k súboru,<br />

SetWorkingDirectory – pracovný adresár, SetDescription<br />

– target odkazu, SetIconLocation – <strong>na</strong>stavenie cesty ikony a<br />

jej parameter. Ak neexistuje adresár, kde sa má vytvori odkaz,<br />

vtedy vytvorí adresár, prípadne viacero adresárov a uloží<br />

odkaz so žiadaným názvom. Praktická aplikácia je zložitá <strong>na</strong><br />

zápis, ale využite¾ná pre rôzne druhy programov. Na ukážku<br />

si vytvoríme zástupcu autoexec.bat <strong>na</strong> pracovnej ploche.<br />

CreateLink(‘c:\’,’c:\autoexec.bat’,’’,’C:\windows\de<strong>sk</strong>top\zastupca’,’AUTOEXEC’,’PIFMGR.DLL’,0);<br />

Pre lepšiu orientáciu som sa rozhodol <strong>na</strong>písa vám aj<br />

vysvetlenie v trochu inej podobe.<br />

CreateLink(‘pracovny adresar’ , ‘cesta k suboru’<br />

, ‘parameter suboru’ , ‘tvore<strong>na</strong> linka’ , ‘Target<br />

odkazu’ ,’iko<strong>na</strong>’,parameter ikony);<br />

Touto cestou by som sa chcel poïakova autorovi tejto<br />

ve¾mi užitoènej procedúry, ktorý mi ju umožnil predstavi<br />

a opísa .<br />

NABUDÚCE. Trikom pre Windows by sme mohli venova<br />

ešte nieko¾ko èastí, ale ako iste všetci viete, „všetkého<br />

ve¾a škodí“ a „zme<strong>na</strong> je život“, preto sa <strong>na</strong>budúce budeme<br />

zaobera matematickými funkciami a ich aplikáciou v jednoduchých<br />

príkladoch.<br />

Jozef Kozák ml.<br />

120 PC REVUE 8/2001


B U R Z A<br />

Burza<br />

HARDWARE<br />

Predám interface pre diáre a kalkulaèky Casio, umožòujúci prepojenie s PC aj so softvérom<br />

za 300 Sk + poštovné. Tel.: 055/6337 440, e-mail: piricky@ke.telecom.<strong>sk</strong><br />

Predám matiènú do<strong>sk</strong>u Intel Explorer II s procesorom Intel 133 MHz a SIMM<br />

pamä ami 2× 32 MB, spolu za 1500 Sk. Ïalej predám procesor Intel Celeron<br />

633 MHz PPGA BOX s 2,5 – roènou zárukou za 3200 Sk a VGA Trident 4 MB<br />

AGP s ovládaèom <strong>na</strong> CD za 400 Sk. Tel.: 02/6542 7424<br />

Predám základnú do<strong>sk</strong>u MB ABIT KT7A-RAID, úplne nová, zabalená, v záruke,<br />

pošlem aj <strong>na</strong> dobierku, ce<strong>na</strong> dohodou, lacno, súrne. Tel.: 0903 260 234<br />

Predám grafickú kartu STB Velocity 100, 3dfx Vodoo 3 chip, 8 MB RAM, vhodná<br />

<strong>na</strong> 3D hry. Ce<strong>na</strong> 2250 Sk + 3 hry pod¾a výberu. Tel.: 0903 359 165, e-mail:<br />

tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong><br />

Predám PC Pentium90, 32 MB RAM (SIMM), 850 MB HDD, 15“ monitor, grafická<br />

karta S3 Trio64 (2 MB), klávesnicu, myš, zvukovú kartu Xwave-4000<br />

(PCI), reproduktory (120 W). Ce<strong>na</strong> 10 000 Sk, e-mail: zdenko@post.<strong>sk</strong>, tel.:<br />

043/4920 098<br />

Predám grafickú kartu S3 TRIO 3D so 4 MB RAM, AGP, ovládaèe. Ce<strong>na</strong> 500 Sk.<br />

Tel.: 0905 702 034, aj SMS<br />

Predám dia<strong>na</strong>dstavec pre <strong>sk</strong>ener UMAX 2100U <strong>na</strong> snímanie prieh¾adných<br />

predlôh. Ce<strong>na</strong> 2800 Sk. Tel.: 0903 957 978, e-mail: predaje@pobox.<strong>sk</strong><br />

Predám HDD Seagate 17 GB, 5400 ot. ATA100. Pol roka používaný, ešte<br />

v záruke. Ce<strong>na</strong> 6000 Sk. Plný softvéru + MP3. Tel.: 0903 359 165, e-mail:<br />

tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong><br />

Predám Sound Blaster AWE 32, ISA karta, možnos prida pamä , výborná <strong>na</strong><br />

úpravu zvuku a hry, podpora 3D zvuku. Funguje <strong>na</strong> 100 % pod Win 9x, Win<br />

Me a Win2000. Ce<strong>na</strong> 1190 Sk. Ïalej predám repro encore 120W, super zvuk,<br />

magneticky tienené. Ce<strong>na</strong> 700 Sk, spolu 1800 Sk. Tel.: 0903 359 165, e-mail:<br />

tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong><br />

Kúpim CPU Intel Pentium 166 MHz, lepšie 200 MHz, <strong>na</strong>jlepšie s MMX do socketu<br />

7 <strong>na</strong> MB P51430VX-250 v1.0 s chipsetom Intel Triton 82430 VX rev. 1.<br />

(do 1200 Sk, prípadne dohoda). Môže by aj bez chladièa. Po jeho kúpe predám<br />

za symbolickú cenu CPU Intel Pentium 100 MHz. Tel.: 031/7897 178<br />

Predám injekt plotter océ 5120 - A0 farebný (k tomu zadarmo ponúkam<br />

AutoCAD R11 English), predám teletextovú kartu AVNET, softvér jednoduché<br />

úètovníctvo ASP Softip, Windows 3.1, balík Office 4.2, DR-DOS 6.0, AutoCAD<br />

LT 97, mobil Sagem RC712. Tel.: 037/6507 022, e-mail: psmaret@pobox.<strong>sk</strong><br />

Kúpim procesor K6-2 (533-550 MHz) + do<strong>sk</strong>u FIC VA503A. Dokopy do 3200<br />

Sk. E-mail: MVP3@inmail.<strong>sk</strong>, tel.: 0903 915 374<br />

Predám PC: Pentium 133 MHz, RAM 49 MB, HDD 1,2 GB, S3Trio 64V + CDR<br />

12×, zvuková karta, monitor 14”, klávesnica, myš, softvér, ce<strong>na</strong> dohodou.<br />

Tel.: 0905 199 978, okr. Žili<strong>na</strong><br />

SOFTWARE<br />

Kúpim hry <strong>na</strong> tému STARTREK a STARWARS, predovšetkým staršie. Ponuky<br />

zasielajte <strong>na</strong> e-mail: <strong>www</strong>.drobcek666@post.<strong>sk</strong>, alebo vola po 20.00 hod. <strong>na</strong><br />

tel.: 02/4333 4535<br />

Ponúkam zbierku hier pre 486 (<strong>na</strong> 1 CD). Ce<strong>na</strong> 1 CD iba 150 Sk aj s poštovným.<br />

Tel.: 0904 568 987, SP<br />

Predám vlastné programy: Digitálny fotoalbum 6.1 NG – program umožòujúci<br />

archiváciu fotografií aj priamo zo <strong>sk</strong>enera, následný export atï., obsahuje<br />

ve¾ké množstvo funkcií. Ce<strong>na</strong> 150 Sk. Program Listové obálky 2.0 – tlaè s priamym<br />

programovým dosadením údajov <strong>na</strong> obálku. V základnom balíèku sú<br />

moduly: obálka A6 (listová) a korešp. lístok A6. Možnos doobjed<strong>na</strong> aj iné<br />

formáty obálok (každá za 50 Sk). Ce<strong>na</strong> programu 100 Sk. Program Clipboard<br />

Grabber – pracuje v pozadí pod systémom Windows a umožòuje automatizované<br />

ukladanie obsahu clipboardu do súborov BMP alebo JPG. Je vhodný<br />

<strong>na</strong> ukladanie sekvencií, <strong>na</strong>pr. pri tvorbe prezentácií nejakého softvéru. Ce<strong>na</strong><br />

80 Sk. Informácie a objednávky <strong>na</strong> tel.: 0903 546 302. Programy zašlem<br />

dobierkou (poštovné približne 50 Sk)<br />

LINUX systém RedHat 6.0, inštalaèný CD, podpora Sk + CD Software (17 titulov)<br />

+ manuál Sk pre zaèiatoèníka aj pre profesionála. Univerzálny systém.<br />

Celkom 2 CD iba za 500 Sk. Tel.: 034/6684 705, e-mail: dia<strong>na</strong>t@pobox.<strong>sk</strong><br />

Plnenie, výkup prázdnych kaziet a tonerov do tlaèiarní.<br />

Predaj atramentu a plniacich sád. Tel.: 0905/977220,<br />

<strong>www</strong>.accent.<strong>sk</strong><br />

Antivírusový program PC2000 + zadarmo Super prekladaè 28 jazykov (SK,<br />

CZ, AJ, RJ, FJ, NJ...) + Windows Commander Sk + Internet Explorer 5.0 Sk +<br />

hudobný super player + Hry + DOS Tools + SEX +..., za super cenu. Tel.:<br />

034/6684 705, e-mail: antivir@pcdoctor.<strong>sk</strong><br />

Predám originálnu verziu hry Diablo 2: Expansion Set, s krabicou a manuálom.<br />

Ce<strong>na</strong> 800 Sk. E-mail: avatar.ja@post.<strong>sk</strong><br />

Nadšencom predám DOS-ov<strong>sk</strong>ú kalkulaèku (vlastný program v Pascale 7.0).<br />

Hlavný program sa podobá Nortonu (pohyb šípkami + ENTER = výber funkcie<br />

a ïalších sub-menu). Kalkulaèka poèíta takmer so všetkými oblas ami<br />

matematiky – algebraické rovnice až 4. stupòa, determi<strong>na</strong>nty, matice, sústavy,<br />

priemery, súèty, súèiny, rady, derivácie, integrály, špièkovo prepracované<br />

funkcie faktoriálu a prvoèísiel (faktoriál 10 mld, max. 18 cif. prvoèísla), goniometrické,<br />

exp., log. a mocninové funkcie, deletele, NSN, NSD, štatistika, premeny<br />

medzi poziènými èís. sústavami a ve¾a iných funkcií, ktoré nie sú <strong>na</strong> dnešných<br />

vreckových kalkulaèkách (animácia slneènej sústavy, kreslenie fraktálov<br />

– Mandelbrotova množi<strong>na</strong> a bifurkaèný diagram s možnos ou zoomu a<br />

tvorby AVI animácie <strong>na</strong>pr. v Paint Shop 7.0x), preh¾ad mimosústavových jednotiek,<br />

premeny jednotiek SI a ve¾a iného z fyziky, chémie, biológie èi<br />

bežného života. Možnos ukladania výsledkov do súboru: <strong>na</strong>pr. presné hodnoty<br />

faktoriálov od 0 po 10 000 èi prvoèísla medzi 1 a 100 000 000 a iné...<br />

Minimálne požiadavky: PC 80386, lepšie 80486, 66 MHz proc., 8 MB RAM<br />

(lepšie 16), 512 KB VGA grafika, 16 far. monitor s rozlíš. 640 × 480, 10 MB<br />

miesta <strong>na</strong> HDD. Lite inštalaèka – 2 ks di<strong>sk</strong>ety 1,44 MB pod Win 95/98/98<br />

Se/ME/NT4/2000/XP aj pre Dos/Win 3.xx. Pre stroje <strong>na</strong>d 200 MHz balík obsahuje<br />

patch. Ce<strong>na</strong> 99 Sk – médium (2 ks 1,44 MB di<strong>sk</strong>iet) s inštalaèkou, poštovným<br />

a balným! Tel.: 031/7897 178 medzi 19.00-21.00 hod. – Peter<br />

Kúpim originál Win95 alebo 98 s licenciou. E-mail: furi@slovanet.<strong>sk</strong>, tel.:<br />

0905 822 427<br />

RÔZNE<br />

Chcete ovláda Wi<strong>na</strong>mp s dia¾kovým ovládaèom <strong>na</strong>pr. k veži? (Môžete použi<br />

¾ubovo¾ný dia¾kový ovládaè.) Predám snímaè + softvér pre dia¾kové ovládanie<br />

PC. Všestranné využitie (môžete ovláda ¾ubovo¾nú funkciu PC). Ce<strong>na</strong> + poštovné:<br />

250 Sk, e-mail: ovladac@centrum.<strong>sk</strong>, tel.: 0903 656 150<br />

Skenujem fotky (2 Sk/ks) a dokumenty vo formáte A4 (3 Sk/ks). Môžem to<br />

<strong>na</strong>hra <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etu alebo <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD. Tel.: 0904 568 987, SP<br />

Ponúkam profesionálnu tvorbu softvéru <strong>na</strong> zákazku. Databázy, kartotéky a<br />

iné aplikácie, <strong>na</strong>jlepšie pre Win32 (ale aj pre MS-DOS, Windows 3.1, 3.11),<br />

info <strong>na</strong> tel.: 0903 546 302<br />

Lacno predám jednoduchý a rýchly spôsob, ako zadáva melódie do telefónov<br />

z<strong>na</strong>èky Nokia, Ericsson, Motorola a Alcatel aj s melódiami. Ïalej ponúkam<br />

kódy <strong>na</strong> servisné menu, aktiváciu <strong>sk</strong>rytých funkcií a NetMonitor. Bližšie informácie<br />

<strong>na</strong> 0904 512 600 alebo ihp@host.<strong>sk</strong><br />

H¾adám prácu <strong>na</strong> doma. Prepisovanie textov alebo kopírovanie di<strong>sk</strong>iet, prípadne<br />

rozposielanie e-mailov. Tel.: 038/5310 488 – po 17.00 hod. alebo<br />

0903 054 454. E-mail: <strong>sk</strong>ubly@post.<strong>sk</strong><br />

Predám èasopisy PC REVUE 2-12/1995 za 140 Sk, Level 1-11/2000 za 650 Sk<br />

a Level 1-3/2001 za 200 Sk. Dohoda možná + poštovné. Tel.: 0903 359 165,<br />

e-mail: tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong><br />

Kúpim všetky èísla PC REVUE až po roèník 2000. Èasopisy musia by v nepoškodenom<br />

stave. E-mail: robo7@post.<strong>sk</strong>, tel.: 0903 678 908<br />

Kúpim knihu X Window system-programování aplikací, autor: Limpouch Aleš,<br />

vydavate¾stvo: Grada Praha 1993. Kto má túto knihu, nech sa mi, prosím,<br />

ozve. E-mail: kovaca@kiwwi.<strong>sk</strong>, tel.: 0905 381 820<br />

Predám <strong>na</strong>sledujúce knihy: SAID BALOUI – QBASIC KOMPENDIUM (pôvodná<br />

ce<strong>na</strong> 540 Sk, predám za 200 Sk), EVA ŠPALOVÁ – QUICK BASIC (predám za<br />

150 Sk), JOHN CLARK CRAIG – VISUAL BASIC 4.0 (pôvodná ce<strong>na</strong> 479 Sk, predám<br />

za 250 Sk), PAVEL MIKULA – TURBO PASCAL 7.0 KOMPLETNÍ PRÙVODCE<br />

(pôvodná ce<strong>na</strong> 468 Sk, predám za 250 Sk), PAVEL MIKULA – PASCAL 7.0 OD<br />

PØÍKLADU K PØÍKAZÙM (pôvodná ce<strong>na</strong> 462 Sk, predám za 250 Sk), JIØÍ HLA-<br />

VENKA – INTERNET EXPLORER 4.0 (pôvodná ce<strong>na</strong> 139 Sk, predám za 50 Sk).<br />

Pri kúpe všetkých kníh <strong>na</strong>raz ce<strong>na</strong> 1000 Sk, darujem ešte iné knihy. Iba osobný<br />

odber (som z Bratislavy). Volajte 0907 415 385 alebo mailujte <strong>na</strong>:<br />

luboh2@stonline.<strong>sk</strong><br />

Predám CD REVUE 5, 6 a kompletný roèník PC REVUE 2000. V bezchybnom<br />

stave. Ce<strong>na</strong> PC REVUE 200 Sk, CD REVUE 20 Sk/ks + poplatok za dobierku.<br />

Adresa: Marek Šelepec, Kukuèínova 2043/4, 069 01 Sni<strong>na</strong> 1, tel.: 057/7657 113<br />

V rubrike BURZA uverejòujeme inzeráty súkromných osôb ZADARMO! Môžete ponúknu kúpu alebo predaj svojho HW, SW, h¾ada<br />

prácu alebo ponúka zamest<strong>na</strong>nie, rôzne služby. Pre firmy je poplatok 50 Sk za jeden riadok s tridsiatimi z<strong>na</strong>kmi. Inzerát možno<br />

zada priamo v redakcii èasopisu alebo objed<strong>na</strong> e-mailom, faxom èi písomne. Telefonické objednávky neprijímame. Firmám po uverejnení<br />

inzerátu pošleme faktúru alebo zloženku. Inzeráty typu KTO DARUJE, PONÚKAM PRÁCU NA DOMA redakcia neuverejòuje. Za<br />

obsah inzerátov zodpovedajú jednotliví inzerenti!<br />

Upozoròujeme inzerentov, že predaj a rozširovanie nelegálneho softvéru je porušovaním autor<strong>sk</strong>ých práv, ktoré je trestne stíhate¾né.<br />

Zverejnením takéhoto inzerátu sa vystavujete riziku pre<strong>sk</strong>úmania možnosti nelegálneho držania a distribuovania takéhoto<br />

SW. Redakcia nezodpovedá za vecný obsah inzerátov. V rubrike BURZA však budeme uverejòova len tie inzeráty, z ktorých bude jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyplýva , že ide o vo¾ne šírite¾ný SW. Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> neuverejnenie a zásahy do inzerátu.<br />

POZOR! POZOR! POZOR! POZOR!<br />

Vážení èitatelia,<br />

ponúkame vám možnos prezentova sa so svojou tvorbou<br />

v budúcich vydaniach CD REVUE. Postupne tu budeme<br />

uverejòova príspevky zadelené do kategórií:<br />

l statická grafika<br />

l animácie<br />

l hudobná tvorba<br />

Svoje príspevky môžete posiela <strong>na</strong> adresu redakcie:<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

e-mailom: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> (menšie ve¾kosti)<br />

Najlepšie práce budú odmenené.<br />

redakcia PC REVUE<br />

SÚ AŽ – DEMOTVORBA – SÚ AŽ<br />

Keï sa povie…<br />

Ymodem<br />

Na prenos dát pomocou telefónnych liniek používame<br />

ako hardvérovú súèas prenosu modem. Na<br />

u<strong>sk</strong>utoènenie prenosu je však potrebné definova aj<br />

spôsob, ako sa budú dáta prenáša . Tieto presné pravidlá<br />

<strong>na</strong>zývame protokol. Na prenos súborov cez telefónne<br />

linky boli vyvinuté protokoly Xmodem, Ymodem<br />

a Zmodem.<br />

Xmodem delí posielané dáta <strong>na</strong> bloky, ktoré majú<br />

štartovaciu hlavièku, èíslo bloku, 128 bajtov a kontrolný<br />

súèet. Verzia Xmodem – CRC obsahuje ešte<br />

zložitejšiu kontrolu chýb poèas prenosu dát pod názvom<br />

CRC, teda cyklický korekèný kód.<br />

Ymodem je verzia Xmodemu, prièom niektoré jeho<br />

vlastnosti boli zlepšené. Blok prenášaných dát má a<strong>na</strong>logickú<br />

štruktúru ako v prípade Xmodemu, ale došlo<br />

k jeho predåženiu, v jednom bloku sa posiela 1024<br />

bajtov. Znížil sa tak pomer medzi dátami, ktoré slúžia<br />

<strong>na</strong> zabezpeèenie prenosu, a samotnými prenášanými<br />

dátami. Tým sa zlepšila ekonomika prenosu. Na druhej<br />

strane, ak dôjde k chybe poèas prenosu, musí sa<br />

posla blok dát, v ktorom <strong>na</strong>stala chyba, ešte raz.<br />

Keïže je dlhší ako v prípade Xmodemu, posiela sa<br />

viac dát. Ak je linka príliš nekvalitná a je potrebné<br />

posiela viac opravných blokov dát, výhoda dlhších<br />

blokov dát sa stráca. Zlepšením je možnos posiela<br />

viacero súborov dát <strong>na</strong>raz. Možno tiež zruši práve<br />

prebiehajúci prenos.<br />

Zmodem je ïalší èlen rodiny protokolov. Vznikol<br />

takisto zlepšením protokolu Xmodem. Je stavaný <strong>na</strong><br />

prenos ešte väèších súborov dát. Obsahuje <strong>na</strong>vyše<br />

možnos obnovi prenos dát tam, kde bol prerušený.<br />

Netreba teda posiela dáta v prípade prerušenia spojenia<br />

znova od zaèiatku. Tieto protokoly nie sú licencované<br />

a sú vo¾ne k dispozícii, sú súèas ou mnohých<br />

programov, èi už komerèných, sharewarových, alebo<br />

freewarových.<br />

Branislav Madoš<br />

8/2001 PC REVUE 121


ZOZNAM INZERENTOV<br />

PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2001<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. AGEM 18, 29, 46, 78 (02/6381 0049)<br />

2. AUTOCONT 64 (02/6429 7881)<br />

3. AP MEDIA 56, 87 (02/6541 1168)<br />

4. ASBIS SK 48, 53, 58 (02/4487 1589)<br />

5. BGS 20, 67 (02/4910 1525)<br />

6. BSP 43 (02/5443 0017)<br />

7. CD PRO 13 (035/7705 220)<br />

8. CODUM 57 (02/6353 2921)<br />

9. COLUMBEX 17, 52 (02/682 777 777)<br />

10. COMPAQ 2. OBÁLKA (0820/147 147)<br />

11. COMPAREX 9 (02/5556 7540)<br />

12. DATA 35, 37, 39, 41, 61, 68 (02/4487 3656)<br />

13. DATALOCK 65 (02/4445 0129)<br />

14. DISCREET 5 (02/4445 7814)<br />

15. EMATRIX 89, 91, 93, 95<br />

16. ESET 85 (02/4445 7937)<br />

17. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)<br />

18. FINCOM 7, 35, 37, 39 (02/4445 3572)<br />

19. GLOBTEL 63 (02/5851 5951)<br />

20. GTS 12 (02/4342 1615)<br />

21. HEWLETT-PACKARD 1A OBÁLKA, 21, 23, 47 (0800/151 515)<br />

22. HT COMPUTERS 81 (02/5933 4150)<br />

23. INTERCOMP SERVICES 88 (02/5441 8046)<br />

24. IES 24 (02/4446 0909)<br />

25. I.M.COMPUTER 41, 62, 76 (02/6381 0689)<br />

26. K+K KANC TECH. 4. OBÁLKA (041/6774 111)<br />

27. KROS 80 (041/7635 980)<br />

28. LAMITEC 91, 93, 95 (02/5341 3225)<br />

29. LAURA 89 (045/6856 798)<br />

30. MACROFER 44 (02/4341 1662)<br />

31. NETIX 90<br />

32. NOKIA 3<br />

33. OPAL MULTIMEDIA 72, 74, 88 (051/723 968)<br />

34. P.E.S. CONSULTING 55 (031/780 3419)<br />

35. PANASONIC 33<br />

36. PC BUSINESS 27 (00420/4329 2363)<br />

37. QUENTIN 94 (02/3335 5585)<br />

38. SAP 1B OBÁLKA<br />

39. SHARK 56 (02/5556 0335<br />

40. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 15<br />

41. SOFT-TRONIK 6 (032/7431 796)<br />

42. SUNTEQ 35, 37, 39 (046/5430 754)<br />

43. SYNTEX 72 (02/4552 5471)<br />

44. TEOS TRENÈÍN 60 (032/7436 104)<br />

45. TRONET 82 (02/5822 4111)<br />

46. UI42 97 (02/5479 3646)<br />

47. VIDEONICS 64 (033/779 8882)<br />

48. VOYETT 10-11 (0903/602 667)<br />

49. ZONER 77 (02/6828 7275)<br />

50. WESTECH SLOVAKIA 63 (02/4341 3804)<br />

POZOR! SÚ<br />

„Váš Office 2000“<br />

sú až o <strong>na</strong>jlepšie riešenie pre<br />

Redakcia PC REVUE v spolupráci so sloven<strong>sk</strong>ou poboèkou<br />

spoloènosti Microsoft oz<strong>na</strong>muje, že sú až o <strong>na</strong>jlepšie<br />

riešenia v prostredí Microsoft Office 2000<br />

pod názvom Váš Office 2000 je predåžená až do 30.<br />

septembra 2001.<br />

Aj <strong>na</strong>ïalej teda èakáme <strong>na</strong> vaše sú ažné príspevky,<br />

zasielané <strong>na</strong> adresu redakcie.<br />

Úèastníkom prinesie popri hodnotných cenách, ako<br />

sú PC v hodnote 40 000 korún od Autocontu, softvér<br />

v hodnote 40 000 korún od Microsoftu, letenka do<br />

Paríža èi Londý<strong>na</strong> pod¾a výberu, roèné predplatné PC<br />

REVUE a softvér v hodnote 3000 korún od Microsoftu,<br />

aj možnos predstavi ví azné riešenie v <strong>na</strong>šom èasopise a<br />

v magazíne Microsoft DOC.<br />

Viac informácií o sú aži sa dozviete <strong>na</strong> vnútornej<br />

strane obálky v PC REVUE è. 4/2001.<br />

POZOR! SÚ<br />

AŽ PREDÅŽENÁ!<br />

AŽ PREDÅŽENÁ!<br />

Záujemcovia o predplatné <strong>na</strong> tento rok si ho môžu objed<strong>na</strong><br />

prostredníctvom objednávkového kupónu vloženého<br />

v èasopise (treba ho zasla <strong>na</strong> adresu redakcie) alebo prostredníctvom<br />

objednávkového formulára <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>. Objednávky (èi prípadné zmeny<br />

v zasielaní) prijímame aj telefonicky <strong>na</strong> tel. è.: 07/524 99 788<br />

alebo mailom <strong>na</strong>: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>.<br />

n Upozornenie: Upozoròujeme predplatite¾ov, aby si vo<br />

vlastnom záujme objednávali predplatné PC REVUE cez <strong>na</strong>šu<br />

redakciu, resp. cez <strong>na</strong>še vydavate¾stvo Perfekt, a nie cez PrNS<br />

èi cez iné distribuèné spoloènosti. Okrem z¾avnenej predplatite¾<strong>sk</strong>ej<br />

ceny, ktorú dostanete iba u nás, tak zí<strong>sk</strong>ate aj možnos<br />

objed<strong>na</strong>nia si PC REVUE spolu s CD.<br />

n Platby: <strong>na</strong> základe objednávky vám bude pridelené predplatite¾<strong>sk</strong>e<br />

èíslo a zaslaná poštová poukážka alebo faktúra<br />

<strong>na</strong> uhradenie.<br />

S platbou neèakajte, objed<strong>na</strong>né výtlaèky zasielame až po<br />

prijatí vašej platby. Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatených<br />

výtlaèkov je vždy 14 dní pred expedíciou nového èísla. Pri<br />

Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2001<br />

bez CD<br />

s CD<br />

Výtlaèok v stánku 49 Sk 95 Sk<br />

one<strong>sk</strong>orenej úhrade nemôžeme zaruèi doposlanie predchádzajúcich<br />

èísel èasopisu, pretože náklad objednávame pod¾a<br />

<strong>sk</strong>utoèných objednávok.<br />

Na z¾avnené predplatné (študenti, dôchodcovia) si môžu<br />

nárokova tí, ktorí <strong>na</strong> adresu redakcie zašlú potvrdenie<br />

o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku.<br />

n 4× CDR: Od roku 2001 bude PC REVUE vychádza 4×<br />

do roka (v marci, júni, septembri a decembri) s prílohou<br />

CD REVUE. Preto odteraz bude možné objed<strong>na</strong> si PC<br />

REVUE aj spolu s CD.<br />

Predplatné sa dá objed<strong>na</strong> iba <strong>na</strong> celý rok ako roèné<br />

predplatné (12 èísel), teda objed<strong>na</strong>né èísla môžu presahova<br />

tento kalendárny rok (<strong>na</strong>pr. od 4/2001 do 4/2002).<br />

Za 12 èísel PCR v stánku by ste zaplatili 588 Sk.<br />

Jeho predplatením zí<strong>sk</strong>ate v prípade riadneho predplatného<br />

vlastne 3 výtlaèky zadarmo a v prípade<br />

z¾avneného predplatného dokonca 4 výtlaèky zadarmo!<br />

Predplatné celoroèné 444 Sk 624 Sk 3 výtlaèky zadarmo!<br />

Predplatné celoroène z¾avnené 396 Sk 576 Sk 4 výtlaèky zadarmo!<br />

1. Aký typ pripojenia <strong>na</strong> internet využívate?<br />

Dial-up a<strong>na</strong>log 76,59 %<br />

Dial-up ISDN 11,26 %<br />

Pevné pripojenie pre<strong>na</strong>jatým okruhom od ST 4,95 %<br />

Mikrovlnné pripojenie 1,35 %<br />

Satelit 0,90 %<br />

Iné 4,95 %<br />

2. Ko¾ko èasu denne strávite <strong>na</strong> internete?<br />

Menej ako 10 min./denne 20,21 %<br />

Viac ako 10 min./denne 49,76 %<br />

Viac ako 1 hod./denne 21,12 %<br />

Viac ako 2 hod./denne 6,57 %<br />

Viac ako 5 hod./denne 2,34 %<br />

3. Aké sú vaše mesaèné výdavky za pripojenie<br />

<strong>na</strong> internet?<br />

Dial-up<br />

Do 500 Sk za mesiac 58,72 %<br />

Do 1000 Sk za mesiac 28,85 %<br />

Do 2000 Sk za mesiac 10,44 %<br />

Do 3000 Sk za mesiac 1,99 %<br />

Viac ako 3000 Sk za mesiac 0 %<br />

Vyhodnotenie prie<strong>sk</strong>umu:<br />

Pripojenie <strong>na</strong> internet z PCR ..../2001<br />

Trvalé pripojenie<br />

Do 10 000 Sk za mesiac 66,68 %<br />

Do 20 000 Sk za mesiac 12,5 %<br />

Do 30 000 Sk za mesiac 12,5 %<br />

Do 50 000 Sk za mesiac 0 %<br />

Do 100 000 Sk za mesiac 4,16 %<br />

Do 200 000 Sk za mesiac 4,16 %<br />

Viac ako 200 000 Sk za mesiac 0 %<br />

Z došlých 305 anketových lístkov sme vyžrebovali<br />

týchto výhercov, ktorým pošleme redakèné trièká<br />

alebo multimediálne tituly:<br />

l Jozef Zeman, Èadca<br />

l Marek Sobota, Peèeòady<br />

l Martin Krecháè, Trenèín<br />

l Miloš Sihel<strong>sk</strong>ý, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica<br />

l ¼uba Grufiková, Trenèín<br />

Výhercom blahoželáme a prosíme, aby sa <strong>sk</strong>ontaktovali<br />

s redakciou oh¾adom prevzatia cien<br />

Nové smerové èísla<br />

Z dôvodu zmeny smerových telefónnych èísel od 1. júla 2001 si vás<br />

dovo¾ujeme upozorni <strong>na</strong> zmenu nášho smerového telefónneho èísla:<br />

tel.: 02/52493 494, 02/52444 110<br />

fax: 02/52493 508<br />

S ahujeme sa!<br />

Zároveò vás chceme informova , že v priebehu augusta 2001 zmeníme sídlo. Naša nová adresa:<br />

Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: 02/4342 0956, 02/4342 0957, 02/4342 0958<br />

122 PC REVUE 8/2001

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!