Hlinková mládež 1938-1945 - Ústav pamäti národa

3.7.3 Styky HM s talianskou GILa chorvátskou UstašouČinnosť HM v zahraničí bola podriadená potrebám Slovenskej republiky.„Úspechy Hlinkovej mládeže nemožno podceňovať, tobôž nie úspechy,ktorými HM slúži celému národu, veciam národným a štátnym.“ 309 StykyHM so zahraničnými organizáciami, najmä nemeckou HJ a talianskouGIL, 310 znamenali pre Slovenskú republiku značný prínos v zahraničnej propagáciiSlovenska. Pre svoje kontakty a budovanie mena v zahraničí si SRvybrala okrem nacistického Nemecka jeho najbližšieho spojenca Talianskoa blízky národ Chorvátov, s ktorým ich spájali dlhoročné kontakty a spoločnépolitické záujmy.„Talianske styky HM znamenajú pre zahraničnú propagandu v slovenskomzáujme veľký prínos, pre ďalšie zdokonaľovanie, rozvoj a prehĺbeniepráce v radoch mládeže ďalší zisk. Medzi zásluhy HM patrí zveľaďovaniesympatií Talianska k Slovákom a znalosť vecí slovenských u tohto národa,ktorý bude v živote Európy hrať popri Nemecku najvýznamnejšiu úlohu.“ 311Takto charakterizoval Jozef Hlavatý v roku 1942 potrebu styku HM s druhounajvýznamnejšou organizáciou mládeže v Európe – z pohľadu bloku krajínpod nemeckou hegemóniou. K nadviazaniu styku medzi slovenskými a talianskymiorganizáciami došlo začiatkom roku 1941. Slovenský vyslanecv Taliansku Bohdan Galvánek na audiencii u štátneho ministra, generálnehotajomníka fašistickej strany a veliteľa fašistickej mládeže Serenu tlmočilsympatie HG a HM talianskej fašistickej strane a mládeži. Vyslovil zároveňželanie o vzájomné nadviazanie, utuženie a prehĺbenie stykov medzi obomaorganizáciami. Navrhol takisto možnú vzájomnú návštevu veliteľov organizáciíoboch národov. 312 Spolupráca sa skutočne rozbehla už v máji 1941,že Chorvátsko patrilo do mocenskej sféry Talianska. Vo vzájomných kontaktocha spolupráci sa zviditeľňovali najmä osoby úzko späté s národno-emancipačnýmbojom, Ustašou a Hlinkovou gardou. Vzájomné kontakty pretrvávali už od začiatku20. rokov, pričom predstavitelia opozičnej HSĽS sa kontaktovali s chorvátskyminacionalistami.K tejto téme pozri štúdiu: Michela, M.: K otázke slovensko-chorvátskej kultúrnejspolupráce v rokoch 1941 – 1945. In. Slavica Slovaca, roč. 38, 2003, č. 2, s.113.309 Stráž, roč. 4, 1942, č. 1 – 2, s. 31.310 Pozri Prílohu 12: HM a zahraničné mládežnícke organizácie.311 Stráž, roč. 4, 1942, č. 1 – 2, s. 35.312 Gardista, roč. 3, 1941, č. 42, s. 3.118